52015DC0176

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 4. 2015

COM(2015) 176 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Preskúmanie procesu rozhodovania o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO)

1.ÚVOD

Európska komisia bola menovaná na základe súboru politických usmernení, ktoré predložila Európskemu parlamentu. V týchto usmerneniach sa Komisia zaviazala preskúmať súčasné právne predpisy na povoľovanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO).

Toto oznámenie prináša správu o výsledkoch preskúmania procesu rozhodovania o povoľovaní GMO, ktoré vykonala Komisia, a uvádzajú sa v ňom dôvody, ktoré viedli k legislatívnemu návrhu prijatému Komisiou 1 .

Rozhodovací proces v oblasti GMO sa riadi jednak osobitným právnym rámcom, ako aj všeobecnými inštitucionálnymi pravidlami. V tomto oznámení sú zhrnuté súvislosti týchto rozhodnutí, rozoberá sa spôsob, akým proces povoľovania funguje v praxi, a opisujú sa nedávno zavedené zmeny.

Vysvetľuje sa v ňom záver, ku ktorému dospela Komisia, ako aj argumenty, ktoré zohľadnila pri vyvodzovaní tohto záveru: výnimočné okolnosti špecifické pre GMO, o ktoré sa opiera záväzok v politických usmerneniach, najmä demokratické a právne otázky.

2.ROZHODOVACÍ PROCES V OBLASTI GMO

2.1. Právny rámec

Európska únia má zavedený komplexný právny rámec na povoľovanie, vysledovateľnosť a označovanie GMO.

Nariadenie (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách 2 („nariadenie z roku 2003“) sa vzťahuje na potraviny, zložky potravín a krmivá, ktoré obsahujú GMO, skladajú sa z nich alebo sú z nich vyrobené. Vzťahuje sa aj na GMO určené na iné účely, ako napríklad pestovanie, ak majú byť použité ako východiskový materiál na výrobu potravín a krmív. Všetky uvedené položky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie z roku 2003, sa ďalej uvádzajú len ako „geneticky modifikované potraviny a krmivá“.

Ďalším právnym predpisom v tejto oblasti je smernica 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia 3 („smernica z roku 2001“). Tá sa vzťahuje na GMO na použitie na iné účely, než sú potraviny a krmivá (najmä na pestovanie).

Oboma legislatívnymi aktmi boli zavedené povoľovacie konania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby umiestnenie dotknutých výrobkov na trh nepredstavovalo riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat, či pre životné prostredie. Na tento účel je ťažiskom celého postupu vedecké posúdenie rizík: každé povolenie na umiestnenie výrobku na trh musí byť riadne odôvodnené a hlavným základom, o ktorý sa takéto odôvodnenie môže opierať, je vedecké posúdenie 4 . Uvedeným právnym predpisom sa zveruje zodpovednosť za vedecké posúdenie rizík Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) v spolupráci s vedeckými subjektmi členských štátov.

Z právneho hľadiska majú rozhodnutia o povolení GMO formu vykonávacích aktov, ktoré prijíma Komisia 5 . Hoci Komisia z tohto dôvodu zohráva v povoľovacom konaní rozhodujúcu úlohu, členské štáty sú tiež významne zapojené.

Zapojenie členských štátov vo fáze povoľovania

Členské štáty sú zapojené v dvoch fázach: hlasujú v stálom výbore o návrhoch rozhodnutí, ktoré predložila Komisia, a ak nie je možné dosiahnuť rozhodnutie na tejto úrovni, potom hlasujú v odvolacom výbore 6 . Ako vo všetkých ostatných výboroch zriadených podľa právnych predpisov EÚ tu členské štáty hlasujú kvalifikovanou väčšinou, ako je vymedzená v Zmluve 7 .

Ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina ani v prospech, ani proti návrhu rozhodnutia, výsledkom je záver „bez stanoviska“.

