52007DC0273

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.5.2007

KOM(2007) 273 v konečnom znení

ŠTVRTÁ SPRÁVA

o hospodárskej a sociálnej kohézii

(predložená Komisiou) {SEK(2007) 694}

ŠTVRTÁ SPRÁVA

o hospodárskej a sociálnej kohézii

V článku 159 zmluvy sa stanovuje, že Komisia každé tri roky predloží Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti hospodárskej a sociálnej kohézie, a o spôsobe, akým k tomu prispeli rôzne prostriedky stanovené v uvedenom článku (politiky členských štátov a Spoločenstva).

Táto štvrtá správa o kohézii najskôr poskytuje aktualizovaný pohľad na situáciu a vyhliadky, pokiaľ ide o hospodársku, sociálnu a územnú kohéziu a následne analýzu vplyvu politiky na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva na kohéziu Únie. Osobitný dôraz sa kladie na: 1) predbežné hodnotenie vplyvu európskej kohéznej politiky v programovacom období 2000–2006 a 2) na prvé posúdenie prípravy na nové obdobie 2007 – 2013 na základe národných stratégií a návrhu operačných programov predložených Komisii členskými štátmi do konca apríla 2007 [SEK(2007) 694][1].

1. PRIDANÁ HODNOTA KOHÉZNEJ POLITIKY

Na účinnosť a vplyv Európskej kohéznej politiky pôsobí mnoho faktorov. Pre hospodársky kontext, charakterizovaný cenovou stabilitou a primeranými rozpočtovými saldami, budú nižšie úrokové sadzby pozitívne. To bude na druhej strane motivovať investície a akumuláciu kapitálu, čím sa zvýši produktivita aj zamestnanosť. Pomôže to tiež zvýšiť mieru inovácií a ich šírenie a zníži náklady na kapitál.

Efektívnosť a účinnosť verejných správ na národnej, regionálnej a miestnej úrovni je ďalším kritickým faktorom. Nakoniec, často sú to vonkajšie faktory, najmä globalizácia, ktoré sú hlavnými hnacími faktormi štrukturálnych zmien na všetkých úrovniach a ktoré majú veľký vplyv na hospodársky rozvoj a vytváranie pracovných miest.

Vďaka prísnemu prístupu však kohézna politika priniesla výsledky z hľadiska životnej úrovne a množstva príležitostí v Únii.

- Dochádza ku konvergencii na národnej aj regionálnej úrovni

Ako skupina hlavní príjemcovia finančnej pomoci z programov európskej kohéznej politiky počas obdobia 2000–2006 naďalej vykazovali výrazné miery rastu. Na regionálnej úrovni vysoká hospodárska výkonnosť v regiónoch s nízkym HDP na obyvateľa v poslednom desaťročí znamenala, že regióny v celej EÚ prechádzajú konvergenčným procesom, ktorý sa meria na základe HDP na obyvateľa.

- Odhady ukazujú, že tento trend bude pokračovať

Zo štúdií vyplýva, že pokiaľ ide o obdobie 2007–2013, v porovnaní so základným scenárom investície realizované na základe programov zvýšia celkovú úroveň HDP o približne 5–15 % vo väčšine nových členských štátov. Okrem toho sa odhaduje, že na základe tejto úrovne investícií sa do roku 2015 vytvoria približne 2 milióny ďalších pracovných miest.

- Kohézna politika podporuje rast a vytváranie pracovných miest aj mimo konvergenčných regiónov

Rast a rozvoj trhového hospodárstva nevyhnutne znamená, že dochádza k reštrukturalizácii, často spojenej so stratou pracovných miest a vytváraním nerovnomerne rozmiestnených nových pracovných miest, a môže viesť ku koncentrácii sociálnych a hospodárskych problémov na určitom území. Jednou z úloh Európskej kohéznej politiky je zlepšovať schopnosť Únie prispôsobovať sa zmenám a vytvárať novú udržateľnú zamestnanosť, aj v lepšie prosperujúcich členských štátoch Únie. Z hrubých odhadov vyplýva, že počas obdobia 2000–2005 sa vytvorilo viac než 450 000 pracovných miest v šiestich krajinách, čo predstavuje približne dve tretiny európskej pomoci pridelenej na cieľ 2.

- Kohézna politika podporuje inovačné kapacity členských štátov a regiónov

Kohézna politika výrazne prispela v rámci úsilia v oblasti výskumu a rozvoja v období 2000 - 2006 a posilnila inovačné kapacity, najmä v regiónoch cieľa 1. Na základe programov dostupných v čase schválenia tejto správy sa podiel zdrojov z kohéznej politiky, ktoré sa majú investovať do inovácií a výskumu a rozvoja, v rokoch 2007–2013 viac než zdvojnásobí.

- Investovanie do ľudí v rámci kohéznej politiky je vysoko návratné

Viac než polovicu nárastu produktivity možno vysvetliť zvýšením kvality ľudského kapitálu za posledné desaťročie. Z európskych kohéznych programov sa spolufinancuje odborná príprava asi 9 miliónov ľudí ročne, z ktorých viac než polovicu tvoria ženy. Vysoké percento príjemcov sa po absolvovaní odbornej prípravy buď (znova) zamestná, alebo avizuje lepšie podmienky zamestnávania a vyšší príjem.

- Kohézna politika mobilizuje verejný a súkromný kapitál v záujme podpory produktívneho investovania

V regiónoch cieľa 1 medzi rokmi 2000 až 2006 viedlo každé euro investované v rámci kohéznej politiky k ďalším výdavkom v priemere vo výške 0,9 EUR. V regiónoch cieľa 2 tieto ďalšie výdavky môžu predstavovať až trojnásobok pôvodne investovanej sumy. Dosiahlo sa to prostredníctvom takých pravidiel politiky, akými sú napríklad spolufinancovanie a partnerstvo, a prostredníctvom zvyšovania účasti súkromného kapitálu vrátane rôznych dohôd o verejno-súkromnom partnerstve.

