(1)

Listom z 21. júna 2024 Belgicko oznámilo Komisii opatrenie na podporu predĺženia životnosti dvoch jadrových reaktorov v Belgicku [Doel 4 (ďalej len „D4“) a Tihange 3 (ďalej len „T3“)], spolu jednotky s dlhodobou prevádzkou. Ďalšie informácie poskytlo Komisii listami z 9. a 10. júla 2024 na základe žiadosti Komisie o informácie zo 4. júla 2024.

(2)

Listom z 22. júla 2024 Komisia informovala Belgicko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s týmto opatrením (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Belgicko poslalo svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania 22. augusta 2024.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(5)

Komisii boli doručené pripomienky zainteresovaných strán. Postúpila ich Belgicku, ktoré dostalo možnosť na ne reagovať, a jeho pripomienky boli doručené listom z 30. októbra 2024.

(6)

Belgicko poskytlo ďalšie informácie 2. septembra 2024, 23., 27. a 30. októbra 2024, 8., 14., 18., 22., 25., 27. a 30. novembra 2024, 2., 4., 5., 12., 13., 17. a 20. decembra 2024, 7., 9., 17., 18., 20., 27., 29., 30. a 31. januára 2025, 1. februára 2025 (3).

(7)

Belgicko listom z 24. októbra 2024 súhlasilo s tým, že sa výnimočne zriekne svojich práv vyplývajúcich z článku 342 ZFEÚ v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1/1958 (4) a že toto rozhodnutie sa prijme a oznámi v angličtine.

(8)

Do roku 2022 zahŕňal belgický jadrový park sedem jadrových reaktorov, z ktorých štyri sa nachádzali vo Flámsku (Doel) a tri vo Valónsku (Tihange). Všetky reaktory boli uvedené do prevádzky v rokoch 1975 až 1985 (5) a boli postavené podnikmi verejných služieb (Ebes, Intercom a Unerg), ktoré nakoniec v roku 1990 splynuli do spoločnosti Electrabel S.A. (ktorej väčšinovým vlastníkom je spoločnosť Tractebel) (ďalej len „Electrabel“). V roku 1996 sa hlavným akcionárom spoločnosti Tractebel stala spoločnosť Société Générale de Belgique (ďalej len „SGB“) a v roku 1999 spoločnosť Suez získala takmer 100 % akcií SGB. Po fúzii spoločností Suez a Gaz de France („GDF“) v roku 2008 sa konečným vlastníkom spoločnosti Electrabel stala spoločnosť Engie S.A. (ďalej len „Engie“).

(9)

Prevádzkovateľom a väčšinovým vlastníkom siedmich belgických jadrových reaktorov je od začiatku ich prevádzky spoločnosť Electrabel, dcérska spoločnosť v úplnom vlastníctve spoločnosti Engie. Belgické jadrové reaktory sú v súčasnosti vlastnené takto:

(10)

Pokiaľ ide o kapacity jednotiek s dlhodobou prevádzkou (pozri tabuľku 2),

(11)

Belgicko vysvetľuje, že všetky belgické jadrové reaktory vrátane jednotiek s dlhodobou prevádzkou boli navrhnuté a prevádzkované ako jednotky so základným zaťažením založené na technológii tlakovodných reaktorov. Návrh pochádza zo 70. rokov dvadsiateho storočia a je typický pre jednotky so základným zaťažením, podobne ako staršie jadrové reaktory na celom svete. Tieto jednotky bežne fungujú na maximálnu menovitú kapacitu vždy, keď sú v prevádzke, na rozdiel od novších technológií (generácia III), pri ktorých je možná flexibilná prevádzka a umožňujú aj zmeny výstupného výkonu v čase („lineárna zmena výkonu“ alebo „úprava zaťaženia“) a reguláciu frekvencie a poskytujú prevádzkové rezervy (11). V prevádzke pri základnom zaťažení sa výkon zvyčajne znižuje alebo vypína len vtedy, keď je to potrebné na plánované doplnenie paliva a/alebo pravidelnú údržbu, neplánovanú naliehavú údržbu na odstránenie problémov so zariadením elektrárne alebo neočakávané konštrukčné a/alebo bezpečnostné obmedzenia. Zníženie výstupného výkonu sa teda riadi skôr potrebami prevádzkovateľa jadrového zariadenia alebo prevádzkovateľa prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“) než trhovými signálmi.

(12)

Belgicko objasňuje, že belgické jadrové reaktory sú technicky obmedzené svojou konštrukciou, ktorá výrazne znižuje možnosti modulácie výkonu, ktorá bola dlho obmedzená na reguláciu siete. Dôvodom je skutočnosť, že belgické jadrové reaktory sú vybavené výlučne čiernymi regulačnými tyčami, ktoré na rozdiel od sivých výrazne znižujú možnosť modulácie (12). Naopak napríklad niektoré z najnovších francúzskych jadrových reaktorov sú vybavené čiernymi aj sivými regulačnými tyčami, takže sú navrhnuté a skonštruované tak, aby boli možné modulácie a úprava zaťaženia. Keďže konštrukcia belgických jadrových reaktorov je založená na čiernych regulačných tyčiach, belgická agentúra pre jadrovú bezpečnosť (ďalej len „AFCN/FANC“) moduláciu z ekonomických dôvodov donedávna zakazovala (13). Modulácia bola prípustná len z technických dôvodov alebo na žiadosť belgického PPS (Elia), aby sa predišlo výpadku prúdu (14).

(13)

Belgicko však uvádza, že v reakcii na všeobecný vývoj trhov s elektrinou a potrebu zaviesť flexibilitu do ich fungovania boli vypracované štúdie týkajúce sa povolenia niektorých prípadov modulácie z ekonomických dôvodov (ďalej len „ekonomická modulácia“). V roku 2015 spoločnosti Engie a Electrabel a belgické regulačné orgány začali štúdie bezpečnosti (15) s cieľom analyzovať, aké podmienky by museli byť splnené, aby bola možná určitá modulácia z ekonomických dôvodov, pričom sa okrem iného skúmal vplyv takejto modulácie na jadrové palivo. V štúdii sa dospelo k záveru, že pre jadrové reaktory Tihange 3 a Doel 4 by mohlo byť prijateľných maximálne 30 ekonomických modulácií na jeden palivový cyklus za predpokladu, že sa dodržia viaceré technické podmienky, ktoré súvisia najmä so zahrievaním a ochladzovaním palivového článku:

(14)

Okrem toho by modulácie neboli možné počas určitých období (17), ako napr.:

(15)

Na základe uvedených štúdií AFNC/FANC povolila prevádzkovateľovi vykonať až 30 modulácií za cyklus (18), čo zodpovedá maximálnemu počtu modulácií, ktoré možno vykonať v rámci platnej prevádzkovej licencie. Spoločnosť Engie vzhľadom na tieto obmedzenia poukázala na to, že prevádzkovateľ každé rozhodnutie o modulácii obozretne posudzuje, pretože nesie viaceré riziká (napr. produkcia kvapalných odpadov v dôsledku modulácie, rýchlejšie starnutie zariadení, riziko spustenia automatického odstavenia, potenciálne poškodenie, ktoré by znemožnilo opätovné spustenie reaktora atď.), ktoré sú široko zdokumentované v odbornej literatúre (19).

(16)

Podľa Belgicka (na základe podkladov od spoločnosti Electrabel) v súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne technologické riešenia na zvýšenie flexibility za primeranú cenu a v primeranom časovom rámci. Technická modernizácia, ktorou by sa reaktor so základným zaťažením zmenil na zariadenie s upravovaným zaťažením a ktorá by umožnila väčšiu flexibilitu, by si vyžadovala celkovú zmenu konštrukcie, a najmä výmenu hlavy tlakovej nádoby reaktora, čo je veľmi zdĺhavá a zložitá operácia. Okrem toho by si to vyžadovalo nové štúdie správy o analýze bezpečnosti a významnú zmenu prevádzkovej licencie, ktorú by museli vydať belgické orgány pre jadrovú bezpečnosť.

(17)

Okrem toho Belgicko (na základe podkladov od spoločnosti Electrabel) vysvetľuje, že flexibilita reaktorov je obmedzená aj špecifickosťou ich paliva a riadením odstávok:

(18)

Ako sa uvádza v oddiele 2.1 rozhodnutia o začatí konania, belgický federálny parlament prijal v roku 2003 zákon, ktorým v Belgicku zakázal výstavbu nových jadrových zariadení zameraných na priemyselnú výrobu elektriny jadrovým štiepením a obmedzil prevádzku už existujúcich reaktorov na 40 rokov, čím stanovil postupné vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v rokoch 2015 až 2025 (ďalej len „zákon z roku 2003“ alebo „zákon o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky“) (23). Ako sa v zákone o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky pôvodne predpokladalo, zariadenia Doel 3 a Tihange 2 boli natrvalo odpojené od siete 23. septembra 2022, resp. 31. januára 2023. Zákonmi z 18. decembra 2013 a 28. júna 2015 (24) bol zmenený zákon o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky a životnosť troch najstarších reaktorov, Tihange 1, Doel 1 a Doel 2, bola predĺžená o 10 rokov, a to do 30. septembra 2025 v prípade reaktora Tihange 1, 14. februára 2025 v prípade reaktora Doel 1 a 30. novembra 2025 v prípade reaktora Doel 2 (predĺženie životnosti o 10 rokov) (25).

(19)

Podľa zákona o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky sa zariadenia Doel 4 a Tihange 3 mali zavrieť do roku 2025. V dôsledku toho boli od roku 2020 strategické ciele spoločnosti Engie týkajúce sa jadrových činností tieto: i) upustiť od činností výroby elektriny z jadrovej energie v Belgicku, aby sa znížilo riziko, že bude ako prevádzkovateľ jadrového zariadenia vystavená volatilite trhových cien a ii) nepovažovať výrobu elektriny z jadrovej energie za súčasť hlavnej obchodnej činnosti spoločnosti Engie. Od roku 2020 má toto upustenie od činností výroby jadrovej energie za následok zastavenie všetkých štúdií týkajúcich sa predĺženia životnosti jej jadrových elektrární (všetky sa nachádzajú v Belgicku). Finančná komunikácia spoločnosti Engie od roku 2020 je v súlade s týmto strategickým cieľom upustenia od činností výroby jadrovej energie a bola zohľadnená v účtovných predpokladoch použitých na prípravu konsolidovanej účtovnej závierky, najmä pri preskúšaní na zníženie hodnoty (26).

(20)

Tabuľka 1 poskytuje prehľad siedmich belgických jadrových reaktorov vrátane ich vlastníckeho stavu, čistej kapacity a pôvodných dátumov deaktivácie podľa zákona o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky a následných revízií.

Tabuľka 1

Prehľad jadrových zariadení v Belgicku

(21)

Belgická federálna vláda (ďalej aj „belgická vláda“) 18. marca 2022 rozhodla o prehodnotení postupného vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky tým, že povolila predĺženie prevádzkovej živnosti (dlhodobej prevádzky) dvoch najmladších jadrových reaktorov Doel 4 a Tihange 3 na obdobie 10 rokov (ďalej len „projekt dlhodobej prevádzky“). Rozhodnutie Belgicka bolo prijaté v kontexte európskej reakcie na ruskú vojnu voči Ukrajine (vrátane potreby členských štátov EÚ znížiť spotrebu plynu a závislosť od plynu) a z toho vyplývajúcej plynovej krízy, ako aj z už existujúcich obáv o bezpečnosť dodávok v Belgicku (pozri aj oddiel 2.4 ďalej) vzhľadom na zvýšené potreby elektrifikácie (na umožnenie energetickej transformácie) a nízku dostupnosť francúzskeho jadrového parku v rokoch 2021 – 2022 (v dôsledku nepredvídaných problémov s koróziou a rozsiahlej údržby na predĺženie prevádzkovej životnosti) (27).

(22)

Belgická vláda následne v roku 2022 začala rokovania s belgickým prevádzkovateľom jadrového zariadenia, spoločnosťou Electrabel, o predĺžení životnosti. Dôvody neuskutočnenia verejnej súťaže, ktoré uviedlo Belgicko a ktoré Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania nespochybnila, sú uvedené v odôvodnení 38 rozhodnutia o začatí konania a zahŕňajú:

(23)

Spoločnosť Engie, materská spoločnosť spoločnosti Electrabel, spočiatku váhala začať rokovania s Belgickom o projekte dlhodobej prevádzky a tvrdila, že jadrová technológia sa stala príliš drahou a príliš rizikovou, a odvolávala sa na svoj zámer ukončiť po roku 2025 prevádzku jadrových zariadení v Belgicku (pozri odôvodnenie19). Belgický štát sa preto so spoločnosťou Engie dohodol na vytvorení mechanizmu na vyvážené a transparentné rozdelenie rizík a výnosov v súvislosti s predĺžením životnosti oboch reaktorov. Podľa Belgicka spoločnosť Engie dala od začiatku jasne najavo, že bez mechanizmu na rozdelenie rizika a dohody o jadrovom odpade, ktorý vzniká pri prevádzke siedmich jadrových elektrární v Belgicku, nebude uvažovať o predĺžení životnosti dvoch jadrových reaktorov, čo núti spoločnosť Engie podstatne zmeniť stratégiu spoločnosti a vystavenie sa riziku (28).

(24)

Proces rokovaní bol podrobne opísaný v oddiele 3.1 rozhodnutia o začatí konania a viedol k uzatvoreniu dohody o realizácii 13. decembra 2023 s cieľom obnoviť prevádzku jednotiek s dlhodobou prevádzkou pred zimou 2025 – 2026. Ako sa uvádza v odôvodnení 36 rozhodnutia o začatí konania, dohoda o vykonávaní pozostáva z troch hlavných zložiek, ktoré majú spoločný cieľ – podporiť realizáciu projektu dlhodobej prevádzky:

(25)

Dohoda o vykonávaní bola v priebehu roka 2024 dvakrát zmenená (29). Jej obsah je podrobnejšie opísaný v oddiele 3.

(26)

Niektoré dôležité míľniky projektu dlhodobej prevádzky sú tieto:

(27)

V dôsledku toho bude výroba elektriny v období 2026 – 2028 relatívne nízka, keďže počas fázy opätovného spustenia bude naplánovaný väčší počet odstávok obidvoch reaktorov než obvykle („plánované odstávky zariadení s dlhodobou prevádzkou“ (31)). Očakáva sa, že počas plánovaných odstávok zariadení s dlhodobou prevádzkou nebudú jednotky s dlhodobou prevádzkou dostupné 24 týždňov ročne, a to počas prvých troch rokov po dátume opätovného spustenia zariadení s dlhodobou prevádzkou.

(28)

Okrem plánovaných odstávok zariadení s dlhodobou prevádzkou sa počas celého obdobia predĺženia životnosti (t. j. počas fázy opätovného spustenia a fázy prevádzky) očakáva každoročná bežná odstávka jadrových elektrární („naplánované odstávky mimo odstávok zariadení s dlhodobou prevádzkou“ (32)), a to až do jedného roka pred ukončením prevádzky v prípade zariadenia Doel 4 a do posledného roka prevádzky v prípade zariadenia Tihange 3. Očakáva sa, že každá plánovaná odstávka mimo odstávok zariadení s dlhodobou prevádzkou bude trvať šesť týždňov. V dôsledku toho sa predpokladá, že počas prvých troch rokov po opätovnom spustení zariadení s dlhodobou prevádzkou budú obidva jadrové reaktory odstavené 30 týždňov ročne.

(29)

Okrem plánovaných odstávok (odstávok zariadení s dlhodobou prevádzkou a bežných odstávok) sa môžu vyskytnúť neplánované a nepredvídané problémy, ktoré si vyžadujú dodatočné odstavenie jednotiek s dlhodobou prevádzkou. V podpisovom finančnom modeli, z ktorého vychádza dohoda o odmeňovaní, sa predpokladá miera nútených odstávok vo výške 10 % (33). Z toho vyplýva, že cieľová miera dostupnosti zariadení Doel 4 aj Tihange 3 je 90 % počas 10 rokov, ak sa neberú do úvahy plánované odstávky zariadení s dlhodobou prevádzkou a plánované odstávky mimo odstávok zariadení s dlhodobou prevádzkou.

(30)

Pri započítaní všetkých plánovaných a neplánovaných odstávok dosahujú zariadenia Doel 4 a Tihange 3 cieľovú mieru dostupnosti približne 68,4 %, resp. 67,4 %.

(31)

Menovitá kapacita výroby elektriny, ročná výroba elektriny a podiel zariadení Doel 4 a Tihange 3 na vnútroštátnom dopyte po elektrine v Belgicku pred predĺžením životnosti a po ňom sú zhrnuté v tabuľke 2. Tabuľka 2 jasne ukazuje, že odhadovaná ročná výroba elektriny v jednotkách s dlhodobou prevádzkou sa po fáze opätovného spustenia zdvojnásobí.

Tabuľka 2

Kľúčové charakteristiky zariadení Doel 4 a Tihange 3 (pred predĺžením životnosti a po ňom)

(32)

Ako sa uvádza v odôvodnení 17 rozhodnutia o začatí konania, belgický PPS Elia vykonal od roku 2019 tri štúdie primeranosti vnútroštátnych zdrojov („NRAA 2019“, „NRAA 2021“ a „NRAA 2023“) a vo všetkých sa identifikovala potreba novej kapacity do zimy 2025 – 2026. Tá bola spôsobená (čiastočným) vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky v Belgicku, ktoré sa začalo vyraďovaním zariadení Doel 3 a Tihange 2 z prevádzky v rokoch 2022 a 2023 (pozri tabuľku 1), a zosilnená vyraďovaním tepelných elektrární z prevádzky v susedných krajinách a problémami s francúzskymi jadrovými zariadeniami.

(33)

Belgicko na riešenie týchto problémov primeranosti zdrojov zaviedlo kapacitný mechanizmus, ktorý Komisia schválila v roku 2021 a ktorý bol odvtedy dvakrát zmenený (34). Kapacitný mechanizmus je celotrhové opatrenie kompenzujúce pripravenosť elektrární dodávať elektrinu vo vopred vymedzených obdobiach bez ohľadu na to, či vyrábajú, alebo nie. Cieľom kapacitného mechanizmu je riešiť problémy primeranosti zdrojov elektriny a zároveň podporiť energetickú transformáciu a začne sa uplatňovať od zimy 2025, keď sa očakáva aj opätovné spustenie dvoch jednotiek s dlhodobou prevádzkou (pozri odôvodnenie 26).

(34)

V energetickom mixe Belgicka v súčasnosti prevláda výroba elektriny z plynu a jadrovej energie, hoci podiel obnoviteľných zdrojov energie sa v posledných rokoch neustále zvyšuje. V roku 2023 predstavoval v mixe zdrojov výroby elektriny podiel jadrovej energie 39,9 %, plynu 21,4 % a energie z obnoviteľných zdrojov 32,7 % (35).

(35)

Podľa Belgicka sú hlavnými účastníkmi na trhu s výrobou elektriny z hľadiska inštalovaného výkonu pripojeného na úrovni prenosovej sústavy spoločnosti Electrabel (9,3 GW v roku 2023 – 65 %), Luminus (2,2 GW v roku 2023 – 15 %), RWE (0,7 GW v roku 2023 – 5 %), Eneco (0,7 GW v roku 2023 – 5 %) a TotalEnergies (0,6 GW v roku 2023 – 4 %). Belgicko uvádza, že ukazovateľ HHI (36) pre koncentráciu trhu sa znížil z 5 510 v roku 2016 na 4 431 v roku 2023, čo sa čiastočne vysvetľuje zvýšeným rozvojom obnoviteľných zdrojov energie (solárnej a veternej) zo strany neetablovaných účastníkov trhu (37).

(36)

Pokiaľ ide o výrobu elektriny zo zariadení pripojených do prenosovej sústavy v Belgicku, sú podľa Belgicka hlavnými účastníkmi spoločnosti Electrabel (39,1 TWh v roku 2023 – 70 %), Luminus (6,8 TWh v roku 2023 – 12 %), Eneco (2,5 TWh v roku 2023 – 4 %), TotalEnergies (2,4 TWh v roku 2023 – 4 %) a RWE (2 TWh v roku 2023 – 4 %). Belgicko uvádza, že vďaka zvýšenej výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa ukazovateľ HHI pre koncentráciu trhu znížil zo 6 372 v roku 2016 na 5 143 v roku 2023 (38).

(37)

Podľa Belgicka bolo v roku 2023 na maloobchodnej úrovni v Belgicku celkovo 16 dodávateľov elektriny. Hlavnými dodávateľmi z hľadiska dodávanej elektriny sú spoločnosti Electrabel (47 % v roku 2023), Luminus (18,2 % v roku 2023), TotalEnergies (5,5 % v roku 2023) a Eneco (5,3 % v roku 2023), pričom mnohí účastníci sú veľmi malí (39).

(38)

Predĺženie životnosti dvoch jednotiek s dlhodobou prevádzkou uľahčí rozvoj hospodárskej činnosti a prispeje k riešeniu problémov primeranosti zdrojov v Belgicku (pozri oddiel 2.4). Belgicko okrem toho tvrdí, že predĺženie životnosti jadrových reaktorov má za cieľ znížiť závislosť od dovozu vo všeobecnosti, a najmä od dovážaných fosílnych palív (v súlade s cieľmi plánu REPowerEU) a tým takisto prispieť k dekarbonizácii belgickej elektrizačnej sústavy, ako aj k zabezpečeniu kapacity pri základnom zaťažení v kontexte zvýšených potrieb elektrifikácie v blízkej budúcnosti v Belgicku.

(39)

Belgicko tvrdí, že cieľom opatrenia pomoci je prekonať viaceré zlyhania trhu, ktoré bránia spoločnosti Electrabel pokračovať v prevádzke jadrových reaktorov v Belgicku bez dodatočného prispenia belgickej vlády (40).

(40)

Belgicko tvrdí, že vzhľadom na tieto všeobecné zlyhania trhu súvisiace s investíciami do nízkouhlíkových technológií na trhoch s elektrinou, ako aj na dodatočné riziká, ktorým je prevádzkovateľ jadrového zariadenia vystavený, je potrebné, aby sa belgická vláda zaviazala podporovať predĺženie životnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou. Belgicko preto tvrdí, že cieľom oznámeného opatrenia je prekonať tieto zlyhania trhu.

(41)

V reakcii na pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila vo svojom rozhodnutí o začatí konania (pozri oddiel 3.8), Belgicko upravilo niektoré časti opatrenia.

(42)

Tieto úpravy sa týkajú najmä:

(43)

Uvedené úpravy sú podrobne opísané v oddiele 3.3 tohto rozhodnutia.

(44)

V tomto pododdiele sa opisujú jednotlivé zložky balíka podpory pre projekt dlhodobej prevádzky vrátane zmien, ktoré Belgicko vykonalo v nadväznosti na pochybnosti Komisie vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania (pozri oddiely 3.3.1, 3.3.2 a 3.3.3), ako aj alternatívne možnosti financovania, ktoré Belgicko zvažovalo (pozri oddiel 3.3.4).

(45)

Je naplánovaný súbor mechanizmov finančnej podpory, ktoré umožnia financovať včasné a bezpečné predĺženie životnosti dvoch jadrových reaktorov. Všetky čiastkové opatrenia zložky 1 sú podrobne opísané v ďalšej časti tohto oddielu.

(46)

Belgicko počas formálneho vyšetrovania predložilo odôvodnenie všetkých častí finančnej podpory:

(47)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22, vzhľadom na prísne časové podmienky opätovného spustenia zariadení s dlhodobou prevádzkou prevádzkovateľ jadrového zariadenia, spoločnosť Electrabel, určil a dohodol sa s Belgickom, že pred uzavretím konečnej transakcie vykoná určité vývojové činnosti, ktoré sú potrebné na to, aby sa zariadenia s dlhodobou prevádzkou mohli opätovne spustiť včas a aby sa splnili požiadavky a očakávania orgánu pre bezpečnosť. Tieto vývojové činnosti boli stanovené v dohode o spoločnom vývoji, ktorá bola naposledy zmenená 18. júla 2024 (JDA++) (44).

(48)

V dohode o spoločnom vývoji++ sa stanovujú podmienky, za ktorých Belgicko predfinancuje náklady a výdavky spoločnosti Electrabel na vývojové činnosti (45), kým nebudú prijaté a nenadobudnú účinnosť všetky potrebné legislatívne zmeny (ďalej len „legislatívna podmienka“). Krátko po splnení legislatívnej podmienky (15. júla 2024) začala spoločnosť Electrabel financovať svoje vlastné náklady a výdavky na vývojové činnosti a bude v tom pokračovať, kým sa výška finančných prostriedkov spoločnosti Electrabel nevyrovná sume predfinancovanej belgickým štátom (to sa očakáva začiatkom roka 2025), potom budú spoločnosť Electrabel a belgický štát financovať náklady a výdavky na vývojové činnosti v pomere 50/50.

(49)

Belgicko tvrdí, že predbežné financovanie nákladov a výdavkov na vývojové činnosti zo strany belgického štátu je obmedzené na všetky náklady a výdavky, ktoré skutočne (má znášať) znáša spoločnosť Electrabel, čo zodpovedá 89,807 % celkových nákladov na vývojové činnosti. Je zavedený kontrolný mechanizmus, ako aj „vyrovnanie“ na konci zmluvného obdobia. Belgicko takisto tvrdí, že dohody o financovaní v rámci dohody o spoločnom vývoji++ sú založené na princípe nezávislého vzťahu a najlepšom pomere ceny a kvality.

(50)

Belgický štát spolu s prevádzkovateľom jadrového zariadenia spoločnosťou Electrabel investuje do spoločného podniku s názvom BE-NUC, ktorý bude vlastniť 89,807 % jednotiek s dlhodobou prevádzkou (rovnako ako v súčasnosti Electrabel). Zvyšných 10,193 % jednotiek s dlhodobou prevádzkou zostane v rukách spoločnosti Luminus. Electrabel a belgický štát budú vlastniť po 50 % podniku BE-NUC a budú vystupovať ako rovnocenní akcionári z hľadiska finančnej účasti (poskytnutie vlastného kapitálu a akcionárskych pôžičiek) a podielu na zisku z predaja energie. Spoločnosť BE-NUC ako spoluvlastník bude znášať 89,807 % investícií potrebných na rozšírenie prevádzky, a belgický štát bude preto nepriamo znášať 44,9035 % investičných nákladov súvisiacich s projektom dlhodobej prevádzky. Zvyšných 10,193 % bude znášať spoločnosť Luminus.

(51)

Jediným prevádzkovateľom oboch jadrových reaktorov je a zostane spoločnosť Electrabel, a to na základe dohody o prevádzke a údržbe (pozri oddiel 3.3.1.4). Spoločnosť BE-NUC sa nestane prevádzkovateľom jadrových zariadení, ale bude mať právo kontroly nad prevádzkovými nákladmi prostredníctvom dohody o prevádzke a údržbe.

(52)

Belgicko uviedlo, že neočakáva žiadnu možnosť získania vonkajšieho dlhu na financovanie projektu dlhodobej prevádzky. Projekt dlhodobej prevádzky bude plne financovaný jeho akcionármi prostredníctvom vlastného kapitálu a akcionárskych pôžičiek (pozri oddiel 3.3.1.2.2 ďalej).

(53)

Belgický štát nenakúpi spoluvlastnícke podiely v jednotkách s dlhodobou prevádzkou, ale prevedie ich (čiastočné rozdelenie príslušných aktív) zo spoločnosti Electrabel na spoločný podnik v súlade s krokmi opísanými v odôvodnení 49 rozhodnutia o začatí konania.

(54)

Spoločnosť Electrabel prevedie svoje vlastnícke práva vo výške 89,807 % týkajúce sa jednotiek s dlhodobou prevádzkou (ako aj súvisiacich povolení a akýchkoľvek iných požadovaných aktív) na spoločnosť BE-NUC výmenou za rozdelenie akcií podniku BE-NUC spoločnosti Engie (ktorá je v tom čase jediným akcionárom spoločnosti Electrabel). Vklad spoločnosti Electrabel do podniku BE-NUC sa ocení na základe zostatkovej hodnoty budovy pri vyradení, hodnoty pozemku a hodnoty pevných inštalácií, ako je opísané v odôvodnení 51 rozhodnutia o začatí konania.

(55)

Toto ocenenie vkladu spoločnosti Electrabel sa odráža v kúpnej cene 24,7 milióna EUR (s výhradou úprav), ktorú má zaplatiť belgický štát za získanie nových akcií a zachovanie 50 % podielu v podniku BE-NUC. Predstavenstvo podniku BE-NUC požiada (štatutárneho) audítora alebo certifikovaného účtovníka o vypracovanie správy o nepeňažnom vklade, v ktorej posúdi najmä použité ocenenie a metódy ocenenia použité na tento účel.

(56)

Belgicko tvrdí, že ocenenie aktív nemá vplyv na analýzu kontrafaktuálneho scenára, a poskytlo dôkazy, že prevod aktív (budov a pozemkov) v rámci projektu dlhodobej prevádzky je neutrálny. Podľa Belgicka použitím konzervatívnych metód oceňovania aktív (na základe zostatkovej hodnoty pri vyradení alebo reálnej hodnoty) sa zabezpečí, že spoločnosť Engie nezíska z prevodu aktív žiadnu výhodu.

(57)

Okrem toho pevné inštalácie zodpovedajú vybaveniu zariadení s dlhodobou prevádzkou, ktoré sa nakupuje v rámci služieb týkajúcich sa zariadení s dlhodobou prevádzkou, služieb spojených s prevádzkou a údržbou a služieb podľa dohody o spoločnom vývoji a ktoré bolo nainštalované a začlenené do jednotiek s dlhodobou prevádzkou pred čiastočným rozdelením. Z dôvodov súvisiacich s belgickým majetkovým právom a s cieľom zabrániť dvojitému započítaniu sa za tieto špecifické časti vybavenia zariadení s dlhodobou prevádzkou neplatí priamo, ale zohľadňujú sa pri čiastočnom rozdelení spolu s pozemkami a budovami. Okrem toho Belgicko potvrdzuje, že príslušné peňažné toky týkajúce sa týchto častí vybavenia zariadení s dlhodobou prevádzkou sú už zohľadnené v podpisovom finančnom modeli.

(58)

Medzi spoločnosťou Electrabel, belgickou vládou a podnikom BE-NUC bola uzavretá dohoda akcionárov s cieľom stanoviť správu a riadenie podniku BE-NUC a práva jednotlivých akcionárov. Podľa tejto dohody sa predstavenstvo podniku BE-NUC skladá zo štyroch členov, z ktorých dvaja sú vymenovaní na návrh belgickej vlády a dvaja na návrh spoločnosti Electrabel. Predsedom a finančným riaditeľom podniku BE-NUC budú vždy riaditelia vymenovaní belgickou vládou. Predstavenstvo je uznášaniaschopné jednoduchou väčšinou a o jeho uzneseniach sa hlasuje jednoduchou väčšinou. Boli zavedené ustanovenia o konflikte záujmov.

(59)

Ako sa uvádza v odôvodnení 55 rozhodnutia o začatí konania, neeurópske aktíva, ktoré v súčasnosti vlastní spoločnosť Electrabel, sa prevedú na spoločnosť Engie. Engie ako materská spoločnosť spoločnosti Electrabel zaručuje, že v čase ukončenia transakcie zostanú v spoločnosti Electrabel aktíva v hodnote najmenej 4 miliardy EUR (na základe hodnoty vlastného kapitálu vypočítanej k 30. júnu 2023). Okrem toho sa po ukončení transakcie uplatňujú ďalšie záruky, ako napríklad pokračujúce a posilnené monitorovanie finančnej situácie prevádzkovateľa jadrového zariadenia zo strany CPN/CNV a neohraničená a nezrušiteľná záruka materskej spoločnosti poskytnutá spoločnosťou Engie za určité záväzky prevádzkovateľa jadrového zariadenia.

(60)

Belgicko tvrdí, že spoločný podnik predstavuje investíciu pari passu, keďže obidvaja akcionári vstupujú do spoločného podniku za rovnakých podmienok a ako akcionári majú rovnakú úroveň rizika a výnosov.

(61)

Belgický štát ako akcionár má za úlohu okrem iného financovať kapitálové výdavky a prevádzkové náklady podniku BE-NUC, spravovať akcie a vykonávať akcionárske práva (napr. hlasovacie práva) a podporiť dvoch riaditeľov podniku BE-NUC vymenovaných na návrh belgického štátu (pozri odôvodnenie 58).

(62)

Vklad do základného imania pozostáva z:

(63)

Belgicko vysvetľuje, že podmienky akcionárskej pôžičky spoločnosti Electrabel a akcionárskej pôžičky belgickej vlády sú rovnaké. Obidve akcionárske pôžičky budú poskytnuté za trhových podmienok, s úrokovými sadzbami, ktoré ešte neboli stanovené, ale podľa zmlúv o akcionárskych pôžičkách ich stanoví predstavenstvo podniku BE-NUC v súlade s dohodou akcionárov, a to na základe prevládajúcich trhových sadzieb a akéhokoľvek porovnateľného dlhového financovania tretích strán, ktoré môže byť v danom čase k dispozícii. V rámci postupu dohodnutého medzi belgickou vládou a spoločnosťou Engie vypracovala spoločnosť Engie základné podmienky, v ktorých sú stanovené podmienky obidvoch akcionárskych pôžičiek. V základných podmienkach je opísaná metodika stanovenia úrokovej sadzby. Belgicko tvrdí, že táto metodika je v súlade s politikou spoločnosti Engie v oblasti transferového oceňovania pôžičiek a je v súlade so zásadou OECD v oblasti BEPS (46), ktorou sa zabezpečuje, aby úroková sadzba bola stanovená na úrovni nezávislých trhových cien. Podľa základných podmienok sa očakáva, že úroková sadzba bude pohyblivá, stanovená na úrovni 6-mesačnej sadzby EURIBOR (s minimálnou sadzbou 0 %), plus očakávaná marža vo výške približne [0 – 3] %.

(64)

Belgicko tvrdí, že zavedenie akcionárskej pôžičky popri kapitálovej injekcii vyplýva z finančných a transakčných dôvodov. Na jednej strane poskytnutie akcionárskej pôžičky umožňuje väčšiu flexibilitu pri navrhovaní harmonogramov čerpania a splácania. Najmä ustanovenia o splácaní pôžičky môžu byť dohodnuté s menšími regulačnými obmedzeniami ako vyplácanie dividend alebo vrátenie vlastného kapitálu. Na druhej strane by sa pôžičkou mohla optimalizovať finančná štruktúra vzhľadom na zdaniteľný príjem (až 30 % EBITDA je možné odpočítať na úroky).

(65)

Na základe predbežných výpočtov v podpisovom finančnom modeli predstavuje celkový vklad do základného imania (kapitálová injekcia a akcionárske pôžičky) [2 000 – 2 500] miliónov EUR (47), ktorý poskytne belgická vláda aj spoločnosť Electrabel za rovnakých podmienok vo výške 89,807 % v […] splátkach od […] do […] na financovanie okrem iného kapitálových výdavkov projektu dlhodobej prevádzky (zvyšných 10,193 % financuje spoločnosť Luminus). Vklad do základného imania sa má akcionárom podniku BE-NUC vrátiť prostredníctvom série znížení základného imania a splátok akcionárskej pôžičky a má sa vyplatiť prostredníctvom rozdelenia dividend a úrokov z akcionárskej pôžičky. O rozdelení vkladu do základného imania (2 000 – 2 500 miliónov EUR) na kapitálovú injekciu a akcionárske pôžičky sa zatiaľ nerozhodlo.

(66)

Belgicko tvrdí, že záväzky akcionárov v oblasti financovania a akcionársku pôžičku možno považovať za financovanie za rovnakých podmienok a že akcionárska pôžička bude poskytnutá za trhových podmienok, takže financovanie akcionárov neposkytne príjemcom selektívnu výhodu.

(67)

Medzi podnikom BE-NUC, spoločnosťou Luminus a protistranou dohody o odmeňovaní, ktorá bude autonómnym orgánom s nezávislým účtovníctvom v rámci belgického štátu (ďalej len „BE-WATT“), bola uzatvorená dohoda o odmeňovaní. Cieľom dohody o odmeňovaní je riešiť neistotu trhovej ceny a znížiť riziko príjmov z projektu dlhodobej prevádzky pre vlastníkov jednotiek s dlhodobou prevádzkou, podniku BE-NUC a spoločnosti Luminus. Podnik BE-NUC a spoločnosť Luminus by tak mali mať dostatočné príjmy z prevádzky jednotiek s dlhodobou prevádzkou, aby mohli zaistiť ich bezpečnú a spoľahlivú prevádzku a ekonomickú životaschopnosť, pričom akcionári by mohli očakávať požadovanú finančnú návratnosť v súlade s trhom.

(68)

Belgicko najmä spresňuje, že zásady financovania transakcie sú tieto:

(69)

Mechanizmy finančnej podpory (rozdielová zmluva, MPPNKP a pôžičky na pokrytie nákladov v období odstávky) sú podrobnejšie vysvetlené v oddieloch 3.3.1.3.2, 3.3.1.3.3 a 3.3.1.3.4.

(70)

(Cieľová) IRR je vo všeobecnosti minimálna úroveň návratnosti, ktorú investori akceptujú ako kompenzáciu za určitú úroveň rizika investičného projektu. Cieľová IRR sa často označuje ako „minimálna miera návratnosti“, čo je prahová hodnota, ktorá sa musí v prípade IRR projektu dosiahnuť alebo prekročiť, aby sa projekt realizoval. Teoreticky sa minimálna miera návratnosti rovná súčtu nákladov na kapitál (napr. vážených priemerných nákladov na kapitál alebo „WACC“) a minimálnej prémie. Inými slovami, ide o kombináciu mier návratnosti z porovnateľných projektov/aktív a úprav na zosúladenie s konkrétnym rizikovým profilom vrátane prémií špecifických pre projekt na pokrytie dodatočných nediverzifikovateľných rizík.

(71)

V tomto prípade vyrovnané náklady na elektrinu zodpovedajú minimálnej úrovni priemernej ceny elektriny (alebo realizačnej ceny v návrhu rozdielovej zmluvy), ktorá sa má dosiahnuť, aby projekt dlhodobej prevádzky dosiahol cieľovú IRR. Ako sa uvádza v odôvodnení 72 rozhodnutia o začatí konania, predbežná realizačná cena v podpisovom finančnom modeli, založená na predpoklade nákladov na modernizáciu jednotiek s dlhodobou prevádzkou vo výške približne [2 – 2,5] miliardy EUR, bola stanovená na úrovni [80 – 90] EUR za MWh (v hodnotách z roku 2022). Belgicko uvádza, že pri zvažovaní uplatnenia (posilneného) mechanizmu rozdelenia straty a zisku (úprava rizika trhovej ceny) sa môže realizačná cena vychádzajúca z podpisového finančného modelu pohybovať v rozmedzí od [80 – 90] EUR za MWh do [80 – 90] EUR za MWh (v hodnotách z roku 2022).

(72)

Belgicko tvrdí, že cieľová IRR je vzhľadom na rizikovosť projektu dlhodobej prevádzky konzervatívna miera návratnosti, ktorá vychádza: i) z vykonania referenčného porovnávania miery návratnosti iných investícií do jadrovej energie vo svete a iných aktív v energetickom sektore v Belgicku (pozri oddiel 3.3.1.3.1.1), ii) z posúdenia nákladov na kapitál podniku BE-NUC (WACC aj náklady na vlastný kapitál) na základe modelu oceňovania kapitálových aktív (pozri oddiel 3.3.1.3.1.2) a iii) zo simulácie očakávanej IRR upravenej podľa úpravy rizika trhovej ceny vzhľadom na aktualizované trhové podmienky, ktorá ukazuje, že očakávaná IRR projektu dlhodobej prevádzky sa v porovnaní s časom rokovaní o dohode o vykonávaní znížila (pozri oddiel 3.3.1.3.1.3).

(73)

Belgicko poskytlo medzinárodnú referenčnú hodnotu cieľových mier návratnosti a nákladov na kapitál pre spoločnosti prevádzkujúce jadrové elektrárne v rôznych zemepisných oblastiach, ako aj plynové elektrárne odmeňované podľa belgického kapacitného mechanizmu a spoločnosti prevádzkujúce iné typy infraštruktúry na prenos a uskladňovanie energie v Belgicku. Po prijatí rozhodnutia o začatí konania sa referenčné porovnávanie doladilo, najmä pokiaľ ide o ďalší opis povahy regulačných rámcov a možných dodatočných systémov ovplyvňujúcich rozdelenie rizika pre posudzované spoločnosti a projekty. V tabuľke 3 sa poskytuje prehľad verejnej cieľovej miery návratnosti alebo odhadov WACC v prípade referenčne porovnávaných projektov a spoločností.

Tabuľka 3

Verejné odhady WACC v prípade referenčne porovnávaných projektov/spoločností

(74)

Tabuľka 4 poskytuje prehľad prvkov, ktoré sa týkajú rizík v referenčne porovnávaných projektoch alebo spoločnostiach.

Tabuľka 4

Prvky týkajúce sa rizík v prípade referenčne porovnávaných projektov/spoločností

(75)

Podľa Belgicka toto referenčné porovnávanie poukazuje na tri prvky:

(76)

Belgicko sa preto domnieva, že cieľová IRR projektu vo výške 6 % – 8 % je v rámci pravdepodobného rozsahu trhovej návratnosti, ktorá nebude viesť k nadmernej kompenzácii.

(77)

Okrem referenčného porovnávania vykonaného na potvrdenie toho, či cieľová IRR vo výške 7 % je v rámci pravdepodobného rozsahu návratnosti zodpovedajúcej trhu, Belgicko poskytlo posúdenie nákladov na kapitál použitím dvoch ukazovateľov, WACC a nákladov na vlastný kapitál bez pákového efektu, keďže podnik BE-NUC nie je financovaný dlhom.

(78)

Belgicko získalo odhady WACC a nákladov na vlastný kapitál bez pákového efektu v rozsahu od 6,2 % do 7,4 % (čo v prípade projektu predstavuje rizikovú prémiu vo výške 3,1 % až 4,3 % nad bezrizikovou sadzbou). Podľa Belgicka to dokazuje a ďalej potvrdzuje, že cieľová IRR vo výške 7 % je primeraná a nevedie k nadmernej kompenzácii. V ďalších oddieloch je podrobnejšie vysvetlené, ako sa odhadoval rozsah WACC a nákladov na vlastný kapitál.

(79)

Prvou metrikou na odhad nákladov na kapitál sú WACC, ktoré predstavujú minimálnu mieru návratnosti, ktorú musí projekt ponúknuť, aby prilákal kapitál. Táto minimálna návratnosť predstavuje návratnosť, ktorú by mohli potenciálni investori dosiahnuť, ak by sa rozhodli investovať do iného projektu s rovnakými charakteristikami, pokiaľ ide o peňažné toky, harmonogram a riziko. WACC po zdanení sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

(80)

WACC sú teda súčtom i) nákladov na vlastný kapitál vážených v pomere k trhovej hodnote vlastného kapitálu v rámci celkového kapitálu (wE) a ii) nákladov na dlh (po zdanení) vážených podielom trhovej hodnoty dlhu na celkovom kapitáli (1-wE). Náklady na vlastný kapitál sa vypočítajú na základe modelu oceňovania kapitálových aktív (ďalej len „CAPM“), ktorý je štandardným modelom na meranie návratnosti požadovanej investorom na pokrytie alternatívnych nákladov hodnoty peňazí počas stanoveného investičného horizontu (bezriziková sadzba) a vystavenia trhovému riziku (51). Vystavenie trhovému riziku je zachytené hodnotou koeficientu beta vlastného kapitálu s pákovým efektom (β E ). Vzhľadom na volatilitu parametrov sa vstupy do modelu CAPM počítali v rozsahoch.

(81)

Pokiaľ ide o výpočet koeficientu beta vlastného kapitálu s pákovým efektom, Belgicko tvrdí, že vzhľadom na to, že spoločný podnik je novou spoločnosťou v súkromnom vlastníctve, ktorá vlastní dve existujúce jednotky s dlhodobou prevádzkou s očakávanou výrobou elektriny na 10 rokov, jeho beta sa nedá vypočítať na základe trhových alebo historických údajov, a preto sa musí odhadnúť prostredníctvom skupiny porovnateľných kótovaných spoločností. Keďže však neexistujú porovnateľné podniky verejných služieb, ktoré by mali 100 % podiel výroby jadrovej energie, Belgicko zvážilo vzorku piatich kótovaných európskych podnikov verejných služieb s najvyšším podielom jadrových činností, t. j. ide o porovnateľné projekty s 15 % až 65 % výroby pomocou jadrových elektrární v rámci diverzifikovaného portfólia (pozri tabuľku 5).

Tabuľka 5

Hodnoty koeficientu beta aktív v prípade porovnateľných podnikov verejných služieb s rôznym podielom jadrových činností

(82)

Belgicko vysvetlilo, že každý z podnikov verejných služieb je diverzifikovaný kótovaný podnik verejných služieb s určitým významným podielom aktív siete regulovaných na základe RBA a/alebo podporovaných aktív vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, na rozdiel od spoločného podniku, ktorý je súkromným subjektom so 100 % podielom výroby jadrovej energie podliehajúcej dohode o odmeňovaní. Systémovými rizikami odhadovanými na základe týchto porovnateľných spoločností by sa preto pravdepodobne podhodnotilo systémové riziko podniku BE-NUC.

(83)

Belgicko použilo parametre tabuľky 6 na dosadenie do vzorca WACC a na základe týchto a ďalších vstupov, ktoré sa pozorovali počas celého roka 2023, získalo teoretické WACC, ktoré sa pohybujú v rozmedzí 6,2 % až 7,4 %, vrátane prémie 3,1 % až 4,3 % nad bezrizikovou sadzbou.

Tabuľka 6

Odhad WACC podniku BE-NUC a kľúčové základné parametre

(84)

Druhou metodikou, založenou na nákladoch na vlastný kapitál, sa meria požadovaná návratnosť projektu pre akcionárov za predpokladu, že neexistuje žiadne dlhové financovanie, ako je to v prípade projektu LTO. Hoci prístup založený na nákladoch na vlastný kapitál takisto využíva CAPM, spolieha sa na náklady na vlastný kapitál bez pákového efektu (t. j. bez zadlženia) (52). Náklady na vlastný kapitál bez pákového efektu sa vypočítajú takto:

(85)

Na odhad každého parametra rovnice na výpočet nákladov na vlastný kapitál sa použil tento postup (pozri tabuľku 7):

(86)

Dosadením odhadov uvedených v predchádzajúcom texte do rovnice na výpočet nákladov na vlastný kapitál sa získa odhad nákladov na vlastný kapitál bez pákového efektu v rozsahu od 6,2 % do 7,5 % (pozri tabuľku 7) vrátane prémie vo výške 3,1 % až 4,3 % nad bezrizikovou sadzbou, čo je v súlade s výsledkami získanými pre WACC.

Tabuľka 7

Odhady nákladov na vlastný kapitál bez pákového efektu podniku BE-NUC a základné parametre (celý rozsah)

(87)

Po zohľadnení uvedených odhadovaných parametrov (pre možné rozsahy v priebehu roka 2023) Belgicko odhaduje pre náklady na vlastný kapitál bez pákového efektu v čase dohody medzi stranami v roku 2023 tri pravdepodobné scenáre, čo zodpovedá rozpätiu od 6,8 % do 7,3 % (pozri tabuľku 8).

Tabuľka 8

Tri scenáre pre náklady na vlastný kapitál bez pákového efektu podniku BE-NUC (znížený rozsah)

(88)

Belgicko uznáva, že prístup CAPM na odhad nákladov na kapitál podniku BE-NUC poskytuje vzhľadom na nedostatok priamo porovnateľných kótovaných spoločností a osobitosti rizikového profilu a prístupu k financovaniu projektu obmedzené možnosti (54). Belgicko poukazuje najmä na špecifickosť jadrového sektora a obmedzenú porovnateľnosť s inými súbormi majetku.

(89)

Okrem toho Belgicko rozoberá rôzne prémie, ktoré investori zvyčajne požadujú pri investovaní do porovnateľných dlhodobých investičných projektov v praxi oproti odhadu WACC odvodenému na základe prístupu CAPM. Belgicko uvádza jedno z možných zdôvodnení potreby započítať túto prémiu oproti odhadu WACC v súvislosti s rizikom zablokovania kapitálu v prípade dlhodobých investičných projektov, ktoré nemožno diverzifikovať a v prípade ktorého sa za jeho znášanie podľa CAPM neodmeňuje (55). Okrem toho ďalší argument, ktorý sa uvádza na zdôvodnenie potreby započítať prémiu, súvisí s nedostatkom kapitálu na dosiahnutie cieľov energetickej politiky v Európe, keďže medzi dostupnými projektmi vládne značná konkurencia v oblasti investícií, čo zvyšuje požadovanú mieru návratnosti na prilákanie kapitálu. Belgicko tvrdí, že medzi podnikmi verejných služieb je bežnou praxou pripočítavať prémiu v rozsahu od 1,5 % do 4 %, a uvádza niekoľko príkladov, ktoré to dokazujú (56). Belgicko napokon uvádza, že ďalším dôvodom na započítanie finančnej prémie oproti odhadu WACC je prémia za nelikviditu (57) vzhľadom na povahu tejto investície, ktorá je podložená akademickými štúdiami (v ktorých sa uvádza relevantný rozsah od 0,7 % do 7,3 %) (58) aj odborníkmi v odvetví (59). Tieto prémie by sa mohli pripočítať k odhadom WACC alebo nákladov na vlastný kapitál odvodeným prostredníctvom prístupu CAPM, ako je vysvetlené v predchádzajúcich oddieloch, a predstavujú zdôvodnenie tvrdenia Belgicka, že cieľová IRR je vzhľadom na rizikovosť projektu konzervatívna miera návratnosti.

(90)

Belgicko vysvetľuje, že úprava rizika trhovej ceny má za následok, že cieľová IRR po úprave o riziko trhovej ceny sa dynamicky mení v rozmedzí od 6 % do 8 %. Belgicko tvrdí, že aj keď je cieľová IRR stanovená na úrovni 7 % pred úpravou o riziko trhovej ceny, za súčasných trhových podmienok (s nižšími očakávanými trhovými cenami ako v čase podpisového finančného modelu) možno očakávať nižšiu IRR, ako bola odhadovaná v čase rokovaní o dohode o odmeňovaní.

(91)

Belgicko na preukázanie tejto skutočnosti poskytlo analýzu vývoja očakávaní trhu v období 2025 – 2035 od rokovaní o dohode o odmeňovaní na základe rôznych zdrojov a vplyvu týchto revidovaných prognóz na očakávanú IRR projektu dlhodobej prevádzky (prostredníctvom uplatnenia úpravy o riziko trhovej ceny).

(92)

Graf 1 zobrazuje počiatočné cenové krivky na konci roka 2023 (t. j. v čase podpisu dohôd). V rôznych cenových prognózach začínajú trhové ceny – v ústrednom scenári znázornenom plnými čiarami – na hodnote 120 EUR za MWh v roku 2025 a v období do roku 2033 klesajú na priemernú hodnotu 87 EUR za MWh.

Graf 1

Počiatočné cenové krivky pri základnom zaťažení v podpisovom finančnom modeli (EUR/MWh) (hodnoty z roku 2022)

(93)

Graf 2 ukazuje, že súčasné prognózy cien elektriny podľa ústredného scenára (60), zobrazené plnými čiarami, sa v porovnaní s prognózami použitými v čase podpisového finančného modelu znížili. […] prognóza cien v ústrednom scenári v 4. štvrťroku 2022, ktorá sa okrem iného používa ako referenčná krivka v podpisovom finančnom modeli, je napríklad v tomto grafe znázornená červenou bodkovanou čiarou. Zatiaľ čo na konci roka 2022 sa predpokladalo, že v roku 2025 budú ceny dosahovať výšku 120 EUR za MWh, v súčasnosti sa predpokladá, že v roku 2025 budú na úrovni 85 EUR za MWh alebo ešte nižšie. Predpokladané veľkoobchodné ceny elektriny sa v dôsledku vývoja na trhu od roku 2022 v nasledujúcom desaťročí znížili, okrem iného najmä pre klesajúce prognózy cien surovín (plyn a CO2). Graf 2 takisto ukazuje, že podľa súčasných prognóz ústredného scenára budú ceny v období od roku 2025 do roku 2035 relatívne stabilné a budú sa pohybovať v rozmedzí od 69 EUR za MWh do 86 EUR za MWh.

Graf 2

Cenové krivky pri základnom zaťažení aktualizované na jeseň 2024 (EUR/MWh) (hodnoty z roku 2022)

(94)

Belgicko na základe uvedených údajov dospelo k záveru, že očakávania trhových cien sa znížili.

(95)

Belgicko tvrdí, že sivá oblasť znázornená v uvedených grafoch predstavuje cenové pásmo (ako sa pôvodne predpokladalo v dohode o odmeňovaní) pre úpravy cieľovej IRR podľa úpravy rizika trhovej ceny, t. j. rozsah trhových cien, v rámci ktorého sa cieľová IRR upravuje (61). Nižšie očakávania trhových cien potom naznačujú pokles očakávanej IRR upravenej podľa úpravy rizika trhovej ceny. Podľa parametrov úpravy rizika trhovej ceny pôvodne predpokladaných v dohode by sa očakávaná IRR projektu dlhodobej prevádzky v 3. štvrťroku 2024 očakávala na úrovni 6,7 % (ak sa splnia všetky predpoklady z podpisového finančného modelu). Ak by sa parametre úpravy rizika trhovej ceny (pozri oddiel 3.3.1.3.2), v dôsledku ktorých sú príjmy a IRR podniku BE-NUC citlivejšie na trhové cenové podmienky, aktualizovali, očakávaná IRR by sa pri rovnakých cenových prognózach znížila na úroveň 6,5 % (ak sú splnené všetky predpoklady z podpisového finančného modelu) (pozri tabuľku 9).

Tabuľka 9

Očakávaná IRR (s pôvodnou a aktualizovanou úpravou rizika trhovej ceny) v porovnaní s cieľovou IRR (3. štvrťrok 2024)

(96)

Rozdielová zmluva sa bude uplatňovať medzi belgickým štátom a podnikom BE-NUC, ako aj medzi belgickým štátom a spoločnosťou Luminus, druhým spoluvlastníkom dvoch jadrových reaktorov. To znamená, že belgický štát bude garantovať vopred stanovenú cieľovú cenu („realizačnú cenu“) za súhrnné merané množstvo elektriny vyrobené jednotkami s dlhodobou prevádzkou, ktorá sa bude indexovať počas celého obdobia trvania dohody o odmeňovaní. Ak je trhová referenčná cena vyššia ako realizačná cena, podniky BE-NUC a spoločnosť Luminus zaplatia belgickému štátu kladný rozdiel vynásobený skutočným meraným výkonom. Ak je trhová referenčná cena nižšia, belgický štát zaplatí podniku BE-NUC a spoločnosti Luminus záporný rozdiel vynásobený skutočným meraným výkonom. Vyrovnávacie platby sa stanú splatnými v prvý deň dodávky elektriny (deň, keď príslušná jednotka s dlhodobou prevádzkou po prvýkrát dodá elektrinu do siete vysokého napätia po svojom pôvodnom právne stanovenom dátume ukončenia) a budú sa vyplácať v pomere k podielu podniku BE-NUC a spoločnosti Luminus na elektrine vyrobenej jednotkami s dlhodobou prevádzkou.

(97)

Toto sú hlavné parametre rozdielovej zmluvy:

(98)

Podľa Belgicka je na základe nezávislej analýzy spoločnosti Compass Lexecon (62) pôvodný výber spotovej ceny na dennom trhu ako trhovej referenčnej ceny v rozdielovej zmluve vhodný v kontexte projektu dlhodobej prevádzky, najmä v období prác v súvislosti s dlhodobou prevádzkou (fáza opätovného spustenia do 31. decembra 2028). Belgicko okrem toho tvrdí, že flexibilita zakotvená v dohode o odmeňovaní otvára priestor pre alternatívne voľby trhovej referenčnej ceny počas trvania dohody v závislosti od vývoja situácie na belgickom trhu a jeho potrieb, pričom sa zachováva rovnováha medzi rizikom a návratnosťou pôvodného návrhu rozdielovej zmluvy. Belgicko ďalej odôvodňuje používanie denného trhu na základe týchto prvkov:

(99)

Vypracovanie štúdie o stratégii riadenia trhového rizika orgánu BE-WATT (protistrany rozdielovej zmluvy) zadala federálna verejná služba pre hospodárstvo. Cieľom prebiehajúcej štúdie je podniknúť prípravné kroky na uvedenie do prevádzky orgánu BE-WATT, najmä pokiaľ ide o úlohu tohto subjektu v oblasti riadenia rizík. Predovšetkým:

(100)

Pôvodný výber trhovej referenčnej ceny môže belgická vláda ako protistrana dohody o odmeňovaní prehodnotiť až trikrát počas trvania dohody na základe súhlasu podniku BE-NUC a spoločnosti Luminus, a to od konca počiatočného obdobia prác v súvislosti s dlhodobou prevádzkou, napr. v závislosti od vývoja situácie na belgickom trhu a jeho potrieb, pričom sa zachováva rovnováha medzi rizikom a návratnosťou pôvodného návrhu rozdielovej zmluvy.

(101)

Realizačná cena sa bude každoročne indexovať s odkazom na vážený výpočet indexácie a môže sa v určitých obdobiach revidovať:

(102)

Realizačná cena sa vypočíta na základe informácií z podrobného finančného modelu, ktorý vypracuje a aktualizuje podnik BE-NUC v rámci parametrov oznámených Belgickom. Finančný model (a jeho prípadné aktualizácie) podlieha schváleniu protistrany dohody o odmeňovaní. Ak sa takéto schválenie odoprie, podnik BE-NUC a protistrana dohody o odmeňovaní môžu postúpiť rozhodnutie o takejto otázke finančného modelu nezávislému expertovi v súlade so stanoveným postupom rozhodnutia expertom.

(103)

Belgicko tvrdí, že vďaka rozdielovej zmluve sa znižuje vystavenie podniku BE-NUC trhovému riziku a zmenám trhových cien.

(104)

Belgicko tvrdí, že hoci sa vďaka rozdielovej zmluve znižuje vystavenie podniku BE-NUC trhovému riziku a zmenám trhových cien, rozdielová zmluva obsahuje mechanizmy rozdelenia rizika, ktoré by mali zabezpečiť, aby bol podnik BE-NUC stále vystavený určitému trhovému riziku a stimulom. Dohoda o odmeňovaní zahŕňa najmä mechanizmus rozdelenia straty a zisku (úpravu rizika trhovej ceny), keď sa ukáže, že trhové ceny sú nižšie alebo vyššie ako realizačná cena.

(105)

Cieľom úpravy rizika trhovej ceny je motivovať podnik BE-NUC, aby optimalizoval svoju štruktúru nákladov pred stanovením a revíziou realizačnej ceny (2025/2029), maximalizoval výkon reaktorov, keď sa očakávajú vysoké ceny a blíži sa nedostatok elektriny v sústave, a zmiernil neočakávané zisky.

(106)

Úprava rizika trhovej ceny sa odvodí a vypočíta takto:

(107)

V pôvodnom návrhu úpravy rizika trhovej ceny (ďalej len „pôvodná úprava rizika trhovej ceny“) sa rozsah medzi realizačnou cenou a hornou (resp. dolnou) prahovou hodnotou rozdelil na 30 kladných (resp. záporných) „hodnôt úpravy rizika trhovej ceny“. V porovnaní s „pôvodnou úpravou rizika trhovej ceny“ sa „aktualizovaná úprava rizika trhovej ceny“ aktivuje rýchlejšie, t. j. mechanizmus rozdelenia straty a zisku zodpovedá pásmu trhovej ceny s intervalmi +/– 20 % namiesto +/– 30 %.

(108)

V dôsledku toho Belgicko tvrdí, že (aktualizovaná) úprava rizika trhovej ceny poskytuje podniku BE-NUC silné alebo silnejšie stimuly na:

(109)

Belgicko okrem toho uvádza, že v upravenom návrhu rozdielovej zmluvy sa právomoc rozhodovať o tom, kedy sa má prijať rozhodnutie o ekonomickej modulácii, prenáša na partnera v rámci DSEM (pozri oddiel 3.3.1.5). Odmeňovanie podľa DSEM nebude len pevne stanovené, ako sa pôvodne plánovalo, ale okrem pevne stanovenej časti bude zahŕňať aj variabilnú časť, a tak sa poskytnú stimuly, aby sa obmedzené množstvo modulácií v objeme 30 na palivový cyklus využilo čo najlepšie (pozri odôvodnenie 13). V porovnaní s pôvodným návrhom rozdielovej zmluvy, podľa ktorého sa rozhodnutia o modulácii prijímali na základe pevne stanovenej prahovej hodnoty modulácie, sa upravený návrh rozdielovej zmluvy už nespolieha na pevne stanovenú prahovú hodnotu modulácie, ale stimuluje k tomu, aby sa modulácia vykonávala v čase, keď sa najviac vyplatí (t. j. keď sa očakáva, že ceny budú dostatočne dlhé obdobie hlboko v mínuse). Odmeňovanie podľa DSEM je podrobne opísané v oddiele 3.3.1.5.2.

(110)

Belgicko napokon tvrdí, že z dôvodov uvedených v odôvodnení 80 rozhodnutia o začatí konania je rozdielová zmluva vhodným a primeraným nástrojom na riešenie zistených zlyhaní trhu a špecifických jadrových rizík, čím sa dosiahnu ciele opatrenia a zároveň sa zachovajú účinné trhové signály. Belgicko spresňuje, že všetky výnosy z rozdielovej zmluvy budú plynúť do všeobecného štátneho rozpočtu, ale budú podliehať samostatnému účtovníctvu. Použijú sa predovšetkým na financovanie platieb protistrany dohody o odmeňovaní v rámci rozdielovej zmluvy. Ak by výnosy z rozdielovej zmluvy presiahli sumy potrebné na financovanie nákladov na rozdielovú zmluvu, mohli by sa použiť na financovanie nákladov na inú rozdielovú zmluvu. Belgicko sa zaväzuje, že všetky zostávajúce výnosy z rozdielovej zmluvy sa použijú na účely ich rozdelenia podnikom. Belgicko sa ďalej zaväzuje, že bude Komisiu informovať, ak sa výnosy z rozdielovej zmluvy rozdelia podnikom, a v prípade potreby takéto opatrenie oznámi. Belgicko takisto potvrdzuje, že zahrnulo doložky o sankciách v prípade neoprávneného jednostranného predčasného ukončenia rozdielovej zmluvy.

(111)

Ak príjmy podniku BE-NUC nepostačujú na pokrytie nákladov splatných v ktoromkoľvek mesiaci podľa dohody o prevádzke a údržbe, ako aj akýchkoľvek iných prevádzkových nákladov, nákladov na palivo a nákladov na údržbu ako kapitálových výdavkov potrebných na prevádzku jednotiek s dlhodobou prevádzkou, protistrana dohody o odmeňovaní musí podniku BE-NUC uhradiť schodkové platby na zabezpečenie dostatočného peňažného toku na pokrytie týchto nákladov, aby sa zabezpečila dlhodobá ekonomická životaschopnosť spoločného podniku (63).

(112)

MPPNKP pozostávajú z dvoch zložiek: minimálne prevádzkové náklady: i) platba za výpadok príjmov na zabezpečenie dostatočných peňažných tokov na pokrytie nákladov potrebných na prevádzku jednotiek s dlhodobou prevádzkou a zabezpečenie dlhodobej ekonomickej životaschopnosti spoločného podniku a ii) 50 % ochrana nákladov na investovaný kapitál vo vzťahu k amortizovaným kapitálovým nákladom na predĺženie životnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou (každé tri roky).

(113)

Belgicko tvrdí, že každá jednotlivá udalosť, v dôsledku ktorej by sa znížila dostupnosť jednotiek s dlhodobou prevádzkou na významné obdobie v priebehu roka, a/alebo opakované odstávky počas niekoľkých rokov môžu viesť k značným stratám pre podnik BE-NUC.

(114)

Belgicko požiadalo spoločnosť Electrabel, aby na základe historických údajov zhodnotila riziko závažných neočakávaných udalostí počas životnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou. Spoločnosť Electrabel tvrdí, že je vysoko pravdepodobné, že počas 10-ročného obdobia predĺženia životnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou dôjde k významnej neplánovanej udalosti (64). Spoločnosť Electrabel na preukázanie tejto skutočnosti identifikovala pre každý zo siedmich jadrových reaktorov počas 11-ročného obdobia medzi rokmi 2012 a 2022 prípady, keď neboli v minulosti dostupné (pozri tabuľku 10). Spoločnosť Electrabel tvrdí, že tento prístup opierajúci sa o prípady v minulosti poskytuje užitočné poznatky z týchto dôvodov:

(115)

Z údajov uvedených v tabuľke 10 vyplýva, že v období rokov 2012 – 2022 došlo na všetkých siedmich jadrových zariadeniach k udalostiam významnej neplánovanej nedostupnosti mimo kontroly prevádzkovateľa jadrového zariadenia, čo malo za následok priemernú nedostupnosť na úrovni 59 % na zariadenie (okrem plánovaných odstávok), čo zodpovedá priemernej nedostupnosti sedem mesiacov na jednu udalosť. V období rokov 2012 – 2022 sa v prípade siedmich belgických jadrových zariadení spolu vyskytlo 11 udalostí významnej neplánovanej nedostupnosti. Medzi dôvody neočakávaných udalostí nedostupnosti patrili vodíkové vločky v tlakovej nádobe reaktora, degradácia betónu (ktorá si vyžiadala dôležité opravy), poruchy zariadení, úniky a sabotáž. Belgicko preto uvádza, že na jeden reaktor pripadá v priemere približne 1,6 (11/7) významných neplánovaných udalostí nedostupnosti za desaťročie.

(116)

Belgicko tvrdí, že ak je v prevádzke viacero jadrových zariadení (alebo jadrový park), strata príjmov počas obdobia poruchy jedného alebo viacerých zariadení sa môže čiastočne kompenzovať príjmami z ostatných zariadení. V prípade projektu dlhodobej prevádzky sa však očakáva, že tieto systémové riziká (udalosti spojené s nedostupnosťou, ktoré postihnú väčšinu zariadení v rovnakom čase) sa zvýšia, keďže belgický jadrový park sa od roku 2025 zmenší a stane sa menej diverzifikovaným, a to tým viac, že dve jednotky s dlhodobou prevádzkou sú založené na rovnakej technológii. Závažná udalosť, ktorá by postihla obidve jednotky s dlhodobou prevádzkou na podstatnú časť roka, sa preto nepovažuje za nepravdepodobnú.

(117)

Pravdepodobnosť nedostupnosti zariadenia na úrovni 59 %, čo sa rovná približne siedmim mesiacom, zodpovedá priemernému trvaniu jednej významnej neplánovanej udalosti nedostupnosti. Spoločnosť Electrabel považuje toto trvanie na základe vlastných skúseností s prevádzkou jednotiek s dlhodobou prevádzkou v Belgicku za realistický odhad, keďže významné udalosti si pred opätovným spustením jadrových reaktorov vyžadujú dôležité inžinierske práce, obstaranie náhradných dielov, analýzu vplyvu na bezpečnosť a rozsiahlejšie rokovania s orgánom pre jadrovú bezpečnosť.

(118)

Belgicko ďalej vysvetľuje, že pravidelné periodické hodnotenia bezpečnosti na základe usmernenia MAAE SSG-25 (66), ktoré sa vykonávajú každých desať rokov od začiatku prevádzky, viedli k významnej modernizácii konštrukcie a investíciám, aby sa zvládlo starnutie a zastarávanie jadrových zariadení a pomohlo sa zachovať ich bezpečnosť a spoľahlivosť. Napriek týmto pravidelným hodnoteniam však prevádzkovateľ jadrového zariadenia nemôže vylúčiť, že sa vyskytnú nové problémy, ktoré spôsobia významné obdobia nedostupnosti jadrových zariadení.

(119)

S cieľom odhadnúť vplyv výskytu významnej neplánovanej udalosti nedostupnosti na podnik BE-NUC počas obdobia predĺženia životnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou a vplyv MPPNKP Belgicko zvážilo pravdepodobné scenáre závažných udalostí nedostupnosti (pozri tabuľku 11) na základe údajov uvedených v tabuľke 10. Rovnako ako v prípade iných posúdení aj v prípade ilustratívnych výpočtov vychádzalo Belgicko z podpisového finančného modelu z 13. decembra 2023.

(120)

Belgicko tvrdí, že z uvedenej analýzy vyplýva, že MPPNKP sú navrhnuté tak, aby pokryli účinky potenciálnych závažných udalostí ohrozujúcich ekonomickú životaschopnosť spoločného podniku, a ponechávajú spoločný podnik, aby znášal mnohé riziká nedostupnosti: v scenári 1 sa MPPNKP aktivujú, ak by došlo k priemerne závažnej udalosti, a nezaručujú návratnosť pre akcionárov, ktorí naďalej znášajú riziko, že sa im investície nevrátia.

(121)

Ako už bolo ukázané, MPPNKP by v niektorých scenároch mohli potenciálne viesť k relatívne značným nákladom pre belgický štát, keďže sa aktivujú na riešenie udalostí nedostupnosti s vysokým vplyvom. Belgicko na riešenie tejto otázky zaviedlo strop pre platby MPPNKP. Protistrana dohody o odmeňovaní (belgický štát) preto uplatní svoje právo ukončiť zmluvu podľa dohodu o odmeňovaní (67) v prípade, že MPPNKP dosiahnu vyplatenú sumu vo výške 2 miliardy EUR (ďalej len „aktivácia MPPNKP“), ak sa to javí ako vhodné okrem iného vzhľadom na:

(122)

Belgicko tvrdí, že existujú okolnosti, za ktorých by ukončenie nebolo vhodné:

(123)

V prípade, že sa protistrana dohody o odmeňovaní rozhodne nevyužiť svoje právo (práva) ukončiť zmluvu, Belgicko predloží svoje odôvodnenie Komisii na účely hodnotenia.

(124)

Suma, pri ktorej sa aktivujú MPPNKP, zodpovedá hornej hranici platieb MPPNKP v scenári, keď sú obidve jednotky s dlhodobou prevádzkou súčasne nedostupné počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov. Očakávané platby MPPNKP z dvojročných odstávok budú skutočne závisieť od roku, v ktorom sa uvedené odstávky uskutočnia. Belgicko poskytlo ročné výpočty ročných platieb MPPNKP a súčty za dva po sebe nasledujúce roky (pozri tabuľku 12) na základe predbežných prognóz z podpisového finančného modelu z 13. decembra 2023.

Tabuľka 12

Simulácia platieb MPPNKP

(125)

Na odhad dvojročného referenčného obdobia, ktoré sa použilo na výpočet navrhovaného stropu pre platby MPPNKP vo výške 2 miliardy EUR, Belgicko uvádza niekoľko príkladov jadrových reaktorov, ktoré boli v Spojených štátoch z technických dôvodov natrvalo odstavené (keďže v Európe sa to zatiaľ nestalo) (68). Podľa Belgicka tieto príklady ukazujú, že dvojročné referenčné obdobie je v súlade s priemyselnou realitou, keďže obdobie dvoch rokov od zistenia problému, ktorý si vyžaduje odstavenie obidvoch jednotiek s dlhodobou prevádzkou, možno zvyčajne považovať za primeraný hraničný bod na riešenie otázky, či pokračovať v opravách, alebo na zváženie konečného odstavenia.

(126)

Na to, aby MPPNKP plnili svoju funkciu, si podnik BE-NUC buď od svojich akcionárov, alebo od externej strany, zaobstará nástroj na poskytovanie prevádzkového kapitálu (ďalej len „NPPK“) najneskôr k prvému dátumu opätovného spustenia zariadení s dlhodobou prevádzkou. NPPK slúži na financovanie potreby prevádzkového kapitálu vyplývajúcej z prevádzky jednotiek s dlhodobou prevádzkou. Podnik BE-NUC bude môcť čerpať prostriedky z NPPK, ak rozdiel medzi jeho príjmami peňažných prostriedkov a výdavkami peňažných prostriedkov bude nižší ako odhadované prevádzkové výdavky na nadchádzajúce obdobie čerpania stanovené v dohode o odmeňovaní. Suma NPPK musí byť minimálne vo výške priemerných súhrnných odhadovaných prevádzkových výdavkov za obdobie troch mesiacov. NPPK v skutočnosti slúži ako mostík v rámci roka k ročným MPPNKP a funguje ako revolvingový úverový nástroj, ktorý by sa v prípade čerpania každoročne splácal z MPPNKP poskytnutých Belgickom.

(127)

Podmienky NPPK, ktorý bude zaobstaraný za trhových podmienok najneskôr k prvému dátumu opätovného spustenia zariadení s dlhodobou prevádzkou, ktorý nastane, zatiaľ nie sú známe. Belgicko však ďalej spresnilo, že úroková sadzba NPPK sa určí použitím rovnakej metodiky, aká bola dohodnutá pre akcionárske pôžičky (pozri odôvodnenie 63).

(128)

Okrem MPPNKP, ktorými sa zabezpečuje finančná stabilita počas celého 10-ročného obdobia predĺženia životnosti, poskytne belgická vláda počas prvých troch rokov projektu dlhodobej prevádzky (fáza opätovného spustenia) pôžičku podniku BE-NUC a spoločnosti Luminus za rovnakých podmienok. Výška pôžičky sa určí na základe ich pomerného podielu na jednotkách s dlhodobou prevádzkou, a teda ich príslušného podielu na odstavení a prevádzkových nákladoch k 1. júlu 2025. Ako Belgicko uviedlo, pôžičky na pokrytie nákladov v období odstávky sa poskytujú na zabezpečenie likvidity do roku 2028, keďže v dôsledku prác v súvislosti s dlhodobou prevádzkou nemožno prevádzkové náklady financovať z peňažných tokov.

(129)

Pôžičky na úhradu nákladov v období odstávky, ktoré sa poskytujú so zhora ohraničenou úrokovou sadzbou a splácajú sa podľa stanoveného splátkového kalendára, sa skladajú z dvoch rôznych nástrojov (t. j. jeden na jednotku s dlhodobou prevádzkou), z ktorých každý sa skladá z dvoch tranží:

(130)

Podmienky pôžičiek na úhradu nákladov v období odstávky sú uvedené v odôvodnení 96 rozhodnutia o začatí konania a neboli zmenené. Pôžičky na úhradu nákladov v období odstávky sú splatné s úrokom do 6 % a sú rovnocenné s návratnosťou pre akcionárov. Pokiaľ ide o metodiku stanovenia úrokovej sadzby, Belgicko vysvetľuje, že táto sadzba bola výsledkom rokovaní medzi stranami dohody o odmeňovaní a že maximálna sadzba vo výške 6 % zodpovedá dolnej hranici cieľového rozmedzia IRR od 6 % do 8 % (vzhľadom na úpravu rizika trhovej ceny).

(131)

Ako sa uvádza v odôvodnení 97 rozhodnutia o začatí konania, očakáva sa, že pôžičky na pokrytie nákladov v období odstávky sa budú čerpať v celkovej výške [500 – 700] miliónov EUR v […] splátkach od […] do […], pričom sa splatia v troch splátkach od […] do […] vrátane kapitalizovaných úrokov. Tieto výpočty a sumy budú aktualizované vo finančnom modeli schválenom protistranou dohody o odmeňovaní v priebehu roka 2025 pred dátumom opätovného spustenia zariadení s dlhodobou prevádzkou, a to na základe nákladov na predĺženie prevádzky podľa požiadaviek na jadrovú bezpečnosť stanovených Belgickou agentúrou pre jadrovú bezpečnosť, odhadnutých na základe predložených cenových ponúk dodávateľov.

(132)

Belgicko tvrdí, že pôžičky na pokrytie nákladov v období odstávky nie sú pre akcionárov neprimerane výhodné: riziká nedosiahnutia očakávanej návratnosti sú proporcionálne rozdelené medzi akcionárov spoločného podniku a protistranu dohody o odmeňovaní, keďže pri nižších ziskoch sa zníži IRR projektu dlhodobej prevádzky aj pôžičky na pokrytie nákladov v období odstávky. Pôžičky na pokrytie nákladov v období odstávky sa v skutočnosti nebudú splácať (vôbec) len vtedy, ak projekt dlhodobej prevádzky nebude generovať dostatočné zisky na vyplatenie akýchkoľvek výnosov z investícií akcionárov (69). Belgicko preto tvrdí, že pôžičky na pokrytie nákladov v období odstávky neprinášajú poskytovateľovi podľa dohody o odmeňovaní žiadne ďalšie riziká nad rámec rizík spojených s výkonnosťou a ziskovosťou projektu dlhodobej prevádzky, keďže tento nástroj sa nepoužíva na financovanie kapitálových výdavkov (len amortizovaných kapitálových nákladov na predĺženie životnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou počas fázy opätovného spustenia).

(133)

Podľa dohody o prevádzke a údržbe má spoločnosť Electrabel vykonávať pre podnik BE-NUC:

(134)

Niektoré služby sú výslovne vylúčené z dohody o prevádzke a údržbe vrátane služieb, prác alebo činností súvisiacich s vyradením z prevádzky a demontážou jednotiek s dlhodobou prevádzkou, za ktoré je naďalej zodpovedná spoločnosť Electrabel (pozri oddiel 3.3.2.4).

(135)

Podľa článku 12.1 dohody o prevádzke a údržbe a s výhradou určitých úprav a výnimiek podnik BE-NUC zaplatí spoločnosti Electrabel 89,807 % (čo odráža podiel spoločnosti Luminus vo výške 10,193 % jednotiek s dlhodobou prevádzkou) všetkých nákladov vynaložených na poskytovanie služieb týkajúcich sa zariadení s dlhodobou prevádzkou a služieb týkajúcich sa prevádzky a údržby, plus príslušnú maržu, ktorá predstavuje:

(136)

Belgicko tvrdí, že výška marží je v súlade s maržami uplatnenými v rámci dohody o partnerstve so spoločnosťou Luminus týkajúcej sa zariadení s dlhodobou prevádzkou (ktorá sama osebe zahŕňa širokú škálu služieb, okrem iného aj prevádzku a údržbu). Pôvodná dohoda, ktorá sa vzťahuje na podobné služby pre tretiu stranu, spoločnosť Luminus, uzatvorená 26. júna 2003 a opätovne potvrdená 13. decembra 2023, je relevantným odkazom na podporu stanoviska, že dohoda o prevádzke a údržbe odráža náklady na prevádzku jadrových zariadení za bežných trhových podmienok. Belgicko okrem toho tvrdí, že finančné riziká, ktoré znáša spoločnosť Electrabel, sú väčšie ako v rámci dohody o partnerstve so spoločnosťou Luminus, keďže podľa dohody o prevádzke a údržbe sa marža spoločnosti Electrabel zníži v prípade (neospravedlniteľného) prekročenia nákladov (t. j. nákladov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte navrhnutom spoločnosťou Electrabel a potvrdenom stranami dohody) a v prípade nedostupnosti elektrárne nad stanovený rámec.

(137)

Belgicko navyše uvádza, že dohoda o prevádzke a údržbe obsahuje určité kontroly nákladov vrátane práva podniku BE-NUC kontrolovať výpočet poplatkov a výkon služieb spoločnosťou Electrabel a požadovať referenčné preskúmanie cien účtovaných spoločnosťou Electrabel za technické partnerské služby.

(138)

Napokon bude spoločnosť Electrabel ako (jediný) prevádzkovateľ jednotiek s dlhodobou prevádzkou a poskytovateľ služieb podniku BE-NUC podľa dohody o prevádzke a údržbe motivovaná k dosiahnutiu technickej a ekonomickej výkonnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou. Podľa dohody o prevádzke a údržbe najmä:

(139)

V dôsledku toho Belgicko dospelo k záveru, že dohoda o prevádzke a údržbe je obmedzená na pokrytie vzniknutých nákladov a že finančné podmienky dohody o prevádzke a údržbe sú stanovené tak, aby odrážali trhové podmienky.

(140)

Hoci spoločnosť BE-NUC bude technickým vlastníkom 89,807 % elektriny vyrobenej jednotkami s dlhodobou prevádzkou (zvyšných 10,193 % vlastní spoločnosť Luminus), prevedie vlastníctvo tejto elektriny na energetického manažéra, ktorý ju bude predávať (70). Na tento účel podnik BE-NUC uzatvorí DSEM s partnerom, ktorý nakupuje elektrinu od podniku BE-NUC a predáva ju.

(141)

V DSEM sa stanovia kľúčové podmienky a rozdelenie rizík a následne sa v rámci stanovených parametrov podrobne určí stratégia predkladania ponúk a nerovnováhy a úloha manažéra predaja energie (ďalej len „partner v rámci DSEM“) v súvislosti s ňou. Partner v rámci DSEM, vymenovaný podľa DSEM, bude nákupcom a vlastníkom podielu podniku BE-NUC na elektrine vyrobenej jednotkami s dlhodobou prevádzkou a vzťahuje sa na neho vopred definovaná stratégia predkladania ponúk a nerovnováhy. Stratégia predkladania ponúk a nerovnováhy sa môže priebežne revidovať a meniť podľa postupu podrobne opísaného v dohode o odmeňovaní. Belgická vláda (BE-WATT) ako protistrana dohody o odmeňovaní môže uložiť stratégiu predkladania ponúk a nerovnováhy v rozsahu, v akom dodržiava podmienky stratégie predkladania ponúk a nerovnováhy stanovené v dohode o odmeňovaní. Partner v rámci DSEM má v tejto záležitosti poradnú úlohu.

(142)

Aby sa vyrobená elektrina dostala na veľkoobchodný trh s elektrinou konkurenčným a transparentným spôsobom, spoločnosť Electrabel a belgický štát sa dohodli, že na tieto služby vypíšu verejnú súťaž, čím sa zabezpečí transparentnosť a hospodárska súťaž (pozri oddiel 3.3.1.5.1). Na postup obstarávania sa vzťahuje zákon o verejnom obstarávaní a všetky súvisiace potrebné záruky.

(143)

Belgicko uvádza, že postup obstarávania sa uskutočňuje dobrovoľne v súlade s belgickým zákonom o verejnom obstarávaní zo 17. júna 2016 a kráľovským dekrétom z 18. júna 2017 o verejnom obstarávaní v sektoroch verejných služieb (71).

(144)

Zákazka na poskytovanie služieb energetického manažérstva bude zadaná prostredníctvom rokovacieho konania s predchádzajúcim zverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (72), čo je v sektore verejných služieb štandardný postup. Výzva na predkladanie ponúk bola uverejnená na príslušných belgických platformách (73) a platformách EÚ (74), čo umožňuje všetkým potenciálnym záujemcom zúčastniť sa na postupe obstarávania.

(145)

Vzhľadom na dôležitosť ponúkanej služby a citlivosť z hľadiska hospodárskej súťaže Belgicko zaviedlo dodatočné ustanovenia a záruky, aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov DSEM a primerané poskytovanie očakávaných služieb:

(146)

Okrem toho Belgicko uvádza, že verejná súťaž obsahuje súbor výberových kritérií na zabezpečenie toho, aby každý záujemca spĺňal podmienky profesionality a infraštruktúry potrebnej na riadne vykonávanie DSEM. Tieto kvalifikačné kritériá sú však obmedzené na minimálnu možnú mieru, pričom každé z nich sa vzťahuje na nevyhnutnú požiadavku pre zamýšľané služby, aby sa počas verejnej súťaže zabezpečila maximálna hospodárska súťaž.

(147)

V porovnaní s informáciami, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase rozhodnutia o začatí konania, Belgicko poskytlo viac podrobností o kvalifikačných kritériách. Uchádzač (alebo v prípade prvých štyroch kritérií opísaných ďalej prostredníctvom využitia kapacít iného subjektu) musí:

(148)

Počas platnosti zákazky na poskytovanie služieb energetického manažérstva sa na partnera v rámci DSEM vzťahujú okrem iného tieto podmienky:

(149)

Pokiaľ ide o časový rámec verejnej súťaže, Belgicko uvádza, že jeho cieľom je uzavrieť verejnú súťaž včas, najneskôr do 15. mája 2025, aby mal partner v rámci DSEM dostatok času na vykonanie potrebných príprav pred opätovným spustením jednotiek s dlhodobou prevádzkou.

(150)

Ponúkané služby v súvislosti s energetickými zariadeniami okrem iného zahŕňajú i) „služby forwardového a realizovaného zastupovania v súvislosti s energetickými zariadeniami“, ii) „služby optimalizácie a prevádzky na dennom a vnútrodennom trhu“, iii) služby súvisiace s regulačnými povinnosťami na trhu, iv) služby uzatvárania zmlúv s belgickými prevádzkovateľmi prenosových sústav a v) obchodovanie, prístup na trh a analýza trhu. Vzhľadom na vzájomnú závislosť jednotlivých uvedených úloh a bežnú trhovú prax spájať tieto služby do jednej obchodnej zmluvy s cieľom zabezpečiť prevádzkovú efektívnosť budú tieto služby začlenené do jednej definície služieb DSEM.

(151)

Belgicko objasnilo, že partner v rámci DSEM neobchoduje ako zástupca alebo v mene podniku BE-NUC, ale predáva nakúpenú elektrinu, keďže je jej vlastníkom. Okrem toho v upravenom návrhu rozdielovej zmluvy partner v rámci DSEM získava právomoc rozhodovať o ekonomických moduláciách s cieľom stimulovať efektívne využitie obmedzeného množstva modulácií a lepšie reagovať na signály trhu (pozri odôvodnenie 153 a nasledujúce).

(152)

Belgicko uvádza, že zúčtovanie medzi partnerom v rámci DSEM a podnikom BE-NUC je založené na dennom trhu, aby sa obmedzilo bázické riziko pre podnik BE-NUC, keďže to znamená, že v kombinácii s vyrovnávacou platbou podniku BE-NUC prostredníctvom rozdielovej zmluvy, podľa ktorej trhová referenčná cena je cena na dennom trhu, podnik BE-NUC dostane realizačnú cenu (pozri oddiel 3.3.1.3.2) (82). Belgicko potvrdzuje, že partner v rámci DSEM bude môcť voľne obchodovať na trhu podľa vlastného výberu a nie je povinný predkladať ponuky na dennom trhu.

(153)

Ako je vysvetlené v oddiele 2.1 a v odôvodnení 109, keďže jednotky s dlhodobou prevádzkou sú obmedzené na 30 modulácií za cyklus, a teda nemajú technickú a regulačnú možnosť kedykoľvek zmeniť svoj výkon, odmeňovanie partnera v rámci DSEM bolo upravené tak, aby stimulovalo k čo najlepšiemu využitiu obmedzeného množstva povolených modulácií. Namiesto iba fixného poplatku (stanoveného prostredníctvom verejnej súťaže) upravený vzorec odmeňovania zahŕňa aj pohyblivý poplatok (na základe vopred stanoveného vzorca a v závislosti od platby za moduláciu a korekciu zúčtovania). Takéto odmeňovanie vystavuje partnera v rámci DSEM časti potenciálneho zvýšenia príjmov z modulácie v čase záporných cien (ako aj časti potenciálneho zníženia príjmov z modulácie v čase kladných cien, ak sa vyskytnú), pričom vystavuje partnera v rámci DSEM priamo odchýlkam a vnútrodenným nákladom, ako sa uvádza ďalej. Pohyblivý poplatok sa preto bude skladať z fixného percentuálneho podielu („alfa“) zvýšenia príjmov, ktoré vyvoláva moduláciu na dennom trhu, a diferencovaného percentuálneho podielu („beta“) vnútrodenných nákladov a príjmov a nákladov na odchýlky a príjmov z nich, t. j. platieb za korekciu zúčtovania (ktoré môžu zahŕňať zvýšenie príjmov z vyvolania modulácie na vnútrodennom trhu), pričom

(154)

Vzorec uvedený v grafe 3 sa vzťahuje na celý objem počas modulácie, a to aj v prípade, že k modulácii dôjde pri kladných cenách (napríklad počas období zvyšovania/znižovania výkonnosti), a nie len počas období so zápornými cenami (84). Variabilný poplatok platí podľa DSEM podnik BE-NUC, ale tieto náklady a/alebo príjmy sa podľa dohody o odmeňovaní prenesú na orgán BE-WATT.

(155)

Podľa Belgicka je partner v rámci DSEM prostredníctvom upraveného vzorca odmeňovania stimulovaný okrem iného k optimálnemu využívaniu ekonomických modulácií v celom časovom rámci denného a vnútrodenného trhu a k znižovaniu vnútrodenných nákladov a nákladov na odchýlky. Belgicko tvrdí, že parametre alfa a beta sú zvolené tak, aby sa zachovalo efektívne fungovanie trhu a zároveň sa zabránilo odradeniu účastníkov verejnej súťaže, ktorí nie sú ochotní riskovať.

(156)

Upravený vzorec odmeňovania ovplyvní správanie účastníkov verejnej súťaže pri predkladaní ponúk na fixný poplatok. Uchádzači vo svojich ponukách zohľadnia očakávané zvýšenia príjmov z modulácie (hodnota opcie), ako aj náklady a potenciálne príjmy súvisiace s vnútrodennými platbami a platbami v súvislosti s odchýlkami. Belgicko uvádza, že v súťažných podkladoch bude vysvetlená štruktúra odmeňovania (stimulácie), aby bol pre uchádzačov transparentný potenciál zvýšenia/zníženia príjmov upraveného vzorca odmeňovania. Belgicko zhodnotí vhodnosť (upraveného) vzorca odmeňovania partnera v rámci DSEM a súlad s trhom a efektívnosť stimulov, ktoré poskytuje na rôznych trhoch. Hodnotenie sa uskutoční najneskôr dva roky po začiatku prevádzky, aby bolo možné včas revidovať zmluvu alebo zorganizovať novú verejnú súťaž, čo je možné po 3,5 roku (85). Aby sa však pre partnera v rámci DSEM zachovali primerané stimuly, je možná revízia parametrov alfa a beta len smerom nahor (86).

(157)

Belgicko tvrdí, že úprava odmeňovania podľa DSEM zosúlaďuje stimuly partnera v rámci DSEM, ktorý má právomoc rozhodovať o ekonomickej modulácii (s výhradou konečného rozhodnutia prevádzkovateľa, napr. v prípade obáv týkajúcich sa bezpečnosti alebo regulácie), s trhovými signálmi, čím sa riešia obavy Komisie v tejto súvislosti. Partner v rámci DSEM má zároveň primerané stimuly na plnenie svojej úlohy subjektu zúčtovania bez toho, aby bol plne vystavený odchýlkam, ktoré sú mimo jeho vlastnej kontroly. Okrem toho Belgicko uvádza, že medzi podnikom BE-NUC, prevádzkovateľom jadrového zariadenia a partnerom v rámci DSEM bude prebiehať nepretržitá výmena presných informácií (vrátane pravidelných aktualizácií o dostupnosti, technických spôsobilostiach atď.), aby partner v rámci DSEM mohol prijímať informované rozhodnutia o ekonomickej modulácii, ktoré mu umožnia prijímať účinné rozhodnutia.

(158)

Belgicko takisto potvrdzuje, že protistrana rozdielovej zmluvy (orgán BE-WATT) vypracuje stratégiu riadenia rizík pre svoju otvorenú pozíciu, ako je právne stanovené, a že jej vykonávanie prispeje k likvidite forwardových trhov s elektrinou (pozri odôvodnenie 99). Prijatie stratégie podlieha odporúčaniu regulačného orgánu, ktoré bude zahŕňať posúdenie vplyvu stratégie na príslušné trhy s elektrinou.

(159)

Partner v rámci DSEM bude v zásade vybraný na základe transparentnej, otvorenej a konkurenčnej verejnej súťaže (pozri oddiel 3.3.1.5.1). Na verejnej súťaži sa môže zúčastniť aj obchodný subjekt spoločnosti Engie GEMS (Global Energy Management & Sales), obchodný útvar skupiny Engie, ktorý je manažérsky nezávislý od obchodného útvaru Nuclear. Boli stanovené osobitné ustanovenia a opatrenia, aby sa v prípade účasti subjektu GEMS na verejnej súťaži zabezpečil spravodlivý proces.

(160)

Belgicko tvrdí, že sú a budú prijaté a zavedené dostatočné opatrenia na účinnú identifikáciu prípadných konfliktov záujmov a na predchádzanie takýmto prípadným konfliktom záujmom. Tieto opatrenia možno zhrnúť takto:

(161)

Ak sa v rámci postupu obstarávania nepodarí vymenovať vhodného záujemcu, potom ako náhradné riešenie v prípade, že sa DSEM neuzavrie včas, najneskôr do 15. mája 2025, bude subjekt GEMS dočasne vykonávať služby podľa DSEM. Tieto služby sa budú poskytovať v súlade s podmienkami, na ktorých sa strany dohody dohodnú na obmedzené obdobie, aby podnik BE-NUC mohol zadať zákazku na poskytovanie služieb energetického manažérstva prostredníctvom iného postupu obstarávania. V prípade úspešného postupu obstarávania úspešný záujemca prevezme od subjektu GEMS výkon služieb podľa DSEM po uplynutí príslušného obdobia, počas ktorého subjekt GEMS tieto služby vykonával. Počet znovu organizovaných verejných súťaží nie je obmedzený.

(162)

Belgicko tvrdí, že toto riešenie je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie kontinuity verejnej služby (t. j. predaja elektriny vyrobenej jadrovými zariadeniami), ale je prísne časovo obmedzené a obmedzené na nevyhnutné minimum.

(163)

Na záver Belgicko uvádza, že zabezpečí, aby podnik BE-NUC dôsledne dodržiaval právne predpisy a zásady týkajúce sa verejného obstarávania. Rozsiahly konzultačný proces poskytuje ďalšie záruky, ktorými sa zabezpečuje, že nákup služieb sa uskutoční prostredníctvom konkurenčného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného postupu obstarávania. Belgicko sa preto domnieva, že sa predišlo akémukoľvek riziku uzavretia trhu a iným možným protisúťažným praktikám zo strany spoločnosti Engie a že boli prijaté všetky opatrenia a záruky, aby sa zabezpečilo vymenovanie nezávislého partnera v rámci DSEM. Subjekt GEMS by tieto služby dočasne poskytoval len ako náhradné riešenie, ktoré je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie kontinuity verejnej služby.

(164)

Ďalšie dve čiastkové opatrenia, ktoré sú súčasťou transakcie, predstavujú dohodu o administratívnych službách medzi spoločnosťami Electrabel a podnikom BE-NUC a dohodu, v rámci ktorej sa stanovujú opatrenia na náhradu strát v súvislosti s krytím nákladov v prípade neuzavretia dohody. Tieto čiastkové opatrenia boli vysvetlené v oddieloch 3.3.10 a 3.3.11 rozhodnutia o začatí konania.

(165)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 121 rozhodnutia o začatí konania, legislatívny rámec uplatniteľný na rádioaktívny odpad a vyhoreté palivo v EÚ je založený na týchto dvoch základných zásadách: i) zásada „znečisťovateľ platí“ (87) a ii) konečná zodpovednosť členských štátov (vrátane finančnej zodpovednosti) za zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (vrátane jeho uloženia) (88).

(166)

Ako je vysvetlené v oddiele 3.4.2 rozhodnutia o začatí konania, podľa platných belgických predpisov je prevádzkovateľ jadrového zariadenia finančne [prostredníctvom spoločnosti Synatom, ktorá je zodpovedná za správu jadrových rezerv, a spolu so spoločnosťami EDF Belgium a Luminus (ďalej len „prispievajúce spoločnosti“)] a prevádzkovo zodpovedný za vyradenie siedmich jadrových elektrární z prevádzky, ako aj za úpravu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva a nakladanie s nimi a za ich dlhodobé skladovanie po ich prevzatí agentúrou ONDRAF/NIRAS až do ich konečného uloženia. Jadrové rezervy na vyhoreté palivo a odpad vznikajúci pri vyraďovaní jadrových zariadení financuje spoločnosť Electrabel a prispievajúce spoločnosti, spravuje ich spoločnosť Synatom a podliehajú prudenciálnej kontrole vykonávanej nezávislým orgánom verejnej správy, Komisie pre zásobovanie jadrovou energiou (ďalej len „CPN/CNV“). Ako sa uvádza v odôvodneniach 123 až 125 rozhodnutia o začatí konania, Belgicko tvrdí, že spoločnosť Electrabel si ako jediný prevádzkovateľ jednotiek s dlhodobou prevádzkou ponechá určité povinnosti vyplývajúce i) z európskych a belgických právnych predpisov a ii) zo zmluvných záväzkov vyplývajúcich z dohody o vykonávaní, čím sa dodrží zásada „znečisťovateľ platí“.

(167)

Dozornými orgánmi v Belgicku sú CPN/CNV a ONDRAF/NIRAS:

(168)

Ako sa uvádza v odôvodnení 129 a v tabuľke 4 rozhodnutia o začatí konania, na základe poslednej trojročnej revízie CPN/CNV z júla 2023 dosahuje súčasná celková výška rezerv súvisiacich s jadrovými záväzkami hodnotu 18 225 miliónov EUR, ktoré pozostávajú z rezerv na činnosti spojené s demontážou (8 122 miliónov EUR), na nakladanie s vyhoretým palivom (9 070 miliónov EUR) a odpad pochádzajúci z prevádzky (1 033 miliónov EUR) (89).

(169)

Spoločnosť Engie a belgický štát sa v rámci rokovaní o projekte dlhodobej prevádzky dohodli na hornej hranici dlhodobej zodpovednosti pôvodcov rádioaktívneho odpadu, ktorý vzniká pri výrobe elektriny prostredníctvom jadrovej energie (ďalej len „dohoda o strope platieb za jadrový odpad“), s cieľom znížiť neistotu v tejto oblasti (pozri oddiel 3.4.3 rozhodnutia o začatí konania). V dohode o strope platieb za jadrový odpad sa stanovuje prevod finančných záväzkov v súvislosti s produkciou, zadržiavaním alebo vlastníctvom upraveného rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva zo všetkých siedmich belgických jadrových zariadení za predpokladu a po splnení príslušných zmluvných kritérií prevodu z prevádzkovateľa jadrových zariadení (spoločnosti Electrabel) na belgický štát za zaplatenie paušálnej sumy (90).

(170)

Táto paušálna suma bola stanovená pre každú kategóriu jadrového odpadu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 131 rozhodnutia o začatí konania, rádioaktívny jadrový odpad možno v súlade s historickou rádiologickou klasifikáciou agentúry ONDRAF/NIRAS a v súlade s klasifikáciou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len „MAAE“) rozdeliť do troch kategórií: odpad kategórie A (krátkodobý odpad s nízkou alebo so strednou úrovňou rádioaktivity); odpad kategórie B (dlhodobý odpad s nízkou alebo so strednou úrovňou rádioaktivity) a odpad kategórie C (krátkodobý a dlhodobý odpad s vysokou úrovňou rádioaktivity) a vyhoreté palivo.

(171)

Tabuľka 13 uvádza rozdelenie existujúcich rezerv vo výške 18 225 miliónov EUR medzi spoločnosť Electrabel (8 410 miliónov EUR) a belgickú vládu (9 815 miliónov EUR) v súlade s dohodou o strope platieb za jadrový odpad a zahŕňa rozdelenie podľa kategórií odpadu.

Tabuľka 13

Rozdelenie v dohode o strope platieb za jadrový odpad

(172)

Zásady dohody o strope platieb za jadrový odpad sa nezmenili a sú opísané v odôvodnení 133 rozhodnutia o začatí konania. Možno ich zhrnúť takto:

(173)

Ako sa uvádza v odôvodnení 107 písm. a) a podrobne vysvetľuje v oddieloch 3.4.5.1 a 3.4.5.2 rozhodnutia o začatí konania, stanovenie zhora ohraničenej sumy vo výške 15 miliárd EUR vychádza zo súčasnej výšky jadrových rezerv prevádzkovateľa jadrového zariadenia (základná suma) a rizikovej prémie. Belgicko spresnilo, že základná suma už zahŕňa rezervy na nepredvídané udalosti, neistoty a iné riziká, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s demontážou, nakladaním s rádioaktívnym odpadom a nakladaním s vyhoretým palivom. Ustanovenia týkajúce sa vyplácania zhora ohraničených súm sú vysvetlené v oddiele 3.4.5.3 rozhodnutia o začatí konania a neboli zmenené.

(174)

Belgicko objasnilo, že zhora ohraničené sumy, ktoré sa majú previesť na belgický štát, už zahŕňajú všetky historické a odhadované budúce záväzky spojené s jadrovým odpadom (do pôvodného zákonného dátumu ukončenia prevádzky všetkých belgických jadrových elektrární v roku 2025). Preto sa v zhora ohraničených sumách už zohľadňuje všetok jadrový odpad a vyhoreté palivo, ktoré vyprodukovali alebo vyprodukujú belgické elektrárne počas svojej zákonnej životnosti.

(175)

Belgicko takisto upresňuje, že skutočný objem odpadu bude známy až po jeho úprave a fyzickom odovzdaní belgickému štátu. Paušálna suma vo výške 15 miliárd EUR preto pokrýva len vopred stanovené objemy príslušného odpadu (objemové kredity) dohodnuté v dohode o vykonávaní. Ak je skutočný objem príslušného vyprodukovaného odpadu väčší ako objemové kredity, spoločnosť Engie zaplatí poplatok za úpravu objemu za každý ďalší objemový kredit (pozri odôvodnenie 133 rozhodnutia o začatí konania).

(176)

Podobne aj všetok odpad pochádzajúci z prevádzky (ďalej len „odpad vyprodukovaný pri dlhodobej prevádzke“) a vyhoreté palivo („vyhoreté palivo vyprodukované pri dlhodobej prevádzke“), ktoré vzniknú v dôsledku predĺženia životnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou, budú financovať podnik BE-NUC a spoločnosť Luminus za každé prírastkové množstvo odpadu. Za každé prírastkové množstvo odpadu vyprodukovaného pri dlhodobej prevádzke a vyhoretého paliva vyprodukovaného pri dlhodobej prevádzke sa budú vyžadovať dva súbory platieb:

(177)

Belgicko ďalej upresňuje, že v podpisovom finančnom modeli sa zohľadňujú náklady na nakladanie s odpadom vyprodukovaným pri dlhodobej prevádzke a nakladanie s vyhoretým palivom vyprodukovaným pri dlhodobej prevádzke alebo konečné náklady, ktoré sa odhadujú na približne 0,9 milióna EUR na zariadenie (v hodnotách z roku 2022), z toho približne 0,3 milióna EUR na zariadenie je na skladovanie na mieste a približne 0,6 milióna EUR na zariadenie je na poplatok za úpravu objemu odpadu vyprodukovaného pri dlhodobej prevádzke v prípade vyhoretého paliva.

(178)

Ako sa vysvetľuje v oddiele 3.4.4 rozhodnutia o začatí konania, Belgicko vytvorilo novú verejnú inštitúciu sui generis, subjekt Hedera, ktorej úloha je dvojaká:

(179)

Sumy stropu platieb za jadrový odpad prijaté verejným subjektom Hedera sa musia zabezpečiť a investovať, aby sa dosiahla potrebná návratnosť na úhradu nákladov na nakladanie s prevedeným odpadom v čase ich splatnosti. Verejný subjekt Hedera je oddelený fond pod dohľadom CPN/CNV, špecializovaného vnútroštátneho orgánu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní a zaisťovaní riadneho riadenia, kontroly a využívania fondov (93). To sa odráža v dvojitej úlohe subjektu Hedera, ktorý zabezpečuje, aby: i) prijaté sumy boli zabezpečené a prinášali potrebnú návratnosť (94) a ii) náklady na nakladanie s odpadom a vyhoretým palivom a na prevedené záväzky boli dostatočne kontrolované (95). Okrem toho budú musieť byť finančné zdroje dostatočne vyčlenené zo všeobecného rozpočtu belgického štátu (ako je stanovené v zákone Hedera), aby sa použili len na úhradu nákladov na dlhodobé skladovanie a konečné skladovanie a nemohli sa použiť na iné účely alebo na pokrytie prípadných budúcich rozpočtových deficitov.

(180)

Belgicko uvádza, že dohoda o strope platieb za jadrový odpad zahŕňa ďalšie opatrenia na zmiernenie rizika a je nimi sprevádzaná vrátane:

(181)

Ako sa uvádza v odôvodnení 172 rozhodnutia o začatí konania, Belgicko uznáva, že dohoda o jadrovom odpade má pozitívny vplyv na rizikový profil prevádzkovateľa jadrového zariadenia, keďže značná časť jeho jadrových záväzkov bude krytá zhora ohraničenými sumami, a že tento odlišný rizikový profil odôvodňuje a vyžaduje revíziu balíka opatrení na zaistenie bezpečnosti a dohľadu nad finančnou situáciou prevádzkovateľa jadrového zariadenia: paušálna platba vo výške 15 miliárd EUR subjektu Hedera odôvodňuje vyňatie neeurópskych aktív spoločnosti Electrabel z perimetra spoločnosti Electrabel (a sprievodné monitorovanie CPN/CNV). Engie ako francúzska materská spoločnosť spoločnosti Electrabel zabezpečí, aby v čase uzavretia dohody medzi belgickým štátom a spoločnosťou Electrabel zostali v spoločnosti Electrabel aktíva v hodnote najmenej 4 miliardy EUR (hodnota vlastného kapitálu k 30. júnu 2023). Okrem toho spoločnosť Engie poskytuje neobmedzenú a nezrušiteľnú záruku materskej spoločnosti na prvé požiadanie za i) záväzky spoločnosti Electrabel týkajúce sa vyradenia z prevádzky (čo zahŕňa aj riziko, že hodnota rezerv je nedostatočná), ii) objemové riziko pri ohraničení zhora a iii) splácanie (súčasných alebo budúcich) pôžičiek so spoločnosťou Synatom.

(182)

Belgicko sa domnieva, že prevedené záväzky týkajúce sa jadrového odpadu a dodatočné záväzky spojené s vyraďovaní z prevádzky vyplývajúce z projektu dlhodobej prevádzky neposkytujú spoločnosti Electrabel a prispievajúcim spoločnostiam hospodársku výhodu, keďže primerane odrážajú riziko neskorších výkyvov nákladov, ktoré prevzal štát, a že nastavenie presunu rizika je také, že by ho súkromný investor akceptoval.

(183)

Belgicko uvádza, že jadrové rezervy, ktoré prevádzkovateľ jadrového zariadenia/Synatom vybral pred uzavretím dohody o strope platieb za jadrový odpad, boli vypočítané s použitím diskontného koeficientu 2,5 % pre činnosti demontáže (vrátane odpadu z demontáže) a diskontného koeficientu 3 % pre všetky činnosti týkajúce sa vyhoretého paliva (ako rozhodla CPN/CNV počas trojročného preskúmania na konci roka 2022).

(184)

Belgicko vysvetľuje, že použitie dvoch rôznych diskontných sadzieb na výpočet rezerv (záväzky spojené s demontážou oproti záväzkom spojeným s vyhoretým palivom) je odôvodnené rozdielom v trvaní a odráža časovú hodnotu peňazí (97).

(185)

Ako sa uvádza v odôvodnení 198, dohoda o strope platieb za jadrový odpad zahŕňa len prevod prevedených záväzkov spojených s jadrovým odpadom a vyhoretým palivom na belgický štát, zatiaľ čo záväzky spojené s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky a demontážou zostávajú na prevádzkovateľovi jadrového zariadenia (s výnimkou dyssynergií spôsobených projektom dlhodobej prevádzky, pozri odôvodnenie 199). Belgicko preto tvrdí, že pri výpočte súčasnej hodnoty prevedených záväzkov spojených s jadrovým odpadom a vyhoretým palivom bol zachovaný jedinečný diskontný koeficient 3 % (1 % reálna sadzba + 2 % inflácia), aby sa zohľadnila skutočnosť, že záväzky spojené s jadrovým odpadom a vyhoretým palivom majú dlhšie trvanie ako záväzky spojené s vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky (pozri odôvodnenie 148 rozhodnutia o začatí konania).

(186)

Belgicko požiadalo CPN/CNV o radu v súvislosti s najvhodnejším diskontným koeficientom, ktorý sa má použiť na výpočet stropu platieb za jadrový odpad (98). Ako sa uvádza v odôvodnení 149 rozhodnutia o začatí konania, CPN/CNV navrhla upraviť diskontný koeficient pre záväzky spojené s jadrovým odpadom/vyraďovaním z prevádzky a vyhoretým palivom, pričom uplatnila dvojstupňový prístup, ktorý spočíva v uplatnení diskontného koeficientu založeného na skutočnej 30-ročnej sadzbe OLO vo výške 3,17 % na prvých 30 rokov a uplatnení diskontného koeficientu 2,17 % založeného na odhade vychádzajúceho z bezrizikovej sadzby OLO na ďalších 30 rokov.

(187)

Belgicko pripomína, že obdobie rokovaní bolo dlhé (1,5 roka) a že voľba jediného diskontného koeficientu vo výške 3 % bola motivovaná potrebou dosiahnuť určitý stupeň predvídateľnosti, pokiaľ ide o diskontný koeficient použitý pri rokovaniach so spoločnosťou Engie. Dôvodom je, že diskontný koeficient má priamy vplyv na výpočet paušálnej sumy, ktorá sa má previesť. Belgicko vysvetľuje, že metodika, ktorú CPN/CNV použila vo svojom odporúčaní z roku 2023, bola neskôr použitá spolu s konečnou forwardovou sadzbou Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „EIOPA“) (99) ako ex post potvrdenie, že diskontný koeficient 3 % je obozretnou dlhodobou sadzbou.

(188)

Po prvé, Belgicko požiadalo nezávislého konzultanta o výpočet „jediného“ diskontného koeficientu, ktorý by zodpovedal dvojstupňovému prístupu CPN/CNV, s použitím bezrizikových sadzieb navrhovaných CPN/CNV, ako aj s použitím rôznych iných údajov o sadzbách OLO (100). Z analýzy vyplýva, že prístup navrhovaný CPN/CNV je obzvlášť citlivý na obdobie použité pri výpočte. Výsledkom dvojstupňového prístupu je napríklad ekvivalentný diskontný koeficient 2,8 % pri použití bezrizikových sadzieb navrhovaných CPN/CNV, ekvivalentná sadzba vo výške 3,1 % pri použití metodiky CPN/CNV s údajmi o sadzbách OLO, ktoré boli k dispozícii v čase rozhodnutia o začatí konania, a ekvivalentná sadzba vo výške 3,2 % v čase podpisu dohody o vykonávaní. Ako je uvedené v tabuľke 14, dvojstupňový prístup navrhovaný CPN/CNV poskytuje dve rovnocenné diskontné sadzby s rozdielom 40 bázických bodov, keď sa berú do úvahy dve rôzne časové obdobia, ktoré sú od seba vzdialené len deväť mesiacov.

(189)

Po druhé, Tabuľka 14 uvádza aj porovnanie s konečnou forwardovou sadzbou orgánu EIOPA, keďže referencia orgánu EIOPA bola použitá aj v nemeckom precedentnom prípade (SA.45296 (101)), v ktorom sa diskontný koeficient 4,58 % považoval za primeraný.

Tabuľka 14

Vývoj ekvivalentnej sadzby CPN a sadzby EIOPA od odporúčania CPN z marca 2023

(190)

Ako je z tabuľky 14 zrejmé, zachovaný diskontný koeficient 3 % sa nachádza medzi

(191)

Okrem toho sa zdá, že sadzba vo výške 3 % je konzervatívnejšia ako návrh CPN/CNV a konečná forwardová sadzba v čase podpisu dohody a po ňom.

(192)

Belgicko ďalej tvrdí, že diskontný koeficient 1 % v reálnej hodnote sa zdá konzervatívny v porovnaní s mierou návratnosti, ktorú môže Hedera očakávať pri použití vhodného prístupu obozretného riadenia aktív a pasív. Belgicko ako príklad na porovnanie uvádza špecializované portfólio aktív spoločnosti EDF na zaistenie bezpečného financovania jej dlhodobých jadrových záväzkov, ktoré je opísané v univerzálnom registračnom dokumente spoločnosti EDF z roku 2023 (103). Toto portfólio sa spravuje na základe prístupu založeného na aktívach a pasívach a pozostáva z portfólia diverzifikovaných aktív porovnateľných s opisom hypotetického portfólia spravovaného subjektom Hedera, pri ktorom sa preto dá odôvodnene predpokladať porovnateľná návratnosť.

(193)

Napokon, Belgicko pri výpočte stropu platieb za jadrový odpad predpokladá konštantnú mieru inflácie vo výške 2 %, čo je explicitný dlhodobý inflačný cieľ Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“). ECB sa domnieva, že vhodnou mierou na vyjadrenie inflácie je index spotrebiteľských cien (ďalej len „CPI“). Ako sa uvádza v odôvodnení 150 písm. b) rozhodnutia o začatí konania, CPN/CNV vyjadrila obavy, že skutočná inflácia stavebných nákladov na jadrové zariadenia (na základe indexu ABEX) môže byť vyššia ako inflácia CPI. Belgicko tvrdí, že inflačný cieľ ECB na úrovni 2 % je správnym ukazovateľom inflácie pre výpočet stropu platieb za jadrový odpad z týchto dôvodov:

(194)

Z uvedených dôvodov sa Belgicko domnieva, že diskontný koeficient 3 % je vhodnou a konzervatívnou sadzbou na diskontovanie dlhodobých záväzkov.

(195)

Ako sa poznamenáva v odôvodnení 153 rozhodnutia o začatí konania, Belgicko tvrdí, že k základnej sume 9 815 miliónov EUR bola pridaná značná dodatočná riziková prémia vo výške 5 185 miliónov EUR na pokrytie zostávajúcich neistôt. Ako sa uvádza v odôvodnení 154 rozhodnutia o začatí konania, riziková prémia vychádza z technickej poznámky agentúry ONDRAF/NIRAS (104), v ktorej sa analyzujú neistoty a riziká spojené s prevodom finančnej zodpovednosti za nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom zo siedmich belgických jadrových elektrární na belgický štát (pozri poznámku pod čiarou č. 80 rozhodnutia o začatí konania). Ako sa uvádza v odôvodnení 156 rozhodnutia o začatí konania, Belgicko tvrdí, že riziková prémia vo výške 52,83 % je primeraná a prevyšuje rizikovú prémiu vo výške 35,47 % uplatnenú v nemeckom prípade [SA.45296 (pozri poznámku pod čiarou 101)].

(196)

Okrem objasnení týkajúcich sa rizikovej prémie uvedených v odôvodnení 154 rozhodnutia o začatí konania Belgicko počas formálneho vyšetrovania podrobnejšie objasnilo, ako sa vypočítala riziková prémia na základe technickej poznámky agentúry ONDRAF/NIRAS. Tabuľka 15 poskytuje podrobné objasnenia a informácie o zložení rizikovej prémie, ktoré viedli k sumám 5 033 miliónov EUR ako dolnej a 5 133 miliónov EUR ako hornej hranice. V rámci rokovaní o dohode o strope platieb za jadrový odpad bola riziková prémia stanovená na mierne vyššiu sumu 5 185 miliónov EUR, aby sa dosiahla paušálna platba vo výške 15 miliárd EUR (pozri tabuľku 13).

Tabuľka 15

Podrobné informácie o zložení a výpočte rizikovej prémie

(197)

Belgicko uvádza, že agentúra ONDRAF/NIRAS v rámci svojho stanoviska v technickej poznámke uvádza katalóg rizík spojených s prevodom jadrových záväzkov na belgický štát, ktoré boli s pomocou expertov agentúry ONDRAF/NIRAS doplnené do súboru ustanovení z roku 2022 s cieľom odhadnúť, aká je minimálna riziková prémia potrebná na pokrytie všetkých známych rizík. Belgicko preto tvrdí, že riziková prémia v dohode o strope platieb za jadrový odpad má pokryť všetky riziká, ktoré sú „menej pravdepodobné, než aby neexistovali“, a ktoré boli identifikované v poznámke agentúry ONDRAF/NIRAS, ako aj ďalšie riziká identifikované počas rokovaní, ktoré vyplynuli z interakcie so spoločnosťou Electrabel a zo stanovísk expertov. Belgicko napokon pripomína, že experti z agentúry ONDRAF/NIRAS sa zúčastnili na rokovaniach o dohode o strope platieb za jadrový odpad, aby pomohli belgickej vláde pri zohľadňovaní ich odporúčaní v technickej poznámke z marca 2023.

(198)

Ako sa uvádza v odôvodnení 163 rozhodnutia o začatí konania, na rozdiel od prevedených záväzkov spojených s jadrovým odpadom a vyhoretým jadrovým palivom je za vyradenie z prevádzky a demontáž celého jadrového parku naďalej výlučne zodpovedný prevádzkovateľ jadrového zariadenia (pričom prispievajúce spoločnosti finančne prispievajú na náklady na vyradenie z prevádzky a demontáž). Na záväzky spojené s vyraďovaním z prevádzky a s demontážou sa teda nevzťahuje stanovenie stropu.

(199)

Belgický štát však v rámci transakcie prevzal finančnú zodpovednosť za „dodatočné záväzky spojené s vyraďovaním z prevádzky vyplývajúce z projektu dlhodobej prevádzky“ alebo „dyssynergie pri vyraďovaní z prevádzky“. Dve hlavné posudzované kategórie sú zvýšenie nákladov vo fáze po ukončení prevádzky (prevádzkové a projektové náklady) a nákladov na vyradenie z prevádzky a demontáž, ktoré vznikli v dôsledku projektu dlhodobej prevádzky (prevádzkové, projektové a investičné náklady). Príklady toho, v čom konkrétne tieto dysnergie pri vyraďovaní z prevádzky spočívajú, boli uvedené v poznámkach pod čiarou č. 85 a 86 rozhodnutia o začatí konania. Konečná suma „dyssynergií pri vyraďovaní z prevádzky“ je výsledkom hodnotenia vplyvu projektu dlhodobej prevádzky a nezahŕňa žiadne prevádzkové náklady súvisiace s každodenným riadením alebo bežnými činnosťami. Konečná výška „dyssynergií pri vyraďovaní z prevádzky“ je výsledkom hodnotenia vplyvu projektu dlhodobej prevádzky na rôzne podkategórie nákladov, keďže posun vyraďovania dvoch reaktorov z prevádzky ovplyvňuje plánovanie, organizáciu, harmonogram a potrebu určitých investícií v danom čase (105). Podnik BE-NUC ani belgický štát nenesú žiadnu inú zodpovednosť za záväzky spojené s vyraďovaním z prevádzky.

(200)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 168 rozhodnutia o začatí konania, keďže spoločnosť Electrabel a belgický štát sa nevedeli dohodnúť na výške sumy za dyssynergie pri vyraďovaní z prevádzky, bolo úlohou CPN/CNV prijať rozhodnutie a konečná suma v čase rozhodnutia o začatí konania ešte nebola známa. CPN/CNV 24. júna 2024 schválila sumu vo výške [100 – 500] miliónov EUR (v menovitej hodnote) a 16. októbra 2024 oznámila Belgicku a spoločnosti Engie, že konečná suma, ktorá sa má zaplatiť, predstavuje [100 – 500] miliónov EUR na konci roka 2024 (106). Suma za dyssynergie pri vyraďovaní z prevádzky, ktorú má zaplatiť belgická vláda, je pevne stanovená paušálna suma, ktorú nemožno zvýšiť v prípade, že dodatočné náklady sú vyššie, ako sa predpokladalo; ak však projekt dlhodobej prevádzky neprebieha podľa očakávaní, belgický štát dostane náhradu.

(201)

Belgicko uvádza, že v dohode o odpade sa takisto predpokladá rozsiahly balík bezpečnostných opatrení, ktorým sa má zaručiť, že „zhora neohraničené jadrové záväzky“ bude znášať ekonomicky životaschopný prevádzkovateľ jadrových zariadení:

(202)

Belgicko tvrdí, že dohodu o odpade možno posudzovať oddelene od ostatných častí opatrenia.

(203)

Po prvé, Belgicko tvrdí, že dohoda o odpade sa netýka len jednotiek s dlhodobou prevádzkou, ale všetkých siedmich jadrových reaktorov v Belgicku. V prípade jadrových rezerv, na ktorých sú založené zhora ohraničené sumy, sa zohľadňujú všetky jadrové rezervy, ktoré sa majú vytvoriť do pôvodných zákonných dátumov ukončenia prevádzky siedmich jadrových reaktorov (pozri tabuľku 1).

(204)

Po druhé, ako sa uvádza v odôvodnení 170 rozhodnutia o začatí konania, náklady súvisiace s odpadom pochádzajúcim z prevádzky a vyhoretým palivom, ktoré vyprodukujú jednotky s dlhodobou prevádzkou počas obdobia dlhodobej prevádzky, uhradia spoluvlastníci jednotiek s dlhodobou prevádzkou (podnik BE-NUC a spoločnosť Luminus), čo zahŕňa náklady na zosúladenie odpadu pochádzajúceho z prevádzky so zmluvnými kritériami prevodu a poplatok za úpravu objemu v prípade týchto dodatočných objemov. Spoločnosť Electrabel a prispievajúce spoločnosti vytvoria rezervy na rádioaktívny odpad pochádzajúci z prevádzky v súlade s platnými pravidlami účtovania. Tieto dodatočné náklady sú zohľadnené v podpisovom finančnom modeli, z ktorého vychádzajú opatrenia finančnej podpory v rámci zložky 1 projektu dlhodobej prevádzky, a preto sa zohľadňujú pri kalibrácii čiastkových opatrení v rámci zložky 1.

(205)

Po tretie, prevádzkovateľ jadrového zariadenia je naďalej zodpovedný za vyradenie z prevádzky a demontáž všetkých siedmich jadrových reaktorov v Belgicku. Tieto náklady nie sú zohľadnené ani v dohode o odpade, ani v podpisovom finančnom modeli. Existuje jedna výnimka týkajúca sa zvýšenia záväzkov spojených s vyraďovaním z prevádzky (v prípade jednotiek s dlhodobou prevádzkou, ako aj jednotiek, ktoré nemajú dlhodobú prevádzku) vyplývajúcich z projektu dlhodobej prevádzky, pre ktoré bola komisiou CPN/CNV stanovená a schválená pevná paušálna suma a ktoré budú jednorazovo zaplatené belgickými orgánmi. Výška týchto dyssynergií bola zohľadnená v podpisovom finančnom modeli.

(206)

Ako sa uvádza v oddiele 3.5 rozhodnutia o začatí konania, dohoda medzi belgickým štátom a spoločnosťou Engie obsahuje aj ustanovenia o právnej ochrane, v ktorých sa vymedzuje rozdelenie rizika v prípade určitých budúcich legislatívnych zmien. Kapitola 4 zákona Phoenix poskytuje právny základ na ochranu spoločnosti Engie proti určitým zmenám právnych predpisov. Vzťahy medzi stranami dohody týkajúce sa odškodnenia v prípade príslušných zmien právnych predpisov sa však budú riadiť výlučne ustanoveniami dohody o vykonávaní.

(207)

V týchto ustanoveniach uzavretých so spoločnosťami Engie a Electrabel sa stanovuje, že ak belgická federálna vláda alebo belgický federálny parlament prijme nové právne predpisy týkajúce sa konkrétne prevádzkovateľov jadrových zariadení v Belgicku alebo jadrových činností spoločnosti Electrabel, ktoré budú mať negatívny vplyv na vecné podmienky transakcie, belgický štát odškodní spoločnosť Engie (alebo jednu z dotknutých spoločností skupiny Engie) za priame straty, ktoré jej v dôsledku toho skutočne vzniknú. To zahŕňa aj platby, ktoré musí spoločnosť Engie uhradiť spoločnosti Luminus v súvislosti s týmto odškodnením. V súlade s belgickým právom musí žalobca preukázať svoj nárok a výška odškodnenia sa určí na základe súdneho alebo rozhodcovského konania. Príslušné sú belgické súdy, ale existuje možnosť recipročného rozhodcovského konania UNCITRAL.

(208)

Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak zmena právneho predpisu vyplýva z transpozície európskeho alebo medzinárodného práva, pokiaľ belgická federálna vláda alebo belgický federálny parlament nevyvolali alebo aktívne nepodporili existenciu a obsah takýchto právnych predpisov na inej úrovni (medzinárodnej, nadnárodnej, európskej regionálnej, obecnej atď.) alebo nevyvolali alebo aktívne nepodporili súdne rozhodnutie.

(209)

Ako sa uvádza v odôvodnení 180 rozhodnutia o začatí konania, Belgicko tvrdí, že z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, že ochrana proti zmene právnych predpisov môže predstavovať štátnu pomoc. Belgicko v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie Komisie týkajúce sa predĺženia životnosti troch ďalších jadrových reaktorov v Belgicku, v ktorom Komisia preskúmala doložky o odškodnení obsiahnuté v dohodách uzavretých medzi belgickým štátom a vlastníkmi jadrových elektrární. V dôsledku toho Belgicko dospelo k záveru, že dohoda o právnej ochrane medzi belgickým štátom a spoločnosťou Engie by mohla znamenať poskytnutie selektívnej hospodárskej výhody spoločnosti Engie.

(210)

Belgicko tvrdí, že predĺženie životnosti dvoch jadrových reaktorov si vyžaduje osobitný balík podpory vzhľadom na špecifickú hospodársku situáciu a špecifický rizikový profil jadrovej energie.

(211)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22 rozhodnutia o začatí konania, spoločnosť Electrabel neprijala žiadne ustanovenia o dlhodobej prevádzke, keďže do marca 2022 sa plánovalo, že všetky belgické jadrové zariadenia sa najneskôr do roku 2025 v súlade so zákonom o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky odstavia. Po prijatí rozhodnutia o predĺžení životnosti zariadení Doel 4 a Tihange 3 vznikla naliehavá potreba jednotky s dlhodobou prevádzkou renovovať. Vzhľadom na krátky časový plán a zvýšené náklady na palivo a iné potrebné súčasti v posledných rokoch sú neistoty týkajúce sa investičných nákladov projektu dlhodobej prevádzky značné.

(212)

Belgické orgány skúmali alternatívne mechanizmy podpory, ako napríklad účasť jadrovej technológie na belgickom kapacitnom mechanizme, pevná výkupná prémia, jednosmerná rozdielová zmluva alebo model RBA.

(213)

Podľa belgických orgánov sa vzhľadom na zlyhania trhu uvedené v oddiele 3.1 tieto alternatívy považovali za menej vhodné na podporu projektu dlhodobej prevádzky z týchto dôvodov:

(214)

Belgicko tvrdí, že dvojsmerná rozdielová zmluva v kombinácii s ostatnými čiastkovými opatreniami balíka podpory poskytuje požadovanú podporu pri nižších nákladoch pre spotrebiteľov v porovnaní s alternatívnymi mechanizmami podpory odmeňovania.

(215)

Ako sa uvádza v odôvodnení 181 rozhodnutia o začatí konania, konečnými príjemcami oznámeného opatrenia sú i) spoločnosť Engie ako materská spoločnosť spoločnosti Electrabel, ktorá je jediným prevádzkovateľom a spoluvlastníkom jednotiek s dlhodobou prevádzkou (89,807 %) a priamou stranou dohody o vykonávaní uzavretej s belgickou vládou, a ii) spoločnosť EDF S.A. (ďalej len „EDF“) ako hlavná materská spoločnosť spoločnosti Luminus, ktorá je spoluvlastníkom jednotiek s dlhodobou prevádzkou (10,193 %) a súčasťou prispievajúcich spoločností, a ako materská spoločnosť EDF Belgium, ako súčasť prispievajúcich spoločností. Komisia nenašla počas formálneho vyšetrovania žiadny dôvod na zmenu svojho posúdenia hlavných príjemcov.

(216)

Komisia však súhlasí s názorom Belgicka, pokiaľ ide o určenie príjemcov v rámci zložky 1 opatrenia. Belgicko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania najmä tvrdilo, že priamymi príjemcami rozdielovej zmluvy, pôžičiek na pokrytie nákladov v období odstávky, MPPNKP a NPPK nie sú spoločnosti Electrabel a Luminus, ale podnik BE-NUC (spoločný podnik belgického štátu a spoločnosti Electrabel) a spoločnosť Luminus. Spoločnosť Electrabel ako akcionár podniku BE-NUC a súčasný spoluvlastník jednotiek s dlhodobou prevádzkou sa však môže považovať za dôležitého príjemcu aj týchto čiastkových opatrení zložky 1. Pokiaľ ide o ostatné čiastkové opatrenia v rámci zložky 1, ktoré poskytujú podporu na prevádzku a údržbu jednotiek s dlhodobou prevádzkou, spoločnosť Electrabel je priamym príjemcom ako prevádzkovateľ jadrového zariadenia a akcionár podniku BE-NUC spolu s belgickým štátom, zatiaľ čo spoločnosť Luminus je nepriamym príjemcom ako spolumajiteľ jednotiek s dlhodobou prevádzkou. Podľa bodov 115 a 116 oznámenia Komisie o pojme pomoc sa výhoda môže poskytnúť aj iným podnikom ako tým, na ktoré sa priamo prevádzajú štátne zdroje (nepriama výhoda). Spoločnosť Luminus využíva kombináciu čiastkových opatrení v rámci zložky 1 prostredníctvom zníženia prevádzkových rizík a rizík platobnej neschopnosti, ktoré prinášajú projektu dlhodobej prevádzky, bez toho, aby bola do týchto čiastkových opatrení sama priamo zapojená. Možno sa preto domnievať, že spoločnosť Luminus získava z týchto čiastkových opatrení nepriamu výhodu. Táto nepriama výhoda sa nevzťahuje na DSEM, keďže spoločnosť Luminus je vlastníkom svojho podielu elektriny vyrobenej jednotkami s dlhodobou prevádzkou a bude nezávisle riadiť predaj elektriny, ani na dohodu o administratívnych službách, ktorá sa má uzavrieť medzi spoločnosťou Electrabel a podnikom BE-NUC.

(217)

Pokiaľ ide o zložku 2 oznámeného opatrenia, z prevodu záväzkov spojených s jadrovým odpadom a vyhoretým palivom a z dohody o záväzkoch spojených s vyraďovaním z prevádzky má prospech prevádzkovateľ jadrového zariadenia Electrabel, ako aj spoločnosti Luminus a EDF Belgium ako prispievajúce spoločnosti, ktoré sú spolu s prevádzkovateľom jadrového zariadenia finančne zodpovedné za záväzky spojené s jadrovým odpadom a záväzky spojené s vyraďovaním z prevádzky.

(218)

Pokiaľ ide o zložku 3 oznámeného opatrenia, v rámci právnej ochrany sa stanovuje, že jednostranné opatrenia prijaté belgickým štátom, ktoré konkrétne ovplyvnia alebo sa uplatňujú na prevádzkovateľov jadrových zariadení v Belgicku a nepriaznivo menia vecné podmienky transakcie, by viedli k vzniku práva na odškodnenie. Priamymi príjemcami sú preto spoločnosť Engie ako materská spoločnosť spoločnosti Electrabel, prevádzkovateľa (a spolumajiteľa) jadrových reaktorov v Belgicku, a podnik BE-NUC. Podobne ako v prípade niektorých čiastkových opatrení v rámci zložky 1 platí, že aj keď spoločnosť Luminus nie je priamo zapojená do opatrení právnej ochrany v rámci zložky 3, nepriama výhoda vyplýva pre spoločnosť Luminus, ktorá bude takisto odškodnená v prípade zmien právnych predpisov, ktoré ovplyvnia projekt dlhodobej prevádzky (pozri oddiel 3.3.3). Spoločnosť Luminus je preto nepriamym príjemcom zložky 3 opatrenia.

(219)

Ako je vysvetlené v oddiele 3.7 rozhodnutia o začatí konania, projekt dlhodobej prevádzky si vyžaduje niekoľko legislatívnych zmien, ktoré sú zhrnuté v tomto oddiele.

(220)

Zákon o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky upravuje od roku 2003 postupné vyraďovanie zariadení vyrábajúcich elektrinu z jadrovej energie v Belgicku a bol už trikrát zmenený, aby umožnil predĺženie životnosti zariadení Tihange 1, Doel 1 a Doel 2.

(221)

Predĺženie životnosti jadrových zariadení Doel 4 a Tihange 3 o 10 rokov si vyžaduje ďalšiu zmenu zákona o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky Tieto úpravy boli vykonané zákonom, ktorým sa mení zákon o postupnom vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky a ktorý schválil parlament na plenárnom zasadnutí 18. apríla 2024, podpísal kráľ 26. apríla 2024 a 5. júna 2024 bol uverejnený v belgickom úradnom vestníku.

(222)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (107), smernicou Rady 92/43/EHS (108) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (109) Belgicko uvádza, že sa vyžaduje a bolo vykonané posúdenie vplyvov na životné prostredie s cezhraničnými konzultáciami (110).

(223)

Jednotlivé prvky projektu dlhodobej prevádzky sa vykonávajú prostredníctvom samostatného „zákona na zaručenie bezpečnosti dodávok v odvetví energetiky, ktorým sa reformuje sektor jadrovej energie“, ktorý sa označuje aj ako „zákon Phoenix“. Podrobný opis jednotlivých kapitol zákona Phoenix sa uviedol v odôvodnení 191 rozhodnutia o začatí konania. Zákon Phoenix schválil parlament na plenárnom zasadnutí 18. apríla 2024 a kráľ ho podpísal 26. apríla 2024. Dňa 5. júna 2024 bol uverejnený v belgickom úradnom vestníku.

(224)

Ako sa uvádza v odôvodnení 193 rozhodnutia o začatí konania, belgický štát zriadil dva nové verejné subjekty, ktoré prevezmú určité povinnosti v súvislosti s projektom dlhodobej prevádzky:

(225)

Zákon BE-WATT a zákon Hedera schválil parlament na plenárnom zasadnutí 18. apríla 2024 a kráľ ich podpísal 26. apríla 2024. Dňa 5. júna 2024 boli uverejnené v belgickom úradnom vestníku.

(226)

Po prvé, kráľovský dekrét o povoleniach upravuje povoľovanie zariadení, v ktorých sa upravuje jadrový odpad. Tento kráľovský dekrét bol zmenený tak, aby umožňoval povoľovanie upravujúcich zariadení, ktoré upravujú jadrový odpad v súlade so zmluvnými kritériami prevodu. Zavedie sa samostatná kategória pre povolenia týkajúce sa upravujúcich zariadení, ktoré upravujú v súlade so zmluvnými kritériami prevodu. Dňa 11. júla 2024 bol prijatý a 15. júla 2024 bol uverejnený v belgickom úradnom vestníku.

(227)

Po druhé, v kráľovskom dekréte o zmluvných kritériách prevodu sa určujú zmluvné kritériá prevodu a kategorizácia balíka odpadu, ako aj spôsob, akým sa spotrebúva objemový kredit. Dňa 11. júla 2024 bol prijatý a 15. júla 2024 bol uverejnený v belgickom úradnom vestníku.

(228)

Belgicko bude financovať celkovú potrebu financovania projektu dlhodobej prevádzky zo všeobecného štátneho rozpočtu vrátane prípadných splátok z dvojsmernej rozdielovej zmluvy.

(229)

Ako sa uvádza v odôvodnení 200 rozhodnutia o začatí konania, Belgicko odhaduje, že kapitálové výdavky projektu dlhodobej prevádzky dosahujú [2 – 2,5] miliardy EUR a celkové prevádzkové náklady počas celej životnosti dosahujú [7 000 – 8 000] miliónov EUR.

(230)

Čistý vplyv na rozpočet belgického štátu je dvojaký: po prvé, prostredníctvom kapitálového vkladu vo výške 24,7 milióna EUR do spoločného podniku, a po druhé, prostredníctvom čistých nákladov na opatrenia, ktoré má zaplatiť protistrana dohody o odmeňovaní. Belgicko tvrdí, že očakávané rozpočtové výdavky závisia nielen od prognóz nákladov, ale aj od prognóz cien/príjmov na trhu s energiou, pretože projekt dlhodobej prevádzky bude financovaný kombináciou trhových príjmov, vyrovnávacej platby v rámci rozdielovej zmluvy, minimálnych prevádzkových nákladov a kapitálovej platby a pôžičiek na pokrytie nákladov v období odstávky.

(231)

Podľa prognózy v rámci základného scenára podpisového finančného modelu získa protistrana dohody o odmeňovaní počas trvania projektu celkovú čistú nominálnu sumu [0 – 500] miliónov EUR.

(232)

Ak by sa však ceny elektriny vyvíjali podľa nižšej prognózy, náklady belgickej vlády na opatrenie by sa v dôsledku vyšších platieb v rámci rozdielovej zmluvy zvýšili o [4 000 – 4 500] miliónov EUR. V prípade neočakávanej udalosti, v dôsledku ktorej by boli obidve jadrové elektrárne nedostupné, by protistrana dohody o odmeňovaní bola vystavená aj povinnosti poskytnúť dodatočnú podporu vo výške [500 – 1 000] miliónov EUR za rok nedostupnosti. V prípade negatívneho scenára nízkych cien elektriny a 12-mesačnej nedostupnosti by protistrana dohody o odmeňovaní musela poskytnúť celkovú čistú (nominálnu) sumu [4 000 – 4 500] miliónov EUR počas trvania projektu, t. j. rozpočet opatrenia by sa blížil k hodnote [40 – 50] % celkových kapitálových a prevádzkových nákladov.

(233)

Belgicko potvrdzuje, že opatrenie nemožno kumulovať s inou pomocou, ktorá bola poskytnutá na pokrytie tých istých nákladov, ktoré vzniknú v rámci projektu dlhodobej prevádzky. Belgicko uvádza, že sa nepredpokladá, že by sa na financovanie projektu dlhodobej prevádzky použili iné finančné prostriedky ako štátny rozpočet, a potvrdzuje, že sa naň nepoužijú žiadne finančné prostriedky Únie.

(234)

Komisia prijala rozhodnutie o začatí konania 22. júla 2024. Komisia dospela k predbežnému názoru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc a vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti v súvislosti s nevyhnutnosťou, vhodnosťou a primeranosťou pomoci, v súvislosti s tým, či nebolo porušené právo Únie, a v súvislosti s možným neprimeraným narušením hospodárskej súťaže a obchodu.

(235)

Po prvé, pokiaľ ide o nevyhnutnosť pomoci, Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s opatreniami finančnej podpory v rámci zložky 1. Hoci Komisia uznáva, že prevádzkovateľ jadrového zariadenia a vlastníci jadrových reaktorov môžu potrebovať stabilný zdroj príjmov vzhľadom na neistoty súvisiace s budúcou cenou na trhu s elektrinou, Komisia spochybnila, či sú všetky dodatočné opatrenia finančnej podpory popri dvojsmernej rozdielovej zmluve potrebné. Komisia mala pochybnosti najmä v súvislosti s vytvorením spoločného podniku, ktorého akcionárom bude belgická vláda, minimálnymi prevádzkovými nákladmi a kapitálovou platbou a pôžičkami na pokrytie nákladov v období odstávky.

(236)

Po druhé, pokiaľ ide o vhodnosť pomoci, Komisia opäť vyjadrila pochybnosti v súvislosti s opatreniami finančnej podpory v rámci zložky 1. Komisia chcela ďalej preskúmať návrh dvojsmernej rozdielovej zmluvy, ktorú navrhlo Belgicko, pretože sa zdalo, že v nej chýbajú vhodné stimuly na to, aby reagovala na trhové podmienky a plánovala údržbu čo najefektívnejšie (vrátane použitia ceny na dennom trhu ako referenčnej trhovej ceny v návrhu rozdielovej zmluvy). Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti v súvislosti s tým, či kombinácia opatrení týkajúcich sa odmeňovania nezbavuje príjemcov príliš veľkého podielu na trhových a prevádzkových rizikách.

(237)

Po tretie, pokiaľ ide o primeranosť pomoci, Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s primeranosťou viacerých opatrení finančného odmeňovania (vrátane pôžičiek na pokrytie nákladov v období odstávky a MPPNKP). Komisia usúdila, že tieto opatrenia sú kombinované s dvojsmernou rozdielovou zmluvou a majú zo svojej podstaty dosiahnuť cieľovú mieru návratnosti vo výške 7 %, ktorú možno posúdiť len vzhľadom na samotné opatrenia a na zníženie rizík, ktoré poskytujú. Komisia preto usúdila, že v čase prijatia rozhodnutia o začatí konania nemohla posúdiť primeranosť tejto cieľovej miery návratnosti in abstracto a dospela k záveru, že posúdenie primeranosti môže nasledovať až po posúdení vhodnosti opatrení. Okrem toho mala Komisia pochybnosti v súvislosti so stanovením výšky paušálnej platby na úrovni 15 miliárd EUR za prevod záväzkov spojených s jadrovým odpadom a vyhoretým palivom (najmä pokiaľ ide o použitú diskontnú sadzbu a výšku rizikovej prémie), ako aj s výškou dodatočných záväzkov spojených s vyraďovaním z prevádzky vyplývajúcich z projektu dlhodobej prevádzky (ktorá v čase rozhodnutia o začatí konania ešte nebola známa).

(238)

Nakoniec Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti s tým, či by nevhodný návrh rozdielovej zmluvy a kumulácia všetkých opatrení finančnej podpory nemohli viesť k neprimeraným narušeniam trhu. Okrem toho Komisia potrebovala ďalšie uistenie, pokiaľ ide o identitu a nezávislosť subjektu, ktorý bude na základe DSEM predávať produkciu jednotiek s dlhodobou prevádzkou.

(239)

Belgicko zaslalo svoju odpoveď na rozhodnutie o začatí konania 22. augusta 2024. Belgicko vo svojej odpovedi poskytlo ďalšie nezávislé analýzy, ktoré vypracovala spoločnosť Compass Lexecon a ktoré sa týkali návrhu rozdielovej zmluvy, pôžičiek na pokrytie nákladov v období odstávky a MPPNKP (poskytnuté 22. augusta), ako aj stropu platieb za jadrový odpad (poskytnuté 30. augusta 2024) v reakcii na pochybnosti Komisie vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania týkajúce sa nevyhnutnosti, vhodnosti a primeranosti balíka opatrení finančnej podpory (zložka 1 opatrenia pomoci), primeranosti dohody o odpade (zložka 2 opatrenia pomoci), súladu návrhu rozdielovej zmluvy s právom Únie a možného neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže a obchodu.

(240)

Odpoveď Belgicka na rozhodnutie o začatí konania sa zaoberá pôvodným opatrením (projekt dlhodobej prevádzky) opísaným v rozhodnutí o začatí konania. Súčasné opatrenie obsahuje v porovnaní s pôvodným opatrením zmeny (zavedené s cieľom riešiť pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila vo svojom rozhodnutí o začatí konania) a je podrobne uvedené v oddiele 3 tohto rozhodnutia.

(241)

Argumenty, ktoré predložilo Belgicko, sú podrobnejšie uvedené ďalej v texte.

(242)

Belgicko súhlasilo s Komisiou v tom, že pri navrhovaní mechanizmov podpory má zásadný význam podpora stimulov, ktoré sú v súlade s trhom, a minimalizácia možných neprimeraných narušení.

(243)

Podľa názoru Belgicka, podloženého nezávislou dodatočnou ekonomickou analýzou, ktorú vypracovala spoločnosť Compass Lexecon (111), technické, regulačné a ekonomické obmedzenia jednotiek s dlhodobou prevádzkou (pozri aj oddiel 2.1) formujú uskutočniteľnosť a vhodnosť návrhu rozdielovej zmluvy. Belgicko argumentovalo najmä tým, že poskytovanie ekonomických stimulov prevádzkovateľovi jadrového zariadenia, aby reagoval na trhové podmienky v situáciách, keď je schopnosť reagovať obmedzená, môže spôsobiť, že sa riziká nerozdelia optimálnym spôsobom a že sa zvýši neistota budúcich príjmov bez možnosti zmiernenia. Vyššie riziká pre príjemcu, na ktoré nie je možné reagovať prostredníctvom prevádzkových poplatkov, sa preto môžu premietnuť do zhoršeného rizikovo-výnosového profilu v prípade investície a ekonomickej nerovnováhy systému (napr. vyžadovanie vyššej cieľovej IRR). Výsledný očakávaný vplyv na náklady na podporu je preto potrebné vyvážiť nákladmi protistrany dohody o odmeňovaní na priame znášanie tohto rizika.

(244)

Belgicko ďalej tvrdí, že obchodná prevádzka jednotiek s dlhodobou prevádzkou a príslušné rozhodnutia týkajúce sa ponuky sú ekonomickou referenčnou hodnotou pre návrh rozdielovej zmluvy, ktorý podporuje trhovo konformné správanie.

(245)

V tomto prípade Belgicko pripomína, že rôzne technické a prevádzkové obmedzenia výrazne obmedzujú priestor na úpravu plánovania údržby a moduláciu, a tým aj potenciál pre vytváranie hodnoty spojený so zvýšenými ekonomickými stimulmi:

(246)

Belgicko tvrdilo, že vzhľadom na prevádzkové a bezpečnostné obmedzenia jednotiek s dlhodobou prevádzkou by niektoré alternatívne prvky návrhov rozdielovej zmluvy, ktoré sú podrobne opísané ďalej, nepriniesli efektívnejšie rozdelenie rizík a efektívnejšie stimulovanie k správaniu v súlade s trhom než predložený návrh. Belgicko najmä uviedlo, že v niektorých prípadoch môže použitie dlhodobých referenčných cien a referenčného množstva podporiť efektívne dispečerské/prevádzkové rozhodnutia, pretože dekoreluje platby v rámci rozdielovej zmluvy od zachytenej trhovej ceny. V danom prípade to však nemusí byť vhodné vzhľadom na prevádzkové obmedzenia jednotiek s dlhodobou prevádzkou a jedinečný model dostupnosti v období prác v súvislosti s dlhodobou prevádzkou, ako je vysvetlené ďalej:

(247)

Podľa Belgicka bol zvolený návrh rozdielovej zmluvy v kombinácii s osobitnými opatreniami (úprava rizika trhovej ceny a opatrenie týkajúce sa modulácie) zameraný na vyváženie vystavenia trhovému riziku s prevádzkovými stimulmi na podporu investícií a krátkodobej efektívnosti trhu. Podporuje včasné reakcie na signály trhu bez toho, aby spôsoboval zbytočnú zložitosť, a je v súlade s technickými a regulačnými obmedzeniami jednotiek s dlhodobou prevádzkou. Belgicko v tejto súvislosti odkazuje na:

(248)

Z uvedených dôvodov Belgicko dospelo k záveru, že obavy Komisie týkajúce sa vhodnosti návrhu rozdielovej zmluvy vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania boli neopodstatnené.

(249)

Belgicko sa však počas formálneho vyšetrovania rozhodlo zmeniť návrh rozdielovej zmluvy a mechanizmus úpravy rizika trhovej ceny s cieľom posilniť stimuly, ktoré sú v súlade s trhom, a zohľadniť vývoj na trhu.

(250)

Electrabel a belgický štát plánujú vytvoriť spoločný podnik, v ktorom bude každá strana vlastniť 50 % a ktorý bude vlastniť príslušné aktíva umožňujúce ďalšiu prevádzku jednotiek s dlhodobou prevádzkou.

(251)

Belgicko uviedlo, že tento prístup umožňuje belgickému štátu spoločne kontrolovať projektovú spoločnosť, keďže obidvaja akcionári vstupujú do spoločného podniku za rovnakých podmienok a ako akcionári majú rovnakú úroveň rizika (zodpovedajúcu bežnému riziku a financovaniu akcionárov) a výnosov (najmä dividend). Zároveň umožňuje belgickému štátu zachovať si určitý stupeň vlastníctva kritickej infraštruktúry.

(252)

Belgicko vysvetlilo, že ak príjmy podniku BE-NUC nepostačujú na pokrytie nákladov potrebných na prevádzku jednotiek s dlhodobou prevádzkou (náklady podľa dohody o prevádzke a údržbe a iné prevádzkové náklady, náklady na palivo a náklady na údržbu ako kapitálové výdavky), potom je belgický štát ako protistrana dohody o odmeňovaní povinný zaplatiť podniku BE-NUC (a spoločnosti Luminus) schodkovú platbu. Podnik BE-NUC musí v tejto súvislosti predložiť výročnú správu o zosúladení. Touto minimálnou platbou za prevádzkové náklady sa má zabezpečiť dostatok hotovosti na pokrytie týchto nákladov, aby sa zabezpečila dlhodobá životaschopnosť a platobná schopnosť podniku BE-NUC. Okrem toho protistrana dohody o odmeňovaní poskytne kapitálovú platbu, ktorá pozostáva z 50 % ochrany nákladov na investovaný kapitál vo vzťahu k amortizovaným kapitálovým nákladom na predĺženie životnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou. Minimálna platba za prevádzkové náklady aj kapitálová platba sa spolu označujú ako MPPNKP a uplatňujú sa od dátumu opätovného spustenia zariadení s dlhodobou prevádzkou.

(253)

Belgicko vysvetlilo, že s účinnosťou od 1. júla 2025 sprístupní podniku BE-NUC aj spoločnosti Luminus možnosti čerpania na financovanie nákladov na prevádzku a údržbu, ktoré vzniknú počas určitých období odstávky podľa bodu 3.2 písm. A (Sprostredkovanie pôžičiek na pokrytie nákladov v období odstávky) dohody o odmeňovaní. Konkrétne belgický štát poskytne podniku BE-NUC a spoločnosti Luminus pôžičky na pokrytie nákladov v období odstávky s obmedzenou úrokovou sadzbou a splatné podľa stanoveného splátkového kalendára, a nie dodatočný kapitál, s cieľom poskytnúť financovanie v dvoch tranžiach:

(254)

Belgicko vysvetlilo, že prostredníctvom MPPNKP sa riešia riziká s veľkým vplyvom, ktoré vedú k stratám počas fázy prevádzky. Tieto opatrenia sú spolu s pôžičkami na pokrytie nákladov počas fázy opätovného spustenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby projekt generoval dostatočné peňažné toky na zaplatenie prevádzkovateľovi jadrového zariadenia a na udržanie dlhodobej prevádzkovej životaschopnosti. Belgicko tvrdí, že bez týchto opatrení by jadrová elektráreň mohla v prípade dlhších odstávok alebo regulačných (politických) zmien, ktoré by spôsobili jej nedostupnosť, čeliť konkurzu.

(255)

Na ďalšie zdôvodnenie týchto tvrdení Belgicko predložilo tieto pripomienky, ktoré boli podložené nezávislou analýzou vypracovanou spoločnosťou Compass Lexecon (112):

(256)

Belgicko preto dospelo k záveru, že MPPNKP a pôžičky na pokrytie nákladov v období odstávky sú vhodné a primerané:

(257)

Po ukončení formálneho vyšetrovacieho konania sa Belgicko rozhodlo zaviesť strop pre potenciálne platby MPPNKP vo výške maximálne 2 miliárd EUR tým, že uplatní svoje právo ukončiť zmluvu podľa dohody o odmeňovaní, s výnimkou prípadov, keď analýza belgického štátu preukáže, že takéto ukončenie by mohlo mať nepriaznivý vplyv na bezpečnosť dodávok Belgicka a/alebo že ukončenie by nebolo vhodné z finančného hľadiska. Viac informácií sa uvádza v oddiele 3.3.1.3.3.

(258)

Podľa Belgicka belgický štát a spoločnosť Electrabel ako akcionári súhlasia s financovaním svojho pomerného podielu na požiadavkách na financovanie podniku BE-NUC alebo na neočakávaných nedostatkoch vo financovaní (v rozsahu, v akom sa týkajú nákladov a výdavkov, ktoré nie sú financované z iných mechanizmov, ako sú príjmy podniku BE-NUC, rozdielové platby podniku BE-NUC podľa dohody o odmeňovaní, pôžička na pokrytie nákladov v období odstávky atď., aby sa zabezpečilo, že sa náklady neuhradia dvakrát).

(259)

Belgicko vysvetlilo, že Electrabel a belgický štát uzavreli s podnikom BE-NUC individuálne a rovnaké dohody týkajúce sa akcionárskych pôžičiek. Úrokové sadzby neboli stanovené pevne, ale v zmluvách o akcionárskych pôžičkách sa stanovuje, že úroková sadzba každej akcionárskej pôžičky bude nezávislá sadzba určená predstavenstvom podniku BE-NUC v súlade s dohodou akcionárov, a to na základe prevládajúcich trhových sadzieb a akéhokoľvek porovnateľného dlhového financovania tretích strán, ktoré môže byť v danom čase k dispozícii. Podmienky splácania súm a úrokové sadzby sú rovnaké.

(260)

Belgicko vysvetlilo, že NPPK slúži na financovanie potreby prevádzkového kapitálu vyplývajúcej z prevádzky jednotiek s dlhodobou prevádzkou. Podnik BE-NUC bude môcť čerpať prostriedky z NPPK, ak rozdiel medzi jeho príjmami peňažných prostriedkov a výdavkami peňažných prostriedkov bude nižší ako odhadované prevádzkové výdavky na nadchádzajúce obdobie čerpania stanovené v dohode o odmeňovaní. Suma NPPK má byť minimálne vo výške priemerných súhrnných odhadovaných prevádzkových výdavkov za obdobie troch mesiacov. Belgicko spresnilo, že NPPK v skutočnosti slúži ako mostík v rámci roka k ročným MPPNKP a funguje ako revolvingový úverový nástroj, ktorý by sa v prípade čerpania každoročne splácal z MPPNKP poskytnutých belgickým štátom.

(261)

Belgicko objasnilo, že spoločnosť Electrabel navrhne metodiku pre akcionársku pôžičku spoločnosti Electrabel, opísanú v základných podmienkach, ktorá bude oznámená predstavenstvu podniku BE-NUC a následne zopakovaná pre belgickú štátnu pôžičku, ako aj pre NPPK. Podmienky splácania súm a úrokové sadzby sú rovnaké. Belgicko uviedlo, že o metodike sa stále diskutuje a bude oznámená neskôr.

(262)

Pokiaľ ide o nákup služieb energetického manažéra v rámci DSEM, Belgicko uviedlo, že nákup týchto služieb sa uskutoční prostredníctvom konkurenčného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného postupu obstarávania. Konkrétne zákazka na poskytovanie služieb energetického manažérstva bude zadaná prostredníctvom rokovacieho konania s predchádzajúcim zverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (článok 120 belgického zákona o verejnom obstarávaní zo 17. júna 2016), čo je v sektore verejných služieb štandardný postup. Belgicko preto dospelo k záveru, že DSEM neprináša výhodu pre energetického manažéra (partnera v rámci DSEM) a že partner v rámci DSEM nevyužíva štátnu pomoc.

(263)

Belgicko uviedlo, že hoci uplatňovanie smerníc o verejnom obstarávaní už poskytuje množstvo záruk, vzhľadom na dôležitosť ponúkaných služieb a citlivosť z hľadiska hospodárskej súťaže boli zavedené dodatočné ustanovenia a záruky, aby sa vo verejnej súťaži zabezpečila dostatočná hospodárska súťaž.

(264)

Konkrétnejšie Belgicko vysvetlilo, že pred vypracovaním súťažných podkladov bola podaná žiadosť o informácie o DSEM s cieľom získať názory trhu vrátane veľkého počtu tém súvisiacich s obsahom DSEM. Okrem toho sa vo verejnej súťaži stanovujú osobitné podmienky účasti, ktorými sa zabezpečuje, že kvalifikovaní/vybraní účastníci sú vhodní na daný účel vzhľadom na dôležitosť a citlivosť ponúkanej služby. Viac informácií o postupe obstarávania a podmienkach účasti sa uvádza v oddiele 3.3.1.5.1.

(265)

Ako sa uvádza v oddiele 3.3.1.5.2, Belgicko sa po formálnom vyšetrovacom konaní rozhodlo udeliť partnerovi v rámci DSEM právomoc rozhodovať o ekonomických moduláciách a nahradiť pevnú zložku odmeňovania partnera v rámci DSEM kombináciou fixného a pohyblivého poplatku, čím sa poskytli silnejšie stimuly na moduláciu podľa trhových signálov, pričom sa zohľadnili technické obmedzenia (a potenciálne riziká automatického odstavenia) jednotiek s dlhodobou prevádzkou.

(266)

Belgicko uviedlo, že sa predpokladajú osobitné opatrenia týkajúce sa možnej účasti subjektu GEMS, obchodného subjektu spoločnosti Engie (obchodný útvar skupiny Engie, ktorý je manažérsky nezávislý od obchodného útvaru Nuclear), na postupe obstarávania.

(267)

Belgicko ďalej objasnilo, že sú a budú prijaté a zavedené dostatočné opatrenia na účinnú identifikáciu prípadných konfliktov záujmov a na predchádzanie prípadným konfliktom záujmom. Tieto opatrenia možno zhrnúť takto:

(268)

Belgicko takisto spresnilo, že ak sa DSEM neuzavrie včas, ako náhradné riešenie bude subjekt GEMS dočasne vykonávať služby podľa DSEM, aby sa zabezpečila kontinuita. Belgicko tvrdilo, že toto riešenie je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie kontinuity verejnej služby (predaja elektriny vyrobenej jednotkami s dlhodobou prevádzkou), ale je prísne časovo obmedzené a obmedzené na nevyhnutné minimum.

(269)

Belgicko dospelo k záveru, že postup obstarávania v súvislosti s DSEM vylučuje akúkoľvek potenciálnu štátnu pomoc, keďže: i) belgický štát zabezpečí, aby podnik BE-NUC dôsledne dodržiaval právne predpisy a zásady týkajúce sa verejného obstarávania, a ii) rozsiahly konzultačný proces pred samotným vyhlásením verejnej súťaže poskytuje ďalšie záruky, ktorými sa zabezpečuje, že nákup služieb sa uskutoční prostredníctvom konkurenčného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného postupu obstarávania.

(270)

Belgicko okrem toho dospelo k záveru, že sa predišlo akémukoľvek riziku uzavretia trhu a iným možným protisúťažným praktikám zo strany spoločnosti Engie a že boli prijaté všetky opatrenia a záruky, aby sa zabezpečilo vymenovanie nezávislého partnera v rámci DSEM. Subjekt GEMS by tieto služby dočasne poskytoval len ako náhradné riešenie, ktoré je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie kontinuity verejnej služby.

(271)

Belgicko spresnilo, že ak spoločnosť Electrabel preukáže záväzky spojené s vyraďovaním zariadení s dlhodobou prevádzkou z prevádzky a s ich demontážou, vyplývajúce z projektu dlhodobej prevádzky („dyssynergie“), bude ich znášať belgický štát prostredníctvom jednorazovej (úplnej a záverečnej) paušálnej platby v deň ukončenia transakcie. Belgicko vysvetlilo, že podľa dohody o vykonávaní by sa belgický štát a spoločnosť Electrabel mali v stanovenej lehote dohodnúť na sume, a ak sa im to nepodarí, vec sa predloží na rozhodnutie komisiou CPN/CNV.

(272)

Belgicko pripomenulo, že vzhľadom na to, že táto otázka sa v čase rozhodnutia o začatí konania riešila na úrovni CPN/CNV, jej primeranosť nebola v rozhodnutí o začatí konania posúdená.

(273)

Belgicko vysvetlilo, že belgický štát a spoločnosť Electrabel sa na sume v stanovenej lehote nedohodli, a preto bola vec predložená komisii CPN/CNV, aby o nej rozhodla. Presnejšie, Belgicko objasnilo, že:

(274)

Belgicko preto dospelo k záveru, že suma na prevod dodatočných záväzkov spojených s vyraďovaním z prevádzky vyplývajúcich z projektu dlhodobej prevádzky, ako ju stanovila komisia CPN/CNV vo svojom odporúčaní z 24. júna 2024, je primeraná.

(275)

Okrem toho Belgicko 30. augusta 2024 predložilo dodatočnú nezávislú analýzu, ktorú vypracovala spoločnosť Compass Lexecon a v ktorej predložila hospodársku analýzu návrhu stropu platieb za jadrový odpad vrátane analýzy diskontnej sadzby vo výške 3 % a ďalších vysvetlení týkajúcich sa toho, že dodatočné riziká, ktoré identifikovala komisia CPN/CNV, buď už sú pokryté rizikovou prémiou vypočítanou belgickým štátom, alebo majú obmedzenú pravdepodobnosť/vplyv.

(276)

Belgicko uviedlo, že obavy Komisie týkajúce sa diskontnej sadzby vyplývajú z analýzy komisie CPN/CNV v jej odporúčaní zo 7. marca 2023 určeného ministrovi energetiky (113), v ktorej sa komisia CPN/CNV domnieva, že diskontná sadzba, ktorá by sa mala použiť pre výdavky na vyhoreté palivo, sa musí postupne približovať k dlhodobej bezrizikovej miere návratnosti (vypočítanej vo výške 2,17 %), a navrhuje použitie dvojstupňovej diskontnej sadzby (vo výške 3,17 % počas prvých 30 rokov a vo výške 2,17 % po prvom období 30 rokov).

(277)

Belgicko sa odvolalo na nezávislú analýzu vypracovanú spoločnosťou Compass Lexecon (114), ktorá preukázala, že diskontná sadzba vo výške 3 %, ktorú si ponechal belgický štát, je primeraná na základe: i) hospodárskej analýzy prístupu odporúčaného komisiou CPN/CNV, ii) iných relevantných prístupov a iii) nemeckého precedensu vo veci SA.45296.

(278)

Belgicko uviedlo, že obavy Komisie týkajúce sa rizík zohľadnených v dohode o strope platieb za jadrový odpad vyplývajú aj z odporúčania komisie CPN/CNV pre ministra energetiky (pozri poznámku pod čiarou č. 113), podľa ktorého by sa mali zvážiť tri riziká:

(279)

Nezávislá analýza spoločnosti Compass Lexecon ukázala, že tieto riziká boli zohľadnené, a preukázala, že prístup belgického štátu je obozretný a zahŕňa dostatočné rezervy na nepredvídané udalosti na pokrytie týchto rizík.

(280)

Táto analýza bola doplnená odpoveďou na otázku 5.4 v žiadosti o informácie z 1. októbra 2024. Belgicko uviedlo, že v praxi by portfólio Hedery malo byť navrhnuté tak, aby bolo schopné čeliť všetkým možným hospodárskym scenárom v danom období, najmä pokiaľ ide o úroveň inflácie. Cieľom Hedery je dosiahnuť reálnu návratnosť na úrovni 1 % (t. j. 1 % nad úrovňou inflácie). Na tento účel Hedera vypracuje stratégiu, ktorá zohľadní riziko, že takáto návratnosť sa v určitých ekonomických režimoch (napríklad v prípade dlhšieho obdobia vysokej inflácie) nemusí dosiahnuť s portfóliom zloženým len z dlhopisov. Hedera sa preto zameria na dynamické riadenie aktív a pasív založené na diverzifikovanom portfóliu, ktoré zahŕňa aktíva umožňujúce fondu zaistiť sa proti inflácii. Subjekt Hedera by napríklad mohol navrhnúť portfólio založené na dlhopisoch a dlhových nástrojoch, akciách, nehnuteľnostiach a derivátoch (ale nielen na nich) s dlhodobým cieľom dosiahnuť reálnu návratnosť na úrovni 1 % a zároveň minimalizovať riziko volatility. Nakoniec treba poznamenať, že Hedera obmedzí svoje vystavenie belgickým akciám, dlhopisom a nehnuteľnostiam. Dôvodom je zabezpečenie diverzifikácie a dostatočného oddelenia fondu od belgického hospodárstva.

(281)

Belgicko uviedlo, že rôzne zložky a čiastkové opatrenia projektu dlhodobej prevádzky boli súčasťou žiadostí spoločnosti Engie o súhlas s predĺžením životnosti a všetky boli zahrnuté do globálnych transakčných dokumentov podpísaných 13. decembra 2023. Belgicko však takisto konštatovalo, že zložky projektu dlhodobej prevádzky sa v mnohých prvkoch líšia a navzájom sa dopĺňajú, čo obmedzuje prípadné kumulatívne účinky.

(282)

Belgicko poukázalo na judikatúru, ktorá sa zaoberá nasledujúcimi témami, pokiaľ ide o posúdenie po sebe nasledujúcich opatrení vrátane:

(283)

Belgicko uviedlo, že predmet a povaha troch zložiek projektu dlhodobej prevádzky sú vo svojej podstate odlišné, a poznamenalo, že Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania osobitne nezohľadnila rozdiely alebo podobnosti predmetu a povahy zložiek 1, 2 a 3. Belgicko v tejto súvislosti uviedlo tieto skutočnosti:

(284)

Belgicko poznamenalo, že celkový účel týchto troch zložiek súvisí s predĺžením životnosti jednotiek s dlhodobou prevádzkou. Belgicko však tvrdí, že konkrétny účel každej zložky jednotlivo je pri posudzovaní relevantným prvkom: