a)

„vzájomný fond“ je pojem zahrnutý v ustanoveniach nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 i nariadenia o spoločnej organizácii trhov. V článku 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa vymedzuje ako systém akreditovaný členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi pre združených poľnohospodárov s cieľom poistiť sa, pomocou ktorého sa týmto poľnohospodárom vyplácajú kompenzačné platby za hospodárske straty spôsobené nepriaznivými poveternostnými udalosťami, vypuknutím choroby zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami, environmentálnou nehodou alebo za prudký pokles príjmov.

V porovnaní so vzájomnými fondmi podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa v nariadení o spoločnej organizácii trhov nevyžaduje akreditácia vzájomných fondov. Akreditácia môže byť prínosná aj pre vzájomné fondy podľa nariadenia o spoločnej organizácii trhov, pretože môže okrem iného pomôcť znížiť riziko dvojitého financovania;

b)

„prudký pokles príjmov“ – členské štáty by ako zástupný ukazovateľ za príjmy mohli použiť hodnotu predávanej výroby (HPV) organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov, ak niekoľkí alebo všetci vyrábajúci členovia alebo členovia združenia organizácií výrobcov utrpeli prudký pokles príjmov. Na ten účel by sa HPV mohla vypočítať na základe cien na výstupe z organizácie výrobcov a za každý výrobok. To však neznamená, že by sa pri stanovovaní podrobných pravidiel na podporu vzájomných fondov nemal zohľadňovať pokles príjmov výrobcu.

Pozornosť je potrebné venovať najmä prípadom, v ktorých utrpeli prudký pokles príjmov len niekoľkí vyrábajúci členovia organizácie výrobcov alebo členovia združenia organizácií výrobcov, napríklad preto, že nepriaznivé trhové podmienky sa týkajú iba niektorých výrobkov, v súvislosti s ktorými sú organizácia výrobcov alebo združenie organizácií výrobcov uznané. Za týchto okolností by platby zo vzájomného fondu určené výrobcom, ktorí neutrpeli prudký pokles príjmov v dôsledku nepriaznivých trhových podmienok, neboli oprávnené na finančnú pomoc Únie na základe článku 33. ods. 3 prvého pododseku písm. d) nariadenia o spoločnej organizácii trhov.

Naopak oprávnenosť platieb zo vzájomného fondu určených výrobcom, ktorí utrpeli prudký pokles príjmov v dôsledku nepriaznivých trhových podmienok, by sa nemala zamietnuť len z toho dôvodu, že celková HPV organizácie výrobcov/združenia organizácií výrobcov neklesla, resp. neklesla dostatočne. Takéto posúdenie je potrebné vykonať od prípadu k prípadu a je pri ňom potrebné zohľadniť individuálne okolnosti organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov a ich členov, ako aj trhové podmienky, ktoré spôsobili prudký pokles príjmov.

V nariadení (EÚ) č. 1305/2013 sa stanovuje, že kompenzácia poľnohospodárom v konkrétnom sektore za prudký pokles príjmov sa poskytuje iba v náležite odôvodnených prípadoch a vtedy, ak pokles príjmu presiahne prahovú hodnotu aspoň 20 % priemerného ročného príjmu konkrétneho poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaja. Nariadenie o spoločnej organizácii trhov neobsahuje takéto prahové hodnoty.

V záujme jednotného a nediskriminačného uplatňovania opatrení by členské štáty mohli zaujať prístup podobný tomu, ktorý je stanovený v nariadení (EÚ) č. 1305/2013, a poskytovať podporu na doplnenie vzájomných fondov, ak pokles príjmov organizácie výrobcov (t. j. jej HPV na výrobok) presahuje 20 % príjmu stanoveného členskými štátmi v závislosti od danej situácie (napr. pokles príjmov všetkých vyrábajúcich členov alebo iné situácie) za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaja;

c)

„nepriaznivé trhové podmienky“ – tento pojem by mal odkazovať na objektívne existujúcu situáciu na trhu s daným výrobkom, ktorá vedie k poklesu príjmov vyrábajúcich členov. Jedným z ukazovateľov nepriaznivých trhových podmienok by mohol byť pokles presahujúci 20 % priemernej ceny príslušného výrobku za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaja. Nepriaznivé trhové podmienky by bolo možné konštatovať aj na základe zmeny reprezentatívnej trhovej ceny príslušných výrobkov alebo pri zohľadnení výšky podpory na stiahnutie z trhu [pozri bod 7 písm. b)].

a)

Zvýšenie vstupných nákladov v dôsledku prudkého poklesu príjmov

Zvýšenie vstupných nákladov (napr. zvýšenie ceny hnojiva, ktoré môže spôsobiť zvýšenie nákladov dotknutých výrobcov) môže viesť k strate príjmu, ak toto zvýšenie vstupných nákladov nemožno preniesť na zákazníkov vo forme zvýšenia ceny v dôsledku nepriaznivých trhových podmienok.

Členské štáty by mohli stanoviť štandardnú metodiku na odhad váhy vstupov v konečnej cene výrobku na základe produktívnej orientácie, a tak preukázať zvýšenie cien.

Platby zo vzájomných fondov by sa napríklad mohli pri splnení všetkých podmienok poskytovať výrobcom v prípadoch, v ktorých by sa preukázalo, že váha vstupných nákladov ako podiel z ceny na výstupe z organizácie výrobcov dotknutého výrobku sa zvýšila najmenej o 20 %.

Dôkazy o poklese príjmov v dôsledku nárastu zvýšených nákladov by mali vychádzať z trhových a účtovných údajov certifikovaných verejným alebo súkromným nezávislým kvalifikovaným orgánom alebo odborníkom v danej oblasti a členský štát by mal overiť ich presnosť a spoľahlivosť, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok oprávnenosti na finančnú podporu Únie poskytovanú vzájomným fondom podľa nariadenia o spoločnej organizácii trhov.

b)

Maximálne sumy podpory na stiahnutia z trhu ako základ na určenie toho, či došlo k poklesu ceny na trhu

Maximálne sumy podpory na stiahnutia z trhu vymedzené v článku 45 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/891 a prílohe IV k uvedenému nariadeniu by sa mohli použiť ako základ na stanovenie poklesu ceny na trhu. Následne by sa mohla na základe reprezentatívnej ceny každého príslušného výrobku a jej porovnania s trhovou cenou stanoviť „spúšťacia prahová hodnota“ pre vzájomné fondy. Ak by skutočná trhová cena bola najmenej o 20 % nižšia ako maximálna podpora stanovená v prílohe IV k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/891, dosiahla by sa spúšťacia prahová hodnota. Členské štáty by mali overiť, že vplyv poklesu ceny je dostatočne významný z hľadiska jeho trvania, aby vyvolal prudký pokles príjmov.

a)

mal transparentnú politiku, pokiaľ ide o platby do vzájomného fondu a kompenzácie z neho vyplácané;

b)

mal jasné pravidlá pridelenia zodpovednosti za akékoľvek vzniknuté dlhy;

c)

bol akreditovaný príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

a)

administratívne náklady spojené so zriadením vzájomného fondu by mali okrem iných nákladov zahŕňať náklady na správu fondu (zodpovedajúce trvaniu fondu, t. j. maximálne päť rokov), registračné poplatky, náklady na zamestnancov a režijné náklady a

b)

finančné príspevky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) nariadenia o spoločnej organizácii trhov na doplnenie vzájomných fondov po tom, čo bola vyplatená kompenzácia vyrábajúcim členom, ktorí utrpeli prudký pokles čistých príjmov (5) v dôsledku nepriaznivých trhových podmienok Doplnenie by sa malo uskutočniť prostredníctvom operačného fondu. Finančné príspevky na doplnenie vzájomného fondu by tvorili osobitnú súčasť operačného fondu.

a)

sumy, ktoré sa zo vzájomného fondu vyplatili ako finančná kompenzácia vyrábajúcim členom, ktorí utrpeli prudký pokles príjmov v dôsledku nepriaznivých trhových podmienok. Na tento účel by členské štáty nemali rozlišovať, či sumy vyplatené vyrábajúcim členom výrobcov ako kompenzácia pochádzali z prevádzkového kapitálu, základného kapitálu alebo iných finančných prostriedkov vzájomného fondu vrátane komerčných úverov, ktoré vzájomný fond čerpá na účel vyplatenia kompenzácie vyrábajúcim členom, ak sú splnené podmienky nariadenia o spoločnej organizácii trhov a iné zdroje vo vzájomnom fonde nie sú dostatočné na vyplatenie nevyhnutnej kompenzácie (pozri článok 33 ods. 3 posledný pododsek nariadenia o spoločnej organizácii trhov);

b)

úroky z komerčných úverov, ktoré vzájomný fond čerpá na účel vyplatenia finančnej kompenzácie poľnohospodárom zo vzájomného fondu, ak by finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii vo vzájomnom fonde, nepostačovali na uspokojenie požiadaviek na kompenzáciu (pozri článok 33 ods. 3 posledný pododsek nariadenia o spoločnej organizácii trhov).

a)

stropov pre každý vzájomný fond;

b)

primeraných stropov na jednotku (10).

a)

zahrnutiu tohto opatrenia do operačného programu alebo jeho zmeny;

b)

posúdeniu, ktoré viedlo k vyplateniu kompenzácie zo vzájomného fondu (napr. ako bol vypočítaný a stanovený prudký pokles príjmov, v prípade ktorých výrobkov, ako je zabezpečený súlad ceny na výstupe z organizácie výrobcov s trhovou cenou atď.);

c)

členom, výrobkom, konečnému miestu určenia výrobkov a obdobiu, na ktoré sa toto opatrenie vzťahuje;

d)

príspevku organizácie výrobcov na doplnenie vzájomného fondu a pravidelným príspevkom jeho členov do vzájomného fondu.