EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 9. 2022

COM(2022) 457 final

2022/0277(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu (Európsky akt o slobode médií) a mení smernica 2010/13/EÚ

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2022) 322 final} - {SWD(2022) 286 final} - {SWD(2022) 287 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Táto dôvodová správa je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje spoločný rámec mediálnych služieb na vnútornom trhu (ďalej len „Európsky akt o slobode médií“). Návrhom sa plní politický záväzok predsedníčky von der Leyenovej, ktorá túto iniciatívu oznámila vo svojej správe o stave Únie z roku 2021. Vo svojom prejave zdôraznila úlohu informácií ako verejného statku a uznala, že s mediálnymi spoločnosťami nemožno zaobchádzať ako s akýmikoľvek inými podnikmi a že ich nezávislosť musí byť chránená na úrovni EÚ 1 . Táto iniciatíva bola zahrnutá do pracovného programu Komisie na rok 2022 2 .

Mediálny sektor je súčasťou ekosystému kultúrneho a kreatívneho priemyslu 3 , jedného zo 14 priemyselných ekosystémov, ktoré sú kľúčové pre inkluzívnu a udržateľnú obnovu a pre súbežnú (zelenú a digitálnu) transformáciu hospodárstva EÚ. Mediálne služby sú zároveň nielen dôležitým a dynamickým hospodárskym sektorom, ale sú nevyhnutné aj pre zdravú občiansku sféru a pre ekonomické slobody a základné práva vrátane rovnosti 4 . Nezávislé médiá, a najmä spravodajské médiá, poskytujú prístup k pluralite názorov a sú spoľahlivými zdrojmi informácií pre občanov a podobne aj podniky. Prispievajú k formovaniu verejnej mienky a pomáhajú ľuďom a spoločnostiam utvárať si názory a robiť informované rozhodnutia. Zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zachovávaní integrity európskeho informačného priestoru a sú nevyhnutné pre fungovanie našich demokratických spoločností a hospodárstiev. Mediálne služby môžu byť vďaka digitálnym technológiám stále prístupnejšie cezhranične a prostredníctvom rôznych prostriedkov, pričom hospodárska súťaž v digitálnom mediálnom priestore má čoraz medzinárodnejší charakter. Európska únia je už v tejto oblasti globálnym tvorcom noriem a tento návrh ďalej posilňuje a organizuje európsky informačný priestor.

V tomto kontexte je snahou návrhu riešiť rad problémov, ktoré ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami a prevádzku poskytovateľov mediálnych služieb. Mediálne spoločnosti čelia najmä prekážkam, ktoré im bránia v prevádzke a ovplyvňujú podmienky investovania na vnútornom trhu, ako sú rôzne vnútroštátne pravidlá a postupy týkajúce sa slobody a plurality médií. K týmto pravidlám patrí predovšetkým kontrola koncentrácií na trhu na účely plurality médií a protekcionistické opatrenia ovplyvňujúce prevádzku mediálnych spoločností. Takéto pravidlá spôsobili fragmentáciu vnútorného trhu, čo ovplyvnilo právnu istotu účastníkov mediálneho trhu a viedlo k dodatočným nákladom pri cezhraničnom pôsobení.

Situáciu ďalej komplikuje nedostatočná spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi v oblasti médií 5 . Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) má obmedzený rozsah pôsobnosti a tento rozsah sa týka len audiovizuálnych mediálnych služieb. Navyše skupina ERGA nemá dostatočné nástroje a zdroje na to, aby prispela k riešeniu cezhraničných záležitostí alebo praktických otázok v kľúčových oblastiach regulácie médií. Výsledná nedostatočná regulačná konvergencia ovplyvňuje účastníkov trhu, najmä poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb a platforiem na zdieľanie videí, a poškodzuje verejný záujem. Úloha regulačných orgánov v oblasti médií je veľmi dôležitá aj pri ochrane pred nepoctivými poskytovateľmi mediálnych služieb vrátane tých, ktorí sú kontrolovaní štátom, či už finančne alebo redakčne určitými tretími krajinami, čo môže ohroziť alebo predstavovať riziká ohrozenia verejnej bezpečnosti a obrany.

Európski poskytovatelia mediálnych služieb čelia aj rastúcemu zasahovaniu do svojich redakčných rozhodnutí a schopnosti poskytovať kvalitné mediálne služby (t. j. služby poskytované nezávisle a v súlade s novinárskymi normami) na vnútornom trhu, ako to dokazujú výročné správy Komisie o právnom štáte 6 a Monitorovanie plurality médií 7 . Problém je zapríčinený roztrieštenými zárukami na zabránenie zasahovaniu do redakčnej slobody všetkých médií a nerovnakými zárukami nezávislosti verejnoprávnych médií 8 , čo vedie k deformáciám podmienok hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

Napokon prekážky na vnútornom trhu a nerovnaké podmienky vyplývajú z netransparentného a nespravodlivého prideľovania hospodárskych zdrojov. Najmä netransparentnosť proprietárnych systémov merania sledovanosti a neobjektívnosť s nimi neodmysliteľne spojená skresľujú príjmové toky z reklám, čo negatívne ovplyvňuje najmä poskytovateľov mediálnych služieb a znevýhodňuje konkurentov, ktorí poskytujú služby merania sledovanosti dodržiavajúc normy 9 dohodnuté v odvetví. Vnútorný trh je deformovaný aj netransparentným a nespravodlivým prideľovaním štátnej reklamy (t. j. verejných finančných prostriedkov používaných na reklamné účely), ktoré sa môžu prednostne prideľovať tradičným vnútroštátnym poskytovateľom služieb alebo sa môžu používať na zvýhodnenie a nepriame dotovanie určitých médií, ktoré vyjadrujú názory v prospech vlády. Regulácia v tejto oblasti je roztrieštená a obmedzená 10 , keďže mnohé členské štáty nemajú osobitné pravidlá, a existujúce pravidlá sa líšia rozsahom pôsobnosti 11 , čo je na úkor právnej istoty a z čoho vyplýva riziko svojvoľných alebo diskriminačných rozhodnutí.

Hoci sa závažnosť problémov v rámci EÚ líši, celkovo sťažujú poskytovateľom mediálnych služieb v plnej miere využívať potenciál vnútorného trhu, zachovať si hospodársku udržateľnosť a riadne plniť svoju spoločenskú úlohu informovať ľudí a podniky. Na príjemcov mediálnych služieb má negatívny vplyv aj nedostatočná alebo nie nezávislá ponuka médií, nerovnaké podmienky a chýbajúca ochrana ich záujmov.

Parlament 12 aj Rada 13 opakovane vyzvali Komisiu, aby prijala opatrenia na odstránenie prekážok fungovania vnútorného mediálneho trhu a podporila pluralitu a nezávislosť na tomto trhu. V záverečnej správe z konferencie o budúcnosti Európy uverejnenej 9. mája 2022 občania vo svojich návrhoch vyzvali EÚ, aby ďalej podporovala nezávislosť a pluralitu médií, najmä zavedením právnych predpisov, ktorými by sa riešilo ohrozenie nezávislosti médií prostredníctvom celoúnijných minimálnych noriem. Takisto žiadali ochranu a podporu slobodných, pluralitných a nezávislých médií, zintenzívnenie boja proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu a zaistenie ochrany novinárov 14 .

V tomto kontexte je cieľom návrhu Európskeho aktu o slobode médií zlepšiť fungovanie vnútorného mediálneho trhu.

Návrh sa skladá zo štyroch špecifických cieľov:

·Podpora cezhraničnej činnosti a investícií v oblasti mediálnych služieb harmonizáciou určitých prvkov odlišujúcich sa vnútroštátnych rámcov pre pluralitu médií, najmä s cieľom uľahčiť cezhraničné poskytovanie služieb. Cieľom návrhu je koordináciou na úrovni EÚ zabezpečiť, aby nezávislé národné orgány pri posudzovaní koncentrácií na mediálnom trhu pristupovali k pluralite médií a nezávislosti médií konzistentným spôsobom.

·Zvýšenie regulačnej spolupráce a konvergencie prostredníctvom nástrojov cezhraničnej spolupráce a stanovísk a usmernení na úrovni EÚ. Týmto sa podporia konzistentné prístupy k pluralite médií a nezávislosti médií a zabezpečí účinná ochrana používateľov mediálnych služieb pred nezákonným a škodlivým obsahom, a to aj online, a v súvislosti s poskytovateľmi služieb (vrátane poskytovateľov z tretích krajín), ktorí nedodržiavajú normy EÚ pre médiá.

·Uľahčenie poskytovania kvalitných mediálnych služieb zmiernením rizika nežiaduceho verejného a súkromného zasahovania do redakčnej slobody. Cieľom návrhu je zaručiť, aby novinári a vydavatelia mohli pracovať bez zasahovania, a to aj vtedy, keď ide o ochranu ich zdrojov a komunikácie. Podporou redakčnej nezávislosti návrh zaručuje aj lepšiu ochranu záujmov príjemcov mediálnych služieb.

·Zabezpečenie transparentného a spravodlivého prideľovania hospodárskych zdrojov na vnútornom mediálnom trhu zlepšením transparentnosti a spravodlivosti pri meraní sledovanosti a prideľovaní štátnej reklamy. Cieľom návrhu je zaistiť transparentnosť, nediskrimináciu, proporcionalitu, objektívnosť a inkluzívnosť metodík merania sledovanosti, najmä online. Takisto zaistí transparentnosť, nediskrimináciu, proporcionalitu a objektívnosť pri prideľovaní štátnej reklamy médiám s cieľom minimalizovať riziká zneužitia verejného financovania na stranícke záujmy na úkor ostatných účastníkov trhu. Podporí tak spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom mediálnom trhu.

K legislatívnemu návrhu je pripojené odporúčanie, v ktorom sa uvádza prehľad dobrovoľných osvedčených postupov pre mediálne spoločnosti na podporu redakčnej nezávislosti a odporúčania pre mediálne spoločnosti a členské štáty zamerané na zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií. Odporúčanie prispeje k zmierneniu rizík neoprávneného zasahovania do jednotlivých redakčných rozhodnutí a k zlepšeniu prístupu k informáciám o vlastníctve médií 15 .

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh je v súlade s existujúcimi horizontálnymi a sektorovými pravidlami EÚ týkajúcimi sa mediálnych a online služieb. Jeho snahou je riešiť medzery v regulácii, ktoré ovplyvňujú fungovanie vnútorného mediálneho trhu.

Návrh pritom vychádza v prvom rade z revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách 16 , ktorá upravuje koordináciu vnútroštátnych právnych predpisov pre audiovizuálne médiá v rámci celej EÚ. Zintenzívňuje spoluprácu v rámci skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) zriadenej smernicou, a to tým, že ju transformuje na Európsku radu pre mediálne služby (ďalej len „rada“) a udeľuje jej širší rozsah pôsobnosti a ďalšie úlohy 17 .

V návrhu sa stanovujú nové pravidlá týkajúce sa mediálnych služieb, napríklad pravidlá o ochrane novinárskych zdrojov a novinárskej komunikácie, štátnej reklame a meraní sledovanosti. Týmto dopĺňa reformu autorského práva 18 , ktorá podporuje finančnú udržateľnosť tlače.

Návrh je úplne v súlade so smernicou o elektronickom obchode 19 a s nariadením o vzťahoch medzi platformami a podnikmi (P2B) 20 a dopĺňa ich. Takisto je v súlade s aktom o digitálnych službách 21 a aktom o digitálnych trhoch 22 , ktoré poskytujú horizontálne rámce stanovujúce harmonizované pravidlá pre online služby, a dopĺňa tieto akty. Návrh sa zaoberá zostávajúcimi otázkami špecifickými pre tento sektor, ktoré tieto dva horizontálne nástroje neriešia v plnej miere.

Návrh dopĺňa pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sa nezaoberajú priamo vplyvmi, ktoré by koncentrácie na trhu mohli mať na pluralitu alebo nezávislosť médií, a pravidlá štátnej pomoci, ktoré sa uplatňujú individuálne (často ex post) a neriešia dostatočne problémy spôsobené nespravodlivým prideľovaním štátnych zdrojov poskytovateľom mediálnych služieb. Návrh zaisťuje, aby štátna reklama systematicky podliehala ex ante pravidlám týkajúcim sa transparentnosti, najmä pokiaľ ide o príjemcov a vynaložené sumy, a spravodlivého prideľovania takejto reklamy. Návrh, a najmä ustanovenia o štátnej reklame, sú v súlade s návrhom nariadenia o transparentnosti a cielení politickej reklamy 23 .

Návrh okrem toho dopĺňa existujúce pravidlá EÚ o transparentnosti vlastníctva a nemá na ne vplyv. Smernica o boji proti praniu špinavých peňazí 24 je hlavným nástrojom na zabezpečenie transparentnosti skutočného vlastníctva, kým smernica EÚ o práve obchodných spoločností 25 upravuje informácie, ktoré musia zverejňovať v obchodných registroch najmä spoločnosti s ručením obmedzeným. V smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa členské štáty vyzývajú, aby prijali opatrenia na sprístupnenie informácií o vlastníckej štruktúre audiovizuálnych médií. Návrhom sa doplní existujúci rámec tým, že bude od všetkých poskytovateľov mediálnych služieb poskytujúcich spravodajský a publicistický obsah požadovať, aby príjemcom mediálnych služieb poskytli informácie o vlastníctve médií, najmä o priamych, nepriamych a skutočných vlastníkoch.

Návrh je v súlade aj s Protokolom o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch (Amsterdamský protokol) 26 , v ktorom sa uznáva právomoc členských štátov vymedziť verejnoprávne poslanie verejnoprávnych médií a zabezpečiť ich financovanie, pokiaľ takéto financovanie neovplyvňuje obchodné podmienky a hospodársku súťaž v EÚ v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom. Amsterdamským protokolom sa nepriamo potvrdzuje, že verejnoprávne médiá patria do rozsahu pôsobnosti vnútorného trhu.

Návrh je v súlade so Strategickým kompasom pre bezpečnosť a obranu 27 a s príslušnými závermi Rady 28 . Posilnením úlohy a spolupráce medzi regulačnými orgánmi v oblasti médií, a to aj v otázkach ovplyvňujúcich informačný priestor EÚ, návrh dopĺňa opatrenia prijaté na vypracovanie súboru nástrojov EÚ v oblasti zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania.

Návrh je v súlade s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom týkajúcim sa správy verejnoprávnych médií 29 . V odporúčaní sa uvádza, že verejnoprávne médiá musia pôsobiť a vyvíjať sa v rámci udržateľnej správy, ktorá zabezpečuje potrebnú redakčnú nezávislosť aj verejnú zodpovednosť.

Vzhľadom na nedávne hrozby namierené proti novinárskym zdrojom sa v návrhu dopĺňa cielená ochrana proti nasadeniu spywaru v zariadeniach, ktoré používajú poskytovatelia mediálnych služieb alebo novinári, pričom sa vychádza z ochrán stanovených smernicou 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), smernicou 2016/680/EÚ (smernica o presadzovaní práva) a smernicou 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrh vychádza z akčného plánu pre európsku demokraciu 30 , v ktorom Komisia navrhla súbor opatrení na podporu demokratickej účasti, boj proti dezinformáciám a podporu slobodných a nezávislých médií. Posilnením ochrany novinárskych zdrojov a komunikácie táto iniciatíva dopĺňa odporúčanie o ochrane, bezpečnosti a posilnení postavenia novinárov 31 , ako aj návrh smernice 32 a odporúčanie 33 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategickými žalobami proti verejnej účasti“). V návrhu sa uvádzajú konkrétne opatrenia v reakcii na Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí 34 , v ktorom sa vyzýva na zabezpečenie slobody prejavu a práva na informácie online, a podporuje sa vykonávanie akčného plánu pre mediálny a audiovizuálny sektor 35 , v ktorom Komisia stanovuje súbor opatrení na posilnenie finančnej udržateľnosti a digitálnej transformácie mediálneho sektora.

Cieľom návrhu je posilniť redakčnú nezávislosť poskytovateľov mediálnych služieb. Finančná udržateľnosť je zároveň hlavným prvkom ochrany redakčnej nezávislosti pred tlakom zvonku a tlakom trhu. Ako uviedli zainteresované strany počas verejnej konzultácie, problémom ostáva krehká hospodárska situácia mediálneho sektora, ktorú ešte zhoršila kríza COVID-19. Zabezpečenie rozmanitých a dostatočných finančných zdrojov by mohlo posilniť odolnosť a nezávislosť médií a podporiť poskytovanie kvalitných služieb Európanom.

Mediálny sektor sa teda čoraz častejšie obracia na EÚ o finančnú podporu vzhľadom na skutočnosť, že Komisia už dlho spolufinancuje pokrytie európskych záležitostí v nezávislých médiách s cieľom podporiť európsku verejnú sféru. Hoci je európske financovanie vzhľadom na rozsah a význam sektora nevyhnutne obmedzené, má skutočne dobré predpoklady na to, aby prispelo k zotaveniu sektora z pandémie COVID-19, k digitálnej transformácii spravodajstva a k cezhraničnému experimentovaniu s novými formátmi alebo novými modelmi speňažovania obsahu online.

V dôsledku toho Komisia po prijatí akčného plánu pre mediálny a audiovizuálny sektor v decembri 2020 spojila opatrenia zamerané na podporu spravodajských médií do jedného balíka pri plnom rešpektovaní redakčnej nezávislosti. Vytvorila napríklad špecializovaný nástroj na kapitálové investovanie v rámci programu InvestEU, MEDIA INVEST, ktorý je určený na podporu finančnej kapacity európskych audiovizuálnych spoločností. Kapitálová podpora je od roku 2022 dostupná aj pre spravodajské médiá v kombinácii s opatreniami investičnej pripravenosti s cieľom mobilizovať súkromných investorov a zvýšiť objemy kapitálových investícií. Komisia zároveň podporuje spustenie špecializovaného nástroja kapitálového spoluinvestovania v rámci programu InvestEU s nadáciami a filantropickými organizáciami s cieľom zamerať sa na tri konkrétne oblasti poslania vrátane „plurality médií, demokracie a kultúry“ 36 . Ďalším zameraním balíka sú inovácie: v rámci výskumných a inovačných a digitálnych programov sa ponúka financovanie na vývoj inovatívnych riešení, a to najmä vrátane výzvy na vytvorenie európskeho mediálneho dátového priestoru, ktorá sa má čoskoro uverejniť. Okrem toho inovatívny výskum financovaný v rámci programu Horizont 2020 a Horizont Európa pomáha pochopiť vplyv médií na občanov a demokraciu a poskytovať nástroje a stratégie na podporu zdravšieho a rozmanitejšieho mediálneho prostredia, boj proti dezinformáciám na internete a zlepšovanie novinárskych noriem. Pravidelné výmeny informácií so zástupcami priemyslu v kontexte európskeho fóra spravodajských médií prispievajú aj k monitorovaniu inovácií v sektore a poskytujú fórum na diskusiu o programe EÚ v tejto záležitosti.

V nadväznosti na akčný plán pre mediálny a audiovizuálny sektor sa sektor spravodajských médií stal špecializovaným stredobodom programu Kreatívna Európa, ktorý je určený na podporu kultúrneho a kreatívneho sektora. V rámci programu sa môžu financovať partnerstvá medzi mediálnymi organizáciami s cieľom inovovať, testovať nové formáty alebo zdieľať osvedčené obchodné postupy cezhranične. Z programu Kreatívna Európa sa spolufinancujú aj projekty, ktoré podporujú pluralitnejšie mediálne prostredie: granty umožňujú poskytnúť ochranu reportérom (vrátane právnej podpory) a vzťahujú sa na oblasti, ako je zisťovanie skutočností, monitorovanie, obhajovanie, informovanie verejnosti a zvyšovanie informovanosti. Z finančných prostriedkov EÚ sa podporovala aj prevádzka rád pre médiá, ako aj činností nástroja Monitorovanie plurality médií. Od roku 2023 bude Komisia prideľovať aj vyhradené finančné prostriedky v rámci programu Kreatívna Európa na podporu médií, ktoré slúžia verejnému záujmu, ako sú investigatívne médiá, a tak prispievať k pluralitnej cezhraničnej diskusii a zdravšej demokracii.

Dopyt po financovaní médií presahuje dostupné finančné prostriedky. Európsky parlament vyzval na posilnenie príležitostí financovania sektora spravodajských médií, najmä prostredníctvom stáleho fondu pre spravodajské médiá a posilnením rozpočtov pre Medzisektorový podprogram a podprogram MEDIA v rámci programu Kreatívna Európa 37 . Rada takisto vyzvala Komisiu, aby posilnila financovanie nezávislej žurnalistiky 38 . V záujme doplnenia súčasných politík EÚ a v konečnom dôsledku posilnenia finančnej odolnosti sektora bude Komisia mapovať verejné finančné schémy a iniciatívy vyvinuté členskými štátmi a identifikovať trendy a nedostatky vo financovaní.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje prijímanie opatrení na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.

Cieľom návrhu je riešiť roztrieštené národné regulačné prístupy týkajúce sa slobody a plurality médií a redakčnej nezávislosti. Týmto sa podporí spoločný prístup a koordinácia na úrovni EÚ, zaistí sa optimálne fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami a zabráni sa vzniku budúcich prekážok prevádzky poskytovateľov mediálnych služieb v celej EÚ.

Návrh sa zameriava najmä na riešenie týchto problémov, ktoré bránia poskytovaniu mediálnych služieb na vnútornom trhu:

·vnútroštátne obmedzenia týkajúce sa zdrojov a komunikácie novinárov ako poskytovateľov služieb, ktoré ovplyvňujú produkciu a poskytovanie mediálnych služieb,

·zasahovanie do prevádzky poskytovateľov mediálnych služieb vrátane ich redakčných rozhodnutí a rozdielne prístupy k ochrane redakčnej nezávislosti,

·riziko zasahovania štátu do verejnoprávnych médií na úkor rovnakých podmienok na jednotnom trhu a kvality verejnoprávnych médií,

·operácie nepoctivých prevádzkovateľov na trhu (vrátane poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí sú štátom kontrolovaní, či už finančne alebo redakčne, určitými tretími krajinami), ktoré vytvárajú napätie pri uplatňovaní pravidiel voľného pohybu v rámci Únie,

·vzhľadom na rastúcu digitalizáciu distribúcie mediálnych služieb riziká voľného poskytovania mediálnych služieb na veľmi veľkých online platformách na úkor rovnakých podmienok na vnútornom trhu,

·vnútroštátne opatrenia na mediálnom trhu, ktoré ovplyvňujú prevádzku poskytovateľov mediálnych služieb obmedzením voľného pohybu v Únii, čím trieštia vnútorný trh a vedú k právnej neistote; to isté platí o vnútroštátnych pravidlách a postupoch posudzovania vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť,

·netransparentnosť a neobjektívnosť v systémoch a metodikách merania sledovanosti, ktoré vedú k deformácii trhu na úkor rovnakých podmienok na vnútornom trhu,

·nespravodlivé a netransparentné prideľovanie výdavkov na štátnu reklamu poskytovateľom mediálnych služieb na úkor ostatných poskytovateľov mediálnych služieb vrátane tých, ktorí majú sídlo v iných členských štátoch.

Článok 114 ZFEÚ je okrem toho vhodným právnym základom pre vytvorenie nových štruktúr v práve EÚ. Toto má osobitný význam vzhľadom na aspekt riadenia iniciatívy, ktorej cieľom je podporiť užšiu spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi v oblasti médií v rámci rady na úrovni EÚ, ktorej úlohou by bolo podporovať účinné a konzistentné uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti médií.

Zákonodarca EÚ musí pri regulovaní vnútorného trhu nielen dodržiavať základné práva 39 , ale aj vyvažovať konkurenčné základné práva 40 . Tento návrh nariadenia predstavuje harmonický, koordinovaný a mnohostranný legislatívny rámec, ktorým zákonodarca prispieva k rozvoju a ochrane vnútorného trhu s mediálnymi službami, čím sa snaží aj o dosiahnutie viacerých ďalších legitímnych verejných záujmov (vrátane ochrany používateľov) a spravodlivým spôsobom zosúlaďuje základné práva všetkých dotknutých jednotlivcov.

•Subsidiarita

Ciele intervencie nemôžu dosiahnuť členské štáty samostatne, keďže problémy sú čoraz viac cezhraničnej povahy a nie sú obmedzené na jednotlivé členské štáty alebo na skupinu členských štátov. Produkcia, distribúcia a spotreba mediálneho obsahu vrátane spravodajstva sú čoraz viac digitálne a cezhraničné, keďže internet je naďalej hnacím prvkom transformácie tradičných obchodných modelov v oblasti médií. Poskytovanie mediálnych služieb v celej EÚ stále viac ovplyvňujú globálne platformy, ktoré pôsobia ako brány k mediálnemu obsahu, pričom sú významnými poskytovateľmi online reklamy.

Najlepším spôsobom dosiahnutia pokroku na vnútornom mediálnom trhu je spoločný prístup EÚ, ktorý podporuje konvergenciu, transparentnosť, právnu istotu a rovnaké podmienky pre príslušných účastníkov mediálneho trhu. Zníži zaťaženie poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí musia dosiahnuť súlad s rôznymi vnútroštátnymi právnymi režimami, ak pôsobia vo viacerých členských štátoch. Zlepší právnu istotu pre účastníkov mediálneho trhu, čím podporí spravodlivú hospodársku súťaž a cezhraničné investovanie. Takisto umožní regulačným orgánom v oblasti médií prijať koordinované reakcie v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú informačný priestor EÚ, a najmä ochranu záujmov spotrebiteľov v EÚ.

Iniciatíva náležite zohľadňuje Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch (Amsterdamský protokol) a článok 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Nebude zasahovať do právomoci členských štátov poskytovať finančné prostriedky verejnoprávnym médiám, aby mohli plniť svoje poslanie tak, ako im je zverené, vymedzené a organizované na vnútroštátnej úrovni, a nebude zasahovať ani do národných identít alebo regulačných tradícií v oblasti médií. Náležite zohľadňuje aj názory zainteresovaných strán, a teda vychádza z tvrdenia, že veľmi jednotné a podrobné pravidlá plurality médií v EÚ by boli nežiaduce a neprimerané, keďže takéto pravidlá sa musia prispôsobiť historickému a kultúrnemu prostrediu každého členského štátu. Iniciatíva naopak hľadá správnu rovnováhu medzi všeobecne formulovanými ustanoveniami a konkrétnejšími pravidlami v záujme dosiahnutia politických cieľov.

•Proporcionalita

Iniciatíva vychádza z existujúcich právnych rámcov a zameria sa len na oblasti, v ktorých sa ďalšie opatrenia EÚ javia ako nevyhnutné na správne fungovanie vnútorného mediálneho trhu vrátane zaistenia rovnakých podmienok a nezávislej prevádzky účastníkov mediálneho trhu v celej EÚ. Obmedzuje sa na otázky, v prípade ktorých členské štáty nevedia samy dosiahnuť uspokojivé riešenia, a zabezpečuje náležite nastavenú harmonizáciu, ktorá nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ustanoviť spoločný rámec pre riadne fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami a zároveň zaručiť kvalitu takýchto služieb. K zaisteniu proporcionality návrhov prispieva aj skutočnosť, že viaceré navrhované pravidlá sú založené na zásadách.

Z návrhu vyplývajú obmedzené náklady na dodržiavanie predpisov a presadzovania práva, ktoré budú pravdepodobne kompenzované značnými prínosmi pre účastníkov mediálneho trhu a občanov. Zvýšením transparentnosti a obmedzením regulačnej fragmentácie na trhu návrh zvýši právnu istotu a spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň obmedzí deformácie trhu. Tým sa zvýši dôvera investorov a cezhraničné transakcie na mediálnom trhu budú menej zaťažujúce, čím sa vytvorí priaznivé prostredie pre investície a slobodné poskytovanie mediálnych služieb v celej EÚ. Z rozmanitejšej a pluralitnejšej ponuky médií, väčšej transparentnosti a ľahšieho prístupu k informáciám budú mať prospech aj občania a podniky.

•Výber nástroja

Návrh má formu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Z hľadiska problémov, ktoré sa majú riešiť, a vzhľadom na hospodársky, sociálny a politický kontext je nariadenie vhodnejšie ako smernica na zabezpečenie konzistentnej úrovne ochrany v celej EÚ a na zníženie regulačných rozdielov, ktoré by bránili nezávislému poskytovaniu mediálnych služieb na vnútornom trhu. Umožní rýchle uplatňovanie nových pravidiel EÚ, a teda rýchlejšie riešenie problémov. Tým sa zabráni zdĺhavému procesu transpozície, predíde možným rozdielom alebo deformáciám počas procesu transpozície, a to stanovením priamo uplatniteľných ustanovení a zabránením situáciám, keď členské štáty využívajú proces transpozície ako zámienku na zavedenie alebo zachovanie legislatívnych opatrení, ktoré sú v podstate proti nezávislým poskytovateľom mediálnych služieb alebo sú inak diskriminačné. Využitie nariadenia je výhodnejšie aj vzhľadom na inštitucionálnu zložku iniciatívy (zriadenie rady). Výber nariadenia je rovnako odôvodnený rastúcou digitalizáciou a cezhraničným poskytovaním mediálnych služieb, čo si vyžaduje rýchly a konzistentný prístup na celom vnútornom trhu. Stanovením priamo uplatniteľných ustanovení sa navrhovaným nariadením zaistí aj účinná a efektívna spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi a subjektmi členských štátov v oblasti médií.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Návrh vychádza z rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými stranami v súlade so všeobecnými zásadami a normami Komisie pre konzultácie so zainteresovanými stranami.

Výzva na predloženie dôkazov oznamujúca túto iniciatívu bola uverejnená 21. decembra 2021 a bola otvorená pre spätnú väzbu do 25. marca 2022. Celkovo bolo prijatých 1 473 odpovedí 41 . Verejná konzultácia bola otvorená od 10. januára do 25. marca 2022 a v rámci nej prišlo 917 odpovedí 42 . Propagovala sa prostredníctvom webového sídla Komisie, ako aj sociálnych médií a špecifických sietí. Kým výzva na predloženie dôkazov bola zameraná na získanie všeobecnej spätnej väzby v reakcii na oznámenie iniciatívy Komisiou, v rámci verejnej konzultácie sa zbierali názory prostredníctvom štruktúrovaného dotazníka, ktorý obsahoval konkrétne otázky súvisiace s iniciatívou.

Okrem toho Komisia zorganizovala stretnutia s hlavnými zainteresovanými stranami a odborníkmi s cieľom zhromaždiť ďalšie dôkazy a údaje o konkrétnych problémoch, ktoré sa majú riešiť v rámci iniciatívy, o politickom prístupe a jeho vplyve, ako aj technické informácie o existujúcich praktikách v odvetví. Realizovala aj cielené semináre a analyzovala početné pozičné a analytické dokumenty prijaté v súvislosti s prípravou iniciatívy. Prípravu posúdenia vplyvu, z ktorého iniciatíva vychádza, podporili dve externé štúdie zahŕňajúce sériu samostatných konzultácií s hlavnými zainteresovanými stranami 43 .

Komisia ďalej diskutovala o iniciatíve s členmi kontaktného výboru podľa smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a členmi skupiny ERGA. Tieto skupiny odborníkov poskytli priamy kanál na konzultovanie s najdôležitejšími orgánmi na úrovni členských štátov. S cieľom zhromaždiť názory výskumných pracovníkov a odborníkov s konkrétnymi odbornými znalosťami v príslušných oblastiach (ako sú verejné a ústavné právo, ako aj sloboda médií a vnútorný trh) bol 18. februára 2022 zorganizovaný osobitný seminár so zástupcami akademickej obce, skupiny ERGA a Komisie.

Idea legislatívneho návrhu regulovať aspoň určité podstatné oblasti získala podporu občanov a väčšiny ostatných zainteresovaných strán vrátane zástancov slobody médií, spotrebiteľských organizácií, regulačných orgánov v oblasti médií, skupiny ERGA, verejnoprávnych a súkromných vysielateľov, distribútorov obsahu a aktérov v ekosystéme reklamy. Medzi týmito zainteresovanými stranami je široká podpora prístupu založeného na zásadách na rozdiel od neprijatia žiadneho opatrenia alebo stanovenia podrobných noriem.

Mimovládne organizácie a verejnoprávni vysielatelia podporili najmä opatrenie na úrovni EÚ zaviesť záruky redakčnej nezávislosti, a to aj verejnoprávnych médií, pričom pripomenuli význam Amsterdamského protokolu. Verejnoprávni vysielatelia konkrétne podporujú záruky redakčnej integrity online a usmernenie k primeranému vedúcemu postaveniu audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu.

Súkromní vysielatelia boli hlavne za spoločné zásady opatrení v oblasti plurality médií, ako aj transparentnosti, objektívnosti a overiteľnosti merania sledovanosti, pričom pri tomto druhom aspekte súhlasili s vydavateľmi a aktérmi v ekosystéme reklamy. Vydavatelia, ktorí tradične nie sú regulovaní, sa všeobecne prikláňali k samoregulácii alebo odporúčaniu. Podporili však celoúnijné opatrenia týkajúce sa tak ochrany novinárskych zdrojov, ako aj štátnej reklamy. Občania dôrazne súhlasili s potrebou transparentnosti a spravodlivosti v prideľovaní štátnej reklamy. Vysielatelia a vydavatelia požadovali účinnú reguláciu online platforiem.

Pokiaľ ide o správu, existuje celková rozsiahla podpora dohľadu založeného na skupine ERGA, ale názory sa líšia, pokiaľ ide o jej potenciálny budúci štatút. Regulátori a zástancovia slobody médií sú za posilnenie skupiny ERGA, kým spoločnosti a podnikateľské združenia by ju radšej zachovali v jej súčasnej podobe. Subjekty verejného sektora podporovali predovšetkým regulačnú spoluprácu na úrovni EÚ s cieľom uľahčiť spoločné normy pre pluralitu médií a posilnenie úlohy a zdrojov skupiny ERGA pre budúcu koordináciu v rámci EÚ.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia vychádzala pri príprave tohto návrhu zo širokej škály odborných znalostí.

Okrem opísanej verejnej konzultácie a iných konzultácií so zainteresovanými stranami Komisia zadala vypracovanie dvoch externých štúdií s cieľom zaistiť vysokú úroveň súdržnosti a porovnateľnosti analýzy všetkých potenciálnych politických prístupov.

Európske audiovizuálne observatórium Rady Európy takisto vypracovalo osobitnú správu o správe a nezávislosti verejnoprávnych médií 44 . K publikácii je pripojený komplexný prehľad hlavných záruk v rámci správy verejnoprávnych médií v Európe.

Správy Komisie o právnom štáte, výročné správy vypracované v rámci Monitorovania plurality médií, ako aj niektoré prieskumy Eurobarometra poskytli dôkazy a analýzy k mnohým relevantným otázkam. Tieto zdroje sa použili na identifikovanie problémov, ich rozsahu na vnútornom mediálnom trhu a ich príčin. Komisia vychádzala aj z príslušných odporúčaní Rady Európy, ktoré schválili všetky členské štáty 45 .

Napokon s cieľom ďalej podporiť analýzu založenú na dôkazoch Komisia preskúmala príslušnú judikatúru a rozsiahly prehľad literatúry, ktorý zahŕňal akademickú literatúru a široké spektrum politických štúdií a správ vrátane správ mimovládnych organizácií aktívnych v oblasti slobody a plurality médií.

•Posúdenie vplyvu

V súlade so svojou politikou „lepšej právnej regulácie“ Komisia vykonala posúdenie vplyvu tohto návrhu, ktoré preskúmal výbor Komisie pre kontrolu regulácie. Správa o posúdení vplyvu bola prvýkrát predložená výboru pre kontrolu regulácie 13. mája a prerokovaná s ním počas vypočutia 8. júna. Po zápornom stanovisku doručenom 10. júna bola správa podstatne prepracovaná a 11. júla opätovne predložená výboru pre kontrolu regulácie. Výbor pre kontrolu regulácie doručil 27. júla kladné stanovisko s výhradami. Správa o posúdení vplyvu bola ďalej prepracovaná, aby zohľadnila návrhy výboru pre kontrolu regulácie na zlepšenie. Stanoviská výboru pre kontrolu regulácie, pripomienky a vysvetlenia toho, ako sa zohľadnili, sú uvedené v prílohe 1 k posúdeniu vplyvu.

Komisia preskúmala rôzne možnosti politiky, aby sa dosiahol všeobecný cieľ návrhu, ktorým je zlepšiť fungovanie vnútorného mediálneho trhu.

Posudzovali sa tri možnosti politiky s rôznym stupňom intenzity regulácie:

·Možnosť 1: Odporúčanie týkajúce sa plurality a nezávislosti médií, v ktorom sa členské štáty a v určitých oblastiach aj spoločnosti na mediálnom trhu vyzývajú, aby realizovali súbor opatrení na podporu plurality médií, redakčnej nezávislosti a transparentnosti a spravodlivosti na mediálnom trhu.

·Možnosť 2: Legislatívny návrh a odporúčanie týkajúce sa nezávislosti médií, pričom v legislatívnom návrhu sa stanovujú spoločné pravidlá pre vnútorný trh s mediálnymi službami a v odporúčaní sa mediálne spoločnosti a členské štáty vyzývajú, aby podporovali nezávislosť a transparentnosť médií.

·Možnosť 3: Rozšírený legislatívny návrh, ktorým sa ku všetkým legislatívnym prvkom možnosti 2 pridávajú ďalšie povinnosti pre spoločnosti na mediálnom trhu a regulátorov s cieľom podporiť dostupnosť kvalitných mediálnych služieb a transparentné a spravodlivé prideľovanie hospodárskych zdrojov na mediálnom trhu.

Pre správu legislatívneho nástroja v rámci možností 2 a 3 sa zvažovali dve čiastkové možnosti:

·čiastková možnosť A: systém správy založený na rade, ktorú podporuje sekretariát Komisie,

·čiastková možnosť B: systém správy založený na rade, ktorej pomáha nezávislý úrad EÚ.

Podľa zavedenej metodiky Komisie sa každá možnosť politiky hodnotila z hľadiska hospodárskeho vplyvu, spoločenského vplyvu a vplyvu na základné práva. Uprednostňovanou možnosťou je čiastková možnosť A možnosti 2. Touto možnosťou sa splní všeobecný cieľ zásahu účinným, súdržným, primeraným a do značnej miery efektívnym spôsobom.

Navrhovaným legislatívnym návrhom sa predovšetkým stanovia pre mediálny trh niektoré základné zásady a pravidlá a rade ako kolektívnemu orgánu nezávislých regulačných orgánov v oblasti médií sa pridelia dôležité úlohy vrátane úloh poskytovať odborné poradenstvo o regulačných, technických alebo praktických aspektoch regulácie médií, vydávať stanoviská o koncentráciách na trhu, ktoré by mohli ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu, a koordinovať opatrenia v súvislosti s poskytovateľmi mediálnych služieb (vrátane z tretích krajín), ktorí nedodržiavajú normy EÚ pre médiá. Na zásady a pravidlá stanovené v tomto legislatívnom nástroji sa bude možné odvolávať na vnútroštátnych súdoch a Komisia bude môcť začať konanie o nesplnení povinnosti okrem iného aj v prípade systémových problémov. Nezáväzný prvok balíka politických opatrení – odporúčanie – bude navrhovať dobrovoľné opatrenia týkajúce sa dvoch konkrétnych problémov: záruk nezávislosti médií a transparentnosti vlastníctva médií. Takýto viacvrstvový a flexibilný prístup prinesie želané prínosy pri súčasnom optimalizovaní nákladov pre účastníkov na mediálnom trhu a subjekty verejného sektora, pričom sa zohľadnia aj nižšie náklady na sekretariát Komisie v porovnaní s úradom EÚ.

