—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010 (1),

—

so zreteľom na ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2010 [KOM(2011) 473 – C7-0256/2011] (2),

—

so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k rozhodnutiam o udelení absolutória za rok 2009 [KOM(2011) 736] a na pracovné dokumenty útvarov Komisie pripojené k tejto správe [SEK(2011) 1350 a SEK(2011) 1351],

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2011 s názvom Súhrn výsledkov Komisie v oblasti riadenia za rok 2010 [KOM(2011) 323],

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie pre orgán udeľujúci absolutórium o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2010 [KOM(2011) 0643] a na pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k tejto správe [SEK(2011) 1189],

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami inštitúcií (3) (ďalej len „výročná správa“) a na osobitné správy Dvora audítorov,

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti (4) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2010 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2012 týkajúce sa udelenia absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010 (06081/1/2012 – C7-0053/2012), pričom Spojené kráľovstvo, Holandsko a Švédsko po prvýkrát odmietli odporučiť schválenie absolutória,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2012 týkajúce sa udelenia absolutória výkonným agentúram za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2010 (06084/2012 – C7-0052/2012), pričom Spojené kráľovstvo, Holandsko a Švédsko po prvýkrát odmietli odporučiť schválenie absolutória,

—

so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článok 106a Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (5), a najmä na jeho články 55, 145, 146 a 147,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (6), a najmä na jeho článok 14 ods. 2 a 3,

—

so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku a prílohu VI k nemu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská príslušných výborov (A7-0098/2012),

A.

keďže Európa čelí vážnej rozpočtovej a finančnej kríze, ktorá môže viesť ku kríze dôvery v Úniu, a keďže je veľmi dôležité, aby Únia išla príkladom v oblasti dobrej správy vecí verejných, a to prostredníctvom Komisie, ktorá plní rozpočet Únie; keďže Únia potrebuje dobrú správu vecí verejných, aby si udržala rating AAA, ktorý je dôležitý, najmä ak má plniť svoj záväzok poskytnúť európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu záruky vo výške 60 000 000 000 EUR;

B.

keďže rok 2010 bol prvým celým rozpočtovým rokom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Lisabonskej zmluvy, s novými rozpočtovými postupmi a zriadením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj predsedníctvom Európskej rady popri rotujúcom predsedníctve Rady; keďže to bol tiež prvý rok novej stratégie Európa 2020;

C.

keďže dobrá správa verejných vecí si vyžaduje, aby politické ciele boli stanovené predtým, než sa prijmú právne nástroje na ich dosiahnutie, a keďže existujúce právne nástroje, ktoré nie sú v plnej miere zosúladené s politickými cieľmi, by sa mali zmeniť;

D.

keďže pri nakladaní s verejnými prostriedkami musia existovať primerané opatrenia v oblasti transparentnosti, verejnej zodpovednosti a auditu verejného sektora, keďže Dvor audítorov nemohol už po sedemnásty rok v rade vydať kladné vyhlásenie o vierohodnosti rozpočtu Únie;

E.

keďže v článku 287 ods. 1 druhom pododseku ZFEÚ sa stanovuje, že Dvor audítorov poskytuje Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ako aj to, že vyhlásenie môže byť doplnené o osobitný posudok každej hlavnej oblasti činnosti Únie;

F.

keďže viac ako 90 % všetkých chýb sa zisťuje mimo Komisie na úrovni orgánov členských štátov a na úrovni konečných príjemcov (výročná správa, bod 1.22);

G.

keďže vo väčšine prípadov, v ktorých boli zistené chyby v oblasti súdržnosti, mali orgány členských štátov k dispozícii dostatočné informácie na to, aby chyby odhalili a opravili pred osvedčením výdavkov Komisii (výročná správa, bod 4.25);

H.

keďže na to, aby sa zamedzilo dodatočnej záťaži pre všetky členské štáty, je nevyhnutné rozlišovať medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré zriadili dobre fungujúce systémy dohľadu a kontroly, a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré nesú zodpovednosť za len čiastočne účinné systémy;

I.

keďže nízky záujem členských štátov o postup udeľovania absolutória by mohol byť spôsobený nedostatočnou snahou Komisie verejne, jasne, jednoznačne a odôvodneným spôsobom uviesť, ktoré členské štáty, regióny a programy nedostatočne spravujú finančné prostriedky Únie;

J.

keďže povinné národné vyhlásenia o hospodárení vydávané a podpisované na ministerskej úrovni a riadne auditované nezávislým audítorom sú nevyhnutným prostriedkom proti nedostatočnej zodpovednosti niektorých vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie a hospodárenie s nimi;

K.

keďže častejšie používanie predbežného financovania zo strany Komisie má dôsledky pre audítorský prístup Dvora audítorov a keďže Dvor audítorov môže prispôsobiť svoju metodiku novým okolnostiam, aby zabezpečil užitočnosť svojich informácií pre orgán udeľujúci absolutórium;

L.

keďže Únia viac ako inokedy potrebuje silný, nezávislý a efektívny, naozaj vonkajší audítorský orgán, čo prirodzene – a bez ohľadu na daňových poplatníkov – znamená, že členovia Dvora audítorov by nemali byť nikdy menovaní na politickom, ale len na odbornom základe;

M.

keďže využívanie inovatívnych a komplexných finančných nástrojov musí byť vyvážené úplnou transparentnosťou vrátane zverejňovania úplných údajov o všetkých konečných príjemcoch a jasnými pravidlami vykazovania s cieľom predísť akémukoľvek ohrozeniu rozpočtu Únie a jej dobrého mena;

N.

keďže členské štáty musia spolupracovať s Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky využívali v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

O.

keďže členské štáty, aj keď majú federálnu štruktúru, nesú zodpovednosť voči vonkajšiemu svetu a voči Únii;

P.

keďže je potrebné dôkladnejšie riešiť otázky súladu s predpismi a výkonnosti, aby sa posilnila legitímnosť Únie;

Q.

keďže nepretržitý vývoj vyhlásení o vierohodnosti vydávaných Dvorom audítorov v priebehu minulých rokov mál zásadný význam pre určenie oblastí, v ktorých je potrebné zlepšiť hospodárenie členských štátov a Komisie;

R.

keďže Dvor audítorov opäť nemohol vydať kladné vyhlásenie o vierohodnosti, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť platieb, čo je poľutovaniahodné,

1.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila akčný plán na dosiahnutie týchto prioritných opatrení:

2.

konštatuje, že ročná účtovná závierka Únie za rozpočtový rok 2010 vo všetkých významných súvislostiach verne vyjadruje finančnú situáciu Únie k 31. decembru 2010 a výsledky operácií a tokov hotovosti v tomto ukončenom roku;

3.

berie na vedomie, že v súvislosti so zmenou účtovnej politiky Komisie, pokiaľ ide o nástroje finančného inžinierstva (NFI), sa zdôrazňuje skutočnosť, že riziká významných nesprávností stále pretrvávajú, hoci sa k účtovnej závierke od roku 2007 vydávalo stanovisko bez výhrad; vyzýva Komisiu, aby každoročne prehodnocovala, či novoprijatý postup objektívne odráža skutočnosť;

4.

s uspokojením konštatuje, že príjmy súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2010 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne;

5.

s uspokojením konštatuje, že záväzky súvisiace s účtovnou závierkou zostavenou k 31. decembru 2010 sú vo všetkých významných hľadiskách zákonné a správne;

6.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že pri platbách sa stále vyskytujú významné chyby;

7.

chápe, že záporné stanovisko Dvora audítorov je založené na zistení, že systémy dohľadu a kontroly sú len čiastočne účinné, a preto sa pri platbách vyskytuje chybovosť, ktorej najpravdepodobnejšia výška sa odhaduje na 3,7 %;

8.

pripomína, že najpravdepodobnejšia chybovosť platieb v rozpočtovom roku 2009 bola odhadovaná na 3,3 %;

9.

vyjadruje znepokojenie nad týmto zvýšením chybovosti, pretože obracia pozitívny trend, ktorý bol zaznamenaný v predošlých rokoch; vyzýva Komisiu, aby dosiahla trend neustáleho znižovania chybovosti, ako sa požaduje v predchádzajúcich správach o absolutóriu;

10.

pripisuje tento vývoj najmä zvýšeniu najpravdepodobnejšej chybovosti v oblasti súdržnosti, energetiky a dopravy, ktorá zaznamenala výrazný nárast na 7,7 %;

11.

pripomína, že Komisia podporuje častejšie využívanie NFI v budúcom viacročnom finančnom rámci (7) aj napriek tomu, že sama považuje NFI za vysoko rizikové (8); konštatuje, že NFI slúžia skôr na doplnenie ako nahradenie existujúceho grantového financovania a majú potenciálny prínos v tom, že je možné použiť ich viac ako jeden raz;

12.

je hlboko znepokojený nedostatkom informácií o implementácii existujúcich NFI, ktorý sa objavuje vo všetkých oblastiach politiky (výročná správa, body 1.31 a 1.33);

13.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neexistujú formálne požiadavky na predkladanie správ, a berie na vedomie úsilie Komisie o získavanie informácií o súčasnom využívaní NFI od členských štátov v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (ERDF); víta súhrnnú správu o informáciách, ktoré Komisia zhromaždila o nástrojoch finančného inžinierstva vykonávaných členskými štátmi za prispenia ERDF – situácia k 31. decembru 2010 (súhrnná správa o NFI), ktorá bola predložená parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu; konštatuje, že boli vytvorené NFI s celkovým finančným záväzkom vo výške približne 8 100 000 000 EUR a do konca roku 2010 získali z operačných programov na obdobie rokov 2007 – 2013 platby vo výške približne 5 200 000 000 EUR (výročná správa, bod 4.32);

14.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia dostala informácie iba o približne 75 % celkových príspevkov pridelených NFI pre podniky (9); je znepokojený skutočnosťou, že informácie získané od členských štátov sa líšia, pokiaľ ide o úplnosť a presnosť, a že menší počet členských štátov alebo regiónov neposkytol žiadnu spätnú väzbu alebo nevyplnil dotazníky pre vykazovanie v rámci monitorovania; chápe, že z tohto dôvodu bolo pre Komisiu nemožné pokryť k 31. decembru 2010 všetky NFI;

15.

zdôrazňuje, že:

sú dôležitými a nevyhnutnými prvkami pre hodnotenie využívania NFI, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto informácie ešte nie sú dostupné v plnej miere;

16.

s poľutovaním berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov najmä v oblasti súdržnosti týkajúce sa napríklad nadmerného dotovania NFI, čo viedlo k nedodržiavaniu pravidla n + 2 [výročná správa, príklad 4.4 písm. a)], oneskorenia a pomalého vykonávania NFI [výročná správa, príklad 4.4 písm. b)], nesprávnych ustanovení o zrušení [výročná správa, príklad 4.4 písm. c)], finančných príspevkov vyplácaných ako zálohy ihneď po vytvorení právnej štruktúry NFI (výročná správa, bod 4.34) a problémov pri výkone náležitých auditov NFI (výročná správa, body 4.35 a 4.36);

17.

domnieva sa, že tieto pripomienky vyplývajú z toho, že NFI nemajú dostatočný právny základ; vyjadruje obavu, že pravidlá platné pre NFI neustanovujú dostatočné stimuly na účinné využívanie NFI; ďalej vyjadruje obavu, že členským štátom sa ponecháva príliš veľká pružnosť; víta však nedávne zlepšenia v rozvoji právneho základu pre NFI; zdôrazňuje tieto najdôležitejšie nedostatky právneho základu, ktorým bolo v danej dobe nariadenie Rady (13):

18.

súhlasí s názorom Dvora audítorov, že zdroje, ktoré sa navrátia do finančných nástrojov, a príjmy, ktoré sa prostredníctvom nich získajú, by sa nemali presmerovať inam pred ukončením operačného programu, ale mali by sa navrátiť do príslušných finančných nástrojov [Dvor audítorov, stanovisko č. 7/2011 (14), s. 11]; očakáva, že toto odporúčanie sa starostlivo zváži počas legislatívneho postupu v súvislosti s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o štrukturálnych nástrojoch [KOM(2011) 615 – 2011/0276(COD)];

19.

vyjadruje potešenie nad tým, že články 130 a 131 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie [KOM(2010) 815 – 2010/0395(COD)] umožnia stanoviť dobu trvania finančných nástrojov; žiada Komisiu o zhrnutie opatrení, ktoré by mohli predchádzať rizikám pre rozpočet Únie vyplývajúcim z NFI;

20.

konštatuje, k využívaniu NFI dochádza aj v iných oblastiach politiky; upozorňuje na riziko prekrývania a nekonzistentného vykonávania týchto nástrojov, ak nedôjde k primeranej koordinácii; vyzýva preto Dvor audítorov, aby NFI podroboval auditu horizontálne naprieč všetkými oblasťami politík;

21.

žiada Komisiu, aby sa prednostne zamerala na dôkladné monitorovanie využívania NFI okrem iného tým, že:

22.

pripomína, že v súlade s článkom 317 ZFEÚ Komisia plní rozpočet Únie na vlastnú zodpovednosť; zdôrazňuje, že ak Komisia plní rozpočet prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu sa delegujú na členské štáty v súlade s článkom 53b nariadenia o rozpočtových pravidlách;

23.

opätovne zdôrazňuje (15), že Komisia má teda primárnu zodpovednosť za hospodárenie s príslušnými finančnými prostriedkami Únie, a preto má povinnosť prijať opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť zákonnosť a správnosť, ako aj riadne finančné hospodárenie;

24.

zdôrazňuje, že nie je možné, aby Komisia prenášala svoju finančnú zodpovednosť na členské štáty, a to ani v prípadoch, ak sa nedostatok v riadení či nezrovnalosť zistili na úrovni niektorého členského štátu;

25.

domnieva sa, že zmysluplné používanie pojmu zdieľané hospodárenie musí vychádzať zo základnej zásady, že Únia deleguje na členské štáty niektoré svoje právomoci a že členské štáty musia svoju časť úloh vykonávať v súlade s právnymi aktmi Únie; žiada plné uplatňovanie bodu 44 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (16); domnieva sa, že ročné súhrny dostupných auditov a vyhlásení musia byť verejné, aby sa prispelo k zlepšeniu hospodárenia s rozpočtom Únie;

26.

pripomína úzke prepojenie medzi konečnou zodpovednosťou Komisie za plnenie rozpočtu a významom postupu udelenia absolutória; zdôrazňuje, že pod konečnú zodpovednosť Komisie za plnenie rozpočtu spadajú aj nedostatky v systémoch riadenia a kontroly v členských štátoch;

27.

zdôrazňuje, že finančná zodpovednosť je a musí zostať nedeliteľná, a pripomína článok 53b ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý ustanovuje, že Komisia „kvôli zabezpečeniu využívania rozpočtových prostriedkov v súlade s platnými predpismi uplatňuje postupy zúčtovania alebo mechanizmy finančnej korekcie, ktoré jej umožňujú niesť konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu“ (zvýraznenie je doplnené);

28.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vyhlásení vedenia Komisie; berie však na vedomie všeobecné pripomienky Dvora audítorov k výročným správam o činnosti Komisie, že neexistujú usmernenia na výpočet reziduálnej chybovosti alebo reziduálneho rizika; ďalej pripomína, že tieto otázky nadobudli význam v súvislosti s otázkou, či je potrebné predložiť výhradu (výročná správa, body 1.19 a 1.20); vyjadruje obavu, že to vedie k nejednotnému uplatňovaniu medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami;

29.

ďalej berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov k jednotlivým výročným správam o činnosti:

30.

pripomína Komisii, že všetky výhrady sú uvedené v prílohe k súhrnnej správe Komisie, a zdôrazňuje, že prijatím tejto súhrnnej správy Komisia „preberá celkovú politickú zodpovednosť za riadiacu prácu generálnych riaditeľov a vedúcich útvarov, pričom vychádza z vyhlásení a výhrad, ktoré uviedli vo svojich výročných správach o činnosti“ (17);

31.

zdôrazňuje, že kolégium a komisári tým prijímajú konečnú zodpovednosť za spoľahlivosť a úplnosť výhrad, ktoré urobili generálni riaditelia a vedúci oddelení, ktorí konali ako povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním, a zdôrazňuje, že delegovaním sa kolégium a komisári v žiadnom prípade nezbavujú konečnej zodpovednosti;

32.

berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov k celkovému stanovisku vnútorného audítora; domnieva sa, že ak nedôjde k výraznej revízii na základe pripomienok Dvora audítorov, užitočnosť celkového stanoviska zostane aj naďalej obmedzená;

33.

je znepokojený pripomienkami Dvora audítorov týkajúcimi sa výročných správ o činnosti a súhrnnej správy (výročná správa, body 1.17 až 1.25); domnieva sa, že týmito pripomienkami sa treba bezodkladne zaoberať, aby sa zaručila hodnota týchto dokumentov ako nástrojov na určovanie a prijímanie zodpovednosti; uznáva však, že výpočet zostatkovej chybovosti je len jednou z metód, ktoré Komisia využíva na odhadnutie rizikovej sumy; vyzýva Komisiu, aby poskytla konzistentné usmernenia, ktoré budú uplatňovať všetky generálne riaditeľstvá;

34.

berie na vedomie zelenú knihu Komisie o rámci správy a riadenia spoločností EÚ (18) pre súkromný sektor; ďalej konštatuje, že Komisia urobila po udalostiach, ktoré viedli k rezignácii Santerovej Komisie v roku 1999, veľký pokrok, pokiaľ ide o primeranú správu a riadenie v rámci Komisie;

35.

berie na vedomie vyhlásenie Komisie o správe a riadení, ktoré prijala 30. mája 2007 a ktoré sa týka vnútorného fungovania Komisie a vysvetľuje, ako je riadená a kontrolovaná a ako je prepojená so zainteresovanými stranami; nabáda Komisiu, aby svoju správu a riadenie ešte zlepšila a informovala orgán udeľujúci absolutórium o prijatých krokoch a opatreniach, a to prostredníctvom;

36.

žiada Komisiu, aby sa prednostne zamerala na zlepšenie a posilnenie hierarchie zodpovednosti, okrem iného tým, že:

37.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek značnej sume rozpočtových prostriedkov plánovaných pre európske školy sa im naďalej nedarí plniť svoju hlavnú úlohu, ktorou je zabezpečiť dostatok miest v požadovaných jazykoch a v blízkosti miest práce a pobytu úradníkov, ale namiesto toho rozšírili svoje činnosti na iné oblasti vzdelávania;

38.

uznáva, že zásadný problém spočíva v rozhodovacích štruktúrach a štruktúrach financovania Dohovoru o štatúte európskych škôl; žiada preto Komisiu, aby u členských štátov preskúmala možnosť revízie tohto dohovoru a aby do 31. decembra 2012 podala správu o dosiahnutom pokroku; medzitým vyzýva Komisiu, aby presadzovala väčšie úsilie na dosiahnutie uvedených cieľov, a to prostredníctvom vhodnejšieho použitia poskytovaných rozpočtových prostriedkov;

39.

žiada od Komisie objasnenie, pokiaľ ide o jej plány na relokáciu, súvisiace náklady, plochu uvoľnených a nových kancelárskych priestorov a počet dotknutých zamestnancov v jednotlivých generálnych riaditeľstvách;

40.

žiada, aby Komisia bezodkladne ukončila preraďovanie všetkých dočasných zamestnancov Európskeho úradu pre boj proti podvodom so zmluvou na dobu neurčitú do platových tried, ako to oznámil člen Komisie Šefčovič v dotazníku v rámci prípravy tohto absolutória (19);

41.

poukazuje na to, že v roku 2010 počas postupu schvaľovania pružného pracovného času a náhradného voľna ako dobrovoľných výhod Komisia schválila približne 90 000 dodatočných dní dovolenky pre svojich zamestnancov, čo je ekvivalent približne 445 pracovných miest, aj keď článok 56 služobného poriadku uvádza, že zamestnanci v triedach AD 5/AST 5 nemajú nárok na náhradu za prácu nadčas; žiada o objasnenie celkových nákladov daňových poplatníkov na náhradné voľno;

42.

pripomína, že v súlade s článkom 317 ZFEÚ Komisia plní rozpočet Únie na vlastnú zodpovednosť, ale tiež v spolupráci s členskými štátmi;

43.

zdôrazňuje, že dve oblasti politiky, kde sa vyskytujú najvyššie miery chýb (súdržnosť, doprava a energetika a poľnohospodárstvo a prírodné zdroje) sa vykonávajú prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že odhadované najpravdepodobnejšie chybovosti pre tieto oblasti predstavujú 7,7 % a 2,3 %;

44.

v tejto súvislosti víta analýzu Komisie týkajúcu sa chýb zistených Dvorom audítorov za rozpočtové roky 2006 – 2009, v ktorej sa prvýkrát zdôrazňuje skutočnosť, že pokiaľ ide o EFRR a Kohézny fond, na kumulatívnych vyčísliteľných chybách zistených v tomto období mali 59 % podiel tri členské štáty (Španielsko, Taliansko a Veľká Británia), a pokiaľ ide o ESF, na kumulatívnych vyčísliteľných chybách zistených v tomto období v oblasti kohéznej politiky mali 68 % podiel štyri členské štáty (Španielsko, Portugalsko, Veľká Británia a Nemecko) (20); konštatuje, že pokiaľ ide o EFRR a Kohézny fond, najviac chýb zistených v Taliansku pochádzalo z regiónov Calabria, Campania a Puglia a že v Španielsku prispel malý počet operačných programov v regiónoch Andalucía, Valencia a Castilla La Mancha k 75 % chýb, ktoré boli zistené v tejto krajine (21); ďalej konštatuje, že Španielsko a Taliansko tiež významne prispeli k miere chýb za rozpočtový rok 2010;

45.

berie na vedomie, že problémy v Taliansku v súvislosti s ERDF sa týkajú systematických nedostatkov zistených na úrovni audítorských a riadiacich orgánov a uplatňovanie predpisov v oblasti verejného obstarávania a výberu projektov vrátane oprávnenosti retrospektívnych projektov (22); okrem toho konštatuje, že v Španielsku problémy vyplývajú z komplexného riadiaceho a kontrolného systému, ktorý môže v praxi viesť k nejasnému rozdeleniu zodpovedností a nedostatočne účinnému dohľadu zo strany riadiaceho orgánu (23);

46.

pripomína, že ministri financií Grécka, Talianska a Španielska boli pozvaní na výmenu názorov do parlamentného Výboru pre kontrolu rozpočtu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že žiadny z pozvaných ministrov financií neprišiel diskutovať s členmi tohto výboru o záveroch Dvora audítorov s cieľom zlepšiť riadenie štrukturálnych fondov a prípadne aj právny základ; vyzýva jeho predsedu, aby na nasledujúcom stretnutí hláv štátov otvoril otázku odmietnutia týchto ministrov financií verejne diskutovať o týchto dôležitých otázkach s príslušným výborom Európskeho parlamentu;

47.

pripomína svoje opakované výzvy Komisii, aby predložila návrh na zavedenie povinných národných vyhlásení o hospodárení, ktoré by boli vydávané, uverejňované a riadne kontrolované príslušným orgánom auditu v rámci konečnej a celkovej zodpovednosti Komisie za plnenie rozpočtu Únie; konštatuje, že tieto vyhlásenia by mali obsahovať úplné informácie o využívaní finančných prostriedkov Únie;

48.

navrhuje, že podstata národných vyhlásení podpísaných na úrovni generálnych riaditeľstiev by mala byť v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi a že Dvor audítorov by mal tieto vyhlásenia použiť vo svojej kontrolnej činnosti, pričom by sa mali zakladať okrem iného na vyhláseniach orgánov, na ktoré boli delegované riadiace právomoci;

49.

poukazuje na existenciu významných rozdielov v administratívnej výkonnosti členských štátov v oblasti príjmov a výdavkov v rámci zdieľaného hospodárenia, a to najmä vo vzťahu k odhaľovaniu nezrovnalostí, podvodov a chýb a finančnej kontrole v colnej oblasti a v oblasti vynakladania prostriedkov Únie; zastáva názor, že ak by všetky členské štáty preukázali dobrú výkonnosť, len v colnej oblasti by sa dali predpokladať dodatočné (čisté) príjmy do rozpočtu Únie vo výške najmenej 100 miliónov EUR; konštatuje, že Komisia doteraz sleduje administratívnu výkonnosť reaktívnym spôsobom a na úrovni jednotlivých prípadov, a teda nevykonáva dostatočnú analýzu trendov na určenie rizikových oblastí; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala metódu analýzy trendov na určenie finančných rizík a prijala opatrenia na zlepšenie administratívnej výkonnosti členských štátov;

50.

s veľkým znepokojením berie na vedomie predbežnú správu Komisie o pokroku Bulharska v rámci mechanizmu spolupráce a overovania; je znepokojený pretrvávajúcim problematickým stavom bulharského právneho systému; konštatuje, že prebieha 27 trestných konaní voči 28 sudcom; žiada o objasnenie série prípadov údajných podvodov v súvislosti s fondmi EÚ v Bulharsku, ktoré spôsobili pozastavenie platieb v roku 2008 a v ktorých prokuratúra zastavila vyšetrovanie, a to aj napriek tomu, že vyšetrovanie podobných prípadov na základe rovnakých skutočností pokračovalo v inom členskom štáte; je prekvapený, že vo všetkých prípadoch podvodov s fondmi EÚ, ktoré sa dostali na súd, bolo trestné stíhanie nahradené správnymi pokutami, a že vo významnom prípade podvodu s fondmi EÚ trvá odvolacie konanie už viac ako 18 mesiacov; ďalej vyjadruje poľutovanie nad ignorovaním odporúčania Komisie tým, že sa Národnej komisii pre identifikáciu a zaistenie majetku z trestnej činnosti (CEPACA) nepovolilo vykonávať aktívne preverovanie majetku vyšších úradníkov a politikov; je znepokojený tým, že jednotné, rýchle a systematické zverejňovanie odôvodnených rozsudkov nie je v Bulharsku normou; vyzýva Komisiu, aby vyvinula tlak na justičné orgány, aby zvýšili svoje úsilie o reformu a čo najskoršiu realizáciu odporúčaní Komisie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zverejnila, koľko finančných prostriedkov bolo vyčlenených na podporu reformného úsilia Bulharska, a posúdila, do akej miery platby dosiahli sľubované výsledky; očakáva, že v nadchádzajúcom roku dôjde k významným zlepšeniam a Komisia v spolupráci s bulharskou vládou stanovia ďalšie kritériá a súbor opatrení v záujme obnovenia integrity právneho systému Bulharska;

51.

so znepokojením berie na vedomie predbežnú správu Komisie o pokroku Rumunska v rámci mechanizmu spolupráce a overovania; s uspokojením však berie na vedomie pozitívny rastový trend vo výsledkoch Štátneho úradu pre otázky preverovania bezúhonnosti (ANI) pri stíhaní prípadov bezdôvodného obohatenia a identifikácii konfliktu záujmov; konštatuje, že financovanie ANI sa zvýšilo vďaka prostriedkom EÚ; je však znepokojený skutočnosťou, že neexistujú jednotné nadväzné opatrenia v súvislosti s prípadmi ANI a že tieto opatrenia často meškajú; víta skutočnosť, že Národné protikorupčné riaditeľstvo (DNA) pokračovalo v účinnom stíhaní v korupčných prípadoch na vysokej úrovni; berie na vedomie zvýšenie počtu obvinení, súdnych rozhodnutí a odsúdení a zrýchlenie prípadov na Najvyššom kasačnom a odvolacom súde v roku 2011, čo sa odrazilo v 85 % náraste konečných rozhodnutí súdu v prípadoch DNA v porovnaní s rokom 2011 (24); je znepokojený výsledkami analýzy rozsudkov v prípadoch korupcie na vysokej úrovni, ktorá ukazuje, že výkon 60 % rozsudkov je podmienečne odložený a rozsudky sú často na minimálnej zákonom stanovenej hranici; je prekvapený nevyhovujúcou praxou vo vzťahu k včasnému zverejňovaniu odôvodnených rozsudkov, ktorá podporuje riziko premlčania v niektorých prípadoch korupcie na vysokej úrovni v dôsledku dlhotrvajúceho zdôvodňovania spôsobeného predlžovaním možnosti podať opravný prostriedok; vyzýva Komisiu, aby zverejnila, koľko finančných prostriedkov bolo vyčlenených na podporu úsilia Rumunska o reformu justície; očakáva, že v nadchádzajúcom roku dôjde k významným zlepšeniam; vyzýva Komisiu, aby zvýšila tlak na rumunskú vládu, aby realizovala jej odporúčania; očakáva od Komisie, že dôrazne vyzve rumunskú vládu, aby zabezpečila zvýšenie svojho úsilia o rozvoj konzistentnej judikatúry v súdnych konaniach súvisiacich s verejným obstarávaním; vyzýva Komisiu, aby vo vzťahu k rumunskej vláde vytrvalo a odhodlane trvala na tom, že musí plniť jej odporúčania a vypracovať jasnejší a komplexnejší vykonávací plán na prípravu vykonávania ustanovení trestného zákona a trestného poriadku; očakáva, že Rumunsko zvýši úsilie o zaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti; tiež očakáva, že Komisia v spolupráci s rumunskou vládou vypracuje rad opatrení na zlepšenie integrity rumunského právneho systému;

52.

konštatuje, že predbežné financovanie sa považuje za nevyhnutné na to, aby príjemcovia mohli začať dohodnuté činnosti;

53.

berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov, že Komisia medzi rokmi 2005 – 2010 výrazne zvýšila používanie predbežného financovania (výročná správa, bod 1.28); je znepokojený tým, že nedochádza k zúčtovaniu predbežného financovania (výročná správa, bod 1.29 a stanovisko Dvora audítorov č. 6/2010, bod 86);

54.

je znepokojený vplyvom predbežného financovania najmä v oblastiach politík vonkajšia pomoc, rozvojová pomoc a rozšírenie a výskum a vnútorné politiky; konštatuje častejšie využívanie predbežného financovania a celkovú mieru chýb v týchto dvoch oblastiach politiky nižšiu ako 2 %; ďalej konštatuje, že Dvor audítorov dospel k záveru, že v predbežnom financovaní sa nevyskytujú závažné chyby, ale v priebežných a konečných platbách sa vyskytli závažné chyby (výročná správa, body 5.35 a 6.48);

55.

domnieva sa, že vyplácaním veľkého objemu predbežných finančných prostriedkov Komisia preberá zvýšené finančné riziko, napríklad v prípade platobnej neschopnosti príjemcov, aj zvýšené riziko, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť, vzhľadom k tomu, že prijímanie výdavkov vykazovaných príjemcami sa odkladá na neskôr;

56.

domnieva sa, že je efektívnejšie nezrovnalostiam predchádzať, ako vykonávať nápravu v prípade neoprávnene vyplatených sumy následne vymáhaním; vyzýva preto Komisiu, aby sa prednostne zamerala na preskúmanie zvýšeného využívania predbežného financovania, ako aj mechanizmov kontroly a auditu:

57.

pripomína, že nesplatené rozpočtové záväzky sú viazané rozpočtové prostriedky, ktoré boli schválené, ale neboli využité (teda vyplatené) a že vyplývajú najmä z viacročných programov (napr. súdržnosť), u ktorých sa záväzky schvaľujú v prvých rokoch programového obdobia, zatiaľ čo súvisiace platby sa vykonávajú postupne počas celého programového obdobia;

58.

konštatuje, že vysoká úroveň nevyplatených záväzkov poukazuje na ťažkosti členských štátov pri využívaní pridelených súm;

59.

konštatuje, že v roku 2010 Dvor audítorov zistil, že sa tieto nesplatené záväzky zvýšili o takmer 10 % na približne 194 000 000 000 EUR (výročná správa, bod 1.43 a graf 1.2), čo pri súčasnom tempe predstavuje takmer tri roky výdavkov;

60.

domnieva sa, že v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013 existuje riziko, že:

61.

vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o výške neuhradených záväzkov jednotlivých členských štátov, ako aj o svojej spolupráci s členskými štátmi na identifikácii rizikových oblastí vo vzťahu k absorpcii a správnosti a na hľadaní ich riešení;

62.

konštatuje, že za rozpočtový rok 2010 predstavoval príspevok Únie na decentralizované agentúry vyše 620 000 000 EUR a na spoločné podniky vyše 500 000 000 EUR; berie na vedomie, že je ťažké nájsť informácie o príspevku Únie pre agentúry; vyzýva Komisiu, aby orgánu udeľujúcemu absolutórium každoročne poskytla konsolidované informácie o celkovom ročnom financovaní jednotlivých agentúr/spoločných podnikov zo všeobecného rozpočtu Únie, ako sú:

63.

očakáva od Komisie, že v tomto období finančnej krízy sa vyhne zvyšovaniu rozpočtov agentúr a že dokonca zváži zníženie príspevku Únie do ich rozpočtov na základe posúdenia svojich priorít;

64.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre šablóny, ktoré by mohli všetky agentúry/spoločné podniky využívať na vypracovanie svojich ročných pracovných programov a výročných správ o činnosti, s cieľom zabezpečiť zmysluplné porovnanie výsledkov oproti plánovaným cieľom;

65.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila podrobný prehľad kritérií a mechanizmov overovania, ktoré sa používajú na zabránenie konfliktom záujmov a tzv. prípadom otáčavých dverí v prípade agentúr/spoločných podnikov;

66.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v členských štátoch pokračuje finančná a rozpočtová kríza; domnieva sa, že táto kríza tiež prináša rôzne typy rizík pre rozpočet Únie v podobe:

67.

pripomína, že v súčasnosti sa šesť členských štátov (Grécko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Portugalsko a Rumunsko) považuje za „členské štáty s ťažkosťami“, pretože sú príjemcami pomoci vo forme pôžičiek v rámci nástroja platobnej bilancie, z európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) alebo z úverového nástroja pre Grécko;

68.

konštatuje, že rozpočet Únie garantuje pôžičky poskytnuté na základe nástroja platobnej bilancie (k 31. decembru 2010 boli poskytnuté pôžičky v sume približne 12 000 000 000 EUR) a z EFSM (k 31. decembru 2010 neboli poskytnuté žiadne pôžičky) (25); ďalej konštatuje, že z nástroja platobnej bilancie možno poskytnúť úvery v maximálnej zostatkovej sume 50 000 000 000 EUR [článok 1 odsek 1 druhý pododsek nariadenia Rady (ES) č. 332/2002 (26)] a zo systému EFSM 60 000 000 000 EUR (27); zdôrazňuje, že celková suma (110 000 000 000 EUR) sa takmer rovná ročnému rozpočtu Únie, keďže celkové platby z rozpočtu Únie v roku 2010 dosiahli takmer 122 000 000 000 EUR (28);

69.

je znepokojený skutočnosťou, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2010 nevenoval dostatočnú pozornosť týmto novým výzvam v Únii; vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že Dvor audítorov dostatočným spôsobom neupozornil na tieto riziká pre rozpočet Únie; zdôrazňuje, že Dvor audítorov musí Európskemu mechanizmu pre stabilitu priznať významnú úlohu v rámci svojej ďalšej práce;

70.

pripomína, že nebol vytvorený žiadny záručný fond, ktorý by chránil rozpočet pred žiadosťami o takéto záruky; vyzýva preto Komisiu, aby zhodnotila, či by prípadne bolo potrebné vytvoriť záručný fond, ktorý by podobne ako Garančný fond pre vonkajšie opatrenia pokrýval prípadné straty, s cieľom chrániť rozpočet Únie;

71.

zdôrazňuje, že k 30. septembru 2011 boli z nástroja EFSM schválené úvery vo výške 48 500 000 000 EUR z celkovej sumy 60 000 000 000 EUR; nabáda Dvor audítorov, aby podal správu o operáciách EFSM a najmä o kontrolných mechanizmoch zriadených do konca roku 2012 Komisiou;

72.

pripomína, že príjmy rozpočtu Únie sú zložené z rôznych zdrojov; opäť zdôrazňuje, že bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy, rozpočet by mal byť financovaný úplne z vlastných zdrojov; konštatuje, že najmä zdroje založené na hrubom národnom dôchodku (HND), ktoré predstavujú 73 % celkových príjmov, sa odvíjajú od vnútroštátnych rozpočtov členských štátov (29);

73.

domnieva sa, že čím bude finančná situácia v niektorých členských štátoch vážnejšia, tým bude pre príslušné členské štáty ťažšie prispievať do rozpočtu Únie; domnieva sa, že sú tým ohrozené príjmy rozpočtu Únie pochádzajúce od tzv. členských štátov s problémami, ktoré môžu byť dokonca nútené k vytváraniu ďalšieho vládneho dlhu na financovanie rozpočtu Únie alebo na spolufinancovanie určitých mechanizmov pomoci z vnútroštátnych rozpočtov;

74.

konštatuje, že zdroje založené na HND členských štátov s problémami predstavujú v rozpočtovom roku 2010 približne 6 % celkových zdrojov z HND (30);

75.

ďalej konštatuje, že miera spolufinancovania bola pre tzv. členské štáty s problémami zvýšená v prípade Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo; očakáva vyššie miery spolufinancovania, ktoré umožnia vyššie investície najmä v členských štátoch s problémami; v tejto súvislosti zdôrazňuje vyššiu zodpovednosť Komisie za kontrolu a dohľad;

76.

kritizuje skutočnosť, že Rada v roku 2010 použila článok 122 ZFEÚ na zriadenie Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), pretože tento článok sa vzťahuje len na prírodné katastrofy, a nie na hospodárske katastrofy; je znepokojený tým, že ENFS neobsahuje prvok demokratickej kontroly zo strany Európskeho parlamentu, ani neudeľuje Dvoru audítorov žiadne práva na audit; ostro kritizuje skutočnosť, že ENFS nemá dokonca ani ustanovenie o vonkajšom audite prostredníctvom verejného orgánu;

77.

berie na vedomie nedávne podpísanie dohody o EMS členskými štátmi; upozorňuje na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. marca 2011 (31), v ktorom varuje pred zriadením stáleho Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) mimo inštitucionálneho rámca Únie, keďže toto rozhodnutie predstavuje problémy pre kontrolný mechanizmus inštitúcií Únie; má tiež obavy, ako niektoré najvyššie kontrolné orgány, že zmluva neobsahuje dostatočné ustanovenia na zaručenie účinného vonkajšieho auditu;

78.

opätovne vyzýva Radu a členské štáty, aby dôkladne zvážili nasledujúce požiadavky týkajúce sa uplatňovania EMS:

79.

vyzýva Radu a členské štáty, aby vymedzili politickú kontrolu Európskeho parlamentu v prípade akéhokoľvek vydania eurodlhopisov vo všeobecnosti, a najmä v súvislosti s trvalým krízovým mechanizmom; zastáva názor, že Európsky parlament by mal byť do mechanizmu zapojený za rovnakých podmienok;

80.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú transparentnosť zohráva pri zabezpečovaní zodpovednosti za použitie verejných prostriedkov a pripomína, že je to jeden z hlavných nástrojov na dosahovanie zákonných a správnych výdavkov; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa všetky platby grantov z fondov Únie zaznamenávali v užívateľsky prístupnej online databáze, pričom treba náležite zohľadniť zákon o ochrane údajov; domnieva sa, že platby z fondov Únie by mali byť výslovne podmienené tým, že príjemcovia akceptujú, že základné údaje vrátane sumy, mena príjemcu a účelu platby sa verejne zaznamenajú;

81.

konštatuje, že súčasný systém v oblasti súdržnosti nezabezpečuje úplnú transparentnosť príjemcov podpory z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu; konštatuje, že v súčasnom rámci Komisia zabezpečuje portál s prístupom k zoznamom príjemcov dostupným na internetových stránkach členských štátov, ktoré sú len v príslušnom jazyku členského štátu a neplnia všeobecné kritériá; očakáva, že budúce nariadenie, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o nástrojoch štrukturálnej politiky [KOM(2011) 615 – 2011/0276 (COD)] zabezpečí, že členské štáty budú poskytovať údaje o konečných príjemcoch prostriedkov z EFRR a Kohézneho fondu, ktoré sa zverejnia na internetovej stránke Komisie v jednom z jej troch pracovných jazykov a budú vychádzať zo súboru spoločných kritérií, aby bolo možné porovnávať ich a zisťovať chyby; vyzýva Komisiu, aby sa inšpirovala výborom vlády USA American Recovery Accountability and Transparency Board a jeho internetovou stránkou www.recovery.gov;

82.

pripomína rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 2010 v spojených veciach C-92/09 Volker and Markus Scheck GbR a C-93/09 Hartmut Eifert, ktorý je relevantný pre oblasť politiky poľnohospodárstvo a prírodné zdroje; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh nového nariadenia, ktoré bude členským štátom ukladať, aby zverejňovali informácie o právnických a fyzických osobách prijímajúcich prostriedky z európskych poľnohospodárskych fondov, a ktoré zohľadnia rozhodnutie Súdneho dvora; domnieva sa, že tieto informácie by mali byť dostupné na internetovej stránke Komisie v jednom z jej troch pracovných jazykov a mali by vychádzať zo súboru spoločných kritérií, aby bolo možné porovnávať ich a zisťovať chyby;

83.

berie na vedomie, že Dvor audítorov plánuje poskytovať Európskemu parlamentu viac informácií o oblastiach politiky poľnohospodárstvo a prírodné zdroje a súdržnosť, energetika a doprava, víta tento zámer, pretože sa tak zvýši transparentnosť a bude možné presnejšie určiť problematické oblasti rozpočtu; domnieva sa, že Komisia, Dvor audítorov, Európsky parlament a ďalšie zúčastnené strany sa budú môcť vďaka lepšej informovanosti lepšie zamerať na oblasti, v ktorých je potrebné zlepšiť správu, a vydávať v týchto oblastiach príslušné odporúčania; chcel by však upozorniť na skutočnosť, že je dôležité zabezpečiť porovnateľnosť údajov medzi jednotlivými rokmi;

84.

víta, že Dvor audítorov v kapitole 1, ako aj v ďalších kapitolách svojej výročnej správy za rok 2010 dôkladnejšie zhodnotil spoľahlivosť vyhlásení vedenia Komisie; pripomína, že vedúci pracovníci potrebujú od Dvora audítorov solídne druhé stanovisko; nabáda Dvor audítorov, aby pokračoval v dôkladnejších analýzach vyhlásení vedenia Komisie a aby o nich podrobne informoval;