Nedávno Komisia v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami vyvinula inovatívne finančné nástroje s cieľom kombinovať a dopĺňať európske grantové financovanie: JEREMIE na podporu MSP a mikroúverov a JESSICA na rozvoj miest. Granty sa tak transformujú na recyklovateľné formy financovania, čím sa stávajú udržateľnejšími z dlhodobého hľadiska; zvyšuje sa tým pákový efekt, ktorý prinesie používanie týchto grantov na pritiahnutie súkromného kapitálu, a spojenie s ním, a zavádzajú sa silnejšie stimuly k lepšiemu výkonu.

- Kohézna politika posilnila integrované prístupy k rozvoju

Kohézna politika pomáha integrovaným spôsobom posilniť rozvoj vrátane vplyvu komplexných problémov, ako sú napríklad výzvy, ktoré predstavujú globalizácia, klimatické zmeny a demografické trendy, a to rôznym sektorovým politikám dodáva koherenciu. Tento integrovaný prístup pomohol zlepšiť celkový vplyv zásahov jednotlivých sektorov, a to prostredníctvom využívania synergií medzi oblasťami politiky a riadenia ich vedľajších účinkov; uprednostňovania dialógu medzi jednotlivými správami; a lepšieho prispôsobovania zásahov sociálno-ekonomickým charakteristikám regiónov a oblastí.

- Kohézna politika pomáha zlepšiť kvalitu verejných investícií

Prístup politiky založený na programovaní na sedemročné obdobie a bezpečnom rozpočte počas tohto obdobia, výrazne zlepšil dlhodobé plánovanie rozpočtu v mnohých členských štátoch a regiónoch. Navyše kohézna politika pomáha identifikovať priority pri rozhodnutiach o verejných investíciách, čoho dôsledkom je, najmä v kohéznych krajinách, účinnejšie a efektívnejšie využívanie verejných investícií vo všeobecnosti, nielen pri investíciách spolufinancovaných Spoločenstvom. Týmto spôsobom kohézna politika ovplyvňuje investičný model smerom k vyššej produktivite a väčšej udržateľnosti.

- Kohézna politika povýšila partnerstvo na kľúčový prvok dobrej správy vecí verejných

Zásada partnerstva je základnou zásadou, na ktorej sú postavené všetky aspekty kohéznej politiky – programovanie, implementácia, monitorovanie a hodnotenie - a v súčasnosti sa všeobecne akceptuje ako kľúčový prvok dobrej správy vecí verejných. Systém viacúrovňovej správy vecí verejných založený na strategickom prístupe a zahŕňajúci Spoločenstvo, národné, regionálne a miestne orgány a zúčastnené strany pomáha zabezpečiť, aby sa činnosti prispôsobovali situácii na mieste a aby existoval skutočný záujem dosiahnuť úspech.

2. SITUÁCIA A TRENDY V HOSPODÁRSKYCH, SOCIÁLNYCH A ÚZEMNÝCH ROZDIELOCH

2.1. Hospodárska kohézia

- Dochádza ku konvergencii na národnej úrovni...

Ako skupina dosiahli najväčší príjemcovia v rámci kohéznej politiky počas rokov 1994-2006 - Grécko, Španielsko, Írsko a Portugalsko - pôsobivý rast. V rokoch 1995 a 2005 Grécko znížilo rozdiel v porovnaní s EÚ-27, pričom z úrovne 74 % sa v roku 2005 dostalo na úroveň 88 % priemeru EÚ. Do toho istého roku sa Španielsko dostalo z úrovne 91 % na úroveň 102 % a Írsko z úrovne 102 % na úroveň 145 % priemeru Únie. Naopak v Portugalsku bol rast od roku 1999 nižší než priemer EÚ. V roku 2005 bol jeho HDP na obyvateľa 74 % priemeru EÚ.

Rýchlejší rast a dobiehanie badať v nových členských štátoch, najmä v tých, ktoré majú najnižší HDP na obyvateľa. HDP troch baltských štátov sa za desaťročie od roku 1995 do roku 2005 takmer zdvojnásobil. Aj Poľsko, Maďarsko a Slovensko dosiahli veľmi dobré výsledky, pokiaľ ide o miery rastu, ktoré dosiahli viac než dvojnásobok priemeru EÚ.

Ale vzhľadom na veľmi nízku úroveň HDP na obyvateľa sa za predpokladu súčasných úrovní rastu zdá, že Poľsku, a najmä Bulharsku a Rumunsku, potrvá dlhšie než 15 rokov, kým dosiahnu HDP na obyvateľa na úrovni 75 % priemeru EÚ.

- ...a na regionálnej úrovni

Relatívne vysoký hospodársky rast v regiónoch s nízkym HDP na obyvateľa za posledné desaťročie znamenal, že celkovo regióny EÚ dosahujú konvergenciu. V rokoch 1995 až 2004 poklesol počet regiónov s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ zo 78 na 70 a počet regiónov s HDP na obyvateľa nižším ako 50 % priemeru EÚ z 39 na 32.

Zaostávajúce regióny v EÚ-15, ktoré boli hlavnými príjemcami pomoci v rámci kohéznej politiky počas obdobia 2000–2006, zaznamenali v rokoch 1995–2004 v pomere k ostatným krajinám EÚ výrazný nárast HDP na obyvateľa. V roku 1995 malo 50 regiónov s celkovo 71 miliónmi obyvateľov HDP na obyvateľa nižší ako 75 % priemeru EÚ-15. V roku 2004 vzrástol HDP na obyvateľa v takmer jednom zo štyroch týchto regiónov s takmer 10 miliónmi obyvateľov nad 75 % úroveň.

- ...ale rozdiely sú naďalej výrazné

Napriek tomuto pokroku zostávajú celkové rozdiely výrazné. Je to čiastočne v dôsledku nedávneho rozšírenia a čiastočne pretože rast má tendenciu koncentrovať sa – počas počiatočných fáz rozvoja – v najdynamickejších oblastiach krajiny.

Aj niektoré z najviac rozvinutých regiónov (s úrovňou HDP vyššou ako 75 % priemeru EÚ-27) začínajú zaznamenávať veľmi nízke alebo dokonca negatívne úrovne hospodárskeho rastu. V období 2000–2004 skutočný HDP na obyvateľa v 27 regiónoch klesol a v ďalších 24 narástol o menej než 0,5 % ročne. V piatich z týchto regiónov HDP poklesol na úroveň nižšiu ako 75 % priemeru EÚ.

- Zvyšovanie zamestnanosti a produktivity zvyšuje rast v regiónoch

Zaostávajúce regióny z hľadiska produktivity veľmi rýchlo dobiehajú ostatné regióny. Je to badať najmä v nových členských štátoch: v troch baltských štátoch a v niektorých častiach Poľska produktivita rástla štyrikrát rýchlejšie ako priemer EÚ v rokoch 1995 až 2004. Niektoré z týchto regiónov však začali na veľmi nízkej úrovni. Keďže v týchto regiónoch sa zamestnanosť presúva do sektorov s vyššou pridanou hodnotou, regionálna produktivita pravdepodobne vzrastie, hoci produktivita v rámci sektoru zostane na rovnakej úrovni.

V roku 2004 mali regióny v Portugalsku, Grécku, Írsku a Španielsku stále výrazne vyššiu úroveň produktivity než nové členské štáty. V Írsku bol najvyšší rast zamestnanosti v EÚ spojený so značným zvýšením produktivity. Na druhej strane, regionálny hospodársky rast v Španielsku sa takmer výlučne spoliehal na rast zamestnanosti, čo naznačuje, že takýto rast by bolo ťažké dlhodobo udržať. V Portugalsku sa zamestnanosť do roku 2001 podstatne zvyšovala, ale odvtedy zostala na rovnakej úrovni, zatiaľ čo v Grécku bol rast zamestnanosti do roku 2001 obmedzený, ale odvtedy sa podstatne zvýšil.

Deväť z desiatich viac rozvinutých regiónov zaznamenalo nárast zamestnanosti a takmer taký istý počet regiónov zaznamenal zvýšenie produktivity. Napriek tomu v rokoch 1995 až 2004 produktivita klesla v 29 regiónoch v Taliansku, Francúzsku, Španielsku a Nemecku a zamestnanosť v 16 regiónoch väčšinou vo východnom Nemecku a v severnom Anglicku.

2.2. Sociálna kohézia

- Na úrovni EÚ a na národnej úrovni došlo ku konvergencii mier zamestnanosti...

V rokoch 2000 až 2005 došlo v EÚ ku konvergencii regionálnych mier zamestnanosti. Napriek tomu boli v roku 2005 miery zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch stále približne o 11 percentuálnych bodov nižšie než miery vo zvyšku Únie.

Počas tohto obdobia niektoré krajiny zaznamenali konzistentný a všeobecný nárast zamestnanosti, zatiaľ čo iné krajiny – ako je Rumunsko a Poľsko - zaznamenali pokles vo väčšine regiónov, v niektorých prípadoch o viac než dva percentuálne body.

S cieľom dosiahnuť miery zamestnanosti stanovené v Lisabone je potrebné, aby EÚ vytvorila viac než 23,5 milióna pracovných miest, z ktorých 7 miliónov by mali obsadiť ženy a 7 miliónov ľudia vo veku 55–64 rokov. Vytváranie takéhoto množstva pracovných miest si bude vyžadovať investície do nových činností vykonávaných vyškolenými pracovnými silami.

- ...a znížili sa rozdiely v mierach nezamestnanosti

V rokoch 2000 až 2005 nezamestnanosť v zaostávajúcich regiónoch klesla z 13,4 % na 12,4 %, hoci v 17 z nich sa nezamestnanosť zvýšila o viac než dva percentuálne body.

Vo viac rozvinutých regiónoch ostala nezamestnanosť v rokoch 2000 až 2005 rovnaká s mierou o niečo nižšou než 8 %, hoci španielske, talianske, francúzske regióny a regióny Spojeného kráľovstva vo všeobecnosti zaznamenali zníženie tejto miery a nemecké, rakúske, holandské a belgické regióny zaznamenali určité zvýšenie.

V roku 2005 bola v EÚ miera nezamestnanosti žien vyššia než miera nezamestnanosti mužov, ale tento rozdiel sa v rokoch 2000 až 2005 znížil o tretinu. Najväčší rozdiel bol v Grécku, Španielsku a Taliansku.

- Chudoba je naďalej problémom...

Počet obyvateľov ohrozených chudobou je v niektorých členských štátoch stále relatívne vysoký. V roku 2004 dosiahol podiel ľudí patriacich do tejto kategórie, definovaných ako ľudia, ktorých príjem je o 60 % nižší než priemerný národný príjem, približne 20 % v Litve, Poľsku, Írsku, Grécku, Španielsku a Portugalsku, ale iba 10 % v Holandsku, Českej republike a Švédsku. V priemere predstavovali ľudia ohrození chudobou v roku 2004 celkovo 16 % obyvateľstva EÚ alebo 75 miliónov ľudí. Riziko je vyššie pre ženy, malé deti, starších ľudí a nezamestnaných.

- Úroveň dosiahnutého vzdelania sa zvyšuje, ale v zaostávajúcich regiónoch je stále nízka

Dôležitým faktorom konkurencieschopnej znalostnej ekonomiky je vzdelaná a primerane kvalifikovaná pracovná sila. V budúcnosti dôjde k zlepšeniu: podiel mladých ľudí vo veku 25–34 rokov s vysokoškolským titulom alebo rovnocennou kvalifikáciou sa zvyšuje a v súčasnosti predstavuje takmer dvojnásobok podielu staršej generácie vo veku 55–64 rokov. Úroveň dosiahnutého vzdelania mladých ľudí však v niektorých členských štátoch, najmä v Rumunsku, Českej republike, Taliansku a na Slovensku, zaostáva.

V roku 2005 malo v EÚ asi 23 % ľudí vo veku 25–64 rokov vzdelanie na terciárnej úrovni, v rozmedzí od 35 % vo Fínsku do asi 10 % v Rumunsku. Rozdiely medzi regiónmi sú ešte väčšie a nedochádza ku konvergencii. V priemere majú zaostávajúce regióny nižší podiel ľudí vo veku 25–64 rokov s terciárnou úrovňou vzdelania.

2.3. Územná kohézia

- Menšia územná koncentrácia HDP EÚ-27 v tradičnom hospodárskom centre Európy...

Dôkazy naznačujú, že hospodárska prosperita v EÚ sa už tak geograficky nekoncentruje: tradičné hospodárske „centrum“ Európy (oblasť medzi Londýnom, Parížom, Milánom, Mníchovom a Hamburgom) prispelo v roku 2004 výrazne nižším podielom HDP EÚ-27 ako v roku 1995, hoci jeho podiel obyvateľstva sa nezmenil. Tento trend je dôsledkom vzniku nových centier hospodárskeho rastu, ako sú Dublin, Madrid, Helsinki a Štokholm, ale aj Varšava, Praha, Bratislava a Budapešť.

- ... ale viac na národnej úrovni...

V celej EÚ sa však v rámci členských štátov hospodárska činnosť viac koncentruje v regiónoch hlavných miest, okrem Berlína a Dublinu. V rokoch 1995 až 2004 sa podiel regiónov hlavných miest na národnom HDP zvýšil v priemere o 9 %, zatiaľ čo počet ich obyvateľov sa zvýšil o 2 %. Tento trend bol obzvlášť výrazný v rokoch 1995 až 2000, najmä vo Varšave a Bukurešti.

Zvýšená koncentrácia obyvateľstva a hospodárskej činnosti v regiónoch hlavných miest by mohla z dlhodobého hľadiska obmedziť celkový hospodársky rast, keďže negatívne vedľajšie účinky, ako je nárast nákladov na bývanie, nedostatok obchodných priestorov, preľudnenosť a znečistenie majú negatívny vplyv na ich celkový obraz a konkurencieschopnosť. Druhotné centrá rastu by mohli pomôcť znížiť tlak na regióny hlavných miest a pomôcť zvýšiť potenciál celkového rastu.

- ... s trendom odlivu do predmestí...

Dominantným trendom európskych miest je odliv do predmestí. V rokoch 1996 až 2001 sa v 90 % mestských aglomerácií počet obyvateľov zvyšoval vo väčšej miere v predmestiach než v centrách miest. V jednej tretine týchto mestských aglomerácií sa v tomto období znížil počet obyvateľov, hoci väčšina týchto miest zaznamenala rast svojich predmestí, zatiaľ čo ich centrá miest upadli. Odliv obyvateľstva do predmestí nevyhnutne znamená väčší tlak na mestský dopravný systém, pričom odliv hospodárskej činnosti do predmestí môže viesť k hospodárskemu úpadku tradičných centier miest.

Koncentrácia chudoby v mestských častiach je stále problémom v mnohých európskych mestách. Napriek tomu, že zamestnanosť sa koncentruje v mestách, obyvatelia miest, najmä menej kvalifikovaní, majú problém nájsť si prácu, pričom jedna tretina pracovných miest je obsadená ľuďmi, ktorí do miest dochádzajú.

Toto je spojené s koncentráciou nezamestnanosti v určitých mestských častiach. V týchto mestských častiach s vysokou nezamestnanosťou sa zvyčajne koncentrujú aj iné aspekty chudoby. Zahŕňajú nízku kvalitu bývania a neprimeraný systém verejnej dopravy a iných služieb, ako je napríklad vzdelanie, a tiež nízku úroveň príjmov a vysokú mieru kriminality.

- ... pričom v niektorých vidieckych oblastiach sa naďalej znižuje počet obyvateľov

V mnohých častiach EÚ naďalej prevláda trend výraznej migrácie z vidieckych oblastí, najmä na juhu Talianska, severe Fínska, Švédska a Škótska, vo východnom Nemecku a vo východných častiach Poľska. Nedostatočné pracovné vyhliadky, okrem práce v poľnohospodárskom sektore, a nižšia životná úroveň motivujú ľudí, najmä mladých a kvalifikovaných, odchádzať za príležitosťami inde. Na príslušné oblasti to má kumulatívny účinok – ostáva v nich starnúce obyvateľstvo a zhoršujú sa základné služby[2].

- ... a existuje veľký potenciál na zvýšenie cezhraničnej výmeny

Mnohé roky trvania cezhraničných programov zlepšili spoluprácu medzi pohraničnými regiónmi v celej EÚ, najmä medzi krajinami Beneluxu, Nemecka a Francúzska. Nové vnútorné hranice nie sú ešte také priepustné a dopravné toky sú omnoho nižšie.

Zvyšovanie priepustnosti týchto hraníc, fyzicky aj administratívne, uľahčí pohyb ľudí a tovaru medzi týmito regiónmi a v dôsledku toho bude hospodárska výmena zodpovedať hospodárskemu potenciálu týchto regiónov. Takýto typ spolupráce je obzvlášť dôležitý pre pohraničné regióny nachádzajúce sa pri vonkajšej hranici.

3. REFORMA KOHÉZNEJ POLITIKY – 2007 – 2013

Z jarného zasadnutia Európskej Rady v roku 2005 vyplynulo, že:

„Je nevyhnutné bezodkladne oživiť Lisabonskú stratégiu a znovu sa zamerať na priority rastu a zamestnanosti. Európa musí obnoviť základy svojej konkurencieschopnosti, zvýšiť svoj potenciál rastu a svoju produktivitu a posilniť sociálnu kohéziu a hlavne sa zamerať na znalosti, inovácie a optimalizáciu ľudského kapitálu.

Ak má Únia tieto ciele dosiahnuť, musí vo väčšej miere mobilizovať všetky zdroje na národnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva – vrátane kohéznej politiky – na troch úrovniach stratégie (hospodárskej, sociálnej a environmentálnej) s cieľom využiť synergie medzi nimivo všeobecnom kontexte udržateľného rozvoja.“

Prevažná časť úsilia o zníženie rozdielov v EÚ na územnej úrovni sa realizuje prostredníctvom kohéznej politiky. Má to charakter podmieneného grantu, a to vo forme podmienok pripojených k týmto prevodom príspevkov na úrovni účelu a implementačného systému. Konkrétne sa od členských štátov požaduje, aby vypracovali strednodobú stratégiu o využití zdrojov, spolufinancovali európsku pomoc z vnútroštátnych zdrojov, partnersky spolupracovali na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a dodržiavali právne predpisy a politiky EÚ. Výsledkom týchto podmienok bolo vyvinutie spoločného systému riadenia na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni: teda systém viacúrovňovej správy vecí verejných.

Po reforme kohéznej politiky na obdobie 2007–2013 v roku 2006 zostáva cieľom kohéznej politiky znížiť rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi prostredníctvom koncentrácie zdrojov v menej rozvinutých oblastiach. V období 2007–2013 bude prevažná časť určená najchudobnejším regiónom a krajinám: zatiaľ čo v roku 1989 bolo 56 % dostupných zdrojov pridelených regiónom s najnižším príjmom, na konci nového programovacieho obdobia bude tento podiel predstavovať 85 %. Novým členským štátom, ktoré predstavujú približne 21 % obyvateľov EÚ-27, je určených viac než 52 % celkovej výšky pomoci za toto obdobie. V súlade s novou agendou pre rast a zamestnanosť a v kontexte globalizácie sa však kohézna politika stále viac zameriava na zlepšovanie konkurenčnej pozície regiónov vo svetovom hospodárstve. Preto sú zdroje zamerané na všetky regióny, ktoré čelia štrukturálnym zmenám, a investície s osobitným dôrazom na súbor činností spojených s výskumom, inováciou a informačnou spoločnosťou a rozvojom podnikania.

Na základe týchto cieľov sa v období 2007–2013 bude v rámci kohéznej politiky všade uplatňovať rovnaká agenda zameraná na rast a zamestnanosť, hoci v intenzite podpory Únie sa budú odrážať potreby jednotlivých členských štátov a regiónov. Z výsledku rokovaní o finančnom výhľade na roky 2007–2013, ktorý priniesol pridelenie veľkého balíka prostriedkov na kohéznu politiku (35 % z celkového rozpočtu EÚ), vyplýva, že existuje vysoká miera politického konsenzu, pokiaľ ide o dosiahnutie priorít Spoločenstva prostredníctvom tohto systému.

3.1. Plnenie novej stratégie rastu a zamestnanosti Európy

Dosiahnutie rastu a zamestnanosti bolo vždy základným prvkom kohéznych programov EÚ a v reforme politiky na roky 2007–2013 je snaha túto dimenziu posilniť.

- Nový strategický prístup

Nový strategický prístup založený na európskych prioritách zastreší proces implementácie kohéznej politiky na úrovni EÚ, na národnej úrovni a následne na regionálnej a miestnej úrovni. Malo by to prispieť k zvýšenej hospodárskej účinnosti, ako aj zlepšiť transparentnosť a uľahčiť politickú zodpovednosť. Tento postup je stanovený v strategických usmerneniach Spoločenstva, v ktorých sa odrážajú priority stanovené v obnovenej Lisabonskej stratégii a ktoré tvoria rámec na prípravu národných stratégií v rámci kohéznej politiky a programov.

- Vyčleňovanie

Členské štáty v decembri 2005 rozhodli, že orgány zodpovedné za prípravu novej generácie kohéznych programov by mali „vyčleniť“ určitú časť zdrojov na kľúčové investície spojené s obnovenou stratégiou pre rast a zamestnanosť (výskum a vývoj a inovácie; infraštruktúry európskeho významu; priemyselná konkurencieschopnosť; obnoviteľné energie, energetická efektívnosť, ekologické inovácie; ľudské zdroje), konkrétne 60 % pomoci určenej menej rozvinutým regiónom a 75 % pomoci určenej iným regiónom.

Podľa programovej dokumentácie dostupnej v čase prípravy tejto správy boli tieto ciele väčšinou dosiahnuté. V EÚ-27 predstavuje priemerný podiel zdrojov vyčlenených na kľúčové investície v rámci Lisabonskej stratégie 61,2 % na cieľ konvergencie a 76,7 % na cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Celkovo sa na tieto investície pridelí približne 200 miliárd EUR. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím to predstavuje zvýšenie o viac než 50 miliárd EUR.

3.2. Kvalitnejšia právna úprava: zjednodušenie a proporcionalita

Hoci využívanie zdrojov v rámci kohéznej politiky musí spĺňať normy kontroly a riadneho finančného hospodárenia, prijali sa dôležité opatrenia na zjednodušenie právnych predpisov a pravidiel riadenia kohéznej politiky. Konkrétne:

- Jeden súbor pravidiel riadenia

Na programovacie obdobie 2007–2013 sa bude vzťahovať len jedno vykonávacie nariadenie Komisie, ktorým sa nahrádza 10 nariadení na programovacie obdobie 2000-2006. Pravidlá riadenia programov financovaných z Kohézneho fondu sa zosúladili s pravidlami týkajúcimi sa štrukturálnych fondov. Týmto sa riadenie fondov uľahčí a znížia sa náklady.

- Jeden súbor pravidiel oprávnenosti výdavkov

Členské štáty budú môcť na spolufinancované projekty uplatňovať vnútroštátne pravidlá oprávnenosti namiesto uplatňovania dvoch súborov pravidiel, ako sa to robilo v minulosti (jeden na projekty spolufinancované Spoločenstvom a jeden na projekty financované daným štátom), čím sa výrazne zjednoduší riadenie projektov.

- Zjednodušenie finančného hospodárenia

Finančné plány, stanovenie miery zásahov a preplatenie nákladov zo strany EÚ sa budú robiť na vyššej úrovni (namiesto na úrovni opatrenia, ako sa to robilo v minulosti, budú sa robiť na úrovni programovej alebo prioritnej osi). Zjednoduší sa tým riadenie programov a obmedzia sa prípady, kde je potrebné upraviť finančné plány, čím sa vnútroštátnym orgánom zodpovedným za riadenie operačných programov poskytne väčšia autonómia.

- Zvýšená proporcionalita a zjednodušenie systémov kontroly

Pokiaľ ide o malé programy, niektoré z požiadaviek na kontrolu môžu splniť vnútroštátne orgány zriadené podľa vnútroštátnych pravidiel, čím sa zníži potreba spĺňať určité požiadavky Spoločenstva na audit.

- Jasnejšie pravidlá týkajúce sa informácií a komunikácie

Občania a prípadní príjemcovia prostriedkov z fondov vo všetkých členských štátoch budú mať rovnaký prístup k informáciám o možnostiach a poskytovaní financií v rámci kohéznej politiky, čím sa skráti čas a zjednoduší sa úsilie, ktoré musia vynaložiť na hľadanie takýchto informácií.

- Elektronická štátna správa v praxi

Po prvý krát bude výmena dokumentov medzi členskými štátmi a Komisiou prebiehať len elektronicky. Začína sa tým nová éra z hľadiska elektronickej výmeny údajov a elektronickej štátnej správy. Ušetrí sa tým veľa času pri vykonávaní programov a zníži sa riziko nezhody medzi Komisiou a členskými štátmi, pokiaľ ide o množstvo a druh informácií, ktoré sa majú poskytnúť.

3.3. Kohézna politika a propagácia hodnôt a politík EÚ

Krajiny mimo Únie prejavujú zvýšený záujem a chuť dozvedieť sa viac o Európskej kohéznej politike ako o prostriedku na dosiahnutie vyrovnanejšieho regionálneho rozvoja. Konkrétne:

- Dňa 15. mája 2006 bolo podpísané memorandum o porozumení o spolupráci v oblasti regionálnej politiky medzi Komisiou a Čínou. Čínske orgány stanovili vyrovnaný regionálny rozvoj za jednu z kľúčových priorít ich päťročného rozvojového plánu a stále viac si uvedomujú zväčšujúce sa regionálne rozdiely v príjmoch. Od roku 2005 sa Čína a India dohodli na spoločných akčných plánoch a podpísali memorandá o porozumení v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky s Európskou komisiou.

- Dňa 23. mája 2007 bolo podpísané memorandum o porozumení o spolupráci v oblasti regionálnej politiky s vládou Ruskej federácie s cieľom výmeny informácií a osvedčených postupov, pokiaľ ide o skúsenosti pri zavádzaní a implementácii kohéznej politiky.

Prebiehajú rokovania o podobnom postupe s krajinami, ako je Južná Afrika a Brazília a s hospodárskymi integračnými zoskupeniami ako je Mercosur. O európsku kohéznu politiku sa začínajú zaujímať výbory Organizácie Spojených Národov, OECD a Svetovej banky. Kľúčovou súčasťou pridanej hodnoty Európskej kohéznej politiky v tomto kontexte je presadzovanie európskeho názoru na také otázky, ako je slobodný trh, rovnosť pohlaví a rovnaké príležitosti, udržateľný rozvoj a systém založený na participatívnej demokracii.

4. NOVÉ VÝZVY

V Berlínskej deklarácii pri príležitosti 50. výročia podpísania rímskych zmlúv sa hovorí:

„Je mnoho cieľov, ktoré môžeme dosiahnuť iba spoločnými silami. Jednotlivé úlohy sú rozdelené medzi Európsku úniu, členské štáty a ich regióny a miestne orgány“.

Rast a zamestnanosť v Európe si vyžadujú politiky, ktoré dokážu predvídať a riešiť nové výzvy. Niektoré z týchto výziev sú obzvlášť relevantné z hľadiska kohéznej politiky, keďže majú nevyrovnaný vplyv na celé územie Európy a môžu rozšíriť sociálne a hospodárske rozdiely.

- Zvyšovanie celosvetového tlaku na reštrukturalizáciu a modernizáciu

S cieľom čeliť výzve globalizácie musia prakticky všetky regióny riešiť potrebu reštrukturalizácie, modernizácie a umožnenia nepretržitej inovácie založenej na vedomostiach v oblasti výroby, riadenia a procesov, ako aj ľudského kapitálu. Napriek dosiahnutiu výrazných mier rastu, regióny nových členských štátov majú hospodársku štruktúru vo veľkej miere orientovanú na sektory, v ktorých je konkurencia rozvíjajúcich sa ázijských hospodárstiev vysoká. Hospodárskou nevyhnutnosťou týchto regiónov je predvídanie a uľahčovanie zmien. Pomôže to pri minimalizácii nákladov na zmenu a bude to faktorom, ktorý umožní zmenu. Z týchto dôvodov sa musia anticipačné opatrenia prijímať dopredu, aby boli ľudia a regióny pripravení a vybavení na zmenu.

Podobným spôsobom sa v mnohých lepšie prosperujúcich regiónoch členských štátov ukazujú problémy s vyrovnávaním sa s tlakom globalizácie. Niektoré z nich majú vysoký podiel zamestnanosti v tradičných sektoroch, kde konkurenčné výhody väčšinou predstavujú nižšie mzdy a nízkonákladové výrobné metódy.

Hospodárska súťaž založená iba na nákladových faktoroch nie je prijateľným riešením a regióny musia svoju hospodársku štruktúru zmodernizovať a diverzifikovať v rámci sektorov z vysokou pridanou hodnotou, pričom vytvoria podmienky pre podniky, najmä MSP, aby sa prispôsobili a prijali inovatívne produkty a procesy, budovali siete spolupráce s inými podnikmi a výskumnými ústavmi, využívali rizikový kapitál a do svojich činností zaviedli medzinárodný element.

Špičkové hospodárske činnosti a talent majú tendenciu výrazne sa geograficky koncentrovať v niekoľkých mestských celkoch, ktoré sú svetovými aktérmi. Vytvárajú sa tým príležitosti, ale z výskumov vyplýva, že po dosiahnutí určitej veľkosti sa začínajú objavovať negatívne vedľajšie účinky spojené s koncentráciou obyvateľstva, a to znečistenie, nekontrolované rozrastanie miest a preľudnenosť.

V Únii je mnoho regiónov, ktoré sa radia medzi najviac konkurencieschopné a inovatívne regióny sveta, pre ktoré je globalizácia prínosom. Dosiahlo sa to investíciami do nových zručností, budovaním nových zdrojov kvalifikovaných pracovníkov a zatraktívňovaním podmienok pre nich a uprednostňovaním sietí a zoskupení. Ak bude Únia stavať na týchto úspechoch a rozvojových stratégiách, môže zmobilizovať celý svoj potenciál a nasmerovať svoje hospodárstvo na udržateľnú cestu vysokého rastu.

- Klimatické zmeny

Mnoho regiónov Európy bude stále viac čeliť nevyrovnanému vplyvu klimatických zmien. To bude v niektorých oblastiach predstavovať vážne problémy pre poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a turistický priemysel a vyžadovať značné investície na boj proti suchu, ohňu, erózii pobreží a záplavám. Tieto zmeny môžu mať neprimeraný vplyv na znevýhodnené skupiny alebo skupiny z nízkym príjmom, ktoré môžu mať nedostatok prostriedkov na to, aby sa im prispôsobili. Výrazné investície budú potrebné aj z hľadiska povinnosti dodržiavať acquis Spoločenstva a ciele zníženia emisií, ktorá vyplynula z jarného zasadania Rady v marci 2007. Všetky dostupné hospodárske správy však naznačujú, že náklady v prípade neprijatia opatrení z hľadiska prírodných katastrof jednoznačne prevyšujú náklady na zníženie emisií skleníkových plynov na úroveň, ktorá je v súlade s cieľom EÚ obmedziť klimatické zmeny na 2 stupne Celzia.

Boj proti klimatickým zmenám regionálnym hospodárstvam poskytuje novú hospodársku motiváciu a príležitosti prostredníctvom ekoinovácií, rastu odvetví, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, a zamestnanosti v tejto oblasti.

- Zvýšené ceny energií

Zvýšené ceny energií ovplyvnia regióny EÚ rozlične, podľa ich energetického mixu, hospodárskej štruktúry a energetickej efektívnosti ich firiem. Zvýšené náklady na dopravu zvyčajne zasahujú geograficky okrajové regióny, ako je severné Fínsko a Švédsko alebo najjužnejšie časti Portugalska, Španielska a Talianska a ostrovov vrátane Malty a Cypru. Kľúčové sektory mnohých takýchto regiónov, ako je turizmus, by mohli byť citlivé na zvýšenie nákladov, aj keď by sa to z krátkodobého hľadiska mohlo vyrovnať prínosom plynúcim z efektívnosti nízkonákladových leteckých spoločností. Zvýšené ceny energií majú neúmerný vplyv na skupiny s nízkym príjmom a zvyšujú energetickú chudobu znevýhodnených.

Rozvíjanie alebo šírenie obnoviteľných energií a investovanie do energetickej efektívnosti predstavuje pre väčšinu regiónov s vysokým potenciálom miestnej zamestnanosti významné príležitosti. Napríklad sa odhaduje, že ročné zisky celosvetového odvetvia výroby solárnych zariadení sa do troch rokov ostávajúcich do roku 2010 štvornásobne zvýšia. Okrem toho by zvýšenie ceny energií mohlo najmä v zaostávajúcich regiónoch podporiť stratégie rastu založené na výrobných metódach, ktoré sú menej energeticky náročné.

- Vznik demografickej nerovnováhy a sociálneho napätia

Jeden z troch regiónov v Únii v rokoch 2000 až 2003 zaznamenal zníženie počtu obyvateľov. Vo väčšine prípadov to bolo v dôsledku prirodzeného úbytku obyvateľstva, ako aj v dôsledku čistej migrácie z týchto oblastí. Odhady naznačujú, že prirodzený rast obyvateľstva sa bude naďalej znižovať aj v mnohých zaostávajúcich regiónoch. Tieto regióny budú teda čeliť dvojitej výzve posilňovania rastu a zamestnanosti a zároveň riešenia nepriaznivých účinkov starnutia obyvateľstva a poklesu počtu obyvateľov.

Demografická zmena a úbytok ohrozuje ďalší rast zamestnanosti v budúcnosti. Do roku 2011 stále existuje priestor na výrazný hospodársky rast a rast zamestnanosti. V rokoch 2012 až približne 2017 možno očakávať, že pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku sa vyrovná zvyšujúcimi sa mierami zamestnanosti. Od roku 2017 by však klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku mohol viesť k stagnácii a následne zníženiu celkovej úrovne zamestnanosti.

Regióny budú musieť súčasne s kvalitatívnym vývojom hospodárstva smerom k činnostiam založeným na vedomostiach v prostredí, kde sa rozpadávajú inštitúcie, ktoré tradičné poskytovali zabezpečenie, čeliť viacerým sociálnym výzvam v dôsledku nesúladu vyžadovanej a ponúkanej kvalifikácie (segmentácia trhu práce na vysoko kvalifikovaných s vysokým príjmom a nízko kvalifikovaných s nízkym príjmom, zvýšená imigrácia).

- Národné politiky majú stále väčšie problémy udržiavať tempo so zmenami, ktoré tieto nové trendy prinášajú

Hoci sú verejné financie čoraz viac riadené na regionálnej úrovni, tento trend v posledných rokoch klesá, keďže národné a regionálne rozpočty musia čeliť dôsledkom starnúcej populácie (reforma dôchodkového systému, nákladnejšie systémy vzdelávania a zdravotné systémy) a hospodárskej reformy čiastočne založenej na nižšom zdaňovaní.

Okrem toho zdroje, ktoré sú ešte k dispozícii na modernizáciu hospodárstva väčšinou smerujú do centier rastu. V dôsledku toho môže na jednej strane dôjsť k externým vplyvom aglomerácií (preľudnenie, znečistenie, sociálna segregácia, nekontrolované rozrastanie miest) a na druhej k zvyšovaniu regionálnych rozdielov.

5. ĎALšIE KROKY

Počas rokov 2007 až 2008 Komisia vypracuje prístup k preskúmaniu rozpočtu na roky 2008/2009, pričom stanoví kritéria hodnotenia politiky, zváženia budúcich politík, skúšania realizovateľnosti rôznych možností. V tomto kontexte a bez toho, aby bol dotknutý výsledok tohto preskúmania rozpočtu, táto správa uvádza niekoľko výziev, ktorým bude kohézna politika pravdepodobne čeliť v nadchádzajúcich rokoch. Fórum kohézie, ktoré sa uskutoční 27.–28. septembra poskytne prvú príležitosť na diskusiu o týchto výzvach s relevantnými partnermi. Konkrétnejšie, fórum by sa mohlo zorganizovať so zameraním na tieto otázky:

1. Aké skúsenosti ste získali v rámci prípravy programov na roky 2007–2013? V tomto kontexte a v súvislosti s analýzou, ktorú poskytuje táto správa, do akej miery je kohézna politika prispôsobená novým výzvam, ktorým budú musieť európske regióny čeliť v nadchádzajúcich rokoch? Napríklad:

1.1. Ako môžu regióny reagovať na reštrukturalizačný tlak zo strany dynamickej konkurencie v sektoroch s nízkym a priemerným technickým vybavením?

1.2. Aká je úloha kohéznej politiky v súvislosti s riešením demografických zmien vzhľadom na veľké rozdiely v miere pôrodnosti, úmrtnosti a migračných tokoch na regionálnej úrovni?

1.3. Do akej miery predstavujú klimatické zmeny výzvu pre kohéznu politiku?

2. Ako môže kohézna politika ďalej rozvíjať integrovaný a flexibilnejší prístup k rozvoju/rastu a zamestnanosti v tomto novom kontexte?

2.1. Ako sa môže prostredníctvom kohéznej politiky lepšie podporiť harmonický, vyrovnaný a udržateľný rozvoj a zároveň zohľadniť rôznorodosť území EÚ, ktorú predstavujú najviac znevýhodnené oblasti, ostrovy, vidiecke a pobrežné oblasti, ale aj mestá, upadajúce priemyselné regióny a iné oblasti s osobitnou geografickou charakteristikou?

2.2. Aký je vplyv výziev uvedených v správe na kľúčové prvky sociálnej kohézie, akými sú začlenenie, integrácia a príležitosti pre všetkých? Je potrebné ďalšie úsilie na anticipovanie a riešenie tohto vplyvu?

2.3. Aké sú kľúčové schopnosti nevyhnutné pre našich občanov na riešenie nových výziev v budúcnosti?

2.4. Aké sú zásadné kompetencie, ktoré by sa mali rozvíjať na regionálnej úrovni, aby boli regióny konkurencieschopné na celosvetovej úrovni?

3. Na základe posúdenia predchádzajúcich otázok, aké je posúdenie systémov riadenia politiky na obdobie 2007–2013?

3.1. Aké je ideálne rozdelenie zodpovednosti v rámci viacúrovňového systému správy vecí verejných na úrovni Spoločenstva, národnej a regionálnej úrovni vzhľadom na potrebu účinného riadenia programov kohéznej politiky?

3.2. Akým spôsobom môže byť kohézna politika efektívnejšia pri podpore verejnej politiky v členských štátoch a regiónoch? Aký mechanizmus uplatňovania by priniesol politiku viac zameranú na výsledky a jednoduchšie využiteľnú?

3.3. Ako môžeme ďalej posilniť vzťah medzi kohéznou politikou a inými politikami na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, aby sa dosiahla väčšia a lepšia synergia a komplementárnosť?

3.4. Aké sú ďalšie možnosti spolupráce medzi regiónmi v rámci aj mimo EÚ?

[1] V rokoch 2000 – 2006 prispievalo na kohéznu politiku päť fondov - EFRR, ESF, Kohézny fond, Usmerňovacia sekcia EPUZF a FNURH. Pokiaľ ide o súčasné obdobie 2007 – 2013, táto správa sa zameriava na príspevky na kohéznu politiku z EFRR, ESF a Kohézneho fondu. Bývalá Usmerňovacia sekcia EPUZF sa stala súčasťou nového fondu pre rozvoj vidieka, ktorý tiež prispieva na hospodársku a sociálnu kohéziu.

[2] Fond pre rozvoj vidieka pri riešení týchto výziev zohráva dôležitú úlohu. Pozri oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu pod názvom Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach: odstránenie rozdielov v oblasti zamestnanosti – KOM(2006) 857, 21.12.2006.