52009PC0551

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.10.2009

KOM(2009) 551 v konečnom znení

2009/0164 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako osôb pod medzinárodnou ochranou a obsah poskytovanej ochrany (Prepracované znenie) {SEK (2009) 1373} {SEK (2009) 1374}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh je prepracovaním smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany[1] („kvalifikačná smernica“ alebo „smernica“).

Európska komisia bola v Haagskom programe vyzvaná, aby dokončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu Parlamentu nástroje druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010. V Pláne politiky v oblasti azylu[2] Komisia navrhla dokončenie druhej etapy spoločného európskeho azylového systému (CEAS) zvýšením štandardov ochrany a zabezpečením ich jednotného uplatňovania v rámci celej EÚ. Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle (ďalej len „Pakt“) prijatý 16. októbra 2008 poskytol ďalšie politické potvrdenie a impulz pre tento cieľ tým, že vyzval na iniciatívy s cieľom dokončiť zavedenie CEAS a poskytnúť tak vyšší stupeň ochrany.

Komisia má teraz k dispozícii veľké množstvo informácií o uplatňovaní uvedenej smernice vrátane obsiahlych informácií o nedostatkoch týkajúcich sa termínov uvedených v smernici a spôsoboch jej uplatňovania v praxi.

- V júni 2007 Komisia predložila zelenú knihu[3] , ktorej cieľom bolo zistiť možné alternatívy na usmerňovanie druhej etapy CEAS. V odpovedi na túto verejnú konzultáciu Komisia dostala 89 príspevkov od širokého okruhu zainteresovaných účastníkov vrátane významného počtu členských štátov a mimovládnych organizácií[4], z ktorých vzišla široká škála námetov na možné zmeny a doplnenia smernice.

- Komisia zhromažďovala informácie o transpozícii a implementácii smernice prostredníctvom vlastného pravidelného monitorovania a brala do úvahy aj viaceré štúdie vypracované UNHCR a rôznymi mimovládnymi organizáciami[5], ktoré hodnotia vykonávanie smernice, ako aj správu, ktorú na požiadanie Komisie vypracovala akademická sieť Odysseus[6].

- Boli zhromaždené aj ďalšie údaje z odpovedí na podrobné dotazníky , ktoré Komisia zaslala všetkým členským štátom a organizáciám občianskej spoločnosti.

- Okrem toho bola na žiadosť Komisie vypracovaná externá štúdia , ktorá obsahuje rozbor získaných poznatkov a výsledkov konzultácií a dotazníkov na účely prípravy hodnotenia vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu[7].

- Komisia okrem toho zorganizovala viaceré stretnutia expertov na prerokovanie možných zmien a doplnení smernice: stretnutie so sudcami, akademickými činiteľmi, UNHCR a vybranou skupinou expertov z členských štátov dňa 26. júna 2008; dve stretnutia s členskými štátmi (jedno na úrovni expertov 19. novembra 2008 a druhé v súvislosti so zasadnutím Výboru pre prisťahovalectvo a azyl 12. decembra 2008) a dve stretnutia s mimovládnymi organizáciami v dňoch 8. januára 2009 a 23. februára 2009.

Na základe toho Komisia označila za hlavný problém skutočnosť, že prijaté minimálne štandardy sú nejasné a nejednoznačné. V dôsledku toho

- nie sú dostatočné na to, aby zabezpečili úplný súlad s vývojom ľudských práv a zákonných noriem týkajúcich sa utečencov,

- zatiaľ nedosiahli dostatočnú úroveň harmonizácie a

- nepriaznivo vplývajú na kvalitu a efektívnosť rozhodovacieho procesu.

K rovnakému záveru sa dospelo aj v súvislosti so smernicou Rady č. 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca („smernica o azylovom konaní“)[8].

Tento návrh sa prijíma zároveň s prepracovaným znením smernice o azylovom konaní s cieľom zabezpečiť na súčasnom právnom základe vyšší stupeň harmonizácie a lepšie hmotnoprávne a procesné štandardy ochrany, čím sa sleduje ustanovenie jednotného azylového konania a jednotné postavenie dotknutých osôb, ako to vyplýva z Haagskeho programu. Očakáva sa, že navrhované zmeny a doplnenia:

a) zjednodušia rozhodovacie postupy a povedú k dôkladnejšie podloženým rozhodnutiam na prvom stupni, takže sa predíde zneužívaniu systému ;

b) zjednotia konania na udeľovanie práv, čím sa zlepší efektívnosť azylového procesu a

c) zabezpečia súlad s judikatúrou Európskeho súdneho dvora (ESD) a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Konkrétnejšie:

a) v dôsledku nejasnosti a nejednoznačnosti, ktorými sa vyznačujú niektoré ustanovenia uvedenej smernice, majú rozhodovacie zložky problémy prijímať dôkladne podložené rozhodnutia, pričom možnosť rozdielneho výkladu pojmov má za následok značné množstvo odvolaní a následných žiadostí a taktiež vysoký podiel úspešných odvolaní proti negatívnym rozhodnutiam. Obmedzením priestoru pre neistotu a administratívne chyby spresnením právnym pojmov a z toho vyplývajúcim zjednodušením ich uplatňovania návrh rozširuje možnosti úradov pri vybavovaní prípadov neopodstatnených žiadostí usilujúcich sa zneužiť systém, a celkovo umožňuje vybavovať žiadosti rýchlejšie a prijímať dôkladne odôvodnené rozhodnutia, ktoré nie je možné tak často zmeniť odvolaním, čím sa predíde aj zdĺhavým sporom. Umožní to aj urýchliť prístup k právam ustanoveným v smernici pre osoby, ktoré skutočne potrebujú ochranu, pričom sa podporí aj úsilie členských štátov urýchlene odsunúť z ich územia neúspešných žiadateľov o azyl a zlepšiť dôveryhodnosť celého procesu.

b) návrh sa usiluje zjednotiť postupy a znížiť administratívne náklady a záťaž spojenú s udržiavaním dvoch štatútov ochrany . Vďaka aproximácii práv udeľovaných týmto dvom kategóriám osôb pod ochranou príslušné orgány už nebudú musieť uplatňovať rozdielne podmienky a postupy pri vydávaní povolení na pobyt a cestovných dokladov a pri udeľovaní prístupu k zamestnaniu, sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti, výhodám pre rodinných príslušníkov a programom pre začlenenie. Zjednotia sa príslušné administratívne postupy a znížia sa náklady spojené s vytváraním a udržiavaním rozdielnych infraštruktúr.

c) Návrh sa napokon usiluje zabezpečiť úplný súlad štandardov ustanovených v acquis EÚ so štandardmi, ktoré sa vytvorili od prijatia uvedenej smernice v podobe judikatúry ESD a ESĽP, pričom vychádza z toho, že záväzky týkajúce sa práv utečencov a ľudských práv podliehajú neustálym zmenám, pokiaľ ide o ich výklad zo strany vnútroštátnych, medzinárodných a súdnych orgánov.

Pokiaľ ide o finančnú a administratívnu záťaž vyplývajúcu z plánovaných opatrení pre členské štáty, ktoré predovšetkým z dôvodu ich geografickej a demografickej situácie čelia osobitnému a neúmernému tlaku na ich azylové systémy, s cieľom poskytnúť primeranú podporu týmto členským štátom sa bude mobilizovať Európsky fond pre utečencov a zabezpečí sa tak spravodlivejšie rozdelenie bremena medzi jednotlivými členskými štátmi. Okrem toho Európsky podporný úrad pre azyl bude koordinovať a podporovať spoločné opatrenia na pomoc členským štátom, ktoré čelia osobitným tlakom a celkovo pomáhať členským štátom hľadať najúspornejšie spôsoby na vykonávanie plánovaných opatrení spoločným využívaním najlepšej praxe a štruktúrovanou výmenou špičkových odborných poznatkov.

Všeobecný kontext

Počas prvej etapy CEAS bolo cieľom stanoveným na zasadnutí Európske rady v Tampere harmonizovať právne rámce členských štátov na základe spoločných minimálnych štandardov. Kvalifikačná smernica bola preto prijatá s cieľom stanoviť spoločné kritériá na určenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a zabezpečiť, aby tieto osoby mali k dispozícií aspoň určitú minimálnu úroveň výhod vo všetkých členských štátoch.

Cieľom tohto návrhu je riešiť nedostatky zistené počas prvej etapy platnosti právnych predpisov v oblasti azylu a zabezpečiť vyššie a lepšie zosúladené štandardy ochrany, čím sa dosiahne ďalší pokrok smerom k spoločnému azylovému postupu a jednotnému postaveniu, ako je to uvedené v záveroch zo zasadnutia Európskej rady v Tampere a opätovne potvrdené v Haagskom programe. Podrobný rozbor problémov zistených v súvislosti s uvedenou smernicou, ktoré sa týkajú prípravných prác vykonaných na účely jej prijatia, identifikácia a posudzovanie možností politických nástrojov, ako aj výber a posúdenie uprednostnenej voľby politiky, sú zahrnuté v hodnotení vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je plne v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Tampere v roku 1999 a Haagskym programom z roku 2004, pokiaľ ide o vytvorenie systému CEAS.

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Z návrhov predložených v reakcii na zelenú knihu z júna 2007, ako aj zo štúdií hodnotiacich vykonávanie smernice, o ktorých je zmienka v predchádzajúcej časti, Komisia získala hodnotné informácie, pokiaľ ide o otázky, ktoré by sa mali vyriešiť v rámci návrhu na zmenu a doplnenie. Ako sa podrobne uvádza v predchádzajúcej časti, Komisia zorganizovala aj sériu konzultácií s cieľom neformálne diskutovať o všeobecnom zameraní navrhovaných zmien a doplnení s členskými štátmi, mimovládnymi organizáciami, UNHCR, sudcami zaoberajúcimi sa utečeneckým právom a akademickými činiteľmi.

Strany, s ktorými sa konzultovalo, vyjadrili podporu ďalšej harmonizácii týkajúcej sa dôvodov i obsahu ochrany. Členské štáty sa rozchádzali v názoroch v otázke rozšírenia definície rodinných príslušníkov a pokiaľ ide o zmenu a doplnenie definície „osobitnej sociálnej skupiny“. medzi členskými štátmi panovala všeobecná zhoda, pokiaľ ide o potrebu aproximácie práv spojených s postavením utečenca a doplnkovej ochrany pri zachovaní dvoch rozdielnych typov postavenia. Naopak, UNHCR a zástupcovia občianskej spoločnosti uprednostňujú ustanovenie jediného a jednotného postavenia. Zainteresované strany okrem toho naliehali na spresnenie znenia článku 15 písm. c).

Komisia navrhuje pragmatický prístup spočívajúci v rozšírení definície rodinných príslušníkov v potrebnom rozsahu, aby sa zabezpečil súlad s návrhmi na zmenu Dublinského nariadenia[9] a smernice o prijímacích podmienkach[10]. Pokiaľ ide o vymedzenie dôvodu „príslušnosť k určitej sociálnej skupine“, dôraz sa kladie na to, aby sa poskytlo konkrétnejšie usmernenie, akú váhu je potrebné prikladať aspektom rodovej príslušnosti. Zmeny a doplnenia majú okrem toho odstrániť všetky rozdiely v zaobchádzaní s dvoma kategóriami, ktoré nemožno pokladať za objektívne odôvodnené, čím sa pokročí smerom k zjednoteniu ochrany pri zachovaní rozlíšenia medzi dvoma typmi postavenia.

Požiadavka týkajúca sa existencie „vážneho a individuálneho ohrozenia“ v článku 15 písm. c) bola predmetom výkladu ESD v rozsudku C-465/07 zo 17. februára 2009[11]. Súdny dvor určil podmienky, za ktorých možno takúto hrozbu výnimočne uznať za preukázanú v prípade žiadateľa, ktorý nie je vystavený takémuto ohrozeniu z dôvodu činiteľov daných okolnosťami jeho postavenia, a poskytol usmernenia k uplatňovaniu stupňa všeobecného násilia charakteristického pre ozbrojené konflikty ako kritéria na posúdenie vážneho a individuálneho ohrozenia. Súdny dvor v tejto súvislosti skúmal logiku, štruktúru a znenie viacerých ustanovení smernice a dospel k záveru, že všetky tieto ustanovenia zhodne podporujú a potvrdzujú tento výklad. Súd okrem toho vyhlásil, že tento výklad je plne v súlade s Európskym dohovorom pre ľudské práva a základné slobody vrátane judikatúry ESĽP týkajúcej sa článku 3. Preto vzhľadom na výkladové usmernenie, ktoré poskytuje tento rozsudok, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že sa dospelo k záveru, že príslušné ustanovenia sú v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach, nie je potrebné zmeniť a doplniť článok 15 písm. c).

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Hlavným cieľom tohto návrhu je zabezpečiť

- vyššie štandardy ochrany , pokiaľ ide o dôvody i obsah ochrany v súlade s medzinárodnými štandardmi, a to najmä s cieľom zabezpečiť úplné a komplexné uplatňovanie Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, ako bol doplnený newyorským protokolom 31. januára 1967 („Ženevský dohovor“) a plné rešpektovanie Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv EÚ („Charta EÚ“) a

- ďalšiu harmonizáciu štandardov ochrany s cieľom obmedziť sekundárny pohyb v rozsahu, v ktorom je spôsobený rozdielnosťou právnych rámcov jednotlivých štátov a ich rozhodovacej praxe, ako aj rozdielnou úrovňou práv poskytovaných v rôznych členských štátoch.

V záujme toho návrh rieši viacero otázok uvedených ďalej. Podrobné vysvetlenie zmien a doplnení je uvedené v prílohe k tomuto návrhu.

1. Aktéri ochrany

Nejasnosť pojmu umožňuje veľké odchýlky a veľmi širokú škálu výkladov, ktoré nemusia zodpovedať štandardom ustanoveným v Ženevskom dohovore, pokiaľ ide o vymedzenie primeranej ochrany. Napríklad orgány jednotlivých štátov, ktoré súčasnú definíciu chápu v širokom zmysle, považovali klany a kmene za potenciálnych aktérov ochrany napriek tomu, že ich nemožno prirovnávať k štátom, pokiaľ ide o ich schopnosť poskytovať ochranu. V iných prípadoch považovali štátne orgány mimovládne organizácie za aktérov ochrany vo vzťahu k ženám, ktorým hrozí zmrzačenie pohlavných orgánov, alebo zabitie v mene cti napriek tomu, že takéto organizácie môžu poskytovať obetiam prenasledovania iba dočasnú bezpečnosť alebo dokonca iba útočisko. S cieľom predísť takýmto medzerám v ochrane a zabezpečiť úplný súlad so Ženevským dohovorom, zvýšiť kvalitu a efektívnosť rozhodovania, ako aj interpretačnú jednotnosť a súlad s inými ustanoveniami smernice, návrh spresňuje kritériá pre posudzovanie charakteru ochrany.

Na miestach, kde sa v smernici stanovujú indikatívne zoznamy, sa používajú výrazy „vrátane“ alebo „okrem iného“; preto skutočnosť, že v článku 7 tieto výrazy chýbajú, už naznačuje, že zoznam je úplný. Kvôli väčšej jednoznačnosti je však účelné výslovne uviesť, že zoznam aktérov ochrany je úplný.

Treba takisto konkrétne uviesť, že ochrana musí byť účinná a trvalá a že neštátni aktéri ochrany by mali byť ochotní a schopní presadzovať zásady právneho štátu. Pojem „ochota poskytovať ochranu“ vyjadruje požiadavku, ktorá je už ustanovená v článku 7 ods. 2 smernice, podľa ktorého žiadateľ by mal mať prístup k ochrane . Samotná skutočnosť, že určitý subjekt je schopný poskytnúť ochranu, nestačí; daný subjekt musí byť aj ochotný chrániť daného jednotlivca. Naopak, samotná „ ochota poskytovať ochranu “ nestačí, pokiaľ chýba „schopnosť poskytovať ochranu“ . Dokonca aj aktéri, ktorí sú síce v zásade ochotní a schopní poskytovať ochranu, ale v skutočnosti ju neposkytujú , alebo ktorí môžu poskytovať ochranu iba na prechodnú dobu alebo dočasne , sú z rozsahu tohto pojmu vylúčení. Odkaz na presadzovanie zásad právneho štátu kladie do popredia podmienku, ktorá je stanovená už v článku 7 ods. 2, a to fungovanie účinného právneho systému .

Napokon podmienka, že ochrana musí byť účinná a trvalá, zabezpečuje súlad s článkom 11 ods. 2 smernice, podľa ktorého na skončenie daného postavenia sa vyžaduje, aby zmena situácie v krajine pôvodu bola významná a mala trvalý charakter .

2. Vnútroštátna ochrana

Účel a obsah medzinárodnej ochrany sa neobmedzujú iba na zákaz vyhostenia alebo vrátenia . Treba preto konkrétne uviesť, že ju možno odoprieť iba vtedy, keď je dostupná ochrana aspoň v časti krajiny pôvodu. Treba zabezpečiť aj súlad pojmu medzinárodnej ochrany s článkom 3 Európskeho dohovoru pre ľudské práva v zmysle nedávneho výkladu v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva[12]. Súčasná definícia nielenže neobsahuje základné požiadavky vyplývajúce z tohto rozsudku, ale je v priamom protiklade s podmienkami stanovenými týmto súdom. Návrh preto:

– zavádza v doslovnom znení podmienky uplatniteľnosti pojmu medzinárodnej ochrany stanovené v uvedenom rozsudku, konkrétne že žiadateľ musí mať možnosť odcestovať do alternatívnej lokality, získať možnosť prijatia a usadiť sa tam,

– vypúšťa možnosť využitia úniku do inej časti krajiny napriek technickým prekážkam ako možnosť nezlučiteľnú s predchádzajúcimi požiadavkami,

– obsahuje odkaz na povinnosť úradov získať presné a aktuálne informácie o celkovej situácii v krajine, čím je vyjadrený súlad s článkom 8 ods. 1 smernice o azylovom konaní.

3. Požiadavka „príčinnej súvislosti“

V mnohých prípadoch, keď pôvodcami prenasledovania sú neštátne subjekty, napríklad milície, klany, zločinecké siete, miestne komunity alebo rodiny, sa akt prenasledovania nepácha z dôvodov vyplývajúcich zo Ženevského dohovoru, ale je motivovaný napríklad zločineckými úmyslami alebo osobnou pomstou. Často sa však v takýchto prípadoch stáva, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu dotknutému jednotlivcovi z dôvodov vyplývajúcich zo Ženevského dohovoru (napríklad z dôvodov náboženstva, rodovej príslušnosti, etnického pôvodu atď.). Aby sa vyriešili možné medzery v systéme ochrany, v návrhu sa výslovne ustanovuje, že požiadavka spojenia medzi činmi prenasledovania a dôvodmi prenasledovania je splnená aj vtedy, keď existuje spojenie medzi činmi prenasledovania a chýbajúcou ochranou proti takýmto činom.

4. Príslušnosť k určitej sociálnej skupine

Rodová príslušnosť zvyčajne nie je dostačujúca ako kritérium vymedzenia určitej sociálnej skupiny; všeobecne sa používa v spojení s ďalšími faktormi, akými sú spoločenská trieda, rodinný stav, príslušnosť k určitému klanu alebo etnickej skupine. Ženy však môžu tvoriť osobitnú sociálnu skupinu v niektorých spoločenstvách, čo dokazuje obmedzovanie ich základných práv. Nejednoznačné znenie poslednej vety článku 10 ods. 1 písm. d) dáva priestor pre medzery v systéme ochrany a umožňuje veľmi rozdielne výklady. Aby sa poskytlo jasné a účelné usmernenie a zabezpečila jednotnosť, v rámci zmeny a doplnenia sa konkrétne uvádza, že na účely uznania príslušnosti k určitej sociálnej skupine sa otázke rodovej príslušnosti musí venovať náležitá pozornosť.

5. Skončenie postavenia utečenca a postavenia doplnkovej ochrany

Odkazy na výnimky z vylučovacích doložiek týkajúce sa „okolností, ktoré zanikli“, uvedené v článku 1 písm. C bodoch 5 a 6 Ženevského dohovoru boli vypustené z kvalifikačnej smernice. Tieto výnimky ustanovujú pokračovanie ochrany zo „závažných dôvodov vyplývajúcich z predchádzajúceho prenasledovania“ a vyjadrujú všeobecné humanitárne princípy. V návrhu sú tieto výnimky uvedené tak v súvislosti s postavením utečenca, ako aj s doplnkovou ochranou.

6. Rozlišovanie podľa obsahu dvoch štatútov ochrany

Cieľom zmien a doplnení, ktoré majú výrazne zjednodušiť a zjednotiť postupy a znížiť administratívne náklady, je aproximácia práv poskytovaných týmto dvom kategóriám osôb pod ochranou. Keď sa zaviedla doplnková ochrana, predpokladalo sa, že toto postavenie má dočasný charakter. Na tomto základe smernica umožňuje členským štátom rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia poskytnúť týmto osobám v určitých ohľadoch menšie práva. Doteraz získané skúsenosti z praxe však ukázali, že tento pôvodný predpoklad nebol celkom správny. Vo vzťahu k osobám, ktoré požívajú doplnkovú ochranu, preto treba odstrániť všetky obmedzenia, ktoré už nemožno pokladať za nevyhnutné a objektívne odôvodnené. Takáto aproximácia práv je nevyhnutná na zabezpečenie plného rešpektovania zásady zákazu diskriminácie v súlade s výkladom v nedávnej judikatúre ESĽD[13] a Dohovore OSN o právach dieťaťa. Okrem toho je odpoveďou aj na výzvu týkajúcu sa vytvorenia jednotného štatútu ochrany uvedenú v Haagskom programe.

7. Obsah ochrany

Aby sa zabezpečil účinný výkon práv, ktoré sa formálne udeľujú osobám pod ochranou, je nevyhnutné vyriešiť špecifické problémy, ktorým tieto osoby čelia pri začleňovaní.

a) uznávanie kvalifikácií: s cieľom riešiť praktické ťažkosti vyplývajúce z toho, že tieto osoby nemôžu predložiť listinné dôkazy a majú obmedzené finančné možnosti, v návrhu sa členské štáty vyzývajú, aby prijali primerané alternatívne postupy a oslobodili ich od súvisiacich poplatkov alebo im v prípade potreby poskytli finančnú pomoc.

b) Prístup k odbornému vzdelávaniu a zamestnaniu: osoby pod ochranou často niekoľko rokov nemôžu pracovať alebo nie sú zvyknuté na požiadavky trhu práce a postup pri náboroch. V návrhu sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť im prístup ku kurzom odbornej prípravy na zvýšenie ich kvalifikácie a k poradenským službám, ktoré ponúkajú úrady práce.

c) Prístup k prostriedkom na začlenenie: skutočné možnosti osôb pod ochranou na začlenenie by boli výrazne väčšie, ak by sa v rámci programov pre začlenenie náležite zohľadňovali rozdielne vzdelanostné a odborné predpoklady alebo iné osobitné okolnosti ich situácie. V návrhu sa od členských štátov žiada, aby pri rozvíjaní svojej integračnej politiky zároveň reagovali aj na tieto špecifické potreby spôsobom, ktorý pokladajú za najvhodnejší.

d) Prístup k ubytovaniu: mnohé osoby pod ochranou sa stretávajú s priamou a nepriamou diskrimináciou na trhu bývania. V súlade s postupom, ktorý sa zdôrazňuje v príručke o integrácii[14], sa členské štáty v návrhu vyzývajú, aby ustanovili politické nástroje zamerané na zabránenie diskriminácii a vytváranie rovnosti príležitostí.

e) Možnosti obmedzenia výhod v prípadoch nárokov na základe nepravdivých údajov Tieto možnosti nepomáhajú začleňovaniu a vyvolávajú obavy z hľadiska zásady zákazu diskriminácie. Obmedzené možnosti ich použitia v praxi ukazujú aj ich obmedzený prínos. Navrhuje sa preto, aby sa tieto možnosti vypustili.

8. Rodinní príslušníci

Definícia rodinných príslušníkov je rozšírená tak, aby rozhodujúcim kritériom bol najlepší záujem dieťaťa a aby sa zohľadnili prípady, keď osoba pod ochranou je maloletá, ako aj veľa rôznych situácií, keď by maloletá osoba mohla byť v závislom postavení.

Právny základ

Týmto návrhom sa mení a dopĺňa smernica 2004/83/ES, pričom návrh využíva rovnaký právny základ, z ktorého vychádza uvedený predpis, a to článok 63 prvý odsek bod 1 písm. c), bod 2 písm. a) a bod 3 písm. a) Zmluvy o ES.

Podľa článku 1 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Írsko a Spojené kráľovstvo môžu rozhodnúť, že sa budú podieľať na opatreniach, ktorými sa vytvára spoločný európsky azylový systém. V súlade s článkom 3 uvedeného protokolu Spojené kráľovstvo a Írsko vyjadrili svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice. Postavením týchto členských štátov, pokiaľ ide súčasnú smernicu, však nie je dotknutá ich prípadná účasť, pokiaľ ide o novú smernicu.

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko nie je viazané touto smernicou, ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

Zásada subsidiarity

Hlava IV Zmluvy o ES o vízach, azylovej, prisťahovaleckej politike a iných politikách, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, udeľuje určité právomoci v týchto otázkach Európskemu spoločenstvu. Tieto právomoci sa musia vykonávať v súlade s článkom 5 Zmluvy o ES.

Vzhľadom na nadnárodný charakter problémov týkajúcich sa azylu má EÚ dobré možnosti na navrhovanie riešení, najmä pokiaľ ide o otázky týkajúce sa oprávnenia a postavenia osôb pod ochranou. Hoci prijatím súčasne platnej smernice sa dosiahol značný stupeň harmonizácie, je potrebný ďalší krok zo strany EÚ, aby sa dospelo k vyšším a lepšie zosúladeným štandardom ochrany a aby sa mohli vykonať ďalšie kroky smerujúce k jednotnému postaveniu. Predovšetkým sa naliehavo vyzýva na ďalšie úsilie smerujúce k dosiahnutiu rovnakých podmienok s cieľom zabezpečiť, aby dublinský systém mohol fungovať spravodlivo a efektívne. Ako sa zdôrazňuje v pláne politiky, na zmiernenie obáv súvisiacich s prevádzkou tohto systému je nevyhnutné zabezpečiť, aby žiadatelia o azyl, ktorí mu podliehajú, mali rovnaký prístup k ochrane.

Európska rada v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle poukázala na skutočnosť, že medzi členskými štátmi pretrvávajú výrazné rozdiely v poskytovaní a formách ochrany, a vyzvala na prijatie nových iniciatív s cieľom zavŕšiť budovanie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) stanoveného v Haagskom programe a poskytnúť tak vyššiu úroveň ochrany, ako to navrhuje Komisia vo svojom pláne politiky.

Zásada proporcionality

V súvisiacom hodnotení vplyvu sa posudzovali všetky predpokladané možnosti riešenia problémov, ktoré sa pokladali za vhodné z hľadiska ideálneho pomeru medzi praktickým úžitkom a potrebným úsilím a dospelo sa k záveru, že voľba opatrenia na úrovni EÚ neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je vyriešenie týchto problémov.

Vplyv na základné práva

Tento návrh prešiel hĺbkovou kontrolou, ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby jeho ustanovenia boli plne v súlade i) so základnými právami vyplývajúcimi zo základných zásad práva Spoločenstva, ktoré sú samy výsledkom ústavných tradícií spoločných pre členské štáty a Európskeho dohovoru pre ľudské práva a okrem toho sú vyjadrené aj v Charte EÚ, ako aj ii) so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva, najmä zo Ženevského dohovoru a z Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

Návrh rozšíri prístup k ochrane a spravodlivosti : spresnením dôvodov ochrany návrh zníži nedostatky v ochrane a rozdiely v postupoch uznávania a povedie k celkovému zlepšeniu kvality rozhodovania. Návrh rozšíri aj prístup k sociálnej ochrane, na trh práce a k celkovej integrácii . Aproximácia práv a zlepšenie prístupu k ochrane pre ženy (zmeny a doplnenia k „požiadavke rodinného vzťahu“ a „príslušnosti k určitej sociálnej skupine“) posilní zásadu zákazu diskriminácie . Napokon viaceré zmeny a doplnenia zamerané na rozšírenie definície rodinných príslušníkov a posilnenie práv udeľovaných osobám pod ochranou a ich rodinným príslušníkom budú mať taktiež pozitívny vplyv, pokiaľ ide o posilnenie práv dieťaťa .

ê 2004/83/ES

ð nový

2009/0164 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, ð osôb pod medzinárodnou ochranou ï a obsah poskytovanej ochrany

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej body 1c), 2a) a 3a) prvého odseku článku 63,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[15],

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regiónovy[16],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[17],

keďže:

ò new

1. Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany[18], by sa mala podstatným spôsobom zmeniť a doplniť. Z dôvodu prehľadnosti je vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 1

2. Spoločná politika pre azyl, vrátane spoločného európskeho azylového systému, tvoríia súčasť cieľa Európskej únie týkajúceho sa postupného vytvárania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvoreného tým, ktorí sú nútení okolnosťami, aby legitímne hľadali ochranu v Spoločenstve.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 2

3. Európska Rada na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere dňa 15. a 16. októbra 1999 súhlasila s postupom na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému na základe plného a komplexného uplatňovania Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 týkajúceho sa postavenia utečencov („Ženevský dohovor“), ako bol zmenený a doplnený Protokolom z New Yorku z 31. januára 1967 (Protokol), potvrdzujúc tak zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a zaisťujúc, aby nebol nikto nebol opätovne vystavený prenasledovaniu.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 3

4. Ženevský dohovor a Protokol poskytujú základný kameň pre medzinárodný právny režim na ochranu utečencov.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 4

5. Závery z Tampere ustanovujú, že Spoločný európsky azylový systém by mal zahŕňať krátkodobo aproximáciu pravidiel o priznaní postavenia utečencov a pre obsah postavenia utečenca.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 5

6. Závery z Tampere tiež ustanovujú, že pravidlá týkajúce sa postavenia utečenca by sa mali doplniť opatreniami o doplnkových formách ochrany, zabezpečujúcimi primerané postavenie akejkoľvek osobe, ktorá potrebuje takúto ochranu.

ò nový

7. Prvá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému je v súčasnosti dokončená. Európska rada na svojom zasadnutí 4. novembra prijala Haagsky program, v ktorom sa stanovujú ciele, ktoré sa majú realizovať v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v období rokov 2005 až 2010. V tejto súvislosti bola Európska komisia v Haagskom programe vyzvaná, aby dokončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu Parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010. Zriadenie spoločného azylového konania a jednotného postavenia platného v celej Únii je v súlade s Haagskym programom cieľom, ktorý sa má sledovať v rámci vytvárania spoločného európskeho azylového systému.

8. Európska rada v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle, ktorý bol prijatý dňa 16. októbra 2008, poukázala na skutočnosť, že medzi členskými štátmi pretrvávajú výrazné rozdiely v poskytovaní ochrany, a vyzvala na prijatie nových iniciatív vrátane návrhu na vytvorenie jednotného azylového konania so spoločnými zárukami s cieľom zavŕšiť budovanie spoločného európskeho azylového systému stanoveného v Haagskom programe a poskytnúť tak vyššiu úroveň ochrany.

9. Na základe vykonaných hodnotení je v tejto fáze vhodné potvrdiť zásady ustanovené v smernici 2004/83/ES, ako aj usilovať sa dosiahnuť vyšší stupeň aproximácie pravidiel priznávania a obsahu medzinárodnej ochrany na základe vyšších štandardov s cieľom pokročiť ďalej pri zavádzaní jednotného štatútu ochrany v celej Únii v súlade s cieľom stanoveným v haagskom programe.

10. Mali by sa mobilizovať zdroje Európskeho fondu pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl s cieľom poskytnúť primeranú podporu úsiliu členských štátov pri zavádzaní štandardov stanovených pre druhú etapu spoločného európskeho azylového systému, a to najmä tých členských štátov, ktoré predovšetkým z dôvodu ich geografickej a demografickej situácie čelia osobitnému a neúmernému tlaku na ich azylové systémy.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 6

11. Hlavným cieľom tejto smernice je na jednej strane zaistiť, aby členské štáty uplatňovali spoločné kritériá pre identifikáciu osôb, ktoré skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu, a na druhej strane zaistiť, aby bola k dispozícii minimálna úroveň výhod pre tieto osoby vo všetkých členských štátoch.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 7

ð nový

12. Aproximácia pravidiel o priznaní a obsahu postavenia utečenca a postavenia doplnkovej ochrany by mala pomôcť obmedziť sekundárne pohyby žiadateľov o azyl ð medzinárodnú ochranu ï medzi členskými štátmi tam, kde takýto pohyb je spôsobený výlučne rozdielmi v legislatívnych rámcoch.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 8

13. Minimálne ustanovenia svojím charakterom znamenajú, že členské štáty by mali mať právomoc uvádzať alebo udržiavať výhodnejšie ustanovenia pre štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo pre osoby bez štátneho občianstva, ktoré požadujú ochranu od členského štátu tam, kde sa takáto požiadavka chápe z dôvodov, že dotknutá osoba je utečencom v zmysle článku 1 písm. (A) Ženevského dohovoru alebo osoboua, ktorá inak potrebuje medzinárodnú ochranu.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 9

14. Na štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva, ktoríé majú povolené zotrvať na územiach členských štátov z dôvodov, ktoré nie sú kvôli potrebe medzinárodnej ochrany, ale na diskriminačnom základe z naliehavých rodinných alebo humanitárnych dôvodov, sa táto smernica nevzťahuje.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

ð nový

15. Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie √ [19] Õ . Táto smernica sa snaží predovšetkým o zaistenie plného rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práva na azyl žiadateľov o azyl a ich sprevádzajúcich rodinných príslušníkov ð , ako aj o podporu uplatňovania článkov 1, 7, 14, 15, 16, 18, 21, 24, 34 a 35 Charty a mala by sa vykonávať primerane ï.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 11

16. Pokiaľ ide zaobchádzanie s osobami, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, členské štáty sú viazané záväzkami na základe dokumentov medzinárodného práva, ktorých sú stranou a ktoré zakazujú diskrimináciu.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 12

ð nový

17. Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty by mali zohľadňovať hlavne „najlepšímaximálne záujemmy dieťaťaetí“ ð v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 ï.

ò nový

18. Je potrebné rozšíriť pojem rodinných príslušníkov a zohľadniť rozličné osobitné okolnosti týkajúce sa závislého postavenia a osobitnú pozornosť treba venovať najlepšiemu záujmu dieťaťa.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 13

19. Touto smernicou nie je dotknutý Protokol o azyle pre štátnych občanov členských štátov Európskej únie, ako bol pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 14

20. Priznanie postavenia utečenca je deklaratórnymčný aktom.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 15

21. Konzultácie s Vysokým komisárom Organizácie Spojených národov pre utečencov môžu poskytnúť cenné usmernenie pre členské štáty pri určovaní postavenia utečenca podľa článku 1 Ženevského dohovoru.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 16

22. Mali by sa stanoviť minimálne pravidlá pre definíciu a obsah postavenia utečenca s cieľom usmernenia príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov pri uplatňovaní Ženevského dohovoru.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 17

23. Je pPotrebné je zaviesť spoločné kritériá pre uznanie žiadateľov o azyl ako utečencov v zmysle článku 1 Ženevského dohovoru.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 18

24. Osobitne je potrebné zaviesť spoločné pojmy týkajúce sa potrieb ochrany vznikajúcich na mieste, ako sú:; zdroje bezprávia a ochrany,; vnútroštátna ochrana; a prenasledovanie, vrátane dôvodov napre prenasledovanie.

ê 2004/83/ES odôvodnenie19

ð nový

25. Ochranu môže poskytovať nielen štát, ale tiež strany alebo organizácie, vrátane medzinárodných organizácií, spĺňajúce podmienky tejto smernice, ktoré kontrolujú región alebo väčšiu oblasť v rámci územia štátu ð a sú ochotné a schopné presadzovať zásady právneho štátu. Takáto ochrana by mala byť účinná a trvalá ï.

ò nový

26. Vnútorná ochrana by mala byť efektívne dostupná žiadateľovi v časti krajiny pôvodu, kam môže bezpečne a legálne odcestovať, získať možnosť prijatia a usadiť sa.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 20

27. Pri posudzovaní žiadostí neplnoletých osôb o medzinárodnú ochranu je potrebné je, aby členské štáty zohľadňovali osobitné formy prenasledovania detí.

ò nový

28. Jednou z podmienok oprávnenia na postavenie utečenca v zmysle článku 1 písm. A Ženevského dohovoru je existencia príčinnej súvislosti medzi aktom perzekúcie a dôvodmi ako sú rasa, náboženstvo, národnosť, politické názory alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine. V prípade, že pôvodcom perzekúcie je neštátny aktér, postačí, ak existuje príčinná súvislosť medzi chýbajúcou štátnou ochranou proti aktu perzekúcie a jedným z uvedených dôvodov.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 21

ð nový

29. Rovnako je potrebné zaviesť spoločný pojem dôvodu prenasledovania „príslušnosť k určitej sociálnej skupine“. ð Na účely vymedzenia určitej sociálnej skupiny je potrebné náležite zohľadniť otázky vyplývajúce z rodovej príslušnosti žiadateľa. ï

ê 2004/83/ES odôvodnenie 22

30. Činy, ktoré sú v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov, sú vysvetlené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov a sú, okrem iného, začlenené v rezolúciách Organizácie Spojených národov týkajúcich sa opatrení na boj proti terorizmu, ktoré vyhlasujú, že „činy, metódy a praktiky terorizmu sú v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov“ a že „vedomé financovanie, plánovanie a podnecovanie teroristických činov, je v rozpore s účelmi a zásadami Organizácie Spojených národov“..“

ê 2004/83/ES odôvodnenie 23

31. Ako je uvedené v článku 14, „postavenie“ môže zahŕňať tiež postavenie utečenca.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 24

32. Mali by sa stanoviť tiež minimálne pravidlá pre definíciu a obsah postavenia doplnkovej ochrany. Doplnková ochrana by mala byť doplnková a ďalšia k ochrane utečenca ustanovenejuloženej v Ženevskom dohovore.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 25

33. Je pPotrebné je zaviesť kritériá, na základe ktorých žiadatelia o medzinárodnú ochranu majú byť uznaní za oprávnených na doplnkovú ochranu. Tieto kritériá by mali čerpať z medzinárodných záväzkov podľa dokumentov a postupov týkajúcich sa ľudských práv existujúcich v členských štátoch.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 26

34. Riziká, ktorým je spravidla vystavené obyvateľstvo krajiny alebo časť obyvateľstva, obvykle samotné nespôsobujú individuálne ohrozenie, ktoré by sa kvalifikovalo ako vážne bezprávie.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 27

35. Rodinní príslušníci, už leniba z dôvodu svojho vzťahu k utečencovi, sú obvykle zraniteľní, čo sa týka činov prenasledovania takým spôsobom, ktorý by mohol byť základom pre postavenie utečenca.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 28

36. Pojem vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku sa tiež vzťahuje na prípady, v ktorých štátny príslušník tretej krajiny patrí k združeniu, ktoré podporuje medzinárodný terorizmus alebo podporuje takéto združenie.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 29

Aj keď výhody poskytované rodinným príslušníkom príjemcov postavenia doplnkovej ochrany nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré sú poskytované oprávnenému príjemcovi, musia byť primerané v porovnaní s tými, ktoré využívajú príjemcovia postavenia doplnkovej ochrany.

ò nový

37. Je potrebné zabezpečiť plné rešpektovanie zásady nediskriminácie a súčasne odpovedať na výzvu haagskeho programu týkajúcu sa zavedenia jednotného postavenia. Na tieto účely by sa mali osobám požívajúcim doplnkovú ochranu poskytnúť rovnaké práva a výhody, aké majú utečenci, s výnimkou odchýlok, ktoré sú nevyhnutné a objektívne odôvodnené, a mali by byť viazané na rovnaké podmienky oprávnenosti.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 30

38. V rámci limitov stanovených medzinárodnými záväzkami, môžu členské štáty môžu stanoviť, že udelenie výhod, čo sa týka prístupu k zamestnaniu, sociálnemu zabezpečeniu, zdravotnej starostlivosti a prístupu k prostriedkom pre začlenenie, vyžadujú vopred vydanie povolenia nak pobytu.

ò nový

39. V záujme toho, aby osoby pod medzinárodnou ochranou účinnejšie využívali práva a výhody ustanovené v smernici, je nevyhnutné zohľadniť ich špecifické potreby a osobitné problémy, ktorým čelia pri integrácii.

40. V tejto súvislosti je potrebné vyvinúť úsilie najmä na riešenie problému súvisiaceho s finančnými obmedzeniami, ktoré osobám pod medzinárodnou ochranou bránia v účinnom prístupe k možnostiam vzdelávania a odbornej príprave súvisiacej so zamestnaním.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 31

41. Táto smernica sa neuplatňuje na finančné výhody od členských štátov, ktoré sú poskytované na podporu vzdelávania a školenia.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 32

Mali by sa zohľadniť praktické ťažkosti, s ktorými sa stretli príjemcovia postavenia utečenca alebo doplnkovej ochrany týkajúce sa overenia ich zahraničných diplomov, osvedčení alebo iného dôkazu o oficiálnej kvalifikácii.

ò nový

42. Treba zvážiť osobitné opatrenia s cieľom účinne riešiť praktické ťažkosti, s ktorými sa stretávajú osoby pod medzinárodnou ochranou a ktoré sa týkajú uznávania ich zahraničných diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnej kvalifikácii, predovšetkým z dôvodu nedostatku listinných dôkazov a ich neschopnosti znášať náklady súvisiace s postupmi uznávania týchto dokladov.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 33

ð nový

43. Najmä s cieľom zabrániťenia sociálnemu utrpeniu, je vhodné je, aby sa pre príjemcov postavenia utečenca alebo postavenia dodatočnej ð osoby pod medzinárodnou ï ochranouy zaistilo bez diskriminácie v súvislosti so sociálnou pomocou, primerané sociálne zabezpečenie a prostriedky živobytia bez diskriminácie.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 34

Pokiaľ ide o sociálnu pomoc a zdravotnú starostlivosť, spôsoby a podrobné údaje o poskytovaní základných výhod príjemcom postavenia doplnkovej ochrany by malo určiť vnútroštátne právo. Možnosť obmedzenia výhod pre príjemcov postavenia doplnkovej ochrany na základné výhody treba chápať v tom zmysle, že tento pojem sa vzťahuje aspoň na podporu minimálneho príjmu, pomoc v prípade choroby, tehotenstva a rodičovskú pomoc pokiaľ sú tieto poskytované štátnym príslušníkom podľa legislatívy dotknutého členského štátu.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 35

ð nový

44. Príjemcom postavenia utečenca alebo doplnkovej ð Osobám pod medzinárodnou ï ochranouy mal by sa zaistiť prístup k zdravotnej starostlivosti, vrátane starostlivosti o fyzické a duševné zdravie.

ò nový

45. Osobitné potreby a špecifiká situácie osôb pod medzinárodnou ochranou by sa mali v čo najväčšej miere zohľadniť v integračných programoch určených pre tieto osoby.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 36

46. Vykonávanie tejto smernice by sa malo posudzovať v pravidelných intervaloch, zohľadňujúc najmä vývoj medzinárodných záväzkov členských štátov týkajúcich sa zákazu vyhostenia alebo vrátenia, vývoj trhov práce v členských štátoch, ako aj vývoj spoločných základných zásad pre začlenenie.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 37

47. Pretože ciele navrhovanej smernice, a to vytvorenie minimálnych noriem pre poskytovanie medzinárodnej ochrany štátnym príslušníkom tretej krajiny a osobám bez štátneho občianstva, nemôžu byť dostatočne dosiahnuté členskými štátmi a môžu byť preto z dôvodu rozsahu a účinkov tejto smernice, lepšie dosiahnuté na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je ustanovenávysvetlené v článku 5 Zmluvy o ES. V súlade so zásadou proporcionality, ako je ustanovenávysvetlené v uvedenom článku, táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 38

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo oznámilo listom z 28. januára 2002, svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 39

V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko oznámilo listom z 13. februára 2002, svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

ê 2004/83/ES odôvodnenie 40

48. V súlade s článkom 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko sa nepodieľa na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani nie je predmetom jej uplatňovania.

ò nový

49. Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

50. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice stanovenej v prílohe I časti B do vnútroštátneho práva,

ê 2004/83/ES (prispôsobené)

ð nový

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet a rozsah √ Účel Õ

Účelom tejto smernice je stanoviť minimálne ustanovenia pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako ð osôb pod medzinárodnou ochranou ï utečencov alebo ako osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice √ platia tieto definície Õ :

a) „medzinárodná ochrana“ znamená postavenie utečenca a postavenie doplnkovej ochrany ako súje definované v písm. d)e) and f)g);

ò nový

b) „osoby pod medzinárodnou ochranou“ sú osoby, ktorým bolo priznané postavenie utečenca alebo postavenie doplnkovej ochrany ako súje definované v písm. e) a g);

ê 2004/83/ES

b)c) „Ženevský dohovor“ znamená dohovor týkajúci sa postavenia utečencov uzavretý v Ženeve 28. júla 1951, ako bol zmenený a doplnený Protokolom z New Yorku z 31. januára 1967;

c)d) „utečenec“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, politických dôvodov, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny,; alebo osobu bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu z dôvodov ako je uvedené vyššie, alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť, a na ktorú sa neuplatňuje článok 12;

d)e) „postavenie utečenca“ znamená uznanie členským štátom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva za utečenca;

e)f) „osoba oprávnená na doplnkovú ochranu“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátneho občianstva, ktorá nie je oprávnená ako utečenec, ale vzhľadom, ku ktorej boli preukázané podstatné dôvody domnievať sa, že dotknutá osoba v prípade, ak by bola vrátená do svojej krajiny pôvodu alebo v prípade osoby bez štátneho občianstva do krajiny svojho doterajšieho pobytu, čelila by reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia, ako je definované v článku 15, a na ktorú sa neuplatňuje článok 17 ods.ek 1 a 2 a nemôže prijať, alebo v dôsledku takéhoto rizika odmieta ochranu tejto krajiny;

f)g) „postavenie doplnkovej ochrany“ znamená uznanie členským štátom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva za osobu oprávnenú na doplnkovú ochranu;

g)h) „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ znamená požiadavku predloženúvykonanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátneho občianstva o ochranu od členského štátu, o ktorýchom sa predpokladá, že požadujúe postavenie utečenca alebo postavenie doplnkovej ochrany, a ktoríý výslovne nepožadujúe iný druh ochrany, mimo rozsahu tejto smernice, o ktorúý možno požiadaťmôže byť požadovaný osobitne;

ò nový

i) „žiadateľ“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, vo veci ktorej zatiaľ nebolo prijaté konečné rozhodnutie;

ê 2004/83/ES (prispôsobené)

ð nový

h)j) „rodinní príslušníci“ znamenajúá, pokiaľ už rodina existovala v krajine pôvodu, nasledujúcichovných rodinných príslušníkov príjemcu postavenia utečenca alebo postavenia doplnkovej ð osoby pod medzinárodnou ï ochranouy, ktorí sú prítomní v tom istom členskom štáte, pokiaľ ide o žiadosť o medzinárodnú ochranu:

- manželského partneraku (manžel) príjemcu postavenia utečenca alebo postavenia doplnkovej ð osoby pod medzinárodnou ï ochranouy alebo jej nezosobášenéhoneženatého partnera (jeho nevydatú partnerku) v stabilnom vzťahu tam, kde legislatíva alebo prax dotknutého členského štátu zaobchádza s považuje nezosobášenýmié dvojicamie spôsobom porovnateľným so zosobášenými dvojicami podľa svojho práva týkajúceho sa cudzích štátnych príslušníkov,

- maloleténeplnoleté deti dvojice √ dvojíc Õ uvedenýchej v prvej zarážke alebo príjemcu postavenia utečenca alebo doplnkovej ð osoby pod medzinárodnou ï ochranouy pod podmienkou, že sú nezosobášené a závislé a bez ohľadu na to, či sa narodili v alebo mimo manželskomého zväzku alebo mimo neho, alebo boli adoptované, ako je definované podľa vnútroštátneho práva,;

ò nový

- zosobášené maloleté deti dvojíc uvedených v prvej zarážke alebo osoby pod medzinárodnou ochranou bez ohľadu na to, či sa deti narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho, alebo boli adoptované, ako je definované podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ je v ich najlepšom záujme mať bydlisko v tej istej krajine ako má osoba pod medzinárodnou ochranou,

- otec, matka alebo iný dospelý príbuzný, ktorí sú zodpovední za osobu pod medzinárodnou ochranou zo zákona alebo obvykle, ak je táto osoba maloletá a nezosobášená, alebo ak je maloletá a zosobášená, ale je v jej najlepšom záujme mať bydlisko v tej istej krajine ako má jej otec, matka alebo iný dospelý príbuzný, ktorí sú za ňu zodpovední,

- maloletí nezosobášení súrodenci osoby pod medzinárodnou ochranou, pokiaľ táto osoba je maloletá a nezosobášená, alebo ak osoba pod medzinárodnou ochranou alebo jej súrodenci sú maloletí a zosobášení, ale je v najlepšom záujme jedného alebo viacerých zo súrodencov, aby mali bydlisko v tej istej krajine,

k) „maloletý“ znamená osobu mladšiu ako 18 rokov, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, alebo osobou bez štátnej príslušnosti;

ê 2004/83/ES (prispôsobené)

ð nový

i)l) „maloletýneplnoleté osoby bez sprievodudoprovodu“ znamená štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva vo veku menej ako 18 rokov ð maloletého ï, ktorýé prichádzajú √ prichádza Õ na územie členského štátu bez sprievodudoprovodu dospelého zodpovedného za √ neho Õ ne zo zákona alebo obvykle a pokiaľ nie sú √ je Õ skutočne prevzatýé do starostlivosti takejto osoby; zahŕňa to √ aj Õ maloletéhoneplnoleté osoby, ktorýé zostali bez sprievodudoprovodu potom, ako vstúpili na územie členských štátov;

j)m) „povolenie na pobyt“ znamená akékoľvek povolenie alebo oprávnenie vydané orgánmi členského štátu, vo forme ustanovenej podľa legislatívy štátu, umožňujúce štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátneho občianstva pobyt na jeho území;

k)n) „krajina pôvodu“ znamená krajinu alebo krajiny štátnej príslušnosti alebo, pre osoby bez štátneho občianstva, krajinu posledného pobytu.

Článok 3

Výhodnejšie štandardynormy

Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovávať výhodnejšie štandardynormy pre určovanie, kto je oprávnený ako utečenec alebo ako osoba oprávnená na doplnkovú ochranu a pre určenie obsahu medzinárodnej ochrany, pokiaľ sú tieto normy zlučiteľné s touto smernicou.

KAPITOLA II

Posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu

Článok 4

Posudzovanie skutočností a okolností

51. Členské štáty môžu považovať za povinnosť žiadateľa predložiť čo možno najskôr všetky dôkazy potrebné na zdôvodnenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. V spolupráci so žiadateľom je povinnosťou členského štátu je posúdiť príslušné náležitostizložky žiadosti.

52. NáležitostiDôkazy uvedené v odseku 1 pozostávajú z vyhlásení žiadateľa a celej dokumentácie, ktorá je k dispozícii žiadateľovi, ktoré sa týkajúce sa veku žiadateľa, a základných informácií, vrátane tých, ktoré sa týkajú príslušných príbuzných, totožnosti, štátnej príslušnosti (štátnych príslušností), krajiny (krajín) a miesta (miest) predchádzajúceho pobytu, predchádzajúciche žiadostíi o azyl, trasy cesty, totožnostiť, a cestovnýché dokladovy a dôvodovy pre požadovanie medzinárodnej ochrany.

53. Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu sa má vykonať na individuálnom základe a zahŕňa zohľadnenie:

a) všetkých príslušných skutočností, pokiaľ sa týkajú krajiny pôvodu v čase prijatia rozhodnutia o žiadosti;, vrátane zákonov a nariadení krajiny pôvodu a spôsobu, ktorým sú uplatňované;

b) príslušných vyhlásení a dokumentácie predloženej žiadateľom vrátane informácií o tom, či žiadateľ bol alebo môže byť predmetom prenasledovania alebo vážneho bezprávia;

c) individuálnehojednotlivého postavenia a osobných okolností žiadateľa, vrátane takých faktorov takýchto ako pôvod, pohlavie a vek, s cieľom posúdenia, či na základe osobných okolností žiadateľa, činy, ktorým bol alebo mohol byť žiadateľ vystavený, by predstavovali prenasledovanie alebo vážne bezprávie;

d) či činnosti žiadateľa od opustenia krajiny pôvodu boli vykonávané s výlučným alebo hlavným cieľom vytvorenia potrebných podmienok pre požadovanie medzinárodnej ochrany tak, aby sa posúdilo, či tieto činnosti spôsobia, že žiadateľ bude vystavený prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v prípade návratu do tejto krajiny;

e) či žiadateľ sa mohlool odôvodneneprimerane očakávať, že žiadateľ prijmeatie ochranuy inej krajiny tam, kde by mohol získaťuplatniť štátne občianstvo.

54. Skutočnosť, že žiadateľ už bol predmetom prenasledovania alebo vážneho bezprávia alebo priamych hrozieb takéhoto prenasledovania alebo takéhoto bezprávia, je vážnou známkou oprávnenej obavy žiadateľa z prenasledovania alebo reálneho rizika utrpenia vážneho bezprávia, pokiaľ neexistujú primerané dôvody domnievať sa, že takéto prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa nebudúe opakovať.

55. Tam, kde členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej je povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu a tam, kde aspekty vyhlásení žiadateľa nie sú podložené listinpísomným alebo iným dôkazom, tieto aspekty nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené nasledovné podmienky:

a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu s cieľom zdôvodniťenia svojuej žiadosťti;

b) boli predložené boli príslušné zložky, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi a bolo poskytnuté bolo uspokojivé vysvetlenie týkajúce sa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných zložiek;

c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými informáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa;

d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase, pokiaľ alebo žiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil; a

e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

Článok 5

Potreby medzinárodnej ochrany vznikajúce na mieste

56. Opodstatnená obava z prenasledovania alebo reálne riziko vážneho bezprávia môžue byť založené na udalostiach, ktoré sa uskutočnili odvtedy, ako žiadateľ opustil krajinu pôvodu.

57. Opodstatnená obava z prenasledovania alebo reálne riziko utrpenia vážneho bezprávia môže vychádzať z činností, ktoré vykonával žiadateľ odvtedy, ako opustil krajinu pôvodu, najmä tam, kde sa preukáže, že dané činnosti, z ktorých sa vychádza, predstavujú vyslovenie určitého presvedčeniaobvinení a zotrvanie napokračovanie v takomtoýchto presvedčeníobvineniach alebo orientáciiách, o ktoréých žiadateľ prejavoval užsa rozhodlo v krajine pôvodu.

58. Bez toho, aby bol dotknutý Ženevský dohovor, členské štáty môžu určiť, že žiadateľovi, ktorý podá následnú žiadosť, sa spravidla neudelí postavenie utečenca, ak je riziko prenasledovania založené na okolnostiach, ktoré žiadateľ vytvoril svojíim vlastným rozhodnutím od opustenia krajiny pôvodu.

Článok 6

Aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia

Aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia zahŕňajú:

a) štát;

b) strany alebo organizácie kontrolujúce štát alebo podstatnú časť územia štátu;

c) neštátnych aktérov, ak je možné preukázať, že aktéri uvedení v písm. a) a b), vrátane medzinárodných organizácií, nie sú schopní alebo ochotní poskytnúť ochranupomoc pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, ako je definovanáé v článku 7.

Článok 7

Aktéri ochrany

59. Ochrana ð pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím musí byť účinná a trvalá a ï môže byť poskytovaná ð iba ï :

a) štátom alebo

b) stranami alebo organizáciami, vrátane medzinárodných organizácií, kontrolujúcimich štát alebo podstatnú časť územia štátu, ð ktoré sú ochotné a schopné presadzovať zásady právneho štátu ï.

60. ð Účinná a trvalá ï oOchrana sa spravidla poskytuje, keď aktéri uvedení v odseku 1, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo utrpeniu vážneho bezprávia, okrem inéhointer alia, fungovaním účinného právneho systému na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie a žiadateľ má prístup k takejto ochrane.

61. Pri posudzovaní, či medzinárodné organizácie kontrolujú štát alebo podstatnú časť jeho územia a poskytujú ochranu, ako je opísané v odseku 2, členské štáty zohľadňujú akékoľvek pokyny, ktoré môžu byť poskytnuté v príslušných aktoch Rady.

Článok 8

Vnútroštátna ochrana

62. Ako súčasť posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu, môžu členské štáty môžu určiť, že žiadateľ nepotrebuje medzinárodnú ochranu, ak v časti krajiny pôvodu neexistuje opodstatnená obava z toho, aby bol prenasledovaný alebo neexistuje reálne riziko, že utrpí vážne bezprávie ð žiadateľ má v niektorej časti krajiny pôvodu prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, ako je vymedzená v článku 7 ï a môže sa primerane predpokladať pobyt žiadateľa ð môže bezpečne a legálne odcestovať ï dov tejto časti krajiny, ð , získať možnosť prijatia a usadiť sa tam ï .

63. Pri posudzovaní, či ð má žiadateľ prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v ï častiť krajiny pôvodu je v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa. ðNa tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z viacerých zdrojov, napríklad od Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a Európskeho úradu na podporu azylantov. ï

64. Odsek 1 sa môže uplatňovať bez ohľadu na technické prekážky návratu do krajiny pôvodu.

KAPITOLA III

Oprávnenie stať sa na postavenie utečencaom

Článok 9

Činy prenasledovania

65. √Činy Aby sa čin považoval za Õ čin prenasledovania v zmysle článku 1 písm. A Ženevského dohovoru, musíia

a) byť svojou povahou dostatočne vážnye alebo opakovanýé tak, aby predstavovali vážne porušovanie základných ľudských práv, najmä práv, napre ktoré nie je sa nevzťahuje výnimka podľa článku 15 ods.ek 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,; alebo

b) byť kumuláciou rôznych opatrení, vrátane porušovaniaí základných práv, ktoré sú dostatočne vážne, pokiaľ ide o postihnutie jednotlivca podobným spôsobom, ako je uvedené v písm. a).

66. Činy prenasledovania, ako súje kvalifikované v odseku 1, môžu okrem iného, inter alia, nadobúdať formu:

a) činov fyzického alebo duševného násilia, vrátane činov sexuálneho násilia;

b) zákonných, správnych, policajných a/alebo súdnych opatrení, ktoré sú samotné diskriminačné, alebo ktoré sú vykonávané diskriminačným spôsobom;

c) stíhania alebo potrestania, ktoré je neúmerné alebo diskriminačné;

d) odmietnutia súdneho odškodnenia vyplývajúceho z neúmerného alebo diskriminačného potrestania;

e) stíhania alebo potrestania kvôli odmietnutiu vykonania vojenskej služby v čase konfliktu tam, kde vykonávanie vojenskej služby by znamenalo činy alebo akty spadajúce pod klauzuly vylúčenia, ako je uvedené v článku 12 ods.ek 2;

f) činy špecifické pre pohlavie alebo činy osobitného charakteru týkajúceho sa detí.

67. V súlade s článkom 2 písm. c) musí existovať spojenie medzi dôvodmi uvedenými v článku 10 a činmi prenasledovania, ako súje kvalifikované v odseku 1, ð alebo stav, keď chýba ochrana proti takýmto činom ï .

Článok 10

Dôvody prenasledovania

68. Členské štáty zohľadnia nasledovné prvky pri posudzovaní dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky:

a) pojem rasy bude zahŕňať najmäú činitele farby, pôvodu alebo príslušnostiť ku konkrétnej etnickej skupine;

b) pojem náboženstvo bude zahŕňať najmä zastávanie teistického, neteistického a ateistického presvedčenia, účasť alebo zdržanie sa oficiálnych bohoslužieb v súkromí alebo na verejnosti, sám alebo v spoločnosti iných, iné náboženské úkony alebo prejavy názoru alebo formy osobného alebo spoločného postoja založeného na náboženskom presvedčení alebo ktoré súje ním nariadené;

c) pojem občianstva sa neobmedzuje na štátne občianstvo alebo jeho neexistenciu, ale zahŕňa predovšetkým príslušnosť k skupine určenej jejsvojím kultúrnouym, etnickouým alebo lingvistickouým identitoupredmetom, spoločným geografickým alebo politickým pôvodom alebo vzťahom s obyvateľstvom iného štátu;

d) skupina sa považuje za tvoríiacu určitú sociálnu skupinu najmä tam, kde:

– príslušníci tejto skupiny majú prirodzenú charakteristiku alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť alebo zdieľajú charakteristiku alebo vieru, ktorá je taká základná pre identitu alebo vedomie, že osoba by nemala byť nútená, aby sa jej zriekla a

– táto skupina má jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti.;

Vv závislosti od okolností v krajine pôvodu, môže určitá sociálna skupina môže zahŕňať skupinu vychádzajúcu zo spoločnej charakteristiky sexuálnej orientácie. Sexuálna orientácia sa nemôže chápať za orientáciu zahŕňajúcu činy považované za trestné v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov.: Aspektomy týkajúcime sa pohlavia ð sa musí venovať náležitá pozornosť na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny ï sa môžu zvažovať bez toho, aby samotné vytvárali predpoklad pre uplatniteľnosť tohto článku.

e) pojem politického názoru bude zahŕňať najmä zastávanie určitého názoru, filozofie alebo náboženského presvedčenia v záležitosti spojenej s prípadnými aktérmi prenasledovania uvedenými v článku 6 a ich politikami alebo metódami, bez ohľadu na to, či tento žiadateľ uplatňovalzachovával tento názor, filozofiu alebo náboženské presvedčenie.

69. Pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne má takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania.

Článok 11

Skončenie

70. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva stratiaí postavenie utečenca, ak:

a) dobrovoľne znova prijmúe ochranu štátu štátneho občianstva, alebo

b) po tom, čo stratilia štátne občianstvo, znova ho dobrovoľne získajú, alebo

c) nadobudlia nové štátne občianstvo a nachádzajú sa pod ochranou štátu, od ktorého získali nové štátne občianstvo má, alebo

d) dobrovoľne sa znova usadilia v krajine, ktorú opustilia alebo do ktorej sa nevrátilia z obavy pred prenasledovaním, alebo

e) nemôžue ďalej odmietať ochranu štátu, ktorého štátne občianstvo majúmá, pretože zanikli okolnosti, pre ktoré sa imjej priznalo postavenie utečenca; alebo

f) súje osobamiou bez štátneho občianstva, ktoréá súje schopnéá vrátiť sa do štátu svojho predchádzajúceho pobytu, pretože zanikli okolnosti, pre ktoré sa imjej priznalo postavenie utečenca.

71. Pri zvažovaní bodov e) a f) odseku 1, členské štáty zohľadňujú, či zmena okolností je takého významného a trvaléhonedočasného charakteru, že obava žiadateľa z prenasledovania sa užviac nemôže považovať za opodstatnenú.

ò nový

72. Ustanovenia odseku 1 písm. e) a f) sa nevzťahujú na utečenca, ktorý môže uviesť závažné dôvody vyplývajúce z predchádzajúceho prenasledovania pre odmietnutie ochrany štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo, v prípade osoby bez štátnej príslušnosti, štátu svojho predchádzajúceho pobytu.

ê 2004/83/ES (prispôsobené)

Článok 12

Vylúčenie

73. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva súje vylúčeníá z postavenia utečenca, ak:

a) spadajúá do rozsahu článku 1 písm. D Ženevského dohovoru, týkajúceho sa ochrany alebo pomoci od orgánov alebo agentúr Organizácie Spojených národov iných, ako je Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov. Ak takáto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, tieto osoby budú oprávnené ipso facto na výhody z ustanovení tejto smernice;

b) súje uznaníá príslušnými orgánmi štátu, v ktorom majúmá pobyt, za osobyu majúceu práva a povinnosti, ktoré sa udeľujú štátnym príslušníkom tohto štátu, alebo práva a povinnostií, ktoré sú s nimi rovnocenné.

74. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva súje vylúčenéý zo získania postavenia utečenca tam, kde existujú vážne dôvody domnievať sa, že:

a) sa dopustilia trestného činu proti mieru, vojnových zločinov alebo trestných činov proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o takýchto trestných činoch;

b) sa dopustili vážneho nepolitického trestného činu mimo štátu svojho azylu predtým, ako v ňom bolia prijatíý ako utečenciec,; čo znamená čas vydania povolenia na pobyt na základe priznania postavenia utečenca; najmä neľudské trestné činy, aj keď sú spáchané s údajne politickým cieľom, môžu byť klasifikované ako vážne nepolitické trestné činy;

c) súje vinníý za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, ako sú uvedené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov.

75. Odsek 2 sa uplatňuje na osoby, ktoré podnecujú trestné činy, alebo sa inak podieľajú na páchaní trestných činov, alebo činov uvedených v tomto dokumente.

KAPITOLA IV

Postavenie utečenca

Článok 13

Priznanie postavenia utečenca

Členské štáty priznajú postavenie utečenca štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátneho občianstva, ktoríá súje oprávneníá ako utečenciec v súlade s kapitolami II a III.

Článok 14

Zrušenie, ukončenie alebo odmietnutie obnovenia postavenia utečenca

76. Pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu podané po nadobudnutí účinnosti tejto smernice √ 2004/83/ES Õ , členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie utečenca štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva priznané vládnym, správnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom, ak táto osoba prestáva byť utečencom v súlade s článkom 11.

77. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť utečenca v súlade s článkom 4 ods.ek 1 odhaliť všetky významné skutočnosti a poskytnúť všetku príslušnú dokumentáciu, ktorú má k dispozícii, členský štát, ktorý priznal postavenie utečenca, preukáže na individuálnom základe, že dotknutá osoba prestala byť utečencom alebo nikdy níim nebola v súlade s odsekom 1 tohto článku.

78. Členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie utečenca štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva, ak potom, ako immu bolo priznané postavenie utečenca, dotknutý členský štát preukázal že:

a) nemali mať postavenie utečenca alebo súje vylúčeníý z postavenia utečenca v súlade s článkom 12;

b) jehoskresľovanie alebo opomenutie skutočností, vrátane použitia falošných dokladov, z ich strany boli rozhodujúce pre priznanie postavenia utečenca.

79. Členské štáty môžu zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnoviť postavenie priznané utečencovi vládnym, administratívnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom, keď:

a) existujú primerané dôvody preto, aby bol považovaný za nebezpečenstvo pre bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný;

b) potom, ako bol odsúdený právoplatným rozsudkom za obzvlášť nebezpečný trestný čin, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto členského štátu.

80. V situáciách opísaných v odseku 4, môžu členské štáty môžu rozhodnúť o nepriznaní postavenia utečencovi tam, kde takéto rozhodnutie ešte nebolo prijaté.

81. Osoby, na ktoré sa uplatňujú odseky 4 alebo 5, sú oprávnené na práva uvedené v článkoch 3, 4, 16, 22, 31 ,a 32 a 33 Ženevského dohovoru alebo na podobné práva, ak sú prítomné v tomto členskom štáte.

KAPITOLA V

Oprávnenie na doplnkovú ochranu

Článok 15

Vážne bezprávie

Vážne bezprávie pozostáva z:

a) trestu smrti alebo popravy,; alebo

b) mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo potrestania žiadateľa v krajine pôvodu, alebo

c) vážneho a individuálneho ohrozenia života občana alebo osoby z dôvodu všeobecnéhonediskriminačného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Článok 16

Skončenie

82. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva prestanúe byť oprávneníá na doplnkovú ochranu, ak prestali existovať okolnosti, ktoré viedli na priznanie postavenia doplnkovej ochrany alebo sa zmenili do takej miery, že ochranu už viac nepožadujúe.

83. Pri uplatňovaní odseku 1, členské štáty zohľadňujú, či zmena okolností je takého závažného a trvaléhonedočasného charakteru, že osoba oprávnená na doplnkovú ochranu už viac nečelí reálnemu riziku vážneho bezprávia.

ò nový

84. Odsek 1 sa nevzťahuje na príjemcu doplnkovej ochrany, ktorý môže uviesť závažné dôvody vyplývajúce z predchádzajúceho vážneho bezprávia pre odmietnutie ochrany štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo, v prípade osoby bez štátnej príslušnosti, štátu svojho predchádzajúceho pobytu.

ê 2004/83/ES odôvodnené

ð nový

Článok 17

Vylúčenie

85. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva súje vylúčeníá z oprávnenia na doplnkovú ochranu tam, kde existujú vážne dôvody domnievať sa, že:

a) sa dopustilia trestného činu proti mieru, vojnových zločinov alebo trestných činov proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o takýchto trestných činoch;

b) sa dopustilia závažného trestného činu;

c) súje vinníý za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, ako sú uvedené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov;

d) predstavujúe nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom súje prítomníá.

86. Odsek 1 sa uplatňuje na osoby, ktoré podnecujú trestné činy, alebo sa inak podieľajú na páchaní trestných činov alebo činov uvedených v tomto dokumente.

87. Členské štáty môžu vylúčiť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátneho občianstva z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak pred svojím vstupom do tohto členského štátu spáchali jeden alebo viacero trestných činov, mimo rozsahu odseku 1, ktoré by boli postihnuteľné trestom odňatím slobody, ak by boli spáchané v dotknutom členskom štáte, a ak opustili svoju krajinu pôvodu iba preto, aby sa vyhliol sankciám vyplývajúcim z týchto trestných činov.

KAPITOLA VI

Postavenie doplnkovej ochrany

Článok 18

Priznanie postavenia doplnkovej ochrany

Členské štáty priznajú postavenie doplnkovej ochrany štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátneho občianstva oprávnenýmej na doplnkovú ochranu v súlade s kapitolami II a V.

Článok 19

Zrušenie, ukončenie alebo odmietnutie obnovenia postavenia doplnkovej ochrany

88. Pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu podané po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie doplnkovej ochrany štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva priznané vládnym, správnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom, ak tietáto osobya prestalia byť oprávnenéá na doplnkovú ochranu v súlade s článkom 16.

89. Členské štáty môžu zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnoviť postavenie doplnkovej ochrany štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva priznané vládnym, správnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom, ak potom, ako immu bolo priznané postavenie doplnkovej ochrany, mali byť vylúčeníý z oprávnenia na doplnkovú ochranu v súlade s článkom 17 ods.ek 3.

90. Členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie doplnkovej ochrany štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva, ak:

a) po priznaní postavenia doplnkovej ochrany mali byť vylúčeníý alebo súje vylúčeníý z oprávnenia na doplnkovú ochranu v súlade s článkom 17 ods.ek 1 a 2;

b) jeho skresľovanie alebo opomenutie skutočností, vrátane použitia falošných dokladov, z ich strany boli rozhodujúce pre priznanie postavenia doplnkovej ochrany.

91. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva v súlade s článkom 4 ods.ek 1 odhaliť všetky významné skutočnosti a poskytnúť všetku príslušnú dokumentáciu, ktorú má k dispozícii, členský štát, ktorý priznal postavenie doplnkovej ochrany, preukáže na individuálnom základe, že dotknutá osoba prestala byť oprávnená alebo nie je oprávnená na doplnkovú ochranu v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku.

KAPITOLA VII

Obsah medzinárodnej ochrany

Článok 20

Všeobecné pravidlá

92. Touto kapitolou nie sú dotknuté práva stanovené v Ženevskom dohovore.

93. Táto kapitola sa uplatňuje na utečencov, ako aj na osoby oprávnené na doplnkovú ochranu, pokiaľ sa neuviedlo inak.

94. Pri vykonávaní tejto kapitoly, členské štáty zohľadňujú osobitnú situáciu zraniteľných osôb, ako sú maloleténeplnoleté osoby, maloleténeplnoleté osoby bez sprievodudoprovodu, invalidné osoby, starší ľudia, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletýmineplnoletými deťmi, ð obete obchodovania s ľuďmi, osoby s mentálnymi poruchami ï a osoby, ktoré boli vystavené mučeniutrýzneniu, znásilneniu alebo iným vážnym formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia.

95. Odsek 3 sa uplatňuje iba na osoby považované za osoby majúce osobitné potreby, a to po individuálnom posúdení ich situácie.

96. Pri vykonávaní ustanovení tejto kapitoly, ktorá zahŕňa maloleténeplnoleté osoby, sa zohľadňujeú sa predovšetkým najlepšímaximálne záujemy dieťaťadetí.

6. V rámci limitov stanovených Ženevským dohovorom, členské štáty môžu znížiť výhody tejto kapitoly, priznané utečencovi, ktorého postavenie utečenca bolo získané na základe činností vykonávaných s výlučným alebo hlavným cieľom vytvorenia potrebných podmienok pre uznanie za utečenca.

7. V rámci limitov stanovených medzinárodnými záväzkami členských štátov, členské štáty môžu znížiť výhody tejto kapitoly, udelené osobe oprávnenej na doplnkovú ochranu, ktorej postavenie doplnkovej ochrany bolo získané na základe činností vykonávaných s výlučným alebo hlavným cieľom vytvorenia potrebných podmienok pre uznanie osoby za oprávnenú na doplnkovú ochranu.

Článok 21

Ochrana pred zákazom vyhostenímia alebo vrátenímia

97. Členské štáty rešpektujú zásadu nevyhostenia v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.

98. Tam, kde to nie je zakázané medzinárodnými záväzkami uvedenými v odseku 1, členské štáty môžu vyhostiť utečenca bez ohľadu na to, či je alebo nie je oficiálne uznaný, ak:

a) existujú primerané dôvody preto, aby bol považovaný za nebezpečenstvo pre bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný; alebo

b) potom, ako bol odsúdený právoplatným rozsudkom za obzvlášť nebezpečný trestný čin, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto členského štátu.

99. Členské štáty môžu zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnoviť alebo udeliť povolenie nak pobytu utečencovi, na ktorého sa uplatňuje odsek 2.

Článok 22

Informácie

Členské štáty zabezpečia ð osobám ï uznaným za také, ktoré potrebujú pod medzinárodnouú ochranou, čo možno najskôr potom, ako im bolo udelené postavenie príslušnej ochrany, prístup k informáciám v jazyku, ð o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú ï ktorému pravdepodobne rozumejú, o právach a povinnostiach týkajúcich sa tohto postavenia.

Článok 23

Zachovanie celistvosti rodiny

100. Členské štáty zaistia, aby sa zachovala celistvosť rodiny.

101. Členské štáty zaistia, aby rodinní príslušníci príjemcu postavenia utečenca alebo doplnkovej ð osoby pod medzinárodnou ï ochranouy, ktorí nie sú jednotlivo oprávnení na takéto postavenie ð takúto ochranu ï , boli oprávnení požadovať výhody uvedené v článkoch 24 až 34 v súlade s vnútroštátnymi postupmi, a pokiaľ je to zlučiteľné s ich osobným právnym postavením rodinného príslušníka.

Pokiaľ ide o rodinných príslušníkov príjemcov postavenia doplnkovej ochrany, členské štáty môžu definovať podmienky uplatniteľné na takéto výhody.

V týchto prípadoch, členské štáty zaistia, aby akékoľvek výhody poskytovali záruku primeranej životnej úrovne.

102. Odseky 1 a 2 nie sú uplatniteľné tam, kde rodinný príslušník je alebo by bol vylúčený z postavenia utečenca alebo postavenia doplnkovej ð medzinárodnej ï ochrany podľa kapitol III a V.

103. Bez ohľadu na odseky 1 a 2, môžu členské štáty môžu odmietnuť, znížiť alebo zrušiťstiahnuť výhody uvedené v tomto dokumente z dôvodov vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

104. Členské štáty môžu rozhodnúť, že sa tento článok sa uplatňuje ajtiež na ostatných blízkych príbuzných, ktorí žilijú spolu ako súčasť rodiny v čase opustenia krajiny pôvodu, a ktorí boli v tomto čase celkom alebo podstatne závislí od príjemcu postavenia utečenca alebo doplnkovej ochrany ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï .

Článok 24

Povolenia na pobyt

105. HneďBezodkladne ako je to možné po udelení ich postavenia, členské štáty vydajú príjemcom postavenia utečenca ð osobám pod medzinárodnou ochranou ï povolenie na pobyt, ktoré musí byť platné minimálne tri roky a obnoviteľné, pokiaľ to nevyžadujú inak závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku nevyžadujú inak a bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods.ek 3.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods.ek 1, povolenie na pobyt, ktoré má byť vydané rodinným príslušníkom príjemcov postavenia utečenca ð osôb pod medzinárodnou ochranou ï , môže byť platné maximálne tri roky a môže byť obnoviteľné.

2. Akonáhle je to možné po udelení ich postavenia, členské štáty vydajú príjemcom postavenia doplnkovej ochrany povolenie na pobyt, ktoré musí byť platné minimálne jeden rok a obnoviteľné, pokiaľ nevyžadujú inak závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

Článok 25

Cestovný doklad

106. Členské štáty vydajú príjemcom postavenia utečenca cestovné doklady vo forme uvedenej v prílohe k Ženevskému dohovoru na účel cestovania mimo ich územia, pokiaľ to nevyžadujú inak závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku nevyžadujú inak.

107. Členské štáty vydajú príjemcom postavenia doplnkovej ochrany, ktorí nie sú oprávnenínemajú možnosť získať národný pas, dokumenty, ktoré im umožnia vycestovať ð mimo ich územia ï, aspoň, keď vznikajú vážne humanitárne dôvody, ktoré vyžadujú ich prítomnosť v inom štáte, pokiaľ to nevyžadujú inak závažné dôvody vnútroštátnej bezpečnosti alebo verejného poriadku nevyžadujú inak.

Článok 26

Prístup k zamestnaniu

108. Členské štáty povolia príjemcom postavenia utečenca ð osobám pod medzinárodnou ochranou ï , aby mohli aktívne vykonávať činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa pravidiel všeobecne uplatniteľných na povolanie alebo štátnu službu, a to bezprostredne po udelení postavenia utečenca ð ochrany ï .

109. Členské štáty zaistia, aby sa príjemcom postavenia utečenca ð osobám pod medzinárodnou ochranou ï ponúkali činnosti ako sú možnosti vzdelávania týkajúce sa zamestnania pre dospelých, odborné školenia ð vrátane kurzov odbornej prípravy na zvýšenie kvalifikácie, ï a praktické skúsenosti na pracovisku ð a poradenské služby hradené úradmi práce ï, a to za rovnakých podmienok ako vlastným štátnym príslušníkom.

ò nový

110. Členské štáty vyvinú potrebné úsilie, aby uľahčili prístup osobám pod medzinárodnou ochranou k možnostiam vzdelávania a odborným školeniam týkajúcim sa zamestnania, ktoré sú uvedené v odseku 2, a to v prípade potreby prostredníctvom opatrení, akými je poskytovanie štipendií a pôžičiek alebo možnosti pracovať na čiastočný úväzok popri štúdiu.

ê 2004/83/ES

ð nový

3. Členské štáty povolia príjemcom postavenia doplnkovej ochrany, aby mohli aktívne vykonávať činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa pravidiel všeobecne uplatniteľných na povolanie alebo štátnu službu, bezprostredne po udelení postavenia doplnkovej ochrany. Môže sa zohľadniť situácia na trhu práce v členskom štáte vrátane prípadnej prioritizácie prístupu k zamestnaniu na obmedzené časové obdobie, ktorá má byť určená v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty zaistia, aby príjemca postavenia doplnkovej ochrany mal prístup k pracovnému miestu, na ktoré tento príjemca dostal ponuku v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o prioritizácii na trhu práce.

4. Členské štáty zaistia, aby príjemcovia postavenia doplnkovej ochrany mali prístup k činnostiam takým ako sú možnosti vzdelávania týkajúce sa zamestnania pre dospelých, odborné školenia a praktické skúsenosti na pracovisku za podmienok, o ktorých majú rozhodnúť členské štáty.

54. Uplatňuje sa právo platné v členských štátoch uplatniteľné na odmeňovanie, prístup k systémom sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ako aj iné podmienky zamestnania.

Článok 27

Prístup k vzdelaniu

111. Členské štáty poskytnú prístup k vzdelávaciemu systému všetkým maloletýmneplnoletým osobám, ktorým bolao udelenáé postavenie utečenca alebo doplnkovej ð medzinárodná ï ochranay, a to za rovnakých podmienok ako vlastným štátnym príslušníkom.

112. Členské štáty umožnia dospelým, ktorým bolao udelenáé postavenie utečenca alebo doplnkovej ð medzinárodná ï ochranay, prístup k všeobecnému vzdelávaciemu systému, ďalšiemu školeniu alebo preškoleniu, a to za rovnakých podmienok ako štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí majú legálny trvalý pobyt.

3. Členské štáty zaistia rovnaké zaobchádzanie medzi príjemcami postavenia utečenca alebo doplnkovej ochrany a štátnymi príslušníkmi v súvislosti s existujúcimi postupmi uznávania zahraničných diplomov, osvedčení a iného dôkazu o oficiálnych kvalifikáciách.

ò nový

Článok 28

Prístup k postupom uznávania kvalifikácií

1. Členské štáty zaistia rovnaké zaobchádzanie medzi osobami pod medzinárodnou ochranou a vlastnými štátnymi príslušníkmi v súvislosti s existujúcimi postupmi uznávania zahraničných diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.

2. Členské štáty vyvinú potrebné úsilie na zabezpečenie toho, aby osoby pod medzinárodnou ochranou, ktoré nemôžu poskytnúť listinné dôkazy o svojej kvalifikácii, mali prístup k vhodným programom na posúdenie, vyhodnotenie a akreditáciu ich predchádzajúceho vzdelávania. Všetky takéto opatrenia musia byť v súlade s článkom 2 ods. 2 a článok 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[20].

3. Členské štáty vyvinú potrebné úsilie na zabezpečenie toho, aby sa osobám pod medzinárodnou ochranou neznemožnilo uznanie ich zahraničných diplomov, osvedčení alebo iných dokladov o formálnej kvalifikácii, alebo akreditácia ich predchádzajúceho vzdelávania z dôvodu súvisiacich nákladov.

ê 2004/83/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 2829

Sociálne zabezpečenie

113. Členské štáty zaistia, aby príjemcovia postavenia utečenca alebo doplnkovej ð osoby pod medzinárodnou ï ochranouy získali v členských štátoch, ktoré im udelili takúéto postavenie ð ochranu ï , potrebnú sociálnu pomoc, akáo je poskytovaná štátnym príslušníkom tohmto členského štátu.

114. 2. Výnimkou zo všeobecného pravidla stanoveného v odseku 1, členské štáty môžu obmedziť sociálnu pomoc udeľovanú príjemcom postavenia utečenca alebo doplnkovej ochrany na základné výhody, ktoré sú potom poskytnuté na rovnakých úrovniach a za rovnakých podmienok oprávnenosti ako štátnym príslušníkom.

Článok 2930

Zdravotná starostlivosť

115. Členské štáty zaistia, aby príjemcovia postavenia utečenca alebo doplnkovej ð osoby pod medzinárodnou ï ochranouy mali prístup k zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok oprávnenosti ako štátni príslušníci členského štátu, ktorý udelil takúéto ð ochranu ï postavenia.

2. Výnimkou zo všeobecného pravidla stanoveného v odseku 1, členské štáty môžu obmedziť zdravotnú starostlivosť poskytovanú príjemcom doplnkovej ochrany na základné výhody, ktoré sú potom poskytované na rovnakých úrovniach a za rovnakých podmienok oprávnenosti ako štátnym príslušníkom.

32. Členské štáty poskytujú za rovnakých podmienok oprávnenosti ako štátnym príslušníkom členského štátu, ktorým bolo udelilené toto postavenie, primeranú zdravotnú starostlivosť ð , a v prípade potreby aj mentálnu zdravotnú starostlivosť, ï príjemcom postavenia utečenca alebo doplnkovej ð osobám pod medzinárodnou ï ochranouy, ktorí majú osobitné potreby, takým ako sú tehotné ženy, osoby, ktoré zažili mučenietrýznenie, znásilnenie alebo iné vážne formy psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia alebo maloletýmneplnoletým osobám, ktoríé boli obeťami akejkoľvek formyu zneužitia, zanedbania, využívania, mučeniatrýznenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, alebo ktoríé trpeli v dôsledku ozbrojeného konfliktu.

Článok 3031

MaloletíNeplnoleté osoby bez sprievodu

116. HneďBezodkladne, ako je to možné po udelení postavenia utečenca alebo doplnkovej ð medzinárodnej ï ochrany, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zaistenie zastúpenia maloletýchneplnoletých osôb bez sprievodu právnym poručníctvom alebo tam, kde je to potrebné, organizáciou zodpovednou za starostlivosť a blaho maloletýchneplnoletých osôb alebo akýmkoľvek iným vhodným zastúpením vrátane toho, ktoré je založené na legislatíve alebo súdnom nariadení.

117. Členské štáty zaistia, aby boli riadne splnené potrebypodmienky maloletýchneplnoletých osôb pri vykonávaní tejto smernice menovaným poručníkom alebo zástupcom. Príslušné orgány vykonávajú pravidelné posúdenia.

118. Členské štáty zaistia, aby maloletíneplnoleté osoby bez sprievodu boli umiestneníé:

a) spolu s dospelými príbuznými, alebo

b) v pestúnskej rodine, alebo

c) v strediskách špecializovaných na poskytnutie ubytovania pre maloletýchneplnoleté osoby, alebo

d) v inom ubytovaní vhodnom pre maloletýchneplnoleté osoby.

V tejto súvislosti sa zohľadnia sa názory dieťaťa v súlade s jeho vekom a stupňom dospelosti.

119. Pokiaľ je to možné, súrodenci sa ponechajú spolu, pričom sa zohľadňujú maximálne záujmy dotknutéhoej maloletéhoneplnoletej osoby, a najmä jehoj vek a stupeň dospelosti. Zmeny trvalého pobytu maloletýchneplnoletých osôb sa obmedzia na minimum.

120. Členské štáty ð ustanovia postupy na čo najrýchlejšie vypátranie rodinných príslušníkov maloletého bez sprievodu po udelení medzinárodnej ochrany ï , √ pričom Õ chrániace maximálne záujmy maloletéhoneplnoletej osoby sa vynasnažia čo možno najskôr nájsť rodinných príslušníkov neplnoletej osoby. V prípadoch, kde môže existovať ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti maloletéhoneplnoletej osoby alebo jehoj blízkych príbuzných, najmä ak zostali v štáte pôvodu, musí sa venovať pozornosť zaisteniu toho, aby sa vykonával dôverný zber, spracovanie a obeh informácií týkajúcich sa takýchto osôb.

121. Tí, ktorí pracujú s maloletýmineplnoletými osobami bez sprievodu, majú maťzískajú alebo ð a ï dostanú ð aj ďalšie ï primerané školenie týkajúce sa ich potrieb.

Článok 3132

Prístup k ubytovaniu

Členské štáty zaistia, aby príjemcovia postavenia utečenca alebo doplnkovej ð osoby pod medzinárodnou ï ochranouy mali prístup k ubytovaniu za rovnakých podmienok ako ostatní štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí majú legálny trvalý pobyt na ich územiach. ðČlenské štáty vyvinú potrebné úsilie na uplatňovanie politiky, ktorá zabráni diskriminácii osôb pod medzinárodnou ochranou a zabezpečí rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístup k ubytovaniu. ï

Článok 3233

Sloboda pohybu v rámci členského štátu

Členské štáty umožnia príjemcom postavenia utečenca alebo doplnkovej ð osobám pod medzinárodnou ï ochranouy slobodu pohybu v rámci ich územia za rovnakých podmienok a obmedzení, ako sú tie, ktoré sú poskytované štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí majú legálnytrvalý pobyt na ich územiach.

Článok 3334

Prístup k prostriedkom pre začlenenie

122. S cieľom uľahčiťenia začleneniea utečencov ð osôb pod medzinárodnou ochranou ï do spoločnosti, členské štáty zabezpečia ð prístup k ï programomy pre začlenenie, ktoré považujú za vhodné ð z hľadiska toho, aby sa zohľadnili špecifické potreby osôb pod medzinárodnou ochranou ï, alebo vytvoria predbežné podmienky, ktoré zaručia prístup k takýmto programom.

1 Tam, kde to členské štáty považujú za vhodné, príjemcom postavenia doplnkovej ochrany sa poskytne prístup k programom pre začlenenie.

ò nový

123. Tieto programy pre začlenenie by mohli zahŕňať vstupné programy a jazykové školenia čo najviac prispôsobené potrebám osôb pod medzinárodnou ochranou.

ê 2004/83/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 3435

Návrat do vlasti

Členské štáty môžu poskytovať pomoc príjemcom postavenia utečenca alebo doplnkovej ð osobám pod medzinárodnou ï ochranouy, ktorí sa chcú vrátiť do vlasti.

KAPITOLA VIII

Administratívna spolupráca

Článok 3536

Spolupráca

Každý členský štát menuje národný kontaktný bod, ktorého √ a jeho Õ adresu oznámi Komisii., ktorá √ Komisia Õ ju oznámi √ túto informáciu Õ ostatným členským štátom.

Členské štáty, v spolupráci s Komisiou, prijmú všetky potrebné opatrenia na vytvorenie priamej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi.

Článok 3637

Pracovníci

Členské štáty zaistia, aby orgány a iné organizácie vykonávajúce túto smernicu dostali potrebné školenie a boli viazané zásadou dôvernosti, ako je definovaná vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o akékoľvek informácie, ktoré získajú v priebehu svojej práce.

KAPITOLA IX

Záverečné ustanovenia

Článok 3738

Správy

124. Do 10. apríla 2008 ð […] ï Komisia podá správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice a navrhne akéhokoľvek zmeny a doplnky, ktoré sú potrebné. Tieto návrhy na zmeny a doplnky sa vykonajú spôsobom priority čo sa týka článkov 15, 26 a 33. Členské štáty pošlú Komisii všetky informácie, ktoré sú vhodné pre zostavenie tejto správy, do 10. októbra 2007 ð […] ï.

125. Po predložení tejto správy, Komisia podá správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice minimálne každých päť rokov.

Článok 3839 Transpozícianovanie

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na potrebné na zaistenie súladu s touto smernicou do 10. októbra 2006 √ článkami […] [články, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou] najneskôr do […] Õ. Okamžite o tom informujú Komisiu. Komisii √ bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou Õ.

Pri prijímaní týchto opatrení ustanovení členské štáty uvedú odkaz na túto smernicu alebo takýto odkaz ich sprevádza pri ich úradnom uverejnení. Členské štáty si stanovia spôsoby vykonania takéhoto odkazu. √ Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. Õ

2. Členské štáty oznámia Komisii text √ hlavných Õ ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijímajú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica √ a tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou. Õ

ê

Článok 40

Zrušenie

Smernica 2004/83/ES sa zrušuje s účinnosťou odo [dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v prvom pododseku odseku 1 článku … tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice uvedenej v prílohe I časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

ê 2004/83/ES (prispôsobené)

Článok 3941

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

ê

Články [...] sa uplatňujú odo [dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v prvom pododseku odseku 1 článku …].

ê 2004/83/ES (prispôsobené)

Článok 4042

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V […]

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda […] […]

ê

PRÍLOHA I

Časť A

Zrušená smernica(uvedená v článku 40)

Smernica Rady 2004/83/ES | (Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12) |

Časť B

Lehota na transpozíciu do vnútroštátneho práva(uvedená v článku 39)

Smernica | Lehota na transpozíciu |

2004/83/ES | 10. október 2006 |

_____________

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Smernica 2004/83/ES | Táto smernica |

článok 1 | článok 1 |

článok 2, úvodné slová | článok 2, úvodné slová |

článok 2 písm. a) | článok 2 písm. a) |

– | článok 2 písm. b) |

článok 2 písm. b) až g) | článok 2 písm. c) až h) |

– | článok 2 písm. i) |

článok 2 písm. h) – | článok 2 j) prvá a druhá zarážka článok 2 j) tretia, štvrtá a piata zarážka |

– | článok 2 písm. k) |

článok 2 písm. i) | článok 2 ods. 1 |

článok 2 písm. j) | článok 2 písm. m) |

článok 2 písm. k) | článok 2 písm. n) |

článok 3 | článok 3 |

článok 4 | článok 4 |

článok 5 | článok 5 |

článok 6 | článok 6 |

článok 7 | článok 7 |

článok 8 ods. 1 a 2 | článok 8 ods. 1 a 2 |

článok 8 ods. 3 | – |

článok 9 | článok 9 |

článok 10 | článok 10 |

článok 11 ods. 1 a 2 | článok 11 ods. 1 a 2 |

– | článok 11 ods. 3 |

článok 12 | článok 12 |

článok 13 | článok 13 |

článok 14 | článok 14 |

článok 15 | článok 15 |

článok 16 ods. 1 a 2 | článok 16 ods. 1 a 2 |

– | článok 16 ods. 3 |

článok 17 | článok 17 |

článok 18 | článok 18 |

článok 19 | článok 19 |

článok 20 ods. 1 až 5 | článok 20 ods. 1 až 5 |

článok 20 ods. 6 a 7 | – |

článok 21 | článok 21 |

článok 22 | článok 22 |

článok 23 ods. 1 | článok 23 ods. 1 |

článok 23 ods. 2 prvý pododsek | článok 23 ods. 2 prvý pododsek |

článok 23 ods. 2 druhý pododsek | – |

článok 23 ods. 2 tretí pododsek | – |

článok 23 ods. 3 až 5 | článok 23 ods. 3 až 5 |

článok 24 ods. 1 | článok 24 ods. 1 |

článok 24 ods. 2 | – |

článok 25 | článok 25 |

článok 26 ods. 1 až 3 | článok 26 ods. 1 až 3 |

článok 26 ods. 4 | – |

článok 26 ods. 5 | článok 26 ods. 4 |

článok 27 ods. 1 a 2 | článok 27 ods. 1 a 2 |

článok 27 ods. 3 | článok 28 ods. 1 |

– | článok 28 ods. 2 a 3 |

článok 28 ods. 1 | článok 29 ods. 1 |

článok 28 ods. 2 | – |

článok 29 ods. 1 | článok 30 ods. 1 |

článok 29 ods. 2 článok 29 ods. 3 | – článok 30 ods. 2 |

článok 30 | článok 31 |

článok 31 | článok 32 |

článok 32 | článok 33 |

článok 33 | článok 34 |

článok 34 | článok 35 |

článok 35 | článok 36 |

článok 36 | článok 37 |

článok 37 | článok 38 |

článok 38 | článok 39 |

– | článok 40 |

článok 39 | článok 41 |

článok 40 | článok 42 |

– | Príloha I |

– | Príloha II |

[1] Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12

[2] Plán politiky v oblasti azylu – integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ, KOM(2008) 360.

[3] KOM(2007) 301.

[4] Dostupné na adrese:

http://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/immigration/integration/doc/2007/handbook_2007_sk.pdf

[5] UNHCR, „ Asylum in the European Union, A study on the implementation of the Qualification Directive “, november 2007; ELENA/ECRE, „ The impact of the EU Qualification Directive on International protection “, október 2008; France Terre d'Asile, „ Asile La protection subsidiaire en Europe: Un mosaïque de droits “, Les cahiers du social č. 18, september 2008; Dutch Refugee Council/ECRE, „ Networking on the Transposition of the Qualification Directive “, december 2008, Nijmegen University, „ The Qualification Directive: Central themes, Problem issues, and Implementation in selected MS “, Karin Zwaan (ed), 2007.

[6] Dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/asylum/studies/wai/doc_asylum_studies_en.htm

[7] Spoločnosť GHK, štúdia hodnotenia vplyvov: „ The future development of measures on the qualification and status of third country nationals or stateless persons as persons in need of international protection and on the content of the protection granted“ a štúdia „ The future development of measures on procedures in MS for granting and withdrawing refugee status, based on Council Directive 2005/85/EC“ , viacstranná rámcová zmluva o poskytovaní služieb JLS/2006/A1/004.

[8] Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s.13.

[9] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov [KOM (2008) 820 v konečnom znení/2].

[10] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl [KOM (2008) 815 v konečnom znení/2].

[11] Súd bol požiadaný o vydanie rozhodnutia v prejudiciálnom konaní k otázke, či existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu je viazaná na podmienku, že tento žiadateľ predloží dôkazy o tom, že práve jeho osoba je vystavená takémuto ohrozeniu z dôvodu činiteľov daných okolnosťami jeho postavenia, a ak nie, má uviesť kritériá, na základe ktorých možno existenciu takejto hrozby považovať za preukázanú.

[12] Rozsudok z 11. januára 2007, Salah Sheekh/Holandsko , bod 141.

[13] Rozsudky z 15. februára 2006 vo veciach Niedzwiecki/Nemecko a Okpisz/Nemecko .

[14] Druhé vydanie, dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/immigration/integration/doc/2007/handbook_2007_sk.pdf , s. 32 – 36.

[15] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[16] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[17] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[18] Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

[19] Ú. v. ES L 364, 18.12.2000, s. 1

[20] Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.