DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

V súčasnosti je stabilita bankového sektora v mnohých prípadoch stále úzko prepojená s členským štátom, v ktorom sú banky usadené. Pochybnosti o udržateľnosti verejného dlhu, vyhliadkach hospodárskeho rastu a životaschopnosti úverových inštitúcií vytvárajú negatívne, navzájom sa posilňujúce trhové trendy. To môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti niektorých úverových inštitúcií, ako aj stability finančného systému a do veľkej miery môže zaťažiť už aj tak napäté verejné financie dotknutých členských štátov.

Táto situácia vytvára špecifické riziká v rámci eurozóny, kde jednotná mena zvyšuje pravdepodobnosť možnosti, že vývoj v jednom členskom štáte ohrozí hospodársky vývoj a stabilitu eurozóny ako celku. Súčasné riziko finančnej dezintegrácie pozdĺž štátnych hraníc navyše značne oslabuje jednotný trh s finančnými službami a zabraňuje mu v tom, aby prispieval k oživeniu hospodárstva.

Vytvorenie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) už prispelo k zlepšeniu spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a k vytvoreniu jednotného súboru pravidiel pre finančné služby v EÚ. Dohľad nad bankami však do veľkej miery ostáva vnútri hraníc jednotlivých štátov, a preto zaostáva za integrovanými bankovými trhmi. Od začiatku bankovej krízy zlyhania v oblasti dohľadu značne oslabili dôveru v bankový sektor EÚ a prispeli k zvýšeniu napätia na trhoch so štátnymi cennými papiermi v eurozóne.

Komisia preto v rámci dlhodobejšej vízie hospodárskej a fiškálnej integrácie vyzvala v máji 2012 k tomu, aby sa vytvorila banková únia s cieľom obnoviť dôveru v banky a euro. Jedným z kľúčových prvkov bankovej únie by mal byť jednotný mechanizmus dohľadu s priamym dohľadom nad bankami v záujme prísneho a nestranného presadzovania prudenciálnych pravidiel a vykonávania účinného dohľadu nad cezhraničnými bankovými trhmi. Zabezpečenie toho, aby sa pri bankovom dohľade v celej eurozóne dodržiavali prísne spoločné normy, prispeje k vybudovaniu potrebnej dôvery medzi členskými štátmi. To je základným predpokladom zavedenia akýchkoľvek spoločných poistiek.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád na samite eurozóny 29. júna 2012 vyzvali Komisiu, „aby v blízkej budúcnosti predložila návrhy na vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu. Keď sa takýto mechanizmus zavedie pre banky v eurozóne, EMS by mal mať na základe riadneho rozhodnutia možnosť rekapitalizovať banky priamo.“ V záveroch zasadnutia Európskej rady z 28. – 29. júna 2012 sa uvádza, že v tomto vyhlásení eurozóny a v návrhoch, ktoré v tejto súvislosti predloží Komisia, by sa malo zohľadniť vypracovanie „konkrétneho plánu so záväznými lehotami na dosiahnutie skutočnej hospodárskej a menovej únie“.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Komisia zohľadnila analýzu vykonanú v kontexte prijatia „balíka opatrení v oblasti dohľadu“, na základe ktorých sa vytvorili európske orgány dohľadu. V rámci analýzy sa posúdili operačné, finančné a právne aspekty, ako aj aspekty správy a riadenia v súvislosti s vytvorením jednotného mechanizmu dohľadu. V rámci lehoty stanovenej na samite eurozóny 29. júna nebolo možné vypracovať formálne posúdenie vplyvu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Návrh vychádza z článku 127 ods. 6 ZFEÚ, ktorý poskytuje právny základ na udelenie osobitných úloh ECB, ktoré sa týkajú politiky prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovní.

Návrhom sa ECB udeľujú určité kľúčové úlohy dohľadu potrebné na vykonávanie dohľadu nad úverovými inštitúciami, zatiaľ čo všetky úlohy, ktoré sa výslovne neuvádzajú v nariadení, ostanú v právomoci vnútroštátnych orgánov dohľadu. Na základe návrhu sa ECB takisto poveruje vykonávaním dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Aby sa však zaistil súlad s článkom 127 ods. 6 ZFEÚ, ECB bude zodpovedná len za vykonávanie svojich úloh doplnkového dohľadu nad finančnými konglomerátmi na úrovni skupiny, zatiaľ čo prudenciálny dohľad nad jednotlivými poisťovňami budú vykonávať vnútroštátne príslušné orgány.

Ciele navrhovaného opatrenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Nedávne udalosti jednoznačne preukázali, že len dohľadom na európskej úrovni možno zabezpečiť primeraný dohľad nad integrovaným bankovým sektorom, ako aj vysokú úroveň finančnej stability v EÚ, a najmä v eurozóne. Ustanovenia tohto návrhu neprekračujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov. ECB sa udeľujú úlohy dohľadu, ktoré sa musia vykonávať na úrovni EÚ v záujme zaistenia jednotného a účinného uplatňovania prudenciálnych pravidiel, kontroly rizík a predchádzania krízam. Vnútroštátne orgány budú aj naďalej vykonávať určité úlohy, ktoré možno vykonávať lepšie na vnútroštátnej úrovni.

Podľa článku 127 ods. 6 ZFEÚ Rada koná prostredníctvom nariadení. Z tohto dôvodu je nariadenie jediným právnym nástrojom, ktorý umožňuje udelenie úloh dohľadu ECB.

4.           PODROBNÉ VYSVETLENIE NÁVRHU

4.1.        Udelenie osobitných úloh dohľadu ECB

4.1.1.     Štruktúra

ECB bude zodpovedná za osobitné úlohy týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami usadenými v členských štátoch, ktorých menou je euro (zúčastnené členské štáty), s cieľom podporovať bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému. ECB bude vykonávať svoje úlohy v rámci Európskeho systému finančného dohľadu a bude úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a EBA.

4.1.2.     Rozsah činností dohľadu

Po skončení prechodného obdobia bude ECB zodpovedná za vykonávanie kľúčových úloh dohľadu v prípade všetkých úverových inštitúcií usadených v zúčastnených členských štátoch bez ohľadu na ich obchodný model alebo veľkosť. ECB bude hostiteľským orgánom dohľadu v prípade úverových inštitúcií, ktoré sú usadené v nezúčastnených členských štátoch a ktoré v zúčastnenom členskom štáte zriadia pobočku alebo poskytujú cezhraničné služby.

4.1.3.     Spolupráca s európskymi orgánmi dohľadu

ECB bude vykonávať svoje úlohy v rámci Európskeho systému finančného dohľadu a bude úzko spolupracovať s tromi európskymi orgánmi dohľadu. EBA si ponechá svoje právomoci a úlohy s cieľom ďalej prepracovať jednotný súbor pravidiel a zaistiť zbližovanie a súlad postupov v oblasti dohľadu. ECB neprevezme žiadne z úloh EBA a vykonávanie jej regulačných právomocí v súlade s článkom 132 ZFEÚ sa obmedzí na oblasti, ktoré sú potrebné na riadne vykonávanie úloh udelených ECB týmto nariadením.

Zloženie Rady orgánov dohľadu EBA sa nezmení a zástupcovia vnútroštátnych príslušných orgánov budú aj naďalej formovať rozhodovanie v EBA. Aby sa však zohľadnila zodpovednosť ECB v oblasti dohľadu, zástupcovia vnútroštátnych orgánov zo zúčastnených členských štátov musia v záležitostiach patriacich do právomoci ECB koordinovať a vyjadriť spoločné stanovisko.

4.2.        Úlohy ECB

4.2.1.     Úlohy ECB

ECB bude výhradne zodpovedná za vykonávanie kľúčových úloh dohľadu, ktoré sú nevyhnutné na odhaľovanie rizík ohrozujúcich životaschopnosť bánk a ktoré si od nich vyžadujú prijatie potrebných opatrení. ECB bude okrem iného príslušným orgánom na udeľovanie licencií a povolení úverovým inštitúciám, posudzovanie kvalifikovanej účasti, zaisťovanie súladu s minimálnymi kapitálovými požiadavkami, zaisťovanie primeranosti vnútorného kapitálu vo vzťahu k rizikovému profilu úverovej inštitúcie (opatrenia piliera 2), vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe a úloh dohľadu v súvislosti s finančnými konglomerátmi. ECB bude navyše zaisťovať dodržiavanie súladu s ustanoveniami o pákovom efekte a likvidite, uplatňovať kapitálové rezervy a v koordinácii s orgánmi na riešenie problémov vykonávať opatrenia včasnej intervencie, keď banka porušuje regulačné kapitálové požiadavky alebo sa ich práve chystá porušiť. ECB bude takisto koordinovať a vyjadrovať spoločné stanovisko zástupcov príslušných orgánov zúčastnených členských štátov v rámci Rady orgánov dohľadu a Riadiacej rady EBA v otázkach týkajúcich sa uvedených úloh.

4.2.2.     Úloha vnútroštátnych orgánov dohľadu

Vnútroštátne orgány dohľadu budú aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní jednotného mechanizmu dohľadu.

V prvom rade, všetky úlohy, ktoré nie sú udelené ECB, budú aj naďalej vykonávať vnútroštátne orgány dohľadu. Vnútroštátne orgány dohľadu budú napríklad aj naďalej zodpovedné za ochranu spotrebiteľov a boj proti praniu špinavých peňazí, ako aj za dohľad nad úverovými inštitúciami z tretích krajín, ktoré v rámci jedného z členských štátov zriaďujú pobočky alebo poskytujú cezhraničné služby.

V druhom rade, dokonca aj v prípade úloh udelených ECB by väčšinu každodenného overovania a iných činností dohľadu potrebných na vypracovanie a vykonanie aktov ECB mohli vykonávať vnútroštátne orgány dohľadu fungujúce ako neoddeliteľná súčasť jednotného mechanizmu dohľadu. Jednotný mechanizmus dohľadu vzťahujúci sa na všetky banky v zúčastnených členských štátoch môže fungovať len na základe modelu, ktorý zahŕňa významnú úlohu pre odborné znalosti na vnútroštátnej úrovni v oblasti dohľadu. V návrhu sa uznáva, že v rámci jednotného mechanizmu dohľadu sú vnútroštátne orgány dohľadu v mnohých prípadoch najlepšie spôsobilé vykonávať takéto činnosti vzhľadom na svoje znalosti celoštátnych, regionálnych a miestnych bankových trhov, svoje značné existujúce zdroje a na aspekty týkajúce sa ich umiestnenia a jazykov. Návrh tak umožňuje, že sa ECB môže vo významnej miere spoliehať na vnútroštátne orgány. K prípravným a vykonávacím činnostiam, ktoré by vnútroštátne orgány mohli vykonávať v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, patria napríklad tieto:

· V prípade žiadosti o povolenie novej banky by vnútroštátny orgán dohľadu mohol byť zodpovedný za posúdenie súladu s akýmikoľvek podmienkami na udelenie povolenia stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch a mohol by navrhnúť rozhodnutie ECB, ktorá by mohla udeliť povolenie, ak by bola presvedčená o splnení podmienok stanovených v právnych predpisoch EÚ. Podobný postup sa uplatňuje na odoberanie povolenia.

