This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52022DC0357
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS on the monitoring framework for the 8th Environment Action Programme: Measuring progress towards the attainment of the Programme's 2030 and 2050 priority objectives
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o rámci monitorovania pre 8. environmentálny akčný program: meranie pokroku pri dosahovní prioritných cieľov programu na roky 2030 a 2050
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o rámci monitorovania pre 8. environmentálny akčný program: meranie pokroku pri dosahovní prioritných cieľov programu na roky 2030 a 2050
COM/2022/357 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 7. 2022
COM(2022) 357 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
o rámci monitorovania pre 8. environmentálny akčný program: meranie pokroku pri dosahovní prioritných cieľov programu na roky 2030 a 2050
1.Úvod
Cieľom ôsmeho environmentálneho akčného programu (ďalej len „8. EAP“) 1 do roku 2030 je urýchliť zelenú transformáciu a zabezpečiť rozhodné opatrenia na ochranu a obnovu životného prostredia. Všeobecné environmentálne akčné programy už od roku 1973 udávajú smerovanie vývoja a koordinácie environmentálnej politiky EÚ, čo poskytuje rámec pre činnosť EÚ a jej členských štátov v oblasti životného prostredia a klímy. Program 8. EAP vychádza z cieľov Európskej zelenej dohody 2 , ktorá je stratégiou rastu EÚ na dosiahnutie klimaticky neutrálneho, netoxického, odolného a konkurencieschopného obehového hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje spravodlivým a inkluzívnym spôsobom. Program tvorí aj základ na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy v rámci Agendy 2030 Organizácie Spojených národov, jej cieľov udržateľného rozvoja, ako aj cieľov mnohostranných environmentálnych a klimatických dohovorov.
V kontexte série závažných hospodárskych a geopolitických kríz vrátane agresie Ruska proti Ukrajine predstavuje 8. EAP rozhodnutie EÚ a jej členských štátov riešiť krízy v oblasti klímy, biodiverzity a znečistenia a zvýšiť odolnosť EÚ voči budúcim otrasom. V 8. EAP je stanovený dlhodobý prioritný cieľ do roku 2050 žiť dobre, v rámci možností našej planéty, a aj šesť tematických prioritných cieľov. Obsahuje aj ambiciózny rámec 34 „základných podmienok“ na dosiahnutie týchto cieľov v súlade s prísahou z Európskej zelenej dohody „nespôsobovať škodu“ a so zásadou spravodlivej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne 3 .
|
Prioritným cieľom 8. EAP do roku 2050 je: „aby občania najneskôr do roku 2050 žili dobre, v rámci možností našej planéty v hospodárstve zameranom na dobré životné podmienky, v ktorom sa neplytvá, rast je regeneratívny, dosiahla sa klimatická neutralita v Únii a výrazne sa minimalizovali nerovnosti. Zdravé životné prostredie tvorí základ dobrých životných podmienok všetkých občanov a je prostredím, v ktorom sa zachováva biodiverzita, prosperujú ekosystémy a príroda je chránená a obnovená, čo vedie k väčšej odolnosti voči zmene klímy, katastrofám súvisiacich s počasím a klímou a iným environmentálnym rizikám. Únia udáva tempo, aby zabezpečila prosperitu súčasných a budúcich generácií na celom svete na základe medzigeneračnej zodpovednosti.“ |
Koherentné monitorovanie hlavných trendov so správnymi ukazovateľmi je kľúčové na zabezpečenie toho, aby EÚ dosiahla pokrok pri plnení svojich cieľov v oblasti životného prostredia a klímy. Na podporu a posilnenie integrovaného prístupu sa v rámci 8. EAP zavádza mechanizmus riadenia a Komisia sa poveruje vypracovaním nového rámca monitorovania na meranie pokroku pri plnení prioritných cieľov, teda rámca monitorovania 8. EAP. Rámec monitorovania má byť založený na obmedzenom počte hlavných ukazovateľov vrátane systémových ukazovateľov, týkajúcich sa súvislostí medzi environmentálnymi a sociálnymi rozmermi a hospodárstvom, čo EÚ umožní sledovať pokrok pri realizácii zelenej transformácie a vykonávať strategický politický dohľad na vysokej úrovni. Komisia má za úlohu každoročne Európskemu parlamentu a Rade podávať správy o prijatých opatreniach a načrtnúť možné budúce opatrenia.
2.Všeobecné charakteristiky rámca monitorovania 8. EAP
Mechanizmus riadenia 8. EAP zahŕňa každoročné monitorovanie a hodnotenie pokroku pri plnení šiestich prioritných cieľov programu a podávanie príslušných správ zo strany Komisie, pričom zohľadní základné podmienky a celkový cieľ dosiahnutia systémovej zmeny. Komisia má mať podporu Európskej environmentálnej agentúry (ďalej len „EEA“) a Európskej chemickej agentúry (ďalej len „ECHA“), ktorá vypracováva rámec ukazovateľov týkajúcich sa chemických látok.
Základom mechanizmu riadenia 8. EAP je súbor hlavných ukazovateľov. Podľa článku 4 ods. 3 rozhodnutia o programe sa ukazovatele musia opierať o existujúce údaje s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a zohľadňovať najnovší vývoj, pokiaľ ide o dostupnosť a relevantnosť údajov a ukazovateľov. Rámec monitorovania musí okrem toho vychádzať z metodiky, ktorá Komisii umožňuje sledovať priblíženie sa k cieľovým hodnotám, pokiaľ ide o prioritné ciele. Ak sú v právnych predpisoch EÚ stanovené právne záväzné ciele EÚ, ukazovatele, ktoré tvoria ich základ, boli vybraté na monitorovanie príslušných cieľov a základných podmienok programu. Napríklad, EÚ sa dohodla na právne záväznom cieli znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov merané v tonách ekvivalentu CO2 o 55 % z úrovne v roku 1990. Ak existujú všeobecné právne požiadavky alebo ambiciózne ciele a zámery, mali by sa používať ukazovatele, ktorými sa meria pokrok v požadovanom smere. Napríklad, celkové množstvo vzniknutého odpadu odráža úsilie o uplatnenie hierarchie odpadového hospodárstva, a teda o výrazné zníženie množstva odpadu do roku 2030, podiel environmentálneho zdaňovania na celkových daňových príjmoch odráža zásadu „znečisťovateľ platí“.
Ciele 8. EAP do roku 2030 a vízia do roku 2050 si vyžadujú ukazovatele, ktoré merajú dlhodobé výsledky v EÚ a členských štátoch (ukazovatele „vplyvu“ alebo „výsledku“) 4 . V niektorých prípadoch sa však zahŕňajú aj ukazovatele, ktoré sú zamerané na prijaté opatrenie (ukazovatele „výstupu“), ak ide o značnú politickú závažnosť alebo prepojenie na dohodnutý cieľ. Príkladom toho je ukazovateľ týkajúci sa chránených území, vzhľadom na jeho prepojenie s cieľom ochrany 30 % pôdy a morských oblastí do roku 2030.
Rámec monitorovania 8. EAP obsahuje zvolené hlavné ukazovatele s cieľom poskytnúť politický súhrn na vysokej úrovni. Založený je na monitorovacích nástrojoch pre konkrétne odvetvia s cieľom zabezpečiť koherentnosť a minimalizovať administratívne zaťaženie. K týmto nástrojom patrí riadenie energetickej únie a opatrení v oblasti klímy 5 , rámec monitorovania obehového hospodárstva, rámec monitorovania biodiverzity EÚ 6 , systém monitorovania biohospodárstva EÚ 7 a pripravovaný rámec monitorovania pre nulové znečistenie 8 . Zohľadňuje aj poznatky z preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov 9 .
Všeobecná dohoda o hlavných environmentálnych ukazovateľoch podporí jednotné informácie v správach o environmentálnych a klimatických politikách zo širšej perspektívy, ako napríklad:
·„vizualizačné nástroje Európskej zelenej dohody“, ktoré pokrývajú aj digitálne aspekty a aspekty spravodlivosti 10 ,
·výročné správy EÚ o pokroku pri dosahovaní všetkých 17 cieľov udržateľného rozvoja 11 ,
·komplexné posudzovanie prehľadu odolnosti v EÚ a jej členských štátoch 12 ,
·index transformačnej výkonnosti, ktorý klasifikuje pokrok 45 krajín v štyroch rozmeroch prechodu k udržateľnosti 13 ,
·európsky semester, ktorý okrem svojho zamerania na rozsiahlu koordináciu hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti poskytuje správy o cieľoch udržateľného rozvoja vo všetkých členských štátoch 14 a
·interaktívny nástroj prieskumníka zložených ukazovateľov a hodnotiacich tabuliek 15 obsahujúci viac ako 100 viacrozmerných opatrení.
Rámec monitorovania 8. EAP je v súlade so záverečnou správou Konferencie o budúcnosti Európy a jej návrhmi v oblasti zmeny klímy a životného prostredia 16 .
3.Konzultácie so zainteresovanými stranami
Komisia 17. februára 2021 uverejnila konzultačný dokument o navrhovanom prístupe rámca monitorovania 8. EAP a o jeho architektúre, v ktorom uviedla existujúce súbory ukazovateľov a zásady používané na usmernenie výberu hlavných ukazovateľov. Tento dokument spolu s doplňujúcou poznámkou zo 14. júla 2021 17 obsahujúcou prvý návrh hlavných ukazovateľov predstavovali základ pre konzultácie, ktoré sa uskutočnili v čase od júla 2021 do januára 2022. Komisia na jeseň 2021 zorganizovala seminár pre členské štáty a seminár pre externé zainteresované strany s cieľom diskutovať o navrhovanom súbore ukazovateľov. Po dosiahnutí politickej dohody o 8. EAP Komisia revidovala zoznam hlavných ukazovateľov podľa prijatej spätnej väzby a tento revidovaný zoznam opätovne konzultovala s členskými štátmi.
Konzultácie umožnili dôkladný pohľad na ukazovatele v rámci konkrétnych tematických oblastí a monitorovacích nástrojov pre konkrétne odvetvia. Usmernili výber hlavných ukazovateľov ako základu výročných správ o pokroku a pomohli zistiť chýbajúce ukazovatele s náhradnými ukazovateľmi dohodnutými pre oblasti, kde ukazovateľ ešte nie je pripravený na použitie alebo ročné údaje nie sú k dispozícii. Zistená bola potreba doplňujúcich ukazovateľov na dôkladnejšie posudzovanie v rokoch 2024 a 2029 (pozri oddiel 5) a na tento účel sa použijú ukazovatele, ktoré neboli súčasťou konečného zoznamu.
Niektoré ukazovatele, ako napríklad tie, ktoré sa uplatňujú pri meraní emisií skleníkových plynov 18 a ekologického poľnohospodárstva, boli hneď identifikované ako hlavné ukazovatele na základe všeobecnej zhody, ktorá vyplynula z konzultácií. V prípade oblastí, ako je nulové znečistenie, sa musel uskutočniť výber. Vybrané ukazovatele najlepšie odrážajú systémový charakter environmentálnych a klimatických výziev a politík, zatiaľ čo konkrétne oblasti budú naďalej posudzované s použitím niektorých cielených monitorovacích nástrojov. Zahrnuté boli aj osobitné kapitoly komplexnej vízie do roku 2050 a ukazovatele, ktoré sa týkajú viacerých prioritných cieľov alebo kľúčových iniciatív. Napríklad ukazovateľ surovinovej stopy odráža globálne environmentálne tlaky súvisiace so spotrebou EÚ.
Vyskytla sa aj naliehavá výzva na posilnenie aspektu zdravia ekosystému. Následkom toho boli do kapitoly biodiverzity zahrnuté tri hlavné ukazovatele na meranie pokroku pri plnení cieľa zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity, a to z hľadiska jednotlivých druhov, ako aj z hľadiska ekosystémov. Okrem toho v kapitole adaptácie na zmenu klímy dostal ukazovateľ pre vplyv sucha na ekosystémy prednosť pred ukazovateľom pre riziká sucha. Navyše bol do kapitoly prierezovej vízie do roku 2050 zahrnutý ukazovateľ pre záber pôdy.
Pre niektoré oblasti bolo dohodnuté používanie náhradných ukazovateľov. Napríklad pre nulové znečistenie bolo ako ukazovateľ čistej vody vybraté množstvo dusičnanov v podzemnej vode, aj keď sa neaktualizuje každoročne. Hoci sa ním nevyjadruje rozsah znižovania únikov živín, poukazuje na vplyv týchto únikov na kvalitu vody a poskytuje dobré indície pre ciele v oblasti znižovania obsahu živín stanovené v Európskej zelenej dohode. Pokiaľ ide o biodiverzitu, napríklad index bežných druhov vtákov najlepšie ukazuje úbytok populácií vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, predovšetkým v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva. V oblasti obnovy a ochrany ekosystémov 19 sa najvhodnejšie určené ukazovatele týkajú chránených území a celistvosti lesov. Podobné náhradné ukazovatele sa používajú aj v prípade environmentálnych tlakov v zložitých systémoch. Napríklad v prípade udržateľného energetického systému konzultácie dospeli k záveru o kombinácii dvoch ukazovateľov: spotreba energie a energia z obnoviteľných zdrojov.
Napokon, v prípade obmedzeného počtu oblastí, pre ktoré zatiaľ nie sú dostupné ukazovatele, ide však o mimoriadne politicky relevantné oblasti, sa dospelo k rozhodnutiu odvolávať sa na budúci vývoj (dotácie na fosílne palivá) alebo zahrnutie náhradného ukazovateľa (environmentálna nerovnosť) (pozri oddiel 5).
4.Zvolené hlavné ukazovatele
Súbor hlavných ukazovateľov vychádza zo štruktúry 8. EAP a obsahuje 26 ukazovateľov. Každý konkrétny prioritný cieľ sa monitoruje prostredníctvom dvoch ukazovateľov, s výnimkou biodiverzity, v prípade ktorej sa používajú tri ukazovatele. Päť ukazovateľov je určených pre environmentálne tlaky, základné podmienky a dlhodobý prioritný cieľ do roku 2050.
|
UKAZOVATEĽ |
CIEĽ |
ZDROJ 20 |
|
Zmierňovanie zmeny klímy [článok 2 ods. 2 písm. a)] |
||
|
1.Emisie skleníkových plynov (GHG, index 1990 = 100, tony ekvivalentu CO2) |
Klimatická neutralita: znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990 21 |
EEA |
|
2.Emisie skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF 22 , tony ekvivalentu CO2) |
Klimatická neutralita: zvýšiť množstvo čistých odstránených emisií skleníkových plynov záchytmi uhlíka zo sektora LULUCF na ‑310 miliónov ton ekvivalentu CO2 do roku 2030 23 |
EEA |
|
Adaptácia na zmenu klímy [článok 2 ods. 2 písm. b)] |
||
|
3.Hospodárske straty súvisiace so zmenou klímy (v miliardách EUR) |
Hospodárske dôsledky zmeny klímy: znížiť celkové finančné straty v dôsledku udalostí súvisiacich s počasím a klímou |
EEA 24 |
|
4.Vplyv sucha na ekosystémy (postihnuté územie v km2) |
Pružnosť ekosystému: zmenšiť rozlohu územia postihnutého suchom a stratou vegetačnej produktivity |
EEA |
|
Regeneratívne obehové hospodárstvo [článok 2 ods. 2 písm. c)] |
||
|
5.Spotreba surovín (tony na obyvateľa) |
Surovinová stopa: výrazne znížiť surovinovú stopu EÚ 25 znížením množstva surovín potrebných na výrobu produktov spotrebovávaných v EÚ |
Eurostat |
|
6.Celkové množstvo vzniknutého odpadu (kg na obyvateľa) |
Predchádzanie vzniku odpadu: do roku 2030 výrazne znížiť celkové množstvo vzniknutého odpadu 26 |
Eurostat |
|
Nulové znečistenie a životné prostredie bez toxických látok [článok 2 ods. 2 písm. d)] |
||
|
7.Predčasné úmrtia v dôsledku vystavenia jemným tuhým časticiam (PM2,5) (počet predčasných úmrtí) |
Environmentálny vplyv na zdravie: znížiť do roku 2030 počet predčasných úmrtí spôsobených znečistením ovzdušia o 55 % (v porovnaní s úrovňou v roku 2005) 27 |
EEA |
|
8.Dusičnany v podzemnej vode (mg NO3/l a % monitorovacích staníc s hodnotou vyššou než 50 mg NO3/l) |
Čistá voda: znížiť úniky živín o najmenej 50 % v bezpečných zdrojoch podzemnej vody |
EEA 28 |
|
Biodiverzita a ekosystémy [článok 2 ods. 2 písm. e)] |
||
|
9.Určené chránené suchozemské územia a morské oblasti 29 (% celkovej plochy) |
Ochrana prírody: právne ochraňovať najmenej 30 % plochy pôdy EÚ a 30 % plochy morských oblastí EÚ do roku 2030 30 |
EEA |
|
10.Index bežných druhov vtákov (index: 1990 = 100) |
Zachovanie biodiverzity: zvrátiť úbytok populácií bežných druhov vtákov 31 |
EBCC/ 32 BirdLife/RSPB/CSO
|
|
11.Celistvosť lesov (0 – 100 % 33 ) |
Zdravé ekosystémy: zvýšiť stupeň celistvosti lesných ekosystémov s cieľom vytvárať a spájať ekologické koridory 34 a zvýšiť odolnosť voči zmene klímy |
Spoločné výskumné centrum |
|
Environmentálne a klimatické tlaky súvisiace s výrobou a spotrebou v EÚ [článok 2 ods. 2 písm. f)] |
||
|
12.Spotreba energie (v miliónoch ton ropného ekvivalentu) |
Energetická efektívnosť: znížiť do roku 2030 (primárnu a konečnú) spotrebu energie minimálne o 13 % v porovnaní s rokom 2020 35 |
Eurostat |
|
13.Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie (v %) 36 |
Udržateľná energetika: aspoň [45 %] energie z obnoviteľných zdrojov v hrubej konečnej spotrebe energie do roku 2030 37 |
Eurostat |
|
14.Miera obehového využívania materiálov (v % celkového využívania materiálov) |
Udržateľný priemysel: do roku 2030 zdvojnásobiť podiel obehového využívania materiálov v porovnaní s rokom 2020 38 |
Eurostat |
|
15.Podiel autobusov a vlakov vo vnútrozemskej osobnej doprave (% celkovej vnútrozemskej osobnej dopravy, vyjadrené v osobokilometroch) |
Udržateľná mobilita: zvýšiť podiel druhov hromadnej dopravy (autobusov, autokarov, vlakov) |
Eurostat |
|
16.Plocha s ekologickým poľnohospodárstvom (% využívanej poľnohospodárskej plochy v km2) |
Udržateľné poľnohospodárstvo: 25 % poľnohospodárskej pôdy EÚ s ekologickým poľnohospodárstvom do roku 2030 39 |
Eurostat |
|
Základné podmienky (článok 3) |
||
|
17.Podiel environmentálnych daní na celkových daňových príjmoch (v %) |
Prinútiť znečisťovateľov platiť: zvýšiť podiel environmentálnych daní na celkových príjmoch z daní a sociálnych príspevkov |
Eurostat |
|
18.Dotácie na fosílne palivá (v miliónoch EUR) 40 |
Prinútiť znečisťovateľov platiť: obmedziť dotácie škodlivé pre životné prostredie, predovšetkým dotácie na fosílne palivá, s cieľom postupne ich čo najskôr zrušiť |
Európska komisia |
|
19.Výdavky na ochranu životného prostredia (v miliardách EUR a % HDP) |
Financovanie transformácie: zvýšiť výdavky domácností, podnikov a vlád na prevenciu, znižovanie a odstraňovanie znečistenia a iného poškodzovania životného prostredia |
Eurostat |
|
20.Zelené dlhopisy (% zo všetkých vydaných dlhopisov) |
Udržateľné investície: zvýšiť vydávanie zelených dlhopisov na podporu verejného a súkromného financovania zelených investícií |
EEA 41 |
|
21.Index ekologických inovácií 42 Výkonnosť členských štátov v porovnaní s priemerom EÚ (EÚ = 100) a trend |
Inovácie pre udržateľnosť: zvyšovanie ekologických inovácií ako hybnej sily pre zelenú transformáciu |
Stredisko pre sledovanie ekologických inovácií |
|
Žiť dobre, v rámci možností našej planéty (článok 2 ods. 1) |
||
|
22.Záber pôdy (km2 za rok) |
Možností našej planéty/udržateľné využívanie pôdy: nulový záber pôdy v čistom vyjadrení do roku 2050 43 |
EEA |
|
23.Index využívania vody plus 44 (v %) |
Možností našej planéty/udržateľné využívanie vody: zníženie nedostatku vody 45 |
EEA |
|
24.Stopa spotreby 46 (na základe hodnotenia životného cyklu) |
Udržateľná spotreba: výrazne znížiť stopu spotreby EÚ 47 , t. j. environmentálny vplyv spotreby |
Spoločné výskumné centrum |
|
25.Zamestnanosť a hrubá pridaná hodnota odvetvia environmentálnych tovarov a služieb (% celkového hospodárstva) |
Udržateľná konkurencieschopnosť: zvýšiť podiel zeleného hospodárstva a zelených pracovných miest v celkovom hospodárstve 48 |
Eurostat |
|
26.NÁHRADNÝ UKAZOVATEĽ Environmentálna nerovnosť 49 |
Kvalita životného prostredia: zmenšiť environmentálne nerovnosti a zabezpečiť spravodlivú transformáciu |
|
5.Dopĺňanie chýbajúcich ukazovateľov
Konzultácie odhalili určité nedostatky v monitorovaní týkajúce sa ukazovateľov, ktoré by mohli byť užitočné pre tvorbu politiky v oblasti životného prostredia a klímy v nadchádzajúcich rokoch. Stále napríklad neexistujú vhodné ukazovatele monitorovania zdravých ekosystémov a pôd alebo udržateľného používania chemických látok. Hoci monitorovacie údaje sa získavajú v mnohých oblastiach, niektoré existujúce požiadavky na podávanie správ nezahŕňajú výmenu výročných údajov na úrovni EÚ, napríklad správy s údajmi o morskom odpade alebo o chemických látkach vo vode sa podávajú EÚ iba každých 6 rokov. Lepšie vykonávanie platných právnych predpisov a motivácia pre otvorené dátové priestory v politikách EÚ 50 budú riešením tohto nedostatku.
Ôsmy EAP zahŕňa systémové ukazovatele, ktoré riešia environmentálne – sociálne a environmentálne – hospodárske súvislosti. Pokiaľ ide o environmentálnu nerovnosť, kým EEA pripraví ukazovateľ zohľadňujúci súvislosť medzi vystavením znečisteniu ovzdušia a úrovňou príjmov, použije sa náhradný ukazovateľ. Ide o súčasť širšieho úsilia o meranie environmentálnej spravodlivosti a o nájdenie súvislosti medzi skupinami ohrozenými sociálno-ekonomickou marginalizáciou a ich vystavením environmentálnym a zdravotným rizikám. Pokiaľ ide o dotácie škodlivé pre životné prostredie, Komisia v súčasnosti pripravuje vykonávací akt podľa nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy 51 , ktorý bude zahŕňať podávanie správ o postupnom rušení energetických dotácií, predovšetkým na fosílne palivá. V roku 2022 začal Eurostat zhromažďovať údaje z vnútroštátnych štatistických inštitúcií týkajúce sa „dotácií potenciálne škodlivých pre životné prostredie“. Pokiaľ ide o environmentálne – hospodárske súvislosti, stále chýbajú ukazovatele na hodnotenie makroekonomických prínosov diverzity ekosystémov, rizík vyplývajúcich z ich ničenia, nákladov na znečisťujúce látky iné než skleníkové plyny a celkových sociálno-ekonomických prínosov a distribučných aspektov transformácie k environmentálnej udržateľnosti.
Niektoré ukazovatele, ktoré neboli vybraté ako hlavné, budú použité pri dvoch dôkladných posudzovaniach plánovaných na roky 2024 a 2029. Napríklad údaje o ľudských stratách spojených s klímou by mohli pomôcť rozšíriť perspektívu pri hodnotení pokroku v adaptácii na zmenu klímy. To isté platí pre potenciálny prínos organického uhlíka v pôde k obnove prírody, pre podiel rastlinnej ponuky na celkovej ponuke kalórií a pre používanie pesticídov 52 na hodnotenie pokroku v úsilí o udržateľný potravinový systém, alebo pre ukazovateľ elektrifikácie dopravy pre širší pohľad na udržateľnú mobilitu. Ukazovatele správy v oblasti životného prostredia týkajúce sa zabezpečovania súladu, transparentnosti, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti nie sú vhodné ako hlavné ukazovatele, ale použijú sa pri dôkladných posudzovaniach.
6.Správy o pokroku
V súlade s rozhodnutím o 8. EAP Komisia s podporou agentúr EEA a ECHA predloží výročné správy o pokroku pri plnení cieľov založené na rámci monitorovania s jeho 26 hlavnými ukazovateľmi uvedenými v tomto oznámení.
Agentúra EEA v úzkej spolupráci s Komisiou vypracuje metodiku posudzovania a do konca roku 2023 predloží svoje prvé výročné hodnotenie pokroku. Komisia bude podávať správy o svojich hlavných zisteniach s cieľom uľahčiť každoročnú výmenu informácií s Európskym parlamentom a Radou. Okrem podávania výročných správ a výmeny informácií sa v rozhodnutí o 8. EAP stanovuje aj preskúmanie v polovici obdobia v roku 2024 a hodnotenie v roku 2029.
Podávanie správ podporí komunikáciu o pokroku pri plnení cieľov Európskej zelenej dohody. Správy sa použijú ako základ pre komunikáciu s občanmi a tvorcami politiky o tom, či sú naše opatrenia dostatočne ambiciózne, aby nám pomohli zostať v rámci možností našej planéty, alebo či sú potrebné väčšie ambície. V konzultácii sa uprednostnili ukazovatele, ktoré môžu byť rozdelené na rôzne úrovne správy, čím sa uľahčí dialóg na vnútroštátnej, regionálnej, mestskej a miestnej úrovni.
7.Výhľad
Ôsmy EAP si vyžaduje rámec monitorovania, ktorý je stabilný a zároveň umožňuje určitú flexibilitu. V súlade s tým Komisia zváži návrh zmeny hlavných ukazovateľov po preskúmaní v polovici obdobia v roku 2024 a po hodnotení v roku 2029, predovšetkým vzhľadom na nové ukazovatele, ktoré budú k dispozícii ako výsledok prebiehajúcej a budúcej práce (pozri oddiel 5).
V rámci 8. EAP má Komisia za úlohu ďalej objasniť a prípadne zefektívniť prepojenia na úrovni EÚ medzi existujúcimi súbormi ukazovateľov, rámcami monitorovania a procesmi, ktoré sledujú pokrok v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti. Na tento účel Komisia vypracuje nový nástroj 53 , ktorý spojí údaje z viac ako 100 indexov, hodnotiacich tabuliek a prehľadov a umožní identifikovať prepojenia medzi nimi. Správa by mala v budúcnosti viesť k súhrnnému informačnému prehľadu nad rámec HDP na meranie pokroku EÚ v smerovaní k udržateľnosti, dobrým životným podmienkam a odolnosti. Súbor hlavných ukazovateľov 8. EAP by mohol predstavovať jeho environmentálnu zložku.
Komisia bude pokračovať v podpore koherentnosti hlavných ukazovateľov 8. EAP a ďalších prierezových monitorovacích nástrojov, ako je európsky semester a monitorovanie cieľov udržateľného rozvoja EÚ. Komisia začala aj prípravné práce na integrovanom rámci pre dobré životné podmienky, ktorý by mohol zabezpečovať informácie pre tvorcov politík a zainteresované strany o tom, či politiky v oblasti životného prostredia sú dostatočne ambiciózne, aby EÚ zotrvala v bezpečných a spravodlivých hraniciach našej planéty.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 z 12. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (8. EAP).
COM(2019) 640 final.
Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa zabezpečenia spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo [COM(2021) 801 final].
COM „ Súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu “, vydanie z novembra 2021, s. 358.
Nariadenie (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018.
EU biodiversity strategy dashboard and action tracker (Prehľad stratégie biodiverzity a monitor opatrení EÚ). https://dopa.jrc.ec.europa.eu/kcbd/dashboard/.
Súvisiace prehľady: https://knowledge4policy.ec.europa.eu/visualisation/eu-bioeconomy-monitoring-system-dashboards_en ; https://knowledge4policy.ec.europa.eu/biodiversity/topic/eu-biodiversity-strategy-actions-tracker_en .
COM(2021) 400 final a pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2021) 141.
COM(2019) 149 final.
https://ec.europa.eu/eurostat/cache/infographs/sdg-country-overview/ .
Používajú sa v rámci mechanizmov EÚ na monitorovanie klímy, ktoré stanovujú vlastné vnútorné pravidlá EÚ pre podávanie správ na základe medzinárodne dohodnutých záväzkov.
Prebiehajú práce v rámci mapovania a posudzovania ekosystémov a ich služieb (MAES). Metodika EÚ v oblasti mapovania a posudzovania stavu ekosystémov má byť hotová do konca roku 2022 a bude vychádza z medzinárodne dohodnutých noriem zo systému integrovaných environmentálnych ekonomických účtov OSN.
Organizácia zodpovedná za zber údajov a metodiku.
Nariadenie (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021 (právny predpis v oblasti klímy).
Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo.
COM(2021) 554 final (nariadenie o LULUCF).
Na základe údajov z databázy CATDAT od spoločnosti RiskLayer.
8. EAP, článok 3 písm. s).
Akčný plán pre obehové hospodárstvo [COM(2020) 98 final] a akčný plán nulového znečistenia [COM(2021) 400 final].
Akčný plán nulového znečisťovania [COM(2021) 400 final].
Každoročné údaje EEA budú potvrdené údajmi získanými podľa smernice o dusičnanoch (zdroj údajov: ENV/JRC), ktoré budú k dispozícii každé 4 roky.
Vnútroštátne určené lokality alebo lokality sústavy Natura 2000.
Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity.
Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity.
EBCC – European Bird Census Council (Európska rada pre sčítanie vtáctva); RSPB – Royal Society for the Protection of Birds (Kráľovská spoločnosť na ochranu vtáctva); CSO – Česká spoločnosť ornitologická.
Od vôbec neucelených (0 %) po plne ucelené (100 %).
Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity s odkazom na transeurópsku sieť prírody a návrh Komisie na nariadenie o obnove prírody [COM(2022) 304 final, z 22.6.2022].
Cieľ odráža oznámenie o pláne REPowerEU [COM(2022) 230 final]. Podlieha konečnej dohode o zmenenej smernici o energetickej efektívnosti [COM(2021) 558 final] a cieľ týkajúci sa energie z obnoviteľných zdrojov podlieha zmenenej smernici o energii z obnoviteľných zdrojov [COM(2021) 557 final].
Vrátane rozdelenia podľa obnoviteľných zdrojov energie.
Pozri poznámku pod čiarou pre ukazovateľ 12, číslo je potrebné upraviť, podlieha konečnej dohode o zmenenej smernici o energii z obnoviteľných zdrojov [COM(2022) 222 final].
Akčný plán pre obehové hospodárstvo [COM(2020) 98 final] : „v nadchádzajúcom desaťročí“.
Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity a stratégia Z farmy na stôl.
Údaje sú uverejnené v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý sprevádza správu o stave energetickej únie [COM(2021) 950 final]. Od roku 2023 budú údaje vychádza zo správ členských štátov, ktoré sa vyžadujú v nariadení o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.
Na základe údajov spoločnosti Bloomberg Finance L.P. použitých v pracovnom dokumente útvarov Komisie o monitorovaní pokroku v súvislosti s úniou kapitálových trhov [SWD(2021) 544 final/2].
Index môže byť nahradený, aby odrážal nové potreby politiky.
Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 [COM(2021) 699 final].
Informácie o dotknutých sektoroch a o časovom a priestorovom rozsahu sú uvedené na adresách https://ec.europa.eu/eurostat/cache/metadata/en/sdg_06_60_esmsip2.htm a
https://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/use-of-freshwater-resources-3/assessment-4 .
Smernica 2000/60/ES (rámcová smernica o vode).
V rámci tohto ukazovateľa sa kombinuje intenzita spotreby a environmentálne vplyvy reprezentatívnych výrobkov pre päť oblastí spotreby, s hodnotením celého dodávateľského reťazca (z domácich zdrojov a z obchodu).
8. EAP, článok 3 písm. s) a akčný plán pre obehové hospodárstvo.
Vymedzenie pojmov je uvedené na adrese https://ec.europa.eu/eurostat/cache/metadata/en/env_egs_esms.htm .
Pozri oddiel 5.
COM(2020) 66 final.
Pozri článok 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Návrh smernice o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín [COM(2022) 305 final]: cieľ znížiť používanie chemických pesticídov o 50 % do roku 2030.