SOC/719

Zlepšenie mobility pracovnej sily na podporu oživenia hospodárstva

STANOVISKO

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Zlepšenie mobility pracovnej sily na podporu oživenia hospodárstva

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

Spravodajca: Philip VON BROCKDORFF

1.Závery a odporúčania

1.1EHSV vo viacerých svojich stanoviskách odkazoval na význam mobility pracovnej sily a poukázal na to, že mobilita pracovnej sily v EÚ v priebehu rokov rástla, ale len miernym tempom.

1.2EHSV je presvedčený, že je potrebná podrobnejšia analýza dôvodov (iných než sú obmedzenia zapríčinené pandémiou), prečo sa počet osôb sťahujúcich sa z krajín EÚ v produktívnom veku zvyšuje s menším percentuálnym nárastom než v predchádzajúcich rokoch. Zároveň žiada, aby sa vypracovala štúdia s cieľom určiť hospodárske náklady súčasného stavu trhu práce.

1.3EHSV odporúča účinnejšie národné opatrenia s dôrazom na aktívnu politiku zamestnanosti, ako sú dávky podmienené výkonom práce pre pracovníkov z EÚ a tretích krajín.

1.4EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby do ukazovateľov európskeho semestra zahrnula časť s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, aby sa monitorovali politiky členských štátov, ktoré rôznymi spôsobmi obmedzujú mobilitu pracovníkov v EÚ.

1.5EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala negatívny vývoj v súvislosti s mobilitou pracovnej sily, a to najmä únik mozgov v niektorých sektoroch a regiónoch. Zároveň musia opatrenia proti úniku mozgov sprevádzať opatrenia proti sociálnemu dampingu a vzostupná sociálna a hospodárska konvergencia.

1.6EHSV tiež odporúča, aby členské štáty ďalej zlepšovali svoje príslušné portály a uvádzali minimálne pracovné podmienky požadované v ich právnych predpisoch s cieľom zabrániť zneužívaniu. Takisto požaduje, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie o zlepšovanie jazykových zručností.

1.7EHSV vyzýva členské štáty, aby uľahčili mobilitu osôb so zdravotným postihnutím.

1.8EHSV sa tiež domnieva, že rodová rovnosť je dôležitým faktorom zlepšovania mobility pracovnej sily v EÚ, ako sa uvádza v stanovisku SOC/731 1 .

1.9EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby nepretržite monitorovala koordináciu sociálneho zabezpečenia a zabezpečila spoločné riešenia novovznikajúcich situácií, ako je telepráca zo zahraničia. Okrem toho žiada vynaložiť väčšie úsilie o vytvorenie európskeho čísla sociálneho zabezpečenia ako možnosti na prekonanie prekážok v prístupe k sociálnemu zabezpečeniu v cezhraničných situáciách.

1.10EHSV konštatuje, že na to, aby si podniky zachovali svoju konkurenčnú výhodu a prilákali kvalifikovaných pracovníkov, sú nevyhnutné dobré pracovné podmienky a podmienky zamestnávania, ako aj aspekty kvalitného života, ako je dostupnosť dobrých škôl a rekreačných zariadení.

1.11EHSV tiež poznamenáva, že pandémia COVID-19 jednoznačne zväčšila príležitosti na teleprácu. Stále viac pracovníkov má záujem krátkodobo alebo dočasne pracovať na diaľku zo zahraničia. EHSV sa teší na nadchádzajúce rokovania so sociálnymi partnermi o smernici týkajúcej sa tejto veci.

1.12EHSV požaduje, aby sa vytvorila celoeurópska sieť informačných miest vrátane online služieb, ale aj fyzických a telefonických služieb, s cieľom pomôcť pracovníkom a zamestnancom pri zodpovedaní rôznych otázok, napríklad v súvislosti s bankovými alebo poisťovacími službami.

