SOC/645

Dôstojná práca v platformovom hospodárstve

STANOVISKO

Európsky hospodársky a sociálny výbor

Dôstojná práca v platformovom hospodárstve
(prieskumné stanovisko na žiadosť nemeckého predsedníctva Rady EÚ)

Spravodajca: Carlos Manuel TRINDADE

1.Závery a odporúčania

1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) poukazuje na to, že cieľom tohto stanoviska vypracovaného na žiadosť nemeckého predsedníctva, je na základe holistického prístupu navrhnúť všeobecný rámec, aby sa v rámci platformového hospodárstva zaručila dôstojná práca.

1.2EHSV vyjadruje presvedčenie, že sa treba zaoberať otázkami týkajúcimi sa činnosti platforiem a pristupovať k nim najmä v kontexte cieľov udržateľného rozvoja, digitálnej agendy a Európskeho piliera sociálnych práv.

1.3EHSV konštatuje, že platformové hospodárstvo má stále malú váhu, hoci má potenciál rastu.

1.4EHSV sa nazdáva, že platformy majú „všeobecne pozitívny vplyv na hospodárstvo“ 1 , keďže prispievajú k vytváraniu pracovných miest a inováciám, k flexibilite a samostatnosti pracovníka, ako aj k zabezpečeniu príjmu pre pracovníkov (často ide o doplnkový príjem) a k zapojeniu zraniteľných osôb do pracovného procesu.

1.5EHSV konštatuje, že existujú riziká, ktoré nemožno podceňovať: i) pre pracovníkov – odmietanie základných práv vrátane práva organizovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie, neistota, nízky príjem, zintenzívňovanie práce, fragmentácia práce na celosvetovej úrovni, neprihlásenie pracovníkov do systému sociálneho zabezpečenia; ii) pre spoločnosť – zvýšené riziko hospodárskej súťaže založenej na znižovaní sociálnych noriem, čo má takisto škodlivé následky aj pre zamestnávateľov, ktorí čelia neudržateľnému konkurenčnému tlaku, a pre členské štáty, ktoré prichádzajú o príjmy z daní a príspevky na sociálne zabezpečenie.

1.6EHSV berie na vedomie nejasnosti týkajúce sa pojmov súvisiacich s platformami, najmä chápania platformy ako „zamestnávateľa“ a nie ako „sprostredkovateľa medzi ponukou a dopytom“ a pojmu „zamestnanec“ a „samostatne zárobkovo činná osoba“, pretože to má dôsledky na ich práva.

1.7EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o objasnenie týchto pojmov vzhľadom na dôsledky z hľadiska uplatniteľnosti pracovného práva a súboru práv v oblasti pracovnoprávnej ochrany.

1.8EHSV odporúča, aby EÚ a členské štáty pristúpili k zjednoteniu koncepcií s cieľom zabezpečiť dôstojnosť práce v platformovom hospodárstve. V tejto súvislosti by Komisia a členské štáty mali zohľadniť: i) hospodársku závislosť a závislú prácu, pretože pracovník, ktorého živobytie je v prvom rade závislé od jeho odmeny za takúto prácu, je zamestnancom a nie samostatne zárobkovo činnou osobou; ii) skutočnosť, že sa vždy musí riadne preskúmať, vo všetkých jej rozmeroch, uplatňovanie zásady, podľa ktorej sa pracovník platformy považuje za zamestnanca, pokým sa nedokáže opak; iii) skutočnosť, že algoritmy, ktoré platformy používajú, by sa mali považovať za rovnocenné s ústnymi alebo písomnými pokynmi existujúcimi v štandardnej práci.

1.9EHSV odporúča, aby sa vzhľadom na zvrchovanosť členských štátov v sociálnych otázkach vypracovali usmernenia s cieľom pomôcť objasniť postavenie v zamestnaní v rámci platforiem. EHSV sa nazdáva, že v platformovom hospodárstve sa musí zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali prístup k súboru práv a druhov ochrany bez ohľadu na postavenie v zamestnaní alebo druh zmluvy, pričom by sa malo zaručiť, aby niektorí prevádzkovatelia nedosiahli konkurenčnú výhodu tým, že nedodržia povinností a vyhnú sa svojim zodpovednostiam.

1.10EHSV odporúča objasniť povinnosti všetkých zapojených strán v oblastiach, ako sú zdravie a bezpečnosť, ochrana údajov, poistenie a právna zodpovednosť s cieľom posúdiť, upraviť a harmonizovať platné predpisy.

1.11EHSV zdôrazňuje, že na to, aby sa zaistila kvalita práve v rámci platformového hospodárstva, by mali sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie zohrávať kľúčovú úlohu na všetkých príslušných úrovniach pri plnom rešpektovaní nezávislosti sociálnych partnerov.

1.12EHSV navrhuje, aby sa vypracovali kódexy správania za účasti platforiem, pracovníkov a spotrebiteľov a mali by zahŕňať najlepšie zásady a usmernenia týkajúce sa odmeňovania, pracovných podmienok a kvality poskytovaných služieb.

1.13EHSV žiada Komisiu, aby zohľadnila odporúčania európskej platformy proti nedeklarovanej práci v oblasti zdaňovania v rámci platformového hospodárstva.

1.14EHSV opakuje svoje predchádzajúce odporúčanie, aby „Európska komisia, OECD a MOP spolupracovali so sociálnymi partnermi na všetkých príslušných úrovniach a s organizáciami občianskej spoločnosti na rozvoji príslušných ustanovení o dôstojných pracovných podmienkach a potrebnej ochrane“ 2 . EHSV preto dúfa, že táto spoločná práca by mohla viesť k prípadnému dohovoru MOP o platformách.

1.15EHSV sa domnieva, že by sa malo zaručiť, aby platformy poskytovali informácie, ktoré zabezpečia transparentnosť a predvídateľnosť pre všetky zainteresované strany. Preto by sa platformy mali registrovať v každom členskom štáte a mala by sa vytvoriť databáza EÚ na monitorovanie rozvoja platformového hospodárstva.