Konečné prijatie Komisiou

V pravidlách, ktorými sa riadi tento postup [nariadenie (EÚ) č. 182/2011 8 ], sa stanovuje, že ak odvolací výbor vydá záver „bez stanoviska“, „Komisia môže prijať návrh vykonávacieho aktu“ 9 . Z tejto formulácie vyplýva, že Komisia má určitý priestor na voľné uváženie 10 . V prípade rozhodnutí týkajúcich sa GMO však nariadenie z roku 2003 a smernica z roku 2001 výrazne obmedzujú jej manévrovací priestor. Vzhľadom na systém predbežného povoľovania vykladaný na základe článku 41 Charty základných práv a judikatúry Súdneho dvora 11 sa od Komisie vyžaduje, aby v primeranej lehote prijala rozhodnutie (ktorým povoľuje alebo zakazuje umiestnenie výrobku na trh EÚ). To znamená, že keď právna úprava zakazuje umiestniť na trh výrobok (v tomto prípade GMO), ak nezískal povolenie, nie je možné, aby povoľujúci orgán (v tomto prípade Komisia) jednoducho po neobmedzené časové obdobie neprijal žiadne rozhodnutie (ktorým povolí alebo zakáže výrobok) za predpokladu, že bola predložená platná žiadosť o povolenie. Ak je výsledkom hlasovania záver „bez stanoviska“, Komisia nemôže jednoducho neprijať žiadne rozhodnutie.

Možné núdzové opatrenia na úrovni EÚ alebo členských štátov

Nariadenie z roku 2003 obsahuje ustanovenia umožňujúce Komisii alebo členským štátom prijať núdzové opatrenia s cieľom zabrániť umiestneniu povoleného GMO na trh alebo jeho používaniu. Po týchto opatreniach možno siahnuť iba vtedy, ak existujú vedecké dôkazy o tom, že daný výrobok pravdepodobne predstavuje vážne riziko pre zdravie alebo životné prostredie.

2.2. Realita pri rozhodovaní o povoľovaní GMO

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 členské štáty ešte nikdy nedosiahli kvalifikovanú väčšinu v prospech ani proti návrhu rozhodnutia Komisie o povolení GMO, či už na účely pestovania, alebo v prípade geneticky modifikovaných potravín a krmív 12 . Výsledkom bol vždy záver „bez stanoviska“. Tak to bolo sústavne vo všetkých fázach postupu (v rámci stáleho výboru aj v odvolacom výbore podľa v súčasnosti platných pravidiel a v minulosti v Rade) (pozri tabuľky 1 až 3 a graf 1 v prílohe).

GMO určené na pestovanie

Pestovanie GMO v EÚ je obmedzené. Od roku 1990 boli povolené na pestovanie iba tri GMO a v súčasnosti je povolený len jeden výrobok (kukurica MON810). Pestuje sa v piatich členských štátoch a plochy, na ktorých sa pestuje, predstavujú len 1,5 % celkovej plochy určenej na produkciu kukurice v EÚ 13 .

Nízky počet doteraz udelených povolení na pestovanie, ako aj ochranné doložky prijaté celým radom členských štátov, aby zabránili používaniu GMO povolených právnymi predpismi EÚ 14 , ilustrujú postoj mnohých členských štátov k tejto otázke. Odpor voči pestovaniu GMO sa v posledných rokoch zvýšil, pričom na zasadnutí Rady vo februári 2014 15 sa mnohé členské štáty postavili proti povoleniu kukurice 1507 (pozri tabuľku 1 prílohy).

Geneticky modifikované potraviny a krmivá

Počet geneticky modifikovaných potravinárskych výrobkov, ktoré je možné kúpiť, je nízky (hoci ich povoľovanie spoločne s krmivami znamená, že počet povolení je vyšší). Dôkazy získané z prieskumov verejnej mienky potvrdzujú všeobecný dojem, že občania EÚ sú proti geneticky modifikovaným potravinám 16 . Mnoho maloobchodných predajcov potravín sa rozhodlo nezaradiť geneticky modifikované potraviny do svojho sortimentu. Môže to byť dôsledok požiadaviek na označovanie 17 geneticky modifikovaných potravín a tiež dostupnosti geneticky nemodifikovaných alternatív.

Niektorí spotrebitelia chcú mať istotu, že v žiadnom zo štádií výroby potravín, ktoré kupujú, neboli použité žiadne GMO. Celý rad chovateľov hospodárskych zvierat, obchodníkov a maloobchodníkov v rôznych členských štátoch sa preto pokúsil využiť skutočnosť, že sa vyhýbajú GMO, ako argument na podporu predaja. Toto viedlo k používaniu označení ako „kŕmené krmivami bez GMO“ 18 alebo ekologických označení.

