16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/1

1.1

Voľná hospodárska súťaž je prínosom pre všetkých aktérov na trhu, osobitne pre spotrebiteľov. Napriek tomu, nedodržiavanie právnych predpisov v tejto oblasti malo dosah najmä na súťažiacich podnikateľov. V skutočnosti predpisy majú za cieľ udeliť sankcie, aby znížili hospodársky dosah nedostatku hospodárskej súťaže medzi nimi.

1.2

Predpisy hospodárskej súťaže neposkytovali spotrebiteľom vhodné právne nástroje, ktoré by im umožnili zasiahnuť alebo vymáhať odškodné za škodu spôsobenú zakázanými praktikami na trhu v oblasti hospodárskej súťaže. Až po uskutočnení veľkých zmien na vnútornom trhu, osobitne čo sa týka liberalizácie hospodárskych sektorov vo všeobecnom záujme, sa začína diskutovať o potrebe nástrojov, ktoré by spotrebiteľom umožnili zúčastniť sa na hospodárskej súťaži.

1.3

Prvý krok bol vykonaný menovaním styčného úradníka pre spotrebiteľov na GR pre hospodársku súťaž. Tento by mal vytvárať spojenie so spotrebiteľmi v tých prípadoch, kde by ich názor mohol mať určitý dosah. Po uplynutí troch rokov sa jeho činnosť javí ako veľmi obmedzená z dôvodu nedostatku vhodných prostriedkov na výkon tejto úlohy.

1.4

Zatiaľ v najdôležitejších liberalizovaných sektoroch došlo k skutočnému obmedzeniu voľnej hospodárskej súťaže, vrátane vylučovacích následkov pre niektoré súťažiace subjekty a jasným obmedzením hospodárskych práv spotrebiteľov. Jednou z príčin tohto negatívneho efektu je zaujatie národného prístupu pri liberalizácii vo väčšine členských štátov, čím došlo k návratu k národnému protekcionizmu podnikov. Komisia by mala disponovať potrebnými prostriedkami, aby zabránila týmto následkom.

1.5

Článok 153 ods. 2 Zmluvy o založení ES poskytuje Komisii právny základ na to, aby zaviedla horizontálne opatrenia na ochranu spotrebiteľov v oblasti politík Spoločenstva, osobitne v oblasti politiky hospodárskej súťaže. Vykonávacie predpisy článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES by mali zohľadniť ich záujmy ako aj záujmy súťažiacich podnikateľov, ktorí musia dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže. Členské štáty by mali zároveň prispôsobiť svoje vnútroštátne predpisy tomuto cieľu.

1.6

V tomto smere musia byť stanovené právne nástroje, ktoré zabezpečia náhradu škody, ktorá by bola spôsobená zakázanými praktikami, osobitne v oblasti na ich hospodárskych právach.

1.7

Ak GR pre hospodársku súťaž bude aj naďalej pokračovať v systéme styčného úradníka, musí mu zabezpečiť potrebné prostriedky pre jeho prácu. GR SANCO musí zapojiť organizácie s ktorými spolupracuje, aby mohol lepšie zasiahnuť do tých prípadov hospodárskej súťaže, ktoré sú priamo spojené so záujmami spotrebiteľov. V tomto zmysle sa nazdávame, že spotrebiteľské organizácie členských štátov alebo Spoločenstva by mohli byť zapojené do európskej siete hospodárskej súťaže, ktorá môže prispôsobiť svoju činnosť na prijímanie informácií a pripomienok, ktoré by umožnili zefektívniť politiku hospodárskej súťaže a uznať im hospodárske práva.

2.1

Voľná hospodárska súťaž je základným princípom trhového hospodárstva, ktorého základnými črtami sú sloboda podnikania hospodárskych aktérov, a vo všeobecnosti, všetkých osôb, ktoré sa na ňom zúčastňujú. Potreba vytvorenia pravidiel, ktoré by zosúladili voľnú hospodársku súťaž na trhu a práva všetkých subjektov, ktoré sú jeho súčasťou, bola dôvodom na vypracovanie ustanovení zmluvy, ktorou sa táto oblasť riadi. Európska komisia v období, keď liberalizácia prebiehala v plnom prúde, vyjadrila (1) potrebu vyváženia medzi záujmami podnikov a spotrebiteľov, potom ako zvážila nové hospodárske situácie, ktoré nie sú uvedené v predpisoch hospodárskej súťaže. Taktiež sa vyslovila za zefektívnenie dobrovoľných nástrojov, ako aj za podporu dialógu medzi spotrebiteľmi a podnikmi s cieľom zvýšiť dôveru spotrebiteľov v trh, nakoľko hospodárska súťaž nie je dostatočným nástrojom na jeho dosiahnutie.

2.2

Súčasná situácia prináša niektoré novinky tak, ako sú uvedené v správe Komisie o politike hospodárskej súťaže v roku 2004 (2) a v prejave členky Komisie, pani Kroes (3). V oboch sa vyzdvihuje potreba upriamiť aktivitu na sektory, ktoré sú kľúčové pre vnútorný trh a na konkurencieschopnosť podľa Lisabonskej agendy. Avšak osobitne je potrebné ochraňovať záujmy spotrebiteľov a to najmä pred dopadmi kartelov a monopolov na ich práva. Tento postoj môže byť považovaný za prvý krok, ktorým je možné zaviesť ochranu spotrebiteľov ako regulačné opatrenie trhu z pohľadu dopytu a nielen ponuky, ako to je v súčasnosti.

2.3

Je potrebné upozorniť na to, že stanovenie politiky hospodárskej súťaže je v kompetencii EÚ v spolupráci s členskými štátmi. Dôvodom toho nie je len fakt, že táto politika sa uplatňuje na vnútornom trhu, a teda aj na cezhraničné operácie, ale z dôvodu jej zámeru harmonizovať národné úpravy tak, aby nebolo možné uplatňovať národné politické opatrenia ochranného charakteru, ktoré by uprednostnili ich trhy, diskriminujúc ostatné súťažiace subjekty. V tomto zmysle je veľmi dôležitá úloha, ktorú zohrávajú orgány Spoločenstva, osobitne Komisia, ktorá nielenže je kompetentná na vypracovanie regulačných legislatívnych návrhov v oblasti hospodárskej súťaže, ale aj na kontrolu koncentrácií a štátnej pomoci, v ktorej prevláda všeobecný záujem nad vlastným záujmom každého štátu.

2.4

Liberalizácia sektorov všeobecného záujmu a regulácia finančných služieb spôsobila, že sa hľadá vzťah medzi politikou hospodárskej súťaže a inými politikami Komisie, osobitne so spotrebiteľskou politikou. V poslednej správe o hospodárskej súťaži za rok 2004 sa uvádza ako cieľ prísneho uplatňovania tejto politiky posilnenie záujmov a dôvery spotrebiteľov vo vnútorný trh.

2.5

Aj napriek tejto deklarácii princípov, konkrétna analýza jednotlivých ustanovení, ktoré tvoria európsku politiku hospodárskej súťaže, existuje len veľmi obmedzená konkretizácia, a v skutočnosti sa len pokračuje v tom istom postoji ako počas predchádzajúcich etáp. V roku 2003 pri príležitosti Európskeho dňa hospodárskej súťaže (4) bolo oznámené menovanie „styčného úradníka pre spojenie so spotrebiteľmi“ na GR pre hospodársku súťaž. Tento úradník by mal mať pole pôsobnosti v každej oblasti, do ktorej sa člení táto politika, s cieľom dbať na záujmy spotrebiteľov. Okrem toho sú vydávané informačné letáky (5), ktoré usmerňujú a informujú spotrebiteľov o obsahu politiky hospodárskej súťaže, a o tom, aké účinky môže mať na ich záujmy.

2.6

Medzi funkciami, ktoré by mal vykonávať styčný úradník so spotrebiteľmi (6), treba vyzdvihnúť:

2.7

Toto smerovanie politiky hospodárskej súťaže k zohľadneniu záujmov spotrebiteľov by sa malo realizovať horizontálne tým spôsobom, aby sa neudržali statické kompetencie generálnych riaditeľstiev pre hospodársku súťaž a GR SANCO prostredníctvom stálej koordinácie medzi politikami, nielen európskymi, ale aj medzi týmito a národnými. Tým sa dosiahne voľná hospodárska súťaž, ktorá by bola prínosom hospodárskym a sociálnym aktérom ako aj spotrebiteľom.

3.1

Je možné povedať, že politika hospodárskej súťaže v jej poslednej etape zaznamenala významný vývoj, a to nielen kvôli silnému dopadu tzv. hospodárskej globalizácie, ale aj vďaka potrebnému zosúladeniu liberalizácie sektoru služieb s cieľmi verejného záujmu, ako je zabezpečenie pluralizmu a dôveryhodnosti poskytovateľov týchto služieb. Politika hospodárskej súťaže sa zaviazala zohrať dôležitú úlohu v oblasti konkurencieschopnosti tak, ako je to stanovené v Lisabonskej agende. Sústredí sa na riadne fungovanie trhového hospodárstva, hlavne na hospodárske koncentrácie, najmä na úspech európskeho hospodárstva proti našim medzinárodným konkurentom, bez toho, aby sa zredukovali práva konkurentov a osobitne európskych spotrebiteľov.

3.2

Potreba skonkretizovať politiku hospodárskej súťaže, ktorá má dosah na spotrebiteľov, poukazuje na potrebu preskúmať tie oblasti, ktoré táto politika upravuje, a ktoré zodpovedajú článkom zmluvy ako aj predpisom, ktoré ju rozvíjajú. Tieto posledne uvedené predpisy sú predmetom nedávnej úpravy, a v niektorých prípadoch, ešte čakajú na ich schválenie.

3.3.1

Dohody medzi podnikmi sú súčasťou vzťahov na trhu a slúžia na umožnenie ich integrálneho fungovania. Toto však nie vždy bude využívané pre konkurenčné účely, ale práve naopak. Už od vytvorenia spoločného trhu sa uvažovalo o potrebe ich zákazu, keď obsah týchto dohôd mal za cieľ znemožniť, obmedziť alebo zakaliť voľnú hospodársku súťaž. To isté sa deje so združeniami podnikov, ktorej najvýznamnejší prejav sú kartely. Tieto podniky fungujú pod rôznymi spôsobmi prepojenia medzi sebou, avšak navonok neprejavujú známky koordinácie. V prípade, že predmet ich činnosti obmedzuje alebo zabraňuje hospodárskej súťaži, vzťahuje sa na ne zákaz.

3.3.2

Právny základ tak dohôd ako aj rozhodnutí medzi podnikmi má zmluvný charakter, ktorý vytvára povinnosti pre jednotlivé strany. V oboch prípadoch je ich platnosť obmedzená splnením zákonných podmienok, ktoré sa na ne vzťahujú. Problém, ktorým sa tu zaoberáme, spočíva v dôsledkoch, ktoré majú na tretie osoby, a osobitne na pravidlá, ktoré upravujú hospodárska súťaž na trhu.

3.3.3

Cieľom normy je definitívne zakázať výsledky, obmedzenie hospodárskej súťaže, ale má dosaj aj ďalej, a to praktickými efektmi, ktoré toto prináša v spojitosti s náhradou škody, ktorá vznikla konkurentom a hospodárstvu vo všeobecnosti z dôvodu obmedzenia fungovania trhov.

3.3.4

Komplexnosť situácií, ktoré spadajú do pôsobnosti noriem v zmluve, pod článok 81, tak na vnútroštátnych trhoch ako aj na vnútornom európskom trhu, spôsobil, že Komisia sa podujala na to, čo bolo nazvané ako modernizačný balíček (8), ktorý umožňuje na jednej strane prispôsobiť normy zmluvy jurisdikčnej doktríne súdov a veľkému počtu prípadov, ktoré vznikli pri jeho uplatňovaní.

3.3.5

Taktiež boli predmetom modernizácie pravidlá o výnimkách na určité kategórie (9). Toto nariadenie obsahuje nové pravidlá o výnimkách podľa súčasných potrieb trhu a osobitne v prípade výnimiek týkajúcich sa dohôd o transfere technológií. Potreba jasných pravidiel na podporu dohôd medzi podnikmi, bez toho, aby boli zakázané, musí stanoviť limity, v ktorých sa tieto dohody môžu pohybovať. V žiadnom prípade by nemali byť poškodení spotrebitelia.

3.4.1

Článok 82 zmluvy zakazuje zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu jedným alebo viacerými podnikmi. Taktiež je potrebné zabrániť tomu, aby nadobudnuté dominantné postavenie umožňovalo vnútiť ostatným konkurentom ich vlastné podmienky, vylučujúc tak konkurenciu. V tomto prípade ustanovenie obsiahnuté v článku sa nezaoberá pôvodom tohto dominantného postavenia. Opačne je to v prípade článku 81, ktorý sa zaoberá pôvodom dohody alebo rozhodnutí s cieľom vyhlásiť ich nulitu.

3.4.2

Dominantné postavenie má odlišný efekt, ako dohodnuté praktiky, nakoľko sa nezdá, že by mal dosah na hospodársku súťaž, keďže môže byť obmedzená vlastnou situáciou, t. j. neexistenciou konkurentov, alebo tým, že ich postavenie na trhu je zanedbateľné. Napriek tomu zámer, ktorý z textu vyplýva a ktorý je stanovený je ten, že sa zasahuje v prospech spotrebiteľa, ktorý je obeťou vnúteného konania zo strany podnikateľa (10).

3.4.3

V tomto zmysle Komisia zasahovala v najdôležitejších sektoroch, ktoré z dôvodu neskorej liberalizácie, boli stále v dominantnom postavení vo väčšine krajín EÚ. Takto to bolo v prípade telekomunikácií (11) alebo v prípadoch, kde z dôvodu významnej technologickej inovácii nedochádzalo k efektívnej hospodárskej súťaži medzi konkurentmi, ako je to napríklad v prípade Microsoft (12). V oboch prípadoch bolo stanovené zneužívanie dominantného postavenia. V prvom prípade z dôvodu stanovenia cien pri poskytovaní telekomunikačných služieb (13). Okrem toho predmetné rozhodnutie bolo významné, nakoľko sa týkalo hospodárskeho sektora, ktorý je a priori regulovaný štátom. V tomto smere Komisia dospela k názoru, že mala konať aj napriek tomu, že ceny sú predmetom sektorovej regulácie.

3.4.4

V druhom prípade, Microsoft, situácia bola komplikovanejšia, keďže ide o severoamerický podnik, ktorý je skoro monopolom v oblasti využívania informačných systémov. Avšak Komisia rozhodla, že prišlo k porušeniu článku 82 prostredníctvom zneužívania dominantnej pozície na trhu s užívateľskými systémami pre PC prostredníctvom odmietnutia poskytnutia informácií ohľadne interoperability a hlavne v otázkach povinného spoločného predaja Windows Media Player a Windows. Komisia nielenže uložila vysoké pokuty za závažné porušenie, ale aj vyžiadala opatrenia, ktoré spočívali v rozšírení operačných systémov ako aj v oddelení predaja od užívateľských systémov Windows PC.

3.5.1

ESD nestanovil žiadny konkrétny článok, v ktorom by upravil pravidlá uplatniteľné na koncentrácie podnikov. Najprv tak bolo z dôvodu nedostatku tohto typu ekonomických operácií, a neskôr orgány členských štátov podporovali tieto druhy operácií s cieľom podporiť konkurencieschopnosť svojich národných podnikov. Napriek tomu keď sa výsledkom týchto koncentrácií dosiahla dominantná pozícia, uplatňovali sa články 81 a 82, avšak s tým, že nedochádzalo ku kontrole koncentrácií a priori, ale iba potom, ako sa dospelo k dominantnej pozícii.

3.5.2

S cieľom vyriešiť túto právnu lagúnu a umožniť efektívnu kontrolu, Rada, na základe článkov 83 a 308 ESD, ktoré umožňujú udelenie dodatočných právomocí na dosiahnutie svojich cieľov, v tomto prípade voľnej hospodárskej súťaže, bolo prijatých viacero nariadení až po dosiahnutie súčasného nariadenia 139/2004 (14), ktorým sa mení a vylepšuje nariadenie ES/1310/97 (15), a hlavne sa začleňuje jurisdikcia odvodená od rozhodnutia Gencor/Komisia (16).

3.5.3

Medzi inými nové nariadenie mení kompetenčné aspekty, s možným prenosom prípadu, ktorým sa zaoberá Komisia alebo aspoň tri členské štáty. Týmto spôsobom dôjde v značnej miere k odbremeneniu hospodársko-súťažných orgánov Spoločenstva. Avšak nazdávame sa, že toto by bolo možné iba vtedy, keď nie je zasiahnutá podstatná časť spoločného trhu. V tomto prípade by bolo jednoduchšie, brániť sa pred obmedzením hospodárskej súťaže a dosahu na zainteresované strany, najmä na spotrebiteľov, na úrovni Spoločenstva.

3.5.4

Pri zmenách podstatných aspektov je potrebné poznamenať, že sa definujú jasnejšou formou nielen kvantitatívne hranice článku 1, ale aj konceptuálne článku 2, tým spôsobom, že sa objasní, v ktorých situáciách nastane dominantná pozícia a hlavne, kedy dôjde k podstatnému obmedzeniu hospodárskej súťaže.

3.5.5

Inými pozmenenými aspektmi, a nie menej dôležitými, sú procesné aspekty. V tomto prípade ide o dôležitú zmenu v podobe predĺženia lehôt na predanie prípadu členským štátom, čo umožní lepšie zapojenie zainteresovaných strán, avšak vždy v závislosti od vnútroštátnych noriem. To isté sa deje s lehotami pre žiadateľov. V tomto prípade je možné sa nazdávame, že ide o príliš príliš pevnú lehotu, 15 pracovných dní, hneď na začiatku procesu, čo by ich postavilo do pozície, v ktorej by neboli oboznámení s pripomienkami, ktoré by Komisia mohla dostať pre oznámenú operáciu. V každom prípade je potrebné upozorniť na to, že v žiadnej fáze procesu neexistuje právny základ na možný zásah spotrebiteľov. Okrem toho, z celého právneho textu bol odstránený odkaz na záujmy pracujúcich týchto podnikov tak, ako to je v prípade hodnotenia koncentrácií.

3.6.1

Tak v článku 81 ako v článku 82 zákonodarca Spoločenstva informačne uviedol zoznam praktík, ktoré sú považované za zakázané. V prvom z nich sa prípady týkajú nekalých praktík, a v druhom sa týkajú zneužívania dominantného postavenia. V prvom rade je potrebné ujasniť, že nejde o uzavreté zoznamy, ale o ukážku častých praktík v ktorých sa prejavovali obe správania. To znamená, že bude možné určiť iné, ktoré budú mať rovnaké efekty a následne budú podliehať tomu istému zákazu.

3.6.2

Vymenovanie typov konaní je podobné v oboch článkoch:

3.6.3

Všetky tieto konania je možné zaradiť do dvoch typov, ktoré sa prispôsobujú viac na situáciu, z ktorej vychádzajú:

3.6.4

Jedným z najčastejších prípadov je stanovenie cien. Tento koncept sa interpretuje širokým spôsobom, ako napríklad prostredníctvom zliav, marží, platobných podmienok alebo zliav. Taktiež sú tu zahrnuté praktiky ako nepredloženie predbežných rozpočtov, nepridržiavanie sa cenníkov, nepredávanie za zverejnené ceny. Všetky tieto prípady sa týkajú spotrebiteľov, ktorí aj napriek špecifickým normám, ktoré chránia ich práva, sa nachádzajú v znevýhodnenej pozícii oproti podnikom, ktoré sa nachádzajú v dominantnej pozícii na trhu s osobitnou črtou, že často sú jedinými dodávateľmi na ten trh.

3.7.1.1

V týchto posledných rokoch sa uskutočnil významný pokrok v liberalizácii európskeho energetického sektora (elektrika a plyn), ktoré až donedávna boli súčasťou verejného sektora, v ktorom sa vykonávali zásahy týkajúce sa podmienok a cien za dodávky. Komisia navrhla, aby pred júlom roku 2004 mali všetci klienti, okrem domácností, prístup na voľný trh, a domácnosti od júla roku 2007. Prvý predpoklad bol úplne naplnený a v súčasnej situácii úplná liberalizácia pre domácnosti je neuskutočniteľná.

3.7.1.2

Situácia je komplikovaná, a dokonca dochádza aj k nedostatočným výkonom v prípadoch privatizovaných sietí, osobitne elektrických. Tieto udržujú nízko nákladovú prevádzku svojich sietí s vážnymi následkami pre užívateľov a častým prerušením dodávok.

3.7.1.3

Napriek tomu súčasné nariadenie o elektrickej energii (17), ktoré podporuje cezhraničný obchod s elektrickou energiou, môže slúžiť na posilnenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Uvedené je možné dosiahnuť prostredníctvom kompenzačného mechanizmu pre prevádzkovateľov dopravných systémov, stanovením nediskriminačných a priehľadných taríf nezávislých na vzdialenosti.

3.7.1.4

Neskôr Komisia určila podskupinu poverenú energetikou v rámci európskej siete hospodárskej súťaže s cieľom prediskutovať a vypracovať dohodu týkajúcu sa uplatňovania predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži na energetickom trhu.

3.7.2.1

V sektore telekomunikácií došlo k významnej legislatívnej obnove v roku 2002 (18) s cieľom modernizovať predpisy o elektronickej komunikácii, ktoré mali umožniť prispôsobenie sietí na nové technológie. Výsledky adaptácie zo strany členských štátov neboli rovnaké. 9. správa (19) o uplatňovaní súboru regulačných opatrení telekomunikácií v Únii sa zamerala na proces začlenenia týchto opatrení do vnútroštátnych úprav, ako aj úlohy, ktoré zodpovedajú národným regulačným orgánom (NRO).

3.7.2.2

Z 9. správy je zrejmé, že sa udržal počet operátorov, hoci niektorí z nich sa udržal iba na svojom pôvodnom trhu. Na druhej strane, konkurenčný tlak medzi operátormi prešiel z medzinárodných trhov a z telefonických komunikácií na veľké vzdialenosti na sektor miestnych hovorov. To spôsobilo postupné zníženie podielu tradičných operátorov v tejto oblasti, čo sa pre spotrebiteľov odrazilo na cenách hovorov. Avšak treba poznamenať, že v niektorých prípadoch došlo zneužitiu počiatočnej pozície pri uzatváraní nových zmlúv.

3.7.2.3

Dozor nad trhom s telekomunikáciami s cieľom určiť stav hospodárskej súťaže umožňuje v určitej miere kontrolovať operátorov s dominantným postavením s cieľom vnútiť im osobitné povinnosti, ktoré by zamedzili zneužitiu pri určovaní podmienok a cien pre spotrebiteľov. V každom prípade Komisia uskutočnila široké dosledovanie uplatňovania smernice 2002/77/ES v každom členskom štáte (20) s cieľom opraviť zistené nedostatky, ktoré nielen obmedzovali hospodársku súťaž, ale aj obmedzovali záujmy spotrebiteľov.

3.7.3.1.1

V roku 2003 Komisia nadviazala dialóg so sektorom civilnej dopravy s cieľom vytvoriť spoločný postoj na uplatňovanie politiky hospodárskej súťaže pri alianciách a fúziách, ku ktorým dochádzalo v tomto sektore. V skutočnosti tento rok sa prejavila potreba zmeniť nariadenie (ES) 1/2003 s cieľom začleniť do neho leteckú dopravu medzi Úniou a tretími krajinami. Zámerom je vytvoriť priestor „otvorená obloha“, ktorý by umožnil zásah do aliancií medzi európskymi spoločnosťami a spoločnosťami tretích krajín, osobitne s USA. V rámci tohto obdobia Komisia preštudovala viacero dohôd medzi podnikmi. Niektoré z nich boli uznané za nezlúčiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže (21) a u iných prišlo k zmene obsahu ako aj doby trvania.

3.7.3.1.2

V tomto období bolo schválené nariadenie, ktoré obsahuje práva pasažierov (22).

3.7.3.2.1

Nariadenie č. 1/2003 ukladá národným súťažným orgánom kompetenciu uplatňovať pravidlá ochrany hospodárskej súťaže v oblasti železničnej dopravy. Odteraz zodpovedné orgány, tak orgány Spoločenstva ako vnútroštátne, musia stanoviť témy spoločného záujmu z hľadiska železničnej liberalizácie v spolupráci s GR pre dopravu a energetiku.

3.7.3.2.2

Prvý súbor smerníc v oblasti liberalizácie železníc bol určený na dosiahnutie voľného pohybu cezhraničnej nákladnej dopravy na železnici a na vytvorenie referenčného rámca pre prístup tak k službám v oblasti nákladnej dopravy ako aj dopravy pasažierov, stanovujúc trajekty, tarify, atď.

3.7.3.2.3

V druhom súbore je zahrnutá liberalizácia vnútroštátnych trhov nákladnej dopravy, ako aj liberalizácia vnútroštátneho a medzinárodného trhu osobnej dopravy.

3.7.3.2.4

Globálnym cieľom je dosiahnutie spoločného postoja pri uplatňovaní hospodársko-súťažnej legislatívy na oblasť železničnej oblasti s cieľom vyhnúť sa protichodným rozhodnutiam medzi národnými orgánmi a Komisiou.

3.7.3.3.1

Námorná doprava je jednou z tých, ktoré majú najviac výnimiek pre kategórie, osobitne týkajúcich sa námorných združení a konzorcií, ktoré spĺňajú ustanovenia nariadenia (ES) 823/2000, ktoré je v súčasnosti revidované (23). Pokúšajú sa o rozvoj článku 81 ods. 3 zmluvy o ES, nakoľko prostredníctvom tohto sa umožní to, že námorné konzorciá a združenia prekonajú obmedzenia normy, za podmienok, že Komisia bude oboznámená a bude im kontradiktórnym spôsobom udelené povolenie.

3.7.3.3.2

V praxi niektoré konzorciá toto využili na uskutočnenie praktík, ktoré nie sú obsiahnuté vo výnimkách, ako je to napríklad v prípade stanovovania cien, ktoré podnietili Komisiu (24) k zásahu za účelom obmedziť obsah dohôd. V podobnom zmysle sa vyslovil súd prvej inštancie (SPIES) (25) na oblasť dohôd medzi spoločnosťami námornej dopravy s cieľom neposkytovať zľavy svojim klientom v spojení so zverejnenými tarifami z dôvodu výdavkov a dodatočných poplatkov.

3.8.1

Postupy, ktorými sa uskutočnila liberalizácia vo vyššie uvedených sektoroch, mala negatívne následky na vnútorný trh, nakoľko bola obmedzená na národný rámec. Zároveň sa vytvárali oligopoly, ktoré zabránili tomu, aby spotrebitelia mohli využiť voľnú hospodársku súťaž, ktorá by prispela k zníženiu cien a podporila by súťaž medzi podnikmi. Komisia by okrem toho mala preštudovať, aký dosah mali doteraz uskutočnené koncentrácie v liberalizovaných sektoroch, a to najmä v spojitosti so spotrebiteľmi.

3.8.2

Vo všeobecnosti nedostatok transparentnosti, vysoké a neopodstatnené tarify, ktoré musia znášať priemyselný zákazníci a koneční spotrebitelia, ako aj vertikálna integrácia podnikov, nemali vplyv na efektívnu hospodársku súťaž v liberalizovaných trhoch. Dokonca zmluvné podmienky pre spotrebiteľov v mnohých prípadoch nespĺňali pravidlá na uzatváranie zmlúv, ktoré sú stanovené pre zmluvy masového typu.

3.8.3

Problém nastáva v súvislosti s nástrojmi, ktorými disponujú spotrebitelia na vymáhanie svojich práv voči týmto podnikom, osobitne prostredníctvom právnych prostriedkov odvodených od pravidiel hospodárskej súťaže, a to najmä z článkov 81 a 82 zmluvy. Sťažnosti na súťažných orgánoch, Komisii a národných orgánoch sú podávané hlavne podnikateľmi. ESD ešte nevydal žiadne rozhodnutie vo veci sťažností od súkromných osôb.

3.8.4

„Zelená kniha žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES“ (26) by mala stanoviť nástroje pre spotrebiteľov, o ktorých sa bližšie zmienime v stanovisku, ktoré EHSV na túto tému vypracuje.

4.1

Je zrejmé, že ochrana spotrebiteľov tvorí osobitný právny rámec, v ktorom sa rozvíjajú ich práva a povinnosti (27). Článok 153 ods. 2 stanovuje: „požiadavky ochrany spotrebiteľov sa zohľadnia pri definovaní a uskutočnení iných politík a činností Spoločenstva“. Ide o politiku horizontálneho charakteru, a ako taká musí zohľadniť všetky ostatné opatrenia, ktoré majú vplyv na spotrebiteľov. V prípade politiky hospodárskej súťaže neexistujú pochybnosti, pretože súčasťou trhu, na ktorý je orientovaná, sú aj spotrebitelia, ktorý v ňom predstavujú dopyt.

4.1.1

Zámerom tohto odseku je vyzdvihnúť spomedzi uznaných práv spotrebiteľov, ktoré a akým spôsobom sú dotknuté politikou hospodárskej súťaže, osobitne dôsledkom nedodržania pravidiel vnútorného trhu. Taktiež je zámerom pokladať spotrebiteľov za zainteresovanú stranu v tejto politike spotrebiteľov s cieľom zvážiť ich záujmy, v tých prípadoch keď Komisia musí zasiahnuť s cieľom určenia pravidiel trhu

4.2.1

Koncept hospodárskych práv spotrebiteľov je spojený s neexistenciou akejkoľvek vyčísliteľnej ujmy, ktorá by znemožnila spotrebiteľovi alebo užívateľovi použitie alebo využívanie nadobudnutých tovarov alebo služieb za podmienok, ktoré boli stanovené s podnikateľom. Základným princípom, ktorý upravuje túto oblasť je dobrá viera a vyrovnanosť medzi stranami. Všetky akty a klauzuly, ktoré im odporujú, môžu byť považované za neprimerané a proti záujmu spotrebiteľov.

4.2.2

Vzťah medzi politikou ochrany hospodárskej súťaže a slobodou výberu spotrebiteľa bol jedeným z hlavných predmetov záujmu normy Spoločenstva. Tak je to uvedené v predchádzajúcom článku 85. ods. 3 ako aj v súčasnom článku 81 Zmluvy o založení ES, kde sa stanovuje, že bude možné povoliť dohody obmedzujúce súťaž iba vtedy, ak aj napriek obmedzeniu hospodárskej súťaže prinesú spotrebiteľom určité výhody. Jedným z najtypickejších príkladov je rozdelenie územia medzi súťažnými subjektami s cieľom pokryť celý trh, aj napriek tomu, že v niektorých oblastiach to nie je rentabilné. Dozor nad trhom, z pohľadu ochrany spotrebiteľa, sa vykonáva dohľadom nad možnou existenciou horizontálnych dohôd v oblastiach, ako sú dobrovoľné dohody, cenové kartely, nákupné centrá, rozdelenie trhu, atď.

4.2.3

Dozor nad trhom, z pohľadu ochrany spotrebiteľa, sa vykonáva dohľadom nad možnou existenciou horizontálnych dohôd v oblastiach, ako sú dobrovoľné dohody, cenové kartely, nákupné centrá, rozdelenie trhu, atď. Taktiež sem patria vertikálne dohody, zmluvy upravujúce vzťahy medzi výrobcami, importérmi, atď. Taktiež sa kontroluje zneužitie dominantnej pozície prostredníctvom praktík, ktoré sťažujú alebo znemožňujú vstup konkurentov, ako aj stanovenie nadmerne vysokých alebo nízkych cien, cien, ktoré vyraďujú iných konkurentov alebo prostredníctvom ponuky diskriminačných výhod pre jedných klientov oproti iným.

4.2.4

Komisia každý rok predstavuje systematicky vo výročnej správe veľký počet rozhodnutí, tak praktických prípadov zosúladených postupov ako zneužívania dominantného postavenia. Taktiež uvádza niektoré rozhodnutia ESD, ktoré v mnohých prípadoch, poukazujú na zmeny v interpretácii noriem alebo dokonca nútia k zmene legislatívy.

4.2.5

Počas posledných rokov poklesol počet prípadov, ktorými sa Komisia zaoberala. Vo veľkej časti z dôvodu prísnej aktivity národných súťažných orgánov na svojich trhoch, a najmä vďaka zrušeniu oznamovacej povinnosti. DG COMP vyriešila 24 prípadov, ktoré skončili formálnym rozhodnutím. Ide o minimálne číslo, ak sa porovná s posudzovaním koncentrácií. V tejto oblasti bolo vydané veľké množstvo formálnych rozhodnutí (231) (28), ktoré zodpovedali systému uvedenom v zmenenom nariadení. V novej etape ich bude menej, pretože národné súťažné orgány budú kompetentné vo väčšine prípadov.

4.2.6

Z posudzovaných prípadov sa viacero priamo dotýkalo spotrebiteľov alebo mali pre nich osobitný význam. V jednotlivých rozhodnutiach sa posudzovali sektory mobilnej telekomunikácie, rádiového vysielania a leteckých spoločností (29). V sektorových iniciatívach sa zasahovalo v oblastiach dopravy, slobodných povolaní, motorových vozidiel a komunikačných prostriedkov (30). Analyzované prípady sa týkali praktík v oblasti cien, s uplatnením článku 82 z dôvodu uplatnenia vyraďovacích a neprimeraných cien na dodávky (31)

4.3.1

Efektívnosť politiky na ochranu spotrebiteľov sa musí zakladať na účasti na opatreniach, ktoré sa ich týkajú. V tomto zmysle je potrebné ich začleniť do všetkých opatrení, kde doteraz bol odmietaný ich zásah. V stratégii v oblasti opatrení na ochranu spotrebiteľov (32) sa predpokladalo, že medzi inými sa zavedie cieľ adekvátnej účasti spotrebiteľských organizácií na opatreniach Spoločenstva. Dokonca rok potom bol menovaný styčný úradník so spotrebiteľmi na GR pre hospodársku súťaž.

4.3.2

Spotrebiteľské organizácie majú k dispozícii fórum – výbor spotrebiteľov, ktoré je mechanizmom ich účasti na špecifických opatreniach, ktoré sa týkajú spotrebiteľov, avšak chýba širší rozvoj ich účasti na iných opatreniach. Súčasnou výzvou je možnosť a schopnosť prispieť k iniciatívam Spoločenstva vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu EÚ. Je potrebné nájsť minimálne požiadavky, ktoré by umožnili ich účasť v konzultačných orgánoch tak, ako to je v prípade poľnohospodárstva. Osobitne je to dôležité v orgánoch, ktoré ešte len vznikli alebo vzniknú, a to v oblastiach ako doprava, energetika, telekomunikácie alebo iný, ktorý vznikne.

4.3.3

V tejto problematike neexistuje formálny spôsob účasti, a spotrebitelia ani nie sú konzultovaní v otázkach, v ktorých im zmluva prideľuje význam. Máme na mysli výnimky pre zosúladené konania, článok 81 ods. 3 ako aj nekalé konania, ktoré obmedzujú výrobu, trh a technický rozvoj v neprospech spotrebiteľov, článok 82 písm. b). Prináleží GR pre hospodársku súťaž ako aj spotrebiteľským organizáciám stanoviť mechanizmy účasti a konzultácie prostredníctvom spoločne dohodnutých noriem tak ako je to stanovené v Bielej knihe o európskom riadení (33) a ktoré budú mať dosah na vnútornom trhu.

4.3.4

Podobné kompetencie by mala mať taktiež GR SANCO. Prostredníctvom stálej konzultačnej skupiny by sa mohla zapojiť do tých prípadov hospodárskej súťaže, ktoré by sa týkali práv spotrebiteľov.

4.3.5

Právo spotrebiteľov na informácie v oblasti hospodárskej súťaže bolo posilnené menovaním úradníka, ktorý je zodpovedný za túto oblasť. Európske spotrebiteľské organizácie sú pravidelne informované, národné organizácie a jednotliví spotrebitelia majú k dispozícii internetovú stránku (34), na ktorej dokonca môžu využiť model pre reklamácie (35) týkajúce sa ujmy, ktorú by im podniky mohli spôsobiť protisúťažným správaním.

5.1.1

Spotrebiteľské organizácie sú regulované vnútroštátnymi normami, ktoré vyžadujú minimálne podmienky pre ich uznanie a legitimáciu. Týmto spôsobom sú oprávnené vykonávať svoje práva ako spotrebitelia, keď sa cítia dotknutí zakázaným konaním.

5.1.2

Na európskej úrovni sú plnoprávne uznané všetky organizácie, ktoré sú registrované na GR SANCO. Tieto organizácie sú informované a konzultované a zároveň sa zúčastňujú na všetkých aktivitách, ktoré spadajú do ich kompetencie.

5.1.3

Problém sa môže vyskytnúť pri uplatňovaní tejto legitimity, ktorá je tak trochu vylučujúca, nakoľko často ide o porušenie konkrétnych práv spotrebiteľov, ktoré sú dokonca obmedzené územne a tematicky. Bolo by vhodné široko diskutovať o koncepte legitimácie za účelom možného zásahu do tejto problematiky.

5.2.1

Nariadenie (ES) 1/2003 (36) ako aj takzvaný modernizačný balík stanovili prostriedky na spoluprácu medzi Komisiou a súťažnými orgánmi v Európskej sieti hospodárskej súťaže (ESHS). (37) Táto sieť začala pôsobiť v roku 2003 prostredníctvom pracovnej skupiny, ktorá preštudovala všeobecné záležitosti, ako sú fungovanie a komunikačný systém medzi nimi. V súčasnosti je plne operatívna a je zložená zo 14 podskupín, ktoré sa zaoberajú sektorovými problémami (38).

5.2.2

Nariadenie 1/2003 udeľuje ESHS nástroje pre vzájomnú asistenciu a konanie podľa pokynov kompetentného orgánu. Vo všeobecnejšej forme má kompetenciu na zbieranie všetkých potrebných informácií s cieľom umožniť riešenie prípadov. Taktiež je v jej kompetencii vykonať inšpekcie na požiadanie národnými orgánmi, ktorých výsledky sú zaslané prostredníctvom stanoveného systému za tým účelom, aby všetky dotknuté strany k nim mali prístup.

5.2.3

Zásah ESHS má veľký význam v pri programoch spojených týkajúcich sa výnimiek, nakoľko členské štáty podpísali vyhlásenie, v ktorom sa zaväzujú dodržiavať obsah pravidiel stanovených v uvedenom oznámení. Týmto spôsobom spĺňa funkciu, ako praktický nástroj pre kompetentné vnútroštátne orgány v oblasti hospodárskej súťaže a zároveň majú v náplni disponovať aktualizovanou jurisdikciou Súdneho dvora ES (39).

5.2.4

Komunikácia medzi ESHS, národnými súťažnými orgánmi a súdnymi orgánmi umožňuje jednotlivým stranám, aby boli oboznámené so sťažnosťami týkajúcimi sa dohôd a zneužívania dominantného postavenia, ako aj o postupe, ktorý sa bude uplatnený. Týmto spôsobom sa rozhoduje, kto by mal vykonať šetrenie v prípade predmetnej sťažnosti v kratšom čase, ako to bolo doteraz.

5.2.5

Konanie ESHS slúži taktiež na stanovenie porušenia, tým spôsobom, aby preventívne konanie redukovalo negatívne efekty na súťažiace subjekty a spotrebiteľov. Dôležitou funkciou, ktorú je potrebné vyzdvihnúť, je zásah do konaní o výnimkách, kde je potrebné zhodnotiť, či výsledok tohto je prínosom pre spotrebiteľov, a dokonca či jedna strana dohody by mala byť dotknutá konkrétnym ziskom, ktoré sa pre nich očakávajú.

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/10

1.1

Cieľom oznámenia Komisie je predstaviť spoločný prístup  (1) v oblasti výskumu a inovácií v rámci presadzovania lisabonského programu, o ktorom sa hovorí v rozhodnutiach Európskej rady, prijatých v marci 2000 v Lisabone, keď sa za cieľ stanovilo, aby sa EÚ do roku 2010 stala „najkompetitívnejšou a najdynamickejšou vedomostnou ekonomikou sveta, schopnou udržať si trvalý hospodársky rast, sprevádzaný kvantitatívnym a kvalitatívnym zlepšením zamestnanosti a väčšou sociálnou súdržnosťou“. Rada potvrdila návrh Komisie vo svojom oznámení „Smerom k Európskemu priestoru pre výskum“ (2).

1.2

Európska rada v Barcelone vo svojom uznesení z marca 2002 stanovila za cieľ zvýšenie investícií EÚ do výskumu a rozvoja, pričom v roku 2010 by úroveň investícií mala dosiahnuť 3 % a takisto stanovila za cieľ zvýšiť podiel súkromného financovania na 2/3; Európska rada v Bruseli v marci 2003 žiadala konkrétne kroky v tomto smere.

1.3

Komisia vo svojom oznámení z 30. apríla 2003„Investovanie do výskumu: akčný plán pre Európu“ stanovuje kroky potrebné na európskej i národnej úrovni v súlade s predchádzajúcim oznámením zo septembra 2002 „Viac výskumu pre Európu: k 3 % HDP“ (3). Prvé oficiálne čísla v súvislosti s výskumom a rozvojom ukazujú, že v roku 2003 „intenzita investícií do výskumu a rozvoja takmer stagnovala na úrovni 1,93 % HDP v rámci EÚ25“. Iba Fínsko a Švédsko dosiahli vytýčený cieľ.

1.4

Európska rada sa v marci 2005 zaviazala naplniť revidovanú Lisabonskú stratégiu (4). Počas neformálneho stretnutia európskych hláv štátov a šéfov vlád v októbri 2005 v Hampton Court bola táto politická vôľa opätovne potvrdená, v snahe reagovať na značnú potrebu zvýšenej konkurencieschopnosti v rámci globálnej hospodárskej súťaže.

1.5

Komisia prichádza s prvou iniciatívou od svojho prihlásenia sa k obnovenej Lisabonskej stratégii, týkajúcou sa Európskej informačnej spoločnosti 2010 (5) a žiadajúcou členské štáty, aby do polovice októbra 2005 definovali svoje národné priority pre informačnú spoločnosť vo svojich národných reformných programoch, a prispeli tak k dosiahnutiu cieľov uvedených v oznámení na tému iniciatívy i2010.

1.6

Odôvodnenie navrhovaných rozhodnutí a postupov spočíva v kontraste medzi vonkajším a vnútorným prostredím: na jednej strane stojí tvrdá celosvetová hospodárska súťaž; na druhej strane zasa strnulosť a rozdrobenosť národných trhov zoči-voči potrebe vytvorenia jednotného európskeho priestoru a priestoru mobility vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Komisia uznáva, že má v tejto oblasti iba obmedzené kompetencie, a preto chce zohrávať najmä úlohu tzv. „katalyzátora“.

1.7

Oznámenie chce posilniť väzby medzi výskumom a inovatívnosťou prostredníctvom politiky výskumu zameranej na vytváranie nových vedomostí a ich uplatňovanie, ako aj na celkové riadenie výskumu, a politiky inovatívnosti, ktorá sa realizuje prostredníctvom pretavovania poznatkov na ekonomické hodnoty a obchodný úspech. V rámci prístupu zasadzujúceho sa za lepšie predpisy sa bude na každé opatrenie s prípadným dopadom na konkurencieschopnosť vzťahovať dopadová analýza.

1.8

Sprievodné hodnotenie oznámenia hovorí o troch politických možnostiach, pričom sa prikláňa k tretej (6):

1.9

Akčný plán navrhovaný v oznámení má štyri časti:

1.10

V rámci troch hlavných oblastí sa črtá deväť nových akcií. Týmito oblasťami sú: verejná politika a regulácia, financie a zdaňovanie (7) a úloha súkromných subjektov (8).

1.11

Hoci sa zdá, že toto oznámenie je iba pokračovaním predchádzajúceho oznámenia z roku 2003, Komisia dodáva, že národné reformné programy (NRP) jednoznačne zahŕňajú výskum a inovatívnosť. NRP budú podporené z prostriedkov Spoločenstva zacielených na aktivity európskeho záujmu, radami na koordinovaný rozvoj politík, ako aj vylepšenými platformami pre vzájomné vzdelávanie sa vo všetkých regiónoch, kde nadnárodná spolupráca poskytuje výraznú pridanú hodnotu. Úsilie v oblasti výskumu a rozvoja je uznané v Pakte stability, kde sú tieto výdavky povolené aj za 3 % hranicou deficitu.

1.12

EHSV berie do úvahy takisto aj správu pána Esko Aho, hoci táto správa nie je predmetom konzultácie. V bode 3.1 oznámenia adresovaného jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2006 nazvanom „Investovať viac do vedomostí a inovatívnosti“ sa Komisia nezmieňuje o dokumente KOM(2005) 488, konečné znenie, ale o správe pána Esko Aho. EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že táto správa nebola predmetom konzultácie ani hodnotenia, a preto ju začleňuje do ďalšej diskusie.

1.13

V októbri 2005 bola v Hampton Court menovaná štvorčlenná skupina, ktorú koordinoval pán Esko Aho. Správa z januára 2006, poskytnutá Európskej komisii s ohľadom na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2006, uvádza odporúčania na urýchlenie zavádzania iniciatív pre výskum a inovácie na európskej a národnej úrovni. Základom správy je rovnaké oznámenie, avšak správa sa vyjadruje v prospech väčšej integrácie (možnosť 2, SEC(2005) 1289). V marci 2006 bola správa predložená Rade pre konkurencieschopnosť a Európskej rade v Bruseli. Európska rada poukázala na dôležitosť tejto správy a požiadala Komisiu, aby ju do septembra 2006 zhodnotila 2006. (9)

2.1

EHSV s uspokojením prijíma toto oznámenie, ktorého východiskovým bodom je Partnerstvo pre rast a zamestnanosť, keďže oznámenie sa usiluje pokryť celú paletu výskumu a inovácií, vrátane netechnologických inovácií. Načrtáva akcie, ktoré by mali prekročiť 3 %, stanovené v Barcelone (10), a zo všeobecného hľadiska približuje záväzky Spoločenstva, pričom podrobnejšie opisuje opatrenia na podporu výskumu a inovácií, ktoré sa práve uplatňujú, alebo ktoré budú prijaté (11).

2.2

Ako sa uvádza v oznámení, svetová konkurencia v prilákavaní investícií do výskumu a inovácií je stále intenzívnejšia, zapájajú sa do nej aj rozvíjajúce sa krajiny ako Čína, India a Brazília. „Rozdiel v investíciách do výskumu medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi už prekračuje sumu 120 miliárd EUR ročne a stále narastá“  (12). Konkurencia pre Európu je natoľko veľká, že žiaden štát nemôže dosiahnuť úspech izolovane. Nadnárodné synergie predstavujú jedinú cestu podpory výskumu a inovatívnosti a ich pretavenia na rast a prácu. Navyše výskum a inovatívnosť sú potrebné aj na lepšiu udržateľnosť hospodárstva EÚ, pričom je potrebné nájsť riešenia pre hospodársky rast, sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia.

2.3

Prostredníctvom akčného plánu začala väčšina členských štátov zavádzať národné opatrenia na stimulovanie výskumu a rozvoja v súkromnom sektore a na dosiahnutie cieľov, vďaka ktorým by investície do výskumu dosiahli v roku 2010 2,6 % HDP. Zvlášť dôležité sú tu daňové zvýhodnenia (13). Intenzita výskumu však v rámci EÚ aj tak väčšmi či menej stagnuje, a to aj v súkromnom sektore. Situácia je znepokojujúca.

2.4

Odôvodnenie jednotlivých činností otvára diskusiu o porovnaní produktívnosti medzi členskými štátmi EÚ a ostatnými krajinami.

2.4.1

V prvom rade treba povedať, že jestvuje viacero definícií produktivity (vzťah medzi vyrobeným množstvom istého výrobku či služby a počtom jednotiek použitého výrobného faktora). Najčastejšie používané meradlo sa zameriava len na jeden faktor, a síce prácu, kde ukazovateľom je hodinová produkcia pracovníka v priemyselnom sektore, ktorú je síce jednoduchšie určiť, je však iba čiastková, pričom kapitál je považovaný za vonkajší prvok voči výrobnému procesu.

2.4.2

Ďalej je potrebné nezovšeobecňovať pri porovnávaní medzi Európou a Spojenými štátmi a rozlišovať dôležité rozdiely podľa sektorov a štátov, a to aj vo vnútri takej krajiny, akou sú Spojené štáty. Jestvujú konkurencieschopné európske sektory a krajiny, ktoré dosiahli v produktivite zásadný pokrok. Čo sa týka EÚ ako celku, podľa O'Mahonyho a van Arka (2003) výpočty nákladov na pracovnú jednotku vo výrobnom sektore naznačujú, že EÚ nie je konkurencieschopná voči Spojeným štátom v sektoroch vysokorozvinutých technológií, je však konkurencieschopná v iných sektoroch. Hlavným zdrojom konkurencie v tradičných priemyselných odvetviach, z ktorého vychádza ťažko zvládnuteľný tlak voči EÚ, nie sú však Spojené štáty, ale nízke mzdy v tretích krajinách. Autori Dosi, Llerena a Labini (2005) majú kritickejší pohľad a potrebu európskej priemyselnej politiky podľa nich netreba tabuizovať.

2.4.3

Po tretie, multifaktorová výroba, alebo total factor productivity (TFP) by bola najlepším opatrením, „ktoré by sa realizovalo tak, že by upravilo HDP vzhľadom na rozdiely vo všetkých používaných inputoch“ (Calderon, 2001) a umožnila by lepšie porovnanie medzi krajinami. Empirické štúdie na vysvetlenie rozdielov v produktivite medzi krajinami rozdelili faktory rastu produktivity pracovnej sily a/alebo úplného faktoru do troch skupín. Vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi krajinami Calderon uvádza, že rozdiely v TFP medzi krajinami sa zdajú byť spôsobené rýchlosťou šírenia technológií (prostredníctvom obchodovania, priamymi zahraničnými investíciami alebo migráciou) (14).

2.4.4

Ak je zabezpečenie rýchlosti šírenia kľúčovým prvkom, na šírenie budú pravdepodobne nevyhnutné inovatívne MSP, pričom budú vytvárať aj nové trhy. Z toho istého dôvodu by výber strategických priorít pre výskum a inovatívnosť mohol podporiť rýchlejšie šírenie vedomostí.

2.4.5

A napokon, zabezpečenie kvalifikovaného personálu a umiestnenie investícií podnikov znepokojuje rovnako Spojené štáty, ako aj Európu, a to hlavne vzhľadom na Čínu, ktorá sama rieši nedostatok 75 tisíc vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorých potrebuje na to, aby sa mohla stať ekonomikou služieb.

2.5

Existujú teda dve makrovízie, predznamenávajúce politické voľby. Na jednej strane stoja naliehavé potreby inovovať organizačné štruktúry, ktoré sú podmienkou technickej inovácie (Lam 2005 a OECD 2005), čo platní rovnako aj pre európske inštitúcie (Sachwald 2005, Sapir et al. 2003, Esko Aho 2006); na druhej strane dôvodom, pre ktorý podniky v Európe neinvestujú dostatočne do výskumu, rozvoja a inovácií je pravdepodobne absencia trhu podporujúceho inovácie, na ktorý by bolo možné uviesť nové produkty a služby (Esko Aho 2006). EHSV však poznamenáva, že podnikateľský duch a schopnosť vziať na seba riziko zostávajú aj naďalej nevyhnutnými.

2.6

Zlyhanie trhu ako generátora inovatívnosti sa v literatúre uznávajú mnohí autori, počínajúc Arrowom (1962) a Dasguptom a Stiglitzom (1980). Rámcové programy Komisie sa v rozsiahlej miere zakladali na racionálnosti aktívnej mikroúrovňovej podpory výskumu a rozvoja v podnikoch, zmiešanej podpory výskumu a rozvoja a podpory spolupráce na prekonanie najväčšmi odrádzajúcich prekážok (zjednodušenie vyhľadávania partnerov a podpora spojených dynamík, vedúcich okrem iného k výhodám market entry, downstreaming a množstevných úspor). Tieto iniciatívy však neboli dostatočné na to, aby v celej EÚ naštartovali udržateľnú dynamiku inovatívnosti.

2.7

EHSV teda víta dôraz, ktorý kladie Komisia na prostredné, sektorové a cezhraničné úrovne. Nástroje ako partnerstvá, siete, zoskupenia, aglomerácie, fóra a dialógy zvyšujú dôležitosť linkages, externalít a spillovers medzi podnikmi a organizáciami na uľahčenie inovatívnosti. V týchto priestoroch koordinácie bude jednoduchšie identifikovať faktory dopadu na mieru investícií do inovatívnosti, ako aj na bottlenecks (prekážky).

2.8

Uvedený prístup a navrhované akcie však nie sú sprevádzané rozpočtovými zdrojmi, pričom na zabezpečenie ich úspechu sú potrebné nemalé zdroje a koordinačné kapacity. Navyše, na rovnakej strane svojho oznámenia jarnej rade 2006, kde sa Komisia jediný raz zmieňuje o tomto oznámení, pripomína, že „legislatívne návrhy prinesú plody až po ich schválení Radou a Európskym parlamentom. Navyše, veľká časť akcií financovania je závislá od konečného upresnenia a uplatňovania finančných perspektív 2007-2013“. Aj samotné navrhované akcie majú „čisto orientačný charakter“.

2.9

EHSV vyzýva Komisiu, aby hneď ako to bude možné, poskytla údaje o príslušných rozpočtových prostriedkoch a zahrnula sem takisto jasný systém dohľadu a hodnotenia tohto oznámenia s presným dátumom, napríklad rok 2008. Ďalej, EHSV považuje za nevyhnutné vypracovanie správy Komisie, ktorá bude obsahovať všetky správy skupín expertov, ktoré sa priamo viažu na oznámenie, ako aj hodnotenie vydaných odporúčaní. Tieto údaje musia byť v súlade so zvolenými možnosťami a činnosťami. A napokon pri úsilí o prekonanie existujúceho rozdrobenia by bolo želateľné mať k dispozícii prehľad osôb zodpovedných za koordináciu činností navrhnutých v dokumente KOM(2005) 488 na všetkých úrovniach, vo všetkých regiónoch, členských štátoch a európskych inštitúciách. Komisia vyvinula pozoruhodné úsilie v rámci Trendcharts, rozdelených podľa jednotlivých krajín, kde sú opísané inštitúcie pôsobiace v oblasti výskumu a inovácií, čo by mohlo byť použité ako východisko pre vypracovanie spomínaného prehľadu. Takisto by bolo zaujímavé uvažovať o skúsenostiach tzv. „virtuálnej agentúry“ v Spojených štátoch v rámci výskumu a inovatívnosti.

2.10

EHSV ďalej pripomína, že v oznámení nie sú definované základné pojmy (výskum, inovácie, znalosti a technológia). Komisia však podporila transeurópsky výskum na dosiahnutie uvedených definícií. Eurostat a OECD definovali inovácie. Posledné vydanie „European Innovation Scorebord“ o pomere medzi inovatívnymi inputmi a outputmi rozvíja pojem „innovation efficiency“ a považuje výskum a rozvoj za input pre inovácie. Navyše by bolo potrebné rozlišovať medzi akciami, určenými na výskum a inovatívnosť ako takými a politikami na podporu podmienok vytvárania inovatívnosti (napr. odborné vzdelávanie, prijímanie a riadenie mobilných ľudských zdrojov, podpora MSP a menej zvýhodnených regiónov pri zavádzaní informačných a komunikačných technológií, kde sú náklady proporcionálne vyššie než pre ostatných aktérov) – teda medzi inováciami chápanými ako nové produkty a služby na trhu a inováciou ako procesom. Prvý uvedený význam inovácií je nevyhnutnou, nie však dostatočnou podmienkou dynamického endogénneho rastu.

2.11

EHSV veľmi aktívne sleduje túto oblasť, vypracoval viacero stanovísk ohľadom oblasti širokého záberu dokumentu KOM 488. Pre nedostatok priestoru EHSV iba v krátkosti pripomína témy svojich stanovísk, najmä: európsky výskumný priestor – kde sa už nachádzali všetky témy, uvádzané v KOM 488 (EHSV 595/2000), zvlášť v bodoch 7 riešiacich tému výskum a technologická inovatívnosť a v bodoch 8 o potrebe výmeny personálu medzi výskumnými strediskami a priemyslom.

2.12

Stanovisko EHSV 724/2001 o vede a spoločnosti hovorilo o význame základného výskumu pre väčšinu veľkých objavov. Stanovisko EHSV o základnom výskume v Európe (15) a jeho vzťahu k aplikovanému výskumu zdôrazňuje v bode 2.5 otázku patentov, pričom EHSV pripomína naliehavú potrebu vytvorenia európskeho patentu, ktorý by – podobne ako v Spojených štátoch – uznával tzv. „obdobie odkladu“ medzi vedeckým zverejnením objavu a udelením patentu na jeho využívanie. Európsky patent by malo byť možné obdržať v krátkej dobe a za nízku cenu. EHSV vyjadruje poľutovanie nad jeho oneskorením, spôsobeným jazykovými otázkami.

2.13

Stanovisko EHSV o výskumníkoch v Európskom výskumnom priestore podporuje Európsku chartu výskumných pracovníkov (16), pričom v bode 5.4 sa vyjadruje v prospech potreby výmen medzi akademickou pôdou a priemyslom, a odporúča lepšie hodnotenie expertov s dlhoročnými skúsenosťami, ktorého súčasťou by bola zlučiteľnosť a uznávanie viacerých položiek sociálneho zabezpečenia a bývania, pričom celok by mal zabezpečiť „rodinnú súdržnosť“, uvádzanú v bode 5.5.5. EHSV ďalej pripomína svoje stanovisko o vede a technológii (17); o 7. rámcovom programe výskumu, pričom zdôrazňuje jeho dôležitosť, otázku financovania a rozdelenia do podprogramov a 9 výskumných tém, o ktorých EHSV (18) vypracovalo konkrétne stanoviská (19).

2.14

Vo svojom stanovisku o konkurencieschopnosti a inováciách 2007-2013 (20), EHSV pripomenul dôležitosť účasti MSP, ako aj dôležitosť úlohy sociálnych partnerov v oblasti inovácií (21). Ak má byť proces inovácií úspešný, aj tieto jednotky doň musia byť zapojené. Práve vypracovávané stanovisko EHSV o rámcovej politike na posilnenie výrobného priemyslu EÚ víta dôraz kladený na sektory, pripomína však, že koordinácia potrebuje zdroje, pričom zatiaľ nie je určený rozpočet, a vyjadruje nádej, že potrebná pozornosť bude venovaná aj kvalifikácii pracovníkov, čo je medzisektorová otázka. Integrovanejšia priemyslová politika je veľmi potrebná: „zamestnáva 34 miliónov osôb a predstavuje viac než 80 % výdavkov súkromného sektora na výskum rozvoj v Európskej únii“.

3.1

EHSV si obzvlášť cení úsilie Komisie smerujúce k vytvoreniu konkurencieschopného európskeho systému duševného vlastníctva a pravidiel šírenia výsledkov výskumu (2007-2013) a odporúča venovať zvláštnu pozornosť manažovaniu správe patentov na inovácie v rámci a prostredníctvo nástrojov, uvedených v bode 2.7.

3.2

Pre konkurencieschopnosť je nevyhnutnou podmienkou lepší systém šírenia znalostí. Treba uviesť iniciatívu Innovation Relay Centres a nápad Komisie využívať tzv. „poukazy“ pri konzultačných službách ohľadom inovačných stratégií MSP v súvislosti s CIP. vytváranie cezhraničných klastrov by ešte uľahčilo toto šírenie. Úloha týchto zoskupení bude zdôraznení v nasledujúcom oznámení o vytváraní klastrov v Európe. Od roku 2006 bude vytvorená ich databáza.

3.3

EHSV trvá na význame sociálneho rozmeru inovácií a zhodnotenia ľudského a sociálneho kapitálu ako zdroja výskumu a inovatívnosti a dúfa, že nasledujúca verzia príručky z Oslo (OECD-Eurostat) bude obsahovať štatistiky, ktoré na to poukážu, vrátane ukazovateľov ohľadom kvalifikovaného ľudského kapitálu a iných miest – univerzít a ďalších vzdelávacích inštitúcií a zmiešaných platforiem typu priemysel – štátne orgány – univerzity, ako zdrojov inovatívnosti.

3.4

Čo sa týka podpory inovatívnosti prostredníctvom štátnej pomoci, ktorá by mohla mať silný povzbudzujúci účinok na výdavky podnikov na výskum, EHSV vyjadruje spokojnosť nad pozornosťou, venovanou MSP a žiada Komisiu, aby tvorbu pracovných miest vnímala ako investíciu do výskumu a inovácií, ak je cieľom pracovných miest práve toto. EHSV tiež zdôrazňuje potrebu podporiť aj vznik (starts-ups) MSP zavádzajúcich inovácie, s využitím nástrojov ako sú fondy rizikového kapitálu, vrátane zapojenia Európskeho investičného fondu.

3.5

Dôležitým faktorom v rámci inovatívnosti je to, aby sme vzhľadom na globálnu konkurenciu, uvedenú v bode 2.4.5, mali k dispozícii potrebné ľudské zdroje na všetkých úrovniach. Oznámenie sa sústreďuje na vedecké zdroje. Bolo by však potrebné zaoberať sa aj nevedeckými kvalifikovanými pracovnými miestami. Takisto treba vyvážiť ponuku a dopyt špecifických kvalít a služieb v závislosti od potrieb sektorov. Na dosiahnutie účinných a rýchlych riešení by bola vhodná účasť všetkých sociálnych partnerov a zainteresovaných strán. EHSV vyzýva Komisiu, aby zahájila diskusiu na túto tému.

3.6

Takisto na dosiahnutie mobility by bolo potrebné pokročiť pri vytváraní jednotných európskych chárt kompetencií, potrebných pre každý sektor alebo tému, pričom netreba zabudnúť na kvalitatívnu dimenziu vzdelania (hodnoty, rovnosť príležitostí). Keďže GR zamestnanosť a GR školstvo a kultúra sa takisto zaoberajú témou „ľudských zdrojov“, bolo by dôležité zahrnúť ich iniciatívy pre výskum a inovácie do tohto oznámenia, s cieľom pokryť celý priestor.

3.7

EHSV vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum a inovatívnosť vo všetkých možných sektoroch: problémy konkurencieschopnosti neexistujú iba v sektore vyspelých technológií. Do navrhovaných akcií by mohlo byť zahrnuté strategické riadenie zmien na základe rozsiahleho zavedenia nových technológií v MSP. Zásadnou by v tomto smere bola účasť sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán.

3.8

EHSV súhlasí so správou pána Esko Aho v bode, že podnikom s viac než 250 pracovníkmi sa nevenuje potrebná pozornosť, pričom jedným z možných dôvodov je, že definícia MSP je príliš úzka vzhľadom na definíciu v Spojených štátoch a Japonsku. EHSV považuje za nevyhnutné venovať zvláštnu pozornosť financovaniu inovatívnych MSP, aby sa vytvorila európska ekonomika inovatívnosti, zahŕňajúca sociálnu súdržnosť. Nie je prekvapujúce, že Region Paxis (Emilia Romagna) je jeden z najaktívnejších, hoci ostatné faktory inovácií v Taliansku boli menej priaznivé. Aj služby na podporu podnikov by sa mali špecializovať, aby reagovali na špecifiká MSP v ich rôznych formách (družstvá, ďalšie podniky zamerané na sociálnu ekonómiu, atď.).

3.9

EHSV by si želal, aby Komisia uviedla akcie zamerané na výskum a inovácie v spolupráci s inými regiónmi. Komisia už predstavila celosvetovú víziu v TrendCharts a vo viacerých iniciatívach. Po oznámení č. 346 z 25. júna 2001 o „Medzinárodnej dimenzii európskeho výskumného regiónu“ (ERA), časť INCO zo 6. rámcového programu vyslovene uprednostňuje účasť tretích krajín, čo by malo pokračovať v rámci 7. RP. Tieto akcie by mohli byť hodnotené v rámci zvláštnej časti navrhovaného záberu. Viac pozornosti a štúdií si zaslúži aj úloha mestských prostredí a metropol v oblasti inovácií.

3.10

EHSV odporúča Komisii zhodnotiť načasovanie medzi technologickou investíciou, liberalizáciou a reštrukturalizáciou, keďže podniky – hlavne tie väčšie – by mali uvažovať o zmenách v ich vlastníctve a zároveň o potrebách investícií do výskumu a inovácií (napríklad čo sa týka energie, dopravy a sieťových odvetví).

3.11

Ďalej, EHSV upozorňuje, že bude pravdepodobne potrebné nájsť rovnováhu medzi podporou inovácií v oblasti spojeného marketingu a licensingu pri nových produktoch a službách podnikov a právom hospodárskej súťaže.

3.12

EHSV považuje inovácie za input konkurencieschopnej ekonomiky so sociálnou súdržnosťou, a nie za konečný výsledok sám osebe. EHSV, vedomý si toho, že ide o výzvu, vyzýva Komisiu, aby vypracovala štatistiky a podporovala štúdie na lepšie vyhodnotenie väzieb medzi inovatívnosťou, konkurencieschopnosťou a sociálnou súdržnosťou, aby tak bolo možné jasné a účinné hodnotenie výsledkov a ich presvedčivé sprostredkovanie európskym občanom. Ako to už povedali iní: vytvorte ambicióznu konštrukciu, technologicky odvážne zámery, odôvodniteľné ich spoločenskou a politickou hodnotou (Dosi et al., 2005).

3.13

EHSV považuje inovatívnosť za systém, a preto žiada Komisiu, aby sa zladila s Európskou investičnou bankou (EBI) a zabezpečila synergie medzi programami tejto banky, Európskym investičným fondom, 7. rámcovým programom pre výskum a rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovatívnosť (CIP), aby sa inovatívnosť stala dynamickým a dobre štruktúrovaným systémom.

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/15

1.1

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o liekoch určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/93/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004 výbor víta.

1.2

V čase, keď sa vedecký pokrok a hlavne pokrok v oblasti biotechnológií zrýchľuje, je dôležité zamerať sa na jasnosť, presnosť a odborné poznatky.

1.3

Cieľom tohto návrhu je umožniť vytvorenie uceleného súboru pokrokových liečebných postupov, preklenúť súčasné rozdiely v regulačných predpisoch a podporiť špecifické hodnotenie Európskou agentúrou na hodnotenie liekov v týchto nových disciplínách. Tento návrh by mal taktiež umožniť:

1.4

Vzhľadom na špecifiká výrobkov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch je nevyhnutné ustanoviť rozsiahly a ucelený regulačný rámec, ktorý bude priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch.

1.5

Ako forma pre vytvorenie tohto rámca bolo zvolené nariadenie, pretože sa javí ako najvhodnejší právny nástroj, hlavne vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ sa nezavedie osobitný legislatívny systém, nebude možné vyriešiť aktuálne problémy v oblasti verejného zdravia EÚ týkajúce sa pokrokových liečebných postupov.

1.6

Návrh nariadenia však má niekoľko aspektov, ktoré môžu spôsobovať problémy pri ich uplatňovaní v súvislosti s definíciou návrhu smernice o zdravotníckych pomôckach. V konečnej verzii je potrebné vysvetliť viaceré otázky, a možné pochybnosti:

2.1

Z podrobnej analýzy návrhu nariadenia vyvstáva niekoľko poznámok, otázok a odporúčaní. Článok 1: „Vymedzenie pojmov“. (1)

2.2

Definície týkajúce sa génovej terapie a terapie somatických buniek vo všeobecnosti nie sú problematické, pretože časový odstup a doposiaľ nadobudnuté skúsenosti umožnili dospieť ku konsenzu. Tieto výrobky sa klasifikujú ako lieky a v Spoločenstve sa už takto aj regulujú.

2.2.1

Definícia výrobku pripraveného metódou tkanivového inžinierstva sa zdá byť zložitejšia. Aktuálna verzia článku 2 ods. 1. písm. b) v prvej zarážke tvrdí, že produkt tkanivového inžinierstva „je zložený z buniek alebo tkanív alebo obsahuje bunky alebo tkanivá“. Bez doplnenia „ako integrálnu súčasť“ sa medzi liečivá nového druhu počítajú aj medicínske zariadenia, ktoré obsahujú ako „pomocnú zložku“ produkty tkanivového inžinierstva, čím sa stráca obsah diskutovaného návrhu smernice o medicínskych zariadeniach.

2.2.2

Aj druhá zarážka článku 2 ods.1 písm. b) je formulovaná tak, že môžu vzniknúť problémy pri uplatňovaní smernice a to najmä pri prekrývaní so smernicou o medicínskych zariadeniach. Nakoľko produkty tkanivového inžinierstva spadajú pod právny predpis o liekoch, bolo by želateľné vziať do úvahy ich primárne pôsobenie pri liečbe alebo prevencii chorôb alebo zmenách fyziologických funkcií s farmakologickým, imunologickým a metabolickým účinkom a neobmedzovať sa na ich schopnosť „stabilizovať, opraviť alebo modifikovať ľudské tkanivo“, ktorú majú aj niektoré druhy medicínskych zariadení.

2.3

Treba vyzdvihnúť úsilie vynaložené na čo možno najpresnejšie vystihnutie významu pojmu „výrobok pripravený metódou tkanivového inžinierstva“. Z tejto definície však jasne nevyplýva rozdiel oproti bunkovej terapii (odber kostnej drene, kmeňových buniek, pupočníkovej krvi, dospelých alebo embryonálnych kmeňových buniek atď.).

2.4

V snahe o vyjasnenie tejto definície výbor navrhuje, aby sa pri úvahách nad touto otázkou vychádzalo z príkladov výrobkov, ktoré sa v súčasnosti považujú za výrobky pripravené metódou tkanivového inžinierstva. Tieto príklady by mohli do celej problematiky vniesť svetlo, pretože je všeobecne známe, že táto téma je predmetom mnohých diskusií a sporov, predovšetkým v súvislosti s embryonálnymi kmeňovými bunkami.

2.5

S výnimkou ľudských embryonálných kmeňových buniek (ĽEKB) už z etického hľadiska táto oblasť nepredstavuje žiaden problém.

2.6

Hlavný spor spočíva v spôsobe produkcie týchto kmeňových buniek. Obzvlášť produkcia týchto buniek prostredníctvom nukleárneho transferu (t. j. klónovaním) prináša závažné etické problémy a v rámci Európskej únie doposiaľ nebolo možné dospieť ku skutočnému konsenzu v danej veci. Súčasné obavy vychádzajú z nebezpečenstva, ktoré predstavuje reproduktívne klónovanie, obchodovanie s ovocytmi a časťami ľudského tela.

2.7

Tieto praktiky sú výslovne zakázané v Európskom dohovore o bioetike (Oviedsky dohovor, 1998) a rovnako ich odsudzuje aj Medzinárodný výbor pre bioetiku (UNESCO, 1997).

2.8

Vzhľadom na to, že medzi členskými štátmi Európskej únie v tejto otázke neexistuje konsenzus, využívanie ĽEKM spadá do právomoci samotných štátov.

2.9

Vysvetlenie uvedené v odôvodnení (2) je preto veľmi dôležité. Jasným spôsobom zohľadňuje prebiehajúce diskusie na danú tému a pripomína, že tento dokument, vzťahujúci sa na právnu úpravu liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, by nemal byť v rozpore s rozhodnutiami členských štátov týkajúcimi sa povolenia na používanie akéhokoľvek špecifického typu ľudských buniek (napr. embryonálnych kmeňových buniek) alebo živočíšnych buniek.

2.10

Nemal by ovplyvniť ani „uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov zakazujúcich alebo obmedzujúcich predaj, dodávku alebo používanie liekov obsahujúcich tieto bunky, pozostávajúcich alebo pochádzajúcich z nich“.

3.1

Všetky ďalšie lieky moderných biotechnologií, ktoré sú v súčasnosti právne upravené na úrovni Spoločenstva, už podliehajú centralizovanému postupu udeľovania povolení, ktoré zahŕňa nezávislé vedecké posúdenie kvality, bezpečnosti a účinnosti liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch.

3.2

Zo samotnej povahy týchto pokrokových liečebných postupov však vyplýva, že si vyžadujú osobitné predklinické a klinické postupy, ktoré sa líšia od liečebných postupov v klasickej medicíne, hlavne čo sa týka expertízy, rizikového manažmentu a dohľadu nad liečivami po tom, ako ich výrobcovia získajú povolenie na uvedenie daných liečiv na trhu (AMM – autorisation de mise sur le marché). Na to, aby sa mohli osobitné postupy zaviesť, by bolo potrebné upraviť sekundárnu legislatívu.

3.3

Návrh nariadenia, ku ktorému má výbor zaujať stanovisko, zdôrazňuje, že je vysoko dôležité, aby komisie na hodnotenie výrobkov pochádzajúcich z ľudskej medicíny (CHMP (3)) pri tejto činnosti rozvíjali špecifické odborné znalosti a aby do hodnotiacich skupín zapájali aj združenia pacientov.

3.4

Návrh na vytvorenie výboru pre pokrokové liečebné postupy (CAT (4)), s ktorým by sa mohol výbor pre humánne lieky Európskej agentúry na hodnotenie liekov poradiť pri hodnotení údajov týkajúcich sa liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch predtým, ako vydá konečné vedecké stanovisko, je v tejto súvislosti kľúčovým faktorom.

3.5

Vytvorenie výboru pre pokrokové liečebné postupy by umožnilo spojiť najlepších odborníkov Spoločenstva v oblasti liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch a vybraných predstaviteľov dotknutých strán. Treba podotknúť, že týchto odborníkov je v súčasnosti málo.

3.6

Návrh na vytvorenie takéhoto výboru je opodstatnený, pretože okrem vedeckých postupov odborníkom umožní stanoviť normy pre overené klinické postupy a overené postupy pri výrobe liečiv. Zároveň umožní monitorovať hodnotiaci proces až po udelenie povolenia na uvedenie na trh (autorisation de mise sur le marché – AMM) a rovnako aj po ňom (post-AMM).

3.7

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť princíp, podľa ktorého by sa „tkanivá a bunky nachádzajúce sa v liekoch určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch mali získavať na základe dobrovoľného a bezplatného darcovstva“. Dobrovoľné a bezplatné darcovstvo tkanív a buniek môže prispieť k snahe o zvýšenie bezpečnostných noriem pre tkanivá a bunky a tým aj k ochrane ľudského zdravia. Zároveň môže pomôcť predísť nebezpečenstvu vyplývajúcemu z obchodovania s časťami ľudského tela.

3.8

Návrh potvrdzuje poradnú úlohu Európskej agentúry na hodnotenie liekov, ktorá bude smerodajným faktorom na všetkých úrovniach, či už ide o výrobu liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, overené postupy pri ich výrobe, alebo o pravidlá týkajúce sa súhrnu charakteristických vlastností lieku, označení a príbalových letákov. Agentúra bude zohrávať smerodajnú úlohu aj v otázkach medzných oblastí, ako napr. kozmetika alebo zdravotnícke pomôcky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s vedeckým pokrokom.

3.8.1

Vyskytli sa názory, podľa ktorých postupy využívané v súčasnosti môžu viesť k zvýšeným nákladom, zatiaľ čo národné systémy udeľovania povolení sú hospodárnejšie. Problematická je aj dĺžka prechodných období, ktorá v členských štátoch predstavuje 5 rokov (pričom v Európskej únii len 2 roky). Politické riziko, ktoré obnášajú decentralizované postupy členských štátov môže obmedziť prístup k liekom určeným na použitie pri pokrokových liečebných postupoch. Niektorým členským štátom sa môže podariť tieto lieky získať a iným nie.

3.9

Návrh nariadenia na záver ponúka zaujímavý rozbor hospodárskeho aspektu danej problematiky (5). Je dôležité, aby v rámci svetovej konkurencie v oblasti zdravotníckeho priemyslu Európska únia obstála čo najlepšie rovnako na vnútornom trhu ako aj svetovom trhu.

3.10

Hospodárske riziká vyplývajúce z neistoty a rýchleho vývoja v oblasti vedy ako aj vysoké náklady štúdií brzdia prílev rozsiahlych a trvalých investícií do farmaceutickej oblasti a obzvlášť do oblasti výroby liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch.

3.11

Štúdie potrebné na preukázanie kvality a neklinickú bezpečnosť liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch často vykonávajú malé a stredné podniky, ktoré často nemajú žiadne predchádzajúce skúsenosti v oblasti farmaceutiky (spravidla tu ide o biotechnologické laboratória „spin-off“ alebo výrobcov medicínskych zariadení).

3.12

Návrh, podľa ktorého by mala agentúra v rámci podpory a stimulácie vykonávania týchto štúdií zaviesť systém hodnotenia a certifikácie výsledných údajov nezávisle od akejkoľvek žiadosti o povolenie na uvedenie na trh, sa javí ako dôležitý.

3.12.1

V oblasti tkanivového inžinierstva sú však často činné MSP a začínajúce podniky (start-up a spin-off), t. j. nie veľké farmaceutické spoločnosti. Z tejto skutočnosti vyplývajú nasledujúce otázky a pripomienky:

3.13

Je potrebné zamerať sa aj na uľahčenie hodnotenia každého budúceho povolenia na uvedenie výrobku na trh založeného na rovnakých údajoch. Tento cieľ je potrebné podporiť.

3.14

Ostražitosť je však na mieste. Zároveň bude možno potrebné takéto ustanovenia upraviť, aby sa dal zohľadniť rýchly vývoj vedeckých údajov (napr. dĺžka platnosti údajov, podmienky na ich uchovávanie), trvalo zabezpečiť ochrana zdravia pacientov a aby sa dodržiavali etické princípy všeobecne.

3.15

Správa o uplatňovaní tohto návrhu nariadenia vo svetle nadobudnutých skúseností, ktorá by sa mala čoskoro vypracovať, by mohla byť dobrou príležitosťou na diskusiu medzi dotknutými stranami, hlavne medzi výborom pre pokrokové liečebné postupy (CAT) a komisiou na hodnotenie výrobkov pochádzajúcich z ľudskej medicíny (CHMP).

3.15.1

Podriadenosť CAT vo vzťahu ku CHMP (CAT je pôvodné združenie odborníkov podliehajúcich CHMP) však značne komplikuje zavedené postupy a môže viesť k zbytočným rozporom.

3.16

Všeobecnejšie povedané, táto správa (kapitola 8 čl.25) by mohla popri súhrnných informáciách o rôznych typoch liekov určených pre pokrokové liečebné postupy, ktoré sú schválené podľa tohto nariadenia obsahovať aj informácie a výsledky týkajúce sa stimulov uvedených v kapitole 6 (čl. 17 –18 a 19): „Vedecké poradenstvo“, „Vedecké odporúčanie týkajúce sa klasifikácie pokrokových liečebných postupov“ a „Certifikácia kvality a neklinické údaje“.

4.1

Na záver možno skonštatovať, že tento návrh nariadenia je opodstatnený a užitočný. Háji záujmy pacientov, umožňuje EÚ držať krok s vedeckým vývojom a stanoviť definície a podmienky užívania liekov určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch.

4.1.1

Hoci tieto nové technológie poskytujú pacientom veľkú nádej v súvislosti s možnosťou zmiernenia ľudského utrpenia, na to, aby sa dali splniť ich oprávnené očakávania, hlavne pri využívaní regeneratívnej medicíny, je potrebné, aby sa výskum v tejto oblasti monitoroval prostredníctvom dôkladných testov a aby príslušné protokoly zabezpečili úplnú bezpečnosť pre pacientov. V tomto zmysle by popri zaručení vysokej úrovne ochrany zdravia malo byť jedným z hlavných cieľov (bod 2.1 odôvodnenia) aj zdravotnícke zabezpečenie kvality. Pritom by sa nemalo zabúdať na nevyužitý odpad, ktorý predstavuje dôležitú environmentálnu problematiku, o ktorej sa málo hovorí.

4.2

Tento dokument má veľký význam predovšetkým pre oblasť génovej terapie a terapie somatických buniek. Obozretnosť súvisiaca s definíciami a uplatňovaním výrobkov pripravených metódou tkanivového inžinierstva je dôsledkom toho, že diskusia o etických aspektoch danej problematiky nie je uzavretá, keďže závisí od interpretácii ľudských hodnôt. Predmetný návrh nariadenia sa neusiluje túto otázku definitívne rozriešiť alebo existujúce rozpory ešte viac prehĺbiť tým, že by zasahoval do úvah prebiehajúcich v jednotlivých členských štátoch.

4.2.1

Tento návrh nariadenia vytvára predpoklady, aby bolo možné vyhnúť sa súčasnej právnej medzere, ktorá existuje v návrhu smernice o zdravotníckych pomôckach ako aj v tomto návrhu nariadenia. Všeobecný princíp hodnotenia rizík sa vzťahuje rovnako na lieky určené na použitie pri pokrokových liečebných postupoch ako aj na zdravotnícke pomôcky. Problémy môžu vniknúť pri kombinovaných výrobkoch (ktorými sú zdravotnícke pomôcky obsahujúce prvky tkanivového inžinierstva),v takom prípade je potrebné zaručiť kvalitu a zároveň bezpečnosť, a hodnotiť sa má aj účinnosti lieku nového druhu v konkrétnom medicínskom zariadení.

4.3

Výbor vyjadruje k Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o liekoch určených na použitie pri pokrokových liečebných postupoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004, kladné stanovisko. Avšak upozorňuje na kritické body, pre ktoré by bolo vhodné nájsť jasné riešenia a zároveň zabezpečiť riadne uplatnenie smernice.

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/18

1.1

Toto stanovisko je žiadosťou o konzultáciu Komisie a nadväzuje na jej oznámenie z marca 2005 Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii  (1).

1.2

Výsledkom zjednodušenia by mal byť vysoko kvalitný regulačný rámec, jednoduchšie pochopiteľný a „prijateľnejší pre užívateľa“.

1.3

Zjednodušenie by malo zvýšiť rešpektovanie právnych predpisov EÚ a, priebežne, posilnenie ich legitímnosti.

1.4

Výbor sa domnieva, že členské štáty nesú vysokú zodpovednosť za to, aby boli opatrenia EÚ správne transponované do ich národného práva a uvedené do platnosti. Výbor uznáva, že Medziinštitucionálna dohoda o lepšom zákonodarstve (2) poskytuje členským štátom „etický kódex“ pre lepšiu transpozíciu a uplatnenie smerníc ES. Dôležité je, aby výsledný regulačný rámec na národnej úrovni bol pre podniky, zamestnancov, spotrebiteľov a všetkých aktérov občianskej spoločnosti obsahovo čo najvyváženejší a súčasne čo najjednoduchší.

1.5

Výbor si želá, aby boli socioprofesijní činitelia zapojení do „komitologických“ postupov zjednodušenia regulácie v modeli podobnom výborom SLIM, ale systematickejším spôsobom a v dostatočne skorých štádiách týchto právnych úprav, radšej ako a posteriori, ako to bolo v prípade experimentov SLIM.

1.6

Výbor by rád videl viac konzultácií medzi Komisiou a zainteresovanými stranami podobných tým, ktorých výsledkom bolo oznámenie, na ktoré sa vzťahuje toto stanovisko. Verí, že by to bol pomocný materiál pre „koreguláciu“ (3), o ktorej sa hovorí v odseku 3 písm. d) oznámenia. Je však sklamaný z nedostatku akéhokoľvek odkazu na „samoreguláciu“ (4), niečo, k čomu EHSV už dlhší čas vyzýva. (5).

1.6.1

V súvislosti so samoreguláciou však výbor vidí aj nebezpečenstvo, že nebudú prijaté žiadne ustanovenia, ktoré by zainteresované strany zaväzovali, ale že zainteresované strany samy uzavrú dobrovoľné dohody, ktoré môžu dodržiavať alebo aj nie.

1.7

Európsky súdny dvor (ESD) má pri interpretácii smerníc Európskeho spoločenstva čoraz významnejšiu úlohu a sám v niektorých prípadoch musel interpretovať nejasné formulácie smerníc, ktoré boli výsledkom postupu „spolurozhodovania“. (ESD) je tiež povinný poskytnúť pomoc národným súdom v otázkach, pri ktorých sú ich činnosti doplnkové. Výbor zaznamenal, že ESD dosiahol dvanásťpercentné zníženie počtu prípadov v konaní, ktoré sa týkajú členských štátov a ich nesplnenia si oznamovacej povinnosti, nesprávneho uplatnenia a nesúladu so smernicami ES.

1.8

Výbor uznáva dôležitosť tohto oznámenia Komisie pri zavádzaní lisabonského programu, v ktorom je pokrok poľutovaniahodne pomalý v dôsledku nechuti vlád členských štátov splniť záväzky, ku ktorým sa zaviazali v Lisabone.

1.9

EHSV víta predovšetkým záväzok Komisie širšie využívať informačnú technológiu a verí, že Komisia zabezpečí, aby boli všetky mechanizmy zriadené pre zlepšenie IT kompatibilné s národnými mechanizmami (alebo aby boli dané národné mechanizmy kompatibilné s EÚ).

1.10

EHSV vždy podporoval deklaráciu šiestich predsedníctiev „Postupujúca reforma regulácie v Európe“ zo 7. decembra 2004 (6) a verí, budúce predsedníctva budú podporovať tú istú deklaráciu (7).

1.11

EHSV je informovaný o správach Európskeho parlamentu o lepšej regulácii a predovšetkým o správe pána Garganiho o „Stratégii pre zjednodušenie právnej úpravy“  (8).

1.12

Výbor uznáva, že Komisia sa v súčasnosti snaží o vybudovanie sektorových iniciatív SLIM a BEST. Výsledkom rámcovej činnosti (február 2003 až december 2004) je skríning asi 40 sektorov politík a prijatie Komisiou asi 40 návrhov na zjednodušenie. Do dnešného dňa sa ešte stále rokuje o 9 zjednodušeniach týkajúcich sa uvedeného programu.

1.13

Výbor uznáva, že rozšírenie Európskej únie na 25 členských štátov tiež zvýšilo regulačné zaťaženie služieb Komisie aj byrokraciu v členských štátoch.

1.14

Zjednodušenie a lepšie zákonodarstvo sú doplnkové činnosti, na ktorých sa zúčastňuje Rada, Parlament a Komisia, pričom v prípade potreby do tohto procesu prispeje svojou poradenskou činnosťou EHSV a VR.

1.15

Výbor opakuje svoju podporu, ktorú často vyjadril v predchádzajúcich stanoviskách o dôležitosti odľahčenia podnikov, a predovšetkým MSP, od regulačnej a finančnej záťaže.

2.1

V uplynulých rokoch výbor vypracoval mnoho stanovísk o zjednodušeniach, ktoré sa týkali žiadosti Európskej rady z roku 1995, kedy bola zriadená pracovná skupina zameraná na zváženie spôsobov zjednodušenia zákonov EÚ.

V týchto súboroch stanovísk prišiel EHSV k záveru, že:

2.2

Medzi zjednodušením a lepším zavedením a uzákonením existuje nevyhnutná vzájomná súčinnosť. V súčasnom oznámení Komisie sú známky zohľadnenia niektorých záverov predchádzajúcich správ EHSV týkajúce sa toho, že „zjednodušenie nie je novou otázkou“. Prvé zo súboru oznámení Komisie boli vypracované v roku 1997, t.j. dva roky po prvej výzve EHSV na zjednodušenie.

3.1

Oznámenie uznáva, že je potrebné zjednodušenie nielen na úrovni Spoločenstva, ale aj na národnej úrovni, aby boli uplatňované postupy pre občanov a hospodárskych aktérov jednoduchšie a hospodárnejšie.

3.2

Dôležitou súčasťou novej stratégie zjednodušenia na úrovni EÚ je prepracovanie acquis. Oznámenie predstavuje náročný 3-ročný otvorený program od roku 2005 do roku 2008 založený na praktických skúsenostiach zainteresovaných strán, s prístupom založenom na nepretržitom hĺbkovom posudzovaní jednotlivých odvetví.

3.3

Prístup Komisie k zjednodušeniu sa zakladá na piatich nástrojoch (10):

3.4

Komisia v oznámení uznáva, že úspech môže dosiahnuť len s podporou ostatných inštitúcií EÚ a predovšetkým členských štátov. Dôležitou súčasťou by bolo, keby členské štáty rozpoznali potrebu zavádzania legislatívy EÚ tak, aby sa čo najviac približovala pôvodným smerniciam schváleným v postupe spolurozhodovania a nie rozšírila (alebo „pozlátila“).

3.5

Komisia berie do úvahy zistenia rozsiahlych konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami. Závery konzultácií uvádzajú, že návrhy EÚ by mali:

Posledne uvedený bod je z pohľadu zainteresovaných strán najdôležitejší.

Komisia v prílohe 2 k oznámeniu uvádza 222 opatrení pre zjednodušenie. Program Komisie pre zjednodušenie zahŕňa obdobie od roku 2005 do roku 2008.

3.6

V roku 2003 bola prvá smernica o práve obchodných spoločností (68/151/EHS) zjednodušená, aktualizovaná a modernizovaná, s cieľom maximalizovať potenciál moderných informačných nástrojov a technológií a rozšíriť transparentnosť v súvislosti verejnými spoločnosťami s ručením obmedzeným. Modernizovaná smernica by však mohla byť začlenená do prípadného prepracovania alebo kodifikácie. Koncom minulého roka sa začali verejné konzultácie s cieľom získať názory zainteresovaných strán na takéto možnosti.

4.1

„Zjednodušenie“ nesmie byť mylne chápané ako prostriedok na dosiahnutie deregulácie „zadnými vrátkami“. Administratívne zjednodušenie nesmie viesť k oslabeniu, či narušeniu jestvujúcich noriem na sociálnu ochranu, najmä na ochranu zamestnancov, spotrebiteľov a životného prostredia.

4.2

Výbor víta oznámenie a podporuje Komisiu v zdôraznení, že úspech zjednodušenia regulačného prostredia závisí rovnako od členských štátov a ich regulačných úradov, ako aj od Európskych inštitúcií.

4.2.1

Bolo by užitočné, ak by mohol byť etický kódex navrhnutý tak, ako bol predtým navrhnutý v stanoviskách EHSV (13) (pozri tiež Prílohu I).

4.2.2

EHSV pripomína skutočnosť, že úspech programu zjednodušenia nebude závisieť výlučne len od akcieschopnosti Komisie, ale aj od schopnosti spolupracujúceho zákonodarcu prijať v primeranom časovom rámci návrhy na zjednodušenie, ktoré predloží Komisia.

4.2.3

Je potrebné pripomenúť, že medziinštitucionálna dohoda o „lepšom zákonodarstve“ stanovuje vo svojom odseku 36, že „do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody, Európsky parlament a Rada, ktoré ako legislatívny orgán majú za úlohu v konečnej fáze prijať návrhy na zjednodušené akty, budú musieť upraviť svoje pracovné metódy tým, že vypracujú napríklad ad hoc mechanizmus pre zjednodušenie legislatívy“.

4.3

Oznámenie uznáva dôležitosť iniciatívy na zjednodušenie pre MSP a spotrebiteľov. Nekvalitne vypracovaná legislatíva EÚ alebo národná legislatíva neposkytuje spotrebiteľom istotu týkajúcu sa ich práv a možností nápravy.

4.4

Výbor víta tiež záväzok Komisie zlepšiť proces vypracúvania hodnotenia dosahu, a to nie len v kontexte so zaťažením obchodu, ale aj s jeho vplyvom na spotrebiteľov, na znevýhodnené skupiny (ako napríklad postihnuté osoby) a na životné prostredie. V zmysle cieľa dosiahnuť „vyšší rast a zamestnanosť“, ktorý bol vyhlásený v rámci Lisabonského procesu, by boli hodnotenia dosahu na zamestnancov, ale aj na zamestnanosť vo všeobecnosti, veľmi vítané. Predovšetkým je vítaný návrh, aby boli lepšie využívané jednotné kontaktné miesta (one-stop-shops) a odkaz v niektorých smerniciach na virtuálne testovanie alebo samotestovanie v súvislosti s motorovými vozidlami.

4.5

Bolo by užitočné, keby mohla Komisia vypracovať hodnotenie dosahu, pomocou ktorého by odôvodnila svoje stiahnutie návrhov, v súlade s postupmi, ktoré uplatňuje na nové návrhy.

5.1

Z oznámenia vyplýva, že postup prispôsobovania smerníc technickému pokroku (komitológia) má byť transparentnejší. Tento názor často zdôrazňuje aj Európsky parlament.. Zodpovednosť v tejto súvislosti však nesú aj členské štáty. Komitológiu realizujú národní experti a existujú mnoho dôkazov o tom, že títo experti nezohľadňujú názory svojich vlád na ich činnosti v oblasti komitológie (príkladom je smernica o ochrane vtákov z roku 1979, ku ktorej experti pripojili technické prílohy po tom, ako ministri v Rade schválili samotnú smernicu).

5.2

Je potrebné zdôrazniť dôležitosť zjednodušenia pre spotrebiteľov, sociálnych partnerov a ostatné zainteresované skupiny. Nezhody medzi národnou implementáciou legislatívy a pôvodnými smernicami EÚ, na ktorých sa zakladá, zaťažujú Európsky súdny dvor, úlohou ktorého je interpretovať, ale ktorý sám zisťuje, že musí stále viac dopĺňať podrobnosti, ktoré boli zdanlivo prehliadnuté, alebo pre ktoré z dôvodu požiadavky jednomyseľnosti Rady nebol vytvorený vyhovujúci text, ako napríklad vo veci daňových otázok. Je to však problematické, keďže Európskemu súdnemu dvoru pripadá stále väčšia politická rozhodovacia úloha. Na to mu chýbajú jasné politické podklady a okrem toho to prekračuje jeho mandát. Tak prijíma rozhodnutia, ktoré by vlastne mali prijímať demokraticky zvolené inštitúcie.

5.3

EHSV uznáva úsilie Komisie a skutočnosť, že táto snaha vyústila do niekoľkých stoviek zrušení a vyhlásení o zastaraní, ktoré mohli podstatne prispieť k zníženiu objemu acquis, ale nie nevyhnutne k zníženiu zaťaženia podnikov, zamestnancov, spotrebiteľov alebo ostatných zainteresovaných skupín. Výbor uznáva, že ešte stále existujú oblasti, pre ktoré je potrebné vypracovať viac právnych predpisov na úrovni EÚ s cieľom chrániť životné prostredie a práva zamestnancov, spotrebiteľov a znevýhodnených skupín (ako napríklad postihnutých osôb alebo ostatných menšinových skupín) a zabezpečiť, aby všetci mali plný prístup k výhodám spoločného trhu.

5.3.1

Na druhej strane, do dnešného dňa je najbežnejšie používaný systém aktualizácie. Aj keď umožňuje zaviesť určité nevyhnutné zmeny pre aktualizáciu právnych úprav, cieľ zjednodušenia nie je vždy dosiahnutý. Naopak, opatrenia sú niekedy navrstvené, takže v niektorých členských štátoch existujú súčasne staré a nové nariadenia, ktoré zainteresovaným skupinám spôsobujú zmätok. Uplatňovatelia v členských štátoch si nemôžu byť istí, či konajú v súlade so svojimi právnymi inštitúciami, alebo nie.

5.3.2

Zjednodušovacie črty každého návrhu zjednodušenia otvoreného programu by mali byť jasne vysvetlené v príslušnom zdôvodnení a, ak je to potrebné, v hodnotení dosahu. Zodpovedné útvary Komisie by mali dôkladne kontrolovať tieto návrhy počas ich medziinštitucionálneho rozhodovacieho postupu, s cieľom zabezpečiť udržanie rozmerov zjednodušenia podľa medziinštitucionálnych dohôd (o „pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych predpisov“ (14), o „systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov“ (15) a o „lepšej tvorbe právnych predpisov“ (16)).

5.4

Výbor opäť upozorňuje na svoje rozsiahle súbory stanovísk týkajúce sa potreby lepšej regulácie a zjednodušenia, predovšetkým na svoje najaktuálnejšie stanovisko na tému „Lepšia tvorba právnych predpisov“  (17) ako odpoveď na žiadosť predsedníctva Veľkej Británie o prieskumné stanovisko výboru.

5.5

Výbor znovu opakuje svoje často vyjadrované želanie, aby proces lepšej regulácie a zjednodušenia pokračoval naďalej, a to v súlade s deklaráciou šiestich predsedníctiev (18).

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/22

1.1

Jedným z bodov programu Spoločenstva „Colníctvo 2007“, ktorý Rada prijala v roku 2002, bola úplná revízia súčasného Colného kódexu Spoločenstva (nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92), ktorý kvôli vývoju trhov a rozvoju informačných technológií, kvôli prijatiu rôznych zmlúv a najmä v dôsledku postupného rozširovania Únie už nie je aktuálny.

1.2

Bol preto navrhnutý podstatne modernizovaný Colný kódex, keďže v súčasnosti ešte stále platný starý Colný kódex „nedrží krok s výraznými zmenami týkajúcimi sa prostredia, v ktorom sa uskutočňuje zahraničný obchod, (...) či s meniacim sa zameraním práce colníc.“ Predkladaný návrh je v súlade s politikou Spoločenstva, najmä so zásadami jednotného trhu a ochrany spotrebiteľov, ako aj s Lisabonskou stratégiou. Tvorí základ ďalších opatrení na zjednodušenie colných režimov a postupov a úpravy pravidiel týkajúcich sa spoločných noriem pre systémy informačných technológií jednotlivých členských štátov.

1.2.1

Tento balík opatrení umožňuje, podľa názoru Komisie, zohľadnenie usmernení Rady týkajúcich sa iniciatívy „e-Governement“, ako aj realizáciu iniciatívy „lepšia tvorba právnych predpisov“ a dosiahnutie celého radu konkrétnych cieľov, napríklad zvýšenie bezpečnosti na vonkajších hraniciach, znižovanie rizika podvodov a silnejšie prepojenie s inými oblasťami politiky Spoločenstva, najmä s daňovníctvom.

1.3

Nový Colný kódex bol vypracovaný v súlade s Lisabonskou stratégiou, ktorá sa zameriava na zatraktívnenie Európy pre investície a zamestnanosť. Okrem toho je v súlade s návrhom Komisie o vytváraní jednoduchého pracovného prostredia bez dokumentov v papierovej forme, ktorý Rada schválila v decembri 2003. Toto poverenie Radou je okrem toho zohľadnené aj v paralelnom návrhu rozhodnutia o colnom a obchodnom prostredí bez dokumentov v papierovej forme (KOM(2005) 609 z 30. novembra 2005), ku ktorému sa EHSV vyjadrí v samostatnom stanovisku.

1.4

Zmeny v novom Colnom kódexe nie sú čisto formálne a nezameriavajú sa len na jeho aktualizáciu. V priebehu uplynulých 20 rokov sa úloha colníctva postupne presunula od vyberania cla k novým právomociam pri uplatňovaní netarifných opatrení, najmä v oblasti bezpečnosti, kontroly ilegálneho prisťahovalectva, boja proti falšovanému tovaru, praniu špinavých peňazí, obchodu s drogami a v oblasti ochrany zdravia, životného prostredia a spotrebiteľa, ako aj pri výbere DPH a spotrebných daní. Rovnako sa dokument Komisie v rámci aspektu bezpečnosti nezameriava výslovne na dodatočnú úlohu, ktorú musia určite colné orgány vykonávať, a to významnú podpornú úlohu pri kontrole obchodu so zbraňami a boji proti terorizmu. Toto opomenutie sa prejavuje v nedostatočnom rozsahu informačných systémov, ktorým sa venuje bod 3.1.3.1.

1.5

Ďalšia zmena sa týka využívania informačných technológií na colné konanie. V aktuálnom kódexe sú síce takéto postupy uvedené – a takmer všetky členské štáty ich aj vo veľkej miere využívajú – ale používanie týchto systémov ešte stále nie je záväzné, a to ani pre colné orgány jednotlivých krajín, ani pre užívateľov. V novom Colnom kódexe sú naopak záväzne predpísané, čo je – vzhľadom na upúšťanie od postupov založených na dokumentoch v papierovej forme, ktoré je predmetom už spomínanej paralelnej iniciatívy opísanej v bode 1.3 – krok správnym smerom.

1.6

Nový Colný kódex je zlučiteľný s ostatnými oblasťami politiky Komisie a zodpovedá postupom stanoveným v oblastiach realizovateľnosti, transparentnosti a hodnotenia vplyvu. Výbor víta skutočnosť, že prebehla konzultácia so zainteresovanými časťami občianskej spoločnosti, ktoré sa vyjadrili prevažne pozitívne. Výbor súhlasí s názorom Komisie v otázke zohľadnenia právneho základu, princípu subsidiarity a zásady proporcionality, vyhradzuje si však právo uviesť neskôr v texte niekoľko pripomienok týkajúcich sa hodnotenia vplyvu.

1.7

Komisia preskúmala štyri rôzne prístupy k tejto otázke a nakoniec sa rozhodla pre riešenie, ktoré stanovuje posilnenie spolupráce automatizovaných colných systémov jednotlivých krajín. Toto rozhodnutie Komisia odôvodňuje nutnosťou zohľadnenia princípu subsidiarity, ako aj tým, že u členských štátov zistila nedostatočnú ochotu akceptovať riešenie založené na centralizovanom európskom systéme. EHSV berie na vedomie toto rozhodnutie vyplývajúce z vonkajších tlakov, alezároveň konštatuje, že posledné menované riešenie by bolo spoľahlivejšie, jednoduchšie a pre užívateľov aj menej finančne náročné. Z hľadiska princípu subsidiarity by bolo výraznejšie odmietnuté na európskej úrovni, než na úrovni jednotlivých štátov.

2.1

Výbor sa vo februári minulého roku vyjadroval k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Colný kódex (1), v ktorom už boli navrhované zmeny týkajúce sa odstránenia postupov založených na dokumentoch v papierovej forme a zmeny integrovanej správy vonkajších hraniciach. Výbor víta skutočnosť, že zásady stanovené v predchádzajúcom návrhu, ku ktorým sa vyjadril prevažne pozitívne, zostali zachované aj v teraz predkladanom návrhu a boli zohľadnené vo forme konkrétnych ustanovení, ktoré opäť v ich podstate schvaľuje.

2.2

Nové predpisy ako celok venujú zvýšenú pozornosť právam a požiadavkám zainteresovaných hospodárskych subjektov, čo sa okrem iného prejavuje v niekoľkých predpisoch, ktoré zohľadňujú prípadné škody spôsobené postupmi. Vyjadrením tejto skutočnosti je nielen zjednodušenie právnych predpisov, ale aj zhrnutie colne schválených určení, ktorých počet bol znížený zo súčasných 13 na tri základné režimy alebo postupy: dovoz, vývoz a osobitné postupy. V rámci redakčnej práce potom mohli byť dve tretiny článkov súčasného colného kódexu zmenené a doplnené, integrované alebo prenesené do vykonávacích ustanovení, čím sa počet článkov znížil z 258 na 200.

2.2.1

Výbor uznáva, že sa Komisii podarilo úspešne vykonať tento citlivý a náročný zámer, zohľadňujúc súčasne všeobecné zásady jednotného trhu a svedomito zachovávajúc práva a požiadavky hospodárskych aktérov. Súčasne však poukazuje na skutočnosť, že absencia vykonávacích ustanovení, za ktorých vypracovanie je zodpovedná taktiež Komisia, momentálne ponecháva pri rôznych ustanoveniach priestor pre určitú neistotu. Praje si preto, aby boli čo najskôr pripravené a prijaté nové vykonávacie ustanovenia.

3.1.1

V článku 3 sú vymenované územia jednotlivých členských štátov patriace k colnému územiu Spoločenstva. K tomuto článku nie je možné uviesť žiadne osobitné poznámky, okrem zdôraznenia určitej neistoty, ktorú vyvoláva nasledujúca formulácia: „Určité ustanovenia colných predpisov sa môžu uplatňovať mimo colného územia Spoločenstva v rámci právnych predpisov upravujúcich osobitné oblasti alebo v rámci medzinárodných dohovorov.“ V zmysle právnej istoty nie je možné, aby právny predpis uvádzal formuláciu „určité predpisy“ bez toho, aby v samotnom texte alebo v jeho prílohe bolo uvedené, aké predpisy sa tým myslia. Z právnych dôvodov a kvôli potrebnej transparentnosti je nutné výslovne a presne uviesť, na ktoré oblasti a právne predpisy sa tento výrok vzťahuje. Občanom – a aj odborníkom – tak veľmi často unikajú výnimky alebo zvláštne opatrenia zavádzané v mnohých prípadoch, ktoré často predstavujú doslova obmedzenie hospodárskej súťaže, a to nie vždy len na obmedzenú dobu.

3.1.2

Výmena a ochrana údajov a informácií (články 5, 6 a 7) si vo všeobecnosti nevyžadujú žiadne osobitné pripomienky, keďže navrhované ustanovenia zodpovedajú bežnej ochrane súkromia občanov a obchodného tajomstva, poskytovanej orgánmi verejnej správy. Výbor víta najmä ustanovenia zahrnuté v článku 8, podľa ktorých majú colné správy podávať informácie o uplatňovaní colných predpisov a podporovať transparentnosť tým, že dajú hospodárskym subjektom – prostredníctvom Internetu – bezplatne k dispozícii právne predpisy, administratívne rozhodnutia a formuláre žiadostí.

3.1.2.1

K článku 5 ods. 1, ktorý ustanovuje využívanie techník elektronického spracovania údajov pre všetky potrebné výmeny údajov, sprievodných dokumentov, rozhodnutí a oznámení medzi hospodárskymi subjektami a colnými orgánmi, je potrebné podotknúť, že tieto ustanovenia sú úplne správne, pokiaľ sa uplatňujú na podniky alebo profesionálne hospodárske subjekty. Môžu však spôsobiť problémy v prípadoch, keď dovozcami (alebo menej často aj vývozcami) sú súkromné osoby a nie „hospodárske subjekty“. V čase, keď objem nákupov prostredníctvom Internetu alebo zásielkových obchodov v tretích štátoch narastá exponenciálne, tento problém určite ne je zanedbateľný. Výbor si uvedomuje, že tento aspekt v súčasnosti nie je prehodnocovaný v rámci komitologického postupu a odporúča, aby boli aj súkromné osoby výslovne zahrnuté medzi subjekty, ktoré sú podľa článku 93 oprávnené predložiť predbežné colné vyhlásenie o dovoze. Ustanovenia článku 94, podľa ktorých colné orgány môžu len vo výnimočných prípadoch akceptovať predbežné colné vyhlásenie o dovoze aj v papierovej forme je tiež potrebné zmeniť. Ako alternatívu – alebo doplnenie – by bolo možné zvážiť rozšírenie možnosti príležitostného zjednodušeného colného vyhlásenia (vždy v papierovej forme) podľa článku 127 na súkromné osoby.

3.1.2.2

V oblasti elektronického spracovania údajov všeobecne by výbor chcel upozorniť na vysoké náklady spojené s novým integrovaným postupom založeným na elektronickom spracovaní údajov. Tieto náklady je potrebné krátkodobo znášať, zatiaľ čo úžitok (najmä vo vzťahu ku kvalitatívnym zlepšeniam) sa prejaví až v strednodobom a dlhodobom horizonte. Niektoré členské štáty sa už zdajú byť znepokojené, a to tak nákladmi, ktoré majú znášať, ako aj záväzkami týkajúcimi sa dodržiavania termínov na zavedenie nových systémov. Iné členské štáty – najmä tie, ktoré v oblasti elektronického spracovania údajov najviac pokročili – naopak považujú zmenu ich systémov, ktoré zaviedli len prednedávnom, na prispôsobenie sa systému Spoločenstva za príliš nákladnú. Výbor si berie tieto výhrady, ktoré Komisia nesmie v žiadnom prípade ignorovať, k srdcu. Zároveň sa domnieva, že je v európskom záujme, aby existoval efektívny a moderný colný systém, a že jeho zavedenie je hodné niekoľkých ojedinelých obetí. Tieto straty by bolo prípadne možné vyrovnať určitou pomocou, ktorá by mala byť obmedzená na konkrétne prípady a presne preukázané požiadavky.

3.1.3

V článku 10 sa uvádza, že „členské štáty spolupracujú s Komisiou s cieľom vyvinúť, udržať a zaviesť elektronický systém pre spoločnú registráciu a udržiavanie záznamov“ o všetkých udelených povoleniach a všetkých hospodárskych subjektoch. Otázky týkajúce sa druhu a spôsobu fungovania tohto systému sú vysvetlené v článku 194: každý členský štát si ponechá svoj informačný systém a zaručuje interoperabilitu so systémami ostatných členských štátov v súlade s predpismi a normami stanovenými pre Colný kódex, ktoré v spolupráci s výborom stanovila Komisia. Termín pre nadobudnutie účinnosti tohto systému bol stanovený na 30. júna 2009. Podľa názoru výboru je systém, ktorý je – po zaručení interoperability s ostatnými systémami – založený na výmene a aktualizácii informácií národných databáz príliš finančne náročný a ťažko spravovateľný. Predovšetkým je však nanajvýš nepravdepodobné, aby takýto systém bol v rámci stanovenej lehoty funkčný. V hodnotení vplyvu sú uvádzané na zavedenie tohto systému dodatočné náklady vo výške 40 až 50 miliónov EUR, čo je odhad, ktorý je podľa rôznych expertov príliš optimistický.

3.1.3.1

Návrh tohto systému – teda aspoň v predkladanej podobe – však vykazuje jeden závažný nedostatok: absenciu akéhokoľvek odkazu na štruktúrovanú možnosť prístupu k informačným systémom pre orgány zodpovedné za boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, samozrejme za zohľadnenia predpisov na ochranu súkromia a obchodného tajomstva. Tento aspekt výbor už viackrát a pri viacerých príležitostiach zdôrazňoval. Rada už niekoľko rokov poukazuje na to, že je potrebná spolupráca medzi rôznymi orgánmi, ako napríklad kriminálnou políciou, daňovými orgánmi, colnými orgánmi, tajnými službami, OLAF a Europol, doteraz však bez väčších úspechov.

3.1.4

Zvláštnu pozornosť si zaslúži článok 11, ktorý sa venuje otázke colného zástupcu. Podľa tohto článku môže tento ako zástupca niektorého hospodárskeho subjektu vykonávať „úkony a formality stanovené colnými predpismi“. Pritom koná buď v mene inej osoby a z jej poverenia (priamy colný zástupca) alebo vo vlastnom mene (nepriamy colný zástupca). Odsek 2 bez bližšej špecifikácie uvádza, že colný zástupca musí mať sídlo na colnom území Spoločenstva. Výbor však poznamenáva, že Komisia v úvodnom zdôvodnení zdôrazňuje, že sa „menili (...) pravidlá pre zástupcov tým, že sa odstránili predchádzajúce obmedzenia, pretože nie sú v súlade s elektronickým prostredím ani so zásadami jednotného trhu.“ Z toho by muselo vyplývať, že colný zástupca musí mať jednotné povolenie (oprávnenie Spoločenstva), ktoré ho oprávňuje na vykonávanie jeho činnosti na celom území Spoločenstva a v zastúpení akéhokoľvek hospodárskeho subjektu bez ohľadu na jeho sídlo. Bolo by vhodné, aby bol tento článok prepracovaný a zreteľnejšie formulovaný, pričom by sa mohlo poukázať prípadne aj na osobitné ustanovenia na vytvorenie profesijného registra, zoznamu alebo podobne podľa vzoru „schváleného hospodárskeho subjektu“, ktorému sa budeme venovať v ďalšom bode.

3.1.5

Ďalšiu dôležitú funkciu vykonáva schválený hospodársky subjekt (článok 4 a 13 až 16). V praxi ide o podnik (zriedkavejšie osobu), ktorý preukazuje svoju spoľahlivosť, solventnosť a zvláštnu odbornosť alebo odbornú kvalifikáciu, aby získal oprávnenie colných orgánov členských štátov a mohol si tak nárokovať uľahčenia v oblasti kontrol, režimov a postupov. Komisia si, s odvolaním sa na už spomínaný článok 196, vyhradzuje právo presnejšie stanoviť opatrenia na povolenie štatútu schváleného hospodárskeho subjektu. Výbor berie na vedomie tieto ustanovenia, ktoré sú určite zamerané na uľahčenie medzinárodného obchodu a vytvorenie priaznivého prostredia pre pohyb tovaru. Poukazuje však zároveň na to, že podmienky pre udelenie štatútu a ustanovenia na predchádzanie jeho eventuálnemu zneužívaniu majú veľký význam. Okrem tohto nie je úplne jednoznačné, či schválenému hospodárskemu subjektu bude skutočne udelené jednorazové schválenie platné na celom území Spoločenstva („passaporto europeo“).

3.1.6

Rozhodujúcim krokom na ceste k harmonizácii colných režimov a postupov je článok 22. Podľa neho sú členské štáty povinné – hoci veľmi pružne – ukladať administratívne a trestné sankcie za nedodržanie colných predpisov Spoločenstva. Výbor je pevne presvedčený, že práve v tejto citlivej oblasti sú potrebné harmonizované ustanovenia. Je však potrebné počkať si, ako zareagujú členské štáty na toto úsilie o stanovenie usmernení alebo pravidiel v oblasti trestného práva. V tejto oblasti je možné očakávať odpor alebo minimálne výhrady.

3.1.7

Články 24, 25 a 26 sa týkajú odvolania (článok 23 vylučuje trestno-právnu oblasť), pre ktoré je stanovené dvojstupňové konanie: na prvom stupni na colnom orgáne a na druhom stupni na vyššom nezávislom mieste, ktorým môže byť súd alebo porovnateľné odborné grémium. V prípade sankcií nemá podanie odvolania vo všeobecnosti žiadny odkladný účinok na platenie („solve et repete“), okrem prípadov, kedy colné orgány dospejú k názoru, že subjektu, ktorý podal odvolanie by výkonom rozhodnutia mohla vzniknúť nenahraditeľná škoda. Výbor berie s uspokojením na vedomie tento náznak zohľadňovania požiadaviek občanov.

3.1.8

V článku 27 je stanovená samozrejmá zásada, že colné orgány môžu kedykoľvek vykonávať všetky fyzické, administratívne, účtovné alebo štatistické kontroly. Okrem toho je ustanovené zavedenie elektronického systému riadenia rizika na zistenie a odhad rizík a vytvorenie opatrení potrebných na minimalizáciu rizika. Tento systém, ktorý majú vytvoriť členské štáty v spolupráci s Komisiou najneskôr do 30. júna 2009 bude na základe predpisov, ktoré majú byť prijaté podľa článku 196, taktiež riadený Komisiou. Výbor túto iniciatívu každopádne víta a dúfa, že Komisia si vopred preskúmala prípadnú pripravenosť všetkých členských štátov na zavedenie takéhoto – podľa všetkého finančne náročného a veľmi ťažko spravovateľného – systému.

3.1.9

Podľa článku 30 odpadajú colné kontroly a formality pre sprievodnú a podanú batožinu na letoch a cestách lodnou dopravou v rámci Spoločenstva, bez toho, aby boli dotknuté kontroly predpísané členskými štátmi v súvislosti so zákazmialebo obmedzeniami. Znamená to, že výnimka platí len pre tie krajiny, ktoré neustanovujú žiadne zákazy alebo obmedzenia. Keďže obmedzenia existujú vždy a všade, hoci len pre tovar podliehajúci spotrebnej dani, je toto všeobecné ustanovenie prakticky bezpredmetné. Tým zostávajú v konečnom dôsledku nedotknuté právomoci colných orgánov, vykonávať neustále kontroly podanej alebo príručnej batožiny.

4.1

Hlavy II až VIII pojednávajú o colných formalitách a postupoch, pričom z veľkej časti preberajú obsah aktuálne platného Colného kódexu. EHSV sa nechce tejto téme podrobne venovať, keďže už bola detailne prediskutovaná v rámci verejnej diskusie zainteresovaných strán, ktorá sa uskutočnila pred vypracovaním samotného textu návrhu. Obmedzí sa preto na pripomienky k niektorým článkom, ktoré sú zvlášť dôležité.

4.2

Článok 55 stanovuje, že colný dlh vzniká aj pri pašovaní alebo nedovolenom obchodovaní (definované ako tovar, na „ktorý sa vzťahujú opatrenia o zákaze alebo obmedzení vývozu alebo dovozu akéhokoľvek druhu“): clo musí byť zaplatené v každom prípade, bez ohľadu na ďalšie administratívne a trestno-právne postihy. Colný dlh však nevzniká nezákonným dovozom falšovaných peňazí alebo omamných a psychotropných látok, ktoré nie sú uvedené do legálneho hospodárskeho obehu; takéto transakcie sa samozrejme posudzujú výlučne z trestno-právneho hľadiska, okrem prípadov, v ktorých právny systém členského štátu stanovuje, že dovozné poplatky sú základom pre stanovenie výšky peňažného trestu. Hoci Európsky súdny dvor zastáva iný názor, EHSV sa domnieva, že colným orgánom by nemali unikať im prináležiace pravidelné príjmy tým, že by sa – v prípade administratívnych a trestno-právnych postihov – upustilo do vyčíslenia colného dlhu; toto by malo platiť minimálne pre omamné a psychotropné látky, pričom ich hodnota by mala byť stanovovaná na základe príslušnej trhovej ceny. Skutočnosť, že dovoz drog je trestný nemení nič na skutočnosti, že ešte stále ide aj o dovoz (hoci nedovolený). V skratke: vypustenie falošných peňazí je pochopiteľné, vypustenie omamných a psychotropných látok však nie.

4.3

Podľa článku 61 môžu colné orgány požadovať od dlžníka poskytnutie záruky, aby sa zabezpečilo zaplatenie jeho colného dlhu. V článku 64 je nakoniec stanovené, že takáto záruka môže byť poskytnutá aj formou ručenia, pričom podľa článku 66 ručiteľom môže byť „banka alebo iná oficiálne uznaná finančná inštitúcia akreditovaná v Spoločenstve“. Toto ustanovenie je dôležité preto, že uznáva, že každá banka alebo finančná inštitúcia z ktoréhokoľvek členského štátu môže byť ručiteľom voči colným orgánom iného členského štátu: táto zásada je už platným právom, jej uplatňovaniu však často colné orgány jednotlivých krajín bránia. Problémy s porozumením však momentálne spôsobuje ešte význam výrazu „oficiálne uznaná ... akreditovaná v Spoločenstve“, ktorý je podľa názoru EHSV zbytočný a zavádzajúci, keďže banky a finančné inštitúcie, ktoré majú sídlo v Spoločenstve už majú jednotné povolenie (tzv. „európsky pas“), čím je akékoľvek ďalšie upresňovanie zbytočné.

4.4

K tematike ručenia uvádza článok 83, že Komisia – opäť v súlade s postupom uvedeným v článku 196 – môže prijať opatrenia v súvislosti so zabezpečením platby od ručiteľov „v rámci osobitného colného režimu“. Chýbajú však údaje o obsahu a rozsahu pôsobnosti tohto osobitného režimu. Pokiaľ sa to vzťahuje na požiadavku o zaviazaní ručiteľov „na prvú výzvu“, určite to nie je nič nové, pretože tento druh zábezpeky už existuje a počíta sa s ním aj v iných nariadeniach (napr. rozpočtových pravidlách EÚ); pokiaľ sa však vzťahuje na iné možnosti, bolo by dobré ich viac upresniť, keďže náklady ručenia závisia rovnako od rizika, ako aj od modalít zaviazania ručiteľa.

4.5

Článok 83 okrem tohto ustanovuje, že za obdobie medzi uplynutím lehoty splatnosti a dňom skutočnej platby sa vymeriava zo sumy cla úrok z omeškania. Článok 84 sa týka opačného prípadu, teda keď je colný orgán dlžníkom dovozcu alebo vývozcu: v tomto prípade nariadenie výslovne stanovuje, že počas prvých troch mesiacov sa neplatí žiaden úrok. EHSV dôrazne poukazuje na toto očividne nerovnoprávne zaobchádzanie s orgánmi a ručiteľmi.

5.1

Ustanovenia tejto hlavy majú zásadný význam pre pochopenie štruktúry kódexu a jeho dosahu. Základom je článok 196, podľa ktorého Komisii pri vykonávaní tohto právneho predpisu „pomáha Výbor pre colný kódex (ďalej len ‚výbor’)“, pre ktorého činnosť platia „články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8“. To v praxi znamená, že Komisia – aj keď s podporou Výboru pre Colný kódex – môže vydávať ustanovenia pre celú oblasť colného kódexu, čo zodpovedá bežným postupom Spoločenstva. EHSV nič proti takémuto postupu nenamieta, považuje však za potrebné, aby vydané ustanovenia zohľadňovali potreby užívateľov a boli dostatočne pružné, aby mohli byť v príslušnom čase prispôsobené technologickému a technickému pokroku, ako aj vývoju v obchodných zvyklostiach.

5.2

V súlade s právomocami, ktoré jej boli uvedeným článkom 196 udelené, prijíma Komisia (článok 194) opatrenia upravujúce:

5.2.1

Komisia má teda dosť široké právomoci, ku ktorým patrí aj možnosť, aby sama stanovila (druhá zarážka) prípady a podmienky, za ktorých môže žiadať od členských štátov zrušenie alebo zmenu a doplnenie rozhodnutia. EHSV poukazuje na skutočnosť, že pri aspektoch uvedených v prvej a tretej zarážke plní Komisia svoju inštitucionálnu koordinačnú a výkonnú úlohu pre Radou schválené a potvrdené rozhodnutia, kým v prípade uvedenom v druhej zarážke ide o neobvyklý spôsob vykonávania právomocí – hoci je v podstate na základe okolností oprávnený a EHSV určite nemá proti nemu čo namietať.

5.2.2

Vo všeobecnosti EHSV konštatuje, že vôľa kontrolovať všetky aktivity ručiteľov akéhokoľvek charakteru – vrátane obchodných činností a colných transakcií – ovplyvňuje voľný obchod a je založená na politických rozhodnutiach, ktoré v závislosti od oblasti kompetencií urobila EÚ a členské štáty spoločne. Za vykonávanie týchto rozhodnutí samozrejme zodpovedá Komisia.

5.2.3

EHSV by rád pripomenul, že reforma colnej oblasti nesmie ohroziť nevyhnutne nutnú rovnováhu medzi slobodou obchodovania a bezpečnosťou užívateľov a konečných spotrebiteľov. Kvalifikácia colných úradníkov a zamestnancov dovozcov/vývozcov musí byť zohľadnená.

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/26

1.1

EHSV podporuje návrh Komisie, umožniť v najbližších piatich rokoch prostredníctvom zavádzania a doplňovania platných právnych predpisov „dynamickú konsolidáciu“ odvetvia finančných služieb a pritom sa vyhnúť príliš mnohým regulačným opatreniam, teda pridávaniu zbytočných prekážok, pričom to musí byť v duchu Lisabonskej stratégie a musí to zodpovedať osobitostiam európskeho sociálneho modelu.

1.2

EHSV zastáva zhodný názor, že je dôležité starostlivo posúdiť úlohu a činnosť orgánov dohľadu a v súlade s ustanoveniami o výboroch tretej úrovne Lamfalussyho procesu podporovať najlepšiu možnú koordináciu.

1.2.1

EHSV v súčasnosti považuje vytvorenie jediného európskeho orgánu dohľadu, ktorý by v budúcnosti mohol prispieť k uľahčeniu integrácie trhov, za predčasné. Považuje za vhodnejšie navrhnúť európskym úradom označenie „hlavný orgán dohľadu“ (krajiny, z ktorej pochádza materský koncern), ktorý by bol poverený sledovaním činnosti dcérskych spoločností a podnikov v skupine, nad ktorými sa dohľad vykonáva v inom členskom štáte. Výhody pre podniky európskeho rozsahu, ako aj pre spotrebiteľov by boli zrejmé.

1.3

Zlepšenie účinnosti pri finančných transakciách tvorí základ pre narastajúci vplyv finančných obchodov na hospodárstvo (hovorí sa o premiestnení hospodárskej činnosti na financie). Hoci má tento fenomén za následok, že sa vo finančnom sektore otvára značný potenciál rozvoja hospodárstva a zamestnanosti, môže takisto negatívne vplývať na hospodárstvo ako celok. Prevládanie akciových trhov zameraných na „úžitok pre akcionárov“ (shareholder value) by mohlo byť takisto v protiklade s priemyselnými stratégiami. Obchodný a finančný tlak, ktorému sú vystavené vedenia podnikov, môže dlhodobo spôsobiť ťažkosti a vyústiť do nepremyslených prevzatí podnikov, z ktorých podľa doterajších pozorovaní značná časť za krátky čas viedla k zlikvidovaniu majetkovej podstaty.

1.3.1

Okrem toho nesmieme zabudnúť na to, že v odvetví finančných služieb dôjde v dôsledku konsolidačných procesov prinajmenšom ku krátkodobému a strednodobému poklesu zamestnanosti, čo povedie k narastajúcej neistote zamestnancov. EHSV zdôrazňuje, že v rámci konsolidačných procesov sa musia brať do úvahy sociálne dôsledky a vyslovuje sa za to, aby členské štáty urobili primerané opatrenia na sociálne zmiernenie a podporovali plány na vyškoľovanie a preškoľovanie, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie.

1.4

EHSV podporuje ciele zjednodušenia, kodifikácie a objasnenia, ktoré slúžia na dosiahnutie „lepšej legislatívnej prax“e, a v tejto súvislosti víta záväzok Komisie k pravidelným, častým a otvoreným konzultáciám so všetkými zúčastnenými stranami a záväzok pred každým návrhom zabezpečiť spoľahlivý odhad jeho následkov, pri ktorom sa zohľadnia aj sociálne a ekologické aspekty ako aj vplyv vonkajších faktorov na celkový hospodársky systém.

1.4.1

EHSV žiada, aby sa práce súvisiace s akčným plánom pre finančné služby viac propagovali a aby sa na túto tému diskutovalo aj mimo uzavretých odborných kruhov.

1.5

EHSV víta Komisiou navrhnutú iniciatívu uverejniť oznámenie resp. odporúčanie týkajúce sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, v ktorom by sa hľadali spôsoby na odstránenie súčasných prekážok pri voľnom pohybe týchto finančných nástrojov.

1.6

Rozhodujúci význam bude mať zlepšenie informovanosti a finančnej kultúry a posilnenie povedomia spotrebiteľov. Výbor víta zámer Komisie zrealizovať špecifické akcie s európskymi spotrebiteľskými výbormi. Komisia by však mala byť aktívnejšia pokiaľ ide o členské štáty a mala by ich prinútiť, aby zaviedli účinnejšie formy účasti záujmových skupín na národnej úrovni. EHSV je pripravený podieľať sa na týchto iniciatívach a zodpovedajúco sa dohodnúť so spotrebiteľskými orgánmi a národnými hospodárskymi a sociálnymi radami.

1.7

Podľa platných predpisov o dohľade, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia, sú podniky povinné zabezpečiť overenie účtovnej závierky a výkazu o hospodárení. Zavedenie medzinárodných noriem finančného výkazníctva (IFRS) by mohlo vytvoriť vhodný rámec na zjednotenie tejto informačnej povinnosti na európskej úrovni. EHSV poukazuje na to, že zloženie rady IASB, ktorá je súkromným medzinárodným normalizačným grémiom, nie celkom odráža realitu svetového hospodárstva, a vyslovuje sa za to, aby sa toto grémium otvorilo medzinárodnej spolupráci s ostatnými aktérmi, napríklad s Európskou komisiou.

1.8

Pokiaľ ide o navrhnuté smernice o bankových službách pre fyzické osoby, EHSV sa osobitne vyjadrí k smernici o spotrebiteľských úveroch, ktorá by sa mala schváliť čo najskôr, a k smernici o platobných službách, ktorú hodnotí v práve vypracovávanom stanovisku. So zreteľom na smernicu o hypotekárnom úvere EHSV síce so stanovenými cieľmi súhlasí, má však vážne pochybnosti týkajúce sa krátkodobej uskutočniteľnosti integrovaného úverového trhu. So zreteľom na zúčtovacie a vyrovnávacie systémy by EHSV privítal schválenie rámcovej smernice.

1.9

Komisia sa vyjadrila skepticky, pokiaľ ide o zavedenie takzvaného 26. režimu v oblasti poskytovania finančných služieb. Výbor to berie na vedomie a je pripravený preskúmať, kedy navrhnuté orgány vytvoria predpoklady na efektívnu realizáciu, pri ktorej sa v každom prípade bude brať ohľad na skutočné výhody pre spotrebiteľov, ako aj na ich záujmy.

1.10

Čo sa týka budúcich iniciatív, EHSV poukazuje

1.11

EHSV je presvedčený, že kvalita európskych predpisov upravujúcich finančné služby je veľmi vysoká a že EÚ môže slúžiť ako príklad pre všetky ostatné krajiny. Okrem dialógu s novými priemyselnými krajinami (napríklad Indiou, Brazíliou a Čínou) by Európa mala v súlade s návrhom Komisie začať dialóg aj s rozvojovými krajinami odkázanými na značnú podporu, aby mohli vybudovať svoj trh s finančnými službami.

1.12

EHSV podporuje všetky európske a národné inštitúcie v boji proti kriminalite a terorizmu. Aj teraz, keď Komisia zdôrazňuje, že finančný systém musí komplexne a neustále spolupracovať s príslušnými úradmi, EHSV podporuje a potvrdzuje túto výzvu adresovanú finančným ústavom, ale aj príslušným úradom, ktoré by mali oznámiť, aké opatrenia prijali v nadväznosti na informácie získané od finančných maklérov.

2.1

V Bielej knihe o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010 sú stanovené niektoré ciele na podporu dynamickej konsolidácie odvetvia finančných služieb, keďže efektívny finančný trh je rozhodujúcim prvkom pri sledovaní stratégie hospodárskeho rozvoja a rastu. Mottom bielej knihy je „dynamická konsolidácia“, ktorej cieľom je odstrániť prekážky stojace v ceste voľnému poskytovaniu finančných služieb a voľnému toku kapitálu nezávisle od značných výsledkov dosiahnutých pomocou akčného plánu pre finančné služby na roky 1999 – 2005.

2.2

Keďže legislatíva hrá pri fungovaní finančných trhov dôležitú úlohu, je úplne zrejmé, že sa v bielej knihe dôrazne uvádza potreba použiť a posilniť platné právne predpisy a zároveň sa vyhnúť primnohým regulačným opatreniam, obzvlášť prostredníctvom členských štátov, teda pridávaniu zbytočných prekážok.

2.3

V rámci legislatívnej analýzy sa musí uvažovať o hraniciach, úlohách a koordinačnej zodpovednosti orgánov dohľadu v EÚ. V súčasnosti predstavuje dohľad na národnej úrovni ešte stále najlepšiu formu ochrany a záruky pre spotrebiteľov a investorov. Nesmú však zostať nepovšimnuté dva dôležité problémy, ktoré prináša takýto prístup.

2.3.1

Chýbajúca integrácia dohľadu na nadnárodnej úrovni vo veľkej miere obmedzuje integráciu trhov. Preto sa musí podporiť a posilniť úzka spolupráca medzi úradmi členských štátov. Rizikový manažment veľkých európskych bánk, ktoré sú činné vo viacerých členských štátoch, stojí v rámci bankovej skupiny na konsolidovanom základe. Orgány dohľadu musia vedieť správne zhodnotiť rizikový profil týchto veľkých európskych bankových skupín.

2.3.2

Ponechanie značných výsad národným orgánom dohľadu, ktorých odstránenie sa v bielej knihe požaduje, nesmie slúžiť ako podnet k tomu, aby vznikli na úrovni EÚ prekážky „dynamickej konsolidácie“.

3.1

V nedávno uverejnenom stanovisku sa EHSV vyjadril k Zelenej knihe o politike finančných služieb na roky 2005 – 2010. Keďže biela kniha obsahuje početné návrhy zo zelenej knihy, EHSV potvrdzuje svoje poznámky z nedávneho stanoviska (1) a zahŕňa ich do tohto stanoviska.

3.1.1

V bielej knihe sa poukazuje na to, že odvetvie finančných služieb má z hospodárskeho hľadiska a z hľadiska zamestnanosti veľký rastový potenciál. Výbor zastáva názor, že treba dôkladne, reálne a po zohľadnení rôznych dostatočne doložených skutočností uvažovať o dôležitých predpokladoch tohto dokumentu.

3.2

Konsolidačný proces odvetvia môže zvýšiť efektívnosť a ovplyvniť dosiahnutie zodpovedajúco znásobených výnosov, ktoré môžu byť prospešné majiteľom podielov rizikového kapitálu maklérov (vďaka vyšším výnosom investovaného kapitálu), ako aj využívateľom finančných služieb (vďaka nižším cenám za služby).

3.3

Zároveň však existujú rozsiahle empirické dôkazy poklesu zamestnanosti v odvetví finančných služieb spôsobeného konsolidačnými procesmi, ktorý vedie k narastajúcej neistote zamestnancov. Nedá sa poprieť, že v obchodných plánoch pri fúziách a preberaní leží ťažisko hlavne na úsporách prostredníctvom nižších personálnych nákladov. Krátkodobo vedú konsolidačné procesy k čistej strate pracovných miest. Na druhej strane treba podotknúť, že dláždia cestu rozvoju služieb a oblastí inovačných aktivít, ktoré sa zasa kladne prejavujú na stave zamestnanosti. Odstránenie prekážok, ktoré brzdia poskytovateľov finančných služieb v tom, aby naplno profitovali zo synergií cezhraničných asociácií, by umožnilo bankám, aby svoje služby produkovali nákladovo výhodnejšie, čo by umožnilo priaznivú cenovú politiku pre zákazníkov a rozprúdilo dopyt. Tým by sa vytvorili investičné podnety pre finančných maklérov, čo by sa tiež pozitívne odrazilo na stave zamestnanosti. S výnimkou špecifických oblastí, akou je stredisko telefonického poradenstva a interná infraštruktúra podniku sú tieto nové pracovné miesta zaujímavé spravidla pre kvalifikovanejšie a lepšie platené profesie.

3.4

Aj keď sa predpokladá, že konsolidácia odvetvia nemá za následok žiadne negatívne čisté straty pracovných miest, chce Výbor energicky zdôrazniť, aby sa neprehliadla skutočnosť, že medzi stratou existujúcich a vytvorením nových pracovných miest vznikne časová a kvalifikačná medzera, ktorá sa musí prekonať rekvalifikáciou. V momente, keď už v popredí nestojí zachovanie pracovného miesta, ale možnosť nájsť si prácu, musia členské štáty okrem zavedenia primeraného sociálneho zmiernenia prednostne podporiť aj ďalšie vzdelávanie a rekvalifikáciu.

3.5

Keď majú zamestnanci pocit, že ich kvalifikácia a kompetencie sú potrebné aj v rýchlo sa meniacom hospodárskom prostredí, ochotnejšie príjmu menšiu záruku istoty svojho pracovného miesta, ktorú so sebou prináša „dynamická konsolidácia“ odvetvia. Na základe tohto zistenia sa odborné vzdelanie musí vnímať nielen ako nástroj na potlačenie sociálnej nestabilnosti, ale aj ako dôležitý a nevyhnutný prvok dlhodobého úspechu „dynamickej konsolidácie“ a Lisabonskej stratégie vo všeobecnosti, ktorá smeruje k tomu, aby sa európske hospodárstvo stalo celosvetovo najdôležitejším hospodárstvom založeným na vedomostiach. Z tohto dôvodu sa musí vytvoriť primeraná sociálna sieť na oslabenie často závažných následkov takýchto prechodných fáz.

4.1.1

Tri hlavné zásady lepšej legislatívnej praxe sú zjednodušenie, kodifikácia a snaha o jasnosť. Je dôležité pokračovať týmto smerom, aby sa zabezpečila potrebná koherencia medzi opatreniami, jednoduchou realizáciou a jednotným preberaním do práva jednotlivých štátov.

4.1.2

EHSV víta návrhy Komisie k „lepšej legislatívnej praxi“. Obzvlášť víta záväzok Komisie často a otvorene viesť konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami a pred každým návrhom zabezpečiť štúdiu hodnotenia dosahu týkajúcu sa pomeru nákladov a výnosov v najširšom zmysle, pričom sa zohľadní aj sociálny a ekologický rozmer, ako aj vplyv vonkajších faktorov na celkový hospodársky systém. Významné sú aj kroky na zlepšenie kvality právnych predpisov, ktoré musí podniknúť spolu s Radou a Európskym parlamentom.

4.1.3

EHSV súhlasí s názorom Komisie ohľadom výzvy, ktorá stanovuje nielen presné a včasné prevzatie európskych právnych predpisov 25 členskými štátmi, ale aj správnu implementáciu vzhľadom na budúce rozšírenia. Ďalej je takisto ako Komisia toho názoru, že sa treba vyhnúť pridávaniu zbytočných prekážok (to znamená jednostrannému schvaľovaniu ďalších ustanovení, ktoré odporujú zásade jednotného trhu). Neodôvodnené množstvo národných predpisov na ochranu spotrebiteľa predstavuje skutočne jednu z hlavných prekážok integrácie finančných služieb v Európskej únii.

4.1.4

Aj EHSV považuje za dôležité následne skúmať, či sa týmito predpismi skutočne dosiahol stanovený cieľ a či vývoj trhov zodpovedá predpovediam aspoň v odvetviach, ktoré spadajú do rámca takzvaného „Lamfalussyho procesu“.

4.1.5

Pri skúmaní súladu národných právnych predpisov a predpisov Spoločenstva sa najprv musia zohľadniť najrelevantnejšie odvetvia, resp. také, v ktorých môžu byť problémy v súvislosti s harmonizáciou a konsolidáciou právnych predpisov, ako v prípade odbytových a reklamných opatrení podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov. Podmienkou väčšej hospodárskej súťaže a efektivity v tomto odvetví je okrem iného väčší priestor v oblasti odbytu a marketingu, v ktorých boli na základe nejasne stanoveného právneho rámca zaznamenané veľké prekážky. Zvlášť účelná je preto iniciatíva Komisie vypracovať v roku 2006 zodpovedajúce oznámenie resp. odporúčanie a v novembri bielu knihu o správe majetku..

4.1.6

Komisia navrhne, aby sa šestnásť platných smerníc, ktoré sa týkajú poistenia, zhrnulo do jednej novej smernice. EHSV tento návrh na kodifikáciu podporuje a považuje ho za vynikajúci príklad, ktorý by sa mal nasledovať aj v ostatných oblastiach schválením právnych predpisov, ktoré zahŕňajú, zjednodušujú a určujú novú štruktúru tém, ktoré boli doteraz rozdelené do viacerých smerníc.

4.1.7

EHSV tiež považuje za vhodné začať v prípade nesprávneho prevzatia resp. nesprávnej implementácie práva Spoločenstva konanie vo veci porušenia zmluvy. Konštatuje však, že Komisia bola v poslednom období veľmi ovplyvnená Radou a stále zriedkavejšie siahala po takýchto opatreniach.

4.1.8

Napriek zlepšeniam a racionalizácii bankových služieb pre fyzické osoby si nesmieme prestať všímať problém informovania, vzdelávania a povedomia spotrebiteľov. Ide totiž o dôležité prvky fungujúceho právneho rámca. Zámer zrealizovať špecifické akcie na európskej úrovni spoločne so zväzmi spotrebiteľov a zástupcami finančného sektora je preto veľmi účelný, pričom by Komisia mala intenzívnejšie vplývať na to, aby sa takéto praktiky na národnej úrovni, ak už nenariaďovali, tak aspoň dôrazne odporúčali. Veľmi dobrou iniciatívou je európsky spotrebiteľský bulletin. Treba však mať na pamäti, že informačné nástroje musia mať blízko k spotrebiteľovi. EHSV vyzýva Komisiu, aby v Rade a Parlamente vplývala na to, aby sa podľa vzoru zámerov na európskej úrovni výhľadovo plánovali záväznejšie formy účasti zainteresovaných strán na národnej úrovni. Rozvoj siete spotrebiteľských sťažností na finančné služby FIN-NET (nástroja, ktorý je pre väčšinu spotrebiteľov stále neznámy) vedie správnym smerom. So zreteľom na prepracovanie funkcie tohto nástroja EHSV odporúča zapojiť zväzy spotrebiteľov a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj sociálnych partnerov, a je pripravený cielene sa zasadiť za túto iniciatívu napr. v národných spotrebiteľských orgánoch a hospodárskych a sociálnych radách.

4.1.9

Podľa EHSV Komisia nesmie podceňovať problém jazyka, v ktorom sú dokumenty skoncipované, keď pripisuje dôležitosť šíreniu informácií, obzvlášť medzi spotrebiteľmi, investormi a zamestnancami finančného sektora. Komisia musí tomuto problému venovať pozornosť a vyvinúť potrebné úsilie, aby boli aspoň najdôležitejšie dokumenty k dispozícii v čo najväčšom počte jazykov.

4.1.10

EHSV víta, že sa venuje pozornosť spotrebiteľom a zamestnancom bánk a finančných ústavov a že sa s nimi pravidelne konzultujú témy, ktoré sú pre nich dôležité. Prínos integrácie trhov spočíva v spokojnosti spotrebiteľov, pričom sa však musí venovať pozornosť aj následkom rozhodnutí na spoločnosť. Smernice však v minulosti nebrali vždy vo finančnej oblasti ohľad na tento prístup. Túto perspektívu osobitne zdôrazňujú podnety v odseku „Všeobecné poznámky“.

4.1.11

EHSV so zreteľom na vzájomné pôsobenie s ostatnými oblasťami európskej hospodárskej politiky už zdôraznil, že úprava dane z pridanej hodnoty pre rôzne časti veľkých európskych bankových skupín môže byť prekážkou pri posilňovaní finančných služieb (2). S potešením berie na vedomie zámer Komisie predložiť legislatívny návrh k tejto oblasti. Potenciálne hospodárske, sociálne a ekologické následky potrebného procesu harmonizácie predpisov o dani z pridanej hodnoty sa však musia veľmi pozorne preskúmať. EHSV však už poukázal na to, že súčasná situácia môže predstavovať prekážku úplnej integrácie a vybudovania finančného trhu. Okrem toho chce Výbor znovu upozorniť na problém presídľovania, ktorý sa môže priveľmi vyostriť kvôli chýbajúcej harmonizácii rámcových daňových podmienok, čím by mal negatívne následky na zamestnanosť, kvalitu služieb a celkovú spoľahlivosť systému. Podľa EHSV by sa táto téma mala dôkladne ozrejmiť aj s ohľadom na často nepriaznivé výsledky takýchto presídľovacích praktík.

4.2.1

Cieľ intenzívnejšej koordinácie medzi orgánmi trhového dohľadu je bezpochyby vítaný. Pozvoľné posilňovanie úlohy výborov 3. úrovne by mohlo uľahčiť dosiahnutie tohto cieľa, pričom treba zharmonizovať kompetencie členov v rámci „Lamfalussyho procesu“. Takýmto spôsobom by sa mohol európsky právny rámec doplniť, čím by sa umožnilo odbremeniť Komisiu a zredukovať riziko pridávania zbytočných prekážok zo strany členských štátov a orgánov dohľadu.

4.2.2

Podľa názoru EHSV je zatiaľ predčasné uvažovať o vytvorení jediného európskeho orgánu dohľadu, ktorý by bol zodpovedný za koordináciu dozorných činností. Národné dozorné úrady však aktívne a neustále spolupracovať a pokúsiť sa sformulovať spoločné pravidlá správania a činnosti. Z toho vyplývajúca väčšia vzájomná dôvera by bola prvým krokom v rámci procesu, ktorý by v budúcnosti vyústil do zriadenia európskeho orgánu dohľadu pre veľké finančné, bankové a poisťovacie skupiny, ktoré sú činné vo viacerých členských štátoch. Predbežne je dôležité vymenovať hlavný orgán dohľadu, ktorý by mal sídlo v krajine, z ktorej pochádza materský koncern a mal by za úlohu dohliadať nad dcérskymi spoločnosťami a podnikmi v skupine činnými v iných európskych krajinách. Nadnárodné podniky a orgány dohľadu by mohli efektívne profitovať z jednotného trhu, pretože by sa tým vyhli viacnásobnej účtovnej evidencii a výkazníctvu a nemuseli sa prispôsobovať rôznym národným ustanoveniam.

4.2.3

Metóda, ktorá sa uvádza napríklad v smernici o boji proti zneužívaniu trhu, by sa mala podporovať. Vďaka podrobnému návrhu smernice bola implementácia do práva jednotlivých štátov veľmi jednotná a regulačné orgány mohli získať veľkú zodpovednosť. Tá sa delila na európskej úrovni, pričom sa stanovilo, ktoré osobitné predpisy sa majú preniesť z jedného orgánu dohľadu na druhý.

4.2.4

Schválenie medzinárodných pravidiel finančného výkazníctva IFRS (International Financing Report Standards) vytvorilo jedinečnú príležitosť zjednotiť výkazníctvo podnikov a prispôsobiť ho moderným štandardom. Mohla by to byť aj príležitosť na zjednotenie informácií, ktoré musia sprostredkovatelia predložiť príslušným orgánom dohľadu. Vzhľadom na schválenie IFRS už podľa EHSV neexistuje žiadne ospravedlnenie odkladov resp. prieťahov pri dosahovaní tohto cieľa, ktorý tvorí dôležitý predpoklad účinnej a úspešnej celoeurópskej koordinácie a spolupráce pri dozornej činnosti. Bola by však potrebná adaptácia na príslušné ciele európskeho projektu „Solventnosť II“. Podniky, ktoré svoje účtovné závierky a konsolidované účtovné závierky ešte neprispôsobili pravidlám IFRS, by však nemali byť znevýhodnené voči takým podnikom, ktoré túto povinnosť zaviedli.

4.3.1.1

S ohľadom na bankové služby pre fyzické osoby prebiehajú tri veľmi dôležité iniciatívy. Pokiaľ ide o iniciatívy v oblasti hypotekárnych úverov, EHSV už poukázal na niekoľko závažných pochybností ohľadom konkrétnej možnosti integrácie trhu (3). Tie súvisia s právnymi implikáciami a zásadnými ťažkosťami, ktoré boli objasnené v najnovšom stanovisku. EHSV čaká na usmernenia Komisie a jej reakcie na predchádzajúce námietky.

4.3.1.2

Zmeny smernice o spotrebiteľských úveroch, ktoré navrhla Komisia a ktoré boli Európskemu parlamentu predložené na preskúmanie, sú vylepšením predchádzajúceho návrhu, aj keď spotrebiteľov neuspokojujú úplne. EHSV so záujmom očakáva výsledok tejto rozpravy a dúfa, že smernica bude rýchlo schválená.

4.3.1.3

Dôležitá úloha pripadá aj smernici o platobných službách. Pri službách v medzinárodnom platobnom styku však ešte chýba transparentnosť. Finančný systém by sa mal podriadiť pravidlám hospodárskej súťaže, transparentnosti a porovnateľnosti, ktoré vypracovalo Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž. Vytvorenie spoločnej európskej platobnej oblasti (SEPA – Single European Payment Area) do roku 2010 je ambiciózny a vítaný cieľ, ktorý prináša účinnosť pri medzinárodnom platobnom styku a ponúka občanom bezpečnosť. Treba však zohľadniť, že niektoré členské štáty už disponujú s efektívnymi a cenovo výhodnými systémami (napríklad postup pri účtovaní ťarchopisom). Pri realizácii SEPA treba zohľadniť záujmy spotrebiteľov a ponúknuť dodatočný prínos. EHSV práve pracuje na osobitnom stanovisku k platobným službám, v ktorom podrobne vysvetľuje svoje názory.

4.3.1.4

Preskúmanie pravidiel pre kvalifikované podiely prepracovaním článku 16 smernice o bankovníctve a článku 15 smernice o poisťovníctve je veľmi dôležité opatrenie, ktorým sa zabráni tomu, že by niektoré orgány dohľadu pod zámienkou svedomitého spravovania finančných systémov bránili vyváženému rozvoju jednotného trhu. Podľa EHSV sa stabilita systému najlepšie zabezpečí posilnením jeho efektívnosti a nie obmedzeniami pri výkone kontroly v nejakom podniku.

4.3.1.5

Chýbajúce regulačné rámcové predpisy prispeli v oblasti systémov zúčtovania a vyrovnania k pretrvávajúcim vysokým nákladom a ozajstnému zneužívaniu. Infraštruktúry cezhraničného zúčtovania a vyrovnania sú nákladnejšie a menej efektívne ako infraštruktúry na národnej úrovni. EHSV by uvítal schválenie rámcovej smernice na zvýšenie konkurencieschopnosti európskych účastníkov aj voči medzinárodnej konkurencii. Efektívny a usporiadaný trh priťahuje investície, ktoré Európa potrebuje, ak chce skutočne dosiahnuť cieľ rastu hospodárstva a zamestnanosti.

4.3.2.1

EHSV zdieľa názor Komisie týkajúci sa neopodstatnených prekážok, ktoré stoja v ceste neobmedzenej realizácii voľného toku kapitálu a zahraničným investíciám.

4.3.2.2

Komisia je takisto skeptická, pokiaľ ide o takzvaný 26. režim v oblasti poskytovania finančných služieb. Na druhej strane ponecháva zásada minimálnej harmonizácie priveľa priestoru pre rozdiely. Zásada krajiny pôvodu bola vynikajúcim prostriedkom liberalizácie a podpory voľnej súťaže v rámci EÚ. Túto zásadu budú členské štáty akceptovať tým viac, čím väčšia je vzájomná dôvera v kvalitu vnútornej legislatívy jednotlivých členských štátov. Na základe toho prispieva cieľ úplnej harmonizácie predpisov k tomu, aby sa podporoval a utužoval spomínaný dôverný vzťah, ktorý je podkladom k postupnému vzniku spoločnej kultúry dohľadu. Najdôležitejšie zmluvné doložky by sa preto mali v oblasti poskytovania finančných služieb zharmonizovať. EHSV poukazuje na to, že sa doteraz ešte nepodal žiaden dôkaz o (efektívnej) realizácii 26. režimu a že by ho Komisia mala v každom prípade dôkladne preskúmať pokiaľ ide o uskutočniteľnosť. V jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk EHSV skonštatoval, že 26. režim by mohol „byť vhodnou metódou až po tom, ako bude na základe dôkladnej štúdie práva a zmlúv všetkých 25 krajín zabezpečené, že nebude v protiklade so zákonmi a pravidlami žiadneho z nich. V každom prípade je však potrebné, aby pravidlá štandardizácie nebránili poskytovaniu nových produktov a nestali sa tak brzdou inovácie“. (4)

4.3.3.1

V najnovšom stanovisku k zelenej knihe z júla 2005 opísal EHSV prínos opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov  (5): „Investičné fondy konkurujú finančným produktom ako sú podielové životné poistky, vnímané investormi ako porovnateľné, napriek skutočnosti, že sú riadené veľmi odlišným legislatívnym rámcom. To môže narušiť voľby investora s negatívnymi následkami na náklady a úrovne rizika príslušnej investície. EHSV sa domnieva, že tento problém nemožno riešiť zmiernením hospodárskej súťaže alebo uvoľnením obmedzení a záruk uložených na investičné fondy. Namiesto toho by sme vyžadovali vzostupnú úpravu noriem, tak aby finančné produkty, ktoré sú vnímané ako priama alternatíva investičných fondov, podliehali riadiacim požiadavkám, ktoré sú porovnateľné s požiadavkami vzťahujúcimi sa na tieto fondy.“ Nerovnosť požiadaviek na fondy a životné poistenia, ktoré sú na ne viazané, neúplný rozvoj európskeho pasu na základe prekážok, ktoré niektoré orgány dohľadu naďalej kladú, chýbajúca transparentnosť nákladov, zvlášť v prípade výpovede, roztrieštenosť trhu a zodpovedajúce vysoké náklady sú len niektoré z uvedených problémov. EHSV berie s obavami na vedomie, že v niektorých členských štátoch vznikli fondy na ochranu kapitálu bez toho, aby boli správcovské spoločnosti povinné disponovať primeraným vlastným kapitálom. To by mohlo pri osobitne nepriaznivom vývoji trhu viesť k nedostatočnej ochrane spotrebiteľov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby odstránila tento nedostatok a stanovila primerané požiadavky na vybavenie spoločností vlastným kapitálom, ktoré ponúkajú fondy na ochranu kapitálu, a aby určila špecifickú a primeranú mieru dohľadu. Snaha o väčšiu efektívnosť podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov je pre EHSV osobitne dôležitá, v neposlednom rade aj preto, lebo tieto podniky ako dôležitý prvok systému dôchodkových fondov môžu podstatne prispieť k riešeniu problému, ktorý bol uvedený na začiatku bielej knihy, teda k financovaniu enormného deficitu v oblasti dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa týka väčšiny európskych národných hospodárstiev.

4.3.3.2

EHSV súhlasí s Komisiou pokiaľ ide o význam práva na bankový účet (nielen z finančného hľadiska). V modernom hospodárstve poskytuje bankový účet jednotlivým občanom v skutočnosti akýsi druh hospodárskeho občianskeho práva. V niektorých členských štátoch je takéto občianske právo uznané zákonom a prístup k základným službám finančného systému sa poskytuje za malé poplatky. V iných krajinách rastie so zreteľom na túto tému povedomie podnikov, ktoré za niekoľko eur mesačne ponúkajú v rámci bankových účtov balík služieb.

4.3.3.3

Vítaný je cieľ odstrániť prekážky pri cezhraničnom využívaní bankových účtov, ktorý by mohol prispieť k zredukovaniu bankových poplatkov. Vďaka možnosti otvoriť si bankový účet online sa dá skutočne dosiahnuť cieľ mobility účtov v rámci Európy. Treba však zohľadniť skutočnosť, že nie všetci spotrebitelia vedia používať informačné technológie. Komisia by mala pripraviť riešenie, ktoré by uspokojilo aj osoby patriace spravidla k sociálne najslabším skupinám obyvateľstva. Treba zdôrazniť, že iba konsolidácia skutočnej a konštruktívnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu môže dať tejto možnosti konkrétne podoby. Dňa 26. mája 2006 Komisia rozhodla (6) poveriť skupinu znalcov rozborom otázky cezhraničného používania bankových účtov a tým splniť návrhy obsiahnuté v bielej knihe.

4.4.1

Vítaný je ambiciózny cieľ Komisie, pri ktorom musí hrať EÚ v rámci určovania štandardov na medzinárodnej úrovni hlavnú úlohu. EHSV v súlade s odporúčaniami z rokovaní v Dohe požaduje, aby Európa viedla najrozvinutejšie krajiny v úsilí poskytnúť menej rozvinutým štátom primeranú technickú a finančnú pomoc so zreteľom na legislatívu, ako aj na implementáciu uzavretých dohôd a prijatých noriem. Pri napredovaní medzinárodnej integrácie sa musia zohľadniť aj potreby najslabších národných hospodárstiev, ktoré sú odkázané na investície. EHSV sa vyslovuje za to, aby Komisia brala ohľad na tieto potreby pri rokovaniach a dialógu s ostatnými rozvinutými krajinami.

4.4.2

EHSV sa aktívne zasadzuje za boj proti zločineckému využívaniu finančných systémov a podporuje Komisiu a ostatné európske inštitúcie v boji proti každej forme kriminality, ktorá tiež často súvisí s medzinárodným terorizmom. Existujú mnohé formy hospodárskej kriminality: podnikové a obchodné podvody, pranie špinavých peňazí, daňové úniky alebo korupcia. Na zločinecké účely sa často používajú kanály finančných služieb. EHSV apeluje na finančné ústavy, aby čo najviac podporovali príslušné úrady. Tie by zase mali mať v dostatočnej miere na zreteli upozornenia finančných ústavov. Ak budú totiž finančné ústavy informované o následných opatreniach úradov na základe poskytnutých informácií o podozrivých transakciách, budú motivované naďalej vyvíjať a zintenzívňovať potrebné úsilie.

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/33

2.1

Tieto návrhy sa prostredníctvom pristúpenia Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody snažia o vytvorenie väzby medzi systémom registrácie dizajnov Komisie a Haagskym systémom medzinárodnej registrácie priemyselných dizajnov. Prvý návrh spočíva v pristúpení k aktu. Druhým návrhom sa majú zmeniť príslušné nariadenia, aby to bolo možné.

2.2

Haagsky systém je založený na Haagskej dohode o medzinárodnej registrácii priemyselných dizajnov. Túto dohodu tvoria tri rôzne akty: Londýnsky akt z roku 1934, Haagsky akt z roku 1960 a Ženevský akt z roku 1999. Tieto tri akty sú nezávislé a pokiaľ ide o ich hmotnoprávne ustanovenia, pôsobia súčasne. Zmluvné strany sa môžu rozhodnúť, či sa stanú stranou jedného, dvoch alebo všetkých troch aktov. Tým sa automaticky stávajú členom Haagskej únie, ktorá má v súčasnosti 42 zmluvných štátov, z ktorých je 12 členských štátov EÚ (1).

2.3

Pristúpenie by umožnilo pôvodcom dizajnov na celom území Spoločenstva podaním jednotnej prihlášky získať ochranu nových a originálnych dizajnov v ktoromkoľvek štáte patriacom k Ženevskému aktu. Žiadatelia by tým mali ďalšiu možnosť, ako chrániť svoje dizajny: táto ochrana by platila na úrovni Spoločenstva na základe registrovaného dizajnu Spoločenstva a na medzinárodnej úrovni na základe Haagskeho systému.

2.4

Výsledkom by bol jednoduchší, hospodárnejší a nákladovo efektívnejší systém. Podľa Haagskeho systému žiadatelia nemusia dávať svoje dokumenty prekladať, nemusia platiť rôzne poplatky úradom a referentom v rôznych krajinách, ani nemusia sledovať rôzne lehoty, ktoré platia pre obnovovanie jednotlivých vnútroštátnych prihlášok. Namiesto toho výsledkom jednotnej prihlášky na jednom mieste s jednotným poplatkom sú viacnásobné medzinárodne registrované práva na dizajn v menovaných krajinách Ženevského aktu.

2.5

Systém dizajnov Spoločenstva umožňuje pôvodcom dizajnov získať ochranu nových a originálnych dizajnov, ktoré sú charakterizované svojím vizuálnym vzhľadom, zaručením výhradných práv na registrované dizajny, ktoré sú jednotné a platia na celom území Spoločenstva. Registrované práva na dizajn existujú aj v každom členskom štáte, ale dizajn Spoločenstva predstavuje pre každý podnik činný na európskom trhu efektívny a pohodlný spôsob, ako získať jednotnú ochranu na celom území Spoločenstva.

2.6

V systéme Haagskej dohody o medzinárodnej registrácii priemyselných dizajnov, ktorý spravuje Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), sa stanovuje, že podaním jednotnej prihlášky spolu s jednotným poplatkom sa dosiahne zaregistrovanie dizajnov vo všetkých menovaných zmluvných štátoch. Haagsky systém môže využívať ktorýkoľvek obyvateľ alebo príslušník štátu, ktorý podpísal dohodu, resp. každý podnik, ktorý sídli v takomto štáte. V súčasnosti WIPO nedostáva prihlášky od vnútroštátnych úradov. Priamym podaním prihlášok organizácii WIPO sa zabráni omylom a duplicite a tomu, aby sa Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu zaplatilo priveľa poplatkov.

2.7

Jedna z výhod Haagskeho systému spočíva v tom, že uľahčuje zmenu ochrany dizajnu a predĺženie jej platnosti.

2.8

Ženevský akt Haagskej dohody nadobudol účinnosť 23. decembra 2003. Okrem iných ďalších zmien, ktoré majú zlepšiť prístup k systému, umožňuje aj vstup medzivládnych organizácii ako ES k Haagskemu systému. V súčasnosti patrí k Ženevskému aktu 19 krajín vrátane Švajčiarska, Singapuru a Turecka. Viacero členských štátov ho ešte musí podpísať alebo ratifikovať.

2.9

Ženevský akt umožňuje podanie prihlášky iba v jednom z jazykov dohody – v angličtine a francúzštine.

2.10

Spojené štáty pristúpia k aktu pravdepodobne v novembri 2006; pristúpenie EÚ a USA by mohlo viesť ďalších významných obchodných partnerov (Čína, Japonsko, Kórea) tiež k pristúpeniu a tým umožniť registráciu vo viacerých dôležitých krajinách.

2.11

Návrh vytvára väzbu medzi Európskym spoločenstvom, ktoré v rámci Ženevského aktu vystupuje ako jeden štát a Haagskym systémom, ktorý týmto nadobúda na význame.

3.1

Návrh rozhodnutia Rady (KOM(2005) 687, konečné znenie) umožňuje Európskemu spoločenstvu konať ako jeden štát v rámci Haagskej únie v súvislosti so systémom dizajnov Spoločenstva. Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 6/2002 (Nariadenie o dizajnoch Spoločenstva) umožňuje pristúpenie k Ženevskému aktu.

3.2

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 40/94 (Nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva) umožňuje Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) v Alicante prijímať poplatky v súvislosti s registráciou dizajnov Spoločenstva podľa Ženevského aktu.

3.3

Právnym základom návrhu na zmenu týchto dvoch nariadení Spoločenstva je článok 308 Zmluvy o ES.

3.4

Európsky parlament je konzultovaný. Tieto dva návrhy nie sú predmetom spolurozhodovania.

3.5

Hlasovanie v Rade musí byť jednomyseľné.

4.1

Keďže sa návrh týka zmien nariadení s priamou platnosťou v členských štátoch, neočakávajú sa žiadne dodatočné náklady.

4.2

V súčasnosti sú registrácie dizajnov spojené s poplatkami za prihlášku a predĺženie platnosti v každej krajine, v ktorej sú prihlásené. Výška prihlasovacích poplatkov sa vo všeobecnosti odhaduje na menej ako 100 EUR, ale pri medzinárodnom prihlasovaní je potrebné brať do úvahy náklady na menový prepočet.

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/35

1.1

Návrh Komisie zahŕňa požiadavky, pravidlá a procedúry, prostredníctvom ktorých podniky, vysoké školy, výskumné centrá alebo iné právne subjekty môžu obdržať finančnú podporu v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj (RTD).

1.2

Výbor víta väčšinu navrhnutých ustanovení, v ktorých vidí zlepšenia a potenciál pre značné zjednodušenie administratívnych procedúr. Vzhľadom na doteraz nepredložené interné vykonávacie predpisy Komisie výbor odporúča v zmysle tohto zjednodušenia dbať na väčšiu unifikáciu a konzistentné uplatňovanie, napr. v použitých kritériách.

1.3

Keďže interné vykonávacie predpisy Komisie neboli doteraz predložené, nemožno ešte zhodnotiť niektoré osobitné následky navrhnutých pravidiel. V takých prípadoch (napr. náhrada dodatočných nákladov) výbor odporúča ponechať zatiaľ doterajšie pravidlá, aby sa vyhlo prípadnému zhoršeniu situácie príjemcov príspevku, ktorých sa to týka.

1.4

Výbor víta nové plánované finančné limity pre oblasti činnosti a príjemcov príspevku. Obzvlášť víta, že to vedie k zlepšeniam pri finančnej podpore malých a stredných podnikov.

1.5

Výbor odporúča zrovnoprávniť všetky výskumné ústavy, ktoré sú financované z verejných zdrojov, nezávisle na ich právnej forme.

1.6

Výbor odporúča poskytnúť budúcim zmluvným partnerom viac voľnosti pri vytváraní zmluvy, ako aj pri voľbe nástrojov. Obzvlášť sa to týka prístupových práv k novým údajom (foreground) a/alebo k existujúcim údajom (background) zmluvných partnerov. Bezplatné prístupové práva by tu síce mali byť ponúknuté ako možnosť, ale nie – ako sa navrhlo pre niektoré prípady – predpísané bez výnimky.

1.7

Ďalšie podrobnosti sú uvedené v kapitole č. 4.

2.1

So svojim návrhom k siedmemu rámcovému programu pre RTD (2007-2013) (1), skrátene FP7, predložila Komisia počas tohto obdobia ciele, obsahy, témy ako aj rozpočtové rámce plánovanej podpory výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností. K nemu, ako aj k pripravovaným a doplňujúcim návrhom Komisie, obzvlášť k tzv. osobitným programom (2), už výbor schválil stanoviská (3).

2.2

Tento návrh Komisie zahŕňa požiadavky, pravidlá a procedúry, prostredníctvom ktorých sa na akciách siedmeho rámcového programu môžu podieľať podniky, vysoké školy, výskumné centrá alebo iné právne subjekty rámcového programu pre RTD. Znamená to, že prostredníctvom tohto programu získajú finančnú podporu.

2.3

Dôležitým bodom je zámer Komisie zjednodušiť administratívne procedúry spojené s finančnou podporou výskumu. Výbor tento zámer privítal a potvrdil už v doterajších stanoviskách; znovu odporučil zjednodušiť administratívne postupy, zredukovať s tým spojené výdavky a tým zvýšiť účinnosť európskych výskumných programov. „Súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je príliš vysoká a vytvára problémy užívateľom z oblasti vedy a priemyslu. Účasť na európskom výskumnom programe – vrátane rizika v prípade predloženia žiadosti – sa záujemcom musí vyplatiť. To platí predovšetkým aj pre menšie zainteresované strany, ako malé a stredné podniky (MSP) a menšie výskumné skupiny z univerzít a výskumných centier“  (4). Navrhnuté pravidlá účasti majú teda viesť aj k plánovanému zjednodušeniu.

2.4

Tento návrh Komisie tak opisuje určujúce pravidlá pre stanovený cieľ, podľa ktorých sa prostriedky, ktoré poskytlo Spoločenstvo pre výskum a vývoj (FP7) použijú, pokiaľ možno efektívnym, úspešným a spravodlivým spôsobom.

2.5

Navrhnuté pravidlá na účasť podnikov, výskumných centier a vysokých škôl majú teda zabezpečiť koherentný a transparentný rámec pre efektívnu realizáciu siedmeho rámcového programu ako aj ľahký prístup pre všetkých účastníkov. Tým sa má podporiť široké spektrum podnikov, výskumných centier a vysokých škôl a umožniť účasť aktérov z najvzdialenejších regiónov Spoločenstva.

3.1

Pravidlá, ktoré navrhla Komisia na účasť na siedmom rámcovom programe majú realizovať mnohé aspekty tohto zjednodušenia a pritom stavať na zásadách zakotvených v FP6. Niektoré dôležité body sú stručne zhrnuté v tejto kapitole.

3.2

Tento návrh Komisie zahŕňa: úvodné ustanovenia, podmienky účasti na nepriamych akciách a príslušné postupy, finančný príspevok Spoločenstva, pravidlá pre šírenie a využívanie výsledkov, prístupové práva k základným údajom a Európsku investičnú banku.

3.3.1

Na nepriamych akciách sa musia zúčastniť najmenej tri právne subjekty, každý z nich so sídlom v členskom štáte alebo pridruženej krajine, a žiadne dva z nich nemôžu mať sídlo v tom istom členskom štáte alebo v tej istej pridruženej krajine.

3.3.2

Minimálnou podmienkou pre koordinačné a podporné akcie a pre akcie zamerané na odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie výskumníkov je účasť jedného právneho subjektu.

3.3.3

V prípade nepriamych akcií na podporu bádateľského výskumu na hraniciach súčasného poznania, ktoré sú podporované Európskou radou pre výskum, je minimálnou podmienkou účasť jedného právneho subjektu so sídlom v členskom štáte alebo v pridruženej krajine.

3.4.1

Pre činnosti spojené s výskumom a technickým rozvojom môže finančný príspevok Spoločenstva dosiahnuť najviac 50 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.1.1

V prípade verejných inštitúcií, stredoškolských a vysokoškolských zariadení, výskumných organizácií (5) a malých a stredných podnikov však môže dosiahnuť najviac 75 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.2

Finančný príspevok Spoločenstva na demonštračné činnosti môže dosiahnuť najviac 50 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.3

Finančný príspevok Spoločenstva na činnosti podporené akciami v oblasti výskumu na hraniciach súčasného poznania, koordinačnými a podpornými akciami a akciami zameranými na odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie výskumníkov môže dosiahnuť najviac 100 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.4

Finančný príspevok Spoločenstva na riadenie a osvedčenia o audite, ako aj na ďalšie činnosti, ktoré nie sú zahrnuté do odsekov 1, 2 alebo 3 článku 33, môže dosiahnuť najviac 100 percent celkových oprávnených nákladov.

3.4.5

Pre siete excelencie sa navrhuje jednorazová suma. Výška jednorazovej sumy sa definuje prostredníctvom pravidiel ako pevná suma, ktorá sa vypočíta z počtu výskumníkov, ktorí sú do siete excelencie zapojení, a z dĺžky akcie.

—

Pravidlá uvádzajú postupy na uverejnenie požiadaviek na predkladanie návrhov na projekty, ako aj postupy na predkladanie, hodnotenie, výber a priznávanie návrhov.

—

Proces hodnotenia vypracovaný v priebehu predchádzajúcich rámcových programov bude pokračovať bez podstatných zmien. Komisia ustanoví vzorovú dohodu o grante, ktorý zavedie práva a povinnosti účastníkov voči Komisii i voči sebe navzájom.

—

Pre finančný príspevok sa navrhujú tri formy grantov: náhrada oprávnených nákladov, jednorazové sumy a paušálne financovanie. V prípade akcií v oblasti výskumu na hraniciach súčasného poznania navrhne vedecký výbor Európskej rady príslušné spôsoby financovania.

3.6

Pokiaľ ide o šírenie a využívanie prístupových práv, (vlastníctvo, ochrana, publikovanie, šírenie a využívanie a prístupové práva k základným údajom a prioritným údajom), treba zachovať čo možno najväčšiu kontinuitu. Zmeny majú umožniť účastníkom väčšiu pružnosť počas realizácie projektov. Naďalej platí možnosť vylúčiť základné údaje a definovať podmienky inak ako je ustanovené v pravidlách pre účasť. Súlad požiadaviek na šírenie a publikovanie sa zlepšil.

3.7

Účastníci konzorcia budú, podobne ako v 6. rámcovom programe pre RTD (FP6), plne zodpovední za vykonanie úloh, ktoré im boli zverené, aj keby jeden z účastníkov zverené úlohy nesplnil. Zásada kolektívnej finančnej zodpovednosti zavedená v FP6 sa však pre väčšinu akcií ďalej neuplatňuje. V závislosti od hodnotenia rizík pre rozpočet Spoločenstva, ktoré sú spojené s financovaním európskeho výskumu, môže byť zavedený mechanizmus na krytie finančného rizika súvisiaceho s tým, že účastník neuhradí Spoločenstvu žiadnu sumu. Preto sa bankové záruky budú vyžadovať iba v zriedkavom prípade, v ktorom predbežné financovanie predstavuje viac ako 80 percent grantu.

4.1

Zjednodušenie. Výbor podporuje mimoriadne dôležitý cieľ zjednodušiť tie procedúry, ktoré Komisia doteraz používala alebo požadovala od vykonávateľov RTD. Výbor chápe svoje ďalšie poznámky ako konštruktívny príspevok a je si vedomý toho, že uskutočnenie tohto cieľa so zreteľom na všeobecné finančné predpisy, ako aj jeho požiadavka transparentnosti nie je ľahká úloha. Zjednodušené administratívne postupy by bolo potrebné vyskúšať na vybraných pilotných projektoch v rámci zákonných možností. Skúsenosti, ktoré by sa pritom získali, by mohli byť v rozhodujúcej miere nápomocné pri budúcich akciách.

4.1.1

Zlepšenia. Výbor oceňuje úsilie Komisie dosiahnuť tento cieľ a čo najlepšie zabezpečiť spoločnú finančnú podporu pre výskum. Preto vidí v mnohých bodoch predložených návrhov značné zlepšenia so zreteľom na doterajšie postupy, napr. v náhrade nákladov (článok 30 a 31) ako aj v spôsoboch finančnej podpory, či v dohodách o finančnej podpore, zmluvách a v menovacej listine (článok 18 a 19); pri týchto posledných však iba vtedy, keď sa zjednodušia aj spôsoby platby a predovšetkým spôsoby informovania. V tejto súvislosti poukazuje aj na svoje predošlé odporúčania na zjednodušenia (6), ktoré sa týkajú aj obsahových či termínových odsúhlasení Komisiou požadovaných procedúr a iných poskytovateľov finančnej podpory, či dozorných orgánov (7).

4.1.2

Zjednotenie. Pre zjednodušenie slúži aj snaha zjednotiť postupy, ktoré Komisia používa alebo požaduje (napr. evidencie nákladov alebo kontroly bonity). S tým môže výbor vzhľadom na jednotný vnútorný trh a aj na zlepšenú právnu istotu plne súhlasiť (8). Úplné zjednotenie sa však nepodarí, pokiaľ rôzni príjemcovia finančného príspevku v rôznych členských štátoch – napr. vysoké školy – nepoužijú jednotný alebo primeraný zúčtovací systém.

4.2

Ďalšie pravidlá a akcie. Zjednodušenie a zjednotenie si však vyžadujú ďalšie akcie zo strany Komisie, ktoré predložený návrh iba ohlásil, ako napr. v článku 16.4„Komisia prijme a uverejní pravidlá na zabezpečenie dôsledného overovania existencie a právneho postavenia účastníkov nepriamych akcií, ako aj ich finančnej spôsobilosti“. Keďže sa tieto ďalšie pravidlá, v nasledujúcom texte označené ako „interné vykonávacie predpisy Komisie“, ešte nepredložili, v niektorých prípadoch sa v súčasnosti nemôže posúdiť, ako sa návrhy Komisie, ktoré od nich závisia, prejavia.

4.2.1

Jednotný výklad a kritériá. Výbor vyjadruje svoje očakávanie, že jednotný výklad interných vykonávacích predpisov Komisie, obzvlášť právnych a finančných predpisov týkajúcich sa projektov, budú zabezpečené na všetkých príslušných pracoviskách Komisie, takže tieto pravidlá budú ďalším dôležitým krokom smerom k zjednodušeniu a zjednoteniu a nepovedú k zhoršeniu situácie jednotlivých vykonávateľov RTD v porovnaní s terajšími postupmi. Výbor vo všeobecnosti odporúča, aby sa na mieste, kde predložený návrh Komisie ešte necháva otvorený priestor na voľnú interpretáciu, upresnili v rámci právnej istoty v interných vykonávacích predpisoch Komisie.

4.2.2

Podporné činnosti. Konzultačné strediská a strediská výmeny informácií, ktoré ponúkla alebo navrhla Komisia majú zabezpečiť, aby poskytnuté oznámenia vydávané Komisiou boli konzistentné a jednotné. Výbor v tom vidí dôležitú a osožnú činnosť. Tiež by sa malo dbať na to, aby bol zabezpečený jednotný postup aj pri interných postupoch Komisie a terajších požiadavkách a rozhodnutiach zo strany projektového manažéra.

4.2.3

Výkazníctvo. Treba sa vyhnúť napr. aj tomu, aby sa – odhliadnuc od opodstatnených výnimiek – od projektových manažérov požadovali okrem správ uvedených v nariadeniach ďalšie priebežné správy alebo aby sa rovnaké informácie vo viacerých správach museli podávať zakaždým v inej podobe (9). Dôležité je teda aj zjednotenie výkazníctva; ide najmä o obsah a nie o formality.

4.2.4

Hodnotenie v polovici obdobia (Midterm-Assessment). Výbor takisto odporúča so zreteľom na plánované 7-ročné obdobie siedmeho rámcového programu vypracovať po polovici obdobia hodnotenie programu ako aj pravidiel účasti, aby sa príp. mohli vykonať potrebné adaptácie.

4.2.5

Projektoví manažéri. Dôležitým predpokladom pre zjednodušenie, zjednotenie a celkovú efektívnosť administratívnych postupov je, aby projektoví manažéri aj v zmysle požadovanej kontinuity (pozri ďalší bod) mali k dispozícii vynikajúce odborné znalecké posudky a poznali aj zúčastnených vykonávateľov; nestačilo by, keby sa projektoví manažéri obmedzili iba na čisto administratívnu funkciu bez hlbších poznatkov veci a prostredia. Výbor poukazuje na svoje opakované odporúčania (10)k danej veci (11).

4.3

Kontinuita. Keďže každá nová úprava má za následok prerušenie kontinuity a dodatočnú stratu hladkého priebehu, treba starostlivo zvážiť, či zmeny navrhnuté Komisiou skutočne prinesú značné zlepšenie činností, voči ktorým spomínané straty nezavážia, alebo či sa majú ponechať doterajšie predpisy. Výbor uznáva, že v návrhu Komisie treba ponechať mnohé pravidlá, ktoré sa osvedčili. Pri niektorých pozmeňovacích návrhoch však nie je zrejmé, či sa tým skutočne dosiahne zlepšenie voči doteraz platným pravidlám. V takomto prípade výbor odporúča konať v zmysle kontinuity.

4.4

Finančný príspevok Spoločenstva – Oprávnenosť na financovanie a formy grantov. S výhradou uspokojivého objasnenia otvorených otázok (napr. v bode 4.5) uznáva výbor v príslušných návrhoch Komisie značné zlepšenia, ktoré podporuje.

4.4.1

Malé a stredné podniky. Výbor obzvlášť víta, že (článok 33-1, druhá veta) finančné limity napr. pre malé a stredné podniky (12) sa majú zvýšiť z 50 na 75 percent. Vidí v tom úspech svojich doterajších odporúčaní, vytvoriť viac lepších podnetov pre väčšiu účasť malých a stredných podnikov na siedmom rámcovom programe pre výskum a technický rozvoj a tým dosiahnuť aj silnejšie prepojenie medzi malými a strednými podnikmi a výskumnými ústavmi (13).

4.4.2

Vysoké školy atď. Výbor takisto víta, že finančné limity sa aj v prípade verejných inštitúcií, stredoškolských a vysokoškolských zariadení a výskumných organizácií majú pohybovať okolo 75 percent (takisto článok 33-1, druhá veta). Odporúča preto jasnejšie stanoviť štruktúru článku 33, aby sa mohlo lepšie rozlišovať medzi zmluvnými partnermi, ktorí sú zameraní na dosiahnutie zisku a tými, ktorí pracujú v záujme všeobecného blaha.

4.4.3

Priemerné sadzby na personálne náklady. So zreteľom na zjednodušenie vidí výbor výhodu v možnosti stanoviť priemerné sadzby na personálne náklady zo strany účastníkov (článok 31-3(a)).

4.4.4

Náklady na riadenie. Takisto víta, aby sa v zmysle požadovanej kontinuity zotrvalo pri doterajšej 100 percentnej náhrade nákladov na riadenie. Návrh na úplné zrušenie doterajšej hornej hranice 7 percent pre tento druh nákladov sa však ukazuje ako problematický v prípade, že sa nebudú môcť stanoviť iným spôsobom najprísnejšie meradlá na potrebné náklady na riadenie. Je pravda, že sa doterajšia 7 percentná hranica ukázala práve kvôli vysokým doterajším požadovaným nákladom na administráciu, koordináciu atď. ako príliš nízka, a preto by sa mala zdvihnúť. Na druhej strane sa však treba vyhnúť tomu, aby neobmedzená náhrada všetkých správnych nákladov neviedla k nežiadúcemu nárastu nákladov na riadenie, – namiesto toho, aby ich znížila.

4.5

Dodatočné náklady pri vysokých školách. Podľa návrhu Komisie by mala zaniknúť doteraz platná možnosť zarátať pri vysokých školách a podobných výskumných organizáciách 100 percent tzv. dodatočných alebo zvýšených nákladov (Additional Cost) (14). Aj keď na ich miesto nastúpili iné zúčtovacie modely, výbor považuje navrhnuté zrušenie za problematické. Tieto inštitúcie totiž spravidla nedisponujú vhodným analytickým účtovníctvom na určenie úplných nákladov (Full Cost) (15). Pri možných alternatívach „Flat-Rate“ však Komisia ešte nemôže posúdiť, či z nich nevyplynie značné zhoršenie situácie, keďže naplánované interné vykonávacie predpisy Komisie pre ne ešte neexistujú (pozri vyššie). V prípade, že tieto inštitúcie nedisponujú zúčtovaním úplných nákladov, výbor odporúča zachovať doterajšie predpisy 100 percentnej náhrady dodatočných nákladov, aspoň kým sa nezaistí, že iné spôsoby zúčtovania (16) nepovedú k zhoršeniu postavenia oproti doterajším predpisom.

4.6

Právna forma výskumných organizácií. Podľa výboru treba s výskumnými organizáciami, ktoré sú financované štátom, v každom smere zaobchádzať rovnako, nezávisle od ich právnej formy (a vo všetkých článkoch ako napr. článok 33-1 a článok 38-2). To napr. znamená, že aj všeobecne prospešné výskumné organizácie alebo výskumné centrá založené podľa občianskeho práva, ktoré sú financované štátom (17), sú rovnoprávne s organizáciami, ktoré sú založené podľa verejného práva. Voľba najvhodnejšej právnej formy pre výskumné ústavy však nakoniec záleží – z hľadiska členských štátov –od legislatívy členských štátov a v nijakom prípade by nemala viesť k diferenciáciám zo strany spoločnej podpory výskumu.

4.7

Duševné vlastníctvo. Pri navrhnutých predpisoch (článok 39 až 43) by sa malo zaistiť, aby práva na duševné vlastníctvo, ktoré sú založené na výsledkoch výskumu financovaných z daní EÚ, neprešli nekontrolovane na zahraničné firmy ležiace mimo Európy.

4.7.1

Software z „otvoreného zdroja“. Software, ktorý sa vyvinie v rámci spoločne podporovaných výskumných projektov, má vo všeobecnosti len vtedy šancu na šírenie a využívanie, a aj tým potenciál na komerčné verzie alebo služby, keď sa ponúkne ako „otvorený zdroj“. Na tento účel by sa mal pre konzorcium vytvoriť čo najväčší priestor pri podmienkach vydávania licencií.

4.8

Prístupové práva. Pri prístupových právach (článok 48 až 52) (18) k prioritným údajom (foreground) a/alebo k základným údajom (background) zmluvných partnerov nejde o prístupové práva ku všetkým údajom zmluvného partnera (napr. vysokej školy alebo výskumného centra), ale iba k tým údajom, ktoré spočívajú v prácach, resp. prípravných prácach organizácie (organizácií) podieľajúcich sa na spoločnom projekte (projektoch) alebo skupine (skupinách) a ktoré sú pre ostatných účastníkov potrebné, aby mohli svoju prácu vykonávať v rámci tejto nepriamej akcie. Výbor preto víta článok 48, ktorý umožňuje ozrejmiť túto skutočnosť pri každom projekte zvlášť a stanoviť prostredníctvom pozitívneho a/alebo negatívneho zoznamu  (19) medzi zmluvnými stranami. Prostredníctvom pozitívnych zoznamov sa dá vyhnúť zverejneniu existencie takých „backgrounds“, ktorých dôvernosť treba zabezpečiť. Aby sa začiatok projektu zbytočne nezdržiaval, bolo by potrebné povoliť pre tieto ustanovenia lehotu, napr. až 6 mesiacov po začatí projektu.

4.9

Bezplatné prístupové práva k prioritným údajom. Výbor má pochybnosti voči predpisom, ktoré bez výnimky pripúšťajú bezplatný prístup k prioritným údajom. Vo všeobecnosti odporúča poskytnúť partnerom projektu čo najviac priestoru na príslušnú najvhodnejšiu dohodu. Tak môže byť napr. zmysluplné priznať bezplatné prístupové práva aj vykonávateľom RTD.

4.9.1

Základné údaje na realizáciu akcie. Zásadne sa víta návrh vždy bezplatne zabezpečiť prístupové práva k základným údajom, pokiaľ sú potrebné na realizáciu nepriamej činnosti zo strany vykonávateľov RTD. Napriek tomu však môže výhradné nariadenie tohto druhu spôsobiť vykonávateľom v jednotlivých prípadoch ťažkosti. Výbor preto odporúča zmeniť poslednú vetu článku 50-2  (20).

4.9.2

Základné údaje na využívanie prioritných údajov. Návrh, aby sa vždy bezplatne poskytli prístupové práva zo strany vykonávateľov RTD k základným údajom, pokiaľ sú potrebné pre využívanie prioritných údajov, je však veľmi problematický. Základné údaje sa nadobudli pomocou vlastných prostriedkov vykonávateľov RTD alebo s pomocou prostriedkov bývalých darcov príspevku, resp. s verejnými prostriedkami konkrétneho členského štátu, a tým podliehajú s tým spojeným záväzkom a podmienkam (21). Ak by sa nariadenie, ktoré navrhla Komisia použilo, hrozilo by nebezpečenstvo, že sa práve obzvlášť výkonní vykonávatelia RTD, ako aj tí s vysokým potenciálom na know-how, nemohli alebo nechceli zúčastniť, čím by boli z účasti vylúčení. Výbor preto odporúča bez náhrady vyčiarknuť alebo zmeniť článok 51-5  (22).

4.9.3

Hraničný výskum. Aj keď v oblasti výskumu na hraniciach súčasného poznania pôjde prevažne o výskumné a vývojové práce v oblasti základného výskumu, výbor niekoľkokrát poukázal na to, že v mnohých prípadoch (23) hranice medzi základným výskumom a aplikáciou sú plynulé. Preto sa dajú očakávať tie isté, vyššie spomenuté negatívne následky. Tomu sa treba bezpodmienečne vyhnúť a preto na to treba brať v nariadeniach primeraný ohľad. Výbor preto odporúča článok 52-1 bez náhrady vyčiarknuť alebo adekvátne zmeniť (24).

4.9.4

Osobitné skupiny. V návrhu Komisie chýba definícia činností pre osobitné skupiny. Tieto vysvetlenia by sa však v žiadnom prípade nemali zmiešať s vysvetleniami v oblasti výskumu na hraniciach súčasného poznania alebo sa s nimi identifikovať.

4.10

Voľný výber nástrojov. Výbor opakuje svoje odporúčanie (25), aby neboli pre projekty od začiatku stanovené konkrétne nástroje, ale „že navrhovatelia musia prispôsobiť nástroje optimálnej štruktúre a veľkosti projektov podľa aktuálnej úlohy. Iba tak sa dá zabrániť tomu, že sa budú vytvárať projekty, ktorých veľkosť a štruktúra sa bude riadiť predpísanými nástrojmi a nie optimálnymi vedecko-technickými požiadavkami. Nástroje musia slúžiť pracovným podmienkam a stanoveným cieľom výskumu a vývoja a v žiadnom prípade nie naopak.“ Popritom by mali byť k dispozícii aj Specific Targeted Research Projects (STREPs), pretože sa obzvlášť hodia predovšetkým na účasť malých a stredných podnikov a menších výskumných skupín.

4.11

Zánik kolektívnej finančnej zodpovednosti. Výbor víta, že princíp kolektívnej finančnej zodpovednosti sa má zrušiť; pripomína, že už vo svojich príslušných odporúčaniach (26) k 6. rámcovému programu poukázal na problematiku kolektívnej finančnej zodpovednosti.

4.11.1

Rizikový fond. Výbor preto podporuje aj vytvorenie rizikového fondu na zabezpečenie prípadných nedoplatkov, do ktorého sa vloží (Článok 38-1) malé percento finančných príspevkov na nepriame akcie. Odporúča sa však, aby Komisia pri uverejnení oznámenia oznámila predpokladaný pevný percentuálny rozsah podľa odhadu rizika. Výbor tiež víta, že prípadné prebytky z plánovaného rezervného fondu sa znovu poskytnú rámcovému programu ako účelový príjem.

4.11.2

Oslobodenie. Výbor však odporúča oslobodiť všetky výskumné ústavy, ktoré sú financované štátom (27), (podľa článku 38-2), nezávisle od ich právnej formy.

4.11.3

Ukončenie projektu. Výbor zároveň poukazuje na (v článku 18-4) navrhnutú technickú kolektívnu finančnú zodpovednosť partnerov projektu. Podľa výboru musí aj konzorcium pripustiť rozhodnutie o možnom ukončení projektu v prípade, že pokračovanie projektu by z vedecko-technického dôvodu alebo pre náročné finančné náklady nebolo zmysluplné alebo splniteľné. Články 18-4 a 18-5 by sa preto mali modifikovať.

4.12

Programové výbory. Podľa návrhu Komisie majú byť programové výbory z dôvodu skrátenia postupov oslobodené od schvaľovania projektov navrhnutých na finančnú podporu. Podľa výboru by tomu tak malo byť iba v prípade, keď sa Komisia podrobí hlasovaniu znalcov pri výbere projektu. V opačnom prípade, tak ako pri schvaľovaní pracovných programov a prideľovaní rozpočtu, by mali kompetentné programové výbory naďalej udeliť svoj súhlas. Kompromisným riešením by bolo predložiť programovému výboru po ukončení hodnotenia „realizačný plán na uskutočnenie výberového konania“ („call implementation plan“), ktorý programový výbor prerokuje a formálne rozhodne. To by nemalo za následok nijaký časový prieťah, keďže programový výbor by už o jednotlivých projektoch nerozhodoval.

4.13

Dohoda o grante. Článok 19-8 sa vzťahuje na Chartu pre výskumníkov a kódex právania sa pri nábore výskumníkov. Výbor poukazuje na to, že táto charta je len odporúčaním a preto nesmie byť touto cestou záväzná. Taktiež pripomína, že mnohé elementy charty síce víta, no zároveň, zvlášť pre prílišnú reguláciu a niektoré nezrozumiteľné kritériá, odporučil jej prepracovanie (28).

4.14

Európska investičná banka. Výbor víta návrh (a k nemu navrhnuté regulácie) Európskej investičnej banky udeliť grant na krytie rizika spojeného s úvermi, ktoré slúžia výskumným cieľom siedmeho rámcového programu. Takéto pôžičky by sa mali použiť predovšetkým na demonštračné činnosti (napr. v oblasti výskumu energie alebo bezpečnosti).

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/41

1.1

EHSV s potešením víta návrhy Komisie v súvislosti s novými pravidlami účasti podnikov, výskumných centier a vysokých škôl na uskutočňovaní Siedmeho rámcového programu pre výskum, rozvoj a vzdelávanie v oblasti jadrovej energie a šírenia výsledkov počas päťročného obdobia 2007 – 2011.

1.2

Zámerom týchto návrhov je zjednodušenie a racionalizácia postupov a metód konkrétnej realizácie Lisabonskej stratégie tak, ako bola nanovo definovaná na zasadnutiach Európskej rady v roku 2005 a v marci 2006, ako aj reagovanie na potreby jednotlivých aktérov v oblasti výskumu ako aj konečných užívateľov. Záverečné hodnotenie úspechu týchto opatrení je však možné až po stanovení zodpovedajúcich vykonávacích predpisov.

1.3

Až po kapitolu III vrátane sú návrhy Komisie takmer úplne zhodné s návrhmi predloženými k siedmemu rámcovému programu výskumu, vývoja a vzdelávania v nenukleárnej oblasti (1), iba majú iné číslovanie (2). Výbor preto odkazuje na príslušné svoje stanovisko a potvrdzuje a podčiarkuje svoje pripomienky v ňom obsiahnuté (3), ktoré po kapitolu III platia aj pre tento skúmaný návrh.

1.4

Výbor sa predovšetkým nazdáva, že európsky program v oblasti jadrovej syntézy treba pokladať za vzor skutočnej integrácie úsilia Spoločenstva a plnej koordinácie aktivít v rámci Európskej dohody o vývoji jadrovej syntézy (EFDA) a zmlúv o pridružení.

1.4.1

Tento program zohráva pre EÚ základnú rolu v oblasti výskumu energie jadrovej syntézy. Konkrétne sa prejavuje v stálej podpore zo strany Spoločenstva vo forme finančných prostriedkov a ľudského kapitálu a obohacuje sa o výraznú zložku trvalej ekologickej udržateľnosti vďaka aktivitám projektu ITER/DEMO (4).

1.5

Výbor je presvedčený, že jadrová energia (5), ktorá je zdrojom približne tretiny elektrickej energie vyrábanej v súčasnosti v Únii (6), prispieva k nezávislosti a zabezpečeniu zásobovania energiou (7) a trvalej udržateľnosti európskeho hospodárskeho rozvoja v súlade s požiadavkami Kjótskeho protokolu. To všetko však pod podmienkou, že sa budú uplatňovať čoraz lepšie, účinnejšie a bezpečnejšie normy pre spracovanie jadrového odpadu a že sa bude môcť rozvinúť európsky výskum a priemysel, ktorý bude konkurencieschopný v oblasti jadrovej technológie a služieb.

1.6

Výbor pokladá za primerané úrovne financovania zo strany Spoločenstva zamerané na aktivity v oblasti výskumu, vzdelávania a demonštračných činností, koordinácie a podpory, ako aj na vysoko špecializované siete špičkovej úrovne („siete excelencie“) a schému financovania stanovenú pre výskum v oblasti jadrovej syntézy.

1.6.1

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné podporovať výskum a uplatňovať čisté a bezpečné technológií podľa požiadaviek a špecifík jednotlivých štátov a zasadzuje sa za to, aby rešpektovali rozhodnutia jednotlivých členských štátov, ktoré nepovažujú jadrovú energiu za riešenie pri zabezpečovaní budúcich požiadaviek na eneergiu a túto skutočnosť zohľadňujú aj vo výskumných programoch.

1.7

EHSV zdôrazňuje úlohu akcií zameraných na odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie výskumníkov a podčiarkuje, že tieto aktivity majú osobitný význam pre súkromný sektor, občiansku spoločnosť a občanov.

1.8

EHSV pokladá za nevyhnutné, aby sa pre účasť na Siedmom RP EURATOM a jeho osobitných programoch zabezpečil rámec pravidiel, ktorý by bol jednoduchý, čitateľný, zrozumiteľný, jasný a prehľadný, a ktorý by predovšetkým dokázal dať istoty potenciálnym účastníkom – najmä tým menším –, pokiaľ ide o kritériá upravujúce prístup k programu, hodnotenie a výber, ako aj koncipovanie zmlúv a riadenie projektov.

1.8.1

EHSV vyslovuje poľutovanie nad tým, že sa to nie vždy zohľadňuje v návrhu nariadenia a nazdáva sa, že účinnosť takýchto pravidiel musia po primeranom období overiť nezávislí odborníci a že príslušná správa sa musí predložiť Rade a výboru.

1.9

Výbor sa nazdáva, že šírenie a využívanie výsledkov výskumu je nevyhnutné pre dodržiavanie zásady „protihodnota za vynaložené prostriedky“ („value for money“), ktorú možno uplatniť na európskych daňových poplatníkov. V tejto súvislosti pripomína, že treba vždy nájsť správnu rovnováhu medzi ochranou záujmov Spoločenstva, citlivých otázok, a to aj v oblasti obrany členských štátov, práv duševného a priemyselného vlastníctva na jednej strane a na strane druhej rovnako významné riziká, ktoré by hrozili v prípade nedostatočného šírenia vedeckých a technických informácií v sektore.

1.9.1

Výbor pokladá za nevyhnutné posilniť IPR-HELPDESK, aby sa zaručila cielená a proaktívna podpora potenciálnych účastníkov dohôd o grante a nepriamych akcií na podporu odborného vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie výskumníkov, ako aj pri koncipovaní a uzatváraní dohôd o konzorziách.

2.1

EHSV víta skutočnosť, že žiadosť o konzultáciu mu bola doručená urýchlene a dobre si uvedomuje svoje výlučné právomoci, pokiaľ ide o konzultácie v súvislosti so zmluvou o založení EURATOM. EHSV prisudzuje veľký význam týmto právomociam, keďže v očiach spoločnosti ide o výnimočne citlivú otázku jadrovej energie ako aj vzhľadom na potrebu primeranej informovanosti a konzultácie.

2.2

Atómová energia vskutku nastoľuje veľmi zložitú problematiku, pokiaľ ide o zaangažovanosť občanov, nezanedbateľné riziká a problémy spracovania odpadu, ktorý je s ňou spojený.

2.2.1

EHSV by uvítal zdôraznenie snahy o posilnenie modelov hodnotenia výkonov a bezpečnosti/spoľahlivosti v tomto sektore prostredníctvom vytvorenia stálych mechanizmov informovanosti, konzultácie a odbornej prípravy.

2.2.2

Ide o lepšie zorganizovanie procesu riadenia na stanovenie najvhodnejších strategických rozhodnutí a reagovanie na obavy občanov v súvislosti s atómovou energiou a jej dlhodobými následkami.

2.3

Výbor už mal príležitosť vyjadriť sa (8) o riešeniach Komisie navrhovaných vo veci zjednodušovania (9) administratívnych postupov a zodpovedajúceho odbremenenia v rámci návrhov rozhodnutí týkajúcich sa jednotlivo Siedmeho rámcového programu EÚ a Siedmeho rámcového programu EURATOM, prijatých 6. apríla 2005.

2.3.1

Komisia uviedla ako „kritické faktory úspešnosti“ desať základných opatrení, ktoré treba uplatniť na zjednodušenie postupov pre prístup k Siedmemu RP, účasť na ňom a jeho riadenie. Na túto tému EHSV skonštatoval, že „súčasná pracovná a nákladová náročnosť pri predkladaní žiadostí a v rámci schvaľovacích konaní je príliš vysoká a vytvára problémy užívateľom z oblasti vedy a priemyslu. Účasť na európskom výskumnom programe sa záujemcom musí vyplatiť“ (10) a kompenzovať riziká spojené s predložením podkladov záujemcu o účasť.

2.3.2

EHSV ďalej opätovne pripomenul, že je „dôležité výraznejšie zapájať MSP do výskumného a inovačného procesu“ a zdôraznil, že „pre šance takýchto MSP na úspech, ktoré boli založené práve na rozvíjanie a distribúciu nových produktov z oblasti špičkových technológií, je potrebné predovšetkým dostatočné vybavenie počiatočným kapitálom a rizikovým kapitálom (venture capital) ...“. „No aj v tomto prípade musia mať konania realizovateľný rozmer primeraný MSP.“ (11).

2.3.3

Body, ktoré uvádzajú orgány Komisie vo veci zjednodušovania administratívnych postupov, sa týkajú týchto aspektov:

2.4

definovanie podielu príspevku Spoločenstva na jednotlivé druhy aktivít (výskum, rozvoj, demonštračné činnosti, vzdelávanie a odborná príprava, šírenie a využívanie výsledkov, odovzdávanie poznatkov...) viazaného priamo na jednotlivé aktivity, s maximálnymi prahovými hodnotami pre každý druh aktivity vzťahujúcimi sa na konzorcium, a nie na jednotlivých účastníkov osobitne. Predmetné nariadenie ďalej obsahuje rôzne zmeny a doplnenia v porovnaní s predchádzajúcim nariadením (12), a to konkrétne v súvislosti s týmito aspektmi: cieľ návrhu, definície, dôverný charakter, vyhodnotenie, výber a prideľovanie návrhov, druhy grantov, uhrádzanie oprávnených nákladov, limitácia finančného príspevku Spoločenstva, riziká konzorcia, šírenie a využívanie a prístupové práva, osobitné pravidlá, európska dohoda o vývoji jadrovej syntézy, dohoda o mobilite pracovníkov.

2.4.1

Výbor v súvislosti s tými časťami predmetného návrhu, ktoré sú spoločné s podobným návrhom na tému Siedmeho rámcového programu ES (návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a vysokých škôl na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a šírenia výsledkov výskumu (2007-2013) (13), odkazuje na svoje v súčasnosti pripravované stanovisko (14) na túto tému.

2.5

Výbor súhlasí s limitmi stanovenými pre výšku financovania jadrového výskumu a odborného vzdelávania, Víta najmä možnosť v prípade MSP, verejných inštitúcií, školských zariadení, univerzít a výskumných organizácií (15), dosiahnuť zvýšenie maximálnej výšky finančného príspevku z 50 % na 75 %. Zároveň ho teší skutočnosť, že finančný príspevok Spoločenstva na koordinačné a podporné činnosti a činnosti zamerané na odborné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie výskumníkov môže dosiahnuť až 100 % celkových oprávnených nákladov.

2.5.1

Výbor preto odporúča, aby sa v tabuľke priloženej k návrhu zhrnuli jednotlivé typológie činností a príslušný stanovený podiel maximálnej povolenej výšky príspevku, ako aj prípadné možnosti kumulovania s inými druhmi finančnej pomoci zo strany Spoločenstva (štrukturálne fondy, atď.), predovšetkým v prípade výskumných infraštruktúr.

3.1

EHSV pokladá za nevyhnutné, aby sa pre účasť na Siedmom RP EURATOM a jeho osobitných programoch zabezpečil rámec pravidiel, ktorý by bol jednoduchý, čitateľný, zrozumiteľný, jasný a prehľadný a existoval vo všetkých jazykoch Spoločenstva. Tento rámec by predovšetkým mal dať istoty potenciálnym účastníkom – najmä tým menším –, pokiaľ ide o zásady a kritériá upravujúce dostupnosť, podmienky účasti, predkladanie a hodnotenie návrhov projektov, typológie zmlúv a zmluvné záväzky, miery a systémy rozdeľovania finančných príspevkov zo strany Spoločenstva, ochranu práv duševného a priemyselného vlastníctva, využívanie a šírenie vedomostí, odhliadnuc od osobitných pravidiel pre tematickú oblasť týkajúcu sa energie jadrovej syntézy.

3.1.1

Výbor predovšetkým odporúča, aby sa do textu znova výslovne uviedli kritériá výberu a prideľovania pre nepriame opatrenia podľa článku 14 s výnimkou prípadných špecifických kritérií. Týmito všeobecnými kritériami sú:

3.2

Výbor už vyjadril svoj postoj, pokiaľ ide o všeobecné témy súvisiace so zjednodušovaním a racionalizáciou rámcových programov v oblasti jadrového výskumu Spoločenstva, vo svojich stanoviskách na tému Siedmeho RP EURATOM a jeho dvoch osobitných programov týkajúcich sa jednotlivo jadrovej energie, s osobitným odkazom na výskum v oblasti jadrovej syntézy a výskumné činnosti spoločného výskumného centra v oblasti jadrovej energetiky. Rovnako prebiehajú práce na stanovisku výboru na tému pravidiel účasti týkajúce sa siedmeho rámcového programu pre nejadrový výskum (16).

3.3

Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa programu EURATOM, výbor trvá obzvlášť na potrebe radikálnejšieho zjednodušenia formalít spojených s podávaním podkladov.

3.3.1

Oceňuje preto skutočnosť, že zásada solidárnej zodpovednosti, ktorú stanovoval 6 RP EURATOM a ktorá mohla byť vážnou prekážkou účasti subjektov malých a stredných rozmerov (podniky, univerzity...), bola odstránená z predkladaného návrhu a nahradená sumou vo výške približne 1 % príspevku Spoločenstva  (17),, ktorú ešte treba stanoviť a ktorá tvorí záruku na krytie nepokrytých rizík konzorcií (článok 37). V sektore EURATOM môže byť výrazná časť výskumných aktivít zverená aj subjektom malých a stredných rozmerov, pre ktoré by takýto predpis mohol predstavovať vážnu prekážku účasti.

3.4

EHSV vyslovuje výhrady voči množstvu možných výnimiek z pravidiel účasti obsiahnutých vo vyše 50 navrhovaných článkoch, ako aj voči rozsiahlym možnostiam uplatňovania rôznych kritérií a predpisov, ktoré by boli stanovené v ročných pracovných programoch, v osobitných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov. Tieto výnimky sa týkajú najmä nasledujúcich oblastí: počet účastníkov a dodatočné podmienky prístupu (článok 11), zásady pre vyhodnotenie, výber a prideľovanie (článok 14 ods. 1), výnimky zo zverejňovania výziev na verejnú súťaž (článok 13), hodnotiace kritériá s možnosťou stanoviť dodatočné osobitné kritériá (článok 14 ods. 2), finančný príspevok Spoločenstva pre „siete excelencie“ (článok 34 ods. 1 a 3).

3.4.1

Pokiaľ ide o vysoko špecializované siete špičkovej úrovne, tzv. siete excelencie, Výbor vyjadruje svoju obavu, že sa príspevok stanoví paušálne, čo by sa mohlo prejaviť ako fiktívne a vzdialené realite. Škodilo by to vývoju sietí excelencie, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie konkrétnych cieľov programu.

3.5

Výbor zdôrazňuje, že potrebná pružnosť riadenia a stanovovania potrieb jednotlivých akcií by nemala byť na úkor zrozumiteľnosti, istoty a transparentnosti nárokovaných požiadaviek na účasť, vopred stanovených kritérií pre vyhodnotenie a výber, ako aj jednoznačného rámca pre navrhované financovanie a spolufinancovanie.

3.6

Výbor sa nazdáva, že v prípadoch, keď zmluva o grante obsahuje možnosť účasti výskumného konzorcia na verejnej súťaži na zabezpečenie realizácie určitých prác alebo na rozšírenie istých aktivít, musia byť tieto verejné súťaže organizované podľa predpisov stanovených Komisiou, aby sa zaručila maximálna transparentnosť a otvorený prístup k informáciám.

3.7

EHSV vyzdvihuje význam ustanovení o monitorovaní a kontrole programov a nepriamych aktivít v oblasti výskumu, demonštračných činností, koordinácie a vzdelávania v oblasti jadrovej energie. Ďalej navrhuje pre tieto úlohy a pre riadenie verejných súťaží, hodnotenie, výber a sledovanie zmlúv, ako aj pre vykonávanie auditu projektov schválených na financovanie stanoviť maximálnu hranicu výdavkov, ktorá nesmie celkovo presahovať sumu vyjadriteľnú v hodnotách medzi 7 % a 10 % celkových prostriedkov Spoločenstva v rámci Siedmeho RP EURATOM. To všetko s cieľom ponechať čo najviac prostriedkov na primárne aktivity v rámci ozajstného výskumu, demonštračných činností a vzdelávania a na dosahovanie konkrétnych výsledkov a ich aplikácií využiteľných na trhu, t. j. konečného cieľa rámcového programu Spoločenstva v oblasti výskumu.

3.7.1

V tejto súvislosti EHSV odporúča, aby zbieranie, ukladanie a spravovanie údajov z tohto monitorovania prebiehalo v rámci databázy integrovanej do IDABC (18).

3.8

Výbor sa kladne stavia k vyjadreniam Komisie v súvislosti s druhmi grantov navrhovanými ako náhrada oprávnených nákladov: jednorazové sumy a paušálne financovanie, navrhuje však vyjasniť najvhodnejšiu metodológiu aj vzhľadom na zjednodušenie oprávnených nákladov a priložiť k návrhu nariadenia prehľad viacerých vzorových možností, aby sa tak prípadným užívateľom uľahčilo jeho porozumenie.

3.9

Pokiaľ ide o rozličné druhy finančného príspevku Spoločenstva podľa článkov 32 a 34, výbor odporúča zhrnúť ich v jednej tabuľke spolu s príslušným podielom maximálnej povolenej výšky ako aj – predovšetkým v prípade výskumných infraštruktúr – prípadnými možnosťami kumulovania s inými druhmi finančnej pomoci ako napríklad zo štrukturálnych a kohéznych fondov, zo strany Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu, nezabúdajúc na ustanovenia iniciatívy JEREMIE (19),, ktorá by mala subjektom menších rozmerov uľahčiť účasť na Siedmom RP EURATOM.

3.10

Čo sa týka pravidiel šírenia, využívania a prístupových práv k poznatkom, výbor pokladá za nevyhnutné posilniť IPR-HELPDESK odhliadnuc od rozlišovania medzi základnými informáciami a nadobudnutými informáciami a výnimiek vo vojenskej oblasti a oblasti bezpečnosti, s cieľom zabezpečiť presnú a proaktívnu asistenciu potenciálnym účastníkom dohôd o grante (pozri článok 18 ods. 5 a 6, ako aj články 19 a 21) v prípade nepriamych akcií na podporu odborného vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie výskumníkov ako aj pri koncipovaní a uzatváraní dohôd o konzorziách, ktoré stanovujú dodatočné pravidlá (článok 23) týkajúce sa šírenia a využívania výsledkov a práv duševného vlastníctva.

3.11

Nakoniec pokiaľ ide o tematickú oblasť „výskum energie jadrovej syntézy“, výbor vo veľkej miere zdôraznil v oboch spomínaných stanoviskách význam výskumu v oblasti kontrolovanej termojadrovej syntézy, projeku ITER v rámci prípravného programu DEMO ako aj štúdie koncepcií uzáveru (20).

3.11.1

EHSV pokladá za správne, že ročná základná sadzba pre finančný príspevok Spoločenstva navrhnutá pre spomínanú oblasť nemôže prekročiť 20 % počas celého trvania siedmeho rámcového programu EURATOM. Výbor v tom vidí potrebný podnet na to, aby k dobre koordinovanému programu Spoločenstva (viď bod 1.4) prispeli podstatnou mierou členské štáty a aby sa zabezpečil nepostrádateľný základ, zakotvenie a podiel na spoločných zámeroch ITER a DEMO. Na začiatok je síce tento podiel pravdepodobne postačujúci, je však otázne či bude dostatočný aj počas celého trvania programu a či dokáže byť podnetom na prijateľný nevyhnutný finančný príspevok členských štátov. Výbor preto odporúča, aby sa tento podiel s ohľadom na budúcnosť zvýšil na 25 %, čo zodpovedá iba polovici resp. tretine (s ohľadom na článok 32 ods. 1) toho, čím by inak muselo finančne prispieť Spoločenstvo. Výbor okrem toho považuje za vhodné, aby sa tieto horné hranice pravidelne uplatňovali.

3.11.2

Pokiaľ ide o hornú hranicu financovania vo výške 40 % pre výdavky osobitných projektov spolupráce v rámci zmlúv o pridružení s prioritnou podporou činností pre ITER/DEMO a akcií v rámci dohody o mobilite pracovníkov, EHSV sa pýta, či je tento podiel dlhodobo dostatočný na to, aby zaručil želaný príspevok členských štátov k financovaniu plánovaných projektov alebo činností. Výbor poukazuje na článok 52, odsek 2.

4.1

Výbor si kladie otázku, prečo bolo v pododdieli 1 „Výzvy na predkladanie návrhov“ zrušené ustanovenie týkajúce sa možnosti, aby týmto výzvam predchádzali výzvy na prejavenie záujmu s cieľom umožniť stanovenie a presné zhodnotenie cieľov a potreby akcie a zároveň odstrániť zbytočné administratívne náklady, či už na vypracovanie žiadostí, ktoré vôbec nie je možné zohľadniť, alebo na výber a hodnotenie takých žiadostí Komisiou a príslušnými nezávislými znalcami.

4.2

Výzvy na prejavenie záujmu mohlo sprevádzať organizovanie „Proposers Information Days“( dni informovania navrhovateľov) zamerané na presvedčenie potenciálnych užívateľov z vedeckých a priemyselných kruhov, aby sa zúčastnili na stanovovaní aktivít v rámci politiky Spoločenstva v oblasti jadrového výskumu.

4.3

EHSV upozorňuje na riziká, ktoré by mohli vzniknúť v prípade nedostatočného šírenia vedeckých a technických informácií v tomto sektore. I keď uznáva, že je potrebné vysloviť isté výhrady v tejto súvislosti, nemyslí si, že sa treba uzatvárať. To by sa mohlo konkrétne prejaviť pri koncipovaní veľmi presného odborného protokolu pre obsah a spôsob šírenia informácií, ktorý by zohľadňoval požiadavky bezpečnosti a spoľahlivosti, pri súčasnom zachovaní maximálnej transparentnosti.

4.4

Podľa EHSV by bolo dôležité zabezpečiť širokú informovanosť a publicitu pravidlám upravujúcim na jednej strane kontrolu požadovaných náležitostí a na strane druhej, právne postavenie účastníkov. Rovnako by sa mali vytvoriť jasné a zrozumiteľné pravidlá pre všetkých aktérov výskumu týkajúce sa zjednodušených postupov stanovených pre dvojstupňové predkladanie návrhov, a kritériá a požiadavky oboch stupňov hodnotenia.

4.4.1

Uvedené pravidlá by boli dostupné nielen pre hodnotiacich expertov, ale aj pre navrhovateľov, podľa jednotných a jednoznačných kritérií a zváženia.

4.5

EHSV chce okrem toho vyzdvihnúť potrebu organizovania – a to nielen pre výskumníkov, ale aj pre predstaviteľov občianskej spoločnosti a všetkých občanov – aktivít v oblasti vzdelávania a informovanosti o bezpečnosti/spoľahlivosti jadrovej energie, ako aj posilnenia nástrojov a postupov na rozvoj spoľahlivých a nenapadnuteľných modelov hodnotenia spoľahlivosti a bezpečnosti jadrovej energie.

4.6

Pokiaľ ide o využívanie výsledkov výskumu, ich šírenie a ochranu práv duševného a priemyselného vlastníctva, výbor sa nazdáva, že by bolo potrebné, aby sa okrem ustanovení a garancií obsiahnutých v návrhu nariadenia, dohodách o grantoch, dohodách o konzorciách, článku 24 a ďalších ustanoveniach zmluvy o založení EURATOM  (21) , dohodách o pridružení, Európskej dohode o vývoji jadrovej syntéz, spoločnom podniku ITER a príslušných medzinárodných dohodách, ako aj multilaterálnych dohodách ako dohoda o mobilite pracovníkov naplánovalo čo najrozsiahlejšie rozšírenie obnovenej „Príručka pre navrhovateľa IPR-EURATOM“, ktorá by pre potenciálnych účastníkov na aktivitách v oblasti výskumu, demonštračných činností, vzdelávania a rozvoja prehľadným a zrozumiteľným spôsobom zhŕňala nástrahy a možnosti siedmeho rámcového programu EURATOM.

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/46

1.1

Čo sa týka odvetvia trampových služieb a kabotáže, EHSV podporuje výnimku z procesných pravidiel hospodárskej súťaže nariadenia č. 1/2003 (1). Výbor tiež oceňuje prebiehajúce diskusie medzi Komisiou a predstaviteľmi lodného priemyslu o uplatnení článkov 81 a 82 na trampovú dopravu. Vzhľadom na to, že v odvetví trampových služieb neexistujú sťažnosti a právne precedensy, bude potrebných viac informácií o jeho pôsobení a dohodách. EHSV preto víta iniciatívu Komisie začať výskum ekonomických a právnych vlastností odvetvia trampových služieb. S cieľom zachovať právnu istotu, EHSV žiada Komisiu, aby poskytla usmernenia (pred pridaním výnimky do nariadenia 1/2003) týkajúce sa samohodnotenia kompatibility rôznych foriem dohôd o spolupráci v odvetví trampových služieb s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži.

1.2

Čo sa týka lodnej dopravy, EHSV berie na vedomie návrh Komisie vyňať skupinovú výnimku pre združenia lodných dopravcov z pravidiel hospodárskej súťaže v rámci Zmluvy o ES na základe skutočnosti, že štyri kumulatívne podmienky z článku 81 ods. 3 Zmluvy o ES sa už neplnia. Komisia zastáva názor, že toto zrušenie bude mať za následok zníženie dopravných nákladov, zatiaľ čo sa udrží spoľahlivosť služieb na všetkých námorných trasách a podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. EHSV sa zdrží vyjadrenia, až kým sa nepreukáže, či bude mať navrhnuté zrušenie trvalo udržateľný účinok.

1.3

EHSV odporúča Komisii, aby pri rušení skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov zohľadnila aj aspekt bezpečnosti (zánik kvalitnej lodnej dopravy v európskych vodách) – okrem čisto konkurenčných faktorov.

1.4

EHSV odporúča Komisii, aby pri rušení skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov zohľadnila aj aspekt ľudských zdrojov (dopad na zamestnanosť európskych námorníkov) – okrem čisto konkurenčných faktorov.

1.5

EHSV berie na vedomie zámer Komisie vypracovať vhodné usmernenia o hospodárskej súťaži v odvetví námornej dopravy s cieľom prispieť k hladkému prechodu do režimu neobmedzenej hospodárskej súťaže. Zámerom Komisie je zverejniť tieto usmernenia do konca roka 2007. Ešte predtým Komisia ako dočasný krok v procese prípravy týchto usmernení zverejní v septembri 2006 elaborát venovaný problematike lodnej dopravy. EHSV žiada Komisiu, aby navrhla usmernenia v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami a náležite informovala príslušné inštitúcie EÚ.

1.6

Návrh Komisie je výsledkom procesu preskúmania, ktorý začal v roku 2003 a zapojil všetky príslušné inštitúcie EÚ a zainteresované strany. Komisia si tiež objednala u nezávislých konzultantov tri výskumné práce. Zaoberali sa otázkami, ktoré sa vynorili po zrušení režimu skupinovej výnimky a ich zistenia sú zverejnené na internetovej stránke GR pre hospodársku súťaž.

1.7

EHSV tiež vzal na vedomie skutočnosť, že návrh Komisie zrušiť skupinovú výnimku pre združenia námorných dopravcov je založený na článku 83 Zmluvy o ES (pravidlá hospodárskej súťaže), zatiaľ čo právnym základom nariadenia č. 4056/86 bol článok 83 (pravidlá hospodárskej súťaže) spolu s článkom 80 ods. 2 (dopravná politika) Zmluvy o ES. EHSV by ocenil viac informácií od právneho oddelenia Európskeho parlamentu o tom, či dopravné podmienky dopĺňajú podmienky hospodárskej súťaže a či si toto oddelenie zachováva rovnaký postoj voči dvojitému právnemu základu, ako to vyjadrilo vo svojom predchádzajúcom stanovisku (2).

1.8

EHSV v snahe predísť v budúcnosti možným právnym konfliktom, ktoré by boli následkom právnych nástrojov inej jurisdikcie, nalieha na Komisiu, aby do usmernení začlenila ustanovenie pre riešenie takýchto problémov. Takéto ustanovenie týkajúce sa konzultácií zníži nesúlad na minimum a povedie k medzinárodne vzájomne akceptovateľným riešeniam.

1.9

EHSV berie na vedomie, že Komisia si uvedomuje rôzne spôsoby uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v rôznych jurisdikciách na svete a je si vedomá existujúcich rozdielov. Komisia tiež uznáva zvyšujúci sa význam medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže.

1.10

EHSV víta skutočnosť, že Komisia podporuje duálnu politiku rozvoja posilnenej dvojstrannej spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi EÚ a skúma možné spôsoby rozšírenia mnohostrannej spolupráce v oblasti hospodárskej súťaže. EHSV preto podporuje Komisiu úsilí zabezpečiť, aby takáto spolupráca a dialóg pomohli určiť možné problémy vyplývajúce zo zrušenia nariadenia č. 4056/86 v EÚ a konštruktívne vyriešiť problémy s ohľadom na charakteristické vlastnosti iného právneho systému. Dôslednosť riadenia lodnej dopravy medzi jednotlivými krajinami je pre medzinárodný obchod naozaj dôležitá.

1.11

EHSV žiada Komisiu, aby pri navrhovaní usmernení pre hospodársku súťaž v odvetví námornej dopravy vzala do úvahy výsledok dialógu a spolupráce so svojimi hlavnými obchodnými partnermi.

1.12

EHSV uznáva, že odôvodnenie návrhu Komisie sa zmieňuje o nasledujúcich prvkoch a trvá na tom, aby boli zohľadnené pri navrhovaní usmernení pre hospodársku súťaž v odvetví námornej dopravy.

1.13

EHSV si myslí, že Komisia by pri rušení nariadenia č. 4056/86 mala tiež vziať do úvahy záujmy malých a stredných podnikov. Malé a stredné podniky tvoria základ hospodárstva EÚ a zohrávajú významnú úlohu v kontexte Lisabonskej stratégie. Trhy by mali ostať otvorené súčasnej a potenciálnej hospodárskej súťaži, nevylučujúc malých a stredných lodných dopravcov.

1.14

EHSV trvá na tom, že hoci zlučovanie môže mať pozitívny vplyv na priemysel EÚ (zvýšenie výkonnosti, úspory z rozsahu, zníženie nákladov), je potrebné zabrániť tomu, aby zlučovanie – ktoré môže nasledovať po zrušení nariadenia č. 4056/86 – malo za následok zníženie počtu subjektov na príslušných trhoch, t.j. menšiu hospodársku súťaž.

1.15

V novom režime EHSV vyzýva obe zainteresované strany na európskej úrovni – zasielateľov aj dopravcov – aby sa zapojili do diskusie o otázkach vzájomného záujmu a významu.

2.1.1

Služby námornej dopravy sú pre rozvoj hospodárstva EÚ kľúčové, námorná doprava tvorí 90 % zahraničného obchodu a 43 % vnútorného trhu v rámci EÚ. Námorná doprava je už od staroveku medzinárodnou a globalizovanou činnosťou. V podstate je poskytovaná na základe dvoch typov služieb: lodná doprava a trampové služby, ktoré premávajú ako autobusy a taxíky na mori. Flotila EÚ tvorí 25 % svetovej flotily a majitelia lodí z EÚ kontrolujú viac ako 40 % svetovej flotily. Ďalších 40 % svetovej flotily patrí krajinám Tichomorskej oblasti. Lodná doprava EÚ a jej zákazníci (prenajímatelia lodí/zasielatelia) pracujú vo vysoko konkurenčnom prostredí na zámorských a európskych trhoch.

2.1.2

Nariadenie č. 4056/86 stanovuje podrobné pravidlá uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže (články 81 a 82 Zmluvy o ES) na služby námornej dopravy do a z prístavov Spoločenstva. Služby trampových lodí boli však z pôsobnosti nariadenia č. 4056/86 vylúčené. Pôvodne toto nariadenie plnilo dve úlohy. Obsahovalo procesné ustanovenia, ktoré sa týkali presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže Európskeho spoločenstva v odvetví námornej dopravy. Táto úloha sa stala zbytočnou od 1. mája 2004, keď sa námorná doprava stala predmetom úpravy všeobecných predpisov o presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré sú obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1/2003. Nariadenie č. 1/2003 sa však nevzťahuje na medzinárodné služby trampových lodí a kabotáž. Po druhé, toto nariadenie obsahuje niektoré osobitné hmotnoprávne ustanovenia o hospodárskej súťaži v odvetví námornej dopravy a najmä skupinovú výnimku pre združenia lodných dopravcov, ktorá im za určitých podmienok umožňuje stanovovať ceny a regulovať kapacity.

2.2.1

Trh lodnej dopravy sa od prijatia nariadenia č. 4056/86 značne zmenil. Pretrvávajúci trend využívania kontajnerov viedol ako reakcia na zmeny v systémoch svetového obchodu k rastúcemu počtu a narastajúcej veľkosti kontajnerových plavidiel a k rastu významu sietí svetových trás. To prispelo k popularite nových operatívnych dohôd, k znižovaniu významu združení lodných dopravcov a k značne rastúcemu počtu silných vonkajších subjektov. V ostatných častiach sveta, ako napríklad v Spojených štátoch, prijatie zákona o reforme oceánskej lodnej dopravy (OSRA – Ocean Shipping Reform Act) v roku 1999 zmenilo pravidlá pre združenia operujúce na námorných trasách v rámci Spojených štátov, čo umožnilo uzatváranie dôverných zmlúv o poskytovaní služieb. V súčasnosti svetoví lodní dopravcovia pôsobia najmä v námornom obchode na trasách medzi Východom a Západom, ako aj medzi Severom a Juhom, zatiaľ čo malí a strední dopravcovia pôsobia hlavne v obchode medzi Severom a Juhom a v doprave na krátke vzdialenosti v rámci Európy.

2.2.2

Kódex správania pre združenia lodných dopravcov Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) bol pôvodne navrhnutý, aby upravoval systém združení lodných dopravcov v námornom obchode medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa krajinami (3). Trinásť členských štátov EÚ a Nórsko kódex správania ratifikovalo, schválilo alebo k nemu pristúpilo, Malta ho podpísala, ale neratifikovala. Odvoláva sa naň (4) viacero dohôd EÚ s tretími krajinami ako aj acquis communautaire (nariadenia č. 954/79, 4055/86, 4056/86, 4058/86). Napriek svojej teoretickej nadbytočnosti v oblasti diaľkovej námornej dopravy, z právneho pohľadu kódex UNCTAD stále existuje.

2.2.3

Užívatelia prepravy (zasielatelia a špeditéri) sústavne spochybňovali systém združení s tým, že tento podľa nich nezabezpečuje adekvátne, efektívne a spoľahlivé služby, ktoré by im vzhľadom na ich potreby vyhovovali. Konkrétne ESC (5) je toho názoru, že odstránenie skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov umožní zlepšenie partnerstva medzi zákazníkmi a prevádzkovateľmi dopravy s dôrazom na logistické riešenia, ktoré pomôžu zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov EÚ na medzinárodnej úrovni. Zákazníci by potom mali prospech z mierneho zníženia cien, keďže sa znížili sadzby stanovené pre výrobky prichádzajúce do EÚ. Na druhej strane, majitelia lodí sú toho názoru, že združenia lodných dopravcov prispeli k stabilite poskytovaných služieb a že systém združení im umožnil – na celosvetovej aj regionálnej úrovni – vyrovnať sa s výkyvmi (či už sezónnymi alebo geografickými, alebo spôsobenými klimatickými podmienkami) na väčšine trás. Svetoví dopravcovia (členovia ELAA (6)) a ESC sa medzitým zapojili do dialógu s Komisiou s cieľom pomáhať jej pri vytváraní alternatívneho systému kompatibilného s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.

2.2.4

V roku 2003 Komisia začala proces preskúmania nariadenia č. 4056/86. Jeho cieľom je zistiť, či je možné spoľahlivé pravidelné námorné služby dosiahnuť pomocou menej obmedzujúcich prostriedkov než horizontálnym stanovovaním cien a regulovaním kapacít. S týmto zámerom zverejnila Komisia v marci 2003 konzultačný dokument a v decembri 2003 usporiadala verejné vypočutie s príslušnými zainteresovanými stranami. Komisia ďalej v júni 2004 vydala diskusný dokument a v októbri 2004 bielu knihu, po ktorej nasledovali rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami. Európsky parlament (7) a EHSV (8) predložili svoje stanoviská k bielej knihe 1. decembra 2005 a 16. decembra 2004 a oba orgány sa vyjadrili, že preskúmanie považujú za lepšie riešenie ako zrušenie. Komisia nakoniec v decembri 2005 predložila návrh nariadenia rušiaceho nariadenie č. 4056/86.

2.3.1

Hoci takmer 80 % celkovej námornej dopravy suchých a kvapalných hromadných komodít prebieha celosvetovo prostredníctvom nepravidelnej – trampovej – námornej prepravy, toto rozsiahle odvetvie je z väčšej časti nepreskúmané. Základnými vlastnosťami trampovej dopravy sú: konkurenčný trh vo svetovom meradle, ktorý má blízko k dokonalému vzoru hospodárskej súťaže, nestály a nepredvídateľný dopyt, mnoho malých spoločností, svetoví obchodní partneri, jednoduchý vstup a odchod, vysoká efektívnosť nákladov, reakcie na zmeny v potrebách trhov a zasielateľov. Odvetvie trampových služieb je do značnej miery členené a vo všeobecnosti tento trh funguje k spokojnosti prenajímateľov lodí/lodných zasielateľov bez toho, aby predstavoval podstatný problém vo vzťahu k pravidlám hospodárskej súťaže, či už medzinárodnej alebo v kontexte EÚ. V tomto odvetví nie sú žiadne sťažnosti, čo len dokazuje jeho vysoko konkurenčné a uspokojujúce vlastnosti. Navyše nariadenie č. 4056/86 stanovilo, že služby nepravidelnej lodnej prepravy (tramp) sú činnosti, na ktoré sa nariadenie nevzťahuje. Články 81. a 82 Zmluvy o ES sa priamo vzťahujú na toto odvetvie. Medzinárodné služby trampových lodí (a kabotáž) navyše nespadajú do pôsobnosti nariadenia č. 1/2003 (procesné pravidlá hospodárskej súťaže).

2.4.1

Z pohľadu zmien štruktúry trhu a priemyslu, ku ktorým došlo od roku 1986, Európska Komisia prišla k záveru, že štyri kumulatívne podmienky, ako ich stanovuje čl. 81 ods. 3 Zmluvy o ES, na udelenie skupinovej výnimky združeniam lodných dopravcov sa už neplnia. Z tohto dôvodu Komisia navrhla zrušiť nariadenie č. 4056/86 v celom rozsahu a najmä v ňom obsiahnutú skupinovú výnimku pre združenia lodných dopravcov (články 3 až 8, 13 a 26). Takisto sa v súlade s celkovou politikou ES zameranou na redukciu a zjednodušenie právneho rámca Spoločenstva rušia aj niektoré už zbytočné ustanovenia (články 2 a 9). Komisia zastáva názor, že toto zrušenie bude mať za následok zníženie dopravných nákladov, zatiaľ čo sa udrží spoľahlivosť služieb na všetkých námorných trasách a podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

2.4.2

Skôr ako Komisia zruší skupinovú výnimku pre združenia námorných dopravcov, zamýšľa vypracovať usmernenia o hospodárskej súťaži v odvetví námornej dopravy s cieľom prispieť k hladkému prechodu do režimu neobmedzenej hospodárskej súťaže. Zámerom Komisie je zverejniť tieto usmernenia do konca roka 2007. Ešte predtým Komisia ako dočasný krok v procese prípravy týchto usmernení zverejní v septembri 2006 elaborát venovaný problematike lodnej dopravy.

2.4.3

Návrh Komisie o zrušení nariadenia č. 4056/86 obsahuje aj návrh pozmeniť nariadenie č. 1/2003 s cieľom zaradiť medzinárodné služby trampových lodí a kabotáž do pôsobnosti tohto nariadenia.

3.1

EHSV sa nazdáva, že táto problematika si zasluhuje vyvážený prístup, ktorý berie do úvahy nasledujúce faktory: prínos hospodárskej súťaže ku konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, meniace sa pravidlá svetového trhu a jeho vplyv na poskytovanie dopravných služieb, dôsledky medzinárodnej dopravy na hlavných obchodných partnerov EÚ ako aj na rozvíjajúce sa krajiny, názory svetových lodných zasielateľov a dopravcov, ale aj názory malých a stredných dopravcov a zasielateľov.

3.2.1

Odvetvie trampových služieb pôsobí na svetovom trhu za podmienok dokonalej hospodárskej súťaže. Túto jedinečnú vlastnosť daného odvetvia, ktorú uznali odborníci z praxe aj akademici, potvrdila aj EÚ v nariadení č. 4056/86. EHSV chápe potrebu riadiť toto odvetvie na základe procesných pravidiel hospodárskej súťaže stanovených nariadením č. 1/2003, a preto schvaľuje navrhnutý prístup. EHSV víta iniciatívu Komisie začať výskum ekonomických a právnych vlastností odvetvia trampových služieb. S cieľom zachovať právnu istotu, EHSV žiada Komisiu, aby poskytla usmernenia (pred pridaním výnimky do nariadenia č. 1/2003) týkajúce sa samohodnotenia kompatibility rôznych foriem dohôd o spolupráci v odvetví trampových služieb s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži. V odvetví trampových služieb nie sú žiadne sťažnosti ani právne precedensy, čo dokazuje jeho fungovanie za podmienok dokonalej hospodárskej súťaže. Aby bolo možné poskytnúť právny štandard pre samohodnotenie v tomto odvetví podľa pravidiel hospodárskej súťaže ES, bude potrebných viac informácií o jeho pôsobení a dohodách. EHSV tiež oceňuje prebiehajúce diskusie medzi Komisiou a zástupcami lodného priemyslu o uplatnení článkov 81 a 82 na trampovú dopravu.

3.2.2

V súvislosti s námornou kabotážou EHSV súhlasí s navrhnutým postupom, aby kabotáž patrila pod procesné postupy stanovené nariadením č. 1/2003. Veľká väčšina dohôd v tomto odvetví by neovplyvnila obchod vo vnútri EÚ, ani nevytvorila žiadne obmedzenia hospodárskej súťaže.

3.2.3

V tejto súvislosti EHSV súhlasí s prístupom Komisie k budúcemu spravovaniu odvetví trampových služieb a kabotáže.

3.3.1

Čo sa týka lodnej dopravy, EHSV berie na vedomie návrh Komisie vyňať skupinovú výnimku pre združenia lodných dopravcov z pravidiel hospodárskej súťaže v rámci Zmluvy o ES na základe skutočnosti, že štyri kumulatívne podmienky z článku 81 ods. 3 Zmluvy o ES sa už neplnia. Komisia zastáva názor, že toto zrušenie bude mať za následok zníženie dopravných nákladov, zatiaľ čo sa udrží spoľahlivosť služieb na všetkých námorných trasách a podporí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. EHSV sa zdrží vyjadrenia, až kým sa nepreukáže, či bude mať navrhnuté zrušenie trvalo udržateľný účinok.

3.3.2

EHSV berie na vedomie zámer Komisie vypracovať vhodné usmernenia o hospodárskej súťaži v odvetví námornej dopravy s cieľom prispieť k hladkému prechodu do režimu neobmedzenej hospodárskej súťaže. EHSV žiada Komisiu, aby navrhla usmernenia v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami a náležite informovala príslušné inštitúcie EÚ.

3.3.3

Návrh Komisie je výsledkom procesu preskúmania, ktorý začal v roku 2003 a zapojil všetky príslušné inštitúcie EÚ a zainteresované strany. Komisia si tiež objednala u nezávislých konzultantov tri výskumné práce. Zaoberali sa otázkami, ktoré sa vynorili po zrušení režimu skupinovej výnimky a ich zistenia sú zverejnené na internetovej stránke GR COMP.

3.3.4

EHSV tiež vzal na vedomie skutočnosť, že návrh Komisie zrušiť skupinovú výnimku pre združenia námorných dopravcov je založený na článku 83 Zmluvy o ES (pravidlá hospodárskej súťaže), zatiaľ čo právnym základom nariadenia č. 4056/86 bol článok 83 (pravidlá hospodárskej súťaže) spolu s článkom 80 ods. 2 (dopravná politika) Zmluvy o ES.

3.3.5

EHSV berie na vedomie, že Komisia si uvedomuje rôzne spôsoby uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v rôznych jurisdikciách na svete a je si vedomá existujúcich rozdielov. Komisia tiež uznáva zvyšujúci sa význam medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže.

3.3.6

EHSV víta skutočnosť, že Komisia podporuje duálnu politiku rozvoja posilnenej dvojstrannej spolupráce s hlavnými obchodnými partnermi EÚ a skúma možné spôsoby rozšírenia mnohostrannej spolupráce v oblasti hospodárskej súťaže. EHSV preto podporuje úsilie Komisie zabezpečiť, aby takáto spolupráca/dialóg pomohli určiť možné problémy vyplývajúce zo zrušenia nariadenia č. 4056/86 v EÚ a konštruktívne vyriešiť problémy s ohľadom na charakteristické vlastnosti iného právneho systému/jurisdikcie. Dôslednosť riadenia lodnej dopravy medzi jednotlivými krajinami je pre medzinárodný obchod naozaj dôležitá.

3.3.7

EHSV žiada Komisiu, aby pri navrhovaní usmernení pre hospodársku súťaž v odvetví námornej dopravy vzala do úvahy výsledok dialógu/spolupráce so svojimi hlavnými obchodnými partnermi.

3.3.8

EHSV uznáva, že odôvodnenie návrhu Komisie sa zmieňuje o nasledujúcich prvkoch a trvá na tom, aby boli zohľadnené pri navrhovaní usmernení pre hospodársku súťaž v odvetví námornej dopravy.

3.3.9

EHSV odporúča Komisii, aby pri rušení skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov zohľadnila aj aspekt ľudských zdrojov (dopad na zamestnanosť európskych námorníkov) – okrem čisto konkurenčných faktorov. EHSV ďalej žiada Komisiu, aby zhodnotila rozsah tohto dopadu, najmä prostredníctvom konzultácií s Výborom pre sociálny dialóg v odvetví námornej dopravy.

3.3.10

EHSV odporúča Komisii, aby pri rušení skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov zohľadnila aj aspekt bezpečnosti (zánik kvalitnej lodnej dopravy v európskych vodách) – okrem čisto konkurenčných faktorov.

3.3.11

EHSV si myslí, že Komisia by pri rušení nariadenia č. 4056/86 mala tiež vziať do úvahy záujmy malých a stredných podnikov. Malé a stredné podniky tvoria základ hospodárstva EÚ a zohrávajú významnú úlohu v kontexte Lisabonskej stratégie. Trhy by mali ostať otvorené súčasnej a potenciálnej hospodárskej súťaži, nevylučujúc malých a stredných lodných dopravcov a zasielateľov.

3.3.12

EHSV trvá na tom, že hoci zlučovanie môže mať pozitívny vplyv na priemysel EÚ (zvýšenie výkonnosti, úspory z rozsahu, zníženie nákladov), je potrebné zabrániť tomu, aby zlučovanie – ktoré môže nasledovať po zrušení nariadenia č. 4056/86 – malo za následok zníženie počtu subjektov na príslušných trhoch, t.j. menšiu hospodársku súťaž.

3.3.13

V novom režime EHSV vyzýva obe zainteresované strany na európskej úrovni – zasielateľov aj dopravcov, aby sa zapojili do diskusie o otázkach vzájomného záujmu a významu.

4.1.1

EHSV berie na vedomie, že nariadenie č. 4056/86 má dvojitý právny základ (článok 80 ods. 2 a články 81, 82, 83, ktoré sa vzťahujú na dopravné politiky a hospodársku súťaž), zatiaľ čo návrh si zachováva len jeden (čl. 81-82). EHSV sa tiež nazdáva, že právne oddelenie Rady podporuje jeden právny základ. EHSV by ocenil viac informácií od právneho oddelenia Európskeho parlamentu o tom, či dopravné podmienky dopĺňajú podmienky hospodárskej súťaže a či si toto oddelenie zachováva rovnaký postoj voči dvojitému právnemu základu, ako ho vyjadrilo vo svojom predchádzajúcom stanovisku (december 2005).

4.2.1

Komisia navrhuje zrušiť článok 9 nariadenia č.4056/86, pretože neverí, že zrušenie skupinovej výnimky pre združenia lodných dopravcov by spôsobilo riziko možného konfliktu medzinárodného práva. Podľa úvah Komisie by takýto právny konflikt mohol vzniknúť, ak jedna jurisdikcia zakáže niečo, čo si iná jurisdikcia vyžaduje. Komisii nie je známe, že by nejaká jurisdikcia prevádzkovateľom lodnej dopravy ukladala takúto povinnosť.

4.2.2

EHSV v snahe predísť v budúcnosti možným právnym konfliktom, ktoré by boli následkom právnych nástrojov inej jurisdikcie, nalieha na Komisiu, aby do usmernení začlenila ustanovenie pre riešenie takýchto problémov. Takéto ustanovenie týkajúce sa konzultácií zníži nesúlad na minimum a povedie k medzinárodne vzájomne akceptovateľným riešeniam.

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/51

1.1

Posádky lietadiel by mali získať osvedčenie alebo licenciu kompetentného orgánu, aby bola zaistená ich odborná spôsobilosť na vykonávanie príslušných funkcií (bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, zdravotnícke aspekty, styk s cestujúcimi atď.), ako aj technická spôsobilosť pre jednotlivé typy lietadiel, na ktorých majú lietať.

1.2

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) musí dôkladne zvážiť, či umožní dodávateľom vybavenia schvaľovať návrhy súčastí nezávisle, bez účasti buď Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva alebo výrobcov lietadiel.

1.3

Mimoeurópske letecké dopravné spoločnosti musia byť uznané agentúrou EASA ešte predtým, než získajú povolenie na let do vzdušného priestoru EÚ alebo na prelet nad týmto priestorom.

1.4

Musí existovať jediný orgán určujúci pravidlá, a to agentúra EASA, čo by v budúcnosti umožnilo harmonizáciu letiskových predpisov a v maximálnej možnej miere zabránilo deformácii hospodárskej súťaže medzi európskymi a mimoeurópskymi letiskami. Malo by sa upevniť postavenie agentúry EASA a rozšíriť rozsah jej právomocí v rozsahu, akým disponuje Európska komisia civilného letectva (ECAC).

1.5

Agentúra EASA by mala zvážiť najlepší spôsob ochrany bezpečnosti a integrity komunikácie, dátových spojení a palubných leteckých elektronických systémov, napríklad elektronických kufríkov posádky, pred prienikom hackerov.

1.6

Agentúra EASA musí zabezpečiť reguláciu budúceho rozvoja lietadiel, napríklad ľahkých obchodných prúdových lietadiel, aby zaistila, že majitelia a letci získajú povolenie na let až na základe dostatočného počtu nalietaných hodín. Letová hladina pre ľahké obchodné lietadlá by mala byť stanovená na minimálne 25 000 stôp (asi 7 500 m) a tieto lietadlá by mali spĺňať údržbové a prevádzkové normy platné pre väčšie komerčné prúdové lietadlá.