21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/1

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/2

(1)

Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

V článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že justičná spolupráca v trestných veciach je v Únii založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí.

(3)

Podľa Štokholmského programu – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (2), by sa vzájomné uznávanie malo rozšíriť na všetky typy rozsudkov a rozhodnutí justičnej povahy, ktoré môžu mať v závislosti od právneho systému trestný alebo správny charakter. Komisia a členské štáty sa v ňom tiež vyzývajú, aby preskúmali možnosti, ako zlepšiť právne predpisy a opatrenia praktickej podpory na ochranu obetí. V programe sa tiež zdôrazňuje, že obetiam trestných činov sa môžu poskytnúť osobitné ochranné opatrenia, ktoré by mali byť účinné v rámci Únie. Táto smernica je súčasťou uceleného a komplexného súboru opatrení na ochranu práv obetí.

(4)

V uznesení Európskeho parlamentu z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách sa členské štáty vyzývajú, aby zdokonalili vnútroštátne právne predpisy a politiky zamerané na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a aby svoju činnosť zamerali na riešenie príčin násilia voči ženám, a to v neposlednom rade uplatňovaním preventívnych opatrení, a Únia sa vyzýva, aby zabezpečila právo na pomoc a podporu pre všetky obete násilia. V uznesení Európskeho parlamentu z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 sa schvaľuje návrh zaviesť európsky ochranný príkaz na ochranu obetí.

(5)

Vo svojom uznesení z 10. júna 2011 o pláne na posilnenie práv a ochrany obetí v trestnom konaní Rada uviedla, že by sa mali prijať opatrenia na úrovni Únie s cieľom posilniť práva a ochranu obetí trestnej činnosti, pričom vyzvala Komisiu, aby na tento účel predložila primerané návrhy. V tomto rámci by sa mal vytvoriť mechanizmus na zabezpečenie vzájomného uznávania rozhodnutí týkajúcich sa ochranných opatrení pre obete trestnej činnosti medzi členskými štátmi. Podľa uvedeného uznesenia by sa táto smernica, ktorá sa týka vzájomného uznávania ochranných opatrení v trestných veciach, mala doplniť vhodným mechanizmom týkajúcim sa opatrení prijatých v občianskych veciach.

(6)

V spoločnom priestore spravodlivosti bez vnútorných hraníc je potrebné zabezpečiť, aby sa ochrana poskytnutá určitej fyzickej osobe v jednom členskom štáte zachovala a pokračovala v ktoromkoľvek inom členskom štáte, do ktorého daná osoba odchádza alebo odišla. Tiež by sa malo zabezpečiť, aby oprávnené uplatňovanie práva občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a článkom 21 ZFEÚ neviedlo k strate ich ochrany.

(7)

Na dosiahnutie týchto cieľov by sa v tejto smernici mali ustanoviť normy, podľa ktorých sa ochrana vyplývajúca z určitých ochranných opatrení prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu („štátu pôvodu“) môže rozšíriť na iný členský štát, v ktorom sa chránená osoba rozhodne mať pobyt alebo zdržiavať („vykonávajúci štát“).

(8)

Táto smernica zohľadňuje rôzne právne tradície členských štátov, ako aj skutočnosť, že účinnú ochranu možno poskytnúť prostredníctvom ochranných príkazov vydaných iným orgánom ako trestným súdom. Táto smernica neukladá povinnosť zmeniť vnútroštátne systémy prijímania ochranných opatrení, ani sa ňou nezavádzajú povinnosti zaviesť alebo upraviť systém trestného práva pri výkone európskeho ochranného príkazu.

(9)

Táto smernica sa vzťahuje na ochranné opatrenia, ktorých konkrétnym cieľom je chrániť osobu voči trestnému činu inej osoby, ktorý môže akýmkoľvek spôsobom ohroziť jej život alebo telesnú, duševnú či sexuálnu integritu, napr. zabránením akejkoľvek formy obťažovania, ako aj jej dôstojnosti či osobnej slobody, napr. zabránením únosom, prenasledovaniu a iným formám nepriameho donútenia, a ktorých cieľom je predchádzať novým trestným činom alebo obmedzovať dôsledky predchádzajúcich trestných činov. Tieto osobné práva chránenej osoby zodpovedajú základným hodnotám uznávaným a chráneným vo všetkých členských štátoch. Členský štát však nie je povinný vydať európsky ochranný príkaz na základe trestného opatrenia, ktoré neslúži konkrétne na ochranu osoby, ale primárne slúži na iné účely, napríklad na spoločenskú rehabilitáciu páchateľa. Treba zdôrazniť, že táto smernica sa uplatňuje na ochranné opatrenia, ktorých cieľom je chrániť všetky obete, nielen obete rodového násilia, zohľadňujúc pritom osobitosti každého druhu trestného činu.

(10)

Táto smernica sa vzťahuje na ochranné opatrenia prijaté v trestných veciach, a netýka sa preto ochranných opatrení prijatých v občianskych veciach. Aby bolo ochranné opatrenie vykonateľné v súlade s touto smernicou, nie je potrebné, aby bol trestný čin potvrdený právoplatným rozsudkom. Nezáleží ani na tom, či je orgánom, ktorý ochranné opatrenie prijíma, trestný, správny alebo občianskoprávny orgán. Táto smernica neukladá členským štátom povinnosť zmeniť a doplniť ich vnútroštátne právne predpisy tak, aby mohli prijímať ochranné opatrenia v kontexte trestného konania.

(11)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na ochranné opatrenia prijaté v prospech obetí alebo možných obetí trestných činov. Táto smernica by sa preto nemala vzťahovať na opatrenia prijaté na ochranu svedkov.

(12)

Ak bolo ochranné opatrenie podľa tejto smernice prijaté na ochranu rodinného príslušníka hlavnej chránenej osoby, môže takýto rodinný príslušník podať aj žiadosť o európsky ochranný príkaz a takýto príkaz možno pre uvedeného rodinného príslušníka vydať, ak sú splnené podmienky podľa tejto smernice.

(13)

Každá žiadosť o vydanie európskeho ochranného príkazu by sa mala primerane rýchlo posúdiť so zohľadnením osobitných okolností prípadu vrátane naliehavosti celej záležitosti, predpokladaného dátumu príchodu chránenej osoby na územie vykonávajúceho štátu a, ak je to možné, stupňa ohrozenia chránenej osoby.

(14)

Ak sa majú v súlade s touto smernicou poskytnúť informácie osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo pre chránenú osobu, mali by sa tieto informácie, ak existujú, poskytnúť aj opatrovníkovi alebo zástupcovi dotknutej osoby. Okrem toho by sa mala venovať náležitá pozornosť aj potrebe chránenej osoby, osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, alebo ich opatrovníkovi alebo zástupcovi v konaní, získať informácie, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s touto smernicou v jazyku, ktorému rozumejú.

(15)

V konaniach smerujúcich k vydaniu a uznaniu európskeho ochranného príkazu by mali príslušné orgány primerane zohľadniť potreby obetí vrátane osobitne zraniteľných osôb, ako sú maloletí alebo osoby s postihnutím.

(16)

Na účely uplatnenia tejto smernice možno uložiť ochranné opatrenie na základe rozsudku v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (3) alebo na základe rozhodnutia o opatreniach dohľadu v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (4). Ak sa v štáte pôvodu prijalo rozhodnutie na základe niektorého z uvedených nástrojov, mal by sa podľa toho riadiť postup uznávania aj vo vykonávajúcom štáte. Týmto by sa však nemala vylúčiť možnosť zaslať európsky ochranný príkaz inému členskému štátu ako je štát, ktorý vykonáva rozhodnutia na základe uvedených rámcových rozhodnutí.

(17)

V súlade s článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie by sa osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, mala buď počas konania, ktoré vedie k prijatiu ochranného opatrenia, alebo pred vydaním európskeho ochranného príkazu dať možnosť vyjadriť sa a podať proti nemu opravný prostriedok.

