(1)

Európska komisia 21. februára 2019 začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Egypte (spoločne ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie na základe článku 5 základného nariadenia. Oznámenie o začatí konania uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 8. januára 2019 podala európska asociácia výrobcov technických tkanín Tech-Fab Europe (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby textílií zo sklenených vlákien v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia 16. mája 2019 začala samostatné antisubvenčné prešetrovanie v súvislosti s dovozom textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR a Egypte do Únie a začala samostatné prešetrovanie. Oznámenie o začatí konania uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(4)

Navrhovateľ 31. júla 2019 predložil žiadosť o registráciu dovozu textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v dotknutých krajinách podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Navrhovateľ tvrdil, že po skončení obdobia prešetrovania sa dovoz textílií zo sklenených vlákien výrazne zvýšil a v Únii vznikajú zásoby v miere, ktorá ohrozuje nápravný účinok prípadných antidumpingových opatrení.

(5)

Jeden vyvážajúci výrobca, jeden používateľ a Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz výrobkov ľahkého priemyslu a remeselníckych výrobkov (ďalej len „komora CCCLA“) vyjadrili námietky proti žiadosti o registráciu. Tieto strany tvrdili, že žiadosť neobsahovala dostatočné dôkazy požadované v článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Ďalej tvrdili, že údaje o dovoze z ČĽR a Egypta by sa mali analyzovať osobitne a že predmetný dovoz by v nijakom prípade nemal vážne oslabiť nápravný účinok konečného antidumpingového cla, keďže priemerná jednotková cena dovozu sa medzi rokmi 2018 a 2019 zvýšila.

(6)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 48 a 50, Komisia sa rozhodla v tomto prípade neuložiť predbežné opatrenia. Žiadosť o registráciu sa teda stala nadbytočnou, a tak už nebola potrebná jej ďalšia analýza ani analýza pripomienok zhrnutých v odôvodnení 5.

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, iných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a čínske a egyptské orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(8)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(9)

O zásah úradníka pre vypočutie požiadala spoločnosť Zhejiang Hengshi Fiberglass Fabrics Co. Ltd. Vypočutie sa uskutočnilo 28. októbra 2019. Na programe vypočutia bolo navrhované uplatnenie článku 18 základného nariadenia na uvedenú spoločnosť. Komisia preskúmala prednesené pripomienky a reagovala na ne v konečnom poskytnutí informácií. Úradník pre vypočutie neodporúčal žiadne konkrétne následné opatrenia.

(10)

Ako sa uvádza v odôvodnení 48, Komisia počas prešetrovania objasnila vymedzenie výrobku a zainteresovaným stranám dotknutým týmto objasnením alebo stranám, ktoré sa možno ešte neprihlásili, lebo si mysleli, že sa ich toto konanie netýka, poskytla príležitosť, aby sa v stanovenej lehote prihlásili a vyžiadali si dotazník. Žiadne nové strany sa neprihlásili.

(11)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(12)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že sa pri prešetrovaní rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie na primeraný počet uplatnením výberu vzorky. Zároveň dodala, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie na základe vykázaného objemu výroby podobných výrobkov v Únii v období od októbra 2017 do septembra 2018, pričom zohľadnila aj geografické rozloženie. Túto vzorku tvorili traja výrobcovia z Únie, ktorých výroba predstavovala vyše 40 % celkového odhadovaného objemu výroby textílií zo sklenených vlákien v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke.

(13)

Pripomienky predložil iba jeden výrobca z Únie, ktorý navrhol pridať do vzorky štvrtú spoločnosť s cieľom zvýšiť geografickú reprezentatívnosť, rozšíriť objem výroby a druhy výrobkov zahrnutých do vzorky.

(14)

V snahe zahrnúť do vzorky čo najväčší reprezentatívny objem výroby sa Komisia rozhodla vzorku rozšíriť na štyri spoločnosti. Konečná vzorka výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavovala vyše 40 % celkového odhadovaného objemu výroby textílií zo sklenených vlákien v Únii. Vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(16)

Iba jeden neprepojený dovozca (Euroresins UK Ltd.) poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na tento malý počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(18)

Deväť vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. Skupiny výrobcov vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali 79 % vykázaného vývozu textílií zo sklenených vlákien z ČĽR do Únie počas obdobia prešetrovania.

(19)

Do vzorky vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov patria tieto spoločnosti:

(20)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi ČĽR.

(21)

Pripomienky k výberu vzorky predložil jeden vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky, jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky a komora CCCLA.

(22)

Vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky tvrdil, že obidve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky mali vertikálne integrovaný výrobný proces, ktorý sa odlišuje od jeho výrobného procesu (ktorý nie je integrovaný), a preto sa domnieval, že skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky nebudú reprezentatívne z hľadiska jeho situácie. Podobne aj komora CCCLA tvrdila, že dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky boli vertikálne integrované, a teda vzorka nebola reprezentatívna pre čínsky priemysel textílií zo sklenených vlákien, do ktorého patria aj neintegrovaní výrobcovia.

(23)

Podľa článku 17 ods. 1 základného nariadenia by sa výber vzorky mal uskutočňovať na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali 79 % vykázaného vývozu z ČĽR do Únie počas obdobia prešetrovania, a to sa považovalo za reprezentatívne. V každom prípade obidve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky zahŕňali vertikálne integrované aj neintegrované subjekty a v analýze Komisie sa tento prvok náležite zohľadňuje. V skutočnosti väčšinu vývozu do EÚ uskutočnili neintegrované subjekty Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(24)

Všetci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky mali okrem toho možnosť požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 39, ani jeden vyvážajúci výrobca nepožiadal o individuálne preskúmanie.

(25)

Komora CCCLA takisto tvrdila, že výberom iba dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov vzniklo riziko, že dôjde k závažnému ovplyvneniu výsledkov prešetrovania v zmysle článku 17 ods. 4 základného nariadenia, keby jedna z vybratých skupín prestala spolupracovať alebo by sa rozhodla stiahnuť z prešetrovania.

(26)

Komora CCCLA tvrdila, že v takomto scenári by colná sadzba platná pre spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ak by sa stanovila, bola založená na cle, ktoré bolo stanovené pre zvyšnú skupinu zaradenú do vzorky, a tak by vzorka už nebola reprezentatívna. Komora CCCLA preto požiadala Komisiu, aby vzorku rozšírila zaradením ešte jedného vyvážajúceho výrobcu.

(27)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19, členmi skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bolo päť vyvážajúcich výrobných subjektov. Ako sa navyše uvádza v odôvodnení 18, vzorka predstavovala 79 % vykázaného vývozu z ČĽR do Únie a považovala sa za reprezentatívnu. Komisia sa preto rozhodla, že vzorku nerozšíri, keďže by jej to znemožnilo prešetriť všetky subjekty v lehote stanovenej na prešetrovanie. Ako sa však uvádza v odôvodnení 24, spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky mali možnosť požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia, ale ani jeden z vyvážajúcich výrobcov o individuálne preskúmanie nepožiadal.

(28)

Pokiaľ ide o skupinu CNBM, hoci spoločnosti Jushi ani Hengshi nespochybnili skutočnosť, že sú prepojenými podnikmi, vyhlásili, že nie sú prepojené so spoločnosťou Taishan. Spoločnosť Jushi tvrdila, že Komisia nemôže automaticky uplatňovať článok 127 ods. 1 písm. d) alebo f) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015 (4) (ďalej len „vykonávací akt k Colnému kódexu“) a považovať spoločnosti Hengshi, Jushi a Taishan za jediný subjekt. Na podporu svojho tvrdenia sa spoločnosť Jushi odvolala na správu poroty WTO vo veci Kórea – niektoré druhy papiera (5) a usmernenia Šanghajskej burzy cenných papierov pre prepojené transakcie kótovaných spoločností.

(29)

Spoločnosť Taishan takisto spochybnila svoje prepojenie so spoločnosťami Jushi a Hengshi a na dôkaz uviedla, že i) spoločnosti priamo nevlastnia navzájom svoje akcie, ii) nemajú spoločný priamy majetkový podiel, iii) majú odlišné rozhodovacie procesy a riadiace inštitúcie, iv) neexistuje presah medzi členmi pôsobiacimi v ich radách, v) neexistujú prepojené transakcie medzi spoločnosťami Hengshi/Jushi a spoločnosťou Taishan, vi) na trhu pôsobia ako konkurenti a vii) spoločnosť Taishan sa z geografického hľadiska nachádza ďaleko od spoločností Jushi a Hengshi. Spoločnosť Taishan na záver tvrdila, že v podobnej situácii v predchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov s pôvodom v ČĽR (6) sa podniky nepovažovali za prepojené.

(30)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť China National Building Materials (ďalej len „CNBM“) je čínsky štátom vlastnený podnik, ktorý priamo a nepriamo vlastní zo 41,27 % materská skupina CNBM, ktorú zas úplne vlastní Komisia Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu a dohľad nad nimi (ďalej len „SASAC“). Spoločnosť CNBM vlastní 26,97 % podielu v spoločnosti China Jushi Co., Ltd. (ďalej len „spoločnosť China Jushi“), ktorá je jediným akcionárom skupiny Jushi Group (7).

(31)

V septembri 2017 spoločnosť CNBM uzatvorila dohodu o fúzii (8) so spoločnosťou Sinoma, ktorá nadobudla platnosť v máji 2018. Sinoma bola prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Sinoma Science & Technology Co. vlastníkom spoločnosti Taishan. Po fúzii bola spoločnosť Sinoma prebratá spoločnosťou CNBM a zlúčila sa s ňou. V dôsledku toho CNBM vlastní 26,97 % podielu v spoločnosti China Jushi (jedinom akcionárovi spoločnosti Jushi) a 60,24 % v spoločnosti Sinoma Science & Technology Co., Ltd. (jedinom akcionárovi spoločnosti Taishan).

(32)

V článku 127 písm. d) vykonávacieho aktu k Colnému kódexu sa stanovuje, že dve osoby sa považujú za prepojené, ak: tretia strana priamo alebo nepriamo vlastní, ovláda alebo má v držbe aspoň 5 % hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby. CNBM vlastní 26,97 % podielu v spoločnosti China Jushi (jedinom akcionárovi spoločnosti Jushi) a 60,24 % v spoločnosti Sinoma Science & Technology Co., Ltd. (jedinom akcionárovi spoločnosti Taishan). Z tohto dôvodu sa spoločnosti považujú za prepojené.

(33)

Navyše podľa správy o spoločnosti z roku 2019 vypracovanej čínskou maklérskou spoločnosťou Guotai Junan Securities (9) CNBM od roku 2017 reorganizuje svoje hospodárske subjekty s cieľom posilniť regionálnu koordináciu a odstrániť horizontálnu konkurenciu medzi kótovanými dcérskymi spoločnosťami. CNBM okrem toho plánuje vyriešiť problém horizontálnej konkurencie do roku 2020. Podľa verejne dostupných informácií uvedených v správe CNBM plánovala začať tento proces konsolidáciou svojho podnikania v oblasti sklenených vlákien prostredníctvom zvýšenia aktív medzi spoločnosťou China Jushi a spoločnosťou Sinoma Science & Technology (jediným akcionárom spoločnosti Taishan). Dôkazný materiál zhromaždený počas prešetrovania teda nepodporuje tvrdenie spoločností, že spoločný majetkový podiel nemá praktické dôsledky a že spoločnosti fungujú nezávisle od seba. Naopak, z uvedených dôkazov vyplýva, že nad rámec obyčajného vlastníckeho podielu (ktorý je sám osebe rozhodujúci na vyvodenie záveru, že podniky sú prepojené) tieto tri spoločnosti sú takisto schopné navzájom významne ovplyvňovať svoje podnikateľské rozhodnutia a že ich ovládajúca spoločnosť (CNBM) sa usiluje prinajmenšom koordinovať, ak nie priamo zlúčiť ich činnosti („vyriešiť problém horizontálnej konkurencie“). Komisia preto zamietla tvrdenie, že vo svojom závere, že by sa tieto tri spoločnosti mali považovať za prepojené, nezohľadnila faktické a hospodárske skutočnosti.

(34)

V súvislosti s tvrdením, že Komisia nemôže k spoločnostiam Hengshi, Jushi a Taishan pristupovať ako k jedinej skupine, podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia Komisia môže stanoviť jedno individuálne antidumpingové clo, keď medzi dodávateľmi existujú podnikové väzby. Týmto krokom sa má zabezpečiť, aby colné orgány mohli účinne presadzovať opatrenia a zároveň zabránili prepojeným podnikom presmerovať svoj vývoz cez spoločnosť s najnižším clom. Navyše v článku 2 ods. 1 základného nariadenia, ktorý sa zaoberá normálnou hodnotou, sa uvádza, že pri určovaní, či sú dve strany prepojené, Komisia môže zohľadniť článok 127 vykonávacieho aktu k Colnému kódexu. Neexistuje nijaký dôvod, pre ktorý by Komisia na účely článku 9 ods. 5 základného nariadenia mala uplatňovať odlišné štandardy na vyvážajúcich výrobcov v súvislosti s normálnou hodnotou a pri určovaní, či sú prepojení. Komisia teda pri uplatňovaní článku 9 ods. 5 základného nariadenia dôsledne používa kritériá stanovené v článku 127 vykonávacieho aktu k Colnému kódexu. O tejto dôslednosti boli navyše všetky strany informované v oznámení o začatí konania na začiatku tohto konania. Vec v rámci WTO (10), na ktorú sa odvoláva spoločnosť Jushi v odôvodnení 28, nepodporuje tvrdenie spoločnosti. V skutočnosti na rozdiel od toho, čo sa spoločnosti Jushi a Hengshi pokúšajú naznačiť, porota WTO v uvedenej veci potvrdila, že na účely stanovenia dumpingu v antidumpingových prešetrovaniach sa pravidlo v článku 6 ods. 10 antidumpingovej dohody WTO (podľa ktorého by sa dumpingové rozpätie malo vypočítať pre jednotlivých vyvážajúcich výrobcov) nebráni nevyhnutne tomu, aby sa rozdielne právne subjekty považovali za jediného vývozcu alebo výrobcu. Porota uviedla, že toto zaobchádzanie sa povolí, „ak je štrukturálny a obchodný vzťah medzi danými spoločnosťami dostatočne blízky na to, aby sa považovali za jediného vývozcu“ (11). Pri uplatnení tohto posúdenia porota WTO nestanovila kritériá, ktoré prešetrujúce orgány musia uplatňovať pri posudzovaní toho, či sú spoločnosti prepojené. Porota len skúmala konkrétne prvky (ako je majetkový podiel, správna rada, predajné kanály), ktoré mal v danej veci k dispozícii prešetrujúci orgán. Odvolací orgán vo veci ES – spojovacie materiály potvrdil možnosť zaobchádzať s viacerými vývozcami ako s jediným subjektom, pričom uviedol aj prvky, ktoré môžu byť relevantné, a to napríklad i) existencia podnikových a štrukturálnych väzieb medzi vývozcami, akými sú spoločná kontrola, vlastníctvo podielov a riadenie; ii) existencia podnikových a štrukturálnych väzieb medzi štátom a vývozcami, ako je spoločná kontrola, vlastníctvo podielov a riadenie; a iii) kontrola alebo významný vplyv štátu, pokiaľ ide o stanovovanie cien a produkciu (12). Vzhľadom na to je z právnych a skutkových okolností tejto veci nesporné, že medzi spoločnosťami Jushi, Hengshi a Taishan existujú podnikové väzby. Komisia ich preto môže považovať za jediný subjekt v zmysle článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(35)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Taishan, že v podobnej situácii v predchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní (13) sa k určitým spoločnostiam nepristupovalo ako k prepojeným, Komisia poukázala na to, že v prešetrovaní, ktoré spomína spoločnosť Taishan, neboli problémy týkajúce sa vzťahu medzi podnikmi. Komisia preto nevidela súvislosť, ako by tento prípad podporil tvrdenie spoločnosti Taishan, pokiaľ ide o jej vzťah k spoločnostiam Jushi a Hengshi. V každom prípade sa situácia v tejto veci posudzovala podľa jej skutkovej podstaty so zreteľom na platný právny rámec.

(36)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že na účely tohto prešetrovania sú tieto spoločnosti prepojenými podnikmi, a všetky tvrdenia v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(37)

Po doručení všeobecného informačného dokumentu 19. decembra 2019 (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“) spoločnosť Taishan vyhlásila, že CNBM mala len veľmi malú kontrolu nad obchodnými a prevádzkovými rozhodnutiami spoločností Jushi alebo Hengshi. Spoločnosť zopakovala, že spoločnosti Taishan a Hengshi/Jushi si na trhu konkurujú, a konštatovala, že v minulosti predložila dôkazy, ktoré podporujú tieto tvrdenia uvedené v odôvodnení 29. Spoločnosť Taishan navyše tvrdila, že hoci ju so spoločnosťami Hengshi/Jushi spája to, že sú v spoločnom vlastníctve štátu, mala len malý záujem o koordináciu svojich vývozných činností so spoločnosťami Hengshi/Jushi po uložení opatrení. Spoločnosť Taishan ponúkla, že sa zaviaže, že fakticky preruší akékoľvek obchodné väzby medzi ňou a spoločnosťami Hengshi a Jushi, v dôsledku čoho nebude možné presmerovať žiaden vývoz textílií zo sklenených vlákien od spoločností Hengshi a Jushi do Únie cez spoločnosť Taishan. Preto nebude potrebné uložiť jednotné antidumpingové clo pre celú skupinu.

(38)

Ako sa uvádza v odôvodnení 33, pri prešetrovaní sa zistilo, že tieto tri spoločnosti sú prostredníctvom svojich spoločných akcionárov schopné navzájom významne ovplyvňovať svoje obchodné rozhodnutia. Z dôkazov zaznamenaných v spise vyplynulo, že spoločnosti prechádzajú procesom konsolidácie a koordinácie činností týkajúcich sa sklenených vlákien. Na vyvrátenie týchto zistení neboli predložené nijaké nové informácie či dôkazy. Spoločnosť Taishan v skutočnosti nevzniesla námietky proti plánom svojho hlavného akcionára na konsolidáciu jeho činností v oblasti sklenených vlákien. Tieto plány sú jednoznačne v rozpore s akýmkoľvek záväzkom na prerušenie obchodných väzieb medzi spoločnosťou Taishan a spoločnosťami Hengshi/Jushi. Okrem toho bez ohľadu na to, či by Komisia mohla prijať takýto záväzok, spoločnosť zreteľne nie je v postavení, aby prijala akýkoľvek druh záväzku bez súhlasu subjektov, ktoré ju v konečnom dôsledku ovládajú. Tvrdenia spoločnosti Taishan a jej žiadosť o prijatie záväzku sa preto zamietli.

(39)

Sedem čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí zaslali formulár na výber vzorky, informovalo Komisiu o svojom úmysle požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Komisia sprístupnila dotazník online v deň začatia konania. Vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky okrem toho informovala, že sa od nich požaduje, aby predložili vyplnený dotazník, pokiaľ chcú byť preskúmaní individuálne. Žiadna z týchto spoločností však vyplnený dotazník nepredložila.

(40)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a v Egypte boli sprístupnené online (14) v deň začatia konania.

(41)

Komisii boli doručené vyplnené dotazníky od štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, od piatich používateľov, od jedného neprepojeného dovozcu, od všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky a od dvoch vyvážajúcich výrobcov v Egypte patriacich do tej istej skupiny (CNBM). Čínska vláda na dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR nereagovala.

(42)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto strán:

(43)

Dvaja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky (spoločnosti Jushi a Hengshi), ktorí sú súčasťou skupiny CNBM, pri prešetrovaní nespolupracovali. Z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla, že svoje zistenia založí na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia, ako sa podrobne uvádza v oddiele 3.1. Komisia navyše prijala informácie od prepojenej obchodnej časti skupiny CNBM (CNBM International Corporation, ďalej len „CNBM International“), ktorá čiastočne poskytla požadované informácie v neskoršej fáze konania, v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia (pozri odôvodnenia 85 – 87).

(44)

Vyvážajúci výrobcovia Jushi a Hengshi požiadali o dôverné zaobchádzanie s jedným z ich podaní. Napriek viacerým výzvam na odôvodnenie, prečo by sa s konkrétnymi informáciami malo zaobchádzať ako s dôvernými, spoločnosti svoju žiadosť neboli schopné odôvodniť. Konkrétne treba poukázať na to, že v podstate rovnaké informácie už predložila iná zainteresovaná strana bez požiadavky na dôverné zaobchádzanie a tieto informácie boli dostupné ostatným zainteresovaným stranám v rámci otvoreného spisu. Žiadosti o dôverné zaobchádzanie preto nebolo možné vyhovieť. Vzhľadom na to, že spoločnosti stále neboli ochotné poskytnúť požadované informácie inak než na dôvernom základe, Komisia sa rozhodla nezverejniť tieto pripomienky v tomto nariadení.

(45)

V každom prípade vzhľadom na to, že iná zainteresovaná strana poskytla v podstate rovnaké pripomienky/informácie bez požiadavky na dôverné zaobchádzanie, podstata argumentácie spoločností Jushi a Hengshi bola v tomto nariadení v úplnosti prediskutovaná.

(46)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(47)

Súčasné antidumpingové, ako aj antisubvenčné prešetrovanie uvedené v odôvodnení 3 prebiehali v rovnakom období prešetrovania a v tom istom posudzovanom období.

(48)

Počas prešetrovania sa ukázalo, že je možné, že niektoré hospodárske subjekty sa neprihlásili na základe nesprávneho pochopenia definície prešetrovaného výrobku. Z tohto dôvodu Komisia 18. septembra 2019 uverejnením oznámenia (ďalej len „objasňujúce oznámenie“) (15) objasnila znenie opisu vymedzenia výrobku uvedeného v oznámení o začatí konania. Objasňujúce oznámenie takisto poskytovalo stranám možnosť, aby sa v určenej lehote prihlásili a vyžiadali si dotazník, ak chcú spolupracovať. Ani jedna zainteresovaná strana nepodala pripomienky k objasňujúcemu oznámeniu, ani si nevyžiadala dotazník.

(49)

Z dôvodu vyhliadok na prihlásenie sa nových strán a z toho vyplývajúcej potreby v plnej miere dodržať ich procesné právo na obhajobu sa Komisia rozhodla pokračovať v prešetrovaní bez uloženia predbežných opatrení.

(50)

Komisia v súlade s článkom 19a ods. 2 základného nariadenia 26. septembra 2019 informovala zainteresované strany o svojom úmysle neuložiť predbežné opatrenia a pokračovať v prešetrovaní.

(51)

Po uverejnení objasňujúceho oznámenia a v nasledujúcom prešetrovaní sa potvrdilo, že neexistuje ani jeden hospodársky subjekt, ktorému by v prihlásení zabránilo možné nepochopenie definície dotknutého výrobku uvedenej v oznámení o začatí konania.

(52)

Dotknutým výrobkom (16) sú textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2 (ďalej len „textílie zo sklenených vlákien“), s pôvodom v ČĽR a v Egypte, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7019 39 00, ex 7019 40 00, ex 7019 59 00 a ex 7019 90 00 (kódy TARIC 7019390080, 7019400080, 7019590080 a 7019900080) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(53)

Textílie zo sklenených vlákien sa používajú v širokom okruhu použití, napríklad na výrobu listov veterných turbín, pri výrobe člnov, nákladných vozidiel a športového vybavenia, ako aj v systémoch na rehabilitáciu potrubí.

(54)

Po konečnom poskytnutí informácií komora CCCLA vyhlásila, že vymedzenie výrobku bolo neurčité a že by sa malo vysvetliť, či výrobky, ktoré sú zaradené pod číselné znaky KN 7019 59 00 a 7019 90 00, boli zahrnuté do rozsahu prešetrovania.

(55)

Komisia pripomína, že prešetrovaný výrobok, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, bol vymedzený na základe definície výrobku a nie podľa číselných znakov KN alebo kódov TARIC (ktoré sa uvádzajú len pre informáciu). Komisia dotknutý výrobok jasne definovala v oznámení o začatí konania. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že keď Komisia vydala objasňujúce oznámenie, ktoré sa týkalo vymedzenia výrobku, uvedené v odôvodnení 48, neprihlásila sa žiadna zo zainteresovaných strán. Tvrdenie, že vymedzenie výrobku je neurčité, bolo preto zamietnuté.

(56)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(57)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(58)

Jeden vyvážajúci výrobca a Ministerstvo obchodu Egyptskej arabskej republiky tvrdili, že zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien by nemali patriť do rozsahu prešetrovania. Tvrdili, že zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien sú výrobky v ďalšom článku výrobného reťazca vyžadujúce si dodatočné výrobné kroky, ktoré majú odlišné fyzikálne vlastnosti vzhľadom na ich menšie rozmery. Vyrábajú sa v rôznych formách a odlišnom balení a pozostávajú z niekoľkých menších kusov textílií prešitých dovedna. Okrem toho tvrdili, že v prípade vyňatia zostáv neexistuje riziko obchádzania, keďže proces rezania je nevratný, a že výrobok nemožno zameniť s nenarezanými textíliami zo sklenených vlákien.

(59)

Navrhovateľ tvrdil, že zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien a nenarezané textílie zo sklenených vlákien majú rovnaké základné vlastnosti a konečné použitia. Keďže textílie zo sklenených vlákien sú spevňovacie materiály, ich narezanie do tvaru je nevyhnutné na to, aby vyhovovali forme výrobku, ktorý potrebuje spevniť, nemenia sa tým však ich základné vlastnosti ako také. Rezanie môže vykonávať výrobca textílií zo sklenených vlákien, nezávislý podnik zaoberajúci sa rezaním alebo sám zákazník. Rezanie je veľmi jednoduchou a nenákladnou operáciou. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že používatelia nevnímajú narezané textílie zo sklenených vlákien inak než iné textílie zo sklenených vlákien, keďže sa textílie zo sklenených vlákien vo všeobecnosti vyrábajú podľa špecifikácií používateľov. Ak by sa rezaním zmenili vlastnosti textílií zo sklenených vlákien, pre daného zákazníka by sa stali nepoužiteľnými.

(60)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že narezaním a prípravou zostáv sa nemenia základné fyzikálne, technické ani chemické vlastnosti textílií zo sklenených vlákien ani ich základné konečné použitia. Zákazníci obidvoch výrobkov sú zväčša tí istí a obidva výrobky sa predávajú prostredníctvom rovnakých distribučných kanálov.

(61)

Pri prešetrovaní sa takisto potvrdilo, že pre väčšinu použití sa textílie zo sklenených vlákien vyrábajú na objednávku podľa špecifikácií zákazníkov. Zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien predstavujú iba ďalšiu špecifikáciu v zákazníkovej objednávke. Ani skutočnosť, že zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien sa balia odlišne, nemení ich vlastnosti. Keďže sa textílie zo sklenených vlákien čoraz viac objednávajú vo forme zostáv narezaných textílií zo sklenených vlákien a keďže stúpa využívanie služieb externých podnikov zaoberajúcich sa prípravou zostáv, v prípade vyňatia narezaných textílií zo sklenených vlákien z rozsahu prešetrovania by vzniklo vysoké riziko obchádzania. Komisia preto dospela k záveru, že nie je vhodné vyňať narezané textílie zo sklenených vlákien z rozsahu prešetrovania.

(62)

Na základe konečného poskytnutia informácií komora CCCLA a egyptská vláda tvrdili, že zostavy narezaných textílií zo sklenených vlákien by sa mali vyňať z vymedzenia výrobku, keďže ide o výrobky v ďalšom článku výrobného distribučného reťazca vyžadujúce si dodatočné výrobné kroky, ktoré majú odlišné fyzikálne vlastnosti, a to má značný vplyv na náklady a ceny. Obidve strany tvrdili, že vyňatím zostáv narezaných textílií zo sklenených vlákien z rozsahu opatrení by nevzniklo nijaké riziko obchádzania, a to najmä z dôvodu súvisiacich dodatočných nákladov a skutočnosti, že proces rezania je nevratný.

(63)

Komisia nemôže s týmto tvrdením súhlasiť. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 61, rezaním a prípravou zostáv nevzniká výrobok v ďalšom článku výrobného distribučného reťazca, ale predstavujú iba ďalšiu špecifikáciu v zákazníkovej objednávke. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(64)

Iný vyvážajúci výrobca tvrdil, že priadza zo sklenených vlákien by sa mala považovať za vyňatú z rozsahu prešetrovania. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že priadza zo sklenených vlákien nebola výslovne uvedená v dotazníku, podnete ani v oznámení o začatí konania, z čoho by vyplývalo, že sa jej netýka vymedzenie výrobku. Ďalej tvrdil, že textílie zo sklenených vlákien z priadze nemožno zatriediť podľa vlastností kontrolného čísla výrobku, že textílie zo sklenených vlákien z priadze by sa dovážali pod inými číselnými znakmi KN, než sú číselné znaky KN uvedené v podnete, a že na priadzu zo sklenených vlákien sa nevzťahujú ani opatrenia voči prameňom zo sklenených vlákien uložené v iných konaniach.

(65)

Navrhovateľ a ďalší výrobca z Únie (ktorý nie je stranou podnetu) tvrdili, že predmetom prešetrovania by mali byť iba textílie z nezakrútenej priadze (angl. non-twisted alebo aj zero-twisted) zo sklenených vlákien, kým zakrútená priadza sa môže vylúčiť z rozsahu prešetrovania. Navrhovateľ tvrdil, že nezakrútená priadza zo sklenených vlákien má rovnaké vlastnosti ako pramene zo sklenených vlákien, keďže ich tvoria zväzky nezakrútených vlákien alebo pramienkov, a takisto sa používajú na rovnaké účely ako pramene a zvyčajne majú priemer 13 – 24 mikrometrov a hustotu 300 – 4800 texov.

(66)

Pokiaľ ide o zaradenie textílií z priadze zo sklenených vlákien, v oznámení o začatí konania bol prešetrovaný výrobok definovaný ako „textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna…“ (17). Z prešetrovania vyplýva, že nezakrútená priadza zo sklenených vlákien má rovnaké vlastnosti ako pramene zo sklenených vlákien, keďže ju tvoria zväzky nezakrútených vlákien alebo pramienkov, a takisto sa používajú na rovnaké účely. Pramene aj priadza majú zvyčajne priemer 13 – 24 mikrometrov a hustotu 300 – 4800 texov. Nebolo by preto vhodné vyňať tieto druhy výrobku z rozsahu prešetrovania.

(67)

V súvislosti s textíliami zo sklenených vlákien vyrábanými prevažne zo zakrútenej priadze zo sklenených vlákien Komisia konštatovala, že tento výrobok, ktorý má odlišné základné vlastnosti a ktorý má aj iné konečné použitia, napr. v doskách tlačených obvodov, nikdy nebol zahrnutý do dotknutého výrobku. Komisia túto skutočnosť zreteľne vysvetlila v objasňujúcom oznámení.

(68)

Ako sa uvádza v odôvodnení 43, spoločnosti Jushi a Hengshi pri prešetrovaní nespolupracovali. Komisia prijala informácie od tretieho prepojeného podniku, ktorý poskytol požadované informácie v neskoršej fáze konania. Situáciou týchto troch spoločností a ich pripomienkami sa zaoberá tento oddiel.

(69)

Spoločnosť Jushi, vertikálne integrovaný vyvážajúci výrobca, vo vyplnenom dotazníku a v nasledujúcom písomnom upozornení na nedostatky neposkytla dôležité informácie týkajúce sa jej výrobného procesu. Chýbajúce informácie boli podstatné na určenie normálnej hodnoty pre spoločnosť podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorá by mala odzrkadľovať výrobný proces vertikálne integrovanej spoločnosti. Komisia požiadala o informácie týkajúce sa priamych výrobných nákladov podľa kontrolného čísla výrobku. Medzi tieto informácie patrí objem a hodnota všetkých výrobných faktorov podľa kontrolného čísla výrobku používaných na výrobu textílií zo sklenených vlákien spoločnosťou Jushi. Spoločnosť Jushi však odmietla poskytnúť požadované informácie o určitých výrobných faktoroch, ako sú údaje o apretačnej zmesi používanej na výrobu prameňov zo sklenených vlákien, hlavnej suroviny na výrobu textílií zo sklenených vlákien, podľa kontrolného čísla výrobku. Napriek opakovaným žiadostiam Komisie o uvedené informácie podloženým vysvetleniami, prečo sa tieto informácie vyžadujú, ich spoločnosť Jushi odmietla poskytnúť. Komisia z tohto dôvodu informovala spoločnosť Jushi o svojom úmysle použiť dostupné skutočnosti podľa článku 18 základného nariadenia v súvislosti s určením normálnej hodnoty.

(70)

Spoločnosť bola navyše informovaná, že vzhľadom na odmietnutie spolupráce sa počas overovania na mieste neprijmú nijaké informácie súvisiace s normálnou hodnotou. Analýza týchto informácií pred overovaním na mieste bola zásadná na zabezpečenie účinného a zmysluplného overovania na mieste, pokiaľ ide o určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Navyše vzhľadom na zákonné lehoty týkajúce sa prešetrovania a dostatočné množstvo času a príležitostí, ktoré vyvážajúci výrobca dostal na predloženie potrebných informácií, Komisia už nemohla prijať žiadne nové informácie súvisiace s normálnou hodnotou.

(71)

Spoločnosť Jushi tvrdila, že Komisia stále mohla dospieť k primeranému záveru, keby k spoločnosti pristupovala ako k výrobcovi, ktorý nie je vertikálne integrovaný, čiže stanovením výrobných faktorov a výrobných nákladov spoločnosti na základe prameňov zo sklenených vlákien, hlavnej suroviny na výrobu textílií zo sklenených vlákien. Tvrdila, že relevantné informácie predložila v určenej lehote a že boli overiteľné. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že konal podľa svojich najlepších možností a schopností, keď Komisii poskytol všetky informácie, ktoré nepovažoval za dôverné obchodné informácie. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že nemohol poskytnúť svoje výrobné náklady na pramene zo sklenených vlákien, najmä čo sa týka apretačnej zmesi, keďže ide o zmes niekoľkých chemických látok špecifickú pre spoločnosť, a teda ide o obchodné tajomstvo.

(72)

Chýbajúce informácie (údaje o apretačnej zmesi podľa kontrolného čísla výrobku týkajúce sa výrobných nákladov prameňov zo sklenených vlákien) však boli dôležité na určenie normálnej hodnoty v prípade uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorá by mala odzrkadľovať výrobný proces vyvážajúceho výrobcu. Vyvážajúci výrobca navyše neukázal, ako by Komisia mohla dospieť k primeranému záveru napriek tomu, že neposkytol potrebné informácie týkajúce sa jeho celých výrobných nákladov.

(73)

Komisia takisto vysvetlila, že so všetkými dôvernými obchodnými informáciami poskytnutými v rámci antidumpingového konania sa zaobchádza ako s prísne dôvernými informáciami podľa článku 19 základného nariadenia a že k týmto informáciám nebude mať prístup žiadna iná zainteresovaná strana.

(74)

Komisia preto zamietla tvrdenia vyvážajúceho výrobcu a rozhodla sa, že zistenia založí na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia.

(75)

Spoločnosť Hengshi, ďalšia neintegrovaná spoločnosť skupiny CNBM, počas overovania na mieste poskytla nepravdivé a zavádzajúce informácie a vážne sťažovala overovanie tým, že odmietla poskytnúť dôležité informácie a zbytočne a opakovane zdržiavala proces overovania. Najmä poskytnuté informácie o kontrolnom čísle výrobku, o rozdeľovacích kľúčoch používaných na výpočet objemu spotreby elektrickej energie, práce a režijných nákladov v rámci výrobných nákladov podľa kontrolného čísla výrobku, o predvahe spoločnosti za rok 2018 a o štruktúre akcionárov sa považovali za nespoľahlivé a nemohli sa použiť na určenie dumpingového rozpätia uvedeného vyvážajúceho výrobcu.

(76)

Komisia preto dotknutú spoločnosť informovala o svojom zámere použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia, pokiaľ ide o výpočet normálnej hodnoty, v prípade, ak sa pri prešetrovaní dospeje k záveru, že sa má uplatňovať článok 2 ods. 6a základného nariadenia. V súlade s článkom 18 ods. 4 základného nariadenia bola zainteresovaná strana informovaná o dôvodoch, pre ktoré neboli poskytnuté informácie zohľadnené, a dostala možnosť poskytnúť ďalšie vysvetlenia.

(77)

Spoločnosť Hengshi predložila pripomienky k zámeru Komisie založiť jej zistenia na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia a požiadala o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach, ktoré sa uskutočnilo 28. októbra 2019. Spoločnosť tvrdila, že úmyselne nezdržiavala ani nezastavila priebeh prešetrovania a že konala podľa svojich najlepších možností a schopností. Konkrétne spoločnosť tvrdila, že predložené informácie neboli nepravdivé ani zavádzajúce a že počas overovania na mieste predložila takmer úplne správnu verziu tabuľky kontrolných čísel výrobku (ďalej len „tabuľka PCN“, z angl. Product Control Number). Úplne správnu tabuľku PCN poskytla v rámci súbežne prebiehajúceho antisubvenčného prešetrovania a táto tabuľka bola overená v kontexte uvedeného prešetrovania a mala by sa použiť v tomto konaní ako dostupné skutočnosti. Spoločnosť navyše tvrdila, že v prípade predložených kľúčov na rozdelenie výrobných nákladov podľa kontrolného čísla výrobku išlo o koeficienty používané v minulosti na účely riadenia a nákladového účtovníctva, ktoré spoločnosť používala každodenne. Spoločnosť trvala na tom, že tieto rozdeľovacie kľúče objektívne odzrkadľujú skutočné výrobné náklady. V súvislosti s predvahou za rok 2018 spoločnosť vysvetlila, že pri poskytovaní doplňujúcich dokumentov počas overovania na mieste si neuvedomila, že tieto úpravy neboli v uvedených dokumentoch zrejmé z dôvodu technických obmedzení jej systému. Vysvetlila, že príčinou týchto obmedzení bol prechod na nový systém účtovníctva k 1. januáru 2019, pričom táto skutočnosť nebola predtým Komisii oznámená. Spoločnosť vyjadrila pochybnosti o tom, že by neinformovanie o existencii tohto nového systému zbytočne zdržalo overovanie. Vyvážajúci výrobca navyše tvrdil, že chybné vykázanie percentuálneho podielu jedného z akcionárov bolo spôsobené typografickou chybou, ktorá bola počas overovania na mieste opravená. Táto chyba by sa preto nemala považovať za „zavádzajúcu“ informáciu, ktorá by ospravedlňovala uplatnenie článku 18 základného nariadenia. Napokon, vyvážajúci výrobca vzniesol námietky proti tvrdeniu, že opakovane sťažoval overovanie najmä tým, že neposkytol i) vysvetlenia týkajúce sa určitého (dôverného) dokumentu uvedeného v jeho dotazníku a ii) prepracované pracovné výkazy.

(78)

Po prvé, kontrolné číslo výrobku, ktoré spoločnosť Hengshi predložila v tomto prešetrovaní, bolo nesprávne, a to aj napriek množstvu príležitostí, ktoré vyvážajúci výrobca počas šesťdňového overovania na mieste dostal na opravu kontrolných čísel výrobku. Na základe poskytnutých informácií Komisia nemohla určiť spoľahlivé priemerné predajné ceny podľa kontrolného čísla výrobku, a preto musela poskytnuté informácie vynechať.

(79)

Po druhé, pri prešetrovaní sa zistilo, že rozdeľujúci kľúč, ktorý používal vyvážajúci výrobca, neodzrkadľoval presne výšku nákladov na elektrickú energiu, nákladov práce a režijných nákladov podľa kontrolného čísla výrobku. Príčinou bolo, že pri určovaní rozdeľujúcich kľúčov spoločnosť nezohľadnila čas nečinnosti výrobného strojového vybavenia. To viedlo k nadmernému prideleniu objemu elektrickej energie a režijných nákladov spotrebovaných pri výrobnom procese v prípade výrobkov vyrábaných v malých objemoch a k podhodnoteniu rozdelenia tých istých položiek v prípade výrobkov vyrábaných vo veľkom objeme. Rozdeľovacie kľúče používané vyvážajúcim výrobcom mali takisto za následok aj nepredvídateľné rozdelenie počtu pracovných hodín podľa kontrolného čísla výrobku. Vyvážajúci výrobca túto chybu priznal vo svojom liste útvarom Komisie z 22. júla 2019. Okrem toho tím počas overovania na mieste opakovane poukazoval na premenlivé výsledky pri používaní rozdeľovacích kľúčov, ktoré navrhla spoločnosť, no spoločnosť odmietla zaoberať sa s týmito pripomienkami. Aj keby vyvážajúci výrobca v minulosti používal tieto rozdeľovacie kľúče, neodzrkadľujú správne objem elektrickej energie, práce a režijných nákladov podľa kontrolného čísla výrobku. Na tomto základe Komisia zistila, že používané rozdeľovacie kľúče neprispeli k spoľahlivému určeniu výrobných nákladov spoločnosti podľa kontrolného čísla výrobku. V dôsledku toho sa museli vynechať aj tieto informácie.

(80)

Po tretie, Komisia nesúhlasí s tým, že tento vyvážajúci výrobca nesťažoval overovanie tým, že neinformoval o existencii nového systému účtovníctva. Posúdenie vplyvu tohto nového systému na informácie, ktoré spoločnosť poskytla, bolo časovo náročnejšie, než bolo nevyhnutné. Prekvapujúca je aj skutočnosť, že finančný správca spoločnosti, prítomný počas overovania na mieste, okamžite neposkytol tieto informácie tímu. Keby sa táto skutočnosť nezatajila pred prešetrovacím tímom, nemuselo byť nevyhnutné skontrolovať, či mal tento nový systém vplyv na vykázané údaje za rok 2018. Takto ušetrený čas sa mohol použiť na overenie podstatnejších častí dotazníka. Komisia poukázala na to, že hoci tím predĺžil overovanie na mieste o ďalší jeden deň, v (dodatočnom) čase, ktorý mal k dispozícii, aj tak nebol schopný uspokojivo ukončiť overovanie údajov poskytnutých spoločnosťou.

(81)

Po štvrté, chyba pri oznamovaní akcionára mala veľký vplyv a bola rozhodujúca pri určovaní toho, či bol tento vyvážajúci výrobca prepojený s iným vyvážajúcim výrobcom (a či je teda súčasťou tej istej skupiny, na ktorú sa vzťahuje jedno antidumpingové clo). Táto chyba sa preto považovala za závažnú a zavádzajúcu bez ohľadu na to, či boli chybné informácie poskytnuté úmyselne alebo neúmyselne.

(82)

Napokon, Komisia trvá na tom, že spoločnosť opakovane sťažovala proces overovania. V súvislosti s nedostatočnými vysvetleniami týkajúcimi sa dôverného dokumentu poskytnutého s vyplneným dotazníkom Komisia upozorňuje, že počas overovania na mieste boli tímu zamlčané kľúčové informácie, ktoré boli nakoniec sprístupnené po mnohých odkladoch, ako to bolo zaznamenané v správe z misie poskytnutej spoločnosti (18). Okrem toho Komisia počas overovania na mieste požiadala o informácie, aby mohla overiť, či bola štruktúra kontrolného čísla dotknutého výrobku správna. Spoločnosť Hengshi však informácie o štruktúre kontrolného čísla výrobku poskytla až po tom, keď sa zistilo, že je kontrolné číslo výrobku nesprávne. Navyše počas overovania na mieste spoločnosť zadržiavala prepracovaný spis týkajúci sa kontrolného čísla výrobku až do chvíle, keď si tím poverený týmto prípadom všimol ďalšie chyby v poskytnutom spise. V tejto fáze už tím poverený prípadom strávil značné množstvo času úsilím o overenie kontrolných čísel výrobku a spoločnosti poskytol príležitosť poskytnúť pracovné súbory a znovu začať overovanie kontrolných čísel výrobku. Toto správanie rozhodne sťažilo prešetrovanie, pretože zabránilo úradníkom Komisie dokončiť overovanie poskytnutých kontrolných čísel výrobku. Komisia teda nemôže súhlasiť s tvrdením, že spoločnosť vážne nesťažovala proces overovania.

(83)

Vzhľadom na uvedené závažné nedostatky v informáciách poskytnutých týmto vyvážajúcim výrobcom sa Komisia rozhodla, že tieto informácie (všetky kontrolné čísla výrobku a výrobné náklady podľa kontrolného čísla výrobku) nezohľadní a že svoje zistenia založí na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia (19).

(84)

Keďže pripomienky vznesené spoločnosťou a vyjadrené počas vypočutia úradníkom pre vypočutie nezmenili preukázané skutočnosti a závery, Komisia potvrdila použitie dostupných skutočností v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia, týkajúcich sa tohto vyvážajúceho výrobcu, na stanovenie vývoznej ceny a normálnej hodnoty.

(85)

Napokon, spoločnosť CNBM International, prepojený obchodník skupiny CNBM, nepredložil vyplnenú prílohu I k dotazníku, ako sa od neho požadovalo. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že chýbajú potrebné informácie o predaji textílií zo sklenených vlákien, a Komisia požiadala spoločnosť CNBM International, aby oznámila údaje o predaji a vysvetlila, prečo ich predtým neohlásila.

(86)

Spoločnosť CNBM International predložila požadované informácie o predaji a tvrdila, že si tieto informácie o predaji uvedomila až vo chvíli prípravy odpovede na písomné upozornenie Komisie na nedostatky v rámci súbežného antisubvenčného prešetrovania spomínaného v odôvodnení 3.

(87)

Informácie predložené takto neskoro v konaní však bolo možné overiť len čiastočne. Vzhľadom na to, že šlo o malý objem, Komisia sa výnimočne rozhodla prijať informácie súvisiace s týmito predajnými transakciami a použiť dostupné skutočnosti v prípade určitých informácií, ako sú predajné, všeobecné a administratívne náklady prepojeného obchodníka v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia.

(88)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy svedčiace o existencii výrazných deformácií na domácom trhu v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie týkajúce sa ČĽR na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(89)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí konania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí konania v súvislosti so vstupmi použitými na výrobu textílií zo sklenených vlákien. Relevantné informácie predložilo deväť vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorých výroba počas obdobia prešetrovania predstavovala celý vývoz textílií zo sklenených vlákien do Únie.

(90)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami na domácom trhu v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník aj čínskej vláde. Čínska vláda neodpovedala. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na určenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije v zmysle článku 18 základného nariadenia dostupné skutočnosti. Čínska vláda nereagovala.

(91)

V oznámení o začatí konania Komisia takisto vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia voči Číne. Spoločnosti Hengshi a Jushi a komora CCCLA vyjadrili pripomienku k existencii výrazných deformácií v Číne, ktorá sa rozoberá v odôvodneniach 106 a 107.

(92)

V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty pre vyvážajúceho výrobcu v ČĽR na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(93)

Komisia 27. marca 2019 zainteresovaným stranám poskytla prvý záznam do spisu (ďalej len „záznam z marca 2019“) s cieľom získať ich stanoviská k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia. V tomto zázname Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napr. materiál, energia, pracovná sila a odpad, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala niekoľko možných reprezentatívnych krajín, konkrétne Brazíliu, Mexiko, Ruskú federáciu a Turecko.

(94)

Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám príležitosť predložiť svoje pripomienky. Pripomienky Komisii poslali spoločnosti Taishan, Jushi a Hengshi a navrhovateľ. Čínska vláda nepredložila žiadne pripomienky.

(95)

Komisia sa doručenými pripomienkami k záznamu z marca 2019 zaoberala v druhom zázname do spisu o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty zo 4. septembra 2019 (ďalej len „záznam zo septembra 2019“). Komisia takisto poskytla prepracovaný zoznam výrobných faktorov a skonštatovala, že v danej fáze sa za reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia považovalo Turecko. Komisia určila aj zoznam kódov používaných Tureckom a v otvorenom spise sprístupnila príslušné turecké colné štatistiky. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Komisia dostala pripomienky od dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí sú súčasťou skupiny CNBM. Toto nariadenie sa uvedenými pripomienkami zaoberá v odôvodneniach 106, 177, 207 až 211.

(96)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(97)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa… zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“ . Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vhodné.

(98)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

(99)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného má zohľadniť nevyčerpávajúci zoznam prvkov. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky jej hospodárskeho a administratívneho nastavenia dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(100)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(101)

Na základe tohto ustanovenia Komisia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (20), v ktorej sa preukazuje existencia značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových výrobných faktoroch (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vo fáze začatia prešetrovania vložená do vyšetrovacieho spisu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy, ktoré vyšetrovací spis obsahoval v čase začatia konania. Podnet obsahoval aj niektoré relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú.

(102)

Konkrétne podnet obsahoval informácie o tom, že čínske odvetvia textílií a prameňov zo sklenených vlákien intenzívne podporuje čínska vláda. Podľa navrhovateľa sa v čínskom 12. päťročnom pláne kladie dôraz na význam odvetví nových materiálov, medzi ktoré patria textílie zo sklenených vlákien, ako na „strategické novovznikajúce odvetvie“ a uvádza sa v ňom, že by sa malo rozvíjať prostredníctvom všeobecnej politickej podpory a usmernení tak, aby sa z nej stal „hlavný pilier priemyslu“. Navyše 13. päťročný plán je zameraný na ďalší rozvoj odvetví nových materiálov prostredníctvom posilnenia výskumu a vývoja a zvýšením inovačných schopností spracovateľského priemyslu (21).

(103)

V podnete sa ďalej uvádza, že odvetvie nových materiálov je takisto odvetvím podporovaným v rámci iniciatívy Made in China 2025 a v dôsledku toho môže čerpať značné štátne finančné prostriedky. V podnete sa uvádza niekoľko fondov, ktoré boli vytvorené na podporu iniciatívy Made in China 2025, a teda nepriamo aj na podporu odvetvia textílií zo sklenených vlákien (22).

(104)

Napokon sa v podnete poukazuje na to, že v 13. päťročnom pláne týkajúcom sa odvetvia stavebných materiálov sa vyzýva na optimalizáciu štruktúry priemyslu, okrem iného prostredníctvom rozvoja vznikajúcich odvetví, ako sú napríklad materiály na báze skla, priemyselná keramika, vnútroočné šošovky, vysokovýkonné vlákna a kompozitné materiály a grafén a modifikované materiály. Tento cieľ sa dosiahne vládnymi politikami financovania, daňovými, finančnými, cenovými a energetickými politikami a politikami ochrany životného prostredia a podporou prístupu ku kapitálu na účasť na fúziách, nadobúdaní a reštrukturalizácii podnikov pôsobiacich v oblasti stavebných materiálov prostredníctvom rozličných prostriedkov vrátane pôžičiek (23).

(105)

Ako sa uvádza v odôvodnení 41, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy, ktoré by podporili alebo vyvrátili existujúce dôkazy v spise vrátane správy, ako ani ďalšie dôkazy predložené navrhovateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(106)

Pripomienky týkajúce sa deformácií poslali spoločnosti Hengshi a Jushi a komora CCCLA, ktoré tvrdili, že Únia má podľa právnych predpisov WTO povinnosť určiť náklady na vytvorenie normálnej hodnoty s cieľom zohľadniť podmienky prevládajúce v ČĽR v súlade s článkom 2 antidumpingovej dohody, a pripomenuli správu Odvolacieho orgánu WTO DS 473 EÚ – bionafta (Argentína).

(107)

Komisia na účely tohto prešetrovania dospela v odôvodnení 161 k záveru, že je vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia preto usudzuje, že sa uplatňuje článok 2 ods. 6a. Komisia sa navyše domnieva, že toto ustanovenie je v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO. Komisia zastáva názor, ako sa už objasnilo v spore DS473 EÚ – bionafta (Argentína), že ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, a najmä článok 2 ods. 5 druhý pododsek základného nariadenia, umožňujú použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. Komisia napokon pripomenula, že spor DS473 EÚ – bionafta (Argentína) sa netýkal uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorý predstavuje relevantný právny základ na určenie normálnej hodnoty v rámci tohto prešetrovania. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(108)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania čínskej vlády do vlastnej ekonomiky vo všeobecnosti, ale aj na konkrétnu situáciu na trhu v danom sektore vrátane dotknutého výrobku.

(109)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v ČĽR. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (24). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a je vyzdvihovaná ako všeobecný princíp vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (25).

(110)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nemožno oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny.“ (26) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neprestajne rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad ekonomickým systémom v Číne. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej však voľne pôsobia trhové sily.

(111)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (27). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(112)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.3.1.5) (28).

(113)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.3.1.8) (29). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (30).

(114)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V platných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa vykonáva tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (31). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu a značný vplyv nad miestom určenia a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (32).

(115)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (33).

(116)

Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(117)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neprestajný vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nie len aktívne stanovuje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými štátom vlastnenými podnikmi, ale prisvojuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri aj oddiel 3.3.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v sektore štátom vlastnených podnikov (34). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (35).

(118)

Najmä odvetvia textílií a prameňov zo sklenených vlákien sa ešte stále vyznačujú tým, že sú do veľkej miery vo vlastníctve čínskej vlády. Štát vlastní značný podiel v obidvoch skupinách výrobcov zaradených do vzorky, v skupine CNBM aj v skupine Yuntianhua, ktoré sú najväčšími výrobcami textílií a prameňov zo sklenených vlákien v Číne. Tieto spoločnosti predstavujú približne 68 % celkovej výrobnej kapacity odvetvia výroby sklenených vlákien v Číne a zaoberajú sa výrobou textílií zo sklenených vlákien, ako aj prameňov zo sklenených vlákien (36).

(119)

Vzhľadom na vysokú mieru zasahovania vlády do odvetvia textílií zo sklenených vlákien a na vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví sa aj súkromným výrobcom bráni vo fungovaní za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v odvetví textílií zo sklenených vlákien totiž podliehajú aj politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa uvádza v oddiele 3.3.1.5. To isté platí aj pre odvetvie prameňov zo sklenených vlákien, ktoré vyrába hlavnú surovinu pre textílie zo sklenených vlákien.

(120)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátnych podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi možno považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (37), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (najmenej s troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (38)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť potrebné podmienky na činnosť tejto straníckej organizácie. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (39). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (40). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve, vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov textílií zo sklenených vlákien a dodávateľov ich vstupov.

(121)

Najmä v odvetví textílií zo sklenených vlákien je, ako sa už poukázalo, množstvo výrobcov vo vlastníctve štátu. V dôvernom spise sú zaznamenané aj dôkazy o prítomnosti štátu vo vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky, prostredníctvom ktorej je schopný uplatňovať vplyv na rozhodnutia podnikov a v konečnom dôsledku zasahovať do cien a nákladov. Keďže konkrétne odôvodňujúce prvky sú uvedené v stanovách spoločnosti alebo iných dokumentoch, ktoré majú dôverný charakter, dotknutej strane boli poskytnuté osobitne.

(122)

Na trh má ďalej rušivý vplyv prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich (pozri aj oddiel 3.3.1.8 ďalej), ako aj do poskytovania surovín a vstupov (41). Preto prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v odvetví textílií zo sklenených vlákien a iných sektoroch (ako napr. finančný sektor a sektor vstupov) umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

(123)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v ČĽR vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (42).

(124)

Odvetvie textílií zo sklenených vlákien sa považuje za významné odvetvie podporované čínskou vládou. Jeho významné postavenie potvrdzuje niekoľko plánov pre rozvoj priemyslu, ako je 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR alebo iniciatíva Made in China 2025 (43).

(125)

Navyše textílie zo sklenených vlákien sa často označujú súhrnným pomenovaním „nové materiály“. V pláne Made in China 2025 (44) je opísaný sektor 9 tzv. nových materiálov a jeho podkategórie vrátane moderných základných materiálov (bod 9.1), kľúčových strategických materiálov (bod 9.2) vrátane vysokovýkonných vlákien a kompozitných materiálov, nových energetických materiálov (45).

(126)

Navyše popri pláne Made in China 2025 v novembri 2016 bol zoznam desiatich strategických sektorov prepracovaný na katalóg štyroch základných prvkov, ktorý zverejnil Poradný výbor pre národnú stratégiu výroby (NMSAC), poradnej skupiny Celoštátneho vedúceho výboru pre vybudovanie národnej výrobnej veľmoci. V tomto katalógu sa každý z desiatich strategických sektorov člení na štyri kapitoly: i) hlavné základné náhradné diely, ii) kľúčové základné materiály, iii) moderné základné procesy/technológie a iv) platformy priemyselných technológií. Sklenené vlákna patria do sektora 7: elektrické zariadenia, bodu II – kľúčový základný materiál: podbodu 16 – izolačné dosky zo sklenených vlákien, a do sektora 9: nové materiály, bodu II – kľúčové základné materiály, podbodu 10. Vysokovýkonné vlákna, monomérne a kompozitné materiály a podbodu 24. Materiály na báze skla.

(127)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR sa niekoľkokrát spomínajú nové materiály: „Rýchlejšie dosiahneme pokrok v základných technológiách v oblastiach, ako je ďalšia generácia informačných a komunikačných technológií, nová energetika, nové materiály…“ (46). V pláne sa navyše predpokladá budúce vykonávanie projektov, ktoré súvisia s výskumom, vývojom a uplatňovaním kľúčových nových materiálov (47).

(128)

Plán Made in China 2025 obsahuje zoznam desiatich strategických sektorov, ktoré pre čínsku vládu predstavujú kľúčové odvetvia priemyslu. Nové materiály, ktoré sú jedným z týchto desiatich sektorov, využívajú výhody vyplývajúce z mechanizmov podpory uvedených v tomto dokumente, okrem iného vrátane politík finančnej podpory, fiškálnej a daňovej politiky, dohľadu a podpory Štátnej rady (48).

(129)

Výrobky z vlákien sa výslovne uvádzajú v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (NDRC) vo vydaní z roku 2011, čo je dokument, v ktorom sa uvádzajú priemyselné odvetvia oprávnené na preferenčné financovanie z kapitol venovaných stavebným materiálom a textíliám, a to takto:

„ Stavebné materiály:

[…]

Textílie:

[…]

[…]

[…]

(130)

Okrem toho sa v „Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu 2011“ (rozhodnutie č. 9) ako podporované odvetvie výslovne uvádza: „výroba sklenených vlákien z E-skla prostredníctvom ťahania z pece…, vývoj a výroba vysokovýkonných sklenených vlákien a výrobkov z nich.“

(131)

Textíliami a prameňmi zo sklenených vlákien sa navyše zaoberá plán rozvoja odvetvia stavebných materiálov na roky 2016 – 2020, v ktorom sa okrem iného plánuje premena odvetvia stavebných materiálov „z veľkého priemyselného odvetvia na silné odvetvie“ a optimalizácia štruktúr tohto odvetvia, zlepšenie bezpečnosti zásobovania kľúčovými materiálmi, zvýšenie úrovne koncentrácie priemyslu, ako aj posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti (49). V tomto pláne sa stanovujú kvantitatívne ciele rozvoja, vládna kontrola výrobnej kapacity, podrobné ciele výroby, geografické rozmiestnenie priemyslu v provinciách ČĽR, bezpečnosť zásobovania, rozvoj konkrétnych odvetví, kontrola vlády nad podnikmi a jej vplyv na ne a opatrenia na podporu priemyslu (50). Preukazuje to výraznú prítomnosť štátu v odvetví výroby sklenených vlákien a jeho vplyv naň.

(132)

13. päťročný plán týkajúci sa odvetvia výroby sklenených vlákien a kompozitných materiálov (51) je plán, ktorý je zameraný osobitne na odvetvie výroby materiálov zo sklenených vlákien. Tento plán jasne usmerňuje vývoj tohto sektora, napríklad v oddiele III.3 sa stanovuje cieľ:

„ Aktívne integrovať a zmodernizovať dodávateľský a odberateľský koniec priemyselného reťazca s cieľom udržiavať zdravý a stabilný rozvoj odvetvia sklenených vlákien a kompozitných materiálov: podporiť veľké podniky s vaňovými pecami, aby plynulo vykonávali rozvojovú stratégiu založenú na prechode na globálny rozmer a aby zaviedli modely globálnej výrobnej kapacity. Na tomto základe treba: – udržať nízku úroveň kontroly nad mierou rastu objemu domácej výroby sklenených vlákien; – zároveň znížiť vývozný koeficient doma vyrobených sklenených vlákien a výrobkov z nich; – aktívne prispôsobiť štruktúry výrobkov; […] – aktívne prispôsobiť štruktúru výrobkov a usmerniť podniky, aby zaviedli diferencovaný vývoj, dôrazne rozvíjať vysokospracované výrobky zo sklenených vlákien, zväčšiť veľkosť trhu s výrobkami zo sklenených vlákien a kompozitných materiálov v oblastiach uplatňovania strednej a vyššej kategórie a zvýšiť kvalitu výrobkov a ich pridanú hodnotu. Zabezpečiť, aby bola ročná miera rastu hlavného podnikateľského príjmu podnikov v odvetví výroby sklenených vlákien a kompozitných materiálov vyššia než miera rastu národného HDP o 5 až 6 percentuálnych bodov, čo znamená, že od roku 2020 celkový výnos podnikov nad určenú veľkosť dosiahne 500 miliárd jüanov, čiže dvojnásobok v porovnaní so stavom existujúcim na konci 12. päťročného plánu. “  (52)

(133)

V oddiele IV.3.4 tohto plánu sa navyše stanovuje základ na vládne usmerňovanie podnikov a celého priemyslu:

„ Priviesť rozličné druhy podnikov k tomu, aby sa zapojili do diferencovaných operácií s ohľadom na ich individuálne prednosti a konkrétne trhové segmenty. Konkrétne je potrebné nasmerovať malé a stredné podniky, aby sledovali cestu rastu pozostávajúcu z vypĺňania konkrétnych medzier, z doplňujúcej úlohy malých podnikov voči veľkým podnikom, zo zohľadnenia špecializácie ako cesty k úspechu. Vďaka diferencovaným operáciám sa zabráni vzniku konkurencie z hľadiska rozsahu medzi veľkými podnikmi a vzniku konkurencie medzi podobnými podnikmi, čím sa na trhu odstráni nízkonákladová konkurencia. Zároveň si malé a stredné podniky prostredníctvom špecializovanej výroby môžu vyslúžiť aj rešpekt a pozornosť veľkých podnikov, nadviazať s nimi úzke vzťahy založené na spolupráci a účinne podporiť a posilniť rozvoj veľkých podnikov. “

(134)

Ako sa vysvetľuje v správe, priemyselné združenia sú úzko prepojené so štátom, najmä prostredníctvom významu budovania Komunistickej strany Číny v týchto združeniach (53). Ustanovenia oddielu IV.3.6 toho istého plánu preto môžu poukazovať aj na zasahovanie štátu do výroby sklenených vlákien vrátane odvetvia výroby textílií zo sklenených vlákien:

„ [Združenie musí]

(135)

Čínska ľudová republika aktívne podporovala odvetvia textílií a prameňov zo sklenených vlákien na rozličných úrovniach verejnej správy; príkladom miestnej iniciatívy týkajúcej sa jednej zo spoločností zaradených do vzorky môže byť 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Ťiou-ťiang (Jiujiang):

Oddiel III 2.2 Účinná realizácia rozvojového plánu pre strategické a novovznikajúce odvetvia

(136)

Pokiaľ ide o suroviny, hlavnou surovinou spolupracujúcich vertikálne neintegrovaných výrobcov sú pramene zo sklenených vlákien, ktoré predstavujú vyše 70 % celkových výrobných nákladov. Už v predchádzajúcom antisubvenčnom prešetrovaní prameňov zo sklenených vlákien sa preukázalo, že čínska vláda toto odvetvie výrazne subvencuje, a preto je deformované. Zistilo sa, že odvetvie výroby prameňov zo sklenených vlákien využíva preferenčné úvery, zníženia dane v rámci programu Podnik s vyspelými a novými technológiami, programy nepriamych daní a dovozných ciel a poskytovanie práv na využívanie pôdy (55).

(137)

Vertikálne integrovaní výrobcovia využívajú veľké množstvo výrobných faktorov, ktoré sú takisto deformované. Napríklad plyn, jeden z významných výrobných faktorov, vyrábajú najmä štátom vlastnené podniky [96 % zemného plynu majú pod kontrolou spoločnosti China National Petroleum Corporation (ďalej len „CNPC“) China Petroleum & Chemical Corporation (ďalej len „Sinopec“) a China National Offshore Oil Corporation (ďalej len „CNOOC“)] a ceny plynu reguluje Národná komisia pre rozvoj a reformy (ďalej len „NDRC“) (56). Kremeň, kaolín a fluorit, čo sú ďalšie dôležité suroviny na výrobu textílií zo sklenených vlákien, sa uvádzajú v 13. päťročnom pláne pre nerastné suroviny a kremeň a kaolín sú navyše zahrnuté do 13. päťročného plánu týkajúceho sa odvetvia stavebných materiálov. V obidvoch plánoch sa stanovuje štátna kontrola nad priemyslom vo všeobecnosti, stanovujú sa normy pre objem ťažby platné okrem iného konkrétne pre kremeň, podporuje sa reforma štátom vlastnených podnikov, plánuje sa niekoľko podporných opatrení a vládne zasahovanie do súkromných iniciatív. Oxid hlinitý podľa zistení podlieha vládnemu zasahovaniu v provincii Che-pej, kde je uvedený na zozname kľúčových investičných projektov, a spomína sa v Pláne rozvoja odvetvia nových materiálov provincie Che-pej na rok 2016, v ktorom sa stanovuje štátna podpora na dosiahnutie určených výrobných výstupov (57). Uhličitan sodný je uvedený v 13. päťročnom pláne pre petrochemický a chemický priemysel, v ktorom sa stanovuje, že štát by si mal udržiavať kontrolu nad výrobnou kapacitou: „prísne kontrolovať nové zvýšenie kapacít v sektoroch vyznačujúcich sa nadmernou kapacitou, ako je… uhličitan sodný… (58)“. Ďalším výrobným faktorom podliehajúcim podpore zo strany štátu v ČĽR je dolomit, napríklad ide o jedno z podporovaných priemyselných odvetví Vnútromongolskej autonómnej oblasti v katalógu zahraničných investícií pre strednú a západnú Čínu. Vládnu podporu dostáva aj polypropylén, ktorý je uvedený v katalógu komisie NDRC na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu: „nová výstavba výrobných jednotiek polypropylénu s ročnou produkciou menej než 70 000 ton (kontinuálnym procesom a diskontinuitným procesom)“ (59), a v 13. päťročnom pláne pre petrochemický priemysel provincie Che-pej: „Optimalizácia priemyslu: Do roku 2020 [provincia Che-pej]… zabezpečí vytvorenie priemyselných skupín na výrobu syntetických materiálov zameraných na PVC, kaprolaktám (nylon), toluén diizokyanát, metyléndifenyl diizokyanát (polyuretán), polypropylén…“ (60).

(138)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže prinútiť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane výroby prameňov zo sklenených vlákien ako hlavnej suroviny na výrobu dotknutého výrobku vertikálne neintegrovanými výrobcami, ako aj výroby niekoľkých surovín používaných na výrobu textílií zo sklenených vlákien vertikálne integrovanými výrobcami. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

(139)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako ČĽR, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práva. Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z toho dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (61).

(140)

V systéme vlastníckych práv sú okrem toho zvlášť zreteľné nedostatky vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (62). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (63). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (64).

(141)

Na výrobcov textílií zo sklenených vlákien sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva. V dôsledku toho sú aj tieto spoločnosti vystavené deformáciám zhora nadol vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania predpisov z oblasti konkurzného alebo majetkového práva. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali. Komisia teda dospela k predbežnému záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na užívanie pôdy v ČĽR. Tieto úvahy, ktoré vychádzajú z dostupných dôkazov, sa podľa všetkého v plnej miere vzťahujú aj na odvetvie textílií zo sklenených vlákien.

(142)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v odvetví textílií zo sklenených vlákien, a to aj pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

(143)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v ČĽR nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni v právach na kolektívne organizovanie. Čínska ľudová republika neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (65). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (66). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (67). Tieto skutočnosti spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v ČĽR.

(144)

Práca predstavuje dôležitý výrobný faktor pri výrobe textílií zo sklenených vlákien. Počas prešetrovania sa zistilo, že práca tvorí 5 % až 25 % celkových výrobných nákladov.

(145)

Neboli predložené žiadne dôkazy, podľa ktorých by odvetvie textílií zo sklenených vlákien nepodliehalo opísanému čínskemu systému pracovného práva. Odvetvie textílií zo sklenených vlákien teda ovplyvňujú deformácie mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavných surovín potrebných na jeho výrobu), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému v oblasti pracovného práva v ČĽR).

(146)

Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR podlieha rôznym deformáciám.

(147)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (68), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (69), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (70). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (71).

(148)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(149)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často z rôznych dôvodov skreslené, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou akejkoľvek implicitnej záruky vlády. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (72).

(150)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (73). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(151)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(152)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(153)

Celkový nárast úverov v ČĽR poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť v alokácii kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa očakávalo v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii, keď sa zvyšujú rizikové dlhy, sa čínska vláda rozhodla zamedziť bankrotom. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(154)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa vykonali v záujme liberalizácie trhu, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený zásadnými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(155)

Neboli predložené žiadne dôkazy, že odvetvia textílií zo sklenených vlákien by sa uvedené zásahy vlády do finančného systému nemali dotýkať. Zo zistení antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa prameňov zo sklenených vlákien, ktoré sa do značnej miery týka aj výrobcov textílií zo sklenených vlákien, ktorí sú vertikálne integrovaní, vlastne vyplynulo, že výrobcovia prameňov zo sklenených vlákien v ČĽR využívali výhody preferenčných úverov, a to od bánk v štátnom vlastníctve, ako aj od súkromných bánk (74). Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky si požičiavajú značné sumy od bánk, a teda majú potenciálnu výhodu z preferenčných politík a tejto deformácie.

(156)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.3.1.1 až 3.3.1.5, ako aj v časti A správy platia pre celú krajinu a pre všetky odvetvia hospodárstva. To isté platí aj pre opis výrobných faktorov, ako sa uvádza v oddieloch 3.3.1.6 až 3.3.1.8 a v časti B správy.

(157)

Komisia pripomína, že na výrobu textílií zo sklenených vlákien je potrebný široký okruh vstupov. Podľa dôkazov zo spisu všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky obstarávali vyše 96 % svojich vstupov v ČĽR. Keď výrobcovia textílií zo sklenených vlákien nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systémovým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(158)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné používať predajné ceny textílií zo sklenených vlákien na domácom trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili v tomto prešetrovaní žiadne dôkazy alebo argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(159)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky tvrdil, že nákup materiálov a energie na výrobu textílií zo sklenených vlákien, ako aj iných výrobkov nie sú v Číne deformované, keďže ich ceny sa stanovujú na základe pôsobenia trhových síl. Ten istý vyvážajúci výrobca požiadal Komisiu, aby na vytvorenie normálnej hodnoty buď použila skutočné náklady na nákup materiálov a energie, alebo aby normálnu hodnotu založila na skutočnej predajnej cene textílií zo sklenených vlákien na domácom trhu v Číne.

(160)

Vyvážajúci výrobca na preukázanie, že jeho nákupy materiálu a energie na výrobu textílií zo sklenených vlákien neboli deformované, nepredložil nijaký dôkaz. Vzhľadom na zistenia prešetrovania uvedené v odôvodneniach 98 až 162 sa preto toto tvrdenie zamietlo.

(161)

Analýzou uvedenou v oddieloch 3.3.1.2 až 3.3.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do odvetvia textílií zo sklenených vlákien, sa preukázalo, že ceny alebo náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých relevantných prvkov uvedených v tomto ustanovení nariadenia. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(162)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa uvádza v ďalšom oddiele.

(163)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Taishan vyhlásila, že v súvislosti s prešetrovaným výrobkom neboli preukázané nijaké výrazné deformácie trhu, pretože v správe nebola žiadna osobitná kapitola venovaná textíliám zo sklenených vlákien a sektoru sklenených vlákien. Táto strana takisto tvrdila, že dôkazy v správe pochádzajú z decembra 2017 a odvtedy správa nebola aktualizovaná.

(164)

Komisia konštatovala, že existencia výrazných deformácií, ktoré sú dôvodom na uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nezávisí od existencie osobitnej odvetvovej kapitoly zaoberajúcej sa prešetrovaným výrobkom. Správa obsahuje opis rôznych druhov deformácií v ČĽR, ktoré sú prierezové a týkajú sa celého čínskeho hospodárstva a ovplyvňujú ceny a/alebo suroviny a výrobné náklady prešetrovaného výrobku. Ako sa vysvetľuje v oddiele 3.3.1.5, odvetvie sklenených vlákien je predmetom niekoľkých vládnych zásahov opísaných v správe (v rozsahu pôsobnosti päťročného plánu a iných dokumentov, deformácia trhu so surovinami, finančné deformácie atď.), ktoré sa výslovne uvádzajú a pripomínajú v tomto nariadení. Navyše sa v odôvodneniach 124 až 138 tohto nariadenia okrem výrazných deformácií, ktoré už sú uvedené v správe, podrobne opisuje aj niekoľko deformácií týkajúcich sa odvetvia sklenených vlákien a/alebo ich surovín a vstupov. Trhové podmienky a základné politiky a plány, ktoré spôsobujú výrazné deformácie, sa stále uplatňujú na odvetvie sklenených vlákien a na výrobné náklady, napriek tomu, že správa bola vydaná v decembri 2017. Žiadna strana nepredložila nijaký dôkaz o opaku Ďalšie dôkazy o výrazných deformáciách uvedené v odôvodneniach 98 až 160 tohto nariadenia sú navyše stále platné a žiadna strana nepredložila nijaký dôkaz o opaku. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(165)

Počas vypočutia, ktoré sa uskutočnilo po konečnom poskytnutí informácií, skupina Yuntianhua tvrdila, že v tejto súvislosti neexistujú nijaké dôkazy o výrazných deformáciách. Spoločnosť vyhlásila, že podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia musí Komisia vykonať osobitné posúdenie existencie výrazných deformácií v prípade jednotlivých spoločností. Tvrdila takisto, že jej výrobný proces ako vertikálne integrovaného výrobcu sa nezačína prameňmi zo sklenených vlákien, ale surovinami na výrobu prameňov zo sklenených vlákien. Komisia by teda mala zohľadniť tieto suroviny pri vytváraní normálnej hodnoty.

(166)

Vyvážajúci výrobca na preukázanie toho, že jeho ceny alebo náklady súvisiace s textíliami zo sklenených vlákien vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu neboli deformované, nepredložil nijaký dôkaz. Komisia okrem toho konštatuje, že existencia výrazných deformácií, ktoré sú dôvodom na uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia, bola preukázaná na úrovni celej krajiny. Ak sa preukáže existencia výrazných deformácií, ustanovenia článku 2 ods. 6a sa uplatnia na všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. V každom prípade rovnaké ustanovenie základného nariadenia umožňuje vyvážajúcim výrobcom preukázať, že výrazné deformácie nemajú vplyv na ich domáce náklady, ktoré sa v takom prípade použijú na výpočet normálnej hodnoty. Vzhľadom na zistenia prešetrovania uvedené v odôvodneniach 98 až 162 a bez existencie dôkazov o tom, že sa tieto zistenia netýkajú domácich nákladov tohto vyvážajúceho výrobcu, bolo preto toto tvrdenie zamietnuté. V každom prípade, pri prešetrovaní sa preukázala existencia výrazných prierezových deformácií, ktoré majú vplyv na výrobu dotknutého výrobku a/alebo jeho vstupov, a teda bez ohľadu na to, či výrobcovia začínajú výrobu z prameňov zo sklenených vlákien, alebo či majú úplne integrovanú výrobu, tieto výrazné deformácie ich isto ovplyvňujú.

(167)

Potvrdili sa preto závery uvedené v odôvodnení 162.

(168)

Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z týchto kritérií:

(169)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 93 až 95, Komisia zainteresovaným stranám sprístupnila dva záznamy do spisu (77) týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty.

(170)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vo svojom podaní z 8. apríla 2019 tvrdil, že Komisia by nemala začínať s hľadaním alternatívnych zdrojov údajov na určenie normálnej hodnoty čínskych vyvážajúcich výrobcov, keďže sa ešte nepreukázala existencia výrazných deformácií nákladov a cien týkajúcich sa výroby a predaja textílií zo sklenených vlákien v ČĽR.

(171)

Podnet obsahoval dostatočné dôkazy nasvedčujúce existencii výrazných deformácií v ČĽR podľa článku 5 ods. 9 v spojení s článkom 2 ods. 6a písm. a), b) a e) základného nariadenia. V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) preto Komisia v prípade, ak sa v dôsledku prešetrovania potvrdí existencia výrazných deformácií, musí zhromaždiť zdroje týkajúce sa možných vhodných reprezentatívnych krajín. Z tohto dôvodu sa uvedené tvrdenie zamietlo.

(172)

V zázname z marca 2019 Komisia identifikovala tieto štyri krajiny: Brazíliu, Mexiko, Ruskú federáciu a Turecko, ktoré Svetová banka považuje za krajiny na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, t. j. sú zaradené do kategórie krajín „s vyššími strednými príjmami“ podľa hrubého národného dôchodku (HND).

(173)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vo svojom podaní z 8. apríla 2019 poukázal na to, že podľa databázy Svetovej banky týkajúcej sa HND sa Brazília a Mexiko nachádzajú na úrovni veľmi podobnej úrovni ČĽR z hľadiska HND (hrubý národný dôchodok) na obyvateľa. Všimol si však, že turecký HND výrazne prevyšuje ostatné štyri krajiny (vrátane ČĽR) a Ruská federácia má vyšší HND na obyvateľa než ČĽR, ale nižší než Turecko. Podľa tohto vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky sa preto Brazília a Mexiko javia ako lepšia voľba pri tomto kritériu než Ruská federácia a Turecko.

(174)

Pri vytváraní normálnej hodnoty v prípade krajín s výraznými deformáciami sa v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia stanovuje, že Komisia môže použiť reprezentatívnu krajinu na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina. Komisia môže použiť aj nedeformované medzinárodné ceny, náklady alebo referenčné hodnoty či iné vhodné informácie. V záujme stanovenia, ktoré krajiny sú v každom prípade na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina, Komisia používa krajiny, ktoré Svetová banka zaradila do rovnakej kategórie príjmov. Táto databáza Komisii umožňuje získať dostatočný počet potenciálnych vhodných krajín na podobnej úrovni rozvoja, aby mohla vybrať najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(175)

V základnom nariadení sa nevyžaduje, aby HND reprezentatívnej krajiny bolo čo najbližšie skutočnému HND vyvážajúcej krajiny. Skutočnosť, že HND na obyvateľa jednej krajiny môže byť bližšie HND Číny než HND inej krajiny, nie je preto rozhodujúca pre výber vhodnej reprezentatívnej krajiny. Relevantnou kategóriou Svetovej banky v tomto prípade bola kategória krajín s vyššími strednými príjmami, do ktorej je zaradená ČĽR. Hoci je pravda, že Turecko má najvyšší HND, všetky štyri krajiny sú na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako ČĽR a usudzovalo sa, že všetky spĺňajú kritérium stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(176)

Komisia sa preto domnieva, že z hľadiska hospodárskeho rozvoja boli všetky štyri krajiny, ktoré boli identifikované ako možné reprezentatívne krajiny, rovnako porovnateľné s ČĽR, ako sa uvádza v zázname zo septembra 2019.

(177)

Ten istý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vo svojom podaní zo 16. septembra 2019 zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odôvodnení 173 a okrem toho sa odvolal na dve predchádzajúce antidumpingové prešetrovania týkajúce sa dovozu oceľových štetovníc valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR a dovozu určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v ČĽR (78), v ktorých mala Komisia v úmysle vybrať krajiny s HND na obyvateľa na podobnej úrovni ako ČĽR.

(178)

Metodika použitá v tomto prešetrovaní sa nijako nelíši od metodiky v dvoch predchádzajúcich prešetrovaniach, na ktoré sa vyvážajúci výrobca odvoláva. Vo všetkých prípadoch sa použil štandard opísaný v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, t. j. že Komisia môže použiť reprezentatívnu krajinu na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako vyvážajúca krajina. Ako sa uvádza v odôvodnení 175, v základnom nariadení sa nevyžaduje, aby reprezentatívna krajina mala podobné HND ako vyvážajúca krajina, ale aby boli na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že HND jednej krajiny môže by bližšie než HND inej krajiny, nemôže byť rozhodujúcim faktorom pri výbere vhodnej reprezentatívnej krajiny, ak sa nachádzajú v rovnakej kategórii krajín s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(179)

V zázname z marca 2019 Komisia uviedla, že textílie zo sklenených vlákien sa podľa dostupných informácií vyrábajú v Brazílii, Mexiku, Ruskej federácii a Turecku. Komisia ďalej prešetrila všetky verejne dostupné finančné údaje o týchto štyroch krajinách, ktoré bolo možné nájsť. Komisia takisto vyzvala zainteresované strany, aby určili ďalších výrobcov prešetrovaného výrobku.

(180)

Pokiaľ ide o Brazíliu, po zverejnení záznamu z marca 2019, v ktorom Komisia uviedla, že nenašla žiadne verejne dostupné finančné informácie o brazílskych spoločnostiach, navrhovateľ predložil výročnú správu spoločnosti Owens Corning Fiberglas A.S. Ltda. za rok 2017 overenú audítorom a výkaz ziskov a strát spoločnosti Saertex Tecidos Brasil Ltda., údajne odvodený z jej výročnej správy. Tieto dokumenty boli sprístupnené v rámci vyšetrovacieho spisu, ktorý nemá dôverný charakter. Na tomto základe navrhovateľ požiadal Komisiu, aby znovu zvážila výber Brazílie ako vhodnej reprezentatívnej krajiny.

(181)

Komisia posúdila rozsah informácií poskytnutých navrhovateľom a vykonala dodatočný výskum v súvislosti s Brazíliou. V databáze Orbis, v databáze spoločnosti Bloomberg ani v iných verejných zdrojoch sa však nenašli žiadne doplňujúce verejne dostupné finančné informácie týkajúce sa brazílskych výrobcov textílií zo sklenených vlákien alebo súvisiacich výrobkov. Komisia po zistení určitých problémov týkajúcich sa výrobných faktorov, ako sa uvádza v odôvodneniach 196 až 198, a po výbere Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých podstatných faktorov, ako sa uvádza v odôvodnení 211, považovala za nevyhnutné prijať pozíciu k možnosti použitia informácií, ktoré nie sú dostupné širokej verejnosti, ktoré však boli poskytnuté všetkým zainteresovaným stranám v rámci spisu, ktorý nemá dôverný charakter.

(182)

Komisia v zázname z marca 2019 uviedla, že ani o Mexiku nebude uvažovať ako o možnej reprezentatívnej krajine z dôvodu chýbajúcich dostatočných finančných informácií o dvoch identifikovaných spoločnostiach (Oscar Alberto Torres Aguilar a Plásticos Reforzados de México, S.A).

(183)

Ďalším výskumom vykonaným po vydaní uvedeného záznamu sa však zistilo, že existujú dvaja ďalší mexickí výrobcovia textílií zo sklenených vlákien a/alebo ich hlavnej suroviny, prameňov zo sklenených vlákien, a to Saint-Gobain Mexico S.A de C.V a Owens Corning Mexico S.A de C.V. Komisia však nebola schopná nájsť verejne dostupné informácie o relevantných finančných ukazovateľoch ani jedného z týchto výrobcov. Komisia nebola schopná zistiť ani žiadne doplňujúce finančné informácie o spoločnostiach Oscar Alberto Torres Aguilar a Plásticos Reforzados de México, S.A.

(184)

V súvislosti s Ruskou federáciou Komisia v zázname z marca 2019 uviedla, že identifikovala troch výrobcov textílií zo sklenených vlákien [P-D Tatneft-Alabuga Steklovolokno LLC (ďalej len „P-D Tatneft“), OCV Steklovolokno OJSC (ďalej len „OC Rusko“) a Steklonit JSC (ďalej len „Steklonit“)], ktorých údaje za rok 2017 boli k dispozícii v databáze Orbis. Zatiaľ boli v databáze Orbis sprístupnené údaje o spoločnosti Steklonit za rok 2018, kým finančné údaje o spoločnostiach P-D Tatneft a OC Rusko za rok 2018 stále neboli k dispozícii (v databáze Orbis ani v žiadnom inom verejne dostupnom zdroji). Ako sa však vysvetľuje v odôvodnení 199, Komisia identifikovala určité problémy týkajúce sa výrobných faktorov.

(185)

A napokon, pokiaľ ide o Turecko, Komisia v zázname z marca 2019 uviedla, že identifikovala osem výrobcov textílií zo sklenených vlákien. Z ďalšieho výskumu, ktorý uskutočnila Komisia, vyplynulo, že spomedzi týchto ôsmich výrobcov sa iba spoločnosť Metyx zaoberala výrobou textílií zo sklenených vlákien a že spoločnosť Cam Elyaf vyrába pramene zo sklenených vlákien. Ďalším výskumom sa takisto zistilo, že finančné informácie spomínané v zázname z marca 2019, ktoré sa týkali spoločnosti Metyx, v skutočnosti súviseli s prepojeným podnikom, ktorý nevyrába textílie zo sklenených vlákien. Finančné údaje o spoločnosti Metyx neboli k dispozícii v databáze Orbis, v databáze spoločnosti Bloomberg ani v žiadnych iných verejných zdrojoch, a to za žiadne účtovné obdobie. V prípade spoločnosti Cam Elyaf boli jej finančné údaje za rok 2018 k dispozícii na webovom sídle spoločnosti v konsolidovanej forme za skupinu Sisecam Group, ktorej súčasťou je aj spoločnosť Cam Elyaf (79). Finančné údaje sa týkajú segmentu chemickej prevádzky skupiny, do ktorého patrí výroba prameňov zo sklenených vlákien. Navyše podľa finančného prospektu (80), ktorý zverejnila skupina Sisecam Group, spoločnosť Cam Elyaf v roku 2018 predala 28 985 ton prameňov zo sklenených vlákien. Objem predaja v roku 2018 bol celkovo 21 033 ton v Turecku a 7 952 ton mimo neho. Spoločnosť Cam Elyaf v roku 2018 dosiahla objem predaja vo výške 190 miliónov TRY a jej hospodársky výsledok pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou bol 39 miliónov TRY. V zázname zo septembra 2019 preto Komisia informovala zainteresované strany aj o tom, že na stanovenie nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije finančné údaje o segmente chemickej prevádzky tureckej skupiny Sisecam za rok 2018, ktoré zahŕňajú aj pramene zo sklenených vlákien.

(186)

V reakcii na záznam zo septembra 2019 jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky tvrdil, že vzhľadom na to, že spoločnosť Cam Elyaf, výrobca prameňov zo sklenených vlákien v rámci skupiny Sisecam, nevyrába ani nepredáva textílie zo sklenených vlákien, ale pramene zo sklenených vlákien, finančné informácie týkajúce sa tejto spoločnosti nie je možné považovať za spoľahlivé v súvislosti s textíliami zo sklenených vlákien. Okrem toho komora CCCLA a ďalší vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vo svojom podaní z 13. septembra 2019 tvrdili, že Komisia by nemala používať finančné údaje segmentu chemickej prevádzky skupiny Sisecam, keďže výroba prameňov zo sklenených vlákien tvorí len menšiu časť jej činností a nie je isté, či bolo podnikanie v oblasti prameňov zo sklenených vlákien ziskové. Ďalej sa uvádzalo, že spoločnosť Cam Elyaf v roku 2017 predložila antidumpingový podnet tureckým orgánom, v ktorom uviedla, že utrpela ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom prameňov zo sklenených vlákien s pôvodom v Egypte, a preto môže mať nižšie zisky než celý chemický sektor skupiny Sisecam. Komora CCCLA a vyvážajúci výrobca navrhli, že by Komisia mala použiť finančné údaje iných tureckých výrobcov textílií zo sklenených vlákien, ako je spoločnosť Setex, skupina Kivanc a spoločnosti Dost Kimya a Aytu Teknik. Ďalej tvrdili, že Komisia v zázname zo septembra 2019 nevysvetlila, prečo sa rozhodla vylúčiť spoločnosti Istanbul Teknik a Sonmez Holding ako možné zdroje na určenie nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, keďže aj ony vyrábajú produkty zo sklenených vlákien.

(187)

Ako sa uvádza v odôvodnení 205, finančné informácie žiadneho z výrobcov textílií zo sklenených vlákien z Turecka neboli ľahko dostupné. Okrem toho ani komora CCCLA, ani vyvážajúci výrobca nepredložili žiadne finančné informácie o žiadnom z tureckých výrobcov textílií zo sklenených vlákien, ako sa požadovalo v prílohe I k záznamu z marca 2019, s cieľom identifikovať výrobcov prešetrovaného výrobku. Komisia navyše nebola schopná nájsť v databáze Orbis, v databáze spoločnosti Bloomberg ani v iných verejných zdrojoch žiadne verejne dostupné finančné informácie týkajúce sa výrobcov textílií zo sklenených vlákien, ktorých komora CCCLA a vyvážajúci výrobca uviedli v odôvodnení 186. Navyše spoločnosti Istanbul Teknik (81) a Sonmez Holding (82) podľa informácií na ich podnikovom webovom sídle nevyrábajú výrobky z prameňov alebo textílií zo sklenených vlákien, ale z polyesterových vlákien. Všetky tvrdenia vyjadrené v tejto súvislosti boli preto zamietnuté. V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia Komisia dospela k záveru, že finančné údaje týkajúce sa výrobcov prameňov zo sklenených vlákien, ktoré predstavujú viac než 70 % celkových nákladov na výrobu textílií zo sklenených vlákien, sa môžu považovať za reprezentatívne aj pre výrobcov textílií zo sklenených vlákien.

(188)

Napokon, Komisia zamietla aj tvrdenie spoločností Jushi a Hengshi, že spoločnosť Cam Elyaf bude menej zisková než celý segment chemickej prevádzky skupiny Sisecam, keďže spoločnosť Cam Elyaf v roku 2017 podala antidumpingový podnet proti dovozu z Egypta, v ktorom tvrdila, že utrpela značnú ujmu. Dôkazy predložené spoločnosťami Jushi a Hengshi boli v skutočnosti v rozpore s vyhlásením, že egyptský dovoz by znížil zisky spoločnosti Cam Elyaf. Podľa týchto dôkazov turecké orgány zistili, že spoločnosť Cam Elyaf neutrpela význačnú ujmu, a ukončili svoje prešetrovanie. Tvrdenie spoločností Jushi a Hengshi bolo teda vecne nepresné a musí sa zamietnuť.

(189)

Na základe informácií predložených zainteresovanými stranami a iných relevantných informácií uvedených v spise Komisia vytvorila úvodný zoznam výrobných faktorov a zdrojov týkajúcich sa textílií zo sklenených vlákien, ktorý mala v úmysle použiť pre všetky výrobné faktory, ako napr. materiály, energia a práca, ktoré pri výrobe prešetrovaného výrobku používajú vyvážajúci výrobcovia. Okrem informácií a dôkazov prijatých od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli prepracované niektoré číselné znaky harmonizovaného systému (ďalej len „číselné znaky HS“) uverejnené v zázname z marca 2019 (v niektorých prípadoch bol pôvodný číselný znak HS zachovaný a doplnený dodatočnými číselnými znakmi HS, kým v iných prípadoch bol nahradený novým číselným znakom HS, identifikované boli aj nové výrobné faktory). Aktualizovaný zoznam výrobných faktorov a číselných znakov HS bol poskytnutý v zázname zo septembra 2019.

(190)

Jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vo svojom podaní z 8. apríla 2019 poukázal na to, že Komisia uviedla každú surovinu v zázname z marca 2019 iba ako šesťmiestny číselný znak HS, ktorý sa pravdepodobne bude vzťahovať na široký okruh iných výrobkov než konkrétna surovina, pre ktorú sa musí stanoviť hodnota. V záujme zvýšenia presnosti údajov preto tento vyvážajúci výrobca navrhol, aby Komisia namiesto nich používala osemmiestne číselné znaky tovaru. Komisia poukázala na to, že až po výbere reprezentatívnej krajiny bude schopná určiť dlhšie číselné znaky tovaru než šesťmiestne kódy s použitím konkrétnych kódov krajiny. To sa uskutočnilo v zázname zo septembra 2019, keď boli poskytnuté turecké číselné znaky tovaru vrátane číselných znakov až s dvanástimi číslicami, ak boli k dispozícii.

(191)

Ten istý vyvážajúci výrobca vo svojom podaní z 8. apríla 2019 tvrdil, že údaje o dovoze týkajúce sa výrobných faktorov sú bezvýznamné, keďže v dovozných cenách v tretej krajine sa nezohľadňujú ani skutočné ceny na domácom trhu, ani obstarávacie ceny v danej krajine. Príslušný vyvážajúci výrobca tvrdil, že výšku dovozných cien ovplyvňujú faktory, ako je množstvo dovážaného výrobku, druh výrobku a dostupnosť tohto výrobku v dovážajúcej aj vo vyvážajúcej krajine. V prípade určitých výrobkov tak bola dovozná cena výrobkov s pôvodom v ČĽR nižšia než cena výrobkov zo zvyšku sveta, kým pri iných výrobkoch to bolo naopak. Dovozné ceny výrobkov s pôvodom v ČĽR boli v Ruskej federácii systematicky vyššie než výrobkov zo zvyšku sveta. Ten istý vyvážajúci výrobca navyše tvrdil, že kremičité piesky sa prirodzene nachádzajú vo väčšine krajín, a preto by dovozné ceny vo všetkých krajinách mali byť podobné. Z toho vyplýva, že všetky rozdiely medzi cenami výrobkov z ČĽR a cenami výrobkov zo zvyšku sveta možno vysvetliť rozdielmi v kvalite a akostnej triede výrobku. Vyvážajúci výrobca preto navrhol, aby Komisia používala cenu každého výrobného faktora na domácom trhu každej potenciálnej reprezentatívnej krajiny a aby v prípade, ak neexistujú dostatočné informácie o cenách na domácom trhu, Komisia v nijakom prípade nezohľadňovala „nezvyčajne vysoké“ dovozné ceny.

(192)

V článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa nariaďuje používanie zodpovedajúcich údajov v primeranej reprezentatívnej krajine „za predpokladu, že príslušné údaje sú ľahko dostupné“. Komisia nemá k dispozícii údaje o cenách na domácom trhu v možných reprezentatívnych krajinách a tieto údaje nie sú ľahko dostupné. Naproti tomu údaje o dovozných cenách sú ľahko dostupné a Komisia ako zdroj týchto údajov používa databázu Global Trade Atlas (ďalej len „databáza GTA“). Ak sa na základe zhromaždených dôkazov potvrdí opodstatnenie na uplatnenie metodiky stanovenej v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, Komisia upraví dovozné ceny (napr. pridaním príslušných ciel) tak, aby sa dospelo k primeranej náhrade predstavujúcej nedeformovanú cenu na domácom trhu vybratej reprezentatívnej krajiny. Komisia takisto overila, či existuje dostatočné reprezentatívne nedeformované množstvo tohto dovozu, aby použitá priemerná cena znížila vplyv akýchkoľvek teoreticky nezvyčajných cien na dolnom aj hornom konci spektra. Upravené ceny určitých vstupov takto zohľadňujú kombináciu rôznej kvality a dostupnosť na dotknutom trhu. A napokon, Komisia vylúčila aj údaje o dovoze z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 [ďalej len „nariadenie (EÚ) 2015/755“] (83). Pokiaľ sú dovozné množstvá výrobných faktorov dostatočne reprezentatívne a nevyskytujú sa iné osobitné okolnosti, pre ktoré by prestali byť reprezentatívne či vhodné, nie je žiadny objektívny dôvod na vylúčenie takýchto údajov z analýzy. Tento vyvážajúci výrobca okrem toho ani pri jednej z možných reprezentatívnych krajín neuviedol nijaký zdroj cien na domácom trhu. Bez existencie dôkazov, ktorými by sa preukázalo, že použité údaje nie sú reprezentatívne, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(193)

Iný vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vo svojom podaní zo 4. apríla 2019 tvrdil, že turecké ceny za elektrickú energiu boli k dispozícii na webovom sídle Tureckého štatistického úradu, kým ceny za energiu v Rusku, ktoré zverejnil Ruský federálny úrad pre štátnu štatistiku, neboli už niekoľko rokov aktualizované.

(194)

Komisia vykonala dodatočný výskum týkajúci sa cien elektrickej energie v Ruskej federácii. Potvrdilo sa ním, že údaje o cenách elektrickej energie v Ruskej federácii, ktoré boli verejne dostupné, sú zastarané. Verejné údaje o cenách elektrickej energie boli teda lepšie dostupné v Turecku než v Ruskej federácii, keďže turecké ceny elektrickej energie sú aktuálnejšie.

(195)

Ten istý vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky a navrhovateľ zdôraznili, že cena zemného plynu ako zdroja energie používaného pri výrobe prameňov a textílií zo sklenených vlákien bola v Ruskej federácii deformovaná. V tejto súvislosti sa navrhovateľ, tvrdiac, že Rusko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, odvolal na predchádzajúce antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu dusičnanu amónneho s pôvodom v Ruskej federácii (84) a antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu kremíka s pôvodom v ČĽR (85). Zemný plyn je významný zdroj energie používaný pri výrobe textílií zo sklenených vlákien, ktorý tvorí 6 % až 10 % výrobných nákladov spolupracujúceho, vertikálne integrovaného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že ceny zemného plynu v Ruskej federácii sa zdajú byť deformované, sú preto údaje o cenách zemného plynu v Ruskej federácii nevhodné na určenie akejkoľvek referenčnej hodnoty.

(196)

Keďže Komisia, ako sa uvádza v zázname zo septembra 2019, nenašla žiadne dostupné informácie o finančných údajoch mexických výrobcov, analyzovala údaje o dovoze všetkých výrobných faktorov iba v prípade Brazílie, Ruskej federácie a Turecka. Údaje o dovoze boli odvodené na najpodrobnejšej úrovni kódovania výrobkov dostupnej v každej z uvedených krajín. Vylúčené boli aj údaje o dovoze do reprezentatívnej krajiny z ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členmi WTO, uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755.

(197)

Na základe tejto analýzy Komisia zistila, že v prípade Brazílie sa pramene zo sklenených vlákien (hlavná surovina na výrobu textílií zo sklenených vlákien) dovážali prevažne z ČĽR. Iba 9,35 % všetkého dovozu prameňov zo sklenených vlákien pochádzalo z iných zdrojov a bol nedeformovaný. Reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota preto boli vážne oslabené. Komisia poukazuje na to, že pramene zo sklenených vlákien tvoria vyše 70 % nákladov na výrobu textílií zo sklenených vlákien vertikálne neintegrovaných výrobcov, a preto predstavuje významný vstup, ktorý ovplyvňuje veľkú časť normálnej hodnoty. Navyše 50 % dovozu priadze zo sklenených vlákien, ktoré tvoria približne 2 % nákladov na výrobu textílií zo sklenených vlákien vertikálne neintegrovaných výrobcov, sa takisto dováža z ČĽR, a preto je oslabená aj reprezentatívnosť tohto vstupu a jeho súvisiaca hodnota.

(198)

Na základe všetkých uvedených dôvodov, a ako sa uvádza v zázname zo septembra 2019, Komisia dospela k záveru, že Brazília sa nejaví ako vhodná reprezentatívna krajina v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(199)

Navyše v prípade Ruskej federácie bol podiel nedeformovaného dovozu na celkovom objeme dovozu pri všetkých výrobných faktoroch najnižší z troch analyzovaných krajín, a tak sa hodnota dovozu chápe ako významne ovplyvnená deformovaným dovozom z ČĽR a z krajín uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/755. V roku 2018 sa z krajín s nedeformovaným trhom dovážalo, z hľadiska objemu, iba 2,32 % pyrofylitu (hlavnej suroviny používanej vertikálne integrovanými výrobcami, ktorá predstavuje vyše 5 % výrobných nákladov), 11,23 % prameňov zo sklenených vlákien (hlavnej suroviny používanej vertikálne neintegrovanými výrobcami, ktorá predstavuje vyše 70 % výrobných nákladov) a 39,78 % syntetickej priadze (predstavuje približne 2 % výrobných nákladov). Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 194, neexistujú nijaké aktuálne štatistické údaje o cenách elektrickej energie v Rusku a z najnovších prešetrovaní vyplýva, že ceny plynu v Ruskej federácii môžu byť deformované.

(200)

Pokiaľ ide o Turecko, prevažná väčšina dovozu prameňov zo sklenených vlákien (75,07 % celkového objemu dovozu) a pyrofylitu (81,96 % celkového objemu dovozu) bola nedeformovaná. Celkovo bol podiel nedeformovaných dovážaných vstupov 97,97 %. Reprezentatívnosť nedeformovaného dovozu do Turecka bola teda vysoká.

(201)

Navrhovateľ v podaní z 10. apríla 2019 tvrdil, že devalvácia ruského rubľa voči euru medzi rokmi 2014 až 2018 mala rušivý vplyv na výrobné náklady v Ruskej federácii. Vývoj hodnoty rubľa voči euru, ktorý uvádza navrhovateľ, sa netýka konkrétne obdobia prešetrovania a jeho vplyv na výrobné náklady v Ruskej federácii nebol doložený nijakým dôkazom. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(202)

Navyše jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky v podaní z 8. apríla 2019 spochybnil spoľahlivosť údajov prepočítaných na eurá, týkajúcich sa dovozných cien, výrobných nákladov a rozpätia zisku v prípade krajín s rýchlo devalvujúcou menou, ako sú najmä turecká líra a ruský rubeľ v období od 1. januára 2017 do 1. januára 2019.

(203)

Pri určovaní referenčných hodnôt na základe dovozných cien na účely výpočtu normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa hodnoty dovozu do reprezentatívnych krajín napokon prepočítavajú na menu vyvážajúcej krajiny. Komisia upozorňuje na to, že vyvážajúci výrobca nepreukázal, či devalvácia meny v Ruskej federácii a/alebo Turecku v rokoch 2017 až 2019 naozaj ovplyvnila výrobné náklady a rozpätia zisku v týchto krajinách ani akým spôsobom ich ovplyvnila. Komisia preto zistila, že toto tvrdenie bolo nepodložené a zamietla ho.

(204)

Pokiaľ ide o Ruskú federáciu, Komisia na základe okolností uvedených v odôvodnení 199 dospela k záveru, že pre nízky objem nedeformovaného dovozu do Ruskej federácie vo všeobecnosti a z dôvodu skutočnosti, že viacero kľúčových surovín, ktoré tvorili značný podiel výrobných nákladov, bolo deformovaných (napr. plyn) alebo pre ne neexistovali aktuálne informácie (napr. elektrická energia), neboli tieto údaje dostatočne reprezentatívne na výpočet normálnej hodnoty. Ruská federácia sa preto nepovažovala za vhodnú reprezentatívnu krajinu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(205)

Vzhľadom na nízku dostupnosť reprezentatívnych údajov o dovoze v prípade Brazílie a Ruskej federácie na rozdiel od kvalitných údajov o výrobných faktoroch dostupných v Turecku, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 200, Komisia ďalej posúdila dostupnosť verejných finančných údajov o spoločnostiach v Turecku, ktoré vyrábajú výrobky v rovnakej všeobecnej kategórii a/alebo sektore prešetrovaného výrobku. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 185, verejne dostupné údaje o výrobcoch textílií zo sklenených vlákien neboli k dispozícii. Komisia sa konkrétne zamerala na výrobcov prameňov zo sklenených vlákien, keďže z prešetrovania vyplynulo, že pramene zo sklenených vlákien predstavujú vyše 70 % celkových nákladov na výrobu textílií zo sklenených vlákien. V súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia sa teda dospelo k záveru, že finančné údaje výrobcov prameňov zo sklenených vlákien sa môžu považovať za reprezentatívne aj pre výrobcov textílií zo sklenených vlákien.

(206)

Vzhľadom na všetky uvedené faktory, a ako sa uvádza v zázname zo septembra 2019, Komisia sa rozhodla vybrať Turecko ako vhodnú reprezentatívnu krajinu na účely tohto prešetrovania v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(207)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky zopakoval svoje pripomienky, ktoré už boli uvedené v odôvodnení 191, ale bez toho, aby poskytol akékoľvek nové informácie. Podané pripomienky preto boli zamietnuté z rovnakých dôvodov, ako sa uvádza v odôvodnení 192.

(208)

Ten istý vyvážajúci výrobca zopakoval aj svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 202. Okrem toho doplnil, že devalvácia tureckej líry takmer o 35 % počas obdobia prešetrovania mala veľký vplyv na náklady a obrat spoločnosti v Turecku, najmä preto, že mnoho dovážaných výrobkov sa uhrádzalo v USD alebo v mene vyvážajúcej krajiny. Vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdil, že výmenný kurz má priamy vplyv na konečné rozpätie zisku spoločnosti, a odvolal sa na dve predchádzajúce antidumpingové prešetrovania týkajúce sa dovozu prameňov zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR (86) a dovozu riedkych sieťovín zo sklenených vlákien s pôvodom v ČĽR (87), v ktorých Komisia použila cieľový zisk vo výške 5 % (pramene zo sklenených vlákien) a 12 % (riedke sieťoviny).

(209)

V tejto súvislosti je tvrdenie tohto vyvážajúceho výrobcu čisto špekulatívne, keďže nebolo doložené podpornými dôkazmi ani o mene, v ktorej prebiehalo obstarávanie dovážaných výrobkov spoločnosťou, ktorá bola použitá na určenie úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ani o údajnom vplyve na údaje o nákladoch a obrate alebo zisku spoločnosti. Tento vyvážajúci výrobca navyše neuviedol, či sa devalvácia dotkla nákladov, obratu a zisku v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Toto tvrdenie bolo posúdené ako nejasné a nepodložené, a preto bolo zamietnuté.

(210)

Pokiaľ ide o odvolanie sa na predchádzajúce antidumpingové prešetrovania uvedené v odôvodnení 208, treba upozorniť, že cieľový zisk a zisk v reprezentatívnej krajine nie je možné porovnávať, keďže ide o odlišné koncepcie a rôzne krajiny. Konkrétne, cieľový zisk, na ktorý sa strana odvoláva, je zisk dosiahnutý výrobným odvetvím Únie za predaj na domácom trhu v Únii za normálnych podmienok hospodárskej súťaže a používa sa na výpočet rozpätia ujmy. Zisk v reprezentatívnej krajine sa používa pri výpočte normálnej hodnoty s ohľadom na vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Tento zisk musí odzrkadľovať zisk, ktorý dosiahla spoločnosť v reprezentatívnej krajine vyrábajúca prešetrovaný výrobok alebo podobný výrobok. Keďže tieto dva rôzne druhy ziskov nie sú porovnateľné a tvrdenie sa zakladá na zisku použitom v inom kontexte než je vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, toto tvrdenie je irelevantné, a preto bolo zamietnuté.

(211)

Komisia preto dospela k záveru, že Turecko je vhodnou reprezentatívnou krajinou na účely tohto prešetrovania podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(212)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Taishan tvrdila, že Komisii sa nepodarilo analyzovať presnosť a obchodnú realitu údajov o dovoze. Napríklad v prípade údajov o dovoze použitých na výpočet referenčnej hodnoty pre pyrofylit nebolo možné určiť, aký podiel dovozu pod príslušným tureckým číselným znakom tovaru sa týkal pyrofylitu. Okrem toho spoločnosť dodala, že v prípade tohto výrobného faktora Turecko dovážalo tovar patriaci pod príslušný číselný znak tovaru z 33 rôznych krajín a jednotkové ceny sa pohybovali v rozpätí od 0,13 EUR/t do 207 EUR/t. Navyše referenčná hodnota, ktorú Komisia použila v prípade pyrofylitu, bola 3,89 CNY/kg, čo bolo takmer desaťkrát viac než skutočná jednotková obstarávacia cena.

(213)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 192, Komisia používa databázu GTA ako zdroj údajov o dovoze na vytvorenie referenčných hodnôt, keď sa pri prešetrovaní preukáže existencia výrazných deformácií, ktoré sú dôvodom na uplatnenie metodiky uvedenej v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. V týchto prípadoch Komisia overuje, či existuje dostatočné reprezentatívne nedeformované množstvo tohto dovozu, aby použitá priemerná cena nebola značne ovplyvnená teoreticky nezvyčajnými cenami na dolnom a hornom konci spektra. Tým sa zabezpečí, aby sa v priemernej cene určitých vstupov zohľadnila kombinácia rôznej kvality a ich dostupnosť na dotknutom trhu. Pokiaľ sú dovozné množstvá výrobných faktorov dostatočne reprezentatívne a neexistujú iné osobitné okolnosti, pre ktoré by prestali byť spoľahlivé či vhodné, nie je žiadny objektívny dôvod na vylúčenie takýchto údajov z analýzy. Komisia navyše odvodzuje údaje na najpodrobnejšej úrovni kódovania výrobkov dostupnej v každej dotknutej krajine s cieľom získať čo najbližšiu zhodu s výrobnými faktormi použitými každým vyvážajúcim výrobcom v ich výrobnom procese. Tým sa má zabezpečiť, aby sa v referenčných hodnotách primerane odzrkadľovali náklady surovín a vstupov. Na základe uvedených skutočností a bez existencie dôkazov, ktorými by sa preukázalo, že použité údaje a metodika nie sú reprezentatívne v súvislosti s nedeformovanými nákladmi na každý vstup, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(214)

Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisii sa nepodarilo overiť a posúdiť obchodnú realitu referenčnej hodnoty pre zisk. Na podporu svojho tvrdenia vyvážajúci výrobca porovnal referenčnú hodnotu pre zisk rovnajúcu sa 39,26 % s cieľovým ziskom vo výške 6 % použitým na výpočet ceny nespôsobujúcej ujmu európskym výrobcom, ako aj ziskovosť výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období, ktorá sa pohybovala v rozpätí od 2,5 % do –3,4 %. Skupina Yuntianhua okrem toho požiadala Komisiu, aby pri vytvorení normálnej hodnoty použila rozpätie zisku 6 % (cieľový zisk výrobného odvetvia Únie) namiesto hodnoty 39,26 % stanovenej na základe reprezentatívnej krajiny. Spoločnosť tvrdila, že rozpätie zisku 39,26 % by nebolo primerané, pričom v článku 2 ods. 6a písm. a) sa stanovuje, že výška zisku musí byť primeraná.

(215)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 210, cieľový zisk, zisk výrobného odvetvia Únie a zisk v reprezentatívnej krajine sú tri odlišné koncepcie a týkajú sa odlišných krajín, a preto nie sú porovnateľné. Cieľový zisk je zisk dosiahnutý výrobným odvetvím Únie za predaj na domácom trhu v Únii za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Používa sa na výpočet rozpätia ujmy. Rozpätie zisku výrobného odvetvia Únie je zisk zaznamenaný výrobným odvetvím Únie v posudzovanom období (čiže zisk ovplyvnený dumpingovým dovozom z ČĽR a z Egypta). Ide o jeden z ukazovateľov ujmy, ktorý sa používa pri analýze situácie výrobného odvetvia Únie. Napokon, zisk v reprezentatívnej krajine je skutočný zisk spoločnosti, ktorý sa považuje za primeranú náhradu za nedeformované ziskové rozpätie dotknutého výrobku v prešetrovanej krajine. Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť, aby sa použila primeraná referenčná hodnota, musí byť reprezentatívna krajina na rovnakej úrovni rozvoja ako krajina, ktorá je predmetom prešetrovania, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čo je dôležitejšie, vyvážajúci výrobca nepreukázal, či je rozpätie zisku spoločnosti vo vhodnej reprezentatívnej krajine neprimerané a prečo je neprimerané. Komisia pripomenula, že v spise sa nenachádza nič ďalšie, čím by bolo možné podporiť neprimeranosť zisku tejto spoločnosti. Z tohto dôvodu sa tieto tvrdenia považovali za neodôvodnené a boli zamietnuté.

(216)

Spoločnosť Taishan navyše tvrdila, že Komisia by mala skontrolovať a overiť tvrdenie týkajúce sa devalvácie meny v odôvodnení 202. Spoločnosť vzniesla námietky proti zamietnutiu tvrdenia založenému na skutočnosti, že vyvážajúci výrobca nepreukázal, či devalvácia meny v Turecku v rokoch 2017 až 2019 naozaj ovplyvnila výrobné náklady a rozpätia zisku v týchto krajinách ani akým spôsobom ich ovplyvnila.

(217)

Treba pripomenúť, že devalvácia meny môže ovplyvňovať náklady a zisk spoločnosti pozitívnym alebo negatívnym spôsobom. Ak sa rovnaká mena používala vo všetkých transakciách, pri negatívnom vplyve na náklady sa zvýšia náklady na predaný tovar a predajné, všeobecné a administratívne náklady a v dôsledku toho dôjde k zníženiu zisku v jej finančných výkazoch. V prípade pozitívneho vplyvu nastane opak. V tomto prípade vyvážajúci výrobca nepreukázal, akým spôsobom devalvácia meny v skutočnosti ovplyvnila zložku nákladov a/alebo zisku v jeho finančných výkazoch, ale jednoducho len predložil neodôvodnené všeobecné vyhlásenie. Nie je preto správne vyvodiť vo všeobecnosti záver, že akékoľvek kolísanie má relevantný a zrejmý vplyv na spoľahlivosť súboru údajov. Z tohto dôvodu Komisia trvala na svojom závere, že bez komplexného tvrdenia, ktorým sa preukazuje, akým spôsobom devalvácia meny ovplyvnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, v dôsledku čoho sú tieto náklady a zisk nevhodné na vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia, sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

(218)

Po určení Turecka ako vhodnej reprezentatívnej krajiny na základe všetkých uvedených okolností nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(219)

Podľa uvedenej analýzy Turecko vyhovuje všetkým kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(220)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosti Jushi a Hengshi tvrdili, že Komisia nemala vylúčiť spoločnosti Kivanc Group, Dost Kimya, Istanbul Teknik a Sonmez Holding zo svojho posudzovania ako možné zdroje na určenie nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ako sa uvádza v odôvodneniach 186 a 187, keďže išlo o výrobcov textílií zo sklenených vlákien alebo súvisiacich výrobkov a finančné údaje sú verejne dostupné. Tvrdilo sa, že finančné výkazy skupiny Kivanc Group za obdobie rokov 2010 až 2018, ako aj výkazy spoločnosti Dost Kimya za obdobie rokov 2008 až 2015 boli k dispozícii v rámci databázy Orbis. Okrem toho sa tvrdilo, že spoločnosť Sonmez Holding vyrábala výrobky súvisiace so sklenenými vláknami a spoločnosť Istanbul Teknik používala výrobky zo sklenených vlákien na výrobu iných výrobkov, z čoho vyplýva, že rozsah výroby týchto dvoch spoločností treba posudzovať ako „úzko súvisiaci“ v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(221)

Hoci vyvážajúci výrobca tvrdil, že finančné údaje o týchto výrobcoch textílií zo sklenených vlákien boli k dispozícii v databáze Orbis, nepredložil tieto údaje, a to ani s vlastnými pripomienkami ku konečnému poskytnutiu informácií, ani po zázname z marca 2019, ktorý obsahoval žiadosť, aby zainteresované strany určili výrobcov prešetrovaných výrobkov v potenciálnych reprezentatívnych krajinách. Na základe podania spoločnosti však Komisia znovu nazrela do databázy Orbis, aby potvrdila, či údaje uvedené spoločnosťami Jushi a Hengshi sú v databáze Orbis k dispozícii, a preto sa mali posúdiť. Z tejto dodatočnej kontroly (88) však vyplynulo, že na rozdiel od tvrdenia spoločností Jushi a Hengshi neboli v databáze Orbis nijaké finančné informácie o akejkoľvek spoločnosti vyrábajúcej textílie zo sklenených vlákien alebo podobné výrobky. Z tohto dôvodu bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(222)

Ten istý vyvážajúci výrobca po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že je veľmi pravdepodobné, že časť podnikateľskej činnosti skupiny Sisecam v oblasti prameňov zo sklenených vlákien sa v roku 2018 vykonávala so stratou, keďže predaj uhličitanu sodného tvoril 86 % celkového predaja a 94 % prevádzkového zisku (hodnoty) segmentu chemickej prevádzky skupiny Sisecam. Vyvážajúci výrobca takisto nepredložil nijaké dôkazy podporujúce toto tvrdenie.

(223)

Vzhľadom na dostupné informácie je záver, že podnikateľský segment prameňov zo sklenených vlákien bol stratový, nepodložený. Aj keby predaj odvetvia prameňov zo sklenených vlákien predstavoval iba menšiu časť predaja segmentu chemickej prevádzky a vytvoril by aj menšiu časť prevádzkového zisku, tento predaj aj tak mohol byť zároveň veľmi ziskový (v skutočnosti oveľa ziskovejší než predaj uhličitanu sodného). Toto tvrdenie sa preto považovalo za špekulatívne a bolo zamietnuté.

(224)

Spoločnosť Taishan tvrdila, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk segmentu chemickej prevádzky skupiny Sisecam nie je možné použiť pri vytvorení normálnej hodnoty, keďže i) iba časť dcérskych spoločností skupiny Sisecam mala schopnosť vyrábať textílie zo sklenených vlákien, ii) sektor sklenených vlákien skupiny Sisecam vynaložil vysoké počiatočné náklady na novú prevádzku, a preto by Komisia mala prehodnotiť náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prešetrovaného výrobku, a iii) segment chemickej prevádzky a odvetvie sklenených vlákien sú deformované v dôsledku subvencií tureckej vlády.

(225)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie tohto vyvážajúceho výrobcu, ako sa podrobne vysvetľuje už v odôvodnení 185, bez akýchkoľvek verejne dostupných finančných informácií o výrobcoch textílií zo sklenených vlákien v Turecku Komisia dospela k záveru, že finančné údaje o chemickom sektore skupiny Sisecam za rok 2018 sú vhodné na účely tohto prešetrovania. Dôvodom je, že bez finančných údajov týkajúcich sa prešetrovaného výrobku Komisia na účely vytvorenia normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia môže zohľadniť výrobu výrobku v tej istej všeobecnej kategórii a/alebo odvetví prešetrovaného výrobku.

(226)

Pokiaľ ide o úpravy o počiatočné náklady, hoci tieto náklady môžu ovplyvňovať vykázané predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskovosť v závislosti od použitých pravidiel účtovania, vyvážajúci výrobca nevyčíslil údajné účinky ani neuviedol, ako by sa údajné úpravy mali vykonať. V každom prípade akékoľvek počiatočné náklady zaúčtované v roku 2018 by znížili skutočné rozpätie zisku. Aj keby teda vznikol nejaký vplyv na predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskovosť spoločnosti, prístup Komisie bol konzervatívny a vyznieval v prospech vyvážajúcich výrobcov. Komisia teda zistila, že náklady boli na účely tohto prešetrovania reprezentatívne. Podobne neexistujú nijaké dôkazy o tom, že subvencie, ktoré spoločnosť údajne dostala, by spochybnili spoľahlivosť informácií na účely tohto prešetrovania. Vyvážajúci výrobca nepredložil nijaké informácie o údajných subvenciách ani o tom, ako sa mal prejaviť ich rušivý vplyv. Komisia sa preto rozhodla zamietnuť tvrdenia tohto vyvážajúceho výrobcu.

(227)

Skupina Yuntianhua navyše tvrdila, že výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spoločnosti v reprezentatívnej krajine by sa nemal zakladať iba na prevádzkových príjmoch a prevádzkových nákladoch, ale na celom príjme, celých nákladoch na predaný tovar a na celých výdavkoch. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že predajné, všeobecné a administratívne výdavky boli vymedzené a vyčíslené vo finančných výkazoch a nie je potrebné k nim nič pripočítavať ani od nich nič odčítať. Vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že príjem zahŕňal predaj spriazneným osobám (v rámci skupiny), kým predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk použitý na vytvorenie normálnej hodnoty súvisí iba s predajom nespriazneným osobám. Napokon, vyvážajúci výrobca tvrdil, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk použité na vytvorenie normálnej hodnoty by mali zahŕňať predaj na tureckom domácom trhu a nie celkový predaj predmetnej spoločnosti.

(228)

Pokiaľ ide o prvý bod, v záujme stanovenia vhodných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskov sa Komisia zamerala na náklady priamo prepojené s výrobou, čiže na prevádzkové príjmy a náklady. Potom sa z dôvodu, že segmenty chemickej prevádzky zaznamenali pozitívne finančné výsledky, finančný zisk odpočítal z predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Týmto výpočtom sa dosiahli spoľahlivé predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk pre chemický segment spoločnosti, pokiaľ sa v ňom nevhodne nezohľadnili náklady, ktoré vôbec nesúvisia s výrobou a predajom. V rozpore s tvrdením spoločnosti sú všeobecné náklady k dispozícii vo výročnej správe na úrovni celej skupiny a nie na úrovni obchodných segmentov. Hoci je pravda, že vykázaný predaj zahŕňa predaj v rámci skupiny, na zabezpečenie transparentnosti a práva na obhajobu zainteresované strany v situácii, keď sa vyžaduje uplatnenie článku 2 ods. 6a, sa podľa základného nariadenia musia použiť ľahko dostupné údaje, ktoré nie sú vždy rozčlenené. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia Komisia vždy zabezpečuje, aby boli informácie, o ktoré sa opiera vytvorenie normálnej hodnoty, najlepšie spomedzi verejne dostupných údajov. Komisia zainteresovaným stranám na začiatku konania oznámi údaje, ktoré má v úmysle použiť a poskytne im dostatok príležitostí na predloženie pripomienok a podrobnejších údajov. Hoci v rámci tohto prešetrovania niekoľko strán kritizovalo informácie, o ktoré sa Komisia opiera, ani jedna z nich nepredložila lepšie a podrobnejšie alternatívne údaje či metodiku. Táto skutočnosť podporuje názor, že Komisia sa rozhodla pre najlepšie informácie, ktoré sú v tejto súvislosti verejne dostupné. V tomto konkrétnom prípade sa v skutočnosti väčšina predaja (85 %) uskutočnila nespriazneným osobám, a preto odzrkadľuje vo veľkej miere výsledok predaja týmto osobám. Podobne sú aj predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskovosť reprezentatívne pre predaj na domácom trhu reprezentatívnej krajiny, keďže 61 % predaja prebehlo v rámci Turecka. Z tohto dôvodu Komisia tvrdí, že údaje použité na vytvorenie normálnej hodnoty sú v súlade s požiadavkami článku 2 ods. 6a základného nariadenia a že sú v tomto konkrétnom prípade najspoľahlivejšie a reprezentatívne. Tvrdenia spochybňujúce kvalitu týchto informácií sa preto musia zamietnuť.

(229)

V zázname z marca 2019 Komisia uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije databázu Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov väčšiny výrobných faktorov, kým zdroje použité na určenie nedeformovaných nákladov týkajúcich sa práce, energie a odpadu budú závisieť od vybratej reprezentatívnej krajiny.

(230)

Navyše na základe rozhodnutia o využití Turecka ako reprezentatívnej krajiny, ako sa uvádza v zázname zo septembra 2019, informovala zainteresované strany, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na výrobné faktory použije údaje z databázy Global Trade Atlas a na stanovenie nedeformovaných nákladov práce a nákladov na energiu použije údaje Tureckého štatistického úradu.

(231)

Ten istý vyvážajúci výrobca okrem toho tvrdil, že v prípade, keď Komisia rozhodne o tom, aby nákup materiálov a energie v ČĽR nahradili referenčné ceny, mala by v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) treťou zarážkou základného nariadenia použiť skutočné obstarávacie ceny piatich dovážaných surovín platné počas obdobia prešetrovania, pretože tieto ceny neboli deformované. Tento vyvážajúci výrobca takisto požiadal Komisiu, aby tieto dovozné ceny použila ako referenčnú cenu aj v prípade materiálov, ktoré nakúpil v ČĽR.

(232)

Vyvážajúci výrobca poskytol podporné dôkazy (t. j. nákupné faktúry, dovozné doklady a zmluvy) týkajúce sa piatich surovín uvedených v odôvodnení 231. Nákupy sa uskutočňovali v USD a na trhoch, na ktorých neexistovali žiadne dôkazy o existencii deformácií. Vzhľadom na skutočnosť, že pri prešetrovaní sa nezistila existencia žiadnych deformácií počas uvedeného obdobia prešetrovania v súvislosti s dovozom týchto surovín do ČĽR pre tohto konkrétneho vyvážajúceho výrobcu, Komisia toto tvrdenie prijala. Tvrdenia spoločnosti týkajúce sa materiálov nakupovaných v ČĽR však Komisia nemohla prijať. Ako sa uvádza v odôvodnení 219, v tomto prípade bolo ako reprezentatívna krajina určené Turecko, a preto musia nedeformované náklady na výrobné faktory vychádzať zo zodpovedajúcich nedeformovaných dovozných cien v Turecku.

(233)

Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že v prípade, ak by Komisia rozhodla o potrebe použiť referenčné ceny, mala by v každom prípade vylúčiť všetky tzv. nezvyčajné ceny: napríklad i) ceny kategórie tovaru, ktorý vyvážajúci výrobca nepoužíva, ii) ceny materiálov, ktoré nemajú rovnakú akosť/čistotu/fyzikálne vlastnosti ako materiály používané vyvážajúcim výrobcom, alebo iii) ceny, ktoré sú založené na mimoriadne nízkom objeme predaja/dovozu. Vyvážajúci výrobca navyše tvrdil, že v prípade väčšiny základných materiálov, ako napríklad kremičité piesky/prach alebo iné rudy, by Komisia nemala používať údaje o dovoze vybratej reprezentatívnej krajiny. Vyvážajúci výrobca zastával názor, že tieto materiály sa normálne dovážajú iba na veľmi špecifické účely a za vysoké ceny. V týchto prípadoch ceny na domácom trhu v referenčnej krajine presnejšie odzrkadľujú skutočnú úroveň cien.

(234)

Komisia v rámci vyšetrovacieho spisu, ktorý nemá dôverný charakter, poskytla údaje o objeme a hodnote dovozu všetkých výrobných faktorov Turecka pochádzajúce z databázy Global Trade Atlas. Takisto overila, či existuje dostatočné reprezentatívne nedeformované množstvo tohto dovozu, aby použitá priemerná cena znížila vplyv akýchkoľvek teoreticky nezvyčajných cien na dolnom aj hornom konci spektra. Upravené ceny určitých vstupov takto zohľadňujú kombináciu rôznej kvality a dostupnosť na dotknutom trhu. Okrem toho neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že ceny, ktoré sú založené na nízkom objeme predaja/dovozu, nie sú vhodné, takže Komisia nemala nijaký objektívny dôvod na vylúčenie týchto údajov z analýz. Navyše, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa kremičitého piesku a rúd, treba poukázať na to, že tieto suroviny nie sú uvedené v zozname výrobných faktorov stanovenom v odôvodnení 242. Tvrdenie uvedené v odôvodnení 233 bolo preto zamietnuté.

(235)

Ako sa uvádza v odôvodnení 185, Komisia na stanovenie nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije finančné údaje o segmente chemickej prevádzky tureckej skupiny Sisecam za rok 2018, ktoré zahŕňajú aj pramene zo sklenených vlákien.

(236)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Taishan zopakovala svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 231, že Komisia by ako referenčnú cenu mala použiť dovozné ceny piatich dovážaných surovín z nedeformovaných zdrojov aj v prípade tých istých materiálov nakúpených v ČĽR.

(237)

Vyvážajúci výrobca nepodložil toto tvrdenie podľa požadovanej právnej normy, t. j. v miere, v ktorej sa pozitívne preukáže, že nie je deformované. Vyvážajúci výrobca nepredložil nijaké dôkazy, že dovozná cena (i keď sa považuje za nedeformovanú) môže byť reprezentatívna ako nedeformovaná referenčná hodnota. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(238)

Ako sa uvádza v odôvodnení 93, Komisia sa v zázname z marca 2019 snažila vytvoriť úvodný zoznam výrobných faktorov a zdrojov týkajúcich sa textílií zo sklenených vlákien určených na použitie pre všetky výrobné faktory, ako napr. materiál, energia a práca, ktoré pri výrobe textílií zo sklenených vlákien použili vyvážajúci výrobcovia.

(239)

Ako sa navyše uvádza v odôvodnení 95, Komisia v zázname zo septembra 2019 poskytla prepracovaný zoznam výrobných faktorov a určila turecké číselné znaky tovaru zodpovedajúce výrobným faktorom použitým pri výrobe textílií zo sklenených vlákien v Turecku, reprezentatívnej krajine.

(240)

Po zázname z marca 2019 ani po zázname zo septembra 2019 Komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa zoznamu výrobných faktorov.

(241)

Komisia nedostala ani pripomienky týkajúce sa tureckých číselných znakov tovaru uvedených v zázname zo septembra 2019. Komisia však vykonala ďalší výskum s cieľom zabezpečiť, aby turecké číselné znaky tovaru lepšie zodpovedali výrobným faktorom, ktoré používajú spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, a v tejto súvislosti prepracovala turecké číselné znaky tovaru pre pyrofylit a polyesterové vlákno. Jeden z vyvážajúcich výrobcov navyše vo svojom výrobnom procese používa skvapalnený zemný plyn. V období prešetrovania však v Turecku nedošlo k žiadnemu dovozu skvapalneného zemného plynu. Komisia na vytvorenie referenčnej hodnoty pre skvapalnený zemný plyn bez štatistických údajov o jeho dovoze preto namiesto týchto údajov použila údaje o dovoze skvapalneného propánu. Navyše s cieľom zabezpečiť súlad s colnou nomenklatúrou bol názov suroviny nahlásenej jedným z vyvážajúcich výrobcov – silánové väzbové činidlo – zmenený na „silikónové výrobky“.

(242)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložili zainteresované strany a ktoré boli získané pri overovaní na mieste, boli v relevantných prípadoch identifikované tieto výrobné faktory a turecké číselné znaky tovaru:

Tabuľka 1

(243)

Počas overovaní výrobcov textílií zo sklenených vlákien na mieste Komisia overila používané suroviny a zvyšky, ktoré vznikli pri výrobe týchto textílií.

(244)

V prípade všetkých surovín, o ktorých nie sú k dispozícii informácie z trhu reprezentatívnej krajiny, Komisia vychádzala z dovozných cien. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a okrem krajín s iným ako trhovým hospodárstvom uvedených v odôvodnení 196. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, pretože v odôvodneniach 98 až 162 konštatovala, že nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v ČĽR vzhľadom na existenciu výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú vplyv rovnako aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že vývozné ceny sú ovplyvnené rovnakými deformáciami. Navyše sa zdá, že dovozná cena hlavných surovín vyvážaných z ČĽR do Turecka je nižšia ako pri iných dovozoch. Po vyňatí dovozu z ČĽR a z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom do Turecka Komisia zistila, že dovoz z ostatných tretích krajín zostal reprezentatívny a pohyboval sa v rozpätí od 43 % do 100 % z celkového objemu dovozu do Turecka.

(245)

Komisia sa snažila stanoviť nedeformovanú cenu surovín používaných pri výrobe textílií zo sklenených vlákien a dodaných k bránam závodu vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia. Na tento účel uplatnila dovozné clo reprezentatívnej krajiny na každú príslušnú krajinu pôvodu a k dovoznej cene pripočítala domáce náklady na dopravu. Domáce náklady na dopravu všetkých surovín sa odhadli na základe overených údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, a nie sú uvedené medzi referenčnými hodnotami v tabuľke 1.

(246)

Hlavným odpadom či zvyškami ohlásenými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami boli zvyšky, ktoré vznikli pri výrobnom procese prameňov zo sklenených vlákien. Zvyšky vyvážajúci výrobcovia predali na domácom trhu za cenu, ktorá predstavuje asi 15 % výrobných nákladov prameňov zo sklenených vlákien. Nedeformovaná cena zvyškov bola preto ocenená na 15 % nedeformovanej ceny prameňov zo sklenených vlákien.

(247)

Turecký štatistický úrad uverejňuje podrobné informácie o mzdách v rôznych hospodárskych odvetviach v Turecku. Komisia použila mzdy vykázané v tureckom spracovateľskom priemysle za rok 2016 pre hospodársku činnosť C.23 (Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov) (89) podľa klasifikácie NACE Rev.2 (90). Priemerná mesačná hodnota za rok 2016 bola náležite upravená o infláciu podľa cenového indexu domácich výrobcov (91), ktorý zverejnil Turecký štatistický úrad.

(248)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca a komora CCCLA tvrdili, že výška referenčnej hodnoty pre náklady práce v tabuľke 1 nebola realistická. Počas vypočutia, ktoré sa konalo 16. januára 2020, Komisia vysvetlila, že všeobecný informačný dokument obsahoval jasnú chybu, pokiaľ ide o jednotky merania práce, t. j. „CNY/kg“ namiesto „CNY/hodinu“. Záznam do spisu z 19. decembra 2019 s výpočtami všetkých referenčných hodnôt uvedených v tabuľke 1 vrátane nákladov práce obsahoval správnu jednotku merania, t. j. „CNY/hodinu“.

(249)

Na určenie referenčnej hodnoty pre elektrickú energiu a zemný plyn Komisia použila cenové štatistické údaje týchto komodít zverejňované Tureckým štatistickým úradom (92) prostredníctvom jeho pravidelných tlačových správ. Z týchto štatistík Komisia použila údaje o priemyselných cenách elektrickej energie a zemného plynu v príslušnom pásme spotreby v kurușoch/kWh, ktoré sa vzťahujú na obdobie prešetrovania.

(250)

Nedeformované náklady na elektrinu uvedené v tabuľke 1 sa uvádzajú ako rozpätie, keďže na jednotlivých spotrebiteľov sa v závislosti od ich spotreby uplatňujú rôzne sadzby.

(251)

Z dôvodu vysokého počtu výrobných faktorov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli niektoré suroviny, ktoré majú len zanedbateľnú váhu v celkových výrobných nákladoch vyvážajúceho výrobcu a zanedbateľný vplyv na úrovni kontrolného čísla výrobku, spojené do jednej skupiny ako spotrebné materiály.

(252)

Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a toto percento použila, aby prepočítala náklady na suroviny, keď použila zistené nedeformované ceny.

(253)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca a komora CCCLA požiadali Komisiu, aby zverejnila metodiku výpočtu referenčných hodnôt v tabuľke 1.

(254)

Počas vypočutia, ktoré sa konalo 16. januára 2020, Komisia tieto strany upozornila, že v deň poskytnutia informácií, 19. decembra 2019, bol do vyšetrovacieho spisu, ktorý nemá dôverný charakter, pridaný záznam do spisu obsahujúci metodiku výpočtu referenčných hodnôt v tabuľke 1. Všetky zainteresované strany boli o novom dokumente v spise automaticky informované prostredníctvom platformy TRON v deň konečného poskytnutia informácií. Keďže požadované informácie už zainteresované strany mali k dispozícii, nebolo potrebné nijaké ďalšie informovanie.

(255)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako časť výrobných nákladov, ktoré skutočne vyvážajúcim výrobcom vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované výrobné náklady.

(256)

V prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila finančné údaje o segmente chemickej prevádzky tureckej skupiny Sisecam za rok 2018, ako oznámila v zázname zo septembra 2019 a ako sa uvádza v odôvodnení 185.

(257)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Yuntianhua tvrdila, že Komisia v prípade jej predajných, všeobecných a administratívnych nákladov nezistila nijaké výrazné deformácie, a tak nenáležite nezohľadnila hodnoty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré spoločnosť ohlásila na základe článku 2 ods. 6a písm. a). Spoločnosť tvrdila, že použitie skutočných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov by bolo v súlade s metodikou, ktorá sa použila na stanovenie referenčnej hodnoty pre odpad/zvyšky, spotrebné materiály a režijné náklady, v prípade ktorej spoločnosť tvrdila, že by sa použili skutočné hodnoty vo forme pomerov jej skutočných nákladov. Spoločnosť ďalej tvrdila, že táto metodika by bola v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) treťou zarážkou základného nariadenia, pokiaľ ide o použitie skutočných domácich nákladov, v prípade ktorých bolo s určitosťou preukázané, že nie sú deformované.

(258)

Komisia na začiatok konštatuje, že v rozpore s porozumením tohto vyvážajúceho výrobcu sa náklady týkajúce sa odpadu/zvyškov, spotrebných materiálov a režijných nákladov nepovažovali za deformované v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) treťou zarážkou základného nariadenia. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 251 až 255 a v osobitných poskytnutiach informácií pre predmetných vyvážajúcich výrobcov, pomery spotrebných materiálov a režijných nákladov vypočítané na základe skutočných nákladov vyvážajúceho výrobcu tak boli vyjadrené v nedeformovaných nákladoch v reprezentatívnej krajine. Táto metodika sa použila vzhľadom na to, že dostupné údaje neobsahovali informácie o režijných nákladoch, a vzhľadom na obmedzený vplyv spotrebných materiálov na celkové náklady. Pokiaľ ide o odpad/zvyšky, tieto náklady sa v prípade spoločností, v ktorých mali len zanedbateľnú váhu na celkových výrobných nákladoch, započítali v rámci spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 251. V opačnom prípade Komisia použila referenčnú hodnotu uvedenú v tabuľke 1 a v odôvodnení 246.

(259)

Komisia ďalej konštatovala, že po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota vytvorila s odvolaním na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a). Komisia zdôraznila, že toto ustanovenie si takisto osobitne vyžaduje, aby vytvorená normálna hodnota zahŕňala primeranú sumu nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vo vhodnej reprezentatívnej krajine. Keď Komisia preukázala existenciu výrazných deformácií s vplyvom na prešetrovaný výrobok vo vyvážajúcej krajine, nemohla použiť skutočné predajné, všeobecné a administratívne náklady jednotlivých vyvážajúcich výrobcov a v dôsledku toho sa zistilo, že sú deformované. Vyvážajúci výrobca napokon nepodložil toto tvrdenie podľa požadovanej právnej normy. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(260)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto krokov.

(261)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované náklady na výrobu textílií zo sklenených vlákien. Použila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(262)

Po druhé, Komisia navýšila nedeformované náklady na výrobu textílií zo sklenených vlákien o režijné náklady spojené s výrobou určené podľa opisu v odôvodnení 255, aby získala nedeformované výrobné náklady.

(263)

A napokon, na výrobné náklady určené podľa opisu v odôvodnení 261 Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk segmentu chemickej prevádzky tureckej skupiny Sisecam za rok 2018, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 185.

(264)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 20,57 %.

(265)

Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 39,26 %.

(266)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(267)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 68 až 87, v prípade vyvážajúcich výrobcov Hengshi a Jushi, ktorí sú súčasťou skupiny CNBM, sa Komisia rozhodla na účely výpočtu normálnej hodnoty použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia.

(268)

Obzvlášť v prípade spoločnosti Hengshi, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 275 a 276, sa Komisia rozhodla výnimočne uznať kontrolné číslo výrobku z antisubvenčného prešetrovania uvedeného v odôvodnení 3 ako dostupné skutočnosti podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia. Normálna hodnota však nemôže vychádzať z vlastných údajov spoločnosti, keďže tieto údaje boli označené za nesprávne, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 75 až 83. V prípade obidvoch vyvážajúcich výrobcov, spoločností Jushi a Hengshi, sa preto na určenie normálnej hodnoty pre obidve spoločnosti použila normálna hodnota podľa kontrolného čísla výrobku alebo veľmi podobného kontrolného čísla výrobku od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky s podobnými výrobnými procesmi (vertikálne integrované alebo neintegrované). Bez zodpovedajúceho kontrolného čísla výrobku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky s podobným výrobným procesom sa použili údaje iného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu s odlišným výrobným procesom. Bez zodpovedajúceho kontrolného čísla výrobku niektorého z dvojice spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa použilo najpodobnejšie kontrolné číslo výrobku od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky s podobným výrobným procesom. Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od zainteresovaných strán k použitému prístupu.

(269)

Skupina vyvážajúcich výrobcov zaradená do vzorky vyvážala do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených podnikov, ktoré vystupovali ako vývozca alebo dovozca.

(270)

Vývozná cena pri predaji priamo nezávislým zákazníkom v Únii a prostredníctvom prepojených obchodných spoločností bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(271)

Vývozná cena v prípade predaja prostredníctvom prepojených dovozcov bola vývozná cena vytvorená na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, a o primeraný zisk.

(272)

Pri prešetrovaní spolupracoval iba jeden neprepojený obchodník, ktorý počas obdobia prešetrovania dovážal iba zanedbateľné množstvo textílií zo sklenených vlákien. Jeho ziskové rozpätie sa preto nepovažovalo za reprezentatívne. Keďže neexistujú žiadne iné informácie, ziskové rozpätie nezávislého obchodníka pôsobiaceho v odvetví textílií zo sklenených vlákien bolo odhadom stanovené na 5 %.

(273)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 75 až 84, jeden z vyvážajúcich výrobcov patriaci do skupiny CNBM pri prešetrovaní nespolupracoval a Komisia sa rozhodla stanoviť vývoznú cenu na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia.

(274)

Vyvážajúci výrobca v pripomienkach k uplatneniu článku 18 základného nariadenia požadoval, že v súvislosti s vývoznou cenou by Komisia mala použiť informácie (konkrétne kontrolné číslo výrobku) predložené v súbežnom antisubvenčnom prešetrovaní uvedenom v odôvodnení 3.

(275)

Podľa článku 19 ods. 6 základného nariadenia sa získané informácie používajú len na účely, na ktoré boli vyžiadané. Článok 29 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 (93) obsahuje rovnaké obmedzenie. Údaje zhromaždené v rámci antidumpingového alebo antisubvenčného prešetrovania sa preto nesmú používať na iné účely, než na ktoré boli vyžiadané.

(276)

V tomto konkrétnom prípade sa súbežne vykonávali dve prešetrovania týkajúce sa dotknutého výrobku, pričom jedno z prešetrovaní sa začalo asi o tri mesiace skôr. Spoločnosť Hengshi konkrétne požiadala, aby sa správne informácie získané v priebehu antisubvenčného prešetrovania použili v tomto prešetrovaní ako najlepšie dostupné informácie. Spoločnosť Hengshi zreteľne nevzala do úvahy záruku stanovenú v článku 19 ods. 6 základného nariadenia a v článku 29 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2016/1037, že informácie predložené v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu sa použijú iba na účely, na ktoré boli zhromaždené. V tomto prípade navyše Komisia neuložila predbežné antidumpingové opatrenia, ako sa uvádza v odôvodneniach 54 až 56, a preto časové rozvrhnutie obidvoch prešetrovaní umožnilo zhromaždiť a overiť informácie o vývozných cenách predložené v rámci antisubvenčného prešetrovania ešte pred uložením konečných antidumpingových ciel. V dôsledku toho mala Komisia výnimočne stále dostatok času na posúdenie týchto informácií v tomto prešetrovaní bez toho, aby to malo vplyv na práva iných zainteresovaných strán, a bez ohrozenia vlastného interného rozhodovacieho procesu. Preto sa rozhodla výnimočne použiť údaje o kontrolných číslach výrobku zhromaždených v priebehu antisubvenčného prešetrovania uvedeného v odôvodnení 3 ako dostupné skutočnosti podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia. V dôsledku toho vývoznú cenu podľa kontrolného čísla výrobku vypočítala na základe vlastných údajov vyvážajúceho výrobcu s použitím metodiky opísanej v odôvodneniach 269 až 272.

(277)

V prípade druhých dvoch vyvážajúcich výrobcov zo skupiny CNBM sa vývozná cena vypočítala tak, ako sa uvádza v odôvodneniach 269 až 272.

(278)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(279)

V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. Na základe skutočných číselných údajov spolupracujúcej spoločnosti sa vykonali úpravy o manipulačné poplatky, náklady na nákladnú dopravu, náklady na balenie, úverové náklady, bankové poplatky, clá, odmeny a dovozné poplatky a nepriame dane. Úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) sa dotkli aj predaja prostredníctvom prepojených obchodných podnikov. Zistilo sa, že funkcia obchodníkov v Hongkongu bola podobná ako funkcia zástupcu. Títo obchodníci vyhľadávali zákazníkov a nadväzovali s nimi kontakty. Niesli zodpovednosť za predaj a za svoje služby dostávali prirážku. Úpravu tvorili predajné, všeobecné a administratívne náklady obchodných spoločností a zisk vo výške 5 %. Toto ziskové rozpätie sa vzhľadom na to, že neexistujú žiadne iné informácie, považovalo za primerané.

(280)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Yuntianhua tvrdila, že porovnanie jej vývoznej ceny a vytvorenej normálnej hodnoty nebude spravodlivé. Skupina tvrdila, že hoci Komisia vykonala úpravy vývoznej ceny o všetky priame náklady súvisiace s predajom, ako sú náklady na dopravu a bankové poplatky, predajné, všeobecné a administratívne náklady tureckej skupiny Sisecam, použité pri vytvorení normálnej hodnoty, pravdepodobne zahrnula niektoré priame náklady súvisiace s predajom vynaložené na domácom trhu v Turecku, čím do porovnania vývoznej ceny a normálnej hodnoty zaviedla asymetriu.

(281)

Tento vyvážajúci výrobca neposkytol nijaké podporné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že by v predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch použitých na vytvorenie normálnej hodnoty boli zahrnuté priame náklady súvisiace s predajom alebo že by použité údaje neboli reprezentatívne.

(282)

Pripomína sa, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia si vyžaduje, aby sa použili ľahko dostupné údaje. Komisia sa vždy snaží zabezpečiť, aby informácie, o ktoré sa opiera vytvorenie normálnej hodnoty, boli najlepšie spomedzi verejne dostupných údajov, a zainteresovaným stranám poskytuje možnosť vyjadriť pripomienky a poskytnúť alternatívne údaje, ktoré považujú za reprezentatívnejšie. V tomto konkrétnom prípade Komisia zverejnila predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré chce použiť, v zázname zo septembra 2019, ale nedostala nijaké pripomienky ani podrobnejšie alternatívne údaje. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(283)

Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že hoci sa vykonala úprava normálnej hodnoty o nenávratnú vývoznú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), Komisia nepreukázala, že tureckí výrobcovia platia DPH, ktorá sa môže v plnej miere vrátiť pri predaji na domácom trhu. Takáto úprava by preto bola nelegálna.

(284)

Komisia vykonala úpravu podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia o rozdiel nepriamych daní medzi predajom z ČĽR na vývoz do Únie a normálnou hodnotou, pri ktorej sa vylúčili nepriame dane, ako je DPH. Komisia nemusí preukazovať, že tureckí výrobcovia skutočne platia DPH, ktorá môže byť úplne vratná pri predaji na domácom trhu, ako naznačuje vyvážajúci výrobca, keďže to nie je relevantné. Normálna hodnota, ktorá bola vytvorená tak, ako sa uvádza v odôvodneniach 260 až 266, nezahŕňala DPH, keďže nedeformované hodnoty v reprezentatívnej krajine sa používajú na výpočet normálnej hodnoty vo vyvážajúcej krajine bez uplatnenia DPH. Súčasná situácia týkajúca sa uplatňovania DPH v prípade predaja na domácom trhu a pri vývoze sa vyskytuje výlučne v ČĽR. Pri prešetrovaní sa dospelo k záveru, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR odvádzajú DPH vo výške 17 % alebo 16 % pri vývoze, pričom sa im vracia suma vo výške 5 % alebo 10 %.

(285)

V súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia Komisia preto náležite upravila normálnu hodnotu o rozdiel v nepriamych daniach, v tomto prípade DPH, ktorá bola čiastočne vrátená pri predaji na vývoz. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(286)

Komisia v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(287)

Na tomto základe je konečný vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takýto:

(288)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 43, jedna zo skupín vyvážajúcich výrobcov zaradená do vzorky, konkrétne skupina CNBM, nespolupracovala. Nebolo preto možné stanoviť podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia vážený priemer dumpingového rozpätia v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky. Dumpingové rozpätie pre všetkých ostatných spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky bolo preto stanovené na rovnakej úrovni ako dumpingové rozpätie jedinej spolupracujúcej skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradenej do vzorky (skupina Yuntianhua).

(289)

V prípade všetkých ostatných potenciálnych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce vyvážajúcich výrobcov, ktorá sa týkala celého vývozu textílií zo sklenených vlákien z ČĽR do Únie na základe štatistických údajov úradu Eurostat o dovoze, Komisia považovala najvyššie dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, najmä skupiny CNBM, za reprezentatívne na účely stanovenia úrovne reziduálneho dumpingového rozpätia.

(290)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(291)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že v Egypte pôsobila jedna skupina vyvážajúcich výrobcov, ktorá predstavovala 100 % vývozu počas obdobia prešetrovania. Tvoria ju dvaja prepojení vyvážajúci výrobcovia: Jushi Egypt for Fiberglass Industry S.A.E (ďalej len „Jushi Egypt“) a Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics S.A.E. (ďalej len „Hengshi Egypt“). Obidve spoločnosti sú súčasťou skupiny CNBM a pri prešetrovaní spolupracovali.

(292)

Navrhovateľ tvrdil, že normálna hodnota v prípade Egypta by sa mala vytvoriť na základe výrobných nákladov a predaja, ktoré odzrkadľujú nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Uviedol, že existujú výrazné deformácie v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) nariadenia, a to z týchto dôvodov: vyvážajúci výrobcovia majú sídlo v osobitnej hospodárskej zóne vytvorenej na základe formálnej dohody medzi čínskou a egyptskou vládou, ktorú spravuje a riadi čínska vládna agentúra (China-Africa TEDA Investment Co. Ltd). Okrem toho obidvaja vyvážajúci výrobcovia v Egypte podľa navrhovateľa dostali značné vládne subvencie na základe ich usadenia v tejto osobitnej hospodárskej zóne.

(293)

V odpovedi na toto tvrdenie obidvaja vyvážajúci výrobcovia uviedli, že obvinenia z deformácie trhu v Egypte neboli podané v súlade s požiadavkami základného nariadenia a v prípade ich uznania dôjde k porušeniu práva vyvážajúcich výrobcov na obhajobu. Konkrétne vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že podnet neobsahoval nijaké obvinenia ani žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že egyptské hospodárstvo bolo postihnuté výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a. Vyvážajúci výrobcovia ďalej vyhlásili, že v nijakom prípade neboli tvrdenia dostatočné na to, aby spĺňali požadovanú úroveň dokazovania stanovenú na preukázanie existencie výrazných deformácií v základnom nariadení.

(294)

Ako vyplýva z článku 2 ods. 6a písm. d) a e) základného nariadenia, navrhovateľ by pri podávaní podnetu mal predložiť akékoľvek dôkazy o existencii výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine. Komisia potom môže posúdiť, či sú predložené dôkazy skutočne dostačujúce na odôvodnenie posudzovania obvinení z výrazných deformácií a na vyvodenie primeraných záverov počas prešetrovania

(295)

Tvrdenie o existencii výrazných deformácií v Egypte však bolo predložené až niekoľko mesiacov po zverejnení oznámenia o začatí konania, a teda už po uplynutí lehoty na vyplnenie dotazníkov pre zainteresované strany, keď bol zber údajov v pokročilej fáze.

(296)

Záverom, žiadosť o uplatnenie metodiky na vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia v prípade Egypta bola zamietnutá.

(297)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu sa považuje za reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania.

(298)

Na tomto základe Komisia zistila, že celkový objem predaja podobného výrobku spoločnosťou Jushi Egypt na domácom trhu bol reprezentatívny. Druhý vyvážajúci výrobca, spoločnosť Hengshi Egypt, na domácom trhu neuskutočnil nijaký predaj.

(299)

Komisia potom v prípade vyvážajúceho výrobcu s celkovým reprezentatívnym predajom na domácom trhu (spoločnosť Jushi Egypt) určila druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo veľmi podobné ako druhy výrobku predávané na vývoz do Únie.

(300)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu tohto vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(301)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja spoločnosti Jushi Egypt nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia má použiť skutočný domáci predaj.

(302)

Normálna hodnota bola založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(303)

Normálna hodnota bola skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(304)

Pri druhoch výrobku, v prípade ktorých sa na domácom trhu nepredával nijaký podobný výrobok, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(305)

Normálna hodnota bola vytvorená tak, že k priemerným výrobným nákladom podobného výrobku spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania sa pripočítali:

(306)

Komisia pôvodne pri spoločnosti Jushi Egypt zistila, že v prípade piatich druhov výrobku z ôsmich boli vyvážané druhy výrobku rovnaké alebo veľmi podobné ako druhy výrobku predávané v reprezentatívnom množstve na domácom trhu.

(307)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Jushi Egypt vzniesla námietky proti spôsobu, akým Komisia posudzovala jednotlivé druhy zákazníkov pri porovnaní medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Po ďalšej analýze Komisia potvrdila, že neexistujú nijaké pretrvávajúce a zjavné rozdiely v pôsobení predajcu na jednotlivé úrovne obchodu na egyptskom domácom trhu, ktoré by odôvodňovali rozdiely medzi druhmi zákazníkov. V dôsledku toho Komisia prijala tvrdenie spoločnosti a prepočítala jej rozpätia bez toho, aby rozlišovala druhy zákazníkov. Následne Komisia prehodnotila aj vytvorenú normálnu hodnotu spoločnosti Hengshi Egypt.

(308)

Z analýzy predaja jednotlivých druhov výrobku (s reprezentatívnym predajom) na domácom trhu spoločnosti Jushi Egypt ďalej vyplynulo, že viac než 80 % predaja na domácom trhu bolo ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. Normálna hodnota týchto druhov výrobku sa teda vypočítala ako vážený priemer cien všetkého predaja na domácom trhu počas obdobia prešetrovania. V prípade zvyšného druhu výrobku, ktorý sa na domácom trhu nepredával, sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodnení 305.

(309)

Druhý vyvážajúci výrobca, spoločnosť Hengshi Egypt, predávala svoju produkciu textílií zo sklenených vlákien výlučne na vývoz, a tak nemal nijaký predaj na domácom trhu. Keďže sa na domácom trhu nepredával nijaký podobný výrobok, Komisia teda vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(310)

Počas obdobia prešetrovania spoločnosť Hengshi Egypt nakúpila hlavnú surovinu (pramene zo sklenených vlákien) používanú pri výrobe textílií zo sklenených vlákien od spoločnosti Jushi Egypt a od iného prepojeného dodávateľa.

(311)

V tejto súvislosti vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že z hľadiska zisku, ktorý dosiahla spoločnosť Jushi Egypt zo svojho predaja prameňov zo sklenených vlákien spoločnosti Hengshi Egypt, by sa tieto transakcie mali považovať za transakcie uskutočňované za trhové ceny. Výrobcovia sa takisto odvolali na platnú judikatúru (94), podľa ktorej použitie údajov uvedených v záznamoch prešetrovanej spoločnosti tvorí pravidlo a úprava alebo nahradenie týchto údajov predstavuje výnimku. Pripomenuli aj to, že neexistujú vládne opatrenia, ktoré by narúšali hospodársku súťaž, ako aj skutočnosť, že výrobné náklady boli v záznamoch spoločnosti Hengshi Egypt zohľadnené správne a že tieto záznamy by sa mali použiť na určenie výrobných nákladov a následnej vytvorenej normálnej hodnoty pre spoločnosť Hengshi Egypt.

(312)

Na rozdiel od tvrdení vyvážajúcich výrobcov sa zistilo, že ceny, za ktoré spoločnosť Hengshi Egypt nakúpila pramene zo sklenených vlákien od spoločnosti Jushi Egypt, nie sú nezávislé trhové ceny, keďže boli trvalo výrazne nižšie než ceny, ktoré spoločnosť Jushi Egypt za ten istý výrobok účtovala nezávislým zákazníkom na egyptskom domácom trhu. Komisia vzhľadom na značné rozdiely medzi týmito cenami dospela k záveru, že ceny, ktoré spoločnosť Hengshi Egypt platila spoločnosti Jushi Egypt, nie je možné považovať za nezávislé trhové ceny. Napriek skutočnosti, že tieto ceny boli ziskové, neodzrkadľovali trhové ceny v Egypte a nebyť podnikového prepojenia, spoločnosť Hengshi Egypt by za pramene zo sklenených vlákien zaplatila oveľa vyššiu cenu. Navyše odkaz na neexistenciu vládnych opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž týkajúcich sa stanovovania cien surovín sa považuje za irelevantný, pretože v tomto prípade je rozhodujúca analýza nezávislých trhových cien.

(313)

Vo svojej odpovedi na konečné poskytnutie informácií spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt zopakovali svoje tvrdenie, že ceny prameňov zo sklenených vlákien, ktoré spoločnosť Jushi Egypt účtovala spoločnosti Hengshi Egypt, boli stanovené na princípe nezávislého vzťahu, pričom argumentovali, že predaj medzi spriaznenými osobami viedol k ziskovému rozpätiu porovnateľnému s cieľovým ziskom, ktorý určil navrhovateľ v podnete ako dostatočný na „dlhodobé udržateľné pôsobenie na trhu“. Komisia konštatovala, že cieľový zisk je zisk, ktorý môže výrobné odvetvie Únie primerane dosiahnuť na trhu v Únii bez dumpingového dovozu, a preto nie je vhodnou referenčnou hodnotou na posúdenie toho, či cena dohodnutá medzi dvomi spriaznenými osobami bola stanovená podľa princípu nezávislého vzťahu. Príslušné kritériá pri tomto posúdení spočívajú na cenovej úrovni, ktorá by sa mohla dosiahnuť v Egypte bez takéhoto prepojenia. Z prešetrovania vyplynulo, že úrovne cien (a zisku) na egyptskom trhu boli v skutočnosti vyššie než ceny fakturované medzi prepojenými podnikmi.

(314)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a z dôvodov opísaných v odôvodnení 312 bolo tvrdenie, že ceny boli stanovené podľa princípu nezávislého vzťahu z dôvodu dosiahnutej úrovne zisku, zamietnuté.

(315)

Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt ďalej tvrdili, že metodika Komisie opísaná v odôvodneniach 309 až 311 je v rozpore s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia, ktorý by sa mal vykladať reštriktívne, pričom sa odvolali aj na judikatúru súdov EÚ a WTO. Podľa spoločností Jushi Egypt a Hengshi Egypt sa obstarávacia cena prameňov zo sklenených vlákien medzi spoločnosťou Hengshi Egypt a spoločnosťou Jushi Egypt nemôže nevziať do úvahy iba preto, že nešlo o nezávislú trhovú cenu. Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt tvrdili, že Komisia musí navyše preukázať, do akej miery záznamy spoločnosti Hengshi Egypt primerane nezohľadnili náklady spojené s výrobou a predajom textílií zo sklenených vlákien.

(316)

Komisia s týmto výkladom nesúhlasí a domnieva sa, že ani jeden z prípadov citovaných spoločnosťami Jushi Egypt a Hengshi Egypt neruší platnosť zistení Komisie v tomto prípade. V skutočnosti orgány WTO (95) opakovane rozhodli v tom zmysle, že o záznamoch vyvážajúcich výrobcov možno konštatovať, že neodzrkadľujú primerane náklady spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku, ak napríklad výrobca je súčasťou skupiny spoločností (čo je prípad spoločnosti Jushi a Hengshi Egypt) a ak transakcie týkajúce sa vstupov súvisiacich s výrobou a predajom dotknutého výrobku nie sú nezávislé. V dôsledku toho muselo byť toto tvrdenie zamietnuté.

(317)

Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt ďalej s odvolaním sa na judikatúru (96) tvrdili, že metodika Komisie použitá pri posudzovaní, či v prípade obstarávacej ceny prameňov zo sklenených vlákien išlo o nezávislú trhovú cenu, bola nesprávna. Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt tvrdili, že Komisia neporovnala porovnateľné ceny a že mala zohľadniť všetky relevantné faktory súvisiace s predmetným predajom a konkrétne: i) dodacie podmienky, ii) dovozné clá na suroviny, iii) neporovnateľné množstvá, iv) politiku určovania cien spoločnosti Jushi Egypt pre prepojené transakcie.

(318)

Po preskúmaní prvkov v spise Komisia prijala tvrdenie týkajúce sa úprav z dôvodu rozdielov v dodacích podmienkach a v náležitých prípadoch odpočítala náklady na dopravu z predajnej ceny prameňov zo sklenených vlákien. Náklady na dopravu sa odhadli na základe skutočných nákladov na dopravu textílií zo sklenených vlákien, ktoré overila Komisia.

(319)

Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií tvrdili, že okrem nákladov na dopravu sa musia odpočítať úverové náklady. Pokiaľ ide o požadovanú úpravu úverových nákladov, takéto náklady, ktoré mal predávajúci, sú v skutočnosti prvky vlastné pre transakcie vykonávané na voľnom trhu na základe princípu nezávislého vzťahu. Komisia preto toto tvrdenie musela zamietnuť.

(320)

Pokiaľ ide o dovozné clá, bez prijatia pozície k tomu, či je úprava v tejto situácii odôvodnená, v spise neexistujú dôkazy, že spoločnosť Jushi Egypt clá uhradila alebo že ich vybrali egyptské orgány. Spoločnosť vo svojom podaní nepredložila nijaké dôkazy svedčiace o tom, že tieto clá uhradila, a v skutočnosti uviedla, že clo by sa za „bežných okolností malo uplatniť“ a že „spoločnosť Jushi Egypt by [ho] mala zaplatiť“. Pokiaľ ide o množstvo, spoločnosti neboli schopné poskytnúť akýkoľvek dôkaz o všeobecne uplatňovanej politike zliav, ktorý by potvrdil ich tvrdenie, že rozdiely cien medzi spriaznenými a nespriaznenými osobami boli spôsobené množstvovými zľavami. V skutočnosti jediný dokument, ktorý spoločnosť poskytla, obsahuje vysvetlenie, že cena, ktorú spoločnosť Jushi Egypt fakturuje spoločnosti Hengshi Egypt, je založená na priemernej cene účtovanej spoločnosťou Jushi Egypt neprepojeným zákazníkom v predchádzajúcom roku zvýšenej o určité percento v závislosti od druhu prameňov. Realita na trhu a značné rozdiely medzi cenami účtovanými spoločnosti Hengshi Egypt a cenami účtovanými neprepojeným zákazníkom však svedčia o tom, že spoločnosť Jushi Egypt nerealizovala uvedenú politiku určovania cien. V dôsledku toho politika určovania cien spoločnosti Jushi Egypt neodrážala skutočnú cenu, ktorú platila spriaznená osoba (spoločnosť Hengshi Egypt). Tvrdenia, že predajné ceny prameňov zo sklenených vlákien by sa mali upraviť o tieto prvky, boli zamietnuté.

(321)

V rovnakom zmysle egyptská vláda po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že pri posudzovaní, či sa záznamy vývozcov vedú podľa princípu nezávislého vzťahu, je cena iba jednou zo zmluvných podmienok transakcie a že konečné poskytnutie informácií neobsahuje nijaký dôkaz o tom, že Komisia posudzovala tieto ostatné zmluvné podmienky predmetných transakcií. Egyptská vláda takisto tvrdila, že Komisia konala v rozpore s prvou vetou článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO, keď nezohľadnila údaje o nákladoch, ktoré spĺňajú dve požiadavky stanovené v uvedenom ustanovení, konkrétne [že sú] „v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami“ a „primerane odrážajú náklady“.

(322)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 318 a 319, Komisia vykonala úpravu o náklady na dopravu. Na základe skutočností tohto prípadu však preukázala, že úprava v prípade iných prvkov nebola odôvodnená, a preto bola pre posúdenie toho, či ceny boli nezávislé trhové ceny, nepodstatná. Ako sa navyše uvádza v odôvodnení 312, Komisia zistila, že ceny, za ktoré spoločnosť Hengshi Egypt nakupovala pramene zo sklenených vlákien od spoločnosti Jushi Egypt, boli trvalo výrazne nižšie než ceny, ktoré spoločnosť Jushi Egypt za ten istý výrobok účtovala nezávislým zákazníkom na egyptskom domácom trhu, a to aj po opodstatnených úpravách. Komisia vzhľadom na značné rozdiely medzi týmito cenami dospela k záveru, že ich nie je možné považovať za nezávislé trhové ceny. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že v cene neboli primerane odzrkadlené náklady spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia, ktorý má rovnaké znenie ako článok 22.1.1 antidumpingovej dohody WTO. Obidve tvrdenia preto boli zamietnuté.

(323)

Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt okrem toho tvrdili, že po zohľadnení interných číselných kódov výrobkov ich spoločnosti pre pramene zo sklenených vlákien by výsledok porovnania množstva výrobkov predaného prepojeným a neprepojeným zákazníkom na domácom trhu nebol reprezentatívny. Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt namiesto toho navrhli porovnanie založené na štruktúre kontrolného čísla výrobku (PCN) stanovenej Komisiou v inom antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týkalo výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Bahrajne a Egypte (97). Spoločnosti tvrdili, že tento prístup povedie k reprezentatívnejším výsledkom. Tvrdili takisto, že vzhľadom na to, že kontrolné čísla výrobku sa považujú za vhodné na porovnanie cien na účely výpočtov dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy, mali by sa považovať aj za vhodné na účely porovnania cien prameňov zo sklenených vlákien účtovaných spoločnosťou Jushi Egypt spoločnosti Hengshi Egypt na jednej strane a neprepojeným zákazníkom na domácom trhu na druhej strane.

(324)

Prístup použitý Komisiou umožnil porovnať predaj spoločnosti Hengshi Egypt a nespriazneným osobám na základe presného priradenia interných číselných kódov výrobkov, ktoré umožňuje presné porovnanie príslušných druhov výrobkov predaných obidvom druhom zákazníkov. Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt nepreukázali, ako by porovnanie na základe kontrolných čísel výrobku vytvorených na iný účel viedlo k vhodnejšiemu porovnaniu, než je porovnanie vyplývajúce z porovnania cien presne toho istého výrobku. Komisia v skutočnosti dospela k záveru, že alternatívny prístup navrhovaný spoločnosťami Jushi Egypt a Hengshi Egypt povedie k menej presným výsledkom, a toto tvrdenie zamietla.

(325)

Následkom toho Komisia potvrdila zistenie, že náklady prameňov zo sklenených vlákien zaznamenané v účtovníctve spoločnosti primerane neodzrkadľovali náklady spoločnosti Hengshi Egypt súvisiace s výrobou textílií zo sklenených vlákien. Pri vytváraní normálnej hodnoty sa preto náklady museli upraviť na úroveň cien účtovaných neprepojeným zákazníkom na domácom trhu, v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia.

(326)

Ako sa uvádza v odôvodnení 548, Komisia 10. februára 2020 vydala dodatočné konečné poskytnutie informácií a vyzvala spoločnosti na vyjadrenie pripomienok k obsahu týchto dodatočných informácií. Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt svoje pripomienky predložili 13. februára 2020, tieto pripomienky však nesúvisia s obsahom dodatočného konečného poskytnutia informácií. Spoločnosti namiesto toho zopakovali svoje námietky proti metodike Komisie pre vytvorenie normálnej hodnoty spoločnosti Hengshi, konkrétne tvrdenia, ktoré Komisia neprijala.

(327)

Komisia upozorňuje, že toto tvrdenie, ktoré sa odvolávalo na informácie poskytnuté spoločnosti vo všeobecnom informačnom dokumente, bolo doručené po lehote na pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií (teda 9. januára 2020). Komisia sa v každom prípade rozhodla zaoberať sa nimi v tomto nariadení.

(328)

Po prvé, spoločnosti Jushi a Hengshi tvrdili, že tvoria jediný hospodársky subjekt, pretože výrobky, ktoré vyrábajú, sa neprekrývajú, a že sídlia v tej istej zóne. Po druhé, tvrdili, že Komisia porušuje článok 2 ods. 5 základného nariadenia, pretože toto ustanovenie jej neumožňuje posudzovať nezávislý vzťah. Odvolali sa na niekoľko správ poroty a Odvolacieho orgánu, ktoré by mali údajne podporovať toto tvrdenie. Počas vypočutia zástupcovia spoločností vyhlásili, že zisky nebolo možné posudzovať ako náklady. Napokon pripomenuli svoje tvrdenia, že použitím trhovej ceny prameňov zo sklenených vlákien platnej v Egypte (na základe neprepojeného predaja od spoločnosti Jushi na egyptskom trhu) Komisia dvakrát započítala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk za pramene zo sklenených vlákien.

(329)

V súvislosti s prvým tvrdením Komisia môže spoločnosti posúdiť ako jediný hospodársky subjekt iba vtedy, keď z informácií v spise vyplýva, že fungujú spoločne vo všetkých aspektoch. Bez iných prvkov nie sú miesto ani druhy výroby dostatočné na vyvodenie záveru, že spoločnosti pôsobia ako jediný hospodársky subjekt. Komisia preto tvrdí, že hoci sú spoločnosti Jushi a Hengshi súčasťou tej istej skupiny, z dôkazov v spise vyplýva, že obidve právnické osoby fungujú nezávisle od seba, a preto ich nemožno posúdiť tak, že predstavujú jediný hospodársky subjekt.

(330)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, v článku 2 ods. 5 základného nariadenia sa stanovuje, že ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, primerane vyjadrené v záznamoch dotknutej strany, musia sa upraviť. Komisia sa domnieva, že transferovú cenu možno považovať za cenu, v ktorej sa neodzrkadľujú náklady súvisiace s výrobou výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, ak nebola stanovená podľa princípu nezávislého vzťahu. Tento výklad potvrdil Odvolací orgán WTO (98). Judikatúra WTO, ktorú vo svojom podaní spoločnosti Jushi a Hengshi citujú vytrhnutú z kontextu (99), v tomto prípade v skutočnosti podporuje výklad Komisie. V tomto kontexte totiž Odvolací orgán potvrdil, že v prípade záznamov, ktoré sú v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami, sa predsa len môže konštatovať, že neodzrkadľujú primerane náklady spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku, ak napríklad prešetrovaný vývozca alebo výrobca je súčasťou skupiny spoločností, v ktorých sú náklady určitých vstupov súvisiacich s výrobou a predajom dotknutého výrobku rozdelené medzi záznamami rôznych spoločností alebo v ktorých transakcie týkajúce sa týchto vstupov nie sú nezávislé. Presne tak je to v tomto prípade.

(331)

Títo vyvážajúci výrobcovia podľa všetkého nepochopili ani koncepciu nákladov v článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Toto ustanovenie sa týka nákladov, ktoré vznikli výrobcovi prešetrovaného výrobku (a nie výrobcovi vstupu). Zisk predávajúceho z pohľadu kupujúceho predstavuje náklad, ktorý je súčasťou ceny zaplatenej za vstup. Komisia správne posúdila, či v záznamoch spoločnosti Hengshi boli primerane vyjadrené náklady spojené s výrobou textílií zo sklenených vlákien, a zistila, že transferové ceny za nákupy prameňov zo sklenených vlákien boli značne znížené vo vzťahu k egyptským trhovým cenám za rovnaké druhy výrobkov, čiže nešlo o nezávislé trhové ceny. V dôsledku toho upravila náklady na pramene zo sklenených vlákien na základe cien účtovaných spoločnosťou Jushi neprepojeným spoločnostiam na egyptskom trhu.

(332)

A napokon, tvrdenie týkajúce sa dvojitého započítania sa v plnej miere rozoberá v odôvodneniach 337 až 345 tohto nariadenia.

(333)

V súvislosti s nákupmi prameňov zo sklenených vlákien od iného prepojeného dodávateľa, tento dodávateľ nepredával pramene zo sklenených vlákien nezávislým zákazníkom z Egypta. Komisia preto porovnala ceny za nákup prameňov zo sklenených vlákien od tohto dodávateľa s cenami spoločnosti Jushi Egypt nespriazneným osobám na domácom trhu. V dôsledku toho sa v prípade nákupov prameňov zo sklenených vlákien spoločnosťou Hengshi Egypt od iného prepojeného dodávateľa zistilo, že sú v súlade s prevládajúcimi cenami na otvorenom egyptskom domácom trhu, a preto sa stanovilo, že sa tieto nákupy prameňov zo sklenených vlákien uskutočnili za nezávislé trhové ceny.

(334)

Pokiaľ ide o sumy týkajúce sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, keďže spoločnosť Hengshi Egypt neuskutočnila nijaký predaj na domácom trhu, sumy týkajúce sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku boli založené na predaji podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode a pôvodne na tej istej úrovni obchodovania (čiže iba pre koncových používateľov) počas obdobia prešetrovania spoločnosťou Jushi Egypt, druhým vyvážajúcim výrobcom v Egypte.

(335)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt tvrdili, že prístup Komisie týkajúci sa uplatnenia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spoločnosti Jushi Egypt za predaj koncovým používateľov iba na účely vytvorenia normálnej hodnoty spoločnosti Hengshi Egypt nie je v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia a neopiera sa o nijaké vecné posúdenie. Ako sa uvádza v odôvodnení 306, skutočne neexistujú nijaké dôkazy o pretrvávajúcich a zjavných rozdieloch v pôsobení predajcu na jednotlivé úrovne obchodu na egyptskom domácom trhu, ktoré by odôvodňovali rozdiely medzi druhmi zákazníkov. V dôsledku toho predaj spoločnosti Jushi Egypt na domácom trhu prostredníctvom všetkých predajných kanálov v bežnom obchode tvorí základ pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ktoré sa majú použiť na vytvorenie normálnej hodnoty pre spoločnosť Hengshi Egypt.

(336)

Spoločnosť Hengshi Egypt tvrdila, že zisk, ktorý dosiahla spoločnosť Jushi Egypt v súvislosti s jej predajom prameňov zo sklenených vlákien, by sa mal pri vytvorení normálnej hodnoty pre spoločnosť Hengshi Egypt odpočítavať. Toto tvrdenie postavila na skutočnosti, že i) spoločnosti tvorili jeden hospodársky subjekt a ii) započítanie zisku, ktorý dosiahla spoločnosť Jushi Egypt, pri vytváraní normálnej hodnoty a pri výpočte výrobných nákladov by viedlo k dvojitému započítaniu.

(337)

Komisia sa domnieva, že dvaja egyptskí vyvážajúci výrobcovia netvoria jeden hospodársky subjekt (hoci sú súčasťou tej istej podnikovej skupiny – skupiny CNBM), keďže ide o samostatné subjekty s odlišnou právnickou subjektivitou, nezávislou výrobou a predajom.

(338)

Navyše pri vytváraní normálnej hodnoty boli výrobné náklady spoločnosti Hengshi Egypt upravené v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia tak, aby odrážali prevládajúce trhové ceny, ktoré vznikli nezávisle (takže sa vlastne nezohľadňoval predaj prameňov zo sklenených vlákien medzi spriaznenými osobami). Okrem toho v súlade s článkom 2 ods. 6 uvedeného nariadenia je ziskové rozpätie, ktoré sa použilo na vytvorenie normálnej hodnoty, založené na predaji podobného výrobku (čiže textílií, a nie prameňov zo sklenených vlákien) na domácom trhu nezávislým zákazníkom v bežnom obchode. V tomto ziskovom rozpätí sa odzrkadľuje aj úroveň zisku, ktorý môže výrobca bežne dosahovať z predaja textílií zo sklenených vlákien na egyptskom trhu. Tvrdenie uvedené v predchádzajúcom odôvodnení preto bolo zamietnuté.

(339)

Na základe konečného poskytnutia informácií spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt zopakovali tvrdenie, že vytvorená normálna hodnota spoločnosti Hengshi Egypt bola umelo zvýšená v dôsledku dvojitého započítania predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku týkajúcich sa predaja prameňov zo sklenených vlákien spoločnosti Jushi Egypt. Spoločnosti sa odvolali na dve predchádzajúce antidumpingové prešetrovania, v ktorých Komisia odpočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady z predaja polovýrobkov v prvom prípade a predajné, všeobecné a administratívne náklady z predaja dodávateľa surovín v druhom prípade (100), pričom tvrdila, že okolnosti v obidvoch prípadoch boli porovnateľné s okolnosťami súčasného prešetrovania. Spoločnosti teda tvrdili, že Komisia by v súlade s týmito predchádzajúcimi prípadmi mala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Jushi Egypt za predaj prameňov zo sklenených vlákien odpočítať od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na vytvorenie normálnej hodnoty textílií zo sklenených vlákien spoločnosti Hengshi Egypt.

(340)

Okolnosti prípadov, na ktoré sa spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt odvolávajú, sú však odlišné od okolností v súčasnom prešetrovaní. V prvom prípade problém nevznikol pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia, ale pri určovaní, či sa predaj na domácom trhu uskutočňoval pri bežnom obchode na základe úplných nákladov predmetnej spoločnosti. V tomto prípade dotknuté prepojené podniky predávali prešetrovaný výrobok na domácom trhu, a preto predajné, všeobecné a administratívne náklady obidvoch spoločností súviseli s predajom prešetrovaného výrobu, čo neplatí pri súčasnom prešetrovaní.

(341)

V aktuálnom prešetrovaní sa cena prameňov zo sklenených vlákien na voľnom trhu použila na určenie nákladov výroby textílií zo sklenených vlákien spoločnosti Hengshi Egypt. Táto cena obsahovala predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk (týkajúce sa predaja prameňov zo sklenených vlákien) a jej výsledkom boli úplné náklady na výrobu textílií zo sklenených vlákien spoločnosti Hengshi Egypt. Nezahŕňala však nijaké predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Hengshi Egypt za predaj textílií zo sklenených vlákien na domácom trhu, keďže spoločnosť neuskutočnila nijaký predaj textílií zo sklenených vlákien na domácom trhu. V záujme určenia normálnej hodnoty sa primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku pripočítala k nákladom na výrobu v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia. V tejto primeranej sume sa odzrkadľovali vynaložené predajné, všeobecné a administratívne náklady a dosiahnutý zisk v prípade predaja textílií zo sklenených vlákien na egyptskom domácom trhu.

(342)

Pokiaľ ide o druhé prešetrovanie, na ktoré sa spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt odvolávajú, tvrdenie predložené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, t. j. tvrdenie týkajúce sa odpočítania predajných, všeobecných a administratívnych (PVA) nákladov surovín od dodávateľov od výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu, bolo zamietnuté z toho dôvodu, že „každý nákup surovín zahŕňa v zaplatenej cene určité PVA náklady, sú to však náklady dodávateľa a nie PVA náklady dotknutého vývozcu“. To isté platí v tomto prípade.

(343)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti tieto prípady nemožno považovať za dôkaz tvrdenia vyvážajúcich výrobcov, že aktuálny prípad nie je v súlade s predchádzajúcimi prešetrovaniami.

(344)

Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt ďalej tvrdili, že spoločnosť Jushi Egypt je integrovaný výrobca, ktorý vyrába pramene zo sklenených vlákien na ďalšie spracovanie na textílie zo sklenených vlákien, a že jej predaj textílií zo sklenených vlákien preto zahŕňa aj predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk súvisiace s výrobou prameňov zo sklenených vlákien. Spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt preto tvrdili, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk údajne súvisiace s prameňmi zo sklenených vlákien by sa mali odpočítať od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku spoločnosti Jushi Egypt v prípade predaja textílií zo sklenených vlákien, ktoré sa majú pripočítať k výrobným nákladom textílií zo sklenených vlákien spoločnosti Hengshi Egypt pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia. Po konečnom poskytnutí informácií egyptská vláda takisto predložila podobné tvrdenie.

(345)

Komisia konštatovala, že započítanie zisku a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov z predaja textílií zo sklenených vlákien do prameňov zo sklenených vlákien je čisto špekulatívne, keďže zisk a predajné, všeobecné a administratívne náklady sa prejavujú v predaji výrobku, ktorého sa týkajú, a nemôžu sa spájať so vstupnými surovinami, z ktorých sa vyrábajú. Predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk započítané spoločnosťou do predaja textílií zo sklenených vlákien by preto nemali obsahovať nijaké náklady súvisiace s iným výrobkom. Vo svojich účtovných záznamoch spoločnosť Jushi Egypt navyše sama jasne rozlišuje medzi získaným príjmom a vynaloženými výdavkami každého prevádzkového segmentu v rámci spoločnosti, t. j. textílií zo sklenených vlákien a iných výrobkov. Ak by tvrdenie spoločností bolo pravdivé, spoľahlivosť metodiky, ktorú používa spoločnosť Jushi Egypt na priradenie nákladov k dotknutému výrobku na účely tohto prešetrovania, by sa v skutočnosti spochybnila.

(346)

Tvrdenie, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Jushi Egypt súvisiace s textíliami zo sklenených vlákien zahŕňali aj predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk súvisiace s jej predajom prameňov zo sklenených vlákien a že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk týkajúce sa prameňov zo sklenených vlákien boli pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia započítané dvakrát, bolo vyhodnotené ako vecne nesprávne, a preto bolo zamietnuté.

(347)

Egyptská vláda sa navyše domnievala, že spôsob, akým bola vytvorená normálna hodnota pre spoločnosť Hengshi Egypt, viedol k inflácii dumpingového rozpätia vypočítaného pre skupinu. Podľa egyptskej vlády Komisia dospela k záveru, že títo dvaja výrobcovia netvorili jediný hospodársky subjekt, a zároveň nezohľadnila ceny predaja prameňov zo sklenených vlákien medzi týmito dvomi subjektmi, keďže obidva subjekty boli navzájom prepojené. V tejto súvislosti Komisia pripomenula predchádzajúcu prax, podľa ktorej sa zisky medzi spoločnosťami tvoriacimi jediný hospodársky subjekt odpočítali.

(348)

Skutočnosť, že spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt patrili do tej istej skupiny spoločností a že boli navzájom prepojené, však neznamená, že tvoria jediný hospodársky subjekt. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 329, obidve spoločnosti predstavujú samostatné subjekty s odlišnou právnickou subjektivitou, nezávislou výrobou a predajom. Dotknuté spoločnosti tieto skutočnosti nikdy nespochybnili. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(349)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia do Únie vyvážali buď priamo nezávislým zákazníkom, prostredníctvom prepojených obchodníkov nachádzajúcich sa mimo Únie, alebo cez prepojených dovozcov nachádzajúcich sa v Únii.

(350)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyviezli dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii alebo prostredníctvom prepojeného podniku, ktorý vystupoval ako obchodník, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena dotknutého výrobku skutočne zaplatená alebo splatná pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(351)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených podnikov pôsobiacich ako dovozcovia, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia stanovená na základe ceny, za ktorú bol dovážaný výrobok prvýkrát predaný nezávislým zákazníkom v Únii. V takom prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli v čase medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov prepojených dovozcov nachádzajúcich sa v Únii, a o primeraný zisk.

(352)

Pri prešetrovaní spolupracoval iba jeden neprepojený obchodník. Keďže v období prešetrovania dovážal iba zanedbateľné množstvo textílií zo sklenených vlákien, jeho ziskové rozpätie sa nepovažovalo za reprezentatívne. Keďže neexistujú žiadne iné informácie, ziskové rozpätie nezávislého obchodníka pôsobiaceho v odvetví textílií zo sklenených vlákien bolo odhadom stanovené na 5 %.

(353)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(354)

V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. V tomto prípade sa vykonali úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a vedľajšie náklady, náklady na úver a bankové poplatky.

(355)

Obidvaja spolupracujúci výrobcovia okrem toho počas obdobia prešetrovania vyvážali textílie zo sklenených vlákien do Únie prostredníctvom prepojených obchodníkov nachádzajúcich sa mimo Únie, a to v Hongkongu. Obchodníci v Hongkongu vyhľadávali zákazníkov a nadväzovali s nimi kontakty. Ďalej niesli zodpovednosť za predaj a za svoje služby dostávali prirážku. Komisia preto dospela k záveru, že funkcia týchto obchodníkov bola podobná ako funkcia zástupcu. Úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. i) sa dotkli aj predaja prostredníctvom prepojených obchodných podnikov. Úpravu tvorilo odpočítanie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov týchto obchodných spoločností a zisk vo výške 5 %. Toto ziskové rozpätie sa vzhľadom na to, že neexistujú žiadne iné informácie, považovalo za primerané.

(356)

V záujme určenia dumpingového rozpätia pre obidvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku na základe cien zo závodu, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(357)

Keďže obidvaja spolupracujúci výrobcovia boli prepojení, stanovilo sa jedno dumpingové rozpätie na základe váženého priemeru ich individuálnych dumpingových rozpätí.

(358)

Po konečnom poskytnutí informácií egyptská vláda vyjadrila námietky proti spôsobu, akým Komisia vypočítala dumpingové rozpätie pre skupinu CNBM. Egyptská vláda tvrdila, že v súlade s článkom 6.10 antidumpingovej dohody WTO by sa individuálne rozpätia mali vypočítať pre každého vyvážajúceho výrobcu, ktorý spolupracuje pri prešetrovaní. V tejto súvislosti sa ako základ normálnej hodnoty pre celú skupinu CNBM a váženej priemernej vývoznej ceny spoločností Hengshi Egypt a Jushi Egypt mali použiť skutočné predajné ceny spoločnosti Jushi Egypt na domácom trhu.

(359)

Ako sa uvádza v odôvodnení 34, podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia Komisia môže stanoviť jedno individuálne antidumpingové clo, keď medzi vyvážajúcimi výrobcami existujú podnikové väzby. Skutočnosť, že spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt sú prepojené podniky, bola pri tomto prešetrovaní preukázaná a neboli proti nej vznesené nijaké námietky. Komisia preto v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia vypočítala jedno individuálne dumpingové rozpätie pre skupinu CNBM. Individuálne dumpingové rozpätia dotknutých spoločností tvoria základ výpočtu rozpätia pre jedinú skupinu. V tejto súvislosti sa normálna hodnota a vývozná cena musia stanoviť pre každú spoločnosť individuálne podľa článkov 2 a 3 základného nariadenia. Článok 2 základného nariadenia obsahuje opis metodiky na určenie normálnej hodnoty v prípade, keď predajné ceny na domácom trhu nie sú reprezentatívne, čo neznamená, že sa normálna hodnota založí iba na predajných cenách na domácom trhu inej spoločnosti. Podobne podľa článku 3 základného nariadenia nie je možné vypočítať dumpingové rozpätie ani na základe vážených priemerných vývozných cien dvoch alebo viacerých spoločností. Tvrdenie predložené v tejto súvislosti bolo preto zamietnuté.

(360)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií egyptská vláda poznamenala, že Komisia neodpovedala na väčšinu pripomienok a tvrdení, ktoré predložili spoločnosti Hengshi Egypt a Jushi Egypt po konečnom poskytnutí informácií, a tvrdila, že by sa tieto pripomienky a tvrdenia mali posúdiť. Komisia konštatovala, že všetky pripomienky, ktoré predložili spoločnosti Hengshi Egypt a Jushi Egypt po konečnom poskytnutí informácií a dodatočnom konečnom poskytnutí informácií, boli úplne zodpovedané v predchádzajúcich odôvodneniach tohto nariadenia. Ako sa uvádza aj v odôvodnení 548, dodatočné konečné poskytnutie informácií sa týkalo iba skutočností a úvah, na základe ktorých sa dospelo ku konečným rozhodnutiam, ktoré sa v porovnaní s konečným poskytnutím informácií zmenili.

(361)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, keďže vyvážajúci výrobcovia spolupracujúci pri prešetrovaní, podľa štatistických údajov o dovoze zaznamenaných úradom Eurostat, v podstate zodpovedali za celý dovoz dotknutého výrobku do Únie počas obdobia prešetrovania. Na tomto základe sa Komisia rozhodla stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni individuálneho dumpingového rozpätia stanoveného pre spolupracujúce spoločnosti.

(362)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(363)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 16 výrobcov v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(364)

Celková výroba textílií zo sklenených vlákien v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená takmer na 115 000 ton. Komisia tento údaj určila na základe overeného dotazníka vyplneného navrhovateľom, ktorý krížovo skontrolovala a v prípade potreby aktualizovala podľa overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 12, vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 40 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(365)

Komisia pri určovaní spotreby v Únii a objemu dovozu do Únie vychádzala z upravených údajov úradu Eurostat, pričom sa riadila metodikou, ktorú navrhol navrhovateľ a proti ktorej neboli vznesené námietky. Na základe údajov colného sadzobníka TARIC bola z použitej štatistiky dovozu odstránená malá časť vstupov. Komisia skontrolovala a potvrdila odhady navrhovateľa týkajúce sa podielu dotknutého výrobku na objeme dovozu v rámci číselných znakov KN (101) uvedených v oznámení o začatí konania (102), a to na základe informácií doručených od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Egypte.

(366)

Objem a hodnota dovozu z iných tretích krajín sa určili počas prešetrovania na základe bezprostredného poznania spoločností, ktoré vyrábajú textílie zo sklenených vlákien v iných tretích krajinách a dovážajú ich do Únie. V prípade všetkých tretích krajín navrhovateľ okrem údajov uvedených v podnete poskytol aj aktuálne informácie z prieskumu trhu za obdobie prešetrovania.

(367)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a dovozu zo všetkých tretích krajín, ako je doložené v databáze Comext úradu Eurostat, podľa úprav uvedených v odôvodneniach 365 a 366.

(368)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v tonách)

(369)

Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia zvýšila približne zo 153 000 ton v roku 2015 asi na 168 000 ton v období prešetrovania, čiže o 9,8 %.

(370)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií spoločnosti Jushi a Hengshi v Číne a komora CCCLA požadovali dodatočné poskytnutie informácií, v ktorom by sa vysvetlili súvisiace údaje o dovoze a spotrebe a podrobná metodika použitá na ich stanovenie. Tvrdili, že tieto informácie sú potrebné, keďže číselné údaje použité v podnete sa odlišujú od zverejnených údajov.

(371)

Tvrdenie, že príslušné číselné údaje neboli zverejnené, je nesprávne. Číselné údaje použité pri určovaní spotreby textílií zo sklenených vlákien v Únii boli poskytnuté všetkým zainteresovaným stranám v konečnom poskytnutí informácií z 19. decembra 2019. Rozdiely medzi údajmi použitými v podnete nie sú výsledkom zmenenej metodiky, ale sú dôsledkom na jednej strane časového odstupu medzi podaním podnetu a prešetrovaním, ako už bolo vysvetlené, a na druhej strane dostupnosti podrobnejších údajov zhromaždených počas prešetrovania. Hoci navrhovateľ musel použiť informácie o trhu, aby vyňal dovoz výrobkov v rámci relevantných číselných znakov KN, ktoré neboli textílie zo sklenených vlákien, Komisia má prístup k údajom o dovoze na úrovni TARIC. Ako sa uvádza v odôvodnení 365, Komisia tieto údaje použila na to, aby vyňala výrobky, ktoré sa dovážajú s kódmi TARIC pre iné výrobky. Okrem rozdielov týkajúcich sa časových období Komisia mala prístup k skutočným údajom o európskych výrobcoch zaradených do vzorky a v určitých prípadoch viedlo overenie týchto údajov k opravám ohlásených číselných údajov.

(372)

Komisia skúmala, či by sa dovoz textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v dotknutých krajinách mal v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia vyhodnotiť súhrnne.

(373)

V uvedenom ustanovení sa uvádza, že dovoz z viac ako jednej krajiny sa musí vyhodnotiť súhrnne, iba ak sa zistí, že:

(374)

Dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dovozom z ČĽR a z Egypta bolo nad úrovňou de minimis uvedenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Objem dovozu nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Podiel na trhu v období prešetrovania bol totiž v prípade dovozu z ČĽR 22,3 % (37 558 ton) a v prípade dovozu z Egypta 9,1 % (15 334 ton).

(375)

Podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a z Egypta a medzi týmto dovozom a podobným výrobkom v Únii boli podobné. Konkrétnejšie, dovážané výrobky si konkurovali navzájom a konkurovali si s textíliami zo sklenených vlákien vyrobenými v Únii, pretože sa predávajú prostredníctvom rovnakých predajných kanálov a podobným kategóriám zákazníkov. V súvislosti s dovoznými cenami z tabuľky 4 vyplýva, že hoci sa celková cenová úroveň každej dotknutej krajiny líši, tendencie boli zväčša rovnaké, konkrétne sa ukazuje celkový pokles v posudzovanom období a stabilizácia situácie v roku 2017 a v období prešetrovania, čo v obidvoch prípadoch viedlo k podhodnoteniu predajných cien výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(376)

Kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia teda boli splnené a dovoz z ČĽR a z Egypta sa na účely stanovenia ujmy hodnotil súhrnne.

(377)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 365 a 366, Komisia objem dovozu a dovozné ceny určila na základe upravených údajov úradu Eurostat. Podiel dovozu na trhu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii.

(378)

Dovoz z ČĽR a z Egypta do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

(379)

Dovoz dotknutých krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 53 % z takmer 35 000 ton v roku 2015 na bezmála 53 000 ton v období prešetrovania. Podiel dotknutých krajín na trhu sa tak zvýšil z 22,6 % v roku 2015 na 31,4 % v období prešetrovania, čiže takmer o 9 percentuálnych bodov. Toto zvýšenie prebiehalo nepretržite počas celého posudzovaného obdobia, a to v absolútnom, ako aj v relatívnom vyjadrení.

(380)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 365, Komisia vývoj dovozných cien určila na základe údajov úradu Eurostat.

(381)

Na tomto základe sa priemerná cena dovozu z dotknutých krajín do Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (EUR/kg)

(382)

Dovozné ceny dotknutých krajín boli vždy nižšie než priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako sa uvádza v tabuľke 8. Priemerné dovozné ceny dotknutých krajín v posudzovanom období klesli z 1,78 EUR/kg na 1,54 EUR/kg, čiže takmer o 14 %.

(383)

Komisia okrem toho určila aj cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(384)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel hypotetického obratu počas obdobia prešetrovania. Získal sa vynásobením priemernej predajnej ceny jednotlivých druhov výrobku výrobného odvetvia Únie množstvom porovnateľného druhu výrobku vyvážaného do Únie. Ukázali sa významné rozpätia podhodnotenia ceny od 15,4 % do 55,8 % v prípade ČĽR a od 30,5 % do 54,9 % v prípade Egypta, čo viedlo k váženému priemernému rozpätiu vo výške 15,4 % v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v ČĽR a 31,5 % v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Egypte.

(385)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií spoločnosti Jushi a Hengshi v Číne a komora CCCLA konštatovali, že zverejnené rozpätie podhodnotenia ceny spolupracujúcich výrobcov (41,1 %) bolo pravdepodobne chybné.

(386)

Komisia túto pripomienku vzala na vedomie a vysvetlila, že táto chyba vznikla v dôsledku chyby v písaní. Rozpätie podhodnotenia ceny spolupracujúcich výrobcov bolo v skutočnosti 15,4 % namiesto 41,1 %.

(387)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií spoločnosti Jushi a Hengshi v Číne poukázali na rozdiel medzi svojimi rozpätiami podhodnotenia ceny (42,4 %) a rozpätiami predaja pod cieľovú cenu (116,9 %) a porovnali ich s rozdielom medzi týmito rozpätiami stanovenými v prípade spoločností Jushi Egypt a Hengshi Egypt (rozpätie podhodnotenia ceny 30,5 % a rozpätie predaja pod cieľovú cenu 61,4 %). Vyvážajúci výrobca ďalej konštatoval, že je podstatný rozdiel medzi výsledkom tohto porovnania z hľadiska absolútnych percentuálnych hodnôt obidvoch druhov rozpätia, ako aj z hľadiska veľkosti zvýšenia rozpätia predaja pod cieľovú cenu v porovnaní s rozpätím podhodnotenia ceny. Vyvážajúci výrobca konštatoval, že táto skutočnosť je prekvapujúca, najmä vzhľadom na podobné vážené priemerné jednotkové ceny CIF spoločností Jushi a Hengshi v Číne a spoločností Jushi Egypt a Hengshi Egypt.

(388)

Komisia konštatovala, že takéto rozdiely nie sú neobvyklé, ak predmetné spoločnosti na trhu Únie predávajú odlišné sortimenty výrobkov. Ak sa sortiment výrobkov líši tak, ako v tomto prípade, podobnosť priemerných jednotkových cien CIF neumožňuje zmysluplné porovnanie rozpätí podhodnotenia ceny alebo rozpätí predaja pod cieľovú cenu obidvoch subjektov a rozdielov medzi týmito rozpätiami. Táto pripomienka bola preto zamietnutá.

(389)

Spoločnosti Jushi a Hengshi v Číne a spoločnosti Jushi Egypt a Hengshi Egypt konštatovali, že hodnota CIF v prípade predaja vyvážajúcich výrobcov prostredníctvom prepojených dovozcov bola vytvorená na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii, a upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že použitie takto vytvorenej hodnoty CIF pri výpočtoch rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cieľovú cenu je v rozpore s článkom 3 ods. 1 základného nariadenia, keďže nikde v článku 3 základného nariadenia sa Komisii nenariaďuje, aby použila vytvorenú vývoznú cenu CIF na výpočet rozpätia ujmy.

(390)

Vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že výpočet rozpätí podhodnotenia ceny založený na vytvorenej hodnote CIF je chybný. Podľa týchto vyvážajúcich výrobcov tým, že Komisia neposúdila účinky cien údajne dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie prostredníctvom porovnania predaja výrobného odvetvia Únie s konečnou predajnou cenou vyvážajúcich výrobcov prvému nezávislému zákazníkovi, porušila článok 3 ods. 2 a 3 a následne článok 3 ods. 5, 6, 7 a 8 základného nariadenia.

(391)

Po prvé, článok 3 ods. 2 základného nariadenia sa týka účinku dumpingového dovozu, ktorý môže spôsobovať ujmu výrobnému odvetviu Únie, a nie ceny ďalšieho predaja spoločnosti (prepojeného dovozcu) v rámci Únie inému zákazníkovi.

(392)

Po druhé, pokiaľ ide o rozpätie podhodnotenia ceny, v základnom nariadení sa nestanovuje žiadna špecifická metodika uvedenej koncepcie. Komisii sa preto pri posúdení tohto faktora ujmy ponecháva široký priestor na vlastné uváženie. Toto uváženie je obmedzené potrebou podložiť závery nespornými dôkazmi a uskutočniť objektívne preskúmanie, ako sa to požaduje v článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(393)

Pokiaľ ide o prvky zohľadnené pri výpočte rozpätí podhodnotenia ceny (najmä vývozných cien), Komisia musí identifikovať prvý bod na trhu Únie, v ktorom sa vyskytuje (alebo môže vyskytovať) hospodárska súťaž s výrobným odvetvím Únie. Týmto bodom je v skutočnosti nákupná cena prvého neprepojeného dovozcu, pretože daná spoločnosť má v zásade na výber, či bude získavať zdroje od výrobného odvetvia Únie alebo od zahraničných zákazníkov. Na druhej strane, v cenách ďalšieho predaja neprepojených dovozcov sa nezohľadňuje bod, v ktorom sa vyskytuje skutočná hospodárska súťaž. Je to len bod, v ktorom sa zavedená predajná štruktúra vývozcu pokúša nájsť zákazníkov, ktorý ale existuje až po prijatí rozhodnutia o dovoze. V skutočnosti platí, že až po tom, ako vyvážajúci výrobca zavedie v Únii systém prepojených spoločností, sa tieto spoločnosti rozhodnú, či bude ich zdrojový tovar pochádzať zo zahraničia. Bodom porovnania by teda mal byť bod ihneď po tom, ako tovar prekročí hranice Únie, a nie neskôr v distribučnom reťazci, napr. pri predaji tovaru konečnému používateľovi.

(394)

Týmto prístupom sa zabezpečuje aj jednotnosť v prípadoch, keď vyvážajúci výrobca predáva tovar priamo neprepojenému zákazníkovi (či už dovozcovi, alebo konečnému používateľovi), pretože podľa tohto scenára sa ceny ďalšieho predaja vo svojej podstate nepoužijú. Iný prístup bude viesť k diskriminácii medzi vyvážajúcimi výrobcami výlučne na základe predajného kanála, ktorý využívajú.

(395)

V tomto prípade sa nemôže dovozná cena považovať za menovitú hodnotu, pretože vyvážajúci výrobca a dovozca sú prepojení. Na stanovenie spoľahlivých dovozných cien na základe nezávislého vzťahu je preto potrebné, aby sa takáto cena vytvorila pomocou cien ďalšieho predaja prepojeného dovozcu ako východiskový bod. Pri uskutočňovaní tejto rekonštrukcie sú relevantné pravidlá vytvárania vývozných cien z článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ktoré sú rovnako relevantné aj pri stanovení vývozných cien na účely dumpingu. Uplatnenie článku 2 ods. 9 základného nariadenia umožňuje dosiahnuť cenu, ktorá je v plnej miere porovnateľná s cenou CIF (na hraniciach Únie), ktorá sa používa pri skúmaní predaja neprepojeným zákazníkom.

(396)

Komisia takisto konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade väčšina predaja na strane výrobného odvetvia Únie, ako aj na strane vyvážajúcich výrobcov prebieha priamo (t. j. bez obchodníkov alebo dovozcov). Tento priamy predaj predstavuje vyše 95 % predaja výrobného odvetvia Únie a vyše 95 % predaja vyvážajúcich výrobcov.

(397)

Hoci Komisia stojí za svojím odôvodnením uvedeným vyššie, v záujme úplnosti sa uskutočnili dodatočné výpočty rozpätí podhodnotenia ceny.

(398)

Pri prvom výpočte sa zohľadnil koncový zákazník, v dôsledku čoho sa druhy výrobkov porovnali na základe druhu koncových zákazníkov, ktorý bol pridaný do opisu kontrolného čísla výrobku. Na základe tohto výpočtu sa zistilo, že ceny skupiny CNBM v Číne, skupiny CNBM v Egypte a skupiny Yuntianhua podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie o 42,7 % v prípade skupiny CNBM v Číne, 32,1 % v prípade skupiny CNBM v Egypte a 17,2 % v prípade skupiny Yuntianhua.

(399)

Pri druhom výpočte rozpätia podhodnotenia ceny Komisia zohľadnila iba priamy predaj výrobného odvetvia Únie a vyvážajúcich výrobcov, ktorý, ako už bolo uvedené, predstavoval prevažnú väčšinu predaja na obidvoch stranách. Na základe tohto výpočtu sa zistilo, že ceny skupiny CNBM v Číne, skupiny CNBM v Egypte a skupiny Yuntianhua podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie o 45,4 % v prípade skupiny CNBM v Číne, 30,8 % v prípade skupiny CNBM v Egypte a 14,7 % v prípade skupiny Yuntianhua.

(400)

Záverom, rozpätia podhodnotenia ceny sa výrazne nelíšia bez ohľadu na to, akým spôsobom sa vypočítali. Táto skutočnosť nie je vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie a vyvážajúci výrobcovia predávajú podobné druhy výrobku prevažne priamo podobným druhom zákazníkov, nijako prekvapujúca. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(401)

Po konečnom poskytnutí informácií skupina Yuntianhua požiadala o dodatočné poskytnutie informácií týkajúce sa podrobných výpočtov rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cieľovú cenu podľa druhu výrobku s ohľadom na jej spoločnosť. Skupina požadovala, že by sa jej mali poskytnúť kontrolné čísla výrobkov (PCN) predávaných výrobným odvetvím Únie, ako aj priemerné množstvá predaných výrobkov podľa kontrolných čísel výrobku a priemerné predajné ceny. Počas vypočutia 17. januára 2020 skupina Yuntianhua okrem iného dodala, že z poskytnutých informácií nie je zrejmé, či Komisia použila postup tzv. nulovania. Skupina Yuntianhua takisto požiadala o dodatočné poskytnutie informácií o predaji a distribučných reťazcoch výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(402)

Komisia potvrdila, že pri tomto prešetrovaní nepoužila postup nulovania. V súlade so všeobecnou praxou ochrany obchodného tajomstva však Komisia nemohla odhaliť všetky požadované údaje o jednotlivých druhoch výrobku. Zverejnenie tejto úrovne podrobnosti by umožnilo buď priamo, alebo s použitím informácií o trhu rekonštruovať dôverné údaje o predaji alebo údaje o výrobe jednotlivých výrobcov Únie. V súlade so svojimi postupmi na ochranu dôverných obchodných informácií sa Komisia rozhodla čiastočne prijať tvrdenie spoločnosti a zverejniť informácie o druhoch výrobku predávaných aspoň tromi výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Tieto informácie boli poskytnuté jednotlivo spoločne s dodatočným konečným poskytnutím informácií všetkým dotknutým vyvážajúcim výrobcom.

(403)

Na základe žiadosti skupiny Yuntianhua o dodatočné poskytnutie informácií o predaji a distribučných reťazcoch výrobného odvetvia Únie a na žiadosť Komisie všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky poskytli doplňujúce informácie týkajúce sa ich predajných kanálov. Tieto informácie boli sprístupnené v spise, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie, krátko po žiadosti a zainteresované strany o tom boli náležite informované. Výrobcovia z Únie takisto požiadali o dôverné zaobchádzanie s podrobnejšími informáciami súvisiacimi s ich predajnými kanálmi. Komisia tieto žiadosti posúdila a dospela k záveru, že boli náležite odôvodnené a vyžadujú si dôverné zaobchádzanie podľa článku 19 základného nariadenia.

(404)

Vo svojich pripomienkach o konečnom poskytnutí informácií skupina Yuntianhua tvrdila, že vzhľadom na to, že na rozdiel od nej všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali dotknutý výrobok prostredníctvom prepojených obchodníkov v Únii, Komisia by mala smerom nahor upraviť hodnotu CIF skupiny Yuntianhua o predajné, všeobecné a administratívne náklady a predpokladané ziskové rozpätie obchodných spoločností zaradených do vzorky prepojených s výrobcami z EÚ, aby sa zabezpečilo, že porovnanie s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodu.

(405)

Ako sa uvádza v odôvodnení 396, vyše 95 % predaja výrobného odvetvia Únie predstavoval priamy predaj. Ako sa navyše konštatuje v odôvodneniach 397 až 400, výpočty rozpätia podhodnotenia ceny založené na predaji koncovým používateľom a iba na priamom predaji všetky vykazujú podhodnotenie ceny v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov vrátane skupiny Yuntianhua. Táto pripomienka bola preto zamietnutá.

(406)

Vo svojich pripomienkach po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií skupina Yuntianhua zopakovala svoje tvrdenie, že zverejnenie výpočtu rozpätia ujmy bolo nedostatočné. Spoločnosť tvrdila, že predajné ceny a množstvá všetkých druhov výrobkov, ktoré predáva výrobné odvetvie Únie, by sa jej mali poskytnúť bez ohľadu na to, koľko výrobcov z Únie zaradených do vzorky predávalo konkrétne kontrolné číslo výrobku. Skupina nepovažovala za dôležité stanovisko Komisie, že v prípade, ak by sa údaje o predaji spojené s určitým kontrolným číslom výrobku týkali najviac dvoch výrobcov z Únie, tretia strana by mohla vysledovať údaje až k jednotlivým výrobcom výrobného odvetvia Únie. Keďže skupina Yuntianhua nemá príslušné znalosti o trhu, aby to mohla spraviť, tvrdila ďalej, že neexistuje dôvod zachovávať dôvernosť údajov. Skupina Yuntianhua okrem toho tvrdila, že Komisia by mala poskytnúť aspoň zmysluplné zhrnutie o výpočte rozpätia ujmy, ktoré nemá dôverný charakter, tým, že zverejní rozpätia údajov o predaji týkajúce sa kontrolných čísel výrobkov, ktoré vyrábali najviac dvaja výrobcovia z Únie.

(407)

Komisia zopakovala, že údaje týkajúce sa iba jedného alebo dvoch výrobcov z Únie sa z dôvodu zachovania dôvernosti nemôžu zverejniť. Rovnakým spôsobom sa zaobchádza s vyvážajúcimi výrobcami, ktorých individuálne informácie, a to ani anonymizované, sa nesprístupňujú. Z prešetrovania vyplýva, že trh s textíliami zo sklenených vlákien je pomerne transparentný s veľkým množstvom používateľov, ktorí odoberajú od obmedzeného počtu certifikovaných výrobcov z Únie a z Číny. Je preto primerané predpokladať, že výrobcovia textílií zo sklenených vlákien z Únie a z dotknutých krajín často poznajú, kto poskytuje konkrétny druh výrobku. Zverejnenie rozpätia údajov by preto znamenalo vysoké riziko prezradenia dôverných obchodných údajov, ktoré má Komisia chrániť. V každom prípade Komisia zverejnila podrobné výpočty všetkých druhov výrobku, ktoré vyrábali aspoň traja výrobcovia z Únie a ktoré predstavovali približne 70 % objemu výrobkov predaných skupinou Yuntianhua do Únie a vyše 70 % objemu príslušných druhov výrobku predávaných výrobným odvetvím Únie. Skupina Yuntianhua v súvislosti s týmito výpočtami nevzniesla nijaké námietky. Spoločnosť takisto nepožadovala pomoc úradníka pre vypočutie, ktorý sa ponúkol, že vykoná potrebné kontroly údajov, ktoré neboli zverejnené v mene spoločnosti. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(408)

Vo svojich pripomienkach po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií na základe vypočutia úradníka pre vypočutie skupina Yuntianhua tvrdila, že každý výrobca z Únie zaradený do vzorky sa špecializuje na výrobu jedného alebo niekoľkých druhov dotknutých výrobkov vyrábaných osobitne pre daného používateľa. Skupina Yuntianhua potom tvrdila, že išlo o výrobky VPZ podľa zákazníckych špecifikácií, v prípade ktorých neboli stanovené nijaké rozpätia podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu. Podľa skupiny Yuntianhua by sa preto mala vypracovať segmentová analýza dumpingu a ujmy a na segment VPZ by sa nemalo ukladať nijaké opatrenie.

(409)

Predpoklad vyvážajúceho výrobcu bol vecne chybný. Prešetrovaním sa ukázalo, že textílie zo sklenených vlákien sa nevyrábali na základe VPZ. Ako sa uvádza v odôvodnení 61, Komisia zistila, že v prípade väčšiny použití sa textílie zo sklenených vlákien vyrábajú na objednávku podľa špecifikácií zákazníkov a v dôsledku toho prevažná väčšina predaja (výrobcov z Únie aj vyvážajúcich výrobcov) prebieha priamo nezávislým koncovým zákazníkom. Predaj podľa špecifikácií zákazníkov je teda charakteristickou črtou trhu s textíliami zo sklenených vlákien a nijakým spôsobom nesvedčí o existencii samostatného segmentu VPZ. Túto skutočnosť je vidieť aj z údajov poskytnutých skupine Yuntianhua. Približne 70 % kontrolných čísiel výrobku vyvážaných skupinou Yuntianhua do Únie vyrábali traja alebo štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Komisia ďalej konštatuje, že v období prešetrovania existovala 92 % zhoda medzi predajom výrobného odvetvia Únie a skupiny Yuntianhua. Táto skutočnosť je v rozpore aj s tým, že existuje konkrétna špecializácia na trh a že výrobcovia z EÚ vyrábajú jeden alebo viacero druhov výrobku pre daného používateľa. Okrem toho je nesprávne tvrdenie, že predajné ceny kontrolných čísel výrobku, ktoré vyrába iba jeden alebo dvaja výrobcovia z Únie, neboli voči predajným cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené ani neboli pod cieľovú cenu. Komisia zistila cenové podhodnotenie v prípade štyroch zo siedmich kontrolných čísel výrobku, v prípade ktorých nebolo možné z dôvodu dôvernosti zverejniť podrobný výpočet. To znamená, že z osemnástich zhodujúcich sa kontrolných čísel výrobku sa iba v štyroch z nich (predstavujúcich nízky percentuálny podiel objemu vývozu skupiny Yuntianhua) zistilo, že nepodhodnocujú predaj výrobného odvetvia Únie. Netreba pripomínať, že zistenie cenového podhodnotenia na úrovni kontrolných čísiel výrobku je len prostredný a prípravný krok porovnania cien požadovaného v článku 3 ods. 3 základného nariadenia, čiže určenia cenového podhodnotenia vo vzťahu k dotknutému výrobku ako celku. Tvrdenie, že by sa mala vykonať samostatná analýza založená na rozličných segmentoch, bolo na základe uvedených skutočností zamietnuté.

(410)

Vo svojich pripomienkach po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií skupina Yuntianhua tvrdila, že Komisia do svojich zistení o ujme zaradila výrobky, ktoré nie sú dotknutými výrobkami, pričom tvrdila, že jedno z jej kontrolných čísel výrobku sa vyvážalo pod číselným znakom KN, ktorý nie je súčasťou prešetrovania.

(411)

Ako Komisia uvádza v oznámení o začatí tohto konania „tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu“. Nepredstavujú opis prešetrovaného výrobku. V tomto konkrétnom prípade sa už vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/44 (104) totiž konštatuje, že dovoz prešetrovaného výrobku, aj po začatí konania, bol nesprávne deklarovaný. Navyše počas prešetrovania boli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky požiadaní, aby nahlásili svoj vývoz výrobkov zodpovedajúcich opisu uvedenému v oznámení o začatí konania do Únie. V tomto rámci skupina Yuntianhua oznámila predmetné konkrétne kontrolné čísla výrobku ako dotknutý výrobok. V každom prípade sa počas kontroly na mieste overilo a potvrdilo, že všetky kontrolné čísla výrobku oznámené v dotazníku patrili do rozsahu pôsobnosti prešetrovania. Použitie tohto kontrolného čísla výrobku na výpočet dumpingu a ujmy bolo poskytnuté skupine Yuntianhua 19. decembra 2019. Túto skutočnosť skupina Yuntianhua nespochybnila. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(412)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia vyhodnotenie dosahu dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(413)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(414)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov v podnete a vo vyplnenom osobitnom dotazníku od navrhovateľa. Tieto údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie a v prípade potreby boli aktualizované po overení výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov v overených vyplnených dotazníkoch od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O obidvoch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(415)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a veľkosť dumpingových rozpätí.

(416)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, priemerné náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(417)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(418)

Celková výroba výrobného odvetvia Únie bola kolísavá, no v posudzovanom období klesla o 8 %. Hoci sa výrobná kapacita počas posudzovaného obdobia udržala takmer na rovnakej úrovni, využitie kapacity kleslo zo 63 % na 59 %.

(419)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(420)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 5 %, kým dovoz z Číny a z Egypta dovedna sa zvýšil o 53 %. Pokiaľ ide o zvýšenie spotreby, prejavilo sa to znížením podielu výrobného odvetvia Únie na trhu zo 73,7 % v roku 2015 na 63,4 % v období prešetrovania, konkrétne poklesom o vyše 10 percentuálnych bodov, kým ČĽR a Egypt zvýšili svoj podiel na trhu z 22,6 % v roku 2015 na 31,4 % v období prešetrovania, čo je zvýšenie takmer o 9 percentuálnych bodov.

(421)

Z uvedených údajov týkajúcich sa výroby, objemu predaja a podielu na trhu vyplýva, že výrobné odvetvie Únie za posudzované obdobie nebolo schopné rásť, a to ani v absolútnom vyjadrení, ani v súvislosti so spotrebou.

(422)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(423)

V posudzovanom období bola zamestnanosť v Únii pomerne stabilná a zaznamenala len drobný nárast o 1 %. Keďže objem predaja a výroby sa znížil, nebolo, samozrejme, možné, aby bol rast spotreby sprevádzaný podobným rastom zamestnanosti. Keďže výroba sa znížila o 8 %, produktivita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 9 %.

(424)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z ČĽR a Egypta podstatný.

(425)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné predajné ceny v Únii (EUR/kg)

(426)

Zatiaľ čo výrobné náklady odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšili o 3 %, a to najmä v dôsledku straty veľkoobjemových zákaziek z odvetvia veterných turbín, priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa v období prešetrovania znížila o 7 %. Preukazuje sa tým prudké zníženie cien spôsobené výrazným zvýšením objemu dovozu dotknutého výrobku. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 431 a 439, malo to významný vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie, ktoré sa v období prešetrovania stalo stratovým.

(427)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)

(428)

Medzi rokom 2015 a obdobím prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky zvýšili o 6 %.

(429)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(430)

Napriek skutočnosti, že v bežných trhových podmienkach sa textílie zo sklenených vlákien vyrábajú väčšinou na objednávku a nie do zásoby, v posudzovanom období došlo k prudkému nárastu stavu zásob o 26 %. Tento nárast sa vysvetľuje tým, že výrobné odvetvie Únie bolo prinútené vyrovnať stratu veľkoobjemových objednávok v prospech svojich konkurentov z dotknutých krajín. V snahe udržať priemerné jednotkové náklady na nižšej úrovni výrobné odvetvie Únie skrátilo prestoje strojov na minimum a vyrábalo textílie zo sklenených vlákien, ktoré nebolo možné predať hneď zákazníkom.

(431)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(432)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť mala v posudzovanom období klesajúcu tendenciu a v období prešetrovania sa dostala do záporných hodnôt.