Vplyvy možností politiky na rôzne kategórie zainteresovaných strán sú podrobne vysvetlené v prílohe 3 k posúdeniu vplyvu.

•Základné práva

Navrhované nariadenie posilnením regulačnej konvergencie na vnútornom mediálnom trhu, zabezpečením redakčnej nezávislosti v spojení so slobodou podnikania poskytovateľov mediálnych služieb a zvýšením transparentnosti a spravodlivosti pri prideľovaní hospodárskych zdrojov uľahčí poskytovanie nezávislých a kvalitných mediálnych služieb cez hranice, a tým podporí slobodu a pluralitu médií. Hlavná úloha rady v novom rámci, ktorá je úplne nezávislá od vlád a akýchkoľvek iných verejných a súkromných subjektov, prispeje k účinnému a nestrannému presadzovaniu slobody prejavu v celej EÚ, chránenej článkom 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ktorý zodpovedá článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Navrhované nariadenie bude mať pozitívny vplyv aj na slobodu podnikania (článok 16 charty), a to tým, že odstráni prekážky slobody poskytovať služby a obmedzí riziká určitých účastníkov mediálneho trhu, ktorí sú predmetom diskriminačného zaobchádzania.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Vplyv návrhu tohto nariadenia na rozpočet bude pokrytý pridelenými rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 z finančných prostriedkov na program Kreatívna Európa, ako sa podrobne uvádza v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k návrhu.

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania správ

Komisia vytvorí komplexný rámec na plynulé monitorovanie výstupu, výsledkov a vplyvu tohto legislatívneho nástroja. Zahŕňa to najmä nový nezávislý mechanizmus monitorovania na identifikáciu a posúdenie rizík pre fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami. Hodnotenie nástroja a správa Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru sa predpokladajú do 4 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti a potom každé 4 roky.

•Podrobné vysvetlenie osobitných ustanovení návrhu

V kapitole I sa stanovuje predmet a rozsah pôsobnosti nariadenia a vymedzenie hlavných pojmov používaných v nariadení. Uvádza sa v nej najmä to, že kapitola II a kapitola III oddiel 5 nariadenia sú ustanovenia o minimálnej harmonizácii.

Kapitola II obsahuje práva príjemcov mediálnych služieb a práva poskytovateľov mediálnych služieb na vnútornom trhu. Takisto sa v nej stanovujú záruky nezávislého fungovania verejnoprávnych médií a povinností poskytovateľov mediálnych služieb na vnútornom trhu.

V kapitole III sa stanovuje rámec regulačnej spolupráce a riadneho fungovania trhu s mediálnymi službami.

V oddiele 1 sa uvádza, že nezávislé národné regulačné orgány alebo subjekty členských štátov, ktoré sú poverené vykonávaním smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, sú zodpovedné za uplatňovanie tejto kapitoly a udeľujú sa im príslušné vyšetrovacie právomoci, aby mohli vykonávať svoje úlohy.

V oddiele 2 sa zriaďuje Európska rada pre mediálne služby, kolektívny orgán nezávislých regulačných orgánov v oblasti médií, ktorý nahrádza skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) a stáva sa jej nástupcom. Stanovujú sa v ňom požiadavky na nezávislosť rady a špecifikuje sa jej štruktúra. Rada bude dostávať administratívnu a organizačnú podporu potrebnú na vykonávanie svojich úloh od sekretariátu, ktorý poskytne Komisia. V kapitole sa uvádza zoznam úloh rady podľa nariadenia.

V oddiele 3 sa stanovujú pravidlá a postupy regulačnej spolupráce a konvergencie na vnútornom mediálnom trhu, ktoré tvoria mechanizmus štruktúrovanej spolupráce, žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva, usmernenie k záležitostiam regulácie médií a koordinácia opatrení týkajúcich sa mediálnych služieb tretích krajín. Ustanovenia sú určené na zaistenie užšej spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi a subjektmi v rôznych oblastiach regulácie médií.

Oddiel 4 sa zaoberá konkrétnymi otázkami týkajúcimi sa poskytovania mediálnych služieb v digitálnom prostredí. Pokiaľ ide o poskytovanie mediálnych služieb na veľmi veľkých online platformách, vychádza z existujúcich horizontálnych právnych predpisov, a to tým, že poskytuje dodatočné záruky redakčnej integrity obsahu, ktorý online poskytujú poskytovatelia mediálnych služieb dodržiavajúci určité regulačné alebo samoregulačné normy, a zavádza sa v ňom štruktúrovaný dialóg medzi veľmi veľkými online platformami a príslušnými partnermi mediálneho ekosystému. V oddiele sa takisto stanovuje právo na prispôsobenie ponuky audiovizuálnych médií v zariadeniach a používateľských rozhraniach, ktorými sa kontroluje prístup k audiovizuálnym mediálnym službám, a zodpovedajúca povinnosť výrobcov a vývojárov technicky umožniť takéto prispôsobenie.

V oddiele 5 sa stanovuje právny rámec pre vnútroštátne opatrenia ovplyvňujúce prevádzku poskytovateľov mediálnych služieb a uvádzajú sa požiadavky na vnútroštátne pravidlá a postupy týkajúce sa posudzovania vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť. Rada bude poverená úlohou zaujímať stanovisko k prípadom, keď môže byť ovplyvnené fungovanie vnútorného trhu.

V oddiele 6 sa stanovujú požiadavky na systémy a metodiky merania sledovanosti zavedené príslušnými účastníkmi trhu. K pravidlám je pripojená výzva na vypracovanie kódexu správania a na podporu výmeny najlepších postupov. V oddiele 6 sa uvádzajú aj spoločné požiadavky na prideľovanie výdavkov na štátnu reklamu poskytovateľom mediálnych služieb bez toho, aby boli dotknuté pravidlá verejného obstarávania a pravidlá štátnej pomoci.

V kapitole IV sa stanovujú záverečné ustanovenia, najmä v súvislosti s monitorovaním, hodnotením a podávaním správ. Nariadenie obsahuje mechanizmus pre Komisiu na pravidelné monitorovanie rizík pre fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami po konzultácii s radou. Touto kapitolou sa takisto ruší príslušný článok smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a špecifikuje sa nadobudnutie účinnosti a začiatok uplatňovania nariadenia.

2022/0277 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu (Európsky akt o slobode médií) a mení smernica 2010/13/EÚ

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov, 

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nezávislé mediálne služby zohrávajú jedinečnú úlohu na vnútornom trhu. Predstavujú rýchlo sa meniaci a hospodársky dôležitý sektor a zároveň poskytujú občanom a podobne aj podnikom prístup k pluralite názorov a spoľahlivým zdrojom informácií, čím plnia funkciu všeobecného záujmu „verejného strážcu“. Mediálne služby sú čoraz viac dostupné online a cezhranične, pričom nepodliehajú rovnakým pravidlám a rovnakej úrovni ochrany v rôznych členských štátoch.

(2)Vzhľadom na ich jedinečnú rolu je ochrana slobody a plurality médií základnou črtou riadne fungujúceho vnútorného trhu s mediálnymi službami (alebo „vnútorného mediálneho trhu“). Tento trh sa od začiatku nového storočia podstatne zmenil a stáva sa čoraz digitálnejší a medzinárodnejší. Ponúka veľa ekonomických príležitostí, ale takisto čelí mnohým problémom. Únia by mala pomôcť mediálnemu sektoru chopiť sa týchto príležitostí v rámci vnútorného trhu a zároveň chrániť hodnoty, ako je ochrana základných práv, ktoré sú spoločné pre Úniu a jej členské štáty.

(3)V digitálnom mediálnom priestore občania a podniky majú prístup k mediálnemu obsahu, ktorý je okamžite dostupný na ich osobných zariadeniach, a spotrebúvajú ho čoraz častejšie v cezhraničnom prostredí. Globálne online platformy fungujú ako brány k mediálnemu obsahu a ich obchodné modely majú tendenciu rušiť sprostredkovanie prístupu k mediálnym službám a umocňovať polarizujúci obsah a dezinformácie. Tieto platformy sú aj dôležitými poskytovateľmi online reklamy, ktorá odkláňa finančné zdroje z mediálneho sektora, čo ovplyvňuje jeho finančnú udržateľnosť a následne rozmanitosť ponúkaného obsahu. Keďže mediálne služby sú náročné na znalosti a kapitál, vyžadujú si rozsah, aby ostali konkurencieschopné a prežili na vnútornom trhu. Na tento účel je veľmi dôležitá možnosť ponúkať služby cezhranične a získať investície aj z iných členských štátov alebo v iných členských štátoch.

(4)Vnútorný trh s mediálnymi službami je však nedostatočne integrovaný. Voľnému pohybu v rámci vnútorného trhu bránia početné vnútroštátne obmedzenia. Najmä rozdielne vnútroštátne pravidlá a prístupy týkajúce sa plurality médií a redakčnej nezávislosti, nedostatočná spolupráca medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi, ako aj netransparentné a nespravodlivé prideľovanie verejných a súkromných hospodárskych zdrojov sťažujú účastníkom mediálneho trhu pôsobiť a rozširovať svoju pôsobnosť cez hranice a spôsobujú nerovnaké podmienky v celej Únii. Integritu vnútorného trhu s mediálnymi službami môžu poškodzovať takisto poskytovatelia, ktorí sa systematicky angažujú v oblasti dezinformácií vrátane manipulácie s informáciami a zasahovania do nich a zneužívajú slobody vnútorného trhu, a to aj štátom kontrolovaní poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí sú financovaní z určitých tretích krajín.

(5)Niektoré členské štáty okrem toho v reakcii na problémy týkajúce sa plurality médií a slobody médií online prijali regulačné opatrenia a je pravdepodobné, že tak urobia aj ostatné členské štáty s rizikom ďalšieho prehlbovania rozdielov vo vnútroštátnych prístupoch a obmedzení voľného pohybu na vnútornom trhu.

(6)Príjemcovia mediálnych služieb v Únii (fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo požívajú práva priznané právom Únie, a právnické osoby usadené v Únii) by mali mať možnosť účinne využívať slobodu prijímať slobodné a pluralitné mediálne služby na vnútornom trhu. Pri podporovaní cezhraničného toku mediálnych služieb by sa na vnútornom trhu mala zabezpečiť minimálna úroveň ochrany príjemcov služieb. Bolo by to v súlade s právom prijímať a rozširovať informácie podľa článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Je teda potrebné harmonizovať určité aspekty vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa mediálnych služieb. V záverečnej správe konferencie o budúcnosti Európy občania vo svojich návrhoch vyzvali EÚ, aby ďalej podporovala nezávislosť a pluralitu médií, najmä zavedením právnych predpisov, ktorými by sa riešilo ohrozenie nezávislosti médií prostredníctvom celoúnijných minimálnych noriem 46 .

(7)Na účely tohto nariadenia by sa vymedzenie mediálnej služby malo obmedziť na služby vymedzené v Zmluve, a preto by sa malo vzťahovať na akúkoľvek formu hospodárskej činnosti. Z tohto vymedzenia by sa mal vylúčiť obsah vytvorený používateľmi, ktorý je nahraný na online platformu, pokiaľ nepredstavuje profesionálnu činnosť obvykle poskytovanú za protihodnotu (či už finančného alebo iného charakteru). Takisto by sa z neho mala vylúčiť čisto súkromná korešpondencia, napr. e-maily, ako aj všetky služby, ktorých hlavným účelom nie je poskytovanie audiovizuálnych alebo zvukových programov či tlačových publikácií, čo znamená, keď obsah je len sprievodný k službe a nie jej hlavným účelom, ako sú reklamy alebo informácie týkajúce sa výrobku alebo služby poskytované na webových sídlach, ktoré neponúkajú mediálne služby. Vymedzenie mediálnej služby by malo zahŕňať najmä televízne alebo rozhlasové vysielanie, audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, zvukové podcasty alebo tlačové publikácie. Z rozsahu tohto vymedzenia by sa mala vylúčiť podniková komunikácia a distribúcia informačných alebo propagačných materiálov pre verejné alebo súkromné subjekty.

(8)Na digitalizovanom mediálnom trhu môžu poskytovatelia platforiem na zdieľanie videí alebo veľmi veľkých online platforiem patriť do vymedzenia poskytovateľa mediálnych služieb. Takíto poskytovatelia vo všeobecnosti zohrávajú kľúčovú rolu pri usporiadaní obsahu, a to aj automatizovanými prostriedkami alebo algoritmami, ale neuplatňujú redakčnú zodpovednosť za obsah, ku ktorému poskytujú prístup. V stále konvergentnejšom mediálnom prostredí však niektorí poskytovatelia platforiem na zdieľanie videí alebo veľmi veľkých online platforiem začali vykonávať redakčnú kontrolu nad časťou alebo časťami svojich služieb. Takýto subjekt by mohol byť preto kvalifikovaný ako poskytovateľ platformy na zdieľanie videí alebo poskytovateľ veľmi veľkej online platformy a rovnako aj ako poskytovateľ mediálnych služieb.

(9)Vymedzenie merania sledovanosti by malo zahŕňať systémy merania vyvinuté ako schválené na základe odvetvových noriem v rámci samoregulačných organizácií, akými sú spoločné priemyselné výbory, a systémy merania vyvinuté mimo takýchto samoregulačných prístupov. Systémy vyvinuté mimo samoregulačných prístupov zvyčajne využívajú určití online aktéri, ktorí si merajú sledovanosť sami alebo poskytujú trhu svoje proprietárne systémy merania sledovanosti, ktoré nemusia nevyhnutne dodržiavať spoločne dohodnuté odvetvové normy. Vzhľadom na podstatný vplyv, ktorý majú takéto systémy merania sledovanosti na reklamný a mediálny trh, malo by sa na ne vzťahovať toto nariadenie.

(10)Štátna reklama by sa všeobecne mala chápať ako propagačné alebo sebapropagačné činnosti vykonávané širokou škálou orgánov alebo subjektov verejného sektora vrátane vlád, regulačných orgánov alebo subjektov, ako aj štátom vlastnených podnikov alebo iných štátom kontrolovaných subjektov v rôznych sektoroch na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni alebo na úrovni miestnych samospráv územných celkov s viac ako 1 miliónom obyvateľov, pre tieto orgány alebo subjekty alebo v ich mene. Vymedzenie štátnej reklamy by však nemalo zahŕňať núdzové oznámenia subjektov verejného sektora, ktoré sú potrebné napríklad v prípadoch prírodných alebo sanitárnych katastrof, nehôd alebo iných náhlych incidentov, ktoré môžu spôsobiť ujmu jednotlivcom.

(11)S cieľom zaistiť, aby spoločnosť mohla využívať prínosy vnútorného mediálneho trhu, je nevyhnutné nielen zaručiť základné slobody podľa Zmluvy, ale aj právnu istotu, ktorú príjemcovia mediálnych služieb potrebujú na využívanie príslušných výhod. Takíto príjemcovia by mali mať prístup ku kvalitným mediálnym službám, ktoré vyprodukovali novinári a vydavatelia nezávislým spôsobom a v súlade s novinárskymi normami, a teda poskytujú dôveryhodné informácie vrátane spravodajského a publicistického obsahu. Z takého práva nevyplýva pre ktoréhokoľvek daného poskytovateľa mediálnych služieb žiadna príslušná povinnosť dodržiavať normy, ktoré nie sú výslovne stanovené zákonom. Takéto kvalitné mediálne služby sú aj prostriedkom proti dezinformáciám vrátane manipulácie s informáciami a zasahovania zo zahraničia.

(12)Toto nariadenie nemá vplyv na slobodu prejavu zaručenú jednotlivcom na základe charty. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že v takom citlivom odvetví, akým sú audiovizuálne médiá, má verejná moc okrem negatívnej povinnosti nezasahovať aj pozitívnu povinnosť, a to zaviesť vhodný legislatívny a administratívny rámec na zaručenie účinnej plurality 47 .

(13)Na dobre fungujúcom vnútornom trhu s mediálnymi službami je dôležitý voľný tok dôveryhodných informácií. Poskytovanie mediálnych služieb by preto nemalo podliehať žiadnym obmedzeniam v rozpore s týmto nariadením alebo inými pravidlami práva Únie, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ 48 , ktorou sa stanovujú opatrenia potrebné na ochranu používateľov pred nezákonným a škodlivým obsahom. Obmedzenia by mohli vyplývať aj z opatrení, ktoré uplatňujú vnútroštátne subjekty verejného sektora v súlade s právom Únie. 

(14)Predpokladom vykonávania činnosti poskytovateľov mediálnych služieb a ich profesijnej bezúhonnosti je ochrana redakčnej nezávislosti. Redakčná nezávislosť je osobitne dôležitá pre poskytovateľov mediálnych služieb poskytujúcich spravodajský a publicistický obsah vzhľadom na jeho spoločenskú úlohu ako verejného statku. Poskytovatelia mediálnych služieb by mali byť schopní slobodne vykonávať svoje hospodárske činnosti na vnútornom trhu a konkurovať si za rovnakých podmienok v stále častejšom online prostredí, v ktorom informácie prúdia cez hranice.

(15)Členské štáty majú rozdielne prístupy k ochrane redakčnej nezávislosti, ktorá je stále viac spochybňovaná v celej Únii. Konkrétne vo viacerých členských štátoch dochádza k častejšiemu zasahovaniu do redakčných rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb. Takéto zasahovanie môže byť priame alebo nepriame, zo strany štátu alebo iných aktérov vrátane subjektov verejného sektora, volených činiteľov, vládnych úradníkov a politikov, napríklad na získanie politickej výhody. Akcionári a iné súkromné strany, ktoré majú podiel na poskytovateľoch mediálnych služieb, môžu v snahe získať ekonomickú alebo inú výhodu konať spôsobom, ktorý presahuje nevyhnutnú rovnováhu na jednej strane medzi ich vlastnou podnikateľskou slobodou a slobodou prejavu, a na druhej strane medzi redakčnou slobodou prejavu a právami používateľov na informácie. Okrem toho nedávne trendy v oblasti mediálnej distribúcie a spotreby, a to najmä v online prostredí, boli podnetom pre členské štáty, aby uvažovali nad zákonmi zameranými na reguláciu poskytovania mediálneho obsahu. Prístupy používané poskytovateľmi mediálnych služieb na zaručenie redakčnej nezávislosti sa takisto líšia. V dôsledku takéhoto zasahovania a roztrieštenosti regulácie a prístupov sú na vnútornom trhu negatívne ovplyvnené podmienky vykonávania hospodárskych činností poskytovateľmi mediálnych služieb a v podstate aj kvalita mediálnych služieb, ktorú dostávajú občania a podniky. Je teda nevyhnutné zaviesť účinné záruky umožňujúce uplatňovanie redakčnej slobody v celej Únii, aby poskytovatelia mediálnych služieb mohli nezávisle produkovať a distribuovať svoj obsah cez hranice a aby príjemcovia služieb mohli prijímať takýto obsah. 

(16)Hlavnými aktérmi pri produkcii a poskytovaní dôveryhodného mediálneho obsahu sú novinári a vydavatelia, a to najmä pri informovaní o spravodajskom a publicistickom obsahu. Preto je veľmi dôležité chrániť schopnosť novinárov zhromažďovať, na základe faktov overovať a analyzovať informácie vrátane dôverne poskytnutých informácií. Najmä poskytovatelia mediálnych služieb a novinári (vrátane tých, ktorí pracujú v neštandardných formách zamestnania, napr. slobodné povolania) by mali mať možnosť spoľahlivej ochrany novinárskych zdrojov a komunikácie, a to aj pred využívaním technológií sledovania, keďže bez takejto ochrany môžu byť zdroje odradené od pomáhania médiám pri informovaní verejnosti o záležitostiach verejného záujmu. V dôsledku toho môže byť oslabená sloboda novinárov vykonávať svoju hospodársku činnosť a plniť svoju dôležitú úlohu „verejného strážcu“, čím sa môže negatívne ovplyvniť prístup ku kvalitným mediálnym službám. Ochrana novinárskych zdrojov prispieva k ochrane základných práv zakotvených v článku 11 charty.

(17)Ochrana novinárskych zdrojov sa v súčasnosti v členských štátoch reguluje rôznorodo. Niektoré členské štáty poskytujú absolútnu ochranu pred nútením novinárov, aby zverejnili informácie, ktoré identifikujú svoj zdroj, v trestnom a správnom konaní. Iné členské štáty poskytujú kvalifikovanú ochranu obmedzenú na súdne konanie na základe určitých obvinení, kým ostatné poskytujú ochranu vo forme všeobecnej zásady. To vedie k fragmentácii na vnútornom mediálnom trhu. V dôsledku toho by novinári, ktorí čoraz častejšie pracujú na cezhraničných projektoch a poskytujú svoje služby cezhraničnému publiku, a v prípade rozšírenia aj poskytovatelia mediálnych služieb mohli čeliť prekážkam, právnej neistote a nerovnakým podmienkam hospodárskej súťaže. Ochrana novinárskych zdrojov a komunikácie si preto vyžaduje harmonizáciu a ďalšie posilňovanie na úrovni Únie.

(18)Verejnoprávne médiá zriadené členskými štátmi zohrávajú osobitnú úlohu na vnútornom mediálnom trhu tým, že ako súčasť svojho poslania zaisťujú, aby občania a podniky mali prístup ku kvalitným informáciám a k nestrannému mediálnemu pokrytiu. Verejnoprávne médiá však môžu byť obzvlášť vystavené riziku zasahovania vzhľadom na ich inštitucionálnu blízkosť k štátu a verejným finančným prostriedkom, ktoré dostávajú. Toto riziko môžu zvyšovať nerovnaké záruky týkajúce sa nezávislej správy a vyváženého pokrytia verejnoprávnymi médiami v celej Únii. Táto situácia môže viesť k neobjektívnemu alebo čiastočnému mediálnemu pokrytiu, narušiť hospodársku súťaž na vnútornom mediálnom trhu a negatívne ovplyvniť prístup k nezávislým a nestranným mediálnym službám. Vychádzajúc z medzinárodných noriem, ktoré v tejto súvislosti vypracovala Rada Európy, je teda potrebné zaviesť právne záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií v celej Únii. Takisto je potrebné zaručiť, aby poskytovatelia verejnoprávnych médií bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie o štátnej pomoci, mohli využívať dostatočné a stabilné financovanie na plnenie svojho poslania, ktoré umožňuje predvídateľnosť v ich plánovaní. O takomto financovaní by sa malo rozhodovať a prostriedky by sa mali vyčleňovať prednostne na viacročnom základe v súlade s úlohou poskytovateľov verejnoprávnych médií vykonávať verejnú službu s cieľom predísť možnému neprimeranému vplyvu každoročných rokovaní o rozpočte. Požiadavky stanovené v tomto nariadení nemajú vplyv na právomoc členských štátov pri poskytovaní financovania verejnoprávnych médií, ako je zakotvené v protokole č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie.

(19)Je veľmi dôležité, aby príjemcovia mediálnych služieb s istotou vedeli, kto vlastní spravodajské médiá a kto za nimi stojí, aby mohli identifikovať a chápať možné konflikty záujmov, čo je nevyhnutným predpokladom pre formovanie dobre informovaných názorov, a následne sa aktívne zúčastňovať na demokracii. Takáto transparentnosť je aj účinným nástrojom na obmedzenie rizík zasahovania do redakčnej nezávislosti. Je preto potrebné zaviesť spoločné požiadavky na informácie pre všetkých príslušných poskytovateľov mediálnych služieb v celej Únii, ktoré by mali zahŕňať primerané požiadavky na zverejňovanie informácií o vlastníctve. V tejto súvislosti by nemali byť ovplyvnené opatrenia prijaté členskými štátmi podľa článku 30 ods. 9 smernice (EÚ) 2015/849 49 . Požadované informácie by mali príslušní poskytovatelia zverejniť na svojich webových sídlach alebo na inom médiu, ktoré je ľahko a priamo prístupné.

(20)Integrita médií si takisto vyžaduje aktívny prístup k podporovaniu redakčnej nezávislosti zo strany spravodajských spoločností, najmä prostredníctvom interných záruk. Poskytovatelia mediálnych služieb by mali po dohodnutí sa na celkovej redakčnej línii medzi ich vlastníkmi a vydavateľmi prijať primerané opatrenia, aby sa zaručila sloboda vydavateľov prijímať jednotlivé rozhodnutia počas ich profesionálnej činnosti. Cieľ chrániť vydavateľov pred neprimeraným zasahovaním do ich rozhodnutí prijímaných o konkrétnom obsahu v rámci ich každodennej práce prispieva k zaisteniu rovnakých podmienok na vnútornom trhu s mediálnymi službami a kvality takýchto služieb. Tento cieľ je v súlade aj so základným právom prijímať a rozširovať informácie podľa článku 11 charty. Vzhľadom na tieto úvahy by poskytovatelia mediálnych služieb mali pre svojich príjemcov služieb zaistiť aj transparentnosť skutočných alebo potenciálnych konfliktov záujmov.

(21)Na zmiernenie regulačného zaťaženia by mali byť mikropodniky v zmysle článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ 50 vyňaté z požiadaviek týkajúcich sa informácií a interných záruk s cieľom zaručiť nezávislosť jednotlivých redakčných rozhodnutí. Okrem toho by poskytovatelia mediálnych služieb mali mať možnosť prispôsobiť interné záruky svojim potrebám, najmä ak sú malými a stredne veľkými podnikmi v zmysle uvedeného článku. Odporúčanie, ktoré je pripojené k tomuto nariadeniu 51 , obsahuje zoznam dobrovoľných interných záruk, ktoré sa v tejto súvislosti môžu prijať v rámci mediálnych spoločností. Toto nariadenie by sa nemalo interpretovať v tom zmysle, že zbavuje vlastníkov súkromných poskytovateľov mediálnych služieb ich prednostného práva stanoviť strategické alebo všeobecné ciele a podporovať rast a finančnú životaschopnosť svojich podnikov. V tejto súvislosti sa v tomto nariadení uznáva, že cieľ podporovania redakčnej nezávislosti je potrebné zosúladiť s legitímnymi právami a záujmami súkromných vlastníkov médií.

(22)Nezávislé národné regulačné orgány alebo subjekty sú kľúčové pre správne uplatňovanie právnych predpisov v oblasti médií v celej Únii. Národné regulačné orgány alebo subjekty uvedené v článku 30 smernice 2010/13/EÚ majú najlepšie predpoklady na zaistenie správneho uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa regulačnej spolupráce a riadne fungujúceho trhu s mediálnymi službami, ako sa predpokladá v kapitole III tohto nariadenia. S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia a iných právnych predpisov Únie v oblasti médií je potrebné zriadiť nezávislý poradný orgán na úrovni Únie, ktorý by združoval takéto orgány alebo subjekty a koordinoval ich opatrenia. Skupina európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), zriadená smernicou 2010/13/EÚ, bola nenahraditeľná pri podporovaní konzistentného vykonávania uvedenej smernice. Európska rada pre mediálne služby (ďalej len „rada“) by preto mala nadväzovať na skupinu ERGA a nahradiť ju. To si vyžaduje cielenú zmenu smernice 2010/13/EÚ s cieľom vypustiť jej článok 30b, ktorým sa zriaďuje skupina ERGA, a v dôsledku toho nahradiť odkazy na skupinu ERGA a jej úlohy. Zmena smernice 2010/13/EÚ týmto nariadením je v tomto prípade opodstatnená, keďže sa obmedzuje na ustanovenie, ktoré členské štáty nemusia transponovať a ktoré je určené inštitúciám Únie.

(23)Rada by sa mala skladať z vysokopostavených zástupcov národných regulačných orgánov alebo subjektov uvedených v článku 30 smernice 2010/13/EÚ, ktorých vymenujú takéto orgány alebo subjekty. V prípadoch, keď majú členské štáty viac príslušných regulačných orgánov alebo subjektov, a to aj na regionálnej úrovni, mal by sa vhodnými postupmi zvoliť spoločný zástupca a hlasovacie právo by malo ostať obmedzené na jedného zástupcu za každý členský štát. Týmto by sa nemala ovplyvniť možnosť ostatných národných regulačných orgánov alebo subjektov podľa potreby sa zúčastňovať na zasadnutiach rady. Rada by takisto mala mať možnosť po dohode s Komisiou pozvať na svoje zasadnutia odborníkov a pozorovateľov vrátane najmä regulačných orgánov alebo subjektov z kandidátskych krajín, z potenciálne kandidátskych krajín, z krajín EHP alebo ad hoc delegátov z iných príslušných vnútroštátnych orgánov. Rada by vzhľadom na citlivosť mediálneho sektora a postupy rozhodovania skupiny ERGA v súlade s jej rokovacím poriadkom mala prijímať svoje rozhodnutia na základe dvojtretinovej väčšiny hlasov.

(24)Bez toho, aby boli dotknuté právomoci udelené Komisii zmluvami, je nevyhnutné, aby Komisia a rada úzko spolupracovali. Rada by mala hlavne aktívne podporovať Komisiu pri plnení jej úloh zaistenia konzistentného uplatňovania tohto nariadenia a vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva smernica 2010/13/EÚ. Na tento účel by mala rada predovšetkým radiť a pomáhať Komisii v regulačných, technických alebo praktických stránkach súvisiacich s uplatňovaním práva Únie, podporovať spoluprácu a účinnú výmenu informácií, skúseností a najlepších postupov a vypracúvať stanoviská po dohode s Komisiou alebo na jej žiadosť v prípadoch uvedených v tomto nariadení. Rada by na účinné plnenie svojich úloh mala mať možnosť spoliehať sa na odborné znalosti a ľudské zdroje sekretariátu, ktorý zabezpečuje Komisia. Sekretariát Komisie by mal rade poskytovať administratívnu a organizačnú podporu a pomáhať jej pri vykonávaní jej úloh.

(25)Pre riadne fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami je nevyhnutná regulačná spolupráca medzi nezávislými regulačnými orgánmi alebo subjektmi pre médiá. V smernici 2010/13/EÚ sa však nestanovuje rámec štruktúrovanej spolupráce pre národné regulačné orgány alebo subjekty. Od revízie rámca EÚ pre audiovizuálne mediálne služby smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2018/1808/EÚ 52 , ktorou sa rozšíril jej rozsah pôsobnosti na platformy na zdieľanie videí, stále rastie potreba úzkej spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi, najmä pri riešení cezhraničných prípadov. Takáto potreba je odôvodnená aj z hľadiska nových problémov v mediálnom prostredí EÚ, ktoré sa snaží toto nariadenie riešiť, a to aj zverením nových úloh národným regulačným orgánom alebo subjektom.

(26)S cieľom zaistiť účinné presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti médií, zabrániť možnému obchádzaniu uplatniteľných pravidiel v oblasti médií nepoctivými poskytovateľmi mediálnych služieb a predísť vzniku ďalších prekážok na vnútornom trhu s mediálnymi službami je nevyhnutné stanoviť jasný a právne záväzný rámec pre účinnú a efektívnu spoluprácu národných regulačných orgánov alebo subjektov.

(27)Vzhľadom na celoeurópsky charakter platforiem na zdieľanie videí je potrebné, aby národné regulačné orgány alebo subjekty mali vyhradený nástroj na ochranu divákov, ktorí využívajú služby platforiem na zdieľanie videí, pred určitým nezákonným a škodlivým obsahom vrátane komerčných oznamov. Potrebný je najmä mechanizmus, ktorý by umožňoval každému národnému regulačnému orgánu alebo subjektu požiadať svojich partnerov, aby prijali nevyhnutné a primerané opatrenia s cieľom zaistiť presadzovanie povinností podľa tohto článku zo strany poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí. V prípade, že použitie takéhoto mechanizmu nevedie k zmierlivému riešeniu, slobodu poskytovať služby informačnej spoločnosti z iného členského štátu možno obmedziť len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES 53 , a podľa postupu v ňom stanoveného.

(28)Veľmi dôležité je zaistiť konzistentný regulačný postup v súvislosti s týmto nariadením a so smernicou 2010/13/EÚ. Na tento účel a s cieľom prispieť k zaisteniu konvergentného uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti médií môže Komisia podľa potreby vydať usmernenia k záležitostiam, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie aj smernica 2010/13/EÚ. Pri rozhodovaní o vydaní usmernení by Komisia mala zvážiť najmä regulačné otázky, ktoré ovplyvňujú významný počet členských štátov, alebo otázky s cezhraničným prvkom. Ide najmä o prípad vnútroštátnych opatrení prijatých podľa článku 7a smernice 2010/13/EÚ, ktoré sa týkajú náležitého zdôraznenia audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu. Vzhľadom na množstvo informácií a rastúce využívanie digitálnych prostriedkov na prístup k médiám je dôležité zabezpečiť zdôraznenie obsahu všeobecného záujmu s cieľom pomôcť dosiahnuť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a dodržanie základného práva prijímať informácie podľa článku 11 Charty základných práv Európskej únie. Pokiaľ ide o možný vplyv vnútroštátnych opatrení prijatých podľa článku 7a na fungovanie vnútorného mediálneho trhu, usmernenia Komisie by boli dôležité pre dosiahnutie právnej istoty v tejto oblasti. Takisto by bolo užitočné poskytnúť usmernenie k vnútroštátnym opatreniam prijatým podľa článku 5 ods. 2 smernice 2010/13/EÚ s cieľom zaistiť verejnú dostupnosť prístupných, presných a aktuálnych informácií týkajúcich sa vlastníctva médií. Komisii by v procese prípravy usmernení mala pomáhať rada. Rada by mala Komisii poskytnúť najmä svoje regulačné, technické a praktické odborné znalosti týkajúce sa oblastí a tém, na ktoré sa príslušné usmernenia vzťahujú.

(29)S cieľom zaistiť rovnaké podmienky pri poskytovaní rôznych audiovizuálnych mediálnych služieb so zreteľom na technologický vývoj na vnútornom trhu je nevyhnutné nájsť spoločné technické predpisy pre zariadenia, ktorými sa kontroluje alebo riadi prístup k audiovizuálnym mediálnym službám a ich využívanie alebo ktoré prenášajú digitálne signály prenášajúce audiovizuálny obsah od zdroja k miestu určenia. V tejto súvislosti je dôležité vyhnúť sa rozdielnym technickým normám, ktoré vytvárajú pre priemysel a spotrebiteľov prekážky a dodatočné náklady, a zároveň podnecovať riešenia na vykonávanie existujúcich povinností súvisiacich s audiovizuálnymi mediálnymi službami.

(30)Regulačné orgány alebo subjekty uvedené v článku 30 smernice 2010/13/EÚ majú osobitné praktické odborné znalosti, ktoré im umožňujú účinne vyvažovať záujmy poskytovateľov a príjemcov mediálnych služieb pri súčasnom zabezpečení rešpektovania slobody prejavu. Toto je dôležité najmä vtedy, keď ide o ochranu vnútorného trhu pred činnosťami poskytovateľov mediálnych služieb usadených mimo Únie, ktorí sa zameriavajú na publikum v Únii, kde môžu okrem iného vzhľadom na kontrolu, ktorú môžu nad nimi vykonávať tretie krajiny, ohroziť verejnú bezpečnosť a obranu alebo predstavovať riziko ich ohrozenia. V tejto súvislosti je potrebné posilniť koordináciu medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi, aby spoločne čelili možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti a obrany prameniacim z takýchto mediálnych služieb, a vzhľadom na právny rámec zaistiť účinnosť a možnú koordináciu vnútroštátnych opatrení prijatých v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti médií. S cieľom zaistiť, aby sa mediálne služby pozastavené v niektorých členských štátoch podľa článku 3 ods. 3 a 5 smernice 2010/13/EÚ v týchto členských štátoch neposkytovali ďalej prostredníctvom satelitu alebo iných prostriedkov, mal by byť k dispozícii aj mechanizmus zrýchlenej vzájomnej spolupráce a pomoci, aby sa zaručil potrebný účinok príslušných vnútroštátnych opatrení v súlade s právom Únie. Okrem toho je nutné koordinovať vnútroštátne opatrenia, ktoré sa môžu prijať na boj proti ohrozeniam verejnej bezpečnosti a obrany poskytovateľmi mediálnych služieb usadenými mimo Únie a zameriavajúcimi sa na publikum v Únii, vrátane možnosti, že rada po dohode s Komisiou podľa potreby vydá stanoviská k takýmto opatreniam. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť riziká pre verejnú bezpečnosť a obranu so zreteľom na všetky relevantné skutkové a právne prvky na vnútroštátnej a európskej úrovni. Týmto nie je dotknutá právomoc Únie podľa článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(31)Veľmi veľké online platformy fungujú pre väčšinu používateľov ako brána na prístup k mediálnym službám. Poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí uplatňujú redakčnú zodpovednosť za svoj obsah, zohrávajú dôležitú úlohu pri distribúcii informácií a pri uplatňovaní slobody informácií online. Pri uplatňovaní takejto redakčnej zodpovednosti sa od nich očakáva, že budú konať svedomito a poskytovať informácie, ktoré sú dôveryhodné a rešpektujú základné práva, v súlade s regulačnými alebo samoregulačnými požiadavkami, ktorým podliehajú v členských štátoch. Ak sa preto poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem aj vzhľadom na slobodný prístup používateľov k informáciám domnievajú, že obsah poskytovaný takýmito poskytovateľmi mediálnych služieb nie je v súlade s ich obchodnými podmienkami, hoci neprispieva k systémovému riziku uvedenému v článku 26 nariadenia (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych službách], mali by náležite zohľadniť slobodu a pluralitu médií v súlade s nariadením (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych službách] a čo najskôr poskytnúť potrebné vysvetlenie poskytovateľom mediálnych služieb ako svojim komerčným používateľom v odôvodnení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 54 . Na minimalizovanie vplyvu akéhokoľvek obmedzenia tohto obsahu na slobodný prístup používateľov k informáciám by sa poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem mali snažiť predložiť odôvodnenie pred nadobudnutím účinnosti obmedzenia bez toho, aby boli dotknuté povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych službách]. Toto nariadenie by hlavne nemalo brániť poskytovateľovi veľmi veľkej online platformy, aby v súlade s právom Únie, najmä podľa nariadenia (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych službách], prijal promptné opatrenia buď proti nezákonnému obsahu šírenému prostredníctvom jeho služby, alebo s cieľom zmierniť systémové riziká, ktoré predstavuje šírenie určitého obsahu prostredníctvom jeho služby.

(32)Vzhľadom na očakávaný pozitívny vplyv na slobodu poskytovať služby a na slobodu prejavu je navyše odôvodnené, aby v prípadoch, keď poskytovatelia mediálnych služieb dodržiavajú určité regulačné alebo samoregulačné normy, sa ich sťažnosti proti rozhodnutiam poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem vybavovali prednostne a bez zbytočného odkladu.

(33)Na tento účel by mali poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem zabezpečiť na svojom online rozhraní funkciu, ktorá by umožňovala poskytovateľom mediálnych služieb vyhlásiť, že spĺňajú určité požiadavky, a zároveň by sa mala zachovať možnosť neakceptovať takéto vlastné vyhlásenie, keď sa domnievajú, že tieto podmienky nie sú splnené. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem sa môžu spoliehať na informácie týkajúce sa dodržiavania týchto požiadaviek, napr. strojovo čitateľná norma iniciatívy Journalism Trust Initiative alebo iné relevantné kódexy správania. Na uľahčenie účinného vykonávania takejto funkcie a na riešenie akéhokoľvek možného zneužitia tejto funkcie môžu byť užitočné usmernenia Komisie, a to aj k spôsobom zapojenia príslušných organizácií občianskej spoločnosti do preskúmania vyhlásení, prípadne ku konzultácii s regulačným orgánom krajiny usadenia.

(34)V tomto nariadení sa uznáva význam samoregulačných mechanizmov v súvislosti s poskytovaním mediálnych služieb na veľmi veľkých online platformách. Predstavujú typ dobrovoľných iniciatív, napríklad vo forme kódexov správania, ktoré umožňujú poskytovateľom mediálnych služieb alebo ich zástupcom prijať medzi sebou a pre seba spoločné usmernenia, a to aj k etickým normám, náprave chýb alebo vybavovaniu sťažností. Spoľahlivá, inkluzívna a všeobecne uznávaná samoregulácia médií predstavuje účinnú záruku kvality a profesionality mediálnych služieb a je kľúčom k zabezpečeniu redakčnej integrity.

(35)Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem by mali spolupracovať s poskytovateľmi mediálnych služieb, ktorí dodržiavajú normy dôveryhodnosti a transparentnosti a ktorí sa domnievajú, že obmedzenia ich obsahu často ukladajú poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem bez dostatočných dôvodov, s cieľom nájsť zmierlivé riešenie ukončenia akýchkoľvek neodôvodnených obmedzení a v budúcnosti sa im vyhnúť. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem by sa mali zapájať do takýchto výmen v dobrej viere a osobitnú pozornosť venovať zabezpečeniu slobody médií a slobody informácií.

(36)Vychádzajúc z užitočnej úlohy, ktorú zohráva skupina ERGA pri monitorovaní dodržiavania kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií jeho signatármi, by rada mala aspoň raz ročne zorganizovať štruktúrovaný dialóg medzi poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem, zástupcami poskytovateľov mediálnych služieb a zástupcami občianskej spoločnosti s cieľom podporiť prístup k rozmanitým ponukám nezávislých médií na veľmi veľkých online platformách, diskutovať o skúsenostiach a najlepších postupoch týkajúcich sa uplatňovania príslušných ustanovení tohto nariadenia a monitorovať dodržiavanie samoregulačných iniciatív zameraných na ochranu spoločnosti pred škodlivým obsahom vrátane iniciatív zameraných na boj proti dezinformáciám. Komisia môže podľa potreby preskúmať správy o výsledkoch takýchto štruktúrovaných dialógov pri posudzovaní systémových a vznikajúcich problémov v celej Únii podľa nariadenia (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych službách] a môže požiadať radu, aby ju na tento účel podporila.

(37)Príjemcovia audiovizuálnych mediálnych služieb by mali mať možnosť účinne si vybrať audiovizuálny obsah, ktorý chcú sledovať podľa vlastných preferencií. Ich sloboda v tejto oblasti však môže byť obmedzená obchodnými praktikami v mediálnom sektore, konkrétne dohodami o uprednostňovaní obsahu medzi výrobcami zariadení alebo poskytovateľmi používateľských rozhraní, ktorými sa kontroluje alebo riadi prístup k audiovizuálnym mediálnym službám a ich využívanie, ako sú hybridné televízory, a poskytovateľmi mediálnych služieb. Uprednostňovanie sa môže vykonávať napr. na domovskej obrazovke zariadenia, prostredníctvom hardvérových alebo softvérových skratiek, aplikácií a oblastí vyhľadávania, čo má vplyv na správanie príjemcov pri sledovaní, ktorí môžu byť neprimerane motivovaní k výberu určitých audiovizuálnych mediálnych ponúk pred ostatnými. Príjemcovia služieb by mali mať možnosť jednoduchým a používateľsky ústretovým spôsobom zmeniť predvolené nastavenia zariadenia alebo používateľského rozhrania, ktorými sa kontroluje a riadi prístup k audiovizuálnym mediálnym službám a ich používanie bez toho, aby boli dotknuté opatrenia na zaistenie náležitého zdôraznenia audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu, ktorými sa vykonáva článok 7a smernice 2010/13/ES a ktoré boli prijaté na dosiahnutie legitímnych verejnopolitických záujmov.

(38)Rôzne legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenia môžu negatívne ovplyvňovať prevádzku poskytovateľov mediálnych služieb na vnútornom trhu. Patria k nim napríklad pravidlá na obmedzenie vlastníctva mediálnych spoločností inými spoločnosťami, ktoré sú aktívne v mediálnom sektore alebo v sektoroch nesúvisiacich s médiami; takisto zahŕňajú rozhodnutia týkajúce sa udeľovania licencií, povolení alebo predchádzajúceho oznamovania poskytovateľom mediálnych služieb. Na zmiernenie ich možného negatívneho vplyvu na fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami a na zvýšenie právnej istoty je dôležité, aby takéto opatrenia boli v súlade so zásadami objektívneho odôvodnenia, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality.

(39)Rovnako je dôležité, aby bola rada oprávnená na žiadosť Komisie vydať stanovisko, keď je pravdepodobné, že vnútroštátne opatrenia ovplyvnia fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami. Takto je to napríklad vtedy, keď je vnútroštátne administratívne opatrenie určené poskytovateľovi mediálnych služieb, ktorý poskytuje svoje služby vo viac ako jednom členskom štáte, alebo keď má dotknutý poskytovateľ mediálnych služieb podstatný vplyv na formovanie verejnej mienky v danom členskom štáte.

(40)Média zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri utváraní verejnej mienky a napomáhaní účasti občanov na demokratických procesoch. Preto by členské štáty mali vo svojich právnych systémoch stanoviť pravidlá a postupy s cieľom zaistiť posúdenie koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na pluralitu médií alebo redakčnú nezávislosť. Takéto pravidlá a postupy môžu mať vplyv na slobodu poskytovať mediálne služby na vnútornom trhu a musia byť správne formulované a transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné. Koncentrácie na mediálnom trhu, ktoré podliehajú takýmto pravidlám, by sa mali chápať ako koncentrácie, ktoré by mohli viesť k tomu, že jeden subjekt bude kontrolovať mediálne služby, ktoré majú podstatný vplyv na formovanie verejnej mienky na danom mediálnom trhu, v rámci mediálneho subsektora alebo v rôznych mediálnych sektoroch v jednom či viacerých členských štátoch, alebo bude mať významný podiel na takýchto mediálnych službách. Dôležité kritérium, ktoré treba zohľadniť, je obmedzenie konkurenčných názorov v rámci daného trhu v dôsledku koncentrácie.

(41)Národné regulačné orgány alebo subjekty, ktoré majú osobitné odborné znalosti v oblasti plurality médií, by mali byť zapojené do posúdenia vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, pokiaľ nimi nie sú samotné určené orgány alebo subjekty. V záujme posilnenia právnej istoty a zabezpečenia toho, aby sa pravidlá a postupy skutočne zameriavali na ochranu plurality médií a redakčnú nezávislosť, je nevyhnutné, aby objektívne, nediskriminačné a primerané kritériá oznamovania koncentrácií na mediálnom trhu a posudzovania ich vplyvu na pluralizmus médií a redakčnú nezávislosť boli stanovené vopred.

(42)Ak koncentrácia na mediálnom trhu predstavuje koncentráciu, na ktorú sa vzťahuje rozsah pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 55 , uplatňovanie tohto nariadenia alebo všetkých pravidiel a postupov prijatých členskými štátmi na základe tohto nariadenia by nemalo ovplyvniť uplatňovanie článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004. Akékoľvek opatrenia prijaté určenými alebo zúčastnenými národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi na základe ich posúdenia vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť by teda mali byť zamerané na ochranu oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia (ES) č. 139/2004 a mali by byť v súlade so všeobecnými zásadami a ostatnými ustanoveniami práva Únie.

(43)Rada by mala byť oprávnená poskytovať stanoviská k návrhom rozhodnutí alebo k stanoviskám určených alebo zúčastnených národných regulačných orgánov alebo subjektov, keď koncentrácie podliehajúce oznamovacej povinnosti môžu ovplyvniť fungovanie vnútorného mediálneho trhu. Bolo by to napríklad v prípade, keď je účastníkom takejto koncentrácie aspoň jeden podnik usadený v inom členskom štáte alebo pôsobiaci vo viac ako jednom členskom štáte, alebo keď ňou vzniknú poskytovatelia mediálnej služby, ktorí majú podstatný vplyv na formovanie verejnej mienky na danom mediálnom trhu. Ak navyše príslušné národné orgány alebo subjekty neposúdili vplyv koncentrácie na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, alebo ak národné regulačné orgány alebo subjekty nekonzultovali danú koncentráciu na mediálnom trhu s radou, ale sa považuje za pravdepodobné, že uvedená koncentrácia na mediálnom trhu ovplyvní fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami, rada by mal byť schopná na žiadosť Komisie poskytnúť stanovisko. V každom prípade si Komisia ponecháva možnosť vydávať vlastné stanoviská v nadväznosti na stanoviská, ktoré vypracovala rada.

(44)Národné orgány alebo subjekty a rada by s cieľom zabezpečiť pluralitné mediálne trhy mali zohľadňovať súbor kritérií. Zohľadniť by sa mal najmä vplyv na pluralitu médií, a to hlavne dosah na formovanie verejnej mienky s prihliadnutím na online prostredie. Súbežne by sa malo zvážiť, či by iné médiá, ktoré poskytujú odlišný a alternatívny obsah, aj ďalej koexistovali na daných trhoch po predmetnej koncentrácii na mediálnom trhu. Posúdenie záruk redakčnej nezávislosti by malo obsahovať preskúmanie potenciálnych rizík neprimeraného zasahovania potenciálneho vlastníka, manažmentu alebo riadiacej štruktúry do jednotlivých redakčných rozhodnutí nadobudnutého alebo zlúčeného subjektu. Zohľadniť by sa mali aj existujúce alebo navrhované interné záruky určené na zachovanie nezávislosti jednotlivých redakčných rozhodnutí v pridružených podnikoch pôsobiacich v oblasti médií. Pri posudzovaní potenciálnych vplyvov by sa mali zohľadniť aj účinky predmetnej koncentrácie na hospodársku udržateľnosť subjektu alebo subjektov, ktoré sú predmetom koncentrácie, a či by v prípade, keby ku koncentrácii nedošlo, boli hospodársky udržateľné v tom zmysle, že by v strednodobom horizonte boli schopné pokračovať v poskytovaní a ďalšom rozvíjaní finančne životaschopných, primerane vybavených a technologicky prispôsobených kvalitných mediálnych služieb na trhu.

(45)Meranie sledovanosti má priamy vplyv na prideľovanie a ceny reklamy, ktorá predstavuje hlavný zdroj príjmov mediálneho sektora. Je kľúčovým nástrojom na hodnotenie výkonnosti mediálneho obsahu a pochopenie preferencií publika na účely plánovania budúcej produkcie obsahu. Účastníci mediálneho trhu, najmä poskytovatelia mediálnych služieb a inzerenti, by teda mali mať možnosť vychádzať z objektívnych údajov o sledovanosti, ktoré pochádzajú z transparentných, objektívnych a overiteľných riešení merania sledovanosti. Určití noví aktéri, ktorí sa objavili v mediálnom ekosystéme, však poskytujú vlastné služby merania bez toho, aby sprístupnili informácie o svojich metodikách. Toto by mohlo spôsobiť informačné asymetrie medzi účastníkmi mediálneho trhu a potenciálne deformácie trhu, ktoré poškodzujú rovnosť príležitostí pre poskytovateľov mediálnych služieb na trhu.

(46)Na zlepšenie overiteľnosti a spoľahlivosti metodík merania sledovanosti, najmä online, by sa mali stanoviť povinnosti transparentnosti pre poskytovateľov systémov merania sledovanosti, ktorí nedodržiavajú referenčné hodnoty odvetvia dohodnuté v rámci príslušných samoregulačných orgánov. V rámci týchto povinností by takíto aktéri mali na požiadanie a v možnom rozsahu poskytnúť inzerentom a poskytovateľom mediálnych služieb alebo stranám, ktoré konajú v ich mene, informácie s opisom metodík použitých na meranie sledovanosti. Takéto informácie by mohli pozostávať z poskytnutia prvkov, ako je veľkosť meranej vzorky, vymedzenie ukazovateľov, ktoré sa merajú, metrika, metódy merania, chybovosť a obdobie merania. Povinnosťami uloženými podľa tohto nariadenia nie sú dotknuté žiadne povinnosti, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov služieb merania sledovanosti podľa nariadenia 2019/1150 alebo nariadenia (EÚ) 2022/XX [akt o digitálnych trhoch] vrátane povinností, ktoré súvisia s určovaním poradia alebo sebauprednostňovaním.

(47)Kódexy správania, vypracované buď poskytovateľmi systémov merania sledovanosti, alebo organizáciami či združeniami, ktoré ich zastupujú, môžu prispieť k účinnému uplatňovaniu tohto nariadenia, a preto by sa mali podporovať. Na podporu noriem vysokej kvality v oblasti merania sledovanosti už bola použitá samoregulácia. Jej ďalší rozvoj možno považovať za účinný nástroj odvetvia na dohodnutie praktických riešení potrebných na zabezpečenie súladu systémov merania sledovanosti a ich metodík so zásadami transparentnosti, nestrannosti, inkluzívnosti, proporcionality, nediskriminácie a overiteľnosti. Pri vypracúvaní takýchto kódexov správania by sa po konzultácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, a najmä s poskytovateľmi mediálnych služieb, mohlo zvlášť zohľadniť zvyšovanie digitalizácie mediálneho sektora a cieľ dosiahnutia rovnakých podmienok medzi účastníkmi mediálneho trhu.

(48)Štátna reklama je významným zdrojom príjmov pre mnohých poskytovateľov mediálnych služieb a prispieva k ich hospodárskej udržateľnosti. V záujme zabezpečenia rovnakých príležitostí na vnútornom trhu sa prístup k nej musí udeľovať nediskriminačným spôsobom každému poskytovateľovi mediálnych služieb z ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý môže primerane osloviť niektorých alebo všetkých príslušných členov verejnosti. Štátna reklama môže okrem toho spôsobovať poskytovateľom mediálnych služieb zraniteľnosť voči neprimeranému vplyvu štátu na úkor slobody poskytovania služieb a základných práv. Netransparentné a neobjektívne prideľovanie štátnej reklamy je preto účinným nástrojom na ovplyvňovanie alebo „ovládanie“ poskytovateľov mediálnych služieb. Distribúcia a transparentnosť štátnej reklamy sú v niektorých ohľadoch regulované prostredníctvom fragmentovaného rámca opatrení špecifických pre médiá a všeobecných zákonov o verejnom obstarávaní, ktoré sa však nemusia vzťahovať na všetky výdavky na štátnu reklamu ani ponúkať dostatočnú ochranu proti preferenčnej alebo neobjektívnej distribúcii. Konkrétne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ 56  sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je nadobudnutie, vývoj, produkcia alebo koprodukcia programového materiálu určeného pre audiovizuálne mediálne služby alebo rozhlasové mediálne služby. Pravidlá v oblasti štátnej reklamy špecifické pre médiá, pokiaľ existujú, sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia.

(49)V záujme zabezpečenia nenarušenej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi mediálnych služieb a zabránenia riziku skrytého subvencovania a nenáležitého politického vplyvu na médiá je potrebné stanoviť spoločné požiadavky na transparentnosť, objektivitu, proporcionalitu a nediskrimináciu pri prideľovaní štátnej reklamy a štátnych zdrojov poskytovateľom mediálnych služieb na účely nákupu tovaru alebo služieb od nich iných ako štátna reklama, ako aj požiadavku na uverejňovanie informácií o príjemcoch výdavkov na štátnu reklamu a uhradených sumách. Je dôležité, aby členské štáty sprístupnili verejnosti potrebné informácie týkajúce sa štátnej reklamy v elektronickom formáte, ktoré možno ľahko zobraziť, sprístupniť a stiahnuť v súlade s únijnými a vnútroštátnymi pravidlami zaobchádzania s dôvernými obchodnými informáciami. Toto nariadenie neovplyvní uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, ktoré sa uplatňujú individuálne.

(50)Riziká pre fungovanie a odolnosť vnútorného mediálneho trhu by sa mali pravidelne monitorovať v rámci úsilia o zlepšenie fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami. Takéto monitorovanie by malo byť zamerané na poskytovanie podrobných údajov a kvalitatívnych posúdení odolnosti vnútorného trhu s mediálnymi službami, a to aj pokiaľ ide o mieru koncentrácie trhu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a riziká manipulácie s informáciami a zasahovania zo zahraničia. Malo by sa vykonávať nezávisle na základe rozsiahleho zoznamu kľúčových ukazovateľov výkonnosti vypracovaného a pravidelne aktualizovaného Komisiou po konzultácii s radou. Vzhľadom na rýchlo sa meniaci charakter rizík a technologický vývoj na vnútornom mediálnom trhu by monitorovanie malo zahŕňať výhľadovo orientované aktivity, napríklad záťažové testy, s cieľom posúdiť budúcu odolnosť vnútorného mediálneho trhu, upozorniť na zraniteľnosť v oblasti plurality médií a redakčnej nezávislosti a pomôcť v úsilí o zlepšenie riadenia, kvality údajov a riadenia rizík. Monitorovanie by sa malo vzťahovať najmä na úroveň cezhraničných činností a investícií, regulačnú spoluprácu a konvergenciu v regulácii médií, prekážky pre poskytovanie mediálnych služieb, a to aj v digitálnom prostredí, a takisto na transparentnosť a spravodlivosť prideľovania hospodárskych zdrojov na vnútornom mediálnom trhu. Malo by zohľadňovať aj širšie trendy na vnútornom mediálnom trhu a vnútroštátnych mediálnych trhoch, ako aj vnútroštátne právne predpisy, ktoré majú vplyv na poskytovateľov mediálnych služieb. Monitorovanie by okrem toho malo poskytovať prehľad opatrení prijatých poskytovateľmi mediálnych služieb s cieľom zaručiť nezávislosť jednotlivých redakčných rozhodnutí, a to aj opatrení navrhnutých v sprievodnom odporúčaní. Aby sa zabezpečili najvyššie štandardy takéhoto monitorovania, mala by sa doň riadne zapojiť rada, ktorá združuje subjekty so špecializovanými odbornými znalosťami v oblasti mediálnych trhov.

(51)Na prípravu pôdy pre správne vykonávanie tohto nariadenia by sa mali jeho ustanovenia, ktoré sa týkajú nezávislých orgánov v oblasti médií, rady a požadovaných zmien smernice 2010/13/EÚ (články 7 až 12 a článok 27 tohto nariadenia), začať uplatňovať tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto aktu, zatiaľ čo všetky ostatné ustanovenia tohto nariadenia sa začnú uplatňovať šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Na zaistenie úspešného vykonávania tohto nariadenia je potrebné zabezpečiť najmä včasné zriadenie rady.

(52)Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože ak konajú samostatne, nemôžu alebo nemusia mať pohnútky na dosiahnutie potrebnej harmonizácie a spolupráce, ale z dôvodov čoraz digitálnejšej a cezhraničnejšej produkcie, distribúcie a spotreby mediálneho obsahu, ako aj jedinečnej úlohy mediálnych služieb ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(53)V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v charte, najmä v jej článkoch 7, 8, 11, 16, 47, 50 a 52. Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v náležitom súlade s týmito právami a zásadami. Nič v tomto nariadení by sa najmä nemalo vykladať ako zasahujúce do slobody informácií alebo slobody tlače, alebo motivujúce členské štáty zaviesť požiadavky na redakčný obsah tlačových publikácií.

(54)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 57 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý XX. XX. 2022 vydal stanovisko,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I
Všeobecné ustanovenia

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovujú spoločné pravidlá riadneho fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami vrátane zriadenia Európskej rady pre mediálne služby pri zachovaní kvality mediálnych služieb.

2.Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá, ktoré stanovuje:

(a)smernica 2000/31/ES;

(b)smernica 2019/790/EÚ;

(c)nariadenie 2019/1150;

(d)nariadenie (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych službách];

(e)nariadenie (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych trhoch];

(f)nariadenie (EÚ) 2022/XXX [nariadenie o transparentnosti a cielení politickej reklamy].

3.Toto nariadenie nemá vplyv na možnosť členských štátov prijať podrobnejšie pravidlá v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje kapitola II a oddiel 5 kapitoly III, pokiaľ sú tieto pravidlá v súlade s právom Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„mediálna služba“ je služba, ako ju vymedzujú články 56 a 57 Zmluvy, pričom základný účel služby alebo jej oddeliteľnej časti je poskytovanie programov alebo tlačových publikácií širokej verejnosti ľubovoľnými prostriedkami s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať, za ktoré redakčne zodpovedá poskytovateľ mediálnych služieb;

„poskytovateľ mediálnych služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorej profesionálnou činnosťou je poskytovanie mediálnych služieb a ktorá má redakčnú zodpovednosť za výber obsahu mediálnej služby a určuje spôsob, akým je organizovaná;

„poskytovateľ verejnoprávnych médií“ je poskytovateľ mediálnych služieb, ktorý je poverený vykonávaním verejnej služby podľa vnútroštátneho práva alebo ktorý na vykonávanie takejto služby dostáva finančné prostriedky z vnútroštátnych verejných zdrojov;

„program“ je súbor pohybujúcich sa obrazov alebo zvukov predstavujúci bez ohľadu na jeho trvanie samostatnú položku v rámci programovej štruktúry alebo katalógu, ktorý zostavil poskytovateľ mediálnych služieb;

„tlačová publikácia“ je publikácia, ako je vymedzená v článku 2 ods. 4 smernice 2019/790/EÚ;

„audiovizuálna mediálna služba“ je služba, ako je vymedzená v článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2010/13/EÚ;

„redaktor“ je fyzická osoba alebo viac fyzických osôb, prípadne združených do orgánu, bez ohľadu na jeho právnu formu, stav a zloženie, ktorý prijíma redakčné rozhodnutia v rámci poskytovateľa mediálnych služieb alebo na ne dohliada;

„redakčné rozhodnutie“ je rozhodnutie, ktoré sa pravidelne prijíma na účely plnenia redakčnej zodpovednosti a súvisí s každodennou prevádzkou poskytovateľa mediálnych služieb;

„redakčná zodpovednosť“ je vykonávanie účinnej kontroly tak nad výberom programov alebo tlačových publikácií, ako aj nad ich usporiadaním na účely poskytovania mediálnej služby bez ohľadu na existenciu zodpovednosti podľa vnútroštátneho práva za poskytnutú službu;

„poskytovateľ veľmi veľkej online platformy“ je poskytovateľ online platformy, ktorá bola ako veľmi veľká online platforma určená podľa článku 25 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych službách];

„služba platformy na zdieľanie videí“ je služba, ako je vymedzená v článku 1 ods. 1 písm. aa) smernice 2010/13/EÚ;

„národný regulačný orgán alebo subjekt“ je orgán alebo subjekt určený členskými štátmi podľa článku 30 smernice 2010/13/EÚ;

„koncentrácia na mediálnom trhu“ je koncentrácia, ako je vymedzená v článku 3 nariadenia (ES) č. 139/2004, ktorej účastníkom je aspoň jeden poskytovateľ mediálnych služieb;

„meranie sledovanosti“ je činnosť zberu, interpretovania alebo iného spracovania údajov o počte a vlastnostiach používateľov mediálnych služieb na účely rozhodovania o prideľovaní alebo cenách reklamy alebo o súvisiacom plánovaní, produkcii alebo distribúcii obsahu;

„štátna reklama“ je umiestňovanie, uverejňovanie alebo šírenie propagačného alebo sebapropagačného oznámenia v akejkoľvek mediálnej službe, obvykle za protihodnotu alebo akúkoľvek inú odplatu, a to zo strany národných alebo regionálnych subjektov verejného sektora, ako sú národné, federálne alebo regionálne vlády, regulačné orgány alebo subjekty a štátom vlastnené podniky alebo iné štátom kontrolované subjekty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, alebo akejkoľvek miestnej samosprávy územného celku s viac ako 1 miliónom obyvateľov, alebo za nich či v ich mene;

„spyware“ je akýkoľvek produkt s digitálnymi prvkami osobitne navrhnutý na využívanie zraniteľných miest iných produktov s digitálnymi prvkami, ktorý umožňuje skryté sledovanie fyzických alebo právnických osôb monitorovaním, extrakciou, zberom alebo analyzovaním údajov z takýchto produktov alebo od fyzických alebo právnických osôb používajúcich takéto produkty, najmä tajným zaznamenávaním hovorov alebo iným využívaním mikrofónu zariadenia koncového používateľa, filmovaním fyzických osôb, strojov alebo ich okolia, kopírovaním správ, fotografovaním, sledovaním činnosti pri prehliadaní, sledovaním geolokalizácie, zberom iných údajov zo senzorov alebo sledovaním činností na viacerých zariadeniach koncových používateľov bez toho, aby dotknutá fyzická alebo právnická osoba bola o tom osobitným spôsobom upovedomená a aby na to udelila svoj výslovný súhlas;

„závažný trestný čin“ je každý z nasledujúcich trestných činov uvedených v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV 58 :

a) terorizmus;

b) obchodovanie s ľuďmi;

c) sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia;

d) nezákonné obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami;

e) vražda, vážne ublíženie na zdraví;

f) nezákonný obchod s ľudskými orgánmi a tkanivami;

g) únos, nezákonné obmedzovanie a branie rukojemníkov;

h) organizovaná alebo ozbrojená lúpež;

i) znásilnenie;

j) trestné činy spadajúce do kompetencie Medzinárodného trestného súdu.

Kapitola II

Práva a povinnosti poskytovateľov a príjemcov mediálnych služieb

Článok 3

Práva príjemcov mediálnych služieb

Príjemcovia mediálnych služieb v Únii majú právo prijímať pluralitu spravodajského a publicistického obsahu, produkovaného pri dodržiavaní redakčnej slobody poskytovateľov mediálnych služieb v prospech verejnej diskusie.

Článok 4

Práva poskytovateľov mediálnych služieb

1.Poskytovatelia mediálnych služieb majú právo vykonávať svoje hospodárske činnosti na vnútornom trhu bez iných obmedzení, ako sú obmedzenia povolené podľa práva Únie.

2.Členské štáty rešpektujú účinnú redakčnú slobodu poskytovateľov mediálnych služieb. Členské štáty vrátane svojich národných regulačných orgánov a subjektov nesmú:

(a)zasahovať do redakčných politík a rozhodnutí poskytovateľov mediálnych služieb ani sa pokúšať ich akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo ovplyvniť;

(b)zadržať, sankcionovať, odpočúvať, podrobiť dohľadu alebo prehliadke a zaisteniu, alebo kontrolovať poskytovateľov mediálnych služieb ani prípadne ich rodinných príslušníkov, ich zamestnancov alebo ich rodinných príslušníkov, ani ich podnikové a súkromné priestory z dôvodu, že odmietli zverejniť informácie o svojich zdrojoch, pokiaľ to nie je odôvodnené naliehavou požiadavkou vo verejnom záujme v súlade s článkom 52 ods. 1 charty a v súlade s iným právom Únie;

c) využívať spyware v akomkoľvek zariadení alebo stroji používanom poskytovateľmi mediálnych služieb alebo prípadne ich rodinnými príslušníkmi, alebo ich zamestnancami alebo ich rodinnými príslušníkmi okrem prípadov, keď toto využívanie je v jednotlivých prípadoch oprávnené z dôvodov národnej bezpečnosti a je v súlade s článkom 52 ods. 1 charty a iným právom Únie, alebo keď ide o využívanie v rámci vyšetrovania závažných trestných činov jednej z vyššie uvedených osôb, je stanovené podľa vnútroštátnych právnych predpisov a je v súlade s článkom 52 ods. 1 charty a iným právom Únie, a opatrenia prijaté podľa písmena b) by boli neprimerané a nedostatočné na získanie hľadaných informácií.

3.Bez toho, aby bolo dotknuté právo na účinnú súdnu ochranu zaručenú každej fyzickej a právnickej osobe, členské štáty určia nezávislý orgán alebo subjekt na vybavovanie sťažností podaných poskytovateľmi mediálnych služieb alebo prípadne ich rodinnými príslušníkmi, ich zamestnancami alebo ich rodinnými príslušníkmi, ktoré sa týkajú porušení odseku 2 písm. b) a c). Poskytovatelia mediálnych služieb majú právo žiadať, aby tento orgán alebo subjekt vydal do troch mesiacov od podania žiadosti stanovisko týkajúce sa súladu s odsekom 2 písm. b) a c).

Článok 5

Záruky nezávislého fungovania poskytovateľov verejnoprávnych médií

1.Poskytovatelia verejnoprávnych médií poskytujú nestranným spôsobom pluralitu informácií a stanovísk svojmu publiku v súlade so svojím poslaním verejnej služby.

2.Riaditeľ manažmentu a členovia správnej rady poskytovateľov verejnoprávnych médií sa vymenúvajú transparentným, otvoreným a nediskriminačným postupom a na základe transparentných, objektívnych, nediskriminačných a primeraných kritérií stanovených vopred podľa vnútroštátneho práva.

Dĺžku ich funkčného obdobia, primeranú a dostatočnú na zabezpečenie účinnej nezávislosti poskytovateľa verejnoprávnych médií, stanovuje vnútroštátne právo. Pred uplynutím funkčného obdobia môžu byť odvolaní len výnimočne, ak už nespĺňajú právne vopred vymedzené podmienky požadované na vykonávanie svojich povinností stanovených vopred vnútroštátnym právom alebo z osobitných dôvodov protiprávneho konania alebo závažného pochybenia vymedzených vopred vnútroštátnym právom.

Rozhodnutia o odvolaní z funkcie sa musia riadne odôvodniť, vopred oznámiť dotknutej osobe a musia obsahovať možnosť súdneho preskúmania. Dôvody odvolania z funkcie sa sprístupnia verejnosti.

3.Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia verejnoprávnych médií mali primerané a stabilné finančné zdroje na plnenie svojho poslania verejnej služby. Uvedené zdroje musia byť dostatočné na zaručenie redakčnej nezávislosti.

4.Členské štáty určia jeden alebo viac nezávislých orgánov alebo subjektov na monitorovanie dodržiavania odsekov 1 až 3.

Článok 6

Povinnosti poskytovateľov mediálnych služieb poskytovať spravodajský a publicistický obsah

1.Poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí poskytujú spravodajský a publicistický obsah, umožňujú príjemcom svojich služieb ľahký a priamy prístup k týmto informáciám:

(a)svoje obchodné meno a kontaktné údaje;

(b)mená alebo názvy svojich priamych alebo nepriamych vlastníkov s podielmi, ktoré im umožňujú uplatňovať vplyv na prevádzku a prijímanie strategických rozhodnutí;

(c)mená svojich konečných užívateľov výhod v zmysle článku 3 bodu 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849.

2.Bez toho, aby boli dotknuté národné ústavné zákony v súlade s chartou, poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí poskytujú spravodajský a publicistický obsah, prijmú opatrenia, ktoré považujú za vhodné na zaručenie nezávislosti jednotlivých redakčných rozhodnutí. Takéto opatrenia majú za cieľ najmä:

(a)zaručiť, aby redaktori mohli voľne prijímať jednotlivé redakčné rozhodnutia pri vykonávaní svojej profesionálnej činnosti, a

(b)zabezpečiť zverejnenie každého skutočného alebo potenciálneho konfliktu záujmov ktorejkoľvek strany zainteresovanej na poskytovateľovi mediálnych služieb, ktorý môže ovplyvniť poskytovanie spravodajského a publicistického obsahu.

3.Povinnosti podľa tohto článku sa neuplatňujú na poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí sú mikropodnikmi v zmysle článku 3 smernice 2013/34/EÚ.

Kapitola III

Rámec regulačnej spolupráce a riadneho fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami

Oddiel 1

Nezávislé orgány v oblasti médií

Článok 7

Národné regulačné orgány alebo subjekty

1.Národné regulačné orgány alebo subjekty uvedené v článku 30 smernice 2010/13/EÚ zodpovedajú za uplatňovanie kapitoly III tohto nariadenia.

2.Národné regulačné orgány alebo subjekty podliehajú požiadavkám stanoveným v článku 30 smernice 2010/13/EÚ, pokiaľ ide o vykonávanie úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia.

3.Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány alebo subjekty mali na vykonávanie svojich úloh podľa tohto nariadenia primerané finančné, ľudské a technické zdroje.

4.Ak je to potrebné na vykonávanie úloh podľa tohto nariadenia, národné regulačné orgány alebo subjekty majú primerané vyšetrovacie právomoci, pokiaľ ide o konanie fyzických alebo právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje kapitola III.

Súčasťou týchto právomocí je najmä právomoc požadovať od takýchto osôb, aby v primeranej lehote poskytli informácie, ktoré sú primerané a potrebné na vykonanie úloh podľa kapitoly III; žiadosť možno adresovať aj každej inej osobe, ktorá na účely súvisiace s jej obchodovaním, podnikaním alebo povolaním opodstatnene môže mať potrebné informácie k dispozícii.

Oddiel 2

Európska rada pre mediálne služby

Článok 8

Európska rada pre mediálne služby

1.Zriaďuje sa Európska rada pre mediálne služby (ďalej len „rada“).

2.Rada nahrádza skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) zriadenú smernicou 2010/13/EÚ a je jej nástupcom.

Článok 9

Nezávislosť rady

Rada koná pri plnení svojich úloh alebo výkone svojich právomocí úplne nezávisle. Pri plnení svojich úloh alebo výkone svojich právomocí rada najmä nežiada ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, osoby alebo subjektu. Týmto nie sú dotknuté kompetencie Komisie alebo národných regulačných orgánov alebo subjektov v súlade s týmto nariadením.

Článok 10

Štruktúra rady

1.Rada je zložená zo zástupcov národných regulačných orgánov alebo subjektov uvedených v článku 30 smernice 2010/13/EÚ.

2.Každý člen rady má jeden hlas. 

3.Ak má členský štát viac ako jeden regulačný orgán alebo subjekt, tieto regulačné orgány alebo subjekty sa navzájom podľa potreby skoordinujú a vymenujú spoločného zástupcu, ktorý uplatňuje hlasovacie právo.

4. Radu zastupuje jej predseda. Rada volí predsedu spomedzi svojich členov dvojtretinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom. Funkčné obdobie predsedu je dva roky.

5.Komisia určí zástupcu v rade. Zástupca Komisie sa zúčastňuje na všetkých činnostiach a zasadnutiach rady bez hlasovacích práv. Predseda rady priebežne informuje Komisiu o prebiehajúcich a plánovaných činnostiach rady. Rada konzultuje s Komisiou prípravu svojho pracovného programu a hlavných výstupov.

6.Rada môže po dohode s Komisiou pozvať na svoje zasadnutia odborníkov a pozorovateľov.

7.Rada prijíma rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom.

8.Rada prijme svoj rokovací poriadok dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom po dohode s Komisiou.

Článok 11

Sekretariát rady

1.Rada má sekretariát, ktorý zabezpečuje Komisia.

2.Hlavnou úlohou sekretariátu je prispievať k vykonávaniu úloh rady, ktoré sú stanovené v tomto nariadení a v smernici 2010/13/EÚ.

3.Sekretariát poskytuje administratívnu a organizačnú podporu na činnosti rady. Sekretariát takisto pomáha rade pri vykonávaní jej úloh.

Článok 12

Úlohy rady

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci udelené Komisii v Zmluvách, rada podporuje účinné a konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia a vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva smernica 2010/13/EÚ v celej Únii. Rada:

(a)podporuje Komisiu technickými odbornými znalosťami pri zabezpečovaní správneho uplatňovania tohto nariadenia a konzistentného vykonávania smernice 2010/13/EÚ vo všetkých členských štátoch bez toho, aby boli dotknuté úlohy národných regulačných orgánov alebo subjektov;

(b)podporuje spoluprácu a účinnú výmenu informácií, skúseností a najlepších postupov medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi pri uplatňovaní únijných a vnútroštátnych pravidiel uplatniteľných na mediálne služby vrátane tohto nariadenia a smernice 2010/13/ES, najmä pokiaľ ide o články 3, 4 a 7 uvedenej smernice;

(c)radí Komisii, ak o to požiada, v regulačných, technických alebo praktických aspektoch súvisiacich s konzistentným uplatňovaním tohto nariadenia a vykonávaním smernice 2010/13/EÚ, ako aj vo všetkých iných záležitostiach týkajúcich sa mediálnych služieb v rámci jej právomoci. Ak Komisia žiada od rady odporúčanie alebo stanoviská, môže uviesť lehotu, pričom zohľadní naliehavosť záležitosti;

(d)na žiadosť Komisie poskytuje stanoviská k technickým a vecným problémom, ktoré vznikli v súvislosti s článkom 2 ods. 5c, článkom 3 ods. 2 a 3, článkom 4 ods. 4 písm. c) a článkom 28a ods. 7 smernice 2010/13/EÚ;

(e)po dohode s Komisiou vypracúva stanoviská k:

i)žiadostiam o spoluprácu a vzájomnú pomoc medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi v súlade s článkom 13 ods. 7 tohto nariadenia;

ii)žiadostiam o opatrenia na presadzovanie práva v prípade sporu medzi žiadajúcim orgánom alebo subjektom a žiadaným orgánom alebo subjektom, ktoré sa týkajú opatrení odporúčaných podľa článku 14 ods. 4 tohto nariadenia;

iii)vnútroštátnym opatreniam týkajúcim sa poskytovateľov mediálnych služieb usedených mimo Únie v súlade s článkom 16 ods. 2 tohto nariadenia;

(f)na žiadosť Komisie vypracúva stanoviská, ktoré sa týkajú:

i)vnútroštátnych opatrení, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami, v súlade s článkom 20 ods. 4 tohto nariadenia;

ii)koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami, v súlade s článkom 22 ods. 1 tohto nariadenia;

(g)vypracúva stanoviská k návrhom stanovísk alebo rozhodnutí národných orgánov alebo subjektov, v ktorých sa posudzuje vplyv koncentrácie na mediálnom trhu podliehajúcej oznamovacej povinnosti na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, ak takáto koncentrácia môže ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu, v súlade s článkom 21 ods. 5 tohto nariadenia;

(h)pomáha Komisii pri vypracovaní usmernení, ktoré sa týkajú:

i)uplatňovania tohto nariadenia a vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva smernica 2010/13/EÚ, v súlade s článkom 15 ods. 2 tohto nariadenia;

ii)faktorov, ktoré treba zohľadniť pri uplatňovaní kritérií na posúdenie vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu v súlade s článkom 21 ods. 3 tohto nariadenia;

iii)uplatňovania článku 23 ods. 1, 2 a 3 podľa článku 23 ods. 4 tohto nariadenia;

(i)na žiadosť aspoň jedného dotknutého orgánu pôsobí ako sprostredkovateľ v prípade sporu medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi v súlade s článkom 14 ods. 3 tohto nariadenia;

(j)podporuje spoluprácu na technických normách, ktoré sa týkajú digitálnych signálov a návrhu zariadení alebo používateľských rozhraní, v súlade s článkom 15 ods. 4 tohto nariadenia;

(k)koordinuje vnútroštátne opatrenia, ktoré sa týkajú šírenia obsahu alebo prístupu k obsahu poskytovateľov mediálnych služieb usadených mimo Únie, ktorý je určený pre cieľové publikum v Únii, keď ich činnosti ohrozujú verejnú bezpečnosť a obranu alebo predstavujú skutočné a závažné riziko ich ohrozenia v súlade s článkom 16 ods. 1 tohto nariadenia;

(l)organizuje štruktúrovaný dialóg medzi poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem, zástupcami poskytovateľov mediálnych služieb a občianskej spoločnosti a informuje o jeho výsledkoch Komisiu v súlade s článkom 18 tohto nariadenia; 

(m)podporuje výmenu najlepších postupov v oblasti využívania systémov merania sledovanosti v súlade s článkom 23 ods. 5 tohto nariadenia.

Oddiel 3

Regulačná spolupráca a konvergencia

Článok 13

Štruktúrovaná spolupráca

1.Národný regulačný orgán alebo subjekt môže kedykoľvek požiadať (ďalej len „žiadajúci orgán“) jeden regulačný orgán alebo subjekt, alebo viac regulačných orgánov alebo subjektov (ďalej len „žiadané orgány“) o spoluprácu alebo vzájomnú pomoc na účely výmeny informácií alebo prijatia opatrení významných pre konzistentné a účinné uplatňovanie tohto nariadenia alebo vnútroštátnych opatrení, ktorými sa vykonáva smernica 2010/13/EÚ.

2.Ak národný regulačný orgán alebo subjekt dospeje k názoru, že existuje skutočné a závažné riziko ohrozenia fungovania vnútorného trhu s mediálnymi službami alebo skutočné a závažné riziko ohrozenia verejnej bezpečnosti a obrany, môže požiadať iné národné regulačné orgány alebo subjekty o poskytnutie zrýchlenej spolupráce alebo vzájomnej pomoci pri súčasnom zabezpečení dodržania základných práv, najmä slobody prejavu.

3.Žiadosť o spoluprácu alebo vzájomnú pomoc vrátane zrýchlenej spolupráce alebo vzájomnej pomoci musí obsahovať všetky potrebné informácie vrátane jej účelu a dôvodov.

4.Žiadaný orgán môže vybavenie žiadosti odmietnuť iba v týchto prípadoch:

(a)nie je príslušný pre predmet žiadosti alebo pre opatrenia, o vykonanie ktorých bol požiadaný;

(b)vykonaním žiadosti by sa porušilo toto nariadenie, smernica 2010/13/EÚ alebo iný právny predpis Únie alebo zákon členského štátu, ktorý je v súlade s právom Únie, ktorému žiadaný orgán podlieha.

Žiadaný orgán uvedie dôvody každého odmietnutia vybavenia žiadosti.

5.Žiadaný orgán informuje žiadajúci orgán o dosiahnutých výsledkoch alebo o pokroku opatrení prijatých v reakcii na žiadosť.

6.Žiadaný orgán urobí všetko pre to, aby žiadosť vybavil a odpovedal na ňu bez zbytočného odkladu. Žiadaný orgán poskytuje predbežné výsledky v lehote 14 kalendárnych dní od doručenia žiadosti s následnou pravidelnou aktualizáciou informácií o pokroku pri vybavovaní žiadosti. V prípade žiadostí o zrýchlenú spoluprácu alebo vzájomnú pomoc žiadaný orgán žiadosť vybaví a odpovie na ňu do 14 kalendárnych dní.

7.Ak žiadajúci orgán nepovažuje opatrenia, ktoré prijal žiadaný orgán, za postačujúce na vybavenie svojej žiadosti a odpovedanie na ňu, bez zbytočného odkladu informuje o tom žiadaný orgán s vysvetlením dôvodov svojej pozície. Ak žiadaný orgán s touto pozíciou nesúhlasí alebo ak žiadaný orgán nereaguje, ktorýkoľvek z týchto orgánov môže túto záležitosť postúpiť rade. Do 14 kalendárnych dní od doručenia podania rada po dohode s Komisiou vydá stanovisko k danej záležitosti vrátane odporúčaných opatrení. Žiadaný orgán urobí všetko pre to, aby zohľadnil stanovisko rady.

Článok 14

Žiadosti o presadzovanie povinností platforiem na zdieľanie videí

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 smernice 2000/31/ES, národný regulačný orgán alebo subjekt môže požiadať iný národný regulačný orgán alebo subjekt o prijatie potrebných a primeraných opatrení na účinné presadzovanie povinností uložených platformám na zdieľanie videí podľa článku 28b smernice 2010/13/EÚ.

2.Žiadaný národný orgán alebo subjekt bez zbytočného odkladu a do 30 kalendárnych dní informuje žiadajúci národný orgán alebo subjekt o opatreniach prijatých alebo plánovaných podľa odseku 1.

3.V prípade sporu medzi žiadajúcim národným orgánom alebo subjektom a žiadaným orgánom alebo subjektom, pokiaľ ide o opatrenia prijaté podľa odseku 1, môže ktorýkoľvek z týchto orgánov alebo subjektov postúpiť záležitosť rade na účely mediácie s cieľom nájsť zmierlivé riešenie sporu.

4.Ak sa po mediácii zo strany rady nepodarilo nájsť žiadne zmierlivé riešenie, žiadajúci národný orgán alebo subjekt, alebo žiadaný národný orgán alebo subjekt môže požiadať radu o vydanie stanoviska k záležitosti. Rada vo svojom stanovisku posúdi, či žiadaný orgán alebo subjekt vybavil žiadosť uvedenú v odseku 1. Ak rada dospela k záveru, že žiadaný orgán túto žiadosť nevybavil, rada odporučí opatrenia na vybavenie žiadosti. Rada vydá svoje stanovisko po dohode s Komisiou bez zbytočného odkladu.

5.Žiadaný národný orgán alebo subjekt bez zbytočného odkladu a najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia stanoviska uvedeného v odseku 4 informuje radu, Komisiu a žiadajúci orgán alebo subjekt o opatreniach prijatých alebo plánovaných vo vzťahu k stanovisku.

Článok 15

Usmernenie týkajúce sa záležitostí regulácie médií

1.Rada podporuje výmenu najlepších postupov medzi národnými regulačnými orgánmi alebo subjektmi, v prípade potreby po konzultácii so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou, o regulačných, technických alebo praktických aspektoch súvisiacich s konzistentným a účinným uplatňovaním tohto nariadenia a vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva smernica 2010/13/EÚ.

2.Ak Komisia vydá usmernenia týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia alebo národných pravidiel, ktorými sa vykonáva smernica 2010/13/EÚ, rada jej pomáha poskytovaním odborných znalostí o regulačných, technických alebo praktických aspektoch, ktoré sa týkajú najmä:

(a)náležitého zdôraznenia audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu podľa článku 7a smernice 2010/13/EÚ;

(b)sprístupnenia informácií o vlastníckej štruktúre poskytovateľov mediálnych služieb, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 2 smernice 2010/13/EÚ.

3.Komisia môže vydať stanovisko k akejkoľvek záležitosti týkajúcej sa uplatňovania tohto nariadenia a národných pravidiel, ktorými sa vykonáva smernica 2010/13/EÚ. Rada pritom na požiadanie pomáha Komisii.

4.Rada podporuje spoluprácu medzi poskytovateľmi mediálnych služieb, normalizačnými orgánmi alebo akýmikoľvek inými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom uľahčiť vývoj technických noriem v oblastiach digitálnych signálov alebo navrhovania zariadení alebo používateľských rozhraní, ktorými sa kontroluje alebo riadi prístup k audiovizuálnym mediálnym službám a ich využívanie.

Článok 16

Koordinácia opatrení, ktoré sa týkajú poskytovateľov mediálnych služieb usadených mimo Únie

1.Rada koordinuje opatrenia národných regulačných orgánov alebo subjektov, ktoré sa týkajú šírenia mediálnych služieb alebo prístupu k mediálnym službám poskytovaným poskytovateľmi usadenými mimo Únie, ktoré sú určené publiku v Únii, keď okrem iného z hľadiska kontroly, ktorú nad nimi môžu vykonávať tretie krajiny, takéto mediálne služby ohrozujú verejnú bezpečnosť a obranu alebo predstavujú skutočné a závažné riziko ich ohrozenia.

2.Rada po dohode s Komisiou môže vydávať stanoviská k vhodným vnútroštátnym opatreniam podľa odseku 1. Všetky príslušné národné orgány vrátane národných regulačných orgánov alebo subjektov sa maximálne usilujú o zohľadnenie stanovísk rady.

Oddiel 4

Poskytovanie mediálnych služieb v digitálnom prostredí

Článok 17

Obsah poskytovateľov mediálnych služieb na veľmi veľkých online platformách

1.Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem zabezpečujú funkciu, ktorá umožňuje príjemcom ich služieb vyhlásiť, že:

(a)je poskytovateľom mediálnych služieb v zmysle článku 2 ods. 2;

(b)je redakčne nezávislý od členských štátov a tretích krajín, a

(c)podlieha regulačným požiadavkám na vykonávanie redakčnej zodpovednosti v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo dodržiava koregulačný alebo samoregulačný mechanizmus, ktorým sa upravujú redakčné normy, všeobecne uznávané a akceptované v príslušnom mediálnom sektore v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

2.Ak sa poskytovateľ veľmi veľkej online platformy rozhodne pozastaviť poskytovanie svojich online sprostredkovateľských služieb v súvislosti s obsahom, ktorý poskytuje poskytovateľ mediálnych služieb, ktorý predložil vyhlásenie podľa odseku 1 tohto článku z dôvodov, že takýto obsah je nezlučiteľný s jeho obchodnými podmienkami bez toho, aby tento obsah zvyšoval systémové riziko uvedené v článku 26 nariadenia (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych službách], prijme všetky možné opatrenia v rozsahu zlučiteľnom s jeho povinnosťami podľa práva Únie vrátane nariadenia (EÚ) 2022/XXX [akt o digitálnych službách], aby pred nadobudnutím účinnosti pozastavenia oznámil dotknutému poskytovateľovi mediálnych služieb odôvodnenie, ktoré je pripojené k uvedenému rozhodnutiu, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1150.

3.Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem prijmú všetky potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa sťažnosti podľa článku 11 nariadenia (EÚ) 2019/1150 zo strany poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí predložili vyhlásenie podľa odseku 1 tohto článku, vybavovali a aby sa o nich rozhodovalo prednostne a bez zbytočného odkladu.

4.Ak sa poskytovateľ mediálnych služieb, ktorý predložil vyhlásenie podľa odseku 1, domnieva, že poskytovateľ veľmi veľkej online platformy bez dostatočných dôvodov často obmedzuje alebo pozastavuje poskytovanie svojich služieb vo vzťahu k obsahu, ktorý poskytuje tento poskytovateľ mediálnych služieb, poskytovateľ veľmi veľkej online platformy musí v dobrej viere nadviazať zmysluplný a účinný dialóg s poskytovateľom mediálnych služieb na jeho žiadosť s cieľom nájsť zmierlivé riešenie na ukončenie neodôvodnených obmedzení alebo pozastavení a na zabránenie im v budúcnosti. Poskytovateľ mediálnych služieb môže oznámiť výsledok takejto výmeny názorov rade.

5. Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem každoročne zverejňujú informácie o:

(a)počte prípadov, keď sa rozhodli zaviesť akékoľvek obmedzenie alebo pozastavenie z dôvodov nezlučiteľnosti obsahu poskytovaného poskytovateľom mediálnych služieb, ktorý predložil vyhlásenie v súlade s odsekom 1 tohto článku, s ich obchodnými podmienkami, a

(b)dôvodoch zavedenia takýchto obmedzení.

6.V záujme uľahčenia konzistentného a účinného vykonávania tohto článku môže Komisia vydať usmernenia na ustanovenie formy a podrobností vyhlásenia uvedeného v odseku 1.

Článok 18

Štruktúrovaný dialóg

1.Rada pravidelne organizuje štruktúrovaný dialóg medzi poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem, zástupcami poskytovateľov mediálnych služieb a zástupcami občianskej spoločnosti na účely diskusie o skúsenostiach a najlepších postupoch pri uplatňovaní článku 17 tohto nariadenia, na podporu prístupu k rozmanitej ponuke nezávislých médií na veľmi veľkých online platformách a na monitorovanie dodržiavanie samoregulačných iniciatív určených na ochranu spoločnosti pred škodlivým obsahom vrátane dezinformácií a manipulácie s informáciami a zasahovania zo zahraničia.

2.Rada predkladá správu o výsledkoch dialógu Komisii.

Článok 19

Právo na prispôsobenie audiovizuálnej mediálnej ponuky

1.Používatelia majú právo jednoducho zmeniť predvolené nastavenia každého zariadenia alebo používateľského rozhrania, ktorým sa ovláda alebo riadi prístup k audiovizuálnym mediálnym službám a ich používanie, na účely prispôsobenia audiovizuálnej mediálnej ponuky svojim záujmom alebo preferenciám v súlade so zákonom. Toto ustanovenie nemá vplyv na vnútroštátne opatrenia, ktorými sa vykonáva článok 7a smernice 2010/13/EÚ.

2.Keď sa zariadenia a používateľské rozhrania uvedené v odseku 1 uvádzajú na trh, výrobcovia a vývojári zabezpečia, aby obsahovali funkciu umožňujúcu používateľom voľne a jednoducho zmeniť predvolené nastavenia, ktorými sa kontroluje a riadi prístup k ponúkaným mediálnym službám a ich využívanie.

Oddiel 5

Požiadavky na riadne fungovanie opatrení a postupov na mediálnom trhu

Článok 20

Vnútroštátne opatrenia ovplyvňujúce prevádzku poskytovateľov mediálnych služieb

1.Každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie prijaté členským štátom, ktoré je spôsobilé ovplyvniť pôsobenie poskytovateľov mediálnych služieb na vnútornom trhu, musí byť riadne odôvodnené a primerané. Takéto opatrenia musia byť odôvodnené, transparentné, objektívne a nediskriminačné.

2.Každý vnútroštátny postup použitý na účely prípravy alebo prijatia regulačného alebo administratívneho opatrenia uvedeného v odseku 1 podlieha vopred stanoveným jasným časovým rámcom.

3.Bez toho, aby bolo dotknuté právo na účinnú súdnu ochranu a navyše k tomuto právu má každý poskytovateľ mediálnych služieb, na ktorého sa vzťahuje administratívne alebo regulačné opatrenie uvedené v odseku 1, ktoré sa ho týka jednotlivo a priamo, právo odvolať sa proti tomuto opatreniu pred odvolacím orgánom. Tento orgán je nezávislý od zúčastnených strán a od akéhokoľvek vonkajšieho zásahu alebo politického tlaku spôsobilého ohroziť jeho nezávislé posudzovanie predkladaných záležitostí. Má primerané odborné znalosti, ktoré mu umožňujú účinne vykonávať svoje funkcie.

4. Rada na žiadosť Komisie vypracuje stanovisko, ak vnútroštátne legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie pravdepodobne ovplyvní fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami. Na základe stanoviska rady a bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa Zmlúv, môže Komisia vydať vlastné stanovisko k záležitosti. Stanoviská rady a prípadne Komisie sa zverejňujú.

5.Ak národný orgán alebo subjekt prijme opatrenie, ktoré sa jednotlivo a priamo týka poskytovateľa mediálnych služieb a pravdepodobne ovplyvní fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami, bez zbytočného odkladu a elektronickými prostriedkami oznámi na žiadosť rady a prípadne Komisie všetky príslušné informácie vrátane zhrnutia skutkového stavu, svojho opatrenia, dôvodov, na základe ktorých národný orgán alebo subjekt prijal svoje opatrenie, a prípadne názorov iných dotknutých orgánov.

Článok 21

Posudzovanie koncentrácií na mediálnom trhu

1.Členské štáty stanovia vo svojich vnútroštátnych právnych systémoch hmotnoprávne a procesné pravidlá, ktorými sa zabezpečí posúdenie koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť. Tieto pravidlá musia:

(a)byť transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné;

(b)vyžadovať od účastníkov koncentrácie na mediálnom trhu, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, aby vopred oznámili koncentráciu príslušným orgánom alebo subjektom;

(c)určiť národný regulačný orgán alebo subjekt ako zodpovedný za posúdenie vplyvu koncentrácie, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti, na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, alebo zabezpečiť účasť národného regulačného orgánu alebo subjektu na takomto posúdení;

(d)vopred stanoviť objektívne, nediskriminačné a primerané kritériá pre oznamovanie koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, a pre posudzovanie vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť.

Posudzovanie uvedené v tomto odseku je odlišné od posudzovania v oblasti hospodárskej súťaže vrátane posudzovania vykonávaného podľa pravidiel kontroly fúzií. Nie je ním prípadne dotknuté ani ustanovenie článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004.

2.Pri posudzovaní podľa odseku 1 sa berú do úvahy tieto prvky:

(a)vplyv koncentrácie na pluralitu médií vrátane jej účinkov na formovanie verejnej mienky a na rozmanitosť mediálnych aktérov na trhu s prihliadnutím na online prostredie a záujmy, prepojenia alebo činnosti strán v iných mediálnych podnikoch alebo podnikoch nesúvisiacich s médiami;

(b)záruky redakčnej nezávislosti vrátane vplyvu koncentrácie na fungovanie redakčných tímov a existenciu opatrení, ktoré poskytovatelia mediálnych služieb prijali na zaručenie nezávislosti jednotlivých redakčných rozhodnutí;

(c)to, či by v prípade, ak by ku koncentrácii nedošlo, nadobúdajúci a nadobudnutý subjekt zostali hospodársky udržateľné a či existujú akékoľvek možné alternatívy na zabezpečenie ich hospodárskej udržateľnosti.

3.Komisia môže s pomocou rady vydať usmernenia týkajúce sa faktorov, ktoré majú národné regulačné orgány alebo subjekty zohľadňovať pri uplatňovaní kritérií na posudzovanie vplyvu koncentrácií na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť.

4.Národný regulačný orgán alebo subjekt vopred konzultuje s radou každé stanovisko alebo rozhodnutie, ktoré zamýšľa prijať v súvislosti s posudzovaním vplyvu koncentrácie na mediálnom trhu, ktorá podlieha oznamovacej povinnosti, na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť v prípadoch, keď takéto koncentrácie môžu ovplyvniť fungovanie mediálneho trhu.

5.Do 14 kalendárnych dní od prijatia konzultácie uvedenej v odseku 4 vypracuje rada stanovisko k návrhu vnútroštátneho stanoviska alebo rozhodnutia, ktoré jej bolo postúpené, s prihliadnutím na prvky uvedené v odseku 2 a odošle toto stanovisko konzultujúcemu orgánu a Komisii.

6.Národný regulačný orgán alebo subjekt uvedený v odseku 4 v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko uvedené v odseku 5. Ak tento orgán v plnej miere alebo čiastočne stanovisko nezohľadní, predloží rade a Komisii racionálne odôvodnenie s vysvetlením svojej pozície do 30 kalendárnych dní od doručenia uvedeného stanoviska. Komisia môže vydať vlastné stanovisko k záležitosti bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa Zmlúv.

Článok 22

Stanoviská ku koncentráciám na mediálnom trhu

1.Keď neexistuje posúdenie ani konzultácia podľa článku 21, rada na žiadosť Komisie vypracuje stanovisko k vplyvu koncentrácie na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť, ak koncentrácia na mediálnom trhu pravdepodobne ovplyvní fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami. Rada vo svojom stanovisku vychádza z prvkov uvedených v článku 21 ods. 2. Rada môže upozorniť Komisiu na koncentrácie na mediálnom trhu, ktoré pravdepodobne ovplyvnia fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami.

2.Na základe stanoviska rady a bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa Zmlúv, môže Komisia vydať vlastné stanovisko k záležitosti.

3. Stanoviská rady a prípadne Komisie sa zverejňujú.

Oddiel 6

Transparentné a spravodlivé prideľovanie hospodárskych zdrojov

Článok 23

Meranie sledovanosti

1.Systémy a metodiky merania sledovanosti musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nestrannosti, inkluzívnosti, proporcionality, nediskriminácie a overiteľnosti.

2.Bez toho, aby bola dotknutá ochrana obchodných tajomstiev podnikov, poskytovatelia proprietárnych systémov merania sledovanosti bez zbytočného odkladu a bezodplatne poskytujú poskytovateľom mediálnych služieb a inzerentom, ako aj tretím stranám, ktoré poskytovatelia mediálnych služieb a inzerenti oprávnili, presné, podrobné, komplexné, zrozumiteľné a aktuálne informácie o metodike použitej v ich systémoch merania sledovanosti. Toto ustanovenie nemá vplyv na pravidlá Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia.

3.Národné regulačné orgány alebo subjekty podnecujú poskytovateľov systémov merania sledovanosti, aby spolu s poskytovateľmi mediálnych služieb, ich zastupujúcimi organizáciami a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami vypracovali kódexy správania, ktoré majú prispieť k dodržiavaniu zásad uvedených v odseku 1, a to aj podporou nezávislého a transparentného auditu.

4.Komisia môže s pomocou rady vydať usmernenia k praktickému uplatňovaniu odsekov 1, 2 a 3 tohto článku.

5.Rada podporuje výmenu najlepších postupov týkajúcich sa využívania systémov merania sledovanosti prostredníctvom pravidelného dialógu medzi zástupcami národných regulačných orgánov alebo subjektov, zástupcami poskytovateľov systémov merania sledovanosti a inými zainteresovanými stranami.

Článok 24

Prideľovanie štátnej reklamy

1.Verejné finančné prostriedky alebo každá iná odplata alebo výhoda udeľovaná subjektmi verejného sektora poskytovateľom mediálnych služieb na účely reklamy sa udeľujú podľa transparentných, objektívnych, primeraných a nediskriminačných kritérií a na základe otvorených, primeraných a nediskriminačných postupov. Tento článok nemá vplyv na pravidlá verejného obstarávania.

2.Subjekty verejného sektora vrátane národných, federálnych alebo regionálnych vlád, regulačných orgánov alebo subjektov, ako aj štátom vlastnené podniky alebo subjekty kontrolované štátom na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, alebo miestne samosprávy územných celkov s viac ako1 miliónom obyvateľov zverejňujú presné, komplexné, zrozumiteľné, podrobné a každoročné informácie o svojich výdavkoch na reklamu pridelených poskytovateľom mediálnych služieb, ktoré obsahujú aspoň tieto údaje:

(a)obchodné mená poskytovateľov mediálnych služieb, od ktorých nakúpili reklamné služby;

(b)celkovú sumu uhradenú ročne, ako aj sumy vyplatené každému poskytovateľovi mediálnej služby.

3.Národné regulačné orgány alebo subjekty monitorujú prideľovanie štátnej reklamy na mediálnych trhoch. Na účely posúdenia presnosti informácií o štátnej reklame sprístupnených podľa odseku 2 môžu národné regulačné orgány alebo subjekty žiadať od subjektov uvedených v odseku 2 ďalšie informácie vrátane informácií o uplatnení kritérií uvedených v odseku 1.

4.Na prideľovanie štátnych zdrojov poskytovateľom mediálnych služieb na účely nákupu tovaru alebo služieb od nich, ktoré sú iné ako štátna reklama, sa vzťahujú požiadavky uvedené v odseku 1. Tento článok nemá vplyv na uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci.

Kapitola IV – Záverečné ustanovenia

Článok 25

Vykonávanie monitorovania

1.Komisia zabezpečuje nezávislé monitorovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami vrátane rizík pre jeho fungovanie a odolnosť a pokroku v nich. Zistenia pri vykonávaní monitorovania podliehajú konzultácii s radou.

2.Komisia po konzultácii s radou vymedzí kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré sa majú použiť na monitorovanie uvedené v odseku 1.

3.Monitorovanie zahŕňa:

(a)podrobnú analýzu odolnosti mediálnych trhov všetkých členských štátov, a to aj pokiaľ ide o úroveň koncentrácie médií a rizík manipulácie s informáciami a zasahovania zo zahraničia;

(b)prehľad a výhľadovo orientované posúdenie odolnosti vnútorného trhu s mediálnymi službami ako celku;

(c)prehľad opatrení prijatých poskytovateľmi mediálnych služieb s cieľom zaručiť nezávislosť jednotlivých redakčných rozhodnutí.

4.Monitorovanie sa vykonáva každý rok a jeho výsledky sa zverejňujú.

Článok 26

Hodnotenie a podávanie správ

1.Najneskôr do [štyri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] a potom každé štyri roky Komisia vyhodnotí toto nariadenie a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.Na účely odseku 1 a na žiadosť Komisie posielajú členské štáty a rada Komisii príslušné informácie.

3.Pri vykonávaní hodnotení uvedených v odseku 1 Komisia zohľadňuje:

(a)pozície a zistenia Európskeho parlamentu, Rady a iných príslušných subjektov alebo zdrojov;

(b)výsledky príslušných diskusií vykonaných na príslušných fórach;

(c)príslušné dokumenty, ktoré vydala rada;

(d)zistenia v rámci vykonávania monitorovania podľa článku 25.

Článok 27

Zmeny smernice 2010/13/EÚ

1.    Článok 30b smernice 2010/13/EÚ sa vypúšťa.

2.    Odkazy na článok 30b smernice 2010/13/EÚ sa považujú za odkazy na článok 12 tohto nariadenia.

3.    Odkazy v právnych predpisoch Únie na skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) sa považujú za odkazy na Európsku radu pre mediálne služby (radu).

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.    Toto nariadenie sa uplatňuje od [6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

   Články 7 až 12 a článok 27 sa však uplatňujú od [3 mesiace po nadobudnutí účinnosti] a článok 19 ods. 2 sa uplatňuje od [48 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

3.    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.    RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

   1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

   1.2.    Príslušné oblasti politiky

   1.3.    Návrh/iniciatíva sa týka

   1.4.    Ciele

   1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

   1.6.    Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

   1.7.    Plánovaný spôsob riadenia

   2.    OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

   2.1.    Zásady monitorovania a predkladania správ

   2.2.    Systémy riadenia a kontroly

   2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.    ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY    

   3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

   3.2.    Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

   3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

·Vnútorný trh

·Investície do ľudí, sociálnej súdržnosti a hodnôt

·Nový impulz pre európsku demokraciu

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka: 

☑ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 59  

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávaný výsledok a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☑ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2024 do roku 2025,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ 

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

·Požadované nové rozpočtové riadky

Neuplatňuje sa.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky sa prerozdelia v rámci finančného krytia prideleného na podprogram MEDIA a Medzisektorový podprogram programu Kreatívna Európa, ako aj na rozpočtový riadok administratívnej podpory vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov 

Neuplatňuje sa.

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky 

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

Návrh/iniciatíva:

–☑    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–◻    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–◻    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–☑    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy 

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Správa predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie 2021, v Štrasburgu 15. septembra 2021.

(2)    COM(2021) 645 final.

(3)    COM(2021) 350 final a SWD(2021) 351 final.

(4)    Mediálne služby by sa mali navyše poskytovať v súlade s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v smernici (EÚ) 2019/882 (európsky akt o prístupnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70 – 115).

(5)    S cieľom reagovať na potrebu zvýšenej spolupráce v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb sa členovia skupiny ERGA dohodli na dobrovoľnom memorande o porozumení, v ktorom sa stanovujú nezáväzné mechanizmy cezhraničnej spolupráce. Komisia v oznámení „Európske médiá v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie“ oznámila, že bude pozorne sledovať uplatňovanie memoranda o porozumení s cieľom posúdiť, či je potrebné ďalej posilniť spoluprácu v rámci skupiny ERGA. Na základe takéhoto posúdenia sa Komisia domnieva, že existuje potreba právneho rámca štruktúrovanej spolupráce medzi regulačnými orgánmi alebo subjektmi v oblasti médií.

(6)    Správa o právnom štáte 2020 – Zhrnutie a kapitoly o jednotlivých krajinách [COM(2020) 580 final a SWD(2020) 300 – 326 final]; Správa o právnom štáte 2021 – Zhrnutie a kapitoly o jednotlivých krajinách [COM(2021) 700 final a SWD(2021) 701 – 727 final]; Správa o právnom štáte 2022 – Zhrnutie a kapitoly o jednotlivých krajinách [COM(2022) 500 final a SWD(2022) 501 – 527 final].

(7)     Centrum pre pluralitu a slobodu médií, Monitorovanie plurality médií .

(8)    Verejnoprávne médiá zastávajú rozhodujúce miesto na mediálnom trhu vzhľadom na ich vykonávanie verejnej služby. Predstavujú dôležitý, priam nevyhnutný zdroj médií pre značný počet občanov a spoločností.

(9)    Meranie sledovanosti má priamy vplyv na prideľovanie a ceny reklamy, ktorá predstavuje hlavný zdroj príjmov mediálneho sektora. Je kľúčovým nástrojom na hodnotenie výkonnosti mediálneho obsahu a pochopenie preferencií publika na účely plánovania budúcej produkcie obsahu. Relevantní účastníci trhu sa tradične dohodli na súbore metodických noriem s cieľom vypracovať nestranné referenčné hodnoty na posudzovanie návratnosti svojich investícií. Vo viacerých členských štátoch boli zavedené samoregulačné mechanizmy spájajúce hlavné zainteresované strany mediálneho a reklamného priemyslu, ako sú samoregulačné spoločné priemyselné výbory, s cieľom organizovať a vykonávať meranie sledovanosti transparentným, inkluzívnym a spoľahlivým spôsobom.

(10)    Distribúcia a transparentnosť štátnej reklamy sa v niektorých ohľadoch regulujú prostredníctvom roztriešteného rámca opatrení zameraných na jednotlivé médiá a všeobecných zákonov o verejnom obstarávaní, ktoré sa však nevzťahujú na všetky výdavky na štátnu reklamu, ani neposkytujú dostatočnú ochranu pred preferenčnou alebo neobjektívnou distribúciou. Konkrétne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je nadobudnutie, vývoj, produkcia alebo koprodukcia programového materiálu určeného pre audiovizuálne mediálne služby alebo rozhlasové mediálne služby.

(11)    Pozri aj analýzy vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa štátnej reklamy vo výročnej správe o právnom štáte.

(12)    Uznesenie 2011/2246(INI) z 21. mája 2013 o Charte EÚ; uznesenie 2017/2209(INI) z 3. mája 2018 o slobode a pluralite médií v Európskej únii; uznesenie 2020/2009(INI) z 25. novembra 2020 o posilnení slobody médií: ochrana novinárov v Európe, nenávistné prejavy, dezinformácie a úloha platforiem; uznesenie 2021/2017(INI) z 20. októbra 2021 o európskych médiách v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie; uznesenie 2021/2036(INI) z 11. novembra 2021 k posilňovaniu demokracie a slobody a plurality médií v EÚ; uznesenie 2020/2268(INI) z 9. marca 2022 o zahraničnom zasahovaní do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií.

(13)    Závery Rady o slobode a pluralite médií v digitálnom prostredí (Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 6); Závery Rady o ochrane slobodného a pluralitného mediálneho systému (Ú. v. EÚ C 422, 7.12.2020, s. 8); Závery Rady z 18. mája 2021 o európskych médiách v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie, 8727/21, 18. 5. 2021; Závery Rady na tému budovanie európskej stratégie pre ekosystém kultúrneho a kreatívneho priemyslu (Ú. v. EÚ C 160, 13.4.2022, s. 13); Vyhlásenie európskych ministrov zodpovedných za kultúru, audiovíziu a médiá, stretnutie v Angers 7. a 8. marca 2022.

(14)    Conference on the Future of Europe – Report on the Final Outcome (Konferencia o budúcnosti Európy – správa o konečnom výsledku), máj 2022, najmä návrh 27 opatrenie 1 a návrh 37 opatrenie 4.

(15)    Pozri aj analýzy transparentnosti vlastníctva médií vo výročnej správe o právnom štáte.

(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1 – 24) revidovaná smernicou (EÚ) 2018/1808 (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69 – 92).

(17)        Z tohto dôvodu obsahuje návrh cielenú zmenu smernice 2010/13/EÚ, obmedzenú na zrušenie jej článku 30b, ktorým sa zriaďuje skupina ERGA, a v dôsledku toho nahradenie odkazov na skupinu ERGA a jej úlohy. V súlade s pojmom parallélisme des formes by mal byť právny nástroj v zásade zmenený právnym nástrojom rovnakej formy. Zmena smernice 2010/13/EÚ týmto nariadením je cielená a obmedzená na ustanovenie, ktoré členské štáty nemusia transponovať. Preto je opodstatnená.

(18)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92 – 125).

(19)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (ďalej len „smernica o elektronickom obchode“) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16).

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57 – 79).

(21)    COM(2020) 825 final.

(22)    COM(2020) 842 final.

(23)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a cielení politickej reklamy, COM(2021) 731 final.

(24)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 – 117).

(25)    Smernica (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46 – 127).

(26)    Amsterdamská zmluva, ktorá mení Zmluvu o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty – protokol tvoriaci prílohu k Zmluve o Európskom spoločenstve – Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch (Ú. v. ES C 340, 10.11.1997, s. 109).

(27)    Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu.

(28)    Závery Rady o komplementárnom úsilí zameranom na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám, 14972/19, 10. decembra 2019; Závery Rady o posilnení odolnosti a boji proti hybridným hrozbám vrátane dezinformácií v súvislosti s pandémiou COVID-19, 14064/20, 15. decembra 2020 a Závery Rady o manipulácii s informáciami a zasahovaní zo zahraničia, 11429/22, 18. júla 2022.

(29)    Recommendation CM/Rec(2012)1 of the Committee of Ministers to member States on public service media governance [Odporúčanie CM/Rec(2012) 1 Výboru ministrov členským štátom týkajúce sa správy verejnoprávnych médií] (prijaté Výborom ministrov 15. februára 2012 na 1 134. zasadnutí zástupcov ministrov).

(30)    COM(2020) 790 final.

(31)    C(2021) 6650 final.

(32)    COM(2022) 177 final.

(33)    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2022/758 z 27. apríla 2022 týkajúce sa ochrany novinárov a obhajcov ľudských práv pred zjavne neopodstatnenými a zneužívajúcimi súdnymi konaniami proti verejnej účasti („strategickými žalobami proti verejnej účasti“) (Ú. v. EÚ L 138, 17.5.2022, s. 30 – 44).

(34)    COM(2022) 28 final.

(35)    COM(2020) 784 final.

(36)    Ďalšie dve oblasti poslania sú „spoločenské transformácie súvisiace so zelenou transformáciou“ a „rovnosť a začlenenie“.

(37)    Európsky parlament, Výbor pre kultúru a vzdelávanie, Správa o európskych médiách v digitálnej dekáde: akčný plán na podporu obnovy a transformácie [2021/2017(INI)].

(38)    Závery Rady o ochrane a bezpečnosti novinárov a iných pracovníkov médií (Ú. v. EÚ C 245, 28.6.2022, s. 5).

(39)    Rozsudky z 13. decembra 1979, Hauer, 44/79, EU:C:1979:290, body 14 – 16; z 20. mája 2003, Österreichischer Rundfunk, spojené veci C-465/00, C-138/01 a C-139/01, EU:C:2003:294, body 68 a nasl.; z 9. novembra 2010, Schecke, spojené veci C-92/09 a C-93/09, EU:C:2010:662, bod 46.

(40)    Rozsudky z 15. septembra 2016, Mc Fadden, C-484/14, EU:C:2016:170, body 68 a nasl.; z 26. apríla 2022, Poľsko/Európsky parlament a Rada („smernica o autorských právach“), C‑401/19, EU:C:2022:29, bod 66.

(41)    Európska komisia (2022). Výsledok výzvy na predloženie dôkazov . Prostredníctvom portálu Vyjadrite svoj názor bolo prijatých spolu 1 470 podaní a ďalšie tri podania boli prijaté mimo tohto webového sídla, ale v rámci konzultačnej lehoty, a preto boli zahrnuté do odpovedí.

(42)    Európska komisia (2022). Výsledok verejnej konzultácie .

(43)    PwC, Intellera a Open evidence, Support for the preparation of an impact assessment to accompany an EU initiative on the European Media Freedom Act (Podpora prípravy posúdenia vplyvu, ktoré sa má pripojiť k iniciatíve EÚ týkajúcej sa Európskeho aktu o slobode médií), VIGIE 2021-644; Európsky univerzitný inštitút, Katholieke Universiteit Leuven, Universiteit van Amsterdam a Vrije Universiteit Brussel, Study on media plurality and diversity online (Štúdia o pluralite a rozmanitosti médií online), VIGIE 2020-825.

(44)    F. J. Cabrera Blázquez, M. Cappello, J. Talavera Milla, S. Valais, Governance and independence of public service media (Správa a nezávislosť verejnoprávnych médií), IRIS Plus, European Audiovisual Observatory, Štrasburg, 2022; a ERGA, Internal Media Plurality in Audiovisual Media Services in the EU: Rules & Practices (Vnútorná pluralita médií v audiovizuálnych mediálnych službách v EÚ), 2018.

(45)    Pozri Recommendation CM/Rec(2012)1 of the Committee of Ministers to member States on public service media governance [Odporúčanie CM/Rec(2012) 1 Výboru ministrov členským štátom týkajúce sa správy verejnoprávnych médií] (prijaté Výborom ministrov 15. februára 2012 na 1 134. zasadnutí zástupcov ministrov) a Recommendation CM/Rec(2018)1[1] of the Committee of Ministers to member States on media pluralism and transparency of media ownership [Odporúčanie CM/Rec(2018) 1[1] Výboru ministrov členským štátom týkajúce sa plurality a transparentnosti vlastníctva médií].

(46)    Conference on the Future of Europe – Report on the Final Outcome (Konferencia o budúcnosti Európy – správa o konečnom výsledku), máj 2022, najmä návrh 27 opatrenie 1 a návrh 37 opatrenie 4.

(47)    Centro Europa 7 S.R.L. a Di Stefano/Taliansko [GC], č. 38433/09, § 134, ECHR 2012.

(48)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1 – 24).

(49)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73 – 117).

(50)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19 – 76).

(51)    Ú. v. EÚ C, , s. .

(52)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69 – 92).

(53)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (ďalej len „smernica o elektronickom obchode“) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16).

(54)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57 – 79).

(55)    Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 – 22).

(56)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65 – 242).

(57)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39 – 98).

(58)    Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1 – 20).

(59)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(60)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(61)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(62)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(63)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(64)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(65)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(66)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(67)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 20 % na náklady na výber.