Európsky hospodársky a sociálny výbor

CCMI/157

Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu

STANOVISKO

Európsky hospodársky a sociálny výbor

Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu
[COM(2017) 479 final]

Spravodajca: Božidar DANEV

Pomocná spravodajkyňa: Monika SITÁROVÁ HRUŠECKÁ

1.    Závery a odporúčania

EHSV víta oznámenie Komisie o inteligentnom, inovatívnom a udržateľnom rozvoji a jej prístup, ktorým chce posilniť postavenie ľudí a podnikov. Avšak,

-musí sa zabezpečiť dlhodobá kontinuita a predvídateľnosť politiky. Komisia by mala súčasnú politiku, alebo skôr súbor politík, ďalej rozpracovať do zosúladenej dlhodobej stratégie;

-EHSV sa obracia aj na Radu, pretože členské štáty majú kompetencie vo väčšine otázok priemyselnej politiky, a preto sa musia zaviazať k zosúladeným opatreniam. Žiadny členský štát samotný nie je schopný zvládnuť globálne výzvy, ktorým čelí priemysel;

-spoločné ciele a spoločný rámec priemyselnej politiky by mohli tvoriť jadro budúcnosti Európy. Aby sa dosiahli výsledky, musí sa zlepšiť riadenie EÚ v tejto oblasti;

-treba naliehavo konať, pretože výzvy, ktoré prinášajú digitálne technológie, dekarbonizácia a globálne politické zmeny sú bezprecedentné a nepredvídateľné.

V súvislosti s oznámením EHSV dospel k nasledujúcim záverom

1.1Komisia sa rozhodla pre prístup založený na zosúladení opatrení vo viacerých politických oblastiach s cieľom vytvoriť podmienky prospešné priemyselnej konkurencii a priemyselnému rozvoju, čo je v súlade s dlhoročnými návrhmi EHSV.

1.2Posun paradigmy v digitálnej ére má rušivé, transverzálne účinky na všetky podniky a celú spoločnosť.

1.3Pre podniky je nevídanou výzvou urýchlene pretransformovať nové technológie do inovácií a úspechov na čoraz konkurenčnejších trhoch, pričom pre mnohé z nich má veľký význam ústredné postavenie v globálnom hodnotovom reťazci.

1.4Stredobodom zmien sú ľudia. Politika zamestnanosti sa musí prispôsobovať meniacim sa okolnostiam. Spravodlivá transformácia znamená, že budú podporovaní ľudia a regióny, ktoré čelia štrukturálnym zmenám.

1.5Vzdelávanie a odborná príprava potrebným spôsobom uľahčujú a poháňajú priemyselnú transformáciu. Všetci zamestnanci si potrebujú zvýšiť svoju kvalifikáciu, hlavne zlepšiť svoje digitálne schopnosti, a mnohí sa musia rekvalifikovať.

1.6Splnenie environmentálnych, klimatických a iných cieľov udržateľnosti so sebou prináša značné zmeny pre celé hospodárstvo. Vznikajú nové podnikateľské príležitosti. Zároveň si prechod priemyslu na činnosti bez emisií oxidu uhličitého vyžaduje obrovské investície do zásadne nových bezemisných technológií a elektrickú energiu z ekologickejších zdrojov a za konkurenčné ceny.

1.7Úroveň investícií do európskeho priemyslu je nízka, ale objavujú sa určité znaky kladného vývoja. Investorov v každom prípade lákajú jedine správne rámcové podmienky na priemyselnú činnosť.

1.8Pre priemysel má kľúčový význam prístup na svetové trhy, takže sa ďalej musí rozširovať sieť obchodných dohôd založených na zásade spravodlivého obchodu.

Odporúčania EHSV

1.9Celkovým cieľom opatrení EÚ by mal byť ďalší rozvoj dobre fungujúceho súboru horizontálnych politík a predvídateľný právny rámec na stimulovanie inovácie, podporu investícií a pomoc priemyslu nájsť riešenia spoločenských problémov. To by malo merateľne prispieť k rastu a zamestnanosti, uplatňovať sa s čo najmenším administratívnym zaťažením a šíriť prínosy pre spoločnosť ako celok.

1.10Všetky opatrenia by sa mali prijímať s cieľom dokončiť jednotný trh a s dôrazom na implementáciu členskými štátmi. Opatrné uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže, ktorá je potrebná na poháňanie inovácie a zabezpečenie rovnosti, by však spoločnostiam v EÚ nemalo brániť v raste.

1.11Naliehavo sa musí implementovať stratégia digitálneho trhu sprevádzaná cielenou politikou zamestnanosti.

1.12Voči novým prevratným technológiám a podnikateľským modelom by sa mal prijať otvorený a realistický postoj a spoločnosti, vrátane podnikov, by sa mala dať príležitosť využívať nové možnosti.

1.13Na všetkých úrovniach by sa mal obnoviť a posilniť sociálny dialóg a dialóg s občianskou spoločnosťou, aby sa uľahčili zmeny, vyriešili sociálne problémy a zabránilo nezhodám.

1.14Medzi prácou a vzdelávaním sú potrebné flexibilné prepojenia, napríklad učňovské vzdelávanie a učenie prácou. V mnohých členských štátoch by sa mala venovať väčšia pozornosť odbornému vzdelávaniu.

1.15Vedúce postavenie v nízkouhlíkovom a obehovom hospodárstve by malo byť na prospech našim ekonomikám. Politikami by sa mal podporovať rozvoj inovatívnych nových podnikov, ako aj nákladná transformácia energeticky náročnej výroby, aby sa zabránilo úniku investícií a presunu emisií oxidu uhličitého.

1.16Treba preskúmať prekážky, ktoré bránia premene súčasných veľkých prebytkov súkromných úspor na produktívne investície do priemyslu a infraštruktúry.

1.17Podpora EÚ by mala hlavne slúžiť na rozprúdenie inovácie, rozvoj malých a stredných podnikov (MSP), pomoc regiónom s ťažkosťami a posilnenie postavenia ľudí. Dôležitým kritériom by mal byť pákový účinok na súkromné financie.

1.18V ďalšom finančnom rámci sa musia zaručiť dodatočné zdroje na politiky podpory výskumu, vývoja a inovácie. Tieto politiky by mali byť viac zamerané na prijímanie nových technológií, rozširovanie a úspechy na trhu a nemali by vylučovať spoločnosti akejkoľvek veľkosti.

1.19Oficiálne štatistiky by mali lepšie odrážať zmenený charakter hospodárstva, ako je miznutie ohraničenia odvetví a nové formy hospodárskej činnosti. Je potrebná všeobecná metóda výpočtu pridanej hodnoty priemyslu a služieb.

1.20Okrem 20 % cieľa treba ďalej otvorene uvažovať o najrelevantnejších cieľoch a ukazovateľoch priemyselnej politiky, tak na makroekomickej, ako aj menej súhrnnej úrovni.

1.21Musí sa zlepšiť riadenie, aby sa dosiahlo zosúladenie politík a zabezpečila ich koherencia v celom rozhodovacom procese, či už vďaka silnej Rade pre konkurencieschopnosť alebo iným spôsobom.

1.22Mal by sa privítať každoročný Deň priemyslu aj rokovania za okrúhlym stolom na vysokej úrovni na tému priemyslu, pretože prispievajú k osvojeniu stratégie jednotlivými aktérmi. Dialóg s priemyslom by sa však nemal obmedziť na toto podujatie a tieto rokovania.

2.    Úvod

2.1Priemysel je hlavnou oporou európskeho hospodárstva. Poskytuje 24 % pracovných miest v EÚ: 32 miliónov priamo a 21 miliónov nepriamo, hlavne v službách. Na týchto pracovných miestach dosahujú relatívne vysoké zárobky tak vysokokvalifikovaní, ako aj menej kvalifikovaní zamestnanci. Vyrobený tovar predstavuje 75 % vývozu. Priemyselný rast sa šíri do všetkých častí hospodárstva. Priemysel je aj kolískou inovácií vo všetkých odvetviach a poskytuje aj odpovede na mnohé spoločenské výzvy. Základom pridanej hodnoty v našich ekonomikách je však väčšie vzájomné prepojenie výroby a služieb v hodnotových reťazcoch.

2.2Po mnohých rokoch úpadku sa zdá, že sa v Európe oživuje priemyselná výroba, vývoz a zamestnanosť. Toto oživenie je však zatiaľ neúplné a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu je nedostatočná. Často počujeme o pomerne vysokých daniach a cenách energií, nedostatočných investíciách, reálnych aj nehmotných, pomalom raste produktivity, veľkých inovačných rozdieloch voči konkurentom, nedostatočných kvalifikáciách, ale aj o slabom domácom dopyte.

