Oznámenie Komisie

Usmerňovací dokument o prísnej ochrane živočíšnych druhov európskeho významu podľa smernice o biotopoch

Usmerňovací dokument o prísnej ochrane

živočíšnych druhov európskeho významu podľa

smernice o biotopoch

OBSAH

PREDSLOV

1.KONTEXT

2.ČLÁNOK 12

2.1.    Všeobecné právne úvahy    

2.2.    Potrebné opatrenia pre systém prísnej ochrany    

2.2.1.Opatrenia na vytvorenie a účinné zavedenie systému prísnej ochrany

2.2.2.Opatrenia na zabezpečenie priaznivého stavu ochrany

2.2.3.Opatrenia týkajúce situácií opísaných v článku 12

2.2.4.Ustanovenia článku 12 ods. 1 písm. a) až d) a článku 12 ods. 4 vo vzťahu k prebiehajúcim činnostiam

2.3.    Konkrétne ustanovenia o ochrane podľa článku 12    

2.3.1. Úmyselné odchytávanie alebo usmrcovanie vzoriek druhov uvedených v prílohe IV písm. a)

2.3.2. Úmyselné rušenie druhov uvedených v prílohe IV písm. a) najmä počas období párenia, odchovu mláďat, hibernácie a migrácie

2.3.3. Úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode

2.3.4. Poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych

2.3.5.Držanie, preprava a predaj alebo výmena a ponúkanie na predaj alebo výmenu vzoriek odobratých z voľnej prírody

2.3.6.Systém monitorovania náhodného odchytu a usmrcovania druhov podľa prílohy IV písm. a)

3. ČLÁNOK 16

3.1.    Všeobecné právne úvahy    

3.1.1. Povinnosť zabezpečiť úplnú, jasnú a presnú transpozíciu článku 16

3.1.2. Primerané celkové uplatňovanie výnimiek

3.2.    Starostlivo kontrolovaný systém udeľovania výnimiek: 3 testy    

3.2.1.Preukázanie jedného z dôvodov podľa článku 16 ods. 1 písm. a) až e) (test 1)

3.2.2. Neexistencia uspokojivej alternatívy (test 2)

3.2.3.Vplyv výnimky na stav ochrany (test 3)

3.3.    Ďalšie úvahy    

3.3.1.Úloha akčných plánov pre druhy

3.3.2.Posúdenie vplyvu týkajúce sa plánov alebo projektov a ochrany druhov

3.3.3.Úloha kompenzačných opatrení

3.3.4.Výnimky pre viaceré druhy

3.3.5.„Dočasný charakter“: riešenie kolonizácie lokalít v procese rozvoja
druhmi uvedenými v prílohe IV

3.4.    Monitorovanie výnimiek a predkladanie správ o výnimkách    

3.4.1.Monitorovanie vplyvov výnimiek

3.4.2.Povinnosti predkladať správy podľa článku 16 ods. 2 a 3

Príloha I.    Odkazy na súdne konania    

Príloha II.    Zoznam živočíšnych druhov, na ktoré sa vzťahujú prílohy 
II, IV a V    

Príloha III.    Vykonávanie článku 12 smernice o biotopoch –
príklad s vlkom    

   

PREDSLOV

Prečo aktualizujeme usmerňovací dokument o prísnej ochrane živočíšnych druhov?

Prvý usmerňovací dokument o prísnej ochrane živočíšnych druhov európskeho významu podľa smernice o biotopoch 1 bol uverejnený v roku 2007. Jeho cieľom bolo umožniť lepšie porozumenie ustanoveniam o ochrane druhov a konkrétnym použitým pojmom.

V nadväznosti na kontrolu vhodnosti smerníc EÚ o prírode (2014 – 2016) prijala Európska komisia Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo 2 s cieľom podporiť lepšie, inteligentnejšie a nákladovo efektívnejšie vykonávanie týchto smerníc. V opatrení 1 akčného plánu sa požadovala aktualizácia tohto usmerňovacieho dokumentu. Dané opatrenie sa považovalo za potrebné vzhľadom na najnovšie rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a na zabezpečenie lepšieho súladu so širšími sociálno-ekonomickými cieľmi.

Toto usmernenie je výsledkom tohto procesu revízie. Zohľadňujú sa v ňom praktické skúsenosti z vykonávania ustanovení o ochrane druhov uvedených v smernici o biotopoch získané v priebehu rokov od uverejnenia prvej verzie usmernenia.

Účel usmerňovacieho dokumentu

Tento dokument sa zameriava na povinnosti vyplývajúce z článkov 12 a 16 smernice o biotopoch. Stanovuje sa v nich vytvorenie systému prísnej ochrany pre živočíšne druhy uvedené v prílohe IV písm. a) k smernici, pričom za definovaných podmienok umožňujú výnimku z týchto ustanovení. Dokument vychádza predovšetkým z príslušných rozsudkov SDEÚ a z príkladov systémov ochrany druhov zavedených v rôznych členských štátoch.

Dokument je určený vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom, orgánom na ochranu prírody a iným organizáciám, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie smernice o biotopoch alebo sú do neho zapojené, ako aj zainteresovaným stranám. Cieľom je pomôcť im pri navrhovaní efektívnych a pragmatických spôsobov uplatňovania ustanovení pri plnom rešpektovaní právneho rámca. Rôzne návrhy dokumentu sa konzultovali s členskými štátmi a kľúčovými zainteresovanými stranami a ich pripomienky boli zohľadnené.

Obmedzenia usmerňovacieho dokumentu

V tomto dokumente sa uvádza, ako Komisia chápe príslušné ustanovenia smernice, ale sám osebe nie je legislatívnym dokumentom. Nevytvárajú sa v ňom nové pravidlá, ale obsahuje usmernenia týkajúce sa uplatňovania existujúcich pravidiel. Iba SDEÚ je oprávnený autoritatívne vykladať právo Únie.

Usmernenie, ktoré sa bude v pravidelných intervaloch ďalej aktualizovať, by sa malo chápať v spojení s akoukoľvek novou judikatúrou v tejto oblasti, ako aj so skúsenosťami z vykonávania článkov 12 a 16 v členských štátoch.

Štruktúra dokumentu

Dokument má tri hlavné kapitoly. Kapitola 1 sa zameriava na miesto ochrany druhov v rámci celkovej schémy smernice o biotopoch. Kapitola 2 sa podrobnejšie zaoberá príslušnými právnymi ustanoveniami článku 12 smernice. Kapitola 3 skúma možnosti udelenia výnimky podľa článku 16.

Kľúčové body vyplývajúce z analýz sú zhrnuté (kurzívou) na začiatku každého oddielu. Úplné odkazy na konania Súdneho dvora citované v celom texte sú uvedené v prílohe I. V prílohe II je uvedený zoznam živočíšnych druhov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o ochrane druhov. V prílohe III sa uvádza, ako možno uplatniť usmerňovací dokument, v tomto prípade na príklade vlka.

1.KONTEXT

1.1. Ochrana druhov podľa smernice 92/43/EHS

(1-1)    V článku 2 ods. 1 sa stanovuje celkový cieľ smernice o biotopoch, ktorým je „prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami zmluvy“.

Podľa článku 2 ods. 2 sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice navrhnú tak, „aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu“. Tieto opatrenia podľa článku 2. ods. 3 „berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky“ 3 .

Primárnym cieľom smernice o biotopoch je preto zachovanie všetkých prirodzených biotopov a druhov európskeho významu v priaznivom stave ochrany alebo ich do takéhoto stavu obnoviť. V článku 1 písm. i) smernice sa vymedzuje, čo sa rozumie pod pojmom „priaznivý stav ochrany“ pre druhy 4 .

(1-2)    V záujme dosiahnutia tohto cieľa smernica obsahuje dva hlavné súbory ustanovení. Prvý súbor sa týka ochrany prirodzených biotopov a biotopov druhov (články 3 až 11) a druhý sa týka ochrany druhov (články 12 až 16).

(1-3)    Ustanovenia o ochrane druhov (články 12 až 16) sa uplatňujú na celú oblasť prirodzeného výskytu druhov v členských štátoch, a to v rámci lokalít sústavy Natura 2000 i mimo nich. Tieto ustanovenia dopĺňajú ustanovenia upravujúce lokality sústavy Natura 2000, ktoré sa zameriavajú na ochranu prirodzených biotopov a hlavných oblastí biotopov chránených druhov uvedených v prílohe II k smernici.

(1-4)    Smernica je záväzná, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, ale ponecháva členským štátom možnosť voľby formy a metód na jeho dosiahnutie. Ustálená judikatúra objasňuje, že transpozícia do vnútroštátneho práva musí byť jasná a presná, verná a s nespochybniteľnou právnou záväznosťou (pozri veci SDEÚ C-363/85, C-361/88, C-159/99 bod 32, C-415/01 bod 21, C-58/02, C-6/04 body 21, 25 a 26, C-508/04 bod 80).

(1-5) Pri výklade a uplatňovaní ustanovení smernice by sa mala zohľadniť aj zásada predbežnej opatrnosti stanovená v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorej cieľom je zaistiť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia prostredníctvom preventívneho rozhodovania v prípade rizika.

(1-6)    Je tiež dôležité zdôrazniť, že vykonávanie ustanovení o ochrane druhov uvedených v smernici si vyžaduje špecifický prístup pre každý druh. Členské štáty by preto mali vždy zvážiť svoje vykonávacie opatrenia vzhľadom na zamýšľaný cieľ, príslušný druh a okolnosti každého prípadu.

(1-7)    Tieto pojmy flexibility a proporcionality by sa nemali chápať nesprávne. Neobmedzujú povinnosti členských štátov konať účinným spôsobom, poskytujú naopak orgánom dostatočný manévrovací priestor na prispôsobenie spôsobu vykonávania konkrétnym okolnostiam (z hľadiska stavu ochrany, ale aj zo sociálneho, hospodárskeho a kultúrneho hľadiska).

(1-8) Podľa Súdneho dvora „články 12, 13 a 16 smernice o biotopoch predstavujú koherentný súbor noriem smerujúci k zabezpečeniu ochrany populácií predmetných druhov, takže každá výnimka, ktorá by bola nezlučiteľná s touto smernicou, by porušovala tak zákazy uvedené v článku 12 alebo 13 tejto smernice, ako aj pravidlo, podľa ktorého výnimky môžu byť poskytnuté v súlade s článkom 16 tej istej smernice“ 5 . Súdny dvor ďalej objasnil, že „články 12 až 14 a 15 písm. a) a b) smernice predstavujú koherentný súbor noriem ukladajúci členským štátom zaviesť režim prísnej ochrany predmetných živočíšnych a rastlinných druhov“ 6 . Bez ohľadu na to, aký prístup sa zvolí pri vykonávaní týchto ustanovení, budú musieť rešpektovať celkový cieľ smernice, konkrétne zaistiť biodiverzitu a zachovať v priaznivom stave prirodzené biotopy a druhy európskeho významu alebo ich do takéhoto stavu obnoviť.

Oblasť prirodzeného výskytu druhov a biotopov – dynamická koncepcia

(1-9) Oblasť prirodzeného výskytu približne vymedzuje priestorové limity, v rámci ktorých sa biotop alebo druh vyskytuje. Nie je totožná s presnými lokalitami (oblasťou skutočného výskytu) alebo územím, kde sa trvalo vyskytuje biotop, druh alebo poddruh. Takéto lokality alebo územia môžu byť v rámci oblasti ich prirodzeného výskytu rozložené nerovnomerne alebo nesúvisle (to znamená, že biotopy a druhy nemusia byť rovnomerne rozložené). Ak sa ukáže, že dôvod disjunkcie je prirodzený, t. j. príčinou sú ekologické faktory, jednotlivé izolované lokality by sa nemali interpretovať ako súvislá oblasť prirodzeného výskytu. Napríklad v prípade alpského druhu môžu byť oblasťou výskytu Alpy a Pyreneje, ale nie nížina medzi nimi. Oblasť prirodzeného výskytu však zahŕňa plochy, ktoré nie sú trvalo využívané: napríklad pri migrujúcich druhoch oblasť ich výskytu zahŕňa všetky suchozemské alebo vodné plochy, ktoré migrujúci druh obýva, v ktorých sa dočasne zdržiava, cez ktoré prechádza či prelietava kedykoľvek počas svojej bežnej migrácie 7 .

(1-10) Oblasť prirodzeného výskytu nie je statická, ale dynamická: môže sa zmenšovať a rozširovať. Oblasť prirodzeného výskytu môže predstavovať jeden aspekt hodnotenia podmienok biotopu alebo druhu. Ak je oblasť prirodzeného výskytu nedostatočne veľká na to, aby umožnila dlhodobú existenciu tohto biotopu alebo druhu, od členských štátov sa žiada, aby definovali referenčnú hodnotu pre oblasť, ktorá by umožňovala priaznivé podmienky, a aby pracovali na dosiahnutí tohto cieľa napríklad podporou rozšírenia súčasnej oblasti.

(1-11) Keď sa druh alebo biotop sám rozšíri do novej oblasti alebo na nové územie, alebo keď bol druh opätovne zavedený do pôvodnej oblasti jeho prirodzeného výskytu (v súlade s pravidlami v článku 22 smernice o biotopoch), toto územie treba považovať za súčasť oblasti prirodzeného výskytu. Podobne môžu obnova, opätovné vytvorenie alebo riadenie oblastí biotopov a niektoré poľnohospodárske a lesnícke postupy prispieť k rozšíreniu oblasti prirodzeného výskytu biotopu alebo druhu. Jedince alebo voľne žijúce populácie živočíšnych druhov, ktoré človek úmyselne alebo náhodne introdukoval na miesta, kde sa nikdy nevyskytovali prirodzene alebo kam by sa v blízkej budúcnosti prirodzene nerozšírili, by sa však mali považovať za vyskytujúce sa mimo oblasti ich prirodzeného výskytu, a preto by sa na ne smernica nemala vzťahovať.

2. ČLÁNOK 12

Znenie článku 12

Článok 12 1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu: a) všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode; b) úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania; c) úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode; d) poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych. 2. Pre tieto druhy zakážu členské štáty držanie, prepravu a predaj alebo výmenu a ponúkanie na predaj alebo výmenu vzoriek odobratých z voľnej prírody, s výnimkou tých, ktoré boli odobraté legálne pred zavedením tejto smernice. 3. Zákaz uvedený v odseku 1 písm. a) a b) a odseku 2 platí pre všetky štádiá života zvierat, na ktoré sa vzťahuje tento článok. 4. Členské štáty vytvoria systém monitorovania náhodného odchytu a usmrcovania živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a). Na základe zhromaždených informácií členské štáty zabezpečia ďalší výskum alebo podniknú ochranné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že náhodný odchyt a usmrcovanie nemá výrazný negatívny vplyv na príslušný druh.

(2-1)    Článok 12 sa zaoberá ochranou druhov uvedených v prílohe IV písm. a). Tento článok sa uplatňuje na celú oblasť prirodzeného výskytu druhov v rámci EÚ a zameriava sa skôr na riešenie ich priamych ohrození než ohrození ich biotopov, s výnimkou článku 12 ods. 1 písm. d).

(2-2)    Príloha IV písm. a) zahŕňa širokú škálu druhov od veľkých, stavovcov vyskytujúcich sa na rozsiahlych územiach až po malé bezstavovce s veľmi malými domovskými okrskami. Niektoré druhy sú uvedené aj v prílohe II, preto majú prospech aj z opatrení zameraných na ochranu ich biotopov v osobitných chránených oblastiach (články 3 až 10). Iné sú však uvedené len v prílohe IV písm. a), čo znamená, že v článku 12 (pre živočíšne druhy) a v článku 13 (pre rastlinné druhy) sa pre ne uvádzajú základné ustanovenia na dosiahnutie cieľa ochrany sledovaného smernicou, ako sa uvádza v článku 2.

(2-3)    Predtým, ako sa budeme podrobne zaoberať ustanoveniami článku 12, stojí za to pripomenúť niektoré všeobecné právne úvahy, ktoré rozvinul SDEÚ.

2.1. Všeobecné právne úvahy

(2-4)    Účinné vykonávanie článku 12 smernice o biotopoch si od členských štátov vyžaduje úplnú, jasnú a presnú transpozíciu. Podľa ustálenej judikatúry sa „ustanovenia smerníc musia vykonávať s nespochybniteľnou právnou záväznosťou a zároveň so špecifickosťou, presnosťou a zrozumiteľnosťou, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek právnej istoty“ 8 .

(2-5) Podľa Súdneho dvora „hoci si prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku nevyžaduje nevyhnutne formálne a doslovné prebratie jej obsahu do výslovného a špecifického právneho ustanovenia, a možno sa v závislosti od jej obsahu uspokojiť so všeobecným právnym kontextom, avšak pod podmienkou, že tento efektívne zabezpečuje plné uplatnenie smernice dostatočne jasným a presným spôsobom“ 9 . Súdny dvor opakovane rozhodol, že na splnenie požiadavky právnej istoty by jednotlivci mali mať k dispozícii jasný a presný právny stav, ktorý im umožní zistiť plný rozsah ich práv a prípadne sa brániť pred vnútroštátnymi súdmi 10 .

Rôzne druhy obmedzení môžu byť zakotvené v právnych predpisoch v rôznych formách. Avšak bez ohľadu na to, aká forma sa použije, musí byť dostatočne jasná, presná a prísna. Napríklad sa v prípade zákazu používania pesticídov tam, kde to pravdepodobne bude mať vážne škodlivé účinky na rovnováhu v prírode, konštatovalo, že nevyjadruje dostatočne jasným, presným a prísnym spôsobom potrebu zakázať poškodzovanie miest na párenie alebo miest na oddych chránených živočíchov podľa článku 12 ods. 1 písm. d) 11 .

(2-6)    Všetky ustanovenia, ktorými sa zavádza prísny rámec ochrany, by sa mali konkrétne vzťahovať na druhy uvedené v prílohe IV a mali by spĺňať všetky požiadavky stanovené v článku 12. Súdny dvor 12 zdôraznil dôležitosť tejto skutočnosti v prípade korytnačky Caretta caretta (kareta obyčajná). Keď Súdny dvor požiadal grécku vládu, aby identifikovala platné ustanovenia vo svojom právnom systéme, ktoré podľa nej spĺňajú požiadavky stanovené v článku 12, „grécka vláda uviedla iba zoznam zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení bez odvolania sa na akékoľvek konkrétne ustanovenia, ktoré by tieto požiadavky spĺňali“.

Vzhľadom na špecifický charakter článku 12 Súdny dvor rozhodol, že legislatívne alebo správne ustanovenia všeobecnej povahy, napr. jednoduché zopakovanie znenia článku 12 vo vnútroštátnych právnych predpisoch, nie vždy spĺňa požiadavky týkajúce sa ochrany druhov alebo zaručuje účinné vykonávanie článku 12. Formálna transpozícia článku 12 do vnútroštátnych právnych predpisov sama osebe nepostačuje na zaručenie jeho účinnosti. Musí sa doplniť ďalšími vykonávacími ustanoveniami na zabezpečenie prísnej ochrany na základe osobitostí a konkrétnych problémov a hrozieb, ktorým čelia druhy alebo skupiny druhov uvedené v prílohe IV.

(2-7)    Pri transpozícii smernice musia členské štáty rešpektovať význam termínov a pojmov použitých v smernici, aby sa zabezpečila jednotnosť jej výkladu a uplatňovania 13 . Z uvedeného rovnako vyplýva, že vnútroštátne transpozičné opatrenia by mali zaručiť úplné uplatňovanie smernice bez toho, aby sa menili jej termíny, selektívne uplatňovali jej ustanovenia alebo pridávali doplňujúce podmienky alebo výnimky, ktoré sa v smernici neuvádzajú 14 .

Ako Súdny dvor poznamenal, „presnosť prebratia má mimoriadnu dôležitosť v prípade, ako je tento, keď správa spoločného dedičstva je zverená členským štátom pre ich príslušné územia… Z toho vyplýva, že v rámci smernice [o biotopoch], ktorá ukladá komplexné a technické pravidlá v oblasti práva životného prostredia, sú členské štáty osobitne povinné dbať o to, aby ich legislatíva určená na zabezpečenie prebratia tejto smernice bola jasná a presná“ 15 .

Napríklad transpozícia článku 12 ods. 1 písm. d), ktorou sa zakazuje iba poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie a miest na oddych, ktoré sú „zreteľne rozoznateľné“ alebo „dokonale známe a ako také identifikované“, alebo zakazuje iba úmyselné poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych 16 , mení podstatu a obmedzuje rozsah pôsobnosti článku 12 ods. 1 písm. d). Toto ustanovenie vyžaduje od členských štátov zákaz ničenia všetkých miest na párenie a miest na oddych, a nielen tých, ktoré sú dobre známe, bez ohľadu na to, či ide o úmyselné alebo neúmyselné ničenie. Vylučuje takisto vyňatie zákonných úkonov zo zákazu uvedeného v článku 12 ods. 1 písm. d). Tento druh transpozície je preto nezlučiteľný s článkom 12 ods. 1 písm. d), pretože nezakazuje ničenie – úmyselné lebo uskutočnené iným spôsobom – všetkých miest na párenie a miest na oddych.

(2-8)    Navyše „obyčajné administratívne postupy, ktoré vzhľadom na ich povahu môžu orgány zmeniť podľa vlastného uváženia, nemožno považovať za riadne dodržiavanie povinnosti členských štátov, ktorým je smernica určená, podľa článku 189 Zmluvy“ 17 . Toto rozhodnutie potvrdil ďalší prípad Súdneho dvora 18 . Samotnú existenciu vnútroštátnej judikatúry bez konkrétneho právneho ustanovenia nemožno považovať za riadne dodržiavanie povinnosti transponovať smernicu v plnom rozsahu. Naopak, „aj keď príslušná vnútroštátna právna úprava je sama osebe zlučiteľná s právom Spoločenstva, nesplnenie povinnosti môže vyplývať z existencie správnej praxe, ktorá toto právo porušuje“ 19 .

2.2. Potrebné opatrenia pre systém prísnej ochrany

(2-9)    Podľa článku 12 ods. 1 smernice o biotopoch sú členské štáty povinné prijať „potrebné opatrenia na vytvorenie účinného systému prísnej ochrany“ druhov uvedených v prílohe IV v prostredí ich prirodzeného pohybu. Vyvoláva to niekoľko otázok, pokiaľ ide o definíciu určitých použitých termínov. Hoci sa v smernici jasne stanovujú zákazy, nedefinuje sa v nej napríklad podrobne, čo sa rozumie pod „potrebnými“ opatreniami alebo „systémom“ prísnej ochrany.

(2-10) Je preto dôležité pripomenúť, že výklad a vykonávanie článku 12 ods. 1 písm. a) až d) by mali zohľadniť cieľ smernice stanovený v článku 2. Smernica teda poskytuje členským štátom určitý manévrovací priestor pri vytváraní „systému“ prísnej ochrany pre druhy uvedené v prílohe IV. Táto diskrečná právomoc však podlieha obmedzeniam a musí rešpektovať niekoľko minimálnych požiadaviek, ako sa podrobne uvádza ďalej.

2.2.1.Opatrenia na vytvorenie a účinné zavedenie systému prísnej ochrany

(2-11)    Úplné a účinné uplatňovanie článku 12 si vyžaduje na jednej strane vytvorenie uceleného právneho rámca, to znamená prijatie osobitných zákonov, právnych predpisov alebo správnych opatrení na účinný zákaz činností uvedených v článku 12, a na strane druhej uplatňovanie konkrétnych opatrení na presadzovanie týchto ustanovení na ochranu druhov uvedených v prílohe IV v praxi. Toto dvojité zabezpečenie je pre uplatňovanie článku 12 zásadné.

Súdny dvor potvrdil tento prístup vo veciach C-103/00 (o ochrane druhu Caretta caretta na ostrove Zakynthos 20 ), C-518/04 (o ochrane druhu Vipera schweizeri na ostrove Milos 21 ), C-183/05 (o ochrane viacerých druhov uvedených v prílohe IV v Írsku 22 ), C-383/09 (o ochrane druhu Cricetus cricetus vo Francúzsku 23 ) a C-504/14 (o ochrane druhu Caretta caretta v oblasti Kyparissia 24 ).

(2-12) V článku 12 ods. 1 sa teda vyžaduje vytvorenie aj zavedenie systému prísnej ochrany, ktorý účinne zakazuje činnosti uvedené v danom článku. Primeraný systém prísnej ochrany druhov uvedených v prílohe IV si preto vyžaduje aj súbor koherentných a koordinovaných opatrení preventívnej povahy. Malo by sa to v relevantných prípadoch vzťahovať aj na cezhraničnú koordináciu medzi susednými členskými štátmi, a to najmä vtedy, ak sa u nich vyskytuje rovnaká populácia chráneného druhu.

Vo veci Cricetus cricetus (C-383/09) Súdny dvor vyhlásil, že transpozícia ustanovenia podľa článku 12 ods. 1 písm. d) si vyžaduje okrem prijatia uceleného legislatívneho rámca aj vykonanie konkrétnych a osobitných opatrení na ochranu a prijatie koherentných a koordinovaných opatrení preventívnej povahy 25 (pozri aj vec C‑518/04 26 a vec C‑183/05 27 ). Takýto systém prísnej ochrany musí preto umožniť účinné predchádzanie poškodzovaniu alebo ničeniu miest na párenie alebo miest na oddych živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) smernice o biotopoch (pozri vec C‑103/00 28 ).

Vo veci Skydda Skogen (C‑473/19 a C‑474/19) Súdny dvor potvrdil, že na účely dosiahnutia cieľov smernice o biotopoch je skutočne dôležité, aby príslušné orgány mohli predvídať činnosti, ktoré by boli škodlivé pre druhy chránené danou smernicou, bez ohľadu na to, či je predmetom príslušnej činnosti usmrcovanie alebo rušenie týchto druhov 29 .

(2-13) Vyplýva to priamo z termínu „systém prísnej ochrany“ a zohľadňuje sa aj potreba vytvoriť prepojenie medzi prijatými opatreniami a cieľmi článku 12 a smernice všeobecne. Tieto opatrenia musia prispieť k dosiahnutiu cieľa zachovať tento druh v dlhodobom horizonte alebo obnoviť jeho populáciu v jeho biotope a musia byť účinne presadzované.

Tento výklad potvrdzujú odôvodnenia 3 30 a 15 31 smernice, ktoré odkazujú na podporu ľudských činností a na riadiace opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie alebo obnovu druhov v priaznivom stave ochrany. Samotné odôvodnenia nemajú žiadny záväzný právny účinok a nikdy nemôžu nahradiť hmotnoprávne ustanovenia smernice, ale jasne poukazujú na zámer. Hoci teda Súdny dvor nepoužíva preambulu na priame odôvodnenie rozsudku, stále sa často používa ako pomôcka pri výklade hmotnoprávnych ustanovení sekundárnych právnych predpisov 32 .

(2-14) Potreba konkrétnych, koherentných a koordinovaných opatrení preventívnej povahy s cieľom splniť požiadavku prísnej ochrany druhov uvedených v prílohe IV nemusí nevyhnutne znamenať zriadenie nových štruktúr alebo postupov povoľovania na vnútroštátnej úrovni. Pokiaľ ide napríklad o projekty, ktoré môžu mať vplyv na druh uvedený v prílohe IV, členské štáty môžu prispôsobiť existujúce plánovacie postupy tak, aby spĺňali požiadavky článku 12. Znamená to, že posudzovanie vplyvu na druhy a ich miesta na párenie a miesta na oddych môže byť začlenené do existujúcich rozhodovacích procesov na rôznych úrovniach v členskom štáte vrátane napríklad rozhodnutí o územnom plánovaní alebo postupov posudzovania vplyvov plánov a projektov na životné prostredie.

Pokiaľ ide o prebiehajúce činnosti, členské štáty môžu použiť plánovacie postupy, nariadenia alebo kódexy najlepších postupov (ktoré musia byť dostatočne podrobné a jasné) ako nástroje na vykonávanie ustanovení článku 12. Ako je však vysvetlené v oddiele 2.3.4, takéto prístupy a nástroje dopĺňajú formálnu právnu ochranu, ale nenahrádzajú ju.