85.

berie na vedomie častejšie využívanie predbežného financovania; domnieva sa, že predbežné financovanie je vystavené menšiemu riziku v súvislosti so zákonnosťou a správnosťou ako priebežne a konečné platby, pretože nevyžaduje odôvodňovanie nákladov; vyzýva Dvor audítorov, aby zvážil prispôsobenie svojich audítorských postupov tak, aby zohľadňovali zvýšené využívania predbežného financovania s cieľom poskytovať Európskemu parlamentu ešte užitočnejšie informácie so zameraním na najrizikovejšie operácie;

86.

konštatuje, že Dvor audítorov používa spoločnú metodiku pre kvantifikáciu chýb pri verejnom obstarávaní v dvoch oblastiach politiky: poľnohospodárstvo a prírodné zdroje a súdržnosť, energetika a doprava; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia v týchto dvoch oblastiach uplatňuje rozdielne metodiky, ktoré okrem toho nie sú v súlade s metodikou Dvora audítorov; je znepokojený skutočnosťou, že rôzne prístupy v týchto oblastiach by mohli oslabiť dôveryhodnosť kontrol a auditov výdavkov uskutočňovaných v tejto oblasti; vyzýva preto Komisiu a Dvor audítorov, aby v týchto dvoch oblastiach spoločného riadenia naliehavo zjednotili prístup k chybám pri verejnom obstarávaní a do konca roku 2012 informovali príslušný výbor Európskeho parlamentu o dosiahnutom pokroku;

87.

konštatuje, že člen Komisie z obdobia 2004 – 2009 mal plnú zodpovednosť za rozpočtovú kontrolu v súlade s predchádzajúcou požiadavkou Európskeho parlamentu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rámci súčasnej Komisie boli otázky rozpočtovej kontroly zlúčené s ďalšími povinnosťami (dane a colná únia); navrhuje, aby bol v Komisii na obdobie rokov 2014 – 2019 opätovne vymenovaný komisár pre rozpočtovú kontrolu, ktorý bude zodpovedný za otázky týkajúce sa okrem iného týchto oblastí:

88.

víta novú kapitolu 8 s názvom Rozpočet EÚ a výsledky vo výročnej správe vrátane pripomienok Dvora audítorov k sebahodnoteniu výkonnosti Komisie, ktoré sú súčasťou jej výročných správ o činnosti;

89.

berie na vedomie zistenie Dvora audítorov týkajúce sa kvality podávania správ o výkonnosti Komisiou, ako napríklad:

90.

domnieva sa, že tieto závažné zistenia preukazujú, že sa Európsky parlament nemôže na správy Komisie o výkonnosti spoľahnúť v plnej miere; domnieva sa, že spoľahlivé údaje sú základom dobrého riadenia, tvorby politiky a parlamentného dohľadu; ocenil by, keby Dvor audítorov mohol svoju činnosť v tejto oblasti ďalej rozvinúť s cieľom zahrnúť do nej pravidelnú certifikáciu údajov o výkonnosti predkladaných Komisiou;

91.

domnieva sa, že výkonnosť je rovnako dôležitá ako kritérium zákonnosti a správnosti, a vyzýva Dvor audítorov, aby zvážil, či by do príslušných kapitol svojej výročnej správy mohol zahrnúť nové informácie o výkonnosti v rôznych oblastiach politík;

92.

konštatuje, že ciele, ukazovatele a úlohy uvádzané v plánoch riadenia sa zameriavajú predovšetkým na účinnosť (výročná správa, bod 8.15); žiada Komisiu, aby zlepšila svoje správy o výkonnosti vrátane ukazovateľov hospodárnosti a efektívnosti a aby stanovila vhodné ciele v záujme hodnotenia pokroku pri dosahovaní viacročných cieľov;

93.

ďalej vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vymedzila pre oblasti spoločného riadenia náležité ukazovatele výkonnosti, ktoré sa budú dôsledne využívať, a aby overila, či je predkladanie správ o dosiahnutých výsledkoch členskými štátmi povinné, úplné, správne a verejné;

94.

berie na vedomie opakované stanoviská Dvora audítorov a Komisie, že kvalita systémov riadenia a kontroly sa v jednotlivých členských štátoch a v jednotlivých programoch značne líši;

95.

žiada Komisiu, aby tieto rozdiely v efektívnosti systémov kontroly systematicky odôvodňovala a aby sprístupnila jasné hodnotenia úsilia členských štátov, prípadne ich nedostatočného úsilia o odhaľovanie a nápravu nezrovnalostí s cieľom zabezpečiť, aby členským štátom s riadne fungujúcimi systémami dohľadu a kontroly nehrozilo riziko straty dôvery;

96.

vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotiacu správu podľa článku 318 ZFEÚ v jeho príslušnom výbore a na plenárnej schôdzi v rovnakom čase, v akom sa predkladá výročná správa Dvora audítorov, a vyzýva Dvor audítorov, aby pri tejto príležitosti predložil svoje pripomienky k hodnotiacej správe; zdôrazňuje, že hodnotiaca správa by sa mala zverejniť v čase, ktorý umožní Európskemu parlamentu a Dvoru audítorov zodpovedajúcim spôsobom ju posúdiť;

97.

pripomína, že v súlade s článkom 318 ZFEÚ musí Komisia predložiť hodnotiacu správu o financiách Únie založenú na dosiahnutých výsledkoch; berie na vedomie, že Komisia 17. februára 2012 schválila prvú hodnotiacu správu podľa článku 318 ZFEÚ, ktorá sa týka finančného roka 2010;

98.

ďalej pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení o udelení absolutória Komisii za rozpočtový rok 2009 (35) navrhol, aby:

99.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nebola schopná v plnej miere riešiť tieto návrhy v prvej hodnotiacej správe podľa článku 318 ZFEÚ; poukazuje tiež na to, že prvá hodnotiaca správa je zhrnutím existujúcich hodnotiacich správ v dvoch oblastiach politiky (vzdelávanie a kultúra a výskum); domnieva sa, že rozsah a obsah prvej hodnotiacej správy nezodpovedajú tomu, čo by sa mohlo očakávať od hodnotiacej správy požadovanej ZFEÚ;

100.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozpracovala obsah hodnotiacej správy podľa článku 318 ZFEÚ, a najmä aby určila pridanú hodnotu tejto hodnotiacej správy v porovnaní s bežnými hodnoteniami vykonanými podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách (článok 27) a jeho vykonávacích predpisov [nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 (36), článok 21];

101.

vyjadruje plnú podporu zámeru Komisie „pracovať na tom, aby zabezpečila zvýšenú koordináciu, výmenu informácií a súdržnosť v rámci samotnej Komisie aj voči členským štátom, pokiaľ ide o plánovanie, organizáciu a použitie monitorovania a hodnotenia v budúcom finančnom rámci“ (37);

102.

víta skutočnosť, že Dvor audítorov chce pripomienkovať prvú hodnotiacu správu vypracovanú podľa článku 318 ZFEÚ (38);

103.

opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby prehodnotila inštruktáže a odbornú prípravu poskytovanú zamestnancom, pokiaľ ide o Hlavu II: Práva a povinnosti úradníkov služobného poriadku, aby sa zabezpečilo, že všetci zamestnanci budú riadne oboznámení s jeho podmienkami a najmä s povinnosťami podľa článku 22a služobného poriadku; žiada Komisiu, aby predložila príslušnému výboru Európskeho parlamentu do septembra 2012 správu o svojej činnosti v tejto oblasti;

104.

žiada Komisiu, aby predložila príslušnému výboru Európskeho parlamentu do septembra 2012 správu o svojej činnosti v tejto oblasti a podporovala oznamovanie nesprávnych postupov (whistleblowing) zo strany širokej verejnosti;

105.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oblasti súdržnosť, energetika a doprava vzrástla chybovosť na 7,7 % napriek častejšiemu využívaniu možnosti prerušení termínov platieb; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že v prípade 58 % transakcií ovplyvnených chybami bolo možné niektoré chyby zistiť a opraviť (výročná správa, bod 4.25); je znepokojený tým, že vyjadrenia o stabilnej situácii, pokiaľ ide o miery výskytu chýb, poukazujú na rastúci pocit uspokojenia;

106.

vyzýva Dvor audítorov, aby predložil mieru výskytu chýb za Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky sociálny fond, energetiku a dopravu oddelene a nie súhrnne;

107.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že každý rok je veľký počet chýb spôsobený nedodržiavaním pravidiel verejného obstarávania; je si vedomý širších dôsledkov a domnieva sa, že to môže znamenať, že je ohrozené fungovanie vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v prebiehajúcej reforme verejného obstarávania, v rámci ktorej tieto znepokojujúce výsledky náležite zohľadní, a aby uskutočňovala prísne kroky v nadväznosti na porušovania pravidiel, pretože Dvor audítorov odhalil aj prípady nesprávnej transpozície smerníc Únie vo vnútroštátnych právnych predpisoch o verejnom obstarávaní (výročná správa, bod 4.27);

108.

s veľkým znepokojením konštatuje, že činnosť kontrolných orgánov je efektívna len čiastočne; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že audítorské prístupy kontrolných orgánov sa natoľko líšia, že ich výsledky nie je možné skonsolidovať, a tým dospieť k celkovému stanovisku za každý fond na úrovni členského štátu alebo na úrovni EÚ (výročná správa, bod 4.41); žiada Komisiu, aby zverejnila, ako tieto informácie poskytované kontrolnými orgánmi konsoliduje a ako zabezpečuje konzistentnosť s cieľom poskytovať Európskemu parlamentu vo svojich výročných správach o činnosti spoľahlivé informácie;

109.

vyzýva Dvor audítorov, aby v súlade s článkom 287 ods. 4 druhým pododsekom ZFEÚ vydal stanovisko o nezávislosti vnútroštátnych kontrolných úradov so zreteľom na spoločné riadenie;

110.

žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament, ak bude mať v súlade článkom 73 nariadenia (ES) č. 1083/2006 (39) v úmysle vychádzať zo stanoviska zvoleného kontrolného orgánu, a obmedziť tak vykonávanie vlastných auditov na mieste; vyzýva Dvor audítorov, aby tento postup starostlivo sledoval a aby k nemu vypracoval audit;

111.

vyzýva Dvor audítorov, aby preskúmal možnosť vyriešiť pretrvávajúci problém viacročného plnenia fondov a ročnej platnosti auditov Dvora audítorov; zdôrazňuje, že počas implementačnej fázy býva miera výskytu chýb vyššia ako pri uzatváraní, keď sú výdavky podrobené kontrole na viacerých úrovniach;

112.

uznáva, že Komisia má možnosť (nie však povinnosť) ukladať členským štátom, ktoré nedodržiavajú svoje povinnosti, sankcie a že na tento účel disponuje niekoľkými nástrojmi:

113.

víta vysvetlenie predložené Komisiou (40), pokiaľ ide o rozdiel medzi „významným nedostatkom“ a „závažným nedostatkom“; berie na vedomie, že hodnotenie, ktoré vedie k takémuto vymedzeniu vychádza z usmerňujúceho pokynu COCOF 08/0019/01-EN pri uplatnení kľúčových požiadaviek určených v ňom;

114.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nemá právomoc ukladať sankcie členským štátom alebo regiónom, ktoré opakovane použili prostriedky zo štrukturálnych fondov alebo z Kohézneho fondu nesprávnym spôsobom;

115.

pripomína, že Európsky parlament požadoval systematické uplatňovanie prerušenia alebo pozastavenia platieb bez ohľadu na akékoľvek politické kritériá (uznesenie o udelení absolutória za rok 2009 (41), body 194 až 196);

116.

konštatuje, že Komisia v roku 2010 častejšie využila možnosti prerušenia platieb, pretože GR REGIO prerušilo 49 lehôt pre platbu (pozri výročnú správu o činnosti GR REGIO, s. 42 až 44) a GR EMPL 14 lehôt pre platbu (pozri výročná správa o činnosti GR EMPL, s. 50); ďalej konštatuje, že Komisia v roku 2010 nepozastavila žiadne platby z EFRR ani z Kohézneho fondu, ale že k tomuto kroku pristúpila v prípade šiestich platieb z ESF;

117.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oblasti súdržnosť, a najmä v regionálnej politike, vzrástla miera chýb napriek častejšiemu prerušeniu lehôt pre platbu a napriek skutočnosti, že Komisia odhalila členské štáty a regióny, ktoré sa na chybovosti podieľali najväčšou mierou; pripomína Komisii jej akčný plán na posilnenie jej úlohy dohľadu v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (42); vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala nedostatky v členských štátoch a regiónoch najviac dotknutých vysokou mierou chýb a aby plnila svoju úlohu dohľadu posilňovaním opatrení uvedených v akčnom pláne;

118.

vyzýva Komisiu, aby k obnoveniu vyplácania prostriedkov prikročila iba vtedy, ak sa na základe výsledkov náležitého auditu vykonaného na mieste potvrdí, že nedostatky boli napravené s cieľom zvýšiť účinnosť právomoci ukladať sankcie a predchádzať akémukoľvek riziku príliš rýchleho obnovenia platieb;

119.

konštatuje, že v decembri 2010 GR REGIO obnovilo 24 % prerušených platieb (t. j. 12 zo 49 lehôt pre platby v roku 2010, pričom všetky boli prerušené v októbri 2010 (43)); obáva sa, že obnovením platieb v decembri sa prehlbuje platobná nerovnováha v priebehu celého roka, čím sa zvyšuje riziko výskytu chýb pri riadení platieb a obmedzuje doba, ktorú má Dvor audítorov k dispozícii na vypracovanie auditu týchto platieb; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o tom, v ktorých z týchto 12 prípadov by došlo k strate finančných prostriedkov podľa pravidla n + 2/n + 3, ak by došlo k obnoveniu platieb v roku 2011;

120.

upozorňuje na významný rozdiel medzi finančnými opravami, ktoré vykonávajú členské štáty a ktoré nevedú k čistému zníženiu prostriedkov, a finančnými opravami, ktoré vykonáva Komisia prostredníctvom príkazov na vymáhanie a ktoré majú za následok čisté zníženie prostriedkov; domnieva sa, že finančné korekcie vykonané členským štátom majú tzv. virtuálny charakter so zanedbateľným sankčným efektom; víta lepšie prepracovanie vysvetlivky 6 ročnej účtovnej závierky Európskej únie a vyzýva Komisiu, aby aj naďalej zdokonaľovala poskytované informácie napríklad tým, že bude porovnávať finančné korekcie a spätne získané prostriedky so zodpovedajúcimi sumami platieb;

121.

vyjadruje vážne znepokojenie nad týmito skutočnosťami:

122.

zastáva názor, že účinnosť finančných opráv je vzhľadom k týmto skutočnostiam značne ohrozená; vyjadruje obavy, že možnosť nahrádzať neoprávnené výdavky vytvára tlak na členské štáty, aby predkladali iné projekty, a to aj projekty so spätnou platnosťou, čo by mohlo dokonca viesť k nežiaducemu zvýšeniu rizika pre zákonnosť a správnosť z hľadiska rozpočtu Únie;

123.

vyzýva Komisiu, najmä GR REGIO, aby v plnej miere využívali existujúce sankčné nástroje; domnieva sa však, že legislatívny rámec na obdobie rokov 2007 – 2013 nevytvára dostatočné stimuly na to, aby členské štáty dodržiavali pravidlá, a ani neposkytuje Komisii dostatočne účinné nástroje na to, aby mohla odmeňovať dodržiavanie pravidiel a trestať ich porušovanie;

124.

vyzýva preto Komisiu, aby ju považovala za prioritnú akciu s cieľom podporiť úsilie, ktoré v rámci riadneho legislatívneho postupu vyvíja Európsky parlament v súvislosti s návrhom nariadenia ustanovujúceho spoločné ustanovenia týkajúce sa nástrojov štrukturálnej politiky [KOM(2011) 615 – 2011/0276 (COD)] s cieľom vytvoriť účinné mechanizmy sankcií, aby Komisia mohla v plnej miere prevziať konečnú a celkovú zodpovednosť za plnenie rozpočtu, pričom tieto mechanizmy by mali zahŕňať okrem iného tieto prvky:

125.

víta skutočnosť, že priame platby zahrnuté do integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS), ktoré v roku 2010 predstavovali 77 % celkových výdavkov v rámci SPP, neobsahujú vecné chyby (výročná správa, bod 3.55 a odpoveď Komisie k tomuto bodu);

126.

víta skutočnosť, že Komisii sa podarilo udržať najpravdepodobnejšiu chybovosť na 2,3 % (výročná správa, príloha 3.1), a nabáda Komisiu, aby nepoľavila v úsilí o ďalšie znižovanie miery chybovosti;

127.

pripomína, že integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) musí zabezpečiť, aby sa poľnohospodárom vyplácali správne a sledovateľné platby; konštatuje však, že účinnosť systému IACS je negatívne ovplyvnená nepresnými údajmi v databázach, neúplnými krížovými kontrolami alebo nesprávnymi či neúplnými následnými kontrolami nedostatkov (Výročná správa Dvora audítorov, bod 3.29); vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktualizáciu všetkých databáz a riadnu následnú kontrolu všetkých nedostatkov;

128.

berie na vedomie príklad chýb oprávnenosti, na ktoré upozornil Dvor audítorov v prípade Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) (44) v súvislosti s mechanizmom výmenného obchodu, ktorý používa intervenčné zásoby; ďalej berie na vedomie, že z rozpočtu Únie sa za prepravu 9 894 ton masla v rámci tohto mechanizmu celkovo vyplatilo asi 900 000 EUR (45) ; je veľmi znepokojený tým, či tieto operácie prebiehajú v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia; vyzýva Komisiu, aby prijala nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mechanizmus výmenného obchodu – ak má sa v ňom vôbec pokračovať – bol transparentný a nákladovo efektívny;

129.

konštatuje, že výdavky na rozvoj vidieka (približne 11 483 000 000 EUR (46)) sú mimoriadne náchylné na chyby, pretože z 80 transakcií z kontrolnej vzorky boli v 40 z nich (50 %) odhalené chyby, pričom 21 transakcií (52 %) obsahovalo vyčísliteľné chyby (výročná správa, bod 3.19);

130.

konštatuje, že postup účtovnej závierky sa pri ochrane finančných záujmov rozpočtu Únie ukázal ako všeobecne účinný, pretože vylúčil výdavky, ktoré nie sú vykonávané v súlade s pravidlami Únie;

131.

nabáda Komisiu, aby postup schvaľovania účtovnej závierky ďalej skrátila a súčasne zabezpečila, aby bolo zachované právo členských štátov na obhajobu; vyzýva Komisiu, aby zlepšila väzbu medzi uloženými finančnými opravami a skutočnými sumami neoprávnených platieb; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou a včas jej poskytovali všetky potrebné informácie;

132.

víta, že Dvor audítorov v osobitnej správe č. 8/2011 s názvom Spätné získavanie neoprávnených platieb v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky zistil, že systémy na spätné získavanie prostriedkov a finančnej opravy sa v minulých rokoch zlepšili; znovu opakuje svoje presvedčenie, že prostriedky, ktoré boli neoprávnene vyplatené z poľnohospodárskych fondov, je potrebné v maximálnej výške získať späť od konečných príjemcov, aby sa zabránilo dvojitému zaťaženiu daňových poplatníkov; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia s cieľom obmedziť priestor pre rôzne výklady zo strany členských štátov a pre zavádzanie rozdielnych vnútroštátnych postupov a aby starostlivo kontrolovala systémy jednotlivých členských štátov pre spätné získavanie prostriedkov;

133.

je pevne presvedčený o tom, že trojstranné rokovania zástupcov Dvora audítorov, Komisie a vnútroštátnych orgánov by sa mali rozšíriť na politiku v oblasti poľnohospodárstva a prírodných zdrojov, aby sa podporil harmonizovaný výklad a jednotné uplatňovanie pravidiel pre riadenie a kontrolu výdavkov a aby sa čo najviac zamedzilo nedorozumeniam;

134.

berie na vedomie, že Dvor audítorov dospel k záveru, že systémy dohľadu a kontroly pre oblasť Vonkajšia pomoc, rozvojová pomoc a rozšírenie boli len čiastočne účinné, pokiaľ ide o zabezpečovanie správnosti platieb (výročná správa, bod 5.36);

135.

berie na vedomie odhad Dvora audítorov, podľa ktorého celková najpravdepodobnejšia chybovosť predstavuje 1,7 % (výročná správa, bod 5.13); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v priebežných a konečných platbách bola konštatovaná významná chybovosť, ktorá podľa člena Komisie Andrisa Piebalgsa dosahuje asi 5 % (47) a bola by ešte vyššia, ak by z výpočtu bola vylúčená rozpočtová podpora; ďalej konštatuje, že všetky vyčísliteľné chyby boli odhalené v priebežných a konečných platbách (výročná správa, bod 5.13); vyjadruje poľutovanie nad tým, že kontroly Komisie neodhalili dve tretiny chýb, ktoré boli neskôr objavené v konečných platbách (výročná správa, bod 5.16);

136.

je presvedčený o tom, že celková najpravdepodobnejšia miera chýb sa nachádza pod 2 % prahom významnosti vďaka podielu predbežného financovania a rozpočtovej podpory na celkových prevádzkových výdavkoch; berie na vedomie, že tento podiel vzrástol zo 66 % v rozpočtovom roku 2008 na 75 % v rozpočtovom roku 2010 (48);

137.

pripomína, že predbežné financovanie má odlišný rizikový profil, ktorý sa neprejavuje v audite vyhlásenia o vierohodnosti; domnieva sa, že je účinnejšie nezrovnalostiam predchádzať, ako vykonávať nápravu v prípade neoprávnene vyplatených sumy ex post prostredníctvom vymáhania;

138.

pripomína, že hlavné riziká spojené s rozpočtovou pomocou (konkrétne riziko účinnosti pomoci, ako aj riziko podvodov a korupcie) nie sú uvedené v audite vyhlásenia o vierohodnosti; vyzýva Komisiu, aby tieto riziká prísne monitorovala; domnieva sa však, že sektorová rozpočtová pomoc je účinným opatrením dlhodobého budovania kapacít; vyzýva Komisiu, aby použila rozpočtovú podporu len za prísnych a dobre definovaných podmienok;

139.

víta stanovisko Dvora audítorov, že „Úrad EuropeAid vypracoval komplexnú stratégiu kontrol a naďalej prinášal podstatné vylepšenia koncepcie a realizácie svojich systémov dohľadu a kontroly“ (výročná správa, príloha 5.3);

140.

berie na vedomie, že Dvor audítorov zastáva názor, že „vyhlásenie generálneho riaditeľa a výročná správa o činnosti poskytujú čiastočne verný obraz o finančnom hospodárení, pokiaľ ide o správnosť v prípade ERF a všeobecného rozpočtu Európskej únie“ (výročná správa, bod 5.34, zvýraznenie kurzívou je doplnené);

141.