Na rozdiel od situácie pri geneticky modifikovaných potravinách existuje v EÚ významný trh pre geneticky modifikované krmivá. To platí najmä pre kŕmne zmesi, t. j. zmesi kŕmnych surovín pre hospodárske zvieratá používané pre svoj vysoký energetický obsah a vysoký obsah bielkovín. Väčšina krmív používaných v EÚ sa dováža (viac ako 60 % dopytu EÚ po rastlinných bielkovinách pokryl v roku 2013 dovoz, najmä dovoz sóje a sójovej múčky) a dovážané výrobky pochádzajú najmä z krajín, v ktorých prevláda pestovanie GMO – 90 % dovozu pochádza z krajín, kde sa približne na 90 % pôdy využívanej na sóju pestuje geneticky modifikovaná sója 19 . Hlavnými dôvodmi pre rozšírené využívanie geneticky modifikovanej sójovej múčky sa zdajú byť dostupnosť, cena 20 a konkurencieschopnosť 21 .

Skutočnosť, že používanie geneticky modifikovaných krmív je značne rozšírené, však neovplyvnila štruktúru hlasovania. Hlasovanie o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách naďalej systematicky vedie k záveru „bez stanoviska“ (pozri tabuľky 2 a 3 a graf 1 v prílohe). Postoje pri hlasovaní sa v priebehu času v zásade stabilizovali a zvyčajne viac členských štátov návrh rozhodnutia podporuje, než je proti nemu.

Hoci členské štáty mali tendenciu zavádzať ochranné doložky, aby zabránili používaniu GMO určených na pestovanie, nepoužívali bežne tieto doložky pre geneticky modifikované potraviny a krmivá (len jeden členský štát má v súčasnosti zavedené opatrenia, ktoré sa týkajú troch výrobkov). Napriek tomu počet členských štátov, ktoré hlasujú proti povoľovaniu geneticky modifikovaných potravín a krmív, ukazuje, že členské štáty nemajú pocit, že by im tento postup umožňoval plne riešiť ich individuálne obavy.

Záver týkajúci sa rozhodovacieho procesu

Pravidlom pri rozhodovaní o povoleniach pre geneticky modifikované potraviny a krmivá sa stalo vrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie, v dôsledku čoho predstavuje prijímanie rozhodnutí v tejto oblasti skôr výnimku z bežného fungovania komitologického postupu EÚ ako celku 22 . Otázky nastoľované členskými štátmi, ktoré sú proti povoleniam, nie sú väčšinou založené na vedeckých argumentoch, ale odrážajú obavy jednotlivých štátov, ktoré sa netýkajú len otázok spojených s bezpečnosťou GMO z hľadiska zdravia alebo životného prostredia.

Súčasné právne predpisy síce Komisii umožňujú zohľadniť okrem posúdenia rizík vykonaného úradom EFSA aj „iné oprávnené skutočnosti“, Komisia však nebola schopná na základe týchto skutočností odôvodniť zákaz výrobkov, ktoré úrad EFSA považuje za bezpečné, v celej EÚ 23 .

To de facto znamená, že Komisia je systematicky uvádzaná do situácie, keď musí prijať rozhodnutie o povolení bez podpory členských štátov v príslušných výboroch. Táto situácia je špecifická pre udeľovanie povolení pre GMO.

3.NEDÁVNA REFORMA PRAVIDIEL PRE GMO POVOLENÝCH NA PESTOVANIE

Komisia predložila v roku 2010 návrh na zmenu právnych predpisov o GMO s cieľom rozšíriť dôvody, na základe ktorých by členské štáty mohli obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO povolených v EÚ na svojom území (tzv. výnimka „opt-out“). V dôvodovej správe k návrhu Komisia vysvetlila, že „národná, regionálna alebo miestna úroveň rozhodovania sa považujú za najvhodnejšie na riešenie špecifík súvisiacich s pestovaním GMO“. Navrhovaná zmena bola teraz prijatá do práva EÚ ako smernica (EÚ) 2015/412 24 („smernica z roku 2015“). Umožňuje členským štátom obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO na svojom území (alebo jeho časti) za predpokladu, že sú tieto opatrenia podložené závažnými dôvodmi inými, než je riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat a pre životné prostredie, t. j. sú odôvodnené na základe iných kritérií než tých, ktoré posudzoval úrad EFSA vo svojom posúdení rizík. To je veľký pokrok, keďže sa tak členským štátom umožňuje zohľadniť okolnosti v ich krajine, kde môžu existovať oprávnené dôvody pre obmedzenie alebo zákaz pestovania GMO iné ako dôvody, ktoré súvisia s rizikami pre zdravie a životné prostredie. Členské štáty teda môžu zohľadniť iné argumenty, ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje systém povolení EÚ, ktorý je zameraný na vedecké posúdenie a funguje v rámci obmedzení stanovených právom EÚ. Toto ustanovenie sa týka tak budúcich povolení, ako aj GMO, ktoré už boli na úrovni EÚ povolené.

Smernicou z roku 2015 sa preto poskytuje členským štátom viac flexibility pri rozhodovaní o tom, či chcú na svojom území pestovať GMO alebo nie, pričom sa zachováva systém povolení EÚ založený na posúdení rizík. V smernici sa tak rieši jedna z hlavných obáv vyslovovaných v posledných rokoch v súvislosti s povoľovacím konaním a je plne v súlade s prístupom stanoveným v politických usmerneniach, ktoré Komisia predložila Európskemu parlamentu.

Smernica z roku 2015 sa však uplatňuje len na GMO určené na pestovanie a nie na geneticky modifikované potraviny a krmivá, ktoré predstavujú väčšinu povolení vydaných v EÚ.

4.NÁVRH KOMISIE

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia navrhuje zmeniť nariadenie z roku 2003 tak, aby členské štáty mohli obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív, ktoré sú povolené na úrovni EÚ, na celom svojom území alebo na jeho časti zo závažných dôvodov, ktoré nesúvisia s rizikom pre zdravie ľudí alebo zvierat alebo pre životné prostredie – t. j. na základe iných kritérií, ako sú tie, ktoré hodnotil úrad EFSA vo svojom posúdení rizík 25 .

Opatrenia prijaté členskými štátmi musia byť zlučiteľné s pravidlami vnútorného trhu, a najmä s článkom 34 ZFEÚ, ktorým sa zakazujú opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia voľného pohybu tovaru. Členské štáty, ktoré využijú tento návrh, budú preto musieť podložiť zavedené opatrenia dôvodmi zlučiteľnými s článkom 36 ZFEÚ a judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa závažných dôvodov verejného záujmu 26 . Každý členský štát, ktorý bude chcieť využiť túto výnimku („opt-out“), bude musieť odôvodniť daný konkrétny prípad, pričom zohľadní príslušné GMO, druh plánovaného opatrenia a konkrétne okolnosti na národnej alebo regionálnej úrovni, ktoré predstavujú dôvody pre takú výnimku. Pri výkone tejto novej právomoci členské štáty zostávajú plne viazané svojimi medzinárodnými záväzkami vrátane pravidiel WTO.

V tomto návrhu sa odzrkadľujú a dopĺňajú práva, ktoré už členské štáty získali v súvislosti s GMO určenými na pestovanie na základe smernice z roku 2015 – a návrhom sa pokrýva oveľa väčší počet vydaných povolení, t. j. povolení pre potraviny a krmivá. EÚ by získala jednotný súbor pravidiel pre povoľovanie GMO určených na pestovanie a povoľovanie geneticky modifikovaných potravín a krmív. Ako v prípade smernice z roku 2015, praktický účinok tohoto návrhu bude závisieť od toho, do akej miery budú členské štáty jeho ustanovenia používať.

Komisia sa domnieva, že je to najlepší spôsob, ako riešiť problémy súvisiace s rozhodovacím procesom na úrovni EÚ.

Komisia pri príprave tohto návrhu zohľadnila tieto kľúčové parametre:

Po prvé, Komisia sa domnieva, že je dôležité zachovať jednotný systém riadenia rizík založený na nezávislom posúdení rizika namiesto systému vzájomne uznávaných vnútroštátnych povolení. Jednotný systém riadenia rizík je najúčinnejším spôsobom, ako zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany v celej EÚ, ako aj fungovanie jednotného trhu.

Po druhé, podľa článku 41 Charty a judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa režimov predbežného povoľovania je Komisia ako manažér rizík povinná prijímať rozhodnutia o žiadostiach o povolenie. Komisia nesmie rozhodnutia odkladať na neurčito, t. j. v podstate vyhlasovať moratóriá na povolenia.

Po tretie, musí sa dodržiavať existujúci právny a inštitucionálny rámec EÚ. Relatívna váha hlasov členských štátov v Rade je stanovená v zmluvách a nariadenie, ktorým sa riadi prijímanie vykonávacích aktov, je založené na týchto pravidlách hlasovania. V tomto nariadení sa tiež stanovujú pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v situáciách, keď sa nedosiahne kvalifikovaná väčšina na podporu alebo zamietnutie návrhu vykonávacieho opatrenia. Tieto pravidlá sa uplatňujú na všetky oblasti politiky. Komisia nepovažuje za odôvodnené odchýliť sa od horizontálnych procesných pravidiel dohodnutých na účely vykonávania acquis EÚ.

5.ZÁVER

Komisia sa domnieva, že je vhodné prispôsobiť právny rámec pre rozhodovanie o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách. V politických usmerneniach, ktoré Komisia predložila Európskemu parlamentu, bol vysvetlený problém, ktorý nastával v osobitnom kontexte GMO – a to konkrétne, že systém neumožňoval zohľadniť individuálne obavy demokraticky zvolených vlád. Komisia navrhuje, aby členské štáty mohli využiť oprávnené skutočnosti na obmedzenie alebo zákaz pestovania GMO na svojom území, pričom sa zároveň zabezpečí, aby opatrenia boli v súlade s pravidlami vnútorného trhu a s inštitucionálnym rámcom EÚ. To umožní členským štátom riešiť na vnútroštátnej úrovni aspekty, ktoré nie sú zahrnuté do rozhodovacieho procesu EÚ.

Rovnako ako sa uvádza v politických usmerneniach, Komisia je odhodlaná prehlbovať vnútorný trh. Závery uvedené v tomto oznámení sa týkajú problémov, ktoré nastali v kontexte procesu rozhodovania o vykonávacích aktoch o GMO, a nemožno ich extrapolovať nad rámec tohto konkrétneho kontextu.

Komisia preto navrhuje Európskemu parlamentu a Rade zmenu právneho rámca pre potraviny a krmivá s cieľom rozšíriť riešenie týkajúce sa pestovania GMO dohodnuté na začiatku tohto roka Európskym parlamentom a Radou na geneticky modifikované potraviny a krmivá.

(1) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území [COM(2015) 177 final].

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/ES (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).

(4) V článkoch 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že Komisia môže okrem stanoviska EFSA zohľadniť „iné oprávnené skutočnosti, ktoré sú podstatné na prejednanie záležitosti“.

(5) V súlade s postupom preskúmania uvedeným v nariadení (EÚ) č. 182/2011.

(6) Ak stály výbor vydá záporné stanovisko (kvalifikovaná väčšina sa vyjadrí proti) alebo prijme záver „bez stanoviska“, Komisia sa môže rozhodnúť predložiť vec odvolaciemu výboru.

(7) Článok 16 ods. 4 a 5 Zmluvy o Európskej únii. Od 1. novembra 2014 je kvalifikovaná väčšina vymedzená ako hlasy, ktoré zastupujú najmenej 55 % z 28 členských štátov a najmenej 65 % obyvateľstva EÚ.

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(9) Článok 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(10) To sa líši od predchádzajúceho postupu stanoveného v rozhodnutí Rady 1999/468/ES. Podľa uvedeného postupu Komisia nemala žiadny manévrovací priestor v prípade, že Rada nebola schopná zaujať stanovisko v prospech alebo proti navrhovaným opatreniam. Ak Rada vydala záver „bez stanoviska“ (alebo ak Rada do troch mesiacov nedospela k žiadnemu stanovisku), bola Komisia povinná prijať návrh predložený Rade.

(11) Pozri najmä rozsudok Súdneho dvora EÚ, C-390/99, Canal Satélite Digital SL, podľa ktorého postupy predbežného povoľovania, ako je systém povoľovania GMO a geneticky modifikovaných potravín a krmív, bránia tomu, aby bol výrobok umiestnený na trh bez povolenia, a preto sú zlučiteľné so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) len v tom prípade, že: 1. sú podložené oprávnenými dôvodmi (napr. posúdením možných účinkov na zdravie a životné prostredie) a 2. neodrádzajú vzhľadom na ich trvanie, výšku nákladov, ktoré sú s nimi spojené, alebo na akékoľvek nejasnosti týkajúce sa podmienok, ktoré musia byť splnené, prevádzkovateľov od realizácie ich obchodných plánov.

(12) V Únii sú povolené iba dve GMO na použitie iné ako pestovanie a potraviny či krmivá. Sú to druhy kvetov klinčekov povolené na umiestnenie na trh na okrasné účely. Štruktúra hlasovania o týchto GMO je podobná ako v prípade povolení pre potraviny a krmivá. Výsledkom hlasovania bol vždy záver „bez stanoviska“, pričom „za“ hlasovalo viac členských štátov ako „proti“. Štruktúra hlasovania sa javí ako konzistentná bez ohľadu na to, či sa GMO povoľuje na pestovanie, potraviny a krmivo alebo na iné účely.

(13) V roku 2013 to bolo 148 660 ha, predovšetkým v Španielsku (136 962 ha) a na menších plochách v Portugalsku, Českej republike, Rumunsku a na Slovensku.

(14) Deväť členských štátov zaviedlo ochranné doložky, ktorými bránia umiestňovaniu na trh a používaniu na svojom území tohto jediného GMO, ktorý je v súčasnosti v EÚ povolený na pestovanie.

(15) Keď bol stály výbor v roku 1998 vyzvaný, aby hlasoval o povolení kukurice MON810, dosiahla sa kvalifikovaná väčšina za (a Rada teda hlasovať nemusela): 10 členských štátov hlasovalo za, 1 proti, 4 členské štáty sa zdržali hlasovania. Keď bolo v roku 2007 Rade predložené na hlasovanie rozhodnutie o zemiakoch Amflora, nezaujala žiadne stanovisko: 10 členských štátov hlasovalo za, 11 proti, 6 členských štátov sa zdržalo hlasovania. Keď bolo v roku 2009 stálemu výboru predložené na hlasovanie rozhodnutie o kukurici 1507 a kukurici Bt11, nezaujal žiadne stanovisko: 6 členských štátov hlasovalo za, 12 proti a 7 členských štátov sa zdržalo hlasovania. Keď bolo v roku 2014 Rade predložené na hlasovanie rozhodnutie o kukurici 1507, nezaujala žiadne stanovisko: 5 členských štátov hlasovalo za, 19 proti, 4 členské štáty sa zdržali hlasovania (neformálne hlasovanie).

(16) V osobitnom prieskume Eurobarometer o biotechnológiách uverejnenom v októbri 2010 sa uvádza, že občania EÚ nevidia v geneticky modifikovaných potravinách žiadne výhody, považujú geneticky modifikované potraviny za výrobky, ktoré nie sú pravdepodobne zdravotne bezpečné alebo sú dokonca škodlivé, a nie sú v prospech rozvoja geneticky modifikovaných potravín.

(17) Podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 musí byť na označení potravinových výrobkov, ktoré obsahujú GMO alebo sa z nich skladajú, ako aj všetkých potravín a krmív odvodených z GMO, uvedený údaj o prítomnosti genetickej modifikácie. Uvedeným právnym predpisom sa dovoľuje, aby sa potraviny a krmivá neoznačovali ako geneticky modifikované, ak prítomný geneticky modifikovaný materiál nepresahuje 0,9 percenta v jednotlivých zložkách potravín a krmív alebo v jednozložkových potravinách a krmivách za predpokladu, že prítomnosť tohto materiálu je náhodná alebo technicky nevyhnutná.

(18) V praxi ostáva trh malý a dostupný sortiment takýchto výrobkov je len obmedzený.

(19) V roku 2013 pochádzalo 43,8 % dovozu krmív do EÚ z Brazílie, kde je 89 % pestovanej sóje geneticky modifikovanej; 22,4 % pochádzalo z Argentíny, kde bolo 100 % pestovanej sóje geneticky modifikovanej; 15,9 % pochádzalo zo Spojených štátov, kde bolo 93 % pestovanej sóje geneticky modifikovanej; 7,3 % pochádzalo z Paraguaja, kde bolo 95 % pestovanej sóje geneticky modifikovanej. Zdroj: Eurostat a Medzinárodná rada pre obilniny.

(20) Číselné údaje poskytnuté odvetvím naznačujú, že za dlhodobé zmluvné dohody sa platí cenová prirážka vo výške okolo 40 EUR za tonu, ktorá sa zvyšuje až na 100 EUR za tonu na spotovom trhu pre geneticky nemodifikované krmivo.

(21) Nákup kŕmnej zmesi predstavuje vyše 32 % hodnoty živočíšnej výroby EÚ.

(22) V roku 2012 prebehlo v stálom výbore 1946 hlasovaní v rámci komitologického postupu EÚ. Z nich len 82 hlasovaní viedlo k záveru „bez stanoviska“. Deväť z týchto postupov bolo predložených odvolaciemu výboru. (Príslušné číselné údaje sú tieto: 1959/53/28 za rok 2013 a 1908/46/21 za rok 2014.)

(23) Skutočnosť, že Komisia použije „iné oprávnené skutočnosti“ zmienené v nariadení (ES) č. 1829/2003, aby zamietla udeliť povolenie, by mohla byť právne obhájiteľná len vtedy, ak by bola odôvodnená závažnými dôvodmi verejného záujmu rovnakej povahy ako tie, ktoré sú uvedené v článku 36 ZFEÚ a súvisiacej judikatúre Súdneho dvora [pozri napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ, 20.2.1979, vec 120/78 Rewe-Zentral (Cassis de Dijon), Zb. 1979, s. 649], ako aj cieľmi všeobecného záujmu podľa článku 52 ods. 1 Charty základných práv a príslušnej judikatúry Súdneho dvora (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ, 12.7.2012, vec C-59/11, Association Kokopelli, ECLI:EU:C:2012:447)..

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/412 z 11. marca 2015, ktorou sa mení smernica 2001/18/ES, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) na ich území (Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2015, s. 1).

(25) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území [COM(2015) 177 final].

(26) Rozsudok Súdneho dvora EÚ, 20.2.1979, vec 120/78 Rewe-Zentral (Cassis de Dijon), Zb. 1979, s. 649.

Top

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 4. 2015

COM(2015) 176 final

PRÍLOHA

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Preskúmanie procesu rozhodovania o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO)

PRÍLOHA

Tabuľka 1: Hlasovanie v Rade a v odvolacom výbore o povoleniach na pestovanie GMO od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003

Rok	GMO, o ktorom sa hlasovalo v Rade alebo v odvolacom výbore	Počet ČŠ	ČŠ, ktoré hlasovali za	ČŠ, ktoré hlasovali proti	ČŠ, ktoré sa zdržali hlasovania	Celkový počet hlasov	Hlasy za	Hlasy proti	Hlasy, ktoré sa zdržali
2007	Zemiaky Amflora	27	10	11	6	345	130	119	96
2014	kukurica 1507*	28	5	19	4	352	77	210	65

* neformálne hlasovanie

Tabuľka 2: Hlasovanie v Rade a v odvolacom výbore o povoleniach pre geneticky modifikované potraviny a krmivá od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003

Pravidlá výpočtu kvalifikovanej väčšiny pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy (kvalifikovaná väčšina = 62 hlasov z 87, 88 hlasov zo 124, 232 hlasov z 321 alebo 255 hlasov z 345).

Rok	GMO, o ktorom sa hlasovalo v Rade alebo v odvolacom výbore	Počet ČŠ	ČŠ, ktoré hlasovali za	ČŠ, ktoré hlasovali proti	ČŠ, ktoré sa zdržali hlasovania	Celkový počet hlasov	Hlasy za	Hlasy proti	Hlasy, ktoré sa zdržali
2004	Kukurica Bt11	15	6	6	3	87	35	29	23
	Kukurica NK603	25	9	9	7	124	48	43	33
	Repka olejná GT73	25	6	14	5	321	78	164	79
2005	Kukurica 1507	25	9	10	6	321	123	112	86
	Kukurica GA21	25	8	13	4	321	94	155	72
	Kukurica MON863	25	10	12	3	321	152	103	66
	Kukurica MON863xMON810	25	8	14	3	321	133	142	46
	Kukurica 1507	25	11	11	3	321	159	102	60
2006	Repka olejná Ms8xRf3	25	6	14	5	321	102	156	63
2007	Cukrová repa H7-1	27	15	9	3	345	197	83	65
	Kukurica 59122	27	15	8	4	345	197	79	69
	Kukurica NK603xMON810	27	14	9	4	345	185	108	52
	Kukurica 1507xNK603	27	14	9	4	345	185	108	52
2008	Kukurica MON863xNK603	27	12	11	4	345	157	119	69
	Kukurica MON863xMON810	27	12	11	4	345	157	119	69
	Kukurica MON863xMON810xNK603	27	12	11	4	345	157	119	69
	Zemiaky Amflora	27	9	13	5	345	119	162	64
	Kukurica GA21	27	11	9	7	345	128	83	134
	Sója A2704-12	27	12	12	3	345	174	148	23
	Bavlna LLcotton25	27	13	12	2	345	186	148	11
	Sója MON89788	27	13	8	6	345	164	79	102
2009	Repka olejná T45	27	12	14	1	345	160	178	7
	Kukurica MON89034	27	14	10	3	345	167	113	65
	Kukurica MON88017	27	13	10	4	345	164	87	94
	Kukurica 59122xNK603	27	12	11	4	345	152	116	77
	Kukurica MIR604	27	13	12	2	345	181	128	36
2010	Kukurica 1507x 59122	27	13	11	3	345	183	116	46
	Kukurica 59122x 1507xNK603	27	13	11	3	345	183	116	46
	Kukurica MON88017xMON810	27	13	11	3	345	183	116	46
	Kukurica MON89034xNK603	27	13	12	2	345	183	145	17
	Kukurica Bt11xGA21	27	13	11	3	345	183	116	46
	Kukurica Bt11	27	14	9	4	345	186	84	75
2011	Bavlna GHB614	27	16	10	1	345	222	113	10
	Kukurica MON89034xMON88017	27	15	11	1	345	219	116	10
	Kukurica 1507	27	17	9	1	345	251	84	10
	Bavlna 281-24-236/3006-210-23	27	14	10	3	345	190	87	68
	Kukurica Bt11xMIR604	27	13	11	3	345	178	99	68
	Kukurica MIR604xGA21	27	13	12	2	345	178	109	58
	Kukurica Bt11xMIR604xGA21	27	13	12	2	345	178	109	58
2012	Sója A5547-127	27	14	10	3	345	181	113	51
	Repka olejná 40-3- 2	27	14	8	5	345	181	80	84
	Sója MON87701	27	14	10	3	345	181	96	68
	Sója 356043	27	14	10	3	345	181	94	70
	Sója MON87701xMON89788	27	12	10	5	345	149	87	109
	Kukurica MIR162	27	14	10	3	345	164	94	87
2013	Repka olejná Ms8xRf3*	27	14	8	4	345	164	77	97
	Peľ z MON810	28	14	12	2	352	168	145	39
	Kukurica SmartStax	28	13	12	3	352	161	123	68
	Kukurica MON89017x 1507xNK603	28	13	12	3	352	161	123	68
	Kukurica MON87460	28	12	12	4	352	154	123	75
2014	Repka olejná GT73	28	14	11	3	352	164	101	87
	Bavlna T304-40	28	15	12	1	352	197	126	29
	Sója MON87708*	28	12	9	4	352	149	81	99
	Kukurica T25*	28	13	8	4	352	161	74	94
	Sója 305423*	28	13	9	3	352	161	103	65
	Sója MON87705*	28	13	10	2	352	161	110	58
	Sója BS-CV127-9*	28	13	9	3	352	161	81	87
	Kukurica NK603	28	13	11	4	352	161	97	94

* niektoré členské štáty neboli pri hlasovaní zastúpené

Tabuľka 3: Hlasovanie v odvolacom výbore o povoleniach pre geneticky modifikované potraviny a krmivá od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003

Pravidlá výpočtu kvalifikovanej väčšiny po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (kvalifikovaná väčšina = hlasy, ktoré predstavujú 55 % alebo viac členských štátov a 65 % alebo viac občanov EÚ)

Rok	GMO	Počet ČŠ	Počet ČŠ, ktoré hlasovali za	Počet ČŠ ktoré hlasovali proti	Počet ČŠ, ktoré sa zdržali	% občanov EÚ zastúpených hlasmi za	% občanov EÚ zastúpených hlasmi proti	% občanov EÚ zastúpených hlasmi, ktoré sa zdržali
2014	GHB614xCotton25*	28	10	13	4	29,57 %	30,46 %	30,73 %
	Repka olejná MON88302*	28	10	12	5	29,57 %	29,62 %	31,57 %
	Bavlna MON88913*	28	10	11	6	29,57 %	16,64 %	44,56 %
2015	Sója MON87769	28	11	13	4	38,76 %	30,54 %	30,70 %
	Bavlna MON531	28	10	15	3	37,35 %	32,49 %	30,17 %
	Bavlna MON1445	28	10	16	2	37,35 %	34,70 %	27,96 %
	Bavlna MON531xMON1445	28	10	16	2	37,35 %	34,70 %	27,96 %
	Bavlna MON15985	28	11	15	2	39,55 %	32,49 %	27,96 %

* niektoré členské štáty neboli pri hlasovaní zastúpené

Graf 1: Vývoj hlasovania v Rade alebo v odvolacom výbore o povoleniach pre geneticky modifikované potraviny a krmivá od roku 2004 do roku 2015

Top