2.2.2. Opatrenia na zabezpečenie priaznivého stavu ochrany

(2-15)    Pri výklade článku 12 sa musí zohľadniť cieľ smernice o biotopoch stanovený v článku 2, ktorý bez rozdielu platí pre biotopy a druhy uvedené vo všetkých prílohách. V dôsledku toho by prísne ochranné opatrenia prijaté podľa článku 12 mali zabezpečiť zachovanie alebo obnovu druhov európskeho významu uvedených v prílohe IV v priaznivom stave ochrany alebo by mali k tomu prispieť.

(2-16)    Okrem toho je potrebné článok 12 vykladať v spojení s článkom 1 písm. i), v ktorom sa vymedzuje priaznivý stav ochrany druhu. To znamená, že o opatreniach, ktoré je potrebné prijať, sa musí rozhodnúť na základe konkrétnych okolností každej situácie a so zreteľom na špecifickosť každého druhu. Charakteristiky určitého druhu, ako napríklad jeho stav ochrany, môžu tak odôvodniť konkrétnejšie alebo intenzívnejšie ochranné opatrenia.

Vo veci Cricetus cricetus (C-383/09, body 37 a 25) Súdny dvor uviedol, že vykonané opatrenia „neboli dostatočné na účinné zabránenie poškodzovaniu alebo ničeniu miest na rozmnožovanie alebo na oddych škrečka poľného“. Súdny dvor usúdil, že „napriek uplatneniu opatrení stanovených v pláne na obnovu stavu [škrečka poľného] (2007 – 2011) a vzájomným záväzkom dotknutých subjektov na ochranu tohto druhu sú dosiahnuté biologické výsledky na ochranu tohto druhu vo Francúzsku do dnešného dňa nedostatočné“. Preto „je nevyhnutné, aby sa právna úprava v prospech škrečka poľného zreteľne a rýchlo vylepšila na dosiahnutie biologických výsledkov preukazujúcich v krátkom čase obnovu druhu“. To znamená, že systém prísnej ochrany sa musí prispôsobiť potrebám a stavu ochrany druhu.

2.2.3. Opatrenia týkajúce situácií opísaných v článku 12

(2-17)    Rozsah a druh opatrení prijatých na zavedenie systému prísnej ochrany sú ohraničené zoznamom zákazov a iných povinností uvedených v článku 12 (pozri aj oddiel 2.3). Prijaté opatrenia sa preto musia týkať činností, ktoré ohrozujú samotné druhy [článok 12 ods. 1 písm. a) až c), článok 12 ods. 2, 3 a 4] alebo vymedzené prvky ich biotopov [článok 12 ods. 1 písm. d)]. Článok 12 ods. 1 sám osebe ani v spojení s článkom 2 neukladá členským štátom povinnosť prijímať proaktívne opatrenia riadenia biotopov 34 . Vyžaduje iba opatrenia na účinný zákaz všetkých činností uvedených v článku 12 ods. 1. Navyše, podľa článku 12 ods. 4 „členské štáty zabezpečia ďalší výskum alebo podniknú ochranné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že náhodný odchyt a usmrcovanie nemá výrazný negatívny vplyv na príslušný druh.“

(2-18) Pre rôzne druhy uvedené v prílohe IV a pre rôzne situácie môžu byť potrebné rôzne druhy opatrení. Môže sa to líšiť v závislosti od rôznych ekologických požiadaviek druhu a od konkrétnych problémov a hrozieb, ktorým druh alebo skupiny druhov čelia. Vnútroštátne orgány sú zodpovedné za vymedzenie opatrení, ktoré sú potrebné na účinné vykonávanie zákazov uvedených v článku 12 ods. 1 a na zabezpečenie prísnej ochrany druhov. 

(2-19) Členské štáty sú preto povinné zaviesť zákaz do právnych predpisov (v súlade s článkom 12 ods. 1) a tento zákaz účinne presadzovať a vykonávať, čo zahŕňa preventívne opatrenia (napríklad zvyšovanie informovanosti o zavedených zákazoch, monitorovanie atď.). Zo znenia článkov 12 a 1 písm. i) a z cieľa „zachovania“ priaznivého stavu ochrany je tiež zrejmé, že členské štáty sú viazané svojimi povinnosťami podľa článku 12 ešte predtým, ako sa potvrdí akékoľvek zníženie počtov druhov alebo sa riziko zániku chráneného druhu stane skutočnosťou 35 . Aj v prípade, že stav ochrany daného druhu je priaznivý a pravdepodobne bude priaznivý aj v dohľadnej budúcnosti, členské štáty by mali prijať preventívne opatrenia na ochranu tohto druhu pred činnosťami uvedenými v článku 12.

SDEÚ skutočne objasnil, že „zavedenie systému ochrany stanoveného v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch nepodlieha podmienke, aby určitá činnosť mala nepriaznivý vplyv na stav ochrany dotknutého živočíšneho druhu“ 36 a „ochrana poskytovaná uvedeným ustanovením sa neprestáva uplatňovať na druhy v priaznivom stave ochrany“ 37 . Okrem toho, „vzhľadom na to, že zavedenie systému ochrany stanoveného v článku 12 ods. 1 písm. d) tejto smernice nie je podmienené počtom vzoriek dotknutého druhu, nemôže byť podmienené (...) rizikom nepriaznivého vplyvu opatrení na stav ochrany tohto druhu” 38 .

(2-20)    Tento názor podporujú veci C-103/00, C-518/04, C-183/05 a C-383/09, v ktorých Súdny dvor zdôraznil dôležitosť preventívneho charakteru prijatých opatrení 39 . Súd odmietol argument gréckej vlády, že na preukázanie neexistencie prísnej ochrany druhu Caretta caretta je potrebné dokázať zníženie počtu hniezd. Podľa Súdneho dvora „skutočnosť, že sa nezdá, že by sa počet hniezd tohto druhu za posledných 15 rokov znížil, sama osebe nespochybňuje toto zistenie“, t. j. neexistenciu systému prísnej ochrany druhu Caretta caretta.

Súdny dvor rozhodol, že transpozícia článku 12 vyžaduje, aby členské štáty nielen prijali ucelený legislatívny rámec, ale aby v tejto súvislosti vykonali aj konkrétne a špecifické ochranné opatrenia, a že systém prísnej ochrany predpokladá prijatie koherentných a koordinovaných opatrení preventívnej povahy 40 . Takýto systém prísnej ochrany musí preto umožniť účinné predchádzanie poškodzovaniu alebo ničeniu miest na párenie alebo miest na oddych živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) k smernici o biotopoch (v tejto súvislosti pozri vec C‑103/00, Komisia/Grécko, Zbierka rozhodnutí Súdneho dvora 2002, I‑1147, bod 39).

(2-21)    Takýto prístup vychádza z článku 191 ZFEÚ, podľa ktorého „politika životného prostredia Únie sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany“, a je založený na zásade predbežnej opatrnosti a zásade, že by sa mali prijať preventívne opatrenia. Preventívne opatrenia predvídajú a riešia hrozby a riziká, ktorým môže druh čeliť. Pre niektoré druhy by preto preventívne opatrenia mali byť aj súčasťou „potrebných opatrení“ na zavedenie systému prísnej ochrany.

2.2.4. Ustanovenia článku 12 ods. 1 písm. a) až d) a článku 12 ods. 4 vo vzťahu k prebiehajúcim činnostiam

(2-22) Hoci uplatňovanie ochranných predpisov môže byť jasne prepojené s postupmi schvaľovania projektov (napr. pri stavebných a infraštruktúrnych projektoch), ich uplatňovanie v prípade opakujúcich sa a rozšírených činností, akými sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo alebo rybárstvo 43 , môže byť zložitejším problémom.

Smernica sa však vzťahuje aj na tieto činnosti. SDEÚ skutočne objasnil, že zákazy uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch sa môžu vzťahovať na činnosť, ako je opatrenie v oblasti lesného hospodárstva alebo územného rozvoja, ktorej účelom zjavne nie je odchyt alebo usmrcovanie, rušenie živočíšnych druhov alebo úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec 44 . To isté platí analogicky pre zákaz uvedený v článku 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch.

Členské štáty preto musia zabezpečiť, aby si aj v prípade prebiehajúcich činností splnili svoje povinnosti týkajúce sa ochrany druhov uvedených v prílohe IV. Nemusí to nevyhnutne znamenať potrebu zaviesť nové štruktúry alebo postupy povoľovania na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty budú s najväčšou pravdepodobnosťou mať zavedené plánovacie postupy, nariadenia alebo kódexy najlepších postupov, ktoré by sa dali prispôsobiť tak, aby zahŕňali ustanovenia článku 12. Nezávisle od prístupu zvoleného na uplatňovanie požiadaviek článku 12 na prebiehajúce činnosti (vytvorenie nového mechanizmu alebo prispôsobenie existujúcich mechanizmov) členské štáty však musia zabezpečiť primerané splnenie požiadaviek prísnej ochrany. Keďže poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo sa v tomto bode výrazne líšia, ďalej sa rozoberajú jednotlivo.

(2-23)    Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo 45 , viaceré členské štáty zvolili preventívne opatrenia na zabezpečenie súladu s článkom 12. Môže to napríklad zahŕňať vypracovanie dostatočne podrobných a jasných usmernení a kódexov správania (aj keď nie sú právne záväzné). Je vhodné poznamenať, že základné pravidlá poľnohospodárskej praxe často zahŕňajú ochranu určitých krajinných prvkov, napríklad živých plotov, rybníkov atď., ktoré môžu byť aj biotopmi pre druhy uvedené v prílohe IV. Škála príslušných druhov je však veľmi široká a v niektorých prípadoch členské štáty považovali za vhodné vypracovať podrobnejšie usmernenia pre konkrétne druhy.

V smernici sa napriek tomu požaduje, aby tieto prístupy a nástroje nenahrádzali, ale dopĺňali formálnu právnu ochranu, t. j. ak sú tieto nástroje (napr. kódexy správania, najlepšie postupy) ignorované alebo nie sú správne vykonávané, musia existovať právne postupy na účinné presadzovanie prísneho systému ochrany druhov podľa článku 12.

(2-24)    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že výskyt chránených druhov na poľnohospodárskych pozemkoch je často výsledkom tradičného využívania pôdy a poľnohospodárskych postupov, zvyčajne extenzívneho charakteru. Ak postupy využívania pôdy jednoznačne podporujú stav ochrany posudzovaného druhu, je zrejmé, že by sa malo podporovať pokračovanie v týchto postupoch. Okrem požiadaviek podľa článku 12 ods. 1 je potrebné v súlade s článkom 12 ods. 4 monitorovať a hodnotiť aj náhodné odchytávanie alebo usmrcovanie chránených živočíšnych druhov v súvislosti s takýmito prebiehajúcimi činnosťami.

(2-25)    Uplatňovanie článku 12 na lesné hospodárstvo je v niektorých ohľadoch zložitejšie v tom, že je pravdepodobnejšie, že stromy, ktoré sa majú ťažiť, sú samotné aj biotopom (miestom na párenie alebo miestom na oddych) príslušných druhov uvedených v prílohe IV. Špecifické charakteristiky tohto odvetvia, t. j. dlhé výrobné cykly a v dôsledku toho potreba dlhodobého plánovania, prispievajú k osobitným výzvam ochrany druhov v lesoch.

Pri hľadaní trvalo udržateľných postupov obhospodarovania lesov, ktoré sú v súlade s požiadavkami ochrany, boli v rôznych členských štátoch vyvinuté rôzne prístupy na riešenie tohto problému. Existujúce prístupy sú v rozmedzí od podrobného lesohospodárskeho plánovania a predchádzajúceho schválenia lesohospodárskych plánov alebo všeobecných kódexov praxe až po predbežné oznamovanie návrhov na ťažbu dreva, aby orgány životného prostredia mohli zasiahnuť tam, kde sa to môže týkať známych populácií chránených druhov.

Je to podobné, ako v prípade poľnohospodárskych postupov: tieto preventívne prístupy môžu zaistiť ochranu príslušných druhov za predpokladu, že budú efektívne oznámené a realizované s dobrou vôľou a dostatočnými zdrojmi. Ekonomické stimuly môžu pomôcť podporiť akceptáciu takéhoto prístupu, ako je to v prípade systémov certifikácie lesov, v prípade ktorého sa môže vyžadovať súlad s určitými ustanoveniami o ochrane životného prostredia vrátane ochrany biodiverzity a druhov. Samozrejme, prístupy možno bude potrebné prispôsobiť tak, aby boli v súlade s požiadavkami ochrany druhov uvedených v prílohe IV. Takéto prístupy však neposkytujú absolútnu záruku, okrem prípadov, keď je povinné úplné predchádzajúce schválenie lesohospodárskych plánov, a preto ich (ako je uvedené vyššie) musí podporovať vykonateľný režim právnej ochrany.

(2-26) Opatrenia v oblasti lesného hospodárstva by boli takisto v súlade s článkom 12, ak by boli naplánované tak, aby sa v prvom rade zabránilo vzniku akýchkoľvek situácií uvedených v článku 12. Vhodný preventívny prístup by mohol zabrániť konfliktom so zákazmi uvedenými v článku 12, ak by sa v rámci neho vylúčili všetky škodlivé lesnícke postupy vtedy, keď je druh najviac ohrozený, napr. pri párení. Mimo obdobia párenia by sa opatrenia, ktoré vyžaduje článok 12, mali určovať na základe individuálneho posúdenia každého prípadu vychádzajúc pritom z ekologických potrieb druhu, ideálne v rámci lesohospodárskych plánov 46 a s cieľom zabrániť akémukoľvek poškodzovaniu alebo ničeniu miest na párenie alebo miest na oddych.

SDEÚ objasnil, že lesnícke práce by mali byť založené na preventívnom prístupe, ktorý zohľadňuje potreby ochrany príslušných druhov, a mali by byť plánované a vykonávané tak, aby neporušovali zákazy vyplývajúce z článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch, pričom sa zohľadnia, ako vyplýva z článku 2 ods. 3 smernice, hospodárske, sociálne, kultúrne, regionálne a miestne požiadavky 47 . To isté platí analogicky pre zákaz uvedený v článku 12 ods. 1 písm. d) smernice o biotopoch.

(2-27) Ďalším príkladom opakujúcich sa činností je údržba verejnej infraštruktúry. Opatrenia týkajúce sa údržby sa dajú navrhnúť tak, aby pomáhali zachovať a spájať biotopy prísne chránených druhov, akým je napríklad jašterica bystrá (Lacerta agilis) na železničných tratiach (napr. dôkladná údržba zelene pri cestách, podkladového štrku na železničnej trati a vegetácie pri brehoch riek). Členské štáty môžu pre tieto opatrenia týkajúce sa údržby vypracovať usmernenia o osvedčených postupoch, ktoré pomôžu zaistiť súlad s požiadavkami smernice o biotopoch.

(2-28) Členské štáty môžu prispieť k vykonávaniu ustanovení článku 12 aj pomocou dobrovoľných opatrení, ako sú zmluvy o lesnícko-environmentálnych a klimatických službách a o ochrane lesov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Takéto opatrenia majú potenciál úspešne kombinovať preventívny prístup s (dobrovoľným) proaktívnym riadením biotopov. Tieto opatrenia však môžu len dopĺňať formálnu právnu ochranu, nie ju nahrádzať.

(2-29) Uplatňovanie článku 12 na rybárstvo si vyžaduje reguláciu rybolovných činností, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na prísne chránené druhy, ako je poškodzovanie ich miest na párenie alebo oddych, úmyselné odchytávanie alebo usmrcovanie či vedľajšie úlovky týchto druhov. Potrebné preventívne opatrenia by sa mohli uplatňovať prostredníctvom plánovacích nástrojov, ako sú plány riadenia rybárstva, alebo prostredníctvom licencií na rybolov vrátane osobitných požiadaviek. Aby sa zabezpečila primeraná a účinná ochrana, mali by vychádzať z dobrých znalostí rizík, ktoré predstavujú určité druhy rybárskeho výstroja. Okrem toho je potrebné venovať osobitnú pozornosť oblastiam, v ktorých existuje riziko interakcie vedúcej k náhodným úlovkom.

Keďže ochrana morských biologických zdrojov patrí do výlučnej právomoci Európskej únie v rámci spoločnej rybárskej politiky, potrebné opatrenia sa musia vykonať prostredníctvom tohto politického rámca. Základné platné pravidlá sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013, ktorým sa uplatňuje ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva zameraný na obmedzenie vplyvov na životné prostredie a zabezpečenie súladu s environmentálnymi právnymi predpismi. Na vykonávanie potrebných preventívnych opatrení je možné použiť rôzne nástroje riadenia rybárstva, napríklad tie, ktoré sú uvedené v „nariadení o technických opatreniach“ (nariadenie (EÚ) 2019/1241 49 ).

V rámci procesu regionalizácie podľa uvedeného nariadenia musia členské štáty predložiť Komisii spoločné odporúčania na účely prijatia delegovaných aktov obsahujúcich potrebné opatrenia. Všeobecným pravidlom je, že členské štáty môžu uplatňovať potrebné pravidlá a preventívne opatrenia na rybárske flotily plaviace sa pod ich vlastnou vlajkou. Pokiaľ ide o ostatné flotily loviace na morskom území členských štátov, opatrenia je potrebné vykonať prostredníctvom delegovaných aktov Komisie. Podľa nariadenia č. 1380/2013 môžu členské štáty za určitých podmienok prijať núdzové opatrenia platné pre všetky plavidlá s cieľom zmierniť vážne ohrozenie druhov. Môžu takisto prijať nediskriminačné opatrenia v rámci 12 námorných míľ od svojich základných línií, ktoré budú za určitých podmienok platné pre všetky plavidlá.

Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajšie úlovky sú podľa súčasných poznatkov jedným z hlavných tlakov na chránené morské druhy, najmä na veľrybotvaré cicavce, korytnačky a morské vtáky, je veľmi dôležité, aby sa prijali a vykonali účinné preventívne opatrenia zamerané na príslušné rybolovné činnosti. Na tento účel by sa mali použiť dostupné mechanizmy v rámci spoločnej rybárskej politiky, konkrétnejšie nariadenie o technických opatreniach [nariadenie (EÚ) 2019/1241]. Preventívne opatrenia môžu napríklad zahŕňať úpravy alebo obmedzenia určitých typov rybárskeho výstroja, priestorovú alebo časovú reguláciu rybolovnej činnosti (napr. úplný zákaz používania určitého rybárskeho výstroja v oblasti, kde takýto výstroj predstavuje hrozbu pre stav ochrany druhov v danej oblasti alebo ohrozenie ich biotopov) alebo vývoj alternatívnych druhov výstroja.

 

(2-30)    Z tejto časti možno vyvodiť celkový záver, že prebiehajúce činnosti by sa v ideálnom prípade mali vykonávať takým spôsobom, ktorý predovšetkým zabráni vzniku konfliktov s ustanoveniami o ochrane druhov. Výhodou tohto prístupu je aj to, že potenciálne chráni osobu vykonávajúcu danú činnosť (t. j. pred trestným stíhaním), pokiaľ táto osoba dodržiava dané opatrenia. Na tento účel existujú možnosti ako plánovacie nástroje, systémy predchádzajúceho súhlasu, kódexy správania a praktické informácie alebo usmernenia. Takéto opatrenia by mali:

a)tvoriť súčasť „nevyhnutných opatrení“ potrebných podľa článku 12 na „vytvorenie a zavedenie účinného systému prísnej ochrany“;

b)začleniť prísne požiadavky na ochranu;

c)zabezpečiť, aby všetky škodlivé činnosti v plnej miere zohľadňovali potreby ochrany príslušného druhu alebo populácie a aby k nim bol pripojený právny rámec prísnej ochrany, ktorý v prípade nedodržania predpisov zaistí primerané presadzovanie regulačnými orgánmi (sú splnené aspekty právnej istoty); a

d)pomôcť vymedziť vhodné úrovne dohľadu (požadované podľa článku 11 smernice) a spôsob, akým by sa mali financovať.

2.3.Konkrétne ustanovenia o ochrane podľa článku 12

2.3.1. Úmyselné odchytávanie alebo usmrcovanie vzoriek druhov uvedených v prílohe IV písm. a)

(2-31)    Článok 12 ods. 1 písm. a) zakazuje všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania 50 vzoriek druhov uvedených v prílohe IV písm. a) vo voľnej prírode. V súlade s článkom 12 ods. 3 sa tento zákaz vzťahuje na všetky štádiá života živočíchov. Podľa článku 1 písm. m) „vzorka znamená akéhokoľvek živočícha alebo rastlinu, živú alebo mŕtvu, z druhov uvedených v prílohe IV a prílohe V, akúkoľvek ich časť alebo derivát a tiež akýkoľvek iný tovar, z ktorého sprievodného dokumentu, balenia alebo značky, alebo nálepky alebo z akýchkoľvek iných okolností je zrejmé, že ide o časti alebo deriváty zvierat alebo rastlín týchto druhov“.

(2-32)    Vo veci Caretta caretta, C-103/00 (bod 37), Súdny dvor poukázal na prvok „úmyslu“ a poznamenal, že: „používanie mopedov na plážach, ktoré slúžia na párenie, bolo zakázané a boli osadené oznamy o prítomnosti korytnačích hniezd na plážach. Pokiaľ ide o morskú oblasť okolo pláží Gerakas a Dafni, táto bola klasifikovaná ako oblasť absolútnej ochrany a boli tam osadené osobitné oznamy.“ Podľa Súdneho dvora skutočnosť, že napriek verejne dostupným informáciám o potrebe chrániť tieto oblasti používali ľudia na pláži mopedy a na okolitej morskej ploche sa nachádzali vodné bicykle a malé člny 51 , predstavovala úmyselné rušenie korytnačiek počas ich obdobia párenia na účely článku 12 ods. 1 písm. b). Súdny dvor teda vykladá termín „úmyselný“ v zmysle vedomého akceptovania dôsledkov 52 .

(2 – 33)    Vo veci C-221/04 53 bolo odôvodnenie Súdneho dvora konkrétnejšie. V tom prípade Komisia podala žalobu na Súdny dvor, pretože vzhľadom na to, že úrady v regióne Castilla y León povolili nástrahy vo viacerých súkromných poľovných oblastiach, Španielsko nedodržalo článok 12 ods. 1 písm. a), pokiaľ ide o ochranu vydry riečnej(Lutra lutra). Súdny dvor pripomenul zistenia z prípadu Caretta caretta a uviedol, že „na to, aby bola splnená podmienka týkajúca sa ,úmyselného‘ konania uvedeného v článku 12 ods. 1 písm. a) smernice, sa musí preukázať, že pôvodca aktu chcel odchyt alebo usmrtenie jedinca chráneného živočíšneho druhu alebo že prinajmenšom prijal možnosť takéhoto odchytu alebo usmrtenia“ 54 .

Toto použil Súdny dvor ako „nevyhnutné kritérium“ a v tomto prípade zistil, že sporné povolenie sa týka lovu líšok, preto samo osebe nie je určené na umožnenie odchytu vydry. Súdny dvor okrem toho zdôraznil, že prítomnosť vydier v tejto oblasti nebola formálne preukázaná, takže sa nepreukázalo ani to, že by španielske orgány vedeli, že vydaním sporných povolení na lov líšok riskujú ohrozenie vydry. Súdny dvor teda dospel k záveru, že neboli splnené požadované kritériá na určenie toho, že odchyt alebo usmrtenie vzorky chráneného živočíšneho druhu bolo úmyselné 55 .

Vo veci C-340/10 Súdny dvor vyhlásil, že Cyprus si nesplnil svoje povinnosti podľa článku 12 ods. 1 tým, že toleroval činnosti, ktoré vážne ohrozovali ekologické vlastnosti jazera Paralimni, neprijal ochranné opatrenia potrebné na zachovanie populácie druhu Natrix natrix cypriaca (cyperská užovka obojková) a neprijal potrebné opatrenia na vytvorenie a uplatňovanie systému prísnej ochrany tohto druhu.

(2-34)    Na základe prístupu, ktorý Súdny dvor zaujal vo veciach C-103/00 a C-221/04, sa pod „úmyselnými“ činmi rozumejú činy vykonané osobou, ktorá si je vedomá toho, že tieto činy povedú k odchytu alebo usmrteniu druhu uvedeného v prílohe IV, alebo vedome pripúšťa možnosť takéhoto trestného činu.

Inými slovami, ustanovenie sa nevzťahuje len na osobu, ktorá má v úmysle odchytiť alebo usmrtiť vzorku chráneného druhu, ale aj na osobu, ktorá je dostatočne informovaná a vedomá si dôsledkov, ktoré jej konanie s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať, a aj napriek tomu vykoná čin, ktorý vedie k odchytu alebo usmrteniu vzoriek (napr. ako nechcený, ale akceptovaný vedľajší účinok) (podmienený úmysel).

Vnútroštátne orgány by mali všetkými vhodnými prostriedkami proaktívne šíriť informácie o výskyte chránených druhov a o všetkých existujúcich pravidlách ich ochrany. Oznámenia na plážach označujúce prítomnosť korytnačích hniezd na plážach vo veci Caretta caretta sú toho príkladom.

(2-35)    Táto potreba informácií je veľmi dôležitá aj pre druhy ulovené náhodne počas rybolovných operácií vykonávaných v rozpore s pravidlami rybolovu. EÚ prijala určité pravidlá na ochranu veľrybotvarých cicavcov pred odchytom a usmrtením pomocou rybárskeho výstroja. Nariadením 2019/1241 sa zakazuje niektorým plavidlám používať určité druhy rybárskeho výstroja v konkrétnych oblastiach, pokiaľ súčasne nepoužívajú aktívne akustické odplašovače, ktoré môžu zabrániť zamotaniu sviňuchy tuponosej do rybárskych sietí (pozri aj oddiel 2.3.6). V takýchto prípadoch musia členské štáty zaistiť nielen účinnú kontrolu a presadzovanie používania akustických odplašovačov, ale aj úplnú informovanosť rybárov o tejto povinnosti.

2.3.2. Úmyselné rušenie druhov uvedených v prílohe IV písm. a) najmä počas období párenia, odchovu mláďat, hibernácie a migrácie

(2-36)    Článkom 12 ods. 1 písm. b) sa zakazuje úmyselné rušenie druhov uvedených v prílohe IV, a to najmä počas období párenia, odchovu mláďat, hibernácie a migrácie, keď sú druhy najviac ohrozené 57 . V článku 12 ods. 3 sa uvádza, že tento zákaz sa vzťahuje na všetky štádia života príslušných druhov.

2.3.2.a) Úmyselné rušenie

(2-37)    Článok 12 ani článok 1 smernice o biotopoch neobsahujú definíciu termínu „rušenie“ 58 . Ustanovenie sa výslovne neobmedzuje na „podstatné“ rušenie, ako je to v prípade článku 6 ods. 2 smernice, ale rozsah pôsobnosti ustanovenia je potrebné vykladať na základe zastrešujúceho cieľa smernice.

Ako už bolo uvedené, zavedenie režimu ochrany stanoveného v článku 12 ods. 1 písm. a) až c) smernice o biotopoch „nepodlieha podmienke, aby určitá činnosť mala nepriaznivý vplyv na stav ochrany dotknutého živočíšneho druhu“ 59 a „ochrana poskytovaná uvedeným ustanovením sa neprestáva uplatňovať na druhy v priaznivom stave ochrany“ 60 .

Je zrejmé, že každá činnosť, ktorou sa úmyselne ruší druh do takej miery, že môže ovplyvniť jeho šance na prežitie, úspešnosť párenia alebo reprodukčnú schopnosť, alebo vedie k zmenšeniu oblasti výskytu alebo k premiestneniu či vytlačeniu druhu, by sa mala považovať za „rušenie“ podľa znenia článku 12.

(2-38) Vzhľadom na špecifickú životnú históriu (najmä reprodukčnú stratégiu alebo mobilitu) a často komplexné sociálne interakcie niektorých zvierat môže rušenie jednotlivcov často ovplyvňovať úroveň populácie. Ako príklad môžeme uviesť prípad, keď dôjde k rušeniu gravidnej samice alebo oddeleniu matky od mláďaťa u veľkých, dlho žijúcich a vysoko mobilných zvierat s nízkou plodnosťou, akými sú napríklad morské cicavce.

(2-39) Intenzita, trvanie a frekvencia opakovania rušenia sú všeobecne dôležitými parametrami pri hodnotení vplyvu daného rušenia na druh. Do úvahy je potrebné vziať aj to, že rôzne druhy budú na rovnaký typ rušenia rôzne citlivé alebo naň budú odlišne reagovať. Faktory spôsobujúce rušenie jedného druhu nemusia spôsobovať rušenie iného druhu. Aj citlivosť jedného jedinca určitého druhu sa môže líšiť v závislosti od ročného obdobia alebo určitých období jeho životného cyklu (napr. obdobia párenia).

Článok 12 ods. 1 písm. b) túto možnosť zohľadňuje a zdôrazňuje, že úmyselné rušenie by malo byť zakázané, a to najmä počas citlivých období párenia, odchovu mláďat, hibernácie a migrácie. Do úvahy je potrebné vziať aj to, že rušenie (napr. hlukom, zdrojom svetla) nemusí mať vždy nevyhnutne priamy vplyv na fyzickú integritu druhu. Na druh to môže mať aj nepriamy negatívny vplyv (napr. núteným použitím množstva energie pri úniku: napríklad, keď vyrušíte netopiere počas hibernácie, v dôsledku toho sa zohrejú a odletia, takže sa im zníži pravdepodobnosť prežitia zimy v dôsledku vysokej straty zdrojov energie).

(2-40) Vyžaduje sa preto individuálny prístup. Príslušné orgány budú musieť starostlivo zvážiť úroveň rušenia, ktoré sa má považovať za škodlivé, a vziať do úvahy špecifické charakteristika príslušných druhov a situáciu, ako už bolo vysvetlené. Napríklad opakované vyrušovanie veľrybotvarých cicavcov loďami na rekreačné pozorovanie veľrýb by mohlo viesť k podstatnému vplyvu na jednotlivcov týchto živočíchov, čo by malo negatívne dôsledky na miestnu populáciu. Na druhej strane, sporadické rušenie bez žiadneho pravdepodobného negatívneho vplyvu na jednotlivé zvieratá alebo miestnu populáciu, ako napríklad odplašenie vlka od vstupu do ohrady pre ovce, aby sa zabránilo škodám, by sa nemali považovať za rušenie podľa článku 12.

(2-41) Rušenie musí byť aj „úmyselné“, aby patrilo do rozsahu pôsobnosti článku 12 ods. 1 písm. b) (definíciu termínu „úmyselné“ pozri v oddiele 2.3.1). Vo veci Caretta caretta, C-103/00, Súdny dvor opäť analyzoval každú z rôznych činností na plážach, ktoré slúžia na párenie, s cieľom zistiť príčinnú súvislosť medzi týmito činnosťami a rušením druhu. Predovšetkým zistil, že jazda na mopedoch na pláži, ktorá slúži na párenie druhu Caretta caretta, pravdepodobne ruší tento druh, a to najmä hlukom, zvlášť v období znášky vajec, inkubácie a liahnutia a keď mladé korytnačky vyrážajú do mora. Aj prítomnosť malých plavidiel v blízkosti pláží, ktoré slúžia na párenie, predstavuje ohrozenie života a dobrých životných podmienok korytnačiek. Podľa názoru Súdneho dvora to stačilo na to, aby na účely článku 12 ods. 1 písm. b) išlo o úmyselné rušenie predmetného druhu počas obdobia párenia.

   

2.3.2.b)    Obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a migrácie

(2-42)    Obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a migrácie sa považujú za obzvlášť citlivé obdobia pre daný druh v súvislosti s jeho rušením. V smernici o biotopoch však tieto termíny nie sú definované. Pretože príloha IV písm. a) k smernici zahŕňa veľmi širokú škálu druhov, ktoré sú z ekologického, biologického a behaviorálneho hľadiska veľmi odlišné, je pri vymedzovaní období párenia, odchovu mláďat, hibernácie a migrácie opäť potrebné zvoliť prístup založený na posudzovaní každého jednotlivého druhu (pokiaľ sa tieto obdobia daného druhu vôbec týkajú).

(2-43)    Na účely článku 12 platí toto vymedzenie pojmov:

– Obdobie párenia a odchovu mláďat: Toto obdobie môže zahŕňať (v relevantných prípadoch) obdobie dvorenia/tokania, párenia, stavby hniezda alebo výberu miesta znášky vajec či pôrodu mláďat, samotný pôrod alebo znášku vajec alebo – v prípade nepohlavného rozmnožovania – produkciu potomstva, ako aj vývoj vajec a liahnutie a odchov mláďat.

– Obdobie hibernácie: Hibernácia je časové obdobie, keď sa zviera stane neaktívnym a zostáva v stave spánku, v stave nečinnosti alebo pokoja, zvyčajne v zime. Takýto stav je obvykle sprevádzaný zníženou telesnou teplotou a spomaleným srdcovým tepom a dychom. Hibernácia umožňuje zvieraťu prežiť drsné podmienky s nižšou spotrebou energie, ako keby bolo aktívne (napríklad niektoré netopiere, hlodavce, obojživelníky alebo plazy).

– Obdobie migrácie: Migrácia je pravidelný pohyb jedincov z jednej oblasti do druhej a predstavuje prirodzenú súčasť ich životného cyklu, zvyčajne v reakcii na zmenu ročných období alebo na zmenu v prísune potravy.

2.3.3. Úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode

(2-44)    Podľa článku 12 ods. 1 písm. c) je úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode zakázané.

2.3.4. Poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych

(2-45)    Článok 12 ods. 1 písm. d) je samostatným ustanovením. Na rozdiel od ostatných zákazov článku 12 sa netýka priamo jednotlivcov druhu, ale namiesto toho je zameraný na ochranu dôležitých prvkov ich biotopov, keďže zakazuje poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych. Navyše, zatiaľ čo v článku 12 ods. 1 je v písmenách a), b) a c) použitý termín „úmyselné“, v prípade písmena d) to tak nie je.

2.3.4.a)    Dôsledky nezahrnutia slova „úmyselné“ do článku 12 ods. 1 písm. d)

(2-46)    Podľa článku 12 ods. 1 písm. a) až c) sú zakázané iba úmyselné činy a musí sa im zabrániť, zatiaľ čo podľa písmena d) úmyselný čin nie je nevyhnutným predpokladom 65 . V článku 12 ods. 1 písm. d) sa vyžaduje zakázanie všetkých činností, ktoré majú za následok poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú úmyselné 66 .

Súdny dvor ďalej potvrdil, že „neobmedzením zákazu uvedeného článkom 12 ods. 1 písm. d) smernice na úmyselné činy na rozdiel od toho, ako to bolo vykonané, čo sa týka činov uvedených v predmetnom článku pod písmenami a) až c), zákonodarca Spoločenstva preukázal svoju vôľu udeliť miestam na rozmnožovanie alebo miestam na oddych zvýšenú ochranu proti činom spôsobujúcim ich poškodenie alebo zničenie. Vzhľadom na dôležitosť cieľov ochrany biologickej rôznorodosti, ktoré má za cieľ realizovať smernica, nie je vôbec neprimerané, aby zákaz uvedený v článku 12 ods. 1 písm. d) nebol obmedzený na úmyselné činy“ 67 .

(2-47)    V trestnom práve sa rozlišuje medzi zámernými alebo úmyselnými činmi a neúmyselnými činmi. Medzi „úmyselné“ činy patria aj situácie, keď výsledok nie je priamo zamýšľaný, ale osoba mala vziať do úvahy dôsledky, ktoré by mohli z činu vyplývať. Z tohto jasne vyplýva, že pri vynechaní slova „úmyselné“ zo znenia písmena d) bolo zámerom zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia aj neúmyselné činy vedúce k poškodzovaniu alebo ničeniu. Týmto toto ustanovenie získava osobitnú kvalitu: každé poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych sa má účinne zakázať, t. j. má sa tomu zamedziť.

(2-48)    Neznamená to však, že podľa článku 12 ods. 1 písm. d) smernice sa vyžadujú proaktívne opatrenia na správu biotopov (napr. na aktívne spravovanie lúky pre motýle). Na ochranu miest na párenie alebo miest na oddych pred poškodzovaním alebo ničením však jednoduchý zákaz v právnom texte nepostačuje a musí sa podporiť primeraným mechanizmom presadzovania vrátane preventívnych opatrení. V rámci prísneho systému ochrany by členské štáty mali predvídať hrozby, ktorým môžu miesta čeliť v dôsledku ľudskej činnosti, a prijať opatrenia na zabezpečenie toho, že tí, ktorí sa pravdepodobne môžu dopustiť trestného činu (úmyselne alebo neúmyselne), budú informovaní o platnom zákaze a budú podľa toho konať.

(2-49) V prvom prípade týkajúcom sa karety obyčajnej Caretta caretta 68 Súdny dvor vyhlásil, že prítomnosť budov na pláži, ktorú tento druh využíva na párenie, môže viesť k poškodzovaniu alebo ničeniu miesta na párenie v zmysle článku 12 ods. 1 písm. d) smernice 69 . Dôležité je to, že podľa Súdneho dvora tieto budovy nemuseli byť „nezákonné“. Hlavným argumentom Súdneho dvora bola skutočnosť, že tam boli postavené budovy a mohli spôsobovať poškodzovanie a ničenie. Preto výstavba budov na pláži, ktorá je klasifikovaná ako „oblasť absolútnej ochrany“, a najmä tam, kde navyše „boli osadené osobitné oznamy“, stačí na to, aby predstavovala porušenie článku 12 ods. 1 písm. d).

(2-50) Súdny dvor vo veci C-441/17 (týkajúcej sa ochrany určitých druhov saproxylických chrobákov uvedených v prílohe IV, konkrétne Buprestis splendens, Cucujus cinnaberinus, Phryganophilus ruficollis a Pytho kolwensis, v Bielovežskom pralese, Poľsko) 70 objasnil aj to, že zákazy v článku 12 smernice o biotopoch platia bez ohľadu na počet vzoriek druhov, na ktoré sa prísna ochrana vzťahuje. Nedávno Súdny dvor zopakoval, že „zavedenie systému ochrany stanoveného v článku 12 ods. 1 písm. d) tejto smernice nie je podmienené počtom vzoriek dotknutého druhu“ 71 . Inými slovami, skutočnosť, že druh môže mať silné zastúpenie v danej lokalite a jeho prežitie v oblasti nie je ohrozené, neobmedzuje povinnosti prísnej ochrany druhu. Tieto skutočnosti by sa namiesto toho mali zohľadniť v procese udeľovania výnimky. Platí aj opačný scenár, t. j. skutočnosť, že oblasť predstavuje miesto na párenie alebo miesto na oddych iba pre jedného alebo niekoľkých jedincov druhu uvedeného v prílohe IV písm. a), neobmedzuje povinnosť chrániť túto oblasť pred činnosťami, ktoré ju môžu poškodzovať alebo ničiť.

(2-51)    Na druhej strane sa vyskytnú prípady, keď k poškodzovaniu prirodzených biotopov dochádza prirodzene (vrátane prostredníctvom prirodzenej sukcesie po zastavení určitého spôsobu využívania pôdy, ako je napríklad poľnohospodárstvo) alebo keď je spôsobené nepredvídateľnými udalosťami, takže biotop prestáva byť vhodným miestom na párenie alebo miestom na oddych pre určité druhy. V tomto prípade, keď nebol spáchaný žiadny čin s cieľom spôsobiť poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych, ale stalo sa tak z prirodzených príčin, článok 12 ods. 1 písm. d) sa neuplatňuje 72 .

2.3.4.b)    Identifikácia „miest na párenie a miest na oddych“

(2-52)    Vzhľadom na ciele smernice si miesta na párenie a miesta na oddych vyžadujú prísnu ochranu, pretože sú rozhodujúce pre životný cyklus zvierat a sú veľmi dôležitými prvkami celého biotopu druhu 74 , ktorý je potrebný na zabezpečenie jeho prežitia. Ochrana týchto miest priamo súvisí so stavom ochrany druhu. Ustanovenie článku 12 ods. 1 písm. d) by sa preto malo chápať tak, že má za cieľ zabezpečiť ekologickú funkčnosť miest na párenie a miest na oddych. V článku 12 ods. 1 písm. d) sa preto uvádza, že takéto lokality a miesta sa nemajú poškodzovať ani ničiť ľudskou činnosťou, aby mohli naďalej poskytovať všetko, čo konkrétne zviera potrebuje na odpočinok alebo úspešné párenie.

(2-53) Vo veci C-383/09 generálna advokátka Kokott interpretovala „miesta na párenie a miesta na oddych“ tak, aby nezahŕňali iba nory, ale aj okolité biotopy. Súdny dvor usúdil, že nielen priame ničenie nor, ale aj procesy urbanizácie a zmeny štruktúry plodín v širších oblastiach predstavujú neplnenie povinností podľa článku 12 ods. 1 písm. d) 75 .

(2-54) Z článku 12 ods. 1 písm. d) teda vyplýva, že takéto miesta na párenie a miesta na oddych je potrebné chrániť aj vtedy, ak sú využívané len príležitostne, alebo sú dokonca opustené 76 , ale existuje dostatočne vysoká pravdepodobnosť, že príslušný druh sa vráti na tieto miesta. Ak napríklad konkrétnu jaskyňu každoročne určitý počet netopierov na hibernáciu (pretože tento druh má vo zvyku každoročne sa vracať do rovnakého zimného úkrytu), funkčnosť tejto jaskyne ako miesta na hibernáciu by mala byť chránená aj v lete, aby ju netopiere mohli v zime znova využiť.

(2-55)    Identifikácia všeobecných kritérií pre miesta na párenie a miesta na oddych je náročná, pretože v prílohe IV písm. a) sa uvádzajú druhy z mnohých taxónov s mnohými rôznymi stratégiami životného cyklu. Nie je možné poskytnúť presnú definíciu „miest na párenie“ a „miest na oddych“, ktorá by sa vzťahovala na všetky taxóny. Každý výklad termínov „miesta na párenie“ a „miesta na oddych“ musí preto zohľadniť túto rôznorodosť a odrážať rôzne prevládajúce podmienky. Nasledujúce všeobecné definície majú za cieľ poskytnúť v tejto súvislosti určité usmernenia a vychádzajú z predpokladu, že dotknuté miesta je možné identifikovať a primerane vymedziť. Majú sa používať ako kontrolný zoznam prvkov, ktoré je potrebné zvážiť, pretože nie všetky tieto prvky budú uplatniteľné na všetky druhy. Dajú sa tu identifikovať aj medzery vo vedomostiach o druhoch. Dve ďalej uvedené definície sú podrobne opísané v samostatných častiach, aj keď v praxi sa často budú prepájať a prekrývať, preto by sa mohli zvážiť spoločne.

(2-56)    Na účely článku 12 by sa malo uplatňovať nasledujúce vymedzenie pojmov.

·Miesta na párenie

Párenie (rozmnožovanie) sa tu vymedzuje ako párenie, rodenie mláďat (vrátane znášky vajec) alebo produkcia potomstva, ak je reprodukcia nepohlavná. Miesto na párenie sa tu vymedzuje ako oblasti potrebné na párenie a rodenie a zahŕňa aj okolie hniezdiska alebo miesta pôrodu, ak je potomstvo na takéto miesta odkázané. V prípade niektorých druhov bude miesto na párenie zahŕňať aj súvisiace štruktúry potrebné na vymedzenie a obranu teritória. V prípade druhov, ktoré sa reprodukujú nepohlavne, sa miesto na párenie vymedzuje ako územie potrebné na produkciu potomstva. Miesta na párenie, ktoré sú využívané pravidelne, či v priebehu rokov alebo medzi rokmi, musia byť chránené aj vtedy, keď nie sú obsadené.

Miesto na párenie môže teda zahŕňať oblasti potrebné na:

1.dvorenie/tokanie;

2.párenie;

3.stavbu hniezda alebo výber miesta znášky vajec alebo pôrodu;

4.miesta využívané na účel pôrodu alebo znášky vajec, alebo produkcie potomstva, ak je reprodukcia nepohlavná;

5.miesta, kde sa vajcia vyvíjajú a liahnu sa z nich mláďatá;

6.hniezdiská alebo miesta pôrodu, keď sú obsadené mláďatami odkázanými na toto miesto a

7.širšie biotopy, vďaka ktorým je reprodukcia úspešná, vrátane krmovísk.

·Miesta na oddych

Miesta na oddych sa tu vymedzujú ako oblasti nevyhnutné na prežitie zvieraťa alebo skupiny zvierat mimo aktívnej fázy. V prípade druhov, ktoré prechádzajú aj štádiom nehybnosti, sa miesto na oddych vymedzuje ako miesto, na ktoré sú viazané. Miesta na oddych budú zahŕňať štruktúry vytvorené zvieratami, ktoré majú slúžiť ako miesta na oddych, ako sú úkryty, nory alebo skrýše. Miesta na oddych, ktoré sú využívané pravidelne, či v priebehu rokov alebo medzi rokmi, musia byť chránené aj vtedy, keď nie sú obsadené.

Miesta na oddych, ktoré sú nevyhnutné na prežitie, môžu zahŕňať jednu alebo viac štruktúr a vlastností biotopu potrebných na:

1.termoregulačné správanie, napr. v prípade druhu Lacerta agilis (jašterica bystrá);

2.oddych, spánok alebo regeneráciu, napr. úkryty druhu Nyctalus leisleri (netopier stromový);

3.úkryt, ochranu alebo útočisko, napr. nory druhu Macrothele calpeiana a

4.hibernáciu, napr. odpočivárne netopierov a skrýše druhu Muscardinus avellanarius (plch lieskový).

(2-57)    Riadne vykonávanie článku 12 ods. 1 písm. d) si vyžaduje dobré znalosti ekológie (biológie, biotopov, veľkosti populácie, rozšírenia a dynamiky) a správania sa druhu (životného cyklu, organizácie, interakcie v rámci druhu a medzi druhmi).

Príklady miest na párenie a miest na oddych

	Miesto na párenie	Miesto na oddych
Triturus cristatus (mlok hrebenatý)	V rybníku využívanom na párenie sa nachádzajú jednotlivé samčie teritóriá, v rámci ktorých prebieha dvorenie a párenie. Vajíčka sú kladené jednotlivo na vynorené rastliny a dozrievajú počas obdobia 12 až 18 dní. Mladé larvy sa vyliahnu a voľne plávajú. Rybník je preto miestom na párenie.	Počas suchozemskej fázy života využíva T. cristatus útočiská, ako sú kamene, korene a kmene stromov, pod ktorými sa môže počas dňa ukryť. Podobné útočiská využíva aj na obdobia hibernácie (v chladných oblastiach) alebo letného spánku (v horúcich oblastiach). Počas vodnej fázy života dospelí jedinci a larvy ako útočisko využívajú ponorenú a vynorenú vegetáciu. T. cristatus sa rozptyľuje do priľahlých jazierok. Zdravé populácie druhu T. cristatus využívajú rad jazierok a pohybujú sa medzi nimi, pričom sa rozptýlia vo vhodnom prepojenom suchozemskom biotope. Jedinci sa môžu pohybovať približne 1 km od svojho rodného jazierka. Miestami na oddych druhu T. cristatus sú teda rybníky, ktoré obývajú, a priľahlý suchozemský biotop, ktorý využívajú počas suchozemskej fázy životného cyklu.
Nyctalus Leisleri (netopier stromový)	V období rozmnožovania žijú samce oddelene od samíc. Samce si na jeseň zakladajú teritóriá na párenie v dutinách stromov. Párenie prebieha koncom jesene a samice odkladajú oplodnenie až na jar. Mláďatá sa rodia v materskom úkryte a sú odkázané na matku, kým sa v lete neodstavia. Územia, kde prebieha rozmnožovanie, a materské úkryty sú preto miestami na párenie. V tomto prísnom uplatňovaní vymedzenia sú vynechané zimné úkryty na hibernáciu, na ktoré sa vzťahujú „miesta na oddych“ v článku 12 ods. 1 písm. d).	Hibernácia N. leisleri je netopier, ktorý v zásade žije v stromoch a v zime hibernuje. V zime sa jedince ukrývajú v dutinách stromov, v budovách a občas aj v jaskyniach a tuneloch, ktoré poskytujú vhodnú mikroklímu. Využijú aj umelé úkryty. Úkryty v stromoch sa nachádzajú v parkoch a mestských oblastiach a v listnatých a ihličnatých lesoch. Tieto úkryty musia byť v relatívne nerušenej polohe, pretože netopiere vyrušené zo stavu nečinnosti spotrebujú cenné zásoby energie, ktoré sa v zime nedajú nahradiť. Aj denné úkryty počas aktívneho obdobia (na jar) sú nevyhnutné pre všetky druhy netopierov, ktoré potrebujú relatívne nerušené miesto počas denného svetla, opäť v prasklinách a puklinách starých stromov a budov. V závislosti od polohy môže kolónia využívať niekoľko letných úkrytov, z ktorých tie väčšie možno využiť ako materské úkryty, zatiaľ čo samce sú vtedy osamotené alebo žijú v malých skupinách. Počas migrácie Je známe, že N. leisleri migruje v niektorých častiach svojej oblasti výskytu v Európe: v prípade jedincov okrúžkovaných v Nemecku sa zistilo, že zimujú vo Francúzsku a Švajčiarsku (Národná správa 2003 77 ). Presné migračné modely nie sú známe. Iné populácie sa však zdajú byť viac usadené a materské aj zimné úkryty majú v tých istých lokalitách. Úkryty, ktoré N. leisleri využíva na oddych počas dňa a na hibernáciu, sú miestami na oddych.

	Miesto na párenie	Miesto na oddych
Maculinea arion (modráčik čiernoškvrnný)	Na dokončenie vývoja potrebuje M. arion lokalitu s larválnou rastlinnou potravou (druh Thymus) a larválnym hostiteľom a zdrojom potravy (mraveniská mravcov rodu Myrmica). Vajíčka sú kladené do kvetu rastliny Thymus, kde sa kŕmia a vyvíjajú. V určitom štádiu larva z rastliny vypadne a pritiahne mravca, ktorý ju zdvihne a vezme do mraveniska. Larva pokračuje vo svojom vývoji v mravenisku a loví mravčie larvy. Zakuklenie prebieha v mravenisku a dospelé jedince sa objavujú začiatkom leta. Miestom rozmnožovania druhu M. arion bude lokalita s rastlinami druhu Thymus v blízkosti miesta vykuklenia dospelých jedincov a v blízkosti mraveniska mravcov rodu Myrmica, kde sa larvy a kukly vyvíjajú.	Tento druh nemá žiadne jasne vymedzené miesta na oddych okrem tých, ktoré sú potrebné na vývoj lariev a zakuklenie. Tieto vývojové štádiá sú zahrnuté vo vymedzení miesta na rozmnožovanie vľavo.
Osmoderma eremita (pižmovec hnedý)	Miesto na oddych a miesto na párenie sú v prípade druhu O. eremita v skutočnosti synonymami. Tento saproxylický druh prežije väčšinu svojho života v hnilobných dutinách dospelých listnatých stromov, zvyčajne druhu Quercus. Vysoký podiel jedincov rodný strom neopúšťa. Párenie prebieha vo vnútri substrátu a vajíčka sa ukladajú hlboko do substrátu. Vývoj od vajíčka po chrobáka trvá niekoľko rokov. Kukly sa vyvíjajú na jeseň; dospelí jedinci sa objavujú koncom jari alebo začiatkom leta. Miestom na oddych druhu O. eremita je rad dospelých a v zásade dutých listnatých stromov, zvyčajne druhu Quercus, napadnutých hnilobou.

(2-58)    Príklad v prípade druhu Triturus cristatus (pozri rámček vyššie) ilustruje, že pri niektorých druhoch, ktoré majú malé domovské okrsky, sa miesta na párenie a miesta na oddych môžu prekrývať. V takýchto prípadoch je dôležité chrániť funkčne životaschopnú a súdržnú oblasť pre tento druh, ktorá zahŕňa miesta na oddych aj miesta na párenie, a ďalšie oblasti, ktoré sa považujú za nevyhnutné na zachovanie ekologickej funkčnosti miesta na párenie a/alebo oddych. Vymedzenie „miestnej“ populácie takéhoto druhu by mohlo zohrávať užitočnú úlohu pri vymedzení takejto oblasti.

(2-59)    V kontexte článku 12 je rovnako potrebné zvážiť, ako zaobchádzať s druhmi využívajúcimi rozsiahle územia. Osobitný problém, ktorý predstavujú druhy využívajúce rozsiahle územia, sa už uvádza v článku 4 ods. 1 smernice. Tu môže byť vhodné obmedziť vymedzenie miesta na párenie a miesta na oddych na lokalitu, ktorú možno jasne ohraničiť: napr. netopierie úkryty, medvedie zimné brlohy alebo vydrie brlohy, alebo iné oblasti, ktoré možno jasne identifikovať ako dôležité v súvislosti s párením alebo oddychom.

(2-60)    Vo veci Caretta caretta Súdny dvor neuviedol žiadnu definíciu miest na párenie a miest na oddych druhov a posudzoval každý prípad a každý druh samostatne. V predmetnej veci Súdny dvor zdôraznil dôležitosť zálivu Laganas ako „životne dôležitej oblasti párenia chráneného druhu Caretta caretta“ 78 . Táto oblasť mala fyzikálne a biologické faktory nevyhnutné na reprodukciu druhu (morská oblasť a pláže na hniezdenie). V dôsledku existencie širokej škály rozdielov v ekologických vlastnostiach druhov je ťažké stanoviť všeobecnú definíciu „miest na párenie“ a „miest na oddych“. Je potrebné vziať do úvahy aktuálne znalosti o ekológii a správaní druhov.

2.3.4.c) Pojem „poškodzovanie“

(2-61)    Ani článok 12 ods. 1 písm. d), ani článok 1 smernice o biotopoch neobsahujú definíciu pojmu „poškodzovanie“, hoci tento pojem je prítomný aj v iných ustanoveniach smernice (napr. v článku 6 ods. 2).

(2-62)    Všeobecne možno poškodzovanie definovať ako fyzickú degradáciu, ktorá postihuje biotop (v tomto prípade miesto na párenie alebo miesto na oddych). Na rozdiel od ničenia môže k degradácii dochádzať pomaly, čím sa postupne znižuje funkčnosť lokality alebo miesta. Poškodzovanie preto nemusí okamžite viesť k strate funkčnosti lokality alebo miesta. Bude mať však nepriaznivý vplyv na funkčnosť, pokiaľ ide o kvalitu alebo množstvo prítomných ekologických prvkov, a v priebehu času môže dôjsť k jej úplnej strate. Vzhľadom na veľkú rozmanitosť druhov uvedených v prílohe IV písm. a) sa hodnotenie poškodzovania konkrétneho miesta na párenie alebo miesta na oddych musí vykonávať tak, že sa každý prípad posúdi samostatne.

(2-63)    Pri pokuse o identifikáciu príčin a vyhnutie sa príčinám, ktoré vedú k poškodeniu alebo dokonca k strate funkčnosti miesta na párenie alebo oddych, je dôležité stanoviť jasnú príčinnosť medzi jednou alebo viacerými ľudskými činnosťami a poškodzovaním alebo ničením miesta na párenie alebo miesta na oddych. Samozrejme, príčiny poškodzovania sa môžu nachádzať vnútri alebo mimo dotknutého miesta na párenie alebo miesta na oddych, a dokonca aj v určitej vzdialenosti od neho. Takéto príčiny a činnosti sa potom musia kontrolovať tak, aby sa dalo zabrániť poškodzovaniu a ničeniu. Iba jasná predstava o príčinách umožní orgánom primerane konať a vyhnúť sa ďalšiemu alebo budúcemu poškodzovaniu alebo ničeniu.

(2-64) Tolerovanie činností, ktoré priamo alebo nepriamo degradujú alebo poškodzujú biotopy chránených druhov, môže byť porušením článku 12 ods. 1, ako to Súdny dvor uznal vo veci C-340/10. V tomto prípade Súdny dvor dospel k záveru, že nadmerná čerpanie vody a iné škodlivé činnosti v blízkosti jazera Paralimni môžu mať značný negatívny vplyv na biotop cyperskej užovky obojkovej a na ochranu tohto druhu, a to najmä počas suchých rokov. Tolerovaním tohto typu operácie si Cyprus nesplnil svoje povinnosti podľa článku 12 ods. 1.

(2-65)    Ak chceme definovať hranice toho, čo je možné považovať za „poškodzovanie“, nevyhnutnosťou je analýza článku 12 ods. 1 písm. d) ako celku. Účelom článku 12 je zaviesť systém prísnej ochrany druhov uvedených v prílohe IV písm. a). Výslovná ochrana miest na párenie a miest na oddych popri ochrane druhu ako takého a bez kvalifikácie „úmyselné“ potvrdzujú dôležitosť, ktorú týmto miestam smernica prisudzuje. Táto špecifická ochrana pred poškodzovaním alebo ničením miest na párenie a miest na oddych evidentne súvisí so základnou funkciou týchto miest, ktoré musia naďalej poskytovať všetky prvky potrebné pre konkrétneho živočícha (alebo skupinu živočíchov) na párenie alebo oddych.

(2-66)    Príklady činností, ktoré môžu viesť k poškodzovaniu podľa článku 12 ods. 1 písm. d):

–Zasypávanie častí neresísk mloka hrebenatého (Triturus cristatus) alebo iných prísne chránených obojživelníkov, čím sa (súhrnne) zníži ich funkcia ako miesta na párenie.

–Poškodenie funkcie častí nory škrečka ako miesta na párenie a na oddych spôsobené hlbokou orbou.

–Inžinierske práce pozdĺž úseku rieky, ktorá je miestom na oddych a párenie jesetera veľkého (Acipenser sturio) alebo iných prísne chránených rýb.

–Odvodňovanie pôdy alebo iné činnosti spôsobujúce zmeny v hydrológii, ktoré vážne ohrozujú ekologické vlastnosti biotopu a ovplyvňujú populáciu cyperskej užovky obojkovej (Natrix natrix cypriaca, pozri bod 2-33).

–Výrub/odstraňovanie odumretých alebo odumierajúcich stromov, ktoré predstavujú dôležité biotopy pre určité druhy saproxylických chrobákov, ktoré sú prísne chránené podľa prílohy IV 79 (Buprestis splendens, Cucujus cinnaberinus, Phryganophilus ruficollis a Pytho kolwensis).

–Výstavba domov, stredísk, ciest a ďalšej infraštruktúry, ako aj svetelné znečistenie alebo rybolov v oblastiach alebo v blízkom okolí oblastí na párenie karety obyčajnej (Caretta caretta) 80 .

2.3.4.d) Opatrenia na zabezpečenie trvalej ekologickej funkčnosti miest na párenie alebo miest na oddych

(2-67) Opatrenia používané na zabezpečenie trvalej ekologickej funkčnosti sú preventívne opatrenia zamerané na minimalizáciu alebo dokonca odstránenie negatívneho vplyvu činnosti na miesta na párenie alebo miesta na oddych chránených druhov. Môžu však zachádzať ešte ďalej a zahŕňať opatrenia, ktoré aktívne zlepšujú určité miesto na párenie alebo miesto na oddych tak, aby nikdy nedošlo k zníženiu alebo strate jeho ekologickej funkčnosti. Mohlo by sem patriť napríklad rozšírenie lokality alebo vytvorenie nových biotopov v mieste na párenie alebo v mieste na oddych alebo v rámci priameho funkčného vzťahu k nemu s cieľom zachovať jeho funkčnosť. Zachovanie alebo zlepšenie ekologickej funkčnosti v súvislosti s takýmito opatreniami pre príslušný druh by sa samozrejme muselo jasne preukázať.

(2-68)    Takéto opatrenia sa môžu použiť iba v situáciách, keď je zavedený režim udeľovania oprávnení alebo plánovania s formálnymi postupmi a keď sú príslušné orgány schopné posúdiť, či sú opatrenia prijaté na zachovanie funkčnosti lokality na „párenie“ alebo „oddych“ dostatočné. Opatrenia trvalej ekologickej funkčnosti môžu byť alternatívou, ak by činnosť mohla mať vplyv iba na časti miesta na párenie alebo miesta na oddych. Ak v dôsledku opatrení trvalej ekologickej funkčnosti miesto na párenie alebo miesto na oddych bude stále prinajmenšom rovnakej (alebo väčšej) veľkosti a zachová si rovnakú (alebo lepšiu) kvalitu pre predmetný druh, nedôjde k zhoršeniu funkcie, kvality ani integrity lokality. Zachovanie alebo zlepšenie trvalej ekologickej funkčnosti lokality je rozhodujúce. Preto je dôležité monitorovať účinnosť opatrení trvalej ekologickej funkčnosti.

(2-69)    V súlade so zásadou predbežnej opatrnosti platí, že ak navrhnuté opatrenia (ktoré navrhol napr. navrhovatelia projektu v kontexte projektu) nezaručujú zachovanie ekologickej funkčnosti lokality, nemali by sa považovať za opatrenia, ktoré sú v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d). Aby bol článok 12 ods. 1 písm. d) dodržaný, musí existovať vysoký stupeň istoty, že opatrenia sú dostatočné na to, aby sa zabránilo poškodzovaniu alebo ničeniu, a tieto opatrenia by mali byť vo vhodnom čase a vhodnej forme zavedené tak, aby sa predišlo akémukoľvek poškodzovaniu alebo ničeniu. Posúdenie pravdepodobnosti úspechu sa musí vykonať na základe objektívnych informácií a vzhľadom na charakteristika a konkrétne environmentálne podmienky príslušnej lokality.

(2-70) Príslušné opatrenia trvalej ekologickej funkčnosti, ktorými sa zabezpečí, že nedôjde k zhoršeniu funkcie, kvality ani integrity lokality, budú mať celkovo pozitívny vplyv na ochranu príslušného druhu.

(2-71)    Opatrenia trvalej ekologickej funkčnosti by mohli byť neoddeliteľnou súčasťou špecifikácií činnosti alebo projektu; mohli by byť aj súčasťou preventívnych opatrení v rámci systému prísnej ochrany, aby sa dosiahol súlad s článkom 12 ods. 1 písm. d).

(2-72)    Na základe definície miest na párenie a miest na oddych (pozri oddiel 2.3.4.b) sa zdá, že vyššie uvedený prístup je zvlášť dôležitý v prípade živočíchov s malými domovskými okrskami, kde sa miesta na párenie alebo miesta na oddych vymedzujú ako „funkčné celky“ (t. j. používa sa širší prístup). Tu je potrebné zdôrazniť, že členský štát musí byť dôsledný pri definovaní miest na párenie a miest na oddych pre daný druh, a v dôsledku toho aj pri zabezpečovaní ich ochrany na celom svojom území.

(2-73)    Opatrenia trvalej ekologickej funkčnosti sa líšia od kompenzačných opatrení v užšom zmysle (vrátane kompenzačných opatrení podľa článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch). Cieľom kompenzačných opatrení je kompenzovať konkrétne negatívne vplyvy na druh, a teda z nich vyplýva, že dochádza alebo došlo k poškodzovaniu alebo ničeniu miesta na párenie alebo miesta na oddych. To neplatí v prípade opatrení trvalej ekologickej funkčnosti, ktorými sa zabezpečuje, aby po vykonaní činnosti zostala trvalá ekologická funkčnosť miesta na párenie alebo miesta na oddych úplne neporušená (kvantitatívne aj kvalitatívne). Ak dôjde k poškodzovaniu alebo ničeniu miesta na párenie alebo miesta na oddych, výnimka podľa článku 16 je potrebná vždy, keď sa splnia podmienky v ňom stanovené. Oddiel 3.2.3.b sa zaoberá použitím kompenzačných opatrení podľa článku 16.

2.3.5.Držanie, preprava a predaj alebo výmena a ponúkanie na predaj alebo výmenu vzoriek odobratých z voľnej prírody

(2-74)    V článku 12 ods. 2 sa uvádza, že pre druhy uvedené v prílohe IV písm. a): „zakážu členské štáty držanie, prepravu a predaj alebo výmenu a ponúkanie na predaj alebo výmenu vzoriek odobratých z voľnej prírody, s výnimkou tých, ktoré boli odobraté legálne pred zavedením tejto smernice.“ V článku 12 ods. 3 sa stanovuje, že zákazy v článku 12 ods. 1 písm. a) a b) a v článku 12 ods. 2 sa vzťahujú na všetky štádiá života druhov uvedených v prílohe IV písm. a).

2.3.6.Systém monitorovania náhodného odchytu a usmrcovania druhov podľa prílohy IV písm. a)

(2-75) V článku 12 ods. 4 sa vyžaduje vytvorenie systému monitorovania náhodného odchytu a usmrcovania živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a). Systém monitorovania musí byť dostatočne dôkladný, aby sa ním podarilo získať spoľahlivé údaje o vplyve všetkých činností, ktoré by mohli predstavovať riziko náhodného odchytu a usmrcovania príslušných druhov. Zhromaždené informácie musia poskytovať spoľahlivý odhad náhodného odchytu a usmrcovania, ktorý môže v kombinácii s výsledkami dohľadu nad stavom ochrany viesť k informovanému rozhodnutiu, či sú ochranné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nedochádzalo k žiadnemu výraznému negatívnemu vplyvu na príslušný druh.

Medzi príklady patrí monitorovanie vedľajších úlovkov veľrybotvarých cicavcov alebo morských korytnačiek v rybárskom výstroji alebo ich usmrcovania pri zrážkach s loďami, monitorovanie úmrtí netopierov okolo veterných turbín alebo monitorovanie usmrtení na cestách (napr. v prípade obojživelníkov počas jarnej migrácie). Vo veci C-308/08 sa Súdny dvor zaoberal otázkou vykonávania článku 12 ods. 4 v súvislosti s rysom španielskym (Lynx pardinus) v Andalúzii a konštatoval existenciu systému monitorovania náhodného usmrcovania rysa španielskeho v súvislosti s cestnou premávkou (pozri nasledujúci rámček).

(2-76) Systematické monitorovanie a zber spoľahlivých údajov o náhodnom odchyte a usmrcovaní je nevyhnutným predpokladom vykonávania účinných ochranných opatrení. Pokiaľ ide napríklad o vedľajšie úlovky v rybárskom výstroji, systém monitorovania môže vychádzať z údajov zozbieraných členskými štátmi v rámci zberu údajov o rybolove 82 . Nariadením 2017/1004 sa ustanovujú pravidlá zberu, spravovania a využívania biologických, environmentálnych, technických a sociálno-ekonomických údajov týkajúcich sa odvetvia rybárstva, ktoré prispievajú k cieľom spoločnej rybárskej politiky a právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Veľký potenciál majú moderné technológie riadenia, ako napríklad nástroje diaľkového elektronického monitorovania (REM), ktorých súčasťou je kamerový systém a snímače. Najnovší vývoj v oblasti umelej inteligencie môže uľahčiť automatické preskúmanie veľkého objemu údajov získaných pomocou REM. Takéto kontrolné nástroje ponúkajú orgánom nákladovo efektívne a praktické prostriedky na monitorovanie a zaznamenávanie náhodných úlovkov citlivých druhov. Vo svete sa takéto nástroje REM stále viac využívajú ako riešenie rôznych problémov spojených s kontrolou rybárstva v situáciách, kde je na zber údajov a na účely kontroly a presadzovania potrebné nákladovo efektívne nepretržité monitorovanie.

Členské štáty sú povinné vypracovať národné pracovné plány v súlade s viacročným programom EÚ na zber údajov. Takýto program na roky 2020 – 2021 bol prijatý delegovaným rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/910 a vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/909. Program zahŕňa povinnosť zbierať údaje o náhodných úlovkoch všetkých vtákov, cicavcov, plazov a rýb chránených podľa právnych predpisov Európskej únie a medzinárodných dohôd. Údaje sa musia zbierať za všetky druhy rybolovu a plavidiel počas vedeckých pozorovacích plavieb na rybárskych plavidlách alebo samotnými rybármi pomocou rybárskych denníkov.

Ak údaje zozbierané počas pozorovacích plavieb neposkytnú dostatočné informácie o náhodných úlovkoch pre potreby koncových používateľov, členské štáty musia vykonávať iné metodiky, napríklad použitie diaľkového elektronického monitorovania (REM) pomocou kamier na plavidlách, ktoré zaznamenávajú vyťahovanie výstroja a úlovok. Metódy a kvalita zberu údajov musia byť vhodné pre zamýšľané účely a mali by byť v súlade s najlepšími postupmi a príslušnými metodikami, ktoré odporúčajú príslušné vedecké subjekty. Mali by pokrývať dostatočný podiel flotily, aby poskytovali spoľahlivý odhad vedľajších úlovkov. Zber údajov o náhodných úlovkoch chránených a citlivých druhov podľa príslušných nariadení a smerníc a vykonávanie vhodných ochranných opatrení si vyžadujú úzku medziodvetvovú a medziinštitucionálnu spoluprácu, presadzovanie pravidiel a primeranú podporu pre rybárov, ako aj zo strany rybárov.

(2-77) V prípade druhov využívajúcich rozsiahle územia, ako sú veľrybotvaré cicavce, ktoré sa pohybujú vo vodách členských štátov, je nevyhnutné spolupracovať s ostatnými krajinami v oblasti prirodzeného výskytu druhu, pretože monitorovanie a opatrenia sa týkajú rybárskych plavidiel z rôznych krajín. Preto je užitočné zdôrazniť, že povinnosti podľa článku 12 sú spoločnou zodpovednosťou členských štátov. Tento názor podporuje znenie uvedených ustanovení a nadnárodný cieľ smernice, ktorým je ochrana druhov a biotopov európskeho významu v celej oblasti ich prirodzeného výskytu, ako aj povinnosť lojálnej spolupráce podľa zmluvy. Z tohto dôvodu, aj keď hlavnú zodpovednosť za vykonávanie článku 12 má členský štát, v ktorom sa druhy nachádzajú, ostatné členské štáty musia spolupracovať, ak je takáto spolupráca potrebná na splnenie ich zákonných povinností. To platí pre monitorovanie, ako aj vykonávanie ochranných opatrení.

(2-78) Na základe informácií zhromaždených pomocou systému monitorovania musia členské štáty zabezpečiť ďalší výskum alebo prijať ochranné opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že náhodný odchyt a usmrcovanie nemá výrazný negatívny vplyv na príslušný druh. Preto je tiež nevyhnutné mať spoľahlivé informácie o populácii, oblasti výskytu a stavu ochrany druhu, čo si vyžaduje úplné vykonávanie dohľadu podľa požiadaviek článku 11 smernice.

(2-79) Hoci sa v článku 12 ods. 4 nevymedzuje „výrazný negatívny vplyv“ 83 , dá sa chápať tak, že zahŕňa podrobné preskúmanie vplyvu náhodného odchytu a usmrcovania na stav subpopulácií a populácií druhov a v konečnom dôsledku na dosiahnutie alebo zachovanie priaznivého stavu ich ochrany. Význam vplyvu bude potrebné posudzovať podľa jednotlivých prípadov, pričom sa zohľadní individuálny vývin druhu, rozsah a trvanie negatívneho vplyvu a stav ochrany a celkový smer vývinu príslušného druhu. Vplyv možno napríklad považovať za výrazný, ak sa druh nachádza v nepriaznivom stave ochrany a dôjde k ďalšiemu poklesu počtu v dôsledku náhodného odchytu a usmrcovania, najmä ak to ovplyvní vyhliadky na obnovu v budúcnosti. Vplyv by sa mal vyhodnotiť ako výrazný aj vtedy, ak existuje pravidelný a veľký počet náhodne odchytených a usmrtených zvierat, čo by mohlo ovplyvniť subpopuláciu alebo miestnu populáciu príslušného druhu. V prípade nedostatku údajov o stave ochrany a/alebo skutočnej úrovni náhodného odchytu a usmrcovania je potrebné uplatňovať zásadu predbežnej opatrnosti.

(2-80) Ďalšou činnosťou, ktorá môže spôsobovať náhodné usmrcovanie prísne chránených morských druhov, a to najmä pri zrážkach zvierat s loďami (nárazy lodí), je námorná doprava. Členské štáty by mohli zvážiť širokú škálu preventívnych opatrení vrátane zníženia rýchlosti plavidiel alebo presmerovania dopravy. Tieto opatrenia bude zvyčajne potrebné vykonať podľa pravidiel Medzinárodnej námornej organizácie (IMO). V závislosti od rozsahu navrhovaných opatrení a ich vplyvu na bežnú námornú dopravu a podľa smernice 2002/59/ES je v tejto súvislosti možno potrebné, aby EÚ predložila IMO žiadosť o odsúhlasenie daných opatrení.

(2-81) Niektoré vojenské činnosti, najmä používanie aktívnych sonarov v morskom prostredí alebo zhadzovanie či likvidácia nevybuchnutej munície, by mohli spôsobovať usmrcovanie citlivých druhov, napríklad veľrybotvarých cicavcov. Vojenské činnosti nie sú vyňaté z pôsobnosti ustanovení článku 12, preto námorníctvo v rôznych členských štátoch vytvorilo politické iniciatívy na používanie vojenských sonarov s prihliadnutím na potrebu minimalizovať potenciálne vplyvy na životné prostredie. Môžu sa napríklad určiť ochranné zóny, v ktorých je využívanie týchto činností, pri ktorých sa používajú sonárne prístroje, obmedzené. Mali by sa pritom dodržiavať existujúce medzinárodne právne predpisy, ktoré sú regulované predovšetkým v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, vrátane osobitných ustanovení týkajúcich sa konkrétnych práv a povinností vojnových lodí.

3. ČLÁNOK 16

Znenie článku 16

1. Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b): a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov; b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku; c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie; d) na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie rozmnožovania potrebné na tieto účely, vrátane umelého pestovania rastlín; e) aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. 2. Členské štáty predložia Komisii každé dva roky správu vo forme stanovenej Komisiou o výnimkách uplatnených podľa odseku 1. Komisia poskytne svoje stanovisko k týmto výnimkám v lehote maximálne 12 mesiacov po prijatí správy a informuje výbor. 3. Tieto správy špecifikujú: a) druh, na ktorý sa vzťahujú výnimky, a dôvod výnimky vrátane charakteru rizika a v prípade potreby odkaz na zamietnuté alternatívne riešenia a použité vedecké údaje; b) prostriedky, nástroje alebo metódy povolené na odchyt alebo usmrcovanie daného druhu živočíchov a dôvody na ich použitie; c) okolnosti týkajúce sa miesta a času udelenia týchto výnimiek; d) orgán oprávnený vyhlásiť podmienky a kontrolovať ich dodržiavanie a rozhodovať o tom, aké prostriedky, nástroje alebo metódy sa môžu použiť, v rámci akých limitov a aké agentúry a osoby majú vykonávať túto úlohu; e) použité kontrolné opatrenia a dosiahnuté výsledky.

(3-1)    V článku 16 smernice sa stanovuje možnosť udelenia výnimiek, a to aj zo systému prísnej ochrany živočíšnych druhov zriadeného podľa článku 12.

(3-2)    Podľa článku 16 existuje obmedzený rozsah výnimiek z obmedzení a zákazov podľa článku 12. Výnimky musia byť nielen odôvodnené vo vzťahu k celkovému cieľu smernice, ale aj podmienené tromi osobitnými podmienkami (pozri oddiel 3.2).

(3-3)    Pri nesplnení niektorej z týchto podmienok je výnimka neplatná. Orgány členského štátu preto musia pred udelením výnimky dôkladne preskúmať všetky všeobecné a osobitné požiadavky.

3.1. Všeobecné právne úvahy

3.1.1. Povinnosť zabezpečiť úplnú, jasnú a presnú transpozíciu článku 16

(3-4)    Transpozíciou článku 16 do vnútroštátneho práva sa musí zaručiť vykonávanie ustanovení o výnimkách príslušnými orgánmi. Smernica je záväzná, pokiaľ ide o výsledky, ale ponecháva členským štátom možnosť voľby spôsobu ich dosiahnutia. Súdny dvor však stanovil limity tohto manévrovacieho priestoru. Vnútroštátna transpozícia systému výnimiek podľa článku 16 preto musí byť v súlade so všetkými základnými právnymi zásadami práva EÚ a s viacerými požiadavkami, ako je vysvetlené ďalej.

(3-5)    Podľa judikatúry SDEÚ 84 „transpozícia smernice do vnútroštátneho práva si nevyžaduje nevyhnutne formálne a doslovné prebratie jej ustanovení do výslovnej a špecifickej právnej normy. V závislosti od obsahu smernice sa môže uspokojiť so všeobecným právnym kontextom, pokiaľ tento skutočne zabezpečí plné uplatnenie smernice dostatočne jasným a presným spôsobom.“ Samotné administratívne ustanovenia, ktoré vzhľadom na ich povahu môžu orgány zmeniť a ktoré sa náležite nezverejňujú, nemožno považovať za riadne plnenie povinností členského štátu podľa ZFEÚ a smernice 85 .

(3-6) Preto uplatňovanie požiadaviek podľa článku 16 v praxi nenahrádza formálnu transpozíciu. Vo veci C-46/11 Súdny dvor potvrdil, že správne vykonávanie ustanovení smernice nemôže samo osebe poskytnúť jasnosť a presnosť potrebnú na splnenie zásady právnej istoty. Navyše samotné administratívne postupy nemožno považovať za vykonávanie povinnosti členských štátov transponovať smernicu 86 do vnútroštátneho práva.

(3-7)    Navyše sa ustanovenia smerníc musia vykonávať s nespochybniteľnou právnou záväznosťou a zároveň so špecifickosťou, presnosťou a zrozumiteľnosťou, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek právnej istoty 87 . Súdny dvor bol vo veci C-339/87 konkrétnejší a uviedol, že „kritériá, na základe ktorých môžu členské štáty povoliť výnimky zo zákazov stanovených v smernici, sa musia prebrať do osobitných vnútroštátnych ustanovení, pretože presná transpozícia je zvlášť dôležitá v prípade, keď je správa spoločného dedičstva zverená členským štátom na ich príslušných územiach.“ V rozsudku z 20. októbra 2005 Súdny dvor uplatnil túto judikatúru na smernicu o biotopoch a poznamenal, že „v rámci smernice o biotopoch, ktorá ukladá komplexné a technické pravidlá v oblasti práva životného prostredia, sú členské štáty osobitne povinné dbať o to, aby ich legislatíva určená na zabezpečenie prebratia tejto smernice bola jasná a presná“ 88 .

(3-8)    Ako Súdny dvor rozhodol so zreteľom na článok 16 smernice o biotopoch, kritériá, na základe ktorých sa členské štáty môžu odchýliť od zákazov uložených smernicou, musia byť v ustanoveniach vnútroštátneho práva uvedené jednoznačne. Pritom je nutné článok 16 smernice o biotopoch vykladať reštriktívne, pretože presne vymedzuje okolnosti, za ktorých sa členské štáty môžu odchýliť od článkov 12 až 15 smernice 89 . Súdny dvor zopakoval toto stanovisko vo veci C-46/11 90 .

(3-9) Pri transpozícii článku 16 musia členské štáty dodržiavať význam termínov a pojmov použitých v smernici s cieľom zabezpečiť jednotnosť jej výkladu, ako aj uplatňovania 91 . Rovnako to znamená, že vnútroštátne transpozičné opatrenia musia zabezpečiť úplné uplatňovanie smernice bez toho, aby sa menili jej termíny a pridávali doplňujúce podmienky alebo výnimky, ktoré smernica neuvádza 92 . Napríklad vo veci C-6/04 93 Súdny dvor zistil, že výnimka povoľujúca konanie, ktoré vedie k usmrcovaniu chránených druhov a k poškodzovaniu alebo ničeniu ich miest na párenie a oddych za predpokladu, že takéto konanie je zákonné a nemožno sa mu primerane vyhnúť, je „v rozpore tak s duchom a cieľom smernice o biotopoch, ako aj znením článku 16 tejto smernice“.

Vo veci C-183/05 94 Súdny dvor usúdil, že režim výnimiek podľa írskych právnych predpisov [článok 23 ods. 7 písm. b) zákona o voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách (Wildlife Act)] je v rozpore s článkami 12 a 16 smernice. Podľa írskych právnych predpisov činy, ktoré neúmyselne zasahujú do miest na párenie alebo miest na oddych voľne žijúcich druhov alebo ich ničia, nie sú porušením. Podľa Súdneho dvora toto ustanovenie nielenže nespĺňa požiadavky článku 12 ods. 1 písm. d) smernice, ktorým sa zakazujú takéto činy, či už sú úmyselné alebo nie, ale ide aj nad rámec toho, čo je uvedené v článku 16 smernice, pretože smernica vyčerpávajúcim spôsobom stanovuje podmienky, za ktorých je možné udeliť výnimky.

(3-10)    Vnútroštátnymi ustanoveniami sa musí zabezpečiť, aby všetky podmienky stanovené v článku 16 boli prísne a dôkladne transponované bez toho, aby sa selektívne uplatňovali iba niektoré ustanovenia. Vo veci C-98/03 95 Súdny dvor zistil, že nemecké právo (článok 43 ods. 4 spolkového zákona o ochrane prírody) nie je zlučiteľné s článkom 16, pretože podľa neho výnimky nemusia podliehať všetkým podmienkam stanoveným v danom článku.

Vo veci C-508/04 96 Súdny dvor objasnil, že „že vnútroštátne ustanovenia, ktoré nepodriaďujú udelenie výnimiek zo zákazov stanovených článkami 12 až 14 a článkom 15 písm. a) a b) smernice súhrnu kritérií a podmienok uvedených v článku 16 tejto smernice, ale neúplným spôsobom jej určitým prvkom, nemôžu predstavovať režim v súlade s týmto článkom“. Vo veci C-46/11 Súdny dvor zistil, že poľské právo nie je zlučiteľné s článkom 16, pretože podľa neho výnimky nemusia podliehať všetkým kritériám a podmienkam stanoveným v tomto článku.

3.1.2. Primerané celkové uplatňovanie výnimiek

(3-11) Udelenie výnimiek z článku 16 musí byť krajným riešením 97 . Vnútroštátne orgány zodpovedné za udelenie výnimiek musia vziať do úvahy, že výnimky sa musia vykladať a vykonávať reštriktívne, aby sa zabránilo oslabeniu celkového cieľa a kľúčových ustanovení smernice 98 . Vo veci C-6/04 Súdny dvor objasnil, že táto zásada sa uplatňuje aj v kontexte článku 16 99 . Vo veci C-674/17 SDEÚ rozhodol, že „výnimka založená na článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch sa totiž môže uplatňovať iba konkrétne a jednotlivo, aby spĺňala presne vymedzené požiadavky a reagovala na osobitné situácie“ 100 .

(3-12)    Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa článku 12 smernice o biotopoch, zdôraznila sa potreba vykonávať primerané a účinné opatrenia dostatočným a overiteľným spôsobom. Rovnaký prístup je možné použiť aj v prípade systému výnimiek. Ak sa používa správne, zabezpečí sa tým, že udeľovanie výnimiek nebude v rozpore s cieľom smernice 101 . Vo veci C-6/04 Súdny dvor uviedol, že „články 12, 13 a 16 smernice o biotopoch predstavujú koherentný súbor noriem smerujúci k zabezpečeniu ochrany populácií predmetných druhov, takže každá výnimka, ktorá by bola nezlučiteľná s touto smernicou, by porušovala tak zákazy uvedené v článku 12 alebo 13 tejto smernice, ako aj pravidlo, podľa ktorého výnimky môžu byť poskytnuté v súlade s článkom 16 tej istej smernice“.

Podľa všeobecného pravidla sa závažnosť každej podmienky alebo „testu“ zvyšuje so závažnosťou potenciálneho vplyvu výnimky na druh alebo populáciu.

(3-13)    Pri udeľovaní výnimky sa predpokladá, že príslušné vnútroštátne orgány zabezpečili splnenie všetkých podmienok stanovených v článku 16. Členské štáty musia zabezpečiť aj to, aby kumulatívne účinky výnimiek nemali vplyv, ktorý bude v rozpore s cieľmi článku 12 a smernicou ako celkom 102 .

(3-14) V dôsledku toho sa využívanie výnimiek často najlepšie riadi v rámci národného rámca ochrany, aby sa zabezpečilo, že kumulatívne vplyvy výnimiek na konkrétny druh celkovo nebudú mať škodlivý vplyv na zachovanie druhu v priaznivom stave ochrany na vnútroštátnej a/alebo biogeografickej úrovni v rámci členského štátu. V každom prípade členské štáty musia mať o výnimkách prehľad a vykonávať dohľad nad ich využívaním na vnútroštátnej úrovni (a v prípade potreby aj prehľad presahujúci hranice, pokiaľ ide o cezhraničné populácie). V závislosti od organizačnej štruktúry v členskom štáte môže byť potrebné, aby sa regionálne alebo miestne orgány zaoberali vplyvom výnimiek mimo ich vlastných území.

Príklad toho, ako môže vnútroštátny orgán vymedziť využívanie výnimiek vydaných na jeho území, možno nájsť vo veci C-342/05. V tomto prípade Súdny dvor objasňuje, že „pokiaľ ide o skutočnosť, že rozhodnutia o vydaní povolenia na lov vlkov tiež podliehajú vyššej regionálnej hranici týkajúcej sa jedincov, ktoré môžu byť predmetom lovu v každom obvode ochrany zveriny, nemožno ju považovať za okolnosť, ktorá je v rozpore s článkom 16 ods. 1 smernice o biotopoch. Táto hranica, ktorá sa stanovuje podľa počtu jedincov, ktorí môžu byť zneškodnení bez ohrozenia dotknutého druhu, predstavuje[...] len rámec, v ktorom obvody ochrany zveriny môžu vydať povolenia na lov, ak sú splnené okrem iného podmienky článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch.“ 103 Inými slovami, je možné stanoviť maximálny limit jedincov, ktorých možno usmrtiť (aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu na stav ochrany), ale tým sa neodstráni potreba, aby každá výnimka spĺňala všetky podmienky uvedené v článku 16 ods. 1.

3.2. Starostlivo kontrolovaný systém udeľovania výnimiek: tri testy

(3-15) V článku 16 sa stanovujú tri testy, pričom všetky musia byť splnené ešte pred udelením výnimky:

1. preukázanie aspoň jedného z dôvodov uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a) až d) alebo aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (písmeno „e“);

2. neexistencia uspokojivej alternatívy a

3. uistenie, že výnimka nemá škodlivý vplyv na zachovanie populácií v priaznivom stave ochrany.

Tretí test odráža zastrešujúci cieľ smernice o biotopoch, ktorým je prispieť k biodiverzite prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (článok 2 ods. 1). Prijaté opatrenia musia byť navrhnuté tak, aby sa zachovali alebo obnovili chránené prírodné biotopy a druhy voľne žijúcich živočíchov a rastlín v priaznivom stave ochrany. Musia zohľadniť aj hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky a regionálne a miestne charakteristiky (článok 2 ods. 2 a 3).

Žiadosť musí najprv vyhovieť prvému testu, až potom je možné prejsť na druhý a tretí test. Z praktického hľadiska nemá zmysel skúmať otázku uspokojivých alternatív a vplyvu na stav ochrany, ak konanie nespĺňa podmienky článku 16 ods. 1 písm. a) až e).

(3-16)    Členské štáty však musia zabezpečiť splnenie všetkých troch testov. Dôkazné bremeno je na príslušných orgánoch, ktoré musia preukázať, že každá výnimka vyhovuje všetkým testom, ako to Súdny dvor vysvetlil vo veci C-342/05: Keďže článok 16 ods. 1 „upravuje režim výnimiek, ktorý treba vykladať doslovne a ktorý pri každej jednej výnimke zaťažuje orgán, ktorý o nej rozhoduje, dôkazným bremenom o existencii požadovaných podmienok, členské štáty sú povinné zaručiť, aby sa akýkoľvek zásah, ktorý sa týka chránených druhov, povolil len na základe rozhodnutí obsahujúcich presné a dostatočné odôvodnenie odkazujúce na dôvody, podmienky a požiadavky stanovené v článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch“ 104 .

Vývojový diagram udeľovania výnimiek podľa článku 16 ods. 1

3.2.1.TEST 1: Preukázanie niektorého z dôvodov podľa článku 16 ods. 1 písm. a) až d) alebo aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi [článok 16 ods. 1 písm. e)]

(3-17) Výnimky sa udeľujú z dôvodu výskytu konkrétneho problému alebo situácie, ktoré je potrebné riešiť. Výnimky sa musia zakladať aspoň na jednej z možností uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e). Osobitné výnimky, ktoré neodôvodňuje žiadny z týchto dôvodov alebo žiadna z týchto možností, sú v rozpore s duchom a účelom smernice o biotopoch a so znením článku 16 105 .

Vo veci C-508/04 106 Súdny dvor zistil, že rakúske právne predpisy nie sú v súlade s článkom 16 ods. 1 smernice, a to čiastočne preto, lebo dôvody pre výnimku podľa rakúskych právnych predpisov (t. j. poľnohospodárske a lesnícke komerčné využívanie pôdy, výroba nápojov a výstavba zariadení) nezodpovedajú žiadnemu z dôvodov alebo žiadnej z možností taxatívne uvedených v článku 16 ods. 1 smernice.

(3-18)    Pri udeľovaní výnimky sa musí sledovaný cieľ stanoviť jasným a presným spôsobom a vnútroštátny orgán musí na základe spoľahlivých vedeckých údajov stanoviť, že výnimky sú vhodné na dosiahnutie tohto cieľa, musí odôvodniť výber dôvodu alebo možnosti podľa článku 16 ods. 1 písm. a) až e) a overiť, či sú splnené osobitné podmienky 107 .

a) V záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov

(3-19) Prvým dôvodom udelenia výnimky je ochrana divokej fauny a flóry a ochrana prirodzených biotopov. V článku 16 ods. 1 písm. a) sa nešpecifikuje typ zahrnutej fauny, flóry alebo prirodzených biotopov, ani typ hrozieb. Vzhľadom na všeobecný cieľ smernice sa na zraniteľné, vzácne, ohrozené alebo endemické druhy a prirodzené biotopy (napríklad tie, ktoré sú uvedené v prílohách k smernici o biotopoch) s väčšou pravdepodobnosťou bude vzťahovať tento dôvod, ktorého cieľom by bolo účinne obmedziť negatívny vplyv určitého druhu na ne. Bolo by nezvyčajné uprednostniť záujmy druhu, ktorý je bežne rozšírený a darí sa mu, pred záujmami druhu, ktorý spĺňa kritériá článku 1 písm. g) smernice.

(3-20)    Príslušný orgán by mal na základe posúdenia jednotlivých prípadov dôkladne preskúmať, či záujmy ochrany biotopu alebo druhu európskeho významu môžu odôvodňovať vplyv na iný druh európskeho významu, napríklad ak by niektorý druh koristi mohol byť lokálne ohrozený niektorým druhom šelmy 108 . Pred zvážením udelenia výnimky na ochranu niektorého druhu koristi by mal posúdiť a riešiť všetky ostatné možné hrozby (ako sú napr. poškodzovanie biotopu, nadmerný lov, rušenie, konkurencia domácich druhov). Hodnotenie by sa malo vzťahovať na stav ochrany druhu, na ktorý sa vzťahuje možná výnimka, a stav ochrany predmetných „živočíchov, rastlín a biotopov“, dlhodobý vplyv na postihnutú populáciu (postihnuté populácie), dlhodobú účinnosť pri znižovaní rizika hrozieb atď. Hodnotenie by sa malo riadiť zásadou proporcionality: spôsobené škody nesmú byť neúmerné sledovaným cieľom.

 b) Na zabránenie závažným škodám, najmä na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, rybnom a vodnom hospodárstve a iných typoch majetku

(3-21) Druhým dôvodom udelenia výnimky je zabránenie závažným škodám, najmä na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, rybnom a vodnom hospodárstve a iných typoch majetku. Táto výnimka zohľadňuje ekonomické záujmy a škoda, ktorej sa má predísť, musí byť vážna, ako už bolo spomenuté. Zoznam však nie je úplný. Môže sa vzťahovať aj na iné typy majetku. Závažná škoda sa týka konkrétnych záujmov, t. j. môže viesť alebo by mohla viesť okrem iného k priamej alebo nepriamej hospodárskej a/alebo finančnej strate, strate hodnoty majetku alebo strate výrobného materiálu.

(3-22)    Ako však Súdny dvor zdôraznil v rozhodnutí vo veci C-46/11, článok 16 ods. 1 písm. a) neumožňuje orgánom udeľovať výnimky zo zákazov stanovených v článku 12 len preto, že dodržiavanie týchto zákazov by si vyžadovalo zmenu poľnohospodárskych, lesníckych alebo rybárskych činností. Vo veci C-46/11 sa v rozhodnutí Súdneho dvora uvádza, že článok 16 ods. 1 písm. b) neoprávňuje udeľovať výnimky zo zákazov uvedených v článku 12 z dôvodu, že dodržiavanie týchto zákazov neumožňuje používanie technológií bežne využívaných v poľnohospodárstve, lesníctve alebo chove rýb 109 .

(3-23)    Pri rozhodovaní o porovnateľnom postupe udeľovania výnimky podľa článku 9 smernice o ochrane vtáctva 2009/147/ES Súdny dvor poznamenal, že touto smernicou sa nemá predchádzať menším škodám, ale iba závažným škodám, ktoré prekračujú určitý stupeň 110 . Z toho vyplýva, že obyčajná nepríjemnosť a bežné obchodné riziká nemôžu predstavovať legitímne dôvody na udelenie výnimiek. To, čo sa považuje za závažné škody, by sa malo vyhodnotiť podľa jednotlivých prípadov, keď problém nastane.

(3-24)    Súdny dvor uviedol, že „článok 16 ods. 1 smernice o biotopoch nevyžaduje, aby pred prijatím výnimočných opatrení vznikli vážne škody“ 111 . Keďže týmto ustanovením sa má zabrániť závažným škodám, nie je potrebné, aby k závažnej škode už došlo. Postačuje pravdepodobnosť vzniku závažných škôd. Samotná šanca, že k škodám môže dôjsť, však nestačí. Pravdepodobnosť, že dôjde k škodám, musí byť vysoká, a vysoký musí byť aj rozsah škôd. Vysoká pravdepodobnosť vzniku závažných škôd musí byť preukázaná dostatočnými dôkazmi. Musí existovať aj dostatok dôkazov, že riziko závažných škôd sa do značnej miery dá pripísať druhom, na ktoré je výnimka cielená, a musí existovať veľká pravdepodobnosť, že v prípade neprijatia opatrenia dôjde k závažným škodám. Vysokú pravdepodobnosť vzniku škôd by mali preukazovať skúsenosti z minulosti.

(3-25)    Pri udeľovaní výnimiek musia byť členské štáty schopné preukázať, že každá metóda kontroly použitá na základe výnimky je účinná a trvalá pri prevencii alebo obmedzovaní závažných škôd, napr. je konkrétne cielená na miesto a čas, kde dochádza alebo pravdepodobné dôjde ku škode, a zameriava sa na jedince spôsobujúce škody atď. Vo veci C-342/05 112 Súdny dvor zistil, že Fínsko si nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 12 ods. 1 a článku 16 ods. 1 písm. b) smernice o biotopoch tým, že povolilo lov vlkov na preventívnom základe bez toho, aby bolo dokázané, že by lov zabránil vážnym škodám v zmysle článku 16 ods. 1 písm. b). Z toho vyplýva, že výnimky by mali byť cielené v potrebnom rozsahu dokonca aj na individuálne vzorky (napr. na jedného problémového medveďa).

(3-26)    Výnimky, ktorých cieľom je prevencia závažných škôd, sa udeľujú hlavne v prípade druhov, ktoré majú významný vplyv na rôzne odvetvia, ako sú veľké šelmy, bobor vodný (Castor fiber) a v menšej miere aj vydra riečna (Lutra lutra). Ide o aktuálne príklady druhov, ktorých prítomnosť a rozšírenie môže viesť k rôznym konfliktom s ľudskými záujmami v rôznych členských štátoch. Zmierňovanie týchto konfliktov si môže vyžiadať vypracovanie komplexných stratégií ochrany a podľa možnosti úpravu postupov ľudských činností, ktoré vedú ku konfliktom, s cieľom vytvoriť kultúru koexistencie. Možno bude potrebné aj vypracovať plány, ktoré sú lokálne prispôsobené špecifickým vlastnostiam druhu a príslušných činností, ktoré môžu zahŕňať výnimky v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. b).

(3-27) Európska komisia podporila viacero projektov a iniciatív programu LIFE, v rámci ktorých sa vypracovali usmernenia o osvedčených postupoch na riešenie konfliktov zahŕňajúcich chránené druhy (napr. Platforma EÚ o koexistencii medzi ľuďmi a veľkými šelmami 113 , ktorá je opísaná v nasledujúcom rámčeku). Vo viacerých členských štátoch boli na národnej alebo regionálnej úrovni vypracované špecifické usmernenia pre konkrétne druhy 114 . V prípade plánovaného úsilia o udelenie výnimky sa odporúča preskúmať opatrenia, postupy a nástroje navrhnuté v týchto usmerneniach alebo odskúšané inde, aby sa podľa zásady proporcionality našli najlepšie miestne prispôsobené riešenia na zníženie miery škôd a konfliktov.

c) V záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie

(3-28) Tretím možným dôvodom udelenia výnimky sú „naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu“. Tento pojem nie je v smernici vymedzený, ale v odseku sú uvedené dôvody verejného záujmu, ako je verejné zdravie a verejná bezpečnosť. Vzťahuje sa aj na ďalšie nešpecifikované dôvody, ako sú dôvody sociálnej alebo hospodárskej povahy, dôvody, ktoré majú priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie, a podobne (tento zoznam nie je úplný).

(3-29) V iných oblastiach práva EÚ, kde sa vyskytujú podobné pojmy, ako je napríklad voľný pohyb tovaru, Európsky súdny dvor rozhodol, že nadradené požiadavky alebo vyšší verejný záujem odôvodňujú vnútroštátne opatrenia obmedzujúce zásadu voľného pohybu. V tejto súvislosti uznal verejné zdravie, ochranu životného prostredia a sledovanie legitímnych cieľov hospodárskej a sociálnej politiky za takéto nevyhnutné požiadavky.

(3-30)    Rovnaký pojem obsahuje aj článok 6 ods. 4 smernice. Súdny dvor zatiaľ nevydal žiadnu judikatúru o spôsobe výkladu tohto konkrétneho pojmu, ale dá sa usudzovať, že preukázanie naliehavých dôvodov v súvislosti s plánom alebo projektom by malo byť rovnako uplatniteľné na výnimky. Pri vysvetľovaní tohto pojmu pomôže analýza Komisie v usmerňovacom dokumente 116 k článku 6.

(3-31)    Po prvé, zo znenia je jasné, že ciele ochrany vyplývajúce zo smernice je možné vyvážiť iba verejnými záujmami presadzovanými verejnými alebo súkromnými orgánmi. Projekty, ktoré sú úplne v záujme spoločností alebo jednotlivcov, sa teda spravidla nepovažujú za projekty vo verejnom záujme.

(3-32)    Po druhé, treba zdôrazniť „vyššiu“ povahu tohto verejného záujmu. To znamená, že nie každá forma verejného záujmu sociálnej alebo ekonomickej povahy je postačujúca, predovšetkým v porovnaní s osobitnou závažnosťou záujmov chránených na základe smernice. Na tomto mieste je potrebné záujmy starostlivo vyvážiť. Takisto je opodstatnené predpokladať, že vo väčšine prípadov bude verejný záujem pravdepodobne vyšší iba v prípade, že ide o dlhodobý záujem: krátkodobé záujmy, ktoré prinášajú iba krátkodobé výhody, by nestačili na preváženie dlhodobého záujmu ochrany druhov.

(3-33)    Príslušný orgán musí v každom jednotlivom prípade dôkladne preskúmať „vyššiu“ povahu verejného záujmu a nájsť primeranú rovnováhu s celkovým verejným záujmom dosiahnutia cieľov smernice. Pokiaľ ide o článok 16 ods. 1 písm. b), opodstatnená sa zdá byť aj domnienka, že využívanie výnimiek podľa článku 16 ods. 1 písm. c) nevyžaduje, aby pred prijatím opatrení upravujúcich výnimku vznikli škody na ľudskom zdraví alebo bezpečnosti. Pri použití tejto výnimky však členské štáty musia byť schopné pomocou dostatočných dôkazov preukázať súvislosť medzi výnimkou a citovanými cieľmi vyššieho verejného záujmu.

(3-34) V prípade plánov alebo projektov s vplyvom na lokality sústavy Natura 2000 môžu byť potrebné výnimky pre určité druhy z dôvodu vyšších verejných záujmov, s výhradou požiadaviek uvedených v článku 6 ods. 3a 4. Preventívne, zmierňujúce a kompenzačné opatrenia stanovené v článku 6 by preto mali zohľadniť aj druhy, ktorých sa výnimky týkajú. Na zefektívnenie postupov podľa článku 16 a zabezpečenie ich súladu s postupmi zhodnotenia dosahov podľa článku 6 sa v prípadne odporúča zefektívniť v relevantných prípadoch aj overovanie podmienok výnimky (chýbajúce uspokojivé alternatívne riešenia a škodlivé vplyvy na druhy) v kontexte príslušného zhodnotenia dosahov.

d) Na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie rozmnožovania potrebné na tieto účely, vrátane umelého pestovania rastlín

(3-35)    Takéto výnimky by sa mohli napríklad vzťahovať na označovanie určitých jedincov druhu na výskumné účely (napr. pomocou rádiových obojkov) s cieľom lepšie porozumieť ich správaniu alebo pre projekty ochrany, ktorých cieľom je opätovné zavedenie druhu. V rámci výskumných projektov sa musia samozrejme zvážiť aj alternatívne metódy. Ak napríklad výskum zahŕňa usmrtenie vzorky, malo by sa podporovať používanie už mŕtvych tiel a vzoriek usmrtených z iných dôvodov 117 . Rovnako je potrebné preukázať, že účel tohto výskumu je nadradený záujmom prísnej ochrany druhu.

(3-36) Zbieranie vajec, odchyt a chov v zajatí, translokáciu a podobne je možné povoliť na účely obnovy počtov narušených populácií, zvýšenie ich genetickej diverzity alebo opätovné zavedenie druhu. Napriek tomu, že cieľom týchto výnimiek je ochrana druhu, mohli by mať niekoľko potenciálnych negatívnych vplyvov týkajúcich sa ekologických, sociálnych a hospodárskych aspektov a dobrých životných podmienok zvierat. Preto je vhodné pri udeľovaní výnimiek tohto typu používať najlepšie dostupné údaje, mechanizmy, nástroje [IUCN, Guidelines for Reintroductions and Other Conservation Translocations 118 (Usmernenia pre opätovné zavedenie a iné ochranné translokácie)] a príslušné skúsenosti s jednotlivými druhmi, aby sa zvýšila šanca na úspech a predišlo možným rizikám pre opätovne zavedený druh alebo iné druhy.

Keď sú druhy, ktorých populácia má byť obnovená alebo opätovne zavedená, uvedené v prílohe IV aj v prílohe II k smernici o biotopoch a cieľové oblasti sú mimo sústavy Natura 2000, orgány by mali takisto vyhodnotiť príležitosť alebo potrebu určiť hlavné reprodukčné a kŕmne oblasti druhov s obnovenou alebo opätovne zavedenou populáciou v rámci sústavy Natura 2000, a to najmä v prípade prioritných druhov. Možné alternatívy k opätovnému zavedeniu alebo translokácii museli byť okrem toho vopred vyhodnotené ako menej účinné alebo sa muselo ukázať, že nie sú uskutočniteľné ako prostriedok na dosiahnutie osobitných a jasne definovaných cieľov ochrany pri opätovnom zavedení alebo translokácii.

e) Aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi

(3-37) Piaty a posledný dôvod udelenia výnimky je odber alebo držanie určitých vzoriek druhov uvedených v prílohe IV za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

(3-38) Na rozdiel od ustanovení článku 16 ods. 1 písm. a) až d) sa v článku 16 ods. 1 písm. e) nešpecifikuje cieľ, ktorý je potrebné sledovať pri využívaní tejto výnimky. Pri použití článku 16 ods. 1 písm. e) však musí byť stále daný cieľ, ktorý musí byť plne odôvodnený. Tento cieľ musí byť aj v súlade s celkovými cieľmi smernice. SDEÚ vo veci C-674/17 objasnil, že „ciele uvádzané na podporu výnimky musia byť definované jasne, presne a podložene v rozhodnutí o výnimke“. Súdny dvor sa domnieva aj to, že výnimka na základe článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch „sa totiž môže uplatňovať iba konkrétne a jednotlivo, aby spĺňala presne vymedzené požiadavky a reagovala na osobitné situácie“ 119 . Je preto jasné, že na udelenie výnimky musí existovať konkrétny cieľ.

(3-39) Vo veci C-674/17 120 Súdny dvor EÚ rozhodol, že „cieľ výnimky založenej na článku 16 ods. 1 písm. e) smernice o biotopoch v zásade nemožno zamieňať s cieľmi výnimiek založených na článku 16 ods. 1 písm. a) až d) tejto smernice, takže prvé ustanovenie môže slúžiť ako základ pre prijatie výnimky, len ak druhé ustanovenia nie sú relevantné“, a že „článok 16 ods. 1 písm. e) smernice o biotopoch nemôže teda predstavovať všeobecný právny základ pre udelenie výnimiek z článku 12 ods. 1 tejto smernice, pretože inak by zbavil ostatné prípady článku 16 ods. 1 a uvedený systém prísnej ochrany potrebného účinku“.

Článok 16 ods. 1 písm. e) preto nie je všeobecným právnym základom na poskytovanie výnimiek, ale môže sa uplatniť iba vtedy, ak sa na ciele sledované v rámci výnimky nevzťahuje článok 16 ods. 1 písm. a) až d). V opačnom prípade by ustanovenia článku 16 ods. 1 písm. a) až d) a systém prísnej ochrany stratili účinnosť. V tomto konkrétnom prípade sa SDEÚ výslovne zaoberal problémom pytliactva v prípade chránených druhov, ktorý uznáva ako vážny problém pre ochranu ohrozených druhov. Súdny dvor uznal, že boj proti pytliactvu možno v zásade považovať za metódu prispievajúcu k zachovaniu alebo obnoveniu priaznivého stavu ochrany príslušných druhov, a teda za cieľ, na ktorý sa vzťahuje článok 16 ods. 1 písm. e) smernice o biotopoch 121 .

(3-40) Z rozhodnutia vo veci C-674/17 vyplýva, že článok 16 ods. 1 písm. e) neobmedzuje rozsah cieľov, ktoré možno výnimkou legitímne sledovať. Okrem boja proti pytliactvu môžu použitie článku 16 ods. 1 písm. e) odôvodňovať aj iné dôvody za predpokladu, že cieľ výnimky je v súlade s celkovým cieľom smernice zachovať a obnoviť priaznivý stav ochrany príslušných druhov.

SDEÚ vo veci C-674/17 však takisto rozhodol, že „prináleží vnútroštátnemu orgánu, aby na základe spoľahlivých vedeckých poznatkov, vrátane prípadných porovnávacích údajov týkajúcich sa dôsledkov lovu na účely regulácie, preukázal predpoklad, podľa ktorého povolenie regulačného lovu skutočne môže viesť k zníženiu nelegálneho lovu, a to do takej miery, že bude mať pozitívny účinok na stav ochrany populácie vlkov, pričom treba zohľadniť počet plánovaných výnimiek a najnovšie odhady množstva nelegálneho získavania zveri“ 122 .

SDEÚ takisto zdôraznil, že „treba konštatovať, že samotná existencia takej nelegálnej činnosti, akou je pytliactvo, alebo ťažkosti, s ktorými sa stretáva pri vykonávaní jeho kontroly, nemôžu postačovať na to, aby sa členský štát zbavil svojej povinnosti zabezpečiť ochranu druhov chránených podľa prílohy IV smernice o biotopoch. V takejto situácii je naopak povinný uprednostniť prísnu a účinnú kontrolu tejto nelegálnej činnosti na jednej strane a zaviesť prostriedky, ktoré nezahŕňajú nedodržanie zákazov stanovených v článkoch 12 až 14, ako aj článku 15 písm. a) a b) tejto smernice, na druhej strane“. 123

(3-41) Aj keď sa preukázalo, že výnimka je založená na legitímnom cieli, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky, možno ju udeliť iba vtedy, ak spĺňa aj rad ďalších kritérií, konkrétne sa musí týkať iba obmedzeného počtu vzoriek druhu, musí sa uplatňovať na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu a za podmienok prísneho dohľadu 124 . Každé z týchto kritérií je podrobne opísané ďalej.

·Obmedzené množstvo

(3-42)    Toto je relatívne kritérium, ktoré je potrebné porovnať s úrovňou populácie druhu, ročnou reprodukciou a úmrtnosťou a ktoré priamo súvisí s jeho stavom ochrany 125 . Preto je nevyhnutné stanoviť prahovú hodnotu počtu jedincov, ktorých je možné odobrať alebo držať. SDEÚ vo veci C-674/17 objasnil, že tento počet závisí od úrovne populácie (počtu jedincov), stavu ochrany a biologických vlastností. „Obmedzené množstvo“ bude potrebné stanoviť v rámci zodpovednosti príslušného vnútroštátneho orgánu na základe prísnych vedeckých informácií o geografických, klimatických, environmentálnych a biologických údajoch a z hľadiska miery reprodukcie a celkovej ročnej úmrtnosti v dôsledku prirodzených príčin, ale aj strát v dôsledku iných príčin, ako sú nehody, iné výnimky [napr. podľa článku 16 ods. 1 písm. b)] a vzorky, ktoré „chýbajú“.

Počtom získaných zvierat sa musí takisto zabezpečiť, že nespôsobuje riziko významného nepriaznivého vplyvu na štruktúru dotknutej populácie, hoci by samo osebe neohrozovalo zachovanie populácie dotknutých druhov v priaznivom stave ochrany na území ich prirodzeného výskytu 126 . „Obmedzené množstvo“ musí byť v rozhodnutiach o výnimke jasne uvedené 127 . Toto obmedzenie by sa malo stanoviť na úrovni populácie; vyžaduje si to koordináciu medzi všetkými jednotkami zapojenými do riadenia populácie v rámci územia výskytu danej populácie. V prípade stavovcov vyskytujúcich sa na rozsiahlych územiach s cezhraničnými populáciami, akými sú napríklad veľké šelmy, musia členské štáty, na ktorých území sa rozprestiera oblasť výskytu danej populácie koordinovať stanovenie spoločného stanoviska k tomu, čo je možné na účely udeľovania výnimiek považovať za obmedzené množstvo.

(3-43) Výnimky by sa nemali udeľovať, ak existuje riziko, že by výnimka mohla mať výrazný negatívny vplyv na ochranu príslušnej miestnej populácie z kvantitatívneho alebo kvalitatívneho hľadiska (napr. na štruktúru populácie) (pozri aj oddiel 3.2.3). Vzhľadom na to, že každá výnimka musí v každom prípade spĺňať presnú podmienku článku 16 ods. 1, že „nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu“, výslovný odkaz v článku 16 ods. 1 písm. e) na „obmedzené množstvo“ naznačuje, že zákonodarca zamýšľal väčšiu mieru obmedzenia.

(3-44)    Pojem „obmedzený počet“ v prípade prísne chránených druhov je oveľa reštriktívnejší ako „maximálna udržateľná kvóta“ alebo „optimálny udržateľný výnos“ v prípade druhov, ktoré podliehajú riadeniu lovu a sú uvedené v prílohe V k smernici. Podmienka „obmedzeného množstva“ je v súlade so stupňom ochrany, ktorý smernica požaduje pre nevyužiteľné druhy. Podmienka je reštriktívnejšia ako všeobecná podmienka udelenia výnimky, ktorou je zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácií príslušných druhov. Je preto reštriktívnejšia než „udržateľné“ využívanie požadované v prípade druhov uvedených v prílohe V podľa článku 14, čím sa zabezpečuje, že ich využívanie je zlučiteľné so zachovaním priaznivého stavu ochrany druhu 128 .

(3-45)    Prahová hodnota „obmedzeného množstva“ by sa mala určiť na základe osobitných kritérií pre každý druh, pretože závisí od ekologických požiadaviek každého druhu. Tieto požiadavky môžu zahŕňať priestorový rozsah rozšírenia, fragmentáciu biotopov a krajiny, dostupnosť koristi, sociálnu organizáciu druhu, modely a úrovne ohrozenia vrátane chorôb, znečistenia a kontaminantov, nezákonnej a náhodnej úmrtnosti a zmeny klímy. Objem „obmedzeného množstva“ sa vo všetkých prípadoch „musí určiť na základe presných vedeckých údajov“ 129 .

·Za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu

(3-46) Táto kvalifikácia jasne dokazuje, že zákonodarca EÚ mal v úmysle stanoviť podstatné obmedzenia. Zo zásady podmienok prísneho dohľadu vyplýva aj to, že akékoľvek využitie tohto druhu výnimky musí zahŕňať jasné povolenia, ktoré sa musia týkať konkrétnych jedincov alebo skupín jedincov, miest, časov a množstiev. Termín „v obmedzenom rozsahu“ podporuje tento výklad. Vyplýva z toho aj potreba prísnych územných, časových a osobných kontrol na presadzovanie výnimiek a zabezpečenie súladu.

(3-47)    Zásada selektivity zase znamená, že daná aktivita musí byť svojim účinkom veľmi špecifická a musí byť cielená na určitých jedincov jedného druhu, alebo iba na jednu rodovú alebo vekovú triedu tohto druhu (napr. iba dospelé samce) s vylúčením všetkých ostatných. Tento prístup podporuje špecifikácia uvedená v článku 16 ods. 1 písm. e), že odber alebo držanie sa musí obmedziť na „určité vzorky“. Takisto z toho vyplýva, že niektoré technické aspekty použitej metódy by mali overiteľným spôsobom preukázať selektivitu.

SDEÚ vo veci C-674/17 zdôraznil tento aspekt v rozhodnutí: „Pokiaľ ide ďalej o podmienky selektivity a obmedzenia získavania zveri alebo držby určitých jedincov druhov, je potrebné domnievať sa, že vyžadujú, aby sa výnimka vzťahovala na počet jedincov určených čo najreštriktívnejšie, najšpecifickejšie a najvhodnejšie z hľadiska cieľa sledovaného dotknutou výnimkou. So zreteľom na veľkosť populácie predmetného druhu, stav jeho ochrany a jeho biologické vlastnosti môže byť teda potrebné, aby bola výnimka obmedzená nielen na predmetný druh alebo na typy či skupiny jedincov tohto druhu, ale aj na jednotlivo určených jedincov“ 130 .

V tom istom rozhodnutí sa objasnil termín „za prísne kontrolovaných podmienok“ vo význame: „... konkrétne znamená, že tieto podmienky a spôsob, akým je ich dodržiavanie zabezpečované, umožňujú zaručiť selektívnu a obmedzenú povahu získavania zveri alebo držby jedincov príslušných druhov. Pri každej výnimke založenej na tomto ustanovení sa príslušný vnútroštátny orgán musí uistiť o dodržiavaní podmienok, ktoré sú v ňom stanovené pred jej prijatím, a monitorovať jej vplyv. Vnútroštátna právna úprava totiž musí zabezpečiť, aby sa zákonnosť rozhodnutí udeľujúcich výnimky podľa tohto ustanovenia a spôsob, akým sa tieto rozhodnutia uplatňujú, aj pokiaľ ide o dodržanie podmienok týkajúcich sa najmä miest, dátumov, množstiev a typov uvedených jedincov, ktoré sú súčasťou týchto rozhodnutí, kontrolovala účinným spôsobom a včas“ 131 .

(3-48)    V podmienke „selektívnej povahy“ sa opakuje zákaz podľa článku 15 písm. a) používať na základe výnimiek neselektívne prostriedky na odchyt a usmrcovanie uvedené v prílohe VI písm. a) na odber, odchyt alebo usmrcovanie druhov uvedených v prílohe IV písm. a). Metóda použitá na odchyt alebo lovenie musí byť selektívna, ak sa uplatňujú výnimky podľa článku 16 ods. 1 písm. e).

3.2.2. TEST 2: Neexistencia uspokojivej alternatívy

(3-49)    Podľa článku 16 ods. 1 si pred uplatnením výnimky členské štáty musia byť isté, že neexistuje uspokojivá alternatíva. Toto je zastrešujúca podmienka, ktorá sa vzťahuje na všetky výnimky. Je na príslušných vnútroštátnych orgánoch, aby vykonali potrebné porovnania a vyhodnotili alternatívne riešenia. Táto diskrečná právomoc však podlieha viacerým obmedzeniam.

(3-50) Na základe judikatúry Súdneho dvora o porovnateľnom ustanovení článku 9 smernice o ochrane vtáctva 79/409/EHS 132 , osobitne vo veci C-10/96, má analýza toho, či „neexistuje žiadna iná uspokojivá alternatíva“, tri časti: Aký problém alebo akú konkrétnu situáciu je potrebné riešiť? Existujú aj iné riešenia? Ak áno, vyrieši sa nimi tento problém alebo konkrétna situácia, pre ktorú sa výnimka požaduje? Nasledujúce poznámky vychádzajú z judikatúry SDEÚ o porovnateľnom ustanovení o výnimkách v článku 9 smernice o ochrane vtáctva a dajú sa analogicky použiť v prípade článku 16.

(3-51)    Analýza, či „neexistuje žiadna iná uspokojivá alternatíva“, predpokladá, že konkrétny problém alebo situácia existuje a je potrebné ich riešiť. Príslušné vnútroštátne orgány sa vyzývajú, aby vyriešili tento problém alebo situáciu tak, že spomedzi možných alternatív vyberú tie najvhodnejšie, ktoré zabezpečia najlepšiu ochranu druhu a zároveň riešia problém alebo situáciu. Aby sa zabezpečila prísna ochrana druhov, alternatívy sa musia posúdiť v porovnaní so zákazmi uvedenými v článku 12. Môže ísť napríklad o alternatívne umiestnenie projektov, rôzne stupne alebo návrhy rozvoja alebo alternatívne činnosti, procesy či metódy.

Napríklad pri posudzovaní existencie „iných uspokojivých alternatív“ k opatreniam podľa článku 16 ods. 1 písm. b), ktorých cieľom je zabrániť závažným škodám na plodinách, hospodárskych zvieratách, lesoch, rybárstve a vode alebo na inom type majetku, je najskôr potrebné uplatniť preventívne neletálne prostriedky zlučiteľné s článkom 12, alebo prinajmenšom ich dôkladne preskúmať. Vo väčšine prípadov preventívne opatrenia týkajúce sa škôd na plodinách alebo hospodárskych zvieratách (ako je používanie vhodných plotov, odplašovačov voľne žijúcich živočíchov, psov na stráženie hospodárskych zvierat, pasenie alebo zmeny v postupoch chovu hospodárskych zvierat, ako aj podpora zlepšovania podmienok biotopov alebo populácií koristi príslušného druhu) môžu byť uspokojivou alternatívou k využívaniu výnimiek podľa článku 16 ods. 1 písm. b). Iné preventívne opatrenia, napríklad šírenie vedecky podložených informácií s cieľom obmedzenia konfliktov (napríklad metódy chovu alebo správanie ľudí), môžu byť súčasťou uspokojivých alternatív k využívaniu letálnej regulácie v rámci výnimiek podľa článku 16 ods. 1 písm. b) a článku 16 ods. 1 písm. c).

(3-52)    Pri zisťovaní, či pre konkrétnu situáciu existuje iné uspokojivé riešenie, by sa mali zvážiť všetky ekologické, hospodárske a sociálne výhody a nevýhody, aby sa identifikovala optimálna alternatíva pre konkrétny prípad. Táto analýza výhod a nevýhod by sa mala zamerať na potenciálne negatívne vplyvy možných riešení, ako aj na možnosti a nástroje, ktorých cieľom je zrušiť alebo minimalizovať akékoľvek negatívne účinky. Čistý výsledok, t. j. riešenie problému pri predchádzaní sekundárnym účinkom alebo ich minimalizácii, by sa potom mal porovnať s účinkami výnimky, a zároveň by sa mal zohľadniť celkový cieľ smernice.

(3-53) Príslušné vnútroštátne orgány musia pri schvaľovaní výnimiek opäť zistiť, či so zreteľom na najlepšie relevantné vedecké a technické poznatky, ako aj vzhľadom na okolnosti predmetnej osobitnej situácie, neexistujú uspokojivé alternatívy, ktoré by umožnili dosiahnuť sledovaný cieľ pri dodržiavaní zákazov uvedených v smernici o biotopoch. 133

(3-54) Napríklad vo veci C-674/17 sa SDEÚ domnieval, že samotná existencia takej nelegálnej činnosti, akou je pytliactvo, alebo ťažkosti s monitorovaním tejto činnosti, nestačí na to, aby sa členský štát zbavil povinnosti chrániť druh v súlade s prílohou IV k smernici o biotopoch. V takejto situácii je povinný uprednostniť prísnu a účinnú kontrolu tejto nelegálnej činnosti a prijatie opatrení, ktoré sú v súlade so zákazmi stanovenými v článkoch 12 až 14 a v článku 15 písm. a) a b) uvedenej smernice 134 .

(3-55) Využitie výnimky je možné odôvodniť iba vtedy, ak sa dostatočne preukáže, že potenciálne alternatívy nie sú uspokojivé, a to buď z dôvodu nemožnosti vyriešiť konkrétny problém, alebo z dôvodu technickej nerealizovateľnosti, a keď sú splnené aj ostatné podmienky.

Ak je však opatrenie čiastočne uspokojivé, hoci problém dostatočne nerieši, ale napriek tomu môže problém obmedziť alebo zmierniť, malo by sa najskôr vykonať toto opatrenie. Výnimky na letálny zásah je možné odôvodniť iba pre zvyškový problém, ak nie sú možné iné metódy, dané výnimky musia však byť úmerné problému pretrvávajúcemu po prijatí neletálnych opatrení.

(3-56)    Proces zisťovania, či je iná alternatíva neuspokojivá, by mal byť založený na dobre zdokumentovanom posúdení všetkých možných dostupných možností vrátane ich účinnosti na základe najlepších dostupných faktov a údajov. Posudzovanie alternatív musí byť vyvážené vzhľadom na celkový cieľ zachovania alebo obnovenia priaznivého stavu ochrany príslušných druhov európskeho významu (musí sa preto vziať do úvahy stav ochrany, vplyv dodatočného náhodného alebo nezákonného odstraňovania vzoriek a perspektívy príslušnej populácie). Pri posudzovaní sa môže vziať do úvahy aj proporcionalita z hľadiska nákladov. Ekonomické náklady však nemôžu byť jediným určujúcim faktorom pri analýze alternatívnych riešení. Najmä v prípade uspokojivých alternatívnych riešení ich nemožno hneď na začiatku odmietnuť s odôvodnením, že by boli príliš nákladné 135 .

(3-57)    Udeľovanie výnimiek z článku 16 musí byť v každom prípade krajným riešením 136 . Základnou spoločnou charakteristikou každého systému výnimiek je, že v záujme ochrany musí byť podriadený iným požiadavkám stanoveným v smernici.

(3-58)    Rovnaký prístup platí pre výklad termínu „uspokojivé“. Vzhľadom na výnimočnú povahu režimu výnimiek a povinnosť členských štátov podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ pomáhať EÚ pri plnení jej úloh by bola výnimka odôvodnená iba na základe objektívneho preukázania, že neexistuje iné uspokojivé riešenie 137 .

(3-59)    Generálna advokátka vo veci C-342/05 objasnila zásadu proporcionality, podľa ktorej 138 „opatrenie nie je možné vykonať, pokiaľ je možné dosiahnuť jeho cieľ menej drastickým spôsobom, teda iným uspokojivým riešením v zmysle článku 16 ods. 1 smernice“. „Iné riešenie však nie je uspokojivé len za predpokladu, že sa ním rovnako dobre dosiahne cieľ výnimky, ale tiež za predpokladu, že nevýhody spôsobené výnimkou by boli neprimerané sledovaným cieľom a iné riešenie by zabezpečovalo proporcionalitu“.

(3-60)    Určenie toho, či je alternatíva v danej skutkovej situácii uspokojivá, musí byť založené na objektívne overiteľných faktoroch, akými sú vedecké a technické hľadiská. Vzhľadom na výnimočnú povahu režimu výnimiek by bola výnimka odôvodnená len na základe objektívneho preukázania dôvodov, na základe ktorých nemožno prijať iné prima facie uspokojivé riešenia 139 . Požiadavka seriózneho zváženia iných alternatív je evidentne prvoradá. Členské štáty majú obmedzenú diskrečnú právomoc a ak existuje iné riešenie, všetky argumenty o tom, že nie je uspokojivé, budú musieť byť presvedčivé. Rozsudok vo veci C-182/02 ilustruje prísny prístup Súdneho dvora k výnimkám podľa smernice o ochrane vtáctva. Pri zisťovaní, či existuje uspokojivé riešenie, Súdny dvor posúdil tak „potrebu“, ako aj „účel“ výnimky 140 .

Tento rozsudok potvrdzuje dôležitosť preukázania existencie závažných dôvodov na odôvodnenie výnimky 141 . Iné riešenie nemožno považovať za neuspokojivé iba preto, že by užívateľom výnimky spôsobilo väčšie nepríjemnosti alebo by ich prinútilo k zmene správania. V tejto súvislosti sa argumenty založené na „hlboko zakorenenej tradícii“ alebo „historickej a kultúrnej tradícii“ poľovných postupov ukázali ako nedostatočné na odôvodnenie potreby výnimky zo smernice o ochrane vtáctva 142 . Rovnaká logika platí aj pre výnimky podľa smernice o biotopoch.

(3-61)    Okrem toho napokon zvolené riešenie, aj keď zahŕňa výnimku, musí byť objektívne obmedzené na rozsah potrebný na vyriešenie konkrétneho problému alebo situácie 143 . To znamená, že výnimky musia byť obmedzené, pokiaľ ide o čas, miesto, počet zahrnutých vzoriek, konkrétne zahrnuté vzorky, oprávnené osoby atď. Potreba obmedziť výnimku v rozsahu potrebnom na vyriešenie problému bola opätovne potvrdená vo veci C-10/96 týkajúcej sa porovnateľného ustanovenia článku 9 smernice o ochrane vtáctva 144 . Podľa Súdneho dvora musí byť počet vzoriek, na ktoré sa výnimka vzťahuje, „stanovený na takej úrovni, ktorá je objektívne nevyhnutná na riešenie daných problémov“. Tento limit sa líši od „obmedzeného množstva“ v článku 16 ods. 1 písm. e), čo je celkový „strop“ pri uplatňovaní tejto konkrétnej výnimky 145 .

3.2.3.TEST 3: Vplyv výnimky na stav ochrany

(3-62)    Podľa článku 16 ods. 1 výnimky nesmú spôsobovať „zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu“. Vykonávanie tohto ustanovenia by malo zahŕňať dvojstupňové posudzovanie: prvým je posúdenie stavu ochrany konkrétnych populácií druhu v oblasti jeho prirodzeného výskytu v príslušnom členskom štáte (prípadne aj za hranicami štátu, ak sú populácie rozšírené na územiach viacerých susedných krajín), a druhým je vyhodnotenie vplyvu výnimky na stav ochrany príslušnej konkrétnej populácie alebo populácií. V záujme zrozumiteľnosti sa tu „populácia“ vymedzuje ako skupina jedincov rovnakého druhu, ktorí žijú vo vymedzenej geografickej oblasti v rovnakom čase a (potenciálne) sa vzájomne krížia (t. j. majú spoločný genofond) 146 .

3.2.3.a) Rozsah posúdenia:

(3-63)    Potom vzniká otázka, na ktorej úrovni má prebiehať hodnotenie, v rámci ktorého sa zisťuje, či je vplyv výnimky škodlivý, neutrálny alebo by mohol byť pozitívny z hľadiska stavu ochrany druhu. Podľa článku 1 písm. i) sa v konečnom dôsledku musí zvážiť stav ochrany druhu na celom území jeho prirodzeného výskytu. Pri diskusiách s výborom pre biotopy sa dohodlo, že na účely podávania správ podľa článku 17 (v spojení s článkom 11) by sa stav ochrany mal v každom členskom štáte posudzovať na biogeografickej úrovni. To by v konečnom dôsledku umožnilo zoskupiť informácie za celé biogeografické oblasti v celej EÚ. Stav ochrany druhu v rámci danej biogeografickej oblasti v členskom štáte je preto veľmi dôležitou informáciou pri zvažovaní výnimky.

(3-64)    Posúdenie vplyvu konkrétnej výnimky však bude vo väčšine prípadov musieť prebiehať na nižšej úrovni než je biogeografická oblasť, aby posúdenie malo z ekologického hľadiska výpovednú hodnotu. Vhodnou úrovňou by mohla byť (miestna) populácia. Znenie článku 16, v ktorom sa uvádzajú „populácie príslušného druhu“, tento výklad potvrdzuje.

Prístup je samozrejme potrebné prispôsobiť predmetnému druhu: kumulatívne účinky usmrcovania jedincov veľkých šeliem vyskytujúcich sa na rozsiahlych územiach bude potrebné vyhodnotiť na úrovni populácie (v prípade potreby cezhranične 147 ), zatiaľ čo vplyv ničenia miesta na párenie v pomerne rozdrobenom biotope obojživelníkov možno lepšie vyhodnotiť na jednotlivých miestach alebo na úrovni metapopulácie 148 .

Podľa zavedenej judikatúry sa výnimky musia uplatňovať primerane na riešenie presných požiadaviek a osobitných situácií 149 . Z toho vyplýva, že posudzovanie na nižších úrovniach je spravidla nevyhnutné, pretože výnimky musia riešiť konkrétne problémy a poskytovať vhodné riešenia. Výnimky preto musia byť udelené pre konkrétne miesto, keďže ich primárny vplyv je na miestnej úrovni. Posúdenie na nižšej úrovni by potom bolo potrebné porovnať so situáciou vo väčšom rozsahu (napr. biogeografickom, cezhraničnom alebo vnútroštátnom), aby sa získal úplný obraz o situácii.

SDEÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C-674/17 o výnimkách pre vlky nadväzuje na toto odôvodnenie vyhlásením, že vnútroštátne orgány pred povolením výnimiek musia posúdiť stav ochrany príslušnej populácie a vplyv zamýšľaných výnimiek na miestnej úrovni, ako aj na úrovni územia členského štátu, alebo prípadne na úrovni predmetného biogeografického regiónu, ak hranice členského štátu pretínajú viaceré biogeografické regióny alebo ak sa to vyžaduje pre územie prirodzeného výskytu druhu, a v najväčšom možnom rozsahu na cezhraničnej úrovni. SDEÚ objasnil, že: „hodnotenie dopadu výnimky na úrovni územia miestneho obyvateľstva je vo všeobecnosti nevyhnutné na určenie jej vplyvu na stav ochrany príslušného obyvateľstva vo väčšom rozsahu. (…) Následky takejto výnimky sú vo všeobecnosti najbezprostrednejšie pociťované v miestnej oblasti, ktorej sa táto výnimka týka. Pritom ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, stav ochrany populácie na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni biogeografického regiónu závisí od kumulovaného dopadu rozličných výnimiek, ktoré ovplyvňujú konkrétne oblasti 150 .“ „Takúto výnimku teda nemožno prijať bez toho, aby sa posudzoval stav ochrany populácie dotknutého druhu, ako aj dopad, ktorý môže mať zamýšľaná výnimka na tento druh na miestnej úrovni, ako aj na úrovni územia tohto členského štátu, alebo prípadne na úrovni uvedeného biogeografického regiónu, ak hranice tohto členského štátu pretínajú viaceré biogeografické regióny, alebo pokiaľ sa to vyžaduje pre územie prirodzeného výskytu a je to možné, na cezhraničnej úrovni 151 .“ Ale „nemožno pripustiť, aby sa na účely tohto posúdenia zohľadnila časť územia prirodzeného výskytu dotknutej populácie vzťahujúcej sa na určité časti územia tretieho štátu, ktorá nie je viazaná povinnosťami prísnej ochrany druhov v záujme Únie“ 152 .

(3-65) Ak bola právomoc na udeľovanie výnimiek priznaná na nižšej úrovni štátnej správy (napr. regionálnou správou), udeľovanie výnimiek je potrebné na úrovni členského štátu (a aj na cezhraničnej úrovni v prípade cezhraničných populácií) koordinovať, mať o ňom prehľad a vykonávať nad ním dohľad, aby sa zabránilo riziku, že výnimky budú mať súhrnne škodlivý vplyv na stav ochrany populácií príslušných druhov vo (vnútroštátnej) oblasti ich prirodzeného výskytu (pozri aj 3.1.2).

3.2.3.b)    Výnimky a vplyv na stav ochrany

(3-66) Ako sa zdôrazňuje v uplatniteľnej judikatúre Súdneho dvora 153 , „článok 16 ods. 1 smernice robí priaznivý stav ochrany predmetných populácií v ich prirodzenom mieste výskytu nevyhnutnou podmienkou predchádzajúcou udeleniu výnimiek, ktoré uvádza“. V tejto smernici sa výslovne neustanovuje udeľovanie výnimiek v prípade druhov v nepriaznivom stave ochrany, ani používanie kompenzačných opatrení. Výkladom a vykonávaním ustanovenia uvedeného v článku 16 ods. 1 spôsobom, ktorý kladie dôraz na dosiahnutie celkového cieľa priaznivého stavu ochrany, je však možné do výkladu začleniť oba pojmy za predpokladu, že dosiahnutie tohto cieľa nebude žiadnym spôsobom ohrozené.

(3-67)    Priaznivý stav ochrany populácií príslušných druhov v oblasti ich prirodzeného výskytu je v zásade nevyhnutným predpokladom udelenia výnimky 154 . Súdny dvor vo veci C-342/05 však po zistení nepriaznivého stavu ochrany vlka vo Fínsku usúdil 155 , že udelenie takýchto výnimiek na usmrcovanie vzoriek vlkov je naďalej možné „mimoriadne“ a „ak sa riadne preukáže, že nemôžu zhoršiť nepriaznivý stav ochrany takýchto populácií alebo zabrániť obnoveniu ich priaznivého stavu ochrany“. Usmrtenie obmedzeného počtu vzoriek môže mať zanedbateľný vplyv na cieľ stanovený v článku 16 ods. 1 smernice o biotopoch, konkrétne zachovanie alebo obnovu populácie vlka v priaznivom stave ochrany v oblasti jeho prirodzeného výskytu. Takáto výnimka by preto mohla byť pre príslušný druh neutrálna. Ak teda stav ochrany príslušných druhov nie je priaznivý, výnimku možno udeliť iba vtedy, ak je to odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami, a iba vtedy, ak sa stav ochrany nezhorší a nezabráni sa obnove jeho priaznivého stavu (neutrálny vplyv), a za predpokladu, že budú splnené aj všetky ostatné požadované podmienky podľa článku 16. Súdny dvor vo veci C-342/05 zistil, že príslušné vnútroštátne orgány v skutočnosti udelili výnimky „bez toho, aby sa pritom opierali o posúdenie stavu ochrany druhu, bez presného a dostatočného odôvodnenia v súvislosti s neexistenciou inej uspokojivej alternatívy a bez presnej identifikácie vlkov spôsobujúcich vážne škody, ktorí mohli byť usmrtení“. Súdny dvor ďalej uviedol, že výnimky, „ktoré jednak nevychádzajú z posúdenia dosahu usmrtenia vlkov, ktoré povoľujú, na udržanie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu na území jeho prirodzeného výskytu a jednak neobsahujú presné a dostatočné odôvodnenie v súvislosti s neexistenciou inej uspokojivej alternatívy, sú v rozpore s článkom 16 ods. 1 smernice o biotopoch“ 156 . SDEÚ vo veci C-674/17 zdôraznil, že vyššie uvedené posúdenie vplyvu plánovaných výnimiek na priaznivý stav ochrany sa musí vykonať s ohľadom na zásadu predbežnej opatrnosti. 157 Inými slovami, „ak po preskúmaní najlepších dostupných vedeckých údajov pretrváva neistota o otázke, či takáto výnimka bude alebo nebude mať nepriaznivý vplyv na udržanie priaznivého stavu ochrany populácií druhu ohrozeného vyhynutím alebo na jeho obnovenie, členský štát by sa mal zdržať prijatia alebo vykonania výnimky“ 158 .

Ak nie je známy stav ochrany príslušných druhov, mal by sa prijať podobný prístup. V tomto prípade by bolo nemožné zistiť vplyv výnimky na stav ochrany, takže výnimku by nebolo možné udeliť.

(3-68)    Je zrejmé, že čím menej priaznivý je stav a trend ochrany, tým menšia je pravdepodobnosť, že by výnimka mohla byť odôvodnená, s výnimkou mimoriadnych okolností.

Rovnako je jasné, že tento prístup k výnimkám sa najlepšie zaujíma v jasnom a dobre vytvorenom rámci opatrení na ochranu druhov. Pri posudzovaní a odôvodňovaní využívania výnimiek je znova (ako v prípade ochranných opatrení) hlavným hľadiskom stav ochrany druhu. Preto je dôležité nielen vziať do úvahy súčasný stav ochrany, ale aj preskúmať to, ako sa mení.

(3-69) Pokiaľ ide o súčasný stav ochrany dotknutého druhu, stav a podmienky miestnej populácie druhu v určitej geografickej oblasti sa môžu značne líšiť od celkového stavu ochrany populácií v biogeografickom regióne v členskom štáte (alebo aj v oblasti prirodzeného výskytu). Preto je ešte pred rozhodnutím o vydaní výnimky potrebné poznať a dôkladne posúdiť stav ochrany na všetkých úrovniach.

(3-70) Výnimku nie je možné udeliť, ak má na ktorejkoľvek úrovni škodlivý vplyv na stav ochrany alebo na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany druhu. Inými slovami, ak je pravdepodobné, že výnimka bude mať podstatne negatívny vplyv na príslušnú populáciu (alebo na vyhliadky tejto populácie) alebo aj na miestnu populáciu v členskom štáte, príslušný orgán by ju nemal udeliť. Čistý výsledok výnimky by mal byť z hľadiska príslušných populácií druhu neutrálny alebo pozitívny.

(3-71) Ak údaje nie sú dostatočne rozsiahle a spoľahlivé na to, aby preukázali, že stav ochrany je priaznivý, a/alebo aby zabezpečili, že výnimka nebude mať nepriaznivý vplyv na stav ochrany, mala by sa uplatniť zásada predbežnej opatrnosti (ktorá vyžaduje, aby v prípade neistoty boli rozhodujúce ciele ochrany) a nemala by sa udeliť žiadna výnimka. Ako Súdny dvor uviedol vo veci C-674/17, „treba tiež zdôrazniť, že v súlade so zásadou predchádzania škodám, ktorá je zakotvená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ, ak po preskúmaní najlepších dostupných vedeckých údajov pretrváva neistota o otázke, či takáto výnimka bude alebo nebude mať nepriaznivý vplyv na udržanie priaznivého stavu ochrany populácií druhu ohrozeného vyhynutím alebo na jeho obnovenie, členský štát by sa mal zdržať prijatia alebo vykonania výnimky.“ 159

(3-72) Ak sú stav a podmienky druhu na rôznych geografických úrovniach odlišné, posúdenie by sa malo najprv zamerať na úroveň miestnej populácie a potom na vplyv výnimky na populáciu v biogeografickom regióne, pričom je potrebné zohľadniť aj kumulatívny účinok ďalších výnimiek udelených pre ten istý druh v danom biogeografickom regióne.

3.3.Ďalšie úvahy

(3-73)    Pri posudzovaní toho, či by výnimka mohla mať škodlivý vplyv na zachovanie populácií druhu v priaznivom stave ochrany, by sa mali zvlášť vziať do úvahy aj tieto prvky:

a) či sú v členskom štáte účinne zavedené, vykonávané a presadzované (vhodné, účinné a overiteľné) opatrenia na zabezpečenie prísnej ochrany druhu a dosiahnutie priaznivého stavu ochrany;

b) že výnimka nepôsobí proti požadovaným opatreniam, nenarúša ich účinnosť ani ich neneutralizuje;

c) podrobné monitorovanie vplyvov (vrátane kumulatívnych účinkov) výnimiek a vyvodenie ponaučení do budúcnosti.

3.3.1.Úloha akčných plánov pre druhy

(3-74) Jedným zo spôsobov zabezpečenia primeraného využívania výnimiek ako súčasti prísneho systému ochrany by bolo vypracovanie a realizácia komplexných akčných plánov pre druhy alebo plánov ich ochrany/regulácie, hoci ich smernica nevyžaduje. Cieľom týchto plánov by mala byť ochrana druhu a obnovenie alebo zachovanie jeho priaznivého stavu ochrany. Mali by obsahovať nielen nevyhnutné opatrenia podľa článku 12, ale aj opatrenia na podporu alebo obnovu životaschopnosti populácie, oblasti prirodzeného výskytu a biotopov druhu. Plány by potom mohli byť užitočným základom a usmerňujúcim rámcom udeľovania výnimiek za predpokladu, že výnimky sa stále udeľujú podľa jednotlivých prípadov, že sú splnené všetky ostatné podmienky článku 16 a že sa preukázalo, že výnimka nemá škodlivý vplyv na zachovanie populácií príslušných druhov v priaznivom stave ochrany.

(3-75) Napríklad výnimky, ktorými sa má zabrániť závažným škodám na plodinách alebo majetku, môžu byť menej účinné pri riešení problému z dlhodobého hľadiska, ak sa vykonávajú nezávisle od iných opatrení pre daný druh. Ak ich však sprevádza viacero ďalších opatrení (t. j. neletálne opatrenia, preventívne opatrenia, stimuly, kompenzácie atď.), v kontexte plánu ochrany alebo regulácie druhu ako súčasti prísneho systému ochrany môžu byť výnimky oveľa účinnejšie. Za takýchto podmienok by riadne realizovaný plán ochrany alebo regulácie druhu mohol poskytnúť vhodný rámec vydávania výnimiek v súlade s cieľmi smernice. Takéto plány by sa prirodzene museli pravidelne aktualizovať vzhľadom na lepšie poznatky a výsledky monitorovania.

(3-76)    Na stanovenie vhodného rámca udeľovania výnimiek by plány ochrany alebo regulácie druhu mali vychádzať zo spoľahlivých a aktualizovaných vedeckých informácií o stave a trendoch populácie druhu a ich hlavným cieľom by malo byť zachovať alebo obnoviť priaznivý stav ochrany druhu (s uvedením podmienok, ktoré je potrebné pre tento cieľ splniť). Plány by mali zahŕňať dôkladné a komplexné posúdenie všetkých príslušných hrozieb a tlakov na druh, ako aj analýzu existujúcich úrovní úmrtnosti, či už z prirodzených príčin alebo v dôsledku ľudskej činnosti, napr. nezákonného usmrcovania (pytliactva) alebo náhodného odchytu a usmrcovania.

(3-77) Na základe najlepších existujúcich informácií a spoľahlivých vedeckých posúdení a systémov monitorovania by sa v plánoch ochrany alebo regulácie druhov potom mohol stanoviť koherentný rozsah opatrení, ktoré sa majú vykonať a monitorovať, aby sa zabezpečilo dosiahnutie alebo zachovanie priaznivého stavu ochrany príslušnej populácie. Iba za týchto okolností by plány ochrany alebo regulácie druhu mohli predstavovať vhodný rámec udeľovania výnimiek, ktorý potom pomôže zjednodušiť postup udeľovania každej konkrétnej výnimky za predpokladu, že sú splnené aj všetky požadované podmienky podľa článku 16.

3.3.2.Posúdenie vplyvu týkajúce sa plánov alebo projektov a ochrany druhov

(3-78) Osobitné ustanovenia a postupy podľa článku 16 je potrebné dodržať aj v prípade plánu alebo projektu, ktorý by mohol mať vplyv na chránené druhy EÚ a podlieha postupom posudzovania podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch alebo podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo smernice o strategickom environmentálnom hodnotení. V tomto prípade je možné postupy posudzovania vplyvu uskutočnené pre plány a projekty použiť na posúdenie vplyvu na požiadavky podľa článku 12 a na overenie, či sú splnené podmienky výnimky podľa článku 16.

Bolo by to relevantné napríklad vtedy, ak výstavba a/alebo prevádzka projektu pravdepodobne spôsobí poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych alebo rušenie niektorého druhu uvedeného v prílohe IV písm. a), ktorý sa vyskytuje v oblasti projektu.

Za týchto okolností je potrebné posúdiť:

–    či sa v oblasti projektu nachádza niektorý z druhov uvedených v prílohe IV písm. a) smernice o biotopoch,

–    či sa v oblasti projektu nachádzajú niektoré miesta na párenie alebo miesta na oddych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) smernice o biotopoch,

–    či bude mať výstavba a/alebo prevádzka projektu „vplyv“ (usmrcovanie, rušenie, poškodzovanie atď.) na niektorý z týchto druhov a/alebo ich miest na párenie alebo miest na oddych, a ak áno,

–    či sú splnené požiadavky uvedené v článku 16.

(3-79) Iba po vykonaní uvedených kontrol sa môže udeliť výnimka podľa článku 16 a projekt sa môže zákonne vykonať (po získaní územného rozhodnutia). Ak sa tam nachádza napríklad miesto na párenie druhu uvedeného v prílohe IV písm. a) a bude zničené výstavbou alebo prevádzkou projektu, schválenie projektu by predstavovalo porušenie článku 12, pokiaľ nie je udelená výnimka podľa článku 16 a nie sú splnené podmienky na udelenie výnimky.

(3-80) Ak je pravdepodobné, že projekty budú mať podstatný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, či už jednotlivo alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, sú predmetom primeraného posúdenia podľa článku 6 ods. 3 smernice, pri ktorom by sa vykonali aj kontroly podľa vyššie uvedeného zoznamu a podľa potreby následné opatrenia.

V prípade projektov, na ktoré sa nevzťahuje článok 6 ods. 3, pretože pravdepodobne nebudú mať výrazný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, či už jednotlivo alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, môžu členské štáty prispôsobiť existujúce postupy tak, aby spĺňali požiadavky článku 12 a článku 16. To znamená, že kontroly v uvedenom zozname je možné integrovať do hodnotení, ktoré sú súčasťou rozhodovacích procesov na rôznych úrovniach v členskom štáte, vrátane rozhodnutí o územnom plánovaní alebo postupov posudzovania životného prostredia v prípade programov, plánov a projektov.

Základným účelom je pred vykonaním projektu správne a rýchlo identifikovať vplyvy projektu vrátane vplyvu na chránené druhy uvedené v prílohe IV písm. a) k smernici o biotopoch a na ich biotopy. Možným prostriedkom na to je postup posudzovania vplyvov na životné prostredie.

(3-81) Koordináciou právnych postupov sa môže predísť právnym komplikáciám. V ideálnom prípade sa po prijatí žiadosti o povolenie projektu, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, začne posudzovanie vplyvov na životné prostredie (aspoň v etape preverovania), aby bolo možné identifikovať všetky potenciálne vplyvy. Je teda možné bezodkladne identifikovať potrebu výnimky a posúdiť, či je možné splniť požiadavky článku 16 smernice o biotopoch. Ak je to tak, povolenie by sa potom mohlo udeliť spolu s výnimkou. Ak je potrebné zmeniť projekt z dôvodu zistení z posudzovania vplyvov na životné prostredie, výnimka môže byť založená na upravenom projekte.

V ideálnom prípade sa bude posudzovanie vplyvov na životné prostredie vykonávané na základe žiadosti o jednotné povolenie vzťahovať na všetky relevantné vplyvy na životné prostredie [vrátane vplyvu na druhy uvedené v prílohe IV písm. a) k smernici o biotopoch a na ich miesta na párenie alebo miesta na oddych], ktoré možno v rámci udeľovania povolenia preskúmať. Môže sa to vykonať napríklad stanovením podmienok zmierňujúcich negatívne vplyvy a/alebo udelením výnimiek v prípade určitých zákazov stanovených zákonom, ak spĺňajú podmienky pre udelenie výnimky.

(3-82) Hoci podľa článkov 12 a 16 smernice o biotopoch nie je povinnosťou vykonávať uvedené kontroly v rámci primeraného posudzovania podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch alebo ako súčasť postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, toto je najlepší spôsob, ako zabezpečiť súlad s článkami 12 a 16 smernice o biotopoch. V rámci postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie je možné identifikovať vplyvy na druhy uvedené v prílohe IV k smernici o biotopoch v súvislosti s projektom, ako aj potenciálne dôsledky projektu z hľadiska porušenia niektorého zo zákazov uvedených v článku 12 smernice o biotopoch. Vykonanie posudzovania vplyvov vrátane viacnásobných konzultácií, ktoré sa požadujú pred udelením výnimky, a rozvoja je najlepším spôsobom, ako ďalej postupovať, pretože uľahčuje koordináciu pri rozhodovaní.

3.3.3.Úloha kompenzačných opatrení [výnimky z článku 12 ods. 1 písm. d)]

(3-83)    V prípade odôvodnených výnimiek, konkrétne z článku 12 ods. 1 písm. d), t. j. keď dochádza k poškodzovaniu alebo ničeniu miest na párenie a miest na oddych, možno plánovať kompenzačné opatrenia. V závislosti od biológie, ekológie a správania sa druhov môžu tieto opatrenia fungovať v prípade niektorých druhov, pri iných však nie.

Na rozdiel od zmierňujúcich opatrení sú kompenzačné opatrenia nezávislé od činnosti, ktorá spôsobuje poškodzovanie alebo ničenie miesta na párenie alebo miesta na oddych. Takéto opatrenia sú určené na kompenzáciu konkrétnych negatívnych vplyvov na miesto na párenie alebo miesto na oddych, ktoré v žiadnom prípade nemajú za následok škodlivý vplyv na stav ochrany príslušného druhu. V ideálnom prípade by kompenzačné opatrenia mali zodpovedať negatívnym vplyvom na miesto na párenie alebo miesto na oddych a mali by byť účinne zavedené ešte pred výskytom negatívneho vplyvu.

(3-84)     Kompenzačné opatrenia sa neuvádzajú v článku 16, preto nie sú povinné. Nemôže sa nimi ani zdôvodniť alebo kompenzovať porušenie článku 12, môžu však byť jedným z prvkov, ktoré majú zabezpečiť súlad s požiadavkou uvedenou v článku 16 ods. 1, aby nedochádzalo k žiadnemu škodlivému vplyvu na stav ochrany príslušného druhu.

Kompenzačné opatrenia v ideálnom prípade:

I)kompenzujú negatívny vplyv činnosti na miesta na párenie a miesta na oddych druhov, a to za osobitných okolností (na úrovni miestnej populácie);

II)majú veľkú šancu na úspech a sú založené na najlepších postupoch;

III)zlepšujú vyhliadky druhu na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany;

IV)sú účinné ešte predtým, ako začne dochádzať k poškodzovaniu alebo ničeniu miesta na párenie alebo miesta na oddych, alebo najneskôr v tom čase.

(3-85)    Kompenzačné opatrenia realizované týmto spôsobom by mohli zaručiť, že nedôjde k žiadnemu celkovému škodlivému vplyvu na miesta na párenie a miesta na oddych druhov, či už na úrovni populácie alebo biogeografickej úrovni. Nenahrádza ani neznižuje to však potrebu, aby výnimky podľa článku 16 vyhovovali trom vyššie uvedeným testom. To znamená, že prijatie systému kompenzácií nie je možné použiť na to, aby sa tým obchádzala potreba udelenia výnimky a potreba vyhovieť všetkým trom testom opísaným v oddiele 3.2.

3.3.4.Výnimky pre viaceré druhy

(3-86)    Niektoré projekty (napr. veľké infraštruktúrne projekty verejného záujmu, ako sú dopravné siete) môžu mať vplyv na viacero druhov uvedených v prílohe IV. V týchto prípadoch by sa mal posúdiť vplyv na každý z postihnutých druhov a na základe týchto informácií by sa mal vytvoriť prehľad o celkovom vplyve, aby sa zvolili tie najlepšie riešenia. Riešenia musia vyhovieť aj všetkým trom testom. Nestačí len vymenovať počet potenciálne postihnutých druhov bez toho, aby sa vykonal ďalší krok, ktorým je posudzovanie rozsahu problémov a hľadanie spôsobov, ako sa im vyhnúť.

3.3.5.Dočasný charakter: riešenie kolonizácie lokalít v procese rozvoja druhmi uvedenými v prílohe IV

(3-87) Nastanú prípady, keď už povolené činnosti súvisiace s územným rozvojom krajiny (napríklad výstavba novej infraštruktúry, ako sú cesty, domy atď., alebo prebiehajúce činnosti v oblasti ťažby nerastných surovín) vedú k vytvoreniu priaznivých nových biotopov, ktoré začnú kolonizovať druhy uvedené v prílohe IV k smernici. K takýmto typickým prírodným prvkom, napríklad v ťažobných lokalitách, môžu patriť nové rybníky (prospešné pre obojživelníky a vážky), otvorené terény, pieskové a štrkové oblasti (atraktívne pre hmyz a vtáctvo), pionierske trávne porasty (atraktívne pre hmyz a vtáctvo), voľné útesy (prospešné pre vtáctvo a včely samotárky) a tvorba oblastí poskytujúcich úkryt (plazom, obojživelníkom a hmyzu).

Keďže prísny režim ochrany podľa článku 12 nerozlišuje medzi dočasným (napr. do 5 – 10 rokov) alebo trvalým, umelo alebo prirodzene vytvoreným prostredím, je potrebné vziať do úvahy, že chránené druhy zvierat alebo rastlín uvedené v prílohe IV, ktoré začínajú obsadzovať novú lokalitu v dôsledku povolených činností územného rozvoja krajiny, sú takisto plne zahrnuté do rozsahu pôsobnosti ustanovení o ochrane uvedených v článku 12.

(3-88) Uplatnenie prísneho režimu ochrany podľa článku 12 na tieto prípady môže predstavovať veľký problém pre navrhovateľov projektov a vlastníkov pozemkov, ktorí vzhľadom na povahu práce možno budú musieť odstrániť tieto „dočasné“ biotopy, aby mohli napredovať vo svojich povolených prácach. Pri odstraňovaní biotopov, či už počas prípravnej, prevádzkovej fázy alebo fázy ukončenia projektu, sa vyžaduje výnimka podľa článku 16 ods. 1, ak sú splnené podmienky (pozri ďalej).

Bez právnej istoty, že predmetnú oblasť je možné legitímne využívať na plánovaný účel, môžu vlastníci pôdy alebo navrhovatelia projektov chcieť v medziobdobí, keď sa pozemok aktívne nevyužíva, zabrániť prieniku chránených druhov (napríklad použitím pesticídov alebo obrábaním pôdy), aby sa vyhli ďalšiemu zaťaženiu, obmedzeniam alebo limitom spojeným s prítomnosťou chránených druhov, ktoré sa pôvodne na ich pozemku nenachádzali. Mohlo by to znamenať zmarenú príležitosť, pretože akékoľvek ďalšie dočasné biotopy, ktorým by sa v danej oblasti inak nedarilo, môžu za určitých podmienok pozitívne prispievať k cieľom smernice.

(3-89) Na zaistenie tejto právnej istoty, a tým aj stimulu umožňujúceho vytváranie alebo zachovanie dočasných prírodných lokalít, môžu navrhovatelia projektov požiadať o výnimku podľa článku 16 v počiatočnom štádiu procesu plánovania, keď chránené druhy ešte lokalitu nekolonizovali, ale takáto kolonizácia sa dá s určitou istotou očakávať (môže to byť napríklad vtedy, keď sa tento druh už vyskytuje v okolitých oblastiach). Táto forma predchádzajúcej výnimky by umožnila následné odstránenie dočasných prírodných prvkov v súlade s potrebami rozvoja projektu. Právne normy pre takéto výnimky však nemôžu byť nižšími právnymi normami ako sú normy pre výnimky v prípade už sa vyskytujúcich chránených druhov a ich biotopov, pričom stále musia spĺňať všetky podmienky stanovené v článku 16. Okrem iného to znamená, že výnimky udelené pred skutočným osídlením kolonizujúceho druhu alebo jeho biotopu musia jasne a presne špecifikovať ciele požadované prostredníctvom výnimky 160 .

(3-90) Preto bude dôležité, aby žiadosti o výnimku podľa článku 16 predchádzala kompletná inventarizácia krajinnej oblasti, ktorej cieľom je zistiť všetky chránené druhy, a to nielen v rámci oblasti projektu, ale aj v okolitých oblastiach. Týmto sa zabezpečí identifikácia všetkých „predvídateľných“ druhov uvedených v prílohe IV, ich početnosť a pravdepodobnosť, že budú kolonizovať oblasť projektu. Rozhodnutie podľa článku 16 sa potom môže použiť na stanovenie podmienok pre zachovanie trvalej ekologickej funkčnosti biotopu daného druhu v prípade, že nový kolonizovaný biotop v oblasti projektu bude potrebné odstrániť na účely povoleného projektu alebo povolenej činnosti. Mohlo by sem napríklad patriť vytváranie a ochrana podobných biotopov mimo oblasti projektu a premiestňovanie druhov v rámci oblasti projektu do týchto biotopov, podporené dlhodobým monitorovaním. Ako v prípade všetkých výnimiek je takisto potrebné overiť a zaznamenať správne vykonávanie.

(3-91) Výnimky, ktorými sa riešia vyššie uvedené dočasné prírodné situácie, vyžadujú objektívne odôvodnenie na základe jedného z dôvodov stanovených v článku 16 ods. 1. Jednou z možností je založiť výnimku na dôvodoch stanovených v článku 16 ods. 1 písm. a), ktoré odôvodňujú výnimku „v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov“. Znenie ustanovenia sa neobmedzuje na výnimky udelené na ochranu rastlinného alebo živočíšneho druhu pred inými konkurenčnými chránenými druhmi. Znenie je možné vykladať tak, aby umožňovalo aj výnimku z prísneho režimu ochrany chráneného druhu v jeho vlastný prospech. Zo slova „záujem“ v tomto ustanovení vyplýva, že výnimka musí pre príslušný druh predstavovať pridanú hodnotu. To by znamenalo, že článok 16 ods. 1 písm. a) by sa dal uplatniť, ak je možné preukázať čistý prospech pre príslušný druh, ku ktorému sa mohlo dospieť predovšetkým prostredníctvom udelenia výnimky.

(3-92) V článku 16 ods. 1 písm. c) sa stanovuje možnosť udeliť výnimku „z (...) nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie“. Odkaz na „primárny význam na životné prostredie“ by sa mohol vykladať podobným spôsobom, ako je uvedené vyššie, so zreteľom na „záujem ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov“, ako je uvedené v článku 16 ods. 1 písm. a), t. j. za predpokladu, že by sa výnimka z prísneho režimu ochrany pre určitý druh mohla udeliť aj v jeho vlastný prospech. Pridaná hodnota by však musela mať „primárny význam“, a ten v tomto prípade stanovuje vyššiu prahovú hodnotu než podľa článku 16 ods. 1 písm. a).

(3-93) Možnosť využívania výnimiek pre dočasné prírodné lokality by sa mala starostlivo zvážiť vo fáze plánovania projektu a mala by zahŕňať podrobné vedecké posúdenie toho, kde sa chránené druhy môžu usadiť v rôznych fázach projektu. Vo fáze plánovania by sa mal posúdiť možný rozsah ochrany druhov kolonizujúcich dočasné biotopy počas projektu a po ňom, napr. vykonávaním vhodných zmierňujúcich opatrení a podporou premiestňovania.

(3-94) Rozhodnutie o výnimke musí však stále spĺňať všetky ostatné kritériá stanovené v článku 16 (neexistencia alternatív, žiadna ujma na stave ochrany) a mali by sa v ňom vopred stanoviť prísne záväzky dohľadu a monitorovania 161 . Takto sa zabezpečí, aby vývoj dočasnej lokality zodpovedal predpovedanému výskytu chránených druhov v lokalite. Týmto monitorovaním by sa takisto získali dôkazy potrebné na podanie žiadosti o dodatočnú výnimku na riešenie akýchkoľvek nových výskytov, ktoré sa od začiatku neočakávali.

3.4.Monitorovanie výnimiek a predkladanie správ o výnimkách

3.4.1.Monitorovanie vplyvov výnimiek

(3-95) Príslušné vnútroštátne orgány musia nielen zabezpečiť, aby boli pred udelením výnimky splnené všetky podmienky systému výnimiek, ale musia aj monitorovať vplyv výnimiek (a účinnosť všetkých kompenzačných opatrení) po ich vykonaní 163 . V článku 16 ods. 3 písm. e) sa požaduje, aby sa v správach o výnimkách členských štátov konkrétne uvádzali „použité kontrolné opatrenia a dosiahnuté výsledky“. To znamená, že musia dohliadať nad vykonávaním udelených výnimiek a monitorovať ho.

Monitorovanie vplyvu výnimiek je potrebné aj preto, aby sa s podporou vedecky podložených dôkazov overilo, či sa výnimky vykonávajú správne a či dosiahli svoj cieľ, a aby sa v prípade potreby prijali nápravné opatrenia. Týmto by sa malo zabezpečiť zistenie akéhokoľvek neúmyselného rizika alebo poškodenia druhu v dôsledku vykonávania výnimky. Primerané využívanie systému výnimiek vyžaduje také vhodné rámcové podmienky, ktorými sa zabezpečí, že prístup nebude mať za následok nežiaduce účinky. Monitorovanie je kľúčom k dosiahnutiu tohto cieľa.

(3-96) Po vykonaní výnimiek musia vnútroštátne orgány monitorovať aj kumulatívny vplyv všetkých výnimiek udelených na území štátu na každý druh, na ktorý sa výnimky vzťahujú, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré boli udelené, a aby sa potvrdilo pôvodné posúdenie, že výnimky nemajú škodlivý vplyv na zachovanie populácií druhov v priaznivom stave ochrany. Výsledky tohto monitorovania by sa samozrejme mali vziať do úvahy pri všetkých budúcich rozhodnutiach o udelení výnimiek.

(3-97) Toto monitorovanie by mohlo patriť aj pod všeobecnú povinnosť vykonávania dohľadu podľa článku 11 smernice. Bolo by rozumné, aby sa v rámci vykonávania takého dohľadu venovala pozornosť účinkom (vrátane kumulatívnych účinkov a účinkov kompenzačných opatrení) výnimiek uplatňovaných na druhy, v prípade ktorých sa výnimky udeľujú opakovane alebo ktoré sa nachádzajú v nepriaznivom stave ochrany (a napriek tomu sú za mimoriadnej okolnosti predmetom výnimiek). Opodstatnené by bolo aj to, aby takýto dohľad zahŕňal monitorovanie ďalších faktorov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na stav ochrany druhov (napríklad nezákonné usmrcovanie). Takéto údaje je možné použiť pri posudzovaní stavu ochrany druhu.

3.4.2.Povinnosti predkladať správy podľa článku 16 ods. 2 a článku 16 ods. 3

(3-98) Výnimky musia spĺňať aj formálne podmienky stanovené v článku 16 ods. 2 a 3. Súdny dvor sa vo veci C-118/94 (súvisiacej so smernicou o ochrane vtáctva) vyjadril, že tieto formálne podmienky „majú obmedziť výnimky na to, čo je striktne nevyhnutné, a umožniť Komisii vykonávať nad nimi dohľad“.

(3-99) Členské štáty nie sú povinné pred uplatňovaním výnimiek požiadať Komisiu o konzultáciu, ale ich povinnosťou je predložiť Komisii každé dva roky správu o vykonávaní článku 16. V článku 16 ods. 2 sa neuvádza presný obsah týchto správ. Je však jasné, že informácie musia byť úplné, vecné a musia obsahovať všetky podrobnosti stanovené v článku 16 ods. 3. Na základe informácií uvedených v správach o výnimkách musí mať Komisia možnosť vykonávať dohľad nad uplatňovaním článku 16 v členských štátoch a kontrolovať súlad so smernicou. V prípadoch, keď Komisia dospeje k záveru, že využívaním výnimiek sa porušujú požiadavky smernice, má právo začať voči príslušnému členskému štátu postup v prípade nesplnenia povinnosti.

(3-100) Súčasný formát podávania správ o výnimkách sa vzťahuje aj na všetky povinnosti predkladať správy podľa článku 9 Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) 164 a jeho cieľom je zlepšiť účinnosť a použiteľnosť predkladania správ na všetkých úrovniach (regionálnej, národnej, EÚ). Komisia a členské štáty momentálne používajú nový formát predkladania správ a nový IT nástroj s názvom Habitats and Birds Directives Derogation System+ (HaBiDeS+) 165 .

(3-101) Nový formát zahŕňa formálne podmienky stanovené v článku 16 ods. 3, ktoré je potrebné splniť a špecifikovať v každej udelenej výnimke, ako aj ďalšie informácie (napr. podrobnosti užitočné na ďalšie objasnenie dôvodu, prostriedkov a metód, dôkaz o splnení osobitných požiadaviek článku 16 ods. 1 písm. e), odkazy na zamietnuté alternatívy, dôkaz o tom, že výnimka nemá škodlivý vplyv na stav ochrany populácie), ktoré objasňujú odôvodnenie príslušných orgánov pri uplatňovaní systému výnimiek podľa článku 16.

Prílohy:

Príloha I:        Odkazy na súdne konania

Príloha II:    Zoznam druhov, na ktoré sa vzťahujú prílohy II, IV a V

Príloha III:    Vykonávanie článku 12 smernice o biotopoch – príklad s vlkom

PRÍLOHA I

Odkazy na súdne konania

Ustanovenia o ochrane druhov uvedené v smernici o biotopoch

12. novembra 1969, Stauder/Stadt Ulm, vec C-29/69, ECLI:EU:C:1969:57

27. októbra 1977, Regina/Bouchereau, vec C-30/77, ECLI:EU:C:1977:172

12. júla 1979, Koschniske/Raad van Arbeid, vec C-9/79, ECLI:EU:C:1979:201

23. mája 1985, Komisia/Nemecko, vec C-29/84, ECLI:EU:C:1985:229

9. apríla 1987, Komisia/Taliansko, vec C-363/85, ECLI:EU:C:1987:196

8. júla 1987, Komisia/Belgicko, vec C-247/85, ECLI:EU:C:1987:339

8. júla 1987, Komisia/Taliansko, vec C-262/85, ECLI:EU:C:1987:340

23. februára 1988, Komisia/Taliansko, vec C-429/85, ECLI:EU:C:1988:83

27. apríla 1988, Komisia/Francúzsko, vec C-252/85, ECLI:EU:C:1988:202

7. júla 1988, Moksel/BALM, vec C-55/87, ECLI:EU:C:1988:377

15. marca 1990, Komisia/Holandsko, vec C-339/87, ECLI:EU:C:1990:119

28. marca 1990, Trestné konanie proti G. Vessoso a G. Zanetti, spojené veci C-206/88 a C-207/88, ECLI:EU:C:1990:145

17. januára 1991, Komisia/Taliansko, C-157/89, ECLI:EU:C:1991:22

28. februára 1991, Komisia/Nemecko, vec C-57/89, ECLI:EU:C:1991:89

28. februára 1991, Komisia/Nemecko, vec C-131/88, ECLI:EU:C:1991:87

30. mája 1991, Komisia/Nemecko, vec C-59/89, ECLI:EU:C:1991:225

2. augusta 1993, Komisia/Španielsko, vec C-355/90, ECLI:EU:C:1993:331

7. marca 1996, WWF Italy/Regione Veneto, vec C-118/94, ECLI:EU:C:1996:86

19. septembra 1996, Komisia/Grécko, vec C-236/95, ECLI:EU:C:1996:341

12. decembra 1996, Ligue royale belge pour la protection des oiseaux a Société d’études ornithologiques/Région Wallonne, vec C-10/96, ECLI:EU:C:1996:504

19. mája 1999, Komisia/Francúzsko, vec C-225/97, ECLI:EU:C:1999:252

11. novembra 1999, Komisia/Taliansko, vec C-315/98, ECLI:EU:C:1999:551

7. novembra 2000, First Cooperate Shipping, vec C-371/98, ECLI:EU:C:2000:600

10. mája 2001, Komisia/Holandsko, vec C-144/99, ECLI:EU:C:2001:257

17. mája 2001, Komisia/Taliansko, vec C-159/99, ECLI:EU:C:2001:278

30. januára 2002, Komisia/Grécko, vec C-103/00, ECLI:EU:C:2002:60

13. februára 2003, Komisia/Luxembursko, vec C-75/01, ECLI:EU:C:2003:95

16. októbra 2003, Ligue pour la protection des oiseaux a i./Premier ministre a Ministre de l'Aménagement du territoire et de l'Environnement, vec C-182/02, Zb. s. 12105

6. novembra 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, vec C-434/01, ECLI:EU:C:2003:601

20. októbra 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo, vec C-6/04, ECLI:EU:C:2005:626

15. decembra 2005, Komisia/Fínsko, vec C-344/03, ECLI:EU:C:2005:770

10. januára 2006, Komisia/Nemecko, vec C-98/03, ECLI:EU:C:2006:3

16. marca 2006, Komisia/Grécko, vec C-518/04, ECLI:EU:C:2006:183

18. mája 2006, Komisia/Španielsko, vec C-221/04, ECLI:EU:C:2006:329

8. júna 2006, Komisia/Taliansko, vec C-60/05, ECLI:EU:C:2006:378

19. decembra 2006, Komisia/Taliansko, vec C-503/06, ECLI:EU:C:2008:279

11. januára 2007, Komisia/Írsko, vec C-183/05, ECLI:EU:C:2007:14

10. mája 2007, Komisia/Rakúsko, vec C-508/04, ECLI:EU:C:2007:274

14. júna 2007, Komisia/Fínsko, vec C-342/05, ECLI:EU:C:2007:341

20. mája 2010, Komisia/Španielsko, vec C-308/08, ECLI:EU:C:2010:281

9. júna 2011, Komisia/Francúzsko, vec C-383/09, ECLI:EU:C:2011:369

26. januára 2012, Komisia/Poľsko, vec C-192/11, ECLI:EU:C:2012:44

15. marca 2012, Komisia/Cyprus, vec C-340/10, ECLI:EU:C:2012:143

15. marca 2012, Komisia/Poľsko, vec C-46/11, ECLI:EU:C:2012:146

10. novembra 2016, Komisia/Grécko, vec C-504/14, ECLI:EU:C:2016:847

17. apríla 2018, Komisia/Poľsko, vec C-441/17, ECLI:EU:C:2018:255

10. októbra 2019, prejudiciálne rozhodnutie, vec C-674/17, ECLI:EU:C:2019:851

11. júna 2020, prejudiciálne rozhodnutie, vec C‑88/19, ECLI:EU:C:2020:458

4. marca 2021, spojené veci C-473/19 a C-474/19, Föreningen Skydda Skogen, ECLI:EU:C:2021:166

Prejednávaná vec C-477/19 – Magistrat Stadt Wien

PRÍLOHA II

Zoznam živočíšnych druhov, na ktoré sa vzťahujú prílohy II, IV a V

k smernici 92/43/EHS o biotopoch

Druhy uvedené v tejto prílohe sú označené:

Ønázvom druhu alebo poddruhu (tučným písmom a kurzívou) alebo

Øvšetkými druhmi, ktoré patria do vyššieho taxónu alebo do určitej časti tohto taxónu. Skratka „spp.“ za názvom čeľade alebo rodu znamená všetky druhy patriace do tejto čeľade alebo rodu.