· Vnútroštátne orgány dohľadu by mohli vykonávať priebežné každodenné posudzovanie situácie banky a kontroly na mieste, pričom by vykonávali všeobecné usmernenia alebo nariadenia vydané ECB. Vnútroštátne orgány dohľadu by na tieto účely mohli využívať svoje existujúce právomoci, napríklad právomoc vykonávať kontroly na mieste. Ak sa na základe priebežného posúdenia zdá, že banka má vážne ťažkosti, vnútroštátny orgán dohľadu by upozornil ECB.

· V prípade, že by banka požiadala o použitie interného modelu rizík, vnútroštátny orgán dohľadu by mohol posúdiť žiadosť a jej súlad s právnymi predpismi EÚ a s akýmkoľvek usmernením vydaným ECB a mohol by navrhnúť ECB, či a za akých podmienok model validovať. Po validácii by vnútroštátny orgán dohľadu mohol dohliadať na uplatňovanie modelu a monitorovať jeho priebežné používanie.

· O právomoci v oblasti sankcií by sa ECB delila s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

4.3.        Právomoci ECB

4.3.1.     Právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovacie právomoci

Na účely vykonávania svojich úloh sa ECB bude považovať za príslušný orgán zúčastnených členských štátov a bude mať právomoci dohľadu, ktoré tieto orgány budú mať v súlade s právnymi predpismi EÚ o bankovníctve. Tieto právomoci zahŕňajú právomoci dohľadu, ako napríklad udeľovanie povolení úverovým inštitúciám a odoberanie povolení a odvolanie člena riadiacej rady úverovej inštitúcie. Okrem toho môže ECB na účely vykonávania úloh dohľadu, ktoré jej boli udelené, ukladať peňažné sankcie a pravidelné penále. Prístup k sankciám stanovený v tomto nariadení sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý prístup v iných oblastiach, v ktorých majú inštitúcie EÚ právomoc ukladať sankcie, a to v niektorých prípadoch aj materským spoločnostiam.

Aby ECB mohla vykonávať svoje úlohy, bude mať všetky potrebné vyšetrovacie právomoci. ECB bude mať najmä možnosť požadovať všetky príslušné informácie od subjektov podliehajúcich dohľadu a osôb zapojených do ich činností, osôb spriaznených alebo spojených s týmito činnosťami alebo osôb, ktoré v ich mene vykonávajú prevádzkové funkcie. Takisto bude splnomocnená vykonávať všetky potrebné vyšetrovania vrátane kontrol na mieste. Vykonávanie vyšetrovacích právomocí bude podliehať primeraným ochranným opatreniam.

4.3.2.     Osobitné ustanovenie týkajúce sa udeľovania povolení a otázky súvisiace s domovskými a hostiteľskými členskými štátmi

Pri udeľovaní povolení úverovým inštitúciám zo strany ECB sa zohľadnia dodatočné podmienky, ktoré môžu byť stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. ECB udelí povolenie najmä na základe návrhu, ktorý predložil vnútroštátny príslušný orgán, za predpokladu splnenia podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Keď si úverové inštitúcie uplatňujú právo usadiť sa a slobodu poskytovať služby v iných členských štátoch, v právnych predpisoch Únie sa stanovuje jasné rozdelenie právomocí medzi domovskými a hostiteľskými členskými štátmi, ako aj osobitné oznámenie. ECB v prípade úloh, ktoré jej boli udelené, prevezme úlohu domovského aj hostiteľského orgánu dohľadu nad úverovými inštitúciami uplatňujúcimi si právo usadiť sa a slobodu poskytovať služby v iných zúčastnených členských štátoch. V súvislosti s otázkami, na ktoré sa vzťahujú tieto úlohy, preto nie je potrebné rozdeliť právomoci medzi domovské a hostiteľské členské štáty a nie sú potrebné ani postupy osobitného oznamovania a medzi zúčastnenými členskými štátmi sa už nebudú uplatňovať príslušné ustanovenia.

Podľa právnych predpisov Únie sa orgány dohľadu nad cezhraničnými bankovými skupinami zúčastňujú na konsolidovanom dohľade nad skupinou a koordinujú svoje činnosti dohľadu v rámci kolégií orgánov dohľadu. V prípade bankových skupín usadených len v zúčastnených členských štátoch ECB prevezme všetky príslušné úlohy dohľadu. V prípade týchto skupín sa už preto nebudú uplatňovať ustanovenia o spolupráci medzi orgánmi dohľadu a o kolégiách.

4.4.        Vzťah s členskými štátmi, ktorých menou nie je euro

Situácia členských štátov, ktoré neprijali euro, sa v návrhu zohľadňuje trojakým spôsobom.

V prvom rade, v rámci súvisiaceho návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, sa navrhuje, aby sa pravidlá hlasovania v rámci EBA prispôsobili s cieľom zaistiť zachovanie vyváženosti a účinnosti rozhodovacích štruktúr EBA, ako aj úplnej integrity jednotného trhu (pozri oddiel 4.1.3).

V druhom rade, pokiaľ ide o dohľad nad cezhraničnými bankami pôsobiacimi v rámci eurozóny aj mimo nej, návrh nijakým spôsobom neovplyvňuje pozíciu nezúčastnených členských štátov v kolégiách orgánov dohľadu stanovených podľa smernice 2006/48/ES. Ustanovenia o týchto kolégiách a povinnosť spolupracovať a vymieňať si informácie v rámci konsolidovaného dohľadu a medzi domovskými a hostiteľskými orgánmi dohľadu sa budú v plnej miere uplatňovať na ECB ako na príslušný orgán zúčastnených členských štátov. Tieto ustanovenia poskytnú účinný rámec pre spoluprácu medzi ECB a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v členských štátoch, ktoré neprijali euro.

V treťom rade, členské štáty, ktoré neprijali euro, ale majú záujem zapojiť sa do bankovej únie, budú mať možnosť nadviazať úzku spoluprácu v oblasti dohľadu s ECB, ak splnia osobitné podmienky. Jednou z týchto podmienok je najmä to, aby tieto členské štáty plnili a vykonávali príslušné akty ECB. V prípade členského štátu, ktorý uzavrel dohodu o úzkej spolupráci s ECB, bude ECB vykonávať úlohy dohľadu, ktoré jej boli udelené týmto nariadením, pokiaľ ide o úverové inštitúcie usadené v dotknutom členskom štáte. Zástupca členského štátu sa môže zúčastňovať na činnostiach dozornej rady zriadenej nariadením na vykonávanie plánovania a plnenia úloh ECB v oblasti prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami za podmienok stanovených v rozhodnutí o nadviazaní úzkej spolupráce v súlade so štatútom ESCB a ECB.

4.5.        Organizačné zásady

4.5.1.     Nezávislosť a zodpovednosť

ECB bude nezávislá pri vykonávaní bankového dohľadu a bude podliehať prísnym ustanoveniam týkajúcim sa zodpovednosti s cieľom zaistiť, aby svoje právomoci dohľadu uplatňovala čo najúčinnejšie a najprimeranejšie, v rámci obmedzení stanovených zmluvou súbežne s opatreniami stanovenými európskymi orgánmi dohľadu. ECB sa za vykonávanie svojich úloh bude zodpovedať Európskemu parlamentu a Rade/Euroskupine. ECB bude podliehať požiadavkám na pravidelné podávanie správ a bude odpovedať na otázky. Predseda dozornej rady bude Európskemu parlamentu a Euroskupine predkladať výročnú správu o činnostiach ECB v oblasti dohľadu a pri ďalších príležitostiach ho môžu vypočuť príslušné výbory Európskeho parlamentu. ECB bude musieť odpovedať aj na akékoľvek otázky, ktoré položí Európsky parlament a jeho poslanci v súvislosti s jej činnosťami dohľadu. Európska rada po konzultácii s Európskym parlamentom navyše na základe zmluvy vymenúva predsedu a podpredsedu rady guvernérov ako orgánu s konečnou zodpovednosťou za konanie ECB, ako aj ostatných členov výkonnej rady. Keďže sa predseda dozornej rady vyberie spomedzi členov výkonnej rady, zabezpečí sa tým aj významná úloha EP pri výbere predsedu. Pokiaľ ide o rozpočet, v súlade s článkom 314 ods. 1 ZFEÚ rozpočet ECB netvorí súčasť rozpočtu Únie. V záujme zaistenia zodpovednosti v tomto rámci však ECB bude musieť zo svojho všeobecného rozpočtu vypracovať osobitný rozpočtový riadok pre úlohy dohľadu. Výdavky týkajúce sa úloh dohľadu ECB sa budú financovať z poplatkov účtovaných inštitúciám podliehajúcim dohľadu.

4.5.2.     Správa a riadenie

Úlohy menovej politiky budú prísne oddelené od úloh dohľadu s cieľom predchádzať prípadným konfliktom záujmov medzi cieľmi menovej politiky a prudenciálneho dohľadu. V záujme vykonania potrebného oddelenia obidvoch úloh a zabezpečenia, aby sa primeraná pozornosť venovala úlohám dohľadu, ECB zaistí, že všetky prípravné a vykonávacie činnosti v rámci ECB budú vykonávať orgány a administratívne oddelenia oddelené od tých, ktoré sú zodpovedné za menovú politiku. Na tieto účely sa zriadi dozorná rada, ktorá bude vypracovávať rozhodnutia týkajúce sa záležitostí v oblasti dohľadu. Za prijímanie rozhodnutí bude v konečnom dôsledku zodpovedná rada guvernérov, ktorá sa ale môže rozhodnúť delegovať určité úlohy alebo rozhodovaciu právomoc na dozornú radu. Dozornú radu bude viesť predseda a podpredseda, ktorých budú voliť členovia Rady guvernérov ECB, a okrem nich ju budú tvoriť štyria zástupcovia ECB a jeden zástupca každej národnej centrálnej banky alebo iného vnútroštátneho príslušného orgánu.

4.5.3.     Výmena informácií

Pri vykonávaní svojich úloh dohľadu bude ECB podliehať požiadavkám služobného tajomstva stanoveným v právnych predpisoch EÚ o bankovníctve a bude mať možnosť vymieňať si informácie s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi za podmienok stanovených v uvedených právnych predpisoch.

4.6.        Nadobudnutie účinnosti a preskúmanie

Vzhľadom na naliehavú potrebu vytvoriť účinný jednotný mechanizmus dohľadu, nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2013. V záujme zaistenia hladkého spustenia mechanizmu sa plánuje prístup postupného zavádzania, v rámci ktorého sa pre ECB stanovuje možnosť uplatňovať od 1. januára 2013 svoje úlohy dohľadu na akékoľvek banky, a to najmä tie, ktoré prijali finančnú pomoc z verejných zdrojov alebo o ňu požiadali, zatiaľ čo najvýznamnejšie úverové inštitúcie európskeho systémového významu budú podliehať dohľadu ECB od 1. júla 2013. ECB začne vykonávať svoje úlohy v plnom rozsahu v súvislosti so všetkými ostatnými bankami najneskôr 1. januára 2014.

Očakáva sa, že smernica o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami a nariadenie o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti navrhnuté Komisiou 20. júla 2011 (balík CRD IV)[1] nadobudnú účinnosť 1. januára 2013, a ECB bude môcť preto vykonávať svoje úlohy dohľadu na základe uvedených aktov. Ak by sa tak však nestalo, osobitné prechodné ustanovenie umožňuje ECB vykonávať jej úlohy už na základe smernice 2006/48/ES a smernice 2006/49/ES (CRD III).

Komisia do 1. januára 2016 uverejní správu o skúsenostiach nadobudnutých v súvislosti s fungovaním jednotného mechanizmu dohľadu a s postupmi stanovenými v tomto nariadení.

5.           VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá vplyv na rozpočet Únie, keďže v súlade so zmluvou rozpočet ECB netvorí súčasť rozpočtu Únie.

2012/0242 (CNS)

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[3],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Únia v uplynulých desaťročiach dosiahla značný pokrok pri budovaní vnútorného trhu s bankovými službami. V mnohých členských štátoch majú preto bankové skupiny so svojim ústredím v iných členských štátoch značný trhový podiel a úverové inštitúcie diverzifikovali svoju činnosť z geografického hľadiska, a to najmä v rámci eurozóny.

(2)       Udržanie a prehĺbenie vnútorného trhu s bankovými službami zohráva kľúčovú úlohu v záujme posilnenia oživenia hospodárstva v Únii. Tento proces sa však ukazuje čoraz náročnejší. Dôkazy naznačujú, že integrácia bankových trhov v Únii sa zastavuje.

(3)       Orgány dohľadu musia zároveň zintenzívniť svoju kontrolu v oblasti dohľadu s cieľom zohľadniť ponaučenia z finančnej krízy v nedávnych rokoch a musia byť schopné vykonávať dohľad nad veľmi komplexnými a navzájom prepojenými trhmi a inštitúciami.

(4)       Právomoc dohľadu nad jednotlivými bankami v Únii ostáva prevažne na vnútroštátnej úrovni. Obmedzuje sa tak účinnosť vykonávania dohľadu a schopnosť orgánov dohľadu dosiahnuť spoločné chápanie zdravia bankového sektora v celej Únii. V záujme zachovania a zvýšenia pozitívnych účinkov trhovej integrácie na rast a dobré životné podmienky by sa preto mala posilniť integrácia zodpovednosti v oblasti dohľadu.

(5)       Likvidita úverových inštitúcií je v mnohých prípadoch stále úzko prepojená s členským štátom, v ktorom sú usadené. Pochybnosti o udržateľnosti verejného dlhu, vyhliadkach hospodárskeho rastu a životaschopnosti úverových inštitúcií vytvárajú negatívne, navzájom sa posilňujúce trhové trendy. To môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti niektorých úverových inštitúcií, ako aj stability finančného systému a do veľkej miery môže zaťažiť už aj tak napäté verejné financie dotknutých členských štátov. Tento problém vytvára špecifické riziká v rámci eurozóny, kde jednotná mena zvyšuje pravdepodobnosť možnosti, že negatívny vývoj v jednom členskom štáte ohrozí hospodársky vývoj a stabilitu eurozóny ako celku.

(6)       Vďaka Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA) zriadenému v roku 2011 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo)[4], a európskemu systému finančného dohľadu zriadenému článkom 2 uvedeného nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov)[5], a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)[6], sa podstatne zlepšila spolupráca medzi orgánmi bankového dohľadu v rámci Únie. EBA významne prispieva k vytváraniu jednotného súboru pravidiel pre finančné služby v Únii a zohráva kľúčovú úlohu pri jednotnom vykonávaní rekapitalizácie hlavných úverových inštitúcií v Únii, na ktorej sa v októbri 2011 dohodla Európska rada.

(7)       Európsky parlament pri viacerých príležitostiach vyzval k tomu, aby existoval európsky orgán priamo zodpovedný za určité úlohy dohľadu nad finančnými inštitúciami, počnúc svojimi uzneseniami z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o vykonávaní rámca pre finančné trhy: akčný plán[7] a z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii[8].

(8)       Európska rada vo svojich záveroch z 29. júna 2012 vyzvala predsedu Európskej rady, aby vypracoval plán na dosiahnutie skutočnej hospodárskej a menovej únie. Ten istý deň hlavy štátov alebo predsedovia vlád eurozóny poukázali na svojom samite na to, že v prípade vytvorenia účinného jednotného mechanizmu dohľadu zahŕňajúceho ECB pre banky v eurozóne by EMS mohol mať na základe riadneho rozhodnutia možnosť rekapitalizovať banky priamo, pričom by sa museli dodržiavať primerané podmienky vrátane dodržania súladu s pravidlami štátnej pomoci.

(9)       Mala by sa preto vytvoriť európska banková únia, ktorá by sa opierala o skutočne jednotný súbor pravidiel pre jednotný trh s finančnými službami ako celok a ktorú by tvoril jednotný mechanizmus dohľadu a spoločný rámec pre ochranu vkladov a riešenie problémov. Vzhľadom na úzke väzby a vzájomné pôsobenie medzi členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej mene, by sa banková únia mala uplatňovať aspoň na všetky členské štáty eurozóny. V záujme udržania a prehĺbenia vnútorného trhu a pokiaľ je to inštitucionálne možné, by mala byť banková únia otvorená aj na účasť ostatných členských štátov.

(10)     Jednotný mechanizmus dohľadu ako prvý krok smerom k bankovej únii by mal zabezpečiť, aby sa politika Únie týkajúca sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami vykonávala súdržne a účinne, aby sa jednotný súbor pravidiel pre finančné služby uplatňoval rovnako na úverové inštitúcie vo všetkých dotknutých členských štátoch a aby tieto úverové inštitúcie podliehali dohľadu najvyššej kvality bez toho, aby ho obmedzovali iné, neprudenciálne aspekty. Jednotný mechanizmus dohľadu je základom pre ďalšie kroky smerom k bankovej únii. To odzrkadľuje zásadu, že zavedeniu spoločných intervenčných mechanizmov v prípade kríz by mali predchádzať spoločné kontroly na zníženie pravdepodobnosti nutnosti použitia intervenčných mechanizmov.

(11)     ECB ako centrálna banka eurozóny s rozsiahlymi odbornými znalosťami v makroekonomických otázkach a v otázkach finančnej stability má dobré postavenie na to, aby vykonávala úlohy dohľadu so zameraním sa na ochranu stability európskeho finančného systému. V mnohých členských štátoch je už skutočnosťou, že centrálne banky zodpovedajú za bankový dohľad. ECB by preto mali byť udelené osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci eurozóny.

(12)     ECB by sa mali udeliť tie osobitné úlohy dohľadu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska zaistenia súdržného a účinného vykonávania politiky Únie týkajúcej sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, zatiaľ čo ostatné úlohy by mali aj naďalej vykonávať vnútroštátne orgány. Úlohy ECB by mali zahŕňať opatrenia prijímané v záujme makroprudenciálnej stability.

(13)     Bezpečnosť a zdravie veľkých bánk majú rozhodujúci význam pre zaistenie stability finančného systému. Z nedávnych skúseností však vyplýva, že finančnú stabilitu môžu ohroziť aj menšie banky. ECB by preto mala byť schopná vykonávať úlohy dohľadu v súvislosti so všetkými bankami zúčastnených členských štátov.

(14)     Predchádzajúce udelenie povolenia na začatie činnosti úverových inštitúcií predstavuje kľúčovú prudenciálnu techniku s cieľom zabezpečiť, aby tieto činnosti vykonávali len subjekty so zdravým hospodárskym základom, organizáciou schopnou riešiť konkrétne riziká vyplývajúce z prijímania vkladov a poskytovania úverov a s vhodnými riaditeľmi. ECB by preto mala mať úlohu udeľovať povolenia úverovým inštitúciám a mala by byť zodpovedná za odoberanie povolení.

(15)     Okrem podmienok stanovených v legislatívnych aktoch Únie v oblasti udeľovania povolení úverovým inštitúciám a prípadov odoberania takýchto povolení môžu členské štáty v súčasnosti stanovovať aj ďalšie podmienky udeľovania povolení a prípady odoberania povolení. ECB by preto mala vykonávať svoju úlohu udeľovať povolenia úverovým inštitúciám a odoberať povolenia v prípade nedodržania súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi na základe návrhu dotknutého vnútroštátneho príslušného orgánu, ktorý posudzuje súlad s príslušnými podmienkami stanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(16)     Posúdenie vhodnosti akéhokoľvek nového vlastníka pred kúpou významného podielu v úverovej inštitúcii predstavuje nenahraditeľný nástroj na zabezpečenie trvalej vhodnosti a finančného zdravia vlastníkov úverových inštitúcií. ECB ako inštitúcia Únie má dobré postavenie na vykonávanie takéhoto posúdenia bez toho, aby vnútornému trhu ukladal nenáležité obmedzenia. ECB by mala mať úlohu posudzovať nadobúdanie a likvidáciu významných podielov v úverových inštitúciách.

(17)     Základným predpokladom prudenciálneho zdravia úverových inštitúcií je dodržiavanie pravidiel Únie, na ktorých základe sa požaduje, aby úverové inštitúcie mali v držbe určitú úroveň kapitálu na krytie rizík spojených s činnosťou úverových inštitúcií, obmedzili veľkosť expozícií voči jednotlivým protistranám, verejne sprístupňovali informácie o finančnej situácii úverových inštitúcií, disponovali dostatočnými likvidnými aktívami na zvládnutie situácií v podmienkach napätého trhu a obmedzovali pákový efekt. ECB by mala mať úlohu zabezpečovať súlad s týmito pravidlami a stanovovať prísnejšie prudenciálne požiadavky a uplatňovať dodatočné opatrenia na úverové inštitúcie v prípadoch výslovne uvedených v aktoch Únie.

