EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52016PC0007

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV

COM/2016/07 final - 2016/02 (COD)

V Bruseli19. 1. 2016

COM(2016) 7 final

2016/0002(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV

{SWD(2016) 4 final}
{SWD(2016) 5 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Efektívna spolupráca medzi členskými štátmi a výmena informácií z registrov trestov odsúdených osôb je nevyhnutných predpokladom správne fungujúcej spoločného priestoru spravodlivosti a bezpečnosti.

Európska rada a Rada ministrov pre spravodlivosť a vnútorné veci už niekoľkokrát zdôraznili význam zdokonaľovania existujúceho Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS). Vo vyhlásení z Rigy, ktoré 29. januára 2015 vydali ministri spravodlivosti a vnútorných záležitostí, sa zdôrazňovalo, že výmena informácií o trestnoprávnych odsúdeniach osôb je v rámci akejkoľvek stratégie boja proti trestnej činnosti a terorizmu nevyhnutná 1 . Rada ministrov pre spravodlivosť a vnútorné veci 20. novembra 2015 konštatovala, že pre trestnoprávnu reakciu na radikalizáciu, ktorá vedie k terorizmu a násilnému extrémizmu, by bolo prínosné, ak by členské štáty začali využívať plný potenciál systému ECRIS a ak by Komisia predložila návrh na rozšírenie tohto systému tak, aby obsahoval údaje aj o štátnych príslušníkoch tretích krajín 2 . Vo svojich záveroch o boji proti terorizmu z toho istého dátumu Rada ministrov zaviazala členské štáty, aby začali využívať plný potenciál systému ECRIS, a uvítala zámer Komisie predložiť do januára 2016 ambiciózny návrh na rozšírenie systému ECRIS tak, aby obsahoval údaje aj o štátnych príslušníkoch tretích krajín 3 . Európska rada na svojom zasadnutí 17. a 18. decembra 2015 opätovne uviedla, že nedávne teroristické útoky demonštrovali najmä naliehavú potrebu zdieľať väčšie množstvo informácií o teroristickej činnosti, najmä pokiaľ ide o rozšírenie Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) na štátnych príslušníkov tretích krajín 4 .

O zlepšovaní systému ECRIS sa hovorí aj v Európskom programe v oblasti bezpečnosti 5 . Komisia zdôraznila pridanú hodnotu opatrení EÚ pri výmene informácií, operatívnej spolupráci a iných druhoch podpory a zaviazala sa, že zrýchli už prebiehajúce práce na zlepšovaní systému ECRIS v oblasti zahrnutia štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ a zabezpečí účinnú implementáciu systému.

ECRIS je elektronický systém výmeny informácií o predchádzajúcich odsúdeniach vynesených proti konkrétnej osobe na trestných súdoch v EÚ na účely súdnych konaní voči určitej osobe a ak to povoľuje vnútroštátne právo, aj na iné účely. Tento systém vychádza z rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV a rozhodnutia Rady 2009/316/SVV 6 .

Základným princípom systému ECRIS je, že od členského štátu EÚ, ktorého štátnym príslušníkom je daná osoba, možno získať kompletné informácie o predchádzajúcich odsúdeniach tejto osoby. Členské štáty, v ktorých k odsúdeniu došlo, musia oznámiť informácie a aktualizované informácie súvisiace s danými odsúdeniami vynesenými proti štátnemu príslušníkovi iného členského štátu tomu členskému štátu, ktorého štátnym príslušníkom daná osoba je. Členský štát, ktorého štátnym príslušníkom daná osoba je, musí tieto informácie uchovávať, a môže teda na požiadanie poskytovať vyčerpávajúce a aktuálne informácie 7 o záznamoch svojich štátnych príslušníkov v registri trestov bez ohľadu na to, kde v EÚ došlo k vyneseniu odsúdení.

Štandardizované elektronické formáty 8 umožňujú efektívnu a okamžitú zrozumiteľnú komunikáciu vo všetkých jazykoch EÚ, a to v krátkych lehotách 9 . Kontaktnými miestami v rámci siete ECRIS v každom členskom štáte sú na to určené ústredné orgány, ktoré majú na starosti všetky úlohy, ako napr. oznamovanie, ukladanie, žiadanie a poskytovanie informácií z registrov trestov.

Hoci je v súčasnosti možné vymieňať si cez ECRIS informácie o odsúdeniach týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátni príslušníci tretích krajín“ alebo „TCN“), neexistuje postup/mechanizmus na výmenu informácií efektívnym spôsobom, čo je spôsobené týmito príčinami:

Keďže štátni príslušníci tretích krajín nemajú štátnu príslušnosť žiadneho členského štátu, na získanie kompletného prehľadu histórie záznamov v registri trestov konkrétnej osoby sa musia zasielať žiadosti o tieto informácie do všetkých členských štátov, v ktorých došlo k odsúdeniu danej osoby. Žiadajúci členský štát vo všeobecnosti nevie, v ktorých členských štátoch bol daný štátny príslušník tretej krajiny pred tým odsúdený.

Ak by niektorý členský štát tieto informácie chcel získať, musel by zaslať žiadosti všetkým členským štátom („plošné zasielanie žiadostí“). Tým sa vytvára administratívne zaťaženie vo všetkých členských štátoch vrátane (väčšiny) krajín, ktoré požadovanými informáciami nedisponujú. Administratívne zaťaženie takéhoto „plošného zasielania žiadostí“ by predstavovala odhadovaných 78 mil. EUR ročne, ak by členské štáty mali žiadať o informácie zakaždým, keď má byť odsúdený štátny príslušník tretej krajiny. Náklady na zodpovedanie takýchto „plošných žiadostí“ nie sú kompenzované rovnocenným prínosom a sú v skutočnosti stratenými prostriedkami, pretože väčšina odpovedí nebude obsahovať žiadne relevantné výsledky. Takýto postup má negatívny dosah najmä na menšie členské štáty, ktoré musia odpovedať na všetky žiadosti bez toho, aby na to boli primerane vybavené. Záplava zbytočných žiadostí navyše podkopáva dôveru v spoľahlivosť a fungovanie siete ECRIS ako celku, keďže používatelia môžu dospieť k záveru, že neefektívnosť systému ECRIS pri štátnych príslušníkoch tretích krajín je dôkazom neefektívnosti systému ECRIS ako celku.

Členské štáty sa snažia vyhýbať zasielaniu „plošných žiadostí“ a v praxi často radšej vychádzajú iba z informácií uložených v ich vlastných vnútroštátnych registroch trestov. To znamená, že úplné informácie o histórii záznamov v registri trestov štátneho príslušníka tretej krajiny nie sú často zodpovedným orgánom príslušných členských štátov k dispozícii. Hoci bolo v roku 2014 odsúdených 558 000 štátnych príslušníkov tretích krajín v 19 členských štátoch, v súvislosti s odsúdeniami štátnych príslušníkov tretích krajín bolo cez systém ECRIS zaslaných iba 23 000 žiadostí (od 25 členských štátov, ktoré sú dnes účastníkmi tohto systému).

Cieľ tohto návrhu je v plnom súlade s prioritou Komisie bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu, ktorá je vecou spoločnej európskej zodpovednosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Ide o jednu z iniciatív Európskeho programu v oblasti bezpečnosti. Zabezpečí sa ňou, aby systém ECRIS obsahoval informácie z registrov trestov štátnych príslušníkov EÚ, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín.

Súlad s existujúcimi predpismi v danej oblasti politiky

Problém neefektívnej výmeny informácií z registrov trestov v súvislosti s odsúdenými štátnymi príslušníkmi tretích krajín by sa nevyriešil ani nezmiernil inými opatreniami EÚ, ktoré sa plánujú v kontexte výmeny informácií a spolupráce, pokiaľ ide o predchádzanie trestnej činnosti a boj s ňou. V oblasti zlepšovania spôsobu výmeny informácií v súvislosti s trestnoprávnymi odsúdeniami štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom systému ECRIS neexistuje žiadne alternatívne riešenie prostredníctvom žiadneho iného nástroja výmeny informácií, ktorý sa spomína v Európskom programe v oblasti bezpečnosti (ako napr. SIS II, Prüm a Eurodac), pretože tieto nástroje sú navrhnuté na iné účely.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Zlepšovanie systému ECRIS, pokiaľ ide o zahrnutie štátnych príslušníkov tretích krajín, je súčasťou stratégie načrtnutej v Európskom programe v oblasti bezpečnosti. Výmenou informácií z registrov trestov sa navyše podporuje uplatňovanie rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV 10 , v ktorom sa stanovuje, že justičné orgány členských štátov by počas trestných konaní mali zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia vynesené proti tej istej osobe za iné skutky v iných členských štátoch, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej osoby.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Navrhovaných právnym nástrojom je smernica, a to na základe článku 82 ods. 1 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Článok 82 ods. 1 písm. d) je právnym základom pre právo Únie konať v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, aby sa uľahčila spolupráca medzi justičnými alebo rovnocennými orgánmi členských štátov v rámci trestného stíhania a výkonu rozhodnutí. Navrhované opatrenie spadá výhradne do tejto oblasti. Návrhom sa menia existujúce právne predpisy EÚ v tejto oblasti.

Subsidiarita (v prípade iných ako výlučných právomocí)

K zlepšeniu existujúceho systému výmeny informácií z registrov trestov o odsúdených štátnych príslušníkoch tretích krajín nemôže dôjsť na úrovni členských štátov. V záujme vytvorenia spoločného mechanizmu zameraného na štandardizovanú, rýchlu, koordinovanú a efektívnu výmenu informácií medzi členskými štátmi musí dôjsť ku koordinovanému úsiliu. To nemožno dosiahnuť ani jednostranne na úrovni členských štátov, ani bilaterálne medzi jednotlivými členskými štátmi. Svojou povahou ide o úlohu, ktorá sa musí realizovať na úrovni EÚ.

Proporcionalita

Efektívna výmena informácií z registrov trestov je nevyhnutným prvkom boja proti cezhraničnej trestnej činnosti a výrazne prispieva k praktickému uplatňovaniu zásady vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí v spoločnom priestore spravodlivosti a bezpečnosti v situácii, keď dochádza k voľnému pohybu osôb. Opatrenia na úrovni EÚ sú preto primerané cieľom danej iniciatívy.

Navrhované zmeny nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa cezhraničnej justičnej spolupráce, a vychádzajú z toho, čo už v rámci existujúceho systému ECRIS platí pre štátnych príslušníkov EÚ. Povinnosť uchovávať odtlačky prstov štátnych príslušníkov tretích krajín sa považuje za nevyhnutný predpoklad pre zaistenie bezpečnejšej identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín. Zistenie totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín je často obzvlášť náročné – ak nie priam nemožné – napríklad z toho dôvodu, že neexistujú alebo chýbajú spoľahlivé doklady totožnosti, alebo z dôvodu často používaných rovnakých priezvisk.

Spomedzi niekoľkých existujúcich možností bola zvolená tá najprimeranejšia: decentralizovaný systém identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registrov trestov o danom štátnom príslušníkovi tretej krajiny, na základe indexového filtra obsahujúceho anonymizované údaje o totožnosti odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín extrahované z národných registrov trestov a na základe vyhľadávacieho mechanizmu „pozitívna/negatívna lustrácia“. „Pozitívna lustrácia“ znamená, že informácie z registra trestov o danom štátnom príslušníkovi tretej krajiny existujú, a je uvedený členský štát, ktorý tieto informácie môže poskytnúť. Identifikovaný členský štát (členské štáty) potom možno požiadať o poskytnutie úplných informácií prostredníctvom už fungujúceho systému ECRIS.

Systém bude organizovaný decentralizovaným spôsobom. Členské štáty budú musieť extrahovať údaje o totožnosti zo svojich registrov trestov a uložiť ich do osobitného súboru. Osobitný softvér nezvratným spôsobom skonvertuje údaje o totožnosti osôb do systému zámok a kľúčov, teda na indexový filter. Tento indexový filter bude distribuovaný všetkým ostatným členským štátom, čo im umožní nezávisle vyhľadávať vo svojich vlastných priestoroch. Indexový filter teda nebude obsahovať osobné údaje, no umožní prijímajúcim členským štátom spárovať ich vlastné údaje s dátami databázy a zistiť, či v registroch trestov ostatných členských štátov existujú ďalšie záznamy. Členské štáty budú musieť zasielať aktualizované vnútroštátne indexové filtre všetkým ostatným členským štátom, ak dôjde k zmene alebo výmazu akýchkoľvek údajov obsiahnutých v indexových filtroch.

Toto riešenie uspokojivo spĺňa ciele legislatívneho návrhu, pretože sa ním do rámca ECRIS zavádza mechanizmus efektívnej identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registrov trestov o danom štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Predíde sa tým nákladnému a neefektívnemu „plošnému zasielaniu žiadostí“ a zároveň sa eliminuje dôvod, pre ktorý členské štáty v súčasnosti nevyužívajú systém ECRIS na vyhľadávanie informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

Decentralizovaný systém si nevyžaduje zriadiť dodatočnú vrstvu na úrovni EÚ, v rámci ktorej by boli centralizované osobné údaje štátnych príslušníkov tretích krajín a ktorá neexistuje ani pri štátnych príslušníkoch EÚ. Preto si nevyžaduje ani dodatočnú ochranu údajov a bezpečnosť na úrovni EÚ.

Výber nástroja

Legislatívnym textom, ktorý sa má zmeniť, je rámcové rozhodnutie, t. j. nástroj, ktorý je síce záväzný pre členské štáty, pokiaľ ide o výsledky, ktoré sa ním majú dosiahnuť, no zároveň ponecháva na vnútroštátne orgány výber príslušnej formy a metód. Ako pozmeňujúci legislatívny akt sa teda vybral podobný právny nástroj – smernica – keďže mnohé z povinností budú musieť byť uzákonené prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov.

Smernica umožňuje vnútroštátnym orgánom vybrať si formu a metódu transpozície, napr. pokiaľ ide o informačno-komunikačnú technológiu a národné registre, ktoré sa použijú pri extrahovaní údajov o totožnosti na účely ich následnej výmeny s ostatnými členskými štátmi. Keďže členské štáty musia svoje vnútroštátne registre trestov upraviť do takej podoby, aby dokázali zvládnuť nové požiadavky, ktoré na ne budú kladené, smernica je vhodnejším právnym nástrojom než nariadenie, ktoré by bolo priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch a ktoré by vnútroštátnym orgánom ponechalo menej flexibility.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Prvá správa o vykonávaní rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV bude obsahovať ďalšie informácie o tom, ako funguje existujúci systém, no nebude sa zameriavať osobitne na výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín. Z konzultácií s členskými štátmi však jasne vyplynulo, že miera, do akej sa systém ECRIS v súčasnosti využíva na výmenu informácií o odsúdených štátnych príslušníkoch tretích krajín, je veľmi obmedzená a vyplynuli z nich aj dôvody tohto stavu.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s minimálnymi normami Komisie, pokiaľ ide o účasť zainteresovaných strán a otvorenosť voči ich názorom, prezentovanými v usmerneniach o lepšej právnej regulácii 11 bola vypracovaná rozsiahla konzultačná stratégia, ktorej cieľom je zabezpečiť širokú účasť zainteresovaných strán počas celého politického cyklu tejto iniciatívy. Táto stratégia bola založená na kombinácii cielených konzultácií (bilaterálnych kontaktov, stretnutí so zainteresovanými stranami a expertmi, písomných konzultácií), ktoré Komisii poskytli informované a reprezentatívne názory. Komisia sa snažila získať rozsiahly a vyvážený súbor názorov na túto problematiku, a preto príležitosť vyjadriť názor dala všetkým relevantným stranám (členským štátom, vnútroštátnym orgánom, právnikom a akademickej obci, zainteresovaným stranám v oblasti základných práv, zainteresovaným stranám v oblasti ochrany údajov), najmä Agentúre Európskej únie pre základné práva (FRA), európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS) a pracovnej skupine podľa článku 29 zloženej z dozorných orgánov členských štátov pre ochranu údajov.

Všetky členské štáty podporili regulačnú možnosť a mechanizmus založený na „pozitívnej/negatívnej lustrácii“ prostredníctvom indexového filtra. Decentralizovaný prístup si získal výraznú podporu za predpokladu, že na úrovni členských štátov bude možné bez problémov inštalovať, integrovať a udržiavať implementačný softvér a že by k dispozícii bola finančná podpora (granty). Niektoré členské štáty uprednostnili centralizované riešenie, pretože sa domnievali, že by si to vyžadovalo menej implementačného úsilia na úrovni členských štátov, bolo by to menej nákladné pre členské štáty a lepšie by sa tým zabezpečil spoločný prístup členských štátov. Niekoľko členských štátov nemalo preferenciu.

Praktické výhody odtlačkov prstov, pokiaľ ide o bezpečnú identifikáciu osôb, uznali mnohé členské štáty. V skutočnosti ide o jediný spôsob, akým s istotou zistiť totožnosť danej osoby. Ide o nadmieru dôležitý aspekt, pretože justičné orgány zodpovedajú za presnosť informácií, ktoré sa nachádzajú v registri trestov. Niektoré členské štáty vyjadrili obavy ústavného charakteru a upozornili na problémy týkajúce sa praktického vykonávania povinného uchovávania odtlačkov prstov v systéme ECRIS. Mnohé ústredné orgány členských štátov v súčasnej dobe odtlačky prstov vo svojich národných registroch trestov neuchovávajú a nie sú ani napojené na národný automatizovaný systém na identifikáciu odtlačkov prstov (AFIS). Niektoré členské štáty majú obavy o možné uplatňovanie dvojitého metra na štátnych príslušníkov EÚ na jednej strane a štátnych príslušníkov tretích krajín na strane druhej. V prípade štátnych príslušníkov tretích krajín je situácia iná, lebo niektorí z nich pochádzajú z krajín, ktoré nemajú žiadnu vhodnú alebo platnú evidenciu obyvateľstva. Za týchto okolností sa zahrnutie odtlačkov prstov stáva prioritou.

Zainteresované strany v oblasti základných práv vo všeobecnosti uznali pozitívne účinky budúceho systému ECRIS obsahujúceho údaje o štátnych príslušníkoch tretích krajín z perspektívy všeobecnej justície, pretože takýto systém by pomohol zabezpečiť primerané potrestanie vinných osôb a ochranu detí pred zneužívaním, a zároveň uznali pozitívny účinok na štátnych príslušníkov tretích krajín, pretože systém by im umožnil v celej Únii preukázať čistý register trestov 12 . Sú za decentralizovaný systém, ktorý by sprevádzali primerané anonymizačné techniky.

Tieto zainteresované strany upozornili na to, že zavedenie osobitného systému pre štátnych príslušníkov tretích krajín je možné z perspektívy rovnosti za predpokladu, že je to nevyhnutné a primerané. EDPS sa domnieva, že vytvorenie odlišného režimu pre informácie, ktoré majú byť uchovávané a vymieňané o štátnych príslušníkoch tretích krajín na jednej strane a o štátnych príslušníkov členských štátov na strane druhej, by muselo byť riadne odôvodnené. Zainteresované strany poukázali na záruky, ktoré sú potrebné na riešenie špecifickej situácie štátnych príslušníkov tretích krajín v kontexte migrácie, na aspekty súvisiace s vytvorením indexového filtra a používaním odtlačkov prstov, na práva dieťaťa a práva dotknutých osôb, ako aj na potrebu účinných opravných prostriedkov.

V tomto kontexte treba poznamenať, že tento návrh nemá za cieľ byť nástrojom na reguláciu migrácie. Nemenia sa ním žiadne existujúce ustanovenia a záruky v tejto oblasti. V odôvodneniach navrhovaného právneho nástroja sa výslovne uznáva dodržiavanie záruk uvedených v právnych predpisoch EÚ a vnútroštátnych právnych predpisoch o azyle a migrácii. V rámci budúceho systému sa tieto právne predpisy musia rešpektovať.

Určité trestné činy, ako napr. neoprávnené prekročenie hranice či neoprávnený pobyt alebo cestovanie s falšovanými vízami či cestovnými dokladmi, sú špecifické pre štátnych príslušníkov tretích krajín a budúci systém ECRIS pre štátnych príslušníkov tretích krajín by nemal mať neprimeraný vplyv na práva štátnych príslušníkov tretích krajín odsúdených za takéto trestné činy. Agentúra FRA v tejto súvislosti navrhla, že odsúdenia týkajúce sa neoprávneného prekročenia hranice a pobytu by nemali byť v rámci systému ECRIS pre štátnych príslušníkov tretích krajín spracúvané na iné účely než na účely trestného konania. Komisia sa však domnieva, že miera, do akej sa informácie z registrov trestov spracúvajú na účely iné než trestné konania, je záležitosťou vnútroštátneho práva, rovnako ako je tomu v súčasnosti v prípade štátnych príslušníkov EÚ.

Zainteresované strany v oblasti základných práv uznali, že bezpečná identifikácia štátnych príslušníkov tretích krajín môže byť náročnejšia než identifikácia štátnych príslušníkov EÚ. Podľa FRA však treba zohľadniť nevyhnutnosť a primeranosť využívania odtlačkov prstov pre indexový filter, ako aj alternatívne riešenia využívania cestovných pasov a/alebo povolení na pobyt, ako aj možnosti, ktoré ponúkajú existujúce databázy EÚ a vnútroštátne databázy. Tieto možnosti treba zvážiť a porovnať so zahrnutím odtlačkov prstov všetkých alebo určitých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín.

V návrhu sa však stanovuje povinné uchovávanie odtlačkov prstov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorého cieľom je prekonať problémy pri identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín. Dané problémy sú iné než problémy, ktoré nastávajú pri identifikácii štátnych príslušníkov EÚ, v prípade ktorých možno informácie ľahším spôsobom získať od členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi.

Zainteresované strany zároveň podotkli, že deti, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, môžu byť obzvlášť vystavené rizikám vyplývajúcim z výmeny informácií o ich odsúdeniach. Agentúra FRA navrhla, aby sa v nadväznosti na zraniteľnosť detí zvážila buď možnosť vylúčiť deti z rozsahu pôsobnosti systému ECRIS úplne alebo z indexového filtra, alebo možnosť obmedziť výmeny informácií na veľmi závažné trestné činy páchané deťmi. Zainteresované strany by zároveň chceli zabezpečiť, aby sa návrhom umožnilo zamestnávateľom účinným spôsobom overovať, či bolo konkrétnemu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v dôsledku minulých odsúdení za trestné činy zakázané vykonávať činnosť zahŕňajúcu priamy a pravidelný kontakt s deťmi.

V tomto kontexte treba poznamenať, že ECRIS je decentralizovaný nástroj na výmenu informácií z registrov trestov členských štátov. Je na členských štátoch, aby sa vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch rozhodli, či sa odsúdenia detí budú alebo nebudú zaznamenávať do národných registrov trestov, a teda vymieňať medzi jednotlivými členskými štátmi. Pokiaľ ide o prístup k informáciám z registrov trestov prostredníctvom systému ECRIS počas náboru na miesta zahŕňajúce priamy a pravidelný kontakt s deťmi, vykonávaním smernice sa v tejto oblasti uľahčí overovanie predchádzajúcich odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín.

Niektoré zainteresované strany uviedli potrebu zabezpečiť, aby štátni príslušníci tretích krajín mali právo prístupu k ich vlastným údajom a právo nechať ich opraviť, keďže v prípadoch týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín môže častejšie dochádzať k nepresnostiam v registroch trestov. Právne nástroje ECRIS sa však vzťahujú iba na výmenu informácií z registrov trestov a netýkajú sa práv jednotlivcov na prístup k údajom týkajúcim sa ich samotných a uchovávaným na vnútroštátnej úrovni. Túto oblasť upravujú právne predpisy o ochrane údajov tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.

Získavanie a využívanie expertízy

Štúdia uskutočniteľnosti týkajúca sa „vytvorenia európskeho indexu odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín“ poskytla lepšie porozumenie budúceho mechanizmu výmeny informácií o odsúdených štátnych príslušníkoch tretích krajín a obsahovala hodnotenie vplyvu indexu z technického, právneho a organizačného hľadiska 13 . Štúdia, ktorej cieľom bolo posúdiť vplyv legislatívneho návrhu systému ECRIS pre štátnych príslušníkov tretích krajín na informačné a komunikačné technológie, poskytla prehľad nákladov, ktoré by EÚ a členským štátom vznikli pri uplatnení jednotlivých možností 14 . Štatistické údaje Eurostatu o migrácii a obyvateľstve poskytli dôkazy o rozsahu daného problému. Zároveň prebehli podrobné rozhovory so zástupcami FIU.net 15 , a to najmä v súvislosti so softvérom „Match“, ktorý je inteligentným programom na zdieľanie informácií a vedomostí založeným na anonymnom indexovom filtri a ktorý bol vypracovaný pre spoločnosť FIU.net.

Posúdenie vplyvu

Komisia uskutočnila posúdenie vplyvu. Odkazy na zhrnutie a pozitívne stanovisko výboru pre kontrolu regulácie boli vložené nižšie:

http://ec.europa.eu/justice/criminal/european-e-justice/ecris/index_en.htm

Skúmali sa tri alternatívy politiky: i) zachovanie aktuálneho stavu; ii) dobrovoľný projekt členských štátov na zavedenie efektívnejšieho mechanizmu výmeny informácií z registrov trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorý by spolufinancovala Komisia; a iii) právne predpisy o mechanizme vyhľadávania s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie z registrov trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín pozostávajúce z údajov o totožnosti odsúdeného štátneho príslušníka tretej krajiny (indexový filter), v ktorých možno vyhľadávať na základe mechanizmu pozitívnej/negatívnej lustrácie. Pri poslednej uvedenej alternatíve sa skúmali dve čiastkové možnosti: buď decentralizovaný indexový filter, ktorý by obsahoval anonymizované informácie a distribuoval by sa do všetkých ostatných členských štátov, čo by im umožnilo vyhľadávať vo svojich vlastných priestoroch; alebo indexový filter, ktorý by bol centrálne uložený v orgáne EÚ.

Pokiaľ ide o odtlačky prstov, skúmali sa tri čiastkové možnosti: i) povinné uchovávanie odtlačkov prstov štátnych príslušníkov tretích krajín a ich zahrnutie do indexu/indexového filtra; ii) uloženie povinnosti členským štátom overovať totožnosť štátnych príslušníkov tretích krajín v existujúcich systémoch výmeny údajov na základe odtlačkov prstov predtým, ako sa použije ECRIS; iii) rozšírenie systému ECRIS tak, aby v členských štátoch podporoval dobrovoľné používanie odtlačkov prstov štátnych príslušníkov tretích krajín.

Uprednostňovanou možnosťou je decentralizovaný indexový filter, pretože práve táto možnosť ponúka mechanizmus efektívnej identifikácie členského štátu, ktorý má informácie z registrov trestov o danom štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Keďže z nej vyplýva zákonná povinnosť pre všetky členské štáty, zaručí sa ňou spoločný prístup. Nevyžaduje si dodatočný systém na úrovni EÚ, vďaka čomu sa z nej stáva možnosť nákladovo efektívnejšia než centrálne vedený indexový filter. V snahe zabezpečiť efektívnu identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín by sa do identifikačných údajov, ktoré budú uchovávané v registri trestov danej osoby a v indexovom filtri, mali zahrnúť aj odtlačky prstov. Zistenie totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín je často obzvlášť náročné – ak nie priam nemožné – napríklad z toho dôvodu, že neexistujú alebo chýbajú spoľahlivé doklady totožnosti, alebo z dôvodu často používaných rovnakých priezvisk.

V hospodárskej, sociálnej ani environmentálnej rovine by nedošlo k žiadnemu významnému priamemu vplyvu. Podniky, MSP a mikropodniky by vplyv nezaznamenali. V prípade rozpočtu EÚ a národných rozpočtov by došlo k tomuto vplyvu: jednorazové náklady pre EÚ vo výške približne 1 089 000 EUR, pre členské štáty vo výške približne 768 000 (spolu približne 1 857 000 EUR); priebežné náklady pre EÚ vo výške približne 668 000 EUR; pri členských štátoch sa očakáva, že priebežné náklady sa rokmi budú postupne zvyšovať, počínajúc 5 304 000 EUR s nárastom až na maximálne 12 804 000 EUR. Znamená to, že celkové priebežné náklady podľa očakávaní postupne v priebehu rokov porastú z počiatočných 5 972 000 EUR až na maximálne 13 472 000 EUR. Dodatočné náklady na spracúvanie odtlačkov prstov budú približne 5 mil. EUR na zriadenie systému pre EÚ a 1 mil. EUR budú priebežné náklady pre EÚ ročne. Zriaďovacie náklady pre členské štáty by sa mali pohybovať od 2 mil. EUR do 3 mil. EUR na členský štát v závislosti od počtu odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín.

Členské štáty v súčasnosti využívajú systém ECRIS na vyhľadávanie štátnych príslušníkov tretích krajín iba v 5 % prípadov. Prínosy navrhovaného riešenia podľa očakávaní výrazne zvýšia mieru využívania systému ECRIS. Ak by členské štáty mali systematicky zasielať „plošné žiadosti“, ako najnákladnejší prvok pracovného procesu systému ECRIS bolo identifikované administratívne zaťaženie na ich zodpovedanie (v odhadovanej výške až 78 mil. EUR); navrhovaným riešením sa tieto náklady ušetria.

   Základné práva

V článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv.

Navrhované opatrenia zahŕňajú právne ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa informácie súvisiace s odsúdenými štátnymi príslušníkmi tretích krajín vymieňali efektívnejším spôsobom. Tieto ustanovenia sú v súlade s príslušnými ustanoveniami charty vrátane ustanovení o ochrane osobných údajov, zásadou rovnosti pred zákonom a všeobecným zákazom diskriminácie.

Navrhovanými opatreniami nie je dotknuté dodržiavanie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a prezumpcia neviny. Navrhovanými opatreniami takisto nie je dotknuté dodržiavanie zásady nevyhostenia, ochrany v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície a iné relevantné normy a záruky zakotvené v práve EÚ o azyle a hraniciach.

Vplyv týchto ustanovení na základné práva vrátane práva na ochranu osobných údajov neprekračuje v súlade s požiadavkami článku 52 ods. 1 charty rámec toho, čo je prísne nevyhnutné na dosiahnutie objektívnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Vychádza z aspektov, ktoré sa už uplatňujú v existujúcom systéme ECRIS v prípade štátnych príslušníkov členských štátov, a to voľbou decentralizovaného systému identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registrov trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, a využitím najmodernejšej technológie minimalizácie údajov. Judikatúra Súdneho dvora vo veciach „Digital Rights Ireland Ltd“ 16 a „Maximilian Schrems/Data Protection Commissioner“ 17 teda bola zohľadnená.

Vzhľadom na potenciálny vplyv využívania odtlačkov prstov na základné práva musí byť zabezpečené využívanie anonymizačných techník a účinných nástrojov na súčasné predchádzanie riziku nesprávnych výsledkov vyhľadávania, čím sa predíde akémukoľvek neprimeranému zasahovaniu do základných práv vrátane práva na ochranu osobných údajov a práva na rešpektovanie súkromného života.

Jedným zo zámerov navrhovaných opatrení je chrániť deti pred rizikom zneužívania a vykorisťovania tým, že sa zabezpečí, aby osoby pracujúce s deťmi absolvovali náležitú previerku. To umožní zamestnávateľom účinným spôsobom overiť, či niekomu bolo zakázané vykonávať činnosti, ktoré zahŕňajú priamy a pravidelný kontakt s deťmi, v dôsledku minulých odsúdení za trestné činy.

Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby sa tieto ustanovenia vykonávali pri plnom rešpektovaní základných práv a zásad zakotvených v charte.

Vykonávanie a uplatňovanie ustanovení o ECRIS pre štátnych príslušníkov tretích krajín by nemalo neprimeraným spôsobom zasahovať do základných práv migrantov a žiadateľov o azyl, najmä v oblasti ochrany v prípade vysťahovania a vyhostenia, práva na azyl a ochrany osobných údajov (aj v nadväznosti na potrebu predchádzať riziku prenosu údajov do tretích krajín, najmä pokiaľ ide o osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu). Nevyhnutnosť a primeranosť akéhokoľvek potenciálneho negatívneho vplyvu na základné práva by sa mala starostlivo posúdiť podľa práva EÚ o azyle a migrácii.

Členské štáty by mali zvážiť, či za určitých okolností povolia štátnym príslušníkom tretích krajín, aby žiadali a získali osvedčenia z registrov trestov pomocou systému ECRIS, a to najmä v prípade osôb, ktoré si v dobrej viere hľadajú zamestnanie, keď o ich predchádzajúcom pobyte v iných členských štátoch neexistujú pochybnosti.

Členské štáty musia zabezpečiť aj to, aby dotknuté osoby mali právo na prístup k údajom v záujme ich opravy a aby boli zavedené účinné prostriedky nápravy, ktoré by dotknutým osobám umožňovali napadnúť nepresné záznamy z registrov trestov, v plnom súlade s normami vyplývajúcimi z práva na účinný prostriedok nápravy, a to aj pokiaľ ide o dostupnosť služieb právnej pomoci, tlmočníckych a prekladateľských služieb.

Keď bude Komisia predkladať správy o uplatňovaní týchto ustanovení, zároveň posúdi vplyvu navrhovaných opatrení a ich vykonávania na základné práva. Jej posúdenie bude vychádzať čiastočne z hodnotenia účinku týchto opatrení na základné práva štátnych príslušníkov tretích krajín v porovnaní s ich účinkom na základné práva štátnych príslušníkov EÚ. Preskúmanie, ktoré vykoná Komisia, bude osobitnú pozornosť venovať nevyhnutnosti a primeranosti využívania odtlačkov prstov, iných biometrických údajov a identifikačných údajov vzhľadom na získané skúsenosti a nástroje a techniky používané na zabezpečenie anonymity a obmedzenie rizika nesprávnych výsledkov vyhľadávania. V prípadných návrhoch na budúcu revíziu tohto systému musia byť zohľadnené výsledky tohto posúdenia.

Tento návrh v žiadnom prípade nezbavuje členské štáty povinností v rámci ich vnútroštátneho práva vrátane pravidiel o zaznamenávaní informácií o odsúdeniach maloletých a detí do národného registra trestov. Podobne členským štátom nebráni ani v uplatňovaní ústavných zákonov alebo medzinárodných dohôd, ktorými sú viazané, a to najmä tých, ktoré sú založené na Európskom dohovore o ľudských právach a základných slobodách, ktorého zmluvnou stranou sú všetky členské štáty.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Finančné krytie, s ktorým sa počíta pri vykonávaní smernice v období od januára 2017 do decembra 2020, predstavuje 10 760 000 EUR 18 . Navrhované krytie je zlučiteľné so súčasným viacročným finančným rámcom a náklady budú kryté z programu Spravodlivosť. Profil viazaných prostriedkov je výsledkom očakávaných zmien potrebných na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni v období prvých troch rokov. Náklady na udržiavanie sa od tretieho roka vykonávania budú stabilizovať na úrovni 1 602 000 EUR ročne. Ďalšie podrobné údaje sa nachádzajú v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je sprievodným dokumentom tohto návrhu.

5.OSTATNÉ PRVKY

Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a predkladanie správ

Dva roky po prijatí legislatívneho nástroja Komisia vyhodnotí rozsah, v akom došlo k jeho vykonaniu v členských štátoch, a účinnosť opatrení, ktoré členské štáty prijali, pokiaľ ide o dosiahnutie vyššie uvedených cieľov. Na základe tohto hodnotenia Komisia rozhodne o primeraných následných opatreniach.

Vykonávanie smernice v členských štátoch bude priebežne monitorovať existujúca expertná skupina pre ECRIS. Táto skupina bude zároveň pôsobiť ako fórum na výmenu najlepších postupov v oblasti výmeny informácií z registrov trestov na úrovni EÚ vrátane informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1

Odsek 1:

Článok 1 rámcového rozhodnutia bol rozšírený s cieľom zlepšiť výmenu informácií o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín. Účel tohto nástroja teraz zahŕňa povinnosť odsudzujúceho členského štátu uchovávať informácie z registra trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín vrátane odtlačkov prstov.

Odsek 2:

Vymedzenie pojmu „odsudzujúci členský štát“ v článku 1 písm. a) rámcového rozhodnutia bolo prenesené do článku 2 obsahujúceho vymedzenie pojmov. Nové vymedzenie tohto pojmu obsahuje odsúdenia bez ohľadu na to, či boli vynesené proti štátnemu príslušníkovi iného členského štátu alebo proti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.

Doplnené je vymedzenie pojmu „štátny príslušník tretej krajiny“ s cieľom objasniť, že táto skupina osôb zahŕňa osoby bez štátnej príslušnosti a osoby, ktorých štátna príslušnosť nie je známa.

Odsek 3:

Článok 4 ods. 1 súčasného rámcového rozhodnutia sa mení tak, aby sa zabezpečilo, že povinnosť členských štátov zaznamenávať štátnu príslušnosť (alebo štátne príslušnosti) odsúdenej osoby v registri trestov teraz platí aj pre štátnu príslušnosť či príslušnosti štátnych príslušníkov tretích krajín. Informácie o štátnej príslušnosti sú nepostrádateľné pre ústredné orgány pri zisťovaní toho, ktorý členský štát má informácie o dotknutej osobe.

Odsek 4:

V novom článku 4a sa stanovujú nasledujúce povinnosti členského štátu, pokiaľ ide o odsúdenia štátnych príslušníkov tretích krajín vynesené na jeho území: povinnosť uchovávať informácie z registrov trestov; povinnosť distribuovať ostatným členským štátom anonymizovaný indexový filter s informáciami o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín odsúdených na jeho území na účely identifikácie členských štátov, ktoré majú informácie z registrov trestov o danom štátnom príslušníkovi tretej krajiny; a povinnosť aktualizovať indexový filter, ak dôjde k akýmkoľvek výmazom alebo zmenám údajov v ňom obsiahnutých. Členský štát splní povinnosť uchovávania údajov aj vtedy, keď sa informácie uchovávajú v databáze inej než databáza registra trestov, pokiaľ ústredný orgán má prístup k databáze, v ktorej sú informácie uchovávané.

Napokon sa v článku stanovuje, že sa uplatňuje bez ohľadu na to, či má daná osoba aj štátnu príslušnosť EÚ, čím sa má zabezpečiť, aby bolo možné informácie nájsť bez ohľadu na to, či ďalšia štátna príslušnosť je alebo nie je známa; záznam danej osoby v registri trestov a jej indexový filter bude obsahovať informácie uchovávané o nej ako o štátnom príslušníkovi členského štátu.

Odsek 5:

Tu je stanovené príslušné právo členských štátov, ktoré dostanú indexový filter, t. j. právo vyhľadávať v ňom.

Odsek 6:

Aby bol článok 6 čitateľnejší, boli vypustené tie ustanovenia rámcového rozhodnutia, v prípade ktorých lehota už uplynula (odsek 2 a úvodná časť odseku 3).

V článku 6 ods. 3 sa navyše členským štátom kladie povinnosť doplniť výpis z registra trestov, o ktorý štátny príslušník tretej krajiny požiadal (jeho vlastný záznam), o informácie od ostatných členských štátov rovnakým spôsobom, ako by ich doplnil pri štátnych príslušníkoch EÚ.

Odsek 7:

Na základe nového odseku 4a vloženého do článku 7 sa so žiadosťou o informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín zaobchádza podobne, ako so žiadosťou o informácie o štátnych príslušníkoch EÚ; odseky 1 a 4a sa vykladajú rovnakým spôsobom. Takže dožiadaný ústredný orgán musí zaslať informácie o odsúdení vynesenom proti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v jeho členskom štáte, ako aj o akýchkoľvek odsúdeniach vynesených v tretích krajinách, ktoré boli zaznamenané v jeho registri trestov.

Odkaz na štátneho príslušníka tretej krajiny v článku 7 ods. 4 rámcového rozhodnutia bol teda vypustený.

Odsek 8:

Odkazy na osobné údaje boli rozšírené, takže sa teraz vzťahujú aj na nové ustanovenia o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

Odsek 9:

Článok 11 ods. 3 zahŕňa výslovný odkaz na Európsky informačný systém registrov trestov a na štandardizovaný formát. Prvá veta článku 11 ods. 3 sa stala nadbytočnou, pretože daný termín uplynul, a preto došlo k jej vypusteniu.

V článku 11 ods. 5 sa stanovujú technické povinnosti členských štátov v súvislosti s úlohami, ktoré sa majú na základe smernice splniť. To sa týka tak súčasného systému výmeny informácií, ako aj nového systému „pozitívnej/negatívnej lustrácie“ na základe anonymizovaného indexového filtra. Technické a administratívne opatrenia, ktorými sa uľahčí výmena informácií, budú stanovené vo vykonávacích aktoch.

Článok 11 ods. 4 upravuje zasielanie informácií, ak systém ECRIS nie je dostupný; je kombináciou súčasných odsekov 5 a 3 článku 11. Obsah súčasného článku 11 ods. 4 teraz možno nájsť v článku 11b (vykonávacie akty).

Článkom 11 ods. 5 sa nahrádza súčasný článok 11 ods. 5 a vyžaduje sa v ňom od členských štátov, aby namiesto Rady v budúcnosti informovali Komisiu o tom, že sú schopné využívať systém ECRIS a nový indexový filter.

Súčasný článok 11 ods. 7 sa vypúšťa a povinnosť členských štátov uskutočňovať nevyhnutné technické zmeny do stanoveného termínu teraz možno nájsť v článku 3 ods. 3 tejto smernice.

Odsek 10:

Nový článok 11a zahŕňa hlavné body obsiahnuté v rozhodnutí Rady 2009/316/SVV, ktorým sa zriadil ECRIS, s cieľom zorganizovať medzi členskými štátmi výmenu informácií z registrov trestov.

Odseky 11 a 12:

Zavedený bol komitologický postup, ktorý má Komisii poskytnúť nástroje potrebné na vykonávanie technických aspektov výmeny informácií tak, aby fungovala v praxi. Zvoleným postupom je postup preskúmania. Tento postup sa použije najmä pri prijímaní vykonávacích opatrení v súvislosti so štandardizovaným formátom, ktorý je v súčasnosti stanovený v rozhodnutí Rady 2009/316/SVV.

Odsek 13:

Nový článok 13a sa týka povinností Komisie v oblasti podávania správ a preskúmania.

Súčasná požiadavka o podávaní správ podľa článku 7 rozhodnutia Rady 2009/316/SVV, t. j. pravidelná správa o výmene informácií prostredníctvom systému ECRIS, je začlenená do rámcového rozhodnutia (článok 13a ods. 4).

Článok 2:

Týmto právnym predpisom sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV. Obsah uvedeného rozhodnutia Rady bol vo veľkej miere začlenený do rámcového rozhodnutia a ďalej bude v súlade s článkom 11b upravený vo vykonávacích opatreniach.

Článok 3:

Zdá sa, že obdobie na transpozíciu v trvaní 12 mesiacov bude postačovať, keďže Komisia a členské štáty môžu sa môžu opierať o už existujúcu technológiu a existujúce a fungujúce registre trestov v členských štátoch.

Články 4 a 5:

V týchto článkoch sa uvádza nadobudnutie účinnosti smernice a jej adresáti (členské štáty).

2016/0002 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. d),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Únia si stanovila za cieľ poskytnúť svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s primeranými opatreniami týkajúcimi sa predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou.

(2)Tento cieľ si vyžaduje, aby informácie o odsúdeniach vynesených v členských štátoch bolo možné zohľadniť aj mimo odsudzujúceho členského štátu, tak v priebehu nového trestného konania, ako je stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2008/675/SVV 19 , ako aj s cieľom predchádzať novým trestným činom.

(3)Tento cieľ predpokladá výmenu informácií z registrov trestov medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Takáto výmena informácií sa organizuje a realizuje podľa pravidiel stanovených v rámcovom rozhodnutí Rady 2009/315/SVV 20 a prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS), ktorý sa zriadil v súlade s rozhodnutím Rady 2009/316/SVV 21 .

(4)Právny rámec systému ECRIS však nepokrýva osobitosti žiadostí týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín v dostatočnej miere. Hoci je teraz možné na výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín používať systém ECRIS, nie je zavedený žiadny postup ani mechanizmus na efektívnu výmenu.

(5)Informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín nie sú v rámci Únie zhromažďované v členskom štáte, ktorého štátnymi príslušníkmi tieto osoby sú, ako je to pri štátnych príslušníkoch členských štátov, ale uchovávajú sa len v tom členskom štáte, v ktorom bolo vynesené odsúdenie. Úplný prehľad o trestnej minulosti určitej osoby je preto s určitosťou možné získať len v tom prípade, že sa informácie vyžiadajú zo všetkých členských štátov.

(6)Takéto plošné žiadosti vytvárajú administratívnu záťaž na všetky členské štáty vrátane tých, ktoré nemajú informácie o konkrétnom štátnom príslušníkovi tretej krajiny. V praxi tento negatívny účinok odrádza členské štáty od toho, aby žiadali informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín, a vedie to k tomu, že sa jednotlivé členské štáty, pokiaľ ide o informácie z registra trestov, obmedzia len na informácie uchované v ich príslušnom národnom registri.

(7)Výmena informácií o odsúdeniach za trestné činy je dôležitou súčasťou každej stratégie v boji proti trestnej činnosti a terorizmu. Ak by členské štáty plne využívali potenciál systému ECRIS, prispelo by to k reakcii trestného súdnictva na radikalizáciu vedúcu k terorizmu a násilnému extrémizmu.

(8)Nedávne teroristické útoky preukázali najmä naliehavosť posilnenia výmeny príslušných informácií, najmä pokiaľ ide o rozšírenie systému ECRIS tak, aby zahŕňal informácie o štátnych príslušníkov tretích krajín.

(9)V dôsledku toho by sa mal vytvoriť systém, prostredníctvom ktorého ústredný orgán členského štátu rýchlo a účinne zistí, v ktorom inom členskom štáte sa uchovávajú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny, aby sa následne mohol využiť existujúci rámec systému ECRIS.

(10)Medzi povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o odsúdenia štátnych príslušníkov tretích krajín, by mali patriť aj odtlačky prstov na zabezpečenie identifikácie. Táto povinnosť zahŕňa uchovávanie informácií vrátane odtlačkov prstov, odpovedanie na žiadosti o informácie od iných ústredných orgánov, zabezpečenie, aby výpis z registra trestov, o ktorý žiada štátny príslušník tretej krajiny, bol v prípade potreby doplnený o informácie od ostatných členských štátov, a takisto vykonávanie technických zmien s cieľom uplatňovať najmodernejšie technológie potrebné na to, aby systém výmeny informácií fungoval.

(11)V prípade, že neexistuje jeden členský štát, ktorý uchováva informácie o konkrétnom štátnom príslušníkovi tretej krajiny, decentralizované informačné technológie by mali umožniť ústredným orgánom členských štátov zistiť, v ktorom inom členskom štáte sa informácie z registra trestov uchovávajú. Na tento účel by mal každý ústredný orgán zaslať ostatným členským štátom indexový filter, ktorý bude obsahovať anonymizované identifikačné údaje štátnych príslušníkov tretích krajín odsúdených v danom členskom štáte. Osobné údaje by sa mali anonymizovať, a to takým spôsobom, aby dotknutá osoba nebola identifikovateľná. Prijímajúci členský štát môže potom porovnať tieto údaje so svojimi vlastnými informáciami na základe „pozitívnej/negatívnej lustrácie“, čím zistí, či sú informácie z registra trestov dostupné v ostatných členských štátov a v prípade „pozitívnej lustrácie“, v ktorých členských štátoch. Prijímajúci členský štát by mal následne na takúto „pozitívnu lustráciu“ nadviazať s využitím rámca ECRIS. Pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú aj štátnu príslušnosť niektorého členského štátu, informácie obsiahnuté v indexe by sa mali obmedziť na disponibilné informácie o štátnych príslušníkoch členských štátov.

(12)Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV 22 by sa malo uplatňovať v kontexte počítačovej výmeny informácií z registrov trestov členských štátov, čím sa zaistí primeraná úroveň ochrany údajov pri výmene informácií medzi členskými štátmi a zároveň sa členským štátom umožní požadovať vyššie normy ochrany pri vnútroštátnom spracúvaní údajov.

(13)Ako spoločná komunikačná infraštruktúra na výmenu informácií z registrov trestov by sa mali použiť zabezpečené transeurópske služby pre telematiku medzi administratívami (sTESTA) alebo akýkoľvek ich ďalší vývojový stupeň alebo akákoľvek alternatívna zabezpečená sieť.

(14)Bez ohľadu na možnosť využiť finančné programy Únie v súlade s platnými pravidlami, by mal každý členský štát znášať vlastné náklady vyplývajúce z vykonávania, správy, používania a údržby svojej databázy registra trestov, a z vykonávania, správy, používania a údržby potrebných technických úprav potrebných na používanie systému ECRIS.

(15)Táto smernica rešpektuje základné práva a slobody a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na ochranu osobných údajov, zásady rovnosti pred zákonom a všeobecného zákazu diskriminácie. Táto smernica by sa mala vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(16)Keďže cieľ tejto smernice, konkrétne umožnenie rýchlej a účinnej výmeny informácií z registrov trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale je ho z dôvodu nevyhnutnej synergie a interoperability skôr možné dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie vytýčeného cieľa,

(17)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV by sa zásady rozhodnutia Rady 2009/316/SVV mali začleniť do rámcového rozhodnutia a vykonávacie právomoci by sa mali udeliť Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 23 .

(18)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(19)V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

[alebo]

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto členské štáty oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(20)V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 24 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý zaujal stanovisko k ... 25 .

(21)Rámcové rozhodnutie 2009/315/SVV by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Rámcové rozhodnutie 2009/315/SVV sa mení takto:

1.článok 1 sa nahrádza takto:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto rámcovom rozhodnutí sa:

a)vymedzujú spôsoby, akými odsudzujúci členský štát zdieľa informácie o odsúdeniach s inými členskými štátmi;

b)vymedzujú povinnosti odsudzujúceho členského štátu uchovávať informácie a určujú sa metódy, ktoré sa musia dodržať pri poskytovaní odpovede na žiadosť o poskytnutie informácií z registra trestov;

c)zavádza decentralizovaný systém informačných technológií na výmenu informácií o odsúdeniach založený na databázach registrov trestov v každom členskom štáte – Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS).“;

2.v článku 2 sa dopĺňajú tieto písmená:

„d),odsudzujúci členský štát‘ je členský štát, v ktorom je vynesené odsúdenie;

e),štátny príslušník tretej krajiny‘ je štátny príslušník inej krajiny, než je členský štát, alebo osoba bez štátnej príslušnosti alebo osoba ktorej štátna príslušnosť nie je známa členskému štátu, v ktorom je táto osoba odsúdená.“;

3.článok 4 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.Každý členský štát prijíma opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa v rámci zaznamenávania odsúdení vynesených na jeho území do jeho registra trestov uviedli aj informácie o štátnej príslušnosti alebo štátnych príslušnostiach odsúdenej osoby, ak ide o štátneho príslušníka iného členského štátu alebo štátneho príslušníka tretej krajiny.“;

4.vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

Povinnosti odsudzujúceho členského štátu týkajúce sa odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín

1. Členský štát, v ktorom je štátny príslušník tretej krajiny odsúdený, uchováva – okrem individuálnych výnimočných prípadov, v ktorých to nie je možné – tieto informácie:

a)informácie o odsúdenej osobe [úplné meno, dátum narodenia, miesto narodenia (obec a štát), pohlavie, štátna príslušnosť a prípadné predchádzajúce mená];

b)informácie o odsúdení (dátum odsúdenia, názov súdu, dátum právoplatnosti rozhodnutia);

c)informácie o trestnom čine, ktorý viedol k odsúdeniu (dátum spáchania trestného činu, s ktorým odsúdenie súvisí, a názov alebo právna klasifikácia trestného činu, ako aj odkaz na uplatniteľné právne ustanovenia);

d)informácie o obsahu odsúdenia (predovšetkým trestu, ako aj akýchkoľvek doplnkových sankcií, bezpečnostných opatrení a následných rozhodnutí upravujúcich výkon trestu);

e)informácie o menách rodičov odsúdenej osoby;

f)informácie o čísle spisu odsúdenia;

g)informácie o mieste spáchania trestného činu;

h)prípadne informácie o zákazoch činnosti, ktoré vyplývajú z odsúdenia za trestný čin;

i)informácie o identifikačnom čísle odsúdenej osoby alebo o čísle a druhu dokladu totožnosti odsúdenej osoby;

j)odtlačky prstov danej osoby;

k)prípadný pseudonym a/alebo prezývky.

2. Ústredný orgán vytvorí indexový filter, ktorý obsahuje anonymizované informácie uvedené v odseku 1 písm. a), e), i), j) a k) týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín odsúdených v jeho členskom štáte. Ústredný orgán zašle tento indexový filter spolu so všetkými jeho aktualizáciami všetkým členským štátom.

3.Akákoľvek zmena alebo vymazanie informácií uvedených v odseku 1 má za následok bezodkladnú rovnakú zmenu alebo vymazanie informácií uchovávaných v súlade s odsekom 1 a obsiahnutých v indexovom filtri, ktorý v súlade s odsekom 2 vytvoril ústredný orgán odsudzujúceho členského štátu.

4.Odseky 2 a 3 sa uplatňujú vo vzťahu k indexovému filtru aj v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú štátnu príslušnosť niektorého členského štátu do tej miery, do akej ústredný orgán uchováva informácie uvedené v odseku 1 písm. a), e), i), j) a k) v súvislosti so štátnymi príslušníkmi členských štátov.

5.Odsek 1 sa uplatňuje na odsúdenia vynesené po [dvanástich mesiacoch po prijatí].

Odsek 2 sa uplatňuje na informácie už zahrnuté v registri trestov dňa [12 mesiacov po prijatí] a na informácie o odsúdeniach vynesených po [12 mesiacov po prijatí].“;

5.vkladá sa tento článok:

„Článok 4b

Používanie indexových filtrov

1.Na účely identifikácie tých členských štátov, ktoré majú informácie z registra trestov o príslušníkovi tretej krajiny, môžu ústredné orgány členských štátov prehľadávať indexové filtre zaslané v súlade s článkom 4a s cieľom porovnať všetky informácie v týchto indexových filtroch s ich vlastnými informáciami uvedenými v článku 4a ods. 2. Indexové filtre nesmú byť použité na iné účely než na tie, ktoré sú uvedené v článku 6.

2.Tento článok sa uplatňuje aj na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má štátnu príslušnosť niektorého členského štátu.“;

6.článok 6 sa mení takto:

a)odsek 2 sa vypúšťa;

b)odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.Keď štátny príslušník členského štátu požiada ústredný orgán iného členského štátu než je štát, ktorého je táto osoba štátnym príslušníkom, o informácie o svojom vlastnom zázname z registra trestov, dotknutý ústredný orgán – za predpokladu, že dotknutá osoba je alebo bola rezidentom alebo štátnym príslušníkom žiadajúceho alebo dožiadaného členského štátu – podá na ústredný orgán členského štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, žiadosť o informácie a súvisiace údaje z registra trestov, aby tieto informácie a súvisiace údaje mohol zahrnúť do výpisu, ktorý sa osobe poskytne.

Keď štátny príslušník tretej krajiny, ktorý nemá štátnu príslušnosť niektorého členského štátu, požiada ústredný orgán členského štátu o informácie o vlastnom zázname v trestnom registri, tento ústredný orgán podá žiadosť o informácie a súvisiace údaje z registra trestov len tým centrálnym orgánom členských štátov, ktoré vedú o tejto osobe záznam v registri trestov, aby bolo možné zaradiť tieto informácie a súvisiace údaje do výpisu, ktorý sa má poskytnúť dotknutej osobe.“;

7.článok 7 ods. 4 sa nahrádza takto:

„4.V prípade žiadosti podľa článku 6 o informácie z registra trestov o odsúdeniach štátneho príslušníka členského štátu, ktorú podá ústredný orgán iného členského štátu, než je členský štát, ktorého je táto osoba štátnym príslušníkom, poskytne dožiadaný členský štát informácie o odsúdeniach vynesených v dožiadanom členskom štáte v rovnakom rozsahu, aký je stanovený v článku 13 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach.

4a.V prípade žiadosti podľa článku 6 o informácie z registra trestov o odsúdeniach štátneho príslušníka členského štátu, ktorá sa podáva na účely trestného konania, poskytne dožiadaný členský štát ústrednému orgánu žiadajúceho členského štátu informácie o všetkých odsúdeniach vynesených v dožiadanom členskom štáte a všetkých odsúdeniach vynesených v tretích krajinách, ktoré mu boli zaslané a ktoré boli zaznamenané v registri trestov.

Ak sa o takéto informácie žiada na akýkoľvek iný účel, ako je trestné konanie, odsek 2 tohto článku sa uplatňuje zodpovedajúcim spôsobom.“;

8.článok 9 sa mení takto:

a)v odseku 1 sa slovné spojenie „článku 7 ods. 1 a 4“ nahrádza slovným spojením „článku 7 ods. 1, 4 a 4a“;

b)v odseku 2 sa slovné spojenie „článku 7 ods. 2 a 4“ nahrádza slovným spojením „článku 7 ods. 2, 4 a 4a“;

c)v odseku 3 sa slovné spojenie „článku 7 ods. 1, 2 a 4“ nahrádza slovným spojením „článku 7 ods. 1, 2, 4 a 4a“;

9.v článku 11 sa odseky 3 až 7 nahrádzajú takto:

„3.Ústredné orgány členských štátov zasielajú informácie uvedené v článku 4, indexový filter uvedený v článku 4a, žiadosti uvedené v článku 6, odpovede uvedené v článku 7 a iné relevantné informácie elektronicky prostredníctvom systému ECRIS a v štandardizovanom formáte v súlade s normami stanovenými vo vykonávacích aktoch.

4.Ak spôsob zasielania uvedený v odseku 3 nie je k dispozícii, tak počas celej doby trvania tohto stavu ústredné orgány členských štátov zasielajú všetky informácie uvedené v odseku 3 s výnimkou indexového filtra uvedeného v článku 4a akýmikoľvek prostriedkami, ktoré umožňujú vyhotovenie písomného záznamu a za podmienok, ktoré umožňujú ústrednému orgánu prijímajúceho členského štátu potvrdiť ich pravosť.

5. Každý členský štát vykoná potrebné technické úpravy, aby mohol používať štandardizovaný formát uvedený v odseku 3 a indexový filter uvedený v článkoch 4a a 4b a elektronicky zasielať všetky informácie uvedené v odseku 3 ostatným členským štátom prostredníctvom systému ECRIS. Komisii oznámi dátum, od ktorého je schopný uskutočňovať takéto zasielanie informácií a používať indexový filter uvedený v článkoch 4a a 4b.“;

10.vkladá sa tento článok:

„Článok 11a

Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS)

1.V záujme elektronickej výmeny informácií z registrov trestov v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím sa zavádza decentralizovaný systém informačných technológií založený na databázach registrov trestov v každom členskom štáte – Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS). Jeho súčasťou sú tieto prvky:

a)prepojovací softvér vytvorený v súlade so spoločným súborom protokolov, ktorý umožňuje výmenu informácií medzi databázami registrov trestov jednotlivých členských štátov;

b)softvér indexového filtra vytvorený v súlade so spoločným súborom protokolov, ktorý ústredným orgánom umožňuje porovnávať ich údaje podľa článkov 4a a 4b s údajmi ostatných ústredných orgánov pri súčasnom plnom zabezpečení ochrany osobných údajov;

c)spoločná komunikačná infraštruktúra medzi ústrednými orgánmi, ktorá poskytuje šifrovanú sieť.

ECRIS zabezpečuje dôvernosť a integritu informácií z registrov trestov zasielaných do iných členských štátov.

2.Všetky údaje z registrov trestov sa uchovávajú len v databázach prevádzkovaných členskými štátmi.

3.Ústredné orgány členských štátov nemajú priamy on-line prístup k databázam registrov trestov iných členských štátov.

4.Za softvér a uchovávanie databáz, zasielanie a prijímanie informácií z registrov trestov zodpovedá dotknutý členský štát.

5.Za prevádzku spoločnej komunikačnej infraštruktúry zodpovedá Komisia. Táto infraštruktúra musí spĺňať nevyhnutné bezpečnostné požiadavky a plne zodpovedať potrebám ECRIS.

6.Komisia poskytuje softvér uvedený v odseku 1, všeobecnú podporu a technickú pomoc, zároveň zbiera štatistické údaje a vypracúva štatistiky.

7.Každý členský štát znáša vlastné náklady vyplývajúce z vykonávania, správy, používania a údržby svojej databázy registra trestov a softvéru uvedeného v odseku 1.

Komisia znáša náklady vyplývajúce z vykonávania, správy, používania, údržby a ďalšieho vývoja spoločnej komunikačnej infraštruktúry systému ECRIS, ako aj z vykonávania a ďalšieho vývoja prepojovacieho softvéru a softvéru uvedených v odseku 1.“;

11.vkladá sa tento článok:

„Článok 11b

Vykonávacie akty

1.Komisia vo vykonávacích aktoch stanovuje:

a)štandardizovaný formát uvedený v článku 11 ods. 3, a to aj pokiaľ ide o informácie o trestnom čine, ktorý viedol k odsúdeniu a informácie o obsahu odsúdenia;

b)pravidlá týkajúce sa technickej realizácie systému ECRIS, indexového filtra uvedeného v článkoch 4a a 4b a výmeny odtlačkov prstov;

c)akékoľvek iné spôsoby organizácie a realizácie výmeny informácií o odsúdeniach medzi ústrednými orgánmi členských štátov vrátane:

i)prostriedkov uľahčujúcich pochopenie a automatický preklad zaslaných informácií;

ii)prostriedkov elektronickej výmeny informácií, najmä pokiaľ ide o použiteľné technické špecifikácie a v prípade potreby uplatniteľné postupy výmeny;

2.Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12a ods. 2.“;

12.vkladá sa tento článok:

„Článok 12a

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 26 .

2.Keď sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“;

13.vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie

1. Do [24 mesiacov po vykonaní] predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia. V tejto správe sa posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím vrátane technickej realizácie.

2.Spolu so správou sa v prípade potreby predložia príslušné legislatívne návrhy.

3.Útvary Komisie pravidelne uverejňujú správu o výmene informácií z registra trestov prostredníctvom systému ECRIS najmä na základe štatistík uvedených v článku 11a ods. 6. Táto správa sa prvýkrát uverejní rok po predložení správy uvedenej v odseku 1.“.

Článok 2

Nahradenie rozhodnutia 2009/316/SVV

Rozhodnutie 2009/316/SVV sa nahrádza v členských štátoch, ktoré sú viazané touto smernicou, bez toho, aby boli dotknuté záväzky týchto členských štátov, pokiaľ ide o lehoty na transpozíciu uvedeného rozhodnutia do vnútroštátneho práva.

Článok 3

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [12 mesiacov po prijatí]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3.Členské štáty vykonajú technické úpravy uvedené v článku 11 ods. 5 do [12 mesiacov po prijatí].

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2 sa uplatňuje od [dátum transpozície tejto smernice].

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 27

Oblasť politiky        33    Spravodlivosť a spotrebitelia

Činnosti v rámci ABB:    33 03    Spravodlivosť

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

 Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

 Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 28

 Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

 Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

   Zlepšiť fungovanie spoločnej oblasti bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom lepšej výmeny informácií v trestných veciach, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín.

   Obmedziť trestnú činnosť a posilniť predchádzanie takejto činnosti (aj v súvislosti s terorizmom).

   Zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a štátnymi príslušníkmi EÚ v súvislosti s účinnou výmenou informácií z registrov trestov.

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Osobitný cieľ

   Zlepšiť výmenu informácií z registrov trestov, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, prostredníctvom systému ECRIS.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Činnosť č. 33 03

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Očakáva sa, že iniciatíva poskytne spoločný mechanizmus zameraný na štandardizovanú, rýchlu, koordinovanú a účinnú výmenu informácií medzi členskými štátmi. Cieľ vytvoriť spoločný mechanizmus na výmenu informácií o odsúdeniach za trestné činy nie je možné dosiahnuť len na úrovni samotných členských štátov, ale musí dôjsť ku koordinovanému úsiliu všetkých členských štátov. Nemožno očakávať, že nekoordinované opatrenia na úrovni členských štátov by viedli k dostatočným účinkom z rozsahu, ktorými by sa dali odstrániť nedostatky súčasného používania systému.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

Meranie úrovne výmeny informácií z registrov trestov o štátnych príslušníkoch tretích krajín v porovnaní s počtom odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín a odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Zavedenie technického mechanizmu, ktorý zlepší výmenu informácií z registrov trestov prostredníctvom systému ECRIS, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

Očakáva sa, že iniciatíva poskytne spoločný mechanizmus zameraný na štandardizovanú, rýchlu, koordinovanú a účinnú výmenu informácií odsúdeniach za trestné činy medzi členskými štátmi. Tento cieľ nie je možné dosiahnuť len na úrovni samotných členských štátov, ale musí dôjsť ku koordinovanému úsiliu všetkých členských štátov. Nemožno očakávať, že nekoordinované opatrenia na úrovni členských štátov by viedli k dostatočným účinkom z rozsahu, ktorými by sa dali odstrániť nedostatky súčasného používania systému.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Systém ECRIS bol úspešne a včas zriadený v apríli 2012. Zámerom je uplatniť rovnaké osvedčené postupy.

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi

Pozri odseky vyššie „Súlad s existujúcimi a ostatnými politikami Únie“. V oblasti zlepšovania výmeny informácií v súvislosti s odsúdeniami za trestné činy prostredníctvom systému ECRIS neexistuje žiadne alternatívne riešenie prostredníctvom žiadneho iného nástroja výmeny informácií, ktorý sa spomína v Európskom programe v oblasti bezpečnosti (ako napr. SIS II, Prüm a Eurodac), pretože tieto nástroje sú navrhnuté na iné účely.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

 Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

   Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

   Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

 Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od 2017 do 2018,

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 29

 Priame hospodárenie na úrovni Komisie prostredníctvom

✓ jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

    výkonných agentúr

 Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

 Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte)

◻Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond

◻ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách

◻ verejnoprávne subjekty

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Pravidelné monitorovanie vykonávania programu sa plánuje v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a správnymi postupmi Komisie. Do monitorovania sa zahrnie predkladanie výročných správ riadiacemu výboru týkajúcich sa pokroku pri vykonávaní podporovaných činností.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká.

Pod vedením riadiaceho orgánu programu sa zavedie nepretržitý proces riadenia rizík.

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly.

Na rozpočtové prostriedky v rámci programu sa budú uplatňovať existujúce metódy kontroly používané Komisiou.

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby.

Je zabezpečený veľký počet finančných a správnych kontrolných mechanizmov. Program sa bude vykonávať prostredníctvom verejného obstarávania v súlade s pravidlami a postupmi uvedenými v nariadení o rozpočtových pravidlách.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

V rámci celého procesu sa uplatňujú pravidlá a postupy verejného obstarávania, ktoré zahŕňajú:

– vypracovanie pracovného programu podliehajúceho vyjadreniu riadiaceho výboru, s míľnikmi na uvoľnenie financií na zaistenie možností kontroly výsledkov a nákladov;

– primerané návrhy špecifikácií ponúk na zaistenie možností kontroly dosiahnutia požadovaných výsledkov a vzniknutých nákladov;

– kvalitatívnu a finančnú analýzu ponúk;

– zapojenie ďalších útvarov Komisie v rámci celého postupu;

– kontrolu výsledkov a preskúmanie faktúr pred úhradou na niekoľkých úrovniach a

– vnútorný audit.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 30

krajín EZVO 31

kandidátskych krajín 32

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

3

 33 03 02

Uľahčenie a podpora justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

5

 33 01 01

Výdavky vzťahujúce sa na úradníkov a dočasných zamestnancov v oblasti politiky spravodlivosti a spotrebiteľov

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

3

Bezpečnosť a občianstvo

GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov

2017 33

2018

2019

2020

SPOLU

• Operačné rozpočtové prostriedky

Číslo rozpočtového riadka: 33 03 02 34  

Záväzky

(1)

3,247

3,381

1,602

1,602

10,232

Platby

(2)

1,624

3,314

3,942

1,802

10,681

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov 35  

Číslo rozpočtového riadka

(3)

Rozpočtové prostriedky
pre GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov SPOLU

Záväzky

= 1 + 3

3,247

3,381

1,602

1,602

10,232

Platby

= 2 + 3

1,624

3,314

3,942

1,802

10,681






Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

3,247

3,381

1,602

1,602

10,232

Platby

(5)

1,624

3,314

3,942

1,802

10,681

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU

(6)

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 3
viacročného finančného rámca
SPOLU

Záväzky

= 4 + 6

3,247

3,381

1,602

1,602

10,232

Platby

= 5 + 6

1,624

3,314

3,942

1,802

10,681

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

(4)

Platby

(5)

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU

(6)

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 4
viacročného finančného rámca
SPOLU
(referenčná suma)

Záväzky

= 4 + 6

Platby

= 5 + 6





Okruh viacročného finančného
rámca

5

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2017

2018

2019

2020

SPOLU

GR: Spravodlivosť a spotrebitelia

• Ľudské zdroje

0,198

0,198

0,066

0,066

0,528

• Ostatné administratívne výdavky

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov SPOLU

Rozpočtové prostriedky

0,198

0,198

0,066

0,066

0,528

Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca
SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,198

0,198

0,066

0,066

0,528

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2017 36

2018

2019

2020

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 5
viacročného finančného rámca
SPOLU

Záväzky

3,445

3,579

2,068

1,668

10,760

Platby

1,822

3,512

4,008

1,868

11,209

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

2017

2018

2019

2020

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 37

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

OSOBITNÝ CIEĽ podľa bodu 1.4.2

– Zlepšiť výmenu informácií prostredníctvom systému ECRIS, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín.

3,247

3,381

2,002

1,602

10,232

Osobitný cieľ medzisúčet

3,247

3,381

2,002

1,602

10,232

NÁKLADY SPOLU

3,247

3,381

2,002

1,602

10,232

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2017 38

2018

2019

2020

SPOLU

OKRUH 5
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

0,198

0,198

0,066

0,066

0,528

Ostatné administratívne výdavky

OKRUH 5
viacročného finančného rámca medzisúčet

Mimo OKRUHU 5 39
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Ostatné
administratívne výdavky

Mimo
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca medzisúčet

SPOLU

0,198

0,198

0,066

0,066

0,528

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.    

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

2017

2018

2019

2020

•Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) – AD

1,5

1,5

0,5

0,5

XX 01 01 02 (delegácie)

XX 01 05 01 (nepriamy výskum)

10 01 05 01 (priamy výskum)

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času ) 40

XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)

XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)

XX 01 04 yy  41

‒ ústredie

– delegácie

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)

10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

SPOLU

1,5

1,5

0,5

0,5

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Pracovné miesta AD sa týkajú riadenia programu: vypracovanie pracovného

programu, riadenie rozpočtu, riadenie výziev na predkladanie ponúk

súvisiacich s vykonávaním programu, riadenie zmlúv

súvisiacich s vykonávaním programu, kontrola projektov, kontakty s

útvarmi Komisie a odborníkmi členských štátov, organizácia stretnutí odborníkov, semináre a konferencie.

Externí zamestnanci

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

   Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

✓ Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

◻ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok
N

Rok
N + 1

Rok
N + 2

Rok
N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU



3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku

Vplyv návrhu/iniciatívy 42

Rok
N

Rok
N + 1

Rok
N + 2

Rok
N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) Vyhlásenie európskych ministrov spravodlivosti a vnútorných záležitostí z Rigy z 29. januára 2015, dokument 5855/15.
(2) Závery Rady EÚ o posilnení trestnoprávnej reakcie na radikalizáciu vedúcu k terorizmu a násilnému extrémizmu, 20. november 2015, dokument 14419/15.
(3) Závery Rady EÚ o boji proti terorizmu z 20. novembra 2015, dokument 14406/15.
(4) Závery zo zasadnutia Európskej rady zo 17. a 18. decembra 2015, dokument EUCO 28/15.
(5) „Európsky program v oblasti bezpečnosti“ – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. apríla 2015, COM(2015)185 final.
(6) Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (rámcové rozhodnutie) (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23) a rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33).
(7) Tieto informácie obsahujú údaje o povahe trestného činu, odsúdení a príslušných sankciách alebo iných opatreniach.
(8) Pri výmene informácií z registrov trestov prostredníctvom systému ECRIS členské štáty využívajú kódy uvedené v tabuľkách trestných činov a sankcií vrátane parametrov súvisiacich so stupňom dokonania a mierou účasti na protiprávnom konaní a prípadne existenciou celkového alebo čiastočného vylúčenia trestnej zodpovednosti.
(9) Podľa rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV sa reakcie na žiadosti na účely trestného konania zasielajú bezodkladne a v každom prípadne do 10 pracovných dní. Podrobnosti pozri v článku 8 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV.
(10) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008, s. 32)
(11) Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2015) 111.
(12) Stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) k výmene informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín na základe možného budúceho systému, ktorý by dopĺňal Európsky informačný systém registrov trestov, 4.12.2015 (FRA – 2015/1 – ECRIS).
(13) Záverečná správa o projekte „Štúdia uskutočniteľnosti: Vytvorenie európskeho indexu odsúdených štátnych príslušníkov tretích krajín“ zo dňa 11. júna 2010 („štúdia Unisys“).
(14) Štúdia o posúdení vplyvu legislatívneho návrhu systému ECRIS pre štátnych príslušníkov tretích krajín na informačné a komunikačné technológie, pokiaľ ide o výmenu informácií o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti zo dňa 4. decembra 2015 („štúdia Kurt Salmon“, ešte neuverejnená).
(15) Spoločnosť FIU.net so sídlom v Holandsku je platformou, ktorá spája finančné spravodajské jednotky (FIU) z členských štátov. Účelom FIU je odhaľovať a narúšať financovanie terorizmu a činnosti prania špinavých peňazí.
(16) Rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014, „Digital Rights Ireland Ltd“, C-293/12, ECLI:EU:C:2014:238.
(17) Rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2015, „Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner“, C-362/14, ECLI:EU:C:2015:650.
(18) Podrobné údaje sú uvedené v oddiele 3.2.1 legislatívneho finančného výkazu v tabuľke celkových operačných rozpočtových prostriedkov.
(19) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008, s. 32)
(20) Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23).
(21) Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33).
(22) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s.1).
(25) Ú. v. EÚ C …
(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). 
(27) ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.
(28) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(29) Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.
(30) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(31) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(32) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(33) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.
(34) Náklady členských štátov na získavanie identifikačných informácií môžu byť kompenzované z finančných prostriedkov EÚ vo forme spolufinancovania. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že niektoré členské štáty si ešte nevymieňajú informácie prostredníctvom systému ECRIS, určité finančné prostriedky EÚ môžu byť použité práve na modernizáciu ich vnútroštátnych systémov. Odhaduje, že náklady na údržbu sa od roku 2019 stabilizujú na úrovni 0,602 milióna EUR ročne.
(35) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(36) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.
(37) Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).
(38) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.
(39) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(40) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(41) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(42) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.
Top