–

Ordre des barreaux francophones et germanophone de Belgique, Coordination et Initiatives pour et avec les Réfugiés et les Étrangers ASBL a NX, v zastúpení: J. Hardy, C. Jadot a M. Kaiser, avocats,

–

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs, C. Pochet a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci E. Derriks, avocate,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Hottiaux a A. Katsimerou, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 3 a článku 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 2016, s. 21), ako aj zásady efektivity a článkov 7, 14 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi na jednej strane Ordre des barreaux francophones et germanophone de Belgique, neziskovým združením „Coordination et Initiatives pour et avec les Réfugiés et les Étrangers“ a NX a na druhej strane État belge (Belgické kráľovstvo) vo veci prijatia zákonných ustanovení umožňujúcich zabezpečiť účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiam o zamietnutí udelenia víza na účely štúdia.

3

Článok 5 smernice 2016/801, nazvaný „Zásady“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1.   Štátny príslušník tretej krajiny je podľa tejto smernice prijatý iba vtedy, ak sa na základe preskúmania listinných dôkazov preukáže, že príslušník tretej krajiny spĺňa:

…

3.   Ak sú splnené všetky všeobecné podmienky a príslušné osobitné podmienky, štátny príslušník tretej krajiny je oprávnený získať povolenie.

Ak členský štát udelí povolenia na pobyt iba na svojom území a ak sú splnené všetky podmienky týkajúce sa prijatia stanovené v tejto smernici, dotknutý členský štát musí udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potrebné vízum.“

4

Článok 7 tejto smernice s názvom „Všeobecné podmienky“ v odseku 1 stanovuje:

„Pokiaľ ide o prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa tejto smernice, žiadateľ:

5

Článok 11 uvedenej smernice, nazvaný „Osobitné podmienky pre študentov“, v odseku 1 stanovuje:

„Okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 7, pokiaľ ide o prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny na účely štúdia, žiadateľ predloží dôkaz:

6

Článok 34 smernice 2016/801 s názvom „Procesné záruky a transparentnosť“ v odsekoch 1, 3 a 5 stanovuje:

„1.   Príslušné orgány dotknutého členského štátu prijmú rozhodnutie o žiadosti o povolenie alebo o jeho obnovení a žiadateľovi rozhodnutie písomne oznámia v súlade s postupmi oznamovania podľa vnútroštátneho práva, a to čo najskôr, najneskôr však do 90 dní od podania úplnej žiadosti.

…

3.   Ak sú informácie alebo dokumentácia poskytnuté na podporu žiadosti neúplné, príslušné orgány v primeranej lehote upovedomia žiadateľa o ďalších informáciách, ktoré sa vyžadujú, a určia primeranú lehotu na ich poskytnutie. Plynutie lehoty uvedenej v odsekoch 1 a 2 sa pozastaví dovtedy, kým príslušné orgány nedostanú požadované dodatočné informácie. Ak sa dodatočné informácie alebo doklady v stanovenej lehote neposkytnú, žiadosť môže byť zamietnutá.

…

5.   Proti každému rozhodnutiu o vyhlásení žiadosti za neprijateľnú, o zamietnutí žiadosti, o zamietnutí obnovenia alebo odňatí povolenia je možné v dotknutom členskom štáte podať opravný prostriedok v súlade s vnútroštátnym právom. V písomnom oznámení sa uvedie súd alebo správny orgán, na ktorom možno podať odvolanie, a lehota na podanie odvolania.“

7

Článok 39/82 loi du 15 décembre 1980 sur l’accès au territoire, le séjour, l’établissement et l’éloignement des étrangers (zákon z 15. decembra 1980 o vstupe na územie, pobyte, usadzovaní a vyhostení cudzincov) (Moniteur belge z 31. decembra 1980, s. 14584), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon z 15. decembra 1980“), stanovuje:

„1. Ak je možné zrušiť akt správneho orgánu na základe článku 39/2, Rada [pre cudzinecké spory] môže ako jediná nariadiť odklad jeho výkonu.

Odklad výkonu sa nariadi po vypočutí alebo riadnom predvolaní účastníkov konania odôvodneným rozhodnutím predsedu komory, ktorá prejednáva vec, alebo sudcu pre cudzinecké spory, ktorého poverí predseda komory.

V prípade mimoriadne naliehavej situácie možno odklad výkonu predbežne nariadiť bez vypočutia účastníkov konania alebo niektorých z nich.

…

2. Odklad výkonu možno nariadiť, len ak sa uvedú závažné dôvody, o ktoré sa môže opierať zrušenie napadnutého aktu a za predpokladu, že okamžitý výkon aktu by mohol spôsobiť ťažko napraviteľnú vážnu ujmu. Táto posledná uvedená podmienka je okrem iného splnená, ak bol uvedený závažný dôvod v rámci základných ľudských práv, najmä práv, ktoré nepripúšťajú výnimku podľa článku 15 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [podpísaného v Ríme 4. novembra 1950].

Rozhodnutia, ktorými bol nariadený odklad výkonu, môžu byť na návrh účastníkov konania zrušené alebo zmenené.

3. Okrem prípadu mimoriadnej naliehavosti treba návrh na odklad výkonu a žalobu na zrušenie podať v rámci jedného podania.

…

Návrh obsahuje zhrnutie dôvodov a skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú nariadenie odkladu výkonu alebo prípadne nariadenie predbežných opatrení.

…

4. Predseda komory alebo ním poverený sudca pre cudzinecké spory rozhodne o návrhu na odklad výkonu do 30 dní. Ak nariadi odklad výkonu, o žalobe o neplatnosť sa musí rozhodnúť v lehote štyroch mesiacov od vyhlásenia súdneho rozhodnutia.

Ak bolo voči cudzincovi vydané rozhodnutie o odsune, vyhostení alebo vrátení, ktoré sa má bezprostredne vykonať, najmä ak je zadržiavaný na určitom mieste podľa článkov 74/8 a 74/9 alebo ak je daný k dispozícii vláde, môže tento cudzinec, pokiaľ ešte nepožiadal o odklad v riadnom konaní, požiadať o mimoriadne naliehavý odklad výkonu tohto opatrenia v lehote uvedenej v článku 39/57 ods. 1 treťom pododseku.

Ak je návrh podľa všetkého zjavne oneskorený, predseda komory alebo ním poverený sudca pre cudzinecké spory to uvedie vo svojom uznesení a bezodkladne predvolá účastníkov konania, aby sa dostavili do 24 hodín od doručenia návrhu. Predseda komory alebo sudca pre cudzinecké spory starostlivo a dôsledne preskúma všetky dôkazy, ktoré mu boli predložené, a najmä tie, ktoré môžu naznačovať, že existujú dôvody domnievať sa, že výkon napadnutého rozhodnutia by vystavil navrhovateľa riziku, že budú porušené jeho základné ľudské práva, ktoré nepripúšťajú výnimku podľa článku 15 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo je predmetom starostlivého a dôsledného preskúmania.

O návrhu na mimoriadne naliehavý odklad výkonu sa rozhodne do 48 hodín od jeho doručenia predsedovi komory alebo sudcovi pre cudzinecké spory. Táto lehota sa však predĺži na päť dní odo dňa, keď bol Rade doručený tento návrh, ak je skutočný odsun alebo vrátenie cudzinca stanovené na dátum po uplynutí osemdňovej lehoty.

Ak predseda komory alebo sudca pre cudzinecké spory nerozhodne v stanovenej lehote, musí o tom informovať prvého predsedu alebo predsedu. Ten prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že rozhodnutie bude podľa okolností prípadu vydané najneskôr do 72 hodín od doručenia návrhu alebo čo možno najskôr. V oboch prípadoch môže okrem iného vybaviť vec a rozhodnúť sám.