(18)

Na účely zabránenia spáchaniu trestného činu voči obeti vo vykonávajúcom štáte by uvedený štát mal mať právne prostriedky na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v štáte pôvodu, a zároveň zabrániť tomu, aby obeť musela vo vykonávajúcom štáte znovu začať konanie alebo predložiť dôkazy, akoby sa v štáte pôvodu neprijalo rozhodnutie. Uznanie európskeho ochranného príkazu vykonávajúcim štátom okrem iného znamená, že príslušný orgán tohto štátu s výhradou výnimiek ustanovených v tejto smernici akceptuje existenciu a platnosť ochranného opatrenia prijatého štátom pôvodu, uznáva skutkový stav opísaný v európskom ochrannom príkaze a súhlasí, že by sa mala poskytnúť ochrana a malo by sa pokračovať v jej poskytovaní v súlade s jeho vnútroštátnym právom.

(19)

Táto smernica obsahuje úplný zoznam zákazov a obmedzení, ktoré by sa po uložení v štáte pôvodu a ak sú uvedené v európskom ochrannom príkaze mali uznať a vykonať vo vykonávajúcom štáte s výhradou obmedzení ustanovených v tejto smernici. Na vnútroštátnej úrovni môžu existovať iné druhy ochranných opatrení, napríklad povinnosť osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, zdržiavať sa na určitom mieste. Takéto opatrenia môže uložiť štát pôvodu v rámci konania vedúceho k prijatiu niektorého z ochranných opatrení, ktoré môžu v súlade s touto smernicou predstavovať základ európskeho ochranného príkazu.

(20)

Keďže v členských štátoch sú príslušné prijímať a vykonávať ochranné opatrenia rôzne druhy orgánov (občianskoprávne, trestné alebo správne), je vhodné ustanoviť v tejto smernici vysoko flexibilný mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi. Príslušný orgán vo vykonávajúcom štáte preto nemusí vo všetkých prípadoch prijať rovnaké ochranné opatrenie, ako sa prijalo v štáte pôvodu, a má určitý stupeň voľnej úvahy v otázke prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré považuje za náležité a vhodné podľa svojho vnútroštátneho práva v obdobnom prípade s cieľom poskytnúť pokračujúcu ochranu chránenej osobe v zmysle ochranného opatrenia prijatého v štáte pôvodu ako je opísané v európskom ochrannom príkaze.

(21)

Zákazy alebo obmedzenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zahŕňajú okrem iného opatrenia zamerané na obmedzenie osobných kontaktov alebo kontaktov na diaľku medzi chránenou osobou a osobou, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, napríklad uložením určitých podmienok pre takéto kontakty alebo uložením obmedzení, pokiaľ ide o obsah komunikácie.

(22)

Príslušný orgán vykonávajúceho štátu by mal informovať osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, príslušný orgán štátu pôvodu a chránenú osobu o akomkoľvek opatrení prijatom na základe európskeho ochranného príkazu. V oznámení pre osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, by sa mal brať náležitý ohľad na záujmy chránenej osoby, aby sa nesprístupnila jej adresa alebo iné kontaktné údaje. Takéto údaje by sa mali vylúčiť z oznámenia za predpokladu, že adresa alebo iné kontaktné údaje nie sú obsiahnuté v zákaze alebo obmedzení uloženom ako vykonávacie opatrenie voči osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo.

(23)

Ak príslušný orgán štátu pôvodu vezme európsky ochranný príkaz späť, príslušný orgán vykonávacieho štátu by mal zrušiť opatrenia, ktoré prijal na účely vykonania európskeho ochranného príkazu, pričom sa rozumie, že príslušný orgán vykonávacieho štátu môže samostatne a v súlade s vnútroštátnym právom prijať na ochranu dotknutej osoby akékoľvek ochranné opatrenie podľa svojho vnútroštátneho práva.

(24)

Vzhľadom na to, že táto smernica sa zaoberá prípadmi, keď chránená osoba odíde do iného členského štátu, z vydania alebo vykonávania európskeho ochranného príkazu by nemal vyplývať prevod právomocí týkajúcich sa hlavného, podmienečného, alternatívneho alebo vedľajšieho trestu, podmienečného odsúdenia alebo týkajúcich sa bezpečnostných opatrení uložených osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, na vykonávajúci štát, ak má táto druhá osoba naďalej pobyt v štáte, ktorý prijal ochranné opatrenie.

(25)

Ak je to vhodné, malo by sa na vykonávanie opatrení prijatých na základe tejto smernice umožniť využívať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi elektronické prostriedky.

(26)

V rámci spolupráce medzi orgánmi zainteresovanými na zabezpečovaní ochrany chránenej osoby by príslušný orgán vykonávajúceho štátu mal oznámiť príslušnému orgánu štátu pôvodu akékoľvek porušenie opatrení prijatých vo vykonávajúcom štáte na účely vykonania európskeho ochranného príkazu. Toto oznámenie by malo umožniť príslušnému orgánu štátu pôvodu pružne rozhodnúť o akejkoľvek reakcii, pokiaľ ide o ochranné opatrenie uložené v jeho štáte osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo. Takáto reakcia môže prípadne zahŕňať uloženie opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody namiesto pôvodne prijatého opatrenia nezahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody, napr. ako alternatívy k preventívnej väzbe alebo ako dôsledku podmienečného odkladu trestu. Keďže nejde o opätovné uloženie trestu za spáchanie nového trestného činu, rozumie sa, že takéto rozhodnutie nebráni vykonávaciemu štátu v prípadnom uložení trestu v prípade porušenia opatrení prijatých na účely vykonania európskeho ochranného príkazu.

(27)

Vzhľadom na rôzne právne tradície členských štátov, ak by vo vykonávajúcom štáte v prípade podobnom skutkovému stavu opísanému v európskom ochrannom príkaze neexistovalo žiadne ochranné opatrenie, príslušný orgán vykonávajúceho štátu by mal každé porušenie ochranné opatrenia opísaného v európskom ochrannom príkaze, o ktorom sa dozvie, oznámiť príslušnému orgánu štátu pôvodu.

(28)

S cieľom zabezpečiť bezproblémové uplatňovanie tejto smernice v každom jednotlivom prípade by príslušné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu mali vykonávať svoje právomoci v súlade s ustanoveniami tejto smernice a zohľadniť pritom zásadu ne bis in idem.

(29)

Od chránenej osoby by sa nemalo požadovať, aby znášala náklady súvisiace s uznaním európskeho ochranného príkazu, ktoré sú nepomerné vzhľadom na obdobné vnútroštátne prípady. Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, že po uznaní európskeho ochranného príkazu sa od chránenej osoby nebude požadovať, aby iniciovala ďalšie vnútroštátne konanie smerujúce k tomu, aby od príslušného orgánu vykonávajúceho štátu získala ako priamy dôsledok uznania európskeho ochranného príkazu rozhodnutie o prijatí opatrenia, ktoré by bolo v obdobnom prípade k dispozícii podľa vnútroštátneho práva na zaistenie bezpečnosti chránenej osoby.

(30)

Berúc do úvahy zásadu vzájomného uznávania, na ktorej je táto smernica založená, členské štáty by mali v čo najväčšej miere podporovať priamy kontakt medzi príslušnými orgánmi pri uplatňovaní tejto smernice.

(31)

Bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdov a rozdiely v organizácii súdnictva v Únii, členské štáty by mali zvážiť možnosť požiadať osoby zodpovedné za vzdelávanie sudcov, prokurátorov, policajných a súdnych úradníkov zapojených do konania o vydaní alebo uznaní európskeho ochranného príkazu, aby poskytli vhodnú odbornú prípravu vzhľadom na ciele tejto smernice.