žiada Komisiu, aby vyzvala úrad EuropeAid, aby čo najskôr dokončil metódu pre výpočet miery výskytu zostatkovej chybovosti po vykonaní všetkých kontrol a aby sa o výsledky podelil s ostatnými generálnymi riaditeľstvami, do ktorých pôsobnosti patria vonkajšie vzťahy, ak má byť vo vyhláseniach vedúcich pracovníkov Komisie týkajúcich sa vonkajšej pomoci, rozvoja a rozšírenia dosiahnuté nevyhnutné zlepšenie;

142.

vyzýva Komisiu, aby umožnila zástupcovi vedúceho delegácie, obyčajne z členského štátu, v ktorom delegácia pôsobí, zastupovať vedúceho delegácie v jeho neprítomnosti vo všetkých veciach okrem plnenia operačných výdavkov spravovaných delegáciou Únie, ktoré môže byť delegované len na zamestnancov Komisie;

143.

berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov uvedené v príklade 5.3 výročnej správy; je veľmi znepokojený „flexibilným výkladom oprávnenosti pri spolufinancovaných akciách“ alebo „konceptuálnym prístupom“ uplatňovaným v prípade organizácií OSN, ktorý so sebou nesie riziko dvojitého financovania tých istých nákladov; domnieva sa, že aj tým sa znižuje chybovosť zistená Dvorom audítorov; ďalej je veľmi znepokojený „rozšírenými kritériami oprávnenosti“ podľa Finančnej a administratívnej rámcovej dohody s agentúrami OSN (FAFA) a rámcových dohôd o partnerstve s realizačnými partnermi Komisie, pretože v sebe tiež skrývajú riziko dvojitého financovania; dôrazne vyzýva Komisiu, aby od oboch postupov upustila; očakáva, že agentúry OSN udelia medzivládnym darcovským organizáciám podobné práva na prístup k správam vnútorného auditu ako v prípade členských štátov OSN; v tejto súvislosti konštatuje, že je potrebný ďalší pokrok s cieľom zlepšiť informovanie o využívaní finančných prostriedkov Únie, a to tak, že sa poskytnú informácie o výsledkoch namiesto informácií o akciách;

144.

víta revidovaný mandát udelený Komisiou poskytujúci rozpočtovú záruku EIB na pokrytie rizika strát z úverov a záruk pre projekty mimo Únie; zdôrazňuje skutočnosť, že záruka Únie poskytnutá EIB nepochybne patrí pod kontrolu Dvora audítorov;

145.

konštatuje, že informácie o zmluvách uzavretých EuropeAid (49) a GR ECHO (50) sa neriadia rovnakým vzorom; vyzýva Komisiu, aby používala spoločný vzor pre databázy obsahujúce zmluvy uzavreté týmito dvoma GR, pričom poskytnuté informácie by mali zahŕňať prinajmenšom: číslo/referenciu zmluvy, názov zmluvy, oblasť/odvetvie akcie, meno a národnosť dodávateľa, krajinu, v ktorej sa akcia uskutočňuje, sumu, typ zmluvy a trvanie (dátum začiatku aj ukončenia);

146.

požaduje od Komisie podrobnú správu o celkových nákladoch na propagáciu rozširovania Únie (spoty v kinách, televízii, na internete a v ďalších médiách), rozdelení nákladov podľa jednotlivých médií a krajín, v ktorých sa spoty uvádzali, a podrobné informácie o spoločnostiach, ktoré ich realizovali, od produkcie až po vysielanie; očakáva tiež správu o všetkých ostatných propagačných aktivitách Komisie v súvislosti s rozširovaním spolu s primerane podrobnou správou a rozpisom nákladov;

147.

pripomína zemetrasenie na Haiti a jeho katastrofické následky; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou úrovňou koordinácie humanitárnej a rozvojovej pomoci (prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom); domnieva sa, že poskytovanie humanitárnej pomoci by sa malo zakladať na stratégii pre jej ukončenie; domnieva sa, že Komisia by mala nasmerovať úsilie a financovanie na obnovu a rozvoj;

148.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou medzi delegáciou Únie a zastúpením ECHO; podporuje posilnenú koordináciu medzi všetkými subjektmi Únie v krajine; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu súdržnosť a doplnkovosť medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou na politickej úrovni, ako aj v praxi;

149.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou udržateľnosťou niektorých projektov a zdôrazňuje, že cieľom projektov by mala byť najmä tvorba pracovných miest a udržateľného rastu, ktoré by haitskému štátu pomohli zvýšiť jeho vlastné príjmy, aby bol menej závislý od zahraničnej pomoci; žiada preto Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla zoznam projektov, ktoré sa na Haiti realizovali v posledných 15 rokoch s podrobným hodnotením ich súčasnej situácie s cieľom určiť, do akej miery sú udržateľné;

150.

upozorňuje na nedostatočnú viditeľnosť pomoci Únie pre Haiti; zastáva názor, že v záujme posilnenia viditeľnosti by sa v propagačných materiáloch mal objavovať aj názov Európskej únie, a nielen jej vlajka a názov Komisie alebo GR ECHO, ktoré sú pre bežného občana Haiti ťažko identifikovateľné;

151.

berie na vedomie, že Dvor audítorov dospel k záveru, že systémy dohľadu a kontroly pre oblasť Výskum a iné vnútorné politiky boli len čiastočne účinné, pokiaľ ide o zabezpečovanie správnosti platieb (výročná správa, bod 6.49);

152.

berie na vedomie osobitný charakteristický rys tejto skupiny politík, ktorým je skutočnosť, že väčšina prevádzkových výdavkov (72 %, výročná správa, tabuľka 6.1) je vyplácaná formou predbežného financovania, ktoré na rozdiel od priebežných a konečných platieb vyžaduje, aby bol splnený len obmedzený počet podmienok, a že toto špecifikum sa pozitívne premieta do celkovej chybovosti;

153.

je znepokojený najmä mierou predbežného financovania programu v oblasti celoživotného vzdelávania, ktorá môže dosiahnuť až 100 % nákladov na projekt vyčlenených v rámci rozpočtu (výročná správa, bod 6.9) a ktorá v roku 2010 predstavovala 93 % všetkých uskutočnených platieb (výročná správa, tabuľka 6.1);

154.

konštatuje, že v priebežných a konečných platbách príjemcom bola zistená významná chybovosť a že Dvor audítorov odhaduje, že najpravdepodobnejšia chybovosť v dôsledku predbežného financovania predstavuje 1,4 % (výročná správa, bod 6.12); ďalej konštatuje, že Dvor audítorov u priebežných a konečných platieb nezverejňuje konkrétnu chybovosť;

155.

konštatuje, že Komisia (51) odhaduje, že pri rámcovom programe 6 dosahuje reprezentatívna miera chybovosti vo viacročnom priemere 3,4 % (nezahŕňa predbežné financovanie) a že pri rámcovom programe 7 sa dočasná reprezentatívna chybovosť pohybuje vo viacročnom priemere mierne nad 4 %; ďalej berie na vedomie, že viacročný priemer zostatkovej chybovosti, čo sú chyby, ktoré zostanú po tom, čo útvary Komisie po auditoch vykonajú opravy a získajú späť vyplatené prostriedky, dosahuje pri rámcovom programe 6 hodnoty 2,4 %, zatiaľ čo v prípade rámcového programu 7 Komisia zatiaľ nemala dostatok času na to, aby mohla posúdiť všetky dôsledky spätne získaných prostriedkov a platieb v rozmedzí niekoľkých rokov;

156.

zdôrazňuje významnú úlohu finančného nástroja s rozdelením rizika vzhľadom na súčasnú finančnú krízu; vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu, ktorá sa prostredníctvom nástroja udeľuje univerzitám a výskumným organizáciám na ich investície do PPP projektov a projektov v oblasti výskumnej infraštruktúry európskeho záujmu so zreteľom na plnenie cieľov inteligentnej verejnej politiky stratégie Európa 2020;

157.

berie na vedomie, že Komisia v snahe uľahčiť spracovanie platieb maximálne zjednodušuje postupy pre kontroly ex ante, takže sa obmedzujú len na administratívne požiadavky a aritmetické kontroly; je znepokojený tým, že dokonca v prípade pochybností o oprávnenosti vykázaných nákladov sa kontroly ex ante vykonávali iba v obmedzenom rozsahu (výročná správa, bod 6.17 a príklad 6.2); trvá na tom, aby sa podnikli kroky na nápravu tejto situácie;

158.

je presvedčený o tom, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi zjednodušením platieb a kontrolou oprávnenosti vykázaných nákladov; vyzýva Komisiu, aby upravila svoju stratégiu pre vykonávanie kontrol ex ante a uplatňovala prístup založený na riziku s cieľom zohľadňovať konkrétne riziká a vyhlásenia o výdavkoch a v prípade vysokého rizika doplniť postupy pre vykonávanie kontrol ex ante o vykonávanie kontrol na mieste;

159.

je veľmi znepokojený skutočnosťou, že audítorské osvedčenia sú stále len čiastočne účinné (výročná správa, bod 6.22); pripomína, že audítorské osvedčenia sú jedným z najdôležitejších prvkov kontrol ex ante vykonávaných Komisiou; vyzýva Komisiu, aby štandardne nadväzovala formálnu komunikáciu s externými audítormi, v rámci ktorej im bude poskytovať spätnú väzbu a žiadať vysvetlenie v prípade nespoľahlivých audítorských osvedčení;

160.

víta skutočnosť, že stratégia následných auditov Komisie sa považuje za účinnú pri odhaľovaní a náprave chýb (výročná správa, bod 6.30); okrem toho víta skutočnosť, že postupy Komisie na vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov sú adekvátne a že Komisia viac využívala nápravné opatrenia, ako je skoré ukončenie kontraktov a ukladanie pokút;

161.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že výpočet miery zostatkových chýb vychádza z predpokladov, ktoré nie vždy v skutočnosti platia, ako je napr. extrapolácia chýb odhalených v jednom vyhlásení o nákladoch do iného vyhlásenia o nákladoch toho istého príjemcu; súhlasí s Dvorom audítorov, že spoľahlivosť výpočtu miery zostatkovej chyby je obmedzená (výročná správa, bod 6.32); domnieva sa, že je tým spochybnená aj spoľahlivosť výhrad uvádzaných generálnymi riaditeľmi, pretože jedným z hlavných ukazovateľov pre rozhodnutie o tom, či sa uvedie výhrada, je miera zostatkovej chyby;

162.

zastáva názor, že prebiehajúca rozpočtová a hospodárska kríza, ktorej čelia mnohé štáty, si od Únie viac ako kedykoľvek predtým vyžaduje, aby maximalizovala efektívnosť a dosah svojej pomoci; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad zisteniami Dvora audítorov vo svojej výročnej správe o plnení rozpočtu na rok 2010, že v roku 2010 boli systémy Komisie pre dohľad a kontrolu v oblasti vonkajšej pomoci a rozvoja opäť len čiastočne účinné pri zabezpečovaní správnosti platieb a že dve tretiny kvantifikovateľných chýb sa vyskytli v konečných platbách, pričom kontroly Komisie tieto chyby neodhalili;

163.

napriek tomu uznáva pokračujúce snahy Komisie zlepšiť koncepciu a implementáciu systémov dohľadu a kontroly a zvýšiť kvalitu údajov zadávaných do systému informácií o riadení (CRIS); víta skutočnosť, že celkovo sa v roku 2010 v platbách v oblasti vonkajšej pomoci a rozvoja nevyskytli závažné chyby, pričom odhadovaná miera chýb je nižšia ako v roku 2009; nabáda Komisiu, aby vypracovala jednotnú metodiku na výpočet miery zostatkových chýb riaditeľstvami pre vonkajšie vzťahy s cieľom ďalej zlepšovať rámec pre externý audit a zachovať čo najprísnejšie štandardy kontroly;

164.

povzbudzuje najmä Komisiu, aby zvýšila kvalitu funkcií kontroly ex ante, monitorovania a vykazovania, dohľadu a auditov založených na riziku v rámci delegácií Únie, kde bolo zistených najviac chýb, posilnila kapacitu operačných a finančných útvarov delegácií, zvýšila dostupné prostriedky pre delegácie na kľúčové monitorovacie činnosti a zosystematizovala rámec pre monitorovanie, čo zahŕňa zavedenie viacročných plánov monitorovania a hodnotenia a posilnenie usmernení pre monitorovanie;

165.

vyzýva Komisiu, aby našla účinné riešenia organizačných výziev spôsobených zlúčením GR DEV a GR AIDCO na konci roka 2010; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, ktorá začala činnosť v decembri 2010, aby bezodkladne dokončili vypracovanie podmienok spolupráce, v ktorých objasnia svoje príslušné úlohy a povinnosti v cykle plánovania a implementácie vonkajšej pomoci, čo zahŕňa aj delegácie;

166.

zastáva názor, že nové nástroje financovania v rámci ďalšieho viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 musia plne odrážať posilnené legislatívne a kontrolné právomoci Európskeho parlamentu na základe Lisabonskej zmluvy a že Európsky parlament musí byť zapojený do procesu plánovania v rovnakom postavení ako Rada;

167.

vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala účinnosť pomoci Únie sektoru základného školstva v subsaharskej Afrike a južnej Ázii (52), najmä stanovením realistických ukazovateľov a cieľov pre účinné sledovanie výsledkov, tým, že zaistí, aby delegácie zaraďovali na udržiavanie dialógu o sektorovej politike s partnerskými vládami a inými darcami pracovníkov s dostatočnými skúsenosťami a služobným zaradením a väčším zameraním sa na kvalitu vzdelávania a schopnosť prijímajúcich vlád vyrovnať sa s nárastom počtu žiakov;

168.

vyjadruje zdesenie nad prípadmi rozsiahlych podvodov odhalenými koncom roka 2010 Globálnym fondom pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii v Mali, Mauretánii, Džibutsku a Zambii, ako aj obavy z možného zneužitia značných súm finančných prostriedkov, napríklad z príspevku EÚ do globálneho fondu na rok 2010; nabáda Komisiu, aby užšie spolupracovala s globálnym fondom pri podpore a monitorovaní jeho intervenčných opatrení na úrovni krajín s cieľom zabrániť opätovnému výskytu takýchto prípadov korupcie a zvýšiť zodpovednosť a účinnosť globálneho fondu;

169.

opakuje svoju výzvu na väčšie zapojenie parlamentov a konzultácie s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi v partnerských krajinách pri zostavovaní a revízii dokumentov o stratégii krajín a viacročných orientačných programov v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI);

170.

konštatuje, že 18 % výdavkov politiky súdržnosti Únie pripadá na zamestnanosť a sociálne veci, pričom veľká väčšina výdavkov v tejto oblasti politiky (94 %) sa uskutočňuje z Európskeho sociálneho fondu (ESF);

171.

preto víta skutočnosť, že pokiaľ ide o prostriedky pridelené ESF, miera plnenia v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov bola na úrovni 100 % (vo výške 10,8 miliardy EUR) a v prípade platobných rozpočtových prostriedkov na úrovni 87,9 % (vo výške 7,1 miliardy EUR); uznáva, že nižšia miera plnenia v prípade platobných rozpočtových prostriedkov je dôsledkom toho, že niektoré záväzky boli prijaté až v poslednom štvrťroku príslušného roku; uznáva úsilie Komisie o zlepšenie finančného hospodárenia;

172.

berie na vedomie odhad Dvora audítorov, že v roku 2010 dosiahla miera chýb týkajúca sa výdavkov v oblasti súdržnosti, energetiky a dopravy 7,7 %; vyjadruje prekvapenie nad konštatovaním Dvora audítorov, že smernice Únie neboli riadne transponované do vnútroštátnych právnych predpisov o verejnom obstarávaní; očakáva preto od Komisie, že zlepší dohľad nad ich transponovaním do vnútroštátneho práva a preskúma prípustnosť projektov, na ktoré sa vynakladajú finančné prostriedky; domnieva sa, že verejné obstarávanie sa týka ESF v menšej miere;

173.

uznáva, že Komisia sa prostredníctvom dvojstranných a viacstranných vzdelávacích kurzov usiluje zabezpečiť, aby členské štáty kontinuálne školili, informovali a usmerňovali príjemcov a vykonávacie orgány a poskytovali im poradenstvo, a to s cieľom znížiť chybovosť platieb; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty to zjavne nie sú schopné zabezpečiť vlastnými prostriedkami;

174.

opakuje svoju požiadavku, aby boli členské štáty povinné predkladať správy o uplatňovaní nástrojov financovania, a podporuje požiadavku Dvora audítorov, aby Komisia pravidelne kontrolovala využívanie prostriedkov z ESF;

175.

pripomína, že sa musí zabezpečiť riadne využívanie finančných prostriedkov členskými štátmi a že medzi efektívne nástroje, ktorými sa to dá dosiahnuť, patrí prerušenie a pozastavenie platieb;

176.

vyjadruje znepokojenie nad veľkým počtom chýb, ktoré zistil Dvor audítorov v súvislosti s nástrojmi finančného inžinierstva;

177.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doteraz iba čiastočne zohľadnila odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa príspevku ESF k boju proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky;

178.

pripomína, že je úlohou Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, ktoré spravuje prostriedky, aby prijalo primerané opatrenia na prevenciu podvodov a korupcie; víta úzku spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF); žiada zabezpečiť, aby prípady podvodov v rámci ESF ďalej vyšetrovali a stíhali aj vnútroštátne súdne orgány;

179.

víta úsilie Komisie o získanie komplexného prehľadu prostredníctvom ročných kontrolných správ audítorských orgánov a súhrnných výročných správ od všetkých členských štátov a považuje za potrebné, aby Komisia rozšírila svoju kontrolnú činnosť tak, aby Európskemu parlamentu poskytovala údaje o pridanej hodnote financovania z prostriedkov Únie;

180.

zdôrazňuje mimoriadne potreby cieľových skupín a navrhovateľov projektov v rámci ESF; navrhuje, aby sa do spolufinancovania projektov zahrnuli aj dobrovoľnícke činnosti v neziskových organizáciách a nepeňažné vklady; žiada o aktuálne údaje o správnych nákladoch ESF u navrhovateľov projektov rozčlenené podľa jednotlivých členských štátov a projektov;

181.

zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii doteraz financoval 21 projektov v celkovej sume 105 miliónov EUR a prostredníctvom transferov je možné mobilizovať rozpočtové prostriedky vo výške do 500 miliónov EUR; víta, že medzi členskými štátmi narastá trend vytvárať a predkladať vhodné projekty v tejto súvislosti; nabáda Komisiu, aby aktívne podporovala členské štáty pri rozvíjaní a predkladaní projektov Európskemu fondu na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom pomáhať pracovníkom nájsť si prácu a rozvíjať nové zručnosti v prípade, že stratili prácu v dôsledku zmien v štruktúre svetového obchodu alebo celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy;

182.

žiada Dvor audítorov, aby preskúmal aj ostatné rozpočtové riadky v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti a zistil, prečo sa disponibilné prostriedky nevyužívajú v plnom rozsahu;

183.

žiada Dvor audítorov, aby predložil miery chybovosti osobitne pre Európsky fond regionálneho rozvoja a ESF, nie na súhrnom základe;

184.

očakáva od Komisie, že vypracuje podrobné hodnotiace správy týkajúce sa pilotných projektov;

185.

s uspokojením berie na vedomie zvýšenie miery plnenia platobných rozpočtových prostriedkov v hlave 12; poukazuje však na nízku mieru plnenia v rozpočtovom riadku 17 02 04, ktorá mala negatívny vplyv na priemernú mieru plnenia v oblasti spotrebiteľskej politiky; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia uplatňovala efektívnejšie mechanizmy na odhad platobných potrieb s cieľom zlepšiť plnenie rozpočtu; víta pokrok, ktorý Komisia dosiahla v tejto súvislosti v roku 2011;

186.

zdôrazňuje potrebu podporovať vzdelávanie spotrebiteľov vo finančnej oblasti s cieľom posilniť ich postavenie vo vzťahu k finančným službám; preto napriek nedostatkom v oblasti plnenia, na ktoré sa už poukázalo, a vzhľadom na nedávny pozitívny vývoj v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje svoju podporu pilotnému projektu Transparentnosť a stabilita finančných trhov, vytvorenému v roku 2010; nabáda Komisiu, aby prijala kroky na určenie najlepších spôsobov, ako vynaložiť vyčlenené prostriedky;

187.

víta iniciatívu Komisie zorganizovať semináre v členských štátoch s cieľom riešiť problémy, s ktorými sa stretávajú vnútroštátne správy pri uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu; domnieva sa, že to bude mať pozitívny vplyv na výsledky ich uplatňovania;

188.

opätovne vyzýva Komisii, aby analyzovala účinnosť súčasných programov financovania pre MSP a aby preskúmala možnosť vytvoriť nové spoločné nástroje financovania;

189.

víta skutočnosť, že Komisia považuje za dôležité podporovať alternatívne mechanizmy riešenia problémov SOLVIT a EU Pilot, a žiada ju, aby v tomto smere zvýšila svoje úsilie; zdôrazňuje, že mechanizmus SOLVIT sa ukázal ako účinný pri riešení problémov týkajúcich sa občanov, ako je uznávanie odborných kvalifikácií a zamestnaneckých práv; pripomína, že podporuje vytvorenie samostatného rozpočtového riadku a vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov na SOLVIT, portál Vaša Európa (Your Europe) a všetky ostatné nástroje, ktoré sa používajú na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu v praxi; víta vylepšený portál Vaša Európa, ktorý ako webový portál s jednotným kontaktným miestom umožňuje prístup k informáciám o právach v rôznych odvetviach, ako aj k asistenčným službám; zastáva názor, že poskytovanie služieb na portáli Vaša Európa by sa malo posilniť a malo by sa viac propagovať medzi občanmi a podnikmi Únie;

190.

víta pokračujúcu finančnú podporu pre sieť európskych spotrebiteľských centier (ECC), ako aj štúdiu, ktorá bola zadaná s cieľom vyhodnotiť jej efektívnosť; žiada Komisiu, aby z tejto štúdie vyvodila závery a prijala opatrenia s cieľom zlepšiť kvalitu ponúkaných služieb, ako aj zabezpečiť stabilné financovanie siete ECC; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o službách, ktoré ponúka sieť ECC; s radosťou víta opatrenia, ktoré Komisia prijala v tejto súvislosti, napr. mediálne kampane či opatrenia na optimalizáciu vyhľadávačov;

191.

žiada Komisiu, aby zvýšila úsilie s cieľom zabezpečiť, aby výkazy účtov členských štátov na účely tradičných vlastných zdrojov boli presné, a zlepšiť dohľad vnútroštátnych colných správ, aby sa predchádzalo chybám v sumách vyzbieraných tradičných vlastných zdrojov, v súlade s odporúčaním Dvora audítorov (bod 2.21); nabáda preto Komisiu, aby vyvinula ďalšie úsilie o zjednodušenie právneho rámca, najmä s cieľom vyriešiť zostávajúce problémy v súvislosti s niektorými kontrolnými systémami;

192.

zdôrazňuje, že zložitosť pravidiel je hlavnou príčinou chýb v kapitole Výskum a iné politiky; žiada Komisiu, aby preskúmala rôzne možnosti, ako zlepšiť rovnováhu medzi zjednodušením a kontrolou s cieľom znížiť administratívne zaťaženie MSP; zdôrazňuje, že pravidlá verejného obstarávania sú zložité, a preto odporúča, aby sa zjednodušili s cieľom znížiť celkový výskyt chýb;

193.

vyjadruje znepokojenie nad iba čiastočnou účinnosťou systémov Komisie v oblasti dohľadu a kontroly; upozorňuje, že niektoré chyby, ktoré zistil Dvor audítorov, Komisia neodhalila, preto zdôrazňuje nutnosť vyvinúť úsilie na zlepšenie súčasných kontrolných systémov;

194.

uznáva snahu, ktorú vyvinula Komisia pri uplatňovaní modernizovaného Colného kódexu; konštatuje omeškania v tomto procese a naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila realistickejší termín;

195.

opätovne žiada Komisiu, aby každoročne predložila Európskemu parlamentu a Rade podrobnejší opis výdavkov v každom rozpočtovom riadku v porovnaní s poznámkami k príslušnému riadku;

196.

napriek oprávnenej kritike Dvora audítorov (53) sa domnieva, že Záručný fond pre MSP je kľúčovým finančným nástrojom na ďalšie zvýšenie potenciálu remeselných podnikov a maloobchodných predajní; nabáda Komisiu, aby maximalizovala pridanú hodnotu Záručného fondu pre MSP a ďalej podporovala inováciu a podnikanie v Únii na svetovej úrovni;

197.

poukazuje na osobitnú správu Dvora audítorov č. 13/2011 o tom, či kontrola colného režimu 42 zabraňuje únikom dane z pridanej hodnoty (DPH) a odhaľuje ich; s cieľom zabrániť významným stratám vo vnútroštátnych rozpočtoch v dôsledku únikov DPH vyzýva Komisiu, aby ďalej menila regulačný rámec Únie; okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby colné orgány jednotne riadili oslobodenie od DPH, vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzájomnú spoluprácu a efektívnejšie si vymieňali informácie;

198.

pripomína zodpovednosť členských štátov podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ich povinnosť posilniť kontrolné systémy v súvislosti s overovaním zo strany riadenia pred predložením schválenia výdavkov Komisii a s usmerneniami, ktoré Komisia vydá o ročných zhrnutiach a ktoré sú významným zdrojom istoty;

199.

odvolávajúc sa na oznámenie s názvom Rozpočet na stratégiu Európa 2020 vyzýva Komisiu, aby naďalej spolupracovala s Európskym parlamentom a Radou a aby zabezpečila, že v budúcich programovacích činnostiach Únie sa budú dodržiavať zásady zjednodušenia, riadneho finančného hospodárenia a zodpovednosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zamerali na konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené (SMART) ciele, ktoré budú v súlade s plánovaním výdavkových programov Únie, a aby brali do úvahy prípadné riziká pri vykonávaní;

200.

konštatuje, že v rámci rozpočtu na rok 2010, ktorý bol prijatý s konečnou platnosťou a potom zmenený v priebehu rozpočtového roka, sa osobitne na politiky v oblasti činnosti Výboru pre dopravu a cestovný ruch vyčlenila celková suma 2 640 819 360 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 1 895 014 386 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch; ďalej konštatuje, že z týchto súm:

201.

berie na vedomie skutočnosť, že pri skúmaní plnenia rozpočtu na rozpočtový rok 2010 sa Dvor audítorov rozhodol sústrediť skôr na politiku súdržnosti a energetickú politiku než na dopravnú politiku;

202.

víta vysokú mieru využitia viazaných rozpočtových prostriedkov určených na projekty TEN-T; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že z národných rozpočtov sa sprístupnia primerané finančné prostriedky, ktoré náležite doplnia tento záväzok Únie; pripomína, že Európsky parlament podporoval vyššiu úroveň financovania z prostriedkov Únie; nabáda členské štáty, aby v rámci cezhraničných projektov týkajúcich sa základnej siete vyvinuli maximálne úsilie o uzavretie vyvážených finančných dohôd zodpovedajúcich ambíciám, ktoré prejavila Únia;

203.

žiada Komisiu, aby každoročne predkladala zoznamy projektov v oblasti cestovného ruchu a infraštruktúry dopravy, ktoré sú spolufinancované z Kohézneho fondu a regionálnych fondov, ako je to už v prípade finančných prostriedkov určených na TEN-T, a aby následne umožnila ďalším inštitúciám a daňovým poplatníkom získať ľahko dostupným a transparentným spôsobom informácie o spolufinancovaní poskytovanom Úniou;

204.

víta prieskum, ktorý vykonalo v roku 2010 GR pre mobilitu a dopravu (MOVE) v polovici trvania prioritných projektov v rámci viacročného programu TEN-T na obdobie rokov 2007 – 2013 s cieľom posúdiť pokrok, ktorý sa dosiahol pri budovaní siete; domnieva sa, že tento prieskum stanovil zásadu závislosti plánovaného financovania od konkrétneho pokroku pri realizácii projektov s cieľom optimalizovať využívanie dostupných finančných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby rozšírila tento prieskum založený na dosiahnutých výsledkoch na iné generálne riaditeľstvá a politiky Únie, a žiada ostatné výbory Európskeho parlamentu, aby sa pripojili k tejto požiadavke;

205.

víta návrhy Komisie týkajúce sa TEN-T a s nimi súvisiaci finančný nástroj s názvom Nástroj na prepojenie Európy, zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu lepšieho použitia finančných prostriedkov a podporuje svoje rozpočtové záväzky, ktoré zodpovedajú cieľom nového návrhu; podporuje rozvoj inovatívnych zdrojov financovania v záujme včasného dokončenia projektov v oblasti európskej dopravnej infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutne dlhodobé a nákladné;

206.

víta iniciatívu týkajúcu sa projektových dlhopisov a žiada Komisiu, aby monitorovala účinnosť tohto nového nástroja a jeho multiplikačných efektov; plne schvaľuje návrh vyčleniť z Kohézneho fondu 10 000 000 000 EUR na infraštruktúru súvisiacu s dopravou v rámci Nástroja na prepojenie Európy s cieľom zvýšiť účinnosť a pridanú hodnotu štrukturálnych politík a politiky súdržnosti; požaduje zlepšenie systémov riadenia a kontroly využívania finančných prostriedkov z Kohézneho fondu s cieľom zaistiť správne a efektívne čerpanie týchto prostriedkov;

207.

vyjadruje poľutovanie nad nízkou mierou využitia platobných rozpočtových prostriedkov určených na bezpečnosť dopravy (65 %); berie na vedomie skutočnosť, že výška prostriedkov, ktorá sa uvádza v rozpočte na rok 2010, zodpovedá sume, ktorú navrhla Komisia v predbežnom návrhu rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné vysvetlenie nedostatočného využívania týchto prostriedkov a aby uviedla opatrenia, ktoré prijme s cieľom zabezpečiť, aby sa tento problém v budúcnosti nezopakoval;

208.

víta vyššiu mieru využívania platobných rozpočtových prostriedkov vyčlenených na bezpečnosť dopravy a práva cestujúcich a na program Marco Polo II; konštatuje však, že 14 % prostriedkov na tento program bolo presunutých do iných rozpočtových riadkov; konštatuje, že časť rozpočtových prostriedkov z rozpočtového riadka určeného na program SESAR bola tiež presunutá, a pripomína význam tohto programu pre posilnenie priemyselnej politiky Únie;

209.

priaznivo hodnotí mieru využitia platobných rozpočtových prostriedkov na programy EGNOS a GALILEO, ktorá si zachovala vzostupný trend zaznamenaný v roku 2009; zdôrazňuje význam investícií do tohto odvetvia, ktoré majú vplyv na všetky politiky Únie, a najmä na odvetvie logistiky, udržateľnej dopravy a bezpečnosti dopravy; víta úspešné vypustenie prvých dvoch funkčných družíc systému GALILEO, ku ktorému došlo 21. októbra 2011 a ktoré predstavuje zásadný krok na ceste k úspešnému vykonávaniu týchto dvoch programov; požaduje zaručenie primeraného financovania, rozvoja, vykonávania a životaschopnosti inovatívnych aplikácií a služieb v oblasti dopravy podporovaných týmito programami s cieľom maximálne využiť potenciál týchto programov;

210.

berie na vedomie osobitnú správu s názvom Boli projekty v oblasti cestovného ruchu spolufinancované z EFRR účinné?, v ktorej sa uvádza, že cestovný ruch je najväčším odvetvím služieb v Únii; víta záver Dvora audítorov, podľa ktorého sa vo väčšine projektov dosiahli výsledky vo viacerých úrovniach, či už ide o vytvorenie alebo udržanie pracovných miest či vytvorenie kapacít alebo zabezpečenie aktivity v oblasti cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaniami Dvora audítorov, pokiaľ ide o riadenie a kontrolu finančných prostriedkov z EFRR určených na projekty v oblasti cestovného ruchu, a využila ustanovenia Lisabonskej zmluvy na predloženie viacročného programu pre oblasť cestovného ruchu vrátane rozpočtových položiek, na ktoré sa vyčlenia primerané finančné zdroje;

211.

s uspokojením konštatuje, že Európsky dvor audítorov usúdil, že účtovná závierka Výkonnej agentúry pre transeurópsku dopravnú sieť je vo všetkých významných aspektoch zákonná a správna; vyjadruje znepokojenie nad podielom prenesených viazaných rozpočtových prostriedkov (14,5 %); vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné vysvetlenie dôvodov prenesenia týchto viazaných rozpočtových prostriedkov;

212.

žiada, aby bola ku každému ročnému rozpočtu pripojená správa o nevyčerpaných rozpočtových prostriedkoch prenesených z predchádzajúcich rokov, v ktorej bude vysvetlené, prečo tieto rozpočtové prostriedky neboli použité a ako a kedy sa použijú;

213.

vyjadruje poľutovanie nad poklesom miery plnenia záväzkov rozpočtu na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (94,8 % v roku 2010 v porovnaní so 97,7 % v roku 2009) a nad miernym poklesom miery plnenia platieb (88,7 % v roku 2010 v porovnaní s 89,6 % v roku 2009);

214.

víta skutočnosť, že sa dosiahol výrazný pokrok v znižovaní miery rušenia platieb (z 8,5 % v roku 2009 na 2,8 % v roku 2010); vyjadruje poľutovanie nad zvýšením miery prenesených rozpočtových prostriedkov (z 1,9 % v roku 2009 na 8,5 % v roku 2010), najmä v dôsledku prenosov vo Fonde pre vonkajšie hranice, v Európskom fonde pre návrat a v Schengenskom informačnom systéme druhej generácie (SIS II); nabáda Komisiu, aby znížila mieru prenosov platieb v rozpočte na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

215.

víta vysoké miery plnenia v prípade troch zo štyroch fondov na program Solidarita a riadenie migračných tokov; berie na vedomie odôvodnenie Komisie týkajúce sa nižšej miery plnenia v prípade Fondu pre vonkajšie hranice, podľa ktorého ročné programy piatich krajín, ktoré sa v roku 2010 na tomto fonde prvýkrát podieľali, neboli v roku 2010 prijaté;

216.

víta úsilie o ďalšie zjednodušenie postupov a zlepšenie dostupnosti, pokiaľ ide o programy v oblasti vzdelávania a kultúry, a konštatuje, že v roku 2010 mala Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA – Education, Audiovisual and Culture Executive Agency) k dispozícii elektronické formuláre pre väčšinu činností a programov, najmä pre akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania, program Kultúra a program Európa pre občanov; vyjadruje potešenie nad širokým využívaním jednorazových platieb a rozhodnutí o grante; zdôrazňuje význam správnej rovnováhy medzi flexibilnými postupmi a potrebnými kontrolami;

217.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že národné agentúry v plnej miere nevykonávali primárne kontroly, pokiaľ ide o akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania, čo vyústilo do nedostatočného čerpania finančných prostriedkov na tento program, a to z dôvodu nekonzistentnosti oznamovaných údajov a nedostatočného včasného vykonávania minimálneho množstva kontrol; vyzýva Komisiu, aby naďalej vynakladala úsilie na zabezpečenie toho, aby sa všetky národné agentúry ujali svojich povinností;

218.

s uspokojením konštatuje, že Komisia zlepšila svoje systémy kontroly a že v oblasti politiky kultúry a vzdelávania ako súčasti skupiny politík Výskum a iné vnútorné politiky nedošlo k žiadnym závažným chybám;

219.

vyjadruje potešenie nad značným zlepšením, ktoré sa dosiahlo v oblasti omeškávania platieb, a s uspokojením konštatuje, že agentúra EACEA uskutočnila 94 % svojich platieb v stanovených časových lehotách; pripomína, že každé omeškanie platieb má priamy vplyv na práva príjemcov, a to najmä malých a stredných podnikov, a tým aj na úspech programov; pripomína však, že hlavná časť grantu by mala byť vyplatená čo najskôr a v každom prípade počas grantového obdobia, aby sa nezvýšila závislosť organizácie na schválení úverov bankami, keďže EACEA nepovažuje úroky za oprávnené náklady;

220.

berie na vedomie, že Komisia uverejnila výzvu na predkladanie ponúk v oblasti celoeurópskej televíznej siete, ako sa plánovalo v rozpočtoch na roky 2009 a 2010; vyjadruje preto veľké znepokojenie nad tým, že Komisia v roku 2010 rozhodla o skončení projektu a presmerovaní finančných prostriedkov inam, a to bez súhlasu Európskeho parlamentu a Rady; požaduje zverejnenie všetkých zmlúv a odporúčaní týkajúcich sa televíznej siete a hodnotení, ktoré uskutočnila výberová komisia;

221.

považuje celkové miery plnenia v rozpočtových riadkoch v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín za uspokojivé; v tejto súvislosti pripomína, že len 0,76 % rozpočtu Únie je určených na nástroje politiky, ktoré spadajú do zodpovednosti Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín;

222.

zdôrazňuje, že celková miera plnenia v oblasti životného prostredia a klímy dosiahla úroveň 99,26 %; okrem toho konštatuje, že plnenie v platobných rozpočtových prostriedkoch bolo na úrovni 84,1 %;

223.

víta dosiahnutie plnenia operačného rozpočtu programu LIFE + na úrovni 99,4 %; konštatuje, že v roku 2010 bolo na granty na projekty vyčlenených 240 000 000 EUR, na operačné činnosti MVO 9 300 000 EUR, suma 42 500 000 EUR bola použitá na opatrenia zamerané na podporu úlohy Komisie týkajúcej sa iniciácie a monitorovania rozvoja politiky a právnych predpisov a suma 14 500 000 EUR na administratívnu podporu;

224.

upozorňuje na zmeny v predbežnom a konečnom rozdelení prostriedkov na program LIFE + podľa členských štátov, ako aj na rozdiely v počte návrhov prijatých z rôznych členských štátov; podporuje ďalšie úsilie Komisie s cieľom každoročne poskytovať odbornú prípravu orgánom členských štátov a organizovať semináre v každom členskom štáte, a tak poskytnúť všeobecné informácie o cieľoch programu LIFE + a o tom, ako pripraviť úspešný návrh;

225.

uznáva, že neexistuje právny základ pre plnenie akčného programu EÚ na boj proti zmene klímy; víta presun celej sumy 15 000 000 EUR na finančný nástroj v rámci iniciatívy na financovanie udržateľnej energetiky na účely vývoja vhodných nástrojov financovania s cieľom poskytnúť významný stimul pre projekty v oblasti energetickej efektívnosti a projekty na využitie obnoviteľných zdrojov energie;

226.

berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov týkajúce sa auditov ex post, ktoré Komisia uskutočňovala podľa kritérií založených na riziku od roku 2006; víta skutočnosť, že GR ENV sa v roku 2011 rozhodlo zmeniť svoju metodiku výberu vzoriek s cieľom získať výsledky založené aj na náhodne vybranej vzorke, ktorá by sa dala ľahšie zovšeobecniť na projekt ako celok;

227.

víta akčný plán, ktorý navrhlo GR CLIMA s cieľom zlepšiť opatrenia v oblasti národnej bezpečnosti, čo sa považovalo za potrebné po zistení závažného bezpečnostného nedostatku v národných registroch systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS);

228.

konštatuje, že v rámci rozpočtu na rok 2010 sa realizovalo sedem pilotných projektov a jedna prípravná akcia;

229.

upozorňuje na skutočnosť, že miera plnenia príspevkov na medzinárodné aktivity v oblasti životného prostredia, ktoré majú pokryť povinné a dobrovoľné príspevky na medzinárodné dohovory, protokoly a dohody, podlieha zmenám vo výmenných kurzoch, keďže väčšina príspevkov sa platí v amerických dolároch;

230.

víta mieru plnenia viazaných rozpočtových prostriedkov v oblasti verejného zdravia na úrovni 99,7 % (bez rozpočtových prostriedkov určených pre Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európsku agentúru pre lieky); berie na vedomie plnenie viazaných rozpočtových prostriedkov v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a rastlín na úrovni 95,3 %;

231.

zdôrazňuje význam programu pre verejné zdravie; preto víta uspokojivú mieru plnenia viazaných rozpočtových prostriedkov na úrovni takmer 100 %; je si vedomý nižšej miery plnenia platobných rozpočtových prostriedkov (na úrovni 95,1 %) z dôvodu oneskorených žiadostí o platby zo strany prijímateľov grantov alebo predĺženia zmluvných dohôd;

232.

zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať vo zvyšovaní informovanosti verejnosti o škodlivých účinkoch konzumácie tabaku; považuje za úspech vyčerpanie všetkých prostriedkov na kampaň HELP, ktoré boli k dispozícii na rok 2010;

233.

berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov týkajúce sa Výkonnej agentúry pre zdravie a spotrebiteľov, ktorá je administratívnym subjektom Komisie; žiada výkonnú agentúru, aby výrazne znížila objem prenesených prostriedkov tým, že zreviduje svoje nástroje na rozpočtové plánovanie a vykazovanie s cieľom dodržať zásadu ročnej platnosti rozpočtu Únie; berie tiež na vedomie výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch uskutočnených v roku 2010 a vyzýva výkonnú agentúru, aby sa v spolupráci so svojim partnerským GR zamerala na otázky uvedené v správe, ako je napríklad riadenie a architektúra IT;

234.

berie na vedomie plnenie na úrovni 95,3 % v rozpočtovej kapitole 17 04 Bezpečnosť potravín a krmív, zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat a zdravie rastlín; berie na vedomie skutočnosť, že úplné plnenie nebolo možné z dôvodu nízkeho počtu výskytu chorôb zvierat, čo spôsobilo, že prostriedky z pohotovostných fondov sa nespotrebovali v očakávanej plnej výške, a nevznikla ani potreba nákupu vakcín pre núdzové stavy;

235.

berie na vedomie, že pokiaľ ide o opatrenia na eradikáciu, konečné žiadosti o preplatenie nákladov predložené členskými štátmi boli často nižšie, než pôvodný odhad; berie tiež na vedomie, že z dôvodu prechádzajúcich vyšších mier výskytu chýb bolo potrebných viac auditov, čo tiež zdržuje plnenie platieb v tejto oblasti;

236.

vyjadruje poľutovanie nad nízkou úrovňou plnenia platobných rozpočtových prostriedkov na opatrenia týkajúce sa zdravia rastlín z dôvodu oneskorení členských štátov pri predkladaní požadovaných dokumentov alebo z dôvodu neúplnosti dokumentácie; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zlepšili postupy;

237.

konštatuje, že väčšina nevyčísliteľných chýb zistených Dvorom audítorov sa týka nedostatkov v postupoch verejného obstarávania a v predlžovaní zmlúv; opakuje – rovnako ako v rámci predchádzajúcich postupov udeľovania absolutória – svoje obavy, pokiaľ ide o značnú náchylnosť týchto dvoch oblastí na podvody a zlé hospodárenie;

238.

berie na vedomie skutočnosť, že systémy dohľadu a kontroly pre politiky v oblasti vonkajších činností, rozvoja a rozšírenia sa považujú iba za čiastočne účinné, a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prijali a zaviedli všetky potrebné opatrenia na zlepšenie správnosti platieb;

239.

pripomína, že hlavné riziká spojené s podporou z rozpočtu (konkrétne riziko spojené s mierou efektivity pomoci a podvodmi a korupciou) sa neuvádzajú v audite týkajúcom sa vyhlásenia o vierohodnosti; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala tieto riziká;

240.

domnieva sa, že Komisia by okrem požadovaného úsilia o zlepšenie správnosti platieb mala v prípade všetkých opatrení vykonávať systematické hodnotenia z hľadiska pomeru nákladov a prínosov, ako to odporúča Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe (54); trvá na tom, aby Európsky parlament ako jedna zo zložiek rozpočtového orgánu bol informovaný o výsledkoch takýchto hodnotení vrátane výsledkov hodnotení týkajúcich sa činností SZBP;

241.

zdôrazňuje však, že pomer nákladov a prínosov nemožno vždy považovať za dostatočné kritérium na posúdenie vhodnosti pomoci Únie v tretej krajine; vyjadruje v skutočnosti presvedčenie, že účinnosť pomoci treba systematicky hodnotiť v súvislosti s plnením cieľov zahraničnej politiky Únie a mala by zahŕňať ďalšie kritériá, ako sú napríklad strategické záujmy Únie, potreba prítomnosti Únie priamo na mieste alebo realizácia projektov a opatrení posilňujúcich hodnoty a základné princípy Únie, ktoré treba tiež zohľadniť;

242.

súhlasí s názorom Dvora audítorov, že v niektorých prípadoch by sa pomoc Únie v mnohých oblastiach mohla optimalizovať prostredníctvom lepšej koordinácie s členskými štátmi, ktorých vonkajšia činnosť by sa nemala považovať za konkurenčnú, ale skôr za doplnkovú; požaduje preto väčšie úsilie, pokiaľ ide o koordináciu darcov v rámci Únie s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

243.

konštatuje, že plnenie rozpočtu v oblasti regionálnej politiky bolo dobré, pričom bolo vyplatených 30 557 000 000 EUR, a väčšina platieb v roku 2010 sa týkala najmä a po prvýkrát vykonávania programov v rokoch 2007 až 2013 (25 550 000 000 EUR priebežných platieb v porovnaní s 9 420 000 000 EUR v roku 2009);

244.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že regionálna politika bola súčasťou skupiny náchylnej na chybovosť v rámci výdavkov Únie na politické oblasti, pričom v 49 % z 243 platieb podrobených auditu Dvora audítorov sa vyskytovali chyby; konštatuje však, že len časť chýb bude mať finančný dosah a že 49 % miera výskytu chýb je nižšia ako v období rokov 2000 – 2006; zdôrazňuje, že chybovosť sa v porovnaní s chybovosťou zistenou v programovom období 2000 – 2006 znížila; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci zdieľaného hospodárenia zabezpečili dosiahnutie trendu neustáleho znižovania chybovosti;

245.

pripomína, že chyba nastáva, keď sa operácia neuskutoční v súlade s právnymi a regulačnými ustanoveniami, v dôsledku čoho je deklarovaný (a preplatený) výdavok nesprávny; poznamenáva tiež, že chyba nevyhnutne neznamená, že prostriedky zmizli, stratili sa, boli premrhané alebo že bol spáchaný podvod;

246.

konštatuje, že nedodržiavanie pravidiel verejného obstarávania a pravidiel oprávnenosti tvorí veľkú časť odhadovanej miery výskytu chýb (31 % v prípade pravidiel verejného obstarávania a 43 % v prípade pravidiel oprávnenosti); v tejto súvislosti berie na vedomie odporúčanie Dvora audítorov určiť oblasti, v ktorých treba pokračovať v zjednodušovaní; požaduje preto analýzu toho, či by sa technická pomoc mala zintenzívniť, a v každom prípade, či je potrebné zabezpečiť zachovanie plnej prevádzkovej spôsobilosti na finančný dohľad; zdôrazňuje, že Komisia musí zjednodušiť pravidlá s cieľom zabezpečiť postupy, ktoré budú jednoduchšie pre užívateľov, a neodrádzať možných príjemcov od účasti na projektoch; vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne ustanovenia, ktoré veľmi často prispievajú k administratívnej záťaži, ktorú predpisy Únie nevyžadujú; domnieva sa preto, že treba vynaložiť dôsledné úsilie o ďalšie znižovanie tejto chybovosti;

247.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami pri uplatňovaní nástrojov finančného inžinierstva, najmä v súvislosti s nedodržiavaním regulačných požiadaviek pri poskytovaní príspevkov z operačných programov fondom, ktoré uplatňujú tieto nástroje, ako aj nad nedostatočným plnením platných požiadaviek na predkladanie správ a overovanie; konštatuje, že potenciál nástrojov finančného inžinierstva by sa mal ďalej rozvíjať, aby sa umožnil rozvoj kvalitných strategických projektov a účasť súkromných subjektov, najmä MSP, ako aj kapitálu na projektoch Únie; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá týkajúce sa týchto nástrojov, keďže ich súčasná zložitosť obmedzuje ich využitie; odporúča hlbšiu analýzu s cieľom zistiť skutočné účinky týchto nástrojov a usmernení na plnenie; vyzýva členské štáty, aby si plnili svoje povinnosti, pokiaľ ide o podávanie správ;

248.

konštatuje, že v prípade veľkého počtu transakcií, pri ktorých sa vyskytli chyby, mali orgány členských štátov dostatočné informácie na to, aby ich mohli zistiť a prijať nápravné opatrenie pred certifikáciou; vyzýva Komisiu, aby posilnila pomoc riadiacim orgánom vzhľadom na skutočnosť, že k väčšine chýb dochádza na prvej úrovni kontroly, a to prostredníctvom cielených seminárov, usmernení, rozširovania najlepších postupov a školení úradníkov zodpovedných za riadenie; poznamenáva, že by sa malo zaviesť nepretržité monitorovanie skutočného prenosu vzdelávacích opatrení zameraných na riadiace orgány, aby sa overilo, či sa poznatky skutočne odovzdávajú ďalej, pričom sa treba osobitne zamerať na miestnu úroveň; požaduje vytvorenie nápravných mechanizmov vrátane uplatnenia sankcií v prípadoch zjavnej nedbanlivosti;

249.

víta vysvetlenie Komisie, ktorá po prvýkrát uvádza, že veľká väčšina chýb je sústredená len v troch členských štátoch a len v niekoľkých operačných programoch;

250.

pripomína Dvoru audítorov a Komisii, že podľa článku 8 ZFEÚ predstavuje podpora rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami základnú zásadu Európskej únie vo všetkých jej činnostiach; preto vyzýva Dvor audítorov, aby posúdil plnenie rozpočtu z rodového hľadiska v oblastiach, kde to je možné;

251.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročná správa neobsahuje žiadnu pripomienku Dvora audítorov ani žiadne odpovede Komisie, pokiaľ ide o výdavky v oblasti rodovej rovnosti;

252.

zdôrazňuje, že audit rozpočtu, ktorý by zahŕňal rodové hľadisko, je nevyhnutným predpokladom prípravy rozpočtu s rodovým rozmerom, keďže môže odhaliť účinky výdavkov na rodovú rovnosť a najmä to, či tieto výdavky prinášajú rovnaký úžitok mužom i ženám a či treba rozpočet upraviť tak, aby lepšie spĺňal odlišné potreby mužov a žien;

253.

upozorňuje na skutočnosť, že zabezpečenie efektívnej ochrany finančných záujmov Únie súvisí s makrofinančnou pomocou; považuje za potrebné, aby Komisia zabezpečila náležité kontroly a aby Dvor audítorov zaistil príslušné audity vo vzťahu k tomuto nástroju;

254.

zdôrazňuje, že v nadväznosti na stratégiu Pomoc obchodu sa musia prostriedky Únie používať účinne a v súlade s platnými pravidlami a právnymi predpismi, aby sa zabezpečila lepšia integrácia príjemcov do svetového systému obchodovania založeného na pravidlách a aby sa podporilo odstránenie chudoby;

255.

zdôrazňuje, že by sa mali podporovať obchodné centrá Únie v Číne, Thajsku a Indii; zároveň sa domnieva, že treba zaviesť dostatočné kontroly s cieľom zaručiť dobré a účinné fungovanie týchto centier;

256.

berie na vedomie oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov o účtovnej závierke Európskej únie za rozpočtový rok 2010 (55), ako aj výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rok 2010 (56); zdôrazňuje, že tieto dve správy obsahujú málo pripomienok týkajúcich sa námorných záležitostí a rybného hospodárstva;

257.

vyjadruje poďakovanie GR MARE za poskytnutie dodatočných dokumentov a považuje celkové miery plnenia v rozpočtových riadkoch v oblasti námorných záležitostí a rybného hospodárstva za rok 2010 za uspokojivé;

258.

zdôrazňuje, že vo viazaných rozpočtových prostriedkoch dosiahla celková miera plnenia 97,2 % a v platobných rozpočtových prostriedkoch 79,23 %; konštatuje však, že miera plnenia v kapitole 11 02 (Trhy rybného hospodárstva) bola veľmi nízka, a berie na vedomie vysvetlenia, ktoré poskytla Komisia, týkajúce sa osobitne vykonávania programov v oblasti rybného hospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov;

259.

s uspokojením berie na vedomie plány GR MARE zlepšiť vynakladanie dostupných rozpočtových prostriedkov na akcie spolufinancované s členskými štátmi a vyzýva príslušné útvary Komisie, aby pokračovali v tomto trende;

260.

berie na vedomie úsilie GR MARE v oblasti vnútorného auditu a požaduje, aby Komisia aj naďalej čo najefektívnejšie a najrýchlejšie riešila všetky projekty a spisy;

261.

berie na vedomie ponechanie rezervy GR MARE na systémy riadenia a kontroly týkajúce sa operačných programov v rámci Finančného nástroja na usmerňovanie rybného hospodárstva (FIFG) v Nemecku – spracovateľský závod; berie na vedomie, že ide o dlhodobý a náročný program, ktorý sa začal ešte v roku 2001, a vyzýva Komisiu, aby ho urýchlene dokončila a aby zároveň chránila záujmy Únie;

262.

víta skutočnosť, že GR MARE zvýšilo účinnosť kontrol v oblasti medzinárodných dohôd, ako aj skutočnosť, že sa dosiahol súhlas s oddelením čisto obchodných platieb (104 017 795 EUR, t. j. 72 % z celkovej sumy) od platieb spadajúcich pod odvetvovú podporu (40 211 849 EUR, t. j. 28 % z celkovej sumy);

263.

zdôrazňuje, že je potrebné účinne sledovať akcie financované Úniou na odvetvovú podporu v súvislosti s medzinárodnými dohodami prostredníctvom používania čo najpodrobnejšie vypracovaných matríc; okrem toho zdôrazňuje, že treba vyzývať na zvýšenie podielu odvetvovej podpory; je pevne presvedčený, že časom by mala byť obchodná časť dohôd podmienená účinnou, dostatočne sledovanou a významnou odvetvovou podporou;

264.

žiada, aby bol vzhľadom na svoju zákonodarnú a rozpočtovú úlohu vo väčšej miere zapojený do politiky v oblasti rybného hospodárstva, a to najmä pokiaľ ide o medzinárodné dohody v oblasti rybného hospodárstva a rôzne stretnutia, počas ktorých sú predmetom diskusie (napríklad spoločných výborov alebo dvojstranné rokovania s tretími krajinami);

265.

žiada Dvor audítorov, aby vypracoval osobitné správy týkajúce sa prioritných oblastí spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, vzhľadom na rôzne legislatívne návrhy a oznámenia, ktoré sú súčasťou balíka jej reforiem, vrátane aspektov, ktoré sa týkajú vonkajšieho rozmeru tejto politiky.

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010 (1),

—

so zreteľom na ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2010 [KOM(2011) 473 – C7-0256/2011] (2),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami inštitúcií (3) a na osobitné správy Dvora audítorov,

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti (4) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré predložil Dvor audítorov za rozpočtový rok 2010 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 10. mája 2012 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia (5) a na svoje uznesenie s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia,

—

so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2012 o udelení absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010 (06081/1/2012 – C7-0053/2012),

—

so zreteľom na článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6), a najmä na jeho články 55, 145, 146 a 147,

—

so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku a prílohu VI k nemu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0102/2012),

A.

keďže podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a koná tak podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spolupráci s členskými štátmi na vlastnú zodpovednosť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

B.

keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o otázkach záujmu týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov, ktoré sú preto užitočné pre Európsky parlament pri výkone jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.

keďže jeho poznámky k osobitným správam Dvora audítorov tvoria neoddeliteľnú súčasť vyššie uvedeného rozhodnutia Európskeho parlamentu z 10. mája 2012 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia,

1.

víta osobitnú správu č. 7/2010 o postupe zúčtovania v poľnohospodárskej politike, pretože má zásadný význam pre kvalitu informácií, ktoré Komisia poskytuje Európskemu parlamentu v priebehu postupu udelenia absolutória;

2.

považuje hlavné závery osobitnej správy č. 7/2010 za svoje stanoviská k dodatočným opravám ročnej účtovnej závierky prostredníctvom rozhodnutí o súlade napriek tomu, že Európsky parlament medzi tým udelil absolutórium, a napriek vyplývajúcej relativizácii informácií poskytnutých počas postupu udelenia absolutória;

3.

uvedomuje si, že jedinou možnou úplnou nápravou by bola zmena systému kontrol v poľnohospodárskej politike, ktorá by sa dala uskutočniť len s výrazne vyššou záťažou pre príjemcov platieb a správne orgány;

4.

v prekladaných odporúčaniach sa preto zameriava na možnosti zlepšenia v rámci existujúceho systému; pokiaľ ide o posudzovanie samotnej realizovateľnosti systému, odvoláva sa tiež na osobitnú správu Dvora audítorov č. 8/2011 s názvom Spätné získavanie neoprávnených platieb v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a poukazuje na kritiku Dvora audítorov, že systém ako celok neumožňuje vyčísliť uskutočnené neoprávnené platby poľnohospodárom;

5.

pripája sa k požiadavke Dvora audítorov na reformu postupu zúčtovania s cieľom:

6.

domnieva sa, že na to, aby bol ročný postup udelenia absolutória vierohodný a aby chránil finančné záujmy Únie, je nevyhnutné zlepšiť súčasný systém, a trvá na tom, aby Komisia počas postupu udelenia absolutória poskytovala tieto informácie:

7.

berie na vedomie opatrenia Komisie, ktoré prijala na zlepšenie spoľahlivosti údajov od kontrolných orgánov členských štátov, ktoré sa využívajú pri zúčtovaní; upozorňuje na vážny záver Dvora audítorov, že väčšina týchto orgánov však nie je schopná vykonávať opatrenia Komisie; vyzýva preto Komisiu, aby vynaložila väčšie úsilie o vyškolenie personálu administratívnych orgánov členských štátov; vyzýva Komisiu, aby štruktúrovaným spôsobom podporila a presadzovala výmenu informácií zo strany platobných agentúr a certifikačných orgánov tým, že využije ich siete a semináre na sprostredkovanie príkladov najlepších postupov a vypracovanie spoločných riešení právnych problémov prostredníctvom výkladu; považuje audity založené na riziku za dôležité aj vo vzťahu k certifikačným orgánom;

8.

považuje ďalšie zlepšenia vyhlásení o vierohodnosti vydaných riaditeľmi platobných agentúr a certifikačnými orgánmi za dôležité opatrenie na podporu zodpovednosti; požaduje systém odmien za správne vyhlásenia a sankcií za nesprávne vyhlásenia, a to najmä v prípade, že sa zistia systémové chyby, ktoré neboli ohlásené vopred;

9.

požaduje systematický tok informácií od výkonných orgánov na najnižšej úrovni poskytovaných Komisii, aby sa ťažkosti na miestnej úrovni dali začleniť do zjednodušených právnych textov a výkladu k nim; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že úradníkom národných platobných agentúr a certifikačných orgánov nebudú ich národné orgány a ich riaditelia ukladať postihy za podávanie správ o korekciách Komisii;

10.

vyzýva Komisiu, aby do auditu založeného na riziku zahrnula platobné agentúry a certifikačné orgány, v ktorých dochádza k rýchlym výmenám zamestnancov, a aby k výročnej správe o činnosti priložila oznámenie orgánu udeľujúcemu absolutórium; trvá na analýze správnosti vyhlásení o vierohodnosti a na tom, aby orgán udeľujúci absolutórium bol informovaný o miere výskytu chýb podľa členského štátu a aby bol uvedený hlavný zdroj chýb;

11.

požaduje revíziu postupov, ktoré sa uplatňujú pri prijímaní rozhodnutí o súlade, a rýchlejšie nasadzovanie skupiny expertov pre zmierovacie konanie, ako aj cielené využívanie samotného zmierovacieho konania;

12.

odporúča, aby sa údaje požadované v bode 6 začlenili do osobitnej časti uznesenia o udelení absolutória za príslušný rok a aby sa o nich hlasovalo v pléne;

13.

víta audit Dvora audítorov a odporúčania, ktoré sa v ňom nachádzajú; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zisteniami auditu, ktoré poukazujú na veľké problémy v uplatňovaní nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) zo strany Komisie;

14.

je hlboko znepokojený nedostatkami v postupoch programovania zistenými auditom; vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaniami Dvora audítorov tým, že zjednoduší postupy, zlepší prepojenia medzi strategickými programovými dokumentmi (akčné plány v rámci európskej susedskej politiky, dokumenty o stratégii krajiny a národné indikatívne programy) a vytvorí súdržnejšie časové rozvrhnutie týchto dokumentov, pričom hlavným cieľom je ponúknuť susedným krajinám perspektívu čoraz užšieho partnerstva s Úniou;

15.

spôsob, ktorým Komisia využíva rozpočtovú podporu v rámci ENPI a zaobchádza s ňou ako s uprednostňovanou formou pomoci v týchto troch krajinách bez podrobného hodnotenia účinnosti dostupných nástrojov, považuje za neprijateľný; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sektorová rozpočtová podpora často súvisí s nízkou viditeľnosťou a príležitostnou motiváciou vlád, a je hlboko znepokojený závermi Dvora audítorov, že vhodnosť oblasti pre sektorovú rozpočtovú podporu sa stala významným faktorom pre určovanie pomoci v akčných programoch na rok 2007; nalieha na Komisiu, aby sa riadila odporúčaním Dvora audítorov voliť sektorovú rozpočtovú podporu selektívnejšie a zvažovať všetky dostupné možnosti v ENPI a vyvinúť vyváženejšie nasadzovanie rôznych nástrojov; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť prístup MVO a súkromného sektora v prijímajúcich krajinách k poskytovanej pomoci;

16.

je znepokojený zisteniami auditu, že programovanie a návrh pomoci sa dostatočne neriadili štruktúrovaným dialógom s prijímajúcimi krajinami, pričom dialóg viedlo najmä ústredie Komisie, čím sa priama výmena názorov obmedzila na niekoľko dní na misiách v krajine a v správach nie sú dostatočné dôkazy o tom, o čom sa diskutovalo; zastáva názor, že ponuka sektorovej rozpočtovej podpory krajine produkujúcej a vyvážajúcej ropu, ktorá je zameraná na rozšírené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, by určite nemohla byť silnou motiváciou pre jej vládu; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na posilnenie tohto dialógu;

17.

vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby preskúmali odporúčanie Dvora audítorov poskytnúť dostatočnú personálnu podporu, a to aj na mieste vrátane odborníkov na rozpočtovú podporu a aby pomohli posilniť všeobecný rámec štátnej správy prijímajúcich krajín využitím opatrení dopĺňajúcich nástroj twinningu;

18.

víta pilotný program realizovaný Komisiou, ktorý zahŕňa monitorovanie zamerané na výsledky a je vyslovene upravený pre činnosti v rámci programu podpory sektorovej politiky, a očakáva hodnotiacu správu o pridanej hodnote zaznamenanej v týchto troch krajinách;

19.

víta osobitnú správu Dvora audítorov, odpoveď Komisie a správu Komisie o účinnosti a súlade sanitárnych a fytosanitárnych kontrol dovozu potravín, krmív, zvierat a rastlín [KOM(2010) 785];

20.

podporuje odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa optimalizácie opatrení Komisie v rámci jej právomocí v oblasti dohľadu a koordinácie;

21.

žiada najmä zlepšenia v ďalej uvedených oblastiach ako príspevok k lepšej potravinovej bezpečnosti dovážaného mäsa, čím sa posilní ochrana európskych občanov pred nebezpečnými dovážanými potravinami, pričom zdôrazňuje, že by sa nemali prehliadať tie odporúčania Dvora audítorov, ktoré nie sú explicitne uvedené v písmenách a) až e):

22.

konštatuje, že európski výrobcovia mäsových výrobkov a potravín musia spĺňať prísne normy kvality; je veľmi znepokojený tým, že tieto výrobné normy sa nevzťahujú na výrobcov z tretích krajín vyvážajúcich do Únie, čo pripomenul aj Dvor audítorov; žiada Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala a aby bezodkladne predložila Európskemu parlamentu a Rade návrhy o vhodných spôsoboch zmierňovania vyplývajúcich negatívnych vplyvov na konkurencieschopnosť európskych výrobcov mäsa a potravín;

23.

víta veľmi komplexnú a analytickú správu vypracovanú Dvorom audítorov, ako aj výborné načasovanie hodnotenia výsledkov prenesenia právomocí;

24.

podporuje zistenia Dvora audítorov, že prenesenie právomocí viedlo jednoznačne k zrýchleniu poskytovania pomoci, zvýšeniu kvality pomoci a lepšiemu finančnému riadeniu pomoci;

25.

nabáda Komisiu, aby doplnila kritériá a posilnila postupy posudzovania kvality financovaných projektov s cieľom zvýšiť kvalitu pomoci a ďalej znížiť počet neúspešných projektov; zdôrazňuje, že vplyv výdavkov na pomoc má pre Európsky parlament obrovský význam;

26.

vyzýva Komisiu, aby pri rozhodovaní o projektoch pomoci a monitorovaní ich pokroku zvážila podporenie miestnych konzultácií tam, kde to je možné;

27.

očakáva, že Komisia prijme všetky potrebné opatrenia na prekonanie nedostatkov systémov dohľadu a kontroly, a to najmä na úrovni delegácií Únie;

28.

vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim problémom s personálom v politikách v oblasti pomoci; domnieva sa, že problému vysokej miery fluktuácie v GR pre rozvoj a spoluprácu – EuropeAid a takisto problému nedostatočného počtu zamestnancov s primeranou kvalifikáciou v delegáciách sa treba venovať bezodkladne; domnieva sa, že v prípade potreby by Komisia mala spolupracovať s ESVČ, aby sa zabezpečila primeraná kapacita ľudských zdrojov, pokiaľ ide o riadenie pomoci v delegáciách Únie; očakáva, že Komisia predloží do konca roku 2012 podrobnú správu, v ktorej budú naplánované a zavedené opatrenia na nápravu týchto nedostatkov;

29.

nabáda Komisiu, aby od delegácií vyžadovala systematické technické a finančné monitorovacie návštevy projektov a aby tieto delegácie zamerali interný systém podávania správ viac na výsledky dosiahnuté vďaka opatreniam pomoci;

30.

vyzýva Komisiu, aby s aktívnou účasťou delegácií Únie analyzovala a určila možnosti na zvýšenie účinnosti programov pomoci v partnerských krajinách zapojením Európskej investičnej banky, ako aj európskych vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií na financovanie rozvoja;

31.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne implementovala odporúčania z osobitnej správy č. 1/2005, pretože zo 14 odporúčaní, ktoré Komisia prijala, boli doteraz v plnej miere implementované len dve odporúčania; očakáva, že bude plne informovaný o pokroku pri implementovaní zvyšných 12 odporúčaní;

32.

víta skutočnosť, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vo väčšej miere využíva svoje právomoci na vyšetrovanie, napríklad uskutočňovaním kontrol na mieste a vedením rozhovorov alebo zameriavaním sa na vážnejšie a komplexnejšie prípady; oceňuje, že OLAF vo väčšej miere využíva elektronický systém riadenia prípadov a že zaviedol systém riadenia pracovného času; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že priemerné trvanie vyšetrovania je stále viac ako dva roky a že v roku 2009 práca na vyšetrovaní prípadov predstavovala len 37 % celkového pracovného času úradu;

33.

vyzýva OLAF na zlepšenie riadenia pracovného času tak, aby sa zabezpečilo lepšie prideľovanie úloh s cieľom skrátiť čas venovaný úlohám, ktoré majú charakter vedľajších činností; zaujímali by ho skutočné výsledky vedľajších vykonávaných prác, ktoré predstavujú 63 % celkového času;

34.

poznamenáva, že podľa grafu 2 uvedeného v osobitnej správe Dvora audítorov č. 2/2011 sa kritérium „jasné ciele a plánovanie“ hodnotilo ako najslabší aspekt počas vyšetrovania; odporúča, aby sa v budúcnosti pre každé vyšetrovanie stanovili jasné ciele s ohľadom na skutočnosť, že základom každého vyšetrovania a plánovania zdrojov na vyšetrovanie sú jasne stanovené ciele;

35.

konštatuje, že podľa osobitnej správy č. 2/2011 „stále neexistuje nezávislá kontrola zákonnosti prebiehajúcich vyšetrovacích úkonov ani pravidlá zaručujúce, že vyšetrovacie úkony postupujú podľa vopred daného postupu“, napriek opakovaným oznámeniam úradu OLAF v minulosti; ďalej konštatuje, že aj keď v zmenenom a doplnenom návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 [KOM(2011) 135], Komisia vyjadrila jasné odhodlanie zaviesť revízny postup, tento postup nebude predstavovať nezávislú kontrolu jednotlivého vyšetrovania, čo je ešte slabšie než pôvodný návrh; pripomína, že ide o zásadnú požiadavku, ktorá je vyjadrená aj v judikatúre Súdneho dvora; domnieva sa preto, že je nevyhnutné zabezpečiť takýto mechanizmus kontroly, a to nielen v záujme ochrany práv dotknutých osôb alebo hospodárskych subjektov, ale aj práv vyšetrovateľov úradu OLAF pred súdnymi konaniami, ktorých začatie iniciujú tieto osoby alebo hospodárske subjekty; zdôrazňuje tiež potrebu jasného mandátu pre OLAF vo vzťahu k ďalším inštitúciám Únie;

36.

stotožňuje sa so stanoviskom Dvora audítorov v súvislosti s potrebou uceleného jediného dokumentu, ktorý bude jasne odzrkadľovať výkonnosť úradu OLAF v rôznych odvetviach, čo umožní merať pokrok v jednotlivých rokoch; zdôrazňuje význam rozlišovania medzi správami vypracovanými pre verejnosť a tými, ktoré sú vypracované na interné použitie; zastáva názor, že podrobná správa prístupná verejnosti je mimoriadne dôležitá, pretože by umožnila spoľahlivé porovnanie výkonnosti úradu OLAF za určité obdobie a v jednotlivých odvetviach;

37.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie je vždy možné vyhodnotiť výsledky činností úradu OLAF, pretože informácie sa nachádzajú v dokumentoch, ktoré sú vypracované na rôzne účely a určené rôznym cieľovým skupinám; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém na šírenie informácií, ktorý bude jednotný, jasný a umožní porovnanie a ktorý umožní v plnej miere a objektívne hodnotiť činnosti úradu OLAF;

38.

zdôrazňuje, že čas potrebný na posúdenie prichádzajúcich informácií sa od roku 2004 zdvojnásobil z 3,5 mesiaca na 7,1 mesiaca; zastáva názor, že štádium počiatočného posudzovania by sa malo obmedziť na preukázanie alebo zamietnutie opodstatnenosti obvinení obsiahnutých v prvotných informáciách; domnieva sa, že počas štádia počiatočného posudzovania by sa nemali vykonávať vyšetrovacie činnosti, pretože to spôsobuje nielen právnu neistotu, ale aj skresľuje štatistické údaje týkajúce sa rôznych aspektov vyšetrovaní; navrhuje začať vyšetrovanie a využívať dostupné možnosti vyšetrovania v prípade, že informácie zozbierané počas počiatočného posudzovania s využitím právnych nástrojov dostupných počas počiatočného posudzovania neumožňujú úradu OLAF rozhodnúť, či má alebo nemá daný prípad otvoriť;

39.

súhlasí s Dvorom audítorov, že skrátené lehoty vyšetrovaní a kvalitnejšie záverečné správy by mohli prispieť k efektívnejšiemu systému sankcií, ktorý by umožňoval vymáhanie, disciplinárne alebo trestné konania;

40.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek dohode o spolupráci, ktorú v roku 2008 uzavreli OLAF a Eurojust a podľa ktorej je OLAF povinný oznamovať Eurojustu každý prípad podozrenia z podvodu zo strany hospodárskych subjektov vo viac ako v jednom členskom štáte, OLAF zaslal Eurojustu takéto oznámenie v roku 2008 len v piatich prípadoch a v roku 2009 len raz, čo je dôkazom toho, že spolupráca medzi úradom OLAF a Eurojustom nefunguje, a žiada prijatie akýchkoľvek opatrení na posilnenie činnosti v tejto oblasti;

41.

naliehavo žiada OLAF, aby ďalej rozšíril spoluprácu s členskými štátmi na spoľahlivom právnom základe; v tejto súvislosti podporuje myšlienku ďalšej konsolidácie súčasných rozdielnych právnych základov s cieľom rozšíriť spoluprácu; súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, aby sa v prípade, keď chýbajú špecifické právne predpisy, uzavreli dohody s vnútroštátnymi vyšetrovacími orgánmi s cieľom objasniť podrobné pravidlá spolupráce a výmeny informácií;

42.

víta správu Dvora audítorov a súhlasí so závermi a s odporúčaniami vyjadrenými v tejto správe;

43.

oceňuje skutočnosť, že spolupráca s OSN umožňuje Komisii poskytovať pomoc v regiónoch sveta, do ktorých by sa sama nedostala; uvedomuje si vysoké sprievodné riziko spojené s poskytovaním pomoci regiónom postihnutým konfliktom; je však hlboko znepokojený zistenými nedostatkami v súvislosti s efektívnosťou projektov a oneskorením ich dokončenia; víta nedávne rozhodnutia výkonných rád organizácií Unicef, UNDP, UNOPS a UNFPA poskytnúť správy o vnútorných auditoch Európskej komisii;

44.

vyzýva Komisiu, aby zaistila transparentnosť pri využívaní finančných prostriedkov EÚ zo strany OSN počas ročného rozpočtového postupu, aby lepšie plánovala využívanie finančných prostriedkov zo strany OSN a aby zrýchlila svoje interné postupy s cieľom dosahovať rýchlejšie výsledky;

45.

zastáva názor, že riadne monitorovanie nevyhnutne závisí od náležitého podávania správ; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že podávanie správ je stále neuspokojivé napriek početným výzvam na zlepšenie tejto situácie, ktoré Európsky parlament vyjadril v niekoľkých po sebe nasledujúcich absolutóriách, a napriek početným záväzkom Komisie a agentúr OSN rýchlo prijať potrebné opatrenia; naliehavo žiada Komisiu, aby najneskôr do konca marca 2012 predložila Európskemu parlamentu akčný plán s jasnými zmluvnými medzníkmi, ktoré budú osobitne navrhnuté tak, aby sa výrazne zlepšil systém predkladania správ o všetkých projektoch a programoch financovaných v režime spoločného hospodárenia a delegovaných agentúram OSN;

46.

vyzýva Komisiu, aby sa pri financovaní projektov s inými darcami prostredníctvom trustového fondu viacerých poskytovateľov oboznámila s presným rozsahom projektu, ktorý sa financuje; zastáva názor, že v záujme lepších mechanizmov kontroly by sa peniaze mali spravovať na osobitnom účte; domnieva sa, že ak špecifikácia projektu nie je uspokojivá, Komisia musí mať možnosť projekt odmietnuť, a to isté by malo platiť v prípade, že zástupcovia Únie nie sú v dostatočnej miere zapojení do plánovania programu;

47.

súhlasí s Dvorom audítorov, že kontroly Komisie z hľadiska zákonnosti a správnosti by mali byť doplnené primeranými kontrolami účinnosti a efektívnosti projektov; vyzýva preto Komisiu, aby spolu s ESVČ určila jasné a merateľné ciele a stanovila primerané kontrolné opatrenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby partneri zapojení do realizácie poskytovali primeranú istotu; pripomína, že Európsky parlament žiada vyhlásenie o vierohodnosti od partnerov zapojených do realizácie a trvá na tejto žiadosti; žiada Komisiu, aby tieto vyhlásenia formalizovala a poskytla ich Európskemu parlamentu počas postupu udelenia absolutória; súhlasí s odporúčaniami Útvaru pre vnútorný audit Komisie vykonávať ex ante kontroly zmluvných dohôd a platieb s cieľom skontrolovať oprávnenosť navrhovaných a vykazovaných nákladov; trvá na tom, že diskusie o týchto otázkach sa musia zdokumentovať v spise; zdôrazňuje stanovisko Útvaru pre vnútorný audit, že dodatočné administratívne náklady a iné nepriame náklady vykazované OSN, ktoré platí EÚ, musia byť dobre zdokumentované a odôvodnené;

48.

podporuje stanovisko Dvora audítorov uvedené vo Finančnej a administratívnej rámcovej dohode medzi Európskym spoločenstvom a OSN (FAFA), aby sa reálnosť harmonogramov projektov hodnotila na základe daných okolností s cieľom vyhnúť sa predlžovaniu času a prudkému zvyšovaniu nákladov; pripomína Komisii jej konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytovala aktuálne informácie o využívaní revidovaných usmernení na predkladanie správ medzi EÚ a OSN;

49.

vyzýva Komisiu, aby používala mechanizmus na porovnávanie nákladov s cieľom určiť nadbytočné náklady a predchádzať im a odmietnuť dodatočné nepriame náklady spôsobené zapojením subdodávateľov, ktoré Dvor audítorov zistil v dvoch prípadoch; žiada Komisiu, aby v prípade pochybností o dôveryhodnosti projektov vykonala spolu s OSN vyšetrovanie;

50.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko zo skúmaných projektov sa realizovalo prostredníctvom trustových fondov viacerých poskytovateľov pomoci; vyzýva Dvor audítorov, aby uverejnil osobitnú správu zameranú výlučne na správu trustových fondov viacerých poskytovateľov pomoci;

51.

vyzýva Dvor audítorov, aby informoval Európsky parlament v prípade pretrvávajúcich ťažkostí so získaním plného prístupu k pracovným dokumentom audítorov OSN na základe dohody FAFA; pripomína, že Európsky parlament už žiadal o poskytnutie tohto prístupu; žiada Komisiu, aby v prípade že jej vlastní zamestnanci budú mať naďalej nedostatočný prístup k takýmto dokumentom, pozastavila ďalšie platby za príslušné projekty na základe uplatnenia osobitných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách používaných v prípade nedostatočného odôvodnenia; vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúceho udeľovania absolutória podala správu parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu podľa vývoja situácie o prístupe k správam o auditoch, ako aj o kvalite predkladania správ; žiada Komisiu, aby nedelegovala nové projekty a programy na agentúry OSN, ak tieto opatrenia nebudú prijaté;

52.

víta osobitnú správu ako prvú analýzu finančného nástroja vypracovanú Dvorom audítorov; poukazuje na to, že pokiaľ ide o finančné nástroje, program Záručného fondu pre MSP predstavuje najúspešnejší zo všetkých programov Únie; očakáva vyjadrenia Komisie, či od roku 2009 nastala zmena v súvislosti s vtedajšou mierou pákového efektu finančného nástroja 1: 10, ako aj v súvislosti s mierou zlyhania približne 0,045 %, ktorú konštatoval Dvor audítorov na konci roka 2009;

53.

považuje Záručný fond pre MSP za užitočný program napriek oprávnenej kritike zo strany Dvora audítorov, čo sa týka nepreukázanej európskej pridanej hodnoty a výlučne lokálneho významu podpory pre remeselné podniky a maloobchod; navrhuje, aby sa vzhľadom na význam MSP pre štruktúru hospodárstva členských štátov a celej Únie poskytli informácie o 13 štátoch zapojených do programu a o ich výsledkoch, pretože to pomôže vyvodiť závery v súvislosti s presnejším zacielením programu Záručného fondu pre MSP;

54.

očakáva zo strany Komisie dôveryhodnú diskusiu o probléme európskej pridanej hodnoty a účinku mŕtvej váhy, ako aj ich riešenie, pretože cieľom spoločného postupu Únie nemôže byť vytváranie štruktúr pre výlučne vnútroštátne postupy alebo nahrádzať konania na vnútroštátnej úrovni; považuje túto zásadnú kritiku Záručného fondu pre MSP zo strany Dvora audítorov za závažnú, podobne ako jeho upozornenia na príliš široko stanovenú oblasť podporovania, namiesto toho, aby sa financovanie zameralo len na MSP s obmedzeným prístupom k vonkajším zdrojom;

55.

domnieva sa, že je potrebná otvorená diskusia o tom, ako je fond finančne zabezpečený; poukazuje na zníženie rozpočtovej položky pre Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (PKI) v roku 2010 o 57 300 000 EUR; žiada, aby sa jasne uviedlo, koľko zamestnancov v rámci Komisie a Európskeho investičného fondu (EIF) je zapojených do riadenia tohto fondu a akú výšku dosahujú príslušné administratívne náklady; žiada informácie o skutočnom počte zamietnutých žiadostí;

56.

berie na vedomie všeobecné vyjadrenia Dvora audítorov o zlepšenom systéme poplatkov za finančné služby poskytované EIF, ktorý je orientovaný na výsledky; poukazuje na to, že Komisia k tomu nepredložila žiadne údaje, a očakáva, že k tomu poskytne špecifickejšie informácie;

57.

súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, že:

s uspokojením berie na vedomie, že Komisia prijala uvedené odporúčania, a vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o krokoch, o ktorých uvažuje a/alebo ktoré už prijala;

58.

podporuje odporúčania Dvora audítorov a vyzýva Komisiu, aby zaistila, že:

berie na vedomie stanovisko Komisie, že ďalej zváži tieto odporúčania, a vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojich záveroch k týmto odporúčaniam a o tom, či pripravuje kroky s cieľom zaoberať sa týmito odporúčaniami;

59.

víta správu Dvora audítorov a s veľkým záujmom číta závery a odporúčania, ktoré sú v nej uvedené; blahoželá Dvoru audítorov k vypracovaniu správy o významnej téme v pravý čas;

60.

zastáva názor, že SPS neprispieva dostatočne k cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanoveným v zmluve; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla potrebné zmeny v právnych predpisoch, aby SPS skutočne optimálne prispieval k dosiahnutiu cieľov SPP; zastáva názor, že SPS by sa mal zlepšiť tak, aby pomoc lepšie smerovala k skutočným poľnohospodárom; vyzýva Radu, aby podporila Európsky parlament a Komisiu v ich úsilí o zlepšenie účinnosti a efektívnosti najväčšieho európskeho jednotného režimu podpory a tým pomohli lepšie nasmerovať peniaze európskych daňových poplatníkov;

61.

zastáva názor, že stupeň pružnosti (napr. pravidlá o dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienkach, GAEC) aj priestor na výklad základných pravidiel SPS je príliš veľký; vyzýva Komisiu, aby poskytla presnejšie usmernenia k transpozícii európskych nariadení do právnych predpisov členských štátov s cieľom zabrániť tomu, aby členské štáty rozširovali tieto pravidlá; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia by mala čo najskôr dostať primerané delegované právomoci na odstránenie medzier v právnych predpisoch a na nápravu nedostatkov;

62.

zastáva názor, že historický model poslúžil svojmu účelu, a preto by sa mal v rámci ďalšieho viacročného rámca zrušiť; podporuje odporúčanie Dvora audítorov č. 6, podľa ktorého by mala byť pomoc SPS založená na aktuálnych poľnohospodárskych podmienkach v rôznych regiónoch Únie; ďalej sa domnieva, že by sa malo obmedziť súčasných 20 modelov, aby sa, pokiaľ možno, dospelo k jednému jednotnému modelu Únie uplatniteľnému vo všetkých členských štátoch;

63.

pripomína, že vstup nových poľnohospodárov do poľnohospodárskeho odvetvia je veľmi dôležitý pre zabezpečenie inovácie v tomto odvetví; preto ho znepokojujú zistenia Dvora audítorov, že niektoré členské štáty, ktoré používajú SPS (5 zo 17), nevyužívajú dostupné možnosti z vnútroštátnych rezerv na to, aby umožnili novým poľnohospodárom prístup k podnikaniu a tým podporili generačnú zmenu vo vidieckych oblastiach;

64.

domnieva sa, že súčasný SPS funguje spôsobom, ktorý nepodporuje dostatočnú inováciu v poľnohospodárstve a okrem toho bráni vstupu nových subjektov do odvetvia;

65.

osobitne ho znepokojuje skutočnosť, že neexistuje priame spojenie medzi pomocou SPS a nákladmi, ktoré poľnohospodárom vznikajú pri dodržiavaní dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok; domnieva sa, že to vedie k nerovnováhe medzi objemom pomoci a lepším životným prostredím, dobrými životnými podmienkami zvierat a bezpečnosťou potravín; uznáva však, že zásada oddelenia obmedzuje vytvorenie takéhoto spojenia;

66.

domnieva sa, že Komisia by mala vo svojom návrhu SPP na obdobie po roku 2013 zabezpečiť, aby rozdeľovanie pomoci medzi poľnohospodárov bolo vyrovnanejšie;

67.

víta zistenia Dvora audítorov, najmä skutočnosť, že všetky projekty dosiahli určitým spôsobom pozitívne výsledky a väčšina z nich dosiahla úspechy vo viacerých kategóriách, konštatuje aj to, že priniesli úžitok miestnemu hospodárstvu a/alebo pomohli zachovať prvky kultúrneho, historického, umeleckého alebo environmentálneho dedičstva regiónu;

68.

súhlasí so zisteniami Dvora audítorov, že tvorba alebo udržanie pracovných miest sú kľúčové faktory v úsilí o vyvážený udržateľný rozvoj hospodárstva a zamestnanosti;

69.

so znepokojením konštatuje, že ciele boli stanovené len pre 58 % projektov vo vzorke, kým pri ostatných 42 % projektov vo vzorke neboli stanovené ciele z hľadiska výkonnosti a pri väčšine projektov vo vzorke sa výsledky nemonitorovali;

70.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pre nedostatok systematického stanovovania cieľov projektov, určenia plánov a ukazovateľov a následného monitorovania a hodnotenia cieľov bolo ťažké posúdiť skutočnú výkonnosť projektov alebo rozsah európskej pridanej hodnoty;

71.

súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, aby riadiace orgány zabezpečili, aby boli vo fázach predkladania žiadostí o granty a rozhodovania stanovené vhodné ciele, plány a ukazovatele (napríklad pokiaľ ide o počet vytvorených pracovných miest, vytvorenie dodatočných kapacít a zvýšenie aktivity v oblasti cestovného ruchu), aby sa umožnilo vybrať projekty, pri ktorých je pravdepodobnosť, že budú najefektívnejšie, a vyhodnotiť ich výsledky; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby tento postup podporili;

72.

súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, v ktorom Komisiu vyzýva, aby uskutočnila hodnotenie pomoci v odvetví cestovného ruchu, zvážila, nakoľko táto pomoc predstavuje z hľadiska nákladov účinný spôsob podpory úsilia členských štátov podporiť hospodársky rast, a zvážila, či by táto podpora mohla byť lepšie zameraná;

73.

víta úsilie Komisie o zjednodušenie procesu poskytovania dotácií EFRR s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž, ktorej čelia navrhovatelia; naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala správu o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti;

74.

uznáva význam agro-environmentálnych opatrení ako hlavnej súčasti politík Únie zameraných na zmiernenie nepriaznivého vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie; pokladá agro-environmentálne platby za spôsob, ako „povzbudzovať poľnohospodárov a ostatných pôdohospodárov, aby slúžili spoločnosti ako celku zavádzaním poľnohospodárskych výrobných metód zlučiteľných s ochranou a zlepšovaním životného prostredia, krajiny a jej prvkov, prírodných zdrojov, pôdy a genetickej diverzity alebo pokračovaním v ich uplatňovaní“ (8);

75.

zároveň zdôrazňuje, že verejné výdavky by sa mali realizovať tak, aby sa zabezpečila maximálna efektivita z hľadiska nákladov a dosiahli sa konkrétne výsledky; zdôrazňuje naliehavú potrebu najúčinnejšieho plnenia záväzkov Únie (znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2020, stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 atď.);

76.

je znepokojený zistením Dvora audítorov, že agro-environmentálna politika nie je navrhnutá a monitorovaná tak, aby bola konkrétnym prínosom pre životné prostredie, že ciele agro-environmentálnych platieb nie sú dostatočne konkrétne, aby umožnili posúdiť, či boli dosiahnuté, že uvedené environmentálne tlaky nie sú jasným odôvodnením agro-environmentálnych platieb a že úspechy agro-environmentálnej politiky sa nedajú jednoducho sledovať; vyzýva členské štáty, aby pripravili programy rozvoja vidieka s jasnými cieľmi, a Komisiu, aby tieto programy pred schválením prísnejšie zhodnotila; poukazuje na význam dobre spravovanej siete EÚ pre hodnotenie rozvoja vidieka;

77.

víta závery Dvora audítorov, podľa ktorých poľnohospodári dostávajú vo všeobecnosti dobrú podporu prostredníctvom usmernení; zároveň však berie na vedomie, že je potrebné zlepšiť zverejňovanie najlepších postupov a poskytovanie spätnej väzby týkajúcej sa výsledkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na tento účel lepšie využívali existujúce systémy, napríklad európsku sieť pre rozvoj vidieka;

78.

víta závery Dvora audítorov, podľa ktorých poľnohospodári dostávajú vo všeobecnosti dobrú podporu prostredníctvom usmernení, a berie na vedomie mnohé prípady osvedčených postupov, ktoré uviedol Dvor audítorov; je znepokojený skutočnosťou, že väčšina členských štátov neposudzuje minimálnu mieru zapojenia potrebnú na zaistenie toho, aby čiastkové opatrenia dosiahli predpokladaný vplyv na životné prostredie, ani to, či výška pomoci zodpovedá dosiahnutiu takejto minimálnej úrovne; domnieva sa, že na realizáciu kolektívneho prístupu sa môže použiť aj prístup iniciatívy Leader pre rozvoj vidieka;

79.

je znepokojený nedostatkami pri stanovovaní výšky pomoci, ktoré zistil Dvor audítorov; vyzýva Komisiu, aby pred schválením programov zaručila riadne zohľadnenie všetkých prvkov, ktoré Dvor audítorov vymedzil ako nevyhnutne potrebné na správne stanovenie výšky pomoci;

80.

je znepokojený tým, že väčšina výdavkov sa týkala „horizontálnych“ čiastkových opatrení, ktoré sa realizovali v celej oblasti programu, pričom nie vždy boli v programoch rozvoja vidieka odôvodnené; považuje za neprípustné, aby členské štáty iba obmedzene využívali postupy zamerania a výberu; domnieva sa, že nedostatočné zameranie by sa malo vo všetkých prípadoch zdôvodniť v programoch;

81.

je hlboko znepokojený skutočnosťou, že spravovanie agro-environmentálnej politiky nedostatočne zohľadňuje osobitné potreby životného prostredia a z tohto dôvodu nezabezpečuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou; pokladá za neprípustné, že podľa zistení Dvora audítorov v 39 % kontrolovaných zmlúv neboli žiadne konkrétne environmentálne tlaky v oblasti, v ktorej sa zmluva realizovala, resp. členské štáty takéto problémy nedokázali určiť; vyzýva členské štáty, aby sa sústredili na kolektívny prístup v tých oblastiach, v ktorých by sa ním zaistil požadovaný vplyv na životné prostredie;

82.

v súvislosti s budúcim programovým obdobím zdôrazňuje, že na to, aby agroenvironmentálne platby dosiahli požadovaný účinok, pokiaľ ide o biodiverzitu, ochranu a rozvoj poľnohospodárskych a lesohospodárskych systémov s vysokou prírodnou hodnotou a tradičných poľnohospodárskych typov krajiny, vodu a klimatické zmeny, je nevyhnutné zamerať agroenvironmentálne schémy na špecifickejšie priority;

83.

víta prístup, ktorý zvolila Komisia vo svojom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [KOM(2011) 627/2] a ktorý bude viac zameraný na nepretržité sledovanie a ukazovatele výkonnosti programov rozvoja vidieka;

84.

víta osobitnú správu Dvora audítorov a berie na vedomie v nej uvedené zistenia; zdôrazňuje dlhodobý kritický postoj Európskeho parlamentu k tomu, že systém spätného získavania funguje len čiastočne; zdôrazňuje, že „lepšie“ hodnoty spätného získania súm, ktoré vypočítala Komisia, ešte vždy znamenajú, že 60 % neoprávnených platieb zostáva protiprávne u príjemcu; konštatuje, že na základe hodnôt, ktoré predložil Dvor audítorov, je to dokonca 90 %;

85.

súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, že Komisia by mala:

86.

konštatuje, že systém spätného získania súm sa celkovo týka len zlomku platieb a že z odhadovaných 500 000 000 000 EUR, ktoré boli vyplatené v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky za posledných desať rokov, sa spätne získalo 5 000 000 000 EUR (1 %) (osobitná správa č. 7/2010); konštatuje tiež, že je preto drahšie udržiavať fungujúci kontrolný systém ako platiť Komisii finančné korekcie;

87.

berie na vedomie stanovisko Komisie, ktorá má v úmysle tieto odporúčania bližšie preskúmať, a vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament informovala o krokoch, ktoré plánuje prijať s cieľom zohľadniť tieto odporúčania;

88.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že podiel odpísaných dlhov, ktoré išli na ťarchu rozpočtu EÚ za obdobie rokov 2006 – 2009, bol 87,8 % alebo 428 900 000 EUR; žiada Komisiu, aby uplatňovala mechanizmus sankcií, ak členské štáty nenáležite odpíšu dlhy ako nevymožiteľné; trvá na tom, že to si bude vyžadovať jasnú a praktickú definíciu usmernení, ktorá neponechá žiadny priestor pre odlišné výklady;

89.

podporuje odporúčania Dvora audítorov a vyzýva Komisiu, aby zaistila:

90.

berie na vedomie vysvetlenia Komisie k týmto odporúčaniam a vyzýva ju, aby tieto návrhy ďalej zohľadňovala; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojich záveroch a o tom, či pripravuje kroky s cieľom zaoberať sa týmito odporúčaniami;

91.

víta iniciatívu úradu OLAF preskúmať možnosť úpravy nariadenia Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky a o organizácii informačného systému v tejto oblasti (9), aby sa zlepšil tok a využitie existujúcich informácií; vyzýva úrad OLAF, aby Európskemu parlamentu predložil správu o svojich zisteniach;

92.

vyzýva na rovnaký prístup k pohľadávkam (spätnému získavaniu) vo všetkých členských štátoch a trvá na tom, aby sa prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, že peniaze dlžné Únii v súvislosti s porušením práva EÚ sa skutočne splatia napriek tomu, že niektoré z týchto štátov sužuje finančná kríza;

93.

konštatuje, že podľa pravidla 50/50 sa za roky 2006 – 2009 členským štátom účtovalo 424 000 000 EUR, pričom 58 % z toho sa týka Talianska; žiada, aby sa vypracoval akčný plán pre Taliansko s cieľom vyriešiť túto situáciu;

94.

pripomína, že stále chýba transparentnosť v súvislosti so zverejňovaním súm zrazených členským štátom (v skutočnosti peňazí daňových poplatníkov) a súm, ktoré sa skutočne spätne získali od príjemcov, v účtovnej závierke predkladanej Európskemu parlamentu; žiada Komisiu, aby poskytla túto informáciu Európskemu parlamentu;

95.

vyzýva Dvor audítorov, aby v tej istej veci vydal správu pre oblasť štrukturálnych fondov;

96.

víta osobitnú správu Dvora audítorov a jeho záver, že projekty elektronickej správy podporené z EFRR prispeli k rozvoju elektronických verejných služieb;

97.

súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, najmä že:

98.

pripomína, že podľa záverov externého hodnotenia školského mliečneho programu z roku 1999, ako aj podľa záverov Dvora audítorov odvtedy nedošlo k žiadnym skutočným zmenám programu;

99.

zdôrazňuje, že samotné pokračovanie vo vykonávaní súčasného školského mliečneho programu by predstavovalo plytvanie peniazmi daňových poplatníkov, a preto by mal byť program ukončený, kým nedôjde k jeho okamžitej a dôkladnej reforme;

100.

zdôrazňuje, že iba 10 % škôl, ktoré sú oprávnené na účasť na školskom mliečnom programe, v súčasnej dobe využíva túto možnosť; preto sa domnieva, že členské štáty vyjadrili podporu tomuto programu, a to aj napriek nízkej miere podpory a možnému účinku mŕtvej váhy; vyzýva členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne stravovacie programy pre školy s lepšie cielenými opatreniami, ktoré by nahradili školský mliečny program a program podpory konzumácie ovocia v školách;

101.

je presvedčený, že pokiaľ sa bude pokračovať vo vykonávaní školského mliečneho programu a programu podpory konzumácie ovocia v školách, tieto programy by mali fungovať podobným spôsobom v záujme uľahčenia koordinácie a vytvorenia synergií, keďže ich ciele sú rovnaké;

102.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa – z vedeckého hľadiska – zamerali na také deti a žiakov, ktorým by tieto programy priniesli čo najväčší úžitok (podľa nutričných potrieb, vekovej skupiny, zdravotného stavu, spoločenskej vrstvy atď.); zdôrazňuje, že zameranie týchto programov tiež umožní určiť ich dosah;

103.

zastáva názor, že výrobky by mali byť distribuované bezplatne a že by sa malo zabrániť ich distribúcii v školských jedálňach;

104.

trvá na tom, že distribúcia výrobkov, na ktoré sa tieto programy vzťahujú, musí byť zakotvená v národnej a/alebo regionálnej stratégii a zdôrazňuje, že takáto stratégia musí tiež zahŕňať sprievodné opatrenia (vzdelávacie a informačné opatrenia so zapojením rodičov a učiteľov);

105.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli systém spolufinancovania školského mliečneho programu podobný systému, ktorý sa používa v súvislosti s programom podpory konzumácie ovocia v školách; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mohli zvážiť možnosť rozšíriť spolufinancovanie na sprievodné opatrenia; domnieva sa tiež, že nevyužité vnútroštátne finančné prostriedky by sa mohli prerozdeliť medzi členské štáty;

106.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinné monitorovacie a kontrolné systémy;

107.

víta osobitnú správu Dvora audítorov a berie na vedomie zistenia Dvora, že:

108.

v súvislosti s auditom Dvora audítorov vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že v dôsledku takejto situácie sa kontrolné systémy členských štátov odlišujú v niekoľkých dôležitých oblastiach, a domnieva sa, že v budúcnosti je potrebné znížiť tieto rozdiely; berie na vedomie návrh Komisie [KOM(2010) 733] z tzv. balíka týkajúceho sa kvality; vyzýva na vytvorenie primeraných kontrolných štruktúr a systému, ktorý zabezpečí trvalo vysokú kvalitu výrobkov s chráneným označením pôvodu a s chráneným zemepisným označením a účinne zabráni nepovoleným postupom vo všetkých členských štátoch a odhalí ich; domnieva sa však, že to nesmie viesť k zavedeniu ďalších úrovní kontroly, stanoveniu požiadaviek na maximálne kontroly a ďalšiemu zvýšeniu byrokracie;

109.

podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia zaradila audity kontrol členských štátov týkajúcich sa systému zemepisných označení do svojho plánu pravidelných auditov v členských štátoch, a žiada Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom reagovala na toto odporúčanie;

110.

pripomína zistenia Dvora audítorov, že kontrola žiadostí na vnútroštátnej úrovni a úrovni Komisie je zdĺhavá, a žiada Komisiu, aby zjednodušila a skrátila byrokratické a zdĺhavé postupy registrácie s cieľom zatraktívniť systém zemepisných označení pre potenciálnych žiadateľov, ktorých v súčasnosti odrádzajú postupy pri podávaní žiadostí, ktoré sú príliš náročné na čas;

111.

vyjadruje znepokojenie nad zistením auditu Dvora audítorov, že povedomie spotrebiteľov a výrobcov o systéme zemepisných označení je nízke; takisto vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že prostriedky používané v súčasnosti nie sú dostatočné na zvýšenie povedomia o systéme zemepisných označení a nie sú primerané na to, aby podnietili výrobcov vstúpiť do systému; preto žiada Komisiu, aby dôkladne preskúmala túto situáciu, vypracovala jasnú stratégiu a vymedzila účinné opatrenia a prostriedky, ktoré by riešili nedostatočné povedomie o systéme zemepisných označení, jeho výrobkoch a logách, napríklad aby viedla kampaň z vlastnej iniciatívy atď.;

112.

podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby sa zaviedol systém vzájomnej pomoci, ktorý by zohľadňoval konkrétne potreby vnútroštátnych orgánov zaoberajúcich sa systémom zemepisných označení;

113.

pripomína, že systém zemepisných označení EÚ rozlišuje medzi dvomi typmi chránených názvov: chráneným označením pôvodu a chráneným zemepisným označením; upozorňuje, že tieto označenia sú pre spotrebiteľov mätúce, keďže z nich jasne nevyplýva vzájomný rozdiel; navrhuje preto stanovenie jasnejších ukazovateľov, ktoré by spotrebiteľom umožnili rozoznať, ako sa chránené názvy odlišujú, pokiaľ ide o úroveň a druh vzťahu medzi výrobkom a zemepisnou oblasťou;

114.

vyjadruje znepokojenie nad informáciami z posledných tlačových správ, podľa ktorých niektoré tretie krajiny nevhodne používajú zemepisné označenia a zneužívajú ich; žiada Komisiu, aby prijala účinné opatrenia na ochranu výrobkov registrovaných v systéme zemepisných označení EÚ aj v rámci medzinárodného obchodu a pracovala na príslušných dohodách s tretími krajinami;

115.

vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledku týchto krokov;

116.

víta osobitnú správu a vo všeobecnosti súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov s nasledujúcimi pripomienkami, pričom poznamenáva, že na audit bolo vybraných len osem členských štátov;

117.

berie na vedomie hodnotenie Dvora audítorov, že Komisia pohotovo a efektívne reagovala na finančnú krízu, a tak zásadne prispela k tomu, že nezbankrotovala ani jedna dôležitá finančná inštitúcia so sídlom v Únii;

118.

vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívnejší postoj voči členským štátom, konkrétne aby:

119.

berie na vedomie nedostatky týkajúce sa potreby zrýchlenia rozhodovacieho procesu a zvýšenia jeho transparentnosti a vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom skrátiť postup vyšetrovania; všíma si vysoký počet žiadostí o informácie odoslaný členským štátom a nabáda Komisiu, aby v záujme zrýchlenia postupu obmedzila ich počet; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o priemernom čase potrebnom na dokončenie prípadov za posledné štyri roky podľa jednotlivých členských štátov;

120.

nabáda Komisiu, aby ďalej zvážila, či by sa poučenie z úspešného zvládnutia finančnej krízy nedalo využiť na zjednodušenie práce za tzv. bežných okolností, a aby informovala Európsky parlament o prípadných zmenách uskutočnených do septembra 2012;

121.

poukazuje na význam zabezpečenia právnej istoty všetkým zainteresovaným stranám; vyzýva preto Komisiu, aby:

122.

berie na vedomie nedostatky vo využití dostupných ľudských zdrojov a víta zámer Komisie zaviesť zdokonalený systém zaznamenávania času; podporuje návrh Dvora audítorov týkajúci sa predkladania správ o riadení s cieľom účinne monitorovať čas strávený na konkrétnych prípadoch a pracovné zaťaženie spracovateľov prípadu; očakáva uvedenie tohto systému do prevádzky do konca roka 2012;

123.

zdôrazňuje význam monitorovania štátnej pomoci; preto nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje monitorovacie činnosti z hľadiska veľkosti vzorky a rozsahu;

124.

berie na vedomie nedostatky v procese zhromažďovania údajov a vyzýva Komisiu, aby zlepšila účinnosť a spoľahlivosť tohto procesu a aby do konca postupu udelenia absolutória za plnenie rozpočtu za rok 2010 predložila správu o pokroku pri zavádzaní aplikácie SARI (10);

125.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila následné posúdenie vplyvu štátnej pomoci a kontroly štátnej pomoci na spoločnosti, trhy a ekonomiku ako celok;

126.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).