VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) …/...

z 23. 9. 2024,

ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066, pokiaľ ide o aktualizáciu monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES

(text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES 1 , a najmä na jej článok 14 ods. 1 a článok 30f ods. 5,

keďže:

(1)Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS) bola revidovaná a zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 2 s cieľom zosúladiť ju s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 3 , ktorým sa stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií minimálne o 55 % v porovnaní s rokom 1990.

(2)Po zmene smernice 2003/87/ES smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/958 4 a smernicou (EÚ) 2023/959 by sa malo náležitým spôsobom zmeniť vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 5 , a to takým spôsobom, aby doňho bolo začlenené potrebné vymedzenie pojmov, ako aj podrobné dojednania o monitorovaní a nahlasovaní emisií z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu a takisto zabezpečiť riadne zosúladenie s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 6 , pokiaľ ide o monitorovanie a nahlasovanie emisií CO2 z dopravy inak ako potrubím na geologické ukladanie v úložisku, emisií z leteckej dopravy vrátane monitorovania a nahlasovania vplyvov leteckej dopravy nesúvisiacich s emisiami CO2, emisií z nového systému obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a priemyselného odvetvia mimo ETS. 

(3)Podľa nového systému obchodovania s emisiami pre odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia je potrebné, aby sa vo vymedzení pojmu „konečný spotrebiteľ“ v článku 3 bode 69 uvádzal konkrétnejší odkaz na vymedzenie pojmu regulovaný subjekt v článku 3 bodu ae) smernice 2003/87/ES.

(4)Článok 5 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066 by sa mal zmeniť tak, že v záujme úplnosti by sa monitorovanie a nahlasovanie mali vzťahovať na všetky emisie z procesov a zo spaľovania v stacionárnych zariadeniach, zo všetkých zdrojov emisií a zdrojových prúdov súvisiacich s činnosťami uvedenými v prílohe I k smernici 2003/87/ES a akýmikoľvek inými priamo súvisiacimi činnosťami podľa článku 3 písm. e) danej smernice.

(5)S cieľom zlepšiť kvalitu informácií o biomase, palivách z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu (RFNBO), fosílnych palivách vyrobených z odpadu (RCF) a syntetických nízkouhlíkových palivách a uľahčiť nahlasovanie na úrovni jednotlivých krajín podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 7 by prevádzkovatelia mali monitorovať a nahlasovať emisie z pomernej časti uhlíka týchto palív s nenulovým a nulovým emisným faktorom ako informačné položky v správach o emisiách. Na tento účel by sa mali určovať a nahlasovať parametre týkajúce sa biomasy s nenulovým a nulovým emisným faktorom, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu s nenulovým a nulovým emisným faktorom a fosílnych palív vyrobených z odpadu s nenulovým a nulovým emisným faktorom alebo syntetických nízkouhlíkových palív s nenulovým a nulovým emisným faktorom, a to za každý príslušný zdrojový prúd podľa štandardnej metodiky výpočtu podľa článku 24 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066 a systému materiálovej bilancie podľa článku 25 uvedeného nariadenia. Sú potrebné osobitné pravidlá určovania faktorov výpočtu súvisiacich so zložením, pokiaľ ide o biomasu s nenulovým a nulovým emisným faktorom, palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu s nenulovým a nulovým emisným faktorom a fosílne palivá vyrobené z odpadu s nenulovým a nulovým emisným faktorom, ako aj syntetické nízkouhlíkové palivá s nenulovým a nulovým emisným faktorom, vrátane pomernej časti uhlíka s nulovým a nenulovým emisným faktorom.

(6)Je dôležité, aby prevádzkovatelia určovali obsah uhlíka s nulovým emisným faktorom vo výstupných prúdoch, aby nedochádzalo k systematickému podhodnocovaniu celkových emisií v systéme materiálovej bilancie, keď sa vo vstupných a výstupných prúdoch nachádza uhlík s nulovým emisným faktorom. Vyžadujú sa jasné dôkazy na preukázanie toho, že k takémuto podhodnoteniu nedošlo a že celková hmotnosť pomerných častí uhlíka s nulovým emisným faktorom vo výstupných materiáloch je rovnocenná s celkovou hmotnosťou pomerných častí uhlíka s emisným faktorom vo vstupných materiáloch.

(7)V smernici 2003/87/ES revidovanej smernicou (EÚ) 2023/959 sa uvádza, že emisný faktor biomasy je nula, ak biomasa spĺňa kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov pri využívaní palív z biomasy stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, a to s prihliadnutím na všetky potrebné úpravy na uplatňovanie podľa smernice 2003/87/ES, ako je stanovené vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 14 uvedenej smernice. S cieľom objasniť podmienky, za ktorých sa emisie z biomasy dajú považovať za nulové, a dosiahnuť súlad s revidovanou smernicou (EÚ) 2018/2001, by sa mal zmeniť článok 38 ods. 5 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066. Ak sa na konkrétny druh biomasy príslušné kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov neuplatňujú, táto biomasa sa priamo označuje za biomasu s nulovým emisným faktorom. V tomto prípade by však prevádzkovatelia mali stále preukázať, že tieto kritériá nie sú uplatniteľné. Posudzovanie dôkazu o uplatniteľnosti a dôkazu o udržateľnosti je kľúčovou súčasťou overovania, pri ktorom overovateľ kontroluje správne uplatňovanie metodiky monitorovania vrátane pridelenia biomase nulového emisného faktora. Ak sa kritériá udržateľnosti a kritériá týkajúce sa úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 uplatňujú, na pridelenie nulového emisného faktora biomase je potrebné, aby boli tieto kritériá splnené. Biomasa, ktorá tieto kritériá nespĺňa, by sa v tomto prípade mala považovať za fosílne palivo. Pridelenie nulového emisného faktora v rámci EU ETS sa líši od systémov podpory vymedzených v článku 2 bode 5 smernice (EÚ) 2018/2001.

(8)Článkom 31a zmenenej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 8 sa zriaďuje databáza Únie s cieľom umožniť sledovanie kvapalných a plynných palív z obnoviteľných zdrojov, fosílnych palív vyrobených z odpadu a syntetických nízkouhlíkových palív (ďalej len „databáza Únie“). Databáza Únie by mala byť plne funkčná do 21. novembra 2024. Ak sa vyžaduje splnenie kritérií udržateľnosti a kritérií týkajúcich sa úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001 v prípade biomasy a článku 29a uvedenej smernice v prípade kvapalných a plynných palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu, mal by sa poskytnúť dôkaz o udržateľnosti v súlade s článkom 30 a 31 uvedenej smernice. Na uľahčenie tohto procesu a zníženie administratívneho zaťaženia by mali mať členské štáty možnosť opierať sa o dôkazy poskytnuté prevádzkovateľmi systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ, prevádzkovateľmi lietadiel a regulovanými subjektmi z databázy Únie o transakciách súvisiacich s akýmkoľvek množstvom paliva, ktoré sa počas roka nahlasovania zakúpilo a použilo, a ktoré bolo spojené so zrušením daného množstva v databáze Únie. V prípade následného nesúladu týkajúceho sa dôkazu o udržateľnosti, pokiaľ ide o množstvá zrušené v databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví.

(9)Podľa článku 33 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066 má byť odber vzoriek reprezentatívny pre danú dávku a nemá vykazovať chybovosť. Ak sa používa kontinuálny odber vzoriek z prúdu spalín, mala by byť frekvencia analýzy zosúladená s týmto procesom a mala by sa vzťahovať na celý rok nahlasovania bez prerušenia.

(10)Smernicou (EÚ) 2023/959 sa rozšíril rozsah činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES o rafináciu akéhokoľvek oleja, výrobu akéhokoľvek železa, výrobu oxidu hlinitého, výrobu vodíka a prepravu CO2 inak ako potrubiami. V záujme zaistenia zosúladenia s prílohou I k smernici 2003/87/ES sa musia aktualizovať prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/2066.

(11)V smernici 2003/87/ES sa uznáva potenciálna úloha palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu pri znižovaní emisií skleníkových plynov v odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať. S cieľom prispieť k dekarbonizácii musia ich úspory emisií skleníkových plynov dosiahnuť minimálne úspory emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29a smernice (EÚ) 2018/2001 a musia sa počítať podľa metodiky stanovenej v akte prijatom podľa uvedeného článku.

(12)Na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, ktorých chemické zloženie obsahuje uhlík, ako je e-kerozín alebo e-metanol, je potrebnou surovinou uhlík. Pokiaľ všetky fázy životnosti produktu, v ktorom sa používa zachytený uhlík, nepodliehajú stanoveniu cien uhlíka, najmä vo fáze spaľovania odpadu, spoliehanie sa na započítavanie emisií v čase ich uvoľňovania z výrobkov do atmosféry by viedlo k podhodnocovaniu emisií. Ak sa palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu vyrábajú zo zachyteného CO2 v rámci činnosti, na ktorú sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, mali by sa emisie započítať v rámci danej činnosti. Aby nedošlo k dvojitému započítaniu a aby sa za tie isté emisie neplatilo dvakrát, mali by mať emisie CO2 z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, emisný faktor nula.

(13)Syntetické nízkouhlíkové palivá musia dodržiavať kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 2 bode 13 smernice (EÚ) 2024/1788 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s plynom z obnoviteľných zdrojov a zemným plynom a s vodíkom. Surovinou potrebnou na výrobu syntetických nízkouhlíkových palív je uhlík. S výhradou preskúmania, pokiaľ ide o uhlík s nulovými emisiami spaľovaný v zariadeniach, ktoré sú vyňaté z EU ETS z dôvodu ich vysokého využívania biomasy podľa bodu 1 prílohy I, na zabránenie dvojitého započítania v rámci EU ETS v súlade s článkom 5 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/2066, ak obsah uhlíka v palivách pochádza z EU ETS, a preto sa započítal, a to aj vtedy, keď je jeho emisný faktor nulový, emisiám zo syntetického nízkouhlíkového paliva by sa mal prideliť nulový emisný faktor. Emisie zo syntetických nízkouhlíkových palív s iným obsahom uhlíka by sa mali považovať za ich ekvivalenty fosílnych palív. Je potrebné poskytnúť pravidlá na určenie pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom. 

(14)Fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré nedosahujú úspory emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29a smernice (EÚ) 2018/2001, sa považujú za palivá vedúce k nedostatočným úsporám emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami. Preto by sa emisie zo spaľovania takýchto fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu mali považovať za ich ekvivalenty fosílnych palív. Keďže fosílne palivá možno zmiešavať s fosílnymi palivami vyrobenými z odpadu alebo palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, je potrebné stanoviť pravidlá určovania pomernej časti fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu s nulovým emisným faktorom. 

(15)Vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/2066 by sa mala určiť metodika monitorovania, ktorá by sa mala uplatňovať na emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom. Mali by sa zahrnúť ustanovenia na odpočítanie celkových emisií z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom v prípade, ak prevádzkovateľ používa metodiku na určovanie celkových emisií CO2 založenú na meraniach. Pri navrhovaní systémov podpory pre palivá z obnoviteľných zdrojov alebo nízkouhlíkové palivá si členské štáty ponechávajú právo špecifikovať, ako stimulovať rôzne palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivá.

(16)Okrem toho pri uplatňovaní metodiky založenej na meraniach v prípade palív a materiálov, ktoré obsahujú biomasu, by sa mali pridať podmienky, za ktorých sa pomerná časť biomasy rovná pomernej časti biomasy nulovým emisným faktorom. Takisto by sa malo objasniť, kedy tieto podmienky splnené nie sú, a v takom prípade by sa mal prevádzkovateľ riadiť ustanoveniami súvisiacimi s prístupom založeným na výpočtoch.

(17)Ak navrhovaná metodika zariadenia zahŕňa kontinuálny odber vzoriek z prúdu spalín a zároveň stacionárne zariadenie spotrebúva zemný plyn z plynárenskej siete, mal by sa CO2 pochádzajúci z bioplynu určiť laboratórnou analýzou a toto množstvo by sa malo odpočítať z celkového množstva CO2 s nulovým emisným faktorom, ktoré sa predtým určilo na základe prístupu založeného na výpočtoch, aby nedošlo k dvojitému započítaniu. 

(18)V smernici 2003/87/ES sa neuznávajú negatívne emisie skleníkových plynov. Aby nedošlo k vytvoreniu negatívnych emisií, nemal by prevádzkovateľ odpočítať od svojich emisií žiaden CO2, ktorý pochádza z palív s nulovým emisným faktorom. Pokiaľ ide o zachytávanie emisií zo zmesi zdrojov s nulovým a nulovým emisným faktorom, v záujme zaistenia jasnosti a jednoduchosti by sa množstvo CO2 vyplývajúce zo zdrojov s nenulovým emisným faktorom, ktoré možno odpočítať od emisií prevádzkovateľa, malo určiť na základe podielu nulových a nenulových emisií. 

(19)Činnosti „preprava skleníkových plynov na geologické ukladanie“ a „geologické ukladanie skleníkových plynov“ uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES sa vzťahujú na všetok CO2 prepravený a uložený v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES, a to bez ohľadu na geografický a fyzický pôvod daného CO2. Aby nevznikli medzery v rámci monitorovania a nahlasovania a aby sa poskytli stimuly pre prevádzkovateľov infraštruktúry na prepravu CO2 alebo úložísk CO2 na minimalizáciu únikov, je potrebné objasniť, že títo prevádzkovatelia by mali monitorovať a nahlasovať akékoľvek emisie zo všetkého CO2 na geologické ukladanie v ich držbe, a to aj keď vznikajú z činností, na ktoré sa smernica 2003/87/ES nevzťahuje.

(20)Keďže CO2 na geologické ukladanie sa podľa očakávaní bude prepravovať rôznymi spôsobmi, v smernici (EÚ) 2023/959 sa rozšíril rozsah činnosti „preprava skleníkových plynov na geologické ukladanie“ v prílohe I k smernici 2003/87/ES o akýkoľvek spôsob prepravy. Preto je potrebné revidovať ustanovenia o monitorovaní a nahlasovaní súvisiace s činnosťou prepravy CO2, aby sa zabezpečilo, že sa budú vzťahovať na infraštruktúru na prepravu CO2 založenú na akýchkoľvek spôsoboch prepravy. Ak sa na istý spôsob prepravy vzťahuje aj iná činnosť podľa smernice 2003/87/ES, mali by sa emisie z takejto inej činnosti podľa danej smernice vylúčiť z rámca danej činnosti prepravy CO2, aby nedošlo k dvojitému započítaniu emisií.

(21)CO2 na geologické ukladanie sa môže prepravovať aj na veľké vzdialenosti. Preto sa CO2 môže nachádzať v tranzite aj dlhý čas. V takýchto prípadoch je vhodné poskytnúť prevádzkovateľovi infraštruktúry na prepravu CO2 flexibilitu, aby mohol od emisií, ktoré sa majú nahlásiť v danom roku, odpočítať akékoľvek množstvo CO2, ktoré je k 31. decembru daného roka stále v tranzite, ak zásielka CO2 dorazí do cieľa a prevedie sa do úložiska alebo do iného zariadenia systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ do 31. januára nasledujúceho roka. 

(22)V revidovanej smernici 2003/87/ES sa zmenilo vymedzenie pojmu emisie tak, aby zahŕňalo aj skleníkové plyny, ktoré sa priamo neuvoľňujú do atmosféry. Preto by sa mali takisto považovať za emisie v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ, pokiaľ sa neukladajú v úložisku v súlade so smernicou 2009/31/ES alebo nie sú trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby neunikali do atmosféry pri jeho bežnom používaní a neunikali do atmosféry pri akejkoľvek bežnej činnosti, ktorá sa uskutočňuje po skončení životnosti produktu. V dôsledku toho sa prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/2066 musia náležite aktualizovať, aby zahŕňali skleníkové plyny uvoľnené do atmosféry inak ako priamo, čím zároveň nedôjde k dvojitému započítaniu emisií, ak sa skleníkové plyny neemitované do atmosféry priamo opätovne použijú v tom istom zariadení alebo v iných zariadeniach systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ. Aby nedochádzalo k nenáležitému narušeniu činnosti zariadení ovplyvnených týmito zmenami, malo by sa uplatňovanie uvedených príloh odložiť až na 1. januára 2025, čím sa umožní dostatok času na potrebné úpravy.

(23)Pri určovaní oxidačného alebo konverzného faktora zdrojového prúdu by sa mal oxid uhoľnatý (CO) emitovaný do atmosféry zohľadňovať ako molárne ekvivalentné množstvo CO2. CO, ktorý sa inak prevádza do produktu alebo ako surovina, sa v rámci rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES za emisiu nepovažuje.

(24)V článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES sa stanovuje, že sa nemusia odovzdať kvóty v súvislosti s emisiami skleníkových plynov, ktoré sa považujú za zachytené a využívané takým spôsobom, že sa stali trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby pri jeho bežnom používaní vrátane akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti produktu, neunikali do atmosféry. Je potrebné zahrnúť všeobecné ustanovenie, aby prevádzkovatelia určovali a od svojich emisií odpočítavali množstvo CO2, ktoré sa považuje za trvalo chemicky viazané v produkte uvedenom v delegovanom akte prijatom podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES, ktorým by sa nahradilo ustanovenie, ktoré povoľovalo odpočítať CO2 považovaný za chemicky viazaný vo vyzrážanom uhličitane vápenatom.

(25)S ohľadom na článok 14 ods. 5 smernice 2003/87/ES predstavuje rámec monitorovania, nahlasovania a overovania vplyvov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, samostatnú a odlišnú činnosť, než je stanovovanie cien uhlíka. Výskumné a inovačné činnosti EÚ týkajúce sa vplyvu a technologických riešení vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, prebiehajú od roku 1994 a mali by pokračovať. Vzhľadom na neistoty týkajúce sa vplyvov účinkov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, je mimoriadne dôležité začať s rámcom monitorovania, nahlasovania a overovania účinkov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, s cieľom zabezpečiť vedecké overenie vplyvov.

(26)Prevádzkovatelia lietadiel by mali monitorovať vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 a ktoré nastanú od 1. januára 2025, z činností vykonávaných letúnmi vybavenými prúdovými motormi, čo umožní vypočítať ekvivalent CO2 [CO2(e)] na jeden let. Prevádzkovatelia lietadiel by mali tieto vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, nahlasovať raz ročne. Na uľahčenie spustenia monitorovania, nahlasovania a overovania účinkov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, v roku 2025 a 2026, pričom toto nahlasovanie sa môže vzťahovať na všetky trate, sa však takéto nahlasovanie bude vyžadovať len v súvislosti s traťami, ktorých súčasťou sú dve letiská nachádzajúce sa v európskom hospodárskom priestore (EHP), a traťami z letiska nachádzajúceho sa v EHP smerujúcimi do Švajčiarska alebo do Spojeného kráľovstva. V súvislosti s rokmi 2025 a 2026 je možné nahlasovať vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 a sú spojené s inými letmi.

(27)S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie by prevádzkovatelia lietadiel mali poskytnúť jednotný plán monitorovania emisií CO2 a vplyvov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2.

(28)CO2(e) na jeden let by sa mal vypočítať s použitím metriky potenciálu globálneho otepľovania (GWP) v troch časových horizontoch GWP20, GWP50 a GWP100 s cieľom lepšie porozumieť týmto vplyvom na klímu, pri uplatnení účinnosti v zmysle vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066, a systému sledovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 (NEATS), ktorý používa Komisia na vylepšenie metriky GWP. 

(29)Na výpočet CO2(e) v prípade vplyvov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, by prevádzkovatelia lietadiel mali používať prístup výpočtu CO2(e). Tento prístup zahŕňa moduly na odhad spotreby paliva a rôznych emisií (NOx, CO, HC), modely výpočtu CO2(e) s použitím vstupných údajov a predvolených hodnôt, ako sú opísané v prílohe IIIa a prílohe IIIb k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/2066, kde sa vyskytujú chýbajúce údaje. 

(30)Aby nedošlo k stimulovaniu nedostatočného nahlasovania, môžu sa používať konzervatívne predvolené hodnoty. Ak údaje získané prevádzkovateľom lietadiel nie sú dostupné, je potrebné pokračovať v práci, aby bolo možné nahlasovať namerané hodnoty na základe najlepších dostupných informácií. Využívaním predvolených hodnôt sa znižuje presnosť údajov.

(31)Keďže sa uznáva dôležitosť poskytovania primeraných nástrojov na obmedzenie administratívneho úsilia pri monitorovaní, nahlasovaní a overovaní vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, prevádzkovatelia lietadiel môžu využívať nástroj informačných technológií NEATS, ktorý poskytuje Komisia. Prevádzkovatelia lietadiel sa môžu takisto rozhodnúť používať svoje vlastné nástroje informačných technológií alebo nástroje informačných technológií tretích strán, pokiaľ sú tieto nástroje v súlade s ustanoveniami vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066, najmä článku 56a, a ak ich schváli Komisia.

(32)Prevádzkovatelia lietadiel by mali zabezpečeným spôsobom získavať a uchovávať údaje z monitorovania vrátane podrobných údajov o letoch a informácií o lietadlách. Na tento účel môžu prevádzkovatelia lietadiel používať IT nástroj Komisie a/alebo zdroje tretích strán, čím sa zabezpečí dodržanie pravidiel dôvernosti a prístupnosť na účely overovania.

(33)Ak prevádzkovatelia lietadiel neposkytli žiadne údaje, systém NEATS by mal byť schopný vypočítať CO2(e) automaticky na základe údajov získaných z externých zdrojov a predvolených hodnôt, ako sú opísané v prílohe IIIa a prílohe IIIb k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2018/2066.

(34)V prípade nedostupnosti IT nástrojov by prevádzkovatelia lietadiel ako predbežné opatrenie mali monitorovať základné informácie o vlastnostiach letov a lietadiel.

(35)V prípade nedostupnosti spoločného referenčného modelu numerického predpovedania počasia (NWP) by prevádzkovatelia lietadiel na výpočet CO2(e) vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ako predbežné opatrenie mali použiť zjednodušený prístup založený na polohe.

(36)S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie sa môžu malé zdroje emisií rozhodnúť používať zjednodušený prístup založený na polohe na výpočet CO2(e) vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2. 

(37)Na základe spätnej väzby k vykonávaniu systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ je potrebné ďalej uľahčovať identifikáciu prevádzkovateľa lietadla podľa článku 3 písm. o) smernice 2003/87/ES a zahrnúť do tohto procesu ďalší krok.

(38)S cieľom zosúladiť ustanovenia článku 28a ods. 4 smernice 2003/87/ES a tohto nariadenia týkajúce sa vymedzenia pojmu malé zdroje emisií by sa toto nariadenie malo aktualizovať, aby prevádzkovateľom umožnilo splniť kritériá vymedzené v článku 28a ods. 4 uvedenej smernice, aby bolo možné používať nástroje na odhadovanie paliva zavedené organizáciou Eurocontrol.

(39)Požiadavky na nahlasovanie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní riadneho monitorovania emisií a presadzovania dodržiavania právnych predpisov. V záujme zefektívnenia týchto požiadaviek na nahlasovanie by sa pre prevádzkovateľov lietadiel mali vytvoriť primerané pravidlá nahlasovania na používanie rôznych druhov alternatívnych leteckých palív vrátane biopalív, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a iných palív oprávnených v rámci podporného systému pre systém obchodovania s emisnými kvótami v EÚ zriadeného podľa článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES.

(40)Na prevádzkovateľov lietadiel sa na účely ich začlenenia do systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ alebo systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) organizácie ICAO vzťahujú prahové hodnoty emisií. Prevádzkovatelia lietadiel sa môžu považovať za malé zdroje emisií alebo môžu používať zjednodušené nástroje. V súlade s účelom EU ETS a zásadami, ktoré sú zahrnuté aj do systému CORSIA organizácie ICAO, by sa vo výpočte týchto prahových hodnôt emisií nemalo zohľadňovať možné používanie palív s emisným faktorom nula. Preto je vhodné na účel výpočtu týchto prahových hodnôt určiť predbežný emisný faktor.

(41)V súlade so smernicou (EÚ) 2023/959 sa odovzdávanie kvót v rámci nového obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach začne v roku 2028 za ročné emisie z roku 2027. Monitorovanie a nahlasovanie emisií v rámci nového systému obchodovania s emisiami sa však začne od 1. januára 2025. Mali by sa v dostatočnom predstihu stanoviť jasné pravidlá monitorovania a nahlasovania pre systém obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach, aby sa uľahčilo riadne vykonávanie v členských štátoch. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie, zabezpečiť súlad medzi metodikami monitorovania a využívať skúsenosti z existujúceho systému obchodovania s emisiami pre stacionárne zariadenia a leteckú dopravu je vhodné stanoviť príslušné pravidlá pre nový systém.

(42)S cieľom zabezpečiť spoľahlivú mieru presnosti monitorovania a minimalizovať administratívne zaťaženie pre regulované subjekty a príslušné orgány by sa mal po kategorizácii regulovaného subjektu a prúdov palív uplatniť faktor rozsahu. Tým by sa malo umožniť presnejšie monitorovanie a nemalo by dochádzať k zbytočným zmenám v plánoch monitorovania, čím sa znižuje administratívne zaťaženie pre regulované subjekty a príslušné orgány.

(43)S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie je vhodné zabezpečiť osobitné pravidlá pre regulované subjekty s nízkymi emisiami a poskytnúť flexibilitu príslušným orgánom pri kategorizácii regulovaných subjektov.

(44)S cieľom uľahčovať vykonávanie nových opatrení je vhodné pred rokom 2027 poskytnúť časovo ohraničenú výnimku na uplatňovanie faktora rozsahu po kategorizácii. Pre príslušné orgány je vhodné, aby dokázali kvalifikovať regulovaný subjekt ako regulované subjekty s nízkymi emisiami, alebo aby umožnili regulovanému subjektu klasifikovať seba a každý prúd paliva na základe emisií po uplatnení faktora rozsahu s vylúčením CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom, ak sa dá k spokojnosti príslušného orgánu preukázať, že faktor rozsahu uplatnený na účely klasifikácie bude aj v ďalších rokoch naďalej reprezentatívny. 

(45)S cieľom uľahčovať overovanie je vhodné, aby prevádzkovatelia stacionárnych zariadení, prevádzkovatelia lietadiel, lodné spoločnosti a regulované subjekty predkladali informácie o palivách použitých na činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES spolu s výročnou správou o emisiách. Nemala by sa vyžadovať žiadna osobitná správa o množstvách získaných a použitých palív. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(46)S cieľom uľahčovať riadne a koherentné predkladanie plánu monitorovania pre regulované subjekty príslušným orgánom a s ohľadom na ustanovenia, ktoré sa už prijali vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2023/2122 zo 17. októbra 2023, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066, by sa všetky ustanovenia obsiahnuté v tomto nariadení týkajúce sa nového obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach mali uplatňovať od 1. júla 2024.

(47)V smernici 2003/87/ES sa už stanovuje, že emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu používané pre prevádzkovateľov lietadiel majú byť s nulovým emisným faktorom pred nadobudnutím platnosti tejto revízie vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066. Preto by sa v záujme zabezpečenia konzistentnosti, jasnosti a rovnakých podmienok mali pravidlá monitorovania a nahlasovania emisií z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu a syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom uplatňovať od 1. januára 2024.

(48)Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066 sa mení takto:

1.Články 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá týkajúce sa: 

i)monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a údajov o činnosti podľa smernice 2003/87/ES v období obchodovania systému obchodovania s emisiami v Únii, a to od 1. januára 2021 a počas ďalších období obchodovania; 

ii)monitorovania a nahlasovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, podľa článku 14 smernice 2003/87/ES, a to od 1. januára 2025.

Článok 2

Toto nariadenie sa vzťahuje na monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov špecifikovaných v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohách I a III k smernici 2003/87/ES, údajmi o činnosti stacionárnych zariadení, činnosťami leteckej dopravy vrátane leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a množstvami uvoľneného paliva z činností uvedených v prílohe III k uvedenej smernici.

Vzťahuje sa na: 

i)emisie, údaje o činnosti a množstvá uvoľneného paliva, a to od 1. januára 2021; 

ii)vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a to od 1. januára 2025.

Monitorovanie a nahlasovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, od roku 2025 sa vzťahuje na všetky vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici, do ktorých je zapojené letisko nachádzajúce sa v EHP. Pokiaľ však ide o monitorovanie a nahlasovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 a ktoré nastanú v rokoch 2025 a 2026, toto nahlasovanie sa bude vyžadovať len v súvislosti s traťami, ktorých súčasťou sú dve letiská nachádzajúce sa v EHP, a traťami z letiska nachádzajúceho sa v EHP smerujúcimi do Švajčiarska alebo do Spojeného kráľovstva. V súvislosti s rokmi 2025 a 2026 je možné dobrovoľne nahlasovať vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a sú spojené s inými letmi.“

2.Článok 3 sa mení takto:

a)Bod 4 písm. b) sa nahrádza takto:

„b)    v prípade metodiky materiálovej bilancie v súlade s článkom 25 tohto nariadenia jeden z týchto prostriedkov:

i)špecifický typ paliva, surovina alebo výrobok, ktorý obsahuje uhlík;

ii)CO2 prevedený v súlade s článkom 49 tohto nariadenia;“;

b)Bod 7 sa nahrádza takto:

„7. „faktory výpočtu“ sú dolná výhrevnosť, emisný faktor, predbežný emisný faktor, oxidačný faktor, konverzný faktor, obsah uhlíka, pomerná časť fosílií, pomerná časť biomasy, pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom, pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív, pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom, pomerná časť s nulovým emisným faktorom alebo jednotkový konverzný faktor;“; 

c)Bod 15 sa nahrádza takto:

„15. „konverzný faktor“ je pomer uhlíka emitovaného ako CO2 k celkovému obsahu uhlíka v zdrojovom prúde pred uskutočnením procesu emisie, vyjadrený ako pomerná časť, pričom oxid uhoľnatý (CO) emitovaný do atmosféry sa považuje za molárne ekvivalentné množstvo CO2. V prípade emisií CO2, ktoré sa považujú za trvalo chemicky viazané v produkte, je konverzným faktorom pomer CO2 viazaného ako uhlík v produkte počas procesu k celkovému CO2obsiahnutému ako uhlík v produkte, ktorý ten istý proces opúšťa;“;

d)Vkladajú sa body 23b až 23h:

„23b.    „alternatívne letecké palivá“ sú nezmiešané letecké palivá obsahujúce uhlík, ktoré nepochádzajú z nezmiešaných fosílnych palív uvedených v tabuľke 1 v prílohe III k tomuto nariadeniu; 

23c.    „pridelenie nulového emisného faktora“ je mechanizmus, pri ktorom sa znižuje emisný faktor paliva alebo materiálu s cieľom uznať: 

a)v prípade biomasy jej súlad s kritériami udržateľnosti alebo úspory emisií skleníkových plynov stanovenými v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001, ako je určené v článku 38 ods. 5 tohto nariadenia;

b)v prípade palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu ich súlad s kritériami úspor emisií skleníkových plynov v súlade s článkom 29a smernice (EÚ) 2018/2001, ako je určené v článku 39a ods. 3 tohto nariadenia;

c)v prípade syntetických nízkouhlíkových palív ich súlad s kritériami úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v článku 2 bode 13 smernice (EÚ) 2024/1788 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s plynom z obnoviteľných zdrojov a zemným plynom a s vodíkom; a pred odovzdaním kvót podľa smernice 2003/87/ES v prípade zachyteného uhlíka potrebného na výrobu syntetických nízkouhlíkových palív, ako sa uvádza v článku 39a ods. 4 tohto nariadenia, pokiaľ tento zachytený uhlík nemá určený nulový emisný faktor v zmysle článku 3 bodu 38f;

23d.    „palivá s nulovým emisným faktorom“ sú biopalivá, biokvapaliny, palivá z biomasy, syntetické nízkouhlíkové palivá, palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo pomerné časti zmiešaných palív alebo materiálov, ktoré spĺňajú kritériá určené v článku 38 ods. 5 alebo článku 39a ods. 3, prípadne článku 39a ods. 4 tohto nariadenia;

23e.    „fosílne palivá vyrobené z odpadu“ alebo „RCF“ sú fosílne palivá vyrobené z odpadu v zmysle článku 2 bodu 35 smernice (EÚ) 2018/2001; 

23f.    „palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ alebo „RFNBO“ sú palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v zmysle článku 2 bodu 36 smernice (EÚ) 2018/2001; 

23g.    „nezmiešané palivo“ je palivo v čistej forme, ktoré obsahuje len jednu z týchto pomerných častí: 

i)pomerná časť fosílií; 

ii)pomerná časť biomasy s nenulovým emisným faktorom; 

iii)pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom; 

iv)pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nenulovým emisným faktorom; 

v)pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom; 

vi)pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív s nenulovým emisným faktorom;

vii)pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom; 

viii)pomerná časť palív obsahujúcich uhlík, ktoré nepochádzajú z fosílnych palív uvedených v tabuľke 1 v prílohe III k tomuto nariadeniu, alebo z biomasy, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív;

23h.    „syntetické nízkouhlíkové palivá“ sú plynné a kvapalné palivá, ktorých obsah energie sa odvodzuje od nízkouhlíkového vodíka v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 13 smernice (EÚ) 2024/1788, ktoré spĺňajú prahovú hodnotu zníženia emisií skleníkových plynov 70 % v porovnaní s porovnateľnou hodnotou pre fosílne palivá v prípade palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu stanovenou v metodike prijatej podľa článku 29a ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001, certifikované podľa článku 9 smernice (EÚ) 2024/1788;“;

e)Body 34 a 34a sa nahrádzajú takto:

„34. „zmiešané palivo“ je palivo, ktoré obsahuje aspoň dve z týchto zložiek: 

i)uhlík pochádzajúci z biomasy; 

ii)uhlík pochádzajúci z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu; 

iii)uhlík pochádzajúci zo syntetických nízkouhlíkových palív;

iv)iný fosílny uhlík; 

alebo ktoré obsahuje uhlík s nulovým emisným faktorom a iný uhlík.

34a. „zmiešané letecké palivo“ je palivo, ktoré obsahuje aspoň dve rôzne nezmiešané palivá;“;

f)Body 36 a 38 sa nahrádzajú takto:

„36. „predbežný emisný faktor“ je predpokladaný celkový emisný faktor paliva alebo materiálu vychádzajúci z celkového obsahu uhlíka, pred jeho vynásobením pomernou časťou fosílií, ktorým sa vypočíta emisný faktor;38.    „pomerná časť biomasy“ je pomer uhlíka pochádzajúceho z biomasy k celkovému obsahu uhlíka v palive alebo materiáli, vyjadrený ako pomerná časť, a to bez ohľadu na to, či táto biomasa spĺňa kritériá uvedené v článku 38 ods. 5 tohto nariadenia;“; 

g)Bod 38a sa vypúšťa;

h)Vkladajú sa tieto body 38b až 38h:

„38b. „pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom“ je pomer uhlíka pochádzajúceho z biomasy, ktorý spĺňa kritériá uvedené v článku 38 ods. 5 tohto nariadenia, k celkovému obsahu uhlíka v palive alebo materiáli, vyjadrený ako pomerná časť; 

38c. „pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu“ je pomer uhlíka pochádzajúceho z paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu k celkovému obsahu uhlíka v palive, vyjadrený ako pomerná časť, a to bez ohľadu na to, či toto palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivo vyrobené z odpadu spĺňa kritériá uvedené v článku 39a ods. 3 tohto nariadenia; 

38d. „pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom“ je pomer uhlíka pochádzajúceho z paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v článku 39a ods. 3 tohto nariadenia, k celkovému obsahu uhlíka v palive, vyjadrený ako pomerná časť;

38e. „pomerná časť uhlíka s nulovým emisným faktorom“ je:

i)v prípade paliva súčet jeho pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom, jeho pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom a jeho pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom bez dvojitého započítania akéhokoľvek uhlíka; 

ii)v prípade materiálu jeho pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom; 

38f. „uhlík s nulovým emisným faktorom“ je uhlík obsiahnutý v palive alebo materiáli, ktorý patrí k pomernej časti uhlíka s nulovým emisným faktorom daného paliva alebo materiálu; 

38g. „pomerná časť syntetického nízkouhlíkového paliva“ je pomer uhlíka pochádzajúceho zo syntetického nízkouhlíkového paliva k celkovému obsahu uhlíka v palive, vyjadrený ako pomerná časť, a to bez ohľadu na to, či toto syntetické nízkouhlíkové palivo spĺňa kritériá uvedené v článku 39a ods. 4 tohto nariadenia;

38h. „pomerná časť syntetického nízkouhlíkového paliva s nulovým emisným faktorom“ je pomer uhlíka pochádzajúceho zo syntetického nízkouhlíkového paliva, ktorý spĺňa kritériá uvedené v článku 39a ods. 4 tohto nariadenia, k celkovému obsahu uhlíka v palive;“; 

i)Bod 42 sa nahrádza takto:

42. „fosílny uhlík“ je anorganický a organický uhlík, ktorý nie je uhlíkom s nulovým emisným faktorom;“; 

j)Bod 55 sa nahrádza takto:

„55. „preprava CO2“ je preprava CO2 na geologické ukladanie v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES;“;

k)Bod 63 sa nahrádza takto:

„63. „infraštruktúra na prepravu CO2“ je infraštruktúra v zmysle vymedzenia pojmu v článku 3 bode 29 nariadenia (EÚ) 2024/1735;“; 

l)Vkladá sa písmeno 63b:

„63b.    „CO2 v tranzite“ je akékoľvek množstvo CO2 prevádzaného v infraštruktúre na prepravu CO2, ktoré sa nepreviedlo do iného zariadenia ani do inej infraštruktúry na prepravu CO2 počas toho obdobia nahlasovania, v ktorom bolo prijaté;“; 

m)Bod 69 sa nahrádza takto:

„69. „konečný spotrebiteľ“ na účely uplatňovania vymedzenia pojmu regulovaný subjekt podľa článku 3 bodu ae) smernice 2003/87/ES v tomto nariadení je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá je spotrebiteľom paliva, ktorej ročná spotreba paliva nepresahuje 1 tonu CO2;“; 

n)Vkladajú sa body 71 až 80:

„71. „vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2“, sú vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, v zmysle článku 3 bodu v) smernice 2003/87/ES; 

72.    „CO2(e) na let“ sú vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 a ktoré ohrievajú atmosféru, vyjadrené ako ekvivalentné množstvo emisií CO2 daného letu;

73.    „radiačné pôsobenie“ sú vnútené zmeny energetickej bilancie planéty, merané vo wattoch na meter štvorcový (W/m2); 

74.    „účinnosť“ je zmena priemernej globálnej teploty na jednotku radiačného pôsobenia spôsobená klimatickým činiteľom v pomere k reakcii vyvolanej bežným pôsobením CO2, ktoré vychádza z rovnakého počiatočného stavu klímy; 

75.    „model výpočtu CO2(e)“ je model používaný na výpočet celkového účinku vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, na klímu v súlade s oddielom 4 prílohy IIIa k tomuto nariadeniu; 

76.    „prístup založený na počasí“ je metóda C stanovená v oddiele 4 prílohy IIIa k tomuto nariadeniu, pri ktorej sa využívajú najmä rozšírené meteorologické údaje, ako aj informácie o lete, trati, vlastnostiach lietadla a vlastnostiach paliva; 

77.    „zjednodušený prístup založený na polohe“ je metóda D stanovená v oddiele 4 prílohy IIIa k tomuto nariadeniu, pri ktorej sa využívajú najmä údaje súvisiace s polohou lietadla počas letu, ako sú informácie o lete, trati, ale aj základné informácie o počasí a vlastnostiach lietadla; 

78.    „systém sledovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 (NEATS)“ je nástroj informačných technológií (IT), ktorý Komisia poskytuje prevádzkovateľom lietadiel, akreditovaným overovateľom a príslušným orgánom na účely uľahčovania a, pokiaľ je to možné, automatického monitorovania, nahlasovania a overovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, v súlade s článkom 14 ods. 5 smernice 2003/87/ES; 

79.    „vlastnosti lietadla“ sú kategória informácií, ktorá obsahuje minimálne a pre každý let typ lietadla, identifikátor motora (identifikátory motorov) a hmotnosť lietadla; 

80.    „letún“ je motorové lietadlo ťažšie ako vzduch, ktorého vztlak potrebný na let vzniká prevažne pôsobením aerodynamických síl na nosné plochy, pričom tieto plochy zostávajú za daných podmienok letu voči lietadlu nepohyblivé.“

3.Článok 4 sa nahrádza takto:

„    Článok 4

Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel si plnia záväzky súvisiace s monitorovaním a nahlasovaním emisií skleníkových plynov a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, podľa smernice 2003/87/ES v súlade so zásadami stanovenými v článkoch 5 až 9 tohto nariadenia.“

4.V článku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Monitorovanie a nahlasovanie musí byť úplné a zahŕňať všetky emisie z procesov a zo spaľovania zo všetkých zdrojov emisií a zdrojových prúdov súvisiacich s činnosťami uvedenými v prílohe I k smernici 2003/87/ES a všetkými ostatnými relevantnými činnosťami zahrnutými podľa článku 24 danej smernice, ako aj súvisiacimi činnosťami zahrnutými v rámci zariadenia, a emisie všetkých skleníkových plynov špecifikovaných v súvislosti s týmito činnosťami, pričom sa treba vyhnúť dvojitému započítaniu.“

5.V článku 6 sa vkladá odsek 3:

„3. Prevádzkovatelia lietadiel získavajú, zaznamenávajú, zostavujú, analyzujú a dokumentujú údaje z monitorovania vrátane predpokladov, odkazov, údajov o činnosti a faktorov výpočtu, a to transparentným spôsobom, ktorý umožní overovateľovi a príslušnému orgánu zreprodukovať určenie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, na jeden let.“

6.Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Prevádzkovatelia a prevádzkovatelia lietadiel umožnia, aby sa s primeranou istotou dala určiť integrita údajov o emisiách a vplyvoch leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ktoré sa majú nahlásiť. Emisie a vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, určia pomocou primeraných metodík monitorovania stanovených v tomto nariadení. 

Nahlásené údaje o emisiách a vplyvoch leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a súvisiace zverejnenia nesmú obsahovať podstatné skreslenie v zmysle článku 3 ods. 6 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/2067 (*), spôsobovať predpojatosť pri výbere a predkladaní informácií a musia poskytovať vierohodnú a vyváženú evidenciu emisií a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, zariadenia alebo prevádzkovateľa lietadla. 

Pri výbere metodiky monitorovania sa zváži prínos zlepšení vyplývajúcich z väčšej presnosti v porovnaní s dodatočnými nákladmi. Monitorovanie a nahlasovanie sa snaží o čo najvyššiu dosiahnuteľnú presnosť s výnimkou prípadu, keď je takéto riešenie technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom.

(*)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2067 z 19. decembra 2018 o overovaní údajov a o akreditácii overovateľov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 94, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2018/2067/oj ).“

7.V článku 11 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Každý prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla monitoruje emisie skleníkových plynov a vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, na základe plánu monitorovania schváleného príslušným orgánom podľa článku 12 tohto nariadenia, s prihliadnutím na povahu a fungovanie zariadenia alebo činnosti leteckej dopravy, v prípade ktorých sa uplatňuje.“

8.V článku 14 ods. 2 sa vkladá toto písmeno aa):

„aa) ak z dôvodu nových vykonávaných činností nastanú vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2;“.

9.Článok 15 ods. 4 sa mení takto:

a)Úvodná veta odseku 4 a úvodná veta písmena a) sa nahrádzajú takto:

„4. Významné zmeny plánov monitorovania prevádzkovateľa lietadla sú okrem iného:

a)    pokiaľ ide o emisie:“;

b)V písmene a) sa bod iv) nahrádza takto:

„iv) zmena postavenia prevádzkovateľa lietadla ako malého zdroja emisií v zmysle článku 55 ods. 1 tohto nariadenia a či prevádzkovateľ lietadla plánuje použiť zjednodušenie podľa článku 28a ods. 4 smernice 2003/87/ES.“;

c)Vkladá sa písmeno b):

„b) pokiaľ ide o vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2:

i)zmena zvoleného prístupu k výpočtu CO2(e), ako je stanovené v článku 56a ods. 4 tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o IT nástroje na uplatňovanie modelov výpočtu CO2(e);

ii)zmena postavenia prevádzkovateľa lietadla ako malého zdroja emisií v zmysle článku 55 ods. 1 tohto nariadenia;“.

10.V článku 18 ods. 2 druhom pododseku, článku 19 ods. 2 písm. a), b) a c), článku 19 ods. 5, článku 38 ods. 1 a článku 47 ods. 2 písm. a) a b) sa pojem „biomasa“ nahrádza pojmom „uhlík s nulovým emisným faktorom“ (v príslušnom gramatickom tvare).

11.V článku 19 sa vypúšťa odsek 6.

12.Článok 24 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V rámci štandardnej metodiky prevádzkovateľ vypočíta emisie zo spaľovania za každý zdrojový prúd vynásobením údajov o činnosti súvisiacich s množstvom spáleného paliva vyjadreným ako terajouly na základe hodnoty dolnej výhrevnosti zodpovedajúcim emisným faktorom vyjadreným ako tony CO2 na terajoul (t CO2/TJ) v súlade s využitou dolnou výhrevnosťou a zodpovedajúcim oxidačným faktorom.“;

b)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Na účely nahlasovania informačných položiek prevádzkovateľ takisto za každý spaľovaný zdrojový prúd a za palivá použité ako vstupný materiál procesu vypočíta tieto parametre vymedzené uvedenými výpočtami:

i)celkové predbežné emisie sa vypočítajú vynásobením údajov o činnosti súvisiacich s množstvom spáleného paliva vyjadreným ako tony alebo bežné metre kubické zodpovedajúcim predbežným emisným faktorom a zodpovedajúcim oxidačným faktorom; 

ii)emisie z biomasy sa vypočítajú vynásobením celkových predbežných emisií pomernou časťou biomasy; 

iii)emisie z biomasy s nulovým emisným faktorom sa vypočítajú vynásobením celkových predbežných emisií pomernou časťou biomasy s nulovým emisným faktorom;

iv)emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív sa vypočítajú vynásobením celkových predbežných emisií pomernou časťou palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernou časťou syntetických nízkouhlíkových palív; 

v)emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom sa vypočítajú vynásobením celkových predbežných emisií pomernou časťou palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom alebo pomernou časťou syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom;’;

c)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Na účely nahlasovania informačných položiek prevádzkovateľ takisto za každý zdrojový prúd súvisiaci s emisiami z procesov vypočíta tieto parametre vymedzené uvedenými výpočtami:

i)celkové predbežné emisie sa vypočítajú vynásobením údajov o činnosti súvisiacich so spotrebou materiálu, výkonom alebo výstupom z výroby, vyjadrených v tonách alebo bežných metroch kubických, zodpovedajúcim emisným faktorom vyjadreným ako t CO2/t alebo t CO2/Nm3 a zodpovedajúcim konverzným faktorom;

ii)emisie z biomasy sa vypočítajú vynásobením celkových predbežných emisií príslušnou pomernou časťou biomasy;

iii) emisie z biomasy s nulovým emisným faktorom sa vypočítajú vynásobením celkových predbežných emisií príslušnou pomernou časťou biomasy s nulovým emisným faktorom.“

13.Článok 25 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Podľa metodiky materiálovej bilancie prevádzkovateľ vypočíta množstvo CO2 zodpovedajúce každému zdrojovému prúdu zahrnutému v materiálovej bilancii tak, že vynásobí údaje o činnosti súvisiace s množstvom paliva, materiálu alebo prevádzaného CO2 vstupujúceho za hranice alebo opúšťajúceho hranice materiálovej bilancie obsahom uhlíka v palive, materiáli alebo prevedenom CO2 vynásobeným jeho pomernou časťou fosílií a hodnotou 3 664 t CO2/t C, pričom sa uplatňuje oddiel 3 prílohy II k tomuto nariadeniu.“;

b)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a.    Na účely nahlasovania informačných položiek prevádzkovateľ takisto za každý zdrojový prúd, na ktorý sa vzťahuje materiálová bilancia, vypočíta tieto parametre vymedzené uvedenými výpočtami:

i)celkové predbežné množstvo CO2 sa vypočíta vynásobením údajov o činnosti v súvislosti s množstvom paliva alebo materiálu vstupujúceho za hranice alebo opúšťajúceho hranice materiálovej bilancie obsahom uhlíka v palive alebo v materiáli a hodnotou 3 664 t CO2/t C;

ii)množstvo CO2 v súvislosti s biomasou sa vypočíta vynásobením celkového predbežného množstva CO2 pomernou časťou biomasy;

iii)množstvo CO2 v súvislosti s biomasou s nulovým emisným faktorom sa vypočíta vynásobením celkového predbežného množstva CO2 pomernou časťou biomasy s nulovým emisným faktorom;

iv)v príslušných prípadoch sa množstvo CO2 v súvislosti s palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnymi palivami vyrobenými z odpadu alebo syntetickými nízkouhlíkovými palivami vypočítajú vynásobením celkového predbežného množstva CO2 pomernou časťou palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernou časťou syntetických nízkouhlíkových palív;

v)v príslušných prípadoch sa množstvo CO2 v súvislosti s palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnymi palivami vyrobenými z odpadu alebo syntetickými nízkouhlíkovými palivami s nulovým emisným faktorom vypočíta vynásobením celkového predbežného množstva CO2 pomernou časťou palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom alebo pomernou časťou syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom.“;

c)Vkladá sa tento odsek 3:

„3. Ak prevádzkovateľ používa materiálovú bilanciu v súlade s týmto článkom a vstupné materiály alebo palivá obsahujú uhlík s nulovým emisným faktorom a výstupné materiály obsahujú uhlík, prevádzkovateľ poskytne príslušnému orgánu údaje o pomernej časti obsahu uhlíka s nulovým emisným faktorom vo výstupných prúdoch. Prevádzkovateľ tým poskytne dôkazy o tom, že uplatnenou metodikou monitorovania nie sú systematicky podhodnocované celkové emisie zariadenia a že celková hmotnosť uhlíka zodpovedajúca pomerným častiam uhlíka s nulovým emisným faktorom obsiahnutého vo všetkých príslušných výstupných materiáloch nie je nižšia ako celková hmotnosť pomerných častí uhlíka s nulovým emisným faktorom obsiahnutého vo vstupných materiáloch a palivách. 

Na účely prvého pododseku sa v súvislosti s pomernou časťou biomasy s nulovým emisným faktorom v bioplyne a zemnom plyne použitom ako vstupný materiál uplatňuje článok 39 ods. 3 a 4.“ 

14.Článok 30 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa vypúšťa posledný pododsek;

b)Vkladajú sa tieto odseky 2a a 3:

„2a. Prevádzkovateľ určí pomernú časť biomasy len pre zmiešané palivá alebo materiály obsahujúce biomasu. Pre iné palivá alebo materiály sa v prípade pomernej časti biomasy vo fosílnych palivách alebo v materiáloch použije predvolená hodnota 0 % a v prípade pomernej časti biomasy v palivách z biomasy alebo v materiáloch, ktoré pozostávajú výlučne z biomasy, sa použije predvolená hodnota 100 %. 

Prevádzkovateľ určí pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív len v prípade zmiešaných palív obsahujúcich palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivá. V prípade iných palív sa pre pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív použije predvolená hodnota 0 % a predvolená hodnota 100 % pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív sa použije pre palivá zložené výhradne z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív.

Prevádzkovateľ určí pomernú časť biomasy s nulovým emisným faktorom, pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom a pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom len vtedy, ak chce využiť pridelenie nulového emisného faktora.

3. Pokiaľ ide o vzájomnú závislosť faktorov výpočtu súvisiacich so zložením, prevádzkovateľ uplatní tieto pravidlá:

i)Ak palivo alebo materiál obsahuje biomasu, prevádzkovateľ určí pomernú časť biomasy v súlade s článkom 39 tohto nariadenia.

ii)Ak pomerná časť biomasy nemá nulový emisný faktor a ak prevádzkovateľ chce využiť pridelenie nulového emisného faktora, určí pomernú časť biomasy s nulovým emisným faktorom v súlade s článkom 38 ods. 5 tohto nariadenia.

iii)Ak palivo obsahuje palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivo, prevádzkovateľ určí pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo pomernú časť syntetického nízkouhlíkového paliva v súlade s článkom 39a ods. 1 a 2 tohto nariadenia.

iv)Ak pomerná časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu nemá nulový emisný faktor a ak prevádzkovateľ chce využiť pridelenie nulového emisného faktora, určí pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu s nulovým emisným faktorom v súlade s článkom 39a ods. 3 tohto nariadenia.

v)Ak pomerná časť syntetického nízkouhlíkového paliva nemá nulový emisný faktor a ak prevádzkovateľ chce využiť pridelenie nulového emisného faktora, určí pomernú časť syntetického nízkouhlíkového paliva s nulovým emisným faktorom v súlade s článkom 39a ods. 4 tohto nariadenia.

vi)Ak pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom alebo pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom nie sú nulové, prevádzkovateľ vypočíta pomernú časť s nulovým emisným faktorom ako súčet pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom, pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom a pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom. Pomerná časť fosílií je súčet všetkých pomerných častí s nenulovým emisným faktorom.

vii)Prevádzkovateľ vypočíta emisný faktor ako predbežný emisný faktor vynásobený pomernou časťou fosílií.

Na účely písmena vi) platí, že ak prevádzkovateľ nevypočíta pomernú časť s nulovým emisným faktorom, pomerná časť fosílií je 100 %.

Odchylne od prvého pododseku môže prevádzkovateľ: 

i)určiť, že pomerná časť biomasy sa rovná pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom, ak sa pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom určuje na základe materiálovej bilancie podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001;

ii)určiť, že pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu sa rovná pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom, ak sa pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom určuje na základe materiálovej bilancie podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001;

iii)určiť, že pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív sa rovná pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom, ak sa pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom určuje na základe materiálovej bilancie podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001.“

15.V článku 37 ods. 2 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Ak sa používajú zmiešané palivá, prevádzkovateľ preukáže, že uplatnenie písmena a) alebo písmena b) prvého pododseku nevedie k podhodnocovaniu emisií.“

16.V oddiele 2 sa názov pododdielu 5 nahrádza takto:

„Zaobchádzanie s biomasou, syntetickými nízkouhlíkovými palivami, palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnymi palivami vyrobenými z odpadu“.

17.Článok 38 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa vypúšťa posledný pododsek;

b)V odseku 2 sa vypúšťa prvý pododsek;

c)Odsek 4 sa mení takto:

i)Pojem „pomerná časť biomasy“ sa nahrádza pojmom „pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom“;

ii)Posledný pododsek sa vypúšťa;

d)Odsek 5 sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Aby sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy započítali k pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom zdrojového prúdu, musia spĺňať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001.“;

ii)Šiesty pododsek sa nahrádza takto:

„Dodržiavanie kritérií stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001 sa posudzuje v súlade s článkom 30 a článkom 31 ods. 1 uvedenej smernice. Tieto kritériá sa takisto môžu považovať za splnené, ak prevádzkovateľ poskytne dôkaz o nákupe množstva biopaliva, biokvapaliny alebo bioplynu spojeného so zrušením daného množstva v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví.“;

iii)Siedmy pododsek sa nahrádza takto:

„Ak používaná biomasa nie je v súlade s týmto odsekom, jej obsah uhlíka sa považuje za fosílny uhlík.“; 

iv)Vkladá sa tento ôsmy pododsek:

„Ak sa podľa prvého až šiesteho pododseku tohto odseku kritériá stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001 na biomasu neuplatňujú, pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom sa rovná pomernej časti biomasy.“ 

18.Článok 39 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade palív alebo materiálov obsahujúcich biomasu môže prevádzkovateľ buď predpokladať neprítomnosť biomasy a použiť predvolenú hodnotu pomernej časti biomasy vo výške 0 %, alebo určiť pomernú časť biomasy v súlade s odsekom 2, pričom použije úrovne vymedzené v oddiele 2.4 prílohy II k tomuto nariadeniu.“;

b)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak prevádzkovateľ musí vzhľadom na požadovanú úroveň vykonať analýzy na určenie pomernej časti biomasy, ale uplatňovanie prvého pododseku je technicky nerealizovateľné alebo by viedlo k neprimeraným nákladom, prevádzkovateľ predloží na schválenie príslušnému orgánu alternatívnu metódu odhadu na určenie pomernej časti biomasy. V prípade palív alebo materiálov pochádzajúcich z výrobného procesu s definovanými a sledovateľnými vstupnými prúdmi môže prevádzkovateľ pri takomto odhade vychádzať z materiálovej bilancie fosílneho uhlíka a uhlíka biomasy vstupujúceho do procesu a opúšťajúceho proces.“;

c)Odsek 2a sa vypúšťa;

d)Odsek 3 sa mení takto:

i)V prvom pododseku sa odkaz na článok 43 ods. 4 nahrádza odkazom na „článok 43 ods. 4b“;

ii)Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Prevádzkovateľ môže určiť, že určité množstvo zemného plynu z plynárenskej siete je bioplyn s nulovým emisným faktorom, a to pomocou metodiky stanovenej v odseku 4. V tomto prípade prevádzkovateľ odchylne od článku 30 ods. 3 považuje pomernú časť biomasy za totožnú s pomernou časťou biomasy s nulovým emisným faktorom.“;

e)Odsek 4 sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„4. Prevádzkovateľ môže určiť pomernú časť biomasy a totožnú pomernú časť biomasy s nulovým emisným faktorom v bioplyne pomocou záznamov o nákupe bioplynu s ekvivalentným energetickým obsahom za predpokladu, že prevádzkovateľ príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že:“;

ii)Posledný pododsek sa nahrádza takto:

„Na účely preukázania súladu s týmto odsekom môže prevádzkovateľ použiť údaje zaznamenané v databáze zriadenej jedným alebo viacerými členskými štátmi, ktorá umožňuje sledovanie prevodov bioplynu. Súlad s týmto odsekom sa môže považovať za preukázaný, ak prevádzkovateľ poskytne dôkaz o nákupe množstva bioplynu spojeného so zrušením daného množstva v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví.“

19.Vkladá sa tento článok 39a:

„Článok 39a

Určovanie pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív a pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom

1.V prípade palív alebo materiálov obsahujúcich palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivá, pri ktorých prevádzkovateľ nedokáže určiť pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív v súlade s odsekom 2 prevádzkovateľ predpokladá neprítomnosť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív a použije predvolenú hodnotu pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív vo výške 0 %. 

2.Prevádzkovateľ určí tieto faktory výpočtu súvisiace so zložením palív na základe materiálovej bilancie podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001: 

i)pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom; 

ii)pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív. 

Ak prevádzkovateľ odchylne od prvého pododseku nechce využiť pridelenie nulového emisného faktora pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív, môžu sa využiť iné prístupy, ako je materiálová bilancia procesu zmiešavania alebo výroby, z ktorého sa získa dané palivo alebo materiál. 

3.Obsah uhlíka v palivách spĺňajúcich podmienky na označenie ako palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu podľa smernice (EÚ) 2018/2001, ktoré spĺňajú kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29a uvedenej smernice, sa považuje za obsah uhlíka s nulovým emisným faktorom.

Dodržiavanie kritérií stanovených v článku 29a smernice (EÚ) 2018/2001 sa má posudzovať v súlade s článkom 30 a článkom 31 ods. 1 uvedenej smernice. Tieto kritériá sa takisto môžu považovať za splnené, ak prevádzkovateľ poskytne dôkaz o nákupe množstva palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu spojeného so zrušením daného množstva v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členskými štátmi v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví.

Ak palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivo vyrobené z odpadu nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, považuje sa jeho obsah uhlíka za fosílny uhlík. 

4.Syntetickým nízkouhlíkovým palivám sa pridelí nulový emisný faktor, ak bol ich obsah uhlíka predmetom predchádzajúceho odovzdania kvót podľa smernice 2003/87/ES, ak daný zachytený uhlík nie je uhlík s nulovým emisným faktorom v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 38f tohto nariadenia.

Dodržiavanie kritérií stanovených v článku 29a ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001 sa má posudzovať v súlade s článkom 30 a článkom 31 ods. 1 uvedenej smernice. Tieto kritériá sa takisto môžu považovať za splnené, ak prevádzkovateľ poskytne dôkaz o nákupe množstva syntetických nízkouhlíkových palív spojeného so zrušením daného množstva v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví. 

Vo všetkých ostatných prípadoch sa obsah uhlíka syntetických nízkouhlíkových palív považuje za fosílny uhlík.

5.Prevádzkovateľ môže určiť pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu a totožnú pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu s nulovým emisným faktorom v zemnom plyne, ak sa takéto pomerné časti vtlačili do plynárenskej sústavy zemného plynu, pomocou záznamov o nákupe paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu s rovnocenným energetickým obsahom za predpokladu, že prevádzkovateľ príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že: 

a) nedochádza k dvojitému započítaniu toho istého množstva paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu, teda najmä že o zakúpenom množstve paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu nikto iný netvrdí, že ho používa, a to ani prostredníctvom zverejnenia potvrdenia o pôvode vymedzeného v článku 2 bode 12 smernice (EÚ) 2018/2001;

b) prevádzkovateľ a výrobca paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu sú napojení na rovnakú plynárenskú sieť. 

Súlad s týmto odsekom sa môže považovať za preukázaný, ak prevádzkovateľ poskytne dôkaz o nákupe množstva plynného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu spojeného so zrušením daného množstva v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené emisie náležite opraví.“

20.Článok 43 sa mení takto:

a)Odsek 4 sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„4. V príslušných prípadoch prevádzkovateľ samostatne určí akékoľvek množstvo CO2 pochádzajúce z biomasy. Na tento účel môže prevádzkovateľ použiť:“;

ii)Posledný pododsek sa nahrádza takto:

„Ak prevádzkovateľ navrhuje metódu, ktorá zahŕňa kontinuálny odber vzoriek z prúdu spalín, uplatňuje sa norma EN 15259 (Ochrana ovzdušia. Meranie emisií zo stacionárnych zdrojov. Požiadavky na úseky a miesta merania, účel a plán merania a na správu o meraní). Plán odberu vzoriek podľa článku 33 musí zodpovedať frekvencii analýzy v súlade s prílohou VII k tomuto nariadeniu a zabezpečovať reprezentatívnosť na pokrytie celého roka nahlasovania.“;

b)Vkladajú sa tieto odseky 4a, 4b a 4c:

„4a. Prevádzkovateľ použije pomernú časť biomasy určenú v súlade s odsekom 4 ako pomernú časť biomasy s nulovým emisným faktorom, ak sú pre všetky palivá alebo materiály vedúce k emisiám, na ktoré sa uplatňuje metodika založená na meraniach, splnené tieto podmienky: 

i)podľa prvého až šiesteho pododseku článku 38 ods. 5 tohto nariadenia sa kritériá stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a ods. 10 smernice (EÚ) 2018/2001 neuplatňujú; alebo

ii)na 100 % pomernej časti biomasy použitého paliva alebo materiálu sa vzťahujú dôkazy relevantné podľa článku 38 ods. 5 tohto nariadenia. 

Podmienka v bode ii) sa považuje za splnenú v prípade bioplynu monitorovaného v súlade s článkom 39 ods. 4 tohto nariadenia.

Ak pri palivách alebo materiáloch vedúcich k emisiám, na ktoré sa uplatňuje metodika založená na meraniach, nie sú splnené podmienky v bodoch i) a ii), prevádzkovateľ pri týchto palivách alebo materiáloch určí pomernú časť biomasy s nulovým emisným faktorom s použitím prístupu založeného na výpočtoch v súlade s článkami 24 až 39a tohto nariadenia.

4b. Prevádzkovateľ môže od celkových emisií zdroja emisií odpočítať emisie z biomasy s nulovým emisným faktorom určené v súlade s odsekom 4a tohto článku.

Ak metóda navrhnutá prevádzkovateľom na určenie pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom zahŕňa kontinuálny odber vzoriek z prúdu spalín a zariadenie odoberá zemný plyn z plynárenskej siete, prevádzkovateľ určí fyzické množstvo CO2 v bioplyne použitom v súlade s článkami 32 až 35 tohto nariadenia a príslušné množstvo CO2 odpočíta od CO2 s nulovým emisným faktorom určeného v súlade s odsekom 4a tohto článku.

4c. Ak prevádzkovateľ používa palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivá s nulovým emisným faktorom v procese, pri ktorom sa uplatňuje metodika založená na meraniach, môže od celkových emisií odpočítať emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom. 

Emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom sa určia s použitím prístupu založeného na výpočtoch v súlade s článkami 24 až 39a tohto nariadenia. Musia sa rovnať údajom o činnosti týkajúcim sa príslušného paliva vynásobeným predbežným emisným faktorom a pomernou časťou palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom alebo pomernou časťou syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom.“;

c)V odseku 5 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) výpočet pomocou vhodnej materiálovej bilancies prihliadnutím na všetky podstatné parametre na strane vstupov, pričom v prípade emisií CO2 je to aspoň zaťaženie vstupným materiálom, vstupný prúd vzduchu a efektívnosť procesu, ako aj na strane výstupov, a to prinajmenšom vrátane výstupu produktu a koncentrácie kyslíka (O2), oxidu siričitého (SO2) a oxidov dusíka (NOx);“.

21.V článku 44 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Prevádzkovateľ vypočíta hodinový priemer za každý parameter vrátane koncentrácií a prúdu, ktorý je relevantný pre určenie emisií alebo prevádzaných množstiev CO2, pomocou metodiky založenej na meraniach, pričom použije všetky údajové body dostupné pre danú hodinu.“

22.V článku 46 a v bode 7 písm. a), b) a c) oddielu 1 v prílohe I sa pojem „prepravná sieť“ nahrádza pojmom „infraštruktúra na prepravu CO2“ (v príslušnom gramatickom tvare).

23.V článku 47 ods. 2 sa vypúšťa posledný pododsek.

24.Článok 48 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. Ak vlastný CO2 pochádza z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES alebo začlenených podľa článku 24 danej smernice a je následne prevedený zo zariadenia ako zložka zdrojového prúdu do iného zariadenia a na účely činnosti v uvedenej smernici, nepočíta sa ako emisie zo zariadenia, z ktorého pochádza. Na určenie pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom, pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom alebo pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom vo vlastnom CO2 v súlade s článkom 39 tohto nariadenia, prevádzkovateľ prevádzajúceho zariadenia zabezpečí. aby sa vybranou metodikou monitorovania systematicky nepodhodnocovali celkové emisie prevádzajúceho zariadenia.’;

b)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„3. Prevádzkovatelia môžu určiť množstvá vlastného CO2 prevedeného zo zariadenia v odovzdávajúcom aj prijímajúcom zariadení. V takom prípade musia byť množstvá prevedeného a prijatého vlastného CO2 a príslušnej pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom, pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom a pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom rovnaké.“ 

25.Článok 49 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Prevádzkovateľ odpočíta od emisií zariadenia každé množstvo CO2 pochádzajúceho z činností, na ktoré sa vzťahuje príloha I k smernici 2003/87/ES, ktoré nepochádza z uhlíka s nulovým emisným faktorom a ktoré nie je emitované zariadením, ale je zo zariadenia prevedené do ktoréhokoľvek z týchto zariadení: 

i)zariadenie na zachytávanie na účely prepravy a dlhodobého geologického ukladania v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES; 

ii)infraštruktúra na prepravu CO2 na účely dlhodobého geologického ukladania v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES; 

iii)úložisko povolené podľa smernice 2009/31/ES na účely dlhodobého geologického ukladania.“;

b)Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3. Na určenie množstva CO2 prevedeného z jedného zariadenia alebo infraštruktúry na prepravu CO2 do iného zariadenia alebo infraštruktúry na prepravu CO2 v súlade s odsekom 1 prevádzkovateľ pod podmienkou splnenia ďalších ustanovení stanovených v prílohe IV k tomuto nariadeniu použije buď metodiku založenú na výpočtoch, alebo metodiku založenú na meraniach v súlade s článkami 43, 44 a 45 tohto nariadenia.

Ak sa uplatňuje metodika založená na meraniach, zdroj emisií musí zodpovedať odberovému bodu a emisie sa vyjadrujú ako množstvo prevedeného CO2.

4. Pri použití metodiky založenej na meraniach na určenie množstva CO2 prevedeného z jedného zariadenia alebo infraštruktúry na prepravu CO2 do iného zariadenia alebo infraštruktúry na prepravu CO2 uplatní prevádzkovateľ najvyššiu úroveň v zmysle oddielu 1 prílohy VIII k tomuto nariadeniu. 

Prevádzkovateľ však môže uplatniť najbližšiu nižšiu úroveň, pokiaľ preukáže, že uplatnenie najvyššej úrovne v zmysle oddielu 1 prílohy VIII k tomuto nariadeniu je technicky nerealizovateľné alebo vedie k neprimeraným nákladom.“; 

c)Vkladajú sa odseky 6 a 7:

„6. V prípade prevodu CO2 pochádzajúceho z materiálov alebo palív obsahujúcich pomernú časť uhlíka s nulovým emisným faktorom do zariadenia na zachytávanie odovzdávajúce zariadenie od svojich nahlásených emisií v súlade s odsekom 1 tohto článku odpočíta len množstvo CO2 pomerné k pomernej časti uhlíka, ktorá nepochádza z uhlíka s nulovým emisným faktorom. 

Prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 alebo úložiska monitoruje emisie z únikov, fugitívne emisie a vypustené emisie z akéhokoľvek CO2 spomenutého v prvom pododseku vrátane CO2 pochádzajúceho od subjektov nevykonávajúcich činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES a nahlási emisie tak, ako keby išlo o fosílny CO2. 

7. Prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 môže do emisií nahlásených v danom období nahlasovania zahrnúť akýkoľvek CO2 v tranzite, ktorý bol prevedený do iného zariadenia alebo infraštruktúry na prepravu CO2 najneskôr 31. januára nasledujúceho roka. Prevádzkovateľ každoročne zostavuje zoznam CO2 vstupujúceho do infraštruktúry na prepravu CO2 a opúšťajúceho ju a osobitne nahlasuje akýkoľvek CO2 v tranzite.“

26.Vkladá sa tento článok 49a:

„Článok 49a 
Emisie trvalo chemicky viazané v produkte

1.    Prevádzkovateľ odpočíta od emisií zo zariadenia každé množstvo CO2 pochádzajúce z uhlíka s nenulovým emisným faktorom v rámci činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktoré nie je emitované zo zariadenia, ale je trvalo chemicky viazané v produkte uvedenom v delegovanom nariadení prijatom podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/EC.

V prípade CO2 pochádzajúceho z materiálov alebo palív obsahujúcich pomernú časť uhlíka s nulovým emisným faktorom prevádzkovateľ odpočíta od emisií zo zariadenia len ten podiel CO2 trvalo chemicky viazaného v produkte uvedenom v delegovanom nariadení prijatom podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/EC, ktorý je úmerný pomernej časti uhlíka, ktorý nepochádza z uhlíka s nulovým emisným faktorom. 

2.    Na určenie množstva CO2 viazaného v produkte, ktorý spĺňa špecifikácie stanovené v odseku 1, prevádzkovateľ buď uplatní štandardnú metodiku v súlade s oddielmi 2 a 4 prílohy II k tomuto nariadeniu, alebo uplatní materiálovú bilanciu v súlade s článkom 25 tohto nariadenia s použitím palív a materiálov vstupujúcich do procesu a opúšťajúcich proces, v ktorom je CO2 chemicky viazaný ako príslušné zdrojové prúdy na tento výpočet, s prihliadnutím na všetky emisie zo spaľovania súvisiace s daným procesom. Na tento účel sa uplatňuje najvyššia úroveň v zmysle vymedzenia v prílohe II k tomuto nariadeniu, ako je stanovené v danej prílohe pre činnosť, z ktorej CO2 vzniká. Prevádzkovateľ však môže uplatniť najbližšiu nižšiu úroveň, pokiaľ k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že uplatnenie najvyššej úrovne v zmysle prílohy II k tomuto nariadeniu je technicky nerealizovateľné alebo vedie k neprimeraným nákladom.“

27.Názov kapitoly IV sa nahrádza takto:

„MONITOROVANIE EMISIÍ A VPLYVOV LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2“.

28.Článok 51 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Každý prevádzkovateľ lietadla monitoruje a nahlasuje za všetky lety emisie a vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktoré vykonáva počas obdobia nahlasovania a za ktoré zodpovedá.“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Na účely identifikácie jedinečného prevádzkovateľa lietadla podľa článku 3 písm. o) smernice 2003/87/ES, ktorý je zodpovedný za let, sa používa volací znak používaný na účely riadenia letovej prevádzky, ako sa stanovuje v položke 7 letového plánu. Volací znak určuje prevádzkovateľa lietadla takto:

a)ak položka 7 obsahuje označenie ICAO pre prevádzkovateľa lietadiel, jedinečným prevádzkovateľom lietadla je prevádzkovateľ lietadiel, ktorému bol pridelený uvedený identifikátor ICAO;

b)ak položka 7 obsahuje štátnu príslušnosť alebo spoločnú značku a registračnú značku lietadla, ktorá je výslovne uvedená v osvedčení leteckého prevádzkovateľa (alebo rovnocennom dokumente) alebo v doklade vydanom štátom a ktorá identifikuje prevádzkovateľa lietadla, potom je jedinečným prevádzkovateľom lietadla právnická alebo fyzická osoba, ktorá je držiteľom daného osvedčenia leteckého prevádzkovateľa (alebo rovnocenného osvedčenia) alebo ktorá je uvedená v doklade.“;

c)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Ak sa jedinečný prevádzkovateľ lietadla nedá identifikovať s použitím volacieho znaku, ako je uvedené v odseku 3, jedinečný prevádzkovateľ lietadla uvedený v bode o) článku 3 smernice 2003/87/ES, ktorý je zodpovedný za let, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má pracovný alebo iný zmluvný vzťah s kapitánom daného letu.“

29.V článku 52 ods. 1 sa prvé dva pododseky nahrádzajú takto:

„1. Prevádzkovateľ lietadla predloží príslušnému orgánu plán monitorovania určený na monitorovanie a nahlasovanie emisií a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, podľa článku 12 tohto nariadenia najneskôr štyri mesiace pred tým, ako začne vykonávať činnosti leteckej dopravy uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

Odchylne od prvého pododseku platí, že prevádzkovateľ lietadla, ktorý po prvýkrát vykonáva činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ktorú nebolo možné predvídať štyri mesiace vopred, alebo monitoruje a nahlasuje vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, predloží príslušnému orgánu plán monitorovania čo možno najskôr, no najneskôr šesť týždňov po vykonaní danej činnosti. Prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu primerane odôvodní, prečo nebolo možné plán monitorovania predložiť štyri mesiace vopred.“

30.Článok 53 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Každý prevádzkovateľ lietadla určí ročné emisie CO2 z činností leteckej dopravy vynásobením ročnej spotreby každého nezmiešaného paliva vyjadrenej v tonách príslušným emisným faktorom. 

V prípade zmiešaných leteckých palív prevádzkovateľ lietadla určí teoretické množstvo každého nezmiešaného paliva z celkového množstva daného zmiešaného leteckého paliva a príslušných údajov o zložení uplatnením týchto pravidiel: 

i)ak palivo obsahuje biomasu, prevádzkovateľ lietadla určí pomernú časť biomasy v súlade s článkom 54;

ii)ak palivo obsahuje palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivo, prevádzkovateľ lietadla určí pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo pomernú časť syntetického nízkouhlíkového paliva v súlade s článkom 54b;

iii)ak pomerná časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív nemá nulový emisný faktor a ak prevádzkovateľ lietadla chce využiť pridelenie nulového emisného faktora, určí pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu s nulovým emisným faktorom alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom v súlade s článkom 54c;

iv)ak pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom alebo pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom nie sú nulové, prevádzkovateľ lietadla vypočíta pomernú časť s nulovým emisným faktorom ako súčet pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom, pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom a pomernej časti syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom. Pomerná časť fosílií je súčet všetkých pomerných častí s nenulovým emisným faktorom;

v)prevádzkovateľ lietadla vypočíta množstvo každého nezmiešaného paliva ako celkové množstvo daného zmiešaného leteckého paliva vynásobené príslušnou pomernou časťou. 

Na účely písmena iv) tohto odseku platí, že ak prevádzkovateľ lietadla nevypočíta pomernú časť s nulovým emisným faktorom, pomerná časť fosílií je 100 %.“;

b)Vkladajú sa tieto odseky 1a a 1b:

„1a. Odchylne od odseku 1 na účely posúdenia prahových hodnôt emisií stanovených v článku 55 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, v článku 28a ods. 4 smernice 2003/87/ES a v položke „Letecká doprava“ v tabuľke v prílohe I k smernici 2003/87/ES prevádzkovateľ lietadla určí emisie CO2 vynásobením ročnej spotreby každého paliva jeho predbežným emisným faktorom.

1b. Na účely nahlasovania podľa článku 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1603 (*) prevádzkovateľ lietadla určí a nahlási emisie, ktoré sú výsledkom vynásobenia ročnej spotreby každého paliva jeho predbežným emisným faktorom.

(*)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1603 z 18. júla 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, pokiaľ ide o opatrenia prijaté Medzinárodnou organizáciou civilného letectva na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií z leteckej dopravy na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia (Ú. v. EÚ L 250, 30.9.2019, s. 10, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2019/1603/oj ). “;

c)V odseku 6 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„V prípade alternatívnych leteckých palív, ktoré nie sú biopalivami, palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnymi palivami vyrobenými z odpadu alebo syntetickými nízkouhlíkovými palivami, prevádzkovateľ lietadla určí emisný faktor v súlade s článkom 32 tohto nariadenia. V prípade takýchto palív sa určuje dolná výhrevnosť, ktorá sa nahlasuje ako informačná položka.“

31.Vkladá sa tento článok 53a:

„Článok 53a 
Pravidlá nahlasovania používania alternatívnych leteckých palív

1.Prevádzkovateľ lietadla monitoruje množstvo použitých alternatívnych leteckých palív a toto množstvo nahlási tak, že každému letu alebo dvojici letísk priradí príslušné množstvo použitých alternatívnych leteckých palív. 

2.Ak sa alternatívne letecké palivá dodávajú do lietadla vo fyzicky identifikovateľných dávkach, prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že alternatívne letecké palivo je priradené k letu bezprostredne po dotankovaní paliva v rámci tohto letu. 

Ak sa uskutoční viacero následných letov bez dotankovania paliva medzi nimi, prevádzkovateľ lietadla rozdelí množstvo alternatívneho paliva a pridelí ho týmto letom úmerne emisiám z týchto letov vypočítaným pomocou predbežného emisného faktora. 

3.Ak alternatívne letecké palivá nemožno na letisku fyzicky priradiť ku konkrétnemu letu, prevádzkovateľ lietadla priradí palivo k svojim letom, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES, úmerne emisiám z týchto letov odlietajúcich z daného letiska vypočítaným pomocou predbežného emisného faktora.

V tejto súvislosti musí prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukázať, že alternatívne letecké palivo bolo dodané do palivového systému letiska odletu v období nahlasovania, prípadne tri mesiace pred začiatkom daného obdobia nahlasovania alebo tri mesiace po jeho skončení. 

4.Na účely odsekov 2 a 3 prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že: 

i)celkové množstvo nárokovaného alternatívneho leteckého paliva nepresahuje celkové použitie paliva daného prevádzkovateľa lietadla na lety, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať podľa článku 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES a ktoré pochádzajú z letiska, na ktoré je alternatívne letecké palivo dodané; 

ii)množstvo alternatívneho leteckého paliva na lety, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať podľa článku 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES, nepresahuje celkové množstvo zakúpeného alternatívneho leteckého paliva, od ktorého sa odpočíta celkové množstvo alternatívnych leteckých palív predaných tretím stranám; 

iii)pomer medzi alternatívnymi leteckými palivami a fosílnymi palivami priradenými k letom agregovaným za dvojicu letísk nepresahuje maximálny limit zmiešavania v prípade daného typu paliva certifikovaného na základe uznávanej medzinárodnej normy; 

iv)nedochádza k dvojitému započítaniu toho istého množstva alternatívneho leteckého paliva, teda najmä že zakúpené alternatívne letecké palivo nie je predmetom tvrdenia, že bolo použité v skoršej správe, ani že bolo použité iným prevádzkovateľom lietadla alebo v inom systéme stanovovania cien uhlíka. 

Na účely písmen i) až iii) sa akékoľvek palivo, ktoré zostane v nádržiach po lete a pred dotankovaním, považuje za 100 % fosílne palivo. 

Na účely preukázania splnenia požiadaviek uvedených v písmene iv) môže prevádzkovateľ lietadla použiť údaje zaznamenané v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice.“

32.Články 54 a 54a sa nahrádzajú takto:

„Článok 54

Určovanie pomernej časti biomasy v biopalivách

1.Prevádzkovateľ lietadla určí pomernú časť biomasy zmiešaných leteckých palív obsahujúcich biopalivá. Prevádzkovateľ lietadla môže buď predpokladať neprítomnosť biopaliva a použiť predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti fosílií, alebo určiť pomernú časť biopaliva v súlade s odsekmi 2 alebo 3. Prevádzkovateľ lietadla použije pre nezmiešané biopalivá predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti biomasy. 

Odchylne od prvého pododseku sa prevádzkovateľ lietadla používajúci zmiešané letecké palivá obsahujúce biopalivá môže rozhodnúť monitorovať obsah biopalív a obsah fosílnych leteckých palív ako samostatné zdrojové prúdy, ak dôkazy poskytnuté dodávateľmi paliva takýto prístup umožňujú.

2.Ak sú biopalivá fyzicky zmiešané s fosílnymi palivami a dodávané do lietadla vo fyzicky identifikovateľných dávkach, prevádzkovateľ lietadla môže vykonať analýzy v súlade s článkami 32 až 35 s cieľom určiť pomernú časť biomasy na základe príslušnej normy a analytických metód stanovených v uvedených článkoch za predpokladu, že použitie uvedenej normy a uvedených analytických metód schváli príslušný orgán. Ak prevádzkovateľ lietadla poskytne príslušnému orgánu dôkaz o tom, že takéto analýzy by viedli k neprimeraným nákladom alebo sú technicky nerealizovateľné, prevádzkovateľ lietadla môže pri odhade obsahu biopaliva vychádzať z materiálovej bilancie zmiešania zakúpených fosílnych palív a biopalív. Ak sa pomerná časť biomasy určila pomocou materiálovej bilancie podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001, nevyžaduje sa žiaden dôkaz o neprimeranosti nákladov alebo technickej nerealizovateľnosti. 

3.Ak sa zakúpené dávky biopalív fyzicky nedodajú do konkrétneho lietadla, prevádzkovateľ lietadla analýzy na určenie pomernej časti biomasy v použitých palivách nepoužije. Prevádzkovateľ lietadla môže určiť pomernú časť biomasy pomocou záznamov o nákupe biopaliva s rovnocenným energetickým obsahom.

Článok 54a 
Osobitné ustanovenia týkajúce sa oprávnených leteckých palív

1.Na účely článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES komerčný prevádzkovateľ lietadla zavedie, dokumentuje, vykonáva a udržiava písomný postup s cieľom monitorovať akékoľvek množstvá nezmiešaného oprávneného leteckého paliva (v tonách) použitého na podzvukové lety a vo svojej ročnej správe o emisiách nahlási nárokované množstvá oprávnených leteckých palív ako samostatnú informačnú položku. 

2.Na účely odseku 1 prevádzkovateľ lietadla zabezpečí, aby akékoľvek nárokované množstvo oprávneného leteckého paliva bolo certifikované v súlade s článkom 30 smernice (EÚ) 2018/2001, alebo zabezpečí inú certifikáciu prípustnú podľa nariadenia 2023/2405. Príslušný orgán môže prevádzkovateľovi lietadla povoliť použiť údaje zaznamenané v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice. V prípade následného nesúladu, pokiaľ ide o dôkaz o udržateľnosti množstiev zrušených v uvedených databázach, príslušný orgán overené množstvá nezmiešaných oprávnených leteckých palív náležite opraví.

3.Prevádzkovateľ lietadla môže v prípade zmiešaných leteckých palív buď predpokladať neprítomnosť oprávneného leteckého paliva a použiť predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti fosílií, alebo určiť množstvo nezmiešaného oprávneného leteckého paliva v súlade s odsekom 3a.

3a. Prevádzkovateľ lietadla určí množstvo nezmiešaného oprávneného leteckého paliva ako súčet nezmiešaných alternatívnych palív oprávnených podľa článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES, ako je to určené v súlade s článkom 53 ods. 1 tohto nariadenia. Nezmiešané oprávnené palivá sa priradia ku každému letu alebo dvojici letísk v súlade s odsekmi 4 alebo 5. 

4.Ak sa oprávnené letecké palivá dodávajú do lietadla vo fyzicky identifikovateľných dávkach, prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že oprávnené letecké palivo je priradené k letu bezprostredne po dotankovaní paliva v rámci tohto letu. 

Ak sa uskutoční viacero následných letov bez dotankovania paliva medzi nimi, prevádzkovateľ lietadla rozdelí množstvo oprávnených leteckých palív a pridelí ho týmto letom úmerne emisiám z týchto letov vypočítaným pomocou predbežného emisného faktora. 

5.Ak oprávnené letecké palivo nemožno na letisku fyzicky priradiť ku konkrétnemu letu, prevádzkovateľ lietadla priradí oprávnené letecké palivá k svojim letom, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES, a k letom, na ktoré sa vzťahuje článok 3c ods. 8 danej smernice, úmerne emisiám z týchto letov odlietajúcich z daného letiska vypočítaným pomocou predbežného emisného faktora.

Na tento účel musí prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukázať, že oprávnené letecké palivo bolo dodané do palivového systému letiska odletu v období nahlasovania, prípadne tri mesiace pred začiatkom daného obdobia nahlasovania alebo tri mesiace po jeho skončení. 

6.Na účely odsekov 4 a 5 tohto článku prevádzkovateľ lietadla príslušnému orgánu uspokojivo preukáže, že: 

a)celkové množstvo nárokovaného oprávneného leteckého paliva nepresahuje celkové použitie paliva daného prevádzkovateľa lietadla za lety, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať podľa článku 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES, a za lety, na ktoré sa vzťahuje článok 3c ods. 8 danej smernice, ktoré pochádzajú z letiska, na ktorom je oprávnené letecké palivo dodávané; 

b)množstvo oprávneného leteckého paliva za lety, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať podľa článku 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES, a za lety, na ktoré sa vzťahuje článok 3c ods. 8 danej smernice, nepresahuje celkové množstvo zakúpeného oprávneného leteckého paliva, od ktorého sa odpočíta celkové množstvo oprávnených leteckých palív predaných tretím stranám; 

c)pomer medzi oprávnenými leteckými palivami a fosílnymi palivami priradenými k letom agregovaným za dvojicu letísk nepresahuje maximálny limit zmiešavania v prípade daného typu paliva certifikovaného na základe uznávanej medzinárodnej normy; 

d)nedochádza k dvojitému započítaniu toho istého množstva oprávneného leteckého paliva, teda najmä že zakúpené oprávnené letecké palivo nie je predmetom tvrdenia, že bolo použité v skoršej správe, ani že bolo použité iným prevádzkovateľom lietadla alebo v inom systéme stanovovania cien uhlíka. 

Na účely písmen a), b) a c) sa 100 % akéhokoľvek paliva, ktoré zostane v nádržiach po lete a pred dotankovaním, považuje za neoprávnené palivo. 

Na účely preukázania splnenia požiadaviek uvedených v písmene d) môže prevádzkovateľ lietadla použiť údaje zaznamenané v databáze Únie zriadenej podľa článku 31a smernice (EÚ) 2018/2001 alebo vo vnútroštátnej databáze zriadenej členským štátom v súlade s článkom 31a ods. 5 uvedenej smernice.“ 

33.Vkladajú sa tieto články 54b a 54c:

„Článok 54b 
Určovanie pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív

1.Prevádzkovateľ lietadla určí pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív v zmiešaných leteckých palivách obsahujúcich palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivo. Prevádzkovateľ lietadla môže buď predpokladať neprítomnosť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva a použiť predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti fosílií, alebo určiť pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva v súlade s odsekmi 2 alebo 3. Prevádzkovateľ lietadla použije pre nezmiešané palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo nezmiešané syntetické nízkouhlíkové palivo predvolenú hodnotu 100 % pomernej časti paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo 100 % pomernej časti syntetického nízkouhlíkového paliva.

Odchylne od prvého pododseku sa prevádzkovateľ lietadla používajúci zmiešané letecké palivá obsahujúce palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivo môže rozhodnúť monitorovať obsah daného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva a obsah iných fosílnych leteckých palív ako samostatné zdrojové prúdy, ak dôkazy poskytnuté dodávateľmi paliva takýto prístup umožňujú.

2.Ak sa palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivo vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivo fyzicky zmiešava s fosílnymi palivami a do lietadla sa dodáva vo fyzicky identifikovateľných dávkach, prevádzkovateľ lietadla vychádza pri odhade obsahu paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo obsahu syntetického nízkouhlíkového paliva z materiálovej bilancie podľa článku 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001, ktorá vyjadruje zmiešavanie fosílnych palív a zakúpeného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva. 

3.Ak sa dávky zakúpeného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva fyzicky ku konkrétnemu lietadlu nedodávajú, môže prevádzkovateľ lietadla určiť pomernú časť daného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo pomernú časť daného syntetického nízkouhlíkového paliva pomocou záznamov o nákupe paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílneho paliva vyrobeného z odpadu alebo syntetického nízkouhlíkového paliva s rovnocenným energetickým obsahom.

Článok 54c 
Podmienky pridelenia nulového emisného faktora biopalivám, palivám z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílnym palivám vyrobeným z odpadu a syntetickým nízkouhlíkovým palivám prevádzkovateľmi lietadiel

1.Prevádzkovateľ lietadla môže započítať pomernú časť biomasy v zmiešanom leteckom palive k pomernej časti biomasy s nulovým emisným faktorom, len pokiaľ obsah biopaliva spĺňa kritériá stanovené v článku 38 ods. 5.

2.Prevádzkovateľ lietadla môže započítať pomernú časť paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu v zmiešanom leteckom palive k pomernej časti paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu s nulovým emisným faktorom, len pokiaľ obsah daného paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílneho paliva vyrobeného z odpadu spĺňa kritériá stanovené v článku 39a ods. 3. 

3.Prevádzkovateľ lietadla môže započítať pomernú časť syntetického nízkouhlíkového paliva v zmiešanom leteckom palive k pomernej časti syntetického nízkouhlíkového paliva s nulovým emisným faktorom, len pokiaľ obsah syntetického nízkouhlíkového paliva spĺňa kritériá stanovené v článku 39a ods. 4.

4.Prevádzkovateľ lietadla môže nahlásiť biopalivá, palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu s nulovým emisným faktorom a syntetické nízkouhlíkové palivá s nulovým emisným faktorom, len pokiaľ tieto palivá s nulovým emisným faktorom spĺňajú podmienku maximálneho množstva použitého paliva určeného v súlade s článkom 53a tohto nariadenia, a to v prípade letov, pri ktorých sa musia kvóty odovzdať podľa článku 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES.“ 

34.V článku 55 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. Odchylne od článku 53 môžu malé zdroje emisií a prevádzkovatelia lietadiel, ktorých celkové ročné emisie z iných letov ako z letov uvedených v článku 28a ods. 1 písm. a) a článku 3c ods. 8 smernice 2003/87/ES sú nižšie ako 3 000 ton CO2, odhadnúť spotrebu paliva na základe vzdialenosti za dvojicu letísk pomocou nástrojov zavedených Eurocontrolom alebo inou relevantnou organizáciou, ktoré dokážu spracovávať všetky relevantné informácie o letovej prevádzke a zabrániť akémukoľvek podhodnoteniu emisií.“

35.Vkladajú sa tieto články 56a a 56b:

„Článok 56a

Výpočet ekvivalentu CO2 pre vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2

1.Každý prevádzkovateľ lietadla monitoruje vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, zo svojich činností vykonávaných letúnmi vybavenými prúdovými motormi v ekvivalente CO2 [CO2(e)] na jeden let.

2.Prevádzkovateľ lietadla vypočíta CO2(e) na jeden let pomocou metriky GWP, konkrétne GWP20, GWP50 a GWP100, čoho výsledkom budú tri hodnoty CO2(e) za tri časové horizonty (20, 50 a 100 rokov) za každý monitorovaný let. 

3.Prevádzkovateľ lietadla použije účinnosť v zmysle vymedzenia v tomto nariadení a v NEATS na upresnenie metriky GWP, ako je uvedené v odseku 2, na výpočet CO2(e) za jeden let, pokiaľ prevádzkovateľ lietadla neposkytne príslušnému orgánu dôkaz o tom, že účinnosť nie je možné použiť. 

4.Na výpočet CO2(e) za jeden let každý prevádzkovateľ lietadla uplatní taký prístup k výpočtu CO2(e), ktorý zohľadňuje tieto prvky:

a)modul spaľovania paliva a modul odhadu emisií v zmysle oddielu 3 prílohy IIIa; 

b)metóda C, ktorá pozostáva z prístupu založeného na počasí, a metóda D, ktorá pozostáva zo zjednodušeného prístupu založeného na polohe, v zmysle oddielu 4 prílohy IIIa;

c)prístup predvolených hodnôt, ktorý sa použije v prípade chýbajúcich údajov, v zmysle oddielu 5 prílohy IIIa a prílohy IIIb. 

Metóda C a metóda D vychádzajú zo vstupných údajov z modulov uvedených v písmene a) tohto odseku, z údajov od prevádzkovateľa lietadla a príslušných meteorologických údajov od prevádzkovateľa lietadla alebo zo zdrojov tretích strán.

5.Každý prevádzkovateľ lietadla používa metódu C na výpočet CO2(e) za jeden let. 

6.Odchylne od odseku 5 môžu malé zdroje emisií v zmysle článku 55 ods. 1 používať metódu D. 

7.Na uplatnenie modelov výpočtu CO2(e) na svoje lety musia prevádzkovatelia lietadiel splniť všetky tieto podmienky, a to buď pomocou NEATS, podľa oddielu 2 v prílohe IIIa, vlastných IT nástrojov alebo IT nástrojov tretích strán, alebo kombinácie NEATS a týchto nástrojov: 

a)    tieto nástroje spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe IIIa, pokiaľ ide o modul odhadu emisií v oddieloch 3, 4 a 5 uvedenej prílohy; 

b)    ak sú potrebné rozšírené meteorologické údaje v zmysle prílohy IIIa, tieto nástroje používajú rovnaký spoločný referenčný model numerického predpovedania počasia (NWP) a meteorologické údaje, ako sú údaje poskytované prostredníctvom NEATS;

c)    tieto nástroje na účel overovania umožňujú a uľahčujú prístup k monitorovaným údajom v súlade s oddielom 4 v prílohe IIIa;

d)    tieto nástroje zaisťujú bezpečné uloženie monitorovaných údajov počas najmenej dvoch rokov, a to s funkciami zálohovania a obnovy;

e)    tieto nástroje spĺňajú zásady stanovené v článku 75 ods. 1. 

8.Ak prevádzkovateľ lietadla plánuje používať nástroje uvedené v odseku 7, ktoré sú iné ako modul spotreby paliva, najskôr Komisii predloží technické špecifikácie daných nástrojov. Komisia posúdi špecifikácie daných nástrojov a ak nástroje budú spĺňať požiadavky tohto nariadenia, nástroje schváli. Po schválení prevádzkovateľ lietadla podrobnejšie opíše technické špecifikácie nástrojov a pracovný postup v pláne monitorovania.

Článok 56b

Monitorovanie údajov

1.Prevádzkovateľ lietadla monitoruje údaje uvedené v oddiele 4 prílohy IIIa. 

2.Monitorované údaje uvedené v odseku 1 získava prevádzkovateľ lietadla, a to aj zo zapisovača letových údajov daného lietadla, ak je k dispozícii.

3.Odchylne od odseku 2 sa môže prevádzkovateľ lietadla rozhodnúť využívať jeden z týchto prostriedkov na monitorovanie niektorých alebo všetkých údajov: 

a) zdroje nezávislých tretích strán, ako je Eurocontrol;

b) systém NEATS, ako je opísaný v oddiele 2 prílohy IIIa.

4.Ak chýbajú údaje a prevádzkovateľ lietadla preukázal, že dané údaje nedokáže získať zo systému NEATS ani inými metódami, použije predvolené hodnoty v zmysle oddielu 5 v prílohe IIIa a prílohy IIIb. 

5.Prevádzkovateľ lietadla poskytne overovateľovi prístup ku všetkým údajom, ktoré sú potrebné na overenie, vrátane dôverných údajov. Na žiadosť prevádzkovateľa lietadla príslušný orgán naloží s informáciami poskytnutými prevádzkovateľom lietadla ako s dôvernými informáciami. 

6.Ak nie je možné použiť NEATS pre jeho nedostupnosť, prevádzkovateľ lietadla monitoruje prinajmenšom informácie o lete a vlastnosti lietadla pri lete. V takomto prípade prevádzkovateľ lietadla vypočíta CO2(e) na jeden let neskôr, a to najneskôr potom, čo Komisia sprístupní systém NEATS.

7.Ak nie je možné použiť spoločný referenčný model NWP pre jeho nedostupnosť v systéme NEATS, prevádzkovateľ lietadla odchylne od článku 56a ods. 5 použije metódu D. Keď sa spoločný referenčný model NWP sprístupní, prevádzkovateľ lietadla použije príslušnú metódu v súlade s článkom 56a ods. 5 a 6.

8.NEATS sa podľa potreby aktualizuje.“

36.Článok 58 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla zavedie, zdokumentuje, vykonáva a udržiava písomné postupy pre činnosti súvisiace s tokom údajov na monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a zabezpečí, aby ročná správa o emisiách, ktorá bola vypracovaná na základe činností súvisiacich s tokom údajov, neobsahovala skreslené údaje a bola v súlade s plánom monitorovania, danými písomnými postupmi a týmto nariadením.“; 

b)V odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) jednotlivé kroky v rámci toku údajov od primárnych údajov po ročné emisie a vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ktoré odzrkadľujú postupnosť a interakciu medzi činnosťami súvisiacimi s tokom údajov vrátane príslušných vzorcov a krokov uplatnených na agregáciu údajov;“.

37.Článok 66 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Postup v prípade chýbajúcich údajov pri nahlasovaní emisií“;

b)V odseku 2 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Ak počet letov s chýbajúcimi údajmi uvedenými v prvých dvoch pododsekoch predstavuje viac ako 5 % letov nahlásených za rok, prevádzkovateľ lietadla o tom bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán a prijme nápravné opatrenie na zlepšenie metodiky monitorovania.“ 

38.V článku 68 sa vkladajú tieto odseky 5 a 6:

„5. Prevádzkovateľ lietadla predloží príslušnému orgánu za rovnakých podmienok, ako je uvedené v odseku 1, samostatnú správu priloženú k ročnej správe o emisiách, ktorá sa zaoberá ročnými vplyvmi leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2.

6. Samostatná správa uvedená v odseku 5 musí obsahovať aspoň informácie uvedené v oddiele 2a prílohy X.“ 

39.V článku 69 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Každý prevádzkovateľ pravidelne kontroluje, či je možné vylepšiť používanú metodiku monitorovania.“

40.Článok 70 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Príslušný orgán vykoná konzervatívny odhad emisií zariadenia alebo prevádzkovateľa lietadla a v príslušných prípadoch vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, prevádzkovateľa lietadla vo všetkých týchto prípadoch:“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Ak overovateľ uviedol v správe o overení podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2067 výskyt nezávažných skreslených údajov, ktoré prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla neopravil pred vydaním správy o overení, príslušný orgán posúdi dané skreslené údaje a v prípade potreby vykoná konzervatívny odhad emisií a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, zariadenia alebo prevádzkovateľa lietadla. Príslušný orgán informuje prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľa lietadla, či sa v ročnej správe o emisiách požadujú opravy a ak áno, spresní aké. Prevádzkovateľ alebo prevádzkovateľ lietadla sprístupní uvedené informácie overovateľovi.“

41.Článok 72 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1. Celkové ročné emisie každého zo skleníkových plynov CO2, N2O a PFC, ako aj vplyvy leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, sa nahlásia ako zaokrúhlené tony CO2 alebo CO2(e). Celkové ročné emisie zo zariadenia sa vypočítajú ako súčet zaokrúhlených hodnôt CO2, N2O a PFC.“

42.Článok 75d ods. 3 sa mení takto:

a)V druhom pododseku sa pojem „biomasa“ nahrádza pojmom „palivá s nulovým emisným faktorom“;

b)Tretí pododsek sa nahrádza takto:

„Na účely tohto odseku sa uplatňuje článok 38 ods. 5 a článok 39a ods. 3 za predpokladu, že regulovaný subjekt má k dispozícii príslušné informácie o kritériách udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre palivá s nulovým emisným faktorom používané na spaľovanie.“

43.    Článok 75e sa mení takto:

a)V odseku 2 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)„subjekt kategórie A, ak priemerné overené ročné emisie za dva roky prechádzajúce obdobiu nahlasovania pred uplatnením faktora rozsahu sa v rokoch 2027 až 2030 rovnajú alebo sú nižšie ako 50 000 ton CO2(e) bez započítania CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom; 

b)subjekt kategórie B, ak priemerné overené ročné emisie za dva roky predchádzajúce obdobiu nahlasovania pred uplatnením faktora rozsahu sú v rokoch 2027 až 2030 vyššie ako 50 000 ton CO2(e) bez započítania CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom;“; 

b)V odseku 3 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) prúdy paliva de minimis“, ak prúdy paliva vybrané regulovaným subjektom spoločne zodpovedajú množstvu menej ako 1 000 ton fosílneho CO2 ročne pred uplatnením faktora rozsahu;“; 

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Ak priemerné ročné overené emisie použité na určenie kategórie regulovaného subjektu podľa odseku 2 nie sú k dispozícii alebo už viac na účely odseku 2 nie sú reprezentatívne, regulovaný subjekt použije na určenie svojej kategórie konzervatívny odhad priemerných ročných emisií vypočítaný pred uplatnením faktora rozsahu bez započítania CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom.“; 

d)Vkladá sa tento odsek 4a:

„4a. Odchylne od odsekov 2, 3 a 4 môže príslušný orgán pred rokom 2027 umožniť regulovanému subjektu klasifikovať seba a každý prúd paliva na základe emisií po uplatnení faktora rozsahu s vylúčením CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom, ak regulovaný subjekt k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že faktor rozsahu uplatnený na klasifikáciu bude aj v ďalších rokoch naďalej reprezentatívny.“;

e)Odsek 5 sa vypúšťa.

44.Názov pododdielu 4 sa nahrádza takto:

„Zaobchádzanie s biomasou, syntetickými nízkouhlíkovými palivami, palivami z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnymi palivami vyrobenými z odpadu“.

45.Článok 75m sa mení takto:

a)Názov a úvodná veta v prvom odseku sa nahrádzajú takto:

„Článok 75m 
Uvoľňovanie prúdov paliva obsahujúcich biomasu, syntetické nízkouhlíkové palivá, palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílne palivá vyrobené z odpadu

1.    Uplatňuje sa článok 38, článok 39 ods. 1, 3 a 4 a článok 39a. Na uvedený účel:“;

b)V odseku 3 sa pojem „pomerná časť biomasy“ nahrádza pojmom „pomerná časť uhlíka s nulovým emisným faktorom“.

46.Článok 75n sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Príslušný orgán môže považovať regulovaný subjekt za regulovaný subjekt s nízkymi emisiami, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: 

a) priemerné overené ročné emisie za dva roky predchádzajúce obdobiu nahlasovania pred uplatnením faktora rozsahu boli v rokoch 2027 až 2030 nižšie ako 1 000 ton CO2 ročne bez započítania CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom; 

b) priemerné ročné emisie daného regulovaného subjektu uvedené v overených správach o emisiách za obdobie obchodovania, ktoré bezprostredne predchádza súčasnému obdobiu obchodovania, vypočítané pred uplatnením faktora rozsahu, boli od roku 2031 nižšie ako 1 000 ton CO2 ročne bez započítania CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom; 

c) ak priemerné ročné emisie uvedené v písmene a) nie sú k dispozícii alebo už viac nie sú reprezentatívne na účely písmena a), ale ročné emisie daného regulovaného subjektu vypočítané pred uplatnením faktora rozsahu a bez započítania CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom budú na základe metódy konzervatívneho odhadu počas nadchádzajúcich piatich rokov nižšie ako 1 000 ton CO2(e) ročne.“; 

b)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Odchylne od odseku 1 môže pred rokom 2027 príslušný orgán považovať regulovaný subjekt za regulovaný subjekt s nízkymi emisiami na základe emisií po uplatnení faktora rozsahu s vylúčením CO2 pochádzajúceho z palív s nulovým emisným faktorom, ak regulovaný subjekt k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že faktor rozsahu uplatnený na klasifikáciu bude aj v ďalších rokoch naďalej reprezentatívny.“ 

47.Príloha I sa mení takto:

a)Oddiel 1 sa mení takto:

i)V bode 4 písm. g) sa pojem „biomasa“ nahrádza pojmom „palivá s nulovým emisným faktorom“; 

ii) V bode 7 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f) v príslušných prípadoch opis metódy konzervatívneho odhadu použitej na určenie pomernej časti s nulovým emisným faktorom a pomernej časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom vo vlastnom alebo prevedenom CO2 v súlade s článkami 48, 49 alebo 49a;“;

iii)Bod 8 sa nahrádza takto:

„8. Podrobný opis metodiky monitorovania, ak je v súlade s článkom 49a CO2 chemicky viazaný, v prípade potreby v podobe opisu použitých písomných postupov vrátane týchto postupov: 

a)postupy na určenie toho, či produkt, v ktorom je CO2 trvalo chemicky viazaný v súlade s článkom 49a ods. 1 tohto nariadenia, spĺňajú požiadavky stanovené v delegovanom nariadení podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES a typy použitia týchto produktov; 

b)opis metodiky výpočtu na určenie množstiev CO2 trvalo chemicky viazaného v súlade s článkom 49a ods. 2.“; 

iv)Vkladajú sa tieto body 9 a 9a:

„9.    V prípade potreby opis postupu použitého na posúdenie toho, či sú zdrojové prúdy s nulovým emisným faktorom v súlade s článkom 38 ods. 5 alebo článkom 39a ods. 3 alebo článkom 39a ods. 4;

9a. V príslušných prípadoch opis postupu použitého na určenie množstiev bioplynu s nulovým emisným faktorom na základe záznamov o nákupe v súlade s článkom 39 ods. 4, alebo množstiev palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom v súlade s článkom 39a ods. 5;“; 

b)Oddiel 2 sa mení takto:

i) Odsek 1 sa mení takto:

– Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) opis postupov, systémov a zodpovedností používaných na aktualizáciu úplnosti zoznamu zdrojov emisií počas sledovaného roku na účely zabezpečenia úplnosti monitorovania a nahlasovania emisií a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, vlastnených lietadiel, ako aj prenajatých lietadiel;“;

– Písmená k), l) a m) sa nahrádzajú takto:

„k) potvrdenie, či prevádzkovateľ lietadla plánuje použiť akékoľvek z nástrojov uvedených v článku 55 ods. 2 tohto nariadenia a či plánuje použiť zjednodušenie podľa článku 28a ods. 4 smernice 2003/87/ES;

l) v príslušných prípadoch opis postupu použitého na posúdenie, či biopalivo s nulovým emisným faktorom, palivo z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu s nulovým emisným faktorom, fosílne palivo vyrobené z odpadu s nulovým emisným faktorom alebo syntetické nízkouhlíkové palivo s nulovým emisným faktorom spĺňa článok 54c tohto nariadenia; 

m) v príslušných prípadoch opis postupu použitého na určenie množstiev alternatívnych leteckých palív v súlade s článkom 53 ods. 1 a na zabezpečenie toho, že nahlásené nezmiešané palivá spĺňajú podmienky stanovené v článku 53a tohto nariadenia;“; 

– Písmeno o) sa nahrádza takto:

„o) v príslušných prípadoch opis postupu použitého na určenie množstiev oprávnených alternatívnych leteckých palív v súlade s článkom 54a ods. 3 a na zabezpečenie toho, že nahlásené palivá spĺňajú podmienky stanovené v článku 54a ods. 4 a 5 tohto nariadenia;“;

– Vkladajú sa tieto písmená p) a q):

„p) potvrdenie o tom, či prevádzkovateľ lietadla prevádzkuje akékoľvek lety podľa článku 56a ods. 1; 

q) potvrdenie o tom, či prevádzkovateľ lietadla plánuje na určovanie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, používať len NEATS, alebo či pre všetky monitorované údaje alebo ich časť plánuje používať svoje vlastné IT nástroje alebo IT nástroje tretích strán v zmysle článku 56a ods. 7;“; 

ii) V odseku 2 sa úvodná veta nahrádza takto:

„2. Na účely monitorovania emisií obsahuje plán monitorovania v prípade prevádzkovateľov lietadiel, ktorí nie sú malými zdrojmi emisií podľa článku 55 ods. 1 alebo ktorí neplánujú využiť nástroj určený pre malé zdroje emisií podľa článku 55 ods. 2, tieto informácie:“;

iii) Vkladá sa tento bod 3:

„3. Na účely monitorovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, plán monitorovania obsahuje v relevantných prípadoch tieto informácie v prípade prevádzkovateľov lietadiel, ktorí na určenie vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, nepoužívajú len systém NEATS:

a)opis modulu spotreby paliva a modulu na odhad emisií, modelu výpočtu CO2(e) a súvisiacich IT nástrojov, ktoré prevádzkovateľ lietadla plánuje používať;

b)opis a diagram procesu monitorovania údajov súvisiacich s modelom výpočtu CO2(e), ako je opísané v oddiele 4 prílohy IIIa k tomuto nariadeniu; 

c)opis písomného postupu na zabezpečenie toho, aby sa ako vstup do modelov výpočtu CO2(e) používali primerané údaje v súlade s prílohou IIIa k tomuto nariadeniu a aby sa zohľadnili klimatické vplyvy všetkých činiteľov nesúvisiacich s CO2 na základe jednotlivých letov; 

d)opis písomného postupu na identifikáciu a posúdenie chýbajúcich údajov a uplatňovanie predvolených hodnôt opísaných v oddiele 5 prílohy IIIa a prílohe IIIb k tomuto nariadeniu na doplnenie chýbajúcich údajov.“; 

c)V oddiele 4 sa bod 3 nahrádza takto:

„3. v prípade potreby opis postupu použitého na posúdenie toho, či sú prúdy paliva s nulovým emisným faktorom v súlade s článkom 38 ods. 5 alebo článkom 39a ods. 3 alebo 4 a prípadne s článkom 75m ods. 2 tohto nariadenia;“.

48.Príloha II sa mení takto:

a)Oddiel 1 sa mení takto:

i) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„Ak tabuľka 1 neobsahuje činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES a neuplatňuje sa hmotnostná bilancia stanovená v článku 25 tohto nariadenia, prevádzkovateľ na uvedené činnosti uplatní úrovne uvedené v tabuľke 1 v rámci kategórie „Spaľovanie palív a palív použitých ako vstupný materiál.“;

ii) Tabuľka 1 sa mení takto:

– V jedenástom riadku sa názov „Rafinácia minerálnych olejov“ nahrádza takto:

„Rafinácia olejov“; 

– V päťdesiatom prvom riadku sa názov „Výroba primárneho hliníka“ nahrádza takto:

„Výroba primárneho hliníka alebo oxidu hlinitého“; 

– Na koniec tejto tabuľky sa dopĺňa tento riadok:

„

“;

b)V oddiele 2.1 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Ak je pre zmiešané palivo alebo pre materiál určená pomerná časť biomasy alebo pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív, vymedzené úrovne sa vzťahujú na predbežný emisný faktor. V prípade fosílnych palív a materiálov sa úrovne vzťahujú na emisný faktor.“;

c)Oddiel 2.4 sa nahrádza takto:

„2.4. Úrovne pre pomernú časť biomasy

Úroveň 1: Prevádzkovateľ uplatňuje uplatniteľnú hodnotu zverejnenú príslušným orgánom alebo Komisiou alebo hodnoty podľa článku 31 ods. 1. 

Úroveň 2: Prevádzkovateľ uplatňuje metódu odhadu schválenú podľa článku 39 ods. 2 druhého pododseku. 

Úroveň 3a: Prevádzkovateľ uplatňuje analýzy podľa článku 39 ods. 2 prvého pododseku a podľa článkov 32 až 35. 

Úroveň 3b: V prípade palív pochádzajúcich z výrobného procesu s definovanými a so sledovateľnými vstupnými prúdmi môže prevádzkovateľ pri odhade vychádzať z materiálovej bilancie fosílneho uhlíka a uhlíka biomasy vstupujúceho do procesu a opúšťajúceho proces, napr. zo systému hmotnostnej bilancie v súlade s článkom 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001.

Ak prevádzkovateľ predpokladá pomernú časť fosílií vo výške 100 % v súlade s článkom 39 ods. 1 tohto nariadenia, pre pomernú časť biomasy sa neurčí žiadna úroveň.“;

d)Vkladá sa tento oddiel 2.5:

„2.5. Úrovne pre pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív

Úroveň 1: Prevádzkovateľ určí pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív na základe systému materiálovej bilancie v súlade s článkom 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001.

Ak prevádzkovateľ predpokladá pomernú časť fosílií vo výške 100 % v súlade s článkom 39a ods. 1 tohto nariadenia, pre pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív sa neurčí žiadna úroveň.“;

e)Oddiel 3.1 sa mení takto:

i)Tretí odsek sa nahrádza takto:

„Ak je pre zmiešané palivo alebo pre materiál určená pomerná časť biomasy alebo pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív, vymedzené úrovne sa vzťahujú na celkový obsah uhlíka. Pomerná časť biomasy v uhlíku sa určí pomocou úrovní vymedzených v oddiele 2.4 tejto prílohy. Pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív sa určí pomocou úrovní vymedzených v oddiele 2.5 tejto prílohy.“; 

ii)V názve úrovne 2b sa prvá veta nahrádza takto:

„Úroveň 2b: Prevádzkovateľ odvodí obsah uhlíka z emisných faktorov pre palivo na základe jednej z týchto zaužívaných zástupných hodnôt v kombinácii s empirickou koreláciou, ktorá sa určuje aspoň raz ročne v súlade s článkami 32 až 35 tohto nariadenia:“; 

f)Dopĺňa sa tento oddiel 3.4:

„3.4. Úrovne pre pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív

Použijú sa úrovne vymedzené v oddiele 2.5 tejto prílohy.“; 

g)g) V oddiele 4 sa pred oddiel 4.1 vkladá tento odsek:

„Odchylne od ustanovení v tomto oddiele a nasledujúcich pododdieloch môžu prevádzkovatelia emisie z procesov z materiálov uvádzať ako nulové, ak dané materiály spĺňajú všetky tieto podmienky: 

i)nespadajú do vymedzenia pojmov „palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ alebo „fosílne palivá vyrobené z odpadu“ alebo „syntetické nízkouhlíkové palivá“; 

ii)boli vyrobené v inom zariadení, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES; 

iii)na výrobu týchto materiálov bol CO2 chemicky viazaný;

iv)zariadenie, ktoré emitovalo CO2 uvedený v bode iii), tento CO2 zahrnulo do svojej ročnej správy o emisiách;

v)nespĺňajú špecifikáciu produktu, ktorý je uvedený v delegovanom nariadení prijatom podľa článku 12 ods. 3b smernice 2003/87/ES.“; 

h) Dopĺňa sa tento oddiel 4.7:

„4.7. Úrovne pre pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív

Použijú sa úrovne vymedzené v oddiele 2.5 tejto prílohy.“ 

49.Príloha IIa sa mení takto:

a)V oddiele 2.1 sa za prvý pododsek vkladá druhý pododsek:

„Ak je pre zmiešané palivo určená pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív, vymedzené úrovne sa vzťahujú na predbežný emisný faktor.“;

b)Vkladá sa tento oddiel 2.3a:

„2.3a. Úrovne pre pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív

Úroveň 1: Prevádzkovateľ určí pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív na základe systému materiálovej bilancie v súlade s článkom 30 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001.

Ak prevádzkovateľ predpokladá pomernú časť fosílií vo výške 100 % v súlade s článkom 39a ods. 1 tohto nariadenia, pre pomernú časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo pomernú časť syntetických nízkouhlíkových palív sa neurčí žiadna úroveň.“.

50.V prílohe III sa názov nahrádza takto:

„Metodiky monitorovania pre emisie z leteckej dopravy
(článok 53)“.

51.Vkladajú sa tieto prílohy IIIa a IIIb:

„PRÍLOHA IIIa 

Metodiky monitorovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2 (článok 56a) 

1.    VYMEDZENIE POJMOV VZŤAHUJÚCICH SA NA VPLYVY LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2 

1.„informácie o lete“ sú prinajmenšom volací znak v zmysle článku 51 tohto nariadenia, deň a čas odletu a príletu daného letu vyjadrené v koordinovanom svetovom čase (UTC) a kódy ICAO a/alebo identifikátory polohy Medzinárodnej organizácie civilného letectva pre letisko odletu a cieľové letisko daného letu, umožňujúce jednoznačnú identifikáciu daného letu;

2.„informácie o fáze letu“ sú údaje (napr. 4D pozícia lietadla, prietok paliva) rozdelené podľa vykonaných fáz letu (vzlet, stúpanie, cestovná fáza atď.);

3.„prevádzková letová obálka“ sú hranice nadmorskej výšky, rýchlosti lietadla a faktora zaťaženia pre každú fázu letu;

4.„pravá vzdušná rýchlosť“ je rýchlosť lietadla vo vzťahu k vzduchovej hmote, cez ktorú letí [v metroch za sekundu (m/s)];

5.„4D pozícia lietadla“ je štvorrozmerná pozícia lietadla vymedzená jeho zemepisnou šírkou (v desatinných stupňoch); zemepisnou dĺžkou (v desatinných stupňoch) a nadmorskou výškou (v tlakovej nadmorskej výške) v akýkoľvek konkrétny časový okamih medzi začiatkom a koncom letu;

6.„časová pečiatka“ je prehľad o údajoch (napr. 4D pozícia lietadla, prietok paliva), ktorý zodpovedá akémukoľvek konkrétnemu časovému okamihu (v sekundách) počas letu a ktorý sa zohľadňuje spoločne s časovým intervalom;

7.„časový interval“ je čas v sekundách medzi dvoma časovými pečiatkami počas letu, ktorý nie je dlhší ako 60 sekúnd;

8.„najnovší letový plán“ je najnovší letový plán, ktorý má príslušná letecká navigačná služba k dispozícii pre konkrétny let pred jeho vykonaním, a ktorý potvrdila. Najnovším letovým plánom môže byť regulovaný taktický letový model (RTFM) alebo prípadne podaný taktický letový model organizácie Eurocontrol (FTFM) alebo rovnocenný model z hľadiska presnosti údajov;

9.„preletená dráha letu“ je dráha, po ktorej lietadlo letí z miesta svojho štartu (odlet) do svojho cieľa (prílet), a ktorú tvoria všetky časové pečiatky zaznamenané počas letu. Preletenú dráhu letu možno získať zo zapisovača letových údajov alebo od tretej strany. Ak je to možné, jej presnosť by mala byť rovnocenná s aktuálnym taktickým letovým modelom (CTFM) organizácie Eurocontrol;

10.„zapisovač letových údajov“ je špecializované elektronické zariadenie namontované v lietadle na účely zaznamenávania rôznych parametrov a udalostí počas letu. Tieto parametre môžu okrem iného zahŕňať informácie o činnostiach riadenia letu, informácie o výkonnosti lietadla, údaje o motore alebo navigačné informácie;

11.„trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia“ sú viaceré premenné, ako je hustota žiarivého toku, rýchlosť ohrevu žiarením, pomocou ktorých sa opisuje, ako sa žiarenie mení v priestore vrátane zemského povrchu a atmosféry a ako sa mení v čase;

12.„tlak“ je sila v pascaloch (Pa), ktorou pôsobí hmotnosť vzduchu v atmosfére nad konkrétnym bodom, v ktorom sa lietadlo nachádza v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu počas letu s prihliadnutím na trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia;

13.„teplota okolitého vzduchu“ je teplota vzduchu v Kelvinoch (K), ktorý obklopuje lietadlo v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu počas letu, a uvádza sa pre trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia;

14.„špecifická vlhkosť“ je pomer vodnej pary na kilogram celkovej hmotnosti vzduchu (kg/kg) obklopujúceho lietadlo v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu počas letu a uvádza sa pre trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia;

15.„medzinárodná štandardná atmosféra (ISA)“ je štandard, s ktorým sa porovnáva skutočná atmosféra v akomkoľvek bode a čase; na základe konkrétnych hodnôt tlaku, hustoty a teploty pri strednej hladine mora, pričom všetky tieto hodnoty s rastúcou výškou klesajú;

16.„základné meteorologické údaje“ sú kategória informácií, ktorá pre každý let obsahuje aspoň informácie o tlaku, teplote okolitého vzduchu a špecifickej vlhkosti, a ktorá sa používa v moduloch spotreby paliva a moduloch na odhad emisií. Tieto hodnoty tu možno odhadnúť minimálne prostredníctvom štandardizovanej korekcie závislej od nadmorskej výšky a/alebo na základe poletových pozorovaní tretích strán;

17.„relatívna vlhkosť nad ľadom“ je koncentrácia vodnej pary vo vzduchu v percentách v porovnaní s jej koncentráciou v bode nasýtenia ľadu;

18.„východný a severný vietor“ je horizontálna rýchlosť vzduchu pohybujúceho sa smerom na východ alebo na sever v metroch za sekundu v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu počas letu a uvádza sa pre trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia;

19.„vertikálna rýchlosť“ je rýchlosť pohybu vzduchu smerom nahor alebo nadol v Pa/s, pričom záporné hodnoty vertikálnej rýchlosti označujú pohyb nahor. Je potrebná na výpočet napr. advekcie a strihu vetra;

20.„špecifický obsah častíc ľadu v oblakoch“ je hmotnosť častíc ľadu v oblakoch na kilogram celkovej hmotnosti vlhkého vzduchu (kg/kg) obklopujúceho lietadlo v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu počas letu a uvádza sa pre trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia;

21.„geopotenciál“ je sila gravitačného poľa pôsobiaca na lietadlo v rôznych nadmorských výškach v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu počas letu [v metroch štvorcových na sekundu na druhú (m2/s2)] a uvádza sa pre trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia;

22.„odchádzajúce dlhovlnné žiarenie“ je celkové žiarenie vyžarované do vesmíru systémom zemskej atmosféry [vo W/m2] v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu počas letu a uvádza sa pre trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia;

23.„odrazené slnečné žiarenie“ je časť slnečného svetla, ktorá sa od zemského povrchu, oblakov, aerosólov a iných atmosférických častíc odráža späť do vesmíru [vo W/m2] v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu počas letu a uvádza sa pre trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia;

24.„priame slnečné žiarenie“ je časť slnečného svetla, ktorá dopadá na zemský povrch priamo zo Slnka bez toho, aby bola rozptýlená alebo odrazená atmosférou alebo oblakmi, [vo W/m2] v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu počas letu a uvádza sa pre trojrozmerné premenné týkajúce sa žiarenia;

25.„spoločný model numerického predpovedania počasia (NWP)“ je výpočtový systém používaný v meteorológii, ktorý zahŕňa algoritmy a matematické vzorce implementované v softvéri a je určený na simuláciu a predpovedanie atmosférických podmienok v určenej priestorovej a časovej oblasti (priestorová sieť). V prípade rozšírených meteorologických údajov poskytuje Komisia prostredníctvom systému NEATS spoločný referenčný model NWP;

26.„rozšírené meteorologické údaje“ sú kategória informácií, ktorá pre každý let obsahuje informácie o tlaku, teplote okolitého vzduchu, špecifickej vlhkosti, relatívnej vlhkosti nad ľadom, východnom a severnom vetre, vertikálnej rýchlosti, špecifickom obsahu častíc ľadu v oblakoch, geopotenciále, odchádzajúcom dlhovlnnom žiarení, odrazenom slnečnom žiarení a priamom slnečnom žiarení, ktoré boli prevzaté ako vstupné údaje zo spoločného referenčného modelu NWP, ktorý poskytuje Komisia prostredníctvom systému NEATS;

27.„identifikátor motora“ je jedinečné identifikačné číslo motora lietadla, ktoré je uvedené v databáze ICAO týkajúcej sa emisií motorov alebo v rovnocennej databáze, ktoré umožňuje jednoznačne identifikovať motory pripojené k lietadlu prostredníctvom medzinárodne uznávaných štandardizovaných zoznamov;

28.„hmotnosť lietadla“ je hmotnosť lietadla v kilogramoch počas dráhy letu, ktorá sa rovná odpočítaniu paliva spotrebovaného počas letu v akomkoľvek konkrétnom časovom okamihu od vzletovej hmotnosti. Ak hmotnosť lietadla nie je k dispozícii, možno ju určiť približne buď na základe vzletovej hmotnosti, alebo faktora zaťaženia a buď daného prietoku paliva, alebo prietoku paliva vypočítaného simuláciou výkonnosti lietadla za použitia modulu spotreby paliva;

29.„vzletová hmotnosť“ je hmotnosť lietadla v kilogramoch na začiatku rozjazdu vrátane všetkých vecí a osôb, ktoré v tom okamihu nesie. Používa sa na približné určenie hmotnosti lietadla, ak nie je uvedená. Ak vzletová hmotnosť nie je k dispozícii, možno ju približne určiť na základe faktora zaťaženia;

30.„maximálna vzletová hmotnosť“ je maximálna hmotnosť v kilogramoch, pri ktorej môže pilot lietadla vzlietnuť, ako to špecifikuje výrobca lietadla;

31.„maximálna užitočná hmotnosť“ je maximálna hmotnosť cestujúcich a súvisiacej batožiny, hmotnosť nákladu vrátane poštových zásielok a príručnej batožiny, ktoré môže lietadlo prepraviť. Hodnoty maximálnej užitočnej hmotnosti sa dajú získať pomocou použitého modulu spotreby paliva;

32.„faktor zaťaženia“ je hmotnosť cestujúcich, nákladu a batožiny vrátane poštových zásielok a príručnej batožiny vyjadrená ako podiel maximálnej užitočnej hmotnosti. Faktor zaťaženia sa používa na približné určenie vzletovej hmotnosti, ak nie je uvedená. Ak faktor zaťaženia nie je k dispozícii, použije sa konzervatívna predvolená hodnota v súlade s oddielom 5 prílohy IIIa;

33.„prietok paliva“ je hmotnosť paliva v kilogramoch, ktorý počas letu za sekundu prejde palivovým systémom lietadla a dostane sa do motorov lietadla. Dá sa modelovať počas plánovania letu, merať počas letu alebo odhadovať pomocou modulu spotreby paliva;

34.„účinnosť motora lietadla“ je percentuálny podiel užitočného ťahu vytvoreného motorom lietadla v pomere k vstupnej energii z paliva;

35.„výkonnosť lietadla“ je kategória informácií, ktorá obsahuje informácie o prietoku paliva a účinnosti motora lietadla podľa všetkých časových pečiatok;

36.„pomer vodíka a uhlíka (H/C) v palive na let“ je počet atómov vodíka (H) na atóm uhlíka (C) v jednej molekule paliva použitého na let;

37.„obsah aromatických uhľovodíkov v palive na let“ je percentuálny podiel aromatických uhľovodíkov prítomných v palive použitom na let; 

38.„vlastnosti paliva počas letu“ je kategória informácií, ktorá za každý let obsahuje informácie o pomere vodíka a uhlíka, obsahu aromatických látok a dolnej výhrevnosti paliva na palube.

2.    SYSTÉM SLEDOVANIA VPLYVOV LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2 (NEATS)

Systém NEATS poskytuje Komisia prevádzkovateľom lietadiel, akreditovaným overovateľom a príslušným orgánom na účely uľahčovania a, pokiaľ je to možné, automatického monitorovania, nahlasovania a overovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, s cieľom minimalizovať akékoľvek administratívne zaťaženie.

NEATS je v súlade so zásadami stanovenými v článku 75 ods. 1 tohto nariadenia a poskytuje vyhradené a zabezpečené používateľské rozhranie pre jednotlivých prevádzkovateľov lietadiel, overovateľov a príslušné orgány.

Monitorovanie:

NEATS zefektívňuje proces monitorovania, keďže priamo začleňuje dostupné informácie o dráhach letu získané od tretích strán a meteorologické údaje, alebo k nim poskytuje prístup, čo prevádzkovateľom lietadiel umožňuje minimalizovať monitorovanie vlastností lietadiel, v prípade potreby aj vlastností paliva, v zmysle vymedzenia v oddiele 1 prílohy IIIa alebo zabezpečiť úplnú automatizáciu takéhoto monitorovania v závislosti od použitia predvolených hodnôt.

NEATS začleňuje prístupy k výpočtu CO2(e) uvedené v článku 56a ods. 4 tohto nariadenia a poskytuje spoločný referenčný model NWP, ak sú potrebné rozšírené meteorologické údaje (metóda C). Výsledkom je výpočet CO2(e) za jeden let ako súčasť monitorovaných údajov.

Nahlasovanie:

NEATS zefektívňuje nahlasovanie uvedené v článku 68 ods. 5 tohto nariadenia. Tento nástroj na konci každého roka nahlasovania automaticky generuje tabuľku vo formáte XML uvedenú v oddiele 2a časti 9 prílohy X k tomuto nariadeniu, čím sa minimalizuje administratívne zaťaženie spojené s nahlasovaním.

Overovanie:

NEATS zefektívňuje overovanie a krížové kontroly vykonávané overovateľom a príslušným orgánom. Poskytuje prostriedky na overenie CO2(e) za jeden let, pričom chráni dôverné údaje.

Uchovávanie údajov:

NEATS umožňuje uchovávanie všetkých údajov (od prevádzkovateľov lietadiel a tretích strán), pričom bezpečne šifruje dôverné údaje a chráni ich pred zverejnením, ak takéto údaje prevádzkovateľ lietadla nahral do systému NEATS a označil ich za dôverné.

Transparentnosť:

NEATS využíva najmodernejšie modely na výpočet CO2(e), pokiaľ ide o vplyvy, ktoré nesúvisia s CO2. Prevádzkovatelia lietadiel si môžu vyvinúť svoje vlastné nástroje alebo využívať nástroje tretích strán, pokiaľ tieto nástroje spĺňajú požiadavky stanovené v tejto prílohe.

Údaje zo systému NEATS sa sprístupňujú na verejnom webovom sídle, kde sú zhrnuté údaje, ktoré nie sú dôverné, a údaje o CO2(e) za jeden let a za jednotlivého prevádzkovateľa lietadla.

3.    MODULY SPOTREBY PALIVA A MODULY NA ODHAD EMISIÍ, POKIAĽ IDE O VPLYVY LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2,

Modul spotreby paliva:

Modul spotreby paliva vychádza z kinetického prístupu k modelovaniu výkonnosti lietadla, ktorý umožňuje presne predpovedať dráhy letu lietadla a s tým súvisiacu spotrebu paliva v rámci celej prevádzkovej letovej obálky a vo všetkých fázach letu. Tento model spracováva teoretické základy na výpočet parametrov výkonnosti lietadla vrátane informácií o odpore, vztlaku, hmotnosti, ťahu, spotrebe paliva, ako aj rýchlostiach pre fázu stúpania, cestovnú fázu a fázu klesania lietadla za predpokladu bežnej prevádzky lietadla. Okrem toho sú kľúčovými vstupnými údajmi pre výpočet plánovania dráhy letu konkrétnych typov lietadiel koeficienty špecifické pre dané lietadlo.

Modul odhadu emisií:

Modul odhadu emisií umožňuje vypočítať emisie NOx, HC a CO z motorov lietadiel pomocou korelačných rovníc bez vlastných modelov výkonnosti lietadla a motora, spolu s vlastnými charakterizáciami emisií motora. V tomto module sa používajú indexy výfukových emisií z typovej certifikácie motorov organizácie ICAO za vopred definovaných referenčných podmienok na zemi a odhadujú sa zodpovedajúce indexy výfukových emisií počas letových podmienok za predpokladu podmienok medzinárodnej štandardnej atmosféry (ISA) s použitím korekčných faktorov v prípade rozdielov v podmienkach teploty, tlaku a vlhkosti oproti ISA.

4.    MODELY VÝPOČTU CO2(e), POKIAĽ IDE O VPLYVY LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2 

Všeobecné kritériá:

V modeloch výpočtu CO2(e) prevádzkovateľ lietadla zohľadňuje klimatické vplyvy všetkých činiteľov, ktoré nesúvisia s CO2, za jeden let vrátane dráh letov (letový plán a preletené dráhy letu), ako aj vlastnosti lietadla a vlastnosti paliva počas letu. Emisie z každého letu sa započítavajú ako impulzné emisie. Pri používaní modelov výpočtu CO2(e) sa na výpočet všetkých týchto prvkov použijú údaje o emisiách lietadla závislých od dráhy letu:

a)    zmeny v zložení; 

b)    časový vývoj radiačného pôsobenia spôsobeného zmenami v zložení; 

c)    zmeny teploty v blízkosti povrchu spôsobené emisiami lietadiel závislými od dráhy letu.

Administratívne úsilie a úsilie spojené s výpočtami má byť nízke, aby sa zabezpečila realizovateľnosť pre všetky zainteresované strany. Modely musia byť transparentné a vhodné na prevádzkové použitie.

V závislosti od modelu existujú dva typy zoznamov požiadaviek:

Metóda C:

Pri prístupe založenom na počasí sa zohľadňujú podrobné klimatické vplyvy všetkých emisií lietadiel, ktoré nie sú emisiami CO2, na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase s prihliadnutím na aktuálne meteorologické informácie na výpočet štvorrozmerných dráh optimalizovaných z hľadiska klímy pre plánovanie jednotlivých letov. V modeloch sa výslovne rozlišujú rôzne lietadlá, typy pohonu, ako aj vlastnosti paliva, čo umožňuje podrobné zohľadnenie klimatických vplyvov vzhľadom na aktuálne atmosférické podmienky. Zahrnú sa odhady vzniku, životného cyklu a klimatických vplyvov kondenzačných stôp pre jednotlivé lety, ako aj čas zotrvania emitovaných H2O a NOx a ich vplyv na zloženie atmosféry. Modely musia byť výpočtovo efektívne, aby mohli generovať pokročilé informácie na použitie pri dennom plánovaní letov.

Každý prevádzkovateľ lietadla monitoruje tieto údaje za každý let: 

a)informácie o lete; 

b)dráhu letu určenú prinajmenšom ako najnovší letový plán; 

c)rozšírené meteorologické údaje;

d)vlastnosti lietadla; 

e)informácie o výkonnosti lietadla (voliteľné). Prednostne sa má použiť plánovaný prietok paliva, aby sa dosiahol súlad s dostupnými údajmi z najnovšieho letového plánu; 

f)vlastnosti paliva počas letu. 

Metóda D:

Pokiaľ ide o zjednodušený prístup založený na polohe, prevádzkovateľ lietadla použije modely klimatickej reakcie na odhadnutie účinku všetkých vplyvov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, za jeden let na klimatologickom základe. Tento nástroj (tieto nástroje) sa použije na posúdenie prínosu všeobecných možností smerovania pre klímu, pričom sa zohľadňujú všeobecné rozdiely medzi lietadlami, typmi pohonu a vlastnosťami paliva prostredníctvom ich fyzikálnych parametrizácií. CO2(e) vypočítaný pomocou zjednodušeného prístupu založeného na polohe musí spriemerovať všetky výrazné odchýlky za jednotlivé lety počas dlhšieho obdobia. Tento model (modely) by mal zabezpečiť zníženie úsilia, pokiaľ ide o potrebu, výpočet a spracovanie údajov v porovnaní s modelom (modelmi) pre prístup založený na počasí.

Odchylne od metódy C môžu malé zdroje emisií v zmysle vymedzenia v článku 55 ods. 1 tohto nariadenia monitorovať tieto údaje v súvislosti s letom:

a)informácie o lete; 

b)dráha letu určená preletenou dráhou letu; 

c)základné meteorologické údaje; 

d)vlastnosti lietadla; 

e)(nepovinné) informácie o výkonnosti lietadla počas letu; 

f)vlastnosti paliva počas letu (voliteľné). 

5.    POUŽÍVANIE PREDVOLENÝCH HODNÔT, POKIAĽ IDE O VPLYVY LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2 

Pod podmienkou vykonania ďalšej kontroly zo strany príslušného orgánu a Komisie vznikne použitím predvolených hodnôt vždy vyššia hodnota CO2(e) na jeden let v porovnaní s hodnotami, ktoré možno získať pomocou monitorovaných údajov.

1.    Dráha letu:

a)Na účely použitia metódy C sa poskytne najnovší letový plán. Ak nie je k dispozícii model RTFM alebo rovnocenný model, štandardne sa použije model FTFM alebo rovnocenný model. Ak v takomto prípade nie sú k dispozícii údaje podľa časovej pečiatky, dráhu letu možno vypočítať lineárnou interpoláciou nameraných údajov pochádzajúcich z dvoch časov merania, ktoré bezprostredne predchádzajú uvažovanej časovej pečiatke a ktoré nasledujú bezprostredne po nej v rámci tej istej fázy letu, za predpokladu, že výsledkom je homogénna dráha letu pre danú fázu letu, najmä pre cestovnú fázu;

b)Na účely použitia metódy D:

i)vždy sa poskytne preletená dráha letu. Ak nie je k dispozícii model CTFM alebo rovnocenný model, možno použiť model RTFM alebo FTFM;

ii)ak nie sú k dispozícii údaje podľa časovej pečiatky, možno ich vypočítať lineárnou interpoláciou nameraných údajov pochádzajúcich z dvoch časov merania, ktoré bezprostredne predchádzajú uvažovanej časovej pečiatke a ktoré nasledujú bezprostredne po nej v rámci tej istej fázy letu, ktoré bezprostredne predchádzajú uvažovanej časovej pečiatke a ktoré nasledujú bezprostredne po nej v rámci tej istej fázy letu, za predpokladu, že výsledkom je homogénna dráha letu pre danú fázu letu, najmä pre cestovnú fázu.

2.    Vlastnosti lietadla:

a)    Identifikátor motora: ak nie je k dispozícii žiaden identifikátor motora alebo rovnocenné označenie, použijú sa konzervatívne predvolené hodnoty podľa typu lietadla v zmysle prílohy IIIb k tomuto nariadeniu; 

b)    Hmotnosť lietadla: ak nie je k dispozícii hmotnosť lietadla, prevádzkovateľ lietadla môže simulovať hmotnosť lietadla použitím vzletovej hmotnosti. Ak nie je k dispozícii ani hmotnosť lietadla, ani vzletová hmotnosť, na približné určenie vzletovej hmotnosti sa môže použiť faktor zaťaženia. Ak nie je poskytnutý žiaden faktor zaťaženia, použije sa predvolená hodnota 1.

3.    Výkonnosť lietadla:

Prietok paliva: ak sa prietok paliva nezistí zo zapisovača letových údajov, prevádzkovateľ lietadla môže použiť iné prostriedky na odvodenie prietoku paliva v súlade s oddielom 1 prílohy IIIa k tomuto nariadeniu, ktorými sa určí prietok paliva, s prihliadnutím na ťah, ktorý závisí od hmotnosti lietadla a pravej vzdušnej rýchlosti.

4.    Vlastnosti paliva počas letu:

Ak nie sú k dispozícii žiadne vlastnosti paliva počas letu, predpokladajú sa horné hraničné hodnoty paliva Jet A-1 podľa štandardnej špecifikácie ASTM pre letecké turbínové palivá:

a)obsah aromatických látok: 25 % objemu; 

b)síra: 0,3 % hmotnosti; 

c)naftalén: 3,0 % objemu. 

PRÍLOHA IIIb

Konzervatívne predvolené identifikátory motora podľa typu lietadla

“.

52.Príloha IV sa mení takto:

a)Názov oddielu 2 sa nahrádza takto:

„Rafinácia olejov v zmysle prílohy I k smernici 2003/87/ES“;

b)Oddiel 5 sa mení takto:

1.Názov oddielu 5 sa nahrádza takto:

„Výroba železa a ocele v zmysle prílohy I k smernici 2003/87/ES“; 

2.V oddiele 5 bode B prvom odseku sa výraz „surové železo“ nahrádza výrazom „železo“;

c)V oddiele 6 bode A sa prvý odsek nahrádza takto:

„Prevádzkovateľ neuplatní ustanovenia tohto oddielu na monitorovanie a nahlasovanie emisií CO2 z výroby železa, ocele a primárneho hliníka.“; 

d)Oddiel 7 sa mení takto:

i)Názov sa nahrádza takto:

„Emisie CO2 z výroby alebo spracovania primárneho hliníka alebo oxidu hlinitého v zmysle prílohy I k smernici 2003/87/ES“; 

ii)V bode A sa prvý a druhý odsek nahrádzajú takto:

„Prevádzkovateľ uplatní ustanovenia tohto oddielu pri monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 z výroby oxidu hlinitého (Al2O3), výroby elektród na tavenie primárneho hliníka vrátane samostatných zariadení na výrobu týchto elektród a spotrebu elektród počas elektrolýzy.

Prevádzkovateľ zohľadní aspoň tieto potenciálne zdroje emisií CO2: palivá na výrobu tepla alebo pary, výrobu Al2O3, výrobu elektród, redukciu Al2O3 počas elektrolýzy súvisiacu so spotrebou elektród, používanie uhličitanu sodného alebo ďalších uhličitanov pri mokrej vypierke odpadových plynov.“;

e)V oddiele 10 bode A sa druhý odsek nahrádza takto:

„Ak sa pálené vápno a CO2 pochádzajúci z vápenca používajú na procesy purifikácie, CO2 sa považuje za emitovaný, pokiaľ nie je viazaný v produkte, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 49a ods. 1 tohto nariadenia.“; 

f)V oddiele 17 bode B sa druhý odsek nahrádza takto:

„Ak sa CO2 z výroby amoniaku používa ako surovina pri výrobe močoviny alebo iných chemikálií, alebo ak sa prevádza mimo zariadenia na akýkoľvek účel, ktorý nie je uvedený v článku 49 ods. 1 tohto nariadenia, príslušné množstvo CO2 sa považuje za emitované zo zariadenia produkujúceho CO2, pokiaľ tento CO2 nie je viazaný v produkte, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 49a ods. 1 tohto nariadenia.“;

g)Oddiel 20 sa mení takto:

i) V bode A sa písmená b) a c) nahrádzajú takto:

„b) suroviny vrátane ventilovaného plynu z kalcinácie vápenca; 

c) odpadové plyny z umývania alebo filtrácie po karbonácii.“; 

ii) Bod B sa nahrádza takto:

„B. Špecifické pravidlá monitorovania 

Emisie z procesov spaľovania vrátane mokrej vypierky spalín sa monitorujú podľa oddielu 1 tejto prílohy. Emisie z procesov zo zložiek a z prísad surovín sa monitorujú podľa oddielu 4 prílohy II k tomuto nariadeniu. 

Medziprodukt CO2 na výrobu uhličitanu sodného sa považuje za emitovaný zo zariadenia produkujúceho CO2, pokiaľ tento CO2 nie je viazaný v produkte, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 49a ods. 1 tohto nariadenia.“; 

h)Oddiel 21 sa mení takto:

i) V bode A sa prvý odsek nahrádza takto:

„Zachytávanie CO2 vykonáva buď špeciálne zariadenie, do ktorého sa prevádza CO2 z jedného alebo viacerých iných zariadení, alebo rovnaké zariadenie vykonávajúce činnosti emitujúce zachytávaný CO2 v rámci toho istého povolenia pre emisie skleníkových plynov. Všetky časti zariadenia súvisiace so zachytávaním CO2 a prevodom do infraštruktúry na prepravu CO2 alebo do úložiska, ktoré slúži na geologické ukladanie emisií skleníkových plynov CO2, vrátane všetkých funkčne pripojených pomocných zariadení, ako sú medzisklady CO2, tlakovacie, skvapalňovacie, splyňovacie, čistiace stanice alebo vykurovacie telesá, sa zahrnú do povolenia na emisie skleníkových plynov a zohľadnia sa v súvisiacom pláne monitorovania. V prípade, že zariadenie vykonáva iné činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, emisie z týchto činností sa monitorujú v súlade s inými príslušnými oddielmi tejto prílohy.“;

ii) Bod B sa nahrádza takto:

„B. Kvantifikácia množstiev prevedeného a emitovaného CO2

B.1. Kvantifikácia úrovne zariadenia 

Každý prevádzkovateľ vypočíta emisie s prihliadnutím na potenciálne emisie CO2 zo všetkých procesov v zariadení relevantných z hľadiska emisií, ako aj na množstvo CO2 zachytené a prevedené do infraštruktúry na prepravu CO2, pomocou tohto vzorca: 

Ezariadenie na zachytávanie = Tvstup + Ebez zachytávania – Tna ukladanie 

pričom: 

Ezariadenie na zachytávanie = celkové emisie skleníkových plynov zariadenia na zachytávanie; 

Tvstup = množstvo CO2 prevedené do zariadenia na zachytávanie, určené buď na základe jedného alebo viacerých zdrojových prúdov ako v metodike materiálovej bilancie v súlade s článkom 25, alebo na základe metodiky založenej na meraniach v súlade s článkami 40 až 46 a článkom 49 tohto nariadenia;

Ebez zachytávania = emisie zariadenia za predpokladu, že CO2 nebol zachytávaný, čím sa myslí súčet emisií zo všetkých ostatných činností v zariadení, ktoré sa monitorujú v súlade s príslušnými oddielmi prílohy IV vrátane metódy B v oddiele 22 prílohy IV k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o všetky funkčne pripojené pomocné zariadenia; 

Tna ukladanie = množstvo CO2 prevedené do infraštruktúry na prepravu CO2 alebo úložiska, určené buď na základe jedného alebo viacerých zdrojových prúdov ako v metodike materiálovej bilancie v súlade s článkom 25, alebo na základe metodiky založenej na meraniach v súlade s článkami 40 až 46 a článkom 49 tohto nariadenia. 

V prípadoch, keď zachytávanie CO2 vykonáva to isté zariadenie ako je zariadenie, z ktorého zachytený CO2 pochádza, prevádzkovateľ použije pre Tvstup hodnotu nula.

V prípadoch samostatných zariadení na zachytávanie prevádzkovatelia týchto zariadení zohľadnia tieto skutočnosti:

a) prevádzkovateľ zohľadní Ebez zachytávania ako množstvo emisií, ktoré vznikajú z iných zdrojov ako CO2 prevedený do zariadenia na zachytávanie. Prevádzkovateľ určí uvedené emisie v súlade s týmto nariadením; 

b) odchylne od metodiky monitorovania opísanej v tomto oddiele môže prevádzkovateľ monitorovať emisie zariadenia pomocou metódy B, ako je opísaná v oddiele 22 prílohy IV k tomuto nariadeniu. 

V prípade samostatných zariadení na zachytávanie prevádzkovateľ zariadenia odovzdávajúceho CO2 do zariadenia na zachytávanie odpočíta množstvo Tvstup od emisií svojho zariadenia, určené buď na základe jedného alebo viacerých zdrojových prúdov ako v metodike materiálovej bilancie v súlade s článkom 25, alebo na základe metodiky založenej na meraniach v súlade s článkom 49 tohto nariadenia.

B.2. Určenie prevedeného CO2 

Každý prevádzkovateľ určí množstvo CO2 prevedené z a do zariadenia na zachytávanie buď ako jeden alebo viaceré zdrojové prúdy ako v metodike materiálovej bilancie v súlade s článkom 25, alebo na základe metodiky založenej na meraniach v súlade s článkami 40 až 46 a článkom 49 tohto nariadenia.“;

i) Oddiel 22 sa nahrádza takto:

„22. Určovanie emisií skleníkových plynov z prepravy CO2 na geologické ukladanie v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES 

A.    Rozsah pôsobnosti

Hranice pre monitorovanie a nahlasovanie emisií z prepravy CO2 sa stanovia v povolení na emisie skleníkových plynov udelenom infraštruktúre na prepravu CO2, ktoré platí aj na všetky pomocné zariadenia, ktoré sú funkčne spojené s infraštruktúrou na prepravu, ako sú medzisklady CO2, tlakovacie, skvapalňovacie, splyňovacie, čistiace stanice alebo vykurovacie telesá. Každá infraštruktúra na prepravu má minimálne jeden začiatočný bod a jeden konečný bod, pričom oba sú spojené s inými zariadeniami alebo infraštruktúrou na prepravu CO2, ktoré vykonávajú jednu alebo viaceré z týchto činností: zachytávanie, prepravu alebo geologické ukladanie CO2. Začiatočné a konečné body môžu byť zriadené v rozvetveniach infraštruktúry na prepravu a na štátnych hraniciach. Začiatočné a konečné body, ako aj zariadenia alebo infraštruktúra na prepravu CO2, ku ktorým sú pripojené, sú stanovené v povolení na emisie skleníkových plynov.

Každý prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 zohľadní aspoň tieto potenciálne zdroje emisií CO2: spaľovanie a iné procesy v zariadeniach funkčne spojených s infraštruktúrou na prepravu vrátane tlakovacích a skvapalňovacích staníc; spaľovacie jednotky vrátane vnútorných spaľovacích jednotiek vo vozidlách na prepravu CO2, pokiaľ emisie nepodliehajú povinnostiam odovzdávania kvót v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohách I alebo III k smernici 2003/87/ES v tom istom roku nahlasovania; fugitívne emisie z prepravnej infraštruktúry; vypustené emisie z infraštruktúry na prepravu; a emisie z únikov v infraštruktúre na prepravu. 

CO2 prepravovaný na iné účely ako na geologické ukladanie v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES nepatrí do hraníc pre monitorovanie a nahlasovanie emisií z infraštruktúry na prepravu CO2. V prípadoch, keď sa tá istá infraštruktúra používa na prepravu CO2 na viaceré účely vrátane geologického ukladania v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES spôsobom, pri ktorom nemožno rozlíšiť jednotlivé zásielky, prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 to uvedie v povolení na emisie skleníkových plynov a stanoví metódu zaznamenávania a dokumentovania objemov CO2 prepravovaného na iné účely ako na geologické ukladanie v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES. Prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 monitoruje emisie vyplývajúce z celkového objemu prepraveného CO2, ale ako emitovaný nahlasuje podiel emisií zodpovedajúci objemu CO2 prepraveného na účely geologického ukladania v úložisku povolenom podľa smernice 2009/31/ES, vydelený celkovým objemom prepraveného CO2. 

B.    Metodiky kvantifikácie CO2

Prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 určuje emisie s použitím jednej z týchto metód: 

a)    metóda A (celková materiálová bilancia všetkých vstupných a výstupných prúdov) stanovená v pododdiele B.1;

b)    metóda B (monitorovanie jednotlivých zdrojov emisií) stanovená v pododdiele B.2. 

Prevádzkovateľ používa metódu B, pokiaľ nedokáže príslušnému orgánu preukázať, že používanie metódy A bude viesť k spoľahlivejším výsledkom s nižšou neistotou celkových emisií, pri použití najlepšej dostupnej technológie a najlepších vedomostí, ktoré sú dostupné v čase žiadosti o povolenie pre emisie skleníkových plynov a o schválenie plánu monitorovania, bez toho, aby viedla k neprimeraným nákladom. Ak sa uplatní metóda B, každý prevádzkovateľ preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že celková neistota pre ročnú úroveň emisií skleníkových plynov v infraštruktúre na prepravu prevádzkovateľa neprekročí 7,5 %.

Prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 používajúci metódu B nepripočítava k svojej vypočítanej úrovni emisií CO2 prijatý z iného zariadenia alebo z infraštruktúry na prepravu CO2 s povolením v súlade so smernicou 2003/87/ES, ani neodčítava od svojej vypočítanej úrovne emisií CO2 prevedený do iného zariadenia alebo infraštruktúry na prepravu CO2 s povolením v súlade so smernicou 2003/87/ES.

Každý prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 použije aspoň raz ročne metódu A na validáciu výsledkov metódy B. Pri uvedenej validácii môže prevádzkovateľ použiť na uplatňovanie metódy A nižšie úrovne.

B.1.    Metóda A 

Každý prevádzkovateľ určí emisie v súlade s týmto vzorcom: 

Emisie [t CO2] = Einfraštruktúra na prepravu +∑iTDO,i − ∑iTZ,i− ΔEv tranzite

pričom: 

Emisie = celkové emisie CO2 infraštruktúry na prepravu [t CO2]; 

Einfraštruktúra na prepravu = množstvo CO2 [t CO2] z vlastnej činnosti infraštruktúry na prepravu, teda nie emisie pochádzajúce z prepravovaného CO2, ale emisie zo spaľovania alebo iných procesov funkčne spojených s infraštruktúrou na prepravu, monitorované v súlade s príslušnými oddielmi prílohy IV k tomuto nariadeniu; 

TDO,i = množstvo CO2 prevedené do infraštruktúry na prepravu v mieste vstupu i, určené buď na základe jedného alebo viacerých zdrojových prúdov ako v metodike materiálovej bilancie v súlade s článkom 25, alebo na základe metodiky založenej na meraniach v súlade s článkami 40 až 46 a článkom 49 tohto nariadenia; 

TZ,i = množstvo CO2 prevedené z infraštruktúry na prepravu v mieste výstupu i, určené buď na základe jedného alebo viacerých zdrojových prúdov ako v metodike materiálovej bilancie v súlade s článkom 25, alebo na základe metodiky založenej na meraniach v súlade s článkami 40 až 46 a článkom 49 tohto nariadenia; 

Δevv tranzite = množstvo CO2 prevedené do infraštruktúry na prepravu v mieste vstupu i, ktoré nie je prevedené do iného zariadenia ani infraštruktúry na prepravu CO2 v tom istom období nahlasovania, ale v lehote uvedenej v článku 49 ods. 7 tohto nariadenia v roku po období nahlasovania. Zodpovedajúce množstvá sa nezohľadňujú pre TZ,i pre nasledujúce obdobie nahlasovania. 

B.2.    Metóda B

Každý prevádzkovateľ určí emisie so zohľadnením všetkých procesov v zariadení relevantných z hľadiska emisií, ako aj množstva CO2 zachyteného a prevedeného do infraštruktúry na prepravu s použitím tohto vzorca: 

Emisie [t CO2] = E fugitívne + Evypustené + E úniky + Einfraštruktúra na prepravu 

pričom:

Emisie = celkové emisie CO2 infraštruktúry na prepravu [t CO2]; 

Efugitívne = množstvo fugitívnych emisií [t CO2] z CO2 prepravovaného v infraštruktúre na prepravu, a to aj z tesnení, ventilov, medziľahlých kompresorových staníc a medziľahlých skladových zariadení;

Evypustené = množstvo vypustených emisií [t CO2] z CO2 prepravovaného v infraštruktúre na prepravu;

Eúniky = množstvo CO2 [t CO2] prepravovaného v infraštruktúre na prepravu, ktorý je emitovaný v dôsledku poruchy jedného alebo viacerých komponentov infraštruktúry na prepravu; 

Einfraštruktúra na prepravu = množstvo CO2 [t CO2] z vlastnej činnosti infraštruktúry na prepravu, teda nie emisie pochádzajúce z prepravovaného CO2, ale emisie zo spaľovania alebo iných procesov funkčne spojených s infraštruktúrou na prepravu, monitorované v súlade s príslušnými oddielmi prílohy IV k tomuto nariadeniu. 

B.2.1.    Fugitívne emisie z infraštruktúry na prepravu

Prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 zohľadní fugitívne emisie aspoň z ktoréhokoľvek z týchto typov zariadení: 

a)tesnenia; 

b)meracie zariadenia; 

c)ventily; 

d)medziľahlé kompresorové stanice; 

e)medziľahlé skladové zariadenia vrátane takých, ktoré sú namontované vo vozidlách na prepravu CO2. 

Prevádzkovateľ určí na začiatku prevádzky a najneskôr na konci prvého roka nahlasovania, v ktorom je infraštruktúra na prepravu v prevádzke, priemerné miery emisií ER (vyjadrené v g CO2/jednotka času) na jednotku zariadenia a na udalosť, v rámci ktorej možno očakávať fugitívne emisie. Tieto miery prevádzkovateľ preskúma najmenej každých 5 rokov na základe najlepších dostupných techník a znalostí.

Prevádzkovateľ vypočíta fugitívne emisie tak, že vynásobí počet kusov zariadení v každej kategórii mierou emisií a spočíta výsledky za jednotlivé kategórie podľa tejto rovnice: 

Počtom výskytov (Nvýskyt) sa myslí počet kusov daného zariadenia na kategóriu vynásobený počtom jednotiek času za rok. 

B.2.2.    Emisie z únikov

Prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 poskytne dôkaz o integrite systému pomocou reprezentatívnych (priestorových a časových) údajov o teplote a tlaku. Ak z týchto údajov vyplýva, že nastal únik, prevádzkovateľ vypočíta množstvo uniknutého CO2 vhodnou metodikou zdokumentovanou v pláne monitorovania na základe usmernení o osvedčených postupoch odvetvia, a to aj použitím rozdielov v údajoch o teplote a tlaku v porovnaní s priemernými hodnotami hodnôt tlaku a teploty súvisiacimi s integritou systému. 

B.2.3. Vypustené emisie

Každý prevádzkovateľ infraštruktúry na prepravu CO2 poskytne v pláne monitorovania analýzu potenciálnych situácií vypustenia emisií, a to aj z dôvodov údržby alebo prípadov núdze, a poskytne vhodnú zdokumentovanú metodiku na výpočet množstva vypusteného CO2 na základe usmernení o osvedčených postupoch odvetvia.“;

j) Oddiel 23 sa mení takto:

i) V bode A sa prvý odsek nahrádza takto:

„

Pri určovaní hraníc monitorovania a nahlasovania emisií z geologického úložiska CO2 príslušný orgán vychádza z vymedzenia úložiska a úložného komplexu v zmysle povolenia podľa smernice 2009/31/ES, ako aj všetkých pomocných zariadení, ktoré sú funkčne spojené s úložným komplexom, ako sú medzisklady CO2, tlakovacie, skvapalňovacie, splyňovacie, čistiace stanice alebo vykurovacie telesá. Ak sú zistené úniky z úložného komplexu, ktoré vedú k emisiám alebo uvoľňovaniu CO2 do vodného stĺpca, prevádzkovateľ bezodkladne vykoná všetky tieto kroky: 

a)informuje príslušný orgán; 

b)uvedie únik ako zdrojový prúd alebo zdroj emisií za dané zariadenie; 

c)monitoruje a nahlási emisie.“; 

ii) V bode B sa prvý odsek nahrádza takto:

Prevádzkovateľ činnosti geologického ukladania nepripočítava CO2 prijatý z iného zariadenia k svojej vypočítanej úrovni emisií, ani neodpočítava zo svojej vypočítanej úrovne emisií CO2 geologicky uložený v úložisku alebo prevedený do iného zariadenia. Prevádzkovateľ monitoruje emisie zo všetkých pomocných zariadení funkčne spojených s úložným komplexom v súlade s ustanoveniami uvedenými v oddiele 22 prílohy IV k tomuto nariadeniu.“; 

iii) V bode B1 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Každý prevádzkovateľ určí V CO2 buď ako jeden alebo viaceré zdrojové prúdy ako v metodike materiálovej bilancie v súlade s článkom 25, alebo pomocou metodiky založenej na meraniach v súlade s článkami 41 až 46 tohto nariadenia. Odchylne od prvej vety a pod podmienkou schválenia príslušným orgánom môže prevádzkovateľ do plánu monitorovania zahrnúť vhodnú metodiku na určovanie V CO2 založenú na osvedčených postupoch odvetvia, ak by používanie metodík monitorovania uvedených v prvej vete spôsobilo neprimerané náklady alebo ak prevádzkovateľ dokáže preukázať, že metodika založená na osvedčených postupoch odvetvia umožňuje určiť množstvá aspoň s rovnakou presnosťou ako metodiky založené na meraniach.“;

iv) V bode B2 sa prvý odsek nahrádza takto:

Každý prevádzkovateľ zohľadní aspoň tieto potenciálne dodatočné zdroje emisií zo zvýšenia výťažnosti uhľovodíkov (enhanced hydrocarbon recovery, EHR):“.

53.Príloha V sa mení takto:

a) Tabuľka 1 sa mení takto:

i) V dvanástom riadku sa názov „Rafinácia minerálnych olejov“ nahrádza takto:

„Rafinácia olejov“; 

ii) V dvadsiatom siedmom riadku sa názov „Výroba primárneho hliníka“ nahrádza takto:

„Výroba primárneho hliníka alebo oxidu hlinitého“;

iii) Na koniec tejto tabuľky sa vkladá tento riadok:

„

“.

54.V tabuľke prílohy VII sa za druhý riadok s názvom „zemný plyn“ vkladajú tieto riadky:

„

“.

55.Príloha IX sa mení takto:

a) Oddiel 2 sa mení takto:

i) Názov sa nahrádza takto:

„Špecifické prvky pre stacionárne zariadenia:“; 

ii) V bode 6 sa úvodná veta nahrádza takto:

„pri výrobe primárneho hliníka alebo oxidu hlinitého tieto dodatočné prvky:“; 

iii) V bode 7 sa písmeno b) nahrádza takto:

„reprezentatívne agregované údaje o tlaku a teplote z infraštruktúry na prepravu“;

iv) Vkladá sa tento bod 8:

„8. v prípade trvalo chemicky viazaného CO2 prípadne tieto dodatočné prvky: 

a) dokumentácia množstva trvalo chemicky viazaného CO2; 

b) druhy produktov, v ktorých bol CO2 chemicky viazaný, ich vyrobené množstvá a príslušné použitia produktov.“; 

b) Oddiel 3 sa mení takto:

i) Bod 4 sa nahrádza takto:

„Na účely monitorovania emisií v relevantných prípadoch dokumentácia o metodike pre chýbajúce údaje, počet letov, pre ktoré chýbajú údaje, údaje použité na doplnenie chýbajúcich údajov (ak sa vyskytli), a v prípade, že počet letov s chýbajúcimi údajmi predstavuje viac ako 5 % nahlásených letov, odôvodnenie chýbajúcich údajov, ako aj dokumentácia prijatých nápravných opatrení;“;

ii) Vkladajú sa tieto body 5 a 6:

„5. Na účely monitorovania a nahlasovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, všetky údaje monitorované prevádzkovateľom lietadla podľa článku 56b ods. 2 tohto nariadenia, ak sa takéto údaje používajú na výpočet CO2(e) na jeden let v súlade s metódou uvedenou v článku 56a tohto nariadenia;

6. Na účely monitorovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, a ak prevádzkovateľ lietadla nepoužíva systém NEATS, počet letov, pri ktorých chýbali údaje, a príslušné predvolené hodnoty použité podľa oddielu 5 prílohy IIIa a prílohy IIIb k tomuto nariadeniu na doplnenie chýbajúcich údajov.“

56.Príloha X sa mení takto:

a) Oddiel 1 sa mení takto:

i) Názov sa nahrádza takto:

„Ročná správa o emisiách stacionárnych zariadení“; 

ii) V bode 6 sa písmeno a) nahrádza takto:

„celkové emisie vyjadrené ako t CO2(e) vrátane CO2 zo zdrojových prúdov biomasy, ktoré nie sú v súlade s článkom 38 ods. 5 tohto nariadenia, alebo zo zdrojových prúdov palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, ktoré nie sú v súlade s článkom 39a ods. 3 tohto nariadenia, alebo zo zdrojových prúdov syntetických nízkouhlíkových palív, ktoré nie sú v súlade s článkom 39a ods. 4 tohto nariadenia;“;

iii) V bode 6 sa písmeno f) nahrádza takto:

„emisné faktory vyjadrené v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 36 ods. 2 tohto nariadenia; pomerná časť biomasy; pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom, pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív, pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom, oxidačný a konverzný faktor, vyjadrené ako bezrozmerné zlomky;“;

iv) Bod 7 sa nahrádza takto:

„ak sa používa metodika materiálovej bilancie, hmotnostný pretok a obsah uhlíka za každý zdrojový prúd vstupujúci do zariadenia a vystupujúci zo zariadenia; pomerná časť biomasy, pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom, pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív, pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom a v príslušných prípadoch dolná výhrevnosť;“; 

v)V bode 8 sa písmená a), b), c), d) a e) nahrádzajú takto:

„

a)množstvá biomasy a spálenej biomasy s nulovým emisným faktorom alebo množstvá palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu a spálených palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom, alebo množstvá syntetických nízkouhlíkových palív a spálených syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom, vyjadrené v TJ, alebo použité v procesoch, vyjadrené v t alebo Nm3;

b)emisie CO2 z biomasy a z biomasy s nulovým emisným faktorom alebo emisie z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu a z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom, alebo emisie zo syntetických nízkouhlíkových palív a zo syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom vyjadrené v t CO2, ak sa na určovanie emisií používa metodika založená na meraniach;

c)v prípade potreby zástupné údaje pre dolnú výhrevnosť zdrojových prúdov biomasy alebo palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív použitých ako palivo; 

d)emisie, množstvá a energetická hodnota spálených palív z biomasy a biokvapalín alebo spálených palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo spálených syntetických nízkouhlíkových palív, vyjadrené v t a TJ, a informácia, že palivá z biomasy a biokvapaliny alebo palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu alebo syntetické nízkouhlíkové palivá s nulovým emisným faktorom sú v súlade s článkom 38 ods. 5 alebo článkom 39a ods. 3 alebo článkom 39a ods. 4 tohto nariadenia;

e)ak sa uplatňuje článok 49 alebo 50 tohto nariadenia, CO2 alebo N2O prevedený do zariadenia alebo prijatý zo zariadenia a akýkoľvek CO2 v tranzite, vyjadrený v t CO2(e);“;

vi) V bode 8 sa vkladajú písmená i) a j):

„i) množstvo CO2 chemicky viazané v produkte v súlade s článkom 49a ods. 1 tohto nariadenia, vyjadrené v t CO2; 

j) druhy a množstvá vyrobených produktov, v ktorých bol CO2 chemicky viazaný v súlade s článkom 49a ods. 1 tohto nariadenia, vyjadrené v t produktu;“;

vii) V bode 9 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) v prípade potreby zástupné údaje pre energetickú hodnotu z fosílnych palív a materiálov a z biomasy použitej ako palivá a materiály, ako aj z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív.“;

b) Oddiel 2 sa mení takto:

i) Body 8 a 9 sa nahrádzajú takto:

„8. hmotnosť nezmiešaného paliva (v tonách) podľa druhu paliva za každú dvojicu štátov vrátane informácií o všetkých týchto skutočnostiach: 

a)a) či ide o alternatívne letecké palivo s nulovým emisným faktorom v súlade s článkom 54c tohto nariadenia; 

b)b) či ide o oprávnené letecké palivo; 

c)c) v prípade oprávnených leteckých palív druh paliva vymedzený v článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES; 

9. celkové emisie CO2 v tonách CO2 s použitím predbežného emisného faktora, ako aj emisného faktora, rozčlenené podľa členského štátu odletu a členského štátu príletu;“; 

ii) Bod 12 sa nahrádza takto:

„12. informačné položky:

a)    množstvo alternatívnych leteckých palív použitých počas roka nahlasovania (v tonách) uvedené podľa druhu paliva a či sú tieto palivá v súlade s článkom 54c tohto nariadenia;

b)    dolná výhrevnosť alternatívnych palív;“; 

iii) Bod 13 sa nahrádza takto:

„Prevádzkovateľ lietadla by mal k ročnej správe o emisiách pripojiť prílohu, v ktorej uvedie ročné emisie a ročný počet letov za dvojicu letísk. V relevantných prípadoch sa uvedie množstvo alternatívneho leteckého paliva a oprávneného leteckého paliva (v tonách) na dvojicu letísk. Na žiadosť prevádzkovateľa príslušný orgán naloží s danými informáciami ako s dôvernými informáciami.“;

c) Vkladá sa oddiel 2a:

„2a.    ROČNÉ SPRÁVY PREVÁDZKOVATEĽOV LIETADIEL O VPLYVOCH LETECKEJ DOPRAVY, KTORÉ NESÚVISIA S EMISIAMI CO2 

V súvislosti s vplyvmi leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, musí samostatná správa uvedená v článku 68 ods. 5 tohto nariadenia obsahovať aspoň tieto informácie: 

1.údaje identifikujúce prevádzkovateľa lietadla a volací znak alebo iný jednoznačný identifikátor používaný na účely riadenia letovej prevádzky, ako aj príslušné kontaktné údaje; 

2.názov a adresu overovateľa správy; 

3.rok nahlasovania; 

4.odkaz na najnovší schválený plán monitorovania a číslo jeho verzie a dátum, od ktorého sa uplatňuje, odkaz na ďalšie plány monitorovania a čísla ich verzií za príslušný rok nahlasovania; 

5.relevantné zmeny prevádzky a odchýlky od schváleného plánu monitorovania počas obdobia nahlasovania; 

6.registračné čísla lietadiel a typy lietadiel použitých v období, na ktoré sa vzťahuje správa, na vykonávanie činností leteckej dopravy podľa prílohy I k smernici 2003/87/ES vykonávaných prevádzkovateľom lietadla; 

7.celkový počet letov uvedených v správe za každú dvojicu štátov; 

8.súčet CO2(e) z monitorovaných letov prevádzkovateľa lietadla za každú dvojicu letísk, vyjadrený v klimatickej metrike uvedenej v článku 56a ods. 2 tohto nariadenia; 

9.tabuľku vo formáte XML, ktorá pre každý let a podľa vymedzenia v oddiele 1 prílohy IIIa k tomuto nariadeniu obsahuje informácie o lete, type lietadla, identifikátore motora a CO2(e), vyjadrené v klimatickej metrike uvedenej v článku 56a ods. 2 tohto nariadenia; 

10.Ak prevádzkovateľ lietadla nepoužíva na výpočet CO2(e) systém NEATS, ale svoje vlastné IT nástroje alebo IT nástroje tretích strán, ako sa uvádza v článku 56a ods. 7 písm. b) tohto nariadenia, opis toho, ako sa v súlade s týmto nariadením a systémom NEATS v týchto nástrojoch uplatňuje účinnosť na vylepšenie metriky GWP. Ak sa účinnosť v týchto nástrojoch neuplatnila, prevádzkovateľ lietadla uvedie opis s vysvetlením dôvodov neuplatnenia účinnosti.“; 

d) Oddiel 4 sa mení takto:

i) Odsek 6 sa mení takto:

– Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) celkové emisie vyjadrené ako t CO2 vrátane CO2 z prúdov paliva biomasy, ktoré nie sú v súlade s článkom 38 ods. 5 tohto nariadenia, alebo zo zdrojových prúdov palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, ktoré nie sú v súlade s článkom 39a ods. 3 tohto nariadenia, alebo zo zdrojových prúdov syntetických nízkouhlíkových palív, ktoré nie sú v súlade s článkom 39a ods. 4 tohto nariadenia;“; 

– Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d) emisné faktory vyjadrené v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 75f tohto nariadenia; pomerná časť biomasy, pomerná časť biomasy s nulovým emisným faktorom, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, pomerná časť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu s nulovým emisným faktorom, pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív, pomerná časť syntetických nízkouhlíkových palív s nulovým emisným faktorom, vyjadrené ako bezrozmerné zlomky;“; 

ii) V bode 7 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto: 

„a) v prípade potreby zástupné údaje pre dolnú výhrevnosť prúdov paliva biomasy, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu alebo syntetických nízkouhlíkových palív;

b) emisie, množstvá a energetická hodnota biopalív, biokvapalín, palív z biomasy, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu, syntetických nízkouhlíkových palív uvedených do daňového voľného obehu, vyjadrené v t a TJ, a informácia, či sú v súlade s článkom 38 ods. 5 alebo článkom 39a ods. 3 alebo článkom 39a ods. 4 tohto nariadenia;“. 

57.V prílohe Xa sa úvodná veta nahrádza takto:

„Spolu s informáciami uvedenými v ročnej správe o emisiách podľa prílohy X k tomuto nariadeniu prevádzkovateľ za každé zakúpené palivo vymedzené v článku 3 písm. af) smernice 2003/87/ES predloží tieto informácie:“. 

58.V prílohe Xb sa úvodná veta nahrádza takto:

„Spolu s informáciami uvedenými v ročnej správe o emisiách podľa prílohy X k tomuto nariadeniu regulovaný subjekt za každé zakúpené palivo vymedzené v článku 3 písm. af) smernice 2003/87/ES predloží tieto informácie: “.

Článok 2

   Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie    

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2024.

Článok 1 ods. 2 písm. m), ods. 42 až 46, ods. 49, ods. 57 a 58 sa však uplatňujú od 1. júla 2024.

Článok 1 ods. 3, ods. 5 až 8, ods. 9 písm. c), ods. 21, ods. 25 až 27, ods. 28 písm. a), ods. 29, 35, 36, 38, 40, 41, ods. 47 písm. a) body ii) a iii), ods. 47 písm. b) bod i) prvá a štvrtá zarážka, ods. 47 písm. b) bod iii), ods. 48 písm. a) bod ii), ods. 51, ods. 52 písm. d), ods. 52 písm. e), ods. 52 písm. f), ods. 52 písm. g) bod ii), ods. 52 písm. h), ods. 52 písm. i), ods. 52 písm. j), ods. 53, ods. 55 písm. a) bod ii), ods. 55 písm. a) bod iii), ods. 55 písm. a) bod iv), ods. 55 písm. b) bod ii), ods. 56 písm. a) bod vi), ods. 56 písm. c) sa uplatňujú od 1. januára 2025.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. 9. 2024

(1)    Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/87/oj .

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 134, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/959/oj ).

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1 – 17, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1119/oj ).

(4)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/958 z 10. mája 2023, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES, pokiaľ ide o príspevok leteckej dopravy k cieľu Únie v oblasti znižovania emisií v celom hospodárstve a ktorou sa primerane vykonáva globálne trhové opatrenie (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 115, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/958/oj ).

(5)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 z 19. decembra 2018 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 (Ú. v. EÚ L 334, 31.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2018/2066/oj ).

(6)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2018/2001/oj ).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj ).

(8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2413/oj ).