52013PC0147

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V tejto dôvodovej správe sa predkladá návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Ciele návrhu

Cieľom navrhovaného nariadenia je zníženie nákladov na zavedenie infraštruktúry vysokorýchlostných elektronických komunikácií a zvýšenie jeho efektívnosti intenzívnejším využívaním najlepších postupov v celej EÚ a tým aj zlepšenie podmienok na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti, ktorá podporuje rozvoj prakticky všetkých odvetví hospodárstva.

V skutočnosti existuje široký konsenzus, že stavebno-inžinierske práce tvoria prevažnú časť celkových nákladov na zavádzanie sietí[1] bez ohľadu na použitú technológiu, pričom odhad je v prípade niektorých technológií až 80 %.

Poskytovanie celého radu priamo uplatniteľných práv a povinnosti uplatniteľných v rôznych krokoch zavádzania infraštruktúry môže viesť k značnému zníženiu nákladov. Prekážky pre investície a vstup na trh možno znížiť umožnením intenzívnejšieho využívania existujúcich fyzických infraštruktúr, zlepšenou spoluprácou pri plánovaných stavebných prácach, zjednodušením postupov vydávania povolení a odstránením prekážok pre infraštruktúru pripravenú na vysoké rýchlosti v budovách.

Táto iniciatíva preto rieši preto štyri hlavné problémové oblasti: 1) neefektívnosť alebo problematické miesta v používaní existujúcej fyzickej infraštruktúry (ako sú napr. káblovody, rúry, vstupné šachty, rozvodné skrine, stĺpy, stožiare, antény, veže a iné nosné zariadenia), 2) problematické miesta týkajúce sa spoločného zavádzania, 3) neefektívnosť v udeľovaní správnych povolení a nakoniec 4) problematické miesta týkajúce sa zavádzania sietí v budovách.

Keďže každá problémová oblasť nadväzuje na konkrétny krok v postupe rozšírenia širokopásmového pripojenia, výsledkom spoločného riešenia týchto problémových oblastí bude súbor komplexných a vzájomne sa podporujúcich opatrení. Štúdia odhaduje, že ak by sa prijali opatrenia na riešenie určeného súboru problémových oblastí, potenciálne úspory investičných nákladov (Capex) pre prevádzkovateľov dosahujú 20 – 30 % celkových investičných nákladov[2]. t. j. až 63 miliárd EUR do roku 2020[3].

Aby sa maximalizovala synergia vo všetkých sieťach, nariadenie je určené nielen poskytovateľom elektronických komunikačných sietí, ale aj všetkým vlastníkom fyzických infraštruktúr, napr. pre elektrinu, plyn, vodu a splašky, vykurovanie a dopravné služby, ktoré sú vhodné na zavedenie prvkov elektronických komunikačných sietí.

1.2.        Všeobecný kontext

Podľa správy z roku 2010 o jednotnom trhu[4] sú telekomunikačné služby a infraštruktúra v EÚ pozdĺž vnútroštátnych hraníc ešte stále veľmi roztrieštené. Nedávna správa o nákladoch mimo Európy v sektore elektronických komunikácií[5] ukázala, že nevyužitý potenciál jednotného trhu zodpovedá ročnej výške 0,9 % HDP alebo 110 miliardám EUR.

Vysokorýchlostná širokopásmová infraštruktúra je základným pilierom digitálneho jednotného trhu a nutnou podmienkou pre konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle, okrem iného v oblasti elektronického obchodu. Ako sa pripomína v oznámení Akt o jednotnom trhu II[6], 10 % nárast rozširovania širokopásmového pripojenia môže viesť k 1 až 1,5 % nárastu HDP ročne a k 1,5 % nárastu produktivity práce, pričom inovácie, ktoré spoločnostiam prinieslo širokopásmové pripojenie na internet, vytvárajú zamestnanosť[7] a do roku 2020 majú potenciál vytvoriť 2 milióny dodatočných pracovných miest[8].

Značnú časť tohto nevyužitého potenciálu možno nájsť na úrovni sieťových infraštruktúr: rôzne regulačné prístupy k rozšíreniu sietí zvyšujú náklady na prístup k vnútroštátnym trhom, zamedzujú využitiu úspor z rozsahu na úrovni služieb a zariadení a bránia rozvoju inovačných služieb, ktoré by mohli vzniknúť na vysokorýchlostných sieťach fungujúcich bez problémov cez hranice. Aj keď zavedenie prístupových sietí často zahŕňa ustanovenia a postupy vykonávané na miestnej úrovni, takéto opatrenia, vrátane miestnych sekundárnych právnych predpisov, môžu nepriamo ovplyvniť slobodu poskytovania služieb a odôvodňovať intervenciu Únie[9]. Okrem toho na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijala Únia už skôr právny predpis s cieľom podporiť zavedenie sieťovej infraštruktúry pomocou neviazaného prístupu k účastníckej prípojke[10].

Únia si nemôže dovoliť ponechať občanov a podniky mimo rozvoja týchto infraštruktúr a zaviazala sa k ambicióznym cieľom Digitálnej agendy pre Európu súvisiacim so širokopásmovým pripojením: do roku 2013 základné širokopásmové pripojenie pre všetkých Európanov a do roku 2020 i) prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu nad 30 Mb/s pre všetkých Európanov a ii) aspoň 50 % európskych domácností s predplateným pripojením na internet nad 100 Mb/s. Tieto ciele sa dosiahnu, len ak sa náklady na zavádzanie infraštruktúry v celej EÚ znížia.

1.3.        Politické pozadie

Digitálna agenda pre Európu je hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020, ktorej cieľom je zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny prínos prostredníctvom jednotného digitálneho trhu založeného na rýchlom a superrýchlom internetovom pripojení a interoperabilných aplikáciách.

Určuje najmä potrebu znížiť náklady na zavedenie širokopásmového pripojenia na celom území Únie, a to aj pomocou dosiahnutia náležitého plánovania a koordinácie a zníženia administratívneho zaťaženia[11].

Európska rada z 1. a 2. marca 2012 vyzvala k prijatiu opatrení na úrovni Únie, aby sa zaistilo lepšie širokopásmové pripojenie vrátane zníženia nákladov na infraštruktúru s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením[12].

V oznámení „Akt o jednotnom trhu II: Spoločne za nový rast“ bola táto iniciatíva označená za jedno z 12 kľúčových opatrení, ktoré podporia rast, zamestnanosť a dôveru v jednotný trh a prinesú skutočné účinky v bežnom živote[13]. V Akte o jednotnom trhu II sa prijatie návrhu Komisie predpokladá v prvom štvrťroku 2013. Európska rada 13. a 14. decembra 2012 vyzvala Komisiu, aby všetky kľúčové návrhy predložila do jari 2013.[14].

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Verejné konzultácie so zainteresovanými stranami

Útvary Komisie uskutočnili od 27. apríla do 20. júla 2012 verejné konzultácie, v rámci ktorých boli zainteresované strany vyzvané, aby poskytli stanoviská k piatim súborom otázok zahŕňajúcich celý reťazec zavádzania sietí, od štádia plánovania po napojenie konečných užívateľov[15].

Rôzne typy zainteresovaných strán z 26 krajín EÚ a EZVO predložili vyše sto písomných odpovedí. Najväčšou kategóriou respondentov boli poskytovatelia elektronických komunikácií (27) a ich obchodné združenia (14), ako aj verejné orgány vrátane ústredných orgánov (22, vrátane 6 národných regulačných orgánov) a miestne orgány (9). Ostatné verejnoprospešné služby (7) poskytli svoj príspevok väčšinou prostredníctvom obchodných združení. Odpoveď dali aj výrobcovia zariadení (5) a obchodné združenia strojárenstva a informačných a komunikačných technológií (6).

Respondenti všeobecne priaznivo prijali zámer Komisie týkajúci sa iniciatívy riešiť náklady na stavebno-inžinierske práce pre rozšírenie širokopásmového pripojenia na celom jednotnom trhu. Väčšina respondentov potvrdila existujúcu neefektívnosť a problematické miesta, ako aj potenciál zníženia nákladov. Zainteresované strany jednoznačne uznali existenciu problémov a potrebu opatrení. Bolo navrhnutých niekoľko riešení, niektoré z nich boli veľmi ambiciózne a niektoré skromnejšie.

Útvary Komisie okrem verejných konzultácií vytvorili internetovú diskusnú platformu pre získanie nápadov od veľkej skupiny ľudí zo zainteresovaných strán[16].

Útvary Komisie udržovali pravidelné styky s významnými zainteresovanými stranami, verejnými, ako aj súkromnými, vo všetkých dotknutých odvetviach.

2.2         Štúdie a iné zdroje informácií

Útvary Komisie si objednali dve štúdie, jednu od spoločnosti Deloitte o postupoch zníženia nákladov na rozšírenie pasívnej infraštruktúry pre širokopásmové pripojenie[17] a druhú od spoločnosti Analysys Mason s cieľom podporiť posúdenie vplyvu pripojené k tomuto návrhu[18].

Útvary Komisie okrem toho čerpali aj z ďalších informačných zdrojov, štúdií a osvedčených vnútroštátnych postupov (vrátane z Nemecka, Španielska, Talianska, Litvy, Holandska, Poľska, Portugalska, Slovinska, Švédska a Spojeného kráľovstva)[19]. Zodpovedné útvary Komisie zhromaždili podrobné informácie aj prostredníctvom národných regulačných orgánov.

2.3         Posúdenie vplyvu navrhnutého nariadenia

Posúdenie vplyvu uskutočnili útvary Komisie[20]. Pre ďalšiu analýzu sa vybrali štyri možnosti politiky:

Možnosť č. 1: Nezmenený postup: zachovanie súčasného prístupu monitorovania, presadzovania práva a usmernení.

Možnosť č. 2: Podpora zvýšenia efektívnosti v odvetví telekomunikácií: odporúčanie opatrení na komplexnejšie a harmonizovanejšie uplatňovanie regulačného rámca pre elektronické komunikácie zo strany národných regulačných orgánov.

Možnosť č. 3: Umožnenie zvýšenia efektívnosti vo všetkých odvetviach: návrh nariadenia zameraný na uvoľnenie potenciálu medziodvetvovej spolupráce (dve čiastkové možnosti 3a a 3b, pričom čiastková možnosť 3a predpokladá iba nariadenie a čiastková možnosť 3b predpokladá kombináciu nariadenia a odporúčania).

Možnosť č. 4: Zvýšenie efektívnosti mandátu: návrh na právne predpisy dopĺňajúce súčasný regulačný rámec s cieľom uložiť opatrenia vychádzajúce za rámec možnosti 3, napr. atlasy infraštruktúry, nákladovo orientovaný prístup k infraštruktúre, nariadená spolupráca v stavebno-inžinierskych prácach, aj keď nie sú financované z verejných prostriedkov, a inštalácia vysokorýchlostnej infraštruktúry aj v starých budovách.

Analýza možností sa sústreďuje najmä na náklady a prínosy vzniknuté priamym zainteresovaným stranám, očakávané účinky na investície do sietí a rozšírenie širokopásmového pripojenia a širšiu makroekonomickú analýzu dopadov na blahobyt spotrebiteľov, rast, konkurencieschopnosť a jednotný trh.

V správe o posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že možnosť 3a je najlepšia zo všetkých možností, ktoré sú k dispozícii, s ohľadom na jej účinnosť vo vzťahu k vytýčeným cieľom, analýzu nákladov a prínosov, efektívnosť využitia potenciálu zníženia nákladov a jeho súladu s všeobecnými cieľmi politiky EÚ podľa zásad proporcionality a subsidiarity.

Výber navrhnutého nástroja pozri ďalej oddiel 3.4.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

Tento návrh je založený na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je opodstatnený cieľmi návrhu, ktorý sa snaží zlepšiť podmienky pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.

Okrem toho, ako to potvrdila judikatúra, tento článok ponecháva normotvorcovi Únie na uváženie, v závislosti od všeobecného kontextu a konkrétnych okolností v oblasti, ktorá sa má harmonizovať, aká technika harmonizácie je najvhodnejšia na dosiahnutie žiaduceho výsledku, najmä v oblastiach, ktoré sa vyznačujú zložitými technickými vlastnosťami[21].

3.2.        Subsidiarita

Navrhnutý európsky zásah týkajúci sa zníženia nákladov na zavádzanie infraštruktúry vysokorýchlostných elektronických komunikácií je opodstatnený zásadou subsidiarity.

Zásada subsidiarity sleduje dva ciele. Na jednej strane umožňuje Únii konať, keď problém nemôžu dostatočne riešiť členské štáty konajúce samostatne. Na druhej strane sa usiluje podporiť právomoc členských štátoch v tých oblastiach, ktoré sa nemôžu efektívnejšie riešiť opatrením Únie. Účelom je priblížiť rozhodovanie v rámci Únie čo najviac k občanom.

Navrhnuté nariadenie sa zameriava na vymedzenie konkrétnych priamo uplatniteľných práv a povinností, aby sa uľahčilo plánovanie a vykonávanie rozšírenia fyzickej infraštruktúry a stavebných prác vrátane doplňujúcich ustanovení na zabezpečenie transparentnosti príslušných informácií a koordinácie administratívnych postupov. Okrem toho stanovuje požiadavky na fyzickú infraštruktúru v interiéroch novostavieb a budovách prechádzajúcich rozsiahlou rekonštrukciou.

Predpokladané opatrenia vychádzajú z existujúcich najlepších postupov v niektorých členských štátoch, ako sú postupy týkajúce sa opakovaného použitia existujúcich fyzických infraštruktúr v Litve a Portugalsku, transparentnosť existujúcej infraštruktúry v Belgicku a Nemecku, spoločné zavádzanie vo Fínsku a Švédsku, zjednodušenie práva vstupu a administratívnych postupov v Holandsku a Poľsku a vysokorýchlostná širokopásmová infraštruktúra v nových budovách v Španielsku a Francúzsku[22]. Niektoré členské štáty zaviedli opatrenia, ktoré do určitej miery prekračujú rámec navrhovaných opatrení, ako je napr. jednotné kontaktné miesto v Grécku. Navrhnutým nariadením nie sú dotknuté tieto podrobnejšie ustanovenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Navrhnutým nariadením nie je dotknuté ani žiadne konkrétne regulačné opatrenie vrátane uloženia nápravných opatrení podnikom s významnou trhovou silou, ktoré prijímajú národné regulačné orgány na základe právneho rámca Únie pre elektronické komunikácie.

Navrhované opatrenia sú na úrovni Únie potrebné, aby sa zlepšili podmienky pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu s cieľom:

– odstrániť prekážky fungovania jednotného trhu spôsobené množstvom rôznych predpisov a administratívnych postupov na celoštátnych a nižších úrovniach, ktoré brzdia rozvoj a rast európskych spoločností, majú záporný vplyv na európsku konkurencieschopnosť, vytvárajú bariéry pre cezhraničné investovanie a činnosť a tým bránia slobode poskytovania služieb elektronických komunikácií a sietí, ako to zaručujú existujúce právne predpisy Únie. Pre ilustráciu, rozptýlené a netransparentné regulačné prístupy k rozširovaniu sietí zvyšujú náklady na prístup ku každému vnútroštátnemu trhu. Takáto roztrieštenosť vytvára prekážku pre nadnárodné spoločnosti, ako aj domáce podniky, ktoré chcú dosiahnuť úspory z rozsahu na európskej úrovni napriek zvyšujúcej sa svetovej konkurencii. Brzdí tiež rozvoj inovačných služieb, ktoré by mohli vzniknúť na vysokorýchlostných sieťach fungujúcich bez problémov cez hranice;

– stimulovať všadeprítomné širokopásmové pripojenie, ktoré je nevyhnutným predpokladom rozvoja jednotného digitálneho trhu a prispieva tak k odstráneniu závažnej prekážky pre dokončenie jednotného trhu a súčasne prispieva k územnej súdržnosti. Tieto ciele sa dosiahnu, len ak sa náklady na zavádzanie infraštruktúry v celej EÚ znížia;

– uviesť do života značný nevyužitý potenciál zníženia nákladov a uľahčenia rozšírenia širokopásmového pripojenia vrátane intenzívnejšieho využívania existujúcich najlepších postupov v celej EÚ, ak sú k dispozícii;

– zjednodušiť postupy účinného plánovania a investovania vo veľkom meradle a uľahčiť tým rozvoj celoeurópskych prevádzkovateľov;

– zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s podnikmi, ako aj s investormi, a ich nediskrimináciu v súlade s „cieľmi a úlohami úzko spätými s oblasťami“[23] v rámci niekoľkých nástrojov už stanovených v právnych predpisoch EÚ, najmä týkajúcich sa odvetvia elektronických komunikácií[24] ale tiež iných odvetví (napr. podniky verejnoprospešných služieb, ktoré sa snažia vytvárať zisk zo svojej fyzickej infraštruktúry, synergia pri vytváraní inteligentných sietí).

Aby sa dodržala zásada subsidiarity, prijalo sa k tomto návrhu niekoľko opatrení.

– Po prvé, členské štáty si môžu zachovať ustanovenia, alebo môžu prijať podrobnejšie ustanovenia, ktoré ďalej konkretizujú alebo dopĺňajú povinnosti stanovené v navrhnutom nariadení, napr. pokiaľ ide o prístup k existujúcim infraštruktúram, koordináciu stavebných prác a spoločné zavádzanie.

– Okrem toho hoci úlohy zostavené v navrhovanom nariadení sú určené zvyčajne pre národný regulačný orgán na základe regulačného rámca v oblasti elektronických komunikácií so zreteľom na jeho odborné znalosti a nezávislosť, členské štáty môžu menovať iné príslušné orgány v súlade s vnútroštátnym ústavným systémom poskytovania kompetencií a právomocí[25], a to na optimálnej úrovni súhrnu údajov, keď sa so zreteľom na uložené úlohy môžu zabezpečiť hodnotné účinky. Vzťahuje sa to na všetky úlohy predpokladané v nariadení: informačné miesto s informáciami o udeľovaní povolení, transparentnosť a riešenie sporov.

– Po druhé, pokiaľ ide o transparentnosť existujúcej fyzickej infraštruktúry, aj keď niekoľko členských štátov zaviedlo rôzne iniciatívy mapovania vo forme aplikácií GIS (geografické informačné systémy), ktoré v niektorých členských štátoch pokrývajú nielen infraštruktúru elektronických komunikácií, ale aj fyzickú infraštruktúru iných verejných služieb, v tomto návrh u sa od členských štátov nepožaduje, aby uskutočnili takéto mapovanie. Nepožaduje sa ani to, aby údaje boli súhrnné alebo uložené na jednotnom kontaktom mieste. Povinnosť uložená členským štátom spočíva v tom, aby „sprístupnili“ tieto údaje v jednotnom informačnom bode, čo je možné vykonať hypertextovými odkazmi na iné miesta. Návrh podobne neukladá žiadnu všeobecnú povinnosť oznámiť vopred plánované stavebné práce. Skôr umožňuje poskytovateľom elektronických komunikácií, aby tieto informácie požadovali od poskytovateľov siete s ohľadom na zavádzanie vysokorýchlostných sietí elektronických komunikácií.

– Po tretie, pokiaľ ide o udeľovanie povolení, tento návrh sa nedotýka procesnej autonómie členských štátov prideliť právomoci interne. Hoci informácie o rôznych postupoch udeľovania povolení musia byť k dispozícii a žiadosti sa musia podať prostredníctvom kontaktného miesta, jeho úloha je obmedzená na zasielanie rôznych povolení a koordinovanie postupu vydávania povolení. Okrem toho rôzne lehoty sú harmonizované iba štandardne, zatiaľ čo členské štáty si môžu ponechať vlastné lehoty, alebo môžu zaviesť svoje osobitné lehoty, bez toho, aby tým boli dotknuté iné konkrétne lehoty alebo povinnosti ustanovené pre riadne vykonávanie postupu, ktoré sú uplatniteľné v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi EÚ.

– A nakoniec čo sa týka zariadení v budovách, v navrhnutom nariadení sa členským štátom dáva možnosť, aby povinnosti stanovené v nariadení prispôsobili vnútroštátnym a miestnym osobitostiam tak, že udelia výnimku niektorým kategóriám budov, napr. bytovým domom alebo renováciám, z rozsahu jeho uplatňovania v plnom súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality.

3.3.        Proporcionalita

Navrhované opatrenia sú opodstatnené aj z dôvodu proporcionality.

Navrhnuté opatrenia na zníženie nákladov sa zameriavajú na zvýšenie koordinácie a transparentnosti a na harmonizáciu minimálnych nástrojov, ktoré príslušným zainteresovaným stranám umožňujú využiť synergiu a znížiť neefektívnosť v rozširovaní širokopásmového pripojenia. Okrem toho aj keď cieľom navrhnutých opatrení je zníženie prekážok pre prístup k fyzickým infraštruktúram, neobmedzujú príliš vlastnícke práva a predovšetkým zachovávajú obchodné rokovanie.

Navrhnutými opatreniami sa nezavádzajú konkrétne obchodné modely. Taktiež sa nimi členským štátom ponecháva otvorená možnosť prijať podrobnejšie ustanovenia, ktoré skôr doplnia prebiehajúce vnútroštátne iniciatívy, ale neovplyvnia ich. Naopak, členské štáty budú môcť vychádzať zo svojich súčasných opatrení a vybrať si organizáciu akéhokoľvek existujúceho alebo nového opatrenia, ktorá sa najlepšie hodí pre ich špecifiká bez toho, že by prinášala ďalšie náklady.

Hoci sa navrhnuté nariadenie do určitej miery dotýka vlastníckych práv, deje sa to s ohľadom na zásadu proporcionality.

Návrh umožňuje obchodné rokovania o prístupe k fyzickej infraštruktúre bez stanovenia povinnosti zabezpečiť prístup za vopred určených alebo nákladovo orientovaných podmienok. Stanovuje orientačné príčiny, pre ktoré sa odmietnutie poskytnutia prístupu môže považovať za odôvodnené, ako je technická vhodnosť fyzickej infraštruktúry, na ktorú sa žiadal prístup s cieľom poskytnúť hosting pre určité prvky sietí elektronických komunikácií, nedostatok dostupného priestoru pre poskytnutie hostingu prvkov alebo integrita a bezpečnosť siete. Aj keď stanovuje riešenie sporov v prípade neodôvodneného odmietnutia prístupu, zohľadňuje niekoľko parametrov pri určovaní ceny za prístup, ako je vplyv požadovaného prístupu na obchodný plán, ktorý podporuje investície vynakladané prevádzkovateľom siete, najmä v prípade fyzických infraštruktúr postavených v poslednej dobe a používaných na poskytovanie služieb vysokorýchlostných elektronických komunikácií.

Pokiaľ ide o transparentnosť existujúcej fyzickej infraštruktúry, návrh sa týka infraštruktúry, ktorá je vhodná pre zavedenie vysokorýchlostnej siete a nie všeobecne akejkoľvek fyzickej infraštruktúry. Členský štátom dáva tiež možnosť udeľovať generálne výnimky pre technicky nevhodné infraštruktúry. Návrh sa ďalej snaží sprístupniť informácie za čo najnižšie ceny. Z toho dôvodu obsahuje postupné povinnosti, ktoré umožňujú mať prístup k už dostupným informáciám a použiť prieskumy, len ak tieto informácie nie sú pohotovo dostupné u verejných orgánov alebo poskytovateľov elektronických komunikácií.

Pokiaľ ide stavebno-inžinierske práce, v návrhu nie je obmedzená ekonomická sloboda podnikov – najmä sa nenariaďuje spoločné zavádzanie stranami, ktoré si nevybrali tento obchodný model, okrem prípadov verejného financovania. Naopak, snaží sa umožniť komerčné opatrenia na spoločné zavádzanie lepším šírením informácií o budúcich stavebno-inžinierskych prácach.

Pokiaľ ide o fyzickú infraštruktúru v budovách, povinnosť vybaviť budovy vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou je obmedzená na nové budovy a budovy prechádzajúce rozsiahlou rekonštrukciou. Je to tak z toho dôvodu, že v týchto prípadoch ide o prírastkové náklady v porovnaní s vysokými nákladmi na dodatočné vybavenie existujúcich nevybavených budov s pasívnou infraštruktúrou, ktoré by sa pravdepodobne mali kompenzovať vyššou hodnotou aktív. V návrhu sa ďalej znižuje rozsah uplatňovania tejto povinnosti na rozsiahle renovácie, ktoré si vyžadujú stavebné povolenie. Počíta sa aj so všeobecnými výnimkami členských štátov z dôvodu proporcionality.

3.4 Základné práva

Analyzoval sa vplyv navrhnutých opatrení na základné práva.

Aj keď povinnosť prevádzkovateľov siete vyhovieť všetkým odôvodneným žiadostiam o prístup na ich fyzickú infraštruktúru by mohol obmedziť ich právo vykonávať podnikateľskú činnosť, ako aj vlastnícke práva, nepriaznivý vplyv je v tomto ohľade zmiernený ustanovením, že tento prístup by sa mal prístup poskytnúť za spravodlivých podmienok vrátane ceny. Navyše sa toto obmedzenie musí považovať za odôvodnené a primerané cieľu zníženia nákladov na zavádzanie vysokorýchlostných sietí elektronických komunikácií, lebo by znížilo potrebu vykonávať stavebno-inžinierske práce, ktoré sa na nákladoch zavádzania siete podieľajú vo výške takmer 80 %. Pokiaľ ide o povinnosť prevádzkovateľov siete poskytovať minimálne informácie o existujúcich infraštruktúrach, ochrana práva na súkromie a ochrana obchodného tajomstva sa zabezpečuje poskytovaním výnimiek na účely pracovného a obchodného tajomstva.

Povinnosť podnikov, ktoré vykonávajú stavebné práce plne alebo čiastočne financované z verejných zdrojov, vyhovieť odôvodnenej žiadosti o prístup s cieľom zaviesť prvky vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, by mohla obmedziť ich právo vykonávať podnikateľskú činnosť, ako aj vlastnícke práva. Akákoľvek takáto povinnosť by sa však uplatnila, len ak by nemala za následok dodatočné náklady na pôvodne predpokladané stavebné práce a ak sa žiadosť o koordináciu podá čo najskôr a v každom prípade najneskôr jeden mesiac pred predložením konečného projektu príslušnému orgánu pre vydávanie povolení. Navyše sa toto obmedzenie musí považovať za odôvodnené a primerané cieľu zníženia nákladov na zavádzanie vysokorýchlostných sietí elektronických komunikácií, lebo by prevádzkovateľom elektronických komunikačných sietí umožnilo uhradiť iba časť nákladov na stavebno-inžinierske práce.

Povinnosť vybaviť všetky novo postavené budovy vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budovách by mohla mať vplyv na vlastnícke práva vlastníkov dotknutého majetku. Toto obmedzenie sa musí považovať za odôvodnené a primerané cieľu zníženia nákladov na zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, pretože by vylúčilo akúkoľvek potrebu dodatočného vybavenia budov fyzickou infraštruktúrou.

Právo poskytovateľa verejných komunikačných sietí ukončiť svoju sieť v sústreďovacom bode s cieľom prístupu k vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúre v budove by mohlo mať vplyv na vlastnícke práva vlastníkov dotknutého súkromného majetku. Tieto obmedzenia sú však limitované povinnosťou poskytovateľov verejných komunikačných sietí minimalizovať vplyv na súkromný majetok a uhradiť všetky vzniknuté náklady. Navyše sa toto obmedzenie musí považovať za odôvodnené a primerané cieľu zníženia nákladov na zavádzanie vysokorýchlostných sietí elektronických komunikácií, lebo by prevádzkovateľom elektronických komunikačných sietí umožnilo dosiahnuť úspory z rozsahu pri zavádzaní ich sietí.

Právo poskytovateľov verejných komunikačných sietí na prístup k akejkoľvek existujúcej vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúre v budovách sa dotýka vlastníckych práv držiteľa práva na používanie fyzickej infraštruktúry v budove. Toto obmedzenie je však limitované, lebo takýto prístup by sa musel poskytnúť za prijateľných podmienok, a uplatňovalo by sa iba v prípadoch, kde zdvojenie nie je technicky možné, alebo nie je ekonomicky efektívne.

Právo na účinný opravný prostriedok pre strany, ktorých sa dotkli vyššie uvedené obmedzenia, je zaručené možnosťou obrátiť sa na príslušný vnútroštátny orgán na riešenie sporov, čím by nemalo byť dotknuté právo ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu.

3.5.        Výber nástrojov

Komisia navrhuje nariadenie, pretože predstavuje záruku komplexného, priamo uplatniteľného riešenia, a to aj pre všetky povolenia potrebné na rozšírenie sietí. Zabezpečuje rýchlu dostupnosť nástrojov na zníženie nákladov v súlade s podnetmi cieľov v Digitálnej agende pre Európu, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020.

Na rozdiel od smernice, ktorá by znamenala poskytnutie ďalšieho času na transpozíciu zo strany členských štátov, nariadením sa rýchle nastolia základné práva a povinnosti pre zavádzanie sietí na celom jednotnom trhu. Navyše by smernica svojím charakterom umožnila značnú mieru rozdielneho uplatňovania týchto práv a povinností a tým i zachovanie vznikajúcej neprehľadnej spleti predpisov. Na rozdiel od toho priamo uplatniteľný právny nástroj zníži existujúcu roztrieštenosť a zamedzí ďalšej roztrieštenosti tým, že sa zameria na odstránenie vybraného počtu prekážok rozvoja jednotného trhu pre elektronické komunikačné siete na základe najlepších postupov, ale organizačné otázky ponechá do značnej miery na uváženie členských štátov. Poskytovateľom musí byť poskytnutý súbor priamo uplatniteľných práv vo vzťahu ku všetkým fázam plánovania a rozširovania siete, ktoré môžu na vnútroštátnych súdoch použiť nielen proti členským štátom, ale aj proti iným súkromným stranám, napríklad vlastníkom infraštruktúry.

Majúc na mysli, že jadrom návrhu je vymedzenie práv a povinností priamo uplatniteľných v rámci jednotného trhu, zdá sa, že nariadenie je prijateľnejším právnym nástrojom než smernica, pretože má jasné výhody, pokiaľ ide o efektívnosť a účinnosť, a vytvára rovnaké východiskové podmienky pre občanov a podniky s väčším potenciálom vymožiteľnosti v súkromnej sfére[26]. V súlade s tým priamo uplatniteľné nariadenie, na rozdiel od smernice, ktorá vyžaduje vnútroštátnu transpozíciu, lepšie zaručuje okamžitý vplyv potrebný na prispenie k cieľom digitálnej agendy týkajúcim sa prístupnosti širokopásmového pripojenia do roku 2020.

Značné výhody opatrení na zníženie nákladov z hľadiska hospodárskeho prínosu, ako aj výhod pre spoločnosť značne vyvážia akékoľvek administratívne zaťaženie.

3.6.        Štruktúra návrhu a hlavné práva a povinnosti

Článok 1 – Cieľ a rozsah pôsobnosti

– V článku 1 sa stanovujú ciele a rozsah pôsobnosti nariadenia.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

– Tento článok obsahuje vymedzenia pojmov okrem tých, ktoré sú obsiahnuté v regulačnom rámci EÚ pre elektronické komunikácie.

Článok 3 – Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre

– V článku 3 sa stanovuje všeobecné právo prevádzkovateľov sietí poskytovať prístup k svojej fyzickej infraštruktúre a ich povinnosť vyhovieť odôvodneným žiadostiam o prístup k ich fyzickej infraštruktúre s ohľadom na prvky zavádzania elektronických komunikačných sietí za spravodlivých podmienok.

– Predpokladá sa, že orgán pre riešenie sporov preskúma každé odmietnutie alebo spor týkajúci sa podmienok – touto funkciou by bol zvyčajne poverený národný regulačný orgán.

Článok 4 – Transparentnosť fyzickej infraštruktúry

– Článok 4 stanovuje právo na prístup k súboru minimálnych informácií týkajúcich sa existujúcich fyzických infraštruktúr, ako plánovaných stavebných prác.

– Je to sprevádzané povinnosťou prevádzkovateľov siete vyhovieť odôvodneným žiadostiam o prieskum konkrétnych prvkov ich fyzickej infraštruktúry na mieste.

– Riešením sporov týkajúcich sa prieskumov na mieste alebo prístupu k informáciám by bol poverený orgán pre riešenie sporov, zvyčajne národný regulačný orgán.

Článok 5 – Koordinácia stavebných prác

– Tento článok obsahuje právo na prerokovanie koordinácie stavebných prác.

– Okrem toho sa v ňom podnikom, ktoré vykonávajú stavebné práce financované z verejných zdrojov, ukladá za povinnosť vyhovieť odôvodneným žiadostiam týkajúcim sa dohôd o koordinácii stavebných prác za transparentných a nediskriminačných podmienok.

Článok 6 – Vydávanie povolení

– Tento článok obsahuje právo na prístup k všetkým informáciám o podmienkach a postupoch uplatniteľných na konkrétne stavebné práce, a to elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom jediného informačného miesta, ako aj právo podávať žiadosti o povolenia elektronickými prostriedkami prostredníctvom tohto miesta. Informačné miesto zjednodušuje a koordinuje postup vydávania povolení a monitoruje dodržiavanie lehôt.

– Okrem toho stanovuje všeobecnú maximálnu lehotu, ak lehota nie je stanovená vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo právnych predpisoch EÚ, ako aj právo na získanie včasného rozhodnutia k žiadostiam o povolenia.

Články 7 až 8 – Vybavenie v budovách

– V článku 7 sa stanovuje povinnosť vybaviť novostavby, ako aj budovy, ktoré prechádzajú rozsiahlou rekonštrukciou, vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budovách a povinnosť vybaviť nové viacbytové domy, ako aj staré domy, ktoré prechádzajú rozsiahlou rekonštrukciou, sústreďovacím bodom umiestnením v budove alebo mimo nej.

– Článok 8 stanovuje právo poskytovateľov elektronických komunikačných sietí ukončiť zariadenia siete v sústreďovacom bode budov, právo prevádzkovateľov elektronickej komunikácie prerokovať prístup ku každej existujúcej vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúre v budovách, a ak vysokorýchlostná infraštruktúra v budove neexistuje, právo ukončiť zariadenia siete v súkromných priestoroch odberateľa na vlastné náklady za predpokladu, že sa tým bude minimalizovať vplyv na súkromný majetok.

Články 9 – 11

– Tieto články obsahujú záverečné ustanovenia vrátane menovania príslušných orgánov a povinnosť preskúmať nariadenie do troch rokov po nadobudnutí jeho účinnosti.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Navrhnuté nariadenie nemá vplyv na rozpočet Únie.

2013/0080 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLIAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[27],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[28],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Digitálne hospodárstvo zásadným spôsobom mení jednotný trh. Svojou inováciou, rýchlosťou a cezhraničným dosahom má potenciál posunúť integráciu jednotného trhu na úplne novú úroveň. Víziou Únie je digitálne hospodárstvo, ktoré prináša udržateľné hospodárske a sociálne prínosy na základe moderných online služieb a rýchleho internetového pripojenia. Vysoká kvalita digitálnej infraštruktúry podporuje prakticky všetky odvetvia moderného a inovačného hospodárstva a má strategický význam pre sociálnu a územnú súdržnosť. Preto všetci občania a podniky musia mať možnosť byť súčasťou digitálneho hospodárstva.

(2)       Potvrdením významu rozšírenia vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia členské štáty schválili náročné ciele širokopásmového pripojenia stanovené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Digitálna agenda pre Európu – digitálne presadzovanie európskeho rastu“[29] (ďalej len „digitálna agenda“): 100 % širokopásmové pripojenie do roku 2013 a zvýšená rýchlosť na 30 Mbp/s pre všetky domácnosti, pričom by aspoň 50 % domácností malo mať do roku 2020 predplatené internetové pripojenie rýchlejšie ako 100 Mb/s.

(3)       Digitálna agenda určila tiež potrebu, aby politiky znížili náklady na zavedenie širokopásmového pripojenia na celom území Únie, a to aj pomocou vykonávania náležitého plánovania a koordinácie a zníženia administratívneho zaťaženia.

(4)       S prihliadnutím na potrebu opatrenia na úrovni EÚ s cieľom poskytnúť lepšie širokopásmové pripojenie vrátane zníženia nákladov na vysokorýchlostnú širokopásmovú infraštruktúru[30], v Akte o jednotnom trhu II[31] sa zdôrazňuje, že sa musí vyvinúť ďalšie úsilie, aby sa rýchlo dosiahli ciele stanovené v Digitálnej agende pre Európu, okrem iného riešením úlohy investícií do vysokorýchlostných sietí.

(5)       Rozšírenie vysokorýchlostných pevných a bezdrôtových elektronických komunikačných sietí v celej Únii si vyžaduje značné investície, z ktorých podstatnú časť predstavujú náklady na stavebno-inžinierske práce.

(6)       Veľkú časť týchto nákladov možno pripísať neefektívnosti v postupe rozširovania týkajúcej sa používania existujúcej pasívnej infraštruktúry (ako sú napr. káblovody, rúry, vstupné šachty, rozvodné skrine, stĺpy, stožiare, inštalácie antén, veže a iné nosné zariadenia), problematickým miestam v koordinácii stavebných prác, zaťažujúcim postupom vydávania administratívnych povolení a problematickým miestam v zavádzaní sietí v budovách.

(7)       Opatrenia zamerané na zvýšenie efektívnosti v používaní existujúcich infraštruktúr a na zníženie nákladov a prekážok vo vykonávaní nových stavebno-inžinierskych prác by značne prispeli k zabezpečeniu rýchleho a rozsiahleho zavedenia vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí so súčasným zachovaním účinnej hospodárskej súťaže.

(8)       Niektoré členské štáty prijali opatrenia zamerané na zníženie nákladov na rozšírenie širokopásmového pripojenia. Rozšírenie týchto osvedčených postupov v celej Únii by mohlo významne prispieť k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu. Tieto postupy sú však aj naďalej obmedzené a rozptýlené. Okrem toho rozdiely v regulačných požiadavkách niekedy bránia spolupráci medzi podnikmi verejnoprospešných služieb a môžu zvýšiť prekážky pre vstup nových prevádzkovateľov sietí na trh a nové obchodné príležitosti, čo brzdí rozvoj jednotného trhu pre používanie a zavádzanie fyzických infraštruktúr pre vysokorýchlostné elektronické komunikačné siete. A nakoniec iniciatívy na úrovni členských štátov sa nie vždy zdajú holistické, lebo je dôležité prijímať opatrenia počas celého postupu rozširovania a vo všetkých odvetviach, aby sa dosiahol konzistentný a podstatný vplyv.

(9)       Cieľom nariadenia je stanoviť určité minimálne práva a povinnosti uplatniteľné v celej Únii, aby sa uľahčilo rozšírenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a medziodvetvová koordinácia. Zabezpečili by sa tak minimálne rovnaké podmienky a súčasne by tým nemali byť dotknuté osvedčené postupy a opatrenia prijaté na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia a podmienky, ako aj dodatočné opatrenia doplňujúce tieto práva a povinnosti v súlade so zásadou subsidiarity.

(10)     S prihliadnutím na zásadu lex specialis, keď sa uplatňujú konkrétnejšie opatrenia v súlade s právom EÚ, mali by mať prednosť pred minimálnymi právami a povinnosťami stanovenými v tomto nariadení. Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy EÚ, a najmä akékoľvek konkrétne regulačné opatrenia, vrátane uloženia nápravných opatrení podnikom s významnou trhovou silou by sa toto nariadenie malo preto uplatňovať v súlade s regulačným rámcom Únie pre elektronické komunikácie (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica)[32], smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení)[33], smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica)[34], smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe)[35]; a smernica Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb[36]).

(11)     Pre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, najmä pre nových účastníkov vstupujúcich na trh, môže byť podstatne efektívnejšie opakovane použiť existujúce fyzické infraštruktúry vrátane infraštruktúr iných verejnoprospešných služieb s cieľom rozšíriť elektronické komunikačné siete predovšetkým v oblastiach, kde nie je dostupná vhodná elektronická komunikačná sieť alebo kde nemusí byť ekonomicky možné vybudovať novú fyzickú infraštruktúru. Okrem toho synergia vo všetkých odvetviach môže značne znížiť potrebu stavebných prác kvôli zavádzaniu elektronických komunikačných sietí, a tým aj sociálne a environmentálne náklady spojené s nimi, ako je znečistenie, rušivé vplyvy a preťaženie dopravy. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať nielen na poskytovateľov elektronických komunikačných sietí, ale aj na všetkých vlastníkov alebo držiteľov práv používať rozsiahle a všadeprítomné fyzické infraštruktúry vhodné na zavedenie prvkov elektronických komunikačných sietí, ako sú fyzické siete na poskytovanie elektriny, plynu, vody a kanalizácie, vykurovania a dopravných služieb.

(12)     Fyzické zariadenia takýchto sietí môžu s ohľadom na ich malú mieru rozdielnosti často súčasne obsahovať široký rozsah prvkov elektronických komunikačných sietí vrátane tých, ktoré sú schopné zabezpečiť služby prístupu k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou 30 Mb/s v súlade so zásadou technologickej neutrality bez toho, že by to malo vplyv na dodávané hlavné služby, a s minimálnymi nákladmi na adaptáciu. Fyzická infraštruktúra, ktorá len poskytuje hosting iným prvkom siete bez toho, že by sa sama stala aktívnym prvkom siete, sa preto môže v zásade používať na uloženie káblov elektronických komunikácií, zariadení alebo akéhokoľvek iného prvku elektronických komunikačných sietí bez ohľadu na jeho skutočné používanie alebo vlastníctvo. Bez toho, aby bolo dotknuté sledovanie konkrétneho všeobecného záujmu spojeného s poskytovaním hlavných služieb, mala by sa podporovať synergia medzi prevádzkovateľmi sietí s cieľom súčasne prispieť k dosiahnutiu cieľov Digitálnej agendy.

(13)     Aj keď by sa toto nariadenie nemalo dotýkať ani žiadneho konkrétneho bezpečnostného opatrenia potrebného na zaistenie bezpečnosti a integrity sietí, a malo by zaistiť, aby hlavné služby poskytované prevádzkovateľmi sietí neboli ovplyvnené, všeobecné pravidlá vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré prevádzkovateľom elektronických komunikačných sietí znemožňujú dojednať si prístup k fyzickým infraštruktúram poskytovateľov elektronických komunikačných sietí, by mohli zabrániť vytvoreniu trhu pre prístup k fyzickým infraštruktúram a mali by sa preto zrušiť. Opatrenia stanovené v tomto nariadení sa nedotýkajú možnosti členských štátov zatraktívniť poskytovanie prístupu k infraštruktúre prevádzkovateľmi verejnoprospešných služieb vylúčením príjmov, ktoré vyplývajú z týchto služieb, zo základu pre výpočet sadzieb pre konečných užívateľov za ich hlavnú činnosť alebo činnosti, v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ.

(14)     Prevádzkovateľ siete môže odmietnuť prístup ku konkrétnym fyzickým infraštruktúram z objektívnych dôvodov. Fyzická infraštruktúra predovšetkým nemusí byť technicky vhodná so zreteľom na konkrétne okolnosti týkajúce sa infraštruktúry, ku ktorej sa žiadal prístup, a môže mať nedostatok dostupného miesta. Podobne za konkrétnych okolností môže spoločné používanie infraštruktúry ohroziť integritu a bezpečnosť siete alebo môže vystaviť nebezpečenstvu poskytovanie služieb, ktoré sa poskytujú predovšetkým v rámci tej istej infraštruktúry. Okrem toho, keď prevádzkovateľ siete už v rámci veľkoobchodného predaja poskytuje prístup k fyzickej sieťovej infraštruktúre, ktorý by spĺňal potreby uchádzača o prístup, prístup k základnej fyzickej infraštruktúre môže mať negatívny ekonomický vplyv na jeho obchodný model a investičné stimuly a súčasne spôsobiť prípadnú neefektívnu duplicitu prvkov siete. Súčasne v prípade povinností prístupu k fyzickej infraštruktúre uložených podľa regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, napríklad povinnosti prevádzkovateľov s významnou trhovou silou, by to už bolo regulované konkrétnymi opatreniami, ktoré by nemali byť dotknuté týmto nariadením.

(15)     Ak poskytovatelia elektronických komunikačných sietí požadujú prístup v konkrétnej oblasti, prevádzkovatelia sietí by im mali dať ponuku na spoločné používanie ich zariadení za spravodlivých podmienok vrátane ceny, pokiaľ prístup nemôže byť odmietnutý na základe objektívnych dôvodov. V závislosti od okolností by mohli ovplyvniť podmienky, za ktorých sa prístup poskytuje, niektoré prvky. napr.: všetky dodatočné náklady na údržbu a adaptáciu; všetky preventívne bezpečnostné opatrenia prijímané s cieľom obmedziť negatívne dopady na bezpečnosť a integritu siete; všetky konkrétne dohovory o zodpovednosti v prípade škôd; využívanie akejkoľvek subvencie z verejných zdrojov udelenej na budovanie infraštruktúry vrátane konkrétnych náležitostí a podmienok pripojených k subvencii alebo stanovených podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s právnymi predpismi Únie; všetky obmedzenia vyplývajúce z vnútroštátnych predpisov, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo plnenie cieľov územného plánovania.

(16)     V prípade rozporu v obchodnom rokovaní o technických a obchodných náležitostiach a podmienkach by každá strana mala mať možnosť obrátiť sa na orgán pre riešenie sporov na vnútroštátnej úrovni s cieľom uložiť stranám riešenie, aby sa zamedzilo neodôvodnenému odmietnutiu obchodovať alebo uloženiu neprimeraných podmienok. Keď orgán pre riešenie sporov určuje ceny za poskytnutie prístupu, mal by zohľadniť investície vynaložené na fyzickú infraštruktúru. V konkrétnom prípade prístupu k fyzickej infraštruktúre prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí môžu investície vynaložené na túto infraštruktúru priamo prispieť k cieľom Digitálnej agendy pre Európu a hospodárska súťaž na maloobchodnej úrovni môže byť ovplyvnená parazitovaním. V každej povinnosti prístupu by sa preto mala zohľadniť ekonomická životaschopnosť týchto investícií na základe akéhokoľvek časového harmonogramu pre návratnosť investícií, všetky vplyvy prístupu na hospodársku súťaž na maloobchodnej úrovni, všetky odpisy aktív siete v čase žiadosti o prístup, každý obchodný prípad podporujúci vynaložené investície, najmä pokiaľ ide o fyzické infraštruktúry postavené v poslednej dobe a používané na poskytovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb a každá možnosť poskytovaná uchádzačovi o prístup s cieľom spoločného zavádzania.

(17)     S cieľom efektívne plánovať zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a zabezpečiť čo najúčinnejšie využívanie existujúcich infraštruktúr vhodných na rozšírenie elektronických komunikačných sietí by podniky oprávnené poskytovať elektronické komunikačné siete mali mať možnosť prístupu k minimálnym informáciám týkajúcim sa fyzických infraštruktúr, ktoré sú k dispozícii v oblasti zavádzania. Tieto minimálne informácie by mali umožniť posúdenie potenciálu pre využívanie existujúcej infraštruktúry v konkrétnej oblasti, ako aj znížiť škody na všetkých existujúcich fyzických infraštruktúrach. Vzhľadom na počet zapojených zainteresovaných strán a s cieľom zjednodušiť prístup k týmto informáciám aj medzi odvetviami a cez hranice by sa tieto minimálne informácie mali sprístupniť prostredníctvom jediného informačného miesta. Toto informačné miesto by malo umožniť prístup k minimálnym informáciám, ktoré sú už k dispozícii v elektronickej podobe, s výhradou obmedzení týkajúcich sa zaistenia bezpečnosti a integrity siete alebo zachovania zákonného prevádzkového a obchodného tajomstva.

(18)     Aj keď sa členským štátom neukladá povinnosť mapovania, v tomto nariadení sa stanovuje, že minimálne informácie, ktoré už zhromaždili orgány verejného sektoru a ktoré sú už k dispozícii v elektronickej podobe v súlade s vnútroštátnymi iniciatívami, ako aj podľa právnych predpisov Únie (napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE)[37]), by sa mali sprístupniť, napríklad prostredníctvom hypertextového odkazu, jedinému informačnému miestu, s cieľom umožniť koordinovaný prístup k informáciám o fyzických infraštruktúrach pre poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a zároveň zaistiť bezpečnosť a integritu takýchto informácií. Takýmto poskytovaním informácií by nemali byť dotknuté požiadavky na transparentnosť, ktoré sa už vzťahujú na opakované použitie informácií verejného sektora podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora[38]. Ak dostupné informácie nezabezpečujú verejnému sektoru náležité znalosti existujúcich fyzických infraštruktúr v konkrétnej oblasti alebo určitého typu, prevádzkovatelia sietí by na vyžiadanie mali sprístupniť informácie jedinému informačnému miestu.

(19)     Ak minimálne informácie nie sú prostredníctvom jediného informačného miesta dostupné, mala by sa prevádzkovateľom elektronických komunikačných sietí aj tak zabezpečiť možnosť priamo požiadať o takéto konkrétne informácie ktoréhokoľvek prevádzkovateľa siete v dotyčnej oblasti. Okrem toho ak je žiadosť odôvodnená, najmä ak je potrebná s ohľadom na možnosť spoločne používať existujúce fyzické infraštruktúry alebo koordinovať stavebné práce, prevádzkovateľom elektronických komunikačných sietí by sa mala dať možnosť uskutočniť prieskumy na mieste a požadovať informácie týkajúce sa plánovaných stavebných prác za transparentných, primeraných a nediskriminačných podmienok a bez toho, aby by boli dotknuté bezpečnostné opatrenia prijaté na zaistenie bezpečnosti a integrity siete, ako aj ochrany pracovného a obchodného tajomstva. Zvýšená transparentnosť plánovaných stavebných prác v priestoroch samotných prevádzkovateľov siete alebo v aktívnych jediných informačných miestach zmocnených požadovať také informácie, by sa mala podporovať najmä v prípade oblastí s najväčším úžitkom, a to presmerovaním oprávnených prevádzkovateľov na tieto informácie, ak sú k dispozícii.

(20)     Ak vzniknú spory týkajúce sa prístupu k informáciám o fyzických infraštruktúrach so zreteľom na zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, jediné informačné miesto by malo mať možnosť riešiť tieto spory záväzným rozhodnutím bez toho, že by bola dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť tento prípad súdu.

(21)     Koordinácia stavebných prác týkajúcich sa fyzických infraštruktúr môže zabezpečiť značné úspory a minimalizovať nepríjemnosti v oblasti dotknutej zavádzaním nových elektronických komunikačných sietí. Z tohto dôvodu by sa mali zakázať regulačné obmedzenia, ktoré spravidla bránia rokovaniu medzi prevádzkovateľmi sietí s cieľom koordinovať tieto práce na účel zavádzania aj vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. V prípade stavebných prác, ktoré nie sú financované z verejných prostriedkov, by sa nemalo to dotknúť uzatvorenia dohody zainteresovaných strán o koordinácii stavebných prác v súlade s ich vlastnými investičnými a obchodnými plánmi a prednostného časového harmonogramu.

(22)     Stavebné práce plne alebo čiastočne financované z verejných prostriedkov by sa mali zamerať na maximalizovanie kladných spoločných výsledkov využitím pozitívnych vedľajších účinkov týchto prác vo všetkých odvetviach a zabezpečenie rovnakých príležitostí spoločne používať dostupnú a plánovanú fyzickú infraštruktúru so zreteľom na zavádzanie elektronických komunikačných sietí. Aj keď by to nemalo negatívne ovplyvniť hlavný účel stavebných prác financovaných z verejných prostriedkov, podniky vykonávajúce dotyčné stavebné práce za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok by mali vyhovieť včasným a odôvodneným požiadavkám na koordináciu zavádzania prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, ktoré zabezpečujú napríklad pokrytie všetkých dodatočných nákladov a minimalizáciu zmien pôvodných plánov, a to bez toho, aby boli dotknuté platné pravidlá štátnej pomoci. Mali by byť k dispozícii konkrétne postupy vyrovnania, aby sa zabezpečilo rýchle vyriešenie sporov týkajúcich sa rokovaní vo veci týchto dohôd o koordinácii za náležitých, primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Týmito ustanoveniami by nemalo byť dotknuté právo členských štátov na rezervovanie kapacity pre elektronické komunikačné siete, dokonca aj keď konkrétne žiadosti neexistujú, a to so zreteľom na vyhovenie budúcemu dopytu po fyzických infraštruktúrach, aby sa maximalizovala hodnota stavebných prác alebo na prijatie opatrení prinášajúcich podobné práva na koordinovanie stavebných prác pre prevádzkovateľov iných typov sietí, napríklad sietí na prepravu zemného plynu alebo prenosových sústav elektrickej energie.

(23)     Môže byť potrebných mnoho rôznych povolení týkajúcich sa zavádzania elektronických komunikačných sietí alebo prvkov nových sietí vrátane výstavby, územného plánovania, environmentálnych a iných povolení, s cieľom chrániť všeobecné vnútroštátne záujmy a všeobecné záujmy Únie. Počet povolení potrebných na zavedenie rôznych typov elektronických komunikačných sietí a miestny charakter zavádzania si môže vyžiadať uplatnenie rôznych postupov a podmienok. Pri zachovaní práva každého príslušného orgánu zapojiť sa a udržať si výsady rozhodovania v súlade so zásadou subsidiarity, zriadenie jediného miesta, ktoré poskytuje informácie o všetkých postupoch a všeobecné podmienky použiteľné na stavebné práce, by mohlo znížiť zložitosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť, najmä pre nových účastníkov vstupujúcich na trh alebo menších prevádzkovateľov, ktorí nie sú v tejto oblasti aktívni. Okrem toho podniky, ktoré zavádzajú elektronické komunikačné siete, by mali mať právo predložiť žiadosť o povolenie prostredníctvom jediného kontaktného miesta, ktorému bola zverená zodpovednosť za koordináciu rôznych postupov monitorovania, či sa rozhodnutia prijímajú v zákonných lehotách. Toto kontaktné miesto by malo pôsobiť ako jednotné kontaktné miesto bez toho, že by nevyhnutne muselo mať rozhodovacie právomoci, pokiaľ by mu neboli udelené na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

(24)     Na zabezpečenie, aby postupy udeľovania povolení nepôsobili ako prekážka pre investície a aby nemali nepriaznivý vplyv na jednotný trh, rozhodnutie o tom, či udeliť alebo neudeliť povolenie, by malo byť v každom prípade k dispozícii najneskôr do šiestich mesiacov, bez toho, aby tým boli dotknuté iné konkrétne lehoty alebo povinnosti ustanovené pre riadne vykonávanie postupu, ktoré sú uplatniteľné na postup udeľovania povolení v súlade s vnútroštátnym právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie. Takéto rozhodnutia môžu byť prijaté mlčky alebo výslovne, podľa príslušných ustanovení právnych predpisov. Okrem toho každé oneskorenie v rozhodnutí o udelení povolenia by malo dať podnet na uplatnenie práva na náhradu pre podniky, ktoré požiadali o také povolenia, ak môžu preukázať, že utrpeli škody z dôvodu tohto oneskorenia. Toto právo by sa malo uplatňovať v súlade s procesnými a hmotnými zárukami stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

(25)     Na zabezpečenie, aby tieto postupy udeľovania povolení boli vykonané v primeraných lehotách, môžu členské štáty stanoviť niekoľko záruk, napr. schválenie udelené mlčky alebo prijatie opatrení na zjednodušenie postupu povoľovania okrem iného znížením počtu povolení potrebných na zavádzanie elektronických komunikačných sietí alebo oslobodením niektorých kategórií malých alebo štandardizovaných stavebných prác od udelenia povolení. Orgány na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni by mali odôvodniť každé odmietnutie udeliť takéto povolenie v ich právomoci na základe transparentných, nediskriminačných, objektívnych a primeraných kritérií a podmienok. Nemalo by tým byť dotknuté žiadne opatrenie prijaté členskými štátmi so zreteľom na oslobodenie niektorých prvkov elektronických komunikačných sietí, či už pasívnych alebo aktívnych, od povoľovania.

(26)     Dosiahnutie cieľov Digitálnej agendy si vyžaduje, aby sa rozširovanie infraštruktúry dostalo blízko miesta konečných užívateľov s plným dodržiavaním zásady proporcionality týkajúcej sa akéhokoľvek obmedzenia, ktoré zakladá právo na majetok so zreteľom na všeobecný sledovaný záujem. Existencia vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí až ku konečnému užívateľovi by sa mala uľahčiť a súčasne by sa mala zabezpečiť technologická neutralita najmä fyzickou infraštruktúrou pripravenou pre vysokú rýchlosť v budovách. Vzhľadom na skutočnosť, že zaistenie malých káblovodov počas výstavby budovy má len obmedzené prírastkové náklady, zatiaľ čo dodatočné vybavenie budov vysokorýchlostnou infraštruktúrou môže predstavovať značnú časť nákladov na zavádzanie vysokorýchlostnej siete, mali by sa všetky nové alebo celkovo renovované budovy vybaviť infraštruktúrou, ktoré umožní napojenie konečných užívateľov na vysokorýchlostné siete. S cieľom rozširovať vysokorýchlostné elektronické komunikačné siete mali by sa okrem toho nové viacbytové domy, ako aj viacbytové domy, ktoré prechádzajú rozsiahlou rekonštrukciou, vybaviť prístupovým alebo sústreďovacím bodom, cez ktorý môže mať poskytovateľ prístup k sieti v budove. V praxi by to znamenalo, že by investori výstavby mali počítať s tým, aby prázdne káblovody boli zaistené z každého bytu do sústreďovacieho bodu nachádzajúceho sa v budove alebo mimo nej. Môžu to byť prípady jednotlivých bytov alebo kategórií rozsiahlych rekonštrukcií v odľahlých oblastiach, pri ktorých sa posudzuje perspektíva vysokorýchlostného spojenia na základe objektívnych dôvodov a ktoré sú príliš vzdialené na to, aby opodstatňovali dodatočné náklady na zavedenie fyzických infraštruktúr pripravených pre vysoké rýchlosti v budovách a/alebo sústreďovacieho bodu.

(27)     Keď poskytovatelia verejných komunikačných sietí zavádzajú vysokorýchlostné siete v konkrétnej oblasti, dochádza k značným úsporám z rozsahu, pokiaľ môžu ukončiť svoju sieť v sústreďovacom bode budovy bez ohľadu na to, či majitelia, kondomíniá alebo obyvatelia vyjadrili v tomto časovom okamihu výslovný záujem o služby, ale za predpokladu, že vplyv na súkromný majetok je minimalizovaný využitím existujúcej fyzickej infraštruktúry a uvedením dotknutej oblasti do pôvodného stavu. Ak už sieť končí v sústreďovacom bode, napojenie ďalšieho zákazníka je možné za podstatne nižšie náklady, najmä pomocou prístupu k vertikálnemu segmentu pripravenému pre vysokú rýchlosť v budove, pokiaľ už existuje.

(28)     Vzhľadom na sociálne prínosy vyplývajúce z digitálneho začlenenia a s prihliadnutím na ekonomiku zavádzania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, keď neexistuje pasívna alebo aktívna infraštruktúra pripravená pre vysokú rýchlosť, ktorá slúži priestorom konečného užívateľa, ani alternatívy poskytovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí konečným užívateľom, mal by každý poskytovateľ verejných komunikačných sietí mať právo ukončiť svoju sieť v súkromných priestoroch na vlastné náklady za podmienky získania súhlasu objednávateľa a pokiaľ sa tým minimalizuje vplyv na súkromný majetok, napríklad, ak je to možné, opakovaným používaním existujúcej infraštruktúry dostupnej v budove alebo zabezpečením úplnej obnovy dotknutých oblastí.

(29)     Bez toho, aby boli úlohy stanovené v regulačnom rámci Únie pre elektronické komunikácie zverené národným regulačným orgánom, ak členské štáty neuskutočnia osobitné menovanie s cieľom zabezpečiť nesporné rozhodnutia o riešení sporov, funkcie stanovené v tomto nariadení by sa mali uložiť orgánom, ktoré plnia úlohy uvedené v článku 20 smernice 2002/21/ES, s prihliadnutím na dostupné odborné znalosti a záruky nezávislosti a nestrannosti. Ale v súlade so zásadou subsidiarity by týmto nariadením nemala byť dotknutá možnosť členských štátov prideliť regulačné úlohy stanovené týmto nariadením orgánom, ktoré sa lepšie hodia na ich plnenie, v súlade s vnútroštátnym ústavným systémom prideľovania kompetencií a právomocí a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

(30)     Vždy, keď členský štát vymenuje orgán pre riešenie sporov, mala by sa zabezpečiť jeho nestrannosť a nezávislosť voči zúčastneným stranám. Menované orgány by mali mať príslušné zdroje a právomoci ukladať sankcie v prípade nedostatočného dodržiavania prijatých rozhodnutí.

(31)     Aby sa zabezpečila efektívnosť informačných miest stanovených v tomto nariadení, členský štát, ktorý sa rozhodne menovať iné orgány než národný regulačný orgán na plnenie úloh uvedených v článku 20 smernice 2002/21/ES, by mal zabezpečiť zodpovedajúce finančné prostriedky, ako aj sprístupnenie všetkých príslušných informácií týkajúcich sa konkrétnej oblasti na takomto informačnom mieste na optimálnej úrovni zoskupenia, kde možno zaistiť cenné účinky s ohľadom na uložené úlohy (napríklad kataster nehnuteľností). V tomto ohľade môžu členské štáty zvážiť prípadnú synergiu a úspory z rozsahu s jediným kontaktným miestom v zmysle článku 6 smernice 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (smernica o službách) s cieľom opierať sa o existujúcu infraštruktúru a maximalizovať prínosy pre konečných užívateľov.

(32)     Pretože ciele navrhovaných opatrení zamerané na uľahčenie zavádzania fyzických infraštruktúr vhodných pre vysokorýchlostné elektronické komunikačné siete v celej Únii nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty a môžu sa preto z dôvodu rozsahu alebo dôsledkov opatrení lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia podľa princípu subsidiarity, stanoveného v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)     V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie a predovšetkým práva na súkromie a ochranu obchodného tajomstva, slobodu podnikania, práva na majetok a práva na účinný opravný prostriedok. Toto nariadenia musia členské štáty uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1 Predmet a rozsah platnosti

1. Cieľom tohto nariadenia je uľahčiť a motivovať rozširovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí podporou spoločného používania existujúcej fyzickej infraštruktúry a umožnením efektívnejšieho zavádzania novej fyzickej infraštruktúry, aby sa takéto siete mohli rozšíriť pri vynaložení nižších nákladov.

2. Nariadenie sa vzťahuje na stavebné práce a fyzickú infraštruktúru, ako je to vymedzené v článku 2.

3. Týmto nariadením nie sú dotknuté práva členských štátov na zachovanie alebo zavedenie opatrení v súlade s právnymi predpismi Únie, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia, než sú stanovené v tomto nariadení.

4. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté smernice 2002/21/ES, 2002/20/ES, 2002/19/ES, 2002/22/ES a 2002/77/ES.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v smerniciach 2002/21/ES, 2002/20/ES, 2002/19/ES, 2002/22/ES and 2002/77/ES.

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1) „prevádzkovateľ siete“ znamená poskytovateľa elektronických komunikačných sietí, ako aj podnik, ktorý poskytuje fyzickú infraštruktúru určenú na poskytovanie: služieb výroby, dopravy alebo distribúcie plynu a elektriny vrátane verejného osvetlenia, vykurovania, vody, ako aj odpadových vôd a splaškov, dopravných služieb vrátane železničnej a cestnej dopravy, prístavov, letísk;

2) „fyzická infraštruktúra“ znamená akýkoľvek prvok siete, ktorý nie je aktívny, ako sú trubky, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén, veže, stĺpy a príslušné zariadenia;

3) „vysokorýchlostná elektronická komunikačná sieť" znamená elektronickú komunikačnú sieť, ktorá je schopná zaistiť služby prístupu k širokopásmovému pripojeniu o rýchlosti najmenej 30 Mb/s;

4) „stavebné práce“ znamenajú výsledok stavebných alebo stavebno-inžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu a zahŕňa jeden alebo niekoľko prvkov fyzickej infraštruktúry;

5) „subjekt verejného sektora“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia, tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

6) „verejnoprávne inštitúcie“ sú akékoľvek inštitúcie:

a) zriadené na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter;

b) majú právnu subjektivitu;

c) sú plne alebo z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; alebo ich riadenie podlieha dohľadu takýchto orgánov alebo inštitúcií; alebo ktoré majú v správnom, riadiacom alebo dozornom orgáne viac ako polovicu členov menovaných štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami;

7) „fyzická infraštruktúra v budovách“ znamená fyzickú infraštruktúru na mieste konečného používateľa vrátane prvkov v spoločnom vlastníctve určených na zavedenie káblových a/alebo bezdrôtových prístupových sietí, kde tieto prístupové siete sú schopné poskytovať elektronické komunikačné služby a spojiť sústreďovací bod v budove s konečný bodom siete;

8) „vysokorýchlostná fyzická infraštruktúra v budovách“ znamená fyzickú infraštruktúru v budovách určenú na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

9) „rozsiahla rekonštrukcia“ znamená stavebné alebo stavebno-inžinierske práce na mieste konečného používateľa, ktoré zahŕňajú štrukturálne zmeny fyzickej infraštruktúry v budovách a vyžadujú si stavebné povolenie;

10) „povolenie“ znamená oficiálne alebo implicitné rozhodnutie príslušného orgánu postupom, na základe ktorého musí osoba uskutočniť kroky s cieľom vykonávať stavebné alebo stavebno-inžinierske práce zákonným spôsobom.

Článok 3 Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre

1. Každý prevádzkovateľ siete má právo poskytovať prístup k svojej fyzickej infraštruktúre s ohľadom na zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

2. Na základe konkrétnej písomnej žiadosti podniku oprávneného poskytovať elektronické komunikačné siete je každý prevádzkovateľ siete povinný vyhovieť všetkým odôvodneným žiadostiam o prístup na svoju fyzickú infraštruktúru za spravodlivých podmienok vrátane ceny, so zreteľom na zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

3. Každé odmietnutie prístupu musí byť založené na objektívnych kritériách, ktoré sa môžu týkať najmä:

a) technickej vhodnosti fyzickej infraštruktúry, na ktorú sa žiadal prístup s cieľom zavedenia akýchkoľvek prvkov elektronických komunikačných sietí uvedených v odseku 2;

b) dostupnosti priestoru pre zavedenie prvkov uvedených v bode a);

c) integrity a bezpečnosti ktorejkoľvek už zavedenej siete;

d) rizika závažného rušenia plánovaných elektronických komunikačných služieb poskytovaním iných služieb na tej istej fyzickej infraštruktúre;

e) dostupnosti alternatívnych prostriedkov veľkoobchodného predaja prístupu k fyzickej sieťovej infraštruktúre poskytovaného prevádzkovateľom siete a vhodného pre zaistenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

Prevádzkovateľ siete uvedie dôvody každého zamietnutia do jedného mesiaca od podania písomnej žiadosti o prístup.

4. Ak je prístup zamietnutý, alebo ak sa nedosiahla dohoda o konkrétnych náležitostiach a podmienkach vrátane ceny do dvoch mesiacov od podania písomnej žiadosti o prístup, každá strana má právo postúpiť otázku príslušnému vnútroštátnemu orgánu pre riešenie sporov.

5. Záväzné rozhodnutie o riešení sporu začatého podľa odseku 4, vrátane stanovenia spravodlivých podmienok a prípadne cien, vnútroštátny orgán pre riešenie sporov uvedený v odseku 4 vydá s plným zohľadnením zásady proporcionality v čo najkratšom čase a v každom prípade do štyroch mesiacov bez toho, že by bola dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť tento prípad súdu. V každej cene stanovenej orgánom pre riešenie sporov sa zohľadní vplyv požadovaného prístupu na obchodný plán, ktorý podporuje investície vynaložené prevádzkovateľom siete, pre ktorého sa žiada prístup, najmä v prípade nedávno vybudovaných infraštruktúr používaných na poskytovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb.

Článok 4 Transparentnosť týkajúca sa fyzickej infraštruktúry

1. S cieľom požiadať o prístup k fyzickej infraštruktúre v súlade s článkom 3, každý podnik oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete má na požiadanie právo na prístup prostredníctvom jediného informačného miesta k tomuto súboru minimálnych informácií týkajúcich sa existujúcej fyzickej infraštruktúry ktoréhokoľvek prevádzkovateľa siete:

a) miesto, trasa a georeferenčné súradnice;

b) rozmery, typ a súčasné využívanie infraštruktúry;

c) meno a kontaktné miesto vlastníka alebo držiteľa práv na používanie fyzickej infraštruktúry a kontaktného miesta.

Podnik, ktorý žiada o prístup, uvedie dotknutú oblasť so zreteľom na zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

Prístup k minimálnym informáciám pre uvedenú oblasť sa poskytne bezodkladne v elektronickej forme za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Prístup k minimálnym informáciám môže byť obmedzený len na jediné informačné miesto, keď sa to považuje za potrebné s ohľadom na bezpečnosť sietí a ich integritu alebo pracovné a obchodné tajomstvo.

Jediné informačné miesto zabezpečí, aby prístup k minimálnym informáciám podľa tohto odseku bol k dispozícii do [Úrad pre publikácie: uveďte presný dátum: najneskôr dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia + 12 mesiacov].

2. Každý subjekt verejného sektora, ktorý má v elektronickej forme minimálne informácie uvedené v odseku 1 týkajúce sa fyzickej infraštruktúry prevádzkovateľa siete z dôvodu svojich úloh, sprístupní tieto informácie elektronickými prostriedkami jedinému informačnému miestu do [Úradu pre publikácie: uveďte presný dátum: nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia + 6 mesiacov]. Každá aktualizácia týchto informácií a všetky nové minimálne informácie uvedené v odseku 1 prijaté subjektom verejného sektora sa sprístupnia jedinému informačnému miestu do jedného mesiaca od prijatia.

3. Ak subjekt verejného sektora v súlade s odsekom 2 nemá minimálne informácie uvedené v odseku 1, každý prevádzkovateľ siete sprístupní na základe konkrétnej žiadosti jediného informačného miesta minimálne informácie o svojej infraštruktúre uvedené v odseku 1, a to v elektronickej podobe, do jedného mesiaca od podania žiadosti. Prevádzkovateľ siete sprístupní jedinému informačnému miestu všetky poskytované aktualizované minimálne informácie do jedného mesiaca od skutočnej zmeny fyzickej siete, ktorou sa menia tieto minimálne informácie.

4. Ak minimálne informácie uvedené v odseku 1 nie sú k dispozícii prostredníctvom jediného informačného miesta, prevádzkovatelia siete poskytnú k nim prístup na základe konkrétnej písomnej žiadosti podniku oprávneného poskytovať elektronické komunikačné siete. V žiadosti sa uvedie dotknutá oblasť so zreteľom na zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Prístup k informáciám sa poskytne do jedného mesiaca od podania písomnej žiadosti za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia podľa odseku 1.

5. Na osobitnú písomnú žiadosť podniku oprávneného poskytovať elektronické komunikačné siete vyhovejú prevádzkovatelia siete odôvodneným žiadostiam o prieskumy konkrétnych prvkov svojej fyzickej infraštruktúry na mieste. V žiadosti sa uvedú prvky dotknutej siete so zreteľom na zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Prieskum špecifikovaných prvkov siete sa povolí do jedného mesiaca od podania písomnej žiadosti za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia podľa odseku 1.

6. Na osobitnú písomnú žiadosť podniku oprávneného poskytovať elektronické komunikačné siete každý prevádzkovateľ siete sprístupní tento súbor minimálnych informácií o prebiehajúcich alebo plánovaných stavebných prácach týkajúcich sa jeho fyzickej infraštruktúry, pre ktorú bolo udelené povolenie, postup povoľovania ešte nie je vybavený, alebo sa v nasledujúcich šiestich mesiacoch predpokladá podanie žiadosti príslušným orgánom o udelenie povolenia:

a) miesto a druh prác;

b) príslušné prvky siete;

c) odhadovaný dátum začatia prác a doba ich trvania;

d) kontaktné miesto.

V žiadosti podniku oprávneného poskytovať elektronické komunikačné siete sa uvedie dotknutá oblasť so zreteľom na zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Do dvoch mesiacov od podania písomnej žiadosti poskytnú prevádzkovatelia sietí požadované informácie za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia podľa odseku 1.

7. prevádzkovateľ siete môže zamietnuť žiadosť podľa odseku 6, ak

- požadované informácie sprístupnil v elektronickej podobe, alebo

- prístup k týmto informáciám je zabezpečený prostredníctvom jednotného informačného miesta.

8. Každý prevádzkovateľ siete na konkrétnu žiadosť sprístupní pre jednotné informačné miesto súbor minimálnych informácií uvedených v odseku 6.

9. V prípade rozporu vzniknutého v súvislosti s právami a povinnosťami stanovenými v odsekoch 4 až 7 má každá strana sporu právo postúpiť spor vnútroštátnemu orgánu pre riešenie sporov. Orgán zodpovedný za riešenie sporov vydá s plným zohľadnením zásady proporcionality v čo najkratšom čase záväzné rozhodnutie o vyriešení sporu a v každom prípade do dvoch mesiacov bez toho, že by bola dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu.

10. Členské štáty môžu poskytnúť všeobecné výnimky z povinností stanovených v odsekoch 1 až 5 v prípade existujúcich fyzických infraštruktúr, ktoré sa nepovažujú za technicky vhodné na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. V tomto ohľade sa uvedené opatrenia náležite odôvodnia. Zainteresovaným stranám sa poskytne možnosť v rámci primeranej lehoty predložiť pripomienky k návrhu opatrení. Každé takéto opatrenie sa oznámi Komisii.

Článok 5 Koordinácia stavebných prác

1. Každý prevádzkovateľ siete má právo s podnikmi oprávnenými poskytovať elektronické komunikačné siete prerokovať dohody o koordinácii stavebných prác s ohľadom na zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

2. Každý podnik, ktorý vykonáva stavebné práce plne alebo čiastočne financované z verejných prostriedkov, vyhovie každej odôvodnenej žiadosti od podnikov oprávnených poskytovať elektronické komunikačné siete s cieľom zavádzať prvky vysokorýchlostných komunikačných sietí pre dohody o koordinácii stavebných prác za transparentných a nediskriminačných podmienok, pokiaľ to nespôsobí dodatočné náklady na pôvodne plánované stavebné práce a žiadosť o koordináciu je podaná čo najskôr a v každom prípade najneskôr jeden mesiac pred predložením konečného projektu príslušným orgánom pre vydávanie povolení.

3. Ak sa dohoda o koordinácii stavebných prác podľa odseku 2 nedosiahne do jedného mesiaca od podania oficiálnej žiadosti o rokovanie, má každá strana právo postúpiť otázku príslušnému vnútroštátnemu orgánu pre riešenie sporov.

4. Záväzné rozhodnutie o riešení sporu začatého podľa odseku 3, vrátane stanovenia spravodlivých a nediskriminačných podmienok a prípadne cien, vnútroštátny orgán pre riešenie sporov uvedený v odseku 3 vydá s plným zohľadnením zásady proporcionality v čo najkratšom čase a v každom prípade do dvoch mesiacov bez toho, že by bola dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu.

5. Členský štát môže udeliť výnimku z povinností stanovených v tomto článku pre stavebné práce nepodstatnej hodnoty. V tomto ohľade sa uvedené opatrenia náležite odôvodnia. Zainteresovaným stranám sa poskytne možnosť v rámci primeranej lehoty predložiť pripomienky k návrhu opatrení. Každé takéto opatrenie sa oznámi Komisii.

Článok 6 Vydávanie povolení

1. Každý podnik oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete má elektronickými prostriedkami prostredníctvom jediného informačného miesta na požiadanie právo na prístup k všetkým informáciám týkajúcim sa podmienok a postupov vzťahujúcich sa na vydávanie povolení na stavebné práce potrebné so zreteľom na zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí vrátane všetkých výnimiek vzťahujúcich sa na tieto prvky, pokiaľ ide o niektoré alebo všetky povolenia potrebné podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

2. Každý podnik oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete má právo elektronickými prostriedkami prostredníctvom jediného informačného miesta predložiť žiadosti o povolenia požadované pre konkrétne stavebné práce potrebné s ohľadom na zavádzanie prvkov vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Jediné informačné miesto uľahčuje a koordinuje postup vydávania povolení. Predovšetkým zabezpečuje, aby žiadosti boli zaslané všetkým príslušným orgánom zúčastneným na vydávaní povolení vzťahujúcich sa na stavebné práce, o ktoré ide, ako aj monitoruje dodržiavanie platných termínov v súlade s odsekom 3.

3. Príslušné orgány udelia alebo zamietnu povolenia do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti bez toho, aby tým bol dotknuté iné konkrétne lehoty alebo povinnosti ustanovené pre riadne vykonávanie postupu, ktoré sú uplatniteľné na postup udeľovania povolení v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie. Každé zamietnutie sa náležite odôvodní na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií.

4. Každý podnik oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete, ktorý utrpel škodu v dôsledku nedodržania termínov platných na základe odseku 3, má právo v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi dostať náhradu od príslušného orgánu za utrpenú škodu.

Článok 7 Zariadenie v budovách

1. Všetky novo postavené budovy na mieste konečného používateľa vrátane prvkov v spoločnom vlastníctve, v súvislosti s ktorými boli podané žiadosti o stavebné povolenie po [Úrad pre publikácie: uveďte presný dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] musia byť vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove až po koncové body siete. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje na rozsiahlu rekonštrukciu, v súvislosti s ktorou boli podané žiadosti o stavebné povolenie po [Úrad pre publikácie: uveďte presný dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2. Všetky novo postavené viacbytové domy, v súvislosti s ktorými boli podané žiadosti o stavebné povolenia po [Úrad pre publikácie: uveďte presný dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] musia byť vybavené sústreďovacím bodom, umiestneným vo vnútri alebo mimo budovy a prístupným pre poskytovateľov elektronických komunikačných sietí, prostredníctvom ktorého je k dispozícii napojenie na vysokorýchlostnú infraštruktúru v budove. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje na rozsiahlu rekonštrukciu viacbytových domov, v súvislosti s ktorou boli podané žiadosti o stavebné povolenia po [Úrad pre publikácie: uveďte presný dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3. Členské štáty môžu poskytnúť výnimky pre kategórie budov, najmä samostatných domov, alebo rozsiahle rekonštrukcie, z povinností stanovených v odsekoch 1 a 2, ak náklady na splnenie týchto povinností sú neúmerné. V tomto ohľade sa uvedené opatrenia náležite odôvodnia. Zainteresovaným stranám sa poskytne možnosť v rámci primeranej lehoty predložiť pripomienky k návrhu opatrení. Každé takéto opatrenie sa oznámi Komisii.

Článok 8

Prístup k zariadeniu v budovách

1. Každý poskytovateľ verejných komunikačných sietí má právo ukončiť svoju sieť v sústreďovacom bode, pokiaľ minimalizuje vplyv na súkromný majetok a vlastné náklady so zreteľom na prístup k vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúre v budovách.

2. Každý poskytovateľ verejných komunikačných sietí má právo na prístup ku každej existujúcej vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúre v budovách za primeraných podmienok, ak jej zdvojenie nie je technicky možné, alebo nie je ekonomicky efektívne. Držiteľ práva na používanie fyzickej infraštruktúry v budovách poskytne prístup za nediskriminačných podmienok.

3. V prípade, že sa dohoda o prístupe podľa odsekov 1 a 2 nedosiahne do dvoch mesiacov od podania oficiálnej žiadosti o prístup, má každá strana právo postúpiť otázku príslušnému vnútroštátnemu orgánu pre riešenie sporov, aby posúdil dodržiavanie požiadaviek stanovených v týchto odsekoch. Tento vnútroštátny orgán pre riešenie sporov vydá s plným zohľadnením zásady proporcionality v čo najkratšom čase záväzné rozhodnutie o vyriešení sporu a v každom prípade do dvoch mesiacov bez toho, aby by bola dotknutá možnosť ktorejkoľvek strany predložiť prípad súdu.

4. Ak nie je dostupná vysokorýchlostná infraštruktúra v budovách, má každý poskytovateľ verejných komunikačných sietí právo ukončiť svoje zariadenia siete v súkromných priestoroch odberateľa vysokorýchlostných elektronických komunikačných služieb s výhradou jeho súhlasu, pokiaľ sa tým minimalizuje vplyv na súkromný majetok, a jeho vlastné náklady.

Článok 9 Príslušné orgány

1. Národný regulačný orgán, ktorý plní úlohy stanovené v článku 10 smernice 2002/21/ES, vykonáva funkciu vnútroštátneho orgánu pre riešenie sporov uvedeného v článku 3 ods. 4, článku 4 ods. 9, článku 5 ods. 4 a článku 9 ods. 3, pokiaľ členský štát nemenuje iné príslušné orgány.

2. Každý iný vnútroštátny orgán pre riešenie sporov menovaný členskými štátmi podľa odseku 1 je právne oddelený a funkčne nezávislý od všetkých prevádzkovateľov siete. Má právomoc ukladať prevádzkovateľom siete príslušné, účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z rozhodnutí prijatých pri rozhodovaní sporu.

3. Národný regulačný orgán, ktorý plní úlohy stanovené v článku 20 smernice 2002/21/ES, vykonáva funkcie jediného informačného miesta uvedeného v článkoch 4 a 6, pokiaľ členský štát nemenuje iné príslušné orgány.

4. Každé iné jediné informačné miesto menované členským štátom podľa odseku 3 má právomoc ukladať prevádzkovateľom siete príslušné, účinné, úmerné a odrádzajúce sankcie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z článku 4 ods. 3 a 8.

5. Členské štáty oznámia Komisii totožnosť každého príslušného orgánu menovaného v súlade s týmto článkom na vykonávanie úloh podľa tohto nariadenia do [Úrad pre publikácie: uveďte presný dátum: nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia] a každú jeho zmenu predtým, než takéto menovanie alebo zmena nadobudne účinnosť.

6. Proti všetkým rozhodnutiam prijatým ktorýmkoľvek príslušným orgánom uvedeným v tomto článku je možné podať odvolanie na súd v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 10 Revízia

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do [Úrad pre publikácie: uveďte presný dátum: nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia + 3 roky] správu o implementácii tohto nariadenia. Správa bude obsahovať zhrnutie vplyvu opatrení stanovených týmto nariadením a posúdenie postupu v dosahovaní jeho cieľov.

Článok 11 Účinnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Spoločnosť Analysys Mason, 2008, Analysys Mason 2012, WIK, 2008.

[2]               Spoločnosť Analysys Mason, 2012, odhad vychádza z týchto predpokladov: 25% zavádzania prebieha na existujúcich káblových kanáloch, čím sa dosahuje 75 % úspora v investičných nákladoch (Capex) v tejto časti, 10 % zavádzania predstavuje napojovanie siete na nové sídliská a používa sa spoločné zavádzanie s inými prevádzkovateľmi/podnikmi verejnoprospešných služieb, čím sa usporí 15 až 60 %; a 5 %nasadzovania predstavuje napojovanie siete na pripravené hlavné rozvodne s úsporou 20 až 60 %. Okrem toho budú aj sociálne prínosy, prínosy pre životné prostredie a hospodárske prínosy.

[3]               Odhad vychádza z investičného scenára vypočítaného ako súčasť rozsiahlej štúdie Analysys Mason a Tech4i2 („Socio-ekonomický vplyv širokého pásma“, 2013. V tejto štúdii sa predpovedá, že ciele DAE v oblasti širokopásmového pripojenia sa dosiahnu len v rámci scenára významnej intervencie, konkrétne investícií do NGA vo výške 211 miliárd EUR. V záujme dosiahnutia potenciálnych úspor sa na túto sumu uplatnili indikované percentuálne miery.

[4]               Nová stratégia pre jednotný trh, správa Maria Montiho predsedovi Európskej komisie, 9. mája 2010.

[5]               Kroky k skutočnému vnútornému trhu pre elektronické komunikácie v príprave na rok 2020, Ecorys, TU Delft a TNO, vydanie vo februári 2012.

[6]               [KOM(2012) 573].

[7]               Booz and Company, Maximising the impact of Digitalisation (Booz a spol., Maximalizácia vplyvu digitalizácie), 2012.

[8]               Odhad Komisie založený na vnútroštátnych štúdiách (Liebenau, J., Atkinson, R., Karrberg, P., Castro, D. a Ezell, S., 2009, The UK Digital Road to Recovery (Digitálna cesta Spojeného kráľovstva k obnove); Katz R.L. a kol., 2009, The Impact of Broadband on Jobs and the German Economy (Vplyv širokopásmového pripojenia na pracovné miesta a nemecké hospodárstvo).

[9]               Súdny dvor vo veci De Coster (C-17/00, [2001] Zb. s. I-9445, č. 37) pripomenul, že vo všetkých miestnych sekundárnych právnych predpisoch, ktoré sa dotýkajú slobody poskytovania služieb, sa musí dodržiavať zásada proporcionality. V rovnakom prípade parabolických antén Komisia vo svojom oznámení o všeobecnom uplatňovaní zásad voľného pohybu tovaru a služieb – články 28 a 29 – týkajúce sa používania parabolických antén (KOM(2001) 351 v konečnom znení) zdôraznila, že aj keď je každý členský štát zodpovedný za stanovenie podmienok, ktoré sa musia plniť v rámci jeho vnútorného právneho systému pre inštalovanie a používanie parabolických antén, niektoré vnútroštátne predpisy môžu napriek tomu ovplyvniť to, čo je možné dostať. Nepriamo teda ovplyvňujú distribúciu širokého rozsahu služieb prenášaných satelitom – ktoré svojím charakterom prekračujú hranice – napr. televízne a rozhlasové vysielanie spolu s interaktívnymi službami („služby informačnej spoločnosti“). Takéto vnútroštátne opatrenia musia preto dodržiavať základné zásady zmluvy, ako je voľný pohyb tovaru a sloboda poskytovať služby na jednotnom trhu.

[10]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k účastníckej prípojke, Ú. v. ES L 336/4, 30.12.2000.

[11]             Digitálna agenda pre Európu, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, KOM(2010) 245, 19.5.2010, najmä oddiel 2.4.1.

[12]             Závery Európskej rady z 1. a 2. marca 2012, EUCO 4/2/12, http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st00/st00004-re02.en12.pdf, bod 15.

[13]             Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, KOM(2012) 573, 3.10.2012, kľúčové opatrenie 9.

[14]             Závery Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012, EUCO 205/12, http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ec/134353.pdf, bod 17.

[15]             Správa o výsledkoch verejných konzultácií je súčasťou správy o posúdení vplyvu pripojenej k tomuto návrhu (príloha I k správe).

[16]             Pozri http://daa.ec.europa.eu/content/special/crowdsourcing.

[17]             Správa založená na štúdii spracovanej spoločnosťou Deloitte, ktorá sa ešte krížovo preverovala s ďalšími zdrojmi, je súčasťou správy o posúdení vplyvu pripojenej k tomuto návrhu (príloha II k správe).

[18]             Táto správa je súčasťou správy o posúdení vplyvu pripojenej k tomuto návrhu (príloha III k správe).

[19]             Úplný zoznam týchto zdrojov sa nachádza v zozname literatúry v správe o posúdení vplyvu.

[20]             Správa o posúdení vplyvu je pripojená k tomuto návrhu.

[21]             Pozri vec C-66/04, odsek 45, a vec C-217/04, odsek 43.

[22]             Pozri Analysys Manson, záverečná správa pre Generálne riaditeľstvo pre informačnú spoločnosť a média, podpora Európskej komisie pri spracovaní posúdenia vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k iniciatíve EÚ týkajúcej sa znižovania nákladov na zavádzanie vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúry (SMART 2012/0013).

[23]             Prípad C-217/04, odsek 47.

[24]             Pozri napríklad odôvodnenie 8 smernice 2009/140/ES o lepšej regulácii, odôvodnenie 22 rámcovej smernice a odôvodnenie 1 a 4 nariadenia 2887/2000/ES.

[25]             Pozri vec 272/83, body 25 a 27.

[26]             Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. júna 2012 „Akt o jednotnom trhu: Ďalšie kroky k rastu“ (2012/2663(RSP)), bod 10.

[27]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[28]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[29]             KOM(2012) 784 v konečnom znení.

[30]             Závery Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012, EUCO 205/12, bod 17.

[31]             KOM(2012) 573 v konečnom znení.

[32]             Ú. v. ES L 108, 24.0.2002, s. 33.

[33]             Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.

[34]             Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.

[35]             Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51.

[36]             Ú. v. ES L 249, 17.9.2002, s. 21.

[37]             Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1.

[38]             Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90.