Odchylne od predchádzajúcich odsekov predseda komory, ktorému bola vec predložená, alebo ním poverený sudca pre cudzinecké spory prednostne rozhodne o prípustnosti návrhu, v prípade potreby bez predvolania účastníkov konania, ak sú splnené tieto podmienky:

1° ide o druhé opatrenie odsunu alebo vrátenia a

2° návrh bol zjavne podaný oneskorene a

3° návrh bol podaný menej ako dvanásť hodín pred predpokladaným okamihom vykonania opatrenia a

4° navrhovateľ a prípadne jeho obhajca boli informovaní najmenej 48 hodín pred predpokladaným okamihom vykonania opatrenia.

Ak sa návrh vyhlási za neprípustný, rozsudkom sa konanie ukončí. Ak sa návrh vyhlási za prípustný, v konaní sa pokračuje tak, ako je uvedené v odsekoch 3 až 6.

…“

8

Článok 60 zákona z 15. decembra 1980 stanovuje:

„1. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chce zdržiavať na území Belgického kráľovstva ako študent, musí podať svoju žiadosť na zastupiteľskom alebo konzulárnom úrade príslušnom podľa miesta jeho pobytu v zahraničí.

2. Odchylne od odseku 1 môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý už bol prijatý alebo bol oprávnený na pobyt na území Belgického kráľovstva počas obdobia nepresahujúceho 90 dní v súlade s hlavou I kapitolou II, alebo ktorý už bol prijatý alebo bol oprávnený na pobyt na území Belgického kráľovstva počas obdobia dlhšieho ako 90 dní v inom postavení, podať svoju žiadosť na obecnú správu miesta svojho bydliska na území Belgického kráľovstva, ak podá žiadosť pred uplynutím doby platnosti tohto povolenia alebo oprávnenia, za predpokladu, že je už zapísaný na inštitúcii vysokoškolského vzdelávania na účely denného štúdia.

3. Štátny príslušník tretej krajiny priloží k svojej žiadosti tieto doklady:

1° kópiu svojho platného cestovného pasu alebo náhradného cestovného dokladu;

2° doklad o zaplatení poplatku, ako stanovuje článok 1/1, ak podlieha tejto povinnosti;

3° osvedčenie vydané inštitúciou vysokoškolského vzdelávania, ktoré preukazuje:

Kráľ stanoví podmienky, ktoré musí toto osvedčenie spĺňať.

4° ak štátny príslušník tretej krajiny ešte nedovŕšil vek osemnásť rokov, dôkaz o súhlase jeho rodičov alebo prípadne jeho poručníka;

5° dôkaz v súlade s článkom 61 o tom, že bude mať dostatočné prostriedky na živobytie po dobu svojho pobytu, aby sa nestal záťažou pre systém sociálnej pomoci Belgického kráľovstva počas obdobia svojho pobytu;

6° dôkaz, že má alebo si zabezpečí nemocenské poistenie pokrývajúce všetky riziká v Belgicku počas obdobia svojho pobytu;

ak bola žiadosť podaná v zahraničí a ak ešte nie je možné pripojiť tento dôkaz k žiadosti, musí byť tento dôkaz predložený v lehote stanovenej v článku 61/1/1 ods. 4;

7° osvedčenie o tom, že nie je postihnutý žiadnou z chorôb vymenovaných v prílohe tohto zákona;

8° ak dovŕšil vek 18 rokov, výpis z registra trestov alebo rovnocenný doklad vydaný krajinou pôvodu alebo krajinou jeho posledného pobytu, ktorý nie je starší ako šesť mesiacov a ktorý potvrdzuje, že nebol odsúdený za bežné trestné činy alebo priestupky.

V prípade riadne odôvodnenej nemožnosti predložiť dokumenty uvedené v bodoch 7° a 8° však minister alebo ním poverená osoba môže vzhľadom na okolnosti povoliť cudzincovi pobyt na území Belgického kráľovstva na účely štúdia.

…“

9

Článok 61/1/1 ods. 1 tohto zákona stanovuje, že minister alebo ním poverená osoba prijme rozhodnutie a oznámi ho štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v lehote 90 dní odo dňa potvrdenia prijatia žiadosti uvedeného v článku 61/1 ods. 1.