(18)     Kľúčovými prudenciálnymi nástrojmi na zaistenie dostupnosti primeranej absorpcie strát sú dodatočné kapitálové rezervy vrátane rezervy na zachovanie kapitálu a proticyklickej kapitálovej rezervy na zabezpečenie toho, že úverové inštitúcie zhromaždia v obdobiach hospodárskeho rastu dostatočný kapitálový základ na absorpciu strát v napätých obdobiach. ECB by mala mať úlohu ukladať povinnosť mať takéto rezervy a zabezpečovať, aby ju úverové inštitúcie dodržiavali.

(19)     Bezpečnosť a zdravie úverovej inštitúcie závisia aj od prideľovania primeraného vnútorného kapitálu s prihliadnutím na riziká, ktorým môže byť vystavený, a od dostupnosti primeraných štruktúr vnútornej organizácie a opatrení v oblasti správy a riadenia spoločností. ECB by preto mala mať úlohu uplatňovať požiadavky, na ktorých základe sa zabezpečí, aby úverové inštitúcie mali zavedené spoľahlivé opatrenia, procesy a mechanizmy správy a riadenia spoločností vrátane stratégií a procesov na posudzovanie a udržiavanie primeranosti svojho vnútorného kapitálu. V prípade nedostatkov by takisto mala mať úlohu ukladať primerané opatrenia vrátane osobitných požiadaviek na dodatočné vlastné zdroje, osobitných požiadaviek na zverejňovanie a osobitných požiadaviek týkajúcich sa likvidity.

(20)     Riziká ohrozujúce bezpečnosť a zdravie úverovej inštitúcie môžu vzniknúť na úrovni jednotlivej úverovej inštitúcie, ako aj na úrovni bankovej skupiny alebo finančného konglomerátu. Osobitné mechanizmy dohľadu na zmiernenie týchto rizík zohrávajú dôležitú úlohu na zaistenie bezpečnosti a zdravia úverových inštitúcií. Okrem dohľadu nad jednotlivými úverovými inštitúciami by úlohy ECB mali zahŕňať aj dohľad na konsolidovanom základe, doplnkový dohľad, dohľad nad finančnými holdingovými spoločnosťami a dohľad nad zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami.

(21)     V záujme zachovania finančnej stability sa zhoršenie finančnej a hospodárskej situácie inštitúcie musí napraviť ešte pred tým, než sa inštitúcia dostane do bodu, v ktorom už orgány nemajú inú alternatívu a musia riešiť jej problémy. ECB by mala mať úlohu vykonávať opatrenia včasnej intervencie v zmysle vymedzenia v príslušných právnych predpisoch Únie. Svoje opatrenia včasnej intervencie by však mala koordinovať s dotknutými orgánmi na riešenie problémov. Pred tým, než sa pridelia právomoci riešenia problémov európskemu orgánu, by ECB mala navyše zabezpečiť primeranú koordináciu s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaistiť spoločné chápanie príslušnej zodpovednosti v prípade kríz, a to najmä v kontexte skupín pre cezhraničné krízové riadenie a budúcich kolégií na riešenie problémov zriadených na tieto účely.

(22)     Úlohy dohľadu, ktoré nie sú udelené ECB, by mali aj naďalej vykonávať vnútroštátne orgány. Tieto úlohy by mali zahŕňať právomoc prijímať oznámenia úverových inštitúcií v súvislosti s právom usadiť sa a slobodou poskytovať služby, vykonávať dohľad nad orgánmi, na ktoré sa nevzťahuje definícia úverových inštitúcií podľa právnych predpisov Únie, ale nad ktorými sa vykonáva dohľad ako nad úverovými inštitúciami podľa vnútroštátnych právnych predpisov, vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami z tretích krajín, ktoré zriaďujú pobočku alebo poskytujú cezhraničné služby v Únii, vykonávať dohľad nad platobnými službami, vykonávať každodenné overovanie úverových inštitúcií, vykonávať funkciu príslušných orgánov v súvislosti s úverovými inštitúciami, pokiaľ ide o trhy s finančnými nástrojmi a predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(23)     ECB by mala vykonávať úlohy, ktoré jej boli udelené s cieľom zaisťovať bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému Únie, ako aj jednotu a integritu vnútorného trhu, a tým zároveň zabezpečovať aj ochranu vkladateľov a zlepšovať fungovanie vnútorného trhu, v súlade s jednotným súborom pravidiel pre finančné služby v Únii.

(24)     Udelenie úloh dohľadu ECB v prípade niektorých členských štátov by malo byť v súlade s rámcom európskeho systému finančného dohľadu zriadeného v roku 2010 a s jeho základným cieľom vytvoriť jednotný súbor pravidiel a posilniť zbližovanie postupov v oblasti dohľadu v rámci celej Únie. Spolupráca medzi orgánmi bankového dohľadu a orgánmi dohľadu nad poistnými trhmi a trhmi s cennými papiermi je dôležitá z hľadiska riešenia otázok spoločného záujmu a zaistenia riadneho dohľadu nad úverovými inštitúciami pôsobiacimi aj v sektore poisťovníctva a cenných papierov. Od ECB by sa preto malo vyžadovať, aby v rámci európskeho systému finančného dohľadu úzko spolupracovala s EBA, Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

(25)     V záujme zaistenia súladu medzi zodpovednosťou v oblasti dohľadu udelenou ECB a rozhodovaním v rámci EBA by ECB mala v súvislosti so záležitosťami patriacimi do jej právomoci koordinovať spoločné stanovisko medzi zástupcami vnútroštátnych orgánov zúčastnených členských štátov.

(26)     ECB by mala vykonávať svoje úlohy podľa akýchkoľvek právnych noriem Únie vrátane všetkých primárnych a sekundárnych právnych predpisov Únie, rozhodnutí Komisie v oblasti štátnej pomoci, pravidiel hospodárskej súťaže a kontroly koncentrácií a jednotného súboru pravidiel platného pre všetky členské štáty a v súlade s týmito právnymi normami. EBA sa zveruje úloha vypracovať návrh technických predpisov a usmernenia a odporúčania, na základe ktorých sa zabezpečí zbližovanie postupov v oblasti dohľadu a súlad výsledkov v oblasti dohľadu v rámci Únie. ECB by pri vykonávaní týchto úloh nemala nahradiť EBA, a preto by mala vykonávať právomoci prijímať nariadenia v súlade s článkom 132 ZFEÚ len v prípade, že akty Únie prijaté Európskou komisiou na základe návrhov vypracovaných EBA alebo usmernenia a odporúčania vydané EBA neriešia určité aspekty potrebné na riadne vykonávanie úloh ECB alebo ich neriešia dostatočne podrobne.

(27)     S cieľom zaistiť uplatňovanie pravidiel a rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu nad úverovými inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami by sa mali v prípade porušení uložiť účinné, primerané a odradzujúce sankcie. V súlade s článkom 132 ods. 3 ZFEÚ a nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998 týkajúcim sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie[9] je ECB oprávnená ukladať pokuty alebo pravidelné penále podnikom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z jej nariadení a rozhodnutí. Okrem toho s cieľom umožniť ECB účinné vykonávanie jej úloh týkajúcich sa presadzovania pravidiel v oblasti dohľadu stanovených v priamo uplatniteľných právnych predpisoch Únie by ECB mala byť splnomocnená ukladať peňažné sankcie úverovým inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam a zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam v prípade porušenia takýchto pravidiel. Vnútroštátne orgány by mali mať aj naďalej možnosť uplatňovať sankcie v prípade nedodržania povinností vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich smernice Únie. Ak ECB považuje za primerané na plnenie svojich úloh uplatniť sankciu v prípade takéhoto porušenia, mala by mať možnosť postúpiť danú záležitosť na tieto účely vnútroštátnym orgánom.

(28)     Vnútroštátne orgány dohľadu majú významné a dlhoročné odborné znalosti v oblasti dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci svojho územia a svojich hospodárskych, organizačných a kultúrnych osobitostí. Predstavujú veľký počet špecializovaných a vysokokvalifikovaných zamestnancov na tieto účely. Z tohto dôvodu by v záujme zaistenia vysokej kvality európskeho dohľadu mali vnútroštátne orgány dohľadu pomáhať ECB pri vypracúvaní a vykonávaní všetkých aktov týkajúcich sa vykonávania úloh dohľadu ECB. To by malo zahŕňať najmä priebežné každodenné posudzovanie situácie banky a súvisiace kontroly na mieste.

(29)     Pokiaľ ide o dohľad nad cezhraničnými bankami pôsobiacimi v rámci eurozóny aj mimo nej, ECB by mala úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi nezúčastnených členských štátov. Na ECB by sa ako na príslušný orgán mali vzťahovať príslušné povinnosti týkajúce sa spolupráce a výmeny informácií podľa právnych predpisov Únie a mala by sa v plnej miere zúčastňovať na činnosti kolégií orgánov dohľadu. Okrem toho keďže vykonávanie úloh dohľadu európskou inštitúciou prináša jednoznačné výhody z hľadiska finančnej stability a udržateľnej integrácie trhu, členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na spoločnej mene, by preto tiež mali mať možnosť zapojiť sa do nového mechanizmu. Nevyhnutným základným predpokladom účinného vykonávania úloh dohľadu je však úplné a bezodkladné vykonávanie rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu. Členské štáty, ktoré sa chcú zapojiť do nového mechanizmu, by sa preto mali zaviazať zabezpečiť, že ich vnútroštátne príslušné orgány budú plniť a prijímať akékoľvek opatrenia v súvislosti s úverovými inštitúciami požadované ECB. ECB by mala mať možnosť nadviazať úzku spoluprácu s príslušnými orgánmi členského štátu, ktorý sa nezúčastňuje na spoločnej mene. Mala by mať povinnosť nadviazať spoluprácu, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto nariadení. Podmienky, za ktorých sa zástupcovia príslušných orgánov členských štátov, ktoré nadviazali úzku spoluprácu, zapájajú do činností dozornej rady, by mali umožňovať čo najširšiu účasť týchto zástupcov s prihliadnutím na obmedzenia vyplývajúce zo štatútu ESCB a ECB, najmä pokiaľ ide o integritu jej rozhodovacieho procesu.

(30)     Aby ECB mohla vykonávať svoje úlohy, mala by mať primerané právomoci dohľadu. V právnych predpisoch Únie o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami sa stanovujú určité právomoci, ktoré sa majú udeliť príslušným orgánom určeným členskými štátmi na tieto účely. Pokiaľ tieto právomoci patria do rozsahu úloh dohľadu udelených ECB, ECB by sa v prípade zúčastnených členských štátov mala považovať za príslušný orgán a mala by mať právomoci udelené príslušným orgánom na základe právnych predpisov Únie. Tieto právomoci zahŕňajú aj právomoci udelené uvedenými aktmi príslušným orgánom domovského a hostiteľského členského štátu a právomoci udelené určeným orgánom.

(31)     S cieľom účinne vykonávať svoje úlohy by ECB mala mať možnosť požadovať všetky potrebné informácie a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať na subjekty podliehajúce dohľadu, osoby zapojené do činností týchto subjektov a súvisiacich tretích strán, tretie strany, ktoré pre tieto subjekty externe vykonávajú prevádzkové funkcie alebo činnosti, a osoby, ktoré sú iným spôsobom úzko a podstatne spriaznené alebo spojené s činnosťami týchto subjektov vrátane zamestnancov subjektu podliehajúceho dohľadu, ktorí sa priamo nezapájajú do jeho činností, ale ktorí vďaka svojej funkcii v rámci subjektu môžu mať dôležité informácie o konkrétnej záležitosti, a vrátane spoločností, ktoré týmto subjektom poskytli služby. ECB by mala mať možnosť požiadať o informácie prostredníctvom jednoduchej žiadosti, na základe ktorej adresát nie je povinný ich poskytnúť, ale v prípade, že tak urobí dobrovoľne, by poskytnuté informácie mali byť správne a nezavádzajúce a mali by sa sprístupniť bezodkladne. ECB by mala mať možnosť požiadať o informácie aj prostredníctvom rozhodnutia.

(32)     Keď si úverové inštitúcie uplatňujú svoje právo usadiť sa alebo poskytovať služby v inom členskom štáte alebo keď je niekoľko subjektov v skupine usadených v rôznych členských štátoch, v právnych predpisoch Únie sa stanovujú osobitné postupy a rozdelenie právomocí medzi dotknutými členskými štátmi. Pokiaľ ECB preberá určité úlohy dohľadu v prípade všetkých zúčastnených členských štátov, tieto postupy a rozdelenie právomocí by sa nemali uplatňovať na uplatnenie si práva usadiť sa alebo poskytovať služby v inom zúčastnenom členskom štáte.

(33)     ECB by mala byť pri rozhodovaní viazaná pravidlami Únie a všeobecnými zásadami týkajúcimi sa riadneho procesu a transparentnosti. Právo adresátov rozhodnutí ECB na vypočutie by sa malo dodržiavať v plnom rozsahu.

(34)     Udelenie úloh dohľadu ECB znamená značnú zodpovednosť ECB chrániť finančnú stabilitu v Únii a uplatňovať svoje právomoci dohľadu najúčinnejším a najprimeranejším spôsobom. ECB by sa preto mala zodpovedať za vykonávanie týchto úloh Európskemu parlamentu a Rade ministrov alebo prípadne Euroskupine ako demokraticky legitímnym inštitúciám zastupujúcim európskych občanov a členské štáty. To by malo zahŕňať pravidelné podávanie správ a odpovede na otázky. Keď vnútroštátne orgány dohľadu prijímajú opatrenia podľa tohto nariadenia, mali by sa aj naďalej uplatňovať opatrenia týkajúce sa zodpovednosti stanovené podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(35)     ECB je zodpovedná za vykonávanie funkcií menovej politiky s cieľom udržať cenovú stabilitu v súlade s článkom 127 ods. 1 ZFEÚ. Cieľom vykonávania úloh dohľadu je chrániť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému. V záujme predchádzania konfliktom záujmov a zaistenia vykonávania každej funkcie v súlade s príslušnými cieľmi by ECB mala zabezpečiť, aby sa vykonávali úplne oddelene.

(36)     Mala by sa zriadiť najmä dozorná rada zodpovedná za vypracúvanie rozhodnutí o záležitostiach v oblasti dohľadu, pričom ECB by využívala špecifické odborné znalosti vnútroštátnych orgánov dohľadu. Radu by mal preto viesť predseda a podpredseda, ktorých zvolia členovia Rady guvernérov ECB, a okrem predsedu a podpredsedu by ju mali tvoriť zástupcovia z ECB a z vnútroštátnych orgánov. S cieľom umožniť primeranú rotáciu a súčasne zaistiť úplnú nezávislosť predsedu a podpredsedu by ich funkčné obdobie nemalo presiahnuť päť rokov a nemalo by byť obnoviteľné. V záujme zaistenia úplnej koordinácie s činnosťami EBA a s prudenciálnymi politikami Únie by EBA a Európska komisia mali mať v rámci dozornej rady status pozorovateľa. Plnenie úloh dohľadu udelených ECB si vyžaduje prijatie veľkého množstva technicky zložitých aktov a rozhodnutí vrátane rozhodnutí o jednotlivých úverových inštitúciách. V záujme účinného vykonávania týchto úloh v súlade so zásadou oddelenia od úloh týkajúcich sa menovej politiky by Rada guvernérov ECB mala mať možnosť delegovať na dozornú radu určité jasne vymedzené úlohy dohľadu a súvisiace rozhodnutia, podliehajúc dohľadu a zodpovednosti rady guvernérov, ktorá danému orgánu môže dávať pokyny a usmernenia. Dozornej rade môže pomáhať riadiaci výbor s obmedzenejším zložením.

(37)     Členovia dozornej rady a zamestnanci ECB vykonávajúci povinnosti dohľadu by mali podliehať primeraným požiadavkám služobného tajomstva. Podobné požiadavky by sa mali uplatňovať na výmenu informácií so zamestnancami ECB, ktorí nevykonávajú činnosti dohľadu. To by nemalo brániť ECB vo výmene informácií v rámci obmedzení a na základe podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie, okrem iného aj vo výmene informácií s Európskou komisiou na účely plnenia jej úloh podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ a podľa právnych predpisov Únie o posilnenom hospodárskom a rozpočtovom dohľade.

(38)     V záujme účinného vykonávania svojich úloh dohľadu by ECB mala vykonávať úlohy dohľadu, ktoré jej boli udelené, úplne nezávisle, najmä od nenáležitého politického vplyvu a zásahov odvetvia, ktoré by mohli ovplyvniť jej prevádzkovú nezávislosť.

(39)     Aby ECB mohla vykonávať svoje úlohy dohľadu účinne, mala by mať k dispozícii primerané zdroje. Tieto zdroje by mala získať spôsobom, ktorým sa zabezpečuje nezávislosť ECB od nenáležitých vplyvov vnútroštátnych príslušných orgánov a účastníkov trhu a oddelenie úloh menovej politiky a úloh dohľadu. Náklady na vykonávanie dohľadu by mali znášať najmä subjekty, ktoré dohľadu podliehajú. Vykonávanie úloh dohľadu ECB by sa preto malo aspoň sčasti financovať z poplatkov účtovaných úverovým inštitúciám. Vzhľadom na presun významných úloh dohľadu z vnútroštátnych orgánov na ECB sa očakáva, že akékoľvek poplatky za vykonávanie dohľadu, ktoré sa majú hradiť na vnútroštátnej úrovni, bude možné primerane znížiť.

(40)     Na vykonávanie účinného dohľadu sú nevyhnutní vysoko motivovaní, dobre vyškolení a nestranní zamestnanci. V záujme vytvorenia skutočne integrovaného mechanizmu dohľadu by sa mala zabezpečiť primeraná výmena zamestnancov medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a ECB a ich dočasné preloženie. Keď je to potrebné na predchádzanie konfliktom záujmov a najmä pri vykonávaní dohľadu nad veľkými bankami, ECB by mala mať možnosť požadovať, aby vnútroštátne dozorné skupiny zahŕňali aj zamestnancov príslušných orgánov iných zúčastnených členských štátov.

(41)     Vzhľadom na globalizáciu bankových služieb a zvýšený význam medzinárodných noriem by ECB mala vykonávať svoje úlohy pri dodržiavaní medzinárodných noriem a v dialógu a úzkej spolupráci s orgánmi dohľadu mimo Únie bez toho, aby duplikovala medzinárodnú úlohu EBA. Mala by byť splnomocnená rozvíjať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu a správnymi orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, za predpokladu koordinácie s EBA a pri plnom rešpektovaní existujúcich úloh a príslušných právomocí členských štátov a inštitúcií Únie.

(42)     Na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia sa plne uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[10] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[11].

(43)     Na ECB sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF)[12]. ECB takisto pristúpila k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskeho orgánu pre boj proti podvodom.

(44)     S cieľom zaistiť, aby úverové inštitúcie podliehali dohľadu najvyššej kvality bez toho, aby ho obmedzovali iné, neprudenciálne aspekty, a aby sa bezodkladne a účinne odstránili negatívne, navzájom sa posilňujúce vplyvy trhového vývoja v súvislosti s bankami a členskými štátmi, by ECB mala začať vykonávať osobitné úlohy dohľadu čo najskôr. Presun úloh dohľadu z vnútroštátnych orgánov dohľadu na ECB si však vyžaduje určitú prípravu. Malo by sa preto stanoviť primerané obdobie postupného zavádzania. Počet bánk podliehajúcich dohľadu ECB by sa mal postupne zvyšovať s prihliadnutím na význam dohľadu nad týmito bankami z hľadiska zaistenia finančnej stability. V rámci prvého kroku by ECB mala mať možnosť vykonávať svoje úlohy dohľadu v súvislosti s akýmikoľvek bankami, a najmä s tými, ktoré prijali finančnú pomoc z verejných zdrojov alebo o ňu požiadali. V rámci druhého kroku by sa mali zahrnúť banky európskeho systémového významu, ako sa odzrkadľuje v ich celkových expozíciách a ich činnostiach vo viacerých jurisdikciách. Celkové expozície by sa mali vypočítať vzhľadom na metodiky vymedzené v dohode Bazilej III Bazilejského výboru pre bankový dohľad, pokiaľ ide o výpočet pomeru pákového efektu a vymedzenie vlastného kapitálu Tier 1. Proces postupného zavádzania by sa mal dokončiť najneskôr do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(45)     Súčasný rámec prudenciálnych požiadaviek na úverové inštitúcie a doplnkového dohľadu nad finančnými konglomerátmi tvoria smernice, ktoré členským štátom pri vymedzovaní právomocí príslušných orgánov poskytujú veľa možností a voľného uváženia. Kým sa prijmú nové legislatívne akty Únie, v ktorých sa jednoznačne uvedú právomoci, ktoré budú mať príslušné orgány priamo a bez uvedenia odkazu na možnosti alebo voľné uváženie členských štátov, ECB preto nemôže prijať žiadne rozhodnutia priamo uplatniteľné na úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti ani zmiešané finančné holdingové spoločnosti. V tejto prechodnej fáze by preto ECB mala vykonávať svoje úlohy len zadávaním pokynov vnútroštátnym príslušným orgánom, aby konali.

(46)     Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a musí sa vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(47)     Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie efektívneho a účinného rámca pre vykonávanie osobitných úloh dohľadu nad úverovými inštitúciami inštitúciou Únie a zaistenie jednotného uplatňovania jednotného súboru pravidiel na úverové inštitúcie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov celoúniovej štruktúry bankového trhu a vplyvu zlyhaní bánk na ostatné členské štáty ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ECB udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, s cieľom podporiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému s náležitým prihliadnutím na jednotu a integritu vnútorného trhu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)      „zúčastnený členský štát“ je členský štát, ktorého menou je euro;

2)      „vnútroštátny príslušný orgán“ je vnútroštátny príslušný orgán určený zúčastnenými členskými štátmi v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)[13] a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie)[14];

3)      „úverové inštitúcie“ sú úverové inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES;

4)      „finančná holdingová spoločnosť“ je finančná holdingová spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 19 smernice 2006/48/ES;

5)      „zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte[15];

6)      „finančný konglomerát“ je finančný konglomerát v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 14 smernice 2002/87/ES.

Kapitola II

Spolupráca a úlohy

Článok 3

Spolupráca

ECB úzko spolupracuje s Európskym orgánom pre bankovníctvo, Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy, Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskym výborom pre systémové riziká, ktoré sú súčasťou európskeho systému finančného dohľadu zriadeného článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 4

Úlohy udelené ECB

1.           ECB má v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov Únie výhradnú právomoc vykonávať tieto úlohy na účely prudenciálneho dohľadu v súvislosti so všetkými úverovými inštitúciami usadenými v zúčastnených členských štátoch:

a)           udeľovať povolenia úverovým inštitúciám a odoberať povolenia úverovým inštitúciám;

b)           posudzovať nadobúdanie a likvidáciu podielov v úverových inštitúciách;

c)           zabezpečovať dodržiavanie súladu so všetkými aktmi Únie, ktorými sa ukladajú prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie v oblastiach požiadaviek na vlastné zdroje, obmedzení veľkých expozícií, likvidity, pákového efektu a podávania správ a zverejňovania informácií o týchto záležitostiach;

d)           len v prípadoch výslovne uvedených v aktoch Únie stanovovať prísnejšie prudenciálne požiadavky a uplatňovať dodatočné opatrenia na úverové inštitúcie;

e)           ukladať povinnosť zriadiť kapitálové rezervy, ktoré majú mať v držbe úverové inštitúcie, navyše k požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v písmene c), vrátane úlohy stanovovať miery proticyklických rezerv a akýchkoľvek ďalších opatrení zameraných na odstránenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík v prípadoch výslovne stanovených v aktoch Únie;

f)            uplatňovať požiadavky, aby úverové inštitúcie mali zavedené spoľahlivé opatrenia, procesy a mechanizmy správy a riadenia a účinné procesy posudzovania primeranosti vnútorného kapitálu;

g)           určovať, či opatrenia, stratégie, procesy a mechanizmy zavedené úverovými inštitúciami a vlastné zdroje v držbe týchto inštitúcií zaisťujú riadne hospodárenie a krytie ich rizík, a na základe tohto preskúmania v rámci dohľadu ukladať úverovým inštitúciám osobitné požiadavky na dodatočné vlastné zdroje, osobitné požiadavky na zverejňovanie, osobitné požiadavky na likviditu a ďalšie opatrenia v prípadoch výslovne uvedených v aktoch Únie;

h)           v rámci dohľadu vykonávať stresové testy na úverových inštitúciách na podporu preskúmania v rámci dohľadu;

i)            vykonávať dohľad na konsolidovanom základe nad materskými spoločnosťami úverových inštitúcií usadenými v jednom zo zúčastnených členských štátov, a to aj nad finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami a zapájať sa do vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe okrem iného aj v kolégiách orgánov dohľadu v súvislosti s materskými spoločnosťami neusadenými v jednom zo zúčastnených členských štátov;

j)            zúčastňovať sa na vykonávaní doplnkového dohľadu nad finančným konglomerátom v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré sú v ňom zahrnuté, a prevziať úlohy koordinátora, keď je ECB vymenovaná ako koordinátor pre finančný konglomerát v súlade s kritériami stanovenými v príslušných právnych predpisoch Únie;

k)           v koordinácii s dotknutými orgánmi na riešenie problémov vykonávať úlohy dohľadu v súvislosti so včasnou intervenciou v prípade, ak úverová inštitúcia nespĺňa príslušné prudenciálne požiadavky alebo ich pravdepodobne poruší, vrátane plánov oživenia a vnútroskupinových dohôd o finančnej podpore;

l)            koordinovať a vyjadrovať spoločné stanovisko zástupcov príslušných orgánov zúčastnených členských štátov v rámci účasti na činnosti Rady orgánov dohľadu a Riadiacej rady Európskeho orgánu pre bankovníctvo v otázkach týkajúcich sa úloh udelených ECB týmto nariadením.

2.           V prípade úverových inštitúcií usadených v nezúčastnenom členskom štáte, ktoré v zúčastnenom členskom štáte zriaďujú pobočku alebo poskytujú cezhraničné služby, ECB vykonáva úlohy uvedené v odseku 1, ktoré sú v právomoci vnútroštátnych príslušných orgánov zúčastneného členského štátu.

3.           Podľa akýchkoľvek príslušných právnych noriem Únie, a najmä akýchkoľvek legislatívnych a nelegislatívnych aktov, a v súlade s nimi môže ECB prijímať nariadenia a odporúčania, ako aj rozhodnutia s cieľom vykonávať alebo uplatňovať právne predpisy Únie v rozsahu potrebnom na vykonávanie úloh, ktoré jej boli udelené týmto nariadením.

4.           Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a súvisiace právomoci príslušných orgánov zúčastnených členských štátov vykonávať úlohy dohľadu, ktoré sa neuvádzajú v tomto nariadení.

Článok 5

Vnútroštátne orgány

1.           ECB vykonáva svoje úlohy v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zloženého z ECB a vnútroštátnych príslušných orgánov.

2.           Vnútroštátne príslušné orgány pomáhajú ECB na jej žiadosť s vypracúvaním a vykonávaním akýchkoľvek aktov týkajúcich sa úloh uvedených v článku 4.

3.           ECB organizuje praktické podmienky vykonávania odseku 2 vnútroštátnymi orgánmi dohľadu pri plnení svojich úloh. Jasne vymedzuje rámec a podmienky, za ktorých vnútroštátne príslušné orgány vykonávajú tieto činnosti.

4.         Vnútroštátne príslušné orgány sa riadia pokynmi ECB.

Článok 6

Úzka spolupráca s príslušnými orgánmi nezúčastnených členských štátov

1.           V rámci obmedzení stanovených v tomto článku ECB vykonáva úlohy v oblastiach uvedených v článku 4 ods. 1 a 2 v súvislosti s úverovými inštitúciami usadenými v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, keď sa medzi ECB a vnútroštátnym príslušným orgánom takéhoto členského štátu nadviazala úzka spolupráca v súlade s týmto článkom.

ECB môže na tieto účely adresovať usmernenia alebo žiadosti vnútroštátnemu príslušnému orgánu nezúčastneného členského štátu.

2.           Medzi ECB a vnútroštátnym príslušným orgánom nezúčastneného členského štátu sa nadväzuje úzka spolupráca na základe rozhodnutia prijatého ECB, ak sú splnené tieto podmienky:

a)           dotknutý členský štát informuje ostatné členské štáty, Komisiu, ECB a EBA o žiadosti o nadviazanie úzkej spolupráce s ECB v súvislosti s vykonávaním úloh uvedených v článku 4, pokiaľ ide o všetky úverové inštitúcie usadené v dotknutom členskom štáte;

b)           dotknutý členský štát sa pri oznámení zaväzuje:

– zabezpečiť, že jeho vnútroštátny príslušný orgán bude plniť akékoľvek usmernenia alebo žiadosti vydané ECB,

– poskytovať všetky informácie o úverových inštitúciách usadených v danom členskom štáte, ktoré môže ECB požadovať na účely vykonávania komplexného posúdenia týchto úverových inštitúcií.

c)           dotknutý členský štát prijal vnútroštátne právne akty, aby zabezpečil, že jeho vnútroštátny príslušný orgán bude povinný prijímať akékoľvek opatrenia v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré bude požadovať ECB v súlade s odsekom 5.

3.           V rozhodnutí uvedenom v odseku 2 sa v súlade so štatútom ESCB a ECB stanovujú podmienky, za akých sa zástupcovia príslušných orgánov členských štátov, ktoré nadviazali úzku spoluprácu v súlade s týmto článkom, zúčastňujú na činnostiach dozornej rady.

4.           Rozhodnutie uvedené v odseku 2 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Rozhodnutie sa začína uplatňovať 14 dní po tomto uverejnení.

5.           Ak sa ECB domnieva, že by príslušný orgán dotknutého členského štátu mal prijať opatrenie týkajúce sa úloh uvedených v odseku 1 v súvislosti s úverovou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, predloží žiadosť tomuto orgánu a určí príslušnú lehotu. Táto lehota nesmie byť kratšia než 48 hodín okrem prípadu, keď je skoršie prijatie nevyhnutné s cieľom zabrániť nenapraviteľnej škode. Príslušný orgán dotknutého členského štátu prijíma všetky potrebné opatrenia v súlade s povinnosťou uvedenou v ods. 2 písm. c).

5.           Ak dotknutý členský štát už nespĺňa podmienky stanovené v ods. 2 písm. a) až c) alebo ak jeho príslušný orgán nekoná v súlade s povinnosťou uvedenou v ods. 2 písm. c), ECB sa môže rozhodnúť ukončiť úzku spoluprácu s daným členským štátom.

Rozhodnutie sa oznámi dotknutému členskému štátu a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie. V rozhodnutí sa uvedie dátum, od ktorého sa uplatňuje, s náležitým zohľadnením účinnosti výkonu dohľadu a oprávnených záujmov úverových inštitúcií.

Článok 7

Medzinárodné vzťahy

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a ostatných inštitúcií Únie v súvislosti s úlohami udelenými ECB týmto nariadením, ECB môže nadväzovať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi tretích krajín za predpokladu primeranej koordinácie s EBA. Tieto dohody nevytvárajú právne povinnosti vo vzťahu k Únii a jej členským štátom.

Kapitola III

Právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovacie právomoci

Článok 8

Právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovacie právomoci

1            Na účely vykonávania úloh udelených ECB článkom 4 ods. 1 a 2 sa ECB považuje za príslušný orgán v zúčastnených členských štátoch v súlade s príslušnými aktmi práva Únie a má právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa týchto aktov príslušné orgány.

Na účely vykonávania úloh uvedených v článku 4 ods. 1 a 2 sa ECB považuje za určený orgán v súlade s príslušnými aktmi práva Únie a má právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa týchto aktov určené orgány.

2            Na účely vykonávania úloh udelených ECB článkom 4 ods. 1 a 2 má ECB vyšetrovacie právomoci stanovené v oddiele I.

ODDIEL 1

Vyšetrovacie právomoci

Článok 9

Žiadosti o informácie

1.           ECB môže prostredníctvom jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutia požadovať poskytnutie všetkých informácií potrebných na vykonávanie úloh, ktoré jej boli udelené týmto nariadením, vrátane informácií, ktoré sa majú poskytovať v opakujúcich sa intervaloch a v určených formátoch na účely dohľadu a súvisiace štatistické účely, od týchto právnických alebo fyzických osôb:

a)      úverových inštitúcií;

b)      finančných holdingových spoločností;

c)      zmiešaných finančných holdingových spoločností;

d)      holdingových spoločností so zmiešaným predmetom činnosti;

e)      osôb zapojených do činností subjektov uvedených v písmenách a) až d) a od súvisiacich tretích strán;

f)       tretích strán, ktoré pre subjekty uvedené v písmenách a) až d) externe vykonávajú prevádzkové funkcie alebo činnosti;

g)      osôb, ktoré sú iným spôsobom úzko a podstatne spriaznené alebo spojené s činnosťami subjektov uvedených v písmenách a) až d);

h)      vnútroštátnych príslušných orgánov.

2.           Osoby uvedené v odseku 1 poskytujú požadované informácie.

Článok 10

Všeobecné vyšetrovania

1.           Na účely vykonávania úloh udelených ECB týmto nariadením môže ECB vykonávať všetky potrebné vyšetrovania osôb uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a) až g). Na tieto účely má ECB právo:

a)      požadovať predloženie dokumentov;

b)      preskúmavať účtovné knihy a záznamy osôb uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a) až g) a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo výpisy z nich;

c)      získať písomné alebo ústne vysvetlenie akejkoľvek osoby uvedenej v článku 9 ods. 1 písm. a) až g) alebo jej zástupcov alebo zamestnancov;

d)      Vypočuť akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania.

2.           Osoby uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a) až g) sa podrobujú vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia ECB.

Ak osoba bráni výkonu vyšetrovania, zúčastnený členský štát, v ktorom sa nachádzajú príslušné priestory, poskytuje potrebnú pomoc vrátane prístupu ECB do obchodných priestorov právnických osôb uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a) až g) s cieľom umožniť uplatnenie uvedených práv.

Článok 11

Kontroly na mieste

1.           Na účely vykonávania úloh udelených ECB týmto nariadením môže ECB vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v obchodných priestoroch právnických osôb uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a) až g) v súlade s článkom 12. Ak je to nevyhnutné pre riadne a účinné vykonávanie kontrol, môže ECB vykonávať kontroly na mieste bez predchádzajúceho ohlásenia.

2.           Úradníci ECB a iné osoby ňou poverené na vykonávanie kontrol na mieste môžu vstúpiť do všetkých obchodných priestorov a na pozemky právnických osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia o vyšetrovaní prijatého ECB, a majú všetky právomoci uvedené v článku 10 ods. 1. Takisto majú právomoc zapečatiť všetky obchodné priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v rozsahu potrebnom na vykonanie kontroly.

3.           Osoby uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a) až g) sa podrobujú kontrolám na mieste nariadeným na základe rozhodnutia ECB.

4.           Na žiadosť ECB úradníci príslušného orgánu členského štátu, kde sa má kontrola vykonať, ako aj osoby, ktoré tento orgán poveril alebo vymenoval, aktívne pomáhajú úradníkom ECB a iným osobám ňou povereným. Na tieto účely disponujú právomocami stanovenými v odseku 2. Úradníci príslušného orgánu dotknutého zúčastneného členského štátu sa na požiadanie môžu takisto zúčastniť na kontrolách na mieste.

5.           Keď úradníci ECB a iné sprevádzajúce osoby ňou poverené zistia, že sa osoba bráni vykonaniu kontroly nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán zúčastneného členského štátu im poskytne potrebnú pomoc.

Článok 12

Povolenie súdneho orgánu

1.           Ak si kontrola na mieste uvedená v článku 11 ods. 1 alebo pomoc uvedená v článku 11 ods. 5 vyžadujú povolenie súdneho orgánu podľa vnútroštátnych predpisov, predloží sa žiadosť o takéto povolenie.

2.           Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 1, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie ECB pravé a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať ECB o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na ktorých základe má ECB podozrenie, že došlo k porušeniu príslušných aktov práva Únie, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu kontroly ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii ECB. Zákonnosť rozhodnutia ECB podlieha iba preskúmaniu Súdneho dvora Európskej únie.

ODDIEL 2

Osobitné právomoci v oblasti dohľadu

Článok 13

Povolenie

1.           Akákoľvek žiadosť o povolenie začatia činnosti úverovej inštitúcie, ktorá sa má usadiť v zúčastnenom členskom štáte, sa predkladá vnútroštátnym príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa má úverová inštitúcia usadiť v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch.

Ak úverová inštitúcia spĺňa všetky podmienky na udelenie povolenia stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch daného členského štátu, vnútroštátny príslušný orgán prijme rozhodnutie s cieľom navrhnúť ECB, aby udelila povolenie. Rozhodnutie sa oznamuje ECB a dotknutej úverovej inštitúcii.

Keď ECB dostane návrh vnútroštátneho príslušného orgánu uvedený v druhom pododseku, udelí povolenie, ak sú splnené podmienky stanovené v právnych predpisoch Únie. Rozhodnutie sa oznamuje dotknutej úverovej inštitúcii.

2.           ECB môže odobrať povolenie v prípadoch stanovených v aktoch Únie zo svojej vlastnej iniciatívy alebo na návrh vnútroštátneho príslušného orgánu členského štátu, v ktorom je úverová inštitúcia usadená.

Ak sa vnútroštátny príslušný orgán, ktorý navrhol udeliť povolenie v súlade s odsekom 1, domnieva, že sa povolenie musí odobrať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, predloží na tieto účely návrh ECB. ECB v takomto prípade môže odobrať povolenie.

Článok 14

Právomoci hostiteľských orgánov a spolupráca v oblasti konsolidovaného dohľadu

1.           Medzi zúčastnenými členskými štátmi sa postupy stanovené v aktoch Únie pre úverové inštitúcie, ktoré chcú v rámci územia iného členského štátu zriadiť pobočku alebo uplatňovať slobodu poskytovať služby vykonávaním svojich činností, a súvisiace právomoci domovských a hostiteľských členských štátov uplatňujú len na účely vykonávania úloh, ktoré neboli udelené ECB na základe článku 4 tohto nariadenia.

2.           Ustanovenia uvedené v aktoch Únie týkajúce sa spolupráce príslušných orgánov z rôznych členských štátov na účely vykonávania dohľadu na konsolidovanom základe sa neuplatňujú, ak sú zainteresovanými príslušnými orgánmi príslušné orgány zúčastnených členských štátov.

Článok 15

Sankcie

1.           Na účely vykonávania úloh udelených ECB týmto nariadením v prípade, že úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti zámerne alebo z nedbanlivosti porušia požiadavku podľa priamo uplatniteľných aktov Únie, v súvislosti s ktorou majú príslušné orgány k dispozícii administratívne peňažné sankcie podľa práva Únie, môže ECB uložiť administratívne peňažné sankcie vo výške dvojnásobku získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť, alebo vo výške do 10 % celkového ročného obratu právnickej osoby za predošlý hospodársky rok.

2.           Ak je právnickou osobou dcérska spoločnosť materskej spoločnosti, príslušným celkovým ročným obratom uvedeným v prvom pododseku je celkový ročný obrat vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky hlavnej materskej spoločnosti za predošlý hospodársky rok.

3.           Uplatnené sankcie sú účinné, primerané a odradzujúce. ECB pri rozhodovaní, či uložiť sankciu a ktorá sankcia je primeraná, zohľadňuje všetky relevantné okolnosti stanovené v právnych predpisoch Únie.

4.           ECB uplatňuje tento článok v súlade s článkami 3 až 5 nariadenia Rady (ES) č. 2532/98.

5.           V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, a keď je to potrebné na účely vykonávania úloh udelených ECB týmto nariadením, môže ECB požadovať od vnútroštátnych príslušných orgánov, aby prijali opatrenia na zaistenie uloženia primeraných sankcií. Sankcie uplatnené vnútroštátnymi príslušnými orgánmi budú účinné, primerané a odradzujúce.

Prvý pododsek sa uplatňuje najmä na peňažné sankcie, ktoré sa majú uložiť úverovým inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam alebo zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam v prípade, že porušia vnútroštátne právne predpisy transponujúce príslušné smernice EÚ, a na akékoľvek administratívne sankcie alebo opatrenia, ktoré sa majú uložiť členom riadiacej rady alebo akýmkoľvek iným jednotlivcom, ktorí sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovední za porušenie zo strany úverovej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

6.           ECB bez zbytočného odkladu zverejňuje akúkoľvek sankciu uvedenú v odseku 1 vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a totožnosti osôb, ktoré sú zaň zodpovedné, okrem prípadu, keď by takéto zverejnenie vážne ohrozilo stabilitu finančných trhov. Keby zverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám, ECB zverejní sankciu anonymne.

7.           Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 6, a na účely vykonávania úloh udelených ECB týmto nariadením môže ECB v prípade porušenia nariadení alebo rozhodnutí ECB ukladať sankcie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2532/98.

Kapitola IV

Organizačné zásady

Článok 16

Nezávislosť

1.           Pri vykonávaní úloh udelených ECB týmto nariadením ECB koná nezávisle.

2.           Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a vlády členských štátov túto nezávislosť rešpektujú.

Článok 17

Zodpovednosť

ECB sa za vykonávanie tohto nariadenia zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s touto kapitolou.

Článok 18

Oddelenie od funkcie menovej politiky

1.           Pri vykonávaní úloh udelených ECB týmto nariadením ECB sleduje len ciele stanovené v tomto nariadení.

2.           ECB vykonáva úlohy, ktoré jej boli udelené týmto nariadením, oddelene od svojich úloh týkajúcich sa menovej politiky a od akýchkoľvek ďalších úloh. Úlohy udelené ECB týmto nariadením nesmú brániť výkonu úloh ECB týkajúcich sa menovej politiky a akýchkoľvek ďalších úloh.

3.           Na účely odsekov 1 a 2 ECB prijíma akékoľvek potrebné vnútorné predpisy vrátane predpisov týkajúcich sa služobného tajomstva.

Článok 19

Dozorná rada

1.           Plánovanie a vykonávanie úloh udelených ECB uskutočňuje vnútorný orgán zložený zo štyroch zástupcov ECB vymenovaných Výkonnou radou ECB a jedného zástupcu vnútroštátneho príslušného orgánu zodpovedného za dohľad nad úverovými inštitúciami v každom zúčastnenom členskom štáte (ďalej len „dozorná rada“).

2.           Dozorná rada navyše zahŕňa predsedu, ktorého volia členovia rady guvernérov spomedzi členov výkonnej rady (okrem predsedu výkonnej rady), a podpredsedu, ktorého volia členovia Rady guvernérov ECB spomedzi svojich členov.

3.           Rada guvernérov ECB môže delegovať na dozornú radu určité jasne vymedzené úlohy dohľadu a súvisiace rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých úverových inštitúcií, finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností alebo súboru identifikovateľných úverových inštitúcií, finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, podliehajúc dohľadu a zodpovednosti rady guvernérov.

4.           Dozorná rada môže spomedzi svojich členov vymenovať riadiaci výbor s obmedzenejším zložením, ktorý poskytuje podporu pri jej činnostiach, okrem iného aj pri príprave zasadnutí.

5.           Zástupcovia príslušného orgánu členských štátov, ktoré nadviazali úzku spoluprácu v súlade s článkom 6, sa zúčastňujú na činnostiach dozornej rady v súlade s podmienkami stanovenými v súlade so štatútom ESCB a ECB v rozhodnutí prijatom v súlade s článkom 6 ods. 2 a 3.

6.           Predseda Európskeho orgánu pre bankovníctvo a jeden z členov Európskej komisie sa môžu zúčastňovať na zasadnutiach dozornej rady ako pozorovatelia.

7.           Rada guvernérov prijíma rokovací poriadok dozornej rady, a to aj v súvislosti s funkčným obdobím predsedu a podpredsedu. Funkčné obdobie nepresahuje päť rokov a nie je obnoviteľné.

Článok 20

Služobné tajomstvo a výmena informácií

1.           Členovia dozornej rady a zamestnanci ECB vykonávajúci povinnosti dohľadu, a to aj po skončení ich vykonávania, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva stanoveným v článku 37 protokolu č. 4 a v príslušných aktoch práva Únie.

2.           Na účely vykonávania úloh udelených ECB týmto nariadením sa ECB v rámci obmedzení a na základe podmienok stanovených v príslušných aktoch práva Únie poveruje výmenou informácií s vnútroštátnymi alebo európskymi orgánmi v prípadoch, keď právne predpisy Únie umožňujú vnútroštátnym príslušným orgánom poskytovať informácie uvedeným subjektom alebo keď členské štáty môžu stanoviť takéto poskytovanie informácií podľa právnych predpisov Únie.

Článok 21

Podávanie správ

1.           Raz za rok ECB predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Euroskupine správu o vykonávaní úloh, ktoré jej boli udelené týmto nariadením.

2.           Predseda Dozornej rady ECB predkladá túto správu Európskemu parlamentu a Euroskupine v prítomnosti zástupcov z akéhokoľvek nezúčastneného členského štátu, v súvislosti s ktorým sa nadviazala úzka spolupráca v súlade s článkom 6.

3.           Predsedu dozornej rady môžu na žiadosť Európskeho parlamentu vypočuť príslušné výbory Európskeho parlamentu v súvislosti s vykonávaním jej úloh dohľadu.

4.           Na otázky, ktoré ECB položil Európsky parlament alebo Euroskupina, odpovedá ECB ústne alebo písomne.

Článok 22

Zdroje

ECB vyčleňuje potrebné zdroje na vykonávanie úloh, ktoré jej boli udelené týmto nariadením.

Článok 23

Rozpočet

1.           Výdavky ECB na vykonávanie úloh, ktoré jej boli udelené týmto nariadením, sa zahŕňajú do osobitného oddielu rozpočtu ECB.

2.           ECB v rámci správy uvedenej v článku 22 poskytuje podrobné údaje o oddiele svojho rozpočtu venovanom dohľadu. Uverejňuje podrobnú ročnú účtovnú závierku v súvislosti s oddielom svojho rozpočtu venovaným dohľadu v súlade s článkom 26 ods. 2 štatútu ECB a ESCB.

Článok 24

Poplatky týkajúce sa dohľadu

1.           ECB účtuje poplatky úverovým inštitúciám, ktoré pokryjú výdavky týkajúce sa jej úloh, pričom tieto poplatky nesmú presahovať uvedené výdavky.

2.           Výška poplatku účtovaného úverovej inštitúcii musí byť primeraná významu a rizikovému profilu dotknutej úverovej inštitúcie.

Článok 25

Výmena zamestnancov

1.           ECB zabezpečuje primeranú výmenu zamestnancov s vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a medzi nimi a ich dočasné preloženie.

2.           ECB v prípade potreby požaduje, aby dozorné skupiny vnútroštátnych príslušných orgánov prijímajúce opatrenia v oblasti dohľadu v súvislosti s úverovou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá sa v súlade s týmto nariadením nachádza v jednom zo zúčastnených členských štátov, zahŕňali aj zamestnancov vnútroštátnych príslušných orgánov iných zúčastnených členských štátov.

Kapitola V

Všeobecné a záverečné ustanovenia

Článok 26

Preskúmanie

Komisia do 31. decembra 2015 uverejní správu o uplatňovaní tohto nariadenia. V tejto správe sa okrem iného vyhodnotí:

a) fungovanie ECB v rámci európskeho systému finančného dohľadu;

b) účinnosť opatrení v oblasti nezávislosti a zodpovednosti;

c) interakcia medzi ECB a Európskym orgánom pre bankovníctvo;

d) primeranosť opatrení v oblasti správy a riadenia vrátane zloženia dozornej rady.

Správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade. Komisia v prípade potreby predloží sprievodné návrhy.

Článok 27

Prechodné ustanovenia

1.           Od 1. júla 2013 ECB vykonáva úlohy dohľadu, ktoré jej boli udelené, aj v súvislosti s najvýznamnejšími úverovými inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami európskeho systémového významu na najvyššej úrovni konsolidácie na základe ich veľkosti, ako sa odzrkadľuje v súčte hodnôt expozícií všetkých aktív a podsúvahových pasív neodpočítaných pri určovaní vlastného kapitálu Tier 1 na regulačné účely, ako aj na základe ich cezhraničnej činnosti, ako sa odzrkadľuje v pohľadávkach zahŕňajúcich viaceré jurisdikcie, ako napríklad vklady a iné aktíva v súvislosti so zákazníkmi alebo inými finančnými subjektmi nachádzajúcimi sa v inej krajine, a v pasívach zahŕňajúcich viaceré jurisdikcie, ako napríklad úvery a zmenky v súvislosti so zákazníkmi alebo inými finančnými subjektmi nachádzajúcimi sa v inej krajine, ktoré sa 1. januára 2013 vzťahujú aspoň na polovicu bankového sektora v eurozóne ako celku. ECB prijme a zverejní zoznam týchto inštitúcií pred 1. marcom 2013.

2.           ECB začne vykonávať úlohy, ktoré jej boli udelené týmto nariadením, v plnom rozsahu najneskôr 1. januára 2014.

3.           Pred 1. januárom 2014 môže ECB na základe rozhodnutia určeného úverovej inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a vnútroštátnemu príslušnému orgánu dotknutých zúčastnených členských štátov začať vykonávať úlohy, ktoré jej boli udelené týmto nariadením, a to najmä v prípade, keď úverová inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť prijala finančnú pomoc z verejných zdrojov alebo o ňu požiadala.

4.           Od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia môže ECB v záujme začatia vykonávania svojich úloh v súlade s odsekmi 1 až 3 požadovať od príslušných orgánov zúčastnených členských štátov a od osôb uvedených v článku 9, aby poskytli všetky príslušné informácie s cieľom umožniť ECB vykonať komplexné posúdenie úverových inštitúcií zúčastneného členského štátu. Úverová inštitúcia a príslušný orgán poskytujú požadované informácie.

5.           Odchylne od článku 4 ods. 3 a od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a do dátumu zrušenia smernice 2006/48/ES a smernice 2006/49/ES a ich nahradenia novými aktmi Únie ECB vykonáva úlohy, ktoré jej boli udelené týmto nariadením, zadávaním pokynov vnútroštátnym príslušným orgánom, pokiaľ ide o vykonávanie akýchkoľvek príslušných právomocí, ktoré im boli udelené.

Odchylne od článku 4 ods. 3 a od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a do dátumu nadobudnutia účinnosti legislatívnych aktov o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, umožňujúcich ECB vykonávať právomoci príslušných orgánov ECB vykonáva úlohy, ktoré jej boli udelené článkom 4 ods. 2 písm. j), zadávaním pokynov vnútroštátnym príslušným orgánom, pokiaľ ide o vykonávanie akýchkoľvek príslušných právomocí, ktoré im boli udelené.

6.           Úverové inštitúcie, ktorým zúčastnené členské štáty udelili povolenie v deň uvedený v článku 28 alebo prípadne v dňoch uvedených v odsekoch 2 a 3, sa považujú za úverové inštitúcie s povolením v súlade s článkom 13 a môžu pokračovať vo vykonávaní svojej činnosti. Vnútroštátne príslušné orgány oznámia ECB pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia alebo prípadne pred dátumami uvedenými v odsekoch 2 a 3 totožnosť týchto úverových inštitúcií a spolu s tým poskytnú správu, v ktorej uvedú minulé výsledky v oblasti dohľadu a rizikový profil dotknutých inštitúcií, a akékoľvek ďalšie informácie požadované ECB. Informácie sa poskytujú vo formáte požadovanom ECB.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               KOM(2011) 452 a KOM(2011) 453 z 20. júla 2011.

[2]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[3]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[4]               Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

[5]               Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 37.

[6]               Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

[7]               Ú. v. ES C 40, 7.2.2001, s. 453.

[8]               Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 394.

[9]               Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 4.

[10]             Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[11]             Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[12]             Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[13]             Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

[14]             Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 277.

[15]             Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1 – 27.