This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52018PC0466
Proposal for a COUNCIL REGULATION establishing the nuclear decommissioning assistance programme of the Ignalina nuclear power plant in Lithuania (Ignalina programme); and repealing Council Regulation (EU) No 1369/2013
Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (program Ignalina) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013
Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (program Ignalina) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013
COM/2018/466 final - 2018/0251 (NLE)
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli13. 6. 2018
COM(2018) 466 final
2018/0251(NLE)
Návrh
NARIADENIE RADY,
ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (program Ignalina) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013
{SWD(2018) 342 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
V tomto návrhu sa ako dátum začatia uplatňovania stanovuje 1. január 2021 a tento návrh sa predkladá Únii 27 členských štátov v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho zámere vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo Európskej rade doručené 29. marca 2017.
Dôvody a ciele
Jadrová elektráreň Ignalina v blízkosti mesta Visaginas pozostáva z dvoch kanálových reaktorov s veľkým výkonom (reaktory RBMK-1500), rovnakého typu ako reaktor v Černobyle. Vyradenie tejto elektrárne z prevádzky prispeje k zvýšeniu jadrovej bezpečnosti v regióne a v celej EÚ.
V tejto súvislosti je všeobecným cieľom programu Ignalina (ďalej len „program“) pomôcť Litve zvládnuť výzvy v oblasti rádiologickej bezpečnosti spojené s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky. Program má okrem toho veľký potenciál vyprodukovať znalosti a podporiť členské štáty EÚ pri ich vlastných projektoch vyraďovania z prevádzky, najmä tie, ktoré musia vyraďovať jadrové reaktory moderované grafitom.
Program sa vykonáva už niekoľko finančných období a plánované ukončenie je do roku 2038. Očakáva sa, že program splní významné čiastkové ciele s financovaním poskytnutým v tomto viacročnom finančnom rámci (t. j. 2014 – 2020), stále sú však potrebné značné sumy na riešenie pretrvávajúcich ústredných problémov v oblasti rádiologickej bezpečnosti súvisiacich s vyraďovaním týchto reaktorov z prevádzky. Vyraďovanie týchto reaktorov z prevádzky je prvou činnosťou svojho druhu a zahŕňa technicky náročné riešenia, ako napríklad demontáž grafitových aktívnych zón a následné nakladanie so značným objemom ožiareného grafitu.
Program vznikol v súvislosti s rokovaniami o pristúpení Litvy k Európskej únii. Záväzok Litvy uzatvoriť a následne vyradiť z prevádzky dva jadrové reaktory sovietskeho typu do dohodnutého termínu je zakotvený v zmluve o pristúpení Litvy ( 1 ). Ako akt solidarity a uznávajúc dlhodobý charakter vyraďovania jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, ako aj s tým spojené mimoriadne finančné zaťaženie, sa Európska únia zaviazala v protokole 4 Zmluvy o pristúpení Litvy ( 2 ) poskytnúť na vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina primeranú finančnú pomoc na základe skutočných platobných potrieb a absorpčnej kapacity.
Záväzok uzatvoriť reaktory uvedený v Zmluve o pristúpení Litva včas splnila( 3 ). Na základe ustanovení protokolu č. 4 Zmluvy o pristúpení Litvy týkajúceho sa jadrovej elektrárne Ignalina ( 4 ) Rada Európskej únie postupne prijala po roku 2006 nariadenia ( 5 , 6 ) upravujúce realizáciu vyraďovania z prevádzky. Pri svojom vzniku získal program Ignalina okrem finančnej podpory EÚ aj podporu medzinárodných darcov (členské štáty EÚ, Nórsko a Švajčiarsko), ktorí prispeli do Medzinárodného fondu na podporu vyraďovania JE Ignalina z prevádzky spravovaného Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR).
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Zámer programu Ignalina sa v priebehu rokov vyvíjal s cieľom lepšie riešiť potreby a zaistiť bezpečné vyraďovanie zariadenia z prevádzky: pôvodne a do roku 2013 bola pomoc Európskej únie určená na podporu Litvy v jej úsilí o odstavenie a vyradenie príslušných reaktorov z prevádzky, ale aj na riešenie následkov predčasného uzavretia tejto jadrovej elektrárne. Neskôr v roku 2014 sa rozsah pôsobnosti programov obmedzil na činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky, t. j. na opatrenia súvisiace s bezpečnosťou; do ďalšej fázy sa navrhuje, aby sa program ďalej zameriaval na činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky, ktoré zahŕňajú aspekty rádiologickej bezpečnosti.
Nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v hlbinnom geologickom úložisku nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto programu a je naďalej zodpovednosťou členského štátu podľa príslušnej smernice Rady 2011/70/Euratom o zodpovednom a bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
V súlade s Rímskou deklaráciou( 7 ) by rozpočet EÚ mal umožniť Európu, ktorá je bezpečná a chránená. Toto je rozmer, v ktorom program pomoci na vyraďovanie JE Ignalina doteraz prispieval a môže ďalej prispievať. Hlavným pozitívnym vplyvom, ktorý sa má dosiahnuť, je postupné znižovanie úrovne rádiologického rizika pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie v Litve, ale aj v celej EÚ.
Program zapadá do regulačného rámca EÚ pre jadrovú bezpečnosť. Pre program sú mimoriadne dôležité: i) smernica Rady 2011/70/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom; ii) smernica Rady 2009/71/Euratom a jej zmena smernicou Rady 2014/87/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení; iii) smernica Rady 2013/59/Euratom, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právny základ tohto programu je stanovený v protokole č. 4 Zmluvy o pristúpení z roku 2003(3), podľa ktorého Únia v solidarite s Litvou poskytne primeranú ďalšiu pomoc Spoločenstva na činnosti vyraďovania z prevádzky po roku 2006.
Tento právny základ potvrdil právny servis Rady Európskej únie v priebehu prijímania nariadenia Rady (EÚ) č. 1369/2013.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Program Ignalina vychádza zo Zmluvy o pristúpení Litvy a predstavuje záväzok Európskej únie voči Litve. Program spadá do rozsahu pôsobnosti litovského národného programu v zmysle smernice Rady 2011/70/Euratom.
Pridaná hodnota EÚ v tomto programe bola od jeho začiatku vždy definovaná z hľadiska jadrovej bezpečnosti a zmierňovania finančných následkov. Neexistencia spolufinancovania EÚ by pravdepodobne mala negatívny vplyv na proces vyraďovania z prevádzky ako taký, čo by zasa mohlo mať za následok priamy vplyv na bezpečnosť pracovníkov, širokú verejnosť a životné prostredie. Program vo svojej terajšej fáze vývoja ešte stále prináša hodnotu v tejto súvislosti vzhľadom na zostávajúce aspekty rádiologickej bezpečnosti, jeho príspevok sa však v dôsledku pokroku pri vyraďovaní prirodzene zmenšuje.
Program môže okrem toho priniesť ďalšiu pridanú hodnotu EÚ prostredníctvom väčšieho zamerania sa na výmenu poznatkov, čo je dôležité pre riešenie podobných problémov, ktorým čelia iné členské štáty pri plnení svojich plánov vyraďovania z prevádzky 8 . V súčasnosti je v Európe viac ako 90 trvalo odstavených jadrových reaktorov, ale len tri boli úplne vyradené z prevádzky. Úroveň skúseností s demontážou jadrových reaktorov v Európe (ako aj na medzinárodnej úrovni) je preto obmedzená. Príspevok programu k zabezpečeniu demontáže reaktorov JE Ignalina povedie k vytvoreniu veľmi významných skúseností a know-how, ktoré môžu byť prínosom pre iné projekty vyraďovania z prevádzky a výsledkom bude zvýšenie miery bezpečnosti v rámci EÚ.