1.16EHSV podporuje úsilie, ktoré Komisia vyvinula pri analýze platformového hospodárstva. V jednotlivých krajinách a v EÚ však stále existujú značné nedostatky, pokiaľ ide o konzistentné a systematické informácie. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na zlepšení týchto štatistických informácií.

2.Súvisiace informácie

2.1Cieľom tohto stanoviska je odpovedať na otázky, ktoré položilo nemecké ministerstvo práce a ktoré sa týkajú fungovania platforiem, identifikovať kľúčové výzvy a príležitostí, a zamyslieť sa nad postavením pracovníkov platforiem, nástrojmi politiky na zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov a najlepšími postupmi v oblasti regulácie.

2.2Súčasný vývoj, ktorý je základom digitálnych platforiem, sa týka najnovších inovácií: internet, kľúčová inovácia; veľké databázy (veľké dáta) umožňujúce správu veľkého objemu dát; mobilné zariadenia, ktoré umožňujú spotrebiteľom, pracovníkom a poskytovateľom služieb prístup k mobilnému internetu kedykoľvek a kdekoľvek 3 .

2.3Je potrebné zaoberať sa otázkami týkajúcimi sa činnosti platforiem a pristupovať k nim najmä v kontexte cieľov udržateľného rozvoja, digitálnej agendy a Európskeho piliera sociálnych práv.

2.4EHSV opätovne potvrdzuje svoje postoje vyjadrené vo viacerých stanoviskách 4 k digitálnej transformácii hospodárstva a vzniku nových foriem práce.

2.5Zložitosť platforiem, absencia štandardnej terminológie a neexistencia štatistických informácií sťažujú odhad veľkosti a rastu platforiem. OECD 5 uvádza, že vo všeobecnosti podľa štúdií pripadá na platformy 0,5 % až 3 % celkovej pracovnej sily. V 16 európskych krajinách ako celku má ako hlavnú činnosť prácu pre platformy 1,4 % dospelej populácie vo veku 16 – 74 rokov (v rozpätí od 0,6 % vo Fínsku do 2,7 % v Holandsku) 6 . Približne 11 % dospelej populácie už poskytlo nejakú služby prostredníctvom platformy 7 .

2.6Vládne neistota, pokiaľ ide o budúci rast práce pre platformy 8 , keďže tento rast závisí od technologického pokroku, nových obchodných modelov, ochrany údajov a spotrebiteľskej politiky. Podľa odhadov niektorých autorov sa v rokoch 2013 – 2015 hodnota transakcií alebo ziskov platforiem v Európe takmer strojnásobila 9 . EHSV sa domnieva, že by sa malo pristúpiť k registrácii platforiem, najmä pokiaľ ide o ich hospodársky, pracovný a sociálny rozmer, čo umožní lepšie pochopenie tohto fenoménu.

2.7Práca pre platformy sa vyznačuje vzťahom medzi platformou, pracovníkom a používateľom. Pri sprostredkúvaní sa vo veľkej miere využívajú často netransparentné technológie a algoritmy, ktoré ovplyvňujú pracovné podmienky, ich vplyv na rozdelenie a organizáciu práce a hodnotenie pracovníkov. Táto „sprostredkovateľská čierna skrinka“ je charakteristickým znakom práce pre platformy 10 .

2.8Podľa nadácie Eurofound 11 je práca pre platformy určitou formou zamestnania, ktorá využíva online platformu s cieľom umožniť organizáciám alebo jednotlivcom získať prístup k iným organizáciám alebo jednotlivcom na účely riešenia problému alebo poskytovania služieb za odplatu. Hlavné charakteristiky práce pre platformu:

-platená práca sa organizuje prostredníctvom online platformy,

-zapojené sú tri strany: online platforma, zákazník a pracovník,

-cieľom je vykonať konkrétne úlohy alebo vyriešiť konkrétne problémy,

-práca je externalizovaná alebo zmluvne dohodnutá,

-práca je rozdelená na úlohy,

-služby sú poskytované na požiadanie (on demand).

2.9Kľúčovým prvkom práce pre platformy je postavenie pracovníka. Platformu možno vo všeobecnosti chápať ako sprostredkovateľa medzi ponukou a dopytom, a teda nie ako zamestnávateľa, pretože neexistuje zamestnanecký vzťah. Preto sa v tejto situácii pracovníci považujú za „samostatne zárobkovo činné osoby“, a nie za „zamestnancov“, pričom sa upúšťa od uplatňovania právnych predpisov v oblasti zamestnanosti (vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti), sociálnej ochrany a zdaňovania. EHSV sa domnieva, že hoci existujú skutočné samostatne zárobkovo činné osoby, EÚ a členské štáty musia riadne preskúmať uplatňovanie zásady, podľa ktorej sa pracovník platformy považuje za zamestnanca, pokým sa nedokáže opak, a to vo všetkých jej rozmeroch. Tým sa zaručí, že sa budú chrániť záujmy zamestnancov, ktorých hlavný príjem pochádza z platforiem. EHSV sa však domnieva, že skutočne samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré toto postavenie zjavne chcú, by mali mať možnosť naďalej si ho zachovať.

2.10EHSV konštatuje, že existuje široká a rôznorodá škála platforiem. Kritériá zoskupovania rôznych typov platforiem: druh úlohy (úlohy, ktoré si vyžadujú vyššiu alebo nižšiu kvalifikáciu), priestor alebo fyzické miesto, kde sa služba poskytuje (online alebo offline) a osoba, ktorá je zodpovedná za rozhodovanie o výberovom konaní (platforma, pracovník platformy alebo zákazník). Niektoré platformy zohľadňujú aj iné kritériá, ako napríklad rozdiely v deľbe práce a samostatnosti zamestnancov 12 .

2.11MOP 13 sa domnieva, že platformy so sebou prinášajú osobitné regulačné problémy a uvádza viaceré problematické oblasti, okrem iného: nízke mzdy (značná časť je pod úrovňou minimálnej mzdy), neprihlásenie do systému sociálneho zabezpečenia (týka sa to 91 % pracovníkov platformy spoločnosti Amazon Mechanical Turk), odmietnutie vykonanej práce (9 z 10 pracovníkov uvádza, že ich práca už bola niekedy odmietnutá), provízie za sprostredkovanie práce, čo je v rozpore s viacerými dohovormi MOP o ochrane miezd, neexistencia odborových zväzov a možnosti kolektívneho vyjednávania.