(32)

V záujme jednoduchšieho hodnotenia uplatňovania tejto smernice by členské štáty mali poskytnúť Komisii relevantné údaje týkajúce sa uplatňovania vnútroštátnych postupov na európsky ochranný príkaz, a to minimálne o počte požadovaných, vydaných a/alebo uznaných európskych ochranných príkazov. V tejto súvislosti by boli užitočné aj ďalšie typy údajov, napríklad druhy trestných činov.

(33)

Táto smernica by mala prispieť k ochrane ohrozených osôb a byť tak doplnkom k nástrojom, ktoré sa už v súčasnosti v tejto oblasti uplatňujú, ako sú rámcové rozhodnutie 2008/947/SVV a rámcové rozhodnutie 2009/829/SVV, ale zároveň by ňou tieto nástroje nemali byť dotknuté.

(34)

Ak sa na rozhodnutie týkajúce sa ochranného opatrenia vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (5), nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (6) alebo Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (7) z roku 1996, malo by sa takéto rozhodnutie uznať a vykonať v súlade s ustanoveniami príslušného právneho nástroja.

(35)

Členské štáty a Komisia by mali tam, kde je to vhodné, zahrnúť informácie o európskom ochrannom príkaze do existujúcich vzdelávacích programov a kampaní na zvyšovanie povedomia o ochrane obetí trestných činov.

(36)

Osobné údaje spracúvané pri vykonávaní tejto smernice by sa mali chrániť v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (8) a v súlade so zásadami ustanovenými v dohovore Rady Európy z roku 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov.

(37)

Táto smernica by mala dodržiavať základné práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ.

(38)

Pri vykonávaní tejto smernice sa členským štátom odporúča, aby zohľadnili práva a zásady zakotvené v Dohovore Organizácie spojených národov z roku 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW).

(39)

Keďže cieľ tejto smernice, a to chrániť ohrozené osoby, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(40)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(41)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(42)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

1.

„európsky ochranný príkaz“ je rozhodnutie prijaté justičným alebo rovnocenným orgánom členského štátu týkajúce sa ochranného opatrenia, na základe ktorého justičný alebo rovnocenný orgán iného členského štátu prijíma akékoľvek vhodné opatrenie alebo opatrenia podľa svojho vnútroštátneho práva s cieľom pokračovať v zabezpečení ochrany chránenej osoby;

2.

„ochranné opatrenie“ je rozhodnutie prijaté v trestnej veci v štáte pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právom a postupmi, ktorým sa v prospech chránenej osoby ukladá osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, jeden alebo viacero zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 5 na ochranu chránenej osoby voči trestnému činu, ktorý môže ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu;

3.

„chránená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je predmetom ochrany na základe ochranného opatrenia prijatého štátom pôvodu;

4.

„osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo“ je fyzická osoba, ktorej sa uložila jeden alebo viacero zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 5;

5.

„štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom sa prijalo ochranné opatrenie, ktoré je základom pre vydanie európskeho ochranného príkazu;

6.

„vykonávajúci štát“ je členský štát, do ktorého sa európsky ochranný príkaz zaslal na účely jeho uznania;

7.

„štát dohľadu“ je členský štát, do ktorého sa zaslal rozsudok v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu v zmysle článku 4 rámcového rozhodnutia 2009/829/SVV.

a)

zákaz vstupovať do určitých miestností, miest alebo vymedzených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje;

b)

zákaz alebo úprava kontaktu v akejkoľvek forme s chránenou osobou, vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov, alebo

c)

zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

a)

totožnosť a štátnu príslušnosť chránenej osoby, ako aj totožnosť a štátnu príslušnosť opatrovníka alebo zástupcu, ak je chránená osoba maloletá alebo nemá spôsobilosť na právne úkony;

b)

deň, od ktorého má chránená osoba v úmysle mať pobyt alebo sa zdržiavať vo vykonávajúcom štáte a dĺžka pobytu, ak je známa;

c)

názov, adresu, telefónne a faxové číslo a emailovú adresu príslušného orgánu štátu pôvodu;

d)

identifikáciu (napr. prostredníctvom čísla a dátumu) právneho aktu obsahujúceho ochranné opatrenie, na ktorého základe sa prijíma európsky ochranný príkaz;

e)

zhrnutie skutočností a okolností, ktoré viedli k prijatiu ochranného opatrenia v štáte pôvodu;

f)

zákazy alebo obmedzenia uložené v ochrannom opatrení, na základe ktorého sa vydal európsky ochranný príkaz, osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, dĺžku ich trvania a uvedenie prípadného trestu, ktoré možno uložiť v prípade porušenia príslušného zákazu alebo obmedzenia;

g)

prípadné použitie technického prístroja, ktorý bol poskytnutý chránenej osobe alebo osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ako prostriedok výkonu ochranného opatrenia;

h)

totožnosť a štátnu príslušnosť osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ako aj jej kontaktné údaje;

i)

v prípade, že je takáto informácia príslušnému orgánu štátu pôvodu známa bez toho, aby musel požadovať ďalšie preskúmanie, skutočnosť, či chránenej osobe a/alebo osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, bola poskytnutá v štáte pôvodu bezplatná právna pomoc;

j)

opis iných okolností, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie ohrozenia chránenej osoby, ak je to vhodné;

k)

prípadne výslovné uvedenie skutočnosti, že rozsudok v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu v zmysle článku 4 rámcového rozhodnutia 2009/829/SVV sa už zaslalo do štátu dohľadu, a to v prípade, že je iný ako vykonávajúci štát európskeho ochranného príkazu, a označenie orgánu tohto štátu príslušného vykonať takýto rozsudok alebo rozhodnutie.

a)

európsky ochranný príkaz je neúplný alebo sa nedoplnil v lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu;

b)

nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 5;

c)

ochranné opatrenie sa týka skutku, ktorý nie je trestným činom podľa práva vykonávajúceho štátu;

d)

ochrana je odvodená od výkonu trestu alebo opatrenia, na ktoré sa vzťahuje amnestia podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu, a týka sa konania alebo správania, ktoré podľa tohto práva patria do právomoci vykonávajúceho štátu;

e)

na osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, sa podľa práva vykonávajúceho štátu vzťahuje imunita, čo znemožňuje prijať opatrenia na základe európskeho ochranného príkazu;

f)

trestné stíhanie voči osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, za konanie alebo správanie, pre ktoré bolo prijaté ochranné opatrenie, je podľa práva vykonávajúceho štátu premlčané a podľa jeho vnútroštátneho práva toto konanie alebo správanie patrí do jeho právomoci;

g)

uznanie európskeho ochranného príkazu by porušilo zásadu ne bis in idem;

h)

osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, nemôže byť podľa práva vykonávajúceho štátu vzhľadom na svoj vek trestne zodpovedná za konanie alebo správanie, pre ktoré bolo prijaté ochranné opatrenie;

i)

ochranné opatrenie sa týka trestného činu, ktorý sa podľa práva vykonávajúceho štátu považuje za spáchaný úplne, z väčšej alebo podstatnej časti na jeho území.

a)

bez zbytočného odkladu informuje štát pôvodu a chránenú osobu o odmietnutí a jeho odôvodnení;

b)

v prípade potreby informuje chránenú osobu o možnosti požiadať o prijatie ochranného opatrenia v súlade s vnútroštátnym právom vykonávajúceho štátu;

c)

informuje chránenú osobu o všetkých uplatniteľných opravných prostriedkoch, ktoré sú dostupné podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu proti jeho rozhodnutiu.

a)

uložiť tresty a prijať akékoľvek iné opatrenie v dôsledku porušenia, ak takéto porušenie naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa práva vykonávajúceho štátu;

b)

prijať akékoľvek rozhodnutia iného ako trestného charakteru týkajúce sa porušenia;

c)

prijať akékoľvek naliehavé a prechodné opatrenie s cieľom ukončiť porušovanie, kým štát pôvodu prípadne nevydá následné rozhodnutie.