1.13EHSV napokon zdôrazňuje význam prebiehajúcich štatistických analýz tokov mobility pracovnej sily, ktoré majú pomôcť pri riešení nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhoch práce v EÚ a posúdiť vplyv udalostí, ako je vojna na Ukrajine a pohyb osôb v produktívnom veku v rámci členských štátov EÚ a medzi nimi.

2.Všeobecné pripomienky

2.1V čase veľkej hospodárskej neistoty, keď sa hospodárske prognózy revidujú smerom nadol a pravdepodobne sa v eurozóne čoskoro zvýšia úrokové sadzby, aby sa pôsobilo proti vysokej inflácii, by mobilita pracovnej sily v EÚ mohla zohrať kľúčovú úlohu pri oživení hospodárstva a vyhliadkach na rast. Vo všeobecnosti sa uznáva, že sloboda pohybu pracovníkov a voľné poskytovanie služieb prispieva k hospodárskemu rastu a súdržnosti Únie a vytvára pracovné príležitosti na jednotnom trhu. Tento efekt je jasný: nárast mobility s cieľom obsadzovať voľné pracovné miesta zlepšuje rozdeľovanie zdrojov pracovnej sily, zvyšuje hospodársky výkon a blahobyt, a to najmä, ak sú ponúkané pracovné podmienky spravodlivé. Pracovný trh EÚ je založený aj na zásade rovnakého zaobchádzania zakotvenej v článku 45 ZFEÚ a špecifikovanej vo viacerých sekundárnych právnych predpisoch. Celkovo by hospodárstvo EÚ malo z väčšej mobility pracovnej sily profitovať. Jednotlivé členské štáty však môžu očakávať zisky aj straty v závislosti od dlhodobých účinkov smerovania tokov mobility. Z krátkodobého hľadiska by mobilita pracovnej sily bola prospešná pre vysielajúce krajiny vyznačujúce sa štrukturálnou nezamestnanosťou. Čistý účinok pre prijímajúce krajiny však bude vo veľkej miere závisieť okrem iného od pracovných podmienok poskytovaných pracovníkom.

2.2EHSV vo viacerých svojich stanoviskách odkazoval na význam mobility pracovnej sily a poukázal na to, že mobilita pracovnej sily v EÚ sa v priebehu rokov zvyšovala, ale len miernym tempom, a z percentuálneho hľadiska stále zaostáva za mobilitou pracovnej sily v USA. Podľa štúdie, ktorú vykonalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu politiku, dosiahol podiel obyvateľov USA, ktorí sa presťahovali do iného štátu, približne 2,8 % celkového obyvateľstva v produktívnom veku, kým v EÚ predstavuje tento podiel približne 1,2 % 2 .

2.3Podľa štatistických údajov Eurostatu o obyvateľstve za rok 2019 sa do iného členského štátu presťahovalo 13 miliónov občanov EÚ v produktívnom veku (20 – 64 rokov). Počet sťahujúcich sa osôb z krajín EÚ v produktívnom veku však rástol s menším percentuálnym nárastom než v minulých rokoch, pričom k zvýšeniu týchto čísel neprispela ani pandémia.

2.4V prieskume EÚ z roku 2019 týkajúcom sa pracovnej sily sa uvádza počet 11,9 milióna sťahujúcich sa osôb z krajín EÚ v produktívnom veku (vymedzených ako občania EÚ, ktorí majú pobyt v inom členskom štáte, než je krajina, ktorej sú občanmi), z ktorých 9,9 milióna boli aktívne sa sťahujúce osoby (vymedzené ako občania EÚ, ktorí si našli zamestnanie v inom členskom štáte bez potreby získania pracovného povolenia). To predstavuje 4,2 % celkovej pracovnej sily vo vtedajších 28 členských štátoch. Odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ sa samozrejme obmedzili pracovné príležitosti pre občanov EÚ a hlavnými cieľovými krajinami sú teraz Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko.

2.5Rumunsko a Poľsko predstavujú najvýznamnejšie krajiny pôvodu aktívne sa sťahujúcich osôb, pričom hlavnými sektormi hospodárskej činnosti sťahujúcich sa osôb z krajín EÚ je výroba, veľkoobchod a maloobchod. Ďalšími relatívne dôležitými odvetviami sú stavebníctvo a doprava, služby sociálnej a domácej starostlivosti, cestovný ruch a poľnohospodárstvo.

2.6Počet cezhraničných pracovníkov v EÚ28 bol 1,5 milióna a aj toto číslo kleslo odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ, pričom hlavnými krajinami pobytu cezhraničných pracovníkov sú Francúzsko, Nemecko a Poľsko a k ďalším významným tokom dochádza medzi Slovensko, Maďarskom a Rakúskom. EHSV poznamenáva, že motivácia k mobilite pracovnej sily v EÚ sa rôzni, pričom dôvody závisia od osobnej situácie ľudí vrátane rozdielov v odmeňovaní medzi hostiteľskou krajinou a krajinou trvalého pobytu cezhraničných pracovníkov. Rozhodnutie presťahovať sa do zahraničia za prácou môže v skutočnosti vychádzať z kombinácie viacerých dôvodov vrátane ponuky sezónneho zamestnania v takých odvetviach, ako je poľnohospodárstvo a cestovný ruch. Nedávny pokles kúpnej sily, ktorý má vplyv na občanov v celej EÚ, môže v skutočnosti odrádzať od mobility pracovnej sily, najmä ak majú rastúce ceny vplyv aj na náklady na najaté ubytovanie.

2.7V posledných rokoch dochádza k nárastu mobility medzi sťahujúcimi sa osobami s vyšším vzdelaním, pričom do tejto kategórie patrí vyše tretina sťahujúcich sa osôb z krajín EÚ. Naopak podiel nízkokvalifikovaných sťahujúcich sa osôb sa zmenšil o rovnaké percento, ako sa zväčšil podiel sťahujúcich sa osôb s vyšším vzdelaním. Je dôležité poznamenať, že mobilita vysokokvalifikovaných sťahujúcich sa osôb predstavuje významný príspevok k budovaniu vedomostnej ekonomiky. Najvýznamnejšími cieľovými krajinami v EÚ pre vysokokvalifikované sťahujúce sa osoby sú Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Belgicko a Rakúsko. Kým vysokokvalifikované sťahujúce sa osoby pracujú najčastejšie ako odborníci v podnikaní, vo výučbe, vede a v inžinierskych odboroch, zdá sa, že dosť často dochádza k nadmernej kvalifikovanosti. Odhaduje sa, že 55 % vysokokvalifikovaných sťahujúcich sa osôb tvoria ženy.

2.8Podľa demografických projekcií Eurostatu sa očakáva, že priemerný vek občanov EÚ sa bude zvyšovať. Významné je aj očakávanie poklesu obyvateľstva v produktívnom veku ako podielu z celkového obyvateľstva, a to najmä ľudí vo veku 20 až 39 rokov. Naopak budú úmerne rásť staršie vekové skupiny. Tento demografický vývoj bude mať značný vplyv na potenciálny počet sťahujúcich sa osôb z krajín EÚ v nasledujúcich rokoch, keďže ľudia sa s najväčšou pravdepodobnosťou sťahujú na začiatku svojho pracovného života a keď zostarnú, je menej pravdepodobné, že sa presťahujú. To dokazuje skutočnosť, že medzi osobami vo veku 20 až 29 rokov a 30 až 39 rokov sú zaznamenané vyššie ročné počty odchodov než u ostatných vekových skupín.

2.9Keďže počet osôb v mladších vekových skupinách klesá aj vo vysielajúcich krajinách, očakáva sa, že to povedie k poklesu počtu sťahujúcich sa pracovníkov v celej EÚ. Tento očakávaný pokles tokov mobility však môže vykompenzovať starnutie obyvateľstva v EÚ so zvýšeným dopytom po špecializovanej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, čo si vyžiada zvýšenie náboru mobilných pracovníkov.

2.10Z uvedeného jasne vyplýva, že toky mobility v EÚ zostávajú problémom, ktorý obmedzuje ponuku a spôsobuje nesúlad vo väčšine sektorov vrátane IT a vyspelých priemyselných odvetví. Tejto situácii nepomáha ani pandémia, pri ktorej došlo k obmedzeniu mobility v EÚ opatreniami na obmedzenie pohybu a ďalšími reštriktívnymi opatreniami, ako je uzatvorenie hraníc a zákaz cestovania. Pred pandémiou prevládala mobilita pracovnej sily v smere z východu na západ nad tokmi z juhu na sever a očakáva sa, že s prílevom utečencov z vojnou zmietanej Ukrajiny to tak bude aj naďalej. V každom prípade, čím skôr sa mobilita občanov EÚ vráti na úroveň pred pandémiou, tým lepšie. Počet aktívnych mobilných pracovníkov klesol v rokoch 2019 až 2020 o 4 % 3 .

2.11Vzájomné uznávanie diplomov a kvalifikácií je kľúčové pri obsadzovaní voľných pracovných miest v prípadoch, keď pretrváva nedostatok pracovnej sily, a na uľahčenie mobility. Je však potrebné zlepšiť systém uznávania, aby fungoval efektívne a podporoval mobilitu pracovnej sily. Problém vzniká skôr pri vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií než na akademickej alebo profesionálnej úrovni. Vzhľadom na uvedené je dôležité uznať, že pokiaľ ide o akademické a odborné kvalifikácie, existujú rôzne prístupy k ich vzájomnému uznávaniu. Tiež treba mať na pamäti, že podľa článku 166 ZFEÚ musí EÚ plne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za obsah a organizáciu odbornej prípravy, ale zároveň podporovať a dopĺňať opatrenia členských štátov.

3.Konkrétne pripomienky

3.1EHSV je presvedčený, že je potrebná podrobnejšia analýza dôvodov (iných než sú obmedzenia zapríčinené pandémiou), prečo sa počet osôb sťahujúcich sa z krajín EÚ v produktívnom veku zvyšuje s menším percentuálnym nárastom než v predchádzajúcich rokoch. Zároveň vyzýva na vypracovanie štúdie s cieľom určiť hospodárske náklady na súčasný stav trhu práce, ktorý sa vyznačuje roztrieštenosťou kopírujúcou hranice členských štátov, teda „náklady na nejednotný trh práce EÚ“.

3.2EHSV odporúča účinnejšie národné politické opatrenia na podporu mobility, a to aj obehovej (investovaním v krajinách pôvodu prostredníctvom výmenných programov a programov vzájomného učenia), s dôrazom na aktívne opatrenia národnej politiky zamestnanosti, ako sú dávky podmienené výkonom práce pre pracovníkov z EÚ a tretích krajín. EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že ak by sa uchádzačom o zamestnanie ponúkala finančná pomoc, napríklad pokrytie nákladov na presťahovanie, aby sa zamestnali v inom členskom štáte či regióne, ešte viac by sa tým povzbudila mobilita. Potrebné je okrem toho ďalšie úsilie o zlepšenie informácií o pracovných miestach v iných krajinách EÚ, ako aj pomoci pri sťahovaní s cieľom poskytnúť logistickú podporu pri sťahovaní do inej krajiny, napr. pri hľadaní ubytovania, registrácii na daňové účely, hľadaní školy pre deti, prípadnej pomoci pri hľadaní zamestnania pre partnerov atď. EHSV odporúča využiť nástroje umelej inteligencie na spoločnom celoeurópskom webovom sídle, v ktorom sú centralizované všetky pracovné ponuky zo všetkých členských štátov EÚ, s cieľom lepšie prepojiť profily a pracovné požiadavky. V rovnakom duchu by sa malo poskytovať viac cielených stimulov, ktoré by nezamestnaných nabádali k tomu, aby sa presťahovali do členských štátov s nízkou mierou nezamestnanosti. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je najnaliehavejším problémom európskych firiem, ako sa uvádza v správe ECB o prieskume prístupu podnikov k financiám (SAFE) z 1. júna 2022.

3.3EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že trh práce v EÚ zostáva stále roztrieštený. Mobilite pracovnej sily škodí prístup založený na postupných krokoch, ktorý sa doposiaľ prijímal. Je potrebné predísť ďalším nesúvislým politikám, najmä na národnej úrovni. Keďže je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s miestnymi aj mobilnými pracovníkmi, EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby do ukazovateľov európskeho semestra zahrnula časť s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, aby monitorovali politiky členských štátov, ktoré rôznymi spôsobmi obmedzujú mobilitu pracovníkov v rámci EÚ.

3.4Mobilita pracovníkov a odborníkov z EÚ môže rásť iba vtedy, keď sa dosiahne lepšie presadzovanie existujúcich ustanovení, prístup k informáciám a spolupráca medzi členskými štátmi. EHSV sa domnieva, že vo všetkých týchto aspektoch má zásadný význam úloha Európskej komisie. Konštatuje, že jednotlivé členské štáty môžu váhať s prijatím ďalších reforiem jednotného trhu zo strachu, že by mohli spôsobiť krátkodobú stratu pracovných miest, najmä v krajinách, ktoré už zaostávajú, a v krajinách/sektoroch s nízkou produktivitou. K riešeniu tohto problému by teoreticky prispel voľný pohyb pracovnej sily, no z národného hľadiska by to mohlo viesť k strate zdrojov a potenciálnemu úniku mozgov/zručností v medziobdobí. Preto môže byť potrebné, aby Európska komisia preskúmala negatívny vývoj v súvislosti s mobilitou pracovnej sily, a to najmä únik mozgov v niektorých sektoroch a regiónoch. Zároveň musia opatrenia proti úniku mozgov sprevádzať opatrenia proti sociálnemu dampingu a vzostupná sociálna a hospodárska konvergencia. EHSV uznáva, že v hre môže byť viacero premenných vrátane demografického výhľadu a jeho vplyvu na veľkosť a zloženie obyvateľstva v produktívnom veku vo vysielajúcich aj v prijímajúcich krajinách.

3.5Keďže normy vzdelávania a validácie sa musia vždy dodržiavať, EHSV vyzýva členské štáty, aby zmenšili byrokraciu a dodržiavali základnú zásadu rovnakého zaobchádzania. V tejto súvislosti sa považuje za potrebné ďalej zlepšovať mechanizmy vzájomného uznávania a portály pre pracovnú mobilitu. EHSV berie na vedomie významné vylepšenie portálu pracovnej mobility EURES, online platformy Europass a systému Európskej klasifikácie zručností/kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO) a vyzýva členské štáty, aby ďalej zlepšovali svoje príslušné portály a uvádzali minimálne pracovné podmienky požadované v ich právnych predpisoch. Posledné uvedené je obzvlášť dôležité, aby sa zabránilo zneužívaniu, pokiaľ ide o pracovné podmienky mobilných pracovníkov v cezhraničných regiónoch a z tretích krajín. EHSV takisto vyzýva na ďalšie úsilie o zlepšovanie jazykových zručností, pretože nedostatočné jazykové zručnosti predstavujú hlavnú prekážku voľného pohybu v EÚ.

3.6EHSV vyzýva členské štáty, aby uľahčili mobilitu osôb so zdravotným postihnutím. Dôležité je preto prijatie spoločného európskeho vymedzenia štatútu osoby so zdravotným postihnutím v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a vzájomné uznávanie tohto štatútu v členských štátoch.

3.7EHSV sa domnieva, že rodová rovnosť je dôležitým faktorom pri posilňovaní mobility pracovnej sily v EÚ, ako sa uvádza v stanovisku SOC/731. Mala by byť súčasťou širšieho záväzku dodržiavať normy demokracie a rovnosti pre všetkých ako prostriedku na zvýšenie mobility pracovnej sily.

3.8EHSV odporúča, aby hostiteľské členské štáty poskytovali osobám pracujúcim v hostiteľskej krajine na začiatku ich kariéry prístup k odbornej príprave, napríklad k jazykovým programom, a ak to bude v neskoršej fáze potrebné, k rekvalifikácii s cieľom vyriešiť nedostatok pracovnej sily v niektorých sektoroch a podporiť digitálnu transformáciu a opatrenia na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

3.9EHSV takisto poznamenáva, že program ERASMUS+ by mohol zlepšiť mobilitu pracovnej sily v celej EÚ, a poukazuje na štúdiu vypracovanú v roku 2011, v ktorej sa skúma, ako štúdium v zahraničí ovplyvňuje mobilitu na pracovnom trhu v neskoršom živote, pričom sa skúsenosť s programom ERASMUS využila ako nezávislý zdroj variability štúdia v zahraničí 4 . Zo štúdie vyplynulo, že štúdium v zahraničí významne zväčšuje pravdepodobnosť práce v zahraničí po získaní akademickej kvalifikácie. U absolventov, ktorí študovali v zahraničí, je približne o 15 percentuálnych bodov pravdepodobnejšie, že po dokončení štúdia budú pracovať v zahraničí.

3.10EHSV víta zlepšenie koordinácie sociálneho zabezpečenia v EÚ, ale s určitým znepokojením si všíma, že mobilní pracovníci, a to najmä cezhraniční pracovníci, majú stále ťažkosti s prístupom k systémom sociálneho zabezpečenia. Preto vyzýva Európsku komisiu, aby nepretržite monitorovala koordináciu sociálneho zabezpečenia a zabezpečila spoločné riešenia novovznikajúcich situácií, ako je telepráca zo zahraničia. Je potrebné neustále zdôrazňovať význam koordinovanej činnosti na úrovni Únie. Členské štáty musia vždy zaručiť sociálne práva mobilných pracovníkov, a to aj v krízových situáciách. Hoci EHSV uznáva existujúce rozdiely v dôchodkových systémoch v rámci EÚ, požaduje taktiež zvýšenie úsilia o lepšiu koordináciu a posilnenie dôchodkových práv mobilných pracovníkov v celej EÚ, a to prípadne prostredníctvom cielených odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra. Okrem toho žiada vynaložiť väčšie úsilie o vytvorenie európskeho čísla sociálneho zabezpečenia ako možnosti na prekonanie prekážok v prístupe k sociálnemu zabezpečeniu v cezhraničných situáciách.

3.11EHSV poznamenáva, že pandémia ochorenia COVID-19 jednoznačne zvýšila príležitosti na teleprácu 5 . Stále viac pracovníkov má záujem o krátkodobú alebo dočasnú prácu na diaľku zo zahraničia. EHSV so záujmom očakáva nadchádzajúce rokovania sociálnych partnerov o revízii a aktualizácii autonómnej dohody o práci na diaľku z roku 2002, ktorá sa má predložiť na prijatie vo forme právne záväznej dohody implementovanej prostredníctvom smernice.

3.12EHSV poznamenáva, že na to, aby si podniky zachovali svoju konkurenčnú výhodu a prilákali kvalifikovaných pracovníkov, sú nevyhnutné dobré pracovné podmienky a podmienky zamestnávania, ako aj aspekty kvalitného života, ako je dostupnosť dobrých škôl a zariadení s vysokou a udržateľnou úrovňou. EHSV tiež zdôrazňuje význam prebiehajúcich investícií do formálnej a neformálnej odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania pre podporu prechodu na digitálne a uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. V dynamickom a rýchlo sa meniacom prostredí má zásadný význam rýchlo a efektívne sa prispôsobiť meniacim sa potrebám trhu práce a zároveň uznať vplyv nedostatku pracovnej sily na existujúcu pracovnú silu. V tomto smere je dôležitá rámcová dohoda európskych sociálnych partnerov o digitalizácii, v ktorej sa uvádza, že obe strany sa zaväzujú k zvyšovaniu úrovne zručností alebo rekvalifikácii s cieľom čeliť digitálnym výzvam podnikov.

3.13EHSV zdôrazňuje potrebu digitalizácie postupov v oblasti mobility pracovnej sily a vysielania pracovníkov s cieľom zlepšiť výmenu informácií medzi národnými orgánmi a odstrániť neprimerané prekážky. Takisto to pomôže pri monitorovaní a riadnom presadzovaní pravidiel. EHSV súhlasí s návrhom uvedeným v uznesení Európskeho parlamentu z 20. mája 2021 s názvom Vplyv pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb: mobilita pracovnej sily v rámci EÚ ako nástroj na zosúladenie potrieb trhu práce a zručností, 2020/2007(INI), v ktorom sa odporúča vytvoriť jednotnú kontaktnú asistenčnú službu pre pracovníkov a budúcich zamestnancov pre uplatniteľné pravidlá EÚ, ktorá by digitálne aj fyzicky fungovala v Európskom orgáne práce (ELA) 6 . Ako sa stanovuje v článku 5 nariadenia o ELA, ELA zlepšuje dostupnosť, kvalitu a prístupnosť informácií o mobilite pracovnej sily, a to aj prostredníctvom jednotného webového sídla pre celú EÚ, ktoré slúži ako jednotný portál na prístup k zdrojom informácií a službám na úrovni EÚ a jej členských štátov vo všetkých jazykoch EÚ. ELA by okrem toho mal podporovať členské štáty pri aktualizovaní ich celoštátnych webových sídiel.

3.14EHSV súčasne vyzýva členské štáty, aby digitalizovali verejné služby, predovšetkým príslušné služby sociálneho zabezpečenia, s cieľom uľahčiť mobilitu európskych pracovníkov v EÚ a zároveň zaručili prenosnosť práv a plnenie povinností v súvislosti s mobilitou pracovníkov a odborníkov.

3.15EHSV zároveň požaduje, aby sa vytvorila celoeurópska sieť informačných miest vrátane online služieb, ale aj fyzických a telefonických služieb, s cieľom pomôcť pracovníkom a zamestnancom pri riešení otázok v oblastiach, ako sú bankové alebo poisťovacie služby.

3.16EHSV zdôrazňuje význam prebiehajúcich štatistických analýz tokov mobility pracovnej sily, ktoré majú pomôcť pri riešení nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhoch práce v EÚ a posúdiť vplyv udalostí, ako je vojna na Ukrajine a pohyb osôb v produktívnom veku v rámci členských štátov EÚ a medzi nimi. Uznáva že spájanie osôb a pracovných miest na európskej úrovni je oveľa zložitejšie než na národnej či regionálnej úrovni. V každom prípade sa domnieva, že pri poskytovaní informovanej pomoci mobilným pracovníkom majú kľúčovú úlohu poradcovia EURES.

3.17Dôležitý je aj výskum mobility pracovníkov z tretích krajín a ich pracovných podmienok. EHSV je znepokojený výskytom neistých pracovných podmienok pracovníkov z tretích krajín v členských štátoch a žiada dôraznejšie presadzovanie pravidiel. Zároveň konštatuje, že mobilita pracovnej sily z členských štátov EÚ nebude stačiť na doplnenie chýbajúcich zručností. Bude potrebné uľahčiť a zväčšiť aj migráciu pracovnej sily z tretích krajín. EHSV v tejto súvislosti víta nedávny balík o migračnej politike, ale opakuje svoj názor, že je potrebné prijať účinné opatrenia, aby sa nezamestnaným občanom EÚ umožnilo vstúpiť na trh práce.

V Bruseli 29. septembra 2022

Aurel Laurenţiu Plosceanu
predseda sekcie pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

_____________

(1)     Rodová rovnosť, SOC/731 .

(2)     https://epc2010.princeton.edu/papers/100976 .

(3)    Výročná správa o mobilite pracovnej sily v rámci EÚ za rok 2021.

(4)    Parey and Waldinger (2011): Studying abroad and the effect on international labour market mobility; evidence from the introduction of Erasmus.

(5)     Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 13 , Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 106 .

(6)     https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2021-0249_SK.html .