10

Článok 61/1/3 uvedeného zákona stanovuje prípady, v ktorých minister alebo ním poverená osoba žiadosť zamietne alebo môže zamietnuť. Túto žiadosť musia zamietnuť najmä vtedy, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 60 tohto zákona alebo ak sa štátny príslušník tretej krajiny považuje za hrozbu pre verejný poriadok, národnú bezpečnosť alebo verejné zdravie. Okrem toho môžu odmietnuť takúto žiadosť, ak dôkazy alebo vážne a objektívne dôvody umožňujú preukázať, že pobyt sleduje iné ciele ako štúdium. Ak sa štátny príslušník tretej krajiny nenachádza v žiadnej zo situácií uvedených v článku 61/1/3, povolenie na pobyt musí byť vydané.

11

Dňa 25. februára 2021 predseda AVOCATS.BE a predseda Orde van Vlaamse Balies (Flámska advokátska komora) zaslali štátnemu tajomníkovi pre azyl a migráciu (Belgicko) list, v ktorom ho upozornili na neexistenciu účinného opravného prostriedku v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín proti rozhodnutiam príslušných orgánov o zamietnutí ich žiadostí o udelenie víza na účely štúdia.

12

Dňa 16. augusta 2021 mu opäť zaslali list, v ktorom vyzvali Belgicko a eventuálne ho formálne upozornili, aby bezodkladne predložilo Parlamentu návrh zákona, ktorý zavedie opravné prostriedky, ktoré musí Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory, Belgicko) preskúmať v rámci naliehavého konania, pokiaľ ide o tieto rozhodnutia.

13

Štátny tajomník pre azyl a migráciu im odpovedal listom z 23. septembra 2021, z ktorého vyplýva, že nastolenú otázku sa nepodarilo vyriešiť.

14

Dňa 16. júna 2022 žalobcovia vo veci samej podali žalobu na Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvej inštancie Brusel, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhali, aby bola Belgicku pod hrozbou pokuty uložená povinnosť prijať zákonné opatrenia umožňujúce štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí zamýšľajú študovať v Belgicku, podať účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiam o zamietnutí ich žiadostí o víza podaných na tento účel. Vnútroštátny súd uvádza, že títo žalobcovia okrem uplatnenia žalobného dôvodu založeného na porušení článku 47 Charty uvádzajú, že neexistencia účinného prostriedku nápravy zasahuje do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ako aj do práva na vzdelanie, ktoré sú zaručené v článku 7, resp. článku 14 Charty.

15

Uvedení žalobcovia tvrdia, že využitie takéhoto prostriedku predstavuje opatrenie na nápravu škodlivých následkov zavinenej nečinnosti Belgicka.

16

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že z dôvodu osobitostí postupu, ktorý sa uplatňuje na žiadosti o udelenie víza na účely štúdia, je niektorým žiadateľom vydané rozhodnutie až v období od augusta do októbra roku, v ktorom zamýšľajú uskutočniť štúdium v Belgicku. V prípade zamietnutia žiadosti sa teda dotknutá osoba môže obrátiť na Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory) až krátko pred začiatkom príslušného akademického roka.

17

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že hoci možno na tento súd podať žalobu smerujúcu k odkladu výkonu alebo zrušeniu rozhodnutia o zamietnutí, tento súd vykonáva len preskúmanie zákonnosti a nemá právomoc zmeniť rozhodnutie, takže nemôže nahrádzať posúdenie príslušných orgánov svojím vlastným posúdením, ani prijať namiesto nich nové rozhodnutie. V prípade zrušenia tohto rozhodnutia by však tieto orgány boli viazané právnou silou rozhodnutej veci vyplývajúcej z výroku rozsudku uvedeného súdu a z odôvodnenia, o ktoré sa výrok nevyhnutne opiera.

18

Okrem toho vnútroštátny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory) nemá právomoc nariadiť predbežné opatrenia, najmä spočívajúce v uložení príslušným orgánom povinnosti prijať nové rozhodnutie s cieľom udelenia požadovaného víza na účely štúdia, je možné, že rok štúdia dotknutej osoby bude nenapraviteľne ohrozený z dôvodu, že nebude včas prijaté rozhodnutie.

19

Navyše tento vnútroštátny súd na jednej strane uvádza, že v súlade s rozsudkom zhromaždenia sudcov Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory) z 24. júna 2020 sa návrh na mimoriadne naliehavý odklad stanovený v článku 39/82 zákona z 15. decembra 1980 môže týkať len opatrenia vyhostenia alebo vrátenia, ktorého vykonanie je bezprostredné, a na druhej strane, že rozhodnutia súdov rozhodujúcich o nariadení predbežného opatrenia, ktoré boli vydané po tomto rozsudku, neponúkli uspokojivé riešenia, pokiaľ ide o rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o udelenie víza na účely štúdia.

20

Štátni príslušníci tretích krajín v prípade, že sa včas nevyhovie ich žiadosti o udelenie víza na účely štúdia, majú tiež k dispozícii žalobu smerujúcu k vyvodeniu občianskoprávnej zodpovednosti voči Belgicku, ktorá im umožňuje získať peňažnú náhradu škody. Strata jedného roka štúdia však predstavuje nezvratný aspekt, ktorý nemožno adekvátne napraviť prostredníctvom žaloby o náhradu škody.

21

Preto vzniká otázka, či opravný prostriedok, ktorý má podľa belgického práva k dispozícii štátny príslušník tretej krajiny a ktorým môže napadnúť rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o vízum na účely štúdia, a tým prípadne využiť práva, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 3 smernice 2016/801 na účely uskutočnenia štúdia v Belgicku, postačuje na splnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú z článku 34 ods. 5 tejto smernice v spojení s článkami 7, 14 a 47 Charty, ako aj zo zásady efektivity.

22

Za týchto okolností Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvej inštancie Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Vyžaduje článok 34 smernice [2016/801] v samostatnom výklade alebo v spojení s článkami 7, 14 [ods. 1] a 47 [Charty], ako aj so zásadou efektivity a vzhľadom na cieľ sledovaný touto smernicou, ktorým je posilnenie procesných záruk poskytovaných štátnym príslušníkom tretích krajín a podpora príchodu zahraničných študentov do Európskej únie:

23

Svojimi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 34 ods. 5 smernice 2016/801 v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o žalobu, ktorou štátny príslušník tretej krajiny zamýšľa na účely uplatnenia práv, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 3 tejto smernice, napadnúť rozhodnutie príslušných orgánov o zamietnutí jeho žiadosti o prijatie na územie dotknutého členského štátu na účely štúdia, vyžaduje:

24

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 5 ods. 3 smernice 2016/801 štátny príslušník tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia, je oprávnený získať povolenie na pobyt na území tohto členského štátu, ak spĺňa všeobecné podmienky stanovené v článku 7 tejto smernice a osobitné podmienky uplatniteľné v závislosti od druhu podanej žiadosti, pričom v prejednávanej veci sú to podmienky stanovené v článku 11 uvedenej smernice pre žiadosti o prijatie na účely štúdia.

25

Z toho vyplýva, že podľa tohto článku 5 ods. 3 sú členské štáty povinné vydať povolenie na pobyt na účely štúdia žiadateľovi, ktorý splnil požiadavky uvedené v článkoch 7 a 11 smernice 2016/801 (rozsudok z 29. júla 2024, Perle, C‑14/23, EU:C:2024:647, bod 35 a citovaná judikatúra).

26

Podľa článku 34 ods. 5 tejto smernice je proti každému rozhodnutiu o vyhlásení žiadosti za neprijateľnú, zamietnutí žiadosti, zamietnutí obnovenia alebo odňatí povolenia možné v dotknutom členskom štáte podať opravný prostriedok v súlade s vnútroštátnym právom.

27

Z toho vyplýva, že v prípade rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia tento článok 34 ods. 5 výslovne priznáva štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podal takúto žiadosť, oprávnenie podať opravný prostriedok v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou členského štátu, ktorý toto rozhodnutie prijal (rozsudok z 29. júla 2024, Perle, C‑14/23, EU:C:2024:647, bod 61 a citovaná judikatúra).