a)

predĺženia platnosti, preskúmania, úpravy, zrušenia a späťvzatia ochranného opatrenia a následne európskeho ochranného príkazu;

b)

uloženia opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody v dôsledku zrušenia ochranného opatrenia za predpokladu, že ochranné opatrenie sa uplatňovalo na základe rozsudku v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia 2008/947/SVV alebo na základe rozhodnutia o opatreniach dohľadu v zmysle článku 4 rámcového rozhodnutia 2009/829/SVV.

a)

zmení opatrenia prijaté na základe európskeho ochranného príkazu v súlade s článkom 9 alebo

b)

odmietne vykonať upravený zákaz alebo obmedzenie, ak nepatrí medzi zákazy alebo obmedzenia uvedené v článku 5 alebo ak sú informácie zaslané spolu s európskym ochranným príkazom v súlade s článkom 7 neúplné alebo neboli doplnené v lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu podľa článku 9 ods. 4.

a)

ak sa jednoznačne preukáže, že chránená osoba nemá pobyt ani sa nezdržiava na území vykonávajúceho štátu, alebo jeho územie definitívne opustila;

b)

ak podľa jeho vnútroštátneho práva uplynulo maximálne obdobie trvania opatrení prijatých na účely výkonu európskeho ochranného príkazu;

c)

v prípade uvedenom v článku 13 ods. 7 písm. b) alebo

d)

ak sa rozsudok v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu v zmysle článku 4 rámcového rozhodnutia 2009/829/SVV po uznaní európskeho ochranného príkazu zasiela do iného členského štátu.

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/19

(1)

Rada 25. februára 2008 prijala nariadenie (ES) č. 194/2008, ktorým sa obnovujú a posilňujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku.

(2)

V súlade s rozhodnutím Rady 2011/859/SZBP z 19. decembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/232/SZBP, ktorým sa obnovujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku (2), by sa informácie týkajúce sa jedného subjektu uvedeného v zozname v prílohe V k nariadeniu (ES) č. 194/2008 mali aktualizovať.

(3)

Príloha V k nariadeniu (ES) č. 194/2008 by sa mala príslušným spôsobom aktualizovať,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/20

(1)

V nariadení Rady (EÚ) č. 57/2011 z 18. januára 2011, ktorým sa na rok 2011 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ v určitých vodách nepatriacich EÚ (2), sa ustanovujú kvóty na rok 2011.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom v zásobe uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe vyčerpala kvóta stanovená na rok 2011.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolov v tejto zásobe,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/22

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 57/2011 z 18. januára 2011, ktorým sa na rok 2011 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ v určitých vodách nepatriacich EÚ (2), sa ustanovujú kvóty na rok 2011.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom v zásobe uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe vyčerpala kvóta stanovená na rok 2011.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolov v tejto zásobe,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/24

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 57/2011 z 18. januára 2011, ktorým sa na rok 2011 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ v určitých vodách nepatriacich EÚ (2), sa ustanovujú kvóty na rok 2011.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom v zásobe uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu alebo plavidlami zaregistrovanými v členskom štáte uvedenom v danej prílohe vyčerpala kvóta stanovená na rok 2011.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolov v tejto zásobe,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/26

(1)

V súlade s článkom 130 nariadenia (ES) č. 1234/2007 bola na účel riadenia dovozu Komisii zverená právomoc vymedziť produkty, ktorých dovoz bude podliehať predloženiu povolenia. Komisia pri posudzovaní potreby systému povolení zohľadňuje príslušné nástroje na riadenie trhov, a najmä na monitorovanie dovozu.

(2)

V nariadení Komisie (ES) č. 376/2008 (2) sa v článku 1 ods. 2 písm. a) bode i) v spojení s jeho prílohou II časťou I bodom I ustanovuje povinnosť predkladať povolenie na dovoz banánov, čerstvých, dovezených podľa colnej sadzby spoločného colného sadzobníka, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 0803 00 19.

(3)

V súčasnosti možno skutočný dovoz monitorovať inými prostriedkami. V záujme zjednodušenia a na účely zníženia administratívnej záťaže členských štátov a hospodárskych subjektov by sa mala zrušiť požiadavka na predkladanie dovozných povolení na banány. Článkom 1 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 2014/2005 z 9. decembra 2005 o licenciách v rámci režimu dovozu banánov do Spoločenstva na banány uvoľnené do voľného obehu v colnej sadzbe Spoločného colného sadzobníka (3) sa obmedzuje platnosť povolení na rok vydania. Je preto vhodné zrušiť od 1. januára 2012 povinnosť získavať dovozné povolenia.

(4)

Nariadenie (ES) č. 376/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/27

(1)

S cieľom podporiť zásobovanie trhu Spoločenstva obilninami v priebehu prvých mesiacov hospodárskeho roku 2011/2012 sa vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 633/2011 (2) do 31. decembra 2011 pozastavili dovozné clá na dovozné colné kvóty na pšenicu mäkkú nízkej a strednej kvality otvorené nariadením Komisie (ES) č. 1067/2008 (3) a na dovozné colné kvóty na kŕmny jačmeň otvorené nariadením Komisie (ES) č. 2305/2003 (4).

(2)

Vyhliadky na vývoj trhu s obilninami v Európskej únii koncom hospodárskeho roka 2011/2012 naznačujú, že ceny by mali ostať pevné vzhľadom na nízku úroveň zásob a súčasný stav odhadov Komisie, pokiaľ ide o množstvá, ktoré budú z úrody 2011 skutočne k dispozícii. S cieľom prispieť k udržaniu dovozných tokov užitočných pre rovnováhu na trhu v Únii sa javí ako potrebné zaručiť plynulosť politiky dovozu obilnín tým, že sa v rámci hospodárskeho roku 2011/2012 zachová dočasné pozastavenie dovozného cla na dovozné colné kvóty, na ktoré sa v súčasnosti toto opatrenie uplatňuje, a to do 30. júna 2012.

(3)

Hospodárskym subjektom by sa však nemali ukladať sankcie, ak už preprava obilnín určených na dovoz do Únie prebieha. Z tohto dôvodu by sa mala zohľadniť doba prepravy a hospodárskym subjektom by sa malo umožniť, aby obilniny uviedli do voľného obehu v rámci režimu pozastavenia uplatňovania ciel ustanoveného v tomto nariadení pri všetkých výrobkoch, ktorých preprava priamo na miesto určenia v Únii sa začala najneskôr 30. júna 2012. Je preto tiež vhodné stanoviť, aký dôkaz je potrebné predložiť s cieľom preukázať prepravu priamo na miesto určenia v rámci Únie a dátum začatia uvedenej prepravy.

(4)

S cieľom zaistiť účinné riadenie postupu vydávania dovozných povolení od 1. januára 2012, toto nariadenie musí nadobudnúť účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(5)

Riadiaci výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov nedoručil stanovisko v lehote, ktorú stanovil predseda výboru,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/29

(1)

Bola uzavretá Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou na jednej strane a orgánmi Palestínskej samosprávy Západného brehu Jordánu a pásma Gazy na strane druhej, ktorou sa ustanovuje ďalšia liberalizácia v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, rybami a produktmi rybného hospodárstva a ktorou sa mení a dopĺňa Európsko-stredomorská dočasná dohoda o pridružení v obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP) v prospech orgánov Palestínskej samosprávy Západného brehu Jordánu a pásma Gazy na strane druhej (2) (ďalej len „dohoda“). Táto dohoda bola schválená v mene Únie rozhodnutím 2011/824/EÚ (3).