2.12Práca pre platformy má rodový a vekový rozmer. Vo všeobecnosti prevládajú v službách súvisiacich s vývojom softvéru a poskytovaním dopravných služieb muži, zatiaľ čo ženy dominujú v úlohách súvisiacich s prekladom a službami poskytovanými priamo na mieste. Mladí ľudia sú v rámci platforiem zastúpení pomerne viac, najmä v skupine pracovníkov, ktorí majú viac ako 50 % príjmov z platforiem alebo pre platformy pracujú viac ako 20 hodín za týždeň. Starší ľudia sa v niektorých situáciách tiež zapájajú do platforiem. EHSV sa domnieva, že tieto oblasti sa musia dôkladnejšie preskúmať s cieľom lepšie pochopiť realitu a vymedziť vhodné verejné politiky.

3.Výzvy, príležitosti a riziká v rámci platformových hospodárstiev

3.1Platformy majú „všeobecne pozitívny vplyv na hospodárstvo“ 14 , keďže prispievajú k vytváraniu pracovných miest a inováciám, k flexibilite a samostatnosti pracovníka, ako aj k zabezpečeniu príjmu pre pracovníkov (často ide o doplnkový príjem), k odstráneniu prekážok brániacim vstupu na trh práce a k zapojeniu zraniteľných osôb do pracovného procesu 15 . Komisia poznamenáva, že „kolaboratívne hospodárstvo vytvára nové pracovné príležitosti, pričom vytvára nové príjmy, ktoré presahujú rámec bežných lineárnych pracovnoprávnych vzťahov, a umožňuje ľuďom pracovať za flexibilných podmienok. Vďaka tomu môžu byť ekonomicky aktívni aj vtedy, keď tradičnejšie formy zamestnania nie sú pre nich vhodné alebo dostupné“ 16 . Napriek týmto novým príležitostiam sa však EHSV domnieva, že sú ešte potrebné ďalšie štúdie o makroekonomickom vplyve platformového hospodárstva.

3.2Pracovníkom, najmä vysokokvalifikovaným, však hrozia riziká, ktoré nemožno podceňovať, ako je odmietanie základných práv vrátane práva organizovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie, neistota, nízky príjem, ktorý ešte zhoršuje nadmerná kvalifikácia, zintenzívňovanie práce, fragmentácia práce na celosvetovej úrovni, neprihlásenie pracovníkov do systému sociálneho zabezpečenia.

3.3Štúdia EU-OSHA 17 naznačuje, že práca pre platformy prináša zvýšené fyzické aj sociálne riziká vrátane neistoty zamestnania, vystavenia rôznym ohrozeniam (dopravné nehody, chemické látky atď.), riziká špecifické pre online činnosť (kybernetické šikanovanie, poruchy sluchu, únava očí a stres spôsobený rôznymi faktormi). EHSV odporúča objasniť povinnosti všetkých zapojených strán v oblastiach, ako sú zdravie a bezpečnosť, ochrana údajov, poistenie a právna zodpovednosť s cieľom posúdiť, upraviť a harmonizovať platné predpisy.

3.4Riziku čelí taktiež spoločnosť, čo už konštatoval aj EHSV: „Podľa Komisie sa tým zvyšuje riziko hospodárskej súťaže založenej na znižovaní sociálnych noriem, čo má takisto škodlivé následky aj pre zamestnávateľov, ktorí čelia neudržateľnému konkurenčnému tlaku, a pre členské štáty, ktoré prichádzajú o príjmy z daní a príspevky na sociálne zabezpečenie“ 18 .

3.5Aj spotrebitelia sú vystavení rizikám, pokiaľ ide o kvalitu služieb, ktoré sú im poskytované, pretože v prípade nehody alebo problémov s týmito službami majú problém priradiť zodpovednosť. EHSV sa domnieva, že lepšia právna ochrana pracovníkov je kvalitatívnym prínosom aj pre spotrebiteľov.

3.6EHSV považuje nedávne úvahy o problémoch pracovníkov platforiem za dôležité a inovatívne 19 , najmä z hľadiska vývoja nového modelu na preskúmanie troch hlavných aspektov: práce, zamestnania a sociálnych vzťahov. Medzi najvýznamnejšie výzvy pre platformy patria:

3.6.1Aspekt „práca“: riadenie, kontrola, hodnotenie (prostredníctvom algoritmov), autonómia pri deľbe práce a určení fyzického prostredia, najmä v prípade platforiem, ktoré využívajú prácu vyžadujúcu nízku kvalifikáciu, prácu vykonávanú priamo na mieste alebo určenú zo strany zákazníka (low-skilled work, on location, or client determined).

3.6.2Aspekt „zamestnanie“: postavenie, – možno najdôležitejší problém – určenie zamestnávateľa a zmluva, najmä v prípade platforiem s prácou vyžadujúcou nízku kvalifikáciu alebo prácou s nízkou mierou autonómie. Ostatné výzvy, ktoré sú však spoločné pre všetku atypickú prácu: sociálna ochrana, podmienky v oblasti zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pri práci, príjmy a pracovný čas.

3.6.3Aspekt „sociálne vzťahy“: zastúpenie, i keď toto je spoločné pre všetky druhy atypickej práce. Flexibilita a fragmentácia sťažujú identifikáciu, organizáciu a zastupovanie pracovníkov, ktorí pracujú neštandardným spôsobom. Okrem toho práca pre platformy je svojou povahou samotárska, geograficky rozptýlená, má vysokú anonymitu, veľkú fluktuáciu pracovníkov, ktorí si navzájom konkurujú a pôsobia na iných platformách. Platformy vo všeobecnosti neprijímajú funkciu zamestnávateľa, nie sú členmi združení zamestnávateľov, čím nechávajú svojich zamestnancov, odborové zväzy a tvorcov politík bez partnera na rokovania.

3.6.4Negatívne sociálne správanie a diskriminačné zaobchádzanie sú takisto významnými výzvami v rámci platforiem s nízkokvalifikovanou prácou, keďže pracovníkmi sú vo všeobecnosti mladí ľudia a príslušníci znevýhodnených menšín. Používanie algoritmov a situácie, keď má zákazník vplyv na prideľovanie a vykonanie práce, toto negatívne správanie a diskrimináciu ešte viac zintenzívňujú.

3.6.5Dôležitou a osobitnou výzvou pre pracovníkov platforiem a spotrebiteľov je aj čoraz dôležitejšia otázka ochrany údajov, pokiaľ ide o ich vlastníctvo a využívanie.

4.Postavenie pracovníka v platformovom hospodárstve

4.1EHSV sa domnieva, že s cieľom umožniť správne a spravodlivé fungovanie systému platformového hospodárstva by sa malo vyvinúť úsilie na úrovni EÚ a členských štátov v snahe objasniť a prípadne upraviť postavenie pracovníkov platforiem, pričom platformy by mali poskytovať informácie, ktoré zabezpečia transparentnosť, predvídateľnosť a spravodlivé zaobchádzanie pre všetky zainteresované strany.

4.2EHSV berie do úvahy zvrchovanosť členských štátov v sociálnych otázkach, ale v súlade so zásadou vzostupnej harmonizácie odporúča, aby sa vypracovali usmernenia o vymedzení pracovného postavenia v rámci platforiem s cieľom zabezpečiť práva a ochranu pracovníkov.

4.3Z európskeho prieskumu 20 vykonaného medzi pracovníkmi v súvislosti s ich pracovnoprávnym vzťahom vyplýva, že 68,1 % respondentov sa považuje za zamestnancov a 7,6 % za samostatne zárobkovo činné osoby. Väčšina opýtaných, ktorí sa zúčastnili na prieskume, sa teda považuje za zamestnancov, a to bez ohľadu na zaradenie zo strany platforiem.

4.4Komisia sa zaoberá otázkou postavenia 21 , pričom sa domnieva, že medzi samostatne zárobkovo činnou osobou a zamestnancom možno rozlišovať podľa troch kritérií: existencia závislého vzťahu, povaha práce a odmena. Tieto kritériá sú stanovené na účely uplatňovania pojmu „zamestnanec“ v EÚ, v oznámení sa však upozorňuje na to, že súdy členských štátov majú v rámci svojich právomocí tendenciu uplatňovať rovnaký súbor kritérií.

4.5EHSV vydal stanovisko, v ktorom sa uvádza, že „je potrebné – rešpektujúc vnútroštátne právomoci – stanoviť právny rámec pre pracovníkov, ktorý by presne definoval príslušné pracovné predpisy: dôstojná mzda, právo zúčastniť sa na kolektívnom vyjednávaní, ochrana pred svojvoľnosťou, právo na odhlásenie, aby bola doba digitálnej práce v rámci parametrov dôstojnosti, atď.“ 22 .

4.6Európska judikatúra, pokiaľ ide o definíciu pojmu „zamestnanec“, kladie dôraz na existenciu závislého vzťahu, na hospodársku a skutočnú povahu služby a na existenciu odmeny 23 .

4.7EHSV vyzdvihuje význam dvoch rozsudkov SDEÚ. Jedným z nich sa stanovuje dôležitá výnimka pri uplatňovaní európskych právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže (vec C-67/96, Albany) a konštatuje sa, že v prípade, keď je zásada hospodárskej súťaže v rozpore so sociálnou politikou, sa uznáva, že kolektívna zmluva zamestnancov nepatrí do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže. Druhým rozsudkom (vec C-413/13, FNV Kunsten Informatie) sa potvrdila zlučiteľnosť európskych právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže s kolektívnym vyjednávaním a rozhodlo sa, že samostatne zárobkovo činné osoby sú „nepravými samostatne zárobkovo činnými osobami“. To má osobitný význam pre prácu pre platformy, ktorá umožňuje, aby sa k nepravým samostatne zárobkovo činným osobám pristupovalo ako keby boli zamestnancami 24 .

4.8Aj v niektorých členských štátoch, napríklad v Taliansku a Francúzsku, už existuje judikatúra, ktorá nadväzuje na toto usmernenie Súdneho dvora EÚ 25 .

4.9Mnohí pracovníci platforiem nie sú prihlásení do systému sociálneho zabezpečenia a nemajú vhodné podmienky v oblasti zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pri práci, hoci tieto práva sa považujú za základné práva a sú zakotvené v právnych predpisoch jednotlivých štátov, zmluvách, európskych právnych predpisoch a medzinárodných normách MOP 26 . Súčasná kríza spôsobená pandémiou poukazuje na význam sociálneho zabezpečenia v demokratických spoločnostiach, keďže tieto systémy zaručili príjmy veľkej časti obyvateľstva, pričom osoby, ktoré nie sú začlenené do takýchto systémov, pocítili zvýšenú zraniteľnosť v oblasti sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti.

5.Nástroje politiky na zlepšenie pracovných podmienok na digitálnych platformách

5.1EHSV berie na vedomie nedávne úvahy o rozmanitosti vnútroštátnych nástrojov na riešenie výziev, ktoré platformy prinášajú 27 . Jednu skupinu tvoria skôr administratívne a „tvrdé“ nástroje (právne predpisy, súdy a inšpekcie práce), druhú tvoria nástroje „mäkkej“ povahy (kolektívne vyjednávanie 28 , akcie platforiem a akcie zamestnancov).

5.1.1Pokiaľ ide o právne predpisy, považujú sa za zriedkavé a menej zamerané na zlepšenie pracovných podmienok a sociálnej ochrany než na riešenie problémov hospodárskej súťaže, hoci v mnohých krajinách bola sociálna ochrana samostatne zárobkovo činných osôb rozšírená. Pokiaľ ide o súdy, považuje sa za neisté, akým spôsobom sa vyriešia spory týkajúce sa postavenia. V súvislosti s inšpekciou práce sa konštatujú ťažkosti pri nahlasovaní mnohých (online) platforiem, aj napriek tomu, že sa krajiny snažili posilniť ich činnosť. EHSV sa domnieva, že právne predpisy týkajúce sa platforiem by sa mali zamerať na najdôležitejšie problémy hospodárskej, pracovnej a sociálnej regulácie.