2.3Na priemysel majú vplyv hlavne tieto megatrendy:

-revolučný technologický vývoj, digitalizácia so všetkými jej aplikáciami, ale aj nanotechnológie, nové materiály, technológie založené na skúmaní živých organizmov atď.,

-stúpajúce environmentálne požiadavky vrátane zmierňovania klimatických zmien,

-šírenie vysokej životnej úrovne, starnutie obyvateľstva a urbanizácia,

-globalizácia s otvoreným trhmi a výrobou v hodnotových reťazcoch, ale aj agresívne štátne podnikanie a protekcionizmus.

Tieto dobre známe trendy ponúkajú európskemu priemyslu rozsiahle príležitosti. Ak sa však na ne nebude riadne a úspešne reagovať, mohli by pre spoločnosť a priemysel predstavovať aj vážne nebezpečenstvo.

3.Všeobecné pripomienky

3.1EHSV víta oznámenie Komisie a prevažne súhlasí s jej analýzou stavu a výziev, ktorým čelí európsky priemysel. Oznámenie je hlavne aktualizáciou doterajších návrhov s viacerými novými opatreniami, ktoré má navrhnúť súčasná Komisia. Musí sa však zabezpečiť dlhodobá kontinuita a predvídateľnosť politiky. Komisia by mala urýchlene vypracovať dlhodobú stratégiu, ktorú by mali členské štáty v plnom rozsahu prijať.

3.2EHSV s uspokojením konštatuje, že Komisia dôsledne prezentuje taký prístup k priemyselnej politike, ktorý výbor už roky navrhuje. Namiesto prípravy právnych predpisov vo viacerých politických oblastiach s dosahom na priemysel, v ktorých sa tento dosah a príspevky priemyslu málo zohľadňujú, sa terajším prístupom tieto politické oblasti zosúlaďujú a priemyselný rozvoj je prioritou.

3.3Za posledné roky EHSV predložil stanoviská k návrhom Komisie k rôznym priemyselným odvetviam a oblastiam politiky 1 . Tieto stanoviská sú väčšinou ešte stále relevantné aj v súvislosti s týmto oznámením. V tomto stanovisku by EHSV chcel poukázať na niektoré aspekty priemyselnej politiky relevantné v súčasnosti a pridať niektoré nové pripomienky.

3.4Podniky čelia nebývalej potrebe prispôsobiť sa, a to často radikálne. Aby na neustále konkurenčnejších trhoch uspeli, musia sa pohotovo chopiť nových technológií a pretransformovať ich na vyššiu produktivitu a inovácie. Pre mnohé spoločnosti má mimoriadny význam dobre sa umiestniť, podľa možnosti v jadre medzinárodného hodnotového reťazca. MSP sa môžu a mali by sa snažiť zohrávať významnú inovátorskú úlohu v týchto reťazcoch, ktoré sa zvyčajne vytvárajú okolo veľkých spoločností s potrebnými zdrojmi a sieťami.

3.5Vzniknú nové odvetvia. Digitalizácia umožňuje vznik nespočetných nových sietí a interakcií, podporuje nové spektrá výrobkov a služieb, ktoré sú ešte viac prispôsobené potrebám spotrebiteľov. Príslušné politiky na úrovni EÚ musia umožňovať rozširovanie výroby, technológií pri výrobkoch a službách, ako aj rast začínajúcich podnikov, pretože hodnotové reťazce nie sú obmedzené na jednotlivé štáty. Na druhej strane si rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi vyžadujú prispôsobené riešenia.

3.6Všetky podniky musia svoju činnosť neustále zdokonaľovať. Zastarané a nerentabilné spoločnosti nie je možné zachovať dotáciami. Európa však potrebuje širokú škálu priemyselných odvetví na uspokojovanie spoločenských potrieb, a preto by sa mali rozvíjať špecifické stratégie pre odvetvia s konkrétnymi výzvami.

3.7Stredobodom zmien sú ľudia. Existencia priemyslu nie je možná bez kvalifikovaných a angažovaných zamestnancov. Treba preskúmať príležitosti, ktoré ponúkajú nové technológie a inovácie, ale digitalizácia a iné technológie, ktoré menia situáciu, budú ovplyvňovať štruktúru trhu práce. Bude menej pracovných miest vo výrobe a viacej odborníkov na informačné technológie. Zmení sa aj organizácia práce a koncepcie riadenia, čo ovplyvní kvalitu pracovných miest, ktoré budú menej nebezpečné, ale aj náročnejšie a vyžadujúce flexibilitu.

3.8Musí sa riadne posúdiť vplyv pôsobenia technológií na zamestnanosť a posilniť súbor nástrojov na predvídanie potrebných zmien. Čakajú nás náročné výzvy týkajúce sa prispôsobovania trhu práce štrukturálnym zmenám: čo najlepšie zabezpečenie zamestnanosti alebo nových pracovných možností, sociálna ochrana ľudí v núdzi a predchádzanie úpadku celých regiónov. Európsky fond na prispôsobenie globalizácii potrebuje viac zdrojov a jeho pôsobnosť sa musí rozšíriť tak, aby zahŕňala aj vplyv technologických zmien. Priemyselné vzťahy na všetkých úrovniach a osobitne v sociálnom dialógu na úrovni podniku, do ktorého sú zapojení zamestnanci, rozhodujúcou mierou uľahčujú priemyselné zmeny, pretože pomáhajú pri akceptácii zmien a predchádzaní sporom.

3.9Vzdelávanie a odborná príprava sú potrebné nástroje a hnacie prvky priemyselnej transformácie. Všetci zamestnanci potrebujú zlepšovať svoje zručnosti a hlavne svoje digitálne schopnosti. Mnohí potrebujú odbornú prípravu v úplne nových povolaniach. Rýchlosť technologického vývoja je veľkou výzvou, pokiaľ ide o udržiavanie vzdelávacích osnov a počtov v súlade s potrebami priemyselných zmien. Oveľa rozsiahlejšie by sa mali uplatňovať také riešenia s učením na pracovisku, akým je úspešný nemecký duálny systém vzdelávania. Aspoň v niektorých členských štátoch by sa malo obnoviť uznávanie odbornej prípravy. Rovnako by sa mala zvýšiť príťažlivosť vedných, technologických, inžinierskych a matematických predmetov.

3.10Makroekonomická a priemyselná politika sa vzájomne podporujú. Súčasné hospodárske oživenie vytvára priestor na modernizáciu dopravnej, energetickej a digitálnej infraštruktúry, zdokonalenie výskumu a vývoja s jeho transformáciou na úspešné inovácie a priestor na vyvážený regionálny rozvoj. Správna kombinácia makroekonomickej a priemyselnej politiky by mala predĺžiť obdobie vzostupu a chrániť hospodárstvo a priemysel pred akýmkoľvek budúcim poklesom.

3.11Investície do európskeho priemyslu sú stále na znepokojivo nízkej úrovni, hoci v EÚ máme veľký prebytok úspor, ktoré sa nepremieňajú na produktívne investície. Mali by sa podrobne preskúmať príčiny tohto stavu, najmä preto, že transformácia priemyslu si vyžaduje obrovské investície. Jedno je však zrejmé: tak domácich, ako aj zahraničných investorov priťahujú iba také rámcové podmienky, ktoré prispievajú k dostatočnej konkurencieschopnosti.

3.12Napriek tomu sú v investičnej oblasti určité náznaky možných pozitívnych trendov. Vo svete, v ktorom panuje veľká politická nestabilita je EÚ bezpečným a stabilným miestom na investovanie. Vďaka rastúcemu dopytu sa v niektorých odvetviach výroba približuje plnému využitiu kapacít. To spustí investície do nových kapacít, dúfajme, že v Európe.

3.13Environmentálne a klimatické obmedzenia, predovšetkým Parížska dohoda o zmene klímy, ovplyvňujú všetky podniky. V nízkouhlíkovom a obehovom hospodárstve sa objavujú mnohé nové podnikateľské príležitosti. Priekopnícke ambície EÚ môžu európskemu priemyslu na svetových trhoch pomôcť. Hlavne priemyselné odvetvia náročné na energiu a zdroje musia urobiť zásadné technologické zmeny, ktoré si vyžadujú ambicióznu politickú podporu, aby sa zabránilo úniku investícií a presunu emisií oxidu uhličitého. Prechod výrobných odvetví a dopravy na nefosílne zdroje podstatne zvýši dopyt po elektrickej energii za konkurenčné ceny.

3.14Mohla a mala by sa zlepšiť spolupráca všetkých aktérov: EÚ, vlád a iných orgánov členských štátov, regiónov, vysokých a ostatných škôl, podnikov a iných aktérov. Napríklad sa musí zlepšiť spolupráca podnikov a vysokých škôl. Školy by sa na podniky mali obracať so žiadosťami o pomoc s aktualizáciou osnov a v súvislosti s učňovským vzdelávaním. Členské štáty by hlavne mali spolupracovať tým, že budú urýchlene uplatňovať a presadzovať dohodnuté politické opatrenia a právne predpisy.

3.15Súčasné štatistické metódy neposkytujú aktuálny užitočný obraz o situácii v priemysle v EÚ. Rozdelenie odvetví na výrobu, služby a ostatné produktívne činnosti je zastarané. Značná časť hospodárskych činností nie je zahrnutá do výpočtu HDP. Štatistiky o dovoze a vývoze dobre nevyjadrujú priemyselnú činnosť v dnešných časoch, keď polovicu priemyselnej výroby zabezpečujú globálne hodnotové reťazce. Je naliehavo potrebná všeobecná metóda výpočtu pridanej hodnoty priemyslu a služieb a ich vzájomné prepojenie.

3.16EHSV zastáva názor, že 20 % cieľ HDP pre priemysel je potrebné doplniť o relevantnejšie ciele a ukazovatele, ktoré lepšie odrážajú všetky aspekty priemyselného rozvoja.

3.17Musí sa zlepšiť riadenie zosúlaďovania politík, ktoré ovplyvňujú priemyselnú konkurencieschopnosť a rozvoj, a to aj medzi členskými štátmi. Dôležitá je jednak lepšia regulácia, t. j. predvídateľná, nákladovo účinná a založená na dôkazoch, a jednak transparentné posúdenie vplyvu, ktoré sa vykoná ex ante. Zosúladenie celého rozhodovania by sa malo zabezpečiť posilnením úlohy Rady pre konkurencieschopnosť alebo iných inštitucionálnych štruktúr. Na úrovni EÚ aj členských štátov sa musí odstrániť izolacionistické myslenie, aby sa reagovalo na zvýšenú dynamiku svetového hospodárstva.

4.Konkrétne pripomienky

4.1Posilnenie európskeho priemyslu. EHSV súhlasí s tým, že je potrebná ucelená a pokroková vízia rozvoja európskeho priemyslu. Na to, aby sa európsky priemysel posilnil, by celkovým cieľom opatrení EÚ malo byť vytvorenie dobre fungujúceho a predvídateľného právneho rámca, ktorý bude stimulovať inovácie a pomáhať priemyslu v hľadaní riešení spoločenských problémov. Mal by merateľne prispieť k rastu a zamestnanosti, uplatňovať sa s čo najmenším administratívnym zaťažením a šíriť prínosy pre spoločnosť ako celok.

4.2Jednotný trh. EHSV víta prístup, ktorým sa má posilniť postavenie ľudí a podnikov, a súhlasí s navrhovanými opatreniami na posilnenie jednotného trhu vrátane kapitálového trhu. Dôležitou oblasťou činnosti je zlepšenie normalizácie a samoregulácie. Najdôležitejšie je, aby si členské štáty plnili svoju povinnosť dodržiavať a presadzovať predpisy. Pokiaľ ide o inovácie a cenotvorbu, rozhodujúce je obozretné uplatňovanie politiky v oblasti konkurencieschopnosti. Mimoriadne oceňujeme obozretnosť Komisie, pokiaľ ide o veľké globálne pôsobiace subjekty. Nemalo by sa však brániť rastu európskych podnikov: medián veľkosti firmy zapísanej v EÚ (okrem Spojeného kráľovstva) je iba polovičný oproti mediánu veľkosti firmy v USA. Je to otázka výkladu definície príslušného trhu pri presadzovaní práva hospodárskej súťaže.

4.3Digitálna éra. Digitalizácia predstavuje skutočný posun paradigmy s účinkami na celú spoločnosť a dokonca má určité geopolitické črty. Svoj názor na digitalizáciu EHSV podrobne predstavil v iných stanoviskách. Boli venované big data, sieťam 5G, špičkovej výrobe, robotike atď. Najdôležitejšie sú stratégie pre digitálny jednotný trh, digitalizáciu európskeho priemyslu, kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu. Zásadnou otázkou je, ako dosiahnuť správnu rovnováhu medzi používaním nových prevratných technológií a prospechom z nich na jednej strane, a zaistením bezpečnosti a spravodlivosti na druhej strane. Dôraz by sa mal klásť na to, aby sa spoločnosti vrátane podnikov dala príležitosť mať prospech z nových možností tým, že sa zaujme otvorený a realistický postoj.

4.4Nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo. V prostredí s rastúcou konkurenciou je zachovanie vedúceho postavenia v týchto oblastiach výzvou. Vedúce postavenie by však nemalo byť samotným cieľom, ale malo by byť prospešné našim ekonomikám a spoločnostiam. Treba síce podporovať energetickú transformáciu, ale ceny energií musia byť pre priemysel konkurencieschopné.

4.5Investície. Početné nástroje EÚ na podporu investícií, reálnych aj nehmotných, by sa mali nasmerovať hlavne na rozprúdenie inovácie, pomoc MSP pri rozširovaní, podporu regiónov s ťažkosťami, modernizáciu infraštruktúry a posilnenie postavenia ľudí počas vzdelávania a odbornej prípravy. MSP aj naďalej potrebujú väčšiu pomoc na to, aby si spomedzi rôznych možností vybrali ten správny zdroj, ale aj oveľa jednoduchšie postupy pri žiadaní a vykazovaní. Dôležitým kritériom by mal byť pákový účinok na súkromné investície. Sú vítané všetky návrhy, vrátane návrhov očakávaných od skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, ktoré presmerovávajú vyčleňovanie kapitálu na dlhodobé investície a príspevky k udržateľnému rastu 2 .

4.6Inovácie. EHSV súhlasí s tým, že politiky by mali byť viac zamerané na prijímanie nových technológií, rozširovanie a úspechy na trhu, ale aj na spoluprácu v regionálnych zoskupeniach a medzi nimi. Nemali by sa vylučovať žiadne spoločnosti akejkoľvek veľkosti. V najbližšom finančnom rámci by sa malo rozhodne viac zdrojov vyčleniť na nástroj, ktorý bude nástupníkom programu Horizont 2020. K prvému priemyselnému využitiu výsledkov výskumu a vývoja financovaného z verejných zdrojov by podľa možnosti malo vždy dôjsť v EÚ. Potenciál verejného obstarávania by sa mal naplno využívať začlenením inovačných, ekologických a sociálnych kritérií do verejných súťaží a systematicky by sa mala uplatňovať zásada ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

4.7Medzinárodný rozmer. Obchod musí byť voľný, ale aj spravodlivý a udržateľný. Pre priemysel má kľúčový význam prístup na svetové trhy a k surovinám, takže sa ďalej musí rozširovať sieť obchodných dohôd. EHSV dôrazne vyzýva Komisiu, aby na odstraňovanie nekalých obchodných praktík aktívne využívala dostupné nástroje. Osobitná pozornosť by sa mala venovať novým formám protekcionizmu krajín mimo EÚ. EÚ by v súvislosti s obchodnými dohodami mala propagovať svoje environmentálne a sociálne normy. Pokiaľ ide o preverovanie priamych zahraničných investícií, je dôležité zistiť riziká týkajúce sa ohrozenia bezpečnosti alebo verejného poriadku. Zároveň, ak je potrebných viac investícií do podnikov v EÚ, by sa priame zahraničné investície mali privítať. Naznačujú aj potenciál Európy.

4.8Partnerstvo. EHSV víta zavedenie každoročného Dňa priemyslu aj rokovania za okrúhlym stolom na vysokej úrovni na tému priemyslu a oznamuje, že má veľký záujem zúčastňovať sa na oboch. Tento prístup by mal zahŕňať všetky oblasti priemyselnej politiky, aby sa medzi aktérmi zväčšila angažovanosť do stratégie. Dialóg s priemyslom by sa však nemal obmedziť na toto podujatie a tieto rokovania. Väčšia transparentnosť a spolupráca je potrebná hlavne vtedy, keď sa začína s posudzovaním vplyvu.

V Bruseli 15. februára 2018

Georges DASSIS
predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

_____________

(1)      Napríklad Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 82 , Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 23 , Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 50 , Ú. v. EÚ C 311, 12.9.2014, s. 47 ,  Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 24 .

(2)       Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 8