28

Treba pritom poznamenať, že normotvorca Únie tým, že uviedol, že opravný prostriedok musí byť podaný v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou dotknutého členského štátu, ponechal na členských štátoch, aby rozhodli o povahe a konkrétnych podmienkach opravných prostriedkov, ktoré budú mať k dispozícii žiadatelia o vízum na účely štúdia, na ktoré sa vzťahuje smernica 2016/801 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2021, Konsul Rzeczypospolitej Polskiej w N.,C‑949/19, EU:C:2021:186, bod 42).

29

Povaha a konkrétne podmienky konania o opravnom prostriedku podľa článku 34 ods. 5 smernice 2016/801 sa však musia určiť v súlade s článkom 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Perle, C‑14/23, EU:C:2024:647, bod 62 a citovanú judikatúru).

30

Hoci je totiž v prípade chýbajúcej právnej úpravy Únie v danej oblasti na vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky prostriedkov nápravy určených na zabezpečenie ochrany individuálnych práv odvodených z právneho poriadku Únie, členské štáty sú zodpovedné za to, aby bolo v každom prípade zabezpečené dodržanie práva na účinnú súdnu ochranu uvedených práv, tak ako je zaručené v článku 47 Charty (rozsudok zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság, C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU, EU:C:2020:367, bod 142, ako aj citovaná judikatúra).

31

Okrem toho treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že právo na účinný prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 Charty by bolo iluzórne, ak by právny poriadok členského štátu umožňoval, aby právoplatné a záväzné súdne rozhodnutie zostalo neúčinné v neprospech účastníka konania. To platí najmä v prípade, keď skutočné využitie práv vyplývajúcich z práva Únie, tak ako sú uznané súdnym rozhodnutím, predpokladá dodržanie stanovených lehôt (rozsudok z 29. júla 2024, Perle, C‑14/23, EU:C:2024:647, bod 63 a citovaná judikatúra).

32

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd v rámci prejednávanej veci pýta na užitočný okamih udelenia požadovaného víza na účely štúdia a následne rozhodnutia o opravnom prostriedku podanom proti zamietnutiu takéhoto víza, aby mal dotknutý štátny príslušník tretej krajiny prípadne možnosť využívať práva, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2016/801.

33

V tejto súvislosti po prvé, pokiaľ ide o zavedenie výnimočného opravného prostriedku, ktorý má byť preskúmaný v rámci naliehavého konania, treba zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry právo Únie, vrátane ustanovení Charty, neukladá členským štátom povinnosť zaviesť iné právne prostriedky, než sú tie, ktoré stanovuje vnútroštátne právo, okrem prípadu, že by zo štruktúry dotknutého vnútroštátneho právneho poriadku vyplývalo, že neexistuje nijaký súdny prostriedok nápravy umožňujúci, hoci len incidenčne, zabezpečiť dodržiavanie práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2023, Rajonna prokuratura Loveč, teritorialno otdelenie Lukovit (Osobná prehliadka), C‑209/22, EU:C:2023:634, bod 54 a citovanú judikatúru].

34

Článok 34 ods. 5 smernice 2016/801 v spojení s článkom 47 Charty preto nevyžaduje zavedenie výnimočného opravného prostriedku, ktorý má byť preskúmaný v rámci naliehavého konania.

35

Je však potrebné dbať na to, aby podmienky, za ktorých je tento opravný prostriedok podávaný proti rozhodnutiu príslušných orgánov o zamietnutí žiadosti o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia, a prípadne za ktorých je rozsudok vydaný na jeho základe vykonaný, boli také, aby v zásade umožňovali prijať nové rozhodnutie v krátkej lehote tak, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý koná s náležitou starostlivosťou, mohol využiť plnú účinnosť práv, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Perle, C‑14/23, EU:C:2024:647, bod 66).

36

Po druhé, pokiaľ ide o zavedenie možnosti, aby súd, ktorému bola vec predložená, nariadil príslušným orgánom prijať nové rozhodnutie na účely vydania žiadaného povolenia na pobyt, a po tretie, pokiaľ ide o prípadnú možnosť, aby takýto súd nahradil posúdenie uvedených orgánov svojím vlastným posúdením alebo prijal nové rozhodnutie, treba uviesť, že tieto otázky vnútroštátneho súdu sa týkali právomocí, ktoré môžu vykonávať súdy rozhodujúce o žalobách napádajúcich zamietnutia žiadostí o prijatie.

37

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ak ide o vnútroštátne správne rozhodnutie, ktoré treba urýchlene prijať, aby sa zabezpečilo skutočné využitie práv dotknutej osoby vyplývajúcich z práva Únie, v prejednávanej veci práv, ktoré jej vyplývajú zo splnenia požiadaviek stanovených v článku 5 ods. 3 tejto smernice, z požiadavky článku 47 Charty zabezpečiť účinnosť opravného prostriedku podaného proti pôvodnému správnemu rozhodnutiu zamietajúcemu jej žiadosť vyplýva, že každý členský štát musí upraviť svoje vnútroštátne právo tak, aby v prípade zrušenia rozhodnutia bolo prijaté nové rozhodnutie v krátkej lehote a v súlade s posúdením obsiahnutým v rozsudku, ktorým bolo toto rozhodnutie zrušené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Perle,C‑14/23, EU:C:2024:647, bod 64 a citovanú judikatúru).

38

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 29 až 31 tohto rozsudku tak Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ ide o žiadosti o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia, skutočnosť, že súd, ktorému bola vec predložená, má právomoc rozhodnúť len o zrušení rozhodnutia príslušných orgánov, ktorým bola táto žiadosť zamietnutá, v zásade postačuje na splnenie požiadaviek článku 34 ods. 5 uvedenej smernice v spojení s článkom 47 Charty bez toho, aby sa vyžadovalo, aby tento súd mal právomoc nahradiť posúdenie týchto orgánov vlastným posúdením alebo prijať nové rozhodnutie, za predpokladu, že tieto orgány sú prípadne viazané posúdením uvedeným v rozsudku, ktorým sa rozhodlo o zrušení tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2024, Perle, C‑14/23, EU:C:2024:647, bod 65).

39

Okrem úvah uvedených v bode 34 tohto rozsudku je takýto záver rovnako platný v prípade, že súd rozhodujúci o výnimočnom opravnom prostriedku skúmanom v rámci naliehavého konania nemá právomoc nariadiť predbežné opatrenia, najmä s cieľom uložiť príslušným orgánom povinnosť prijať nové rozhodnutie na účely vydania požadovaného povolenia na pobyt na účely štúdia.

40

Ako však bolo spomenuté v bode 35 tohto rozsudku, Súdny dvor spresnil, že v prípade, ak súd prejednávajúci vec disponuje iba právomocou zrušiť rozhodnutie, je potrebné dbať na to, aby podmienky, za akých je tento opravný prostriedok podávaný, a prípadný rozsudok, ktorý bol vydaný na jeho základe, vykonaný, boli také, aby v zásade umožňovali prijať nové rozhodnutie v krátkej lehote tak, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý koná s náležitou starostlivosťou, mohol využiť plnú účinnosť práv, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2016/801.

41

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania však vyplýva, že niektorým štátnym príslušníkom tretích krajín sa vydáva rozhodnutie o ich žiadosti o prijatie na belgické územie na účely štúdia len krátko pred začiatkom akademického roka, ktorý zamýšľajú absolvovať v Belgicku. Treba tak konštatovať, že možnosť príslušných orgánov prijať po zrušení tohto pôvodného rozhodnutia nové rozhodnutie v krátkej lehote tak, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý koná s náležitou starostlivosťou, mohol využiť plnú účinnosť práv, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2016/801, závisí aj od podmienok týkajúcich sa prijatia uvedeného pôvodného rozhodnutia.

42

V tejto súvislosti podľa článku 34 ods. 1 tejto smernice musia príslušné orgány dotknutého členského štátu vydať rozhodnutie o žiadosti o prijatie na územie tohto členského štátu na účely štúdia čo najskôr, najneskôr však do 90 dní od podania úplnej žiadosti. Okrem toho v súlade s odsekom 3 tohto článku 34, ak sú informácie alebo dokumentácia poskytnuté na podporu žiadosti neúplné, príslušné orgány v primeranej lehote upovedomia žiadateľa o ďalších informáciách, ktoré sa vyžadujú, a určia primeranú lehotu na ich poskytnutie, čo má za následok pozastavenie plynutia lehoty stanovenej v odseku 1 uvedeného článku 34 dovtedy, kým príslušné orgány nedostanú dodatočné informácie.

43

Ako bolo pripomenuté v bodoch 24 a 25 tohto rozsudku, využívanie práv vyplývajúcich z článku 5 ods. 3 uvedenej smernice, v prejednávanej veci oprávnenia získať povolenie na pobyt na území členského štátu na účely štúdia, vyžaduje, aby dotknutý štátny príslušník tretej krajiny splnil všeobecné podmienky stanovené v článku 7 smernice 2016/801 a osobitné podmienky uplatniteľné na študentov, ktoré sú stanovené v článku 11 tejto smernice pre žiadosti o prijatie na účely štúdia, pričom tieto posledné uvedené podmienky zahŕňajú najmä podmienku, že tento štátny príslušník bol prijatý na štúdium inštitúciou vysokoškolského vzdelávania.

44

V tomto kontexte vydanie rozhodnutia príslušnými orgánmi v lehote stanovenej v článku 34 ods. 1 smernice 2016/801 o žiadostiach o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia v zásade umožňuje zaručiť účinnosť práv, ktoré týmto štátnym príslušníkom vyplývajú z uvedenej smernice, pokiaľ postup posudzovania žiadostí príslušnými orgánmi o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia v praxi nevedie k systematickému zbavovaniu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žiadosť sa zamieta, možnosti prípadne využiť plnú účinnosť týchto práv, a to z dôvodu dátumu prijatia rozhodnutí týkajúcich sa uvedených žiadostí a vzhľadom na neskrátiteľné lehoty prípadného konania o opravnom prostriedku proti týmto rozhodnutiam.

45

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na prejudiciálne otázky odpovedať tak, že článok 34 ods. 5 smernice 2016/801 v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o žalobu, ktorou štátny príslušník tretej krajiny zamýšľa na účely uplatnenia práv, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 3 tejto smernice, napadnúť rozhodnutie príslušných orgánov o zamietnutí jeho žiadosti o prijatie na územie dotknutého členského štátu na účely štúdia, nevyžaduje sa:

46

Podmienky, za ktorých je podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušných orgánov o zamietnutí žiadosti o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia a za ktorých sa prípadne vykoná rozsudok vydaný v nadväznosti na tento opravný prostriedok, však musia byť takej povahy, aby umožnili prijatie nového rozhodnutia v krátkej lehote v súlade s posúdením obsiahnutým v rozsudku, ktorým sa rozhodlo o zrušení, a to takým spôsobom, aby štátny príslušník tretej krajiny konajúci s náležitou starostlivosťou mohol využiť plnú účinnosť práv, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 34 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pokiaľ ide o žalobu, ktorou štátny príslušník tretej krajiny zamýšľa na účely uplatnenia práv, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 3 tejto smernice, napadnúť rozhodnutie príslušných orgánov o zamietnutí jeho žiadosti o prijatie na územie dotknutého členského štátu na účely štúdia, nevyžaduje sa:

Podmienky, za ktorých je podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušných orgánov o zamietnutí žiadosti o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia a za ktorých sa prípadne vykoná rozsudok vydaný v nadväznosti na tento opravný prostriedok, však musia byť takej povahy, aby umožnili prijatie nového rozhodnutia v krátkej lehote v súlade s posúdením obsiahnutým v rozsudku, ktorým sa rozhodlo o zrušení, a to takým spôsobom, aby štátny príslušník tretej krajiny konajúci s náležitou starostlivosťou mohol využiť plnú účinnosť práv, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice.