EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu7. 6. 2016

COM(2016) 377 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín

1. ÚVOD

Európske spoločnosti sú čoraz rozmanitejšie, a tak to bude aj naďalej. V súčasnosti má v EÚ pobyt 20 miliónov osôb, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, čo predstavuje 4 % celkového počtu obyvateľov 1 . Mobilita ľudí bude v rôznej miere a z mnohých rôznych dôvodov neodmysliteľnou črtou 21. storočia v Európe, ako aj na celom svete, čo znamená, že EÚ musí zvýšiť úsilie nielen pri riadení migračných tokov, ale aj pokiaľ ide o jej politiky na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín 2 .

EÚ už niekoľko rokov podporuje integračné politiky členských štátov. V roku 2014 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci potvrdila spoločné základné zásady pre politiku integrácie prisťahovalcov EÚ prijaté v roku 2004, ktorými sa stanovuje spoločný prístup k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ 3 . V roku 2011 Európska komisia vytýčila Európsku agendu 4 v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, v ktorej vyzvala na posilnený a koherentný prístup k integrácii v rôznych oblastiach politiky a úrovní vlády. Počas týchto rokov si mnohé členské štáty vypracovali vlastné integračné politiky v závislosti od vnútroštátneho kontextu, pričom EÚ zohrávala dôležitú úlohu pri podpore niektorých z týchto opatrení.

Napriek vynaloženému úsiliu sú však štátni príslušníci tretích krajín v EÚ na tom aj naďalej horšie než občania EÚ z hľadiska zamestnanosti, vzdelávania a výsledkov sociálneho začlenenia 5 . Nedávne opatrenia prijaté na zlepšenie riadenia veľkého počtu osôb, ktoré potrebujú ochranu a ktorých príchod musí EÚ v súčasnosti zvládať, vrátane opatrení týkajúcich sa premiestňovania a presídľovania 6 , poukázali na potrebu vypracovať účinné stratégie integrácie v tých členských štátov, ktoré majú menej skúseností s integráciou.

Kľúčovým predpokladom pre budúci blahobyt, prosperitu a súdržnosť európskych spoločenstiev je zabezpečenie toho, aby všetky osoby, ktoré sa oprávnene a legitímne zdržiavajú v EÚ, sa mohli bez ohľadu na dĺžku ich pobytu zúčastňovať na živote spoločnosti a prispievať k nemu. V čase nárastu diskriminácie, predsudkov, rasizmu a xenofóbie existujú právne, etické a hospodárske imperatívy na dodržiavanie základných práv, hodnôt a slobôd EÚ a pokračovanie v snahách o dosiahnutie súdržnejšej spoločnosti vo všeobecnosti. Úspešná integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín je záležitosťou spoločného záujmu všetkých členských štátov.

Zdroje a energiu, ktoré dnes investujeme do integračných politík, prispejú k tomu, aby sa Európa v dlhodobom horizonte stala prosperujúcou, súdržnou a inkluzívnou spoločnosťou. Európska migračná agenda 7 zdôraznila potrebu účinných integračných politík pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Vzhľadom na aktuálne migračné výzvy, a ako sa uvádza v oznámení zo 6. apríla 2016 8 , nastal čas prehodnotiť a posilniť spoločný prístup vo všetkých politických oblastiach pri zapojení všetkých relevantných aktérov vrátane EÚ, členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti. Toto potvrdzuje aj Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. apríla 2016, v ktorom sa okrem iného vyzýva na plnú účasť a včasnú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane utečencov 9 .

Ako sa uvádza v článku 79 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, napriek tomu, že právomoc v oblasti integrácie majú predovšetkým členské štáty, EÚ môže prijať opatrenia na povzbudzovanie a podporu členských štátov s cieľom presadzovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na ich územiach, a zohráva dôležitú úlohu pri podpore, stimulácii a koordinácii opatrení a politík členských štátov v tejto oblasti. V súčasnej situácii mnohé členské štáty EÚ čelia podobným výzvam a opatrenia na úrovni EÚ môžu priniesť pridanú hodnotu vďaka štrukturálnej podpore, ktorú poskytujú. Tento akčný plán stanovuje spoločný rámec politiky, ktorý by mal členským štátom pomôcť ďalej rozvíjať a posilňovať svoje národné politiky v oblasti integrácie migrantov z tretích krajín, a opisuje politickú, operačnú a finančnú pomoc, ktorú im Komisia poskytne na podporu ich snáh.

2. VÝZVY A PRÍLEŽITOSTI, KTORÉ INTEGRÁCIA PRINÁŠA

Výskum naznačuje, že štátni príslušníci tretích krajín naďalej čelia prekážkam vo vzdelávacom systéme, na trhu práce a pri prístupe k dôstojnému bývaniu 10 . V porovnaní so štátnymi príslušníkmi hostiteľskej krajiny sú viac vystavení riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, a to aj vtedy, keď pracujú. Deti sú vystavené obzvlášť vysokému riziku chudoby.

Ako Komisia uviedla vo svojom oznámení zo 7. apríla 2016 11 , bude potrebné, aby hospodárske a sociálne politiky jednotlivých členských štátov reagovali na nedávny prílev migrantov z tretích krajín a utečencov, a najmä, aby zabezpečili ich bezprostredné potreby a ich začlenenie do trhu práce a do spoločnosti. To bude výzvou pre mnohé členské štáty, ale ak sa nastolia tie správne podmienky pre rýchlu a úspešnú integráciu, bude to taktiež príležitosťou, a to predovšetkým pre členské štáty, ktoré prechádzajú demografickými zmenami. Pokiaľ ide o hospodárske hľadiská, je preukázateľné, že štátni príslušníci tretích krajín predstavujú pozitívny fiškálny čistý prínos, ak sa dobre a včas integrujú, a to počnúc včasným začlenením do vzdelávania a pracovného trhu 12 .

Nevyužitie potenciálu štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ by znamenalo obrovské plytvanie zdrojmi, a to tak pre dotknutých jednotlivcov, ako aj všeobecnejšie pre naše hospodárstvo a spoločnosť 13 . Jednoznačne hrozí, že cena za neintegráciu bude vyššia než náklady na investície do integračných politík.

Individuálne potreby integrácie sa značne líšia v závislosti od dôvodu, pre ktorý osoba prišla do EÚ, a od očakávanej dĺžky pobytu, ako aj od jej zručností, úrovne vzdelania a pracovných skúseností. Vysokokvalifikovaní štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa sťahujú z ekonomických dôvodov, často dostanú pri integrácii podporu od svojho zamestnávateľa, napríklad jazykové kurzy, a majú k dispozícii aj sieť, ktorú im prináša pracovné prostredie. Iní štátni príslušníci tretích krajín nemusia mať takúto podporu. Najmä novoprichádzajúci utečenci sa stretávajú s osobitnými problémami, ako napríklad zraniteľnosť v dôsledku utrpených tráum, chýbajúca dokumentácia vrátane dokumentácie o kvalifikácii, nečinnosť pred azylovým konaním a počas neho 14 , ale aj kultúrne a jazykové bariéry a riziká stigmatizácie vo vzdelávaní, na trhu práce a na trhu s nehnuteľnosťami, ktoré sa neobmedzujú len na utečencov.

Opatrenia na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín nesmú a ani by nemali byť realizované na úkor opatrení určených pre iné zraniteľné a znevýhodnené skupiny alebo menšiny. Zohľadňovanie integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v skutočnosti je a malo by byť neoddeliteľnou súčasťou úsilia o modernizáciu a tvorbu inkluzívnych politík v sociálnej oblasti, vo vzdelávaní a v oblasti trhu práce, zdravia a rovnosti, s cieľom ponúknuť všetkým zmysluplné možnosti pre zapojenie sa do života spoločnosti a chodu hospodárstva. Pripravovaný nový program v oblasti zručností pre Európu 15 sa zameriava na posilnenie ľudského kapitálu a jeho zamestnateľnosti v Európe, a tým prispieva k celkovej konkurencieschopnosti EÚ. Cielenými osobitnými opatreniami možno zároveň reagovať na integračné potreby konkrétnych skupín migrantov z tretích krajín, bez ohľadu na to, či prišli nedávno a sú oprávnení tu zotrvať, alebo či sa v EÚ zdržiavajú už niekoľko rokov 16 .

3. BUDOVANIE SÚDRŽNÝCH SPOLOČNOSTÍ

Vývoj účinných integračných politík pre príslušníkov tretích krajín, ktorí sem nedávno prišli a sú oprávnení tu zotrvať, a pre tých, ktorí sa v EÚ zdržiavajú už dlhšie, predstavuje dlhodobú investíciu. Účinné a spravodlivé integračné opatrenia si vyžadujú dostatočné politické, sociálne a finančné investície, ktoré sa z dlhodobého hľadiska preukážu ako prospešné pre všetky naše komunity.

Zo skúseností vyplýva, že integračné politiky sú najúčinnejšie vtedy, ak sú navrhnuté tak, aby zabezpečili koherentné systémy, ktoré uľahčujú zapojenie a posilnenie postavenia každého člena spoločnosti, a to tak štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj komunít, v ktorých sa usadili. To znamená, že integrácia by mala ísť nad rámec účasti na trhu práce a osvojenia si jazyka hostiteľskej krajiny: integrácia je najúčinnejšia vtedy, keď pramení z poznania, čo znamená žiť v rozmanitých európskych spoločnostiach.

Európska únia je vybudovaná na základných hodnotách, ako je demokracia, právny štát a dodržiavanie základných práv. Charta základných práv Európskej únie zakotvuje mnohé práva, ktoré majú zásadný význam pre proces integrácie, vrátane slobody prejavu a náboženského vyznania, ako aj práva na rovnosť a nediskrimináciu. Porozumenie týmto základným hodnotám a ich prijatie je kľúčovým prvkom života v hostiteľskej spoločnosti a zapojenia sa do nej. Zároveň však tieto práva chránia aj štátnych príslušníkov tretích krajín a podporujú ich začlenenie sa do spoločnosti. V tejto súvislosti Rada rokovala o integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci svojho výročného dialógu o právnom štáte v roku 2016 17 , v ktorom opätovne potvrdila, že je dôležité riadiť sa základnými hodnotami, ako aj ústredný význam zásady obojstranného procesu pri integrácii.

Tento dynamický obojstranný proces pri integrácii znamená nielen očakávať, že štátni príslušníci tretích krajín prijmú základné hodnoty EÚ a naučia sa jazyk hostiteľskej krajiny, ale im aj ponúknuť zmysluplné príležitosti na účasť na chode hospodárstva a v spoločnosti členského štátu, v ktorom sa usadili.

Na vytvorenie pocitu spolupatričnosti a plného ukotvenia v hostiteľskej spoločnosti a na vybudovanie sociálne a hospodársky prosperujúcej spoločnosti je minimálne rovnako dôležité aktívne zapojenie a poskytnutie možnosti zapojiť sa do politického, kultúrneho a sociálneho života. Vytváranie prívetivých, rôznorodých a inkluzívnych spoločností je proces, ktorý si vyžaduje zapojenie tak príslušníkov tretích krajín, ako aj prijímajúcej spoločnosti. Zásadný význam má podpora medzikultúrneho dialógu vrátane medzináboženského dialógu medzi náboženskými spoločenstvami, ako aj ľudských práv a európskych hodnôt.

4. KĽÚČOVÉ PRIORITY POLITIKY A NÁSTROJE NA PODPORU INTEGRÁCIE V CELEJ EÚ

Úspešná integrácia je proces, ktorý si vyžaduje čas, ale najdôležitejšie je, že sa musí uskutočniť v mnohých rôznych oblastiach politiky, ako napr. vzdelávanie, zamestnanie, podnikanie, kultúra, a v rozličných kontextoch. Tento akčný plán stanovuje v nadväznosti na európsky program v oblasti integrácie z roku 2011 politické priority a nástroje na podporu vykonávania týchto priorít.

4.1 Politické priority

Prioritne je potrebné prijať konkrétne opatrenia, tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, ktorých cieľom je posilniť a podporiť integráciu v kľúčových oblastiach politiky.

4.1.1 Opatrenia pred odchodom a pred príchodom

Základným prvkom úspešnej integrácie sa ukázalo byť poskytnutie pomoci štátnym príslušníkom tretích krajín pri najbližšej možnej príležitosti v procese migrácie. Vždy, keď to je možné, východiskovým bodom sú opatrenia pred odchodom a pred príchodom, ktoré sú zacielené na osoby prichádzajúce z tretích krajín, ako aj na prijímajúcu spoločnosť. Takéto opatrenia môžu byť prospešné pre jednotlivcov bez ohľadu na dôvody ich legálneho presťahovania do EÚ, ale môžu byť mimoriadne dôležité pri príprave presídľovania utečencov. Vzhľadom na to, že členské štáty by mali zintenzívniť prácu na vykonaní rozhodnutia o presídľovaní z júna 2015 18 , systému prijímania osôb z humanitárnych dôvodov s Tureckom 19 a systému presídľovania „jeden za jedného“ na základe vyhlásenia EÚ a Turecka 20 , bude stále dôležitejšie rozvíjať opatrenia pred odchodom v záujme uľahčenia integrácie, a to najmä vzhľadom na pripravovaný štruktúrovaný systém presídľovania, ktorý bol ohlásený v oznámení zo 6. apríla 2016 21 .

Pre dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä tých, ktorí prichádzajú z pracovných alebo rodinných dôvodov, ale aj pre utečencov, ktorí sa majú presídliť, môže jazyková a odborná príprava pred odchodom urýchliť integráciu do ich budúceho prostredia. Opatrenia pred odchodom sa osvedčili ako obzvlášť účinné pri urýchľovaní integrácie, ak boli spoločne vypracované krajinou pôvodu a krajinou určenia. Spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu v tejto otázke však stále nie je dostatočne rozvinutá. Komisia vo svojom oznámení o vytvorení nového partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy 22 navrhuje ucelený a na mieru šitý prístup, prostredníctvom ktorého by spolu s členskými štátmi vyvinula nástroje, pomôcky a páky s cieľom dosiahnuť komplexné partnerstvá s tretími krajinami v záujme lepšieho riadenia migrácie. Komisia bude napríklad spolupracovať s členskými štátmi na posilnení spolupráce s vybranými tretími krajinami s cieľom splniť záväzky akčného plánu podpísaného na samite o migrácii vo Vallette v novembri 2015 23 vrátane záväzkov týkajúcich sa opatrení pred odchodom.

V prípade presídľovania utečencov má z hľadiska uľahčenia ich integrácie po príchode do krajiny určenia zásadný význam poskytovanie informácií o krajine presídlenia, pomoc pri vytváraní realistických očakávaní o ich novom živote, informácie o ich právach a povinnostiach a možnosť získať jazykové a iné zručnosti, ktoré im môžu pomôcť uspieť v ich novom prostredí.

Vo všetkých fázach procesu integrácie vrátane fázy pred odchodom je potrebné zabezpečiť inovatívne používanie technológií, sociálnych medií a internetu. Niektoré členské štáty vyvinuli online nástroje, napríklad aplikácie pre telefóny, pomocou ktorých môžu novoprichádzajúci žiadatelia o azyl získať informácie o svojich právach a o hostiteľskej spoločnosti alebo základnú jazykovú prípravu či veľmi praktické informácie, ktoré im majú uľahčiť každodenný život.

Obdobne opatrenia pred príchodom môžu pomôcť pripraviť prijímajúce komunity na príchod štátnych príslušníkov tretích krajín, a prispieť tak k budovaniu empatie a porozumenia v záujme prekonania predsudkov a podpory otvoreného a prívetivého postoja. Mnohé členské štáty už organizujú určitú formu opatrení pred príchodom pre komunity, ktoré prijímajú presídlených utečencov. Napríklad sieť SHARE, ktorá je spolufinancovaná Európskou komisiou a ktorej cieľom je prepájať európske miestne a regionálne orgány a ich partnerov z občianskej spoločnosti zapojených do presídľovania utečencov a integrácie, vypracovala súbor nástrojov pre prijímanie, podporu a posilnenie postavenia presídlených utečencov pod názvom „Share City Curriculum“ 24 .

Vzhľadom na plnenie záväzkov týkajúcich sa presídlenia Komisia poskytne členským štátom pri organizovaní účinných opatrení pred odchodom ďalšiu finančnú podporu a posilní spoluprácu s relevantnými medzinárodnými aktérmi, napr. s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM). Komisia navrhla, aby nová Agentúra Európskej únie pre azyl zohrávala kľúčovú úlohu pri uľahčovaní a monitorovaní výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, a to aj v oblasti integračných opatrení pred odchodom 25 .

4.1.2 Vzdelávanie

Vzdelávanie a odborná príprava patria medzi najúčinnejšie nástroje na integráciu, a preto by sa mal prístup k nim zabezpečiť a podporiť čo najskôr. Získanie základných zručností je základom pre ďalšie učenie a bránou k zamestnaniu a sociálnemu začleneniu.

Výučba jazyka krajiny určenia má pre štátnych príslušníkov tretích krajín zásadný význam z hľadiska úspešného dovŕšenia procesu integrácie. Jazykové integračné programy by sa mali poskytnúť čo najskôr po príchode, mali by byť prispôsobené potrebám každého človeka vzhľadom na jeho jazykové znalosti a mali by spájať jazykovú výučbu s výučbou ďalších zručností a spôsobilostí alebo s pracovnými skúsenosťami. Je potrebné vynaložiť osobitné úsilie na to, aby sa zabezpečilo, že tieto kurzy budú dostupné tak ženám, ako aj mužom.

Všetky deti majú bez ohľadu na ich rodinné alebo kultúrne zázemie či pohlavie právo na vzdelanie v záujme podpory ich rozvoja. Je možné, že deti utečencov museli prerušiť svoje vzdelávanie alebo v niektorých prípadoch nemohli chodiť do školy vôbec a budú potrebovať osobitne prispôsobenú podporu vrátane doučovania. Učitelia potrebujú nevyhnutné zručnosti, aby im boli schopní pomáhať, a mali by byť podporovaní pri svojej práci v čoraz rozmanitejších triedach, a to aj s cieľom predchádzať študijným neúspechom a segregácii vo vzdelávaní.

Základom integrácie rodín a detí z tretích krajín je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve. Tie zohrávajú dôležitú úlohu pri učení sa spolužitiu v rôznorodých spoločnostiach a pri získavaní jazykových znalostí. Investície do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve sa ukázali byť účinné v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a pri zabezpečovaní toho, aby všetky deti mali možnosť využiť svoj plný potenciál.

Pochopenie zákonov, kultúry a hodnôt prijímajúcej spoločnosti je pre štátnych príslušníkov tretích krajín kľúčovým predpokladom na pochopenie zodpovednosti súvisiacej s ich novým životom v prijímajúcej spoločnosti a na aktívne zapojenie sa do jej života. Vzdelávanie zohráva významnú úlohu pri socializácii detí a môže podporiť sociálnu súdržnosť a vzájomné porozumenie medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín a prijímajúcimi spoločnosťami. Otázka zavedenia občianskej výchovy na stredných školách by sa mala ďalej preskúmať. Neformálne vzdelávanie (napr. v združeniach mládeže, kultúre a športe) zohráva kľúčovú úlohu pri dopĺňaní integrácie prostredníctvom formálneho vzdelávania v školách alebo inštitúciách vysokoškolského vzdelávania.

V rámci nového programu v oblasti zručností pre Európu Komisia navrhne opatrenia na podporu zlepšenia zručností osôb s nedostatočnou úrovňou zručností alebo s nízkou kvalifikáciou, ktoré by mohli byť prínosné pre príslušníkov tretích krajín 28 .

4.1.3 Integrácia do trhu práce a prístup k odbornému vzdelávaniu

Zamestnanosť je kľúčovou súčasťou procesu integrácie. Získanie práce je základným predpokladom zapojenia sa do hospodárskeho a sociálneho života hostiteľskej krajiny a zabezpečenia prístupu k dôstojnému ubytovaniu a životným podmienkam, ako aj hospodárskeho začlenenia. Včasná a úplná integrácia do trhu práce môže takisto pomôcť uspokojiť rastúce potreby, pokiaľ ide o osobitné zručnosti v EÚ, ako aj posilniť udržateľnosť systémov sociálnej ochrany v kontexte starnúceho obyvateľstva a pracovnej sily. V skutočnosti je zamestnanosť obvykle jediným najdôležitejším faktorom celkového čistého fiškálneho prínosu štátnych príslušníkov tretích krajín 29 . Podpora podnikania, a to aj prostredníctvom prístupu k existujúcim schémam pomoci v podobe mikroúverov, je tiež dôležitým kanálom pre podporu prínosu štátnych príslušníkov tretích krajín pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok.

Miery zamestnanosti štátnych príslušníkov tretích krajín sú však aj naďalej nižšie ako priemerné miery zamestnanosti občanov hostiteľských krajín vo väčšine členských štátov 30 . Mnohí štátni príslušníci tretích krajín majú vyššiu kvalifikáciu alebo zručnosti, než si vyžaduje ich práca, alebo pracujú za menej priaznivých podmienok, pokiaľ ide o mzdy, ochranu zamestnanosti, nadmerné zastúpenie v niektorých odvetviach a kariérny postup 31 . Ženy zvyknú mať obzvlášť nízku mieru zamestnanosti a aktivity 32 , a preto je nevyhnutné klásť osobitný dôraz na ich integráciu do trhu práce.

Umožnenie potvrdzovania zručností a uznávania kvalifikácií má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia toho, aby sa zručnosti jednotlivcov mohli naplno využívať. To je obzvlášť dôležité najmä pre utečencov, ktorí nemusia mať potrebné listinné dôkazy o ich predchádzajúcom vzdelaní a kvalifikáciách, mohli byť nútení svoje vzdelávanie prerušiť alebo sa nemohli zúčastniť na formálnom vzdelávaní.

Na tripartitnom sociálnom samite 33 konanom 16. marca 2016 predložili medziodvetvoví sociálni partneri EÚ spoločné vyhlásenie o utečeneckej kríze 34 , v ktorom zdôraznili význam integrácie utečencov v oblasti odbornej prípravy, zamestnanosti, ako aj ich integrácie do spoločnosti vo všeobecnosti a žiadali o komplexné riešenie v oblasti analýzy a potvrdzovania zručností s prihliadnutím na ekonomické potreby.

Hoci v práve EÚ sa už stanovuje, že utečenci majú rovnaký prístup na trh práce ako štátni príslušníci hostiteľského štátu, aktívne politiky trhu práce, a to tak všeobecné, ako aj cielené, budú aj naďalej nevyhnutné na uľahčenie ich účasti na trhu práce. Komisia víta skutočnosť, že niektoré členské štáty umožňujú prístup na trh práce oveľa skôr než po uplynutí deväťmesačnej lehoty stanovenej v smernici o podmienkach prijímania (napr. Belgicko, Taliansko, Rumunsko). Takisto víta zmiernenie podmienok (Nemecko) pre žiadateľov o azyl, pokiaľ ide o vstup na trh práce, ako aj iniciatívy, na základe ktorých sa umiestňovanie žiadateľov o azyl a utečencov prepája s pracovnými príležitosťami (napr. Švédsko, Dánsko, Fínsko, Portugalsko, Estónsko). Napriek tomuto vývoju však v praxi pretrvávajú značné prekážky vstupu na trh práce.

Včasná integrácia do odbornej prípravy so silným zameraním na vzdelávanie na pracovisku sa môže pre niektorých štátnych príslušníkov tretích krajín ukázať ako veľmi účinná, pretože im to poskytne základ pre úspešnú integráciu do trhu práce a umožní im to pokrok smerom k získaniu vyššej úrovne kvalifikácie. Komisia zmobilizuje existujúce politické iniciatívy a programy (Európske združenie učňovskej prípravy, Európsky pakt pre mládež, Erasmus+, Vzdelávanie a odborná príprava 2020 atď.) na podporu vzájomného učenia sa a výmeny perspektívnych postupov pre integráciu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. 

Okrem toho je na rýchlu integráciu do vzdelávania, učňovskej prípravy, stáží alebo trhu práce zásadne dôležitá včasná aktivácia a intervencie týkajúce sa zraniteľných mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, vrátane mladých štátnych príslušníkov tretích krajín. Komisia preskúma možnosti ďalšieho zlepšenia osvetových činností zameraných na zraniteľných mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, vrátane tých, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín v rámci existujúcej záruky pre mladých ľudí, a to pri zapojení súkromného sektora tam, kde je to možné. 

V rámci nového programu v oblasti zručností pre Európu Komisia vypracuje opatrenia a nástroje na podporu vytvárania profilov zručností a uznávania kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín 35 .

4.1.4 Prístup k základným službám 

Prístup k primeranému a cenovo dostupnému bývaniu je základným predpokladom pre to, aby štátni príslušníci tretích krajín mohli začať život v novej spoločnosti, ale vzhľadom na súčasný prílev týchto osôb to predstavuje veľký problém tak vo fáze počiatočného prijímania, ako aj hľadania dlhodobých riešení bytovej situácie, ktoré by zároveň poskytovali dostatočné možnosti na získanie zamestnania. Hoci zodpovednosť za politiku bývania je v právomoci jednotlivých členských štátov, Komisia podporuje členské štáty pri riešení problémov s bývaním v súvislosti s utečeneckou krízou, ako aj pri poskytovaní finančných prostriedkov na primerané a cenovo dostupné sociálne bývanie 36 . Podporu môže takisto poskytnúť Európska investičná banka, a to napríklad v podobe finančných prostriedkov pre prijímacie centrá, na dočasné ubytovanie počas fázy žiadosti o azyl a na dlhodobé sociálne bývanie pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol udelený azyl 37 .

Nová európska sieť pre integráciu a partnerstvo v rámci mestskej agendy EÚ 38 (pozri bod 4.2.1 nižšie) ponúkne rámec pre mestá, členské štáty a ďalšie zainteresované strany na výmenu skúseností a najlepších postupov, pokiaľ ide o mestský rozmer rozmanitosti a migrácie vrátane boja proti geografickej izolácii a vytváraniu get, a identifikuje prekážky a vytýči konkrétne opatrenia.

Je dokázané, že zlý zdravotný stav a nedostatočný prístup k zdravotníckym službám môže byť hlavnou a trvalou prekážkou integrácie, ktorá má dosah na takmer všetky oblasti života a na formovanie schopnosti nájsť si zamestnanie, vzdelávať sa, učiť sa jazyk hostiteľskej krajiny a komunikovať s verejnými inštitúciami. Zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti je dôležité najmä počas prvej fázy prijímania, ale štátni príslušníci tretích krajín môžu čeliť osobitným problémom pri prístupe k pravidelným službám zdravotnej starostlivosti, kontakte so systémami zdravotnej starostlivosti, s ktorými nie sú oboznámení, a účinnej komunikácii so zdravotníckym personálom. Komisia bude financovať projekty podporujúce najlepšie postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre zraniteľné osoby, najmä utečencov. Okrem toho spoločne s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) vytvorila osobný zdravotný záznam s cieľom pomôcť identifikovať zdravotné potreby štátnych príslušníkov tretích krajín a uľahčiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

4.1.5 Aktívna účasť a sociálne začlenenie

Zapojenie samotných štátnych príslušníkov tretích krajín do navrhovania a vykonávania integračných politík je nevyhnutným predpokladom na zlepšenie ich účasti a výsledkov ich integrácie. Integrácia nespočíva len v osvojení si jazyka, nájdení si ubytovania alebo zamestnania. Integrácia je aj o prevzatí aktívnej úlohy v komunite na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, o budovaní a udržiavaní skutočných medziľudských kontaktov cez sociálne, kultúrne a športové aktivity a dokonca aj o zapojení sa do politického života.

Pri rozvoji integračných politík na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej či miestnej úrovni by sa mala venovať osobitná pozornosť rodovým aspektom, situácii detí vrátane detí bez sprievodu a odlúčených detí 39 , ako aj osôb v potenciálne zraniteľnom postavení vrátane obetí násilia založeného na rodovej príslušnosti a osôb patriacich k náboženským a etnickým menšinám, ktoré by pri integrácii mohli čeliť diskriminácii alebo neprimeraným ťažkostiam.

Komisia začne dialóg s členskými štátmi s cieľom zaistiť, aby sa v plánovaných politikách a iniciatívach zameraných na poskytovanie finančných prostriedkov vrátane opatrení spolufinancovaných z fondov EÚ zohľadnili obavy súvisiace s rodovým rozmerom a situáciou migrujúcich žien 40 .

Podpora výmeny informácií s prijímajúcou spoločnosťou prostredníctvom dobrovoľníctva a športových a kultúrnych aktivít od samého začiatku uľahčuje dialóg a vzájomné porozumenie. To môže byť prospešné tak pre novoprichádzajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (získajú tým pocit príslušnosti k novej komunite a pomôže im to pochopiť základné hodnoty a normy), ako aj pre hostiteľskú spoločnosť, u ktorej to zlepší prijatie a pomôže vybudovať prívetivý postoj. Športové kluby, mládežnícke a kultúrne organizácie v EÚ už aktívne zapájajú novoprichádzajúcich jednotlivcov do ich činností. Európska dobrovoľnícka služba podporuje dobrovoľnícke činnosti napríklad v prijímacích centrách. Tým vytvára väzby medzi žiadateľmi o azyl a mladými Európanmi a prispieva k lepšiemu pochopeniu európskej kultúry a hodnôt zo strany žiadateľov o azyl.

Každý v EÚ, či už je alebo nie je občanom EÚ, je zákonom chránený pred diskrimináciou na pracovisku alebo v prístupe k práci na základe rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, ako aj pred diskrimináciou v oblasti vzdelávania, sociálnej ochrany a prístupu k tovaru a službám na základe rasy alebo etnického pôvodu 41 . Presadzovanie týchto práv musia zabezpečiť členské štáty a je potrebné dosiahnuť skorú dohodu o návrhu Komisie na dokončenie rámca na boj proti diskriminácii, a to okrem iného aj na základe vyznania 42 .

Boj proti diskriminácii a presadzovanie pozitívneho prístupu k rozmanitosti, ako aj boj proti rasizmu, xenofóbii a najmä nenávistným slovným prejavom, tak prostredníctvom vykonávania príslušných právnych predpisov EÚ 43 a vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj prostredníctvom cielených politických opatrení sú a mali by byť neoddeliteľnou súčasťou efektívnej integračnej politiky.

4.2 Nástroje na podporu integrácie

4.2.1 Koordinácia politík

Integrácia prisťahovalcov je politickou prioritou, o ktorú je potrebné sa usilovať nielen v rámci rôznych oblastí politiky, ale aj na rôznych úrovniach (na úrovni EÚ, ako aj na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni), a to prostredníctvom zapojenia mimovládnych zainteresovaných strán (organizácií občianskej spoločnosti vrátane diaspór a migrantských komunít, ako aj náboženských organizácií).

EÚ by v záujme riešenia uvedených výziev mala zohrávať významnejšiu úlohu pri zabezpečovaní koordinácie a súčinnosti medzi rôznymi aktérmi a zainteresovanými stranami v oblasti integrácie prisťahovalcov. Z tohto dôvodu Európska komisia posilní súčasnú sieť národných kontaktných miest pre integráciu 44 a pretransformuje ju na Európsku integračnú sieť, ktorá bude mať silnejšiu koordinačnú úlohu a mandát pre vzájomné učenie. Komisia bude podporovať výmeny medzi členskými štátmi v rámci siete, a to prostredníctvom cielených vzdelávacích aktivít, ako sú študijné návštevy, partnerské preskúmania, vzájomná pomoc a semináre partnerského učenia týkajúce sa špecifických aspektov integrácie. Sieť bude podporovať spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi a s miestnymi a regionálnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a inými sieťami členských štátov na úrovni EÚ v súvisiacich oblastiach politiky (zamestnanosť, vzdelávanie, rovnosť atď.).

Od roku 2009 predstavuje fórum pre integráciu na európskej úrovni 45 platformu, v rámci ktorej môžu občianska spoločnosť a európske inštitúcie diskutovať o otázkach týkajúcich sa integrácie. V roku 2015 sa z fóra pre integráciu stalo Európske fórum pre migráciu, ktoré pokrýva širšie spektrum tém týkajúcich sa aj migrácie a azylu.

Problémy súvisiace s integráciou migrantov sa okrem toho riešia prostredníctvom politickej spolupráce EÚ v oblasti vzdelávania, mládeže, kultúry a športu, ako aj v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia. V rámci stratégie pre rast a zamestnanosť Európa 2020 sú stanovené ciele v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, ktoré sú zamerané na monitorovanie a presadzovanie štrukturálnych reforiem. Výsledky integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch boli analyzované a monitorované v správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra s dôrazom na integráciu do trhu práce a vzdelávania s cieľom podporiť lepšie výsledky a sociálne začlenenie 46 .

V novembri 2015 sa Rada a Komisia rozhodli posilniť spoluprácu v oblasti inkluzívneho vzdelávania, rovnosti, spravodlivosti, nediskriminácie a podpory občianskych kompetencií prostredníctvom strategického rámca pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020 47 a pracovného plánu EÚ pre mládež na roky 2016 – 2018 48 .

Komisia okrem toho vytvorila partnerstvo v rámci mestskej agendy EÚ so zameraním na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, v rámci ktorého Komisia, členské štáty, mestá a zástupcovia občianskej spoločnosti budú spoločne vypracúvať konkrétne opatrenia na podporu integrácie. Táto práca bola podporená začatím politického dialógu medzi Komisiou a európskymi mestami s cieľom podporiť dlhodobú integráciu 49 . Celkovým cieľom je posilniť dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a s občianskou spoločnosťou (vrátane komunít migrantov a organizácií pôsobiacich v diaspórach) prostredníctvom pravidelných stretnutí, na ktorých sa má diskutovať o integračných politikách a finančných otázkach.

4.2.2 Financovanie

Úspech integračných politík závisí od vzťahu medzi strategickým, koordinovaným a viacrozmerným politickým rámcom a primeranou finančnou podporou.

EÚ podporuje integračné opatrenia prostredníctvom cieleného financovania a všeobecnejšie prostredníctvom nástrojov zameraných na sociálnu a hospodársku súdržnosť vo všetkých členských štátoch. Počas predchádzajúceho cyklu (2007 – 2013) sa v rámci Európskeho fondu pre integráciu vynaložili finančné prostriedky vo výške 825 miliónov EUR. Zo strednodobého hodnotenia Európskeho fondu pre integráciu 50 vyplynulo, že vo väčšine členských štátov by sa projekty financované z fondu neboli inak uskutočnili. V niektorých členských štátoch fond prispel k posilneniu a rozšíreniu činností mimovládnych organizácií a miestnych aktérov v oblasti integrácie a podporoval dialóg a výmenu nápadov a osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami zapojenými do procesu integrácie 51 . Okrem tejto osobitnej podpory mali členské štáty k dispozícii značné sumy v rámci štrukturálnych fondov na podporu opatrení súvisiacich s integráciou s cieľom zlepšiť sociálne začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín a ich prístup k vzdelaniu a na trh práce. Napríklad z Európskeho sociálneho fondu (ESF) sa spolufinancovali opatrenia, ktoré mali dosah na viac než 5 miliónov takýchto osôb 52 . Tieto finančné prostriedky však predstavovali len časť celkových investícií vynaložených v členských štátoch.

V rámci súčasného viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 vyčlenili členské štáty na integráciu sumu 765 miliónov EUR v rámci svojich národných programov AMIF (Fond pre azyl, migráciu a integráciu). Táto suma svedčí o miernom poklese počas predchádzajúceho obdobia, avšak vzhľadom na to, že potreby sú v skutočnosti väčšie, ukazuje sa, že je v súčasnej situácii nedostatočná vzhľadom na celkové investície, ktoré musia členské štáty vynaložiť.

Práve v tejto súvislosti predseda Komisie Juncker vo svojej správe o stave Európskej únie v septembri 2015 53 uviedol, že členské štáty musia prehodnotiť svoje podporné a integračné politiky a politiky začleňovania, a Komisii uložil preskúmať, ako by bolo možné tieto snahy podporiť prostredníctvom fondov EÚ. Útvary Komisie v nadväznosti na to zmapovali potenciál jednotlivých fondov spravovaných v rámci zdieľaného hospodárenia z hľadiska podpory integrácie, a zvážili aj úlohu, ktorú by mohli zohrávať medzinárodné finančné inštitúcie. Komisia vypracovala usmerňujúce dokumenty s cieľom pomôcť členským štátom posilniť strategické a koordinované využívanie príslušných fondov EÚ v záujme dosahovania rýchlejších a účinnejších výsledkov v teréne 54 .

V súčasnom programovom období majú členské štáty k dispozícii značné sumy v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a v rámci týchto fondov existuje značný priestor na podporu integračných opatrení. Sociálne začlenenie, vzdelávanie a investície súvisiace s trhom práce sú podporované najmä z Európskeho a sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) 55 . Napríklad v rámci ESF majú všetky členské štáty k dispozícii sumu vo výške 21 miliárd EUR určenú na podporu sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a diskriminácii, pričom v rámci EFRR bola členským štátom vyčlenená suma vo výške 21,4 miliardy EUR. Z EFRR je možné prispievať na opatrenia zamerané na podporu investícií do infraštruktúry v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia a vzdelávania, ako aj bývania, zdravotnej starostlivosti, zakladania nových podnikov a fyzickej, ekonomickej a sociálnej regenerácie zanedbaných komunít v mestských a vo vidieckych oblastiach, a to aj prostredníctvom programu pre mestské inovačné opatrenia 56 .

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) môže prispieť k podpore integrácie v rámci priority Podpora sociálneho začlenenia, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach s celkovým finančným krytím vo výške 14,4 miliardy EUR, ktorá zahŕňa možnosti vytvárania pracovných miest, poskytovanie základných služieb a prijímanie opatrení na účely sociálneho začleňovania.  57  

Komisia aktívne spolupracuje so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť maximálne využitie potenciálu všetkých nástrojov financovania integrovaným a strategicky koordinovaným spôsobom. Podporuje výmenu skúseností medzi všetkými aktérmi a fondmi, ako aj posilňovanie kapacít zapojených aktérov, aby sa zabezpečil koherentný prístup. Už teraz prebieha intenzívnejší dialóg a vzájomné učenie prostredníctvom výboru AMIF-ISF 58 . Ďalším príkladom je nedávno zriadená nadnárodná sieť Európskeho sociálneho fondu pre spoluprácu v oblasti migrácie, ktorý spája riadiace orgány ESF, sociálnych partnerov a iných príslušných aktérov v záujme výmeny skúseností o tom, ako čo najlepšie využívať finančné prostriedky z ESF (aj v kontexte synergií s AMIF) na účely integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín. Komisia bude pokračovať v prehlbovaní strategického dialógu s jednotlivými členskými štátmi prostredníctvom osobitných stretnutí a poskytovaním na mieru šitého poradenstva s cieľom maximalizovať využívanie dostupných finančných prostriedkov a preskúmať ďalšie možnosti v rámci existujúcich programov.

Komisia bude okrem toho naďalej podporovať členské štáty, regionálne a miestne orgány, ako aj sociálnych partnerov a mimovládne organizácie, aby v maximálnej miere využívali partnerské mechanizmy pri čerpaní prostriedkov z fondov EÚ 59 . Členské štáty by mali poskytovať organizáciám, a to najmä tým, ktoré uplatňujú inovatívne prístupy, čo najširšie príležitosti na účasť na výzvach na predkladanie návrhov prostredníctvom vnútroštátnych programov v rámci týchto fondov.

Cieľom Komisie je napokon aj posilniť v rámci návrhu rozpočtu na rok 2017 finančnú podporu EÚ poskytovanú členským štátom na účely integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

5. ĎALŠIE KROKY

V tomto akčnom pláne EÚ pre integráciu Komisia stanovuje politické priority a nástroje, ktoré umožňujú podniknúť konkrétne opatrenia na úrovni EÚ v záujme podpory opatrení v oblasti integrácie na úrovni členských štátov, a to s cieľom ďalej rozvíjať a posilňovať integračné politiky v celej EÚ. V našom úsilí o vybudovanie odolnejších, súdržnejších a v konečnom dôsledku silnejších spoločností nastal čas preradiť celoplošne rýchlosť. Komisia bude aj naďalej začleňovať integráciu prisťahovalcov, zákaz ich diskriminácie a ich začlenenie ako prioritu do všetkých relevantných politických opatrení a oblastí, a vyzýva členské štáty, aby postupovali rovnako.

Komisia bude okrem toho naďalej monitorovať integračné politiky a výsledky v oblasti integrácie tým, že bude stavať na súčasných nástrojoch a ukazovateľoch a bude ich ďalej rozvíjať, ako aj tým, že ďalej posilní spoluprácu s relevantnými aktérmi 60 . Na tomto základe bude Komisia aj naďalej analyzovať výsledky v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a prípade potreby vydá pre členské štáty usmernenie v rámci európskeho semestra 61 .

Pokiaľ ide o členské štáty, vyzývajú sa, aby v nadväznosti na tento akčný plán a s ohľadom na nové a budúce výzvy aktualizovali a posilnili svoje politiky pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom na ich území a aby zabezpečili, že všetky príslušné politiky sú zamerané na podporu cieľa, ktorým je budovanie súdržnejších spoločností. Členské štáty by takisto mali strategicky preskúmať, ako by okrem financovania z fondu AMIF, ktoré je osobitne prispôsobené potrebám integrácie, bolo možné včas vyčleniť v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a iných finančných nástrojov EÚ ďalšie relevantné finančné prostriedky na podporu ich cieľov v oblasti integrácie a posilnenie synergií a doplnkovosti medzi rôznymi oblasťami a úrovňami politiky.

Komisia bude pravidelne preskúmavať vykonávanie opatrení uvedených v tomto akčnom pláne a dosiahnutý pokrok, určovať ďalšie potrebné opatrenia, a podávať správy Európskemu parlamentu a Rade.

----------------------------------------

ÚPLNÝ PREHĽAD OPATRENÍ PLÁNOVANÝCH NA ÚROVNI EÚ V OBDOBÍ 2016 – 2017

(1)

Pozri: Eurostat (2015).

(2)

Tento akčný plán sa zameriava na integráciu migrantov vrátane utečencov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktorí sa v EÚ zdržiavajú legálne. Netýka sa štátnych príslušníkov členských štátov EÚ, ktorých rodičia alebo starí rodičia boli prisťahovalcami, ani štátnych príslušníkov EÚ, ktorí uplatnili svoje právo na voľný pohyb, a ich rodinných príslušníkov.

(3)

Pozri: Závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 5. – 6. júna 2014: http://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/jha/82745.pdf .

(4)

Pozri: KOM(2011) 455 v konečnom znení z 20.7.2011.

(5)

Pozri údaje Eurostatu: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Migrant_integration_statistics_-_overview a OECD/Európska únia (2015), Indicators of Immigration Integration 2015 – Settling In (Ukazovatele integrácie prisťahovalcov 2015 – usadzovanie). http://www.oecd.org/els/mig/Indicators-of-Immigrant-Integration-2015.pdf .

(6)

Pozri správy Komisie o premiestňovaní a presídľovaní: COM (2016) 165 final; COM (2016) 222 final; COM(2016) 360 final.

(7)

Pozri: COM(2015) 240 final z 13.5.2012.

(8)

 Pozri: COM(2016) 197 final zo 6.4.2016.

(9)

Pozri: Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 k situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (2015/2095(INI)).

(10)

 V roku 2015 bola miera zamestnanosti štátnych príslušníkov tretích krajín o 12,4 percentuálneho bodu nižšia než v prípade štátnych príslušníkov hostiteľskej krajiny, pričom miera zamestnanosti žien bola obzvlášť nízka. Migranti z tretích krajín sú často nezamestnaní aj napriek tomu, že majú vysokoškolské vzdelanie. Miera študijných neúspechov je v prípade prvej generácie migrantov dvakrát taká vysoká (42 %) než v prípade študentov, ktorých rodičia sa narodili v danej krajine (20 %), a stále je vysoká v prípade druhej generácie (osoby narodené v hostiteľskej krajine rodičom narodeným v zahraničí) (34 %). V roku 2014 bolo 49 % štátnych príslušníkov tretích krajín vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia v porovnaní s 22 % štátnych príslušníkov hostiteľskej krajiny. 18,2 % mladých ľudí narodených mimo EÚ čelilo závažnej materiálnej deprivácii. Štátni príslušníci tretích krajín častejšie žili v preplnenej   domácnosti než obyvateľstvo narodené v hostiteľskej krajine.

(11)

Pozri: Európsky semester na rok 2016: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách, prevencia a náprava makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 (COM(2016) 95 final/2).

(12)

Pozri napríklad OECD, The Fiscal Impact of Immigration in OECD Countries (Fiškálny vplyv prisťahovalectva v krajinách EZVO), v publikácii „International Migration Outlook 2013“ („Prehľad medzinárodnej migrácie 2013“) a prieskum politiky EK Research on Migration: Facing Realities and Maximising Opportunities (Výskum v oblasti migrácie: vysporiadanie sa s realitou a maximalizácia príležitostí) 2016.

(13)

Pozri: Dokument uverejnený Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti „ Utečenecká kríza z pohľadu ekonomiky “.

(14)

Členské štáty majú konkrétne povinnosti podľa práva EÚ – najmä podľa smernice o podmienkach prijímania (2013/33/EÚ) a smernice o oprávnení na medzinárodnú ochranu (2011/95/EÚ) – zabezpečiť žiadateľom o azyl od samého začiatku riadne podmienky prijatia s cieľom zabezpečiť im rovnaký prístup na trh práce a uľahčiť im prístup k pracovným miestam po tom, čo im bol udelený status chránenej osoby, a zároveň zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o uznávanie diplomov, a poskytovať im konkrétnu pomoc.

(15)

Pozri: Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti [COM(2016) 381], pripravuje sa.

(16)

Pozri: http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/gac/2016/05/24/ .

(17)

Pozri: C(2015) 3560 final.

(18)

Pozri: C(2015) 9490.

(19)

Pozri: http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/03/18-eu-turkey-statement/ .

(20)

 Pozri: COM(2016) 197 final zo 6.4.2016.

(21)

Pozri: Oznámenie o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy (COM(2016) 385, 7.6.2016).

(22)

Pozri: http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/international-summit/2015/11/ACTION_PLAN_EN_pdf/ .

(23)

Pozri záverečnú správu: http://www.eurocities.eu/eurocities/news/-Building-a-resettlement-network-of-European-cities-and-regions-SHARE-project-publication-WSPO-A9SHLX .

(24)

Pozri: COM(2016) 197 final zo 6.4.2016.

(25)

V rámci programov súkromného sponzorstva, organizácie občianskej spoločnosti alebo skupiny jednotlivcov znášajú náklady na presídlenie a v spolupráci s miestnymi komunitami zabezpečujú prvú integráciu presídlených utečencov.

(26)

Projekt EU-FRANK: Facilitating resettlement and Refugee Admission through New Knowledge (Uľahčenie presídľovania a prijímania utečencov prostredníctvom nových poznatkov): projekt financovaný EÚ, ktorý riadi Švédska agentúra pre migráciu v období rokov 2016 – 2020.

(27)

Pozri: Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti [COM(2016) 381], pripravuje sa.

(28)

Pozri: Dokument uverejnený Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti „ Utečenecká kríza z pohľadu ekonomiky “.

(29)

Pozri dokument Eurostatu: Migrant integration in the EU labour market (Integrácia migrantov do trhu práce EÚ) zo 6.6.2016.

(30)

Viac ako 40 % pracovníkov z tretích krajín s vysokou úrovňou vzdelania pracujú v stredne alebo nízko kvalifikovaných povolaniach v porovnaní s približne 20 % štátnych príslušníkov hostiteľskej krajiny, Eurostat, zisťovanie pracovných síl.

(31)

V roku 2015 bola zamestnaná necelá polovica žien, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, čo predstavuje o viac než 16 percentuálnych bodov nižšiu mieru zamestnanosti ako v prípade žien, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ.

(32)

Na tripartitnom sociálnom samite sa dvakrát do roka schádzajú vedúci predstavitelia inštitúcií EÚ a sociálnych partnerov EÚ, aby prediskutovali aktuálne otázky.

(33)

Pozri: https://www.etuc.org/sites/www.etuc.org/files/press-release/files/14.03.16_final_eco_soc_partners_message_refugee_crisis.pdf .

(34)

Pozri: Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti [COM(2016) 381], pripravuje sa.

(35)

Sociálne bývanie môže byť podporované v rámci programov európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020.

(36)

Doposiaľ boli schválené tri úvery v celkovej výške približne 800 miliónov EUR, ktoré predstavujú úverové financovanie v prospech približne 250 000 utečencov (Nemecko a Francúzsko, celkové projektové náklady vo výške približne 1,6 miliardy EUR, pričom ďalší úver je v procese schvaľovania). Európska investičná banka financuje aj náklady na dodatočné vzdelávanie a sociálnu podporu pre utečencov v spojení s investíciami do ubytovania.

(37)

Pozri: http://ec.europa.eu/regional_policy/en/policy/themes/urban-development/agenda/ .

(38)

Pozri oznámenie Komisie o stave v oblasti vykonávania prioritných opatrení podľa európskej migračnej agendy (COM(2016) 85 final).

(39)

Poradný výbor pre rodovú rovnosť (riadiaca štruktúra pod vedením Komisie) tento rok vydá stanovisko o uplatňovaní rodového hľadiska v európskej migračnej agende.

(40)

Pozri: Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 a smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000.

(41)

Pozri: Návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, KOM(2008) 0426 v konečnom znení.

(42)

Pozri: Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z  28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva.

(43)

Pozri: https://ec.europa.eu/migrant-integration/index.cfm?action=furl.go&go=/the-eu-and-integration/eu-actions-to-make-integration-work .

(44)

Fórum pre integráciu založila Európska komisia v spolupráci s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

(45)

Pozri: http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/country-specific-recommendations/index_sk.htm .

(46)

  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=URISERV:ef0016&from=EN .

(47)

Pozri http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13631-2015-INIT/sk/pdf .

(48)

Pozri: http://ec.europa.eu/regional_policy/en/newsroom/news/2016/04/04-05-2016-long-term-management-of-migratory-flows-a-new-partnership-between-the-commission-and-european-cities .

(49)

Pozri: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52011DC0847&from=EN.

(50)

 Projekty sa zameriavali hlavne na jazykovú prípravu, občiansku náuku, uľahčenie prístupu na trh práce, výmeny s hostiteľskou spoločnosťou/medzikultúrny dialóg, budovanie kapacít zúčastnených strán v oblasti integračnej politiky vrátane vývoja nástrojov a ukazovateľov.

(51)

Z iných fondov, ako je napríklad Erasmus+, sa v rokoch 2014 – 2015 financovalo viac ako 200 projektov, ktoré sa týkali utečencov a riešili výzvy spojené s integráciou utečencov.

(52)

Pozri: http://ec.europa.eu/priorities/sites/beta-political/files/state_of_the_union_2015_en.pdf .

(53)

  http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/financing/fundings/docs/synergies_between_amif_and_other_eu_funds_in_relation_to_migrants_en.pdf a http://ec.europa.eu/esf/BlobServlet?docId=14499&langId=en .

(54)

V rámci oboch fondov sú takisto k dispozícii finančné prostriedky na budovanie kapacít, dobrú správu vecí verejných a podporu MSP, ktoré môžu taktiež prispieť k celkovým investíciám na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.

(55)

V roku 2015 vydala Európska komisia osobitné usmernenie pre členské štáty s cieľom riešiť segregáciu marginalizovaných komunít vrátane migrantov vo vzdelávaní a v oblasti bývania v rámci programov EŠIF. Pozri: http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/informat/2014/thematic_guidance_fiche_segregation_en.pdf .

(56)

V rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov môže k sociálnej integrácii migrantov prispieť Európsky fond pre námorníctvo a rybárstvo (EFNR), a to prostredníctvom poskytovania odbornej prípravy a vzdelávania, ako aj podpory pri zakladaní nových podnikov, ak sa chcú stať samostatne zárobkovo činnými osobami. Zároveň môže podporovať vykonávanie integrovaných stratégií miestneho rozvoja, ktoré môžu migrantom poskytovať širokú škálu služieb. Z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) možno podporovať poskytovanie základnej materiálnej pomoci a/alebo opatrenia v oblasti sociálneho začleňovania v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín, ak sú súčasťou cieľovej skupiny vymedzenej na vnútroštátnej úrovni. Z programu ERASMUS+ sa členským štátom poskytuje suma vo výške 400 miliónov EUR na zlepšenie sociálneho začlenenia prostredníctvom vzdelávania. EÚ financuje výskum v oblasti integrácie migrantov v rámci 7. rámcového programu a programu Horizont 2020. Prehľad najdôležitejších zistení týkajúcich sa výsledkov a najdôležitejšie zistenia môžete nájsť v dokumente o preskúmaní politiky „Research on Migration: Facing Realities and Maximising Opportunities (Výskum v oblasti migrácie: vysporiadanie sa s realitou a maximalizácia príležitostí) 2016, s. 51 – 87.

(57)

Fond pre vnútornú bezpečnosť.

(58)

V súlade s ustanoveniami delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, Ú. v  EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1 – 7.

(59)

EÚ napríklad iniciovala s OECD spoločné medzinárodné porovnanie výsledkov v oblasti integrácie, ktoré tvorcom politík poskytuje referenčné hodnoty na to, aby mohli porovnať výsledky v ich vlastnej krajine s výsledkami iných krajín a vytýčiť osvedčené postupy. OECD/Európska únia 2015, Indicators of Immigration Integration 2015 – Settling In (Ukazovatele integrácie prisťahovalcov 2015 – usadzovanie). V budúcnosti sa budú analyzovať aj výsledky v oblasti integrácie na miestnej úrovni. Agentúra EÚ pre základné práva v súčasnosti pracuje na monitorovaní sociálneho začlenenia a účasti migrantov a ich potomkov na živote spoločnosti z hľadiska základných práv a v roku 2017 uverejní výsledky druhej vlny najväčšieho prieskumu v EÚ o skúsenostiach s diskrimináciou, viktimizáciou súvisiacou s trestnými činmi z nenávisti a spoločenskou účasťou migrantov a menšín (EU-MIDIS II).

(60)

Pozri odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2016 prijaté 18. mája 2016: http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/country-specific-recommendations/index_sk.htm .