—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ – Správa o monitorovaní a posudzovaní zdokonalených bezpečnostných prvkov vozidiel, ich nákladovej efektívnosti a uskutočniteľnosti na účely preskúmania nariadenia o všeobecnej bezpečnosti vozidiel a nariadenia o ochrane chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky (COM(2016)0787) a na pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0431),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel s ohľadom na ochranu chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky, o zmene a doplnení smernice 2007/46/ES a o zrušení smerníc 2003/102/ES a 2005/66/ES (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/47/EÚ z 3. apríla 2014 o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/719 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica Rady 96/53/ES, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o cestnej doprave v Európskej únii (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o bezpečnosti cestnej premávky na roky 2011 – 2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o bezpečnosti európskej cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite (COM(2016)0766),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 (COM(2010)0389),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom CARS 2020: Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný automobilový priemysel v Európe (COM(2012)0636),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Prínos a uskutočniteľnosť súboru nových technológií a neregulovaných opatrení v oblastiach bezpečnosti pasažierov a ochrany zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorú vypracovalo laboratórium pre výskum dopravy a ktorá bola uverejnená 26. marca 2015,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom O plnení cieľa 6 politických usmernení Komisie pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 – prvé medzníky na ceste k stratégii proti zraneniam (SWD(2013)0094),

—

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2017 o bezpečnosti cestnej premávky na podporu vyhlásenia z Vallety z marca 2017,

—

so zreteľom na balík Európa v pohybe, ktorý vydala Komisia 31. mája 2017 a ktorý obsahuje súbor ôsmich legislatívnych iniciatív s osobitným zameraním na cestnú dopravu,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/260 z 15. apríla 2016 s názvom Zlepšenie globálnej bezpečnosti cestnej premávky,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0330/2017),

A.

keďže každý rok príde na európskych cestách o život približne 25 500 osôb a približne 135 000 sa ťažko zraní, je v záujme dosiahnutia cieľa vízie nulovej úmrtnosti a po konzultácii s členskými štátmi potrebné prijať viac účinnejších opatrení;

B.

keďže bezpečnosť cestnej premávky závisí od troch faktorov: vozidiel, infraštruktúry a správania vodičov, a preto opatrenia vo všetkých troch oblastiach sú nevyhnutné na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky a mali by sa prijať účinné opatrenia v oblasti aktívnej a pasívnej bezpečnosti vozidiel;

C.

keďže priemerný vek osobných automobilov, ľahkých úžitkových vozidiel a ťažkých úžitkových vozidiel v EÚ sa neustále zvyšuje a v súčasnosti predstavuje viac ako 10 rokov; keďže vek vozidla má priamy vplyv na dôsledky dopravných nehôd a na zranenia, ku ktorým pri nich došlo;

D.

keďže asistentské systémy pre vodiča robia vozidlo bezpečnejším a umožňujú bezpečnú a aktívnu účasť osôb so zníženou pohyblivosťou a starších osôb v cestnej premávke;

E.

keďže inteligentné systémy jazdy znižujú dopravné zápchy, vodičov varujú pred nebezpečenstvami na ich trase, a tým pomáhajú znížiť riziko spôsobenia nehody;

F.

keďže prechod na nezávisle jazdiace vozidlá rýchlo napreduje a bezpečnosť cestnej premávky je vo všeobecnosti naliehavou záležitosťou, takže revíziu nariadenia o všeobecnej bezpečnosti musí Komisii predložiť najneskôr v prvom kvartáli 2018; keďže v každom prípade akýkoľvek ďalší odklad by bol neprijateľný;

G.

keďže k 38 % všetkých smrteľných dopravných nehôd dochádza v mestských oblastiach, často so spoluúčasťou zraniteľných účastníkov cestnej premávky, členské štáty by mali zohľadniť zraniteľných účastníkov cestnej premávky pri plánovaní mestskej dopravy, zlepšiť zaobchádzanie s nimi vo vzťahu k druhom dopravy, ako sú napríklad automobily a autobusy; keďže Komisia by mala predložiť revíziu nariadenia o ochrane chodcov;

H.

keďže existuje jasné prepojenie medzi bezpečnosťou cestnej premávky a pracovnými podmienkami profesionálnych účastníkov cestnej premávky;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

—

so zreteľom na článok 174 a článok 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o politike súdržnosti v horských regiónoch EÚ (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o správe o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o demografickej zmene a jej dôsledkoch pre budúcu politiku súdržnosti EÚ (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (16),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015. Hospodárske a rozpočtové prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2013 – 2060) (European Economy 3/2015),

—

so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi prácou a súkromím pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2009 s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ (Správa o starnutí obyvateľstva 2009) (COM(2009)0180),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami (COM(2007)0244),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 s názvom Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť (COM(2006)0571),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. marca 2005 s názvom Zelená kniha „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami“ (COM(2005)0094),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. júna 2016 k odpovedi EÚ na demografickú výzvu (17),

—

so zreteľom na štúdiu zo septembra 2013, ktorú vypracovalo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, tematická sekcia B: Štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, s názvom Ako môže regionálna politika a politika súdržnosti riešiť demografické výzvy?,

—

so zreteľom na publikáciu EZÚS ESPON s názvom Revealing territorial potentials and shaping new policies in specific types of territories in Europe: islands, mountains, sparsely populated and coastal regions (Odkrývanie územného potenciálu a formovanie nových politík na špecifických typoch území v Európe: na ostrovoch, v horách, v riedko osídlených a pobrežných regiónoch) (18),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0329/2017),

A.

keďže demografická zmena je v Európe a na celom svete skutočným problémom a kľúčovou výzvou, a to nielen vo všeobecnosti, ale aj pokiaľ ide o miestny rozvoj a politiky zveľaďovania území v súčasnej EÚ spolu s problémami týkajúcimi sa zamestnanosti, nekontrolovanou globalizáciou, zmenou klímy, prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo a výzvami súvisiacimi s priemyselným a technologickým prechodom a sociálnym a hospodárskym začlenením;

B.

keďže, ako je tomu v prípade väčšiny postindustriálnych spoločností, je pre obyvateľstvo Európy už niekoľko desaťročí príznačná zvyšujúca sa dlhovekosť a nízke miery plodnosti, čo zodpovedá za zmenu štruktúry obyvateľstva a vekovej pyramídy a prináša vedľajšie účinky v podobe ubúdania obyvateľov v produktívnom veku a starnutia obyvateľstva; keďže hospodárska kríza, ktorá zasiahla celú Európsku úniu, mala silný vplyv na mnohé oblasti a regióny, najmä na vidieku, a viedla najmä k vzniku chudoby a úbytku obyvateľstva; keďže pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a zvyšujúce sa rozdiely v dôchodkoch výrazne bránia v účasti žien na trhu práce;

C.

keďže prudký rast obyvateľstva v rozvojových krajinách a demografický pokles obyvateľstva EÚ sa má prejaviť v znížení percentuálneho podielu Európskej únie na počte svetového obyvateľstva zo 6,9 % v roku 2015 na 5,1 % roku 2060 (19);

D.

keďže sa predpokladá, že v 132 spomedzi 273 regiónov na úrovni NUTS 2 dôjde v rokoch 2015 až 2050 k poklesu obyvateľstva (20); keďže tento pokles sa dotkne najmä lokálnych administratívnych jednotiek (LAU);

E.

keďže hlavnou prioritou Európskej únie a všetkých členských štátov je podporovať rast, ktorý je inteligentný, udržateľný aj inkluzívny;

F.

keďže geografické alebo demografické črty prispievajú k prehlbovaniu problémov rozvoja; keďže z tohto dôvodu zaradila Lisabonská zmluva územnú súdržnosť medzi ciele hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

G.

keďže demografické zmeny vzhľadom na svoju prírodnú dynamiku a migračné pohyby, ktoré vyvolávajú nevplývajú na všetky krajiny a regióny v rovnakej miere, keďže vo väčšine mestských, a najmä metropolitných oblastí dochádza k nárastu obyvateľstva a vo väčšine vidieckych a vzdialených oblastí k jeho úbytku, pričom v najvzdialenejších regiónoch je situácia veľmi kontrastná; keďže takáto nerovnováha je veľkou výzvou tak pre územia postihnuté vyľudňovaním, ako aj pre územia, kde dochádza k prílevu obyvateľstva; keďže izolované oblasti a oblasti s obmedzeným prístupom sú najviac vystavené úbytku obyvateľstva; keďže na druhej strane je potrebné zdôrazniť účinky odlivu obyvateľov do predmestí, ktorý v dôsledku pohybu veľkého počtu obyvateľov z veľkých miest do okolitých oblastí vytvára tlak na miestne a regionálne orgány;

H.

keďže európske regióny nepredstavujú neprerušované časti územia; keďže v nich môže byť prítomná nezamestnanosť alebo chudoba a čelia osobitným výzvam, najmä pokiaľ ide o demografické zmeny, v dôsledku čoho musia byť nevyhnutne vytvorené cielené nástroje na znižovanie nerovností medzi nižšími regionálnymi oblasťami a na dosahovanie lepšej územnej rovnováhy z hľadiska mestských, prímestských a vidieckych oblastí;

I.

keďže ženy, a najmä slobodné matky sú viac ohrozené chudobou a vylúčením;

J.

keďže demografické zmeny predstavujú výzvu pri zaručovaní sociálnej súdržnosti a blaha pre všetkých obyvateľov a z hľadiska podporovania vyváženého hospodárskeho rozvoja; keďže demografická zmena má vplyv na infraštruktúru a dostupnosť a kvalitu služieb, čo sa premieta do výpadkov pripojenia alebo oblastí bez zdravotnej starostlivosti a je často výsledkom nedostatočného prepojenia medzi mestským a vidieckym obyvateľstvom;

K.

keďže demografické zmeny prinášajú výrazné politické výzvy v rôznych oblastiach, ktoré sú spojené s celým radom oblastí politiky súdržnosti; keďže regionálna politika a jej európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) vrátane Kohézneho fondu sú kľúčovými nástrojmi na riešenie týchto zmien;

L.

keďže nezastavané oblasti v Európskej únii sú domovom 113 miliónov ľudí, 12 miliónov poľnohospodárskych podnikov, zaberajú 172 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy a významne prispievajú k európskym hospodárstvam, kultúram a ekosystémom;

M.

keďže primeraná infraštruktúra a primeraná úroveň služieb sú dôležitými faktormi pri riadení štruktúry obyvateľstva v regiónoch, ktoré sú riedko osídlené alebo čelia vysťahovalectvu a kde je význam investícií a pracovných miest väčší;

N.

keďže dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi rozhodnutie o zotrvaní v konkrétnej oblasti alebo odchode z nej sú vhodná infraštruktúra a prístup k verejným službám a kvalitným pracovným miestam;

O.

keďže ženy sú viac vystavené chudobe a sociálnemu vylúčeniu ako muži, a to najmä vtedy, keď sú staršie ako 60 rokov;

P.

keďže demografická zmena výraznejšie vplýva na regióny, ktoré zaostávajú;

Q.

keďže demografická zmena zasahujúca vidiecke oblasti má okrem závažných demografických následkov aj hospodárske a sociálne následky, spôsobuje územnú fragmentáciu a ovplyvňuje kvalitu života a životného prostredia;

R.

keďže rodová rovnosť je základným právom, spoločnou hodnotou EÚ a nutnou podmienkou pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti;

S.

keďže rodová rovnosť predstavuje dôležitý nástroj hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti;

T.

keďže negatívna demografická zmena zvyšuje dopyt po väčšej solidarite medzi generáciami;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 30. apríla 2007 o retailových finančných službách na jednotnom trhu (COM(2007)0226),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (1) (smernica o spotrebiteľských úveroch),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (2) (smernica o poistení motorových vozidiel),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (3),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

—

so zreteľom na správu s názvom Správa o osvedčených postupoch v oblasti porovnávacích webových stránok z roku 2014, ktorú vypracoval Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov,

—

so zreteľom na stanovisko adresované inštitúciám EÚ v apríli 2016 Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o spoločnom rámci pre hodnotenie rizika a transparentnosti pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o spotrebiteľských zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a na pozmeňujúce smernice 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (4) (smernica o hypotekárnych úveroch),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a na pozmeňujúcu smernicu 2002/92/ES a smernicu 2011/61/EÚ (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (7) (smernica o platobných účtoch),

—

so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ďalej len „ESA“) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (8),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (10) (smernica o distribúcii poistenia),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 10. decembra 2015 o retailových finančných službách na jednotnom trhu: Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky (COM(2015)0630),

—

so zreteľom na odpoveď Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 21. marca 2016 na Zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách,

—

so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometer 446 z júla 2016 o finančných produktoch a službách,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách (11),

—

so zreteľom na správu spoločnosti Better Finance z roku 2016 s názvom Pension Savings: Real Return,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora (12),

—

so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 21. marca 2017 o revízii ESA,

—

so zreteľom na akčný plán Komisie z 23. marca 2017 s názvom Akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby: lepšie produkty, väčší výber (COM(2017)0139),

—

so zreteľom na štúdiu trhu v oblasti správy aktív, ktorú vypracoval v júni 2017 orgán dohľadu Spojeného kráľovstva FCA,

—

so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

—

so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0326/2017),

A.

keďže trh EÚ v oblasti retailových finančných služieb je naďalej rozdrobený a nedostatočne rozvinutý, zatiaľ čo v rôznych členských štátoch prebieha práca; keďže z tohto dôvodu sú potrebné urýchlené a účinné kroky na uľahčenie inovácie, ktorá je prospešná pre konečných užívateľov, pri súčasnom uvoľnení úplného potenciálu jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb, a ktorá by podporila konkurencieschopnosť, znižovanie cien a rozširovanie výberu a rozmanitosti výrobkov;

B.

keďže pri odstraňovaní vnútroštátnych prekážok a obmedzovaní existujúcich tendencií, ktoré zabraňujú inováciám v oblasti retailových finančných služieb, by sme mali zostať ambiciózni; vyzýva Komisiu a Radu, aby boli ambicióznejšie v oblasti cezhraničných retailových investícií v rámci únie kapitálových trhov (ďalej len „CMU“), nielen riešením jednoduchších otázok, ale aj najdôležitejšie prekážok, ktoré majú vplyv na tento trh, medzi ktoré patrí jazyk, obavy z podvodu alebo zločinu, neistota týkajúca sa daňových dôsledkov, rozdiely v právnych predpisoch týkajúcich sa cenných papierov a obchodných právnych predpisoch, neinformovanosť o postupoch pri uplatňovaní opravných prostriedkov a pri konkurznom konaní, a nedostatočná dôvera v rámce na ochranu spotrebiteľa;

C.

keďže európsky trh retailových finančných služieb by bol životaschopný iba v prípade, ak by predstavoval skutočnú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov a poskytovateľov finančných služieb tým, že by zabezpečil účinnú hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa, a to najmä vo vzťahu k produktom potrebným na účasť na hospodárskom živote a k zraniteľným spotrebiteľom;

D.

keďže z osobitného prieskumu Eurobarometer 446 možno vyvodiť záver, že pokiaľ ide o finančné produkty alebo služby, Európania stále nakupujú väčšinou vo vlastnej krajine a často dokonca ani nevyjadrujú potrebu ani túžbu mať prístup k týmto službám v zahraničí, hoci im v tom bránia aj niektoré skutočné, prekážky; keďže aj vo vlastnom členskom štáte len malá časť hľadá atraktívnejšie ponuky a mení svojich poskytovateľov; keďže následný nedostatok (cezhraničnej) hospodárskej súťaže môže brániť spotrebiteľom a malým investorom, aby získavali najlepšie ponuku finančných produktov a služieb, ktoré kupujú;

E.

keďže vymedzenie finančných technológií je zakotvené v uznesení Európskeho parlamentu zo 17. mája 2017, v ktorom sa zdôrazňuje, že pojem finančné technológie treba chápať ako finančné prostriedky umožnené alebo poskytnuté prostredníctvom nových technológií, ktoré majú vplyv na všetky zložky finančného sektora, od bankovníctva až po poisťovníctvo, penzijné fondy, investičné poradenstvo, platobné služby a trhové infraštruktúry; keďže uplatňovanie technológií na poskytovanie retailových finančných služieb môže potenciálne pomôcť prekonať určité prekážky na vnútornom trhu a posilniť prevádzkovú efektívnosť tohto odvetvia; keďže digitalizácia sama o sebe nepostačuje na prekonanie týchto prekážok; keďže užšia integrácia cezhraničných retailových finančných služieb a lepšie informácie, pokiaľ ide o príležitosti, ktoré tento trh ponúka, môžu pomôcť zvýšiť informovaný dopyt, čo zvýši latku noriem kvality v tejto oblasti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

—

so zreteľom na články 2, 4, 5, 6, 9 a 10 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

—

so zreteľom na článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na články 6,7, 8, 10, 11, 12 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o občianstve EÚ na predaj (1),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a množstvo dohovorov OSN o ľudských právach, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

—

so zreteľom na rozpravu v pléne o slobode médií na Malte, ktorá sa uskutočnila 24. októbra 2017,

—

so zreteľom na zistenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov a Európskej siete investigatívnej spolupráce z panamských dokumentov a maltských spisov,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov (3),

—

so zreteľom na správu a odporúčania Vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi (výbor PANA), a prílohu správy o služobnej ceste výboru na Malte,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia je spoločenstvo založené na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, zásadách právneho štátu a rešpektovaní ľudských práv a keďže tieto hodnoty sú univerzálne a spoločné pre členské štáty;

B.

keďže Charta základných práv Európskej únie je súčasťou primárneho práva EÚ; keďže sloboda prejavu a sloboda a pluralita médií sú zakotvené v článku 11 Charty základných práv Európskej únie a článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP); keďže v súlade s článkom 2, článkom 3 ods. 1 a článkom 7 Zmluvy o EÚ má Únia možnosť konať s cieľom chrániť spoločné hodnoty, na ktorých je založená; keďže mechanizmus právneho štátu by sa mal rovnakou mierou uplatňovať na všetky členské štáty;

C.

keďže EÚ je ústavným systémom, ktorý funguje na základe predpokladu vzájomnej dôvery, že členské štáty budú konať v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu a základnými právami;

D.

keďže nezávislosť súdnictva je zakotvená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 EDĽP a je základnou požiadavkou demokratickej zásady deľby moci;

E.

keďže maltské protikorupčná investigatívna novinárka a blogerka Daphne Caruana Galizia bola zavraždená pri bombovom útoku na automobil 16. októbra 2017;

F.

keďže jej zavraždenie viedlo k pouličným demonštráciám a protestom občianskej spoločnosti na Malte požadujúcim spravodlivosť, zodpovednosť a dodržiavanie zásad právneho štátu;

G.

keďže v správe o monitorovaní pluralizmu v médiách za rok 2016 o Malte boli identifikované stredné (takmer vysoké) úrovne rizika so zreteľom na pluralitu trhu a politickú nezávislosť, ako aj faktory zvyšujúce riziko týkajúce sa nedostatku údajov o mediálnom trhu, nedostatočnej ochrany a samoregulácie novinárov a redakčnej nezávislosti, priameho politického vlastníctva médií a nedostatočnej mediálnej gramotnosti (4);

H.

keďže Svetový index slobody tlače 2017 (uverejnený organizáciou Reportéri bez hraníc) označil za kľúčový faktor obmedzujúci slobodu prejavu na Malte zákony o hanobení, za porušenie ktorých možno uložiť pokutu alebo trest odňatia slobody a ktoré sa široko uplatňujú, predovšetkým zo strany politikov proti novinárom (5);

I.

keďže maltský parlament v súčasnosti diskutuje o návrhu zákona navrhnutom maltskou vládou, ktorý ruší trestný čin urážky na cti a zavádza ad hoc zákaz akejkoľvek formy predbežných opatrení alebo príkazov v konaniach za urážku na cti alebo ohovárania podľa akéhokoľvek zákona (6);

J.

keďže Daphne Caruana Galizia čelila mnohým obvineniam z urážky na cti podaných politikmi z celého politického spektra na Malte;

K.

keďže súd vydávajúci predbežné opatrenia v súvislosti s prípadom urážky na cti, ktorého účastníkom je minister vlády, zmrazil v tomto roku účty Daphne Caruany Galiziovej, a to pred vynesením rozhodnutia v tomto prípade;

L.

keďže médiá na Malte informovali o tom, že sa dostali pod veľký tlak banky Pilatus, ktorá je stredobodom tvrdení o praní špinavých peňazí, aby stiahli alebo odstránili reportáže o nej; keďže banka Pilatus podala súdne žaloby v USA proti maltským médiám za poškodenie jej dobrého mena; keďže podľa informácií zo správy o plnení predpisov finančnej spravodajskej a analytickej jednotky (FIAU) sú klienti banky Pilatus prevažne politicky činné osoby z Azerbajdžanu, ale banka neuplatňovala zvýšenú povinnú starostlivosť vo vzťahu k týmto klientom, ako sa vyžaduje v smernici o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD); keďže jeden poslanec vládnej strany požiadal o vyšetrenie prípadu oznamovateľa FIAU;

M.

keďže pred zavraždením Daphne Caruany Galiziovej z krajiny utiekol hlavný oznamovateľ v prípade obvinení z korupcie a prania špinavých peňazí politicky činných osôb na Malte;

N.

keďže maltská vláda prijala zákon na ochranu oznamovateľov v roku 2013 (7) a Malta je jedným z malej skupiny členských štátov EÚ, ktoré zakotvili osobitné opatrenia na ochranu oznamovateľov v zákone;

O.

keďže podľa ústavy a zákonov Malty vymenúva policajného prezidenta predseda vlády, generálneho prokurátora vymenúva prezident na návrh predsedu vlády, a členovia súdnictva sú od roku 2017 vymenovaní po vypočutí kandidátov vo výbore (8); keďže nezávislosť orgánov presadzovania práva a súdnictva na Malte môže byť ohrozená tým, že vláda je oprávnená vymenovať policajného prezidenta, vedúceho FIAU aj generálneho prokurátora;

P.

keďže v rôznych správach médií sa uvádza, že veľké množstvo pracovných miest v maltských verejných podnikoch bolo vytvorených len niekoľko týždňov pred voľbami v júni 2017, z čoho pramenia obavy, že sa tak stalo z volebných dôvodov;

Q.

keďže Malta odmietla zapojenie do projektu Európskej prokuratúry, nezávislého orgánu Únie s právomocou vyšetrovať a stíhať podvody EÚ a iné trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie;

R.

keďže z odhalení panamských dokumentov z apríla 2016 vyplýva, že v databáze Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov sa uvádza celkovo 714 spoločností spojených s Maltou; keďže tieto dokumenty obsahujú zistenia týkajúce sa súčasného predsedu vlády a bývalého ministra z predchádzajúcej administratívy, a vysokopostavených úradníkov;

S.

keďže Európsky parlament usporiadal návštevu delegácie na Malte vo februári 2017 v rámci jeho vyšetrovania panamských dokumentov; keďže táto delegácia vo svojej správe zo služobnej cesty uviedla, že existujú dôvody domnievať sa, že maltský policajný zbor nie je dobre vybavený na to, aby si mohol riadne plniť svoje úlohy, čo poukazuje na možný prípad nesprávneho úradného postupu; keďže táto delegácia poznamenala, že počet odsúdení a zabavení majetku v súvislosti s praním špinavých peňazí na Malte sa javí ako mimoriadne nízky v porovnaní s priemerným počtom správ, ktoré polícii zasiela FIAU; keďže počas služobnej cesty delegácie jeden štátny úradník a bývalý minister odmietli žiadosť o stretnutie s členmi výboru PANA;

T.

keďže FIAU v dvoch tajných správach o Malte z roku 2016, ktoré boli uverejnené v máji 2017, dospela k záveru, že existuje dôvodné podozrenie z prania špinavých peňazí v súvislosti s vládnym predstaviteľom; keďže tretia správa uverejnená v rovnakom čase obsahovala podrobné informácie o kontrolách vykonávaných FIAU v banke Pilatus, ktoré údajne zistili porušenie maltských právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí; keďže proces udeľovania licencie banke Pilatus bol veľmi rýchly v porovnaní s priemerným časom potrebným na zabezpečenie súladu s normami stanovenými v smernici o kapitálových požiadavkách;

U.

keďže vedúci FIAU a policajný prezident, ktorých priamo dosadzuje vláda, odstúpili krátko po dokončení týchto správ; keďže nebolo začaté žiadne policajné vyšetrovanie týchto závažných obvinení z prania špinavých peňazí týkajúcich sa politicky činných osôb vrátane člena; keďže v prípade uvedených prípadov boli vymenovaní sudcovia; keďže dvaja pracovníci FIAU boli prepustení po úniku správ FIAU v tlači;

V.

keďže Európska komisia bola informovaná o týchto tvrdeniach najneskôr v júni 2017 so žiadosťou, aby uskutočnila ďalšie vyšetrovanie týkajúce sa Malty a jej dodržiavania a náležitého vykonávania tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a smernice o kapitálových požiadavkách;

W.

keďže občianstvo EÚ je jedným z jej hlavných výdobytkov a keďže podľa zmlúv patria otázky pobytu a občianstva do výlučnej pôsobnosti členských štátov; keďže EÚ má právomoc monitorovať protikorupčné postupy zo strany členských štátov;

X.

keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je na každom členskom štáte, aby s náležitým ohľadom na právo Únie stanovil podmienky pre nadobúdanie a stratu štátnej príslušnosti; keďže od nadobudnutia platnosti Maastrichtskej zmluvy znamená udelenie štátnej príslušnosti členského štátu zároveň udelenie občianstva EÚ a tým aj silné dodatočné práva, čo znamená, že rozhodnutia o štátnom občianstve členského štátu nie sú neutrálne vo vzťahu k iným členským štátom a EÚ;

Y.

keďže maltská vláda v roku 2014 vytvorila program pre individuálnych investorov, v rámci ktorého predáva maltské občianstvo a občianstvo EÚ štátnym príslušníkom tretích krajín za 650 000 EUR; keďže zoznam príjemcov tohto občianstva zostáva nejasný, pretože nie sú uvedení v uverejnenom zozname naturalizovaných občanov; keďže z uniknutej správy FIAU z roku 2016 vyplývajú obavy z možnej korupcie pri riadení tohto programu;

Z.

keďže vláda riadením tohto programu pre individuálnych investorov poverila sprostredkovateľa Nexia BT, ktorý sa uvádza v panamských dokumentoch ako iniciátor trustových a offshore spoločností pre politicky činné osoby na Malte vrátane člena vlády; keďže z panamských dokumentov vyplýva, že BT Nexia konal pri poskytovaní všetkých informácií potrebných na identifikáciu skutočného vlastníctva s nedostatočnou náležitou starostlivosťou;

AA.

keďže v správe finančnej spravodajskej skupiny Europolu s názvom „Od podozrenia k akcii – premena finančného spravodajstva na väčší operačný dosah“ sa zdôrazňuje, že niektorí účastníci, medzi ktorých patria aj zločinecké organizácie, zneužili aspekty internetového odvetvia Malty na pranie výnosov z trestnej činnosti; keďže toto by sa nemalo chápať tak, že sa to týka tohto odvetvia ako celku;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) z Dauhy zo 14. novembra 2001 (1),

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie WTO z Hongkongu z 18. decembra 2005 (2),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rozvojovom programe z Dauhy (DDA), najmä na uznesenia z 9. októbra 2008 (3), zo 16. decembra 2009 (4), 14. septembra 2011 (5), z 21. novembra 2013 (6) a 26. novembra 2015 (7),

—

so zreteľom na výsledky 9. Konferencie ministrov, ktorá sa konala v decembri 2013 na Bali, a najmä na Dohodu o uľahčení obchodu (8),

—

so zreteľom na výsledky 10. Konferencie ministrov, ktorá sa konala v decembri 2015 v Nairobi, a na ministerské vyhlásenie prijaté 19. decembra 2015 (9),

—

so zreteľom na záverečný dokument prijatý konsenzom 14. júna 2016 na výročnom zasadnutí parlamentnej konferencie o WTO v Ženeve (10),

—

so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (11),

—

so zreteľom na šieste celkové preskúmanie pomoci obchodu, ktoré sa konalo od 11. do 13. júla 2017 v Ženeve (12),

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže WTO už od svojho vytvorenia zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o posilňovanie mnohostrannosti, presadzovanie inkluzívneho usporiadania svetovej ekonomiky a podporu otvoreného a nediskriminačného systému mnohostranného obchodu založeného na pravidlách; keďže kolo rokovaní v Dauhe sa začalo v roku 2001 s cieľom vytvoriť nové obchodné príležitosti, posilniť pravidlá mnohostranného obchodu a riešiť aktuálne nerovnováhy v obchodnom systéme tým, že ústredným bodom rokovaní sa stanú potreby a záujmy rozvojových krajín, a najmä najmenej rozvinutých krajín;

B.

keďže EÚ dôsledne obhajuje rázny prístup k obchodu založený na mnohostranných pravidlách, pričom uznáva, že komplementárne prístupy, ako sú dvojstranné, regionálne a viacstranné dohody, môžu takisto napomôcť otvorenie obchodu a hospodársky rozvoj, predovšetkým umožnením liberalizácie a zdokonalením pravidiel a disciplín v politických oblastiach, ktorým sa WTO venovala menej dôkladne, a zároveň podporovať mnohostranný systém za predpokladu, že takéto dohody sú v súlade s pravidlami WTO, vychádzajú zo spoločných pravidiel a vytvárajú podmienky pre možnú budúcu mnohostrannosť;

C.

keďže výsledky 9. Konferencie ministrov z roku 2013, najmä uzavretie Dohody o uľahčení obchodu, ktorá je najvýznamnejšou mnohostrannou obchodnou dohodou uzavretou od zriadenia Svetovej obchodnej organizácie v roku 1995, mali systémový význam;

D.

keďže niektorí členovia WTO sa snažia oslabiť súčasný model urovnávania sporov v rámci medzinárodného obchodu; keďže počet sudcov Odvolacieho orgánu WTO sa blíži k minimu nevyhnutnému pre jeho fungovanie; keďže USA nedávno zamietli návrhy zo strany EÚ a niektorých krajín Latinskej Ameriky začať výberové konanie s cieľom obsadiť rastúci počet voľných pracovných miest; keďže táto patová situácia, kvôli ktorej sú už dve zo siedmich kresiel v Odvolacom orgáne voľné, by mohla viesť ku kolapsu systému, ktorý má zásadný význam pre urovnávanie sporov medzi najmocnejšími obchodujúcimi národmi sveta;

E.

keďže aj výsledky dosiahnuté na 10. Konferencii ministrov v roku 2015 boli veľmi významné vzhľadom na sériu šiestich ministerských rozhodnutí o poľnohospodárstve, bavlne a otázkach súvisiacich s najmenej rozvinutými krajinami vrátane záväzku zrušiť vývozné dotácie pre poľnohospodársky vývoz, čo bol zrejme najvýraznejší výsledok, ktorý bol doteraz v oblasti poľnohospodárstva v rámci WTO dosiahnutý;

F.

keďže nedávne diskusie o tom, ako dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o rozvojový program z Dauhy, jasne ukázali, že v súvislosti so spôsobom postupu rokovaní sa názory členov WTO rôznia, čo poukazuje na potrebu prehodnotiť úroveň ambícií, aby mohli byť v rámci všetkých pilierov rokovaní realisticky dosahované výsledky, a keďže toto preskúmanie musí v plnej miere zohľadňovať realitu súčasného obchodného prostredia;

G.

keďže digitálna transformácia hospodárstva otvára nové obchodné kanály uľahčujúce zapojenie malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) do svetového obchodu prostredníctvom elektronického obchodu; keďže sa to čoraz viac vníma ako oblasť, v ktorej by WTO mohla zohrávať dôležitú úlohu;

H.

keďže jedenásta Konferencia ministrov WTO (ďalej len „MC11“) sa bude konať v Buenos Aires v Argentíne od 10. do 13. decembra 2017;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (COM(2017)0198),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania (1),

—

so zreteľom na kontrolu vhodnosti právnych predpisov EÚ o ochrane prírody (smernica o biotopoch a smernica o vtákoch) (SWD(2016)0472),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 1/2017 s názvom Na vykonávanie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie,

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Oznamovanie podľa smerníc EÚ o biotopoch a vtákoch v období rokov 2007 – 2012: Stav prírody v EÚ,

—

so zreteľom na štatistiky Eurostatu v oblasti biodiverzity z novembra 2016,

—

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 týkajúce sa akčného plánu EÚ pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (2),

—

so zreteľom na otázku Komisii o Akčnom pláne pre prírodu, ľudí a hospodárstvo (O-000067/2017 – B8-0608/2017),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.

keďže iba približne polovica populácie chránených druhov vtákov a v menší počet iných chránených druhov a biotopov je v Únii v súčasnosti v dobrom stave z hľadiska ich ochrany a keďže iba 50 % zo všetkých lokalít Natura 2000 má vypracované plány hospodárenia s cieľmi v oblasti ochrany a opatrení;

B.

keďže smernica o ochrane prírody zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov Dohovoru o biologickej diverzite (ďalej len „DBD“), strategického plánu pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020, programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížskej dohody o zmene klímy;

C.

keďže v posúdení Európskej environmentálnej agentúry s názvom Stav prírody v EÚ v roku 2015 sa uvádza, že hlavné výzvy a hrozby pre suchozemské ekosystémy, na ktoré poukázali členské štáty, sú poľnohospodárstvo a zmeny prírodných podmienok a v prípade morských ekosystémov využívanie živých zdrojov (rybolov) a znečistenie; keďže vo všetkých prípadoch ide o ľudskú činnosť, ktorá má závažný a škodlivý dosah na prírodu;

D.

keďže štatistiky Eurostatu v oblasti biodiverzity z roku 2016 ukazujú celkový pokles všetkých 167 bežných druhov vtákov v EÚ v období rokov 1990 až 2014 (3);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

—

so zreteľom na zmluvy o EÚ, najmä na články 2, 3, 4, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na ústavu Poľskej republiky,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“) a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 o novom rámci na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o situácii v Poľsku (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o nedávnom vývoji v Poľsku a jeho vplyve na základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie (2),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie o právnom štáte z 21. decembra 2016 (3) doplňujúce jej odporúčanie z 27. júla 2016 a berúc do úvahy najnovší vývoj v Poľsku vzhľadom na vymenovanie nového predsedu Ústavného súdu,

—

so zreteľom na tretie odporúčanie Komisie o právnom štáte z 26. júla 2017 (4), v ktorom vyjadruje vážne obavy, pokiaľ ide o plánovanú reformu súdnictva v Poľsku, ktorou sa v posúdení Komisie zosilňuje systémové ohrozenie právneho štátu v Poľsku, ktoré sa už konštatovalo v rámci postupu pre právny štát, ktorý Komisia začala v januári 2016,

—

so zreteľom na odpoveď poľskej vlády z 20. februára 2017, ktorou odmietla názor, že existuje systémové ohrozenie právneho štátu v Poľsku, a na sprostredkovanú odpoveď poľskej vlády z 29. augusta 2017, ktorou zamietla výhrady Komisie týkajúce sa reforiem súdnictva a spochybnila jej právomoc posudzovať súdny systém,

—

so zreteľom na postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré Komisia začala proti Poľsku, vrátane postupu z 29. júla 2017 a na odôvodnené stanovisko z 12. septembra 2017 týkajúce sa zákona o organizácii všeobecných súdov, v ktorom sa uvádza, že poľský zákon je v rozpore s právom EÚ, najmä s článkom 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), so smernicou 2006/54/ES o rodovej rovnosti v zamestnaní a s článkom 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ vykladaným v spojení s článkom 47 Charty základných práv EÚ,

—

so zreteľom na výmeny názorov, ktoré sa vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci uskutočnili s prvým podpredsedom Komisie Fransom Timmermansom 22. marca, 31. augusta a 6. novembra 2017,

—

so zreteľom na výmeny názorov o právnom štáte v Poľsku, ktoré 16. mája 2017 a 25. septembra 2017 prebehli počas zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti,

—

so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie zo 14. októbra 2016 k zákonu o Ústavnom súde a na vyhlásenie predsedu Benátskej komisie z 24. januára 2017, v ktorom vyjadril hlboké znepokojenie nad „zhoršujúcou sa situáciou“ v Poľsku,

—

so zreteľom na to, že 18. mája 2017 boli z webového sídla Ústavného súdu a jeho online právnej databázy odstránené tri výroky týkajúce sa týchto rozsudkov: K 47/15 z 9. marca 2016 (vyhlásenie zmien, ktoré schválil poľský Parlament v zákone o Ústavnom súde, za protiústavné), K 39/16 z 11. augusta 2016 (spochybnenie zákonnosti hlavných ustanovení druhého aktu, ktorým sa mení fungovanie Ústavného súdu) a K 44/16 zo 7. novembra 2016 (v súvislosti so zákonnosťou vymenovania predsedu a podpredsedu Ústavného súdu),

—

so zreteľom na štyri zákony na reformu súdnictva, ktoré poľský parlament prijal v júni a júli 2017, najmä na: zákon, ktorým sa mení zákon o Štátnej vysokej škole súdnictva a prokuratúry, zákon o organizácii všeobecných súdov a niektoré ďalšie zákony („zákon o Štátnej vysokej škole súdnictva“); zákon, ktorým sa mení zákon o Štátnej súdnej rade a niektoré ďalšie zákony („zákon o Štátnej súdnej rade“); zákon, ktorým sa mení zákon o organizácii všeobecných súdov („zákon o organizácii všeobecných súdov“) a zákon o Najvyššom súde, ktorý vyvoláva vážne obavy v súvislosti s porušením deľby moci a ukončením nezávislosti súdnictva,

—

so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu z 18. júla 2017, v ktorom veľká väčšina predsedov politických skupín v Európskom parlamente vyjadrila znepokojenie, pokiaľ ide o prijaté zákony na reformu súdnictva,

—

so zreteľom na rozhodnutie poľského prezidenta z 27. júla 2017 o vetovaní dvoch kontroverzných zákonov, ktoré poľský parlament schválil začiatkom uvedeného mesiaca a ktoré vážne ohrozujú nezávislosť súdnictva v Poľsku,

—

so zreteľom na dva návrhy poľského prezidenta týkajúce sa Štátnej súdnej rady a Najvyššieho súdu, ktoré vyvolávajú obavy z hľadiska ich súladu s poľskou ústavou a ktoré neriešia problémy týkajúce sa deľby moci či nezávislosti súdnictva,

—

so zreteľom na rozhodnutie poľského Ústavného súdu z 24. októbra 2017, podľa ktorého sú pravidlá o voľbe predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Valného zhromaždenie sudcov Najvyššieho súdu protiústavné;

—

so zreteľom na dočasný príkaz vydaný Súdnym dvorom EÚ 27. júla 2017 vo veci C-441/17 na zastavenie rozsiahlej ťažby dreva v Bielovežskom lese, ktorý poľská vláda nevykonala, a so zreteľom na obavy, že pokračovanie ťažby dreva by spôsobilo „vážne a nenapraviteľné škody na lesoch“, zatiaľ čo súd skúma daný prípad,

—

so zreteľom na dočasné príkazy z 8. júna 2017, ktoré vydal Európsky súd pre ľudské práva, na zastavenie návratov do Bieloruska na základe skráteného konania; so zreteľom na v januári 2017 poľským ministrom vnútra predstavené návrhy na zmenu zákona o cudzích štátnych príslušníkoch, ktoré vzbudzujú obavy, pokiaľ ide o ich súlad s európskym a medzinárodným právom,

—

so zreteľom na zákon o verejných zhromaždeniach v znení zmien z decembra 2016, ktorý umožňuje nadmerné obmedzovanie práva na zhromažďovanie vrátane uprednostňovania tzv. pravidelných alebo cyklických zhromaždení pri príležitosti vlasteneckých, náboženských a historických udalostí a ktorý orgánom dáva možnosť zakázať protidemonštrácie,

—

so zreteľom na zákon o Národnom inštitúte slobody – centre pre rozvoj občianskej spoločnosti z 15. septembra 2017, ktorým sa prístup k verejnému financovaniu organizácií občianskej spoločnosti, a to aj z fondov EÚ, dostáva pod kontrolu vlády, čo vyvoláva obavy o primerané financovanie MVO vrátane okrem iných organizácií bojujúcich za práva žien,

—

so zreteľom na správy medzinárodných MVO o právnom štáte a základných právach v Poľsku vrátane správy organizácie Amnesty International z 19. októbra 2017 s názvom Poľsko: na uliciach na obranu ľudských práv a správy organizácie Human Rights Watch z 24. októbra 2017 s názvom Erózia kontroly a rovnováh – právny štát a ľudské práva v Poľsku v ohrození,

—

so zreteľom na stanoviská, ktoré vypracovali OBSE/ODIHR, z 5. mája 2017 k návrhom na zmenu zákona o Štátnej súdnej rade a iných zákonov v Poľsku, z 22. augusta 2017 k návrhu zákona o poľskom Národnom inštitúte spravodlivosti – Stredisku pre rozvoj občianskej spoločnosti, ako aj z 30. augusta 2017 k určitým ustanoveniam návrhu zákona o poľskom Najvyššom súde, v ktorých sa poukazuje na to, že navrhované ustanovenia sú vo svojej podstate nezlučiteľné s medzinárodnými normami a so záväzkami prijatými v rámci OBSE,

—

so zreteľom na záverečné pripomienky k siedmej pravidelnej správe o Poľsku prijatej Výborom OSN pre ľudské práva 31. októbra 2016, v ktorých sa Poľsko dôrazne vyzýva, aby podniklo kroky na ochranu nezávislosti Ústavného súdu a súdnictva a presnejšie vymedzilo trestný čin terorizmu s cieľom zabrániť zneužívaniu,

—

so zreteľom na intervenciu Kanady 9. mája 2017 na zasadnutí Výboru OSN pre ľudské práva v rámci všeobecného pravidelného preskúmania týkajúceho sa Poľska a so zreteľom na list vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 23. októbra 2017 adresovaný Poľsku,

—

so zreteľom na predbežné postrehy osobitného spravodajcu OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov z 27. októbra 2017 po oficiálnej návšteve Poľska, v ktorých vyjadril znepokojenie nad stavom nezávislosti súdnictva v Poľsku,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2188(2017) z 11. októbra 2017 s názvom Nové hrozby pre právny štát v členských štátov Rady Európy: vybrané príklady,

—

so zreteľom na opakované masové protesty proti vládnej politike a právnym predpisom vrátane „čierneho protestu“ z októbra 2016, ktorý zabránil zmene súčasného zákona o umelom prerušení tehotenstva, „pochodu slobody“ zo 6. mája 2017 a protestov v júli 2017 v nadväznosti na prijatie zákonov na reformu súdnictva,

—

so zreteľom na zákon o obmedzení prístupu k núdzovej antikoncepcii na ženy a dievčatá z júna 2017; so zreteľom na dokument WHO Factsheet z júna 2017, v ktorom sa núdzová antikoncepcia označuje za bezpečnú a odporúča sa jej dostupnosť ako súčasť potrebnej zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia; so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 7. januára 2015, ktorým sa mení povolenie na uvedenie na trh poskytnuté na základe rozhodnutia C(2009)4049 pre liek ellaOne, ulipristal acetát, lieku na humánne použitie,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú pre členské štáty v spoločnosti, v ktorej sa presadzuje pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť a rovnosť medzi ženami a mužmi, spoločné; keďže podporu týmto hodnotám schválili poľskí občania v referende, ktoré sa konalo v roku 2003;

B.

keďže v článku 9 poľskej ústavy sa uvádza, že Poľská republika dodržiava medzinárodné právo, ktoré je pre ňu záväzné;

C.

keďže EÚ funguje na základe predpokladu vzájomnej dôvery, t. j. členské štáty konajú v súlade s demokraciou, zásadou právneho štátu a základnými právami zakotvenými v Európskom dohovore o ľudských právach a Charte základných práv Európskej únie;

D.

keďže zásada právneho štátu je jednou zo základných hodnôt, na ktorých je založená EÚ, a keďže Komisia spoločne s Európskym parlamentom a Radou na základe zmlúv zodpovedá za dodržiavanie zásady právneho štátu ako základnej hodnoty Únie a za zabezpečovanie dodržiavania práva, hodnôt a zásad EÚ;

E.

keďže medzi tieto zásady patrí: zákonnosť, ktorá predpokladá transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický proces prijímania zákonov; právna istota; zákaz ľubovoľného vykonávania výkonných právomocí; nezávislé a nestranné súdy; účinné súdne preskúmanie vrátane úplného dodržiavania základných práv; a rovnosť pred zákonom;

F.

keďže nezávislosť súdnictva je zakotvená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 EDĽP a je základnou požiadavkou demokratickej zásady deľby mocí, ktorú odráža aj článok 10 poľskej ústavy;

G.

keďže sloboda združovania by mala byť chránená; keďže dynamická občianska spoločnosť a pluralitné médiá zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore otvorenej a pluralistickej spoločnosti, verejnej účasti na demokratickom procese a posilňovaní vládnej zodpovednosti; keďže MVO by mali byť primerane financované;

H.

keďže odmietnutie poľskej vlády vykonať rozhodnutie Súdneho dvora EÚ týkajúce sa ťažby dreva v Bielovežskom lese a dodržiavať predbežné opatrenia Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa navracania do Bieloruska sú jasnými príkladmi porušovania zmlúv EÚ zo strany Poľska;

I.

keďže voči desiatkam demonštrantov sú vedené konania podľa zákona o priestupkoch a v niektorých prípadoch podľa trestného zákona; keďže v súvislosti s účasťou na protestoch v októbri 2017 bolo údajne viac než 300 osôb predvedených na políciou;

J.

keďže podľa Charty základných práv, EDĽP a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sexuálne a reprodukčné zdravie žien súvisí s viacerými ľudskými právami vrátane práva na život a dôstojnosť, práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním, práva na prístup k zdravotnej starostlivosti, práva na súkromie, práva na vzdelanie a zákazu diskriminácie, čo sa odráža aj v poľskej ústave;

K.

keďže odmietnutie prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právnym službám vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva predstavuje porušovanie základných práv žien; keďže Rada OSN pre ľudské práva vyzvala Poľsko, aby neprijalo žiadne legislatívne reformy, ktoré by predstavovali oslabenie už aj tak obmedzujúcich právnych predpisov týkajúcich sa prístupu žien k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva; keďže Európsky súd pre ľudské práva vzhľadom na reštriktívny výklad tohto práva vo viacerých veciach vyniesol rozsudky proti Poľsku;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Sudáne, najmä na uznesenia z 13. júna 2012 (1), 10. októbra 2013 (2), 18. decembra 2014 (3) a 6. októbra 2016 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017 (5),

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

—

so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

—

so zreteľom na sudánsky zákon o tlači a zverejňovaní z roku 2009,

—

so zreteľom na sudánsky zákon o slobode informácií z roku 2015,

—

so zreteľom na deklaráciu panafrickej konferencie z Kampaly o slobode prejavu a prístupu k informáciám z 26. marca 2017,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ, Nórska, USA a Kanady o politickom zadržiavaní a cenzúre novín v Sudáne zo 7. decembra 2016,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o slobode prejavu online a offline,

—

so zreteľom na vyhlásenie nezávislého experta Organizácie Spojených národov o situácii v oblasti ľudských práv v Sudáne, Aristidea Nononsiho, v nadväznosti na jeho misiu v Sudáne v dňoch 11. – 21. mája 2017,

—

so zreteľom na návštevu komisára Stylianida v Sudáne v dňoch 22. – 23. októbra 2017,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) v mene EÚ pri príležitosti Medzinárodného dňa ukončenia beztrestnosti pre trestné činy proti novinárom (2. novembra 2017),

—

so zreteľom na index slobody tlače z roku 2017, ktorý zostavila organizácia Reportéri bez hraníc,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Muhammad Zín al-Ábidín vo svojom článku zverejnenom 23. februára 2012 v novinách at-Tajjár kritizoval údajnú korupciu v rodine sudánskeho prezidenta Umara al-Bašíra;

B.

keďže Sudánska národná spravodajská a bezpečnostná služba (NISS) vzniesla obvinenie proti Muhammadovi Zínovi al-Ábidínovi a jeho šéfredaktorovi Usmánovi Mirdžánímu;

C.

keďže 23. októbra 2017 sudánsky súd odsúdil Muhammada Zína al-Ábidína na podmienečný trest odňatia slobody s päťročným skúšobným obdobím na základe obvinenia z porušenia etického kódexu žurnalistiky;

D.

keďže šéfredaktor novín at-Tajjár Usmán Mirdžání bol za rovnaké obvinenia odsúdený na zaplatenie pokuty vo výške 10 000 sudánskych libier alebo na vykonanie trestu odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov a bol prepustený po tom, ako sudánsky Zväz novinárov pokutu uhradil;

E.

keďže advokát zastupujúci Muhammada Zína al-Ábidína a Usmána Mirdžáního uviedol, že sa voči ich rozsudkom mieni odvolať;

F.

keďže správy uvádzajú, že NISS vyšetruje a zadržiava novinárov a že podala niekoľko žalôb proti sudánskym novinárom a svojvoľne skonfiškovala kompletné vydania novín, ako sú at-Tajjár, al-Džarída al-Watan, al-Jaum at-Tálí, al-Ajjám a Achír Lahza, ktoré obsahovali články kritizujúce vládu;

G.

keďže v roku 2016 sa v jednom týždni vyskytlo najmenej 44 prípadov zhabaných publikácií týkajúcich sa 12 novín vrátane piatich vydaní al-Džarídy; keďže Národná rada pre tlač a publikácie 14. augusta 2016 pozastavila na neurčité obdobie uverejňovanie novín Íláf, al-Mustadžilla, al-Watan a Awwal an-Nahár;

H.

keďže existencia slobodných, nezávislých a nestranných médií je jedným zo základných kameňov demokratickej spoločnosti;

I.

keďže Sudán podpísal 8. januára 2017 Deklaráciu o slobode médií v arabskom svete a po Palestíne, Tunisku a Jordánsku sa stal jej štvrtým signatárom; keďže štátny minister pre záležitosti médií uviedol, že vláda sa zaviazala rešpektovať slobodu tlače v Sudáne;

J.

keďže organizácia Reportéri bez hraníc zaradila Sudán vo svojom indexe slobody tlače z roku 2017 medzi najmenej slobodné krajiny, a to na 174. miesto zo 180 krajín, pre „obťažovanie médií, cenzúru, konfiškáciu vydaní novín, zatváranie médií a obmedzovanie internetu;

K.

keďže nezávislý expert pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sudáne v správe OSN z júla 2017 uviedol, že cenzúra novín al-Džarída zo strany NISS je v rozpore s dočasnou národnou ústavou Sudánu;

L.

keďže Sudán podpísal revidovanú verziu dohody z Cotonou z roku 2005, ale neratifikoval ju;

M.

keďže VP/PK Federica Mogherini vydala 14. novembra 2017 vyhlásenie k návšteve sudánskeho prezidenta Umara al-Bašíra v Ugande, v ktorom všetkým stranám Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu pripomenula, aby dodržiavali a plnili svoje povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva;

N.

keďže v Sudáne sa aj naďalej potláčajú ľudské, občianske a politické práva;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Somálsku,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o situácii v utečeneckom tábore v Dadaabe (1),

—