1.Závery a odporúčania

1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) považuje stavebné materiály na biologickej báze za dôležitý prvok ekologickej transformácie. Zväčšovanie podielu dreva v stavebníctve na zníženie emisií uhlíka sa musí podporovať aktívnym a udržateľným obhospodarovaním lesov v EÚ a nesmie sa mu brániť politickými obmedzeniami.

1.2Vzhľadom na to, že úlohou verejného sektora je ísť príkladom, vyzýva EHSV členské štáty, aby pri verejných budovách zväčšili rozsah využívania dreva, ktoré je pod celkovým priemerom.

1.3EHSV sa tiež domnieva, že dôležitým prostriedkom na využitie potenciálu drevostavieb sú také opatrenia na podporu výskumu, vývoja a inovácií v oblasti alternatívnych stavebných materiálov, ktoré budú ľahko dostupné pre MSP.

1.4EHSV navrhuje, aby sa z hľadiska kvality projektovania skúmala nevyhnutnosť prekážok výstavby z dreva vyplývajúcich z formálnych, právnych a technických požiadaviek, a konštatuje, že treba umožniť také inovácie, ktoré budú zodpovedať technickému vývoju nielen dodržiavaním noriem, ale aj použitím „rovnocenných alternatívnych riešení“.

1.5Keďže používaniu obnoviteľných stavebných materiálov bránia aj rozdielne stavebné právne predpisy, EHSV požaduje opatrenia na ich zjednotenie, pričom za dôležitú hnaciu silu považuje iniciatívu Nový európsky Bauhaus.

1.6EHSV odporúča, aby sa na kvalifikované posúdenie udržateľnosti počas životnosti budov a porovnávanie vplyvov na životné prostredie dôsledne využívalo posudzovanie ich celého životného cyklu.

1.7EHSV zdôrazňuje význam minimálnych noriem pre emisie uhlíka počas celej životnosti budov a zodpovedajúce povinné nahlasovanie týchto emisií v celom stavebníctve.

1.8EHSV považuje smernicu o energetickej hospodárnosti budov za dôležitý politický nástroj na stanovenie požiadaviek na znižovanie emisií uhlíka počas životnosti budov. Vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala taký systém certifikácie týchto emisií, ktorý v plnej miere zohľadní úlohu výrobkov z dreva pri kompenzácii emisií.

1.9EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa uskutočnil transfer know-how, ktorý je plánovaný v rámci Akadémie NEB, a zaistila sa aj primeraná ponuka ďalšieho vzdelávania v členských štátoch EÚ. Školenia a ďalšie vzdelávanie o používaní nových udržateľných stavebných postupov a materiálov potrebujú všetky osoby zapojené do realizácie stavebných zámerov: architekti, projektanti, inžinieri, technici, odborníci na informačné technológie i stavební robotníci.

1.10EHSV sa domnieva, že predpokladom dosiahnutia klimatických cieľov a podpory výstavby z dreva sú postupy verejného obstarávania založené na kvalite, v ktorých sa zohľadňujú kritériá udržateľnosti a posudzovania životného cyklu, ako aj výber vhodných postupov verejného obstarávania umožňujúcich inovačné riešenia. EHSV preto požaduje väčšiu právnu záväznosť zaistenia kvality hospodárskej súťaže a klimaticky priaznivého verejného obstarávania, ako aj opatrenia na zodpovedajúce vyškolenie verejných obstarávateľov.

1.11EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby sa zapojili do iniciatívy Wood POP rakúskej a fínskej vlády, ktorej cieľom je zmobilizovať verejné a súkromné subjekty pôsobiace v drevárstve na celoštátnej a regionálnej úrovni a podporiť presmerovanie investícií do udržateľných riešení využívajúcich biologické materiály a hodnotových reťazcov založených na využívaní dreva.

2.Všeobecné pripomienky

2.1Tradícia výstavby z dreva sa opiera o stáročné dejiny inovácií. Využívanie udržateľných materiálov bolo okrem iného zahrnuté medzi nápady v iniciatíve Nový európsky Bauhaus 1 .

2.2EHSV súhlasí s názorom Komisie, že z hľadiska ekologickej transformácie majú mimoriadny význam (stavebné) materiály, ktoré sú inovatívne, majú biologický pôvod a sú vyrobené udržateľne výrobnými postupmi s nízkou úrovňou emisií CO2. Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) o budovách vzniká v súčasnosti v súvislosti s budovami 33 % celosvetových emisií CO2 (údaj z roku 2021) 2 . Väčšina týchto emisií je priamo alebo nepriamo spôsobených prevádzkou budov, ale 6,4 % (údaj z roku 2021) vzniká pri výstavbe a výrobe stavebných materiálov. Pritom sa nezohľadňuje doprava, búranie a inžinierske stavby. Emisie spôsobené dopravou sa započítavajú do emisií odvetvia dopravy. Dá sa teda vychádzať z toho, že skutočné emisie v dôsledku výstavby budú vyššie. Podľa Komisie pripadá v EÚ na budovy približne 40 % spotreby energie a približne jedna tretina emisií skleníkových plynov. Zníženie týchto emisií sa dosahuje najmä opatreniami v rámci energetickej obnovy budov, rastúcim podielom využívania obnoviteľných zdrojov energie a obnovou vykurovacích zariadení. Na druhej strane však rastie počet obydlí a úžitková plocha bytových jednotiek.

2.3EHSV zdôrazňuje obrovský význam lesov pre životy ľudí na celom svete. Napríklad 400 miliárd stromov v Európe absorbuje takmer 9 % európskych emisií skleníkových plynov. EHSV si uvedomuje, že odlesňovanie je obrovský celosvetový problém, ale lesných zdrojov v EÚ pribúda. V rokoch 1990 až 2020 sa plocha lesov zväčšila o 9 % a objem dreva v európskych lesoch o 50 % 3 . EHSV plne podporuje všetky snahy Európskej komisie riešiť tento celosvetový problém a zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v podpore zdravých a rozrastajúcich sa lesov v EÚ. Zväčšovanie podielu dreva v stavebníctve na zníženie emisií uhlíka treba podporovať aktívnym a udržateľným obhospodarovaním lesov v celej EÚ a nesmie sa mu brániť politickými obmedzeniami.

2.4EHSV preto konštatuje, že využívanie potenciálu výstavby z dreva (výstavby z masívnych aj nemasívnych konštrukcií) na ochranu klímy musí byť neoddeliteľne späté s udržateľným obhospodarovaním lesov. V rámci rakúskeho projektu CareforParis 4 , na ktorom spolupracovalo Spolkové centrum výskumu lesa (BFW), Univerzita pôdnej kultúry (BOKU), Wood K Plus a Spolkový úrad životného prostredia, boli vypracované a analyzované rôzne scenáre obhospodarovania lesov. Predpokladajú sa v nich rôzne klimatické zmeny a adaptačné stratégie pre rakúske lesy a poukazuje sa na možný vývoj až do roku 2150. Presnejšie sa analyzovala bilancia lesov a produktov z vyťaženého dreva z hľadiska emisií CO2 a zabránenie týmto emisiám používaním výrobkov z dreva. Rast lesov spoločne s využívaním dreva a obmedzovaním emisií skleníkových plynov vďaka používaniu výrobkov z vyťaženého dreva zabezpečuje pozitívnu bilanciu z hľadiska skleníkových plynov. Európske lesy sú dôležitým úložiskom uhlíka. V Európe sa v rokoch 2010 až 2020 v lesnej biomase každoročne sekvestrovalo v priemere 155 miliónov ton uhlíka. V EÚ28 predstavovala táto sekvestrácia 10 % hrubých emisií skleníkových plynov 5 . Z hľadiska ochrany klímy je dôležitejšie nahradiť fosílne suroviny vrátane energetických surovín drevom (čiže materiálová aj energetická náhrada) a obmedziť tak emisie. Zabezpečenie dreva na nahradenie materiálov, ktoré počas životného cyklu spôsobujú viac emisií, je preto dôležitým opatrením na ochranu klímy.

2.5Energia, ktorá sa musí použiť na výrobu, skladovanie, prepravu, zabudovanie a v konečnom dôsledku likvidáciu materiálov, resp. stavebných výrobkov a celých budov sa označuje pojmom „vynaložená energia“. V porovnaní s inými konvenčnými stavebnými materiálmi drevo viaže uhlík ešte predtým, ako sa použije ako stavebný materiál (strom pozostáva z približne 50 % čistého uhlíka). Pri pohľade na emisnú bilanciu dreva sú rozhodujúce také činitele, ako je pôvod, prepravná vzdialenosť a spôsob spracovania, ako aj opätovná použiteľnosť. Z porovnania rovnocenných budov so zohľadnením celého životného cyklu vyplýva, že na rozdiel od iných stavebných materiálov má drevo lepšie hodnoty z hľadiska spomínanej vynaloženej energie, emisií skleníkových plynov, znečistenia ovzdušia a vody a iných ukazovateľov vplyvu. Aktuálne ročné množstvá výrobkov z dreva (čiže drevo použité ako materiál) zabraňujú už len svojím substitučným účinkom približne 10 % celkových ročných emisií skleníkových plynov.

2.6Výstavbou z dreva sa môže konkrétne ušetriť až 40 % emisií CO2 v porovnaní s výstavbou z betónu. Ak použijeme prepočet z objemu na hmotnosť, ktorý odporúča Hagauer a kol. (2009), zodpovedá 1 plnometer suchého dreva (zmesi dreva ihličnatých a listnatých stromov) 417 kg 6 . Za predpokladu, že podiel uhlíka je 50 %, CO2 ekvivalent je 0,765 tony na plnometer. Z toho vyplýva, že jeden milión plnometrov ďalšieho spracovaného dreva viaže v trvalých výrobkoch 0,765 milióna ton CO2.

2.7Podiel drevostavieb v posledných rokoch vzrástol. Napríklad v Rakúsku ich podiel za 20 rokov stúpol o viac ako 70 % a z hľadiska úžitkovej plochy realizovanej v roku 2018 dosiahol 24 % 7 . Z toho 53 % bolo v odvetví bývania, 11 % v obchodnej a priemyselnej výstavbe a 29 % predstavovali účelové poľnohospodárske budovy. Na porovnanie: podiel verejných stavieb bol len 7 %. Vo Švédsku a Fínsku je 90 % všetkých nových rodinných domov z dreva a približne 20 % novovybudovaných viacbytových domov má drevenú konštrukciu.

2.8Zahusťovanie mestskej zástavby je dôležitým nástrojom v boji proti klimatickým zmenám a nevyhnutne ide ruka v ruke so zväčšovaním výšky budov. Súčasné projekty ukazujú, že drevostavby môžu byť veľmi vysoké. Príkladom je kultúrne centrum Sara 8 vo Švédsku s 20 poschodiami a výškou 75 m alebo Ascent Tower 9 v Milwaukee s hornými 18 poschodiami z dreva.

2.9Dnešné systémy výstavby z dreva možno ľahko prispôsobiť tak, aby poskytovali komplexné riešenia na obnovu budov, vďaka ktorým vzniknú kvalitné byty a je možné dosiahnuť výrazné úspory energie. Pri renovačných projektoch sa nielenže využíva ľahko dostupná mestská infraštruktúra, ale zároveň odpadá spotreba vynaloženej energie, ktorá je už obsiahnutá v existujúcom fonde budov.

2.10V zásade sa musí uprednostniť využívanie existujúcich rezerv namiesto pridávania nových budov, lebo znamená efektívnejšie využívanie zdrojov ponúkaných mestom. Výhodou je rýchlosť montáže a výstavby spájaním komponentov, lepší pomer nosnosti a hmotnosti v porovnaní s inými materiálmi, a tým pomerne nízke vlastné zaťaženie pôsobiace na jestvujúcu konštrukciu.

2.11Okrem toho je drevo vhodné na viacnásobné použitie. Niekoľkonásobné použitie zvyšuje tvorbu hodnoty, znižuje spotrebu zdrojov a zabezpečuje viazanie CO2 počas dlhšieho obdobia.

2.12Formálne, právne a technické požiadavky na kvalitu projektovania drevostavieb sú pomerne prísnejšie a rozsiahlejšie ako v prípade iných druhov stavieb. Táto úroveň zložitosti bráni zväčšeniu trhového podielu výstavby z dreva. Normalizácia komponentov, spojov a stavebných zostáv môže pomôcť pri realizácii a zabezpečiť hospodárnosť a kvalitu. Jednou z existujúcich iniciatív je databáza dataholz.eu, ktorá v Nemecku a Rakúsku online ponúka schválené prefabrikované nadstavby a stavebné zostavy. EHSV v zásade konštatuje, že treba umožniť, aby inovácie aj vo všetkých oblastiach drevárstva zodpovedali technickému vývoju, a to nielen prostredníctvom platných noriem, ale aj použitím „rovnocenných alternatívnych riešení“.

3.Konkrétne pripomienky

3.1EHSV konštatuje, že vďaka normalizácii, presnosti a kvalite sú systémy výstavby z dreva vhodné na výstavbu nových aj renováciu existujúcich budov a na zahustenie mestskej zástavby. Medzi ich mnohé výhody patrí prispôsobivosť, vysoká úroveň prefabrikácie, skrátenie času výstavby a nižšia hmotnosť v porovnaní s inými materiálmi.

3.2Podstatným kritériom posudzovania budov je vplyv na životné prostredie počas ich celého životného cyklu. Na životné prostredie vplýva výstavba (výroba a preprava použitých stavebných výrobkov), používanie a demontáž (vrátane recyklácie alebo likvidácie stavebných výrobkov). Vplyvy na životné prostredie sa zaznamenávajú prostredníctvom posúdenia životného cyklu (EN 15804:15.02.2022).

3.3Posudzovanie životného cyklu je vhodným nástrojom na posúdenie udržateľnosti stavebných výrobkov. EHSV odporúča, aby sa v prípade budov dôsledne používal nástroj na posudzovanie životného cyklu na kvalifikované posudzovanie udržateľnosti počas celého životného cyklu s cieľom preukázať a porovnať vplyvy na životné prostredie.

3.4Požiadavky podľa stavebných predpisov boli v posledných rokoch upravené tak, že umožňujú používanie obnoviteľných stavebných materiálov. Možnosti výstavby z dreva sa rozšírili najmä z hľadiska protipožiarnej ochrany. Táto téma je aj predmetom prebiehajúcich projektov.

3.5Vo výskumnom projekte TIMpuls, na ktorom sa pracuje pod vedením Technickej univerzity v Mníchove, sa v súčasnosti skúmajú požiare vo viacposchodových drevených budovách 10 . Účelom je získať podklady na vytvorenie jednotného súboru pravidiel výstavby drevených výškových budov.

3.6Z výsledkov nedávneho výskumu a realizovaných projektov vyplýva, že drevostavby z hľadiska požiarnej bezpečnosti určite nezaostávajú za inými druhmi stavebných konštrukcií a majú ďalšie výhody z hľadiska seizmickej bezpečnosti 11 .

3.7Odlišné právne predpisy, dokonca aj v rámci jedného členského štátu, často vytvárajú zbytočné prekážky. EHSV preto žiada ďalšiu harmonizáciu stavebných právnych predpisov, aby sa zabezpečilo rovnaké posudzovanie všetkých stavebných materiálov.

3.8EHSV vyzýva členské štáty, aby pri verejných budovách zväčšili rozsah využívania dreva, ktorý je pod celkovým priemerom. Úlohou verejného sektora je ísť príkladom pri využívaní potenciálu výstavby z dreva na dosiahnutie klimatických cieľov. Najmä výnimočné inovatívne budovy postavené z dreva sa môžu stať znakom určitej identity a byť impulzom na väčšie využívanie dreva.

3.9V postupoch verejného obstarávania často dochádza k tomu, že také kritériá, ako je biohospodárstvo, udržateľnosť, náklady na životný cyklus, negatívne klimatické vplyvy a ďalšie, sa pri identifikácii najlepšieho uchádzača o zákazku vôbec nezohľadňujú alebo sa zohľadňujú len v malej miere, čo ide na úkor riešení z oblasti výstavby z dreva. EHSV preto žiada ambicióznejší záväzok zahrnúť do verejného obstarávania kritériá na dosiahnutie klimatických cieľov.

3.10Projektovanie v prípade prefabrikovaných drevených konštrukcií musí takmer úplne zodpovedať realizácii, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku interpretácie a zabezpečila sa jednoznačná porovnateľnosť. Aby sa získali výhody z hľadiska technicko-ekonomickej optimalizácie a času realizácie, je potrebné zohľadniť širokú škálu výrobkov a vplyv výrobných, logistických a montážnych postupov v skoršej fáze, než je tomu v prípade výstavby s menším rozsahom prefabrikácie 12 . Dá sa to dosiahnuť včasným zahrnutím informácií o uchádzačoch, a to výberom vhodného postupu verejného obstarávania, ako je architektonická súťaž alebo súťažný dialóg, alebo tým, že obstarávateľ do výberového konania zapojí špecializovaných projektantov.

3.11EHSV zdôrazňuje význam iniciatívy Nový európsky Bauhaus pri podpore kvalitných klimaticky priaznivých stavebných materiálov, a tým aj využívaní dreva v stavebníctve. V súčasnosti je podiel dreva ako stavebného materiálu v EÚ len 3 %, takže ani zďaleka nie je využitý potenciál výstavby z dreva na zmiernenie klimatických zmien. EHSV preto považuje podporu výskumu, vývoja a inovácií v oblasti alternatívnych stavebných materiálov v rámci tejto iniciatívy za dôležitý prvok využívania tohto potenciálu.

3.12V mnohých prípadoch možnosti využitia dreva používateľmi v stavebníctve ešte nie sú všade dostatočne známe. Príčinou obmedzeného využívania dreva sú často nedostatočné znalosti. EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa v Európe uskutočnil transfer know-how, ktorý je plánovaný v rámci Akadémie NEB, a zároveň konštatuje, že je v členských štátoch potrebné zaistiť aj primeranú ponuku odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania. Školenia a ďalšie vzdelávanie v oblasti používania nových udržateľných stavebných postupov a materiálov budú potrebovať všetky kategórie zamestnancov zapojených do realizácie stavebných zámerov: architekti, projektanti, inžinieri, technici, odborníci na informačné technológie i stavební robotníci. Ekologickú transformáciu je možné dosiahnuť iba s vhodne vyškolenými ľuďmi.

3.13EHSV víta spoločný európsky sociálny projekt RESILIENTWOOD realizovaný pod vedením Európskeho zväzu drevospracujúceho priemyslu (CEI-Bois) a Európskeho zväzu pracovníkov stavebníctva a drevospracujúceho priemyslu (EFBH), ktorého účelom je vypracovať odporúčania a usmernenia pre podniky, inštitúcie odborného vzdelávania a verejné orgány s cieľom prilákať mladých ľudí do drevospracujúceho priemyslu EÚ, prispôsobiť sa technologickým zmenám a ďalej školiť pracovníkov.

3.14EHSV sa domnieva, že je dôležité zverejňovať technické informácie, aby sa všetkým zainteresovaným poskytli najnovšie technické poznatky o výstavbe z dreva, a stanoviť konštrukčné a stavebno-fyzikálne normy na jej uľahčenie.

3.15Hlavným právnym predpisom EÚ v sektore budov je smernica o energetickej hospodárnosti budov. Vyžaduje sa v nej, aby členské štáty EÚ stanovili úrovne hospodárnosti svojich budov, strategicky naplánovali dekarbonizáciu fondu budov realizáciou dlhodobých stratégií obnovy a vykonávali aj ďalšie opatrenia. Táto smernica je preto jednoznačným politickým nástrojom na stanovenie požiadaviek a jasných spúšťacích mechanizmov na zníženie emisií uhlíka počas celej životnosti budov.

3.16Ustanovenia smernice o energetickej hospodárnosti budov musia byť v súlade s cieľmi klimatickej neutrality a musia sa v nich určiť najdôležitejšie a najnaliehavejšie opatrenia, ktoré sa majú prijať do roku 2050. Je síce dôležité zlepšiť energetickú hospodárnosť budov, avšak bez jasného chápania celkovej uhlíkovej stopy budov je riziko, že opatrenia nebudú optimálne.

3.17EHSV víta nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov navrhnuté na jar 2022 ako dôležitý krok smerom k ekologickejším a obehovým výrobkom. Aj pri výstavbe z dreva možno veľmi dobre použiť stanovenie minimálnych kritérií, ako je zmenšenie environmentálnej a klimatickej stopy výrobkov, a vytvoriť tak hospodárske príležitosti na inovácie, hoci v súčasnosti nie sú zahrnuté v nariadení.

3.18Povinné podávanie správ o emisiách uhlíka počas životného cyklu v stavebníctve uľahčí zber údajov a referenčné porovnávanie a umožní tomuto odvetviu rozvíjať potrebné schopnosti a kapacity. Je potrebné zaviesť a postupne sprísňovať záväzné minimálne normy pre emisie uhlíka počas životného cyklu. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala taký systém certifikácie týchto emisií, ktorý v plnej miere zohľadní úlohu výrobkov z dreva pri kompenzácii emisií.

3.19EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby sa komplexne zapojili do novej iniciatívy Wood POP rakúskej a fínskej vlády, pri ktorej ide o platformu na podporu politického dialógu o využívaní dreva a ktorej cieľom je zmobilizovať dôležité verejné a súkromné subjekty pôsobiace v drevárstve na celoštátnej a regionálnej úrovni a zároveň podporiť presmerovanie investícií do udržateľných riešení využívajúcich biologické materiály a hodnotových reťazcov založených na využívaní dreva.

3.20EHSV vo svojom doplňujúcom stanovisku CCMI/205 na tému Priemysel 5.0 v sektore výstavby z dreva zdôrazňuje, že využívanie dreva ako stavebného materiálu je veľkou príležitosťou, keďže ide o udržateľnú a nákladovo efektívnu alternatívu k tradičným materiálom, ako je betón a oceľ. Ďalším prínosom je vysoká produktivita práce, ktorá umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie stavebné práce. Výstavba z dreva okrem toho ponúka pracovné príležitosti na vidieku. Prináša aj environmentálne výhody, keďže drevo je obnoviteľným zdrojom a v porovnaní s inými materiálmi sa pri jeho spracovaní a počas celého životného cyklu produkuje menej emisií oxidu uhličitého. Výstavba z dreva navyše podporuje zachovanie a udržiavanie lesov, čím prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

V Bruseli 7. marca 2023

Christa SCHWENG

predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

*

*    *

Poznámka:    Na nasledujúcich stranách sa nachádza príloha k tomuto dokumentu, ktorou je doplňujúce stanovisko komisie pre priemyselné zmeny na tému Priemysel 5.0 v sektore výstavby z dreva, CCMI/205, EESC-2023-00282-00-00-AS-TRA

CCMI/205

Priemysel 5.0 v sektore výstavby z dreva

STANOVISKO

poradná komisia pre priemyselné zmeny

Priemysel 5.0 v sektore výstavby z dreva

(doplňujúce stanovisko k stanovisku TEN/794)

Spravodajca: Martin BÖHME

Spoluspravodajca: Rolf GEHRING

4.Závery a odporúčania

4.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje, že využívanie dreva ako stavebného materiálu je veľkou príležitosťou, keďže ide o udržateľnú a nákladovo efektívnu alternatívu a doplnenie k tradičným stavebným materiálom, ako je betón a oceľ. Ďalšou výhodou je vysoká produktivita práce pri výstavbe z dreva, ktorá umožňuje rýchlejšiu a efektívnejšiu výstavbu budov. Možnosť prefabrikovania stavebných dielcov v závode takisto znižuje náklady a zvyšuje bezpečnosť počas výstavby.

4.2Vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie pracovnej sily v oblasti výstavby z dreva je dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Vzdelávanie a odborná príprava musia byť výsledkom sociálneho dialógu so zapojením všetkých sociálnych partnerov.

4.3EHSV vidí v rozvoji sektora výstavby z dreva významné príležitosti pre zamestnancov, najmä vo vidieckych oblastiach. Dôstojné pracovné miesta v drevárskom priemysle a v odvetví výstavby z dreva môžu pomôcť zlepšiť hospodársku situáciu vo vidieckych oblastiach, kde drevárstvo zohráva dôležitú úlohu.

4.4EHSV zdôrazňuje mnohé environmentálne prínosy výstavby z dreva. Jedným z hlavných prínosov je, že drevo je obnoviteľnou surovinou, ktorá pri výrobe stavebných dielcov, výstavbe budov a počas ich životného cyklu produkuje nižšie emisie CO2 ako iné stavebné materiály. Okrem toho využívanie dreva v stavebníctve podporuje ochranu a udržiavanie lesov poskytovaním stimulov na ich udržateľné obhospodarovanie. Drevo počas rastu absorbuje a ukladá CO2 z atmosféry. Ak sa teda používa ako stavebný materiál, stáva sa ekologicky vhodným stavebným materiálom a prispieva k celkovému zníženiu emisií skleníkových plynov.

4.5EHSV odkazuje na svoje nedávne publikácie o stavebníctve a stavebných výrobkoch, najmä na stanoviská Harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh 13 a Výstavba z dreva na zníženie emisií CO2 v stavebníctve 14 .

4.6Využívanie dreva v stavebníctve upevňuje vnímanie protiseizmických vlastností dreva, ktoré sa prejavili v niektorých prípadoch, napríklad počas zemetrasenia na Aljaške v roku 1964. EHSV je presvedčený, že ľudia žijúci v oblastiach ohrozených zemetraseniami by mali byť nabádaní k používaniu dreva ako stavebného materiálu.

5.Všeobecné pripomienky

5.1Toto stanovisko nadväzuje na všeobecné pripomienky uvedené v stanovisku TEN/794 na tému Výstavba z dreva na zníženie emisií CO2 v stavebníctve.

5.2Stavebníctvo je významným prispievateľom k emisiám skleníkových plynov, a tým i dôležitým činiteľom z hľadiska klimatickej škodlivosti. Emisie vznikajú najmä využívaním fosílnych palív na výrobu tepla a elektrickej energie v budovách a pri výrobe stavebných materiálov. Je veľmi potrebné prijať opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov v stavebníctve, napr. využívaním energie z obnoviteľných zdrojov, zlepšením energetickej hospodárnosti budov a využívaním udržateľných stavebných materiálov 15 .

5.3EHSV zdôrazňuje, že v snahe zvýšiť význam dreva vyrobeného udržateľným spôsobom ako stavebného materiálu v stavebníctve by sa mala zdôrazniť potreba udržateľného obhospodarovania lesov na výrobu drevnej suroviny. Udržateľné obhospodarovanie lesov sa vzťahuje na obhospodarovanie a využívanie lesov takým spôsobom, aby boli environmentálne, hospodársky a sociálne udržateľné. To znamená, že lesy sa zachovávajú pre súčasné aj budúce generácie a že prírodné zdroje sa využívajú zodpovedne. Dôležitou súčasťou udržateľného obhospodarovania lesov je zachovanie lesnej biodiverzity a ekosystémových služieb. Takisto je dôležité obmedziť náchylnosť lesov voči prírodným škodlivým činiteľom, ako sú lesné požiare a zamorenie hmyzom.

5.4Z technického hľadiska si drevostavby vyžadujú podstatne menšie množstvo vynaloženej energie v porovnaní s inými stavebnými materiálmi, ako je napríklad betón. Vynaložená energia je energia použitá na výrobu, prepravu, skladovanie a recykláciu výrobkov. Zníženie vynaloženej energie znamená, že sa na tieto procesy vynakladá menej energie, čo vedie k zníženiu emisií CO2 a udržateľnejšej spotrebe energie. Môže to tiež pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov.

5.5EHSV konštatuje, že právne predpisy niekedy bránia rozvoju výstavby z dreva tým, že obmedzujú používanie dreva ako stavebného materiálu alebo ukladajú určité pravidlá a normy, ktoré sú pri drevostavbách ťažko uplatniteľné, alebo stavbu predražujú. Príkladom je obmedzenie výšky drevostavieb, ktoré sa uplatňuje v niektorých krajinách. To môže obmedziť možnosti výstavby z dreva a brániť rozvoju inovatívnych drevených konštrukcií. V oblasti požiarnej ochrany budov nie je prijateľné, aby sa na drevo uplatňovali iné pravidlá posudzovania protipožiarnych vlastností ako v prípade iných materiálov. EHSV sa zasadzuje za homogenizáciu pravidiel na európskej úrovni bez ohľadu na materiál.

5.6Výstavba z dreva môže významne prispieť k intenzívnejšiemu obehovému hospodárstvu, a najmä k cieľu, ktorým je biohospodárstvo, ako sa stanovuje v príslušných politikách EÚ. V tejto súvislosti je potrebné ďalej rozvíjať rozsah uplatnenia a materiálové vlastnosti dreva a výrobkov na báze dreva. V tomto procese zohráva zásadnú úlohu najmä recyklovateľnosť výrobkov z dreva. Čoraz väčší význam však bude nadobúdať aj kombinácia dreva s inými materiálmi. Európske koordinované a podporované presadzovanie výskumnej spolupráce v oblasti vlastností materiálov a kompozitných materiálov môže v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu a stimulovať inovácie.

5.7Transformácia našich priemyselných odvetví na sociálne ukotvenú koncepciu Priemysel 5.0 má výrazne technickú stránku. Digitalizácia (informačné modelovanie budov – BIM), robotizácia a využívanie „učiacich sa“ programov (umelá inteligencia) premenia celý hodnotový reťazec od lesného hospodárstva po stavbu, jej údržbu a recykláciu. To si vyžaduje právny rámec, pokiaľ ide o všeobecné požiadavky na výrobky, požiadavky na stavebné výrobky a normalizáciu. Musia sa v oblasti výstavby z dreva koordinovať. V súlade so sociálnymi cieľmi načrtnutými pre Priemysel 5.0 by sa pri navrhovaní technológií mal technologický vývoj a koncepcie organizácie práce riadiť prístupom zameraným na človeka. Takisto bude pri tom dôležité systematicky zvažovať potenciálne pozitívne alebo negatívne účinky na zdravé pracovné a životné prostredie už od prvej fázy technologického rozvoja.

5.8EHSV konštatuje, že technologické a materiálno-technické zmeny vo výstavbe z dreva zmenia aj organizáciu práce a kvalifikačné požiadavky. To vytvára prekrývanie medzi odvetvím stavebníctva a drevárstva, resp. tradičnými povolaniami v týchto dvoch hospodárskych odvetviach. Prispôsobenie existujúcich učebných plánov pre jednotlivé povolania alebo nová koncepcia povolaní je v tejto súvislosti požiadavkou, ktorá by sa mala koordinovať na európskej úrovni. Cieľ vytvoriť atraktívne povolania so širokým spektrom úloh a zodpovedajúcu organizáciu práce prispeje aj k zatraktívneniu stavebníctva a drevárstva.

5.9EHSV je presvedčený, že vzhľadom na rýchle zmeny pracovných postupov (digitalizácia, robotika, umelá inteligencia, nové stroje a zariadenia) je vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie pracovnej sily v oblasti výstavby z dreva dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Vzdelávanie a odborná príprava musia byť výsledkom sociálneho dialógu so zapojením všetkých sociálnych partnerov.

6.Konkrétne pripomienky

6.1Očakáva sa, že zvýšenie miery výstavby z dreva by mohlo významne prispieť k posilneniu regionálnych hodnotových reťazcov a zmenšeniu environmentálnej stopy. Výstavba z dreva je po materiálno-technickej stránke veľmi účinným príspevkom k biohospodárstvu, najmä ak sa kladie väčší dôraz na starostlivosť a údržbu počas celého životného cyklu drevostavieb vrátane projektovania. Okrem toho, aby sa zabránilo premiestneniu environmentálnych vplyvov, by sa drevo malo získavať len z certifikovaných lesov (systémy certifikácie lesov FSC a PEFC), ktorých potenciál produkcie surového dreva presahuje vlastné potreby.

6.2EHSV sa domnieva, že plánovanie s ohľadom na potrebu pôdy pre produkciu dreva a spôsob obhospodarovania (intenzívne, extenzívne, monokultúrne, ekologické) a produkcie (konvenčná alebo udržateľná) majú pre udržateľnosť výstavby z dreva z celkového hľadiska zásadný význam. Práve v záujme želaného zvýšenia podielu používania dreva v stavebníctve je nevyhnutné, aby sa pri zvyšovaní podielu pôdy a pri zmene využívania pôdy na získavanie dreva dôsledne zohľadňovali ciele udržateľnosti a biodiverzity.

6.3Testovanie v praxi ukazuje, že z hľadiska ekologickej bilancie sa výstavba z dreva celkovo javí výhodnejšia než iné stavebné metódy, napríklad využívanie železobetónu. Najmä ukazovateľ vplyvu na posúdenie potenciálu globálneho otepľovania dosahuje výrazne lepšie výsledky a predstavuje len 57 % potenciálu výstavby použitím železobetónu 16 .

6.4EHSV zdôrazňuje, že analýza štúdií, ktoré odlišujú drevostavby od murovaných stavieb, ukázala, že drevostavby majú takmer vo všetkých prípadoch menší vplyv na životné prostredie, pokiaľ ide o ukazovatele vplyvu počas celého životného cyklu: a) dopyt po primárnej energii (celkovej a z neobnoviteľných zdrojov) a b) potenciál globálneho otepľovania (GWP). To je nezávislé od konštrukčných materiálov vybraných pre murovanú stavbu a od typu konštrukcie v rámci drevostavby 17 .

6.5Úroveň prefabrikácie v drevostavbách je oveľa vyššia ako pri murovanej výstavbe. V dôsledku toho práce na stavenisku menej závisia od poveternostných podmienok a väčšia časť výroby prebieha v optimálnych pracovných podmienkach vo výrobnej hale. Obmedzené možnosti zmien počas výstavby však zväčšujú náročnosť projektovania, čím sa predlžuje plánovacia fáza.

6.6EHSV konštatuje, že kratšie trvanie výstavby pri drevostavbách vedie k zníženiu režijných nákladov na stavenisku a skráteniu času používania zariadenia staveniska. Prefabrikácia umožňuje menší počet jázd v rámci prepravy na stavenisko. Najmä na mestských potenciálnych plochách môže výstavba z dreva rýchlo vytvoriť nové bývanie, napr. pridaním poschodí a prístavbami.

6.7Drevostavby umožňujú získať väčšie obytné plochy pri rovnakých vonkajších rozmeroch obydlia. V prípade drevostavieb sú izolačné vrstvy často integrované do nosnej konštrukcie; v prípade murovanej konštrukcie sa pridáva samostatná vrstva. To má za následok, že rovnaká hrúbka izolácie umožňuje v drevostavbe použiť tenšiu vonkajšiu stenu.

6.8EHSV očakáva, že sa rozvinie dodatočný potenciál výstavby z dreva okrem bývania aj na iné typy využívania v oblasti nebytových budov (napr. kancelárske, skladovacie a laboratórne budovy).

6.9EHSV konštatuje, že tak ako pri všetkých typoch stavieb, aj tu majú kvalitný projekt a realizácia veľký význam pre životný cyklus stavby. To si vyžaduje najmä dobre vyškolených architektov a inžinierov a európsku plánovaciu smernicu, ktorou by sa vytvoril vhodný regulačný rámec na podporu povolaní. Najmä v oblasti projektovania musia právne úpravy a primeraná odborná príprava obstarávateľov zabezpečiť, aby sa služby povinne zadávali v súťaži s ohľadom na kvalitu 18 .

6.10Vzhľadom na dôsledky nedávnych zemetrasení v Turecku, ale aj na predchádzajúce zemetrasenia a predpovede odborníkov týkajúce sa budúcich udalostí, je EHSV presvedčený, že ľudia žijúci v oblastiach ohrozených zemetraseniami by mali byť nabádaní k výstavbe drevených domov a budov.

6.11Vo výrobných podnikoch možno výrobné procesy optimalizovať a zjednodušiť využívaním technológií z Priemyslu 5.0, čo môže viesť k zníženiu využívania energie, a teda aj emisií CO2 vo výrobnom procese. Okrem toho prefabrikácia stavebných dielcov v závode umožňuje zefektívniť stavenisko a znížiť plytvanie odpadom, keďže stavebné dielce sa na stavenisku musia už len zmontovať. Znižuje sa tým spotreba energie vynaloženej na dopravu, ako aj vznik odpadu 19 .

V Bruseli 27. februára 2023

Pietro Francesco De Lotto

predseda poradnej komisie pre priemyselné zmeny

____________

(1)     Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 73 , Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 73 .

(2)    Buildings – Sectorial overview, https://www.iea.org/reports/buildings , IEA 2022.

(3)     https://foresteurope.org/wp-content/uploads/2016/08/SoEF_2020.pdf .

(4)

   Weiss P., Braun M., Fritz D., Gschwantner T., Hesser F., Jandl R., Kindermann G., Koller T., Ledermann T., Ludvig A., Pölz W., Schadauer K., Schmid B. F., Schmid C., Schwarzbauer P., Weiss G.: Endbericht zum Projekt CareforParis, Klima- und Energiefonds Wien 2020.

(5)     https://foresteurope.org/wp-content/uploads/2016/08/SoEF_2020.pdf .

(6)

   Hagauer, D., Lang B., Pasteiner C., Nemesthoty K., 2009, Empfohlene Umrechnungsfaktoren für Energieholzsortimente bei Holz- bzw. Energiebilanzberechnungen, Spolkové ministerstvo poľného a lesného hospodárstva, životného prostredia a vodného hospodárstva, oddelenie V/10 – Energetika a environmentálne hospodárstvo, Viedeň (vlastným nákladom).

(7)    Stingl, R., Praxmarer, G. O., Teischinger, A.: Holzbauanteil in Österreich. Eine statistische Erhebung aller Hochbauvorhaben in den Jahren 1998 – 2008 – 2018, Univerzita pôdnej kultúry vo Viedni na objednávku združenia proHolz Austria.

(8)    Sara Cultural Centre, Skellefteå, Švédsko, White Arkitekter 2021.

(9)    Ascent Tower, Milwaukee, WIEHAG Österreich 2021.

(10)     www.cee.ed.tum.de/hbb/forschung/laufende-forschungsprojekte/timpuls (posledný náhľad 23. 1. 2023).

(11)    Pozri výskumný projekt Erdbebensicherheit von Holzgebäuden Bernskej odbornej vysokej školy z roku 2020 venovaný seizmickej bezpečnosti drevostavieb, www.bfh.ch/de/forschung/referenzprojekte/erdbebensicherheit-holzgebaeude (posledný náhľad 23. 1. 2023).

(12)

   Pozri výskumný projekt leanWOOD – Neue Kooperations- und Prozessmodelle für das vorgefertigte Bauen mit Holz, Vysoká škola v Luzerne, 2017.

(13)     CCMI/197, Európsky hospodársky a sociálny výbor (europa.eu) .

(14)     CCMI/794, Európsky hospodársky a sociálny výbor (europa.eu) .

(15)    Pozri Meta Thurid Lotz, Andrea Herbst, Matthias Rehfeldt, Kreislaufwirtschaft für die Dekarbonisierung des EU-Bausektors – Modellierung ausgewählter Stoffströme und Treibhausgasemissionen.

(16)     https://www.berlin.de/nachhaltige-beschaffung/studien/holz-versus-stahlbetonbauweise/ .

(17)    Potentiale von Bauen mit Holz. Umweltbundesamt. S. 25.

(18)    Pozri Daniel Müller, Holzbau vs. Massivbau – ein umfassender Vergleich zweier Bauweisen im Zusammenhang mit dem SNBS Standard.

(19)    Pozri Koppelhuber, J., Bok, M. (2019). Paradigmenwechsel im Hochbau. In. Hofstadler, C. (ed.) Aktuelle Entwicklungen in Baubetrieb, Bauwirtschaft und Bauvertragsrecht. Springer Vieweg, Wiesbaden. https://doi.org/10.1007/978-3-658-27431-3_19 .