(2)

V dohode sa počnúc dátumom jej nadobudnutia platnosti ustanovuje desaťročné obdobie pre rozšírené colné úľavy uplatniteľné na dovoz neobmedzeného množstva výrobkov s pôvodom na Západnom brehu a v pásme Gazy do Európskej únie. V dohode sa okrem toho predpokladá ďalšie možné rozšírenie colných úľav v závislosti od budúceho hospodárskeho rozvoja na Západnom brehu a v pásme Gazy.

(3)

Keďže v dohode sa ustanovuje ďalšia liberalizácia v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, rybami a produktmi rybného hospodárstva, je potrebné počas obdobia uplatňovania uvedenej dohody pozastaviť uplatňovanie colných kvót a referenčných množstiev ustanovených v prílohe VIII k nariadeniu (ES) č. 747/2001, pokiaľ ide o výrobky s pôvodom na Západnom brehu a v pásme Gazy.

(4)

Nariadenie Rady (EHS) č. 4088/87 z 21. decembra 1987 stanovujúce podmienky pre uplatňovanie preferenčných ciel na dovozy určitých kvetov pochádzajúcich z Cypru, Izraela, Jordánska, Maroka, Západného brehu a pásma Gazy (4) sa zrušilo nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 (5).

(5)

Nariadenie Komisie (EHS) č. 700/88 zo 17. marca 1988, ktorým sa stanovujú podrobné vykonávacie pravidlá pre režim dovozu niektorých kvetinových produktov pochádzajúcich z Cypru, Izraela, Jordánska, Maroka a zo Západného brehu a z pásma Gazy do Spoločenstva (6), sa zrušilo nariadením Komisie (ES) č. 1227/2006 (7).

(6)

V dôsledku uvedených zrušení sa článok 2 nariadenia (ES) č. 747/2001, v ktorom sa ustanovuje neoprávnenosť uplatňovania colných úľav pre čerstvé rezané kvety a puky kvetov, ak neboli dodržané cenové podmienky ustanovené nariadením (EHS) č. 4088/87, stal nadbytočný, a teda by sa mal zrušiť.

(7)

Nariadenie (ES) č. 747/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Keďže daná dohoda nadobúda platnosť 1. januára 2012, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od uvedeného dátumu.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

1.

Vkladá sa tento článok 1a:

„Článok 1a

Pozastavenie uplatňovania colných kvót a referenčných množstiev na výrobky s pôvodom na Západnom brehu a v pásme Gazy

Uplatňovanie colných kvót a referenčných množstiev ustanovených v prílohe VIII na výrobky s pôvodom na Západnom brehu a v pásme Gazy sa dočasne pozastavuje na desaťročné obdobie od 1. januára 2012.

V závislosti od budúceho hospodárskeho rozvoja na Západnom brehu a v pásme Gazy sa však môže zvážiť prípadné predĺženie dodatočného obdobia najneskôr rok pred uplynutím desaťročného obdobia, ako sa ustanovuje v danej dohode vo forme výmeny listov, ktorú Rada schválila v mene Únie rozhodnutím 2011/824/EU (8).

2.

Článok 2 sa zrušuje.

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/31

(1)

Nariadením (ES) č. 1236/2005 sa zakazuje každý vývoz tovaru, ktorý nemá žiadne iné praktické použitie ako na účely vykonania trestu smrti, mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, a zavádzajú sa kontroly vývozu tovaru, ktorý by sa na tieto účely mohol použiť. Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä rešpektovanie a ochranu ľudskej dôstojnosti, právo na život a zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

(2)

V niektorých nedávnych prípadoch boli lieky vyvážané do tretích krajín presmerované a použité na trest smrti, najmä podaním smrteľnej dávky pomocou injekcie. Európska únia odsudzuje trest smrti za všetkých okolností a pracuje na jeho všeobecnom zrušení. Vývozcovia namietali proti ich nedobrovoľnému spájaniu s takýmto použitím produktov, ktoré vyvinuli na lekárske účely.

(3)

Je preto potrebné doplniť zoznam tovaru, na ktorý sa vzťahujú obmedzenia, s cieľom zabrániť používaniu niektorých liekov na trest smrti a zabezpečiť, aby všetci vývozcovia liekov v Únii museli plniť v tomto zmysle rovnaké podmienky. Príslušné lieky boli okrem iného vyvinuté ako anestetiká a sedatíva, a preto by ich vývoz nemal podliehať úplnému zákazu.

(4)

Je takisto potrebné rozšíriť zákaz obchodovania s elektrošokovými pásmi na podobné zariadenia, ktoré sa nosia na tele, ako napr. elektrošokové rukávy a putá, ktoré majú podobný účinok ako elektrošokové pásy.

(5)

Je potrebné zakázať obchodovanie so špicatými obuškami, ktoré nie sú prípustné na presadzovanie práva. Hoci hroty môžu spôsobiť značnú bolesť alebo utrpenie, špicaté obušky nie sú účinnejšie na potláčanie nepokojov alebo sebaobranu ako bežné obušky. Bolesť alebo utrpenie spôsobené hrotmi sú preto kruté a nie sú nevyhnutné na účely potláčania nepokojov alebo sebaobrany.

(6)

Po prijatí nariadenia (ES) č. 1236/2005 nastali zmeny v číslovaní niektorých častí kombinovanej nomenklatúry (KN), a preto je potrebné príslušné číselné znaky KN náležitým spôsobom aktualizovať.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločné pravidlá vývozu výrobkov.

(8)

S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení stanovených v tomto nariadení musí toto nariadenie nadobudnúť účinnosť okamžite,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/35

(1)

V článku 70 [ods. 4c] nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (2) sa umožňuje, aby sa miera príspevku z EPFRV zvýšila na maximálny strop 95 % v prípade členských štátov, ktorých finančná stabilita čelí vážnym ťažkostiam.

(2)

Na to, aby členské štáty mohli čo najskôr využívať zvýšenú mieru spolufinancovania, treba s okamžitou platnosťou upraviť pravidlá na výpočet príspevku Únie v súvislosti s účtami EPFRV, ktoré sú ustanovené v nariadení Komisie (ES) č. 883/2006 (3).

(3)

Nariadenie (ES) č. 883/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru poľnohospodárskych fondov,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/36

(1)

Od roku 2012 by sa mali otvoriť colné kvóty Únie na ovce, kozy, ovčie a kozie mäso. Clá a množstvá by sa mali stanoviť v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami, ktoré sú v roku 2012 v účinnosti. Následkom rokovaní, ktoré viedli k Dohode vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Novým Zélandom v zmysle článku XXIV ods. 6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) z roku 1994, ktorá sa týka zmeny úľav v zoznamoch záväzkov Bulharskej republiky a Rumunska v rámci ich pristúpenia k Európskej únii (2), sa Únia zaviazala zvýšiť ročný objem Nového Zélandu o 400 ton a zaviesť do svojho harmonogramu ročnú dovoznú kvótu erga omnes na mäso z oviec a kôz s jatočnou hmotnosťou 200 ton.

(2)

Nariadením Rady (ES) č. 312/2003 z 18. februára 2003, ktorým sa v Spoločenstve vykonávajú colné ustanovenia Dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho štátmi na jednej strane a Čílskou republikou na strane druhej (3), sa ustanovilo, že od 1. februára 2003 sa otvorí dodatočná dvojstranná colná kvóta vo výške 2 000 ton a 10 % dodatočné ročné zvýšenie pôvodného množstva pre výrobky s číselným znakom KN 0204. K colnej kvóte GATT/WTO pre Čile sa preto pridáva 200 ton a obidve kvóty by sa mali naďalej spravovať rovnakým spôsobom.

