EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu18. 1. 2022

COM(2022) 16 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o európskej stratégii pre univerzity

{SWD(2022) 6 final}

1.Univerzity – jedinečný prvok nášho európskeho spôsobu života

Naša spoločnosť potrebuje v súčasnosti príspevok svojich univerzít 1 viac ako kedykoľvek predtým. Európa v čase, keď ju zasiahla najväčšia celosvetová zdravotná kríza storočia a jej hospodárske dôsledky, čelí v rýchlo meniacom sa svete veľkým výzvam – zmene klímy a strate biodiverzity, digitálnej transformácii a starnutiu obyvateľstva. Postavenie Európy vo svete a kvalita života a prosperita budúcich generácií budú závisieť od našej reakcie. Sektor vysokoškolského vzdelávania zohráva kľúčovú úlohu pri obnove Európy v období po pandémii, ako aj pri formovaní udržateľných a odolných spoločností a hospodárstiev. Excelentné a inkluzívne univerzity sú podmienkou a základom otvorených, demokratických, spravodlivých a udržateľných spoločností, ako aj udržateľného rastu, podnikania a zamestnanosti.

Európa môže stavať na rozmanitom a prekvitajúcom sektore vysokoškolského vzdelávania, ktorý má hlboké korene v európskej kultúre. Európa je domovom takmer 5 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania 2 , 17,5 milióna študentov terciárneho vzdelávania, 1,35 milióna ľudí vyučujúcich v terciárnom vzdelávaní 3 a 1,17 milióna výskumníkov 4 . Či už ide o výskumné univerzity, technologické inštitúty, umelecké školy alebo inštitúcie vysokoškolského odborného vzdelávania a prípravy – rôzne druhy inštitúcií vysokoškolského vzdelávania sú všetko charakteristickým znakom nášho európskeho spôsobu života. Táto rozmanitosť je silnou stránkou, keďže umožňuje výber, tvorivosť a synergiu prostredníctvom mobility a spolupráce. Európa v súčasnosti oslavuje 35 rokov skúseností, ktoré zmenili život viac ako 10 miliónom mladých vzdelávajúcich sa osôb v rámci jej emblematického programu Erasmus+.

Univerzity majú jedinečné postavenie na križovatke vzdelávania, výskumu a inovácií, vďaka čomu slúžia spoločnosti a hospodárstvu: zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru a európskeho výskumného priestoru (EVP), a to v synergii s európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania. Vďaka silným partnerstvám v EÚ a na celom svete a tomu, že stavajú na kumulatívnom prínose vzdelávacích systémov a výskumných sietí, sú kľúčovými aktérmi na podporu európskeho modelu v súlade so záujmami a s hodnotami Únie: so zásadou právneho štátu, s ľudskými právami a medzinárodnými normami a štandardmi.

Európa potrebuje, aby prosperujúce univerzity prispievali k vykonávaniu politického programu Európskej únie, keďže sa prierezovo dotýkajú mnohých rôznych kľúčových iniciatív, ktoré boli nedávno prijaté v záujme obnovy a odolnosti. Európska únia a členské štáty majú spoločný záujem podporovať sektor vysokoškolského vzdelávania spojením svojich síl okolo spoločnej vízie sektora vysokoškolského vzdelávania, pričom budujú na bohatstve jeho rozmanitosti.

Musia pritom zohľadniť vyvíjajúci sa kontext, ktorému EÚ čelí a ktorý má priamy vplyv na sektor vysokoškolského vzdelávania. Pokiaľ sa nepodniknú náležité kroky, mohlo by to viesť k zhoršeniu výkonnosti univerzít. Univerzity začali proces vlastného prehodnocovania a obnovy. EÚ a členské štáty by ich mali v tomto úsilí podporiť.

Vďaka účinnejšiemu zapojeniu do nadnárodnej spolupráce môžu Univerzity lepšie riešiť veľké spoločenské výzvy. Odstránenie právnych a administratívnych prekážok medzinárodných strategických inštitucionálnych partnerstiev označilo ako hlavný problém 92 % univerzít 5 . Podľa prieskumu Eurobarometra 93 % respondentov uviedlo, že by bolo užitočné vytvoriť diplomy EÚ udeľované sieťami európskych univerzít, vďaka čomu by študenti mohli študovať v rôznych krajinách EÚ, s flexibilným výberom kurzov alebo modulov 6 .

Financovanie univerzít často nepostačuje na plnenie ich rastúceho spoločenského poslania. V správe strediska na sledovanie verejného financovania 7 sa odhalilo, že v prípade viac ako polovice skúmaných systémov vysokoškolského vzdelávania sa investície do vysokoškolského vzdelávania napriek rastúcemu počtu študentov znížili alebo sa nezvyšovali rovnakým tempom. Pandémia COVID-19 viedla k dodatočným investičným potrebám (napr. do digitálnych nástrojov a infraštruktúry) a k strate príjmov.

Sektor vysokoškolského vzdelávania sa musí prispôsobiť, keďže potreby v oblasti zručností sa rýchlo vyvíjajú. Zelená a digitálna transformácia si vyžadujú nadčasové vzdelávanie, výskum a inovácie v úzkej spolupráci so súvisiacimi odvetviami a zainteresovanými stranami, pričom sa musia odstrániť výrazné rozdiely v digitálnych zručnostiach v celej EÚ. Študenti a zamestnanci v celej EÚ sa musia vybaviť zelenými a digitálnymi zručnosťami pre budúcnosť a inovačný a technologický potenciál univerzít sa musí využiť na riešenie súvisiacich spoločenských výziev. Európskymi cieľmi je to, aby do roka 2030 najmenej 45 % osôb vo veku 25 – 34 rokov dosiahlo terciárne vzdelanie 8 a aby sa do roku 2030 9 aspoň 60 % dospelých zúčastňovalo na vzdelávaní (za posledných 12 mesiacov). V rámci digitálneho desaťročia 10 sa stanovuje ambiciózne ciele, aby do roku 2030 malo 80 % osôb aspoň základné digitálne zručnosti a aby bolo v odbore IKT zamestnaných 20 miliónov osôb.

Rozmanitosť, inkluzívnosť a rodová rovnosť v sektore vysokoškolského vzdelávania sú dôležitejšie ako kedykoľvek pretým. Študenti, akademickí pracovníci, administratívni zamestnanci a výskumníci zo znevýhodneného prostredia sú vo vysokoškolskom vzdelávaní naďalej nedostatočne zastúpení 11 . Pretrvávajúci rozdiel medzi mužmi a ženami naďalej existuje v niektorých oblastiach štúdia a výskumu, ako aj na rozhodovacích pozíciách univerzít. Vyvážené zastúpenie mužov a žien na vedúcich pozíciách inštitúcií vysokoškolského vzdelávania jednoznačne klesá s počtom odpracovaných rokov, pričom v EÚ27 ženy zastávajú necelých 24 % týchto pozícií 12 .

Základné akademické a demokratické hodnoty sú pod tlakom. Univerzity vyjadrili hlboké obavy v súvislosti s ohrozením akademickej slobody a autonómie univerzít 13 . Rastie počet vedeckých odborníkov a výskumných pracovníkov vystavených riziku v európskom susedstve. Hrozbou je aj zahraničné zasahovanie do inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

Univerzity si musia na svetovej scéne zachovať svoju konkurencieschopnosť. Pomerný vplyv Európy na globálnej úrovni, pokiaľ ide o univerzity s intenzívnym výskumom, sa zmenšuje. Pri spájaní úsilia členských štátov na globálnej úrovni existuje nevyužitý potenciál. Pokiaľ ide o stimuláciu mobility a priťahovanie a udržiavanie talentovaných študentov, akademických pracovníkov a výskumníkov, Európa by mohla urobiť ešte viac, aby maximalizovala svoj globálny vplyv z hľadiska hodnôt, vzdelávania, výskumu, priemyslu a spoločenského vplyvu.

Táto európska stratégia pre univerzity je spolu s návrhom odporúčania Rady o budovaní mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania súčasťou balíka opatrení v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Spoločným cieľom uvedených dvoch iniciatív je rozvinúť plný potenciál sektora vysokoškolského vzdelávania ako propagátora zručností a znalostí a ako hnacej sily inovácií a riešenia spoločenských výziev. Stratégia stavia na výsledkoch dosiahnutých počas viac ako 20 rokov bolonského procesu s cieľom načrtnúť víziu európskej spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorá povedie k transformácii v prospech EÚ a krajín mimo nej. Návrh Komisie na odporúčanie Rady je prvým krokom v rámci uľahčenia hĺbkovej nadnárodnej spolupráce univerzít, aby mohli prosperovať a upevňovať pocit európskej spolupatričnosti.

2.Ciele európskej stratégie pre univerzity

Cieľom európskej stratégie pre univerzity je podporovať univerzity a umožniť im prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, prosperovať a prispievať k obnove a odolnosti Európy. Ide o výzvu členským štátom a inštitúciám vysokoškolského vzdelávania v celej Európe, aby spojili svojej sily. Cieľom je pozdvihnúť nadnárodnú spoluprácu na novú úroveň intenzity a rozsahu, ako aj rozvíjať skutočne európsky rozmer v sektore vysokoškolského vzdelávania, ktorý je postavený na spoločných hodnotách. V stratégii sa uznávajú excelentnosť a inklúzia ako jedinečné prvky európskeho vysokoškolského vzdelávania, ktoré sú príkladom nášho európskeho spôsobu života. Práve tým sa sektor vysokoškolského vzdelávania v Európe odlišuje od iných častí sveta.

Stratégia zároveň stavia na prvých poznatkoch získaných v rámci iniciatívy „Európske univerzity“ 14 . Táto iniciatíva predstavuje živý príklad hĺbkovej inštitucionálnej nadnárodnej spolupráce založenej na spoločných a zdieľaných dlhodobých víziách univerzít. Katalyzátorom spustenia nových nástrojov a právnych rámcov je 41 aliancií európskych univerzít 15 , ktoré môžu inšpirovať širšiu komunitu vysokoškolského vzdelávania v celej Európe.

Komisia navrhuje zamerať sa do polovice roka 2024 na dosiahnutie štyroch hlavných spoločných cieľov:

–Posilniť európsky rozmer vysokoškolského vzdelávania a výskumu:

Vykonanie súboru hlavných iniciatív, ktoré budú pre nadnárodnú spoluprácu predstavovať to, čo program Erasmus+ doteraz predstavoval pre mobilitu študentov a program Horizont Európa pre excelentný výskum: viditeľné vyjadrenie jednoznačne európskeho prístupu. Univerzity potrebujú s rastúcou zodpovednosťou za odolnosť Európy primeranú finančnú podporu.

–Podporiť univerzity ako majáky nášho európskeho spôsobu života:

Vysokoškolské vzdelávanie a výskum v Európe podporujú náš európsky spôsob života prostredníctvom trojakého zamerania na 1. kvalitu a relevantnosť nadčasových zručností; 2. rozmanitosť a inklúziu a 3. demokratické postupy, základné práva a akademické hodnoty a slobodu vedeckého výskumu. Treba podporiť pružné a atraktívne akademické kariéry, v rámci ktorých sa oceňujú činnosti výučby, výskumu, podnikania, riadenia a vodcovstva.

–Posilniť postavenie univerzít ako aktérov zmeny v rámci súbežnej zelenej a digitálnej transformácie:

Podpora plného zapojenia univerzít do rozvinutia súbežnej zelenej a digitálnej transformácie. EÚ dosiahne svoje ambície v oblasti vybavenia väčšieho počtu mladých ľudí a celoživotne sa vzdelávajúcich osôb digitálnymi zručnosťami a zručnosťami potrebnými pre zelenú transformáciu alebo v oblasti rozvoja ekologických riešení prostredníctvom technologických a sociálnych inovácií len vtedy, ak sektor vysokoškolského vzdelávania vykoná svoj podiel práce.

–Posilniť univerzity ako hnacie sily celosvetovej úlohy a vedúceho postavenia EÚ:

Podpora univerzít prostredníctvom hlbšej medzinárodnej spolupráce v rámci Európy a mimo nej pri zvyšovaní ich externej orientácie a konkurencieschopnosti na svetovej úrovni a pri prispievaní k posilňovaniu systémov vysokoškolského vzdelávania v partnerských krajinách, a to v súlade s európskymi hodnotami. To následne povedie k zatraktívneniu Európy nielen ako destinácie na štúdium, ale aj ako atraktívneho svetového partnera na spoluprácu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií.

Na dosiahnutie úspechu si európska stratégia pre univerzity vyžaduje zosúladenie politických priorít a investícií na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, regionálnej a inštitucionálnej úrovni. Vykonávanie tejto stratégie si bude vyžadovať užšiu spoluprácu s členskými štátmi, univerzitami a ďalšími zainteresovanými stranami a medzi nimi. Spoločne môžeme využiť silný a jedinečný základ sektora vysokoškolského vzdelávania v Európe a užšie prepojiť jeho poslania, ktorými sú vzdelávanie, výskum, inovácie a služba spoločnosti.

3.Nový rámec na posilnenie európskej spolupráce

3.1Štyri hlavné iniciatívy na podporu európskeho rozmeru vo vysokoškolskom vzdelávaní a výskume

V  oznámení o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 16 aj v  oznámení o novom európskom výskumnom priestore pre výskum a inovácie 17 sa zdôrazňuje, že musíme uľahčiť a posilniť nadnárodnú spoluprácu medzi univerzitami v záujme posilnenia ich kapacít na vybavenie mladých ľudí, celoživotne sa vzdelávajúcich osôb a výskumníkov tými správnymi kompetenciami a zručnosťami. Zároveň sa tým bude presadzovať kultúra excelentnosti vo vzdelávaní a vede a tvorba hodnôt medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, čím sa zvýši atraktívnosť a globálna konkurencieschopnosť. Európa môže toto úsilie podporiť postupným prístupom prostredníctvom súboru štyroch hlavných iniciatív, ktoré spoločne budú využívať silu univerzít v celej Európe a dodatočne posilnia ich inklúziu aj excelentnosť vo všetkých ich aktivitách.

Iniciatívou „Európske univerzity“ v rámci programu Erasmus+ spoločne s programom Horizont Európa, Digitálna Európa a s ďalšími nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi sa podporia ambiciózne nadnárodné aliancie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s cieľom rozvíjať spoločnú dlhodobú štrukturálnu, udržateľnú a systematickú spoluprácu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií a podieľať sa na tejto spolupráci, vďaka ktorej sa vytvoria medziuniverzitné kampusy, v ktorých môžu študenti, zamestnanci a výskumníci zo všetkých častí Európy využívať bezproblémovú mobilitu a spoločne vytvárať nové vedomosti, a to medzi všetkými krajinami a disciplínami.

Právny štatút aliancií inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, t. j. európskych univerzít a ďalších druhov aliancií, by im umožnil vzájomne využívať ich prednosti, prijímať spoločné strategické rozhodnutia, konať spoločne ako právnická osoba a uľahčiť združovanie zdrojov, aktivít a údajov. Vďaka takémuto štatútu by sa uľahčila hlbšia dlhodobá a pružná nadnárodná spolupráca, pričom by sa umožnilo spoločné využívanie kapacít, výmena zamestnancov a vykonávanie spoločných programov, a to s cieľom udeľovať na úrovni aliancie spoločné diplomy vrátane spoločného európskeho diplomu.

Spoločný európsky diplom, ktorý sa má vydávať na vnútroštátnej úrovni, by bol dôkazom vzdelávacích výstupov dosiahnutých v rámci nadnárodnej spolupráce viacerých inštitúcií, pričom by ho ponúkali napríklad aliancie európskych univerzít a zakladal by sa na spoločnom súbore európskych kritérií. Európsky diplom by sa mal ľahko vydávať, uchovávať, zdieľať, potvrdzovať a overovať, pričom by sa mal uznávať v celej EÚ. Komisia sa bude najskôr venovať vypracovaniu európskych kritérií na udelenie značky Európsky diplom. Táto značka by sa vydávala ako doplnkové osvedčenie ku kvalifikácii študentov, ktorí absolvovali spoločné programy realizované v rámci nadnárodnej spolupráce viacerých inštitúcii vysokoškolského vzdelávania.

Všeobecným využívaním iniciatívy Európska študentská karta v prípade všetkých študentov zúčastňujúcich sa na mobilite na všetkých univerzitách v Európe sa uľahčí ich prístup k nadnárodnej mobilite na všetkých úrovniach. Riadenie mobility bude vďaka tomu jednoduchšie, efektívnejšie a zelenšie. Zabezpečením možnosti jednoznačnej identifikácie každého európskeho študenta na cezhraničnej úrovni a vo všetkých digitálnych nástrojoch sa uľahčí zavádzanie európskych študentských kariet v celej Európe a umožní sa tým úplná digitalizácia riadenia mobility študentov programu Erasmus+ od podania žiadosti až po vydanie študijných certifikátov 18 .

Tieto štyri hlavné iniciatívy budú prebiehať vo vzájomnej súčinnosti, pričom prispejú k rámcu európskej spolupráce v sektore vysokoškolského vzdelávania. Prispejú k formovaniu skutočnej európskej identity, pozdvihnutiu nadnárodnej spolupráce na vyššiu úroveň a k podpore silného pocitu európskej spolupatričnosti.

Vzhľadom na autonómiu univerzít a vnútroštátne právne predpisy pod kontrolou členských štátov je navyše trvalou výzvou zabezpečiť úplnú transparentnosť učebných plánov a kvalifikácií, ako aj to, aby rozdiely nebránili voľnému pohybu študentov, akademických pracovníkov a výskumníkov. Zabezpečovanie kvality je základom vzájomnej dôvery, ktorá umožňuje hĺbkovú spoluprácu a bezproblémovú mobilitu. Preto sa navrhuje ďalej rozvíjať európsky systém zabezpečovania kvality a uznávania, ktorým sa zabezpečuje kvalita kvalifikácií, v ktorom sú kvalifikácie automaticky digitalizované a uznávané v celej Európe, pričom sa odstraňuje byrokracia, ktorá bráni mobilite, prístupu k ďalšiemu vzdelávaniu a odbornej príprave alebo vstupu na trh práce. Iniciatívou Európska excelentnosť v synergii s politickým programom EVP sa zvýši excelentnosť vo vede a v zhodnocovaní vedomostí európskych univerzít a zlepší sa globálna konkurencieschopnosť európskych univerzít v kľúčových oblastiach, ako sú zelená a digitálna transformácia.

3.2Primeraná finančná podpora vysokoškolského vzdelávania a výskumu

Dosiahnutie inklúzie a excelentnosti si vyžaduje primerané financovanie univerzít na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Členské štáty v súčasnosti vynakladajú na terciárne vzdelávanie priemerne 0,8 % svojho HDP, a to v rozmedzí 0,3 – 1,7 % 21 . Priemerná úroveň verejných výdavkov na výskum a vývoj v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania v Európe dosahuje 0,48 % HDP 22 . Sektor vysokoškolského vzdelávania EÚ vykazuje znaky výrazne nedostatočného financovania, najmä vzhľadom na rastúci počet študentov a zvyšujúcu sa zodpovednosť univerzít.

Európske financovanie je pre univerzity dôležité na doplnenie vnútroštátneho financovania ako zdroja príjmu, ale zároveň ponúka platformu pre európsku a medzinárodnú akademickú spoluprácu. Vďaka novému viacročnému finančnému rámcu sa na úrovni EÚ investuje do podpory univerzít značná suma, ktorá sa v programovom období 2021 – 2027 odhaduje na 80 miliárd EUR 23 . Sektor vysokoškolského vzdelávania preto bude ťažiť z bezprecedentnej úrovne financovania z prostriedkov EÚ z viacerých zdrojov, a to vrátane programu Erasmus+, programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, fondov v rámci zdieľaného riadenia 24 alebo z programu InvestEU. Každý z týchto zdrojov financovania predstavuje samostatný finančný nástroj na konkrétny účel a s konkrétnym poslaním.

Hoci sú fondy a programy EÚ dôležité, nesmú nahradiť dostatočné vnútroštátne verejné financovanie a iné verejné a súkromné investície, ale musia fungovať súbežne s nimi. Na mobilizáciu úsilia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zameraného na dosiahnutie spoločnej vízie stanovenej v európskej stratégií pre univerzity je dôležité, aby členské štáty a aktéri zo sektora vysokoškolského vzdelávania účinne využívali nástroje EÚ a skúmali synergie s vnútroštátnym, regionálnym a miestnym financovaním.

4.Majáky nášho európskeho spôsobu života

4.1Zvyšovať kvalitu a relevantnosť nadčasových zručností

V reakcii na výzvu Rady na podporu flexibilných a atraktívnych štruktúr kariéry a na zlepšenie pracovných podmienok existuje potreba systematicky a komplexne sa zaoberať akademickými kariérami. V rámci hodnotenia kariéry by sa mala zohľadňovať rôznorodosť aktivít akademických pracovníkov, ako sú výučba, výskum, podnikanie, riadenie alebo vodcovstvo. Cieľom odporúčania Rady o Pakte pre výskum a inováciu v Európe je zvýšiť atraktívnosť kariér v oblasti výskumu a zabezpečiť lepší prístup k excelentnej vede.

Univerzity zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a úzkym miestam, ktoré predstavujú riziko prekážok v obnove Európy, ako aj pri umožňovaní rozvoja vzdelávajúcich sa osôb ako tvorivých a kritických mysliteľov, riešiteľov problémov a aktívnych a zodpovedných občanov pripravených na celoživotné vzdelávanie. Komisia v roku 2021 predstavila návrh odporúčania Rady o európskom prístupe k mikrocertifikátom v oblasti celoživotného vzdelávania a zamestnateľnosti. Rýchle nadväzné kroky Rady pomôžu zmobilizovať vysokoškolské vzdelávanie na podporu celoživotného vzdelávania a prispejú k profesionálnej rekvalifikácii a zvyšovaniu úrovne zručností s cieľom uspokojiť nové a vznikajúce potreby v spoločnosti a na trhu práce.

Excelentné prostredie na vzdelávanie, výskum a inovácie umožňuje rozvoj vysokokvalifikovaných zručností, vytváranie prelomových poznatkov a ich uplatnenie v praxi. Spolupráca medzi univerzitami a s priemyselnými ekosystémami je z tohto hľadiska vzájomne prospešná, pričom sektor vysokoškolského vzdelávania okrem účelov osobného rozvoja podporuje rozvoj zručností pre potreby priemyslu a obchodného sektora. Študenti by mali mať viac príležitostí využívať stáže, získavať skúsenosti so startupmi a angažovať sa ako aktéri zmeny vo svojich komunitách, aby mali pozitívny vplyv na spoločnosť okolo nich. Podnikateľské vzdelávanie a odborná príprava, ktoré zvyšujú úroveň podnikateľských vedomostí a zručností, sú kľúčové, najmä pokiaľ ide o MSP. Medzi alianciami európskych univerzít a centrami excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy by sa v tejto súvislosti mali podporovať väčšie synergie.

Na dosiahnutie excelentného a relevantného vysokoškolského vzdelávania je potrebná aj podpora stimulácie pedagogických inovácií zameraných na vzdelávajúce sa osoby, a to s využitím najrôznejších vyučovacích priestorov a flexibilných interdisciplinárnych postupov. Vytváranie „živých laboratórií“ 26 by sa malo podporovať ako dobrý príklad toho, ako možno študentov odborne pripravovať na to, aby k výzvam pristupovali celostne a interdisciplinárne, a ako podporiť ich kritické myslenie, zručnosti potrebné na riešenie problémov, tvorivé a podnikateľské zručnosti.

4.2Podpora rozmanitosti, inkluzívnosti a rodovej rovnosti

Ako sa stanovuje v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv, „každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie“. Európa má v porovnaní so zvyškom sveta vysoko dostupné vysokoškolské vzdelávanie. Znevýhodnené alebo diskriminované skupiny (etnické menšiny, osoby s migrantským pôvodom alebo so zdravotným postihnutím, osoby z chudobných rodín, deti nízkokvalifikovaných rodičov) však naďalej majú nedostatočné zastúpenie medzi študentmi, akademickými pracovníkmi a výskumníkmi. Napriek rastúcemu prístupu k terciárnemu vzdelávaniu zostávajú systémy vysokoškolského vzdelávania naďalej vysoko stratifikované. Študenti prvej generácie a študenti s migrantským alebo menšinovým pôvodom majú v EÚ nižšiu šancu dosiahnuť terciárne vzdelanie.

Vo vysokoškolskom vzdelávaní existujú pretrvávajúce rodové rozdiely. Hoci na bakalárskom a magisterskom/inžinierskom/doktorskom stupni predstavujú ženy väčšinu študentov a absolventov a hoci na doktorandskom stupni štúdia existuje takmer rodová rovnováha, veľké rodové rozdiely existujú medzi jednotlivými študijnými odbormi – v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) tvoria ženy stále menej ako tretinu študentov na bakalárskom a magisterskom/inžinierskom/doktorskom stupni, pričom predstavujú 37 % doktorandov. Napriek určitému pokroku z posledných rokov zostáva podiel žien v EÚ, ktoré dosiahli plnú profesúru alebo ktoré zastávajú rovnocenné pozície, na nízkej úrovni 26 %.

Na to, aby univerzity dosiahli skutočnú rovnosť príležitostí, sú nevyhnutné ďalšie inštitucionálne zmeny.

4.3Podpora a ochrana európskych demokratických hodnôt

Univerzity musia byť miestami slobody: prejavu, myslenia, vzdelávania, výskumu a akademickej slobody vo všeobecnosti. Akademickú slobodu nemožno oddeliť od inštitucionálnej autonómie ani od účasti študentov a zamestnancov na riadení vysokoškolského vzdelávania.

Zabezpečenie akademickej slobody v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania tvorí základ všetkých politík v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktoré boli vypracované na úrovni EÚ, ako aj v rámci bolonského procesu. Ide o základný predpoklad vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a európskeho výskumného priestoru. Základné akademické hodnoty nemožno považovať za samozrejmé. V posledných rokoch došlo k ich ohrozeniu rôznymi spôsobmi a na rôznych miestach, a to dokonca aj na území EÚ. Autonómia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania nie je v Európe rovnomerná 35 . Únia a členské štáty sa vyzývajú na aktívnu ochranu, podporu a obhajobu týchto hodnôt prostredníctvom ich politík a možností financovania, ako aj na ochranu organizácií, ktoré vykonávajú výskum, pred zahraničným zasahovaním.

Univerzity sú kľúčové pri podpore aktívneho občianstva, tolerancie, rovnosti a rozmanitosti, otvorenosti a kritického myslenia v záujme väčšej sociálnej súdržnosti a sociálnej dôvery, čím chránia európske demokracie. Univerzity zohrávajú aktívnu úlohu pri príprave absolventov na to, aby sa stali dobre informovanými občanmi Únie. Výučbou a zvyšovaním povedomia podporujú ukotvenie európskych hodnôt v spoločnosti a presadzovaním vedeckej dôkladnosti pomáhajú posilňovať dôveru vo vedu.

5.Aktéri zmeny v rámci súbežnej zelenej a digitálnej transformácie

5.1Rozvíjať zručnosti, kompetencie a technologické inovácie potrebné pre zelenú transformáciu

Univerzity sú kľúčovými aktérmi zelenej transformácie a udržateľnejšieho sveta. V spolupráci s priemyslom a so spoločnosťou zohrávajú dôležitú úlohu pri vykonávaní výskumu zameraného na hľadanie riešení environmentálnych a klimatických výziev s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu, zvrátiť stratu biodiverzity a zastaviť znečisťovanie a rozvíjať klimatickú a environmentálnu gramotnosť všetkých študentov na všetkých úrovniach a v rámci všetkých disciplín, ako aj širokej verejnosti prostredníctvom zapojenia komunity. Univerzity môžu byť zároveň príkladom environmentálnej udržateľnosti prostredníctvom ich infraštruktúry a fungovania. Výsledky činností v oblasti výskumu a inovácií môžu v konečnom dôsledku vytvárať pevný základ politík týkajúcich sa životného prostredia, inovácií a opatrení.

Komisia nedávno predložila návrhy na odporúčania Rady týkajúce sa učenia zameraného na environmentálnu udržateľnosť a mikrocertifikátov pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť. Rýchle nadväzné opatrenia Rady pomôžu zmobilizovať členské štáty pri podpore ich univerzít a študentov, aby sa stali sprostredkovateľmi zmeny zameranej na zelenú transformáciu, a to aj z hľadiska celoživotného vzdelávania. Partnerstvá a misie v rámci programu Horizont Európa 38 ponúkajú obrovský potenciál na synergie, napríklad v sektoroch, ako sú doprava s nulovými emisiami a batérie z udržateľných zdrojov, čo si vyžaduje nové zručnosti.

5.2Rozvíjať zručnosti a kompetencie a propagovať inovácie potrebné na digitálnu transformáciu

Digitálna transformácia zveruje univerzitám základnú úlohu pri vybavovaní študentov a výskumných pracovníkov digitálnymi zručnosťami a kompetenciami nevyhnutnými pre novú realitu a pri podpore inovácií a nových technológií.

Sektor vysokoškolského vzdelávania počas pandémie COVID-19 preukázal svoju schopnosť prispôsobiť sa novej situácii. Ukázalo sa, že digitálne riešenia nemôžu a nemali by v plnej miere nahradiť fyzické aktivity. Budúcnosť by sme mali stavať na hybridných riešeniach, ktoré predstavujú správnu rovnováhu medzi fyzickou prítomnosťou a digitálnymi nástrojmi. Univerzity môžu takisto podporovať rozvoj inovatívnych vzdelávacích technológií prostredníctvom spin-off podnikov a rozširujúcich sa podnikov a využívať potenciál rozvíjajúceho sa priemyslu európskych vzdelávacích technológií (EdTech).

Komisia začala štruktúrovaný dialóg s členskými štátmi o digitálnom vzdelávaní a zručnostiach s cieľom spoločne sa dohodnúť na hlavných podporných faktoroch umožňujúcich zefektívnenie a inklúziu digitálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Univerzity zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore pracovnej sily pripravenej čeliť výzvam digitálnej transformácie v budúcnosti. Ponuka špecializovaného vzdelávania v digitálnych oblastiach, ako sú umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť alebo cloud computing či mikroelektronika, je z tohto hľadiska kľúčová 41 . Nedostatok požadovaných zručností v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) predstavuje jednu z hlavných prekážok. S pokračujúcim prenikaním digitálnych technológií do všetkých sektorov hospodárstva je rovnako potrebné, aby sa študenti, napríklad v oblastiach medicíny, podnikovej správy a poľnohospodárstva, naučili používať ich v rámci svojich povolaní na pokročilej úrovni.

Počas nasledujúceho desaťročia sa „prepojené univerzity“ musia stať skutočnosťou. Na tento účel je kľúčom dostatočná digitálna kapacita a infraštruktúra univerzít. Rozšírenejšie využívanie digitálnych prostriedkov sa bude musieť opierať o nové a overené technológie a platformy, ktoré si budú vyžadovať interoperabilitu, budú mať pevný európsky základ a ktoré by mali integrovaným spôsobom slúžiť potrebám v oblasti vzdelávania a výskumu. Zároveň sú potrebné otvorené normy, vďaka ktorými sa univerzitám umožní lepšia kontrola nad ich údajmi v záujme zefektívnenia spolupráce.

6.Hnacie sily celosvetovej úlohy a vedúceho postavenia Európy

Európa potrebuje osloviť iné časti sveta viac ako kedykoľvek predtým. Univerzity sú nápomocné pri budovaní prepojení Európy so svetom a pri propagácii európskych hodnôt na celom svete 42 . Zohrávajú životne dôležitú úlohu pri vytváraní dôkazov, ktoré sú základom európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, medzinárodných dohôd a viacstranných opatrení. Ako kľúčoví aktéri vedeckej diplomacie pomáhajú budovať mosty.

Európa sa stala ťahúňom spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Európske skúsenosti inšpirovali v mnohých regiónoch, krajinách a univerzitách na celom svete nové stratégie zamerané na internacionalizáciu alebo regionálnu spoluprácu. Prehlbovanie spolupráce medzi európskymi inštitúciami preto dopĺňa konsolidácia ich globálneho rozmeru. Zároveň je nevyhnutné posilňovať vysokoškolské vzdelávanie v partnerských krajinách.

V súlade so stratégiou Global Gateway je nevyhnutné, aby univerzity v Európe pomáhali partnerským krajinám transformovať ich vzdelávacie systémy a uľahčovať mobilitu študentov, zamestnancov, učiteľov a stážistov, a to v duchu vzájomného prospechu a reciprocity. Zároveň sú hnacou silou posilňovania spolupráce v oblasti výskumu a inovácií.

Rozmanitosť a medzinárodný význam vzdelávacích systémov EÚ a postavenie Európy ako najväčšieho poskytovateľa spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania predstavujú podstatnú kumulatívnu výhodu, ktorú možno využiť. Skúsenosti EÚ v otázkach cezhraničného uznávania, zabezpečovania kvality a akreditácie sú základom regionálnej spolupráce a integrácie v širších zemepisných oblastiach.

Výmenou talentov z celého sveta a budovaním silných mostov s partnerskými krajinami na celom svete, ako aj propagáciou akademických a európskych hodnôt sa univerzity podieľajú na mäkkej moci Európy. Európa musí posilňovať túto svoju dobrú povesť a stavať na nej, pričom musí tieto silné stránky rozvíjať vo všetkých členských štátoch. To následne povedie k zatraktívneniu Európy nielen ako destinácie na štúdium, ale aj ako homogénneho partnera na spoluprácu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií.

7.Realizácia: monitorovanie a riadenie

O pokroku vo vykonávaní tejto stratégie sa predloží správa prostredníctvom strategického rámca európskeho vzdelávacieho priestoru a riadenia európskeho výskumného priestoru. Komisia zhodnotí aktuálny stav vo svojej správe o pokroku o európskom vzdelávacom priestore a prostredníctvom systému na monitorovanie európskeho výskumného priestoru. Komisii, členským štátom a zainteresovaným stranám to umožní zapojiť do strategického dialógu o dosiahnutom pokroku a o tom, kam zamerať naše politiky a podporu.

Komisia v roku 2023 ako súčasť tohto procesu vytvorí európske monitorovacie stredisko pre sektor vysokoškolského vzdelávania s cieľom poskytnúť dôkazy o dosiahnutom pokroku. V rámci tohto monitorovacieho strediska sa na jednom mieste spoja tie najlepšie súčasné dátové nástroje a kapacity EÚ 45 , pričom sa ešte viac zlepší ich používanie a relevantnosť pre tvorcov politík, univerzity, študentov a výskumníkov. Zjednodušenie a modernizácia existujúcich európskych zdrojov údajov umožnia inštitúciám a vládam posilniť ich dôkazovú základňu o kľúčových témach, ako sú začlenenie, vzdelávacie výstupy, pokrok v oblasti digitálnych, zelených a podnikateľských zručností, transfer technológií, zamestnateľnosť, potreby študentov a trhu práce, posilnenie kariéry vo výskume, otvorená veda, úloha inštitúcií v inovačných ekosystémoch a nadnárodná spolupráca v sektore vysokoškolského vzdelávania. Monitorovacie stredisko umožní porovnávať, analyzovať a vykazovať výkonnosť sektora vysokoškolského vzdelávania v rôznych oblastiach. Budovaním synergií medzi existujúcimi dátovými nástrojmi stredisko zabezpečí cielené a účelové monitorovanie, čím sa odstráni potenciálne prekrývanie a zníži sa zaťaženie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania spojené so zberom údajov.

Jedným z výstupov monitorovacieho strediska bude hodnotiaca tabuľka ukazovateľov sektora európskeho vysokoškolského vzdelávania, na základe ktorej sa bude každoročne hodnotiť pokrok dosiahnutý v celej EÚ smerom ku kľúčovým prioritám tejto stratégie: inklúzia, hodnoty, kvalita a relevantnosť, mobilita, zelené a digitálne zručnosti, zamestnateľnosť, nadnárodná spolupráca, transfer technológií a zhodnocovanie vedomostí.

Uvedené monitorovanie sa bude vzťahovať aj na primeranosť investícií do vysokoškolského vzdelávania a výskumu na úrovni EÚ, na vnútroštátnej aj na inštitucionálnej úrovni. Komisia na tento účel použije výsledky práce expertnej skupiny pre kvalitné investície do vzdelávania a odbornej prípravy.

Toto oznámenie je výzvou na užšiu spoluprácu medzi krajinami a aktérmi sektora vysokoškolského vzdelávania v európskom vzdelávacom priestore, európskom výskumnom priestore (EVP) a európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EHEA, bolonský proces). Synergie sú nevyhnutné v oblastiach, ako sú nadnárodná spolupráca a inštitucionálna transformácia univerzít, podpora základných akademických hodnôt a vedeckej slobody, rozvoj akademických kariér, inovačné a interdisciplinárne vzdelávanie, výučba a výskum, ako aj vzájomná prepojenosť medzi nimi, obeh poznatkov, medzinárodná spolupráca s partnermi nad rámec EÚ a príspevok k cieľom OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

8.Záver: ďalší postup

V tejto stratégii sa stanovuje európska vízia budúcnosti univerzít a spôsob, akým ich Únia môže podporiť v celej Európe. Toto oznámenie sa predkladá na začiatku Európskeho roku mládeže 2022. Európa musí na podporu svojej obnovy a odolnosti a na vytvorenie základu pre svoj udržateľný rast investovať do mladej generácie. Toto obdobie života sa vyznačuje vzdelávaním a odbornou prípravou. Mladým ľuďom musíme dať šancu získať vynikajúce a relevantné zručnosti a kompetencie. Poskytovanie skutočnej šance každému mladému Európanovi zvýšiť si úroveň zručností a rekvalifikovať sa pomáha vytvoriť základy silnejšej, prosperujúcejšej a odolnejšej Európy.

Komisia týmto oznámením o európskej stratégii pre univerzity vyzýva členské štáty a ich univerzity, aby spojili sily v prospech vysokoškolského vzdelávania a Európskej únie ako celku. Ide o výzvu na spoločné úvahy a diskusiu, ako aj na spoluprácu na spôsobe, akým môžeme spoločne rozvíjať európsky rozmer vo vysokoškolskom vzdelávaní, výskume a inováciách tak, aby sa naplno využil potenciál univerzít.

Túto stratégiu možno realizovať len spoločne. Komisia vyzýva univerzity, aby napredovali v práci vo svojich inštitúciách, a členské štáty, aby podporovali svoje univerzity primeranou politikou a náležitým financovaním. Zároveň členské štáty, univerzity, študentov, akademických pracovníkov, výskumníkov a ich partnerov v rámci širších inovačných ekosystémov vyzýva, aby si stratégiu osvojili a dávali si spoločné záväzky s cieľom inšpirovať ostatných.

Komisia je odhodlaná zmobilizovať na vykonávanie tejto stratégie všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, či už ide o riadenie, financovanie, spoluprácu alebo právne predpisy.

Koordinácia úsilia medzi EÚ, členskými štátmi, regiónmi, občianskou spoločnosťou a sektorom vysokoškolského vzdelávania je kľúčom na realizáciu tejto stratégie. Komisia vyzýva Radu [Európsku radu], členské štáty a univerzity, aby sa zapojili do spoločnej diskusie o tomto politickom programe a aby spolupracovali na nadčasových univerzitách v prospech mladej európskej generácie a aby podporovali celoživotné vzdelávanie v prospech osôb všetkých vekových kategórií.

(1)

   Pojem „univerzita“ sa používa ako odkaz na širší sektor, ktorý prestavuje celú oblasť terciárneho vzdelávania, a preto zahŕňa všetky typy inštitúcií vysokoškolského vzdelávania vrátane výskumných univerzít, vysokých škôl, univerzít aplikovaných vied, inštitúcií vysokoškolského odborného vzdelávania a prípravy, ako aj vysokoškolských inštitúcií s umeleckým zameraním.

(2)

     Považujú sa za inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorým bola udelená Charta Erasmus+ pre vysokoškolské vzdelávanie (ECHE), ktorá je predpokladom účasti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na programe Erasmus+.

(3)

   Údaje za EÚ, Eurostat, https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Tertiary_education_statistics .

(4)

   Údaje za EÚ, Eurostat, https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tsc00003/default/table?lang=en .

(5)

   Prieskum Európskeho združenia univerzít (EUA), International strategic institutional partnerships and the European Universities Initiative (Medzinárodné strategické inštitucionálne partnerstvá a iniciatíva „Európske univerzity“) , apríl (2020), s. 26.

(6)

   Prieskum Eurobarometra (2018): https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2186.

(7)

      Správa strediska na sledovanie verejného financovania EUA za roky 2019 – 2020 .

(8)

   Uznesenie Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme

    vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) (Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1 – 21).

(9)

   Ako sa stanovuje v akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv.

(10)

   COM(2021) 118 final.

(11)

   Hauschildt, Gwosć, Schirmer a Wartenbergh-Cras (2021).  Social and economic conditions of student life in Europe: Synopsis of Indicators (Sociálne a hospodárske podmienky života študentov v Európe: prehľad ukazovateľov), EUROSTUDENT VII, obdobie 2018 – 2021.  

(12)

     She Figures 2021, databáza Women in Science (Ženy vo vede), GR pre výskum a inováciu, https://op.europa.eu/s/tflN .

(13)

      Academic freedom and institutional autonomy: commitments must be followed by action (Akademická sloboda a inštitucionálna autonómia: po záväzkoch musia nasledovať kroky) , spoločné vyhlásenie ALLEA, EUA a Science Europe, apríl 2019.

(14)

      Iniciatíva „Európske univerzity“ | Vzdelávanie a odborná príprava (europa.eu) .

(15)

      Prehľady o európskych univerzitách Vzdelávanie a odborná príprava (europa.eu) .

(16)

     COM(2020) 625.

(17)

     COM(2020) 628.

(18)

     Toto opatrenie bude vychádzať z poznatkov získaných z rámca digitálnej identity Európskej komisie a bude interoperabilné s ďalšími európskymi nástrojmi IT vrátane nariadenia eIDAS (elektronická identifikácia, autentifikácia a dôveryhodné služby), ktoré je nariadením EÚ o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, a z práce na digitálnych peňaženkách, ktoré sa opierajú o európsku infraštruktúru služieb blockchainu (EBSI), ktorá na výmenu vzdelávacích certifikátov používa overiteľné certifikáty W3C.

(19)

   Jedným z existujúcich nástrojov sú európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS).  

(20)

     Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60 – 62). 

(21)

     Výdavky verejnej správy podľa klasifikácie výdavkov verejnej správy – COFOG .

(22)

   https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=R_%26_D_expenditure#Gross_domestic_expenditure_on_R.26D.

(23)

     Konečná suma bude závisieť od výsledku prebiehajúceho programovania finančných prostriedkov.

(24)

   Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky sociálny fond (ESF).

(25)

     Ide o značku kvality udeľovanú návrhom projektov, ktoré sú ohodnotené nad prahovou hodnotou kvality, s cieľom pomôcť im nájsť alternatívne financovanie prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu plus.

(26)

     Živé laboratóriá na univerzitách umožňujú študentom, zamestnancom a výskumníkom spolupracovať s ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami na riešení spoločenských výziev a podporujú uplatňovanie vedomostí v kontexte skutočného sveta, zlepšujú úroveň zručností zúčastnených strán, zlepšujú prepojenia medzi ľuďmi a poskytujú väčšie príležitosti na spojenie so spoločnosťou.   

(27)

   COM(2021) 350 final, Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020.

(28)

   Možnosti transformácie sa navrhnú spolu so zainteresovanými stranami a mohli by priniesť lepšie porozumenie zdola nahor, pokiaľ ide o potrebné opatrenia, ktoré majú sprevádzať dvojakú transformáciu najrelevantnejších ekosystémov, čo povedie k vytvoreniu vykonateľného plánu.

(29)

     Značka EIT sa udeľuje vzdelávacím programom v oblasti inovácií, podnikania, kreativity a vodcovstva.

(30)

     Medzinárodná sieť OECD pre finančné vzdelávanie.

(31)

     Ide o nástroj na sebahodnotenie inovačnej a podnikateľskej kapacity univerzít.

(32)

     Veda, technológia, inžinierstvo, (umenie) a matematika (STEAM) je multidisciplinárny súbor prístupov ku vzdelávaniu, v rámci ktorého sa odstraňujú tradičné bariéry medzi predmetmi a disciplínami s cieľom prepojiť vzdelávanie v odboroch STEM a IKT s umením, humanitnými a spoločenskými vedami.

(33)

     Rímske ministerské komuniké, http://ehea.info/Upload/Rome_Ministerial_Communique.pdf.

(34)

   Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1364 z 23. septembra 2020 o legálnych možnostiach získania ochrany v EÚ: podporovanie presídľovania, prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a iných doplnkových možností (Ú. v. EÚ L 317, 1.10.2020, s. 13 – 22).

(35)

     Hodnotenie autonómie Združenia európskych univerzít (2017).

(36)

     Ktoré sú základným predpokladom na získanie akýchkoľvek finančných prostriedkov z programu Erasmus+ a v ktorých sa uvádzajú práva a povinnosti študentov programu Erasmus+ počas mobility.

(37)

     http://www.ehea.info/page-ministerial-conference-rome-2020.

(38)

     Ide o nové spôsoby, ako prinášať konkrétne riešenia niektorých našich najväčších výziev. Misie EÚ predstavujú koordinované úsilie Komisie na zhromažďovanie potrebných zdrojov z hľadiska financovania, politík a právnych predpisov atď.

(39)

     Inšpirované rámcom kompetencií pre vzdelávanie v oblasti environmentálnej udržateľnosti a taxonómie zručností pre zelenú transformáciu, ktorú predloží Komisia, s cieľom posilniť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu európskej pracovnej sily.

(40)

     Environmentálne a klimatické ciele sú zastrešujúcimi prioritami programu Erasmus. Cieľom programu Zelený Erasmus je podpora začleňovania ekologických postupov do všetkých projektov a podpora zvyšovania informovanosti. Modrý rozmer je dôležitou súčasťou programu Zelený Erasmus. Všetky plánované opatrenia v oblasti udržateľnosti budú relevantné aj v rámci modrého rozmeru programu Erasmus+, ktorého cieľom je ochrana zdravých oceánov, morí, pobrežných a vnútrozemských vôd,

(41)

   Napr. príjmy z investícií do spoločných projektov EÚ, ako je európska iniciatíva v oblasti cloud computingu alebo pripravovaný

   akt o čipoch, sa môžu realizovať len vtedy, ak budú k dispozícii vysokokvalifikovaní ľudia schopní navrhovať a vyvíjať tieto technológie.

(42)

      Ako sa uvádza globálnom prístupe k výskumu a inováciám [COM(2021) 252 final].

(43)

   Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21 – 57).

(44)

     Spoločná sieť, ktorá pozostáva z Európskej siete informačných centier v európskom regióne a národných informačných centier pre akademické uznávanie v Európskej únii (ENIC-NARIC).

(45)

   Napríklad, ETER , U-Multirank , DEQAR , Eurostudent , Eurograduate , údaje zo správ o vykonávaní bolonského procesu a  porovnávací prehľad výsledkov v oblasti mobility , štatistiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a  štatistiky v oblasti výskumu a vývoja Eurostatu a  platforma ukazovateľov prenosu vedomostí JRC .