•Proporcionalita
Program bude v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci zameraný na aspekty rádiologickej bezpečnosti súvisiace s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, pri ktorých možno dosiahnuť najväčšiu pridanú hodnotu EÚ (t. j. postupné znižovanie úrovne rádiologického rizika pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie v Litve, ale aj v celej EÚ).
•Výber nástroja
V dôsledku hodnotenia tohto programu v polovici obdobia sa preukázalo, že súčasný systém (t. j. program Ignalina ako účelový výdavkový program) zabezpečuje účinnú a efektívnu implementáciu programu. Hlavné faktory úspechu sú jasné vymedzenia úloh a zodpovedností, ako aj posilnený monitorovací rámec.
Komisia preto navrhuje pokračovať v implementácii programu nepriamym riadením prostredníctvom implementujúceho subjektu kladne posúdeného v rámci pilierov (t. j. litovská národná agentúra CPMA).
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
V rámci hodnotenia programu v polovici obdobia sa dospelo k záveru, že súčasný program je v súlade s politikami EÚ zameranými na zaistenie najvyššej úrovne jadrovej bezpečnosti. Podpora EÚ zabezpečuje, že v Litve sa stále vykonáva stratégia okamžitej demontáže a bráni prenosu neprimeraného zaťaženia na budúce generácie, pričom sa z historických dôvodov čiastočne odchyľuje od konečnej zodpovednosti členského štátu za zabezpečenie primeraných finančných zdrojov pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom.
Litva efektívne a účinne pokročila pri vyraďovaní svojich reaktorov z prevádzky v súlade s východiskom dohodnutým v roku 2014 (t. j. plán vyraďovania z prevádzky). V dôsledku zložitosti programu sa vyskytli problémy a neúspechy, ale systém riadenia preukázal rastúcu schopnosť vyrovnať sa s takýmito výzvami.
Analýzou sa takisto preukázalo, že v dôsledku financovania z prostriedkov Únie v tomto viacročnom finančnom rámci sa v danej lokalite dosiahne podstatne zvýšená úroveň bezpečnosti. Hlavný vývoj v tejto oblasti v Litve sa týka neustáleho pokroku v odstraňovaní vyhoretého paliva z budov reaktora a príprav na demontáž ožiareného grafitu z aktívnej zóny reaktora, pričom ide o prvý projekt svojho druhu v dosiaľ nevídanom rozsahu.
Pokiaľ ide o obdobie po roku 2020, získanie ďalších finančných prostriedkov potrebných do roku 2038 na vyradenie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky si vyžaduje pozornú kontrolu, keďže medzera vo financovaní je značná (1 331 miliónov EUR).
V hodnotení v polovici obdobia sa ukázalo, že zvyšujúca sa úroveň štátneho príspevku podporuje výraznejšiu zodpovednosť a vyvoláva hospodárnejšie správanie zo strany prijímateľa. V analýze sa okrem toho dospelo k záveru, že zvyšujúce sa úrovne štátneho príspevku sú potrebné, ale nie sú dostatočnou podmienkou na stanovenie správnych stimulov pre včasné a účinné vyraďovanie z prevádzky. Nedostatočné vymedzenie mier spolufinancovania v právnom základe v minulosti však vytvorilo neistoty, ktoré sa odstránia v návrhu právneho základu pre nasledujúci viacročný finančný rámec (2021 – 2027).
Riadiacou štruktúrou sa zabezpečila efektívna a účinná implementácia programu a kompenzovali sa uvedené neistoty, pokiaľ ide o aspekty spolufinancovania. Hlavné faktory úspechu boli jasné vymedzenia úloh a zodpovedností, ako aj posilnený monitorovací rámec. V analýze sa určili aj oblasti pre ďalšie zlepšenie, ako:
i)hlbšie zapojenie členského štátu (koordinátora programu a finančného koordinátora) na účely posilnenia zodpovednosti spolu s väčšou zodpovednosťou subjektu vykonávajúceho vyraďovanie z prevádzky (prijímateľ);
ii)zefektívnenie postupov na zlepšenie aktuálnosti a účinnosti cyklu riadenia;
iii)zvýšená vzájomná porovnateľnosť s ostatnými výsledkami programov vyraďovania z prevádzky.
Finančná pomoc Európskej únie bola od začiatku implementovaná prostredníctvom nepriameho riadenia( 9 ). Komisia navrhuje pokračovať v poverení implementujúceho subjektu kladne posúdeného v rámci pilierov (nepriame riadenie), t. j. litovskej národnej agentúry CPMA plnením rozpočtu programu.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Pokiaľ ide o hodnotenie programu v polovici obdobia, Komisia v júni 2017 spustila otvorenú verejnú konzultáciu na predĺžené obdobie 14 týždňov. Záujem v rámci konzultácie bol obmedzený (20 odpovedí). Okrem tejto konzultácie bola v júli 2017 spustená konzultácia prostredníctvom cieleného elektronického prieskumu, v ktorom bolo doručených ďalších 17 odpovedí (1 z Bulharska, 4 z Litvy a 12 zo Slovenska) od celkovo 90 oslovených zainteresovaných strán. Prijaté odpovede boli celkovo pozitívne v súvislosti s programom, ale neposkytli žiadne ďalšie nové informácie o programe. Tieto dve konzultácie však boli doplnené o cielené konzultácie prostredníctvom približne 100 rozhovorov so subjektmi vykonávajúcimi vyraďovanie z prevádzky a s príslušnými zainteresovanými stranami.
•Externá expertíza
Tieto dokumenty boli použité ako vstupné informácie pre prípravu programu na nasledujúci viacročný finančný rámec:
–„Support to the mid-term evaluation of the Nuclear Decommissioning Assistance Programmes“ (Podpora hodnotenia v polovici obdobia programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky), EY, Hodnotenie pre GR Európskej komisie pre energetiku, 2018,
–Nuclear Decommissioning Assistance Programme (NDAP) – Assessment of the robustness of the financing plans considering the economic-financial-budgetary situation in each concerned Member State and of the relevance and feasibility of the detailed decommissioning plans (Program pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky – Posúdenie stability finančných plánov so zreteľom na hospodársku, finančnú a rozpočtovú situáciu v každom z dotknutých členských štátov, ako aj relevantnosti a uskutočniteľnosti podrobných plánov vyraďovania z prevádzky), Deloitte, NucAdvisor, VVA Europe, štúdia vypracovaná pre GR Európskej komisie pre energetiku, 2016,
–Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 22/2016 „Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku: od roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok, ale prichádzajú závažné výzvy“.
•Posúdenie vplyvu
V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a s požiadavkami politiky Komisie zameranej na lepšiu právnu úpravu bol súčasný program podrobený hodnoteniu ex ante (vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie).
•Zjednodušenie
Program sa v súčasnosti implementuje nepriamym riadením prostredníctvom implementujúceho subjektu kladne posúdeného v rámci pilierov (t. j. litovská národná agentúra CPMA). V hodnotení v polovici obdobia programu sa potvrdilo, že súčasná štruktúra sa ukázala účinnou a efektívnou v implementácii programu, a preto bude pokračovať v ďalšom viacročnom finančnom rámci s niekoľkými zjednodušeniami vychádzajúcimi z poznatkov získaných z hodnotenia v polovici obdobia.
V programe sa napríklad využije viacročné programovanie stanovené v rámci revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takto sa najlepšie využije podrobný viacročný plán vyraďovania z prevádzky ako východisko pre programovanie a monitorovanie a zlepší sa efektívnosť a aktuálnosť cyklu programovania. Pokiaľ ide o programovanie, viacročný charakter procesu vyraďovania z prevádzky sa odzrkadlí v prijatí viacročného pracovného programu a rozhodnutia o financovaní. Program možno na základe výsledkov hodnotenia zrevidovať. V súlade s aktuálnou praxou sa môže financovanie poskytované na základe tohto nariadenia použiť na dokončenie projektov naplánovaných v konečnom pláne vyraďovania JE Ignalina z prevádzky, a to až do jeho dátumu konca. Ďalší príklad súvisí so zavedením jasnejšieho rámca pre spolufinancovanie, ktorý zníži neistotu, pokiaľ ide o zdroj financovania, odstráni potrebu každoročného rokovania a odsúhlasenia štátneho príspevku a zvýši zodpovednosť za program zo strany členských štátov.
Okrem toho sa použije jeden súbor pravidiel, zatiaľ čo ďalšie synergie a komplementárnosti medzi programami sa budú využívať vždy, keď je to možné.
Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+) a Kohézny fond by napokon mohli podporiť opatrenia sprevádzajúce súvisiacu sociálnu a hospodársku transformáciu vrátane opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie, ako aj niektoré ďalšie aktivity nesúvisiace s procesmi rádiologickej bezpečnosti. Tieto fondy ako také môžu vytvárať ďalšie činnosti v dotknutých regiónoch a využívať lokálne dostupnú expertízu ako hlavnú hnaciu silu pre tvorbu pracovných miest, udržateľný rast a inovácie. Podobne by sa mali preskúmať synergie s 9. rámcovým programom a/alebo s Výskumným a vzdelávacím programom Euratomu v oblastiach, ako sú vývoj a skúšanie technológií, ako aj odborná príprava a vzdelávanie.
•Základné práva
Program nemá žiadny vplyv na základné práva.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Navrhované rozpočtové prostriedky na obdobie 2021 – 2027 sú v objeme 552 000 000 EUR (v bežných cenách). Vychádzajú z očakávaných ročných platieb stanovených v pláne vyraďovania z prevádzky, pričom sa zohľadňujú navrhované prahové hodnoty pre spolufinancovanie zo strany EÚ. Vo východisku sa vymedzuje takmer lineárna krivka pokroku, preto sa stanovujú takmer konštantné ročné záväzky a plány platieb, ako sa uvádza v legislatívnom finančnom výkaze.
Akcie spolufinancované v rámci navrhovaného programu financovania vychádzajú z podrobného plánu vyraďovania z prevádzky zriadeného podľa nariadenia Rady 2013/1369/EÚ. V rámci tohto plánu sa už vymedzil rozsah pôsobnosti programu, konečný stav vyradenia z prevádzky a konečný termín. Týka sa činností súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky, ich súvisiaceho harmonogramu, nákladov a potrebných ľudských zdrojov.
Ľudské a administratívne zdroje potrebné na riadenie programu zostávajú nezmenené v porovnaní s predchádzajúcim programom.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Systém programovania, monitorovania a kontroly sa bude ďalej zlepšovať a zefektívňovať vzhľadom na existujúci systém. Poznatky získané z hodnotenia v polovici obdobia sa použijú s cieľom zabezpečiť zjednodušenie a neustále zlepšovanie.
Komisia v roku 2014 upravila riadenie programu vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 s cieľom stanoviť jasnejšie úlohy a zodpovednosti a zaviesť zvýšené požiadavky na plánovanie, monitorovanie a podávanie správ pre prijímateľov. V súlade s týmto revidovaným prístupom k riadeniu Litva vymenovala koordinátora programu a finančného koordinátora (námestníka ministra alebo štátneho tajomníka), ktorí sú na vnútroštátnej úrovni zodpovední za plánovanie, koordináciu a monitorovanie programu vyraďovania z prevádzky. Existuje výbor s funkciami monitorovania a podávania správ, ktorému spolupredsedá zástupca Komisie a koordinátor programu.
V ďalšom finančnom období sa viacročný charakter procesu vyraďovania z prevádzky odzrkadlí v prijatí viacročného pracovného programu a rozhodnutia o financovaní, v súlade s navrhovaným novým nariadením o rozpočtových pravidlách. Tento proces programovania bude zjavne synchronizovaný s hodnotiacimi postupmi (priebežný po štyroch rokoch a záverečný päť rokov po roku 2027, kedy sa očakáva dokončenie úloh v teréne).
Hodnotenia sa uskutočnia v súlade s odsekmi 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016( 10 ), v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcej legislatívy a politiky by mali tvoriť základ pre posúdenia vplyvu možností ďalšieho konania. V rámci hodnotení sa posúdia účinky programu v teréne na základe ukazovateľov/cieľov programu a podrobnej analýzy stupňa, v akom možno program považovať za relevantný, efektívny, účinný, poskytujúci dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a v súlade s ostatnými politikami EÚ. Budú zahŕňať získané ponaučenia na identifikáciu nedostatkov/problémov alebo akéhokoľvek potenciálu na ďalšie zlepšenie akcií alebo ich výsledkov a na pomoc maximalizovať ich využitie/vplyv.
Súčasný postup ročného podávania správ Európskemu parlamentu a Rade sa zachová.
Komisia plánuje pokračovať v poverení implementujúceho subjektu kladne posúdeného v rámci pilierov, t. j. litovskej národnej agentúry CPMA plnením rozpočtu programu (nepriame riadenie). Útvary Komisie budú navyše pokračovať v postupe dôkladného sledovania vykonávania projektov prostredníctvom administratívnej kontroly a kontroly na mieste na polročnom základe a doplnia pravidelný cyklus programovania, monitorovania a kontroly o tematické overovania založené na preskúmaní rizík.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
V článku 3 navrhovaného základného aktu sa vymedzuje cieľ programu pre viacročný finančný rámec na obdobie 2021 – 2027. Špecifický cieľ odráža dvojaký charakter cieľa programu, ktorý na jednej strane premieta pridanú hodnotu EÚ do zlepšenej jadrovej bezpečnosti a na druhej strane do zvýšenia poznatkov členských štátov EÚ o procese vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky.
V článkoch 3, 6 a 7 a v prílohe sa spoločne vymedzuje rámec na zabezpečenie toho, aby sa financovanie z prostriedkov EÚ zameralo na akcie, ktorými sa skutočne dosahuje cieľ programu. Objasňuje sa v nich úroveň spoločného úsilia EÚ a Litvy pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky. V článku 7 sa stanovuje ročný strop maximálnej sadzby spolufinancovania Únie na úrovni 80 % ako reakcia na odporúčanie č. 3 a 4 Európskeho dvora audítorov 11 , v ktorých vyzýval Litvu, aby bola pripravená použiť vnútroštátne prostriedky na úhradu nákladov na vyraďovanie z prevádzky, a Komisiu, aby sa snažila zvýšiť štátny príspevok. V tomto ustanovení a v odhadoch nákladov podrobného plánu vyraďovania z prevádzky podľa nariadenia Rady 2013/1369/EÚ sa uvádza záväzok EÚ voči Litve stanovený v príslušnej zmluve o pristúpení.
V článku 8 sa zavádza značné zjednodušenie oproti súčasnému programu, t. j. použitie viacročného pracovného programu, ktorý odráža charakter programov vyraďovania z prevádzky. Hoci viacročný prístup sa prijíma na úrovni programovania, v článku 4 ods. 3 sa stanovuje možnosť ročných rozpočtových záväzkov a postup ročného podávania správ Európskemu parlamentu a Rade sa zachováva tak, ako sa uvádza v článku 9 ods. 4.
V článku 10 sa vymedzuje postup revízie viacročného pracovného programu počas obdobia, ktoré zodpovedá charakteru programu a poskytuje Komisii primerané nástroje na zavedenie prípadných nápravných opatrení.
Podrobný opis špecifického cieľa programu je uvedený v prílohe I. V tabuľke 1 uvedenej v prílohe I je zohľadnená reakcia Komisie na odporúčanie 6 12 Európskeho dvora audítorov, v ktorom bola Komisia vyzvaná, aby financovanie z prostriedkov Únie bolo použité len na financovanie nákladov na zamestnancov pracujúcich plne na činnostiach vyraďovania z prevádzky. Účelom tabuľky je zachovať financovanie Únie v prípade základných funkcií, ako je bezpečnosť, a použiť systémy spolufinancovania na zosúladenie záujmov miestnych zainteresovaných subjektov so záujmami Únie. V prílohe II sa stanovujú konkrétne ukazovatele na vykazovanie pokroku v programe pri dosahovaní cieľov v oblasti demontáže a dekontaminácie, nakladania s rádioaktívnym odpadom a šírenia znalostí.
2018/0251 (NLE)
Návrh
NARIADENIE RADY,
ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (program Ignalina) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na akt o pristúpení z roku 2003, a najmä na článok 3 jeho protokolu č. 4,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)V súlade s protokolom č. 4 k Aktu o pristúpení z roku 2003 týkajúcim sa jadrovej elektrárne Ignalina v Litve ( 13 ) sa Litva zaviazala uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Ignalina do 31. decembra 2004 a blok 2 tejto elektrárne do 31. decembra 2009 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky.
(2)V súlade so záväzkami v zmysle Aktu o pristúpení a za pomoci Únie Litva v príslušných lehotách odstavila tieto dva bloky a dosiahla významný pokrok v ich vyraďovaní z prevádzky. Na ďalšie zníženie úrovne rádiologického rizika treba pokračovať v práci. Na základe dostupných odhadov sú na tento účel potrebné ďalšie finančné zdroje po roku 2020.
(3)Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s platným právom Únie a jednotlivých členských štátov. Vyraďovanie jadrovej elektrárne z prevádzky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo vykonávať v súlade s právnymi predpismi o jadrovej bezpečnosti, najmä so smernicou Rady 2009/71/Euratom( 14 ), a o nakladaní s odpadom, najmä so smernicou Rady 2011/70/Euratom( 15 ). Konečnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť a za bezpečnosť nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom má Litva.
(4)Uznávajúc, že predčasné odstavenie a následné vyradenie z prevádzky jadrovej elektrárne Ignalina s dvoma reaktormi typu RBMK s výkonom 1 500 MW, ako dedičstva po Sovietskom zväze, nemá obdobu a že pre Litvu predstavuje výnimočnú finančnú záťaž, ktorá je v nepomere k veľkosti a hospodárskej sile krajiny, v protokole č. 4 sa stanovilo, že pomoc Únie v rámci programu Ignalina sa má naďalej neprerušene poskytovať aj po roku 2006 na obdobia ďalších finančných výhľadov.
(5)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (ďalej len „program“), ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení( 16 ).
(6)Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/… [nové NRP]( 17 ) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa ním pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(7)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013( 18 ), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95( 19 ), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96( 20 ) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939( 21 ) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371( 22 ). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
(8)Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré by sa mohli uplatňovať v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
(9)Financovanie podľa tohto nariadenia by malo byť zamerané na činnosti, ktorými sa realizujú bezpečnostné ciele vyraďovania z prevádzky, zatiaľ čo konečnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť by mala mať naďalej Litva.
(10)Program by mal takisto zabezpečiť šírenie znalostí získaných v rámci programu v prospech všetkých členských štátov v koordinácii a synergii s druhým príslušným programom pomoci Únie na činnosti vyraďovania z prevádzky v Bulharsku, na Slovensku a v Spoločnom výskumnom centre Komisie, keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu pre Úniu.
(11)S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti, a tak zohľadniť medzinárodné najlepšie postupy, a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky.
(12)Komisia a Litva by mali zaistiť účinné monitorovanie a kontrolu vývoja procesu vyraďovania z prevádzky, aby sa pre Úniu zabezpečila čo najvyššia pridaná hodnota finančných prostriedkov pridelených podľa tohto nariadenia, aj keď konečnú zodpovednosť za vyraďovanie z prevádzky má Litva. Zahŕňa to účinné meranie pokroku a výkonnosti a prijatie nápravných opatrení v prípade potreby.
(13)V zmysle odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva ( 23 ) je tento program potrebné hodnotiť na základe informácií zozbieraných prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň sa vyhnúť prílišnej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, a to najmä na strane členských štátov. Medzi tieto požiadavky možno podľa potreby zahrnúť merateľné ukazovatele ako základ na vyhodnotenie účinkov programu v praxi.
(14)Na základe výsledkov správy z hodnotenia v polovici obdobia by malo byť možné prehodnotiť výšku rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program, ako aj programové obdobie.
(15)Akcie spolufinancované na základe tohto nariadenia by mali byť určené hranicami uvedenými v pláne vyraďovania z prevádzky, ktorý predložila Litva na základe nariadenia Rady 2013/1369/EÚ(25), a v jeho prípadných revidovaných verziách. V rámci tohto plánu sa vymedzil rozsah pôsobnosti programu, konečný stav vyradenia z prevádzky a konečný termín; týka sa činností súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky, ich súvisiaceho harmonogramu, nákladov a potrebných ľudských zdrojov. V prípade potreby by Litva mala Komisii predložiť aktualizované verzie plánu na zohľadnenie pri príprave pracovných programov.
(16)Program by sa mal realizovať za spoločného finančného úsilia Únie a Litvy. Maximálna prahová hodnota spolufinancovania Únie by sa mala stanoviť v súlade s postupmi spolufinancovania stanovenými v predchádzajúcich programoch. S prihliadnutím na prax pri porovnateľných programoch Únie a keďže litovská ekonomika silnie by od vzniku programu vyraďovania JE Ignalina z prevádzky až po ukončenie vykonávania činností financovaných podľa tohto nariadenia nemala miera spolufinancovania Únie prekročiť úroveň 80 % oprávnených nákladov. Zvyšný objem spolufinancovania by mala poskytnúť Litva a zdroje mimo rozpočtu Únie, najmä medzinárodné finančné inštitúcie a ďalší darcovia.
(17)Nariadenie (EÚ) č. 1369/2013 ( 24 )by sa preto malo zrušiť.
(18)Osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2016 o finančnej pomoci Únie na vyraďovanie jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku, odporúčania uvedené v tejto správe a odpoveď Komisie sa náležite zohľadnili.
(19)Program spadá do rozsahu pôsobnosti litovského národného programu v zmysle smernice Rady 2011/70/Euratom.
(20)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 3 tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011( 25 ).
(21)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania zo strany Únie.
(22)Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie na vykonávanie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN tento program prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy. Vo fáze prípravy a implementácie programu sa určia príslušné akcie, ktoré sa preskúmajú v rámci hodnotenia v polovici obdobia.
(23)Typy financovania a metódy implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe ich potenciálu dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady spojené s kontrolami, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (ďalej len „program“).
Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Článok
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1)„vyraďovanie z prevádzky“ sú administratívne a technické opatrenia, ktoré umožňujú vyňatie jadrového zariadenia spod niektorých alebo všetkých regulačných kontrol a ktorých cieľom je zabezpečiť dlhodobú ochranu verejnosti a životného prostredia a okrem iného aj znížiť úrovne reziduálnych rádionuklidov v materiáloch a v areáli zariadenia;
(2)„plán vyraďovania z prevádzky“ je dokument, ktorý obsahuje podrobné informácie o navrhovanom vyraďovaní z prevádzky a upravuje zvolenú stratégiu vyraďovania z prevádzky; harmonogram, typ a postupnosť činností vyraďovania z prevádzky; použitá stratégia nakladania s odpadom vrátane uvoľnenia; navrhovaný konečný stav; uskladnenie a uloženie odpadu pochádzajúceho z vyraďovania z prevádzky; časový rámec vyraďovania z prevádzky; odhady nákladov na ukončenie vyraďovania z prevádzky a ciele, očakávané výsledky, čiastkové ciele, cieľové dátumy, ako aj zodpovedajúce kľúčové ukazovatele výkonnosti vrátane ukazovateľov založených na získanej hodnote. Plán vypracúva držiteľ licencie pre jadrové zariadenie a zohľadňuje sa vo viacročnom programovaní prác v rámci programu.
Článok
Ciele programu
1.Všeobecným cieľom programu je pomôcť Litve s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, s osobitným dôrazom na zvládanie výziev v oblasti rádiologickej bezpečnosti spojených s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, pri zabezpečení rozsiahleho šírenia získaných poznatkov o vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky medzi všetkými členskými štátmi EÚ.
2.Špecifickým cieľom programu je demontáž a dekontaminácia vybavenia jadrovej elektrárne Ignalina a reaktorových šácht v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky, pokračovanie v bezpečnom nakladaní s odpadom z vyraďovania a historickým odpadom a šírenie získaných znalostí medzi zainteresovanými subjektmi v EÚ.
3.Podrobný opis špecifického cieľa je uvedený v prílohe I. Komisia môže vykonávacími aktmi meniť prílohu I v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 2.
Článok
Rozpočet
1.Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 – 2027 je 552 000 000 EUR v bežných cenách.
2.Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.
3.Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.
Článok
Implementácia a formy financovania
1.Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2.Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách.
KAPITOLA II
OPRÁVNENOSŤ
Článok
Oprávnené akcie
Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3 a v prílohe I.
Článok
Miery spolufinancovania
Celková maximálna miera spolufinancovania Únie platná pre tento program nesmie byť vyššia ako 80 %. Zvyšné finančné prostriedky poskytne Litva a ďalšie zdroje mimo rozpočtu Únie.
KAPITOLA III
PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA
Článok
Pracovný program
1.Program sa implementuje prostredníctvom viacročného pracovného programu uvedeného v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2.V tomto viacročnom pracovnom programe sa odzrkadľuje plán vyraďovania z prevádzky, ktorý slúži ako východisko pre monitorovanie a hodnotenie programu.
Článok
Monitorovanie a podávanie správ
1.Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe II.
2.Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a (v prípade potreby) členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
3.Na konci každého roka Komisia vypracuje správu o pokroku, ktorá sa týka vykonanej práce v predchádzajúcich rokoch, a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.
Článok
Hodnotenie
1.Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
2.Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začiatku obdobia uvedeného v článku 1. Priebežné hodnotenie sa vzťahuje aj na rozsah zmeny viacročného pracovného programu uvedeného v článku 8.
3.Na konci implementácie programu, najneskôr však päť rokov po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
4.Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu a Rade.
Článok
Audity
Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie a štátneho príspevku vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok
Výbor
1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Pokiaľ sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v lehote na zaujatie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.
KAPITOLA IV
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie
1.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2.Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
Článok
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 1369/2013 sa zrušuje.
Článok
Prechodné ustanovenia
1.Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií podľa nariadenia (EÚ) č. 1369/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.
2.Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi uvedeným programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu podľa nariadenia (EÚ) č. 1369/2013.
3.V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4(2), aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31.decembra 2027.
Článok
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2021.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Radu
predseda
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:
1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.Trvanie a finančný vplyv
1.6.Plánovaný spôsob riadenia
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.5.Príspevky od tretích strán
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Nariadenie Rady, ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky na obdobie 2021 – 2027.
1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)
Jadrová bezpečnosť
1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:
◻ novej akcie
◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu( 26 )
☑ predĺženia trvania existujúcej akcie
◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.
Programom Ignalina sa riešia požiadavky jeho právneho základu (t. j. Zmluvy o pristúpení Litvy, a najmä protokolu č. 4 a článku 56 Zmluvy o pristúpení z roku 2003).
1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
V rámci podmienky na pristúpenie k EÚ sa Litva zaviazala uzatvoriť a následne vyradiť z prevádzky jadrové reaktory černobyľského typu v jadrovej elektrárni Ignalina. Ako prejav solidarity s Litvou sa Európska únia v Zmluve o pristúpení Litvy zaviazala poskytnúť finančnú pomoc na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky.
Činnosti vyraďovania z prevádzky napredujú a konečný termín je naplánovaný na rok 2038. Je v záujme Únie poskytovať na vyraďovanie aj naďalej finančnú podporu, ktorá prispeje k zaisteniu najvyššej úrovne bezpečnosti tejto operácie. Program poskytuje významnú a trvalú podporu na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti, na zabránenie zhoršenia stavu životného prostredia a zabezpečenie skutočného pokroku v jadrovej bezpečnosti a fyzickej ochrane.
1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Uskutočnilo sa hodnotenie v polovici obdobia programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (NDAP). V hodnotení v polovici obdobia sa posudzovali a hodnotili výsledky a vplyvy, účinnosť využívania zdrojov a pridaná hodnota pre Úniu. Komisia na účely hodnotenia v polovici obdobia zhromaždila relevantné informácie a údaje rozsiahlym zaangažovaním kľúčových zainteresovaných strán (t. j. ministerstiev, implementujúcich subjektov, subjektov vykonávajúcich vyraďovanie z prevádzky, členov výboru NDAP).
Závery hodnotenia v polovici obdobia NDAP možno zhrnúť takto:
Súlad s politikami EÚ. Podpora EÚ zabezpečuje, že v Litve sa stále vykonáva stratégia okamžitej demontáže a bráni prenosu neprimeraného zaťaženia na budúce generácie, pričom sa z historických dôvodov čiastočne odchyľuje od konečnej zodpovednosti členského štátu za zabezpečenie primeraných finančných zdrojov pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom. Plán vyraďovania z prevádzky pre jadrovú elektráreň Ignalina Litva upravila v roku 2013 v rámci prípravy na VFR na obdobie 2014 – 2020 a dátum konca programu bol posunutý o deväť rokov z roku 2029 na rok 2038.
Pokrok. Litva efektívne a účinne pokročila pri vyraďovaní dvoch jadrových reaktorov moderovaných grafitom v súlade s dohodnutým východiskom (t. j. plán vyraďovania z prevádzky).
Bezpečnosť. V dôsledku financovania z prostriedkov Únie v tomto VFR sa dosiahne podstatne zvýšená úroveň bezpečnosti v lokalitách.
Finančný rozsah. Medzera vo financovaní programu Ignalina na obdobie po roku 2020 dosahuje 1 331 miliónov EUR.
Štátny príspevok. Dosiahnuté úrovne štátneho príspevku sa javia ako vhodné na udržanie správnej účinnosti, napriek tomu v právnom základe nie je stanovené spolufinancovanie, čím sa vytvárajú neistoty, ktoré by sa mali odstrániť. V analýze sa okrem toho ukázalo, že zvýšenie úrovne štátneho príspevku je potrebné, ale nie je dostatočnou podmienkou na stanovenie správnych stimulov pre včasné a účinné vyraďovanie z prevádzky. Na tento účel by mal väčší vplyv explicitný prevod rizík (prekročenie nákladov, oneskorenia) na Litvu. Takýto postup už bol do určitej miery zavedený v rámci súčasného VFR tam, kde je to možné.
Riadenie. Riadiaca štruktúra zabezpečila efektívnu a účinnú implementáciu programu Ignalina a kompenzovala uvedené neistoty, pokiaľ ide o aspekty štátneho príspevku.
Ciele. Každé financovanie po roku 2020 by sa malo zamerať na explicitné bezpečnostné ciele monitorované pomocou vyhradených ukazovateľov výkonnosti.
Získavanie poznatkov. Napokon, doteraz získané skúsenosti z projektov realizovaných v rámci programu Ignalina v Litve, ako aj v rámci programu Kozloduj v Bulharsku a programu Bohunice na Slovensku poskytujú pevnú vedomostnú základňu v EÚ pre realizáciu prebiehajúcich i budúcich činností vyraďovania z prevádzky. Cieľom týchto programov spolufinancovania EÚ môže byť, aby sa stali pevným referenčným bodom pre otázky a postupy súvisiace s riadením, ako sú metodiky odhadu nákladov alebo plánovanie, a pretrvávajúce technické výzvy, ako je demontáž reaktorov moderovaných grafitom a následné nakladanie so značným objemom ožiareného grafitu.
1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
V regióne Visaginas sa môžu použiť iné dostupné nástroje EÚ, ako Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+) a Kohézny fond, pričom sa zabezpečí komplementarita s programom Ignalina. Tieto fondy by mohli napríklad podporiť opatrenia sprevádzajúce súvisiacu sociálnu a hospodársku transformáciu vrátane opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie, ako aj niektoré ďalšie aktivity nesúvisiace s procesmi rádiologickej bezpečnosti. Ako také môžu vytvárať ďalšie činnosti v regióne a využívať lokálne dostupnú expertízu ako hlavnú hnaciu silu pre tvorbu pracovných miest, udržateľný rast a inovácie. Podobne by sa mali preskúmať synergie s 9. rámcovým programom a/alebo s Výskumným a vzdelávacím programom Euratomu v oblastiach, ako sú vývoj a skúšanie technológií, ako aj odborná príprava a vzdelávanie.
1.5.Trvanie a finančný vplyv
☑ obmedzené trvanie
–☑ v platnosti od roku 2021 do roku 2027
–☑ Finančný vplyv trvá od roku 2021 do roku 2027 (viazané rozpočtové prostriedky)
◻ neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR,
–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.
1.6.Plánovaný spôsob riadenia 27
◻ Priame riadenie na úrovni Komisie
–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie;
–◻ prostredníctvom výkonných agentúr.
◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi
☑ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
–◻ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
–☑ verejnoprávne subjekty,
–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,
–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.
–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.
Poznámky
Implementujúci subjekt kladne posúdený v rámci pilierov pre program Ignalina v Litve – Ústredná agentúra na riadenie programu (CPMA) – bude implementujúcim subjektom aj vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027.
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
Uveďte časový interval a podmienky.
Komisia monitoruje implementáciu programu Ignalina prostredníctvom dohody o delegovaní uzavretej s implementujúcim subjektom kladne posúdeným v rámci pilierov (t. j. CPMA) a prostredníctvom administratívnych kontrol. Komisia pravidelne a na základe preskúmaní rizík vykonáva nezávislé tematické overovania.
Nástroj riadenia získanej hodnoty sa okrem toho používa na sledovanie skutočného pokroku a výkonnosti.
Litva je zapojená do monitorovacích činností prostredníctvom monitorovacieho výboru, ktorému spolupredsedá zástupca Komisie a koordinátor programu (štátny tajomník ministerstva energetiky Litovskej republiky). Hlavnou úlohou tohto monitorovacieho výboru je revízia a schvaľovanie polročných monitorovacích správ.
Úradníci Komisie vykonávajú dvakrát ročne návštevy lokalít s cieľom overiť fyzický pokrok.
Priebežné hodnotenie sa vykoná najneskôr v roku 2024.
Záverečné hodnotenie sa vykoná najneskôr v roku 2032.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol
Výsledkom hodnotenia v polovici obdobia programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (NDAP) je, že súčasná riadiaca štruktúra sa osvedčila a zabezpečuje účinnú a efektívnu implementáciu programu. Hlavné faktory úspechu sú jasné vymedzenia úloh a zodpovedností, ako aj posilnený monitorovací rámec.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Riziká súvisiace s implementáciou programov sa zaznamenávajú na základe administratívnych kontrol, polročných monitorovaní na mieste a použitia riadenia získanej hodnoty (EVM), ktoré umožňuje včasné odhalenie oneskorení a prekročenia nákladov. Riziká sa potom vyhodnocujú na základe postupu s uprednostnením kvantitatívneho prístupu. Register rizík a súvisiace akcie sa preskúmavajú a zaznamenávajú najmenej dvakrát ročne. Najvýznamnejšie riziká pri implementácii programov sú sledované súčasne prostredníctvom existujúcich systémov riadenia rizík implementujúcich subjektov a prijímateľov.
V preskúmaní rizika sa poskytujú informácie na vypracovanie prístupu monitorovania a kontroly na základe rizika vrátane aktualizácie požiadavky na predkladanie správ s cieľom zamerať sa na rizikové oblasti, vymedzenia priorít pre monitorovacie misie a spustenia ďalších tematických overení.
Na úrovni riadenia programu je najpodstatnejším identifikovaným rizikom to, že štátny príspevok k financovaniu programu nedosiahne vyššiu cieľovú hodnotu v súvislosti s dnešnou úrovňou. Na zabezpečenie dostupnosti štátneho príspevku by sa preto do základného aktu mali zahrnúť riadne určené miery spolufinancovania a posilnený rámec kontroly.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly ÷ hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Na základe posúdenia najdôležitejších kľúčových ukazovateľov a výsledkov kontroly GR ENER posúdilo nákladovú efektívnosť a účinnosť kontrolného systému a dospelo ku kladnému záveru, pokiaľ ide o rok 2017. Podobné podmienky budú aj v ďalšom VFR.
Ukazovateľ nákladovej efektívnosti zohľadňuje náklady na dohľad nad rôznymi subjektmi na úrovni Komisie (zahŕňajú pracovný čas personálu pridelený na tieto úlohy a podľa potreby osobitné zmluvy priamo súvisiace s úlohami dohľadu).
Ukazovateľ odhadu konsolidovanej nákladovej efektívnosti (t. j. za všetky poverené subjekty spolu) zostal v roku 2017 celkovo stabilný.
Zmeny pozorované v nákladoch na kontrolu orgánov pomoci pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky (EBOR, CPMA) odzrkadľujú postupný posun k vnútroštátnym vykonávacím kanálom v Litve a výslednú zvýšenú úroveň dohľadu a monitorovania programu.
Odhady na rok 2016 a predchádzajúce odhady zahŕňali poplatky vyplatené povereným subjektom NDAP. Tieto poplatky sú teraz zahrnuté v nákladoch na úrovni subjektov, ktoré sú uvedené ďalej, ale zohľadnili sa aj z dôvodu jednotnosti pri výpočte pomeru nákladov na kontrolu.
|
Subjekt |
Náklady na kontrolu na úrovni Komisie |
Kontrolovaná suma |
|
EBOR |
0,32 milióna EUR
|
239,8 milióna EUR |
|
CPMA |
0,23 milióna EUR
|
87,44 milióna EUR |
Pokiaľ ide o očakávané úrovne rizika vzniku chýb, odhadujú sa na 0,5 %. GR ENER v roku 2017 vykonalo tematické overenie postupov verejného obstarávania uskutočňovaných implementujúcimi subjektmi s pozitívnymi výsledkami.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.
GR ENER od novembra 2013 vypracovalo a zaviedlo svoju vlastnú stratégiu boja proti podvodom v súlade s usmerneniami stanovenými v metodike úradu OLAF. Následné aktualizácie sa uskutočnili v októbri 2015 (týkajúce sa rokov 2016 – 2017) a v decembri 2017 (týkajúce sa rokov 2018 – 2019). Stratégia je v súlade s revidovaným rámcom pre vnútornú kontrolu [C(2017) 23730]. GR ENER sa zaväzuje aktualizovať svoju stratégiu boja proti podvodom každé dva roky.
Súčasná stratégia je založená na analýze zraniteľnosti v súvislosti s rizikom podvodu s cieľom zistiť riziká podvodu špecifické pre GR ENER a pochopiť ich v širšom kontexte. V tomto hodnotení sa dospelo k záveru, že GR ENER podlieha rizikám súvisiacim s podvodmi len na miernej alebo nízkej úrovni, t. j. neboli zistené žiadne významné alebo kritické riziká.
Kontroly určené na zabezpečenie zákonnosti a riadnosti transakcií dopĺňa akčný plán, ktorý je pripojený k stratégii.
Týmto akčným plánom sa zabezpečuje najmä to:
že existujú vnútorné pravidlá na riešenie podozrení z podvodu a ich oznamovanie;
jasné pridelenie zodpovedností za opatrenia proti podvodom medzi útvarmi a funkciami;
že potenciálne riziká podvodu sa posudzujú v rámci ročného hodnotenia rizík pre plán riadenia,
pravidelná účasť na zasadnutiach Siete prevencie a odhaľovania podvodov a Výboru pre podvody a nezrovnalosti, ako aj kontakty s inými generálnymi riaditeľstvami a útvarmi,
že je v prevádzke funkcia miestneho spravodajcu na boj proti podvodom v súlade so spoločným akčným plánom pre oblasť výskumu;
že je zabezpečená primeraná úroveň spolupráce s úradom OLAF.
Predchádzajúci akčný plán boja proti podvodom na rok 2017 bol úspešne vykonaný. V nadväzných stratégiách GR ENER v oblasti boja proti podvodom sa uznala dôležitosť informovanosti zamestnancov a dôležitosť vzťahov s implementujúcimi subjektmi, ako aj vývoj rámca spolupráce medzi úradom OLAF a Komisiou a medzi GR ENER a inými GR pre oblasť výskumu. Vykonávanie stratégie sa monitoruje a správy o vykonávaní stratégie sa najmenej dvakrát ročne podávajú riadiacim pracovníkom GR ENER.
Ukazovatele súvisiace s udržiavaním a aktualizáciou stratégie, s pravidelnosťou podávania správ riadiacim pracovníkom a so zlepšením informovanosti zamestnancov ukazujú, že táto stratégia je účinným nástrojom na predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie, ale že by sa malo neustále vyvíjať úsilie, pokiaľ ide o informovanosť zamestnancov. V rokoch 2016 – 2017 bol vypracovaný program na zvýšenie informovanosti s cielenými iniciatívami súvisiacimi s hlavnými aktivitami a politickými cieľmi GR ENER. V roku 2017 sa tieto iniciatívy zameriavali na cielené zasadnutia a semináre zamerané na analýzu zraniteľnosti. O predchádzaní podvodom sa pravidelne diskutovalo aj v informačnom bulletine o vnútornej kontrole. Na vyhradenom webovom sídle bol k dispozícii informačný balík.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov
|
Okruh viacročného finančného rámca |
Rozpočtový riadok |
Druh
|
Príspevky |
|||
|
Číslo1
|
DRP/NRP 28 . |
krajín EZVO 29 |
kandidátskych krajín 30 |
tretích krajín |
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách |
|
|
5 |
Program Ignalina [12.03] |
DRP |
NIE |
NIE |
NIE |
NIE |
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 31
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného
|
5 |
Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (Litva) |
|
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
Po roku 2027 |
SPOLU |
|||
|
Operačné rozpočtové prostriedky |
Záväzky |
(1) |
72,500 |
71,400 |
78,300 |
83,600 |
83,700 |
80,100 |
82,400 |
– |
552,000 |
|
Platby |
(2) |
– |
– |
– |
– |
90,000 |
90,000 |
90,000 |
282,000 |
552,000 |
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia programu 32 |
Záväzky = Platby |
(3) |
|||||||||
|
Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU |
Záväzky |
=1+3 |
72,500 |
71,400 |
78,300 |
83,600 |
83,700 |
80,100 |
82,400 |
– |
552,000 |
|
Platby |
=2+3 |
– |
– |
– |
– |
90,000 |
90,000 |
90,000 |
282,000 |
552,000 |
|
|
|
7 |
„Administratívne výdavky“ |
Tento oddiel sa vyplní použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k vnútorným pravidlám), ktorá sa na účely konzultácie medzi útvarmi vloží do aplikácie DECIDE.
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
Po roku 2027 |
SPOLU |
||
|
Ľudské zdroje |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
3,003 |
||
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,455 |
||
|
Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
3,458 |
||
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
Po roku 2027 |
SPOLU |
|||
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky |
72,994 |
71,894 |
78,794 |
84,094 |
84,194 |
80,594 |
82,894 |
0 |
555,458 |
|
|
Platby |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
90,494 |
90,494 |
90,494 |
282,000 |
555,458 |
||
3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.
–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Roky |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
SPOLU |
|
OKRUH 7
|
||||||||
|
Ľudské zdroje |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
0,429 |
3,003 |
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,065 |
0,455 |
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
3,458 |
|
Mimo OKRUHU 7
33
|
||||||||
|
Ľudské zdroje |
||||||||
|
Ostatné
|
||||||||
|
Medzisúčet
|
|
SPOLU |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
0,494 |
3,458 |
Požadované administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo ktoré boli prerozdelené, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov
–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času
|
Roky |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
|
|
•Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) |
||||||||
|
Ústredie a zastúpenia Komisie |
3 |
3 |
3 |
3 |
3 |
3 |
3 |
|
|
Delegácie |
||||||||
|
Výskum |
||||||||
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED 34 Okruh 7 |
||||||||
|
Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca |
‒ ústredia |
|||||||
|
– delegácie |
||||||||
|
Financované z finančného krytia programu 35 |
‒ ústredia |
|||||||
|
– delegácie |
||||||||
|
Výskum |
||||||||
|
Iné (uveďte) |
||||||||
|
SPOLU |
3 |
3 |
3 |
3 |
3 |
3 |
3 |
|
Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:
|
Úradníci a dočasní zamestnanci |
|
|
Externí zamestnanci |
Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.3.Príspevky od tretích strán
–☑ nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.
–◻ zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Roky |
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
SPOLU |
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt |
||||||||
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU |
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
–☑ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
–◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
–◻ vplyv na vlastné zdroje
–◻ vplyv na iné príjmy
uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov: |
Vplyv návrhu/iniciatívy 36 |
||||||
|
2021 |
2022 |
2023 |
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
|
|
Článok …………. |
|||||||
V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).
–
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli13. 6. 2018
COM(2018) 466 final
PRÍLOHY
k
návrhu nariadenia Rady,
ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (program Ignalina) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013
{SWD(2018) 342 final}
PRÍLOHA I
1.Všeobecným cieľom programu je pomôcť Litve s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky, s osobitným dôrazom na zvládanie výziev v oblasti rádiologickej bezpečnosti spojených s vyraďovaním jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky. Keďže je dokončené odstraňovanie kaziet s vyhoretým palivom z budov reaktora, ďalší významný bezpečnostný projekt v rámci programu je demontáž aktívnej zóny reaktora a pokračovanie v nakladaní s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania a so starým odpadom.
2.V rámci programu sa v období financovania začínajúcom v roku 2021 podporí:
a)demontáž a dekontaminácia vrchných a spodných zón reaktorových šácht v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky; pokrok sa musí merať množstvom a typom odstránených materiálov, ako aj získanou hodnotou;
b)návrh demontáže a dekontaminácie centrálnych zón reaktorových šácht (grafitové jadrá); pokrok sa musí merať získanou hodnotou; tento cieľ sa musí splniť do roku 2027, keď sa udelia príslušné povolenia na realizáciu samotnej demontáže a dekontaminácie naplánovanej po roku 2027;
c)bezpečné nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vyraďovania a so starým odpadom až po dočasné uskladnenie alebo uloženie (v závislosti od kategórie odpadu) vrátane dokončenia infraštruktúry na nakladanie s odpadom, ak je to potrebné. Tento cieľ sa musí splniť v súlade s plánom vyraďovania z prevádzky, pričom pokrok sa musí merať množstvom a typom bezpečne skladovaného alebo uloženého odpadu, ako aj získanou hodnotou;
d)znižovanie rádiologických rizík; tento cieľ sa musí merať prostredníctvom hodnotení bezpečnosti činností a zariadení, pričom sa určia spôsoby, ktorými by mohlo dôjsť k potenciálnemu ožiareniu, a odhadne sa pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho ožiarenia.
3.V pláne vyraďovania jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky sa stanovil rozpis prác v rámci programu (tzv. hierarchická štruktúra rozdelenia činností a projektov vyraďovania JE Ignalina z prevádzky). Prvá úroveň štruktúry rozpisu prác sa skladá z týchto šiestich položiek:
i)P.0 Organizácia podnikovej činnosti;
ii)P.1 Príprava na vyraďovanie;
iii)P.2 Demontáž/zbúranie zariadenia a obnova lokality;
iv)P.3 Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom;
v)P.4 Nakladanie s odpadom;
vi)P.5 Poprevádzkový program.
Položka P.0 Organizácia podnikovej činnosti zahŕňa podnikové riadenie, dohľad a zabezpečovanie kvality, radiačné a ekologické monitorovanie, fyzickú bezpečnosť, inžiniersku podporu podnikových činností.
Položka P.1 Príprava na vyraďovanie zahŕňa zabezpečenie predbežných podmienok pre vyraďovanie z prevádzky (napríklad inventúra vybavenia a rádiologická charakteristika), zmeny infraštruktúry, izolovanie systémov a vybavenia, dekontamináciu procesných systémov, vybavenia a zariadení.
Položka P.2 Demontáž/zbúranie zariadenia a obnova lokality zahŕňa demontáž reaktorov, demontáž procesného vybavenia/systémov a prípravu na spracovanie odpadu, zbúranie zariadení a obnovu lokality.
Položka P.3 Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom zahŕňa nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a jeho uskladnenie.
Položka P.4 Nakladanie s odpadom zahŕňa spracovanie a úpravu rádioaktívneho odpadu.
Položka P.5 Poprevádzkový program zahŕňa prevádzku a údržbu zariadení, energetické zdroje, prívod vody, čistenie odpadových a iných vôd.
4.Hlavné aspekty rádiologickej bezpečnosti v období financovania 2021 – 2027 sa riešia činnosťami v položkách P.1, P.2 a P.4. Položka P.2 najmä zahŕňa demontáž aktívnych zón reaktorov. Menej náročné aspekty sú zahrnuté v položke P.3 a v položkách P.0 a P.5 sú zahrnuté podporné činnosti pri vyraďovaní.
5.Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, Komisia podobne aj pri vypracovaní viacročného pracovného plánu zváži rozdelenie dostupných prostriedkov podľa priorít určených v tabuľke 1.
Tabuľka 1
|
Č. |
Položka |
Priorita |
|
P.0 |
Organizácia podnikovej činnosti |
II |
|
P.1 |
Príprava na vyraďovanie |
I |
|
P.2 |
Demontáž/zbúranie zariadenia a obnova lokality |
I |
|
P.3 |
Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom |
II |
|
P.4 |
Nakladanie s odpadom |
I |
|
P.5 |
Poprevádzkový program. |
III |
6.Hlavný cieľ programu je doplnený cieľom zvýšiť pridanú hodnotu programu pre Úniu prostredníctvom šírenia poznatkov (ktoré pri tom vzniknú) o procese vyraďovania z prevádzky do všetkých členských štátov. V rámci programu je v období financovania začínajúcom v roku 2021 nevyhnutné:
–rozvíjať kontakty a výmeny medzi zainteresovanými stranami Únie (ako sú členské štáty, bezpečnostné orgány, prevádzkovatelia verejnoprospešných služieb a subjekty vykonávajúce vyraďovanie z prevádzky);
–dokumentovať explicitné poznatky a sprístupniť ich prostredníctvom viacstranných prenosov poznatkov o otázkach riadenia vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom, o osvedčených postupoch v oblasti riadenia a o technologických výzvach s cieľom vytvoriť potenciálne synergie Únie.
Uvedené aktivity sú financované z prostriedkov Únie vo výške 100 % oprávnených nákladov.
Pokrok sa má merať počtom vytvorených znalostných produktov a ich dosahom.
7.Z rozsahu pôsobnosti programu je vylúčené ukladanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických úložiskách a Litva musí túto otázku riešiť vo vlastnom národnom programe nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade s požiadavkami smernice Rady 2011/70/Euratom.
PRÍLOHA II
Ukazovatele
1. Demontáž a dekontaminácia:
·množstvo a typ odstránených materiálov;
2. Nakladenie s rádioaktívnym odpadom:
·množstvo a typ bezpečne uskladneného alebo uloženého odpadu;
3. Šírenie poznatkov:
·počet vytvorených znalostných produktov a ich dosah.