(3)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 1245/2010 z 21. decembra 2010, ktorým sa otvárajú colné kvóty Únie na ovce, kozy, ovčie a kozie mäso na rok 2011 (4), sa na rok 2011 otvorili colné kvóty v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami, ktoré sú v účinnosti počas roka 2011. Uvedené colné kvóty by sa mali zachovať a každoročne otvárať, pričom by sa mali zohľadniť vyššie uvedené ustanovenia dohôd s Novým Zélandom a Čile. Nariadenie (EÚ) č. 1245/2010 sa koncom roka 2011 takisto stáva zastarané, a preto by sa malo zrušiť. Toto nariadenie by takisto malo byť uplatniteľné viac ako jeden rok a malo by zodpovedať cieľu zjednodušovania tým, že sa bude predchádzať prijímaniu nariadenia každý rok.

(4)

Dovoz podľa tohto nariadenia by sa mal riadiť na základe kalendárneho roka.

(5)

Na zabezpečenie riadneho fungovania colných kvót Únie je potrebné stanoviť ekvivalent hmotnosti jatočného tela.

(6)

Colné kvóty na výrobky z ovčieho a kozieho mäsa by sa odchylne od nariadenia Komisie (ES) č. 1439/95 z 26. júna 1995, ktorým sa ustanovujú podrobné predpisy uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 3013/89 o dovoze a vývoze výrobkov v sektore ovčieho a kozieho mäsa (5), mali spravovať v súlade s článkom 144 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1234/2007. Malo by sa to robiť v súlade s článkami 308a, 308b a 308c ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (6).

(7)

Colné kvóty podľa tohto nariadenia by sa mali spočiatku pokladať za nekritické v zmysle článku 308c nariadenia (EHS) č. 2454/93, ak sa spravujú na základe systému „kto príde prvý, ten je prvý na rade“. Colné orgány by preto mali byť oprávnené zrušiť požiadavku na zloženie zábezpeky za tovar, ktorý sa pôvodne dovážal v rámci uvedených colných kvót v súlade s článkom 308c ods. 1 a článkom 248 ods. 4 nariadenia (EHS) č. 2454/93.

(8)

Malo by sa objasniť, aký druh dôkazu, ktorým sa potvrdzuje pôvod výrobkov, majú hospodárske subjekty predložiť, aby mohli využívať colné kvóty podľa systému „kto príde prvý, ten je prvý na rade“.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

a)

v prípade živých zvierat: 0,47;

b)

v prípade vykostenej jahňaciny a vykosteného mäsa z kozliat: 1,67;

c)

v prípade vykosteného baranieho mäsa, vykosteného ovčieho mäsa a vykosteného iného kozieho mäsa ako z kozliat a zmesi ktorýchkoľvek z nich: 1,81;

d)

v prípade výrobkov s kosťou: 1,00.

a)

v prípade colnej kvóty, ktorá je súčasťou preferenčnej colnej dohody, je to dôkaz o pôvode ustanovený v uvedenej dohode;

b)

v prípade iných colných kvót je to dôkaz stanovený v súlade s článkom 47 nariadenia (EHS) č. 2454/93 a okrem údajov ustanovených v uvedenom článku tieto údaje:

c)

v prípade krajiny, ktorej colné kvóty patria pod písmená a) a b) a sú zlúčené, je to dôkaz uvedený v písmene a).

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/39

(1)

V prílohe V k nariadeniu (ES) č. 329/2007 sa uvádza zoznam osôb, subjektov a orgánov určených Radou, na ktoré sa podľa tohto nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Rada 19. decembra 2011 rozhodla o zmene a doplnení zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré by sa zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov malo vzťahovať. Príloha V by sa preto mala aktualizovať.

(3)

S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení stanovených v tomto nariadení musí toto nariadenie nadobudnúť účinnosť okamžite.

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/48

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/50

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 620/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje správa dovoznej colnej kvóty pre vysokokvalitné hovädzie mäso (3), sa zavádzajú podrobné pravidlá predkladania a vydávania dovozných licencií.

(2)

V článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1301/2006 sa ustanovuje, že v prípadoch, keď množstvá, ktoré sú predmetom žiadostí o licenciu, prekračujú množstvá dostupné na obdobie kvóty, mali by sa pre množstvá, ktoré sú predmetom jednotlivých žiadostí o licenciu, stanoviť alokačné koeficienty. Žiadosti o dovozné licencie predložené na základe článku 3 nariadenia (ES) č. 620/2009 v období od 1. do 7. decembra 2011 prekračujú dostupné množstvá. Preto by sa malo určiť, v akom rozsahu sa môžu vydávať dovozné licencie, a mal by sa stanoviť alokačný koeficient,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/51

(1)

V článku 19.1 štatútu ESCB sa uvádza, že Európska centrálna banka (ECB) môže od úverových inštitúcií zriadených v členských štátoch vyžadovať, aby v súlade s cieľmi menovej politiky na účtoch v ECB a v národných centrálnych bankách udržiavali minimálne rezervy, a že nariadenia týkajúce sa výpočtu a určenia požadovaných minimálnych rezerv môže vydať Rada guvernérov.

(2)

V nariadení (ES) č. 1745/2003 Európskej centrálnej banky z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (1) sa okrem iného uvádzajú kategórie inštitúcií, ktoré podliehajú požiadavkám na povinné minimálne rezervy a sadzby povinných minimálnych rezerv, ktoré sa vzťahujú na určité kategórie záväzkov.

(3)

S cieľom podporiť poskytovanie úverov zo strany bánk a likviditu na peňažnom trhu eurozóny Rada guvernérov rozhodla 8. decembra 2011 o dodatočných opatreniach na zvýšenie podpory poskytovania úverov. Keďže nie je potrebné, aby sa na účely riadenia podmienok na peňažnom trhu systém povinných minimálnych rezerv ECB uplatňoval v rovnakom rozsahu ako za normálnych okolností, je potrebné znížiť sadzbu povinných minimálnych rezerv na 1 %, aby sa zvýšilo dodávanie likvidity zmluvným stranám operácií menovej politiky Eurosystému. Nariadenie (ES) č. 1745/2003 (ECB/2003/9) by sa preto malo zmeniť a doplniť,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/52

(1)

Rada 12. decembra 2005 prijala jednotnú akciu 2005/889/SZBP o zriadení pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (PHM EÚ v Rafahu) (1).

(2)

Rada 26. mája 2011 prijala rozhodnutie 2011/312/SZBP (2), ktorým sa jednotná akcia 2005/889/SZBP mení a dopĺňa a predlžuje sa do 31. decembra 2011.

(3)

Politický a bezpečnostný výbor (ďalej len „PBV“) 8. novembra 2011 odporučil technické predĺženie PHM EÚ v Rafahu o ďalších šesť mesiacov.

(4)

PHM EÚ v Rafahu by sa mala na základe jej súčasného mandátu ďalej predĺžiť od 1. januára 2012 do 30. júna 2012.

(5)

Je tiež potrebné stanoviť finančnú referenčnú sumu určenú na pokrytie výdavkov týkajúcich sa PHM EÚ v Rafahu na obdobie od 1. januára 2012 do 30. júna 2012.

(6)

PHM EÚ v Rafahu sa bude realizovať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by poškodiť dosahovanie cieľov vonkajšej činnosti Únie, ako sa uvádzajú v článku 21 Zmluvy o Európskej únii,

1.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Bezpečnosť

1.   Veliteľ civilnej operácie riadi plánovanie bezpečnostných opatrení vedúceho misie a zabezpečuje ich riadne a účinné plnenie v rámci PHM EÚ v Rafahu v súlade s článkami 5 a 9 v koordinácii s bezpečnostným riaditeľstvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“).

2.   Vedúci misie je zodpovedný za bezpečnosť PHM EÚ v Rafahu a za zabezpečovanie dodržiavania minimálnych bezpečnostných požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na PHM EÚ v Rafahu v súlade s politikou Únie v oblasti bezpečnosti personálu nasadeného mimo Únie v operačnej kapacite podľa hlavy V zmluvy a jej podporných nástrojov.