Hviezdička (*) pred názvom druhu označuje, že ide o prioritný druh z prílohy II (prílohy VI a V nerozlišujú medzi prioritnými a neprioritnými druhmi).

Prílohy konsolidované v tejto tabuľke sú:

PRÍLOHA II: DRUHY, O KTORÉ MÁ SPOLOČENSTVO ZÁUJEM A KTORÝCH OCHRANA VYŽADUJE OZNAČENIE OSOBITNE CHRÁNENÝCH OBLASTÍ

PRÍLOHA IV: DRUHY, O KTORÉ MÁ SPOLOČENSTVO ZÁUJEM A KTORÉ VYŽADUJÚ PRÍSNU OCHRANU

PRÍLOHA V: DRUHY, O KTORÉ MÁ SPOLOČENSTVO ZÁUJEM A KTORÝCH CHYTANIE A ZBER VO VOĽNEJ PRÍRODE A VYUŽÍVANIE MÔŽE PODLIEHAŤ SPRÁVNYM OPATRENIAM

Názov druhu	Príloha			Geografické obmedzenia
	II	IV	V
ŽIVOČÍCHY
STAVOVCE
CICAVCE
INSECTIVORA
Erinaceidae
Erinaceus algirus		X
Soricidae
Crocidura canariensis		X
Crocidura sicula		X
Talpidae
Galemys pyrenaicus	X	X
CHIROPTERA
Microchiroptera
Rhinolophidae
Rhinolophus blasii	X	X
Rhinolophus euryale	X	X
Rhinolophus ferrumequinum	X	X
Rhinolophus hipposideros	X	X
Rhinolophus mehelyi	X	X
Vespertilionidae
Barbastella barbastellus	X	X
Miniopterus schreibersi	X	X
Myotis bechsteini	X	X
Myotis blythii	X	X
Myotis capaccinii	X	X
Myotis dasycneme	X	X
Myotis emarginatus	X	X
Myotis myotis	X	X
Všetky ostatné Microchiroptera		X
Megachiroptera
Pteropodidae
Rousettus aegiptiacus	X	X
RODENTIA
Gliridae
Všetky druhy s výnimkou Glis glis a Eliomys quercinus		X
Myomimus roachi	X	X
Sciuridae
* Marmota marmota latirostris	X	X
* Pteromys volans (Sciuropterus russicus)	X	X
Spermophilus citellus (Citellus citellus)	X	X
* Spermophilus suslicus (Citellus suslicus)	X	X
Sciurus anomalus		X
Castoridae
Castor fiber	X	X	X	Príloha II: s výnimkou estónskych, lotyšských, litovských, fínskych a švédskych populácií Príloha IV: s výnimkou estónskych, lotyšských, litovských, poľských, fínskych a švédskych populácií Príloha V: fínske, švédske, lotyšské, litovské, estónske a poľské populácie
Cricetidae
Cricetus cricetus		X	X	Príloha IV: s výnimkou maďarských populácií Príloha V: maďarské populácie
Mesocricetus newtoni	X	X
Microtidae
Dinaromys bogdanovi	X	X
Microtus cabrerae	X	X
* Microtus oeconomus arenicola	X	X
* Microtus oeconomus mehelyi	X	X
Microtus tatricus	X	X
Zapodidae
Sicista betulina		X
Sicista subtilis	X	X
Hystricidae
Hystrix cristata		X
CARNIVORA
Canidae
* Alopex lagopus	X	X
Canis aureus			X
* Canis lupus	X	X	X	Príloha II: s výnimkou estónskych populácií; grécke populácie: len južne od 39. rovnobežky; španielske populácie: len tie, ktoré sú na juh od Duera; lotyšské, litovské a fínske populácie Príloha IV: s výnimkou gréckych populácií na sever od 39. rovnobežky; estónske populácie, španielske populácie na sever od Duera; lotyšské, litovské, poľské, slovenské, bulharské populácie a fínske populácie v rámci oblasti chovu sobov v zmysle paragrafu 2 fínskeho zákona č. 848/90 zo 14. septembra 1990 o chove sobov Príloha V: španielske populácie na sever od Duera, grécke populácie severne od 39. rovnobežky, fínske populácie v chovnej oblasti sobov v zmysle paragrafu 2 fínskeho zákona č. 848/90 zo 14. septembra 1990 o chove sobov, bulharské, lotyšské, litovské, estónske, poľské a slovenské populácie
Ursidae
* Ursus arctos	X	X		Príloha II: s výnimkou estónskych, fínskych a švédskych populácií
Mustelidae
* Gulo gulo	X
Lutra lutra	X	X
Martes martes			X
Mustela eversmanii	X	X
Mustela putorius			X
* Mustela lutreola	X	X
Vormela peregusna	X	X
Felidae
Felis silvestris		X
Lynx lynx	X	X	X	Príloha II: s výnimkou estónskych, lotyšských a fínskych populácií Príloha IV: s výnimkou estónskych populácií Príloha V: estónska populácia
* Lynx pardinus	X	X
Phocidae
Halichoerus grypus	X		X
* Monachus monachus	X	X
Phoca hispida bottnica	X		X
* Phoca hispida saimensis	X	X
Phoca vitulina	X		X
Všetky ostatné Phocidae			X
Viverridae
Genetta genetta			X
Herpestes ichneumon			X
DUPLICIDENTATA
Leporidae
Lepus timidus			X
ARTIODACTYLA
Cervidae
* Cervus elaphus corsicanus	X	X
Rangifer tarandus fennicus	X
Bovidae
* Bison bonasus	X	X
Capra aegagrus (prirodzené populácie)	X	X
Capra ibex			X
Capra pyrenaica (s výnimkou Capra pyrenaica pyrenaica)			X
* Capra pyrenaica pyrenaica	X	X
Ovis gmelini musimon (Ovis ammon musimon) (prirodzené populácie — Korzika a Sardínia)	X	X
Ovis orientalis ophion (Ovis gmelini ophion)	X	X
* Rupicapra pyrenaica ornata (Rupicapra rupicapra ornata)	X	X
Rupicapra rupicapra (s výnimkou Rupicapra rupicapra balcanica, Rupicapra rupicapra ornata a Rupicapra rupicapra tatrica)			X
Rupicapra rupicapra balcanica	X	X
* Rupicapra rupicapra tatrica	X	X
CETACEA
Phocoena phocoena	X	X
Tursiops truncatus	X	X
Všetky ostatné Cetacea		X
PLAZY
CHELONIA (TESTUDINES)
Testudinidae
Testudo graeca	X	X
Testudo hermanni	X	X
Testudo marginata	X	X
Cheloniidae
* Caretta caretta	X	X
* Chelonia mydas	X	X
Lepidochelys kempii		X
Eretmochelys imbricata		X
Dermochelyidae
Dermochelys coriacea		X
Emydidae
Emys orbicularis	X	X
Mauremys caspica	X	X
Mauremys leprosa	X	X
SAURIA
Lacertidae
Algyroides fitzingeri		X
Algyroides marchi		X
Algyroides moreoticus		X
Algyroides nigropunctatus		X
Dalmatolacertaoxycephala		X
Dinarolacerta mosorensis	X	X
Gallotia atlantica		X
Gallotia galloti		X
Gallotia galloti insulanagae	X	X
* Gallotia simonyi	X	X
Gallotia stehlini		X
Lacerta agilis		X
Lacerta bedriagae		X
Lacerta bonnali (Lacerta monticola)	X	X
Lacerta monticola	X	X
Lacerta danfordi		X
Lacerta dugesi		X
Lacerta graeca		X
Lacerta horvathi		X
Lacerta schreiberi	X	X
Lacerta trilineata		X
Lacerta viridis		X
Lacerta vivipara pannonica		X
Ophisops elegans		X
Podarcis erhardii		X
Podarcis fifolensis		X
Podarcis hispanica atrata		X
Podarcis lilfordi	X	X
Podarcis melisellensis		X
Podarcis milensis		X
Podarcis muralis		X
Podarcis peloponnesiaca		X
Podarcis pityusensis	X	X
Podarcis sicula		X
Podarcis taurica		X
Podarcis tiliguerta		X
Podarcis wagleriana		X
Scincidae
Ablepharus kitaibelli		X
Chalcides bedriagai		X
Chalcides ocellatus		X
Chalcides sexlineatus		X
Chalcides simonyi (Chalcides occidentalis)	X	X
Chalcides viridianus		X
Ophiomorus punctatissimus		X
Gekkonidae
Cyrtopodion kotschyi		X
Phyllodactylus europaeus	X	X
Tarentola angustimentalis		X
Tarentola boettgeri		X
Tarentola delalandii		X
Tarentola gomerensis		X
Agamidae
Stellio stellio		X
Chalaeleontidae
Chamaeleo chamaeleon		X
Anguidae
Ophisaurus apodus		X
OPHIDIA (SERPENTES)
Colubridae
Coluber caspius		X
* Coluber cypriensis	X	X
Coluber hippocrepis		X
Coluber jugularis		X
Coluber laurenti		X
Coluber najadum		X
Coluber nummifer		X
Coluber viridiflavus		X
Coronella austriaca		X
Eirenis modesta		X
Elaphe longissima		X
Elaphe quatuorlineata	X	X
Elaphe situla	X	X
Natrix natrix cetti		X
Natrix natrix corsa		X
* Natrix natrix cypriaca	X	X
Natrix tessellata		X
Telescopus falax		X
Viperidae
Vipera animodytes		X
* Macrovipera schweizeri (Vipera lebetina schweizeri)	X	X
Vipera seoanni		X		Príloha IV: s výnimkou španielskych populácií
Vipera ursinii (s výnimkou Vipera ursinii rakosiensis a Vipera ursinii macrops)	X	X
* Vipera ursinii macrops	X	X
* Vipera ursinii rakosiensis	X	X
Vipera xanthina		X
Boidae
Eryx jaculus		X
OBOJŽIVELNÍKY
CAUDATA
Salamandridae
Chioglossa lusitanica	X	X
Euproctus asper		X
Euproctus montanus		X
Euproctus platycephalus		X
Mertensiella luschani (Salamandra luschani)	X	X
Salamandra atra		X
* Salamandra aurorae (Salamandra atra aurorae)	X	X
Salamandra lanzai		X
Salamandrina terdigitata	X	X
Triturus carnifex (Triturus cristatus carnifex)	X	X
Triturus cristatus (Triturus cristatus cristatus)	X	X
Triturus dobrogicus (Triturus cristatus dobrogicus)	X
Triturus italicus		X
Triturus karelinii (Triturus cristatus karelinii)	X	X
Triturus marmoratus		X
Triturus montandoni	X	X
Triturus vulgaris ampelensis	X	X
Proteidae
* Proteus anguinus	X	X
Plethodontidae
Hydromantes (Speleomantes) ambrosii	X	X
Hydromantes (Speleomantes) flavus	X	X
Hydromantes (Speleomantes) genei	X	X
Hydromantes (Speleomantes) imperialis	X	X
Hydromantes (Speleomantes) strinatii	X	X
Hydromantes (Speleomantes) supramontis	X	X
ANURA
Discoglossidae
Alytes cisternasii		X
* Alytes muletensis	X	X
Alytes obstetricans		X
Bombina bombina	X	X
Bombina variegata	X	X
Discoglossus galganoi (vrátane Discoglossus „jeanneae“)	X	X
Discoglossus montalentii	X	X
Discoglossus pictus		X
Discoglossus sardus	X	X
Ranidae
Rana arvalis		X
Rana dalmatina		X
Rana esculenta			X
Rana graeca		X
Rana iberica		X
Rana italica		X
Rana latastei	X	X
Rana lessonae		X
Rana perezi			X
Rana ridibunda			X
Rana temporaria			X
Pelobatidae
Pelobates cultripes		X
Pelobates fuscus		X
* Pelobates fuscus insubricus	X	X
Pelobates syriacus		X
Bufonidae
Bufo calamita		X
Bufo viridis		X
Hylidae
Hyla arborea		X
Hyla meridionalis		X
Hyla sarda		X
RYBY
PETROMYZONIFORMES
Petromyzonidae
Eudontomyzon spp.	X
Lampetra fluviatilis	X		X	Príloha II: s výnimkou fínskych a švédskych populácií
Lampetra planeri	X			Príloha II: s výnimkou estónskych, fínskych a švédskych populácií
Lethenteron zanandreai	X		X
Petromyzon marinus	X			Príloha II: s výnimkou švédskych populácií
ACIPENSERIFORMES
Acipenseridae
* Acipenser naccarii	X	X
* Acipenser sturio	X	X
Všetky ostatné druhy Acipenseridae			X
CLUPEIFORMES
Clupeidae
Alosa spp.	X		X
SALMONIFORMES
Salmonidae/Coregonidae
Coregonus spp. (s výnimkou Coregonus oxyrhynchus – anadrómne populácie v určitých úsekoch Severného mora)			X
* Coregonus oxyrhynchus (anadrómne populácie v určitých oblastiach Severného mora)	X	X
Hucho hucho (prirodzené populácie)	X		X
Salmo macrostigma	X
Salmo marmoratus	X
Salmo salar (iba v sladkých vodách)	X		X	Príloha II: s výnimkou fínskych populácií
Salmothymus obtusirostris	X
Thymallus thymallus			X
Umbridae
Umbra krameri	X
CYPRINIFORMES
Cyprinidae
Alburnus albidus (Alburnus vulturius)	X
Anaecypris hispanica	X	X
Aspius aspius	X		X	Príloha II: s výnimkou fínskych populácií
Aulopyge huegelii	X
Barbus spp.			X
Barbus comiza	X		X
Barbus meridionalis	X		X
Barbus plebejus	X		X
Chalcalburnus chalcoides	X
Chondrostoma genei	X
Chondrostoma knerii	X
Chondrostoma lusitanicum	X
Chondrostoma phoxinus	X
Chondrostoma polylepis (vrátane C. willkommi)	X
Chondrostoma soetta	X
Chondrostoma toxostoma	X
Gobio albipinnatus	X
Gobio kessleri	X
Gobio uranoscopus	X
Iberocypris palaciosi	X
* Ladigesocypris ghigii	X
Leuciscus lucumonis	X
Leuciscus souffia	X
Pelecus cultratus	X		X
Phoxinellus spp.	X
* Phoxinus percnurus	X	X
Rhodeus sericeus amarus	X
Rutilus alburnoides	X
Rutilus arcasii	X
Rutilus frisii meidingeri	X		X
Rutilus lemmingii	X
Rutilus pigus	X		X
Rutilus rubilio	X
Rutilus macrolepidotus	X
Scardinius graecus	X
Squalius microlepis	X
Squalius svallize	X
Cobitidae
Cobitis elongata	X
Cobitis taenia	X			Príloha II: s výnimkou fínskych populácií
Cobitis trichonica	X
Misgurnus fossilis	X
Sabanejewia aurata	X
Sabanejewia larvata (Cobitis larvata a Cobitis conspersa)	X
SILURIFORMES
Siluridae
Silurus aristotelis	X		X
ATHERINIFORMES
Cyprinodontidae
Aphanius iberus	X
Aphanius fasciatus	X
* Valencia hispanica	X	X
* Valencia letourneuxi (Valencia hispanica)	X
PERCIFORMES
Percidae
Gymnocephalus baloni	X	X
Gymnocephalus schraetzer	X		X
* Romanichthys valsanicola	X	X
Zingel spp. (s výnimkou Zingel asper a Zingel zingel)	X
Zingel asper	X	X
Zingel zingel	X		X
Gobiidae
Knipowitschia croatica	X
Knipowitschia (Padogobius) panizzae	X
Padogobius nigricans	X
Pomatoschistus canestrini	X
SCORPAENIFORMES
Cottidae
Cottus gobio	X			Príloha II: s výnimkou fínskych populácií
Cottus petiti	X
BEZSTAVOVCE
ANNELIDA
HIRUDINOIDEA – ARHYNCHOBDELLAE
Hirudinidae
Hirudo medicinalis							X
ČLÁNKONOŽCE
CRUSTACEA
Decapoda
Astacus astacus							X
Austropotamobius pallipes					X		X
* Austropotamobius torrentium					X		X
Scyllarides latus							X
Isopoda
* Armadillidium ghardalamensis					X	X
INSECTA
Coleoptera
Agathidium pulchellum					X
Bolbelasmus unicornis					X	X
Boros schneideri					X
Buprestis splendens					X	X
Carabus hampei					X	X
Carabus hungaricus					X	X
* Carabus menetriesi pacholei					X
* Carabus olympiae					X	X
Carabus variolosus					X	X
Carabus zawadszkii					X	X
Cerambyx cerdo					X	X
Corticaria planula					X
Cucujus cinnaberinus					X	X
Dorcadion fulvum cervae					X	X
Duvalius gebhardti					X	X
Duvalius hungaricus					X	X
Dytiscus latissimus					X	X
Graphoderus bilineatus					X	X
Leptodirus hochenwarti					X	X
Limoniscus violaceus					X
Lucanus cervus					X
Macroplea pubipennis					X
Mesosa myops					X
Morimus funereus					X
* Osmoderma eremita					X	X
Oxyporus mannerheimii					X
Pilemia tigrina					X	X
* Phryganophilus ruficollis					X	X
Probaticus subrugosus					X	X
Propomacrus cypriacus					X	X
* Pseudogaurotina excellens					X	X
Pseudoseriscius cameroni					X	X
Pytho kolwensis					X	X
Rhysodes sulcatus					X
* Rosalia alpina					X	X
Stephanopachys linearis					X
Stephanopachys substriatus					X
Xyletinus tremulicola					X
Hemiptera
Aradus angularis					X
Lepidoptera
Agriades glandon aquilo					X
Apatura metis						X
Arytrura musculus					X	X
* Callimorpha (Euplagia, Panaxia) quadripunctaria					X
Catopta thrips					X	X
Chondrosoma fiduciarium					X	X
Clossiana improba					X
Coenonympha hero						X
Coenonympha oedippus					X	X
Colias myrmidone					X	X
Cucullia mixta					X	X
Dioszeghyana schmidtii					X	X
Erannis ankeraria					X	X
Erebia calcaria					X	X
Erebia christi					X	X
Erebia medusa polaris					X
Erebia sudetica						X
Eriogaster catax					X	X
Euphydryas (Eurodryas, Hypodryas) aurinia					X
Fabriciana elisa						X
Glyphipterix loricatella					X	X
Gortyna borelii lunata					X	X
Graellsia isabellae					X		X
Hesperia comma catena					X
Hypodryas maturna					X	X
Hyles hippophaes						X
Leptidea morsei					X	X
Lignyoptera fumidaria					X	X
Lopinga achine						X
Lycaena dispar					X	X
Lycaena helle					X	X
Maculinea arion						X
Maculinea nausithous					X	X
Maculinea teleius					X	X
Melanargia arge					X	X
* Nymphalis vaualbum					X	X
Papilio alexanor						X
Papilio hospiton					X	X
Parnassius apollo						X
Parnassius mnemosyne						X
Phyllometra culminaria					X	X
Plebicula golgus					X	X
Polymixis rufocincta isolata					X	X
Polyommatus eroides					X	X
Proterebia afra dalmata					X	X
Proserpinus proserpina						X
Pseudophilotes bavius					X	X
Xestia borealis					X
Xestia brunneopicta					X
* Xylomoia strix					X	X
Zerynthia polyxena						X
Mantodea
Apteromantis aptera					X	X
Odonata
Aeshna viridis						X
Coenagrion hylas					X
Coenagrion mercuriale					X
Coenagrion ornatum					X
Cordulegaster heros					X	X
Cordulegaster trinacriae					X	X
Gomphus graslinii					X	X
Leucorrhina albifrons						X
Leucorrhina caudalis						X
Leucorrhinia pectoralis					X	X
Lindenia tetraphylla					X	X
Macromia splendens					X	X
Ophiogomphus cecilia					X	X
Oxygastra curtisii					X	X
Stylurus flavipes						X
Sympecma braueri						X
Orthoptera
Baetica ustulata					X	X
Brachytrupes megacephalus					X	X
Isophya costata					X	X
Isophya harzi					X	X
Isophya stysi					X	X
Myrmecophilus baronii					X	X
Odontopodisma rubripes					X	X
Paracaloptenus caloptenoides					X	X
Pholidoptera transsylvanica					X	X
Saga pedo						X
Stenobothrus (Stenobothrodes) eurasius					X	X
ARACHNIDA
Araneae
Macrothele calpeiana						X
Pseudoscorpiones
Anthrenochernes stellae					X
COELENTERATA
Cnidaria
Corallium rubrum							X
MÄKKÝŠE
GASTROPODA
Anisus vorticulus					X	X
Caseolus calculus					X	X
Caseolus commixta					X	X
Caseolus sphaerula					X	X
Chilostoma banaticum					X	X
Discula leacockiana					X	X
Discula tabellata					X	X
Discula testudinalis						X
Discula turricula						X
Discus defloratus						X
Discus guerinianus					X	X
Elona quimperiana					X	X
Geomalacus maculosus					X	X
Geomitra moniziana					X	X
Gibbula nivosa					X	X
* Helicopsis striata austriaca					X
Helix pomatia							X
Hygromia kovacsi					X	X
Idiomela (Helix) subplicata					X	X
Lampedusa imitatrix					X	X
* Lampedusa melitensis					X	X
Leiostyla abbreviata					X	X
Leiostyla cassida					X	X
Leiostyla corneocostata					X	X
Leiostyla gibba					X	X
Leiostyla lamellosa					X	X
* Paladilhia hungarica					X	X
Patella feruginea						X
Sadleriana pannonica					X	X
Theodoxus prevostianus						X
Theodoxus transversalis					X	X
Vertigo angustior					X
Vertigo genesii					X
Vertigo geyeri					X
Vertigo moulinsiana					X
BIVALVIA
Anisomyaria
Lithophaga lithophaga						X
Pinna nobilis						X
Unionoida
Margaritifera auricularia						X
Margaritifera durrovensis (Margaritifera margaritifera)					X		X
Margaritifera margaritifera					X		X
Microcondylaea compressa							X
Unio crassus					X	X
Unio elongatulus							X
Dreissenidae
Congeria kusceri					X	X
ECHINODERMATA
Echinoidea
Centrostephanus longispinus						X

PRÍLOHA III

Vykonávanie článku 12 smernice o biotopoch:

príklad s vlkom

1. Kontext – úvod

Vlk patrí k pôvodnej európskej faune a je neoddeliteľnou súčasťou našej biodiverzity a prírodného dedičstva. Ako hlavný predátor zohráva dôležitú ekologickú úlohu a prispieva k dobrému stavu a fungovaniu ekosystémov. Pomáha predovšetkým regulovať hustotu druhov, ktorými sa živí 167  (spravidla voľne žijúce kopytníky, ako sú srnčia, jelenia a diviačia zver, ale v závislosti od oblasti aj kamzíky a losy), a zlepšovať ich stav prostredníctvom selektívnej predácie. Vlk sa kedysi vyskytoval v celej kontinentálnej Európe, ale vo väčšine regiónov a krajín bol vyhubený v prvej polovici 20. storočia.

Správa o stave prírody 2020 168 , vychádzajúca z údajov poskytnutých členskými štátmi potvrdzuje, že populácie vlka sa v EÚ vo všeobecnosti zotavujú (sú stabilné alebo rastú) a opätovne kolonizujú časti historického územia výskytu vlka, hoci priaznivý stav ochrany dosiahli iba v niektorých členských štátoch 169 . Návrat vlka je veľkým ochranárskym úspechom 170 , ktorý bolo možné dosiahnuť vďaka právnej ochrane, priaznivejšiemu postoju verejnosti, ako aj obnove druhov jeho koristi (napr. jeleňov a diviakov) a lesného porastu (po opustení vidieckej krajiny).

Návrat vlka do regiónov, v ktorých desaťročia alebo dlhšie nebol prítomný, je zároveň veľkou výzvou pre členské štáty, pretože tento druh je často spájaný s viacerými druhmi konfliktov a môže vyvolať silné spoločenské protesty a reakcie medzi príslušnými vidieckymi komunitami.

Rovnako ako ostatné veľké šelmy aj vlky potrebujú rozsiahly areál, pričom jedince a svorky využívajú státisíce km2 ako svoje teritórium. V dôsledku toho sa vyskytujú vo veľmi nízkych hustotách a ich populácie sú zvyčajne rozšírené vo veľmi rozľahlých oblastiach, typicky cez viac administratívnych hraníc v rámci krajín, ako aj medzi nimi. Z biologického hľadiska sa preto odporúča, aby opatrenia na ochranu a reguláciu boli čo najviac koordinované a konzistentné. Tým sa zdôrazňuje potreba cezhraničnej spolupráce, napríklad uplatňovaním konzistentných a koordinovaných prístupov na úrovni populácie vlka. Ďalšie usmernenia obsahuje dokument Guidelines for population-level management plans of large carnivores in Europe (Usmernenia pre plány riadenia úrovne populácií veľkých šeliem v Európe) vytvorený pre Európsku komisiu (Linnell et al, 2008) 171 .

Vlk je uvedený v prílohe IV k smernici o biotopoch pre väčšinu členských štátov a regiónov, a preto podlieha prísnym ustanoveniam o ochrane článku 12 smernice o biotopoch vrátane zákazu všetkých foriem úmyselného odchytu alebo usmrcovania jedincov vo voľnej prírode.

V prípade niektorých členských štátov a regiónov je vlk v prílohe V uvedený ako druh, „ktorého chytanie vo voľnej prírode a využívanie môže podliehať správnym opatreniam“. V prípade väčšiny členských štátov a regiónov je vlk zaradený aj do prílohy II ako prioritný druh, ktorý vyžaduje vymedzenie osobitných chránených území a vhodné ochranné opatrenia. Tabuľka 1 ukazuje, ktoré populácie sú zahrnuté v ktorej prílohe k smernici o biotopoch.