EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document C:2006:295E:FULL
Official Journal of the European Union, CE 295, 05 December 2006
Úradný vestník Európskej únie, CE 295, 05. december 2006
Úradný vestník Európskej únie, CE 295, 05. december 2006
Display all documents published in this Official Journal
|
ISSN 1725-5236 |
||
|
Úradný vestník Európskej únie |
C 295E |
|
|
||
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 49 |
|
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
|
I Informácie |
|
|
|
Rada |
|
|
2006/C 295E/1 |
Spoločná pozícia (ES) č. 23/2006 prijatá Radou 18. septembra 2006 v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o vodičských preukazoch (prepracované znenie) ( 1 ) |
|
|
2006/C 295E/2 |
||
|
2006/C 295E/3 |
||
|
2006/C 295E/4 |
||
|
|
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
|
SK |
|
I Informácie
Rada
|
5.12.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 295/1 |
SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 23/2006
prijatá Radou 18. septembra 2006
na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/…/ES z … o vodičských preukazoch (prepracované znenie)
(2006/C 295 E/01)
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (2),
keďže:
|
(1) |
Smernica Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená. Pri príležitosti ďalších zmien a doplnení uvedenej smernice je z dôvodov prehľadnosti vhodné dotknuté ustanovenia prepracovať. |
|
(2) |
Predpisy o vodičských preukazoch sú základnými prvkami spoločnej dopravnej politiky, prispievajú k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky a uľahčujú voľný pohyb osôb usadzujúcich sa v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom bol vydaný vodičský preukaz. Vzhľadom na význam jednotlivých dopravných prostriedkov držba vodičského preukazu riadne uznaného v hostiteľskom členskom štáte podporí voľný pohyb osôb a slobodu usadiť sa. Napriek pokroku dosiahnutému pri harmonizácii predpisov o vodičských preukazoch medzi členskými štátmi stále pretrvávajú výrazné rozdiely týkajúce sa predpisov o pravidelnosti obnovenia vodičských preukazov a o podskupinách vozidiel, ktoré sa musia v plnšej miere harmonizovať s cieľom prispieť k vykonávaniu politík Spoločenstva. |
|
(3) |
Možnosť ustanovenia vnútroštátnych predpisov o dobe platnosti, uvedená v smernici 91/439/EHS, vedie k súbežnej existencii rôznych predpisov v rôznych členských štátoch a k viac než 110 rôznym vzorom vodičských preukazov platných v členských štátoch. Toto vytvára pre občanov, policajné zložky a administratívu zodpovednú za správu vodičských preukazov problém transparentnosti a vedie k falšovaniu dokumentov, z ktorých niektoré boli vydané aj pred niekoľkými desiatkami rokov. |
|
(4) |
S cieľom zabrániť tomu, aby sa jednotný vzor európskeho vodičského preukazu stal doplnkovým vzorom k 110 vzorom, ktoré sa už používajú, by členské štáty mali prijať všetky potrebné opatrenia na vydanie tohto jednotného vzoru pre všetkých držiteľov vodičských preukazov. |
|
(5) |
Táto smernica by sa nemala dotýkať existujúcich vodičských oprávnení udelených alebo získaných pred dňom jej uplatňovania. |
|
(6) |
Vodičské preukazy sa vzájomne uznávajú. Členské štáty by mali byť schopné uplatňovať dobu platnosti predpísanú touto smernicou na vodičský preukaz bez obmedzenej platnosti, ktorý vydal iný členský štát a ktorej držiteľ má pobyt na ich území viac ako dva roky. |
|
(7) |
Zavedenie doby platnosti pre nové vodičské preukazy by malo umožniť, aby sa v čase pravidelného obnovenia vodičských preukazov uplatňovali najnovšie opatrenia proti falšovaniu a aby sa vykonávali lekárske prehliadky alebo uplatňovali ostatné opatrenia ustanovené členskými štátmi. |
|
(8) |
Z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky by sa mali ustanoviť minimálne požiadavky na vydanie vodičského preukazu. Je potrebné harmonizovať normy týkajúce sa vodičských skúšok a udeľovania oprávnení. Na tento účel by sa mali vymedziť vedomosti, zručnosti a správanie súvisiace s vedením motorového vozidla, skúška z vedenia motorových vozidiel by mala vychádzať z týchto princípov a mali by sa znovu vymedziť minimálne požiadavky telesnej a duševnej spôsobilosti na vedenie týchto vozidiel. |
|
(9) |
Pri vydávaní vodičského preukazu a následne v pravidelných intervaloch by sa mal poskytnúť dôkaz o splnení minimálnych požiadaviek telesnej a duševnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla u vodičov motorových vozidiel používaných na prepravu osôb alebo tovaru. Takáto pravidelná kontrola v súlade s vnútroštátnymi predpismi o splnení minimálnych požiadaviek prispeje k voľnému pohybu osôb, zabráni narušeniu hospodárskej súťaže a lepšie zohľadní osobitnú zodpovednosť vodičov týchto vozidiel. Členským štátom by malo byť umožnené zaviesť lekárske prehliadky ako záruku splnenia minimálnych požiadaviek telesnej a duševnej spôsobilosti na vedenie iného motorového vozidla. Z dôvodu transparentnosti by sa tieto prehliadky mali zosúladiť s obnovením vodičských preukazov, a preto by sa mali stanoviť podľa doby platnosti preukazu. |
|
(10) |
Ďalej je potrebné upevňovať zásadu postupného prístupu ku skupinám dvojkolesových vozidiel a ku skupinám vozidiel používaných na prepravu cestujúcich a tovaru. |
|
(11) |
Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť vyššiu vekovú hranicu pre vedenie určitých skupín vozidiel s cieľom ďalej podporovať bezpečnosť cestnej premávky; Členské štáty by mali mať za výnimočných okolností možnosť stanoviť nižšie vekové hranice s cieľom zohľadniť vnútroštátnu situáciu. |
|
(12) |
Vymedzenie týchto skupín by mali odrážať v širšom rozsahu technické vlastnosti dotknutých vozidiel a zručnosti potrebné na vedenie vozidla. |
|
(13) |
Zavedením skupiny vodičských preukazov na mopedy sa zvýši bezpečnosť cestnej premávky, najmä pokiaľ ide o najmladších vodičov, ktorí sú podľa štatistík najťažšie postihnutí dopravnými nehodami. |
|
(14) |
Mali by byť prijaté osobitné ustanovenia uľahčujúce vedenie vozidiel telesne postihnutým osobám. |
|
(15) |
Z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky by členské štáty mali byť schopné uplatňovať svoje vnútroštátne ustanovenia o odobratí, pozastavení, obnove a zrušení vodičských preukazov všetkým držiteľom vodičských preukazov, ktorí nadobudli obvyklý pobyt na ich území. |
|
(16) |
Vzor vodičského preukazu uvedený v smernici 91/439/EHS by sa mal nahradiť jednotným vzorom vo forme plastovej karty. Tento vzor vodičského preukazu sa zároveň musí upraviť kvôli zavedeniu novej skupiny vodičských preukazov pre mopedy a novej skupiny vodičských preukazov pre motocykle. |
|
(17) |
Zavedenie voliteľného mikročipu do nového vzoru vodičského preukazu vo forme plastovej karty by malo umožniť členským štátom ďalej zlepšovať úroveň ochrany pred falšovaním. Členské štáty by mali pružne zahrnúť vnútroštátne údaje do čipovej karty za predpokladu, že to nezasahuje do všeobecne dostupných údajov. Technické požiadavky na mikročip by mala určiť Komisia s pomocou výboru pre vodičské preukazy. |
|
(18) |
Mali by sa ustanoviť minimálne normy týkajúce sa prístupu k povolaniu a odbornej prípravy skúšajúcich s cieľom zlepšiť vedomosti a zručnosti skúšajúcich, a tým zabezpečiť objektívnejšie hodnotenie žiadateľov o vodičský preukaz a dosiahnuť väčšiu harmonizáciu vodičských skúšok. |
|
(19) |
Komisii by malo byť umožnené prispôsobiť prílohy I až VI vedeckému a technickému pokroku. |
|
(20) |
Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4). |
|
(21) |
Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
|
(22) |
Táto smernica by sa nemala dotýkať záväzkov členských štátov týkajúcich sa lehôt transpozície smerníc, uvedených v časti B prílohy VII, do vnútroštátneho práva a ich uplatňovania, |
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Vzor vodičského preukazu
1. Členské štáty zavedú vnútroštátny vodičský preukaz podľa vzoru Spoločenstva stanoveného v prílohe I v súlade s ustanoveniami tejto smernice. Symbol na strane 1 vzoru vodičských preukazov Spoločenstva obsahuje rozlišovací znak členského štátu vydávajúceho vodičský preukaz.
2. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa ochrany údajov, môžu členské štáty zaviesť pamäťové médium (mikročip) ako súčasť vodičského preukazu hneď, ako Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 2 ustanoví požiadavky v prílohe I týkajúce sa mikročipov. Tieto požiadavky zabezpečia typové schválenie ES, ktoré sa udelí iba po preukázaní schopnosti odolať pokusom o neoprávnené zásahy do údajov alebo o ich zmeny.
3. Mikročip obsahuje harmonizované údaje o vodičskom preukaze uvedené v prílohe I.
Členské štáty môžu po porade s Komisiou uchovávať ďalšie údaje za predpokladu, že to nenaruší implementáciu tejto smernice.
V súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 2 Komisia môže upraviť prílohu I s cieľom zaručiť budúcu interoperabilitu.
4. So súhlasom Komisie môžu členské štáty urobiť také úpravy vzoru uvedeného v prílohe I, ktoré sú nevyhnutné na počítačové spracovanie vodičského preukazu.
Článok 2
Vzájomné uznávanie
1. Vodičské preukazy vydané členskými štátmi sa vzájomne uznávajú.
2. Ak držiteľ platného vnútroštátneho vodičského preukazu s inou dobou platnosti, ako je ustanovená v článku 7 ods. 2 nadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než v tom, v ktorom bol vydaný vodičský preukaz, môže hostiteľský členský štát uplatniť na tento vodičský preukaz dobu platnosti ustanovenú v uvedenom článku tak, že po 2 rokoch odo dňa, kedy držiteľ nadobudol obvyklý pobyt na jeho území tento vodičský preukaz obnoví.
Článok 3
Opatrenia proti falšovaniu
1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabránili riziku falšovania vodičských preukazov vrátane vzorov vodičských preukazov vydaných pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Informujú o tom Komisiu.
2. Materiál použitý na vodičské preukazy, ktorý je ustanovený v prílohe I, je chránený proti falšovaniu prosteredníctvom uplatnenia špecifikácií, ktoré má ustanoviť Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 2. Členské štáty môžu zaviesť dodatočné ochranné prvky.
3. Členské štáty zabezpečia, aby do… (5) všetky vodičské preukazy, ktoré boli vydané alebo ktoré sa už používajú, spĺňali požiadavky tejto smernice.
Článok 4
Skupiny, vymedzenie pojmov a minimálny vek
1. Vodičský preukaz uvedený v článku 1 oprávňuje na vedenie motorových vozidiel, ktorých skupiny sú ďalej vymedzené. Môže sa vydávať od minimálneho veku uvedeného pre každú skupinu. „Vozidlo poháňané motorom“ je akékoľvek nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom.
2. Mopedy
|
|
Skupina AM:
|
3. Motocykle s postranným vozíkom alebo bez neho a motorové trojkolky:
|
— |
„motocykel“ je dvojkolesové vozidlo s postranným vozíkom alebo bez neho v zmysle článk 1 ods. 2 písm. b) smernice 2002/24/ES; |
|
— |
„motorová trojkolka“ je vozidlo s troma symetricky usporiadanými kolesami v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) smernice 2002/24/ES; |
|
a) |
Skupina A1:
|
|
b) |
Skupina A2:
|
|
c) |
Skupina A:
|
4. Motorové vozidlá:
|
— |
„motorové vozidlo“ je akékoľvek motorom poháňané vozidlo, ktoré sa bežne používa na prepravu osôb alebo tovaru po ceste, alebo na ťahanie vozidiel používaných na prepravu osôb alebo tovaru po ceste. Tento pojem zahŕňa trolejbusy, t. j. nekoľajové vozidlá poháňané elektrickým prúdom. Nezahŕňa poľnohospodárske alebo lesné traktory; |
|
— |
„poľnohospodársky alebo lesný traktor“ je akékoľvek motorom poháňané vozidlo pohybujúce sa na kolesách alebo na pásoch, ktoré má najmenej dve nápravy, ktorého hlavnou funkciou je ťažná sila a ktoré je špeciálne určené na ťahanie, tlačenie, nesenie alebo pohon určitých nástrojov, strojov alebo prípojných vozidiel používaných v súvislosti s poľnohospodárskymi alebo lesnými činnosťami a ktorého použitie na prepravu osôb alebo tovaru po ceste, alebo na ťahanie vozidiel prepravujúce osoby alebo tovar po ceste, je len druhotnou funkciou. |
|
a) |
Skupina B1:
|
|
b) |
Skupina B: motorové vozidlá s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 3 500 kg; ktoré sú projektované a konštruované na prepravu najviac ôsmich cestujúcich okrem vodiča; k motorovým vozidlám tejto skupiny, môže byť pripojené prípojné vozidlo, ktorého maximálna prípustná hmotnosť nepresahuje 750 kg. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia pravidiel o typovom schválení dotknutých vozidiel, môžu byť k motorovým vozidlám tejto skupiny pripojené prípojné vozidlo s maximálnou prípustnou hmotnosťou presahujúcou 750 kg za predpokladu, že maximálna prípustná hmotnosť tejto jazdnej súpravy nepresahuje 4 250 kg. V prípade, že táto jazdná súprava presahuje 3 500 kg, požadujú členské štáty v súlade s ustanoveniami prílohy V, aby táto jazdná súprava mohla byť vedená len:
Členské štáty môžu tiež požadovať oboje – odborný výcvik aj zloženie skúšky zručností a správania. Členské štáty vyznačia oprávnenie viesť takúto jazdnú súpravu do vodičského preukazu prostredníctvom príslušného kódexu Spoločenstva. Pre skupinu B je stanovený minimálny vek 18 rokov; |
|
c) |
Skupina BE:
|
|
d) |
Skupina C1: iné motorové vozidlá ako sú vozidlá skupiny D1 alebo D, ktorých maximálna prípustná hmotnosť presahuje 3 500 kg, ale nepresahuje 7 500 kg, ktoré sú projektované a konštruované na prepravu najviac ôsmich cestujúcich okrem vodiča; k motorovým vozidlám tejto skupiny môže byť pripojené prípojné vozidlo, ktorého maximálna prípustná hmotnosť nepresahuje 750 kg; |
|
e) |
Skupina C1E:
|
|
f) |
Skupina C: iné motorové vozidlá ako sú vozidlá skupiny D1 alebo D, ktorých maximálna prípustná hmotnosť je viac ako 3 500 kg a ktoré sú projektované a konštruované na prepravu najviac ôsmich cestujúcich okrem vodiča; k motorovým vozidlám tejto skupiny môže byť pripojené prípojné vozidlo, ktorého maximálna prípustná hmotnosť nepresahuje 750 kg; |
|
g) |
Skupina CE:
|
|
h) |
Skupina D1: motorové vozidlá projektované a konštruované na prepravu najviac 16 cestujúcich okrem vodiča a s maximálnou dĺžkou nepresahujúcou 8 m; k motorovým vozidlám tejto skupiny môže byť pripojené prípojné vozidlo, ktorého maximálna prípustná hmotnosť nepresahuje 750 kg; |
|
i) |
Skupina D1E:
|
|
j) |
Skupina D: motorové vozidlá projektované a konštruované na prepravu najviac ôsmich cestujúcich okrem vodiča a; k motorovým vozidlám, ktoré možno viesť s vodičským preukazom skupiny D môže byť pripojené prípojné vozidlo s maximálnou prípustnou hmotnosťou, ktorá nepresahuje 750 kg; |
|
k) |
Skupina DE:
|
5. So súhlasom Komisie môžu členské štáty vylúčiť z uplatňovania tohto článku určité osobitné typy motorom poháňaných vozidiel, ako sú špeciálne vozidlá pre telesne postihnuté osoby.
Členské štáty môžu vylúčiť z uplatňovania tejto smernice vozidlá, ktoré sa používajú alebo sú v správe ozbrojených síl a civilnej obrany.
6. Členské štáty môžu zvýšiť alebo znížiť minimálny vek pre vydanie vodičského preukazu:
|
a) |
pre skupinu AM znížiť na 14 rokov alebo zvýšiť na 18 rokov; |
|
b) |
pre skupinu B1 zvýšiť na 18 rokov; |
|
c) |
pre skupinu A1 zvýšiť na 17 alebo 18 rokov,
|
|
d) |
pre skupiny B a BE znížiť na 17 rokov. |
Členské štáty môžu znížiť minimálny vek pre skupinu C na 18 rokov a pre skupinu D na 21 rokov, pokiaľ ide o:
|
a) |
vozidlá používané hasičmi a vozidlá používané na udržanie verejného poriadku; |
|
b) |
vozidlá, ktoré sa podrobujú cestným skúškam z dôvodu ich opravy alebo údržby. |
Vodičské preukazy vydané osobám v nižšom veku, ako je ustanovený v odsekoch 2 až 4 v súlade s týmto odsekom sú platné len na území štátu, ktorý ich vydal, až kým držiteľ vodičského preukazu nedosiahne minimálnu vekovú hranicu stanovenú v odsekoch 2 až 4.
Členské štáty môžu uznať na svojom území platnosť vodičských preukazov vydaných pre vodičov, ktorí nedosiahli, minimálnu vekovú hranicu stanovenú v odsekoch 2 až 4.
Článok 5
Podmienky a obmedzenia
1. Vo vodičských preukazoch sa stanovia podmienky, za ktorých je vodič oprávnený viesť motorové vozidlo.
2. Ak je vodič z dôvodu telesného postihnutia oprávnený viesť len určité typy vozidiel alebo upravené vozidlá, skúška zručností a správania uvedená v článku 7 sa vykoná na takomto vozidle.
Článok 6
Odstupňovanie a rovnocennosť skupín
1. Vydanie vodičského preukazu podlieha týmto podmienkam:
|
a) |
vodičské preukazy pre skupiny C1, C, D1 a D sa vydajú len vodičom už oprávneným na vedenie vozidiel skupiny B; |
|
b) |
vodičské preukazy pre skupiny BE, C1E, CE, D1E a DE sa vydajú len vodičom už oprávneným na vedenie vozidiel skupín B, C1, C, D1 a D, v príslušnom poradí. |
2. Platnosť vodičských preukazov sa stanovuje takto:
|
a) |
vodičské preukazy vydané pre skupiny C1E, CE, D1E alebo DE sú platné pre jazdné súpravy skupiny BE; |
|
b) |
vodičské preukazy vydané pre skupinu CE sú platné pre skupinu DE, pokiaľ sú ich držitelia oprávnení viesť vozidlá skupiny D; |
|
c) |
vodičské preukazy udelené pre skupiny CE a DE sú platné pre jazdné súpravy skupín C1E a D1E, v príslušnom poradí; |
|
d) |
vodičské preukazy udelené pre akúkoľvek skupinu sú platné pre vozidlá skupiny AM. Členský štát však môže pre vodičský preukaz vydaný na jeho území obmedziť rovnocennosť skupiny AM na skupiny A1, A2 a A, ak daný členský štát zaviedol praktickú skúšku ako podmienku získania vodičského preukazu skupiny AM; |
|
e) |
vodičské preukazy vydané pre skupinu A2 sú platné aj pre skupinu A1; |
|
f) |
vodičské preukazy vydané pre skupiny A, B, C alebo D sú platné pre skupiny A1, A2, B1, C1, alebo D1, v príslušnom poradí. |
3. Členské štáty môžu na vedenie vozidiel na svojom území uznať túto rovnocennosť:
|
a) |
motorové trojkolky na základe vodičského preukazu skupiny B pre motorové trojkolky s výkonom presahujúcim 15 kW za predpokladu, že držiteľ vodičského preukazu skupiny B má najmenej 21 rokov; |
|
b) |
motocykle skupiny A1 na základe vodičského preukazu skupiny B. |
Keďže tento odsek je platný len na ich územiach, členské štáty vo vodičskom preukaze nevyznačia, že držiteľ je oprávnený viesť tieto vozidlá.
4. Po porade s Komisiou môžu členské štáty povoliť na svojom území vedenie:
|
a) |
vozidiel skupiny D1 (s maximálnou prípustnou hmotnosťou 3 500 kg, bez akéhokoľvek osobitného vybavenia na prepravu telesne postihnutých osôb), držiteľom vodičského preukazu skupiny B starším ako 21 rokov, ktorí získali takýto vodičský preukaz najmenej dva roky predtým, za predpokladu, že vozidlá používajú neziskové inštitúcie na sociálne účely a že vodič poskytuje svoje služby bezplatne; |
|
b) |
vozidiel s maximálnou prípustnou hmotnosťou presahujúcou 3 500 kg držiteľom vodičského preukazu skupiny B starším ako 21 rokov, ktorí získali takýto vodičský preukaz najmenej dva roky predtým, za predpokladu, že hlavným účelom je použitie stojacich vozidiel len na inštruktážne alebo rekreačné účely, a že tieto vozidlá používajú neziskové inštitúcie na sociálne účely a že vozidlá boli upravené tak, že sa nemôžu použiť na prepravu viac ako deviatich osôb alebo na prepravu akéhokoľvek tovaru, ktorý je iný, ako tovar výlučne potrebný na ich účely. |
Článok 7
Vydanie, platnosť a obnovenie
1. Vodičské preukazy sa vydajú len žiadateľom,
|
a) |
ktorí zložili skúšku zručností a správania a teoretickú skúšku a ktorí spĺňajú podmienky zdravotnej spôsobilosti v súlade s ustanoveniami príloh II a III; |
|
b) |
ktorí zložili teoretickú skúšku, len pokiaľ ide o skupinu AM; členské štáty môžu v prípade tejto skupiny požadovať, aby žiadatelia vykonali skúšky zručností a správania a aby absolvovali lekársku prehliadku; Členské štáty môžu v rámci tejto skupiny zaviesť pre trojkolky a štvorkolky rozlišovaciu skúšku zručností a správania. Na rozlišovanie vozidiel spadajúcich do skupiny AM sa do vodičského preukazu môže zaznamenať národný kód; |
|
c) |
ktorí, pokiaľ ide o skupinu A2 alebo A, pod podmienkou, že majú aspoň dvojročnú prax na motocykli skupiny A1 alebo skupiny A2, v príslušnom poradí, ak iba zložili skúšku zručností a správania, alebo absolvovali odborný výcvik v súlade s prílohou VI; |
|
d) |
ktorí absolvovali odborný výcvik alebo zložili skúšku zručností a správania alebo absolvovali výcvik a zložili skúšku zručností a správania v súlade s prílohou V, pokiaľ ide o skupinu B, na vedenie jazdných súprav, ako je vymedzené v druhom pododseku článku 4 ods. 4 písm. b); |
|
e) |
ktorí majú obvyklý pobyt na území členského štátu vydávajúceho vodičský preukaz, alebo môžu poskytnúť dôkaz, že tam študujú aspoň šesť mesiacov. |
|
2. |
|
3. Obnovenie vodičských preukazov po uplynutí ich platnosti je podmienená:
|
a) |
pretrvávajúcim splnením minimálnych požiadaviek telesnej a duševnej spôsobilosti pre vedenie vozidla, stanovených v prílohe III pre vodičské preukazy skupín C, CE, C1, C1E, D, DE, D1, D1E; a |
|
b) |
obvyklým pobytom na území členského štátu vydávajúceho vodičský preukaz, alebo dôkazom o tom, že tam žiadateľ študuje aspoň šesť mesiacov. |
Členské štáty môžu pri obnovení vodičských preukazov skupín AM, A, A1, A2, B, B1 a BE vyžadovať prehliadku s cieľom uplatňovať minimálne požiadavky telesnej a duševnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla uvedené v prílohe III.
Členské štáty môžu obmedziť dobu platnosti stanovenú v odseku 2 pre vodičské preukazy vydané vodičom začiatočníkom pre akúkoľvek skupinu v záujme uplatňovania osobitných opatrení na takýchto vodičov s cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky.
Členské štáty môžu obmedziť dobu platnosti prvého vodičského preukazu skupiny C a D vydaného vodičom začiatočníkom na dobu 3 rokov v záujme uplatňovania osobitných opatrení na týchto vodičov s cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky.
Členské štáty môžu obmedziť dobu platnosti stanovenú v odseku 2 pre jednotlivé vodičské preukazy pre všetky skupiny vtedy, ak sa zistí, že je nevyhnutné uplatňovať častejšie lekárske prehliadky alebo iné osobitné opatrenia, ako sú obmedzenia pre páchateľov dopravných priestupkov.
Členské štáty môžu skrátiť dobu platnosti stanovenú v odseku 2 držiteľom vodičských preukazov s obvyklým pobytom na ich území, ktorí dosiahli vek 50 rokov s cieľom uplatňovať častejšie lekárske prehliadky alebo iné osobitné opatrenia, ako sú doškoľovacie kurzy. Táto skrátená doba platnosti sa môže uplatňovať len pri príležitosti obnovenia vodičského preukazu.
4. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy z oblasti trestného práva a polície, členské štáty, po porade s Komisiou, môžu uplatňovať na vydávanie vodičských preukazov ustanovenia svojich vnútroštátnych predpisov týkajúce sa iných podmienok ako sú uvedené v tejto smernici.
|
5. |
|
Bez toho, aby bol dotknutý článok 2, členské štáty, ktoré vydávajú vodičský preukaz, musia venovať zvýšené úsilie na zabezpečenie toho, aby osoba spĺňala požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku a uplatňujú svoje vnútroštátne ustanovenia na zrušenie alebo odobratie práva viesť vozidlo, ak sa potvrdí, že vodičský preukaz bol vydaný bez splnenia týchto požiadaviek.
Článok 8
Prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku
Zmeny a doplnenia potrebné na prispôsobenie príloh I až VI vedeckému a technickému pokroku sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 2.
Článok 9
Výbor
1. Komisii pomáha výbor pre vodičské preukazy, ďalej len „výbor“.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.
Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.
Článok 10
Skúšajúci
Skúšajúci pri skúškach z vedenia motorových vozidiel budú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice spĺňať minimálne požiadavky uvedené v prílohe IV.
Skúšajúci, ktorí vykonávajú túto funkciu už pred… (8), podliehajú len požiadavkám na zabezpečenie kvality a požiadavkám na pravidelnú odbornú prípravu.
Článok 11
Rôzne ustanovenia o výmene, odobratí, náhrade a uznávaní vodičských preukazov
1. Ak držiteľ platného vodičského preukazu vydaného členským štátom má obvyklý pobyt v inom členskom štáte, môže požiadať, aby bol jeho vodičský preukaz vymenený za rovnocenný preukaz. Členský štát vykonávajúci výmenu skontroluje, pre akú skupinu je predložený vodičský prekaz v skutočnosti ešte platný.
2. Pokiaľ zásada teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície neustanovuje inak, členský štát, v ktorom má držiteľ svoje obvyklý pobyt, môže uplatniť svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, pozastavenie, odobratie alebo zrušenie vodičského oprávnenia držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom a, ak je to nevyhnutné, vymeniť preukaz na tento účel.
3. Členský štát vykonávajúci výmenu vráti starý vodičský preukaz orgánom členského štátu, ktorý ho vydal a uvedie dôvody vrátenia.
4. Členský štát odmietne vydať vodičský preukaz žiadateľovi, ktorého vodičský preukaz bol obmedzený, pozastavený alebo odobratý v inom členskom štáte.
Členský štát odmietne uznať platnosť akéhokoľvek vodičského preukazu vydaného iným členským štátom osobe, ktorej vodičský preukaz je obmedzený, pozastavený alebo odobratý na území tohoto štátu.
Členský štát môže tiež odmietnuť vydať vodičský preukaz žiadateľovi, ktorého vodičský preukaz je zrušený v inom členskom štáte.
5. Náhradu vodičského preukazu, ktorý bol napríklad stratený alebo odcudzený, môžu vykonať príslušné orgány členského štátu, v ktorom má držiteľ obvyklý pobyt; tieto orgány poskytnú náhradu na základe informácie, ktorú majú, alebo, ak je to vhodné, na základe dôkazu od príslušných orgánov členského štátu, ktorý pôvodný preukaz vydal.
6. Ak členský štát vymení vodičský preukaz vydaný treťou krajinou za vodičský preukaz vzoru Spoločenstva, táto výmena, ako aj akékoľvek následné obnovenie alebo náhrada, sa vo vodičskom preukaze vzoru Spoločenstva zaznamená.
Táto výmena sa môže uskutočniť len vtedy, ak preukaz vydaný treťou krajinou bol odovzdaný príslušným orgánom členského štátu, ktorý realizuje výmenu. Ak držiteľ tohto preukazu prenesie svoje obvyklý pobyt do iného členského štátu, tento iný členský štát nemusí uplatniť zásadu vzájomného uznávania uvedenú v článku 2.
Článok 12
Obvyklý pobyt
Na účely tejto smernice „obvyklý pobyt“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva najmenej 185 dní v každom kalendárnom roku, z dôvodu jej osobných a pracovných väzieb, alebo v prípade osoby, ktorá nemá pracovné väzby, z dôvodu osobných väzieb preukazujúcich úzke spojenie medzi touto osobou a miestom, kde býva.
Za obvyklý pobyt osoby, ktorá má pracovné väzby na inom mieste ako na mieste, kde má osobné väzby, a ktorá striedavo býva na rozdielnych miestach, ktoré sa nachádzajú v dvoch alebo viacerých členských štátoch, sa však považuje miesto jej osobných väzieb za predpokladu, že sa tam pravidelne vracia. Táto posledná podmienka nemusí byť splnená, ak osoba žije v členskom štáte preto, aby vykonávala úlohu určitého trvania. Štúdium na univerzite alebo inej škole neznamená zmenu obvyklého pobytu.
Článok 13
Rovnocennosť vzorov vodičských preukazov iných ako vodičské preukazy vzoru Spoločenstva
1. Členské štáty so súhlasom Komisie zavedú rovnocennosť medzi skupinami vodičských preukazov vydaných pred vykonávaním tejto smernice a skupinami, ktoré sú vymedzené v článku 4.
Po porade s Komisiou môžu členské štáty vykonať vo vnútroštátnych právnych predpisoch také úpravy, ktoré sú nevyhnutné na účely vykonávania ustanovení článku 11 ods. 4, 5 a 6.
2. Oprávnenie viesť vozidlo udelené pred… (8) sa nezruší, ani sa nebude posudzovať podľa ustanovení tejto smernice.
Článok 14
Preskúmanie uplatňovania
Komisia podá správu o vykonávaní tejto smernice vrátane jej vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky najskôr… (9).
Článok 15
Vzájomná pomoc
Členské štáty si navzájom pomáhajú pri vykonávaní tejto smernice a vymieňajú si informácie o vodičských preukazoch, ktoré vydali, vymenili, nahradili, obnovili alebo zrušili. Členské štáty využijú na tieto účely sieť vodičských preukazov EÚ po jej uvedení do prevádzky.
Článok 16
Transpozícia
1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do… (10) zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 ods. 1, článkom 3, článkom 4 ods. 1, 2, 3 a 4 písm. b) až k), článkom 6 ods. 1, 2 písm. a), c), d) a e), článkom 7 ods. 1 písm. b), c) a d), ods. 2, 3 a 5, článkom 8, článkom 10, článkom 13, článkom 14, článkom 15 a prílohou I bodu 2, prílohou II bod 5.2 o skupinách A1, A2 a A a prílohami IV, V a VI. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.
2. Tieto ustanovenia sa uplatňujú od… (8).
3. Členské štáty uvedú priamo v týchto prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.
4. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 17
Zrušenie
Smernica 91/439/EHS sa zrušuje s účinnosťou od… (8) bez toho, aby by boli dotknuté povinnosti členských štátov v súvislosti s lehotami na transpozíciu uvedenej smernice do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v časti B prílohy VII.
Článok 2 ods. 4 smernice 91/439/EHS sa zrušuje… (11).
Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s korelačnou tabuľkou v prílohe VIII.
Článok 18
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 2 ods. 1, článok 5, článok 6 ods. 2 písm. b), článok 7 ods. 1 písm. a), článok 9, článok 11 ods. 1, 3, 4, 5 a 6, článok 12 a prílohy I, II a III sa uplatňujú od… (12).
Článok 19
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V …
Za Európsky parlament
predseda
…
Za Radu
predseda
…
(1) Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 34.
(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. februára 2005 (Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 202), spoločná pozícia Rady z 18. septembra 2006 a pozícia Európskeho parlamentu z… (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).
(3) Ú. v. ES L 237, 24.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).
(4) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).
(5) 26 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(6) Ú. v. ES L 124, 9.5.2002, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/30/ES (Ú. v. EÚ L 106, 27.4.2005, s. 17).
(7) Ú. v. EÚ L 226, 10.9.2003, s. 4. Smernica zmenená a doplnená smernicou Rady 2004/66/ES ( Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 35).
(8) Šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(9) Jedenásť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(10) Štyri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(11) Deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
(12) Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
PRÍLOHA I
USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VZORU VODIČSKÉHO PREUKAZU SPOLOČENSTVA
|
1. |
Fyzické vlastnosti karty vzoru vodičského preukazu Spoločenstva sú v súlade s normami ISO 7810 a 7816-1. Karta je vyrobená z polykarbonátu. Spôsoby odskúšania vlastností vodičských preukazov na účely potvrdenia ich zhody s medzinárodnými normami sú v súlade s normou ISO 10373. |
|
2. |
Fyzická bezpečnosť vodičských preukazov Fyzická bezpečnosť vodičských preukazov je ohrozená:
Celková bezpečnosť spočíva v celistvosti systému, ktorý sa skladá z aplikačného procesu, prenosu údajov, materiálu samotnej karty, tlačiarenskej techniky, minimálneho súboru rôznych ochranných prvkov a procesu personalizácie.
|
|
3. |
Preukaz má dve strany. Strana 1 obsahuje:
Strana 2 obsahuje:
|
4. Osobitné ustanovenia
|
a) |
Ak má držiteľ vodičského preukazu vydaného členským štátom v súlade s touto prílohou svoj obvyklý pobyt v inom členskom štáte, tento členský štát môže zaznamenať do vodičského preukazu informácie, ktoré sú dôležité pre udelenie vodičského preukazu, za predpokladu, že takýto typ informácií zaznamenáva aj vo vodičských preukazoch, ktoré vydáva, a za predpokladu, že vo vodičskom preukaze zostane dosť miesta na tento účel. |
|
b) |
Po porade s Komisiou môžu členské štáty doplniť farby alebo označenia, ako sú čiarové kódy a národné symboly, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto prílohy. V súvislosti so vzájomným uznávaním vodičských preukazov nesmie čiarový kód obsahovať iné informácie než tie, ktoré sú už uvedené vo vodičskom preukaze alebo ktoré sú dôležité v procese vydávania vodičského preukazu. |
VZOR VODIČSKÉHO PREUKAZU SPOLOČENSTVA
Strana 1 VODIČSKÝ PREUKAZ [ČLENSKÝ ŠTÁT]
|
Strana 2 |
1. Priezvisko 2. Meno 3. Dátum a miesto narodenia 4a. Dátum vydania vodičského preukazu 4b. Dátum uplynutia platnosti 4c. Vydal 5. Číslo vodičského preukazu 8. Miesto pobytu 9. Skupina (1) 10. Dátum vydania, podľa skupiny 11. Dátum uplynutia platnosti podľa skupiny 12. Obmedzenia |
PRÍKLAD VZORU VODIČSKÉHO PREUKAZU
BELGICKÝ VODIČSKÝ PREUKAZ (pre informáciu)
Poznámka: doplní sa piktogram a riadok pre skupinu AM.
Poznámka: pojem „A2“ sa doplní do časti o skupinách motocyklov.
PRÍLOHA II
I. MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA SKÚŠKY Z VEDENIA MOTOROVÉHO VOZIDLA
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadatelia o vodičské preukazy mali vedomosti a zručnosti a aby preukazovali správanie požadované na vedenie motorového vozidla. Skúšky zavedené na tento účel musia obsahovať:
|
— |
teoretickú skúšku a po nej |
|
— |
skúšku zručností a správania. |
Podmienky, za ktorých sa tieto skúšky budú viesť, sú stanovené ďalej.
A TEORETICKÁ SKÚŠKA
1. Forma
Zvolená forma je taká, aby sa zabezpečilo, že žiadateľ má požadované vedomosti o predmetoch uvedených v bodoch 2, 3 a 4.
Každý žiadateľ o vodičský preukaz v jednej skupine, ktorý zložil teoretickú skúšku na vodičský preukaz v inej skupine, môže byť vyňatý zo spoločných ustanovení bodov 2, 3 a 4.
2 Obsah teoretickej skúšky pre všetky skupiny vozidiel
|
2.1. |
Otázky sa musia zadávať pre každý nižšie uvedený bod; obsah a forma otázok sa ponechá na zváženie každého členského štátu:
|
3. Osobitné ustanovenia pre skupiny A1, A2 a A
|
3.1. |
Povinná kontrola všeobecných vedomostí o:
|
4. Osobitné ustanovenia pre skupiny C, CE, C1, C1E, D, DE, D1 a D1E
|
4.1. |
Povinná kontrola všeobecných vedomostí o:
|
|
4.2. |
Povinná kontrola všeobecných vedomostí o týchto dodatočných ustanoveniach pre skupiny C, CE, D a DE:
|
B. SKÚŠKA ZRUČNOSTÍ A SPRÁVANIA
5 Vozidlo a jeho vybavenie
|
5.1. |
Vedenie vozidla s ručnou prevodovkou podlieha zloženiu skúšky zručností a správania vo vozidle s ručnou prevodovkou. Ak žiadateľ vykoná skúšku zručností a správania vo vozidle s automatickou prevodovkou, táto skutočnosť sa zaznamená v akomkoľvek vodičskom preukaze vydanom na základe takejto skúšky. Vodičské preukazy s týmto označením sa používajú iba na vedenie vozidiel s automatickou prevodovkou. „Vozidlo s automatickou prevodovkou“ je vozidlo, v ktorom sa prevodový pomer medzi motorom a kolesami dá meniť iba použitím akcelerátora alebo bŕzd. |
|
5.2. |
Vozidlá použité pri skúškach zručností a správania sú v súlade s minimálnymi kritériami uvedenými ďalej. Členské štáty môžu prijať ustanovenia na prísnejšie kritériá alebo pridať iné kritériá. Skupina A1: Motocykel skupiny A1 bez postranného vozíka s objemom aspoň 120 cm3 a s rýchlosťou najmenej 90 km/h Skupina A2: Motocykel bez postranného vozíka s objemom valcov najmenej 400 cm3 a s výkonom motora najmenej 25 kW Skupina A Motocykel bez postranného vozíka s objemom valcov najmenej 600 cm3 a s výkonom motora najmenej 40 kW Skupina B: Štvorkolesové vozidlá skupiny B s rýchlosťou najmenej 100 km/h; Skupina BE: Súprava zložená zo skúšobného vozidla skupiny B a z prípojného vozidlav s maximálnou prípustnou hmotnosťou najmenej 1 000 kg s rýchlosťou najmenej 100 km/h, ktorá nepatrí do skupiny B; nákladný priestor prívesu pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká ako motorové vozidlo; uzavretá obdĺžniková karoséria môže byť tiež o trochu užšia ako motorové vozidlo za predpokladu, že výhľad dozadu je možný iba s použitím vonkajších spätných zrkadiel motorového vozidla; príves bude mať reálnu celkovú hmotnosť najmenej 800 kg; Skupina B1: Motorom poháňaná štvorkolka s rýchlosťou najmenej 60 km/h; Skupina C: Vozidlo skupiny C s maximálou prípustnou hmotnosťou najmenej 12 000 kg a dĺžkou najmenej 8 m, šírkou najmenej 2,4 m s rýchlosťou najmenej 80 km/h; vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením, prevodovkou s aspoň ôsmimi rýchlosťami vpred a so záznamovým zariadením, ako sú vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85; nákladný priestor pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká ako kabína vodiča; vozidlo má reálnu celkovú hmotnosť najmenej 10 000 kg; Skupina CE: Buď kĺbové vozidlo alebo jazdná súprava skúšobného vozidla skupiny C a prípojného vozidla s dĺžkou najmenej 7,5 m; kĺbové vozidlo aj jazdná súprava majú maximálnu prípustnú hmotnosť najmenej 20 000 kg, dĺžku najmenej 14 m a šírku najmenej 2,4 m s rýchlosťou najmenej 80 km/h, sú vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením, prevodovkou s minimálne ôsmimi prevodovými stupňami vpred a záznamovým zariadením, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85; nákladný priestor pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká ako kabína vodiča; kĺbové vozidlo aj jazdná súprava majú reálnu celkovú hmotnosť najmenej 15 000 kg; Skupina C1: Vozidlo podskupiny C1 s maximálnou prípustnou hmotnosťou aspoň 4 000 kg, s dĺžkou aspoň 5 m a s rýchlosťou najmenej 80 km/h; vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením a záznamovým zariadením, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85; nákladný priestor pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká ako kabína vodiča; Skupina C1E: Jazdná súprava zložeená zo skúšobného vozidla podskupiny C1 a z prípojného vozidla s maximálnou prípustnou hmotnosťou aspoň 1 250 kg; táto jazdná súprava má dĺžku najmenej 8 m as rýchlosť najmenej 80 km/h; nákladný priestor pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je aspoň taká široká a vysoká, ako kabína vodiča; uzavretá obdĺžniková karoséria môže byť tiež trochu užšia ako kabína vodiča za predpokladu, že výhľad dozadu je možný iba s použitím vonkajších spätných zrkadiel motorového vozidla; prípojné vozidlo má reálnu celkovú hmotnosť najmenej 800 kg; Skupina D: Vozidlo skupiny D s dĺžkou najmenej 10 m, šírkou najmenej 2,4 m a rýchlosťou najmenej 80 km/h; vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením a záznamovým zariadením, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85; Skupina DE: Jazdná súprava, ktorá sa skladá zo skúšobného vozidla skupiny D a z prípojného vozidla s maximálnou prípustnou hmotnosťou najmenej 1 250 kg, šírkou aspoň 2,4 m a rýchlosťou najmenej 80 km/h; nákladný priestor prívesu pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je najmenej 2 m široká a 2 m vysoká; prípojné vozidlo má reálnu celkovú hmotnosť najmenej 800 kg; Skupina D1: Vozidlo podskupiny D1 s maximálnou prípustnou hmotnosťou najmenej 4 000 kg, s dĺžkou najmenej 5 m a s rýchlosťou najmenej 80 km/h; vybavené brzdami s antiblokovacím zariadením a záznamovým zariadením, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85; Skupina D1E: Súprava zložená zo skúšobného vozidla podskupiny D1 a z prípojného vozidla s maximálnou prípustnou hmotnosťou aspoň 1 250 kg a s rýchlosťou najmenej 80 km/h; nákladný priestor prípojného vozidla pozostáva z uzavretej obdĺžnikovej karosérie, ktorá je najmenej 2 m široká a 2 m vysoká; prípojné vozidlo má reálnu celkovú hmotnosť najmenej 800 kg; Vozidlá používané pri skúškach pre skupiny BE, C, CE, C1, C1E, D, DE, D1 a D1E, ktoré nie sú v súlade s uvedenými minimálnymi kritériami, ale ktoré sa používali v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice alebo predtým, sa môžu naďalej používať počas obdobia najviac desať rokov po tomto dátume. Požiadavky týkajúce sa nákladu, ktorý sa má prepravovať týmito vozidlami, môžu byť realizované členskými štátmi od nadobudnutia účinnosti smernice Komisie 2000/56/ES (3). |
6. Zručnosti a správanie, ktoré sa majú skúšať pre skupiny A1, A2 a A
6.1. Príprava a technická kontrola vozidla vzhľadom na bezpečnosť cestnej premávky
Žiadatelia musia preukázať, že sú schopní pripraviť sa na bezpečnú jazdu tým, že splnia tieto požiadavky:
|
6.1.1. |
Upraviť ochranné vybavenie, ako sú rukavice, čižmy, odev a bezpečnostná prilba; |
|
6.1.2. |
Uskutočniť náhodnú kontrolu stavu pneumatík, bŕzd, riadenia, spínača núdzového zastavenia (ak je to vhodné), reťaze, mierok hladiny oleja, svetlometov, smeroviek a zvukového výstražného zariadenia. |
6.2. Osobitné úkony, ktoré sa majú odskúšať vzhľadom na bezpečnosť cestnej premávky
|
6.2.1. |
Zdvihnúť motocykel z podpery a tlačiť ho bez použitia motorachôdzou popri vozidle. |
|
6.2.2. |
Zaparkovanie motocykla a zdvihnutie na podperu. |
|
6.2.3. |
Musia sa vykonať aspoň dva úkony pri malej rýchlosti vrátane slalomu; toto by malo umožniť vyhodnotenie spôsobilosti pri manipulácii so spojkou v spojení s brzdou, rovnováhou, smerom pohľadu a polohou na motocykli a polohou nôh na nožných opierkach. |
|
6.2.4. |
Musia sa vykonať aspoň dva úkony pri vyššej rýchlosti, z ktorých jeden je pri druhom alebo treťom prevodovom stupni pri rýchlosti najmenej 30 km/h a jeden úkon je vyhýbanie sa prekážke pri minimálnej rýchlosti 50 km/h; toto by malo umožniť vyhodnotenie spôsobilosti v polohe na motocykli, smere pohľadu, rovnováhy, techniky riadenia a techniky zmeny prevodových stupňov; |
|
6.2.5. |
Brzdenie: uskutočnia sa aspoň dve brzdné cvičenia vrátane núdzového brzdenia pri rýchlosti najmenej 50 km/h; toto by malo umožniť vyhodnotenie spôsobilosti pri manipulácii s prednou a zadnou brzdou, smere pohľadu a polohe na motocykli. Zvláštne úkony uvedené v bodoch 6.2.3 až 6.2.5 sa musia zaviesť najneskôr do piatich rokov po nadobudnutí účinnosti smernice Komisie 2000/56/ES. |
6.3. Správanie v premávke
Žiadatelia musia vykonať všetky tieto činnosti úplne bezpečne v situáciách bežnej premávky a s prijatím všetkých nevyhnutných bezpečnostných opatrení:
|
6.3.1. |
výjazd: po zaparkovaní, po zastavení v premávke; výjazd z vozovky; |
|
6.3.2. |
jazda na rovných cestách; prechádzanie okolo vozidiel idúcich v protismere vrátane obmedzených priestorov; |
|
6.3.3. |
jazda v zákrute; |
|
6.3.4. |
križovatky: priblíženie sa ku križovatke a prejazd križovatiek a prípojok; |
|
6.3.5. |
zmena smeru: zatáčky doľava a doprava; zmena jazdných pruhov; |
|
6.3.6. |
vjazd/výjazd z diaľnic alebo podobných cestných komunikácií (ak sú k dispozícii): zaradenie sa zo zrýchľovacieho pruhu: jazda v spomaľovacom pruhu; |
|
6.3.7. |
predchádzanie/obchádzanie: predchádzanie inej premávky (ak je to možné): jazda popri prekážkach, napr. zaparkované autá; nechať sa predísť inými účastníkmi (ak je to primerané); |
|
6.3.8. |
osobitné cestné charakteristiky (ak existujú): kruhové objazdy; prejazdy cez železničné priecestia; zastávky električiek/autobusov; priechody pre chodcov; jazda do/z dlhých svahov; |
|
6.3.9. |
prijatie nevyhnutných bezpečnostných opatrení pri vystupovaní z vozidla. |
7. Zručnosti a správanie, ktoré sa