EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu15. 12. 2015

COM(2015) 671 final

2015/0310(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2007/2004, nariadenie (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Cieľom tohto návrhu je vytvorenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na účely zabezpečenia európskeho integrovaného riadenia vonkajších hraníc EÚ, účinného riadenia migrácie a zaistenia vysokej úrovne bezpečnosti v Únii so súčasným zabezpečením voľného pohybu osôb v rámci nej. Návrh je súčasťou balíka opatrení, ktorý predložila Komisia s cieľom zaistiť lepšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ, ako sa uvádza v sprievodnom oznámení Komisie.

Európska únia v roku 2015 zaznamenala mimoriadne tlaky na svojich vonkajších hraniciach. Odhaduje sa, že v období od januára do novembra tohto roka hranice Únie nelegálne prekročilo 1,5 milióna osôb. Už zo samotného rozsahu zmiešaných migračných tokov, ktoré prekročili vonkajšie hranice Európskej únie, a následných sekundárnych pohybov vyplynulo, že existujúce štruktúry na úrovni Únie a jednotlivých členských štátov nestačia na riešenie výziev vyplývajúcich z takéhoto rozsiahleho prílevu. V priestore bez vnútorných hraníc má neregulárna migrácia cez vonkajšie hranice jedného členského štátu vplyv na všetky ostatné členské štáty v rámci schengenského priestoru. Významné sekundárne pohyby viedli niekoľko členských štátov k obnoveniu kontroly na vnútorných hraniciach. To vyvolalo značné napätie z hľadiska fungovania a súdržnosti schengenského priestoru.

V priebehu súčasnej migračnej krízy sa ukázalo, že schengenský priestor bez vnútorných hraníc je udržateľný len vtedy, keď sú účinne zabezpečené a chránené vonkajšie hranice. Kontrola vonkajších hraníc Únie predstavuje spoločný záujem, ktorý sa musí realizovať v súlade s prísnymi a jednotnými normami Únie.

Teroristické útoky v tomto roku zintenzívnili obavy o bezpečnosť a prehĺbili znepokojenie občanov. Hranice síce nikdy nedokážu zaručiť úplnú bezpečnosť, môžu však významne prispieť k zvýšeniu bezpečnostnej ochrany, skvalitneniu spravodajských služieb a zmareniu budúcich útokov. Táto úloha hraníc nadobúda ešte väčší význam vzhľadom na rastúci fenomén zapojenia zahraničných bojovníkov do teroristických útokov. Posilnenie bezpečnosti na vonkajších hraniciach má preto kľúčový význam pre obnovenie dôvery verejnosti.

Jednotný priestor na cestovanie bez vnútorných hraníc je udržateľný len vtedy, keď sú účinne chránené vonkajšie hranice. Reťaz je vždy silná len natoľko, nakoľko je silný jej najslabší článok. Preto treba urobiť rozhodujúci krok k vytvoreniu integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc. To bude možné len vtedy, keď sa na jeho vytvorení budú podieľať všetky členské štáty v súlade so zásadami solidarity a zodpovednosti, na ktorých sa zhodli všetky inštitúcie EÚ ako na hlavných zásadách riešenia migračnej krízy.

V európskej migračnej agende sa stanovila potreba pristúpiť k spoločnému riadeniu vonkajších hraníc v súlade s cieľom „postupne zaviesť integrovaný systém riadenia vonkajších hraníc“ stanoveným v článku 77 ZFEÚ. Predseda Komisie Juncker vo svojom prejave o stave Únie v septembri oznámil, že Komisia v tejto súvislosti do konca roka navrhne ambiciózne opatrenia v podobe plne funkčnej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, čo bolo následne potvrdené v pracovnom programe Komisie na rok 2016 1 .

V návrhu nariadenia sa stanovujú všeobecné zásady európskeho integrovaného riadenia hraníc; zriaďuje sa ním európska pohraničná a pobrežná stráž a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá vznikne z agentúry Frontex. Cieľom predkladaného návrhu nariadenia je zabezpečiť integrovanejšie riadenie vonkajších hraníc EÚ, okrem iného tým, že sa Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž udelia širšie právomoci v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu, než má v súčasnosti agentúra Frontex. Návrhom nariadenia sa Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž udeľujú ďalšie právomoci potrebné na účinné vykonávanie integrovaného riadenia hraníc na úrovni Únie s cieľom odstrániť nedostatky pri riadení hraníc na vnútroštátnej úrovni a reagovať na bezprecedentné migračné toky, napríklad na tie, ktoré boli v tomto roku zaznamenané na vonkajších hraniciach Európskej únie.

Udelenie dodatočných právomocí európskej pohraničnej a pobrežnej stráži na európskej úrovni má zásadný význam, keďže pomôže predísť tomu, aby nedostatky pri riadení vonkajších hraníc alebo nepredvídané migračné toky narušili riadne fungovanie schengenského priestoru. Výzvy, ktoré sú dôsledkom migračnej krízy, nebude možné zvládnuť, pokiaľ členské štáty nebudú koordinovať svoj postup. Za integrované riadenie hraníc spoločne zodpovedajú Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom plní úlohy týkajúce sa kontroly hraníc, ktoré spolu tvoria európsku pohraničnú a pobrežnú stráž.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v oblasti politiky

Tento návrh nariadenia je reakciou na výzvy Európskeho parlamentu a Európskej rady, aby sa zabezpečilo účinné riadenie vonkajších hraníc Európskej únie. Európska rada vydala v októbri 2015 jasné usmernenia 2 s cieľom posilniť vonkajšie hranice Európskej únie vybudovaním integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc a rozšírením mandátu agentúry Frontex v kontexte diskusií o vytvorení európskeho systému pohraničnej a pobrežnej stráže, a to aj pokiaľ ide o nasadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov v prípadoch, keď schengenské hodnotenia alebo analýzy rizík preukážu potrebu dôkladných a rýchlych opatrení v spolupráci s dotknutým členským štátom. Európska rada ďalej dospela k záveru, že mandát agentúry Frontex v oblasti návratu by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal právo organizovať spoločné návratové operácie z vlastného podnetu a posilniť úlohu agentúry Frontex, pokiaľ ide o získavanie cestovných dokladov pre navrátilcov.

Komisia v rámci európskej migračnej agendy navrhla, aby sa riadenie vonkajších hraníc stalo spoločnou zodpovednosťou členských štátov a Európskej únie. Na tomto základe boli v európskej migračnej agende navrhnuté zmeny právneho základu agentúry Frontex s cieľom posilniť jej úlohu a kapacity. Medzi ďalšie navrhované opatrenia, ktoré má Komisia prijať, patrí zriadenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, posilnenie úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž pri organizovaní a koordinovaní návratov, spolupráca medzi agentúrami, lepšie riadenie aktív agentúry a členských štátov a nový prístup založený na vstupných centrách (tzv. hotspotoch).

Týmto návrhom nariadenia Komisia prispieva k zvýšeniu účinnosti a spoľahlivosti riadenia hraníc, a to tak, že zvyšuje úroveň zodpovednosti a solidarity pri tomto riadení. V období niekoľkých posledných rokov Európska únia zaviedla politiku umožňujúcu členským štátom vybudovať a udržiavať pevné vonkajšie hranice. Keďže však neexistuje strategické vykonávanie integrovaného riadenia hraníc na úrovni Únie, vznikajú rozdiely vo vykonávaní, ktoré pretrvávajú na národnej úrovni medzi členskými štátmi. Je preto potrebné, aby sa do noriem Únie pre riadenie hraníc zahrnuli všetky aspekty riadenia jej vonkajších hraníc, ako uvádza Komisia v európskej migračnej agende.

Tento návrh vychádza z existujúcej politiky riadenia hraníc vrátane agentúry Frontex, posúva však uvedenú politiku na kvalitatívne odlišnú úroveň. Agentúra Frontex bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004, ktoré bolo následne zmenené nariadením (ES) č. 863/2007 3 , ktorým sa ustanovil mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov, a nariadením (EÚ) č. 1168/2011 4 , v ktorom sa zdôraznila zodpovednosť agentúry Frontex v súvislosti s ochranou základných práv. Týmto návrhom sa podstatne rozširuje schopnosť agentúry účinne reagovať na súčasné alebo budúce hrozby na vonkajších hraniciach, a to prostredníctvom aktívneho posilňovania, hodnotenia a koordinovania činností členských štátov pri vykonávaní primeraných opatrení na vonkajších hraniciach.

Návrh dopĺňa existujúce právne predpisy, keďže zaujíma podobný prístup ako európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) 5 a ďalej rozvíja prostredie spolupráce, výmeny informácií a koordinácie úsilia medzi členskými štátmi a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi a agentúrami Únie, pričom obsahuje konkrétne a záväzné opatrenia. Takisto vychádza z nariadenia (EÚ) č. 656/2014 6 , ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej agentúrou Frontex. Návrhom sa takisto rozvíjajú a posilňujú rýchle pohraničné zásahy.

Návrhom, a najmä zavedením posudzovania zraniteľnosti, sa dopĺňa mechanizmus schengenského hodnotenia zriadený nariadením (EÚ) č. 1053/2013 7 . Cieľom mechanizmu schengenského hodnotenia je zachovanie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi. Pozostáva z technického a právneho posúdenia určeného na overenie správneho uplatňovania schengenského acquis a podmienok potrebných na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach. V prípadoch, keď zo schengenského hodnotenia vyplynie, že existujú vážne nedostatky na vonkajších hraniciach, Komisia môže odporučiť iniciovanie nasadenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže alebo predloženie strategických plánov, aby k nim agentúra zaujala stanovisko. Predkladaným návrhom nie sú dotknuté ani opatrenia, ktoré môžu byť prijaté podľa článkov 19a a 26 Kódexu schengenských hraníc.

Posudzovanie zraniteľnosti sa zameriava na prevenciu, ktorá umožňuje predísť vzniku krízovej situácie. Posudzuje sa operačná spôsobilosť členských štátov na vonkajších hraniciach a na tento účel sa skúma technické vybavenie, kapacity, zdroje a pohotovostné plány. Toto posúdenie vykonáva agentúra. Dozorná rada poskytuje poradenstvo výkonnému riaditeľovi, ktorý následne rozhoduje o potrebných opatreniach. Ak členský štát nedodrží rozhodnutie výkonného riaditeľa a v dôsledku toho vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, Komisia môže prijať vykonávacie rozhodnutie vyžadujúce si priamy zásah agentúry na mieste.

Tento návrh vychádza z existujúcich politických ustanovení a ďalej ich rozvíja a spája v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, čím sa postupne vybuduje integrovaný systém riadenia vonkajších hraníc na úrovni Únie, ako sa stanovuje v článku 77 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

• Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je úzko prepojený s ostatnými politikami Únie a dopĺňa ich. Ide o nasledujúce politiky:

a)spoločný európsky azylový systém so zriadením podporných tímov pre riadenie migrácie v oblastiach vstupných centier (hotspotov), ktorý úzko súvisí s premiestnením osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu;

b)vnútorná bezpečnosť, na ktorú sa kladie dôraz v európskom programe v oblasti bezpečnosti, ako aj spoločné prísne normy riadenia hraníc, majú zásadný význam pre predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu; tento návrh ďalej prispieva k dosiahnutiu vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti tým, že umožňuje agentúre, aby do svojej analýzy rizík zahrnula cezhraničnú trestnú činnosť a terorizmus, umožňuje spracúvať osobné údaje osôb, ktoré sú podozrivé z účasti na teroristických činoch a stanovuje, že agentúra spolupracuje s ostatnými agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami v oblasti boja proti terorizmu. Pokiaľ ide o prístup k vnútroštátnym a európskym databázam, v návrhu nariadenia sa stanovuje povinnosť členských štátov umožniť príslušníkom tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prístup do týchto databáz. Komisia preskúma možnosť poskytnúť agentúre prístup k európskym databázam, ako sú napríklad SIS a EURODAC, a zváži predloženie návrhov na zmenu právnych aktov, na ktorých sa tieto databázy zakladajú;

c)riadenie colných rizík Únie a stratégia bezpečnosti dodávateľského reťazca, ktorou sa stanovuje podpora spolupráce medzi agentúrami a výmena informácií medzi colnými orgánmi, orgánmi presadzovania práva a bezpečnostnými agentúrami na zabezpečenie komplementárnosti úloh, vytvorenie spoločných kritérií rizík a zdieľanie informácií o rizikách;

d)námorná bezpečnosť, ako aj námorný dozor s nadviazaním európskej spolupráce pri plnení úloh pobrežnej stráže v rámci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva a Európskej námornej bezpečnostnej agentúry;

e)politika vonkajších vzťahov Únie, vzhľadom na to, že Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala uľahčovať a podporovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, vrátane koordinácie operačnej spolupráce v oblasti riadenia vonkajších hraníc a vysielania styčných dôstojníkov do tretích krajín, ako aj prostredníctvom spolupráce s orgánmi tretích krajín v oblasti návratu, a to aj pokiaľ ide o získavanie cestovných dokladov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Tento legislatívny návrh sa zakladá na článku 77 ods. 2 písm. b) a d) a článku 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

V článku 77 ods. 1 písm. b) a d) sa stanovuje, že Únia vypracuje politiku zameranú na vykonávanie kontroly osôb a účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc, ako aj na postupné zavádzanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc. Na tieto účely [podľa článku 77 ods. 2 písm. b) a d)] Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia týkajúce sa kontrol, ktorým sa podrobia osoby prekračujúce vonkajšie hranice, ako aj všetky opatrenia potrebné na postupné vybudovanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc.

Európsky parlament a Rada sú na základe článku 79 ods. 2 písm. c) oprávnené prijímať opatrenia týkajúce sa neregulárneho prisťahovalectva a neoprávneného pobytu vrátane odsunu a repatriácie osôb s neoprávneným pobytom.

•Subsidiarita

Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť integrované európske riadenie vonkajších hraníc EÚ s cieľom účinne riadiť migráciu, zaručiť vysokú úroveň bezpečnosti v Únii a súčasne zabezpečiť voľný pohyb osôb v jej rámci. V priestore bez vnútorných hraníc má neregulárna migrácia cez vonkajšie hranice jedného členského štátu vplyv na všetky ostatné členské štáty v rámci schengenského priestoru. Oblasť bez vnútorných hraníc je udržateľná len vtedy, keď sú vonkajšie hranice účinne zabezpečené a chránené.

Keďže kontrola vonkajších hraníc Únie predstavuje spoločný záujem, ktorý sa musí realizovať v súlade s prísnymi a jednotnými normami Únie, ciele tohto návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie; Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

• Proporcionalita

Cieľom tohto návrhu nariadenia je reagovať na nové výzvy a politické skutočnosti, ktorým Únia čelí v súvislosti riadením migrácie a vnútornou bezpečnosťou. Zavádza sa ním súbor opatrení na komplexné riešenie riadenia hraníc. Zabezpečuje sa ním úplné a správne vykonávanie pravidiel integrovaného riadenia hraníc členskými štátmi, prijatie primeraných opatrení na predchádzanie krízovým situáciám a včasný zásah na vonkajších hraniciach, a len v prípade neustáleho zhoršovania situácie urýchlené prijatie potrebných opatrení na úrovni Únie na priamy zásah na mieste. Vzhľadom na svoje ciele a v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

•Výber nástroja

Iba nariadenie môže poskytnúť stupeň jednotnosti potrebný na zabezpečenie integrovaného riadenia vonkajších hraníc. Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, že agentúra Frontex – premenovaná na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž – bola zriadená nariadením, preto je pre predmetný návrh vhodný rovnaký právny nástroj.

3.KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Pri príprave tohto návrhu sa Komisia opierala o rozhovory, ktoré sa pravidelne uskutočňujú v Európskej rade a Rade ministrov, ako aj v Európskom parlamente, o riadení hraníc a opatreniach potrebných na riešenie migračnej krízy. Budúcnosť riadenia hraníc, najmä pokiaľ ide o posilnenie agentúry Frontex, sa nedávno stala predmetom diskusie na zasadnutí Rady ministrov 8. októbra 2015 8 . Na túto diskusiu nadviazalo zasadnutie Európskej rady 15. októbra 2015 9 , ktorá vo svojich usmerneniach o budúcnosti riadenia hraníc vyzvala na posilnenie vonkajších hraníc Európskej únie vrátane príprav na vytvorenie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc a rozšírenia mandátu agentúry Frontex.

Od chvíle, keď sa agentúra Frontex 1. mája 2005 ujala svojich povinností, neustále prebiehali diskusie s príslušnými zainteresovanými stranami na európskej a vnútroštátnej úrovni. Predovšetkým sa konali pravidelné diskusie v Európskom parlamente a Rade v súvislosti s predkladaním správ agentúry Frontex. Agentúra nepretržite podáva správy o svojej činnosti na zasadnutiach riadiacej rady a prostredníctvom rôznych správ, ktoré vydáva počas roka. Uskutočňovala sa aj pravidelná výmena informácií s inými agentúrami Únie, najmä s Európskym podporným úradom pre azyl, Agentúrou Európskej únie pre základné práva, Europolom, ako aj s európskym ombudsmanom. Okrem toho sa uskutočnilo niekoľko diskusií aj so zástupcami občianskej spoločnosti a akademickej obce.

V roku 2014 Komisia začala štúdiu uskutočniteľnosti vytvorenia európskeho systému pohraničnej stráže s cieľom kontrolovať vonkajšie hranice Únie, ktorej výsledky boli zohľadnené pri príprave tohto návrhu.

Komisia tiež dbala na to, aby vzala do úvahy názory príslušných zainteresovaných strán, a to prostredníctvom dôkladného zváženia výsledkov externého hodnotenia agentúry Frontex. Externé hodnotenie, založené na článku 33 nariadenia (EÚ) č. 2007/2004, sa uskutočnilo v období od júla 2014 do júna 2015 a týka sa obdobia od júla 2008 do júla 2014. Diskusia o záverečnej správe sa uskutočnila v rámci riadiacej rady agentúry Frontex 10. septembra 2015 a riadiaca rada vydala odporúčania týkajúce sa možných zmien zakladajúceho nariadenia agentúry Frontex. Tento návrh odráža väčšinu odporúčaní uvedených v rozhodnutí riadiacej rady dňa 28. októbra 2015.

Pri vytváraní mechanizmu agentúry na podávanie sťažností Komisia zohľadnila aj správu Európskeho parlamentu o osobitnej správe európskeho ombudsmana o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZtýkajúcom sa Frontexu.

•Základné práva

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článkoch 18 a 19.

Návrh zaručuje základné práva stanovením požiadavky, aby Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž mala stratégiu základných práv, zriadením konzultačného fóra pre základné práva, rozšírením úlohy úradníka pre základné práva a zahrnutím mechanizmu na podávanie sťažností, prostredníctvom ktorého môže každá osoba, ktorá sa domnieva, že pri vykonávaní činností agentúry došlo k porušeniu jej základných práv alebo základných práv vedľajšieho účastníka, podať sťažnosť Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

Návrh je teda v súlade s článkami 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii a s Chartou základných práv Európskej únie.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá sa má vybudovať na základe existujúcej agentúry Frontex, je poverená riadením vonkajších hraníc spolu s členskými štátmi. Dotácia pre agentúru Frontex, ktorá sa má premenovať na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž, je už súčasťou rozpočtu Únie.

Rozpočet agentúry na rok 2015 a 2016 bol posilnený v roku 2015 s cieľom umožniť agentúre riešiť migračnú krízu, najmä strojnásobením finančných zdrojov pre spoločné operácie Poseidon a Triton, rozšírením pomoci agentúry členským štátom v oblasti návratov a poskytnutím zdrojov potrebných na vytvorenie vstupných centier (hotspotov). Konečná dotácia EÚ na rok 2016, ktorú prijal rozpočtový orgán, predstavuje 238 686 000 EUR.

Vzhľadom na to, že je potrebné, aby agentúra pokračovala vo svojej práci v oblasti riadenia vonkajších hraníc na rovnakej úrovni aj pokiaľ ide o pátranie a záchranu, ako aj v oblasti návratu, je dôležité, aby v budúcnosti bola zachovaná úroveň dotácie na rok 2016 ako základ pre ročný rozpočet Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

Aby však agentúra mohla primerane riešiť nové úlohy stanovené v tomto návrhu, v roku 2017 by sa rozpočet Únie pre agentúru mal zvýšiť aspoň o 31,5 milióna EUR v porovnaní s rokom 2016 a do roku 2020 je potrebných ďalších 602 pracovných miest spolu so zodpovedajúcimi finančnými zdrojmi, čo bude zahŕňať 329 pozícií v rámci plánu pracovných miest a 273 externých zamestnancov.

5.OSTATNÉ PRVKY

•Monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž má viacero povinností týkajúcich sa informovania o svojej činnosti a monitorovania jej práce. Agentúra musí predovšetkým zostaviť konsolidovanú výročnú správu o činnosti, ktorá má zahŕňať hodnotenie spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov. Komisia musí v súlade so svojimi usmerneniami každé tri roky posúdiť vplyv, účinnosť a efektívnosť agentúry vo všetkých jej činnostiach. Zistenia hodnotenia musí predložiť Európskemu parlamentu, Rade a riadiacej rade agentúry. Tieto zistenia sa zverejnia. Európsky parlament alebo Rada môžu vyzvať výkonného riaditeľa agentúry, aby uvedeným inštitúciám podal správu o plnení svojich úloh.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V tomto návrhu sa stanovujú všeobecné zásady pre vytvorenie európskeho integrovaného riadenia hraníc s cieľom účinne riadiť migráciu, zaručiť vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v rámci Európskej únie a zároveň zabezpečiť voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie.

Európske integrované riadenie hraníc zahŕňa opatrenia v tretích krajinách, opatrenia prijaté v spolupráci so susednými tretími krajinami, opatrenia na kontrolu vonkajších hraníc a opatrenia v oblasti voľného pohybu vrátane návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín.

Týmto návrhom sa zriaďuje európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá je zodpovedná za integrované riadenie hraníc, a v porovnaní s mandátom agentúry Frontex sa právomoci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž posilňujú vo všetkých aspektoch integrovaného riadenia hraníc. Európska pohraničná a pobrežná stráž sa skladá z Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom plní úlohy týkajúce sa kontroly hraníc. Úlohou európskej pohraničnej a pobrežnej stráže je vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc v súlade so zásadou spoločnej zodpovednosti. Keďže všetky vnútroštátne pohraničné stráže, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom plní úlohy týkajúce sa kontroly hraníc, vykonávajú európske integrované riadenie hraníc, predstavujú európsku pohraničnú a pobrežnú stráž a zároveň vnútroštátnu pohraničnú a pobrežnú stráž.

Agentúra Frontex bude premenovaná na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž s cieľom zohľadniť zmeny jej kompetencií. Hlavnou úlohou Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž je vypracovať operačnú a technickú stratégiu vykonávania integrovaného riadenia hraníc na úrovni Únie, dohliadať na účinné fungovanie kontrol na vonkajších hraniciach členských štátov, vykonávať posudzovanie zraniteľnosti a zabezpečiť odstraňovanie nedostatkov pri riadení vonkajších hraníc zo strany vnútroštátnych orgánov, poskytovať zvýšenú operačnú a technickú pomoc členským štátom prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov a zabezpečiť praktické vykonávanie opatrení v prípade situácie, ktorá si vyžaduje prijatie naliehavých opatrení na vonkajších hraniciach, ako aj organizovať, koordinovať a vykonávať návratové operácie a zásahy.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž bude musieť získať široký a účinný prehľad, aby dokázala určiť, či je členský štát schopný vykonávať príslušné právne predpisy EÚ a či existujú nedostatky v riadení hraníc členského štátu, aby sa zabránilo tomu, že nárast migračných tokov povedie k závažným problémom na vonkajších hraniciach. Na tieto účely sa v predmetnom návrhu stanovujú nasledujúce prvky posilňujúce postavenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž v porovnaní s agentúrou Frontex:

Vytvorenie centra monitorovania a analýzy rizík s kapacitou na monitorovanie migračných tokov do Európskej únie a v rámci nej a na vypracovanie analýzy rizík, ktorá sa uplatní v členských štátoch a zahrnie všetky aspekty relevantné pre integrované riadenie hraníc, najmä kontrolu hraníc, návrat, neregulárne sekundárne pohyby štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Európskej únie, predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti vrátane uľahčovania neregulárneho prisťahovalectva, obchodovania s ľuďmi a terorizmu, ako aj situáciu v susediacich tretích krajinách s cieľom vypracovať mechanizmus predbežného varovania, ktorý bude analyzovať migračné toky smerom do EÚ.

Nasadenie styčných dôstojníkov agentúry v členských štátoch s cieľom umožniť agentúre, aby bola schopná zabezpečiť riadne a účinné monitorovanie nielen prostredníctvom analýzy rizík, výmeny informácií a Európskeho systému hraničného dozoru, ale aj prostredníctvom svojej prítomnosti na mieste. Úlohou styčného dôstojníka je podporovať spoluprácu medzi agentúrou a členskými štátmi, a najmä pomáhať pri zbere informácií požadovaných agentúrou na účely posúdenia zraniteľnosti a monitorovať opatrenia prijaté členskými štátmi na vonkajších hraniciach.

Dozorná úloha agentúry na základe stanovenia záväzného hodnotenia zraniteľnosti vypracovaného agentúrou, ktoré je určené na posúdenie schopnosti členských štátov čeliť výzvam na svojich vonkajších hraniciach vrátane posúdenia vybavenia a zdrojov členských štátov, ako aj ich pohotovostných plánov. Výkonný riaditeľ, ktorému radí dozorná rada vytvorená v rámci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, určí opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát a stanoví časový limit ich prijatia. Rozhodnutie výkonného riaditeľa bude pre dotknutý členský štát záväzné a pokiaľ potrebné opatrenia nebudú prijaté v stanovenej lehote, vec bude postúpená riadiacej rade, ktorá prijme ďalšie rozhodnutie. Ak členský štát stále nebude konať a spôsobí tým riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, Komisia môže prijať vykonávacie rozhodnutie umožňujúce priamu intervenciu zo strany agentúry.

Nové postupy na riešenie situácií, ktoré si vyžadujú bezodkladné konanie, ak členský štát neprijme potrebné nápravné opatrenia v súlade s posúdením zraniteľnosti alebo v prípade neúmerného migračného tlaku na vonkajších hraniciach, ktorý spôsobuje neúčinnosť kontroly vonkajších hraníc do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru. Súčasťou prijatých krokov bude vykonávacie rozhodnutie Komisie stanovujúce opatrenia, ktoré má vykonať Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako je uvedené v tomto nariadení, a vyžadujúce od príslušného členského štátu, aby spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní uvedených opatrení. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž následne určí kroky, ktoré treba urobiť v záujme praktickej realizácie opatrení uvedených v rozhodnutí Komisie a priamo zasiahne v dotknutom členskom štáte.

Rozšírenie úloh agentúry spočívajúce vo vytvorení a nasadení tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže pri spoločných operáciách a rýchlych pohraničných zásahoch, zriadení rezervy technického vybavenia, pomoci Komisii pri koordinácii činností podporných tímov pre riadenie migrácie v oblastiach vstupných centier (hotspotov) a posilnení úlohy agentúry pri návrate, analýze rizík, odbornej príprave a výskume.

Povinné združovanie ľudských zdrojov zostavením rezervnej skupiny rýchleho nasadenia, ktorá bude zahŕňať stále zbory tvorené malým percentom celkového počtu príslušníkov pohraničnej stráže v členských štátoch na ročnom základe. Nasadenie tímov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž z rezervnej skupiny rýchleho nasadenia by malo byť podľa potreby okamžite doplnené dodatočnými tímami európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Nasadenie vlastných rezerv technického vybavenia, a to jeho nadobudnutím samostatne, resp. v rámci spoluvlastníctva s členským štátom, spravovaním rezerv technického vybavenia poskytnutých členskými štátmi na základe potrieb vymedzených agentúrou a požadovaním toho, aby rezerva technického vybavenia bola doplnená dopravnými prostriedkami a prevádzkovým vybavením nakúpeným členskými štátmi v rámci špecifických činností Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

Kľúčová úloha pomáhať Komisii pri koordinácii podporných tímov pre riadenie migrácie v oblastiach vstupných centier (hotspotov), pre ktoré sú typické zmiešané migračné toky, ako aj tam, kde Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž spolu s Európskym podporným úradom pre azyl, Europolom a ďalšími príslušnými agentúrami Únie poskytuje koordinovanú a rozšírenú technickú a operačnú podporu členským štátom.

Posilnenie úlohy agentúry pri návrate vytvorením Úradu pre návrat v rámci agentúry, ktorý by členským štátom poskytol potrebné operačné posily na účely účinného návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Agentúra bude koordinovať a organizovať návratové operácie a zásahy z jedného alebo viacerých členských štátov a podporovať ich organizovanie z vlastného podnetu na posilnenie systému návratu v členských štátoch, ktoré sú vystavené mimoriadnemu tlaku. Členské štáty budú musieť poskytnúť agentúre rezervné skupiny pozorovateľov návratu, sprievod pri nútenom návrate a odborníkov na návrat, z ktorých sa sformujú európske zásahové tímy pre návrat, ktoré budú nasadené v členských štátoch.

Účasť agentúry na riadení výskumných a inovačných činností, ktoré sú významné pre kontrolu vonkajších hraníc vrátane používania modernej sledovacej technológie (napr. diaľkovo ovládaných leteckých systémov) a príprava pilotných projektov týkajúcich sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Európska spolupráca pri plnení úloh pobrežnej stráže rozvinutím medzisektorovej spolupráce v rámci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva a Európskej námornej bezpečnostnej agentúry na zlepšenie súčinnosti medzi týmito agentúrami s cieľom poskytovať účinnejšie a nákladovo efektívnejšie viacúčelové služby vnútroštátnym orgánom plniacim úlohy pobrežnej stráže.

Zintenzívnenie spolupráce s tretími krajinami prostredníctvom koordinácie operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti riadenia hraníc, vrátane koordinácie spoločných operácií a vysielania styčných dôstojníkov do tretích krajín, ako aj prostredníctvom spolupráce s orgánmi tretích krajín v oblasti návratu, a to aj pokiaľ ide o získavanie cestovných dokladov.

Posilnenie mandátu agentúry, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov vrátane umožnenia spracovania osobných údajov pri organizovaní a koordinovaní spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií, návratových zásahov, v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, ako aj pri výmene informácií s členskými štátmi, Európskym podporným úradom pre azyl, Europolom, Eurojustom alebo inými agentúrami Únie.

Zaručenie ochrany základných práv prostredníctvom zriadenia mechanizmu na podávanie sťažností na možné porušovanie základných práv v priebehu činností vykonávaných Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Mechanizmus podávania sťažností je administratívny mechanizmus, keďže agentúra ako taká nemôže vyšetrovať údajné porušenia základných práv príslušníkmi európskych tímov pohraničnej a pobrežnej stráže.

2015/0310 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2007/2004, nariadenie (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

10 so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

11 so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V dňoch 25. a 26. júna 2015 12 Európska rada vyzvala na väčšie úsilie pri komplexnom riešení migračnej krízy, vrátane posilnenia riadenia hraníc, s cieľom lepšie riadiť rastúce zmiešané migračné toky. Okrem toho Európska rada 23. septembra 2015 13 zdôraznila potrebu riešiť dramatickú situáciu na vonkajších hraniciach, ako aj posilniť kontroly na týchto hraniciach, najmä prostredníctvom dodatočných finančných prostriedkov pre Európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, Európsky podporný úrad pre azyl a Europol, ľudských zdrojov a technických príspevkov od členských štátov.

(2)Cieľom politiky Únie v oblasti riadenia vonkajších hraníc je rozvíjať a vykonávať európske integrované riadenie hraníc na úrovni Únie a jednotlivých členských štátov, ktoré je nutným logickým dôsledkom voľného pohybu osôb v rámci Únie a tvorí základnú súčasť priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európske integrované riadenie hraníc má zásadný význam pre zlepšenie riadenia migrácie a zabezpečenie vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v rámci Únie.

(3)Európske integrované riadenie hraníc, založené na štvorstupňovom modeli prístupu, zahŕňa opatrenia v tretích krajinách, napríklad v rámci spoločnej vízovej politiky, opatrenia so susednými tretími krajinami, opatrenia na kontrolu samotných vonkajších hraníc, ako aj analýzu rizík a opatrenia v oblasti voľného pohybu vrátane návratu.

(4)V záujme zabezpečenia účinného vykonávania európskeho integrovaného riadenia hraníc by sa mala zriadiť európska pohraničná a pobrežná stráž. Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorú tvorí Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom plní úlohy týkajúce sa kontroly hraníc, sa opierajú o spoločné využívanie informácií, kapacít a systémov na vnútroštátnej úrovni a o reakciu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž na úrovni Únie.

(5)Za európske integrované riadenie hraníc spoločne zodpovedajú Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom plní úlohy týkajúce sa kontroly hraníc. Zatiaľ čo sa členským štátom ponecháva primárna zodpovednosť za riadenie príslušného úseku ich vonkajších hraníc v ich vlastnom záujme a v záujme všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu vnútorných hraníc, úlohou Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž by malo byť zabezpečenie uplatňovania opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc, a to posilnením, posudzovaním a koordinovaním krokov členských štátov pri vykonávaní týchto opatrení.

(6)Za rozvoj politiky a právnych predpisov týkajúcich sa kontroly vonkajších hraníc a návratu aj naďalej zodpovedajú inštitúcie Únie. Treba zaručiť úzku koordináciu medzi Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a uvedenými inštitúciami.

(7)Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, ktorá sa obvykle označuje ako Frontex, bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 14 . Agentúra Frontex sa ujala plnenia svojich povinností 1. mája 2005 a odvtedy úspešne pomáha členským štátom pri vykonávaní operačných aspektov riadenia vonkajších hraníc prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, ako aj analýzy rizík, výmeny informácií, vzťahov s tretími krajinami a návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

(8)So zreteľom na narastajúce migračné tlaky na vonkajších hraniciach, potrebu zabezpečiť vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v Únii a zaručiť fungovanie schengenského priestoru, ako aj na zastrešujúcu zásadu solidarity, je potrebné posilniť riadenie vonkajších hraníc na základe činnosti agentúry Frontex a ďalej túto činnosť rozvíjať v rámci agentúry, ktorá ponesie spoločnú zodpovednosť za riadenie vonkajších hraníc.

(9)Úlohy agentúry Frontex by sa preto mali rozšíriť tak, aby odrážali uvedené zmeny, a jej názov by sa mal zmeniť na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Hlavnou úlohou Európskej agentúry pre európsku pohraničnú a pobrežnú stráž by malo byť vypracovanie operačnej a technickej stratégie vykonávania integrovaného riadenia hraníc na úrovni Únie, dohliadanie na účinné fungovanie kontrol na vonkajších hraniciach, poskytovanie zvýšenej operačnej a technickej pomoci členským štátom prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov a zabezpečenie praktického vykonávania opatrení v prípade situácie, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach, ako aj organizovanie, koordinovanie a vykonávanie návratových operácií a zásahov.

(10)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž sa opiera o spoluprácu členských štátov, aby mohla účinne plniť svoje úlohy. V tejto súvislosti je dôležité, aby agentúra a členské štáty konali v dobrej viere a včas a presne si vymieňali informácie.

(11)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala pripravovať všeobecné analýzy rizík a analýzy rizík prispôsobené konkrétnym potrebám na základe modelu spoločnej integrovanej analýzy rizík, ktorý by mala uplatňovať agentúra aj členské štáty. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala, a to aj na základe informácií poskytnutých členskými štátmi, poskytovať primerané informácie a spravodajské informácie týkajúce sa všetkých aspektov významných pre európske integrované riadenie hraníc, najmä v oblasti kontroly hraníc, návratu, neregulárnych sekundárnych pohybov štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Únie, predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti vrátane uľahčovania neregulárneho prisťahovalectva, obchodovania s ľuďmi a terorizmu, ako aj situácie v susediacich tretích krajinách, ktoré umožnia prijatie vhodných opatrení alebo riešenie identifikovaných hrozieb a rizík v záujme zlepšenia integrovaného riadenia vonkajších hraníc.

(12)Úloha Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž by v duchu spoločnej zodpovednosti mala spočívať v pravidelnom monitorovaní riadenia vonkajších hraníc. Agentúra by mala zabezpečiť riadne a účinné monitorovanie nielen prostredníctvom analýzy rizík, výmeny informácií a Európskeho systému hraničného dozoru, ale aj prostredníctvom prítomnosti expertov z radov vlastných zamestnancov v členských štátoch. Agentúra by preto mala byť schopná nasadiť styčných dôstojníkov do konkrétnych členských štátov na obdobie, počas ktorého bude styčný dôstojník podávať správy výkonnému riaditeľovi. Správa styčných dôstojníkov by mala tvoriť súčasť hodnotenia zraniteľnosti.

(13)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala vypracovať hodnotenie zraniteľnosti s cieľom posúdiť schopnosť členských štátov čeliť výzvam na ich vonkajších hraniciach vrátane posúdenia vybavenia a zdrojov členských štátov, ako aj ich pohotovostných plánov na riešenie možných kríz na vonkajších hraniciach. Členské štáty by mali prijať nápravné opatrenia na riešenie všetkých nedostatkov zistených v hodnotení. Opatrenia, ktoré má prijať dotknutý členský štát, ako aj časový limit ich prijatia určí, resp. stanoví výkonný riaditeľ, ktorému radí dozorná rada vytvorená v rámci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Rozhodnutie výkonného riaditeľa bude pre dotknutý členský štát záväzné a pokiaľ potrebné opatrenia nebudú prijaté v stanovenej lehote, vec sa musí postúpiť riadiacej rade, ktorá prijme ďalšie rozhodnutie.

(14)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala organizovať príslušnú technickú a operačnú pomoc členským štátom s cieľom posilniť ich schopnosť plniť si záväzky, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc, a čeliť výzvam na vonkajších hraniciach vyplývajúcim z neregulárneho prisťahovalectva alebo cezhraničnej trestnej činnosti. V tejto súvislosti by Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž mala na požiadanie členského štátu alebo z vlastného podnetu organizovať a koordinovať spoločné operácie pre jeden alebo viacero členských štátov a nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj potrebné technické vybavenie, a môže nasadiť aj expertov z radov vlastných zamestnancov.

(15)V prípadoch, keď vznikne osobitný a neúmerný tlak na vonkajšie hranice, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by na požiadanie členského štátu alebo z vlastného podnetu mala organizovať a koordinovať rýchle pohraničné zásahy a nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervnej skupiny rýchleho nasadenia a zabezpečiť technické vybavenie. Rýchle pohraničné zásahy by mali byť posilou v situáciách, ktoré si vyžadujú okamžitú odozvu a v ktorých by takýto zásah zabezpečil účinnú reakciu. V záujme zabezpečenia účinného priebehu takéhoto zásahu by členské štáty mali dať k dispozícii príslušníkov pohraničnej stráže a ďalších príslušných pracovníkov pre rezervnú skupinu rýchleho nasadenia.

(16)V určitých oblastiach vonkajších hraníc, v ktorých členské štáty čelia neúmerným migračným tlakom charakterizovaným veľkými prílevmi zmiešaných migračných tokov – v tzv. vstupných centrách (hotspotoch) – by členské štáty mali mať možnosť využívať intenzívnejšie operačné a technické posilnenie, ktoré zabezpečia podporné tímy pre riadenie migrácie tvorené expertmi vyslanými z členských štátov prostredníctvom Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Európskeho podporného úradu pre azyl, z Europolu alebo iných relevantných agentúr Únie, ako aj expertmi z radov zamestnancov Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala pomáhať Komisii pri koordinovaní rôznych agentúr priamo na mieste.

(17)V prípadoch, keď členský štát neprijme potrebné nápravné opatrenia v súlade s posúdením zraniteľnosti alebo v prípade neúmerného migračného tlaku na vonkajších hraniciach, ktorý spôsobí neúčinnosť kontroly vonkajších hraníc do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, by sa mala prijať jednotná, rýchla a účinná odozva na úrovni Únie. Na tento účel a na zabezpečenie lepšej koordinácie na úrovni Únie by Komisia mala určiť opatrenia, ktoré má vykonať Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, a požiadať dotknutý členský štát, aby spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní týchto opatrení. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by následne mala určiť kroky, ktoré treba podniknúť na praktické vykonávanie opatrení uvedených v rozhodnutí Komisie a spoločne s dotknutým členským štátom by mala zostaviť operačný plán.

(18)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala mať k dispozícii potrebné vybavenie a personál, ktoré sa nasadia pri spoločných operáciách alebo rýchlych pohraničných zásahoch. Na tento účel by mala byť v prípade začatia rýchleho pohraničného zásahu na žiadosť členského štátu alebo v súvislosti so situáciou, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu, schopná nasadiť tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervnej skupiny rýchleho nasadenia, pričom túto rezervu by mali predstavovať stále zbory tvorené malým percentom celkového počtu príslušníkov pohraničnej stráže v členských štátoch a počet ich členov má byť najmenej 1 500. Nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervnej skupiny rýchleho nasadenia by malo byť podľa potreby okamžite doplnené dodatočnými tímami európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

(19)So zreteľom na rýchlosť, akou by muselo prebehnúť nasadenie vybavenia a personálu najmä v konkrétnych oblastiach vonkajších hraníc, ktoré čelia náhlym veľkým prílevom migračných tokov, by Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž mala byť schopná nasadiť aj svoje vlastné technické vybavenie, ktoré by nadobudla samostatne alebo v rámci spoluvlastníctva s členským štátom. Uvedené technické vybavenie by malo byť agentúre poskytnuté k dispozícii na jej žiadosť. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala mať k dispozícii aj rezervný súbor technického vybavenia poskytnutého členskými štátmi na základe potrieb určených agentúrou, ktorý by mali dopĺňať dopravné prostriedky a prevádzkové vybavenie nakúpené členskými štátmi v rámci špecifických činností Fondu pre vnútornú bezpečnosť.

(20)Dňa 8. októbra 2015 Európska rada vyzvala na rozšírenie mandátu Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie s cieľom pomôcť členským štátom pri zabezpečovaní skutočného návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane organizovania návratových operácií z vlastného podnetu a posilnenia úlohy agentúry pri získavaní cestovných dokladov. V tejto súvislosti Európska rada vyzvala na zriadenie Úradu pre návrat v rámci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorý by mal byť poverený koordináciou činností agentúry v oblasti návratu.

(21)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala zintenzívniť svoju pomoc členským štátom pri navracaní neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, a to v súlade s politikou Únie v oblasti návratu a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES 15 . Konkrétne by mala koordinovať a organizovať návratové operácie z jedného alebo viacerých členských štátov a organizovať a vykonávať návratové zásahy s cieľom posilniť systém návratu členských štátov, ktoré potrebujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc pri plnení svojej povinnosti vracať neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade s uvedenou smernicou.

(22)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala vytvoriť rezervné skupiny pozorovateľov núteného návratu, odborníkov na nútený návrat a špecialistov na návrat, ktorých dajú k dispozícii členské štáty, pričom tieto skupiny by boli nasadené v priebehu návratových operácií a tvorili by súčasť európskych zásahových tímov pre návrat prispôsobených konkrétnej situácii a nasadených pri návratových zásahoch. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by im mala poskytnúť potrebnú odbornú prípravu.

(23)Agentúra by mala pripraviť špecifické vzdelávacie nástroje a na úrovni Únie poskytovať odbornú prípravu národných inštruktorov pre príslušníkov pohraničnej stráže a doplňujúcu odbornú prípravu a semináre týkajúce sa kontroly na vonkajších hraniciach a návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, určené pre úradníkov príslušných vnútroštátnych orgánov. Agentúra by mala byť oprávnená organizovať vzdelávacie aktivity v spolupráci s členskými štátmi a tretími krajinami na ich území.

(24)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala monitorovať rozvoj výskumu významného pre kontrolu vonkajších hraníc a prispievať k nemu, vrátane používania moderných sledovacích technológií, a mala by šíriť tieto informácie členským štátom a Komisii.

(25)Účinné vykonávanie integrovaného riadenia vonkajších hraníc si vyžaduje pravidelnú, rýchlu a spoľahlivú výmenu informácií medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o riadenie vonkajších hraníc, neregulárne prisťahovalectvo a návrat. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala vytvoriť a prevádzkovať informačné systémy, ktoré uľahčia takúto výmenu v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane údajov.

(26)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž môže na účely plnenia svojho poslania a v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojich úloh spolupracovať s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj s medzinárodnými organizáciami príslušnými vo veciach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a to v rámci dohôd o pracovných podmienkach uzavretých v súlade s právnymi predpismi a politikou Únie. Tieto dohody o pracovných podmienkach by mali byť vopred odsúhlasené Komisiou.

(27)Vnútroštátne orgány plniace úlohy pobrežnej stráže sú zodpovedné za širokú škálu úloh vrátane námornej bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, pátrania a záchrany, kontroly hraníc, kontroly rybárstva, colnej kontroly, všeobecného presadzovania práva a ochrany životného prostredia. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva zriadená nariadením Rady (ES) č. 768/2005 16 a Európska námorná bezpečnostná agentúra zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 17 by preto mali posilniť vzájomnú spoluprácu, ako aj spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi plniacimi úlohy pobrežnej stráže s cieľom zvýšiť námornú situačnú informovanosť, ako aj podporiť koherentné a nákladovo efektívne opatrenia.

(28)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala uľahčovať a podporovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v rámci politiky vonkajších vzťahov Únie vrátane koordinácie operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami pri riadení vonkajších hraníc a vysielania styčných dôstojníkov do tretích krajín, ako aj prostredníctvom spolupráce s orgánmi tretích krajín v oblasti návratu, a to aj pokiaľ ide o získavanie cestovných dokladov. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a členské štáty by pri spolupráci s tretími krajinami mali dodržiavať normy a pravidlá, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s normami a pravidlami stanovenými v právnych predpisoch Únie, a to aj v prípade, keď sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území týchto krajín.

(29)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané v článkoch 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, práva na život, práva na slobodu a bezpečnosť, práva na ochranu osobných údajov, práva na azyl, práva na účinný prostriedok nápravy, práv dieťaťa, zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a zákazu obchodovania s ľuďmi, ako aj podporovať uplatňovanie zásady nediskriminácie a zákazu vrátenia alebo vyhostenia.

(30)Týmto nariadením sa ustanovuje mechanizmus na podávanie sťažností Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž v spolupráci s úradníkom pre základné práva s cieľom monitorovať a zabezpečiť dodržiavanie základných práv vo všetkých činnostiach agentúry. Mal by to byť správny mechanizmus, v rámci ktorého by úradník pre základné práva mal byť zodpovedný za vybavovanie sťažností prijatých agentúrou v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Úradník pre základné práva by mal preskúmať prípustnosť sťažnosti, zaregistrovať prípustné sťažnosti, postúpiť všetky zaregistrované sťažnosti výkonnému riaditeľovi, postúpiť sťažnosti týkajúce sa príslušníkov pohraničnej stráže do domovského členského štátu a zaregistrovať následné opatrenia zo strany agentúry alebo tohto členského štátu. Vyšetrovania trestných činov by mali viesť členské štáty.

(31)V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o situácie, ktoré si vyžadujú bezodkladnú akciu na vonkajších hraniciach, by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 18 .

(32)Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mala byť nezávislá, pokiaľ ide o prevádzkové a technické otázky a mala by mať právnu, správnu a finančnú samostatnosť. Na tento účel je potrebné a vhodné, aby bola orgánom Únie s právnou subjektivitou a vykonávacími právomocami, ktoré sa jej udeľujú na základe tohto nariadenia.

(33)Komisia a členské štáty by mali byť zastúpené v riadiacej rade, aby mohli vykonávať politiku a politický dohľad nad Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Rada by mala, pokiaľ je to možné, pozostávať z operačných vedúcich vnútroštátnych útvarov zodpovedných za riadenie pohraničnej stráže alebo z ich zástupcov. Riadiacej rade by sa mali zveriť právomoci potrebné na zostavenie rozpočtu, overenie jeho plnenia, prijatie príslušných finančných pravidiel, zavedenie transparentných pracovných postupov rozhodovania v Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa. Agentúra by sa mala spravovať a prevádzkovať v súlade so zásadami spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram Únie, ktoré 19. júla 2012 prijali Európsky parlament, Rada a Európska komisia.

(34)Pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž by sa mal vyčleniť samostatný rozpočet, ktorého príjmy by pochádzali najmä z príspevku Únie, aby bola zaručená nezávislosť agentúry. Rozpočtový postup Únie by sa mal uplatňovať, pokiaľ ide o príspevok Únie a všetky ďalšie dotácie, ktoré možno hradiť zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Audit účtovných výkazov by mal vykonávať Dvor audítorov.

(35)Na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž by sa malo bez obmedzení uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 19 a agentúra by mala pristúpiť k medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 20 .

(36)Na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 21 .

(37)Akékoľvek spracovanie osobných údajov Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 22 .

(38)Akékoľvek spracovanie osobných údajov členskými štátmi v rámci tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES 23 a rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV 24 a malo by rešpektovať zásadu nevyhnutnosti a proporcionality.

(39)Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne vytvorenie a realizáciu systému integrovaného riadenia vonkajších hraníc členských štátov, a tým zaistenie správneho fungovania schengenského priestoru, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni nekoordinovane konajúcich členských štátov, ale z dôvodu neexistencie kontroly na vnútorných hraniciach a vzhľadom na významné migračné tlaky na vonkajších hraniciach, ako aj na potrebu zaručiť vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v Únii, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(40)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis 25 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES 26 . V Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie 27  sa stanovujú pravidlá účasti uvedených krajín na práci agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(41)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 28 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. A, B a G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES 29 .

(42)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 30 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A, B a G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ 31 .

(43)V Dohode medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom na strane druhej o dojednaní foriem účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie 32 sa stanovujú pravidlá účasti týchto krajín na činnosti agentúry vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

(44)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(45)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES 33 ; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(46)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES 34 ; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(47)Agentúra by mala uľahčovať organizáciu osobitných činností, v ktorých členské štáty môžu využívať odborné poznatky a vybavenie, ktoré sú Írsko a Spojené kráľovstvo ochotné poskytnúť, a to v súlade s modalitami, o ktorých jednotlivo pre každý prípad rozhodne riadiaca rada. Z tohto dôvodu môžu byť zástupcovia Írska a Spojeného kráľovstva pozvaní na zasadnutia riadiacej rady, ktoré im umožnia plne sa podieľať na príprave takýchto osobitných činností.

(48)Medzi Španielskym kráľovstvom a Spojeným kráľovstvom existuje rozpor, pokiaľ ide o určenie hraníc Gibraltáru.

(49)Pozastavenie uplatňovania tohto nariadenia na hranice Gibraltáru neznamená žiadnu zmenu v príslušných pozíciách dotknutých štátov.

(50)V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý […] vydal svoje stanovisko 35 .

(51)Cieľom tohto nariadenia je zmeniť a rozšíriť ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2007/2004, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 36 a rozhodnutia Rady 2005/267/ES 37 . Keďže zmeny sú početné a ich charakter je závažný, tieto akty by sa mali v záujme jasnosti nahradiť a zrušiť. Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

EURÓPSKA POHRANIČNÁ A POBREŽNÁ STRÁŽ

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto sa zriaďuje európska pohraničná a pobrežná stráž na zabezpečenie európskeho integrovaného riadenia hraníc na vonkajších hraniciach s cieľom účinne riadiť migráciu a zabezpečiť vysokú úroveň vnútornej bezpečnosti v Únii so súčasným zabezpečením voľného pohybu osôb v rámci EÚ.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„vonkajšie hranice“ sú pozemné alebo morské hranice členských štátov, ich letiská a prístavy, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia hlavy II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 38 ,

2.„kontrola hraníc“ je kontrola hraníc ako sa vymedzuje v článku 2 bode 9 nariadenia (ES) č. 562/2006,

3.„tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže“ sú tímy príslušníkov pohraničnej stráže a ďalšieho relevantného personálu zo zúčastnených členských štátov vrátane národných expertov, ktorých do agentúry vyslali členské štáty, aby boli nasadení na spoločné operácie, rýchle pohraničné zásahy ako aj v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie,

4.„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa uskutočňuje spoločná operácia alebo rýchly pohraničný zásah, návratová operácia alebo zásah v súvislosti s návratom alebo z ktorého sa takéto operácie začínajú,

5.„domovský členský štát“ je členský štát, ktorého príslušník pohraničnej stráže alebo iný relevantný zamestnanec je členom tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže,

6.„zúčastnený členský štát“ je členský štát, ktorý sa zúčastňuje na spoločnej operácii, rýchlom pohraničnom zásahu, návratovej operácii, návratovom zásahu alebo na podporných tímoch pre riadenie migrácie tak, že poskytuje technické vybavenie, príslušníkov pohraničnej stráže alebo ďalší relevantný personál, ktorý je nasadený v rámci tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na návratových operáciách alebo zásahoch tak, že poskytujú technické vybavenie alebo personál,

7.„členovia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže“ sú príslušníci pohraničnej stráže alebo ďalší relevantný personál iných členských štátov, než je hostiteľský členský štát, vrátane národných expertov a príslušníkov pohraničnej stráže, ktorých do agentúry vyslali členské štáty a ktorí sa zúčastňujú na spoločných operáciách alebo rýchlych pohraničných zásahoch,

8.„členovia tímov“ sú členovia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže alebo tímov pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom a ktorí sa zúčastňujú na návratových operáciách a zásahoch,

9.„podporné tímy pre riadenie migrácie“ sú tímy odborníkov, ktorí poskytujú operačnú a technickú posilu členským štátom v problémových oblastiach a ktoré sú zložené z odborníkov vyslaných z členských štátov Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Európskym podporným úradom pre azyl a z odborníkov z Europolu alebo ostatných príslušných agentúr Únie,

10.„návrat“ je návrat ako sa vymedzuje v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES,

11.„rozhodnutie o návrate“ je rozhodnutie o návrate ako sa vymedzuje v článku 3 bode 4 smernice 2008/115/ES,

12.„navrátilec“ je neoprávnene sa zdržiavajúci štátny príslušník tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje rozhodnutie o návrate,

13.„návratová operácia“ je operácia navrátenia neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorá je koordinovaná agentúrou a zahŕňa technické a operačné posily poskytované zo strany jedného alebo viacerých členských štátov, v rámci ktorej sa navrátilci z jedného alebo viacerých členských štátov vracajú buď prostredníctvom núteného návratu alebo na základe dobrovoľného splnenia povinnosti návratu,

14.„návratový zásah“ je operácia navrátenia neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorou sa zabezpečuje intenzívnejšia technická a operačná pomoc členským štátom pozostávajúca z nasadenia európskych zásahových tímov pre návrat a z organizovania návratových operácií.

Článok 3

Európska pohraničná a pobrežná stráž

1.Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž tvoria Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc.

2.Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž stanoví operačnú a technickú stratégiu pre európske integrované riadenie hraníc. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž presadzuje a zabezpečuje vykonávanie európskeho integrovaného riadenia hraníc vo všetkých členských štátoch.

3.Vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, stanovia svoje vnútroštátne stratégie pre integrované riadenie hraníc. Tieto vnútroštátne stratégie musia byť v súlade so stratégiou uvedenou v odseku 2.

Článok 4

Európske integrované riadenie hraníc

Európske integrované riadenie hraníc pozostáva z týchto zložiek:

a)kontrola hraníc, podľa potreby vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania a vyšetrovania cezhraničnej trestnej činnosti;

b)analýza rizík pre vnútornú bezpečnosť a analýza hrozieb, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie alebo bezpečnosť vonkajších hraníc;

c)spolupráca v rámci agentúry medzi vnútroštátnymi orgánmi v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc alebo za iné úlohy vykonávané na hraniciach, a medzi príslušnými inštitúciami, agentúrami, orgánmi a úradmi Únie vrátane pravidelnej výmeny informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov na výmenu informácií, najmä Európskeho systému hraničného dozoru (ďalej len „Eurosur“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 39 ,

d)spolupráca s tretími krajinami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s osobitným zameraním na susedné krajiny a na tie tretie krajiny, ktoré boli na základe analýzy rizík označené ako krajiny pôvodu a tranzitu neregulárneho prisťahovalectva;

e)technické a operačné opatrenia v oblasti voľného pohybu, ktoré súvisia s kontrolou hraníc a sú zamerané na ochranu pred neregulárnym prisťahovalectvom a na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti;

f)navracanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov;

g)použitie najmodernejších technológií vrátane rozsiahlych informačných systémov;

h)mechanizmus kontroly kvality na zabezpečenie vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti riadenia hraníc.

Článok 5

Spoločná zodpovednosť

1. Európska pohraničná a pobrežná stráž vykonáva európske integrované riadenie hraníc ako spoločnú zodpovednosť Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc.

2. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž uľahčuje uplatňovanie opatrení Únie týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc tým, že posilňuje, posudzuje a koordinuje činnosť členských štátov pri vykonávaní týchto opatrení a pri návrate. Členské štáty zabezpečujú riadenie svojho úseku vonkajších hraníc vo vlastnom záujme a v záujme všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu vnútorných hraníc, a to v plnom súlade s právom Únie a v súlade s technickou a operačnou stratégiou uvedenou v článku 3 ods. 2 a v úzkej spolupráci s agentúrou.

3.Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž zodpovedá za riadenie vonkajších hraníc v prípadoch uvedených v tomto nariadení, najmä ak sa neprijmú potrebné nápravné opatrenia na základe posúdenia zraniteľnosti, alebo v prípade neúmerného migračného tlaku, ktorý spôsobí, že kontrola vonkajších hraníc sa stane neúčinnou do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru.

KAPITOLA II

EURÓPSKA AGENTÚRA PRE POHRANIČNÚ A POBREŽNÚ STRÁŽ

Oddiel 1

Úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Článok 6

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

1.Na zabezpečenie jednotného európskeho integrovaného riadenia hraníc na všetkých vonkajších hraniciach agentúra uľahčuje a zabezpečuje účinnejšie uplatňovanie existujúcich aj budúcich opatrení Únie, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc, najmä Kódexu schengenských hraníc ustanoveného nariadením (ES) č. 562/2006.

2.Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“) je nový názov pre Európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, ktorá bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004. Jej činnosť bude odteraz založená na tomto nariadení.

Článok 7

Úlohy

1. S cieľom prispieť k efektívnej kontrole hraníc na vysokej a jednotnej úrovni agentúra vykonáva tieto úlohy:

a) zriadi centrum monitorovania a analýzy rizík s kapacitou na monitorovanie migračných tokov a vykonávanie analýzy rizík, pokiaľ ide o všetky aspekty integrovaného riadenia hraníc;

b) vykonáva posudzovanie zraniteľnosti vrátane hodnotenia schopnosti členských štátov čeliť hrozbám a tlakom na ich vonkajších hraniciach;

c) pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, koordináciou a organizovaním spoločných operácií, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže prísť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori;

d) pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach, a to iniciovaním rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným tlakom, zohľadňujúc, že v niektorých situáciách môže prísť k humanitárnym núdzovým situáciám a záchrane na mori;

e) vytvára a nasadzuje tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane rezervy rýchleho nasadenia na nasadenie počas spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie;

f) vytvára rezervy technického vybavenia na nasadenie v rámci spoločných operácií, rýchlych pohraničných zásahov a podporných tímov pre riadenie migrácie, ako aj v rámci návratových operácií a zásahov;

g) nasadzuje tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a technické vybavenie na poskytovanie pomoci pri skríningu, identifikácii a snímaní odtlačkov prstov v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie v problémových oblastiach;

h) podporuje rozvoj technických noriem týkajúcich sa vybavenia, najmä na taktickej úrovni velenia, kontroly a komunikácie, ako aj technického dohľadu na zabezpečenie interoperability na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni;

i) nasadzuje potrebné vybavenie a personál pre rezervu rýchleho nasadenia na praktické vykonávanie opatrení, ktoré je potrebné vykonať v situácii, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia na vonkajších hraniciach;

j) pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vykonanie povinnosti návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín, a to aj prostredníctvom koordinácie alebo organizovania návratových operácií;

k) vytvára rezervné skupiny pozorovateľov núteného návratu, sprievodu pri nútenom návrate a odborníkov na návrat;

l) vytvára a nasadzuje európske zásahové tímy pre návrat počas návratových zásahov;

m) pomáha členským štátom s odbornou prípravou vnútroštátnej pohraničnej stráže a odborníkov na návrat vrátane stanovenia spoločných noriem odbornej prípravy;

n) podieľa sa na rozvoji a riadení výskumných a inovačných činností relevantných z hľadiska kontroly a dozoru na vonkajších hraniciach vrátane používania moderných technológií dohľadu, napríklad diaľkovo ovládaných leteckých systémov, a vypracúva pilotné projekty týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

40 41 o) v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 a rámcovým rozhodnutím 2008/977/JHA vyvíja a prevádzkuje informačné systémy, ktoré umožňujú rýchlu a spoľahlivú výmenu informácií o rizikách vznikajúcich pri riadení vonkajších hraníc, neregulárnom prisťahovalectve a návrate v úzkej spolupráci s Komisiou, agentúrami, orgánmi a úradmi EÚ ako aj s Európskou migračnou sieťou, ktorá bola zriadená rozhodnutím Rady 2008/381/ES;

p) poskytuje potrebnú pomoc pri vytváraní a prevádzkovaní Európskeho systému hraničného dozoru, prípadne aj pri vytváraní spoločného prostredia na využívanie informácií, a to aj pokiaľ ide o interoperabilitu systémov, najmä prostredníctvom rozvoja, spravovania a koordinácie rámca systému Eurosur v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013;

q) spolupracuje s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou s cieľom podporovať národné orgány vykonávajúce úlohy pobrežnej stráže, a to poskytovaním služieb, informácií, zariadení a odbornej prípravy, ako aj koordináciou viacúčelových operácií;

r) pomáha členským štátom a tretím krajinám v rámci operačnej spolupráce medzi nimi v oblastiach riadenia vonkajších hraníc a návratu.

2. Členské štáty môžu na operačnej úrovni pokračovať v spolupráci s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami na vonkajších hraniciach vrátane vojenských operácií na misii na presadzovanie práva a v oblasti návratu, ak je takáto spolupráca zlučiteľná s činnosťou agentúry. Členské štáty sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť fungovanie agentúry alebo dosahovanie jej cieľov.

Členské štáty informujú agentúru o uvedenej operačnej spolupráci s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Výkonný riaditeľ agentúry (ďalej len „výkonný riaditeľ“) informuje o týchto opatreniach riadiacu radu agentúry (ďalej len „riadiaca rada“) v pravidelných intervaloch a minimálne raz za rok.

3. Agentúra sa môže z vlastnej iniciatívy zapojiť do komunikačných činností v oblastiach v rámci svojho mandátu. Komunikačné činnosti nemôžu mať negatívny vplyv na úlohy uvedené v odseku 1 a vykonávajú sa v súlade s príslušnými plánmi oznamovania a šírenia informácií prijatými riadiacou radou.

Oddiel 2

Monitorovanie a predchádzanie kríze

Článok 8

Povinnosť spolupracovať v dobrej viere

Na agentúru a vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie.

Článok 9

Všeobecná povinnosť vymieňať si informácie

Vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc, poskytujú agentúre včas a primeraným spôsobom všetky informácie, ktoré agentúra potrebuje na plnenie úloh, ktoré sa jej uložili týmto nariadením, najmä na monitorovanie migračných tokov do Únie a v rámci nej, na vykonávanie analýzy rizík a na posudzovanie zraniteľnosti.

Článok 10

Monitorovanie migračných tokov a analýza rizík

1.Agentúra zriadi centrum monitorovania a analýzy rizík s kapacitou na monitorovanie migračných tokov do Únie a v rámci nej. Agentúra na tento účel vypracuje spoločný integrovaný model analýzy rizík, ktorý bude uplatňovať spolu s členskými štátmi.

2. Agentúra vypracúva všeobecné a špecifické analýzy rizík a predkladá ich Rade a Komisii.

3.Analýza rizík vypracovaná agentúrou sa vzťahuje na všetky dôležité aspekty týkajúce sa európskeho integrovaného riadenia hraníc, najmä kontroly hraníc, návratu, neregulárneho sekundárneho pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci Únie, predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti vrátane uľahčovania neregulárneho prisťahovalectva, obchodovania s ľuďmi a terorizmu, ako aj situácie v susedných tretích krajinách, s cieľom vypracovať mechanizmus včasného varovania, ktorý obsahuje analýzu migračných tokov do Únie.

4. Členské štáty poskytujú agentúre všetky potrebné informácie o danej situácii, trendoch a prípadných hrozbách na vonkajších hraniciach a v oblasti návratu. Členské štáty pravidelne alebo na základe požiadavky agentúry poskytnú agentúre všetky dôležité informácie, ako sú štatistické a operačné údaje získané v súvislosti s vykonávaním schengenského acquis, ako aj informácie a spravodajské informácie získané z analytickej vrstvy národného situačného prehľadu vypracovaného v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013.

5.Výsledky analýzy rizík sa predkladajú dozornej rade a riadiacej rade.

6.Členské štáty zohľadňujú výsledky analýzy rizík pri plánovaní svojich operácií a činností na vonkajších hraniciach, ako aj pri svojich činnostiach, pokiaľ ide o návrat.

7.Agentúra zohľadňuje výsledky spoločného integrovaného modelu analýzy rizík pri vypracúvaní spoločného základného študijného programu odbornej prípravy príslušníkov pohraničnej stráže a pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom.

Článok 11

Styční dôstojníci v členských štátoch

1.Agentúra zabezpečuje pravidelné monitorovanie riadenia vonkajších hraníc prostredníctvom svojich styčných dôstojníkov v členských štátoch.

2.Výkonný riaditeľ vymenúva zo zamestnancov agentúry odborníkov, ktorí majú pôsobiť ako styční dôstojníci. Výkonný riaditeľ stanovuje na základe analýzy rizík a po konzultácii s riadiacou radou povahu takéhoto pôsobenia, členský štát, do ktorého môže byť styčný dôstojník vyslaný, a trvanie jeho nasadenia. Výkonný riaditeľ informuje o tomto vymenovaní dotknutý členský štát a spolu s ním určí miesto nasadenia.

3.Styční dôstojníci konajú v mene agentúry a ich úlohou je podporovať spoluprácu a dialóg medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc. Styční dôstojníci najmä:

a) konajú ako spojovací článok medzi agentúrou a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc;

b) podporujú zber informácií, ktoré požaduje agentúra na vykonanie posúdenia zraniteľnosti uvedeného v článku 12;

c) monitorujú opatrenia prijaté členskými štátmi na hraničných úsekoch, ktorým je priradený vysoký stupeň vplyvu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013;

d) pomáhajú členským štátom pri vypracúvaní ich pohotovostných plánov;

e) pravidelne podávajú výkonnému riaditeľovi správy o situácii na vonkajších hraniciach a o schopnosti dotknutého členského štátu účinne riešiť situáciu na vonkajších hraniciach;

f) monitorujú opatrenia prijaté členským štátom so zreteľom na situáciu, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia na vonkajších hraniciach podľa článku 18.

4.Na účely odseku 3 má styčný dôstojník okrem iného:

a) mať neobmedzený prístup k národnému koordinačnému centru a národnému situačnému prehľadu vypracovanému v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013;

b) mať prístup k vnútroštátnym a európskym informačným systémom, ktoré sú dostupné v národnom koordinačnom centre, pod podmienkou, že spĺňa predpisy o vnútroštátnej bezpečnosti a bezpečnosti na úrovni EÚ, ako aj pravidlá ochrany údajov;

c) udržiavať pravidelné kontakty s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za riadenie hraníc, vrátane pobrežnej stráže v rozsahu, v akom vykonáva úlohy kontroly hraníc a sústavne informovať vedúceho národného koordinačného centra.

5.Správa styčného dôstojníka je súčasťou posudzovania zraniteľnosti uvedeného v článku 12.

6.Pri výkone svojich povinností styční dôstojníci prijímajú pokyny iba od agentúry.

Článok 12

Posudzovanie zraniteľnosti

1.Agentúra posudzuje technické vybavenie, systémy, kapacity, zdroje a pohotovostné plány členských štátov súvisiace s kontrolou hraníc. Toto posudzovanie sa zakladá na informáciách, ktoré poskytol členský štát a styčný dôstojník, na informáciách získaných zo systému Eurosur, najmä o stupňoch vplyvu priradených úsekom vonkajších pozemných a námorných hraníc každého členského štátu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013, a na správach a vyhodnoteniach spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov a iných činností agentúry.

2.Členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry informácie o technickom vybavení, personáli a finančných zdrojoch, ktoré sú dostupné na vnútroštátnej úrovni na vykonávanie kontroly hraníc, a predkladajú svoje pohotovostné plány.

3.Cieľom posúdenia zraniteľnosti je, aby agentúra posúdila schopnosť a pripravenosť členských štátov čeliť aktuálnym problémom vrátane súčasných a budúcich hrozieb a tlakov na vonkajších hraniciach na stanovenie, najmä v prípade tých členských štátov, ktoré sú vystavené osobitným a neúmerným tlakom, možných bezprostredných dôsledkov na vonkajších hraniciach a ich následného vplyvu na fungovanie schengenského priestoru a na posúdenie schopnosti týchto štátov prispieť do rezervy rýchleho nasadenia uvedenej v článku 19 ods. 5. Týmto posúdením nie je dotknutý mechanizmus schengenského hodnotenia.

4.Výsledky posúdenia zraniteľnosti sa predkladajú dozornej rade, ktorá poskytuje poradenstvo výkonnému riaditeľovi o opatreniach, ktoré majú prijať členské štáty na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti, so zohľadnením analýzy rizík, ktorú vykonala agentúra, a výsledkov mechanizmu schengenského hodnotenia.

5.Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie, v ktorom sa stanovia potrebné nápravné opatrenia, ktoré musí prijať dotknutý členský štát, vrátane využívania zdrojov v rámci finančných nástrojov Únie. Rozhodnutie výkonného riaditeľa je pre členský štát záväzné a stanovuje sa v ňom lehota, v rámci ktorej sa opatrenia musia prijať.

6. Ak členský štát neprijme potrebné nápravné opatrenia v stanovenej lehote, výkonný riaditeľ postúpi danú záležitosť riadiacej rade a Komisii. Riadiaca rada prijme rozhodnutie, v ktorom sa stanovia potrebné nápravné opatrenia, ktoré musí prijať dotknutý členský štát, vrátane lehoty, v rámci ktorej musia byť takéto opatrenia prijaté. Ak členský štát neprijme tieto opatrenia v lehote stanovenej v uvedenom rozhodnutí, Komisia môže prijať ďalšie opatrenie v súlade s článkom 18.

Oddiel 3

Riadenie vonkajších hraníc

Článok 13

Činnosť agentúry na vonkajších hraniciach

1. Členské štáty môžu požiadať agentúru o pomoc pri vykonávaní svojich povinností, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc. Agentúra vykonáva aj opatrenia uvedené v článku 18.

2. Agentúra zorganizuje pre hostiteľský členský štát príslušnú technickú a operačnú pomoc, pričom môže prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a) koordinovať spoločné operácie pre jeden alebo viacero členských štátov a nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

b) organizovať rýchle pohraničné zásahy a nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho nasadenia a prípadne ďalšie tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

c) koordinovať činnosti pre jeden alebo viacero členských štátov a tretie krajiny na vonkajších hraniciach vrátane spoločných operácií so susednými tretími krajinami;

d) v problémových oblastiach nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie;

e) nasadzovať svojich odborníkov ako aj členov tímov, ktorých do agentúry vyslali členské štáty, aby počas príslušného obdobia podporovali príslušné vnútroštátne orgány zúčastnených členských štátov;

f) nasadzovať technické vybavenie.

3. Agentúra financuje alebo spolufinancuje činnosti uvedené v odseku 2 prostredníctvom príspevkov zo svojho rozpočtu v súlade s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

Článok 14

Iniciovanie spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov na vonkajších hraniciach

1. Členské štáty môžu agentúru požiadať, aby iniciovala spoločné operácie s cieľom čeliť aktuálnym problémom vrátane súčasných alebo budúcich hrozieb na vonkajších hraniciach, ktoré vyplývajú z neregulárneho prisťahovalectva alebo cezhraničnej trestnej činnosti, alebo aby im poskytla zvýšenú technickú a operačnú pomoc pri vykonávaní ich povinností, pokiaľ ide o kontrolu vonkajších hraníc.

2.Na žiadosť členského štátu, ktorý je vystavený osobitným a neúmerným tlakom, najmä príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšie hranice, ktorí sa snažia neoprávnene vstúpiť na územie daného členského štátu, môže agentúra dočasne nasadiť na územie tohto hostiteľského členského štátu rýchly pohraničný zásah.

3.Výkonný riaditeľ hodnotí, schvaľuje a koordinuje návrhy na spoločné operácie, ktoré uskutočňujú členské štáty. Spoločným operáciám a rýchlym pohraničným zásahom predchádza dôkladná, spoľahlivá a aktuálna analýza rizík, čím sa agentúre umožní, aby stanovila poradie priorít pre navrhované spoločné operácie a rýchle pohraničné zásahy, berúc pritom do úvahy stupeň vplyvu priradený úsekom vonkajších hraníc v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013 a dostupnosť zdrojov.

4.Výkonný riaditeľ po porade s dozornou radou na základe výsledkov posúdenia zraniteľnosti a so zohľadnením analýzy rizík, ktorú vykonala agentúra, a analytickej vrstvy európskeho situačného prehľadu vypracovaného v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013 odporučí dotknutému členskému štátu iniciovať a vykonať spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy. Agentúra poskytuje svoje technické vybavenie hostiteľským alebo zúčastneným členským štátom.

5. Ciele spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov možno dosiahnuť v rámci viacúčelových operácií, ktoré môžu zahŕňať záchranu osôb v núdzi na mori alebo iné funkcie pobrežnej stráže, boj proti pašovaniu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi, operácie na kontrolu pašovania drog a riadenie migrácie vrátane identifikácie, registrácie, informačného pohovoru a návratu.

Článok 15

Operačný plán spoločných operácií

1.Pri príprave spoločnej operácie výkonný riaditeľ v spolupráci s hostiteľským členským štátom vypracuje zoznam technického vybavenia a potrebného personálu berúc do úvahy dostupné zdroje hostiteľského členského štátu. Agentúra na základe týchto prvkov vymedzí súbor operačných a technických posíl, ako aj činnosti v oblasti budovania kapacít, ktoré sa zahrnú do operačného plánu.

2.Výkonný riaditeľ vypracuje operačný plán spoločných operácií na vonkajších hraniciach. Výkonný riaditeľ a hostiteľský členský štát po konzultácii so zúčastnenými členskými štátmi schvália operačný plán s podrobnými údajmi o organizačných aspektoch spoločnej operácie.

3.Operačný plán je záväzný pre agentúru, hostiteľský členský štát a zúčastnené členské štáty. Zohľadňuje všetky aspekty, ktoré sa považujú za potrebné na vykonanie spoločnej operácie, vrátane:

a) opisu situácie spolu s postupom vykonávania a cieľmi nasadenia vrátane operačného cieľa;

b) predpokladaného trvania spoločnej operácie;

c) zemepisnej oblasti, v ktorej sa spoločná operácia uskutoční;

d) opisu úloh a osobitných pokynov pre tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane možnosti nahliadnuť do databáz povolených služobných zbraní, streliva a výstroja v hostiteľskom členskom štáte;

e) zloženia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže ako aj nasadenia ďalšieho príslušného personálu;

f) ustanovení v oblasti velenia a kontroly vrátane mien a hodností príslušníkov pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu zodpovedných za spoluprácu s členmi tímov a agentúrou, najmä mien a hodností tých príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú počas obdobia nasadenia veliteľskú právomoc, a postavenia členov tímov v štruktúre velenia;

g) technického vybavenia, ktoré má byť počas spoločnej operácie nasadené, vrátane konkrétnych požiadaviek, ako sú podmienky používania, požadovaný obsluhujúci personál, preprava a ostatné logistické aspekty, ako aj finančné ustanovenia;

h) podrobných ustanovení o okamžitom hlásení udalostí agentúrou riadiacej rade a príslušným vnútroštátnym verejným orgánom;

i) systému predkladania správ a hodnotení, ktorý obsahuje kritériá pre hodnotiacu správu a konečný dátum na predloženie záverečnej hodnotiacej správy;

42 j) v prípade operácií na mori vrátane špecifických informácií o uplatňovaní príslušnej jurisdikcie a právnych predpisov v zemepisnej oblasti, v ktorej sa spoločná operácia uskutočňuje, vrátane odkazov na medzinárodné právo a právo Únie v oblasti zásahov, námorných záchranných operácií a vyloďovania; v tejto súvislosti sa vypracuje operačný plán v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014;

k) podrobností spolupráce s tretími krajinami, inými agentúrami, orgánmi a úradmi Únie alebo medzinárodnými organizáciami;

l) postupov, ktorými sa stanovuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, obete obchodovania s ľuďmi, maloletí bez sprievodu a osoby v zraniteľnom postavení, nasmerujú na príslušné vnútroštátne orgány, ktoré im poskytnú primeranú pomoc;

m) postupov, ktorými sa stanovuje mechanizmus prijímania sťažností na pohraničnú stráž hostiteľského členského štátu a na členov tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže týkajúce sa domnelého porušenia základných práv v rámci spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu, a zasielania takýchto sťažností agentúre.

4.Na akékoľvek zmeny alebo úpravy operačného plánu sa vyžaduje súhlas výkonného riaditeľa a hostiteľského členského štátu po konzultácii so zúčastnenými členskými štátmi. Agentúra okamžite zašle kópiu zmeneného alebo upraveného operačného plánu zúčastneným členským štátom.

Článok 16

Postup pri iniciovaní rýchleho pohraničného zásahu

1. Žiadosť členského štátu o iniciovanie rýchleho pohraničného zásahu obsahuje opis situácie, možné ciele a predpokladané potreby. V prípade potreby môže výkonný riaditeľ okamžite vyslať z agentúry odborníkov, aby posúdili situáciu na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu.

2. Výkonný riaditeľ okamžite informuje riadiacu radu o žiadosti členského štátu o iniciovanie rýchleho pohraničného zásahu.

3.Pri rozhodovaní o žiadosti členského štátu vezme výkonný riaditeľ do úvahy zistenia analýzy rizík, ktorú vykonala agentúra, a analytickú vrstvu európskeho situačného prehľadu vypracovaného v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013, ako aj výsledok posúdenia zraniteľnosti uvedeného v článku 12 a akékoľvek ďalšie dôležité informácie, ktoré poskytol dotknutý členský štát alebo iný členský štát.

4.Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o iniciovanie rýchleho pohraničného zásahu do dvoch pracovných dní od dátumu doručenia žiadosti. Výkonný riaditeľ súčasne písomne informuje dotknutý členský štát a riadiacu radu o svojom rozhodnutí. V rozhodnutí sa uvedú hlavné dôvody, na ktorých sa zakladá.

5.Ak sa výkonný riaditeľ rozhodne iniciovať rýchly pohraničný zásah, nasadí tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho nasadenia v súlade s článkom 19 ods. 5 a v prípade potreby rozhodne o okamžitom posilnení jedného alebo viacerých tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s článkom 19 ods. 6.

6.Výkonný riaditeľ spolu s hostiteľským členským štátom bezodkladne vypracujú operačný plán uvedený v článku 15 ods. 3 a v každom prípade najneskôr do troch pracovných dní od dátumu prijatia rozhodnutia.

7.Ihneď po schválení operačného plánu výkonný riaditeľ požiada členské štáty, aby okamžite nasadili príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí sú súčasťou rezervy rýchleho nasadenia. Výkonný riaditeľ oznámi profily a počty príslušníkov pohraničnej stráže požadovaných z jednotlivých členských štátov spomedzi príslušníkov pohraničnej stráže určených v rámci existujúcej rezervy rýchleho nasadenia.

8.Zároveň, a v prípade, že je to potrebné na zabezpečenie okamžitého posilnenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadených z rezervy rýchleho nasadenia, výkonný riaditeľ informuje členské štáty o požadovanom počte a profiloch príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú byť nasadení dodatočne. Tieto informácie sa písomne oznámia národným kontaktným miestam, pričom sa uvedie dátum uskutočnenia nasadenia. Národným kontaktným miestam sa poskytne aj kópia operačného plánu.

9.Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu, rozhodnutia týkajúce sa nasadenia rezervy rýchleho nasadenia a akéhokoľvek dodatočného nasadenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prijíma zástupca výkonného riaditeľa.

10.Členské štáty zabezpečia, aby príslušníci pohraničnej stráže zaradení do rezervy rýchleho nasadenia boli okamžite a bez výnimky k dispozícii agentúre. Členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry aj ďalších príslušníkov pohraničnej stráže na nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh.

11.Nasadenie rezervy rýchleho nasadenia sa uskutoční najneskôr do troch pracovných dní od dátumu schválenia operačného plánu výkonným riaditeľom a hostiteľským členským štátom. Dodatočné nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže sa v prípade potreby uskutoční do piatich pracovných dní od nasadenia rezervy rýchleho nasadenia.

Článok 17

Podporné tímy pre riadenie migrácie

1.Ak je členský štát vystavený neúmerným migračným tlakom v konkrétnych problémových oblastiach svojich vonkajších hraníc, ktoré sú charakterizované veľkým prílevom zmiešaných migračných tokov, tento členský štát môže požiadať o operačné a technické posily z podporných tímov pre riadenie migrácie. Tento členský štát predloží žiadosť o posily a posúdenie svojich potrieb agentúre a ostatným príslušným agentúram Únie, najmä Európskemu podpornému úradu pre azyl a Europolu.

2.Výkonný riaditeľ v spolupráci s ostatnými príslušnými agentúrami Únie posúdi žiadosť členského štátu o pomoc a posúdenie jeho potrieb na účely vymedzenia komplexného balíka posíl, ktorý bude pozostávať z rozličných činností koordinovaných príslušnými agentúrami Únie a na ktorom sa dohodnú s dotknutým členským štátom.

3.Operačné a technické posilnenie, ktoré poskytnú tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, európske zásahové tímy pre návrat a experti z radov zamestnancov agentúry v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie, môže zahŕňať:

a) skríning štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na vonkajšie hranice, vrátane identifikácie a registrácie týchto štátnych príslušníkov tretích krajín a informačného pohovoru s nimi, a ak to požaduje členský štát, snímania odtlačkov prstov štátnych príslušníkov tretích krajín;

b) poskytovanie informácií osobám, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, alebo žiadateľom alebo potenciálnym žiadateľom o premiestnenie;

c) technickú a operačnú pomoc v oblasti návratu vrátane prípravy a organizovania návratových operácií.

4.Agentúra pomáha Komisii pri koordinácii činností podporných tímov pre riadenie migrácie v spolupráci s ostatnými príslušnými agentúrami Únie.

Článok 18

Situácia na vonkajších hraniciach, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia

1.Ak členský štát neprijme potrebné nápravné opatrenia v súlade s rozhodnutím riadiacej rady podľa článku 12 ods. 6 alebo v prípade neúmerného migračného tlaku na vonkajších hraniciach, ktorý spôsobí neúčinnosť kontroly vonkajších hraníc do takej miery, že vznikne riziko ohrozenia fungovania schengenského priestoru, môže Komisia po konzultácii s agentúrou prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie, ktorým sa určia opatrenia, ktoré vykoná agentúra a ktorým sa od dotknutého členského štátu vyžaduje, aby spolupracoval s agentúrou pri vykonávaní týchto opatrení. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 79 ods. 2.

Z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa fungovania schengenského priestoru Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 79 ods. 5.

2.Na účely odseku 1 Komisia stanoví jedno alebo viaceré z nasledujúcich opatrení, ktoré má prijať agentúra:

a) organizovať a koordinovať rýchle pohraničné zásahy a nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho nasadenia, prípadne aj ďalšie tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

b) v problémových oblastiach nasadzovať tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie;

c) koordinovať činnosti pre jeden alebo viacero členských štátov a tretie krajiny na vonkajších hraniciach vrátane spoločných operácií so susednými tretími krajinami;

d) nasadzovať technické vybavenie;

e) organizovať návratové zásahy.

3.Výkonný riaditeľ do dvoch pracovných dní od dátumu prijatia rozhodnutia Komisie a na odporúčanie dozornej rady stanoví opatrenia, ktoré treba prijať na praktické vykonanie opatrení určených v rozhodnutí Komisie, vrátane technického vybavenia, ako aj počet a profily príslušníkov pohraničnej stráže a iného príslušného personálu potrebného na splnenie cieľov tohto rozhodnutia.

4.Súčasne a v rovnakom termíne dvoch pracovných dní výkonný riaditeľ predloží návrh operačného plánu dotknutému členskému štátu. Výkonný riaditeľ a dotknutý členský štát vypracujú operačný plán do dvoch pracovných dní od dátumu predloženia tohto návrhu.

5.Agentúra bezodkladne a v každom prípade najneskôr do troch pracovných dní od vypracovania operačného plánu nasadí potrebné technické vybavenie a personál z rezervy rýchleho nasadenia uvedenej v článku 19 ods. 5 na praktické vykonávanie opatrení stanovených v rozhodnutí Komisie. Dodatočné technické vybavenie a tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže sa nasadzujú podľa potreby v druhej fáze a v každom prípade do piatich pracovných dní od nasadenia rezervy rýchleho nasadenia.

6.Dotknutý členský štát vyhovie rozhodnutiu Komisie a na tento účel bezodkladne spolupracuje s agentúrou a prijíma opatrenia potrebné na uľahčenie vykonávania tohto rozhodnutia a praktického vykonávania opatrení stanovených v tomto rozhodnutí a v operačnom pláne, na ktorom sa dohodol s výkonným riaditeľom.

7.Členské štáty sprístupnia príslušníkov pohraničnej stráže a ďalší relevantný personál určený výkonným riaditeľom v súlade s odsekom 2. Členské štáty sa nemôžu odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v článku 19 ods. 3 a 6.

Článok 19

Zloženie a nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1. Agentúra nasadzuje príslušníkov pohraničnej stráže a ďalší relevantný personál ako členov tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na spoločné operácie, rýchle pohraničné zásahy a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie. Agentúra môže nasadiť aj expertov z radov vlastných zamestnancov.

2.Na základe návrhu výkonného riaditeľa riadiaca rada rozhodne absolútnou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom o profiloch a celkovom počte príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú byť k dispozícii pre tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Rovnaký postup sa uplatní v súvislosti s každou následnou zmenou profilov a celkového počtu príslušníkov. Členské štáty prispievajú do tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže prostredníctvom vnútroštátnej rezervy vytvorenej na základe jednotlivých vymedzených profilov, z ktorej vymenúvajú príslušníkov pohraničnej stráže zodpovedajúcich požadovaným profilom.

3.Príspevok členských štátov k špecifickým spoločným operáciám na nasledujúci rok z hľadiska príslušníkov pohraničnej stráže sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry príslušníkov pohraničnej stráže na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Takáto žiadosť sa predkladá minimálne 21 dní pred plánovaným nasadením.

4. Pokiaľ ide o rýchle pohraničné zásahy, na základe návrhu výkonného riaditeľa agentúry riadiaca rada trojštvrtinovou väčšinou rozhodne o profiloch a minimálnom počte príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí majú byť k dispozícii pre rezervu rýchleho nasadenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilov a celkového počtu príslušníkov pohraničnej stráže z rezervy rýchleho nasadenia. Členské štáty prispievajú do rezervy rýchleho nasadenia prostredníctvom vnútroštátnej rezervy odborníkov vytvorenej na základe jednotlivých vymedzených profilov, z ktorej vymenúvajú príslušníkov pohraničnej stráže zodpovedajúcich požadovaným profilom.

5.Rezervu rýchleho nasadenia tvorí stály zbor, ktorý je agentúre okamžite k dispozícii a ktorý môže byť nasadený z každého členského štátu do troch pracovných dní od dátumu schválenia operačného plánu výkonným riaditeľom a hostiteľským členským štátom. Na tento účel každý členský štát každoročne sprístupňuje agentúre počet príslušníkov pohraničnej stráže zodpovedajúci aspoň 3 % personálu členských štátov bez pozemných alebo námorných vonkajších hraníc a 2 % personálu členských štátov s pozemnými alebo námornými vonkajšími hranicami so zodpovedajúcimi profilmi uvedenými v rozhodnutí riadiacej rady, pričom celkový počet týchto príslušníkov pohraničnej stráže má byť najmenej 1 500.

6.V prípade potreby sa nasadenie tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže z rezervy rýchleho nasadenia okamžite doplní dodatočnými tímami európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Na tento účel členské štáty na žiadosť agentúry bezodkladne oznámia počet, mená a profily príslušníkov pohraničnej stráže zo svojich vnútroštátnych rezerv, ktorých môžu poskytnúť do piatich pracovných dní od začiatku rýchleho pohraničného zásahu. Členské štáty poskytnú na žiadosť agentúry príslušníkov pohraničnej stráže na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh.

7. Členské štáty zabezpečia, aby sa profily a počty príslušníkov pohraničnej stráže a ďalšieho relevantného personálu, ktorým prispievajú, zhodovali s profilmi a počtami, o ktorých rozhodla riadiaca rada. Trvanie nasadenia určí domovský členský štát, v žiadnom prípade však nesmie byť kratšie než 30 dní.

8. Agentúra prispieva do tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže poskytnutím kompetentných príslušníkov pohraničnej stráže, ktorých do agentúry vyslali členské štáty ako národných expertov. Príspevok členských štátov z hľadiska vysielania príslušníkov pohraničnej stráže do agentúry na nasledujúci rok sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami členské štáty poskytnú príslušníkov pohraničnej stráže na vyslanie s výnimkou prípadov, keď by to vážne ovplyvnilo plnenie vnútroštátnych úloh. V takých situáciách môžu členské štáty svojich vyslaných príslušníkov pohraničnej stráže odvolať.

Takéto vyslanie môže byť na 12 mesiacov alebo dlhšie, v žiadnom prípade však nesmie byť kratšie ako na tri mesiace. Vyslaní príslušníci pohraničnej stráže sa považujú za členov tímov a majú úlohy a právomoci členov tímov. Členský štát, ktorý vyslal príslušníkov pohraničnej stráže, sa považuje za domovský členský štát.

Ostatní dočasní zamestnanci agentúry, ktorí nie sú kvalifikovaní na vykonávanie funkcií súvisiacich s kontrolou hraníc, sa počas spoločných operácií nasadzujú len na koordinačné úlohy a nie sú súčasťou tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

9. Agentúra každoročne informuje Európsky parlament o počte príslušníkov pohraničnej stráže, ktorých jednotlivé členské štáty vyčlenili pre tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v súlade s týmto článkom.

Článok 20

Pokyny pre tímy európskej pohraničnej a pobrežnej stráže

1. Počas nasadenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže im vydáva pokyny hostiteľský členský štát v súlade s operačným plánom.

2. Agentúra môže prostredníctvom svojho koordinačného úradníka predložiť hostiteľskému členskému štátu svoje stanoviská k pokynom, ktoré boli vydané tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Ak tak urobí, hostiteľský členský štát vezme tieto stanoviská na vedomie a riadi sa nimi v čo najväčšom rozsahu.

3.V prípadoch, keď pokyny vydané tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nie sú v súlade s operačným plánom, koordinačný úradník o tom bezodkladne podá správu výkonnému riaditeľovi, ktorý môže podľa potreby podniknúť kroky v súlade s článkom 24 ods. 2.

4. Členovia tímov pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí plne rešpektujú základné práva vrátane práva na prístup k azylovým konaniam a práva na ľudskú dôstojnosť. Všetky opatrenia, ktoré prijmú pri plnení úloh a vykonávaní právomocí, musia byť primerané cieľom, ktoré sa týmito opatreniami sledujú. Pri plnení svojich úloh a vykonávaní právomocí nesmú diskriminovať osoby na základe pohlavia, rasy ani etnického pôvodu, vierovyznania či presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku ani sexuálnej orientácie.

5.Členovia tímov aj naďalej podliehajú disciplinárnym opatreniam svojho domovského členského štátu. Domovský členský štát stanoví primerané disciplinárne alebo iné opatrenia v súlade so svojím vnútroštátnym právom v prípade porušenia základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany počas spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu.

Článok 21

Koordinačný úradník

1. Agentúra zabezpečuje operatívne vykonávanie všetkých organizačných aspektov vrátane prítomnosti zamestnancov agentúry počas spoločných operácií, pilotných projektov a rýchlych pohraničných zásahov.

2. Výkonný riaditeľ vymenuje jedného alebo viacerých expertov spomedzi zamestnancov agentúry, ktorí majú pôsobiť vo funkcii koordinačného úradníka pre každú spoločnú operáciu alebo rýchly pohraničný zásah. Výkonný riaditeľ o tomto vymenovaní informuje hostiteľský členský štát.

3. Koordinačný úradník koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch nasadzovania tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Úlohou koordinačných úradníkov je podporovať spoluprácu a koordináciu medzi hostiteľskými a zúčastnenými členskými štátmi. Koordinačný úradník konkrétne:

a) koná ako spojovací článok medzi agentúrou a členmi tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, pričom poskytuje pomoc v mene agentúry vo všetkých otázkach týkajúcich sa podmienok svojho nasadenia v tímoch;

b) monitoruje správne vykonávanie operačného plánu;

c) koná v mene agentúry vo všetkých aspektoch nasadzovania tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a podáva agentúre správy o všetkých týchto aspektoch;

d) podáva agentúre správy o aspektoch týkajúcich sa poskytovania dostatočných záruk zo strany hostiteľského členského štátu na zabezpečenie ochrany základných práv počas spoločných operácií alebo rýchleho pohraničného zásahu;

e) podáva výkonnému riaditeľovi správy o prípadoch, keď pokyny hostiteľského členského štátu vydané tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nie sú v súlade s operačným plánom.

4.Výkonný riaditeľ môže v rámci spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov oprávniť koordinačného úradníka, aby pomáhal pri riešení akéhokoľvek sporu týkajúceho sa vykonávania operačného plánu a nasadenia tímov.

Článok 22

Národné kontaktné miesto

Národné koordinačné centrum zriadené v súlade s nariadením (EÚ) č. 1052/2013 je národným kontaktným miestom pre komunikáciu s agentúrou o všetkých záležitostiach týkajúcich sa tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Článok 23

Náklady

1.Agentúra hradí v plnom rozsahu ďalej uvedené náklady, ktoré vzniknú členským štátom v súvislosti s poskytnutím príslušníkov pohraničnej stráže na účely nasadenia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže vrátane rezervy rýchleho nasadenia:

a)cestovné náklady z domovského členského štátu do hostiteľského členského štátu a z hostiteľského členského štátu do domovského členského štátu;

b)náklady súvisiace s očkovaním;

c)náklady súvisiace s požadovaným osobitným poistením;

d)náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou;

e)denné diéty vrátane nákladov na ubytovanie;

f)náklady súvisiace s technickým vybavením agentúry.

2.Podrobné pravidlá vyplácania denných diét členom tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže stanoví a podľa potreby aktualizuje riadiaca rada.

Článok 24

Pozastavenie alebo ukončenie spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov

1.Výkonný riaditeľ po informovaní dotknutého členského štátu ukončí spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy, ak už nie sú splnené podmienky realizácie týchto činností.

2.Výkonný riaditeľ môže zrušiť financovanie spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu alebo ich pozastaviť alebo ukončiť, ak hostiteľský členský štát nerešpektuje operačný plán.

3.Výkonný riaditeľ zruší financovanie spoločnej operácie alebo rýchleho pohraničného zásahu, alebo úplne alebo čiastočne pozastaví alebo ukončí spoločnú operáciu alebo rýchly pohraničný zásah, ak sa domnieva, že došlo k porušeniu základných práv alebo záväzkov medzinárodnej ochrany, ktoré je vážnej povahy alebo bude pravdepodobne naďalej pretrvávať.

Článok 25

Hodnotenie spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov

Výkonný riaditeľ zhodnotí výsledky spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov a do 60 dní od ukončenia týchto operácií a projektov predloží riadiacej rade podrobné hodnotiace správy spolu so zisteniami úradníka pre základné práva. Agentúra v záujme zvýšenia kvality, koherencie a účinnosti budúcich spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov vypracuje komplexnú porovnávaciu analýzu týchto výsledkov a zahrnie ju do svojej konsolidovanej výročnej správy o činnosti.

Oddiel 4

Návrat

Článok 26

Úrad pre návrat

1. Úrad pre návrat je zodpovedný za vykonávanie činností agentúry súvisiacich s návratom v súlade s dodržiavaním základných práv a všeobecných zásad práva Únie, ako aj medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ochrany utečencov a ľudských práv. Úrad pre návrat konkrétne:

a)koordinuje na technickej a operačnej úrovni činnosti členských štátov súvisiace s návratom s cieľom dosiahnuť integrovaný systém riadenia návratov medzi príslušnými orgánmi členských štátov so zapojením príslušných orgánov tretích krajín a iných príslušných zainteresovaných strán;

b)poskytuje operačnú podporu členským štátom, ktoré sú vystavené mimoriadnemu tlaku na ich systémy návratu;

c)koordinuje používanie príslušných informačných systémov a poskytuje podporu konzulárnej spolupráci pri identifikácii štátnych príslušníkov tretích krajín a získavaní cestovných dokladov, organizuje a koordinuje návratové operácie a poskytuje podporu pri dobrovoľnom odchode;

d)koordinuje činnosti agentúry súvisiace s návratom podľa tohto nariadenia;

e)organizuje, podporuje a koordinuje činnosti, ktoré umožňujú výmenu informácií medzi členskými štátmi a zisťovanie a zhromažďovanie najlepších postupov v oblasti záležitostí návratu;

f)financuje alebo spolufinancuje operácie, zásahy a činnosti uvedené v tejto kapitole prostredníctvom príspevkov zo svojho rozpočtu v súlade s finančnými nariadeniami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

2. Operačná podpora uvedená v odseku 1 písm. b) zahŕňa opatrenia s cieľom pomôcť členským štátom viesť konania o návrate prostredníctvom príslušných vnútroštátnych orgánov, najmä poskytovaním:

a)tlmočníckych služieb;

b)informácií o tretích krajinách návratu;

c)poradenstva o postupoch vybavovania a riadenia konaní o návrate v súlade so smernicou 2008/115/ES;

d)pomoci v súvislosti s opatreniami potrebnými na zabezpečenie dostupnosti navrátilcov na účely navrátenia a na zabránenie ich úteku.

3.Úrad pre návrat sa zameriava na budovanie súčinnosti a prepojenie sietí a programov financovaných Úniou v oblasti návratu v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a Európskou migračnou sieťou 43 .

4.Agentúra môže využívať finančné prostriedky Únie dostupné v oblasti návratu. Agentúra zabezpečí, aby finančná pomoc uvedená v dohodách o grantoch uzatvorených s členskými štátmi bola podmienená plným rešpektovaním Charty základných práv EÚ.

Článok 27

Návratové operácie

1. Agentúra v súlade so smernicou 2008/115/ES a bez toho, aby hodnotila skutkovú podstatu rozhodnutí o návrate, poskytuje potrebnú pomoc a na žiadosť jedného alebo viacerých zúčastnených členských štátov zabezpečuje koordináciu alebo organizáciu návratových operácií, a to vrátane prenajímania si lietadiel na účely takýchto operácií. Agentúra môže z vlastného podnetu navrhnúť, aby návratové operácie koordinovali alebo zorganizovali členské štáty.

2.Členské štáty aspoň raz mesačne informujú agentúru o svojich plánovaných vnútroštátnych návratových operáciách, ako aj o svojich potrebách v oblasti pomoci alebo koordinácie zo strany agentúry. Agentúra vypracuje priebežný operačný plán s cieľom poskytnúť žiadajúcim členským štátom potrebné operatívne posily vrátane technického vybavenia. Agentúra môže z vlastného podnetu a na základe posúdenia potrieb zahrnúť do priebežného operačného plánu dátumy a miesta určenia návratových operácií, ktoré považuje za potrebné. Riadiaca rada rozhodne na návrh výkonného riaditeľa o postupe vykonávania priebežného operačného plánu.

3. Agentúra môže poskytnúť potrebnú pomoc a zabezpečiť na žiadosť zúčastnených členských štátov alebo navrhnúť z vlastného podnetu koordináciu alebo organizáciu návratových operácií, pre ktoré tretia krajina návratu poskytne dopravné prostriedky a sprievod pri nútenom návrate („hromadné návratové operácie“). Zúčastnené členské štáty a agentúra zabezpečia, aby počas celej operácie odsunu bolo zaručené dodržiavanie základných práv a primerané používanie prostriedkov obmedzenia. Počas celej návratovej operácie až do príchodu do tretej krajiny návratu je prítomný aspoň jeden zástupca členského štátu a jeden pozorovateľ núteného návratu zo skupiny pozorovateľov núteného návratu vytvorenej podľa článku 28.

4.Agentúra môže poskytnúť potrebnú pomoc a zabezpečiť na žiadosť zúčastnených členských štátov alebo tretej krajiny, alebo navrhnúť z vlastného podnetu koordináciu alebo organizáciu návratových operácií, počas ktorých sa počet navrátilcov, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie tretej krajiny o návrate, presúva z tejto tretej krajiny do inej tretej krajiny návratu („zmiešané návratové operácie“), za predpokladu, že tretia krajina, ktorá vydala rozhodnutie o návrate, je viazaná Európskym dohovorom o ľudských právach. Zúčastnené členské štáty a agentúra musia zabezpečiť, aby počas celej operácie odsunu bolo zaručené dodržiavanie základných práv a primerané používanie prostriedkov obmedzenia, najmä prítomnosťou pozorovateľov núteného návratu a sprievodu pri nútenom návrate z tretej krajiny.

5.Každá návratová operácia sa monitoruje v súlade s článkom 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES. Monitorovanie návratových operácií prebieha na základe objektívnych a transparentných kritérií a vzťahuje sa na celú návratovú operáciu, a to od fázy pred odchodom až po odovzdanie navrátilcov v tretej krajine návratu.

6.Agentúra financuje alebo spolufinancuje návratové operácie prostredníctvom príspevkov zo svojho rozpočtu v súlade s finančnými nariadeniami, ktoré sa uplatňujú na agentúru, pričom uprednostňuje návratové operácie vykonávané viac než jedným členským štátom alebo návratové operácie z problémových oblastí.

Článok 28

Rezervná skupina pozorovateľov núteného návratu

1. Agentúra vytvorí rezervnú skupinu pozorovateľov núteného návratu z vnútroštátnych príslušných orgánov, ktorá vykonáva činnosti monitorovania núteného návratu v súlade s článkom 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES a ktorá bola vyškolená v súlade s článkom 35.

2.Výkonný riaditeľ určí profil a počet pozorovateľov núteného návratu, ktorí budú k dispozícii pre túto rezervnú skupinu. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilu a počtu. Členské štáty prispejú do tejto rezervnej skupiny vymenovaním pozorovateľov núteného návratu, ktorí zodpovedajú vymedzenému profilu.

3. Agentúra na požiadanie poskytne pozorovateľov núteného návratu zúčastneným členským štátom, aby v ich mene monitorovali správne vykonávanie návratovej operácie a podieľali sa na návratových zásahoch.

Článok 29

Rezervná skupina sprievodu pri nútenom návrate

1. Agentúra vytvorí z pracovníkov príslušných vnútroštátnych orgánov rezervnú skupinu sprievodu pri nútenom návrate, ktorá vykonáva návratové operácie v súlade požiadavkami uvedenými v článku 8 ods. 4 a 5 smernice 2008/115/ES a ktorá bola vyškolená v súlade s článkom 35.

2.Výkonný riaditeľ určí profil a počet členov sprievodu pri nútenom návrate, ktorí budú k dispozícii pre túto rezervnú skupinu. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilu a počtu. Členské štáty prispejú do tejto rezervnej skupiny vymenovaním členov sprievodu pri nútenom návrate, ktorí zodpovedajú vymedzenému profilu.

3. Agentúra na požiadanie sprístupní tento sprievod zúčastneným členským štátom, aby v ich mene sprevádzal navrátilcov a podieľal sa na návratových zásahoch.

Článok 30

Rezervná skupina odborníkov na návrat

1. Agentúra vytvorí rezervnú skupinu odborníkov na návrat z príslušných vnútroštátnych orgánov a zo zamestnancov agentúry, ktorí majú zručnosti a odborné znalosti potrebné na vykonávanie činností súvisiacich s návratom a ktorí boli vyškolení v súlade s článkom 35. Títo špecialisti budú k dispozícii na vykonávanie osobitných úloh, ako je identifikácia konkrétnych skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, získavanie cestovných dokladov z tretích krajín a uľahčovanie konzulárnej spolupráce.

2. Výkonný riaditeľ určí profil a počet členov sprievodu pri nútenom návrate, ktorí budú k dispozícii pre túto rezervnú skupinu. Rovnaký postup sa uplatňuje v súvislosti s každou následnou zmenou profilu a počtu. Členské štáty prispejú do tejto rezervnej skupiny vymenovaním odborníkov, ktorí zodpovedajú vymedzenému profilu.

3. Agentúra na požiadanie sprístupní odborníkov členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na návratových operáciách, aby sa podieľali na návratových zásahoch.

Článok 31

Európske zásahové tímy pre návrat

1.Agentúra vytvorí zo skupín uvedených v článkoch 28, 29 a 30 európske zásahové tímy pre návrat, prispôsobené konkrétnym potrebám na nasadenie počas návratových zásahov.

2.Na európske zásahové tímy pre návrat sa primerane vzťahujú články 20, 21 a 23.

Článok 32

Návratové zásahy

1. V situáciách, v ktorých členské štáty čelia ťažkému bremenu pri vykonávaní povinnosti návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so smernicou 2008/115/ES, agentúra na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov poskytne príslušnú technickú a operačnú pomoc v podobe návratového zásahu. Takýto zásah môže pozostávať z nasadenia európskych zásahových tímov pre návrat do hostiteľských členských štátov a z organizovania návratových operácií z hostiteľských členských štátov. Členské štáty pravidelne informujú agentúru o svojich potrebách v oblasti technickej a operačnej pomoci a agentúra vypracuje na tomto základe priebežný plán návratových zásahov.

2. V situáciách, v ktorých sú členské štáty vystavené osobitnému a neúmernému tlaku pri vykonávaní svojej povinnosti návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so smernicou 2008/115/ES, agentúra na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov poskytne príslušnú technickú a operačnú pomoc v podobe rýchleho návratového zásahu. Agentúra môže z vlastného podnetu navrhnúť poskytnutie takejto technickej a operačnej pomoci členským štátom. Rýchly návratový zásah môže pozostávať z rýchleho nasadenia európskych zásahových tímov pre návrat do hostiteľských členských štátov a z organizovania návratových operácií z hostiteľských členských štátov.

3. Výkonný riaditeľ bezodkladne vypracuje operačný plán po dohode s hostiteľskými členskými štátmi a členskými štátmi, ktoré sa chcú zúčastniť návratového zásahu.

4.Tento operačný plán je záväzný pre agentúru, hostiteľské členské štáty a zúčastnené členské štáty a zahŕňa všetky aspekty, ktoré sú potrebné na vykonanie návratového zásahu, najmä opis situácie, ciele, dátum začatia a predpokladané trvanie zásahu, geografické pokrytie a prípadné nasadenie zložiek do tretích krajín, zloženie európskych zásahových tímov pre návrat, logistiku, finančné ustanovenia, podrobnosti o spolupráci s tretími krajinami, inými agentúrami a orgánmi Únie a s príslušnými medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami. Na akúkoľvek zmenu alebo úpravu operačného plánu sa vyžaduje súhlas výkonného riaditeľa, hostiteľského členského štátu a zúčastnených členských štátov. Agentúra okamžite zašle kópiu zmeneného alebo upraveného operačného plánu dotknutým členským štátom a riadiacej rade.

5.Výkonný riaditeľ prijme rozhodnutie o operačnom pláne čo najskôr a v prípade uvedenom v odseku 2 do piatich pracovných dní. Toto rozhodnutie sa bezodkladne písomne oznámi dotknutým členským štátom a riadiacej rade.

6.Agentúra financuje alebo spolufinancuje návratové zásahy prostredníctvom príspevkov zo svojho rozpočtu v súlade s finančnými nariadeniami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

KAPITOLA III

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá

Článok 33

Ochrana základných práv a stratégie pre základné práva

1.Európska pohraničná a pobrežná stráž zabezpečuje ochranu základných práv pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie, najmä s Chartou základných práv Európskej únie, platným medzinárodným právom vrátane Dohovoru o právnom postavení utečencov a povinností súvisiacich s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia. Na tento účel agentúra vypracuje a bude ďalej rozvíjať a realizovať stratégiu pre základné práva.

2.Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh zabezpečí, aby nikto nebol v žiadnej krajine vylodený, nútený k vstupu do krajiny, dopravený alebo inak odovzdaný alebo vrátený orgánom danej krajiny v rozpore so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ani v žiadnej krajine, v ktorej hrozí riziko vyhostenia alebo vrátenia do inej krajiny v rozpore s uvedenou zásadou.

3.Európska pohraničná a pobrežná stráž pri plnení svojich úloh vezme do úvahy špecifické potreby detí, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb, ktoré potrebujú lekársku pomoc, osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, osôb v tiesni na mori a ďalších osôb v mimoriadne zraniteľnom postavení.

4.Agentúra pri výkone svojich úloh vo svojich vzťahoch s členskými štátmi a v rámci spolupráce s tretími krajinami zohľadní správy konzultačného fóra a úradníka pre základné práva.

Článok 34

Kódex správania

1.Agentúra vypracuje a bude ďalej rozvíjať kódex správania platný pre všetky operácie kontroly hraníc koordinované agentúrou. V kódexe správania sa stanovujú postupy zamerané na zabezpečenie zásad právneho štátu a dodržiavania základných práv s osobitným zameraním na maloletých bez sprievodu a osoby v zraniteľnom postavení, ako aj na osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, platných pre všetky osoby, ktoré sa zúčastňujú na činnostiach agentúry.

2.Agentúra vypracuje a pravidelne aktualizuje kódex správania pre návrat štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich na území členských štátov, ktorý sa uplatňuje počas všetkých návratových operácií a návratových zásahov koordinovaných alebo organizovaných agentúrou. Tento kódex správania opisuje spoločné štandardizované postupy s cieľom zjednodušiť organizovanie návratových operácií a návratových zásahov a zabezpečiť návrat humánnym spôsobom pri plnom rešpektovaní základných práv, najmä zásad ľudskej dôstojnosti, zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, práva na slobodu a bezpečnosť a práva na ochranu osobných údajov a zásady nediskriminácie.

3.V Kódexe správania pre návrat sa venuje pozornosť predovšetkým povinnosti členských štátov zabezpečiť účinný systém monitorovania nútených návratov, ako sa uvádza v článku 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES 44 , a stratégii pre základné práva.

4.Agentúra vypracuje a pravidelne aktualizuje svoj kódex správania v spolupráci s konzultačným fórom.

Článok 35

Odborná príprava

1.Agentúra v spolupráci s príslušnými subjektmi členských štátov zodpovednými za odbornú prípravu vytvorí osobitné nástroje odbornej prípravy a poskytne pohraničnej stráži a ostatným príslušným zamestnancom, ktorí sú členmi tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže pokročilú odbornú prípravu týkajúcu sa ich úloh a právomocí. Experti z radov zamestnancov agentúry uskutočnia pravidelné cvičenia týchto príslušníkov pohraničnej stráže v súlade s harmonogramom pokročilej odbornej prípravy a cvičení uvedeným v ročnom pracovnom programe agentúry.

2.Agentúra prijme potrebné iniciatívy s cieľom zabezpečiť, aby všetci príslušníci pohraničnej stráže a ďalší príslušní pracovníci členských štátov, ktorí sú súčasťou tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj zamestnanci agentúry absolvovali pred svojou účasťou na operačných činnostiach organizovaných agentúrou odbornú prípravu zameranú na príslušné právo Únie a medzinárodné právo vrátane základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane a pátrania a záchrany.

3.Agentúra prijme potrebné kroky s cieľom zabezpečiť odbornú prípravu pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom, ktorí majú patriť do rezervných skupín uvedených v článkoch 28, 29 a 30. Agentúra zabezpečí, aby všetci pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na návratových zásahoch a návratových operáciách, ako aj zamestnanci agentúry absolvovali pred svojou účasťou na operačných činnostiach organizovaných agentúrou odbornú prípravu zameranú na príslušné právo Únie a medzinárodné právo vrátane základných práv a prístupu k medzinárodnej ochrane.

4.Agentúra vypracuje a ďalej rozvíja spoločný základný študijný program odbornej prípravy príslušníkov pohraničnej stráže a na európskej úrovni poskytuje odbornú prípravu inštruktorom vnútroštátnej pohraničnej stráže členských štátov, ktorá je okrem iného zameraná aj na problematiku základných práv, prístupu k medzinárodnej ochrane a príslušného námorného práva. Agentúra vypracuje základný študijný program po porade s konzultačným fórom. Členské štáty začlenia spoločný základný študijný program do odbornej prípravy príslušníkov vnútroštátnej pohraničnej stráže a odbornej prípravy pracovníkov zapojených do úloh.

5.Agentúra ponúkne pre úradníkov príslušných vnútroštátnych služieb členských štátov aj doplnkové kurzy odbornej prípravy a semináre na témy, ktoré sa týkajú kontroly vonkajších hraníc a návratu štátnych príslušníkov tretích krajín.

6.Agentúra môže organizovať činnosti odbornej prípravy v spolupráci s členskými štátmi a tretími krajinami na ich území.

7.Agentúra vytvorí výmenný program umožňujúci príslušníkom pohraničnej stráže zapojeným do tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a personálu, ktorý sa zúčastňuje európskych zásahových tímov pre návrat, získať poznatky alebo špecifické odborné vedomosti na základe skúseností a osvedčených postupov v zahraničí pri práci s príslušníkmi pohraničnej stráže a pracovníkmi zapojenými do úloh súvisiacich s návratom v inom členskom štáte než ich vlastnom.

Článok 36

Výskum a inovácie

1.Agentúra proaktívne monitoruje a podporuje výskumné a inovačné činnosti týkajúce sa kontroly vonkajších hraníc, vrátane používania moderných sledovacích zariadení, ako sú systémy diaľkovo riadených lietadiel, a návratu. Agentúra zabezpečí rozoslanie výsledkov tohto výskumu Komisii a členským štátom. Tieto výsledky môže náležite použiť v spoločných operáciách, rýchlych pohraničných zásahoch, návratových operáciách a návratových zásahoch.

2.Agentúra pomáha členským štátom a Komisii pri identifikovaní hlavných tém výskumu. Agentúra pomáha Komisii pri stanovovaní a realizácii príslušných rámcových programov Únie pre výskum a inováciu.

3.Agentúra v rámcovom programe pre výskum a inováciu, najmä v rámci osobitného programu na vykonávanie programu Horizont 2020, vykonáva časti rámcového programu pre výskum a inováciu, ktoré sa týkajú bezpečnosti hraníc. Na tento účel agentúra plní tieto úlohy:

a) riadenie niektorých fáz vykonávania programov a niektorých etáp počas trvania osobitných projektov na základe príslušných pracovných programov prijatých Komisiou, ak na to Komisia agentúru splnomocnila v nástroji o delegovaní;

b) prijímanie nástrojov na plnenie rozpočtu, pokiaľ ide o príjmy a výdavky, a vykonávanie všetkých činností potrebných na riadenie programu, ak na to Komisia agentúru splnomocnila v nástroji o delegovaní;

c) poskytovanie podpory pri vykonávaní programov, ak na to Komisia agentúru splnomocnila v nástroji o delegovaní.

4.Agentúra môže plánovať a realizovať pilotné projekty týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Článok 37

Nadobudnutie technického vybavenia

1. Agentúra môže nadobúdať samostatne alebo v spoluvlastníctve s členským štátom, alebo si prenajímať technické vybavenie používané v rámci spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií, návratových zásahov alebo projektov technickej pomoci v súlade s finančnými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúru.

2.Agentúra môže nadobúdať technické vybavenie, napríklad zariadenia na identifikáciu odtlačkov prstov, na základe rozhodnutia výkonného riaditeľa po porade s riadiacou radou. Pred nadobudnutím alebo prenájmom vybavenia, ktoré predstavuje pre agentúru značné náklady, sa uskutoční dôkladná analýza potrieb, nákladov a prínosov. Všetky výdavky tohto typu sa uvedú v rozpočte agentúry prijatom riadiacou radou.

3.V prípade, že agentúra nadobudne alebo si prenajme väčšie technické vybavenie, ako sú plavidlá hliadkujúce na otvorenom mori a v pobrežných vodách, vrtuľníky alebo iné lietadlá alebo vozidlá, uplatňujú sa tieto podmienky:

a) v prípade nadobudnutia agentúrou alebo v rámci spoluvlastníctva sa agentúra dohodne s jedným členským štátom, že tento členský štát zabezpečí registráciu vybavenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi tohto členského štátu;

b) v prípade prenájmu sa toto vybavenie zaregistruje v členskom štáte.

4.Na základe modelovej dohody vypracovanej agentúrou sa členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, dohodne s agentúrou na podrobnostiach zabezpečujúcich obdobia plnej dostupnosti spoluvlastnených aktív, ako aj na podmienkach používania tohto vybavenia. Technické vybavenie vo výlučnom vlastníctve agentúry musí byť agentúre sprístupnené na jej žiadosť a členský štát registrácie sa nemôže odvolávať na výnimočné situácie uvedené v článku 38 ods. 4.

5.Členský štát, v ktorom je vybavenie zaregistrované, alebo dodávateľ technického vybavenia poskytne potrebných odborníkov a technický personál na právne podloženú a bezpečnú obsluhu technického vybavenia.

Článok 38

Rezerva technického vybavenia

1.Agentúra zriadi a vedie centralizovaný register vybavenia v rezerve technického vybavenia, ktorú tvorí vybavenie vo vlastníctve členských štátov alebo agentúry a vybavenie v spoločnom vlastníctve členských štátov a agentúry na účely kontroly vonkajších hraníc alebo návratu.

2.Výkonný riaditeľ určí minimálny kontingent technického vybavenia v súlade s potrebami agentúry, najmä pokiaľ ide o schopnosť vykonávať spoločné operácie a rýchle pohraničné zásahy v súlade s jej pracovným programom na daný rok.

Ak sa ukáže, že minimálny kontingent technického vybavenia nie je dostatočný na realizáciu operačného plánu dohodnutého pre spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy, agentúra ho zreviduje podľa odôvodnených potrieb a dohody s členskými štátmi.

3.Rezerva technického vybavenia obsahuje minimálny kontingent vybavenia označený agentúrou ako potrebný podľa jednotlivých druhov technického vybavenia. Vybavenie uvedené v rezerve technického vybavenia sa použije počas spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií alebo návratových zásahov.

4.Členské štáty prispievajú do rezervy technického vybavenia. Príspevok členských štátov do rezervy a nasadenia technického vybavenia na konkrétne operácie sa plánuje na základe každoročných dvojstranných rokovaní a dohôd medzi agentúrou a členskými štátmi. V súlade s týmito dohodami a v rozsahu, v akom tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia na daný rok, členské štáty na žiadosť agentúry poskytnú svoje technické vybavenie na nasadenie, pokiaľ nečelia výnimočnej situácii, ktorá významne ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh. Takáto žiadosť sa predkladá minimálne 30 dní pred plánovaným nasadením. Príspevky do rezervy technického vybavenia sa každoročne preskúmajú.

5.Na návrh výkonného riaditeľa riadiaca rada každoročne rozhoduje o pravidlách týkajúcich sa technického vybavenia vrátane požadovaného celkového minimálneho kontingentu podľa jednotlivých druhov technického vybavenia, podmienkach nasadenia a náhrade nákladov. Na účely rozpočtu prijíma riadiaca rada toto rozhodnutie do 30 dní odo dňa prijatia ročného pracovného programu.

6. Výkonný riaditeľ podáva riadiacej rade správu o zložení a nasadení vybavenia, ktoré je súčasťou rezervy technického vybavenia, na každom jej zasadnutí. Ak sa nedosiahne minimálny kontingent technického vybavenia, výkonný riaditeľ o tom bezodkladne informuje riadiacu radu. Riadiaca rada bezodkladne prijme rozhodnutie o prioritách pri nasadení technického vybavenia a prijme potrebné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Riadiaca rada informuje Komisiu o zistených nedostatkoch a prijatých opatreniach. Komisia o nich a o svojom vlastnom posúdení následne informuje Európsky parlament a Radu.

7.Agentúra každoročne informuje Európsky parlament o kontingente technického vybavenia, ktorý jednotlivé členské štáty vyčlenili na rezervu technického vybavenia v súlade s týmto článkom.

8.Členské štáty zaregistrujú v rezerve technického vybavenia všetky dopravné prostriedky a prevádzkové zariadenia zakúpené v rámci osobitných činností Fondu pre vnútornú bezpečnosť v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 45 alebo z akýchkoľvek iných vyhradených prostriedkov Únie uvoľnených do členských štátov s cieľom zvýšiť prevádzkovú kapacitu agentúry. Toto technické vybavenie tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia na daný rok.

Členské štáty poskytnú toto technické vybavenie k dispozícii na nasadenie agentúre na jej žiadosť a nemôžu sa odvolávať na výnimočnú situáciu uvedenú v odseku 4.

9. Agentúra vedie register o rezerve technického vybavenia podľa týchto kritérií:

a) klasifikácia podľa druhu vybavenia a typu operácie;

b) klasifikácia podľa vlastníka (členský štát, agentúra, iné);

c) celkové množstvo požadovaného vybavenia;

d) v prípade potreby požadovaný personál;

e) ďalšie informácie, ako sú registračné údaje, požiadavky na dopravu a údržbu, uplatniteľné vnútroštátne vývozné režimy, technické inštrukcie alebo iné informácie dôležité z hľadiska správneho zaobchádzania s vybavením.

10.Agentúra financuje 100 % nasadenia technického vybavenia, ktoré tvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia poskytnutého príslušným členským štátom na daný rok. Nasadenie technického vybavenia, ktoré netvorí súčasť minimálneho kontingentu technického vybavenia, spolufinancuje agentúra až do maximálnej výšky 75 % oprávnených nákladov pri zohľadnení osobitných okolností v členských štátoch nasadzujúcich toto technické vybavenie.

Článok 39

Úlohy a právomoci členov tímov

1. Členovia tímov musia byť spôsobilí plniť všetky úlohy a vykonávať všetky právomoci súvisiace s hraničnou kontrolou a návratom, ako aj tie, ktoré sú potrebné na uskutočnenie cieľov nariadenia (ES) č. 562/2006 a smernice 2008/115/ES.

2. Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí členovia tímov konajú v súlade s právom Únie a medzinárodným právom a dodržiavajú základné práva a vnútroštátne právo hostiteľského členského štátu.

3. Členovia tímov môžu plniť úlohy a vykonávať právomoci len podľa pokynov a v prítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže alebo pracovníkov hostiteľského členského štátu zapojených do úloh súvisiacich s návratom, pokiaľ hostiteľský členský štát nedovolí, aby konali v jeho mene.

4. Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí členovia tímov nosia svoje vlastné uniformy. Na rukáve majú modrú pásku so znakmi Európskej únie a agentúry, čo umožňuje ich identifikáciu ako účastníkov spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií alebo návratových zásahov. Na účely identifikácie zo strany vnútroštátnych orgánov hostiteľského členského štátu majú členovia tímov vždy pri sebe akreditačný doklad, ktorým sa na požiadanie preukazujú.

5. Členovia tímov môžu pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí nosiť služobné zbrane, strelivo a výstroj povolený vnútroštátnymi právnymi predpismi domovského členského štátu. Hostiteľský členský štát však môže zakázať nosenie niektorých služobných zbraní, streliva a výstroja, ak sa v jeho právnych predpisoch uplatňuje rovnaký zákaz na jeho vlastnú pohraničnú stráž alebo pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom. Hostiteľský členský štát pred nasadením členov tímov informuje agentúru o povolených služobných zbraniach, strelive a výstroji a o podmienkach ich použitia. Agentúra postúpi tieto informácie členským štátom.

6. Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí sú členovia tímov oprávnení používať silu vrátane služobných zbraní, streliva a výstroja so súhlasom domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu za prítomnosti pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi hostiteľského členského štátu. Hostiteľský členský štát môže so súhlasom domovského členského štátu povoliť členom tímov, aby pri absencii pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu použili silu.

7. Služobné zbrane, strelivo a výstroj možno použiť na zákonnú sebaobranu a zákonnú obranu členov tímov alebo iných osôb v súlade s vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu.

8.Na účely tohto nariadenia môže hostiteľský členský štát oprávniť členov tímov k nahliadaniu do jeho vnútroštátnych i európskych databáz, ak je takéto nahliadanie potrebné na účely hraničných kontrol, hraničného dozoru a návratu. Členovia tímov nahliadajú len do údajov, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh a vykonávanie ich právomocí. Hostiteľský členský štát pred nasadením členov tímov informuje agentúru, do ktorých vnútroštátnych a európskych databáz možno nahliadnuť. Agentúra postúpi tieto informácie všetkým členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na nasadení.

Takéto nahliadanie sa uskutočňuje v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu v oblasti ochrany údajov.

9.Rozhodnutia o odopretí vstupu v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 562/2006 prijíma iba pohraničná stráž hostiteľského členského štátu alebo členovia tímov, ak im hostiteľský členský štát povolil, aby konali v jeho mene.

Článok 40

Akreditačný doklad

1.Agentúra v spolupráci s hostiteľským členským štátom vydá členom tímov v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu a inom úradnom jazyku inštitúcií Európskej únie doklad na účely identifikácie a ako dôkaz práv držiteľa na vykonávanie úloh a uplatňovanie právomocí uvedených v článku 39. Tento doklad obsahuje nasledujúce prvky týkajúce sa jednotlivých členov tímu:

a) meno a štátnu príslušnosť;

b) hodnosť alebo funkciu;

c) aktuálnu digitalizovanú fotografiu a

d) úlohy, ktoré je oprávnený vykonávať.

2.Doklad sa agentúre vráti na konci spoločnej operácie, pilotného projektu, rýchleho pohraničného zásahu, návratovej operácie alebo návratového zásahu.

Článok 41

Občianskoprávna zodpovednosť

1.Ak členovia tímov pôsobia v hostiteľskom členskom štáte, tento členský štát je v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zodpovedný za všetku škodu spôsobenú v priebehu operácií týchto tímov.

2.Ak táto škoda vznikla v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania, hostiteľský členský štát môže požiadať domovský členský štát o nahradenie akejkoľvek čiastky, ktorú vyplatil poškodeným osobám alebo osobám oprávneným v ich mene.

3.Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práv členského štátu voči tretím osobám, sa každý členský štát zdrží požadovania náhrady od hostiteľského členského štátu alebo ktoréhokoľvek iného členského štátu za škody, ktoré utrpel, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

4.Všetky spory medzi členskými štátmi, ktoré sa týkajú uplatňovania odsekov 2 a 3 a ktoré nie je možné vyriešiť medzi nimi dohodou, sa predložia Súdnemu dvoru Európskej únie v súlade s článkom 273 ZFEÚ.

5.Bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie jej práv voči tretím osobám, znáša agentúra náklady súvisiace so škodou spôsobenou na vybavení agentúry počas nasadenia, okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného konania.

Článok 42

Trestnoprávna zodpovednosť

Počas nasadenia v spoločnej operácii, pilotnom projekte, rýchlom pohraničnom zásahu, návratovej operácii alebo návratovom zásahu majú členovia tímov rovnaké postavenie ako príslušníci hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o akékoľvek trestné činy, ktoré by mohli byť spáchané na nich alebo nimi.

Oddiel 2

Výmena informácií a ochrana údajov

Článok 43

Systémy výmeny informácií

1.Agentúra môže prijať všetky potrebné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií týkajúcich sa jej úloh s Komisiou a členskými štátmi a prípadne aj príslušnými agentúrami Únie. Vytvorí a prevádzkuje informačný systém umožňujúci výmenu utajovaných skutočností s týmito aktérmi, ako aj osobných údajov uvedených v článkoch 44, 46, 47 a 48 v súlade s rozhodnutím Rady 2001/264/ES 46 a rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 47 .

2.Agentúra môže prijať všetky potrebné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií týkajúcich sa jej úloh so Spojeným kráľovstvom a Írskom, ak sa týkajú činností, do ktorých sú zapojení v súlade s článkom 50 a článkom 61 ods. 4.

Článok 44

Ochrana údajov

1.Agentúra pri spracovaní osobných údajov uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

2.Riadiaca rada stanoví opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 45/2001 agentúrou vrátane opatrení týkajúcich sa úradníka agentúry pre ochranu údajov. Tieto opatrenia sa stanovia po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

3.Bez toho, aby boli dotknuté články 46, 47 a 48, môže agentúra spracúvať osobné údaje na administratívne účely.

4.Bez toho, aby bol dotknutý článok 47, sa zakazuje prenos osobných údajov spracúvaných agentúrou a ďalší prenos osobných údajov spracúvaných v rámci tohto nariadenia členskými štátmi orgánom tretích krajín alebo tretích strán.

Článok 45

Účely spracúvania osobných údajov

1.Agentúra môže spracúvať osobné údaje len na tieto účely:

a) vykonávanie svojich úloh organizovania a koordinácie spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov a v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie v súlade s článkom 46;

b) vykonávanie svojich úloh organizovania a koordinácie návratových operácií a návratových zásahov v súlade s článkom 47;

c) uľahčenie výmeny informácií s členskými štátmi, Európskym podporným úradom pre azyl, Europolom alebo Eurojustom v súlade s článkom 46;

d) analýza rizík agentúrou v súlade s článkom 10;

e) identifikácia a sledovanie plavidiel v rámci systému Eurosur súlade s článkom 48.

2.Pri každom takomto spracúvaní osobných údajov sa musí dodržať zásada proporcionality a spracovanie je prísne obmedzené na osobné údaje potrebné na účely uvedené v odseku 1.

3.Členský štát alebo iná agentúra Únie poskytujúca osobné údaje agentúre určí účel alebo účely, na ktoré sa informácie spracujú podľa odseku 1. Ak ich neurčí, agentúra po konzultácii s poskytovateľom príslušných osobných údajov spracuje tieto údaje s cieľom určiť ich potrebu v súvislosti s účelom alebo účelmi ich ďalšieho spracovania, ako sa uvádzajú v odseku 1. Agentúra môže spracúvať informácie na iný účel ako ten, ktorý sa uvádza v odseku 1, iba ak jej to poskytovateľ týchto informácií povolí.

4. Členské štáty a iné agentúry Únie môžu pri prenose osobných údajov určiť akékoľvek obmedzenia prístupu alebo využitia, či už všeobecné alebo konkrétne, vrátane obmedzení týkajúcich sa prenosu, vymazania alebo zničenia týchto informácií. Ak vznikne potreba takéhoto obmedzenia po prenose poskytnutých informácií, príslušným spôsobom informujú agentúru. Agentúra splní tieto obmedzenia.

Článok 46

Spracúvanie osobných údajov zozbieraných počas spoločných operácií, pilotných projektov a rýchlych pohraničných zásahov a podpornými tímami pre riadenie migrácie

1.Využívanie osobných údajov, ktorých zhromažďovanie a prenos agentúre uskutočnili členské štáty alebo jej vlastní zamestnanci v rámci spoločných operácií, pilotných projektov a rýchlych pohraničných zásahov, resp. podporné tímy pre riadenie migrácie, sa obmedzuje na:

a) osobné údaje týkajúce sa osôb, ktoré príslušné orgány členských štátov dôvodne podozrievajú z účasti na cezhraničnej trestnej činnosti vrátane aktivít zameraných na uľahčovanie neregulárneho prisťahovalectva, obchodovania s ľuďmi a terorizmu;

b) osobné údaje týkajúce sa osôb, ktoré nelegálne prekročili vonkajšie hranice a ktorých údaje zbiera európska pohraničná a pobrežná stráž, vrátane prípadov, keď koná v rámci podporných tímov pre riadenie migrácie;

c) poznávacie značky, telefónne čísla alebo identifikačné čísla lodí, potrebné na vyšetrovanie a analyzovanie trás a metód používaných v prípade neregulárneho prisťahovalectva alebo cezhraničnej trestnej činnosti.

2.Osobné údaje uvedené v odseku 1 môže agentúra ďalej spracúvať len v týchto prípadoch:

a) ak je prenos Európskemu podpornému úradu pre azyl, Europolu alebo Eurojustu potrebný na použitie údajov v súlade s ich príslušnými právomocami a v súlade s článkom 51;

b) ak je prenos orgánom príslušných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za kontrolu hraníc, migráciu, azyl a presadzovanie práva, potrebný na použitie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a vnútroštátnymi pravidlami a pravidlami EÚ týkajúcimi sa ochrany údajov;

c) ak je to potrebné na vypracovanie analýzy rizík.

3.Osobné údaje sa vymažú ihneď po ich prenose Európskemu podpornému úradu pre azyl, Europolu, Eurojustu, iným agentúram Únie alebo príslušným orgánom členských štátov alebo potom, ako sa použijú na vypracovanie analýzy rizík. Čas ich uchovávania v žiadnom prípade neprekročí tri mesiace odo dňa zhromaždenia týchto údajov. Vo výsledku analýz rizík musia byť údaje anonymizované.

Článok 47

Spracúvanie osobných údajov v kontexte návratových operácií a návratových zásahov

1. Pri vykonávaní svojich úloh organizovania a koordinácie návratových operácií a návratových zásahov môže agentúra spracúvať osobné údaje navrátilcov.

2.Spracúvanie týchto osobných údajov sa prísne obmedzuje na tie osobné údaje, ktoré sú potrebné na účely návratovej operácie alebo návratového zásahu.

3.Osobné údaje sa vymažú ihneď po splnení účelu, na ktorý boli zhromaždené, a najneskôr 30 dní po ukončení návratovej operácie alebo návratového zásahu.

4.Ak prenos osobných údajov navrátilcov nositeľovi neuskutoční členský štát, môže prenos vykonať agentúra.

Článok 48

Spracúvanie osobných údajov v rámci systému Eurosur

Agentúra môže spracúvať osobné údaje spôsobom, ako sa uvádza v článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1052/2013.

Článok 49

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

1.Agentúra uplatňuje bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 48 . Uvedené predpisy sa okrem iného uplatňujú na výmenu, spracovanie a uchovávanie utajovaných skutočností.

2.Agentúra uplatňuje zásady bezpečnosti týkajúce sa spracovania citlivých neutajovaných skutočností, ako je stanovené v rozhodnutí uvedenom v odseku 1 tohto článku a vykonávané Komisiou. Riadiaca rada stanoví opatrenia na uplatňovanie týchto zásad bezpečnosti.

ODDIEL 3

Spolupráca agentúry

Článok 50

Spolupráca s Írskom a Spojeným kráľovstvom

1. Agentúra sprostredkúva operačnú spoluprácu členských štátov s Írskom a Spojeným kráľovstvom v osobitných činnostiach.

2. Podpora, ktorú má agentúra poskytovať podľa článku 7 ods. 1 písm. j), k) a l), sa vzťahuje na organizovanie návratových operácií členských štátov, na ktorých sa zúčastňuje aj Írsko alebo Spojené kráľovstvo alebo obe tieto krajiny.

3. Uplatňovanie tohto nariadenia na hraniciach Gibraltáru sa pozastavuje do dňa, keď sa dosiahne dohoda o rozsahu opatrení, ktoré sa týkajú prekračovania vonkajších hraníc.

Článok 51

Spolupráca s inštitúciami, agentúrami, orgánmi a úradmi Únie a medzinárodnými organizáciami

1.Agentúra spolupracuje s Komisiou, ostatnými inštitúciami Únie, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Europolom, Európskym podporným úradom pre azyl, Agentúrou Európskej únie pre základné práva, Eurojustom, Satelitným strediskom Európskej únie, Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva, ako aj s inými agentúrami, orgánmi a úradmi Únie, a to v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, najmä s cieľom prevencie a potláčania neregulárneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti vrátane uľahčovania neregulárneho prisťahovalectva, obchodovania s ľuďmi a terorizmu.

Na tento účel môže agentúra spolupracovať s medzinárodnými organizáciami príslušnými v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.Táto spolupráca sa uskutočňuje v rámci dohôd o pracovných podmienkach uzavretých s týmito orgánmi. Tieto dohody musí Komisia vopred schváliť. O každej takejto dohode agentúra informuje Európsky parlament.

3.Agentúra spolupracuje s Komisiou v súvislosti s činnosťami vykonávanými v rámci colnej únie, ak tieto činnosti, vrátane riadenia colných rizík, hoci nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, môžu podporovať jeho vykonávanie.

4.    Inštitúcie, agentúry, orgány, úrady Únie a medzinárodné organizácie uvedené v odseku 1 použijú informácie prijaté agentúrou výlučne v rámci svojich právomocí a v súlade so základnými právami vrátane požiadaviek na ochranu údajov. Ďalší prenos alebo iné oznamovanie osobných údajov spracúvaných agentúrou iným agentúram alebo orgánom Únie podlieha osobitným dohodám o pracovných podmienkach týkajúcim sa výmeny osobných údajov a predchádzajúcemu súhlasu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pokiaľ ide o zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami, v týchto dohodách sa má stanovovať, že inštitúcia, orgán, úrad a agentúra Únie alebo medzinárodná organizácia musia spĺňať bezpečnostné predpisy a normy, ktoré sú rovnocenné s tými, ktoré uplatňuje agentúra.

5.Agentúra môže tiež so súhlasom dotknutých členských štátov pozvať pozorovateľov z inštitúcií, agentúr, orgánov a úradov Únie alebo medzinárodných organizácií, aby sa zapojili do jej činností, najmä do spoločných operácií a pilotných projektov, analýzy rizík a odbornej prípravy, ak je ich prítomnosť v súlade s cieľmi týchto činností, môže prispieť k zlepšeniu spolupráce a výmeny najlepších postupov a neovplyvňuje celkovú bezpečnosť týchto činností. Účasť týchto pozorovateľov na analýze rizík a odbornej príprave sa môže uskutočniť len so súhlasom dotknutých členských štátov. Pokiaľ ide o spoločné operácie a pilotné projekty, účasť pozorovateľov podlieha súhlasu hostiteľského členského štátu. Podrobné pravidlá účasti pozorovateľov musia byť súčasťou operačného plánu. Agentúra poskytne týmto pozorovateľom pred ich účasťou na uvedených činnostiach primeranú odbornú prípravu.

Článok 52

Európska spolupráca v činnostiach pobrežnej stráže

1.Agentúra v spolupráci s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou podporuje vnútroštátne orgány plniace funkcie pobrežnej stráže na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie a v prípade potreby aj na medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom týchto činností:

a) výmenou informácií získaných zhromažďovaním a analýzou údajov dostupných v oblasti systémov hlásenia lodí a iných informačných systémov prevádzkovaných agentúrami alebo prístupných agentúram, a to v súlade s ich príslušnými právnymi základmi a bez toho, aby bolo dotknuté vlastníctvo údajov členskými štátmi;

b) zabezpečením dohľadu a komunikačných služieb založených na moderných technológiách vrátane vesmírnych a pozemných infraštruktúr a snímačov umiestnených na akomkoľvek druhu platformy, ako sú napríklad systémy diaľkovo riadených lietadiel;

c) budovaním kapacít vypracúvaním usmernení, odporúčaní a najlepších postupov, ako aj podporou odbornej prípravy a výmeny zamestnancov s cieľom posilniť výmenu informácií a spoluprácu týkajúcu sa funkcií pobrežnej stráže;

d) zdieľaním kapacít vrátane plánovania a vykonávania viacúčelových činností a zdieľaním aktív a iných schopností naprieč odvetviami a hranicami.

2.Spôsoby spolupráce v oblasti funkcií pobrežnej stráže medzi Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou sa stanovia v dohodách o pracovných podmienkach v súlade s finančnými pravidlami, ktoré sa uplatňujú na agentúry.

3.Komisia môže vo forme odporúčania prijať praktickú príručku pre európsku spoluprácu v oblasti funkcií pobrežnej stráže obsahujúcu usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy na výmenu informácií a spoluprácu na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni.

Článok 53

Spolupráca s tretími krajinami

1. Vo veciach, ktoré patria do jej činnosti, a v rozsahu požadovanom na splnenie svojich úloh agentúra uľahčuje a podporuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v rámci politiky Únie v oblasti vonkajších vzťahov vrátane ochrany základných práv. Agentúra a členské štáty dodržiavajú normy a pravidlá, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré ustanovuje legislatíva Únie, a to aj v prípade, keď sa spolupráca s tretími krajinami uskutočňuje na území týchto štátov. Nadviazanie spolupráce s tretími krajinami slúži na podporu riadenia európskych hraníc a noriem upravujúcich návrat.

2.Agentúra môže spolupracovať s orgánmi tretích krajín príslušnými v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie za podpory od delegácií Únie a v koordinácii s nimi, ako aj v rámci dohôd o pracovných podmienkach uzavretých s týmito orgánmi v súlade s právnymi predpismi a politikou Únie. Tieto dohody o pracovných podmienkach sa týkajú riadenia operačnej spolupráce. Takéto dohody musí Komisia vopred schváliť.

3.V situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc, môže agentúra koordinovať operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti riadenia vonkajších hraníc a musí mať možnosť vykonávať spoločné operácie na vonkajších hraniciach s účasťou jedného alebo viacerých členských štátov a tretích krajín susediacich aspoň s jedným z týchto členských štátov s výhradou súhlasu tejto susediacej tretej krajiny, a to aj na území tejto tretej krajiny. Komisia musí byť o týchto činnostiach informovaná.

4.Agentúra spolupracuje s príslušnými orgánmi tretích krajín v oblasti návratu vrátane získavania cestovných dokladov.

5.Agentúra môže so súhlasom dotknutých členských štátov pozvať aj pozorovateľov z tretích krajín, aby sa zapojili do jej činností na vonkajších hraniciach uvedených v článku 13, návratových operácií uvedených v článku 27, návratových zásahov uvedených v článku 32 a odbornej prípravy uvedenej v článku 35, ak je ich prítomnosť v súlade s cieľmi týchto činností, môže prispieť k zlepšeniu spolupráce a výmene najlepších postupov a neovplyvňuje celkovú bezpečnosť uvedených činností. Účasť pozorovateľov sa môže uskutočniť len so súhlasom dotknutých členských štátov v súvislosti s činnosťami uvedenými v článkoch 13, 27 a 35 a len so súhlasom hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o činnosti uvedené v článku 13 a 32. Podrobné pravidlá účasti pozorovateľov musia byť súčasťou operačného plánu. Agentúra poskytne týmto pozorovateľom pred ich účasťou na uvedených činnostiach primeranú odbornú prípravu.

6.Agentúra sa zúčastňuje na vykonávaní medzinárodných dohôd, ktoré uzavrela Únia s tretími krajinami v rámci politiky vonkajších vzťahov Únie a ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

7.Agentúra môže využívať finančné prostriedky Únie v súlade s ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politiky Únie v oblasti vonkajších vzťahov. Môže iniciovať a financovať projekty technickej pomoci v tretích krajinách, ktoré sa týkajú záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

8. Pri uzatváraní dvojstranných dohôd s tretími krajinami do nich môžu členské štáty po dohode s agentúrou zahrnúť ustanovenia o úlohe a právomoci agentúry v súlade s týmto nariadením, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie výkonnej právomoci členov tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže nasadených agentúrou počas spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií alebo návratových zásahov. Členské štáty oznámia Komisii všetky takéto ustanovenia.

9. O činnostiach uvedených v odsekoch 2 a 3 agentúra informuje Európsky parlament.

Článok 54

Styční dôstojníci v tretích krajinách

1.Agentúra môže v tretích krajinách nasadiť expertov z radov vlastných zamestnancov ako styčných dôstojníkov, ktorí by mali pri vykonávaní svojich povinností disponovať najvyššou možnou mierou ochrany. Styční dôstojníci sa zapájajú do miestnych alebo regionálnych sietí pre spoluprácu styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo a bezpečnostných expertov Únie a členských štátov vrátane siete zriadenej podľa nariadenia Rady (ES) č. 377/2004 49 .

2.V rámci politiky vonkajších vzťahov Únie sa styční dôstojníci prednostne vysielajú do tých tretích krajín, ktoré podľa analýzy rizík predstavujú krajinu pôvodu alebo tranzitu neregulárnej migrácie. Agentúra môže na základe reciprocity prijímať styčných dôstojníkov vyslaných týmito tretími krajinami. Riadiaca rada každoročne na základe návrhu výkonného riaditeľa prijíma zoznam priorít. Nasadenie styčných dôstojníkov musí schváliť riadiaca rada.

3.Úlohy styčných dôstojníkov agentúry v súlade s právom Únie a v súlade so základnými právami zahŕňajú nadväzovanie a udržiavanie kontaktov s príslušnými orgánmi tretej krajiny, do ktorej boli pridelení, s cieľom prispievať k prevencii a potláčaniu neregulárneho prisťahovalectva a k návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Uvedení styční dôstojníci úzko koordinujú svoju činnosť s delegáciami Únie.

4.Rozhodnutie nasadiť styčných dôstojníkov do tretích krajín podlieha predchádzajúcemu prijatiu stanoviska Komisie a Európsky parlament je o týchto činnostiach informovaný čo najskôr.

Oddiel 4

Všeobecný rámec a organizácia agentúry

Článok 55

Právne postavenie a umiestnenie

1.Agentúra je orgánom Únie. Má právnu subjektivitu.

2.V každom členskom štáte má agentúra najvyšší stupeň právnej spôsobilosti priznaný právnickým osobám podľa práva daného štátu. Môže predovšetkým nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo s ním nakladať a môže byť účastníkom súdnych konaní.

3.Agentúra je nezávislá, pokiaľ ide o operatívne a technické otázky.

4.Agentúru zastupuje jej výkonný riaditeľ.

5.Sídlo agentúry je v Poľsku vo Varšave, pod podmienkou, že sa vykonajú ustanovenia článku 56.

Článok 56

Dohoda o sídle

1.V dohode o sídle medzi agentúrou a členským štátom, v ktorom má agentúra sídlo, sa stanovia nevyhnutné opatrenia týkajúce sa umiestnenia agentúry v tomto členskom štáte a vybavenia, ktoré tento členský štát poskytne, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa budú v tomto členskom štáte vzťahovať na výkonného riaditeľa, zástupcu výkonného riaditeľa, členov riadiacej rady, zamestnancov agentúry a ich rodinných príslušníkov.

2.Dohoda o sídle sa uzatvorí po získaní súhlasu riadiacej rady a najneskôr do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

3.Členský štát, v ktorom má agentúra sídlo, poskytne čo najlepšie podmienky na zabezpečenie riadneho fungovania agentúry vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania, ako aj primeraných dopravných spojení.

Článok 57

Zamestnanci

1. Na zamestnancov agentúry sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie a pravidlá prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie s cieľom vykonávať tento Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.

2. Na účely vykonávania článku 21 a 32 ods. 6 možno za koordinačného dôstojníka alebo styčného dôstojníka určiť iba zamestnanca agentúry, na ktorého sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie alebo hlava II Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. Na účely vykonávania článku 19 ods. 8 sa poverenie pripojiť sa k tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže môže udeliť iba národným expertom alebo príslušníkom pohraničnej stráže, ktorých do agentúry vyslali členské štáty. Agentúra v súlade s uvedeným článkom poverí národných expertov, ktorí sa pripoja k tímom európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

3. Riadiaca rada prijme po dohode s Komisiou potrebné vykonávacie predpisy podľa článku 110 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie.

4. Riadiaca rada môže prijať ustanovenia, ktoré umožnia vyslanie národných expertov a pohraničnej stráže z členských štátov do agentúry. V týchto ustanoveniach sa zohľadnia požiadavky uvedené v článku 19 ods. 8, najmä skutočnosť, že vyslaní národní experti alebo príslušníci pohraničnej stráže sa považujú za členov tímov a ich úlohy a právomoci sú stanovené v článku 39. Zahŕňajú ustanovenia o podmienkach nasadenia.

Článok 58

Výsady a imunity

Na agentúru a jej zamestnancov sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.

Článok 59

Zodpovednosť

1.Zmluvná zodpovednosť agentúry sa riadi právom, ktoré sa uplatňuje na predmetnú zmluvu.

2.Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydávať rozsudky podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ktorú uzavrela agentúra.

3.V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra nahradí všetky škody spôsobené jej orgánmi alebo jej zamestnancami pri výkone ich povinností v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

4.Súdny dvor má právomoc rozhodovať v sporoch o náhradu škody podľa odseku 3.

5.Osobná zodpovednosť zamestnancov voči agentúre sa riadi ustanoveniami stanovenými v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ktoré sa na nich vzťahujú.

Článok 60

Správna a riadiaca štruktúra agentúry

Správnu a riadiacu štruktúru agentúry tvorí:

a) riadiaca rada;

b) výkonný riaditeľ;

c) dozorná rada;

d) konzultačné fórum; a

e) úradník pre základné práva.

Článok 61

Funkcie riadiacej rady

1.Riadiaca rada:

a) vymenúva výkonného riaditeľa na základe návrhu Komisie v súlade s článkom 68;

b) vymenúva členov dozornej rady v súlade s článkom 69 ods. 2;

c) prijíma rozhodnutia, v ktorých sa stanovujú nápravné opatrenia v súlade s článkom 12 ods. 6;

d) prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti agentúry za predchádzajúci rok, ktorú najneskôr do 1. júla postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov; konsolidovaná výročná správa o činnosti sa zverejní;

e) pred 30. novembrom každého roku a po zohľadnení stanoviska Komisie prijme dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom jednotný programový dokument obsahujúci viacročné plánovanie a pracovný program agentúry na nasledujúci rok a zašle ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii;

f) stanovuje postupy rozhodovania výkonného riaditeľa, ktoré sa týkajú operačných úloh agentúry;

g) dvojtretinovou väčšinou hlasov členov s hlasovacím právom prijíma ročný rozpočet agentúry a vykonáva ďalšie funkcie týkajúce sa rozpočtu agentúry podľa oddielu 5 tejto kapitoly;

h) vykonáva disciplinárnu právomoc voči výkonnému riaditeľovi a voči zástupcovi riaditeľa po dohode s výkonným riaditeľom;

i) vypracúva svoj rokovací poriadok;

50 j) vypracúva organizačnú štruktúru agentúry a prijíma personálnu politiku agentúry, najmä viacročný plán v oblasti personálnej politiky. V súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 sa viacročný plán personálnej politiky predkladá Komisii a rozpočtovému orgánu po prijatí kladného stanoviska Komisie;

k) prijíma stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodov, pričom zohľadňuje náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať;

l) prijíma vnútorné pravidlá prevencie a riadenia konfliktov záujmov svojich členov;

m) vo vzťahu k zamestnancom agentúry vykonáva v súlade s odsekom 7 právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie týkajúce sa orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

n) prijíma primerané vykonávacie pravidlá na vykonávanie Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie v súlade s článkom 110 služobného poriadku;

o) zabezpečuje primerané opatrenia, ktoré nadväzujú na zistenia, a odporúčania vyplývajúce zo správ o vnútornom alebo vonkajšom audite, ako aj z hodnotení a vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);

p) na základe analýzy potrieb prijíma a pravidelne aktualizuje plány oznamovania a šírenia informácií uvedené v článku 7 ods. 3;

q) vymenúva účtovníka, na ktorého sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý.

2. Prijatie návrhov rozhodnutí o špecifických činnostiach agentúry, ktoré sa majú vykonať na vonkajších hraniciach daného členského štátu alebo v ich bezprostrednej blízkosti, musia odhlasovať členovia riadiacej rady, ktorí tento členský štát zastupujú.

3. Riadiaca rada môže radiť výkonnému riaditeľovi v akejkoľvek veci, ktorá priamo súvisí s rozvojom operačného riadenia vonkajších hraníc a návratu vrátane činností súvisiacich s výskumom.

4. Ak Írsko a/alebo Spojené kráľovstvo požiada o účasť na osobitných činnostiach, o danej veci rozhodne riadiaca rada.

Riadiaca rada prijíma rozhodnutie od prípadu k prípadu na základe absolútnej väčšiny hlasov členov s hlasovacím právom. Vo svojom rozhodnutí riadiaca rada zváži, či účasť Írska a/alebo Spojeného kráľovstva prispieva k dosahovaniu dotknutých činností. Rozhodnutím určí finančný príspevok Írska a/alebo Spojeného kráľovstva na činnosť, v prípade ktorej požiadali o účasť.

5. Riadiaca rada každoročne zašle rozpočtovému orgánu všetky informácie relevantné pre výsledok hodnotiacich postupov vykonávaných agentúrou.

6. Riadiaca rada môže zriadiť malú výkonnú radu zloženú z predsedu riadiacej riady, jedného zástupcu Komisie a troch členov riadiacej rady s cieľom pomôcť výkonnému riaditeľovi pri príprave rozhodnutí, programov a činností, ktoré má riadiaca rada prijať, a keď je to v naliehavých prípadoch potrebné, prijímať niektoré dočasné rozhodnutia v mene riadiacej rady.

7.Riadiaca rada prijme v súlade s článkom 110 služobného poriadku rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a článku 6 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a v ktorom vymedzí podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, riadiaca rada môže na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a na subjekty, ktorým ďalej delegoval právomoc, a tieto právomoci vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo zamestnanca, ktorý nie je výkonným riaditeľom.

Článok 62

Zloženie riadiacej rady

1.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, riadiaca rada je zložená z jedného zástupcu každého členského štátu a dvoch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo. Na tento účel každý členský štát vymenuje člena riadiacej rady, ako aj jedného náhradníka, ktorý bude zastupovať člena v prípade jeho neprítomnosti. Komisia vymenuje dvoch členov a ich náhradníkov. Funkčné obdobie trvá štyri roky. Funkčné obdobie sa môže predĺžiť.

2.Členovia riadiacej rady sa vymenúvajú na základe stupňa vysokej úrovne príslušných skúseností a odborných znalostí v oblasti operačnej spolupráce pri riadení hraníc a návratu, pričom sa zohľadňujú príslušné schopnosti v oblasti riadenia, správy a rozpočtu. Strany zastúpené v riadiacej rade sa usilujú obmedziť výmenu svojich zástupcov v rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu činnosti rady. Ich cieľom je dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v riadiacej rade.

3.Na činnosti agentúry sa zúčastňujú krajiny pridružené k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis. Každá krajina má v riadiacej rade jedného zástupcu a jedného náhradníka. Na základe príslušných ustanovení jednotlivých dohôd o pridružení boli vypracované dojednania, ktorými sa spresňujú povaha a rozsah účasti týchto krajín na činnosti agentúry, ako aj podrobné pravidlá tejto účasti vrátane ustanovení o finančných príspevkoch a zamestnancoch.

Článok 63

Viacročné programy a ročné pracovné programy

1.Riadiaca rada každoročne do 30. novembra prijme programový dokument obsahujúci viacročné plánovanie a ročný plán činnosti agentúry na nasledujúci rok, ktorý vychádza z návrhu výkonného riaditeľa, pričom v prípade viacročného programu prihliada na stanovisko Komisie po konzultácii s Európskym parlamentom. Riadiaca rada predloží tento dokument Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.Dokument uvedený v odseku 1 sa stáva definitívnym po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu a v prípade potreby sa náležite upraví.

3.Vo viacročnom programe sa stanovuje celkový strategický program v strednodobom a dlhodobom horizonte vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov plnenia, ako aj plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a zamestnancov. Vo viacročnom programe sa stanovia strategické oblasti zásahov a uvedie sa, čo je potrebné urobiť na dosiahnutie cieľov. Uvedie sa v ňom stratégia týkajúca sa vzťahov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako aj opatrenia súvisiace s touto stratégiou.

4.Viacročný program sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov a v prípade potreby sa aktualizuje na základe výsledku hodnotenia uvedeného v článku 80. Závery týchto hodnotení sa v prípade potreby takisto premietnu do ročného pracovného programu na nasledujúci rok.

5.Ročný pracovný program obsahuje aj opis činností, ktoré sa majú financovať, spolu s podrobnými cieľmi a očakávanými výsledkami vrátane ukazovateľov plnenia. Zároveň sa v ňom uvádzajú rozpočtové a ľudské zdroje pridelené na každú činnosť v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia podľa činností. Ročný pracovný program má byť v súlade s viacročným plánovaním. Jasne sa v ňom stanovujú úlohy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom doplnili, zmenili alebo vypustili.

6.Ročný pracovný program sa prijíma v súlade s legislatívnym programom Únie v oblastiach, ktoré sa týkajú riadenia vonkajších hraníc a návratov.

7.Ak sa po prijatí ročného pracovného programu pridelí agentúre nová úloha, riadiaca rada ročný pracovný program zmení.

8.Všetky podstatné zmeny ročného pracovného programu sa prijímajú rovnakým postupom ako pri prijatí pôvodného ročného pracovného programu. Riadiaca rada môže právomoc prijímať nepodstatné zmeny ročného pracovného programu delegovať na výkonného riaditeľa.

Článok 64

Predsedníctvo riadiacej rady

1.Riadiaca rada si spomedzi svojich členov s hlasovacím právom volí predsedu a podpredsedu. Predseda a podpredseda sú volení dvojtretinovou väčšinou hlasov členov riadiacej rady s hlasovacím právom. Podpredseda zastupuje z úradnej moci predsedu v prípade, že sa nemôže zúčastniť plnenia svojich úloh.

2.Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu sa končí zánikom ich členstva v riadiacej rade. Pri splnení tohto ustanovenia funkčné obdobie predsedu alebo podpredsedu trvá štyri roky. Toto funkčné obdobie sa môže raz predĺžiť.

Článok 65

Zasadnutia

1.Zasadnutia riadiacej rady zvoláva jej predseda.

2.Výkonný riaditeľ agentúry sa zúčastňuje na zasadnutiach riadiacej rady bez hlasovacieho práva.

3.Riadne zasadnutia riadiacej rady sa konajú aspoň dvakrát ročne. Okrem toho zasadá na podnet predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny svojich členov.

4.Írsko a Spojené kráľovstvo sa prizývajú k účasti na zasadnutiach riadiacej rady.

5.Riadiaca rada môže prizvať zástupcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

6.Riadiaca rada môže prizvať akúkoľvek ďalšiu osobu, ktorej názor môže byť užitočný, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako pozorovateľ.

7.Pokiaľ sa v rokovacom poriadku agentúry neustanovuje inak, môžu členom riadiacej rady pomáhať poradcovia alebo experti.

8.Sekretariát riadiacej rady zabezpečuje agentúra.

Článok 66

Hlasovanie

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 61 ods. 1 písm. e) a g), článok 64 ods. 1 a článok 68 ods. 2 a 4, riadiaca rada prijíma svoje rozhodnutia absolútnou väčšinou hlasov svojich členov s hlasovacím právom.

2.Každý člen má jeden hlas. Výkonný riaditeľ nehlasuje. Hlasovacie právo riadneho člena je v jeho neprítomnosti oprávnený uplatniť jeho náhradník.

3.V rokovacom poriadku sa stanovujú podrobnejšie pravidlá hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže člen konať v mene iného člena, a aj jednotlivé požiadavky na kvórum.

4.Krajiny pridružené k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis majú hlasovacie práva obmedzené v súlade s príslušnými dojednaniami. S cieľom umožniť pridruženým krajinám uplatniť si hlasovacie právo agentúra podrobne vymedzí body programu, pri ktorých bolo udelené obmedzené hlasovacie právo.

Článok 67

Funkcie a právomoci výkonného riaditeľa

1.Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ, ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné kompetencie Komisie a riadiacej rady, výkonný riaditeľ nepožaduje ani neprijíma inštrukcie od vlády či akéhokoľvek iného orgánu.

2.Európsky parlament alebo Rada môžu vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich úloh, najmä o vykonávaní a monitorovaní stratégie pre základné práva, konsolidovanej výročnej správy o činnosti agentúry za predošlý rok, pracovnom programe na nadchádzajúci rok a viacročnom plánovaní agentúry.

3.Výkonný riaditeľ má tieto funkcie a právomoci:

a) pripravovať a uskutočňovať rozhodnutia, programy a činnosti, ktoré schválila riadiaca rada agentúry v rámci obmedzení určených týmto nariadením, jeho vykonávacími predpismi a akýmikoľvek uplatniteľnými právnymi predpismi;

b) prijať všetky nevyhnutné kroky vrátane prijímania interných správnych pokynov a zverejňovania oznamov potrebných na zabezpečenie každodennej správy a fungovania agentúry v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;

c) vypracovať každý rok programový dokument a po konzultácii s Komisiou ho predložiť riadiacej rade;

d) každoročne pripraviť konsolidovanú výročnú správu o činnosti agentúry a predložiť ju riadiacej rade;

e) vypracovať návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry podľa článku 75 a plniť rozpočet podľa článku 76;

f) preniesť svoje právomoci na ostatných zamestnancov agentúry, s výhradou pravidiel, ktoré sa majú prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 61 ods. 1 písm. i);

g) prijať rozhodnutie o nápravných opatreniach v súlade s článkom 12 ods. 5, ako aj navrhovať členským štátom, aby iniciovali a vykonávali spoločné operácie, rýchle pohraničné zásahy alebo iné opatrenia uvedené v článku 13 ods. 2;

h) hodnotiť, schvaľovať a koordinovať návrhy členských štátov na spoločné operácie alebo rýchle pohraničné zásahy v súlade s článkom 14 ods. 3;

i) zabezpečiť vykonávanie operačných plánov podľa článkov 15, 16 a 32 ods. 4;

j) posúdiť žiadosť členského štátu o pomoc pre podporné tímy pre riadenie migrácie a pri posudzovaní ich potrieb v koordinácii s príslušnými agentúrami Únie v súlade s článkom 17 ods. 2;

k) zabezpečiť vykonávanie rozhodnutia Komisie uvedeného v článku 18;

l) zrušiť financovanie spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov alebo pozastaviť alebo ukončiť takéto operácie v súlade s článkom 24;

m) posúdiť výsledky spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov v súlade s článkom 25;

n) určiť minimálny kontingent technického vybavenia v súlade s potrebami agentúry, a to najmä pokiaľ ide o schopnosť vykonávať spoločné operácie a rýchle pohraničné zásahy v súlade s článkom 38 ods. 2;

o) pripraviť akčný plán v nadväznosti na závery správ a hodnotení interného alebo externého auditu, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), dvakrát ročne predkladať správu Komisii a pravidelne podávať správy riadiacej rade;

p) chrániť finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, ako aj pomocou účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

q) pripraviť pre agentúru stratégiu boja proti podvodom a predložiť ju riadiacej rade na schválenie.

4. Výkonný riaditeľ sa za svoju činnosť zodpovedá riadiacej rade.

5. Výkonný riaditeľ je právnym zástupcom agentúry.

Článok 68

Vymenovanie výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa

1.Komisia navrhuje kandidátov na funkciu výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa na základe zoznamu po uverejnení oznámenia o voľnom mieste v Úradnom vestníku Európskej únie, prípadne v inej tlači alebo na internete.

2.Výkonného riaditeľa vymenúva riadiaca rada na základe zásluh a preukázaných administratívnych a riadiacich schopností na vysokej úrovni, ako aj vyšších odborných skúseností v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu. Riadiaca rada prijme svoje rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov s hlasovacím právom.

Právomoc odvolať výkonného riaditeľa rovnakým postupom má riadiaca rada konajúca na návrh Komisie.

3.Výkonnému riaditeľovi pomáha zástupca výkonného riaditeľa. Ak je výkonný riaditeľ neprítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu, zastupuje ho zástupca výkonného riaditeľa.

4.Zástupcu výkonného riaditeľa agentúry na návrh Komisie a po porade s výkonným riaditeľom vymenuje riadiaca rada na základe zásluh a preukázaných vhodných administratívnych a riadiacich schopností, ako aj príslušných odborných skúseností v oblasti riadenia vonkajších hraníc a návratu. Riadiaca rada prijme svoje rozhodnutie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov s hlasovacím právom.

Riadiaca rada má právomoc rovnakým postupom odvolať zástupcu výkonného riaditeľa.

5. Funkčné obdobie výkonného riaditeľa trvá päť rokov. Na konci tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy agentúry.

6.Riadiaca rada konajúca na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadňuje posúdenie uvedené v odseku 5, môže funkčné obdobie výkonného riaditeľa raz predĺžiť, a to najviac o päť rokov.

7.Funkčné obdobie zástupcu výkonného riaditeľa trvá päť rokov. Riadiaca rada ho môže raz predĺžiť na ďalšie obdobie najviac piatich rokov.

Článok 69

Dozorná rada

1.Dozorná rada poskytuje výkonnému riaditeľovi rady, pokiaľ ide o:

a) odporúčania, ktoré má výkonný riaditeľ poskytovať príslušnému členskému štátu v súvislosti so začatím a vykonávaním spoločných operácií alebo rýchlych pohraničných zásahov v súlade s článkom 14 ods. 4;

b) rozhodnutia, ktoré má výkonný riaditeľ prijať v súvislosti s členskými štátmi na základe výsledku posúdenia zraniteľnosti vykonaného agentúrou v súlade s článkom 12;

c) opatrenia, ktoré je potrebné prijať pre praktické vykonávanie rozhodnutia Komisie týkajúceho sa situácie, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia na vonkajších hraniciach vrátane technického vybavenia a zamestnancov potrebných na splnenie cieľov tohto rozhodnutia v súlade s článkom 18 ods. 3.

2.Dozorná rada sa skladá zo zástupcu výkonného riaditeľa, štyroch ďalších vyšších úradníkov agentúry vymenovaných riadiacou radou a jedného zo zástupcov Komisie v riadiacej rade. Dozornej rade predsedá zástupca výkonného riaditeľa.

3.Dozorná rada podáva správu riadiacej rade.

Článok 70

Konzultačné fórum

1.Na pomoc výkonnému riaditeľovi a riadiacej rade v otázkach základných práv agentúra zriadi konzultačné fórum.

2.Agentúra pozve Európsky podporný úrad pre azyl, Agentúru Európskej únie pre základné práva, Vysokého komisára OSN pre utečencov a iné relevantné organizácie, aby sa zúčastňovali na konzultačnom fóre. Na návrh výkonného riaditeľa riadiaca rada rozhodne o zložení a pracovných postupoch konzultačného fóra a o spôsoboch predkladania informácií konzultačnému fóru.

3.S konzultačným fórom sa konzultuje ďalší rozvoj a uplatňovanie stratégie základných práv, kódexov správania a spoločných základných študijných programov.

4.Konzultačné fórum vypracúva výročnú správu o svojej činnosti. Táto správa sa sprístupňuje verejnosti.

5.Konzultačné fórum má prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa základných práv, a to aj prostredníctvom návštev na mieste, ktoré so súhlasom hostiteľského členského štátu vykonáva pri spoločných operáciách alebo rýchlych pohraničných zásahoch.

Článok 71

Úradník pre základné práva

1.Úradník pre základné práva je poverený riadiacou radou a musí mať potrebné kvalifikácie a skúsenosti v oblasti základných práv.

2.Úradník pre základné práva je pri výkone svojich služobných povinností úradníka pre základné práva nezávislý, zodpovedá sa priamo riadiacej rade a spolupracuje s konzultačným fórom. Úradník pre základné práva pravidelne podáva správy a prispieva k mechanizmu monitorovania základných práv.

3.S úradníkom pre základné práva sa vedú konzultácie v súvislosti s operačnými plánmi vypracovanými v súlade s článkami 15, 16 a článkom 32 ods. 4 a úradník pre základné práva má prístup k všetkým informáciám, ktoré sa týkajú dodržiavania základných práv v súvislosti so všetkými činnosťami agentúry.

Článok 72

Mechanizmus na podávanie sťažností

1.Agentúra v spolupráci s úradníkom pre základné práva prijme potrebné opatrenia na zriadenie mechanizmu na podávanie sťažností v súlade s týmto článkom s cieľom monitorovať a zabezpečiť dodržiavanie základných práv pri všetkých činnostiach agentúry.

2.Každá osoba, ktorá je priamo dotknutá činnosťami zamestnancov zapojených do spoločných operácií, pilotných projektov, rýchlych pohraničných zásahov, návratových operácií alebo návratových zásahov a ktorá sa domnieva, že v dôsledku týchto činností boli porušené jej základné práva, alebo akékoľvek tretie strany konajúce v mene takejto osoby môžu agentúre predložiť písomnú sťažnosť.

3.Prípustné sú len podložené sťažnosti týkajúce sa konkrétneho porušenia základných práv. Sťažnosti, ktoré sú anonymné, zlomyseľné, neseriózne, neopodstatnené, hypotetické alebo nepresné sa z mechanizmu na predkladanie sťažností vylúčia.

4.Úradník pre základné práva je zodpovedný za vybavovanie sťažností prijatých agentúrou v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných. Na tento účel úradník pre základné práva preskúma prípustnosť sťažnosti, zaregistruje prípustné sťažnosti, predloží všetky registrované sťažnosti výkonnému riaditeľovi, predloží sťažnosti týkajúce sa pohraničnej stráže domovskému členskému štátu a zaregistruje následné opatrenia zo strany agentúry alebo tohto členského štátu.

5.V prípade registrovanej sťažnosti týkajúcej sa zamestnanca agentúry výkonný riaditeľ zabezpečí primerané následné opatrenia vrátane prípadných disciplinárnych opatrení. Výkonný riaditeľ informuje úradníka pre základné práva o zisteniach a následných opatreniach prijatých agentúrou v reakcii na sťažnosť.

6.V prípade registrovanej sťažnosti týkajúcej sa príslušníka pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu alebo člena tímov vrátane vyslaných členov tímov alebo vyslaných národných expertov domovský členský štát zabezpečí primerané následné kroky vrátane disciplinárnych opatrení alebo ostatných opatrení v súlade s vnútroštátnym právom. Príslušný členský štát informuje úradníka pre základné práva o zisteniach a následných opatreniach prijatých v reakcii na sťažnosť.

7.Úradník pre základné práva podáva výkonnému riaditeľovi a riadiacej rade správy o zisteniach a následných opatreniach prijatých agentúrou a členskými štátmi v reakcii na sťažnosti.

8.Ak je sťažnosť prípustná, sťažovateľom sa v súlade s právom na dobrú správu vecí verejných oznámi, že ich sťažnosť bola zaregistrovaná, začala sa posudzovať a že môžu očakávať odpoveď, hneď ako bude k dispozícii. Ak sťažnosť nie je prípustná, sťažovateľom sa oznámia dôvody a poskytnú sa im ďalšie možnosti riešenia ich problémov.

9.Úradník pre základné práva po porade s konzultačným fórom vypracuje štandardizovaný formulár sťažnosti, v ktorom je potrebné uviesť podrobné a konkrétne informácie týkajúce sa údajného porušenia základných práv. Úradník pre základné práva predloží formulár výkonnému riaditeľovi a riadiacej rade.

Agentúra zabezpečí, aby bol štandardizovaný formulár sťažnosti k dispozícii v najrozšírenejších jazykoch a dostupný na webovej lokalite agentúry a v papierovej forme počas všetkých činností agentúry. Úradník pre základné práva posúdi sťažnosti aj v prípade, že nebola podaná na štandardizovanom formulári sťažnosti.

10.So všetkými osobnými údajmi uvedenými v sťažnosti zaobchádzajú agentúra a úradník pre základné práva v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001 a členské štáty v súlade so smernicou 95/46/ES a rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV a v súlade s uvedenými predpismi tieto údaje aj spracujú.

Podaním sťažnosti sťažovateľ dáva súhlas na spracovanie svojich osobných údajov agentúrou a úradníkom pre základné práva v zmysle článku 5 písm. d) nariadenia (ES) č. 45/2001.

S cieľom chrániť záujmy sťažovateľov sa sťažnosti vybavujú dôverne, pokiaľ sa sťažovateľ nevzdá svojho práva na dôvernosť. Ak sa sťažovateľ vzdá svojho práva na dôvernosť, chápe sa to tak, že súhlasí s tým, aby úradník pre základné práva alebo agentúra v súvislosti s predmetom sťažnosti zverejnili jeho totožnosť.

Článok 73

Pravidlá používania jazykov

1. Na agentúru sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1 51 .

2.Bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia prijaté na základe článku 342 ZFEÚ, sa konsolidovaná výročná správa o činnosti a pracovný program, ktoré sú uvedené v článku 61 ods. 1 písm. d) a e), vyhotovia vo všetkých úradných jazykoch Únie.

3.Prekladateľské služby potrebné na chod agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.

Článok 74

Transparentnosť a komunikácia

1.V súvislosti so spracovaním žiadostí o prístup k dokumentom, ktoré agentúra drží, sa na agentúru vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.

2.Agentúra môže z vlastnej iniciatívy poskytovať informácie v oblastiach svojej činnosti. Agentúra zverejní konsolidovanú výročnú správu o činnosti podľa článku 61 ods. 1 písm. d) a predovšetkým zabezpečí, aby verejnosť a ktorákoľvek zainteresovaná strana rýchlo dostala objektívne, spoľahlivé a ľahko zrozumiteľné informácie o jej činnosti.

3.Riadiaca rada ustanoví praktické opatrenia na uplatňovanie odsekov 1 a 2.

4.Každá fyzická alebo právnická osoba je oprávnená obrátiť sa písomnou formou na agentúru v ktoromkoľvek z úradných jazykov Únie. Zároveň má právo dostať odpoveď v tom istom jazyku.

5.Proti rozhodnutiam prijatým agentúrou podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 je možné podať sťažnosť ombudsmanovi podľa podmienok stanovených v článku 228 ZFEÚ alebo žalobu na Súdnom dvore Európskej únie podľa podmienok stanovených v článku 263 ZFEÚ.

Oddiel 5

Finančné požiadavky

Článok 75

Rozpočet

1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné druhy príjmov, príjmy agentúry tvoria:

a) dotácia od Únie zaznamenaná vo všeobecnom rozpočte Európskej únie (oddiel Komisia);

b) príspevky krajín pridružených k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ako sa stanovuje v príslušných ustanoveniach o finančnom príspevku;

c) finančné prostriedky Únie prostredníctvom dohôd o delegovaní alebo ad hoc grantov v súlade s jej rozpočtovými pravidlami uvedenými v článku 78 a ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie;

d) poplatky za poskytované služby;

e) akékoľvek dobrovoľné príspevky od členských štátov.

2. Výdavky agentúry zahŕňajú výdavky na zamestnancov, administratívu, infraštruktúru a prevádzku.

3. Výkonný riaditeľ vypracuje návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a predloží ho riadiacej rade.

4. Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

5. Riadiaca rada na základe návrhu výkazu, ktorý zostavil výkonný riaditeľ, prijme predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov agentúry vrátane predbežného plánu pracovných miest a do 31. januára ich zašle Komisii.

6. Riadiaca rada zašle najneskôr do 31. marca Komisii konečný návrh odhadu príjmov a výdavkov vrátane návrhu plánu pracovných miest spolu s predbežným pracovným programom.

7.Komisia zašle odhad Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) spolu s predbežným návrhom rozpočtu Európskej únie.

8.Na základe odhadu Komisia zaznamená do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za nevyhnutné pre plán pracovných miest, a výšku dotácie, akou má byť zaťažený všeobecný rozpočet, ktorý predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

9.Rozpočtový orgán schvaľuje prostriedky na dotáciu agentúre.

Rozpočtový orgán prijíma plán pracovných miest agentúry.

10.Riadiaca rada schvaľuje rozpočet agentúry. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie sa rozpočet stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

11.Každá úprava rozpočtu, vrátane plánu pracovných miest, podlieha rovnakému postupu.

12.V prípade každého stavebného projektu, ktorý pravdepodobne bude mať značný vplyv na rozpočet agentúry, sa uplatňujú ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1271/2013 52 .

13.Na účely financovania nasadzovania rýchlych pohraničných zásahov a návratových zásahov zahŕňa rozpočet agentúry prijatý riadiacou radou finančnú operačnú rezervu vo výške aspoň 4 % vyčlenených prostriedkov predpokladaných na prevádzkové činnosti. Rezerva by sa mala udržiavať počas celého roka.

Článok 76

Plnenie a kontrola rozpočtu

1.Výkonný riaditeľ plní rozpočet agentúry.

2.Najneskôr do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka (rok N + 1) účtovník agentúry oznámi predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok (rok N) účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov. Účtovník Komisie skonsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov v súlade s článkom 147 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES, Euratom) č. 966/2012 53 .

3.Agentúra zašle správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok N Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov do 31. marca roku N + 1.

4. Účtovník Komisie zašle predbežnú účtovnú závierku agentúry za rok N konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie Dvoru audítorov do 31. marca roka N + 1.

5.Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke agentúry za rok N podľa článku 148 nariadenia (ES, Euratom) č. 966/2012 výkonný riaditeľ vypracuje konečnú účtovnú závierku agentúry na svoju vlastnú zodpovednosť a zašle ju na riadiacej rade na vyjadrenie stanoviska.

6.Riadiaca rada vyjadrí stanovisko ku konečnej účtovnej závierke agentúry za rok N.

7.Najneskôr do 1. júla roka N + 1 výkonný riaditeľ zašle konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom riadiacej rady Komisii, Dvoru audítorov, Európskemu parlamentu a Rade.

8.Konečná účtovná závierka za rok N sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra roka N + 1.

9.Výkonný riaditeľ pošle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do 30. septembra roka N + 1. Túto odpoveď zašle aj riadiacej rade.

10.Výkonný riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plynulé uplatňovanie postupu udelenia absolutória za rok N v súlade s článkom 165 ods. 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 966/2012.

11.Na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, Európsky parlament poskytne do 15. mája roku N + 2 vyjadrenie o udelení absolutória generálnemu riaditeľovi agentúry v súvislosti s plnením rozpočtu za rok N.

Článok 77

Boj proti podvodom

1.V záujme boja proti podvodom, korupcii a ďalším protizákonným činnostiam sa ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 uplatňujú bez obmedzenia. Agentúra pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 o vnútornom vyšetrovaní vykonávanom Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a bezodkladne prijme vhodné ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov agentúry s použitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.Dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a na mieste u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým agentúra poskytla finančné prostriedky Únie.

3.Úrad OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, korupcii alebo akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie v súvislosti s grantmi alebo zmluvami financovanými agentúrou, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi ustanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 54 a nariadení (ES, Euratom) č. 2185/96 55 .

4.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante agentúry obsahujú ustanovenia, ktorými sa Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľuje právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnými právomocami.

Článok 78

Finančné ustanovenia

Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na agentúru prijme riadiaca rada po porade s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, okrem prípadov, keď je takáto odchýlka osobitne potrebná na prevádzku agentúry a Komisia s ňou vopred súhlasila.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 79

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 33a nariadenia (ES) č. 562/2006. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.V prípade, že sa stanovisko výboru má získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, keď tak v rámci lehoty na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru, alebo ak o to požiadajú dve tretiny členov výboru.

4.Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

5.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Článok 80

Hodnotenie

1.Do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a následne každé tri roky Komisia vykonáva hodnotenie s cieľom posúdiť najmä vplyv, účinnosť a efektívnosť činnosti agentúry a jej pracovných postupov, pokiaľ ide o jej ciele, mandát a úlohy. V rámci hodnotenia sa rieši najmä prípadná potreba zmeniť mandát agentúry a finančný vplyv každej takejto zmeny.

Súčasťou hodnotenia je osobitná analýza dodržiavania Charty základných práv pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2.Komisia zasiela hodnotiacu správu spolu so svojimi závermi Európskemu parlamentu, Rade a riadiacej rade. Hodnotiaca správa a závery o správe sa zverejnia.

3.Pri príležitosti každého druhého hodnotenia Komisia posúdi aj výsledky dosiahnuté agentúrou vzhľadom na jej ciele, mandát a úlohy.

Článok 81

Zrušenie

1.Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004, nariadenie (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES 56 sa zrušujú.

2.Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie v súlade s prílohou.

Článok 82

Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19 ods. 5 a články 28, 29, 30 a 31 sa uplatňujú od troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ – „AGENTÚRY“

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánované spôsoby hospodárenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 57

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 58

X Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Pridaná hodnota zapojenia EÚ

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

☑ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania sa začne v roku 2017,

–potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované spôsoby hospodárenia

◻ Priame hospodárenie Komisiou prostredníctvom

–◻    výkonných agentúr

◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

☑ Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

☑ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systém riadenia a kontroly

2.2.1.Identifikované riziká

2.2.2.Plánované spôsoby kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

* Agentúra Frontex dostáva príspevky od krajín pridružených k Schengenskej dohode (NO, IS, CH, LI).

Požadované nové rozpočtové riadky.

Nie je potrebné žiadať nový rozpočtový riadok, ale rozpočtový riadok 18 03 02 by sa mal zodpovedajúco premenovať.

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov 64 , ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž

3.2.3.1.Zhrnutie

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Tento návrh nadväzuje na zníženie počtu zamestnancov o 5 % v rámci reformy (2013 – 2017) postupným znižovaním počtu zamestnancov agentúry o 1 % pre plán stavu zamestnancov na rok 2017 (podobná miera znižovania počtu sa uplatňovala v rokoch 2013 – 2016).

V priebehu roka 2015 bol plán stavu zamestnancov agentúry na rok 2016 zvýšený o dodatočných 76 pracovných miest, aby mohla agentúra riešiť migračnú krízu čo najúčinnejším spôsobom. Aby však agentúra mohla vykonávať svoje nové úlohy stanovené v nariadení, bude do roku 2020 potrebovať 329 dodatočných pracovných miest, ako aj 273 externých zamestnancov. Konkrétne je potrebné toto posilnenie pracovných miest:

•    117 dočasných pracovných miest (TA) (107 AD, 10 AST) na zabezpečenie prevádzky Úradu pre návrat a zvládnutie zvýšeného počtu činností súvisiacich s návratom, ktoré vykonáva agentúra, vrátane dostatočného počtu koordinujúcich dôstojníkov pre návratové operácie a pracovníkov potrebných na zabezpečovanie prenájmu lietadiel;

•    29 dočasných pracovných miest (TA) (27 AD, 2 AST) na zabezpečenie potrebného počtu koordinujúcich dôstojníkov pre spoločné operácie, rýchle zásahy a vstupné centrá (hotspoty) na hraniciach;

•    29 dočasných pracovných miest (TA) (27 AD, 2 AST) na zriadenie centra monitorovania a analýzy rizík, ako aj na posilnenie schopnosti agentúry vykonávať posudzovanie zraniteľnosti a zabezpečiť potrebné opatrenia;

•    6 dočasných pracovných miest (TA) (3 AD, 3 AST) na podporu činnosti úradníka pre základné práva, vzhľadom na jeho zvýšené pracovné zaťaženie v súvislosti so sledovaním návratov a zavedením nového mechanizmu na riešenie sťažností;

•    7 dočasných pracovných miest (TA) (4 AD a 3 AST) umožňujúcich agentúre aktívne sa zúčastňovať na riadení výskumných a inovačných činností, ktoré sú relevantné pre kontrolu vonkajších hraníc, vrátane používania moderných sledovacích zariadení, ako sú systémy diaľkovo riadených lietadiel;

•    46 dočasných pracovných miest (TA) (41 AD, 5 AST) na zabezpečenie prevádzky situačného centra agentúry v režime 24 h/7 dní v týždni, ktoré vykonáva monitorovanie v reálnom čase a podáva správy o migračných tokoch aj počas víkendov a sviatkov;

•    10 dočasných pracovných miest (TA) (9 AD, 1 AST) umožňujúcich agentúre nasadzovanie styčných dôstojníkov do dôležitých tretích krajín a ďalšie posilnenie spolupráce s najdôležitejšími tretími krajinami;

•    30 dočasných pracovných miest (TA) (30 AD) umožňujúcich agentúre nasadzovanie styčných dôstojníkov do členských štátov;

•    33 dočasných pracovných miest (TA) (31 AD, 2 AST) umožňujúcich agentúre vykonávať nové činnosti týkajúce sa plnenia úloh pobrežnej stráže s cieľom koordinovať viacúčelové misie a poskytovať informačné služby a odbornú prípravu;

•    10 dočasných pracovných miest (TA) (5 AD, 5 AST) umožňujúcich agentúre účinné riadenie existujúcich rezervných skupín (tímy európskej pohraničnej stráže, technické rezervné skupiny), ako aj vytváranie nových rezervných skupín (3 rezervné skupiny zamerané na návraty);

•    6 dočasných pracovných miest (TA) (3 AD, 3 AST) na podporu nadobúdania a prenájmu vlastného vybavenia agentúrou, ako aj na zabezpečenie údržby zariadení agentúry;

•    6 dočasných pracovných miest (TA) (3 AD, 3 AST) na posilnenie administratívnej kapacity agentúry pre hospodárenie so zvýšeným rozpočtom a vykonávanie nových úloh v súlade s riadnym finančným hospodárením

Navrhuje sa, aby postupne boli k dispozícii nové pracovné miesta, aby celkový počet pracovných miest stúpol do roku 2020 na 550.

Tento návrh nadväzuje na zníženie počtu zamestnancov o 5 % v rámci reformy (2013 – 2017) postupným znižovaním počtu zamestnancov agentúry o 1 % pre plán stavu zamestnancov na rok 2017 (podobná miera znižovania počtu sa uplatňovala v rokoch 2013 – 2016).

V priebehu roka 2015 bol plán stavu zamestnancov agentúry na rok 2016 zvýšený o dodatočných 76 pracovných miest, aby mohla agentúra riešiť migračnú krízu čo najúčinnejším spôsobom. Aby však agentúra mohla vykonávať svoje nové úlohy stanovené v nariadení, bude do roku 2020 potrebovať pridať do plánu stavu zamestnancov 329 dodatočných pracovných miest. Konkrétne je potrebné toto posilnenie pracovných miest:

•    117 dočasných pracovných miest (TA) (107 AD, 10 AST) na zabezpečenie prevádzky Úradu pre návrat a zvládnutie zvýšeného počtu činností súvisiacich s návratom, ktoré vykonáva agentúra, vrátane dostatočného počtu koordinujúcich dôstojníkov pre návratové operácie a pracovníkov potrebných na zabezpečovanie prenájmu lietadiel;

•    29 dočasných pracovných miest (TA) (27 AD, 2 AST) na zabezpečenie potrebného počtu koordinujúcich dôstojníkov pre spoločné operácie, rýchle zásahy a vstupné centrá (hotspoty) na hraniciach;

•    29 dočasných pracovných miest (TA) (27 AD, 2 AST) na zriadenie centra monitorovania a analýzy rizík, ako aj na posilnenie schopnosti agentúry vykonávať posudzovanie zraniteľnosti a zabezpečiť potrebné opatrenia;

•    6 dočasných pracovných miest (TA) (3 AD, 3 AST) na podporu činnosti úradníka pre základné práva, vzhľadom na jeho zvýšené pracovné zaťaženie v súvislosti so sledovaním návratov a zavedením nového mechanizmu na riešenie sťažností;

•    7 dočasných pracovných miest (TA) (4 AD a 3 AST) umožňujúcich agentúre aktívne sa zúčastňovať na riadení výskumných a inovačných činností, ktoré sú relevantné pre kontrolu vonkajších hraníc, vrátane používania moderných sledovacích zariadení, ako sú systémy diaľkovo riadených lietadiel;

•    46 dočasných pracovných miest (TA) (41 AD, 5 AST) na zabezpečenie prevádzky situačného centra agentúry v režime 24 h/7 dní v týždni, ktoré vykonáva monitorovanie v reálnom čase a podáva správy o migračných tokoch aj počas víkendov a sviatkov;

•    10 dočasných pracovných miest (TA) (9 AD, 1 AST) umožňujúcich agentúre nasadzovanie styčných dôstojníkov do dôležitých tretích krajín a ďalšie posilnenie spolupráce s najdôležitejšími tretími krajinami;

•    30 dočasných pracovných miest (TA) (30 AD) umožňujúcich agentúre nasadzovanie styčných dôstojníkov do členských štátov;

•    33 dočasných pracovných miest (TA) (31 AD, 2 AST) umožňujúcich agentúre vykonávať nové činnosti týkajúce sa plnenia úloh pobrežnej stráže s cieľom koordinovať viacúčelové misie a poskytovať informačné služby a odbornú prípravu;

•    10 dočasných pracovných miest (TA) (5 AD, 5 AST) umožňujúcich agentúre účinné riadenie existujúcich rezervných skupín (tímy európskej pohraničnej stráže, technické rezervné skupiny), ako aj vytváranie nových rezervných skupín (3 rezervné skupiny zamerané na návraty);

•    6 dočasných pracovných miest (TA) (3 AD, 3 AST) na podporu nadobúdania a prenájmu vlastného vybavenia agentúrou, ako aj na zabezpečenie údržby zariadení agentúry;

•    6 dočasných pracovných miest (TA) (1 AD, 5 AST) na posilnenie administratívnej kapacity agentúry pre hospodárenie so zvýšeným rozpočtom a vykonávanie nových úloh v súlade s riadnym finančným hospodárením.

Navrhuje sa, aby postupne boli k dispozícii nové pracovné miesta, aby celkový počet pracovných miest stúpol do roku 2020 na 550.

Aby mohla agentúra vykonávať svoje nové úlohy stanovené v nariadení, bude potrebovať dodatočných 273 externých zamestnancov (zmluvných zamestnancov a vyslaných národných expertov), ktorí budú do roku 2020 postupne k dispozícii, čím sa celkový počet externých zamestnancov zvýši do roku 2020 na 450.

Agentúra by tak v roku 2020 mala mať 1 000 zamestnancov všetkých kategórií (TA, ZZ a VNE).

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre príslušné GR

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

–☑    Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom, môže si však vyžadovať použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o viacročnom finančnom rámci.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 68 .

3.2.5.Príspevky od tretích strán

–Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1) COM(2015) 610 final.

(2) Zasadnutie Európskej rady, závery z 15. októbra 2015.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004, pokiaľ ide o tento mechanizmus, a ktorým sa regulujú úlohy a právomoci prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 30).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 11).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 93).

(7) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27).

(8) Zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, závery z 8. a 9. októbra 2015.

(9) Zasadnutie Európskej rady, závery z 15. októbra 2015.

(10) Ú. v. EÚ C, , s. .

(11) Ú. v. EÚ C, , s. .

(12) Zasadnutie Európskej rady, závery z 25. a 26. júna 2015.

(13) Neformálne stretnutie hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ o migrácii, vyhlásenie z 23. septembra 2015.

(14) Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).

(16) Nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 z 26. apríla 2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a o zmene a doplnení nariadenia (EHS) č. 2847/93, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (Ú. v. EÚ L 128, 21.5.2005, s. 1).

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 z 27. júna 2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. ES L 208, 5.8.2002, s. 1).

(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(20) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15.

(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(24) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

(25) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(26) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(27) Ú. v. EÚ L 188, 20.7.2007, s. 19.

(28) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(29) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(30) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(31) Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje sa na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(32) Ú. v. EÚ L 243, 16.9.2010, s. 4.

(33) Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

(34) Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

(35) Ú. v. EÚ C […].

(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004, pokiaľ ide o tento mechanizmus, a ktorým sa regulujú úlohy a právomoci prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 30).

(37) Rozhodnutie Rady 2005/267/ES zo 16. marca 2005 o zriadení bezpečnej webovej informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov (Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2005, s. 48).

(38) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1).

(39) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa zriaďuje európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 11).

(40) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(41) Rozhodnutie Rady 2008/381/ES zo 14. mája 2008, ktorým sa zriaďuje Európska migračná sieť (Ú. v. EÚ L 131, 21.5.2008, s. 7).

(42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 656/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá dozoru nad vonkajšími morskými hranicami v kontexte operačnej spolupráce koordinovanej Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 93).

(43) Ú. v. EÚ L 131, 21.5.2008, s. 7.

(44) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.

(45) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 143).

(46) Rozhodnutie Rady 2001/264/ES z 19. marca 2001 prijímajúce bezpečnostné nariadenia Rady (Ú. v. ES L 101, 11.4.2001, s. 1).

(47) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(48) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).

(49) Nariadenie Rady (ES) č. 377/2004 z 19. februára 2004 o vytvorení siete imigračných styčných dôstojníkov (Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2004, s. 1).

(50) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 23. decembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72).

(51) Nariadenie č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve z 15. apríla 1958 (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385, mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku: kapitola 01, zväzok 001 s. 3).

(52) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).

(53) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012).

(54) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(55) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(56) Rozhodnutie Rady 2005/267/ES zo 16. marca 2005 o zriadení bezpečnej webovej informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov (Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2005, s. 48).

(57) ABM: riadenie podľa činností, ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(58) Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(59) V záujme posilnenia úlohy nového mandátu agentúry a lepšej prezentácie finančného vplyvu nových úloh, ako samostatný osobitný cieľ č. 3 bola predložená „podpora pri návratoch“. Úlohy týkajúce sa „hospodárenia so spoločnými zdrojmi“ a „výskumu a vývoja“ sa zlúčili do osobitného cieľa č. 6, „Eurosur“ a „situačný prehľad“ sa zlúčili do osobitného cieľa č. 7, zatiaľ čo „vonkajšie vzťahy a vzťahy s verejnosťou“ a „základné práva“ boli predložené spoločne v rámci osobitného cieľa č. 8.

(60) DRP = Diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = Nediferencované rozpočtové prostriedky.

(61) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(62) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(63) Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

(64) Zatiaľ čo sa vzor týka operačných rozpočtových prostriedkov, v prípade agentúr sa s cieľom predstaviť komplexne vplyv operačných činností zdá vhodnejšie prihliadať na operačné rozpočtové prostriedky (hlava 3), ale aj na príslušné administratívne výdavky (hlavy 1 a 2) rovnomerne rozdelené medzi rôzne osobitné ciele v súlade s plánovaním ABM/ABB. Údaje zahŕňajú dotáciu EÚ a príspevky od krajín pridružených k schengenskému priestoru.

(65) ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.

(66) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(67) Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

(68) Pozri články 11 a 17 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

(69) Príspevky krajín pridružených k Schengenskému dohovoru každoročne vypočíta agentúra Frontex, berúc do úvahy veľkosť dotácie EÚ a podiel HDP pre príslušné krajiny. To zodpovedá približne 6 % celkového rozpočtu agentúry. Príspevok sa vypláca agentúre.

(70) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu15. 12. 2015

COM(2015) 671 final

PRÍLOHA

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2007/2004, nariadenie (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES

PRÍLOHA

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2007/2004, nariadenie (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES

Tabuľka zhody