5.1.2Kolektívne vyjednávanie je veľmi obmedzené (samotné právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže sťažujú kolektívne vyjednávanie medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a platformami), hoci v niektorých štátoch takéto kolektívne vyjednávania existujú (doprava a distribúcia). Pokiaľ ide o akcie platforiem, sústreďujú sa na riešenie kritiky na adresu ich postupov, členstvo v združeniach zamestnávateľov, samoreguláciu a akceptáciu etických kódexov, prispôsobenie podnikateľských činností, ukončenie činnosti. Akcie pracovníkov sú rozmanité a zahŕňajú protesty a stávky. Dochádza k nim nielen na tzv. on-location skilled platforms, ale aj na iných druhoch platforiem, ako napríklad v roku 2016 v prípade projektu IG Metall, keď tieto akcie spolu s akciami švédskych a rakúskych odborárov vyústili do Frankfurtského vyhlásenia (Fair Crowd Work, 2016).

5.1.3EHSV považuje za dôležité, aby sa v platformovom hospodárstve podporovali kódexy správania vypracované za účasti platforiem, pracovníkov a spotrebiteľov.

5.2EHSV konštatuje, že vzhľadom na túto rozmanitosť prostriedkov, ktoré sa používajú na etablovanie a obhajovanie dôstojných pracovných podmienok na platformách, sa ešte nedosiahlo vhodné riešenie. Väčšina iniciatív sa objavila na vnútroštátnej úrovni. Vyzdvihujú sa zmeny v prijímaní osobitných právnych predpisov, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa práce, pričom sa v niektorých prípadoch zaviedla prechodná kategória medzi zamestnaneckou činnosťou (zamestnanec) a samostatne zárobkovou činnosťou (samostatne zárobkovo činná osoba) 29 . EHSV nepovažuje toto riešenie za uspokojivé.

5.3Frekvencia využívania inšpektorátov práce a súdov sa v jednotlivých členských štátoch líši. Súdne konania viedli k nejednotným rozhodnutiam, pričom v niektorých prípadoch bol pracovnoprávny vzťah označený za zamestnanecký a v iných bolo rozhodnuté, že pracovníci platformy sú samostatne zárobkovo činnými osobami.

5.4EÚ a jej členské štáty by sa mali zamerať na pojem hospodárskej závislosti a podriadenosti. Pracovník platformy, ktorého živobytie je závislé najmä od jeho odmeny za takúto prácu a pracuje v závislom vzťahu, je zamestnancom a nie samostatne zárobkovo činnou osobou. Takisto algoritmy, ktoré platformy používajú, by sa mali považovať za rovnocenné s ústnymi alebo písomnými pokynmi existujúcimi v štandardnej práci. EHSV už k týmto koncepciám kladne vyjadril vo svojich stanoviskách 30 .

5.5Inšpekcia práce sa musí posilniť, aby sa venovala osobitná pozornosť pracovníkom platforiem s cieľom zabrániť tomu, aby zostali bez ochrany a aby sa naďalej uplatňovali praktiky nekalej súťaže platforiem voči iným spoločnostiam 31 .

5.6EHSV sa domnieva, že pracovníci by mali byť začlenení do systému sociálneho zabezpečenia a mali by mať vhodné podmienky v oblasti zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pri práci. Európske inštitúcie tvrdia, že všetci pracovníci musia mať prístup k sociálnemu zabezpečeniu bez ohľadu na povahu zmluvy. V niekoľkých krajinách sa zavádzajú osobitné systémy pre samostatne zárobkovo činné osoby, aby sa zohľadnili osobitné pracovné podmienky.

5.7Globálna komisia pre budúcnosť práce 32 vo svojej správe navrhla vytvorenie medzinárodného systému riadenia platforiem 33 . EHSV v tejto súvislosti už odporučil, aby „Európska komisia, OECD a MOP spolupracovali so sociálnymi partnermi na všetkých príslušných úrovniach a s organizáciami občianskej spoločnosti na rozvoji príslušných ustanovení o dôstojných pracovných podmienkach a potrebnej ochrane“ 34 .

5.8Pokiaľ ide o zdaňovanie, EHSV sa domnieva, že všetky subjekty digitálneho hospodárstva by mali platiť dane. V tejto súvislosti EHSV podporuje odporúčania európskej platformy proti nedeklarovanej práci 35 , aby EÚ zaviedla záväzný právny nástroj, ktorý by platformám: ukladal povinnosť oznamovať všetky transakcie daňovým orgánom krajín, v ktorých pôsobia; poskytnúť príslušným daňovým orgánom informácie potrebné na zabezpečenie súladu s daňovými právnymi predpismi; informovať zamestnancov o ich daňových ziskoch a povinnostiach a chrániť pracovníkov pred tým, aby boli nesprávne klasifikovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby.

6.Najlepšie postupy na reguláciu činnosti platforiem

6.1EHSV sa nazdáva, že v súlade s medzinárodnými štúdiami 36 musí Komisia spolu s členskými štátmi zaručiť prijatie vhodných politík týkajúcich sa regulácie trhu práce, sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania a kvalifikácií.

6.1.1Pri regulácii trhu práce by sa malo zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali v súlade s národnými systémami a postupmi prístup k súboru práv a druhov ochrany bez ohľadu na postavenie v zamestnaní alebo druh zmluvy, pričom by sa malo zabezpečiť, aby niektorí prevádzkovatelia nedosiahli konkurenčnú výhodu tým, že nedodržia povinností a vyhnú sa svojim zodpovednostiam.

6.1.1.1Šedá oblasť medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a zamestnaním by sa mala obmedziť na maximum, štandardizovať a v čo najväčšej miere by sa mali objasniť vymedzenia pojmov, čo by zmenšilo neistotu pracovníkov a zamestnávateľov.

6.1.1.2Nepravá samostatná zárobková činnosť by sa mala riešiť posilnením inšpekčnej kapacity, obmedzením stimulov, ktoré vedú firmy k tomu, že nepravdivo klasifikujú pracovnoprávny vzťah a zavedením vysokých trestov za túto nesprávnu klasifikáciu.

6.1.1.3Na medzinárodnej úrovni by sa mali iniciovať spoločné pracovné postupy Komisie, OECD a MOP, čo by mohlo viesť k prípadnému dohovoru MOP o platformách.

6.1.2Prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania by sa mala riešiť nerovnováha medzi právomocami platforiem a pracovníkov. Mala by sa riešiť otázka zneužívania na trhu, pričom by sa mala posilniť transparentnosť odmeňovania, informácií, práv, povinností a zodpovedností.

6.1.2.1Mal by sa podporovať sociálny dialóg na úrovni EÚ a členských štátov, ako aj kolektívne vyjednávanie v členských štátoch s cieľom pomôcť, ak je to vhodné, zlepšiť pracovné podmienky v spojení s právnymi predpismi.

6.1.2.2Úloha organizácií zamestnancov a zamestnávateľov má zásadný význam pre zaistenie toho, aby boli zastúpené záujmy v rámci európskeho sociálneho modelu.

6.1.3Kódexy správania by sa mali vypracúvať za účasti platforiem, pracovníkov a spotrebiteľov a mali by zahŕňať najlepšie zásady a usmernenia týkajúce sa odmeňovania, pracovných podmienok a kvality poskytovaných služieb.

6.1.4Členské štáty by mali zabezpečiť odbornú prípravu a kariérne príležitosti pre pracovníkov, pretože tí zvyčajne pochádzajú zo znevýhodnených skupín, sú migranti a majú problémy v oblasti odbornej prípravy.

V Bruseli 18. septembra 2020

Luca JAHIER
predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

*

*    *

Pozn.: prílohy na nasledujúcich stranách

PRÍLOHA 1 – DIGITÁLNE PLATFORMY: POSTUPY

Cieľom tohto krátkeho prieskumu je prispieť k určeniu „osvedčených postupov“ na digitálnych platformách, pričom hlavným zdrojom je publikácia ETUI: Isabelle Daugareilh a kol. The platform economy and social law: Key issues in comparative perspective, ETUI, 2019 37 .

DP = digitálna platforma

PRÍLOHA 2 K STANOVISKU

Tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré získali viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, boli v priebehu diskusie zamietnuté:

Bod 2.9

Doplniť

„Kľúčovým prvkom práce pre platformy je postavenie pracovníka. Platformu možno vo všeobecnosti chápať ako sprostredkovateľa medzi ponukou a dopytom, a teda nie ako zamestnávateľa, pretože neexistuje zamestnanecký vzťah. Preto sa v tejto situácii pracovníci považujú za „samostatne zárobkovo činné osoby“, a nie za „zamestnancov“, pričom sa upúšťa od uplatňovania právnych predpisov v oblasti zamestnanosti (vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti), sociálnej ochrany a zdaňovania. EHSV sa domnieva, že hoci existujú skutočné samostatne zárobkovo činné osoby, EÚ a členské štáty musia riadne preskúmať uplatňovanie zásady, podľa ktorej sa pracovník platformy považuje za zamestnanca, pokým sa nedokáže opak, a to vo všetkých jej rozmeroch, a to so zreteľom na základné rozdiely, ktorými sa zamestnanci odlišujú od samostatne zárobkovo činných osôb (povaha práce, existencia závislého vzťahu v spojitosti s odmenou). Tým sa zaručí, že sa budú chrániť záujmy zamestnancov, ktorých hlavný príjem pochádza z platforiem. EHSV sa však domnieva, že skutočne samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré toto postavenie zjavne chcú, by mali mať možnosť naďalej si ho zachovať.“

Zdôvodnenie

Podľa Európskej komisie je postavenie pracovníka kontroverznou otázkou a jednou z najdôležitejších otázok z politického hľadiska, keď je práca hlavným tovarom, s ktorým sa obchoduje prostredníctvom platformy. Komisia sa zaoberá otázkou postavenia, pričom sa domnieva, že medzi samostatne zárobkovo činnou osobou a zamestnancom možno rozlišovať podľa troch kritérií: existencia závislého vzťahu, povaha práce a odmena. Tieto kritériá sú stanovené na účely uplatňovania pojmu „pracovník“ v EÚ, v oznámení Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo sa však upozorňuje na to, že súdy členských štátov majú v rámci svojich právomocí tendenciu uplatňovať rovnaký súbor kritérií. Na základe týchto kritérií nie je potrebná dodatočná regulácia týkajúca sa postavenia pracovníka na európskej úrovni. Na vnútroštátnej úrovni sa prijali rôzne iniciatívy, v niektorých prípadoch prostredníctvom zavedenia prechodnej kategórie medzi zamestnaneckou činnosťou a samostatne zárobkovou činnosťou.

So zreteľom na postavenie pracovníka je takisto dôležité upozorniť na to, že v najnovšej nezávislej rámcovej dohode o digitalizácii medzi európskymi sociálnymi partnermi sa uvádza, že pokrýva všetkých pracovníkov vo verejnom a súkromnom sektore vrátane činností využívajúcich online platformy, ak existuje pracovnoprávny vzťah tak, ako je vymedzený na vnútroštátnej úrovni.

Výsledok hlasovania

za    65

proti    99

zdržalo sa    13

Bod 5.4

Zmeniť

„EÚ a jej členské štáty by sa pri uplatňovaní všeobecných kritérií týkajúcich sa postavenia pracovníka (podriadenosť, povaha práce a odmena) mali zamerať na pojem hospodárskej závislosti a podriadenosti ako na jeden z kľúčových aspektov s cieľom zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky pre. Ppracovníkov platformy, ktoréhoých živobytie je závislé najmä od jeho ich odmeny za takúto prácu a pracuje v závislom vzťahu, je zamestnancom a nie samostatne zárobkovo činnou osobou. Takisto algoritmy, ktoré platformy používajú, by sa môžu malipovažovať za rovnocenné s ústnymi alebo písomnými pokynmi existujúcimi v štandardnej práci. EHSV už k týmto koncepciám kladne vyjadril vo svojich stanoviskách.“

Zdôvodnenie

Podľa Európskej komisie je postavenie pracovníka kontroverznou otázkou a jednou z najdôležitejších otázok z politického hľadiska, keď je práca hlavným tovarom, s ktorým sa obchoduje prostredníctvom platformy. Komisia sa zaoberá otázkou postavenia, pričom sa domnieva, že medzi samostatne zárobkovo činnou osobou a zamestnancom možno rozlišovať podľa troch kritérií: existencia závislého vzťahu, povaha práce a odmena. Tieto kritériá sú stanovené na účely uplatňovania pojmu „pracovník“ v EÚ, v oznámení Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo sa však upozorňuje na to, že súdy členských štátov majú v rámci svojich právomocí tendenciu uplatňovať rovnaký súbor kritérií. Na základe týchto kritérií nie je potrebná dodatočná regulácia týkajúca sa postavenia pracovníka na európskej úrovni. Na vnútroštátnej úrovni sa prijali rôzne iniciatívy, v niektorých prípadoch prostredníctvom zavedenia prechodnej kategórie medzi zamestnaneckou činnosťou a samostatne zárobkovou činnosťou.

So zreteľom na postavenie pracovníka je takisto dôležité upozorniť na to, že v najnovšej nezávislej rámcovej dohode o digitalizácii medzi európskymi sociálnymi partnermi sa uvádza, že pokrýva všetkých pracovníkov vo verejnom a súkromnom sektore vrátane činností využívajúcich online platformy, ak existuje pracovnoprávny vzťah tak, ako je vymedzený na vnútroštátnej úrovni.

Výsledok hlasovania

za    64

proti    98

zdržalo sa    14

Bod 5.8

Zmeniť

„EHSV žiada, aby sa vo vnútroštátnych daňových systémoch zohľadnila existencia kolaboratívneho hospodárstva a digitálnych platforiem a aby sa v tejto oblasti rešpektovali zásady, ktorými sa vyznačuje spravodlivý daňový systém, a to konzistentnosť, predvídateľnosť a neutralita, a zároveň sa zabezpečil verejný záujem, ktorým je plnenie daňových povinností všetkými zainteresovanými stranami 51 . Pokiaľ ide o zdaňovanie, EHSV sa domnieva, že všetky subjekty digitálneho hospodárstva by mali platiť dane. V tejto súvislosti EHSV podporuje odporúčania európskej platformy proti nedeklarovanej práci 52 , aby EÚ zaviedla záväzný právny nástroj, ktorý by platformám: ukladal povinnosť oznamovať všetky transakcie daňovým orgánom krajín, v ktorých pôsobia; poskytnúť príslušným daňovým orgánom informácie potrebné na zabezpečenie súladu s daňovými právnymi predpismi; informovať zamestnancov o ich daňových ziskoch a povinnostiach a chrániť pracovníkov pred tým, aby boli nesprávne klasifikovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby.“

Zdôvodnenie

EHSV nedávno prijal stanovisko o zdaňovaní kolaboratívneho hospodárstva (ECO/500 – stanovisko na tému Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva – vykazovacie povinnosti) a bolo by vhodnejšie odkázať na tento schválený text.

Výsledok hlasovania

za    64

proti    97

zdržalo sa    14

Bod 1.8

Zmeniť

„EHSV odporúča, aby EÚ a členské štáty pristúpili k zjednoteniu koncepcií s cieľom zabezpečiť dôstojnosť práce v platformovom hospodárstve. V tejto súvislosti a s cieľom zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky najmä pre pracovníkov, ktorých živobytie je v prvom rade závislé od jeho odmeny za takúto prácu by Komisia a členské štáty mali pri uplatňovaní všeobecných kritérií týkajúcich sa postavenia pracovníka (závislosť, povaha práce a odmena) zohľadniť: i) hospodársku závislosť a závislú prácu, pretože pracovník, ktorého živobytie je v prvom rade závislé od jeho odmeny za takúto prácu, je zamestnancom a nie samostatne zárobkovo činnou osobou; ii) uplatňovanie zásady, podľa ktorej sa pracovník platformy považuje za zamestnanca, pokým sa nedokáže opak, by sa malo vždy musí riadne preskúmať, vo všetkých jej rozmeroch, so zreteľom na základné rozdiely, ktorými sa zamestnanci odlišujú od samostatne zárobkovo činných osôb (povaha práce, existencia závislého vzťahu v spojitosti s odmenou); iii) že algoritmy, ktoré platformy používajú, by sa mali sa môžu tiež považovať za rovnocenné s ústnymi alebo písomnými pokynmi existujúcimi rovnako záväzné, ako ústne alebo písomné pokyny v štandardnej práci.“

Zdôvodnenie

Podľa Európskej komisie je postavenie pracovníka kontroverznou otázkou a jednou z najdôležitejších otázok z politického hľadiska, keď je práca hlavným tovarom, s ktorým sa obchoduje prostredníctvom platformy. Komisia sa zaoberá otázkou postavenia, pričom sa domnieva, že medzi samostatne zárobkovo činnou osobou a zamestnancom možno rozlišovať podľa troch kritérií: existencia závislého vzťahu, povaha práce a odmena. Tieto kritériá sú stanovené na účely uplatňovania pojmu „pracovník“ v EÚ, v oznámení Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo sa však upozorňuje na to, že súdy členských štátov majú v rámci svojich právomocí tendenciu uplatňovať rovnaký súbor kritérií. Na základe týchto kritérií nie je potrebná dodatočná regulácia týkajúca sa postavenia pracovníka na európskej úrovni. Na vnútroštátnej úrovni sa prijali rôzne iniciatívy, v niektorých prípadoch prostredníctvom zavedenia prechodnej kategórie medzi zamestnaneckou činnosťou a samostatne zárobkovou činnosťou.

So zreteľom na postavenie pracovníka je takisto dôležité upozorniť na to, že v najnovšej nezávislej rámcovej dohode o digitalizácii medzi európskymi sociálnymi partnermi sa uvádza, že pokrýva všetkých pracovníkov vo verejnom a súkromnom sektore vrátane činností využívajúcich online platformy, ak existuje pracovnoprávny vzťah tak, ako je vymedzený na vnútroštátnej úrovni.

Výsledok hlasovania

za    63

proti    99

zdržalo sa    15

Bod 1.13

Zmeniť

„EHSV žiada, aby sa vo vnútroštátnych daňových systémoch zohľadnila existencia kolaboratívneho hospodárstva a digitálnych platforiem a aby sa v tejto oblasti rešpektovali zásady, ktorými sa vyznačuje spravodlivý daňový systém, a to konzistentnosť, predvídateľnosť a neutralita, a zároveň sa zabezpečil verejný záujem, ktorým je plnenie daňových povinností všetkými zainteresovanými stranami 53 . EHSV žiada Komisiu, aby zohľadnila odporúčania európskej platformy proti nedeklarovanej práci v oblasti zdaňovania v rámci platformového hospodárstva.“

Zdôvodnenie

EHSV nedávno prijal stanovisko o zdaňovaní kolaboratívneho hospodárstva (ECO/500 – stanovisko na tému Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva – vykazovacie povinnosti) a bolo by vhodnejšie odkázať na tento schválený text.

Výsledok hlasovania

za    62

proti    99

zdržalo sa    15

_____________

(1)       Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54.

(2)       Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10, bod 3.9 .

(3)      C. Degryse, Digitalisation of the economy and its impact on labour markets (Digitalizácia hospodárstva a jej vplyv na trh práce), pracovný dokument, 2016.02, s. 7.

(4)       Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54 ; Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 39 ; Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 145 ; Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10 ; Ú. v. EÚ C 237, 6.7.2018, s. 1 ; Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 33 .

(5)      OECD, Pracovné vyhliadky OECD na rok 2019 (Employment Outlook 2019), s. 55.

(6)      Z. Kilhoffer et. al., Study to gather evidence on the working conditions of platform workers (Štúdia na získanie dôkazov o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem), december 2019, s. 45.

(7)      Tamže, s. 47.

(8)      Z. Kilhoffer, tamže, s. 48.

(9)      Hodnoty v roku 2015: 28,1 mld. EUR resp. 3,6 mld. EUR, Z. Kilhoffer, tamže, s. 48.

(10)      Z. Kilhoffer, tamže, s. 15.

(11)      Eurofound 2018, Employment and working conditions of selected types of platform work (Zamestnanosť a pracovné podmienky vybraných typov práce pre platformy), s. 9.

(12)      Tamže, s. 15.

(13)      MOP, Policy responses to new forms of work. International governance of digital labour platforms (Politické reakcie na nové formy práce. Politické opatrenia v reakcii na nové formy práce), apríl 2019.

(14)       Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 54.

(15)      Tamže.

(16)      Oznámenie Komisie na tému Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo, COM(2016) 356 final .

(17)      EU-OSHA 2017, Protecting Workers in the Online Platform Economy (Ochrana pracovníkov v online platformovom hospodárstve). Prehľad vývoja v oblasti regulácie a politiky v EÚ.

(18)       Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 39, bod 3.4 .

(19)      Z. Kilhoffer, tamže, s. 48 – 98.

(20)      COLLEEM (Kolaboratívne hospodárstvo a zamestnanosť). Pozri: Európska komisia, Platform Workers in Europe (Pracovníci platforiem), 2018, s. 4.

(21)      Európska komisia, A European agenda for the collaborative economy (Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo), 2016, s. 11 – 13.

(22)       Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 33 , bod 4.4.2.

(23)      Z. Kilhoffer, tamže, s. 227.

(24)      Z. Kilhoffer, tamže, s. 85.

(25)      Rozsudok najvyššieho súdu č. 1663/2020 (Taliansko) a č. 17 – 20.079 z 28. novembra 2018 (Francúzsko).

(26)      Okrem iného Dohovor MOP č. 102 z roku 1952 s neskoršími zmenami.

(27)      Z. Kilhoffer, tamže, s. 125 – 176.

(28)      Hoci autori klasifikujú kolektívne vyjednávanie ako „mäkký“ nástroj, v mnohých členských štátoch kolektívne vyjednávanie nadobúda silu zákona a je „tvrdým“ nástrojom.

(29)      Z. Kilhoffer, tamže, s. 107.

(30)       Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 33, bod 1.4 a  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 39, bod 5.1.2 .

(31)      Z. Kilhoffer, tamže, s. 227.

(32)      MOP, tamže.

(33)      MOP, Globálna komisia pre budúcnosť práce, Work for a Brighter Future (Práca pre lepšiu budúcnosť), Ženeva, 2019.

(34)       Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10, bod 3.9 .

(35)       Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 43.

(36)      OECD, Pracovné vyhliadky OECD na rok 2019 (Employment Outlook 2019), s. 32 – 36.

(37)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, Autori: Isabelle Daugareilh, Christophe Degryse a Philippe Pochet, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 57.

(38)      MOP, Policy responses to new forms of work. International governance of digital labour platforms (Politické reakcie na nové formy práce. Politické opatrenia v reakcii na nové formy práce), apríl 2019, s. 6 – 7.

(39)      Eurofound, pozri: Platform economy initiatives (Iniciatívy platformového hospodárstva): https://www.eurofound.europa.eu/data/platform-economy/initiatives .

(40)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 46, pozri Portugalsko: https://commissionrelationstravail.belgium.be/fr/ .

(41)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 42, pozri tiež: https://www.equaltimes.org/in-denmark-a-historic-collective?lang=en#.XsjN8DpKhPa .

(42)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 102 až 103, pozri: https://twitter.com/ridersxderechos a  https://www.ugt.es/turespuestasindicales .

(43)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 104 až 105.

(44)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 57.

(45)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 68. Zdá sa, že postavenie pracovníka (zamestnanec/samostatne zárobkovo činná osoba) nie je regulované.

(46)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 71 – 72.

(47)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 72.

(48)      Portugalsko: Zákon 45/2018 z 10. augusta 2018.

(49)      ETUI, 2019, pracovný dokument 2019.10, The platform economy and Social law: Key issues in comparative perspective , s. 111 až 112.

(50)      Nezávislá rámcová dohoda európskych sociálnych partnerov o digitalizácii.

(51)       Pozri stanovisko ECO/500 na tému Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva – vykazovacie povinnosti prijaté v júli 2020, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(52)       Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2014, s. 43.

(53)       Pozri stanovisko ECO/500 na tému Zdaňovanie kolaboratívneho hospodárstva – vykazovacie povinnosti prijaté v júli 2020, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.