3.   Vedúcemu misie pomáha vyšší bezpečnostný úradník misie (SMSO – Senior Mission Security Officer), ktorý sa zodpovedá vedúcemu misie a zároveň udržiava úzky funkčný vzťah s bezpečnostným riaditeľstvom ESVČ.

4.   Personál PHM EÚ v Rafahu sa pred nastúpením do služby zúčastní povinného bezpečnostného výcviku v súlade s operačným plánom OPLAN. Pravidelne tiež absolvuje doškoľovanie na mieste pôsobenia, ktoré organizuje SMSO.“.

2.

V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s PHM EÚ v Rafahu na obdobie od 25. novembra 2005 do 31. decembra 2011 je 21 570 000 EUR.

Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s PHM EÚ v Rafahu na obdobie od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 je 970 000 EUR.“.

3.

V článku 16 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Účinnosť stráca 30. júna 2012.“.

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/54

(1)

Rada 14. novembra 2005 prijala jednotnú akciu 2005/797/SZBP (1) o policajnej misii Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS), ktorá sa naposledy predĺžila rozhodnutím Rady 2009/955/SZBP (2) a ktorá stratila účinnosť 31. decembra 2010.

(2)

Rada 17. decembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/784/SZBP (3), ktorým sa od 1. januára 2011 predlžuje policajná misia Európskej únie na palestínskych územiach a ktoré stráca účinnosť 31. decembra 2011.

(3)

Politický a bezpečnostný výbor (PBV) 8. novembra 2011 odporučil technické predĺženie EUPOL COPPS o ďalších šesť mesiacov.

(4)

EUPOL COPPS by sa mal na základe svojho súčasného mandátu ďalej predĺžiť od 1. januára 2012 do 30. júna 2012.

(5)

Je tiež potrebné stanoviť referenčnú sumu určenú na pokrytie výdavkov týkajúcich sa EUPOL COPPS na obdobie od 1. januára 2012 do 30. júna 2012.

(6)

EUPOL COPPS sa bude realizovať v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by poškodiť dosahovanie cieľov vonkajšej činnosti Únie, ako sa uvádzajú v článku 21 Zmluvy o Európskej únii,

1.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Bezpečnosť

1.   Civilný veliteľ operácie riadi plánovanie bezpečnostných opatrení vedúceho misie a zabezpečuje ich riadne a účinné plnenie v rámci EUPOL COPPS v súlade s článkami 5, 6 a 9 v koordinácii s bezpečnostným riaditeľstvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

2.   Vedúci misie je zodpovedný za bezpečnosť EUPOL COPPS a za dodržiavanie minimálnych bezpečnostných požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na EUPOL COPPS v súlade s politikou Únie v oblasti bezpečnosti personálu nasadzovaného mimo Únie v rámci operačnej spôsobilosti podľa hlavy V zmluvy a jej podporných nástrojov.

3.   Vedúcemu misie pomáha vyšší bezpečnostný úradník misie (SMSO – Senior Mission Security Officer), ktorý sa mu zodpovedá a zároveň udržiava úzky funkčný vzťah s bezpečnostným riaditeľstvom ESVČ.

4.   EUPOL COPPS sa pred nastúpením do služby zúčastní povinného bezpečnostného výcviku v súlade s operačným plánom OPLAN. Pravidelne tiež absolvuje doškoľovanie na mieste pôsobenia, ktoré organizuje SMSO.“;

2.

článok 13 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s EUPOL COPPS na obdobie od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 je 8 250 000 EUR.

Finančná referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s EUPOL COPPS na obdobie od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 je 4 750 000 EUR.“;

3.

v článku 16 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Účinnosť stráca 30. júna 2012.“.

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/55

(1)

Rada prijala 26. apríla 2010 rozhodnutie 2010/232/SZBP, ktorým sa obnovujú reštriktívne opatrenia voči Barme/Mjanmarsku.

(2)

Informácie týkajúce sa jedného subjektu uvedeného v zozname v prílohe I k rozhodnutiu 2010/232/SZBP by sa mali aktualizovať.

(3)

Príloha I k rozhodnutiu 2010/232/SZBP by sa mala príslušným spôsobom zmeniť a doplniť,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/56

(1)

Rada 22. decembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/800/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike.

(2)

Rada uskutočnila úplné preskúmanie zoznamu osôb a subjektov uvedeného v prílohách II a III k rozhodnutiu 2010/800/SZBP, na ktoré sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. b) a c) a článok 5 ods. 1 písm. b) a c) uvedeného rozhodnutia.

(3)

Rada dospela k názoru, že na osoby a subjekty uvedené na zozname v prílohách II a III k rozhodnutiu 2010/800/SZBP by sa naďalej mali uplatňovať osobitné reštriktívne opatrenia ustanovené v uvedenom rozhodnutí.

(4)

Rada tiež dospela k názoru, že záznam o jednom subjekte uvedený v prílohe II k rozhodnutiu 2010/800/SZBP by sa mali zmeniť a doplniť.

(5)

Okrem toho Rada rozhodla, že na zoznam osôb a subjektov podliehajúcich reštriktívnym opatreniam podľa príloh II a III k rozhodnutiu 2010/800/SZBP by sa mali zaradiť ďalšie osoby a subjekty.

(6)

Zoznam osôb a subjektov uvedených v prílohách II a III k rozhodnutiu Rady 2010/800/SZBP, by sa mal zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/61

(1)

Keňa 16. februára 2011 požiadala v súlade s článkom 36 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 o výnimku z pravidiel pôvodu ustanovených v uvedenej prílohe na obdobie jedného roka. Dňa 20. septembra 2011 predložila dodatočné informácie súvisiace s jej žiadosťou. Žiadosť sa vzťahuje na celkové množstvo 2 000 ton filiet z tuniaka patriacich do položky HS 1604. Dôvodom žiadosti bol pokles úlovkov a dodávok pôvodného surového tuniaka a pirátstvo.

(2)

Podľa informácií, ktoré Keňa poskytla, sú úlovky pôvodného surového tuniaka mimoriadne nízke dokonca aj v porovnaní s bežnými sezónnymi výkyvmi a viedli k poklesu výroby filiet z tuniaka. Okrem toho Keňa upozornila na riziko pirátstva pri dodávkach surového tuniaka. Vzhľadom na túto neobvyklú situáciu nemôže Keňa určitý čas dodržiavať pravidlá pôvodu ustanovené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007.

(3)

S cieľom zabezpečiť nepretržitý dovoz z krajín AKT do Únie, ako aj bezproblémový prechod z uplatňovania dohody o partnerstve AKT – ES na uplatňovanie Dohody o zriadení rámca pre dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve (Dočasná dohoda o partnerstve medzi Východoafrickým spoločenstvom a EÚ), by sa mala povoliť nová výnimka so spätným účinkom k 1. januáru 2011.

(4)

Táto dočasná výnimka z pravidiel pôvodu ustanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 by vzhľadom na príslušný objem dovozu nemala spôsobiť vážnu ujmu existujúcemu odvetviu Spoločenstva za predpokladu, že sa dodržia určité podmienky týkajúce sa množstva, kontroly a obdobia trvania.

(5)

Udelenie dočasnej výnimky podľa článku 36 ods. 1 písm. a) prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 je preto opodstatnené.

(6)

Keňa bude využívať automatickú výnimku z pravidiel pôvodu v prípade filiet z tuniaka patriacich pod položku HS 1604 podľa článku 41 ods. 8 protokolu o pôvode v prílohe k Dočasnej dohode o partnerstve medzi Východoafrickým spoločenstvom a EÚ, keď uvedená dohoda nadobudne platnosť alebo sa začne dočasne uplatňovať.

(7)

V súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1528/2007 sa majú pravidlá pôvodu, ktoré sú ustanovené v prílohe II k uvedenému nariadeniu, ako aj výnimky z týchto pravidiel nahradiť pravidlami Dočasnej dohody o partnerstve medzi Východoafrickým spoločenstvom a EÚ, ktorej nadobudnutie platnosti alebo dočasné uplatňovanie sa predpokladá v roku 2012. Výnimka by sa preto mala uplatňovať do 31. decembra 2011. Keďže výnimka sa má udeliť aj v roku 2011, celková situácia vrátane stavu ratifikácie Dočasnej dohody o partnerstve medzi Východoafrickým spoločenstvom a EÚ, sa prehodnotí v roku 2012.

(8)

Podľa článku 41 ods. 8 protokolu o pôvode pripojenom k dočasnej dohode o partnerstve medzi Východoafrickým spoločenstvom a EÚ je automatická výnimka z pravidiel pôvodu obmedzená na ročnú kvótu vo výške 2 000 ton filiet z tuniaka pre krajiny, ktoré parafovali Dočasnú dohodu o partnerstve medzi Východoafrickým spoločenstvom a EÚ (Keňa, Uganda, Tanzánia, Rwanda, Burundi). Keňa je jedinou krajinou v regióne, ktorá v súčasnosti vyváža filety z tuniaka do Únie. Keni by sa preto mala na základe článku 36 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1528/2007 udeliť výnimka na 2 000 ton filiet z tuniaka, pretože toto množstvo nepresahuje celkovú ročnú kvótu udelenú regiónu Východoafrického spoločenstva na základe Dočasnej dohody o partnerstve medzi Východoafrickým spoločenstvom a EÚ.

(9)

Keni by sa preto mala udeliť výnimka na 2 000 ton filiet z tuniaka na obdobie jedného roka.

(10)

V nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (2), sa ustanovujú pravidlá spravovania colných kvót. S cieľom zabezpečiť účinné spravovanie v úzkej spolupráci medzi orgánmi Kene, colnými orgánmi členských štátov a Komisiou by sa mali tieto pravidlá uplatňovať mutatis mutandis na množstvá dovezené na základe výnimky udelenej týmto rozhodnutím.

(11)

S cieľom umožniť efektívne monitorovanie fungovania tejto výnimky by orgány Kene mali Komisii pravidelne predkladať podrobné informácie o vystavených sprievodných osvedčeniach EUR.1.

(12)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

21.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/64

(1)

Rozhodnutím 2009/470/ES sa stanovujú postupy, ktorými sa riadi finančné prispievanie Únie na programy eradikácie, kontroly a monitorovania nákaz zvierat a zoonóz.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2008/341/ES z 25. apríla 2008, ktorým sa stanovujú kritériá Spoločenstva pre národné programy eradikácie, kontroly a monitorovania určitých chorôb zvierat a zoonóz (2), sa stanovuje, že programy predložené Komisii členskými štátmi v súvislosti s eradikáciou, kontrolou a monitorovaním nákaz zvierat a zoonóz uvedených v prílohe k uvedenému rozhodnutiu musia spĺňať minimálne kritériá stanovené v prílohe k rozhodnutiu 2008/341/ES, aby mohli byť schválené v rámci opatrení stanovených v článku 27 ods. 1 rozhodnutia 2009/470/ES.

(3)

V rozhodnutí Komisie 2010/712/EÚ z 23. novembra 2010, ktorým sa schvaľujú ročné a viacročné programy a finančný príspevok Únie na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie určitých chorôb zvierat a zoonóz predložené členskými štátmi na rok 2011 a nasledujúce roky (3), sa schvaľujú určité národné programy a stanovuje sa miera a maximálna výška finančného príspevku Únie na každý program predložený členskými štátmi.

(4)

Komisia posúdila správy o výdavkoch vzniknutých v súvislosti s uvedenými programami, ktoré predložili členské štáty. Z výsledkov uvedeného posúdenia vyplýva, že niektoré členské štáty nevyužijú celý príspevok pridelený na rok 2011, zatiaľ čo iné výšku prideleného príspevku prekročia.

(5)

Niektoré členské štáty informovali Komisiu, že v súčasnej finančnej situácii je v záujme zabezpečenia kontinuity veterinárnych programov spolufinancovaných EÚ a udržania pozitívneho vývoja, pokiaľ ide o jednotlivé nákazy, potrebná dodatočná podpora na odškodnenie vlastníkov utratených zvierat a ďalšie opatrenia financované na úrovni 50 %.

(6)

Komisia preskúmala žiadosti o zvýšenie úrovne financovania s prihliadnutím na veterinárnu situáciu a dostupnosť finančných prostriedkov z bežného finančného roka a usúdila, že je vhodné, aby sa na oprávnené opatrenia financované na úrovni 50 % poskytla vyššia podpora úpravou úrovne financovania na 60 %.

(7)

Finančný príspevok Únie na viaceré národné programy je preto potrebné upraviť. Je vhodné prerozdeliť finančné prostriedky z národných programov, ktoré príspevok v plnej výške nevyčerpajú, tým programom, ktoré jeho výšku pravdepodobne prekročia. Prerozdelenie by sa malo zakladať na najnovších informáciách o výdavkoch, ktoré príslušným členským štátom skutočne vznikli.

(8)

Okrem toho Portugalsko predložilo zmenený a doplnený program eradikácie brucelózy hovädzieho dobytka, Lotyšsko predložilo zmenený a doplnený program kontroly salmonelózy, Rumunsko a Slovensko predložili zmenené a doplnené programy kontroly a monitorovania klasického moru ošípaných, Dánsko predložilo zmenený a doplnený program prieskumu vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúcich vtákov, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo predložili zmenené a doplnené programy týkajúce sa prenosných spongiformných encefalopatií (TSE), bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE) a klusavky a Rumunsko, Slovinsko a Fínsko predložili zmenené a doplnené programy eradikácie besnoty.

(9)

Komisia posúdila uvedené zmenené a doplnené programy tak z veterinárneho, ako aj z finančného hľadiska. Zistilo sa, že tieto programy sú v súlade s príslušnými veterinárnymi predpismi Únie, a najmä s kritériami stanovenými v prílohe k rozhodnutiu 2008/341/ES. Tieto zmenené a doplnené programy by sa preto mali schváliť.

(10)

Rozhodnutie 2010/712/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(11)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

program predložený Belgickom 26. júla 2011;

b)

program predložený Lotyšskom 8. marca 2011.

a)

program predložený Rumunskom 7. októbra 2011;

b)

program predložený Slovenskom 21. novembra 2011.

a)

program predložený Belgickom 15. júna 2011;

b)

program predložený Českou republikou 17. júna 2011;

c)

program predložený Dánskom 8. júna 2011;

d)

program predložený Nemeckom 14. júna 2011;

e)

program predložený Estónskom 27. júna 2011;

f)

program predložený Írskom 29. júna 2011;

g)

program predložený Španielskom 1. júla 2011;

h)

program predložený Francúzskom 13. júla 2011;

i)

program predložený Talianskom 22. júna 2011;

j)

program predložený Cyprom 30. júna 2011;

k)

program predložený Lotyšskom 28. júna 2011;

l)

program predložený Luxemburskom 24. júna 2011;

m)

program predložený Maďarskom 29. júna 2011;

n)

program predložený Holandskom 30. júna 2011;

o)

program predložený Rakúskom 29. júna 2011;

p)

program predložený Poľskom 28. júna 2011;

q)

program predložený Portugalskom 29. júna 2011;

r)

program predložený Slovinskom 8. júna 2011;

s)

program predložený Slovenskom 30. júna 2011;

t)

program predložený Fínskom 22. júna 2011;

u)

program predložený Švédskom 20. júna 2011;

v)

program predložený Spojeným kráľovstvom 28. júna 2011.

a)

program predložený Rumunskom 23. septembra 2011;

b)

program predložený Fínskom 15. septembra 2011.

1.

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

5.

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

6.

Článok 6 sa mení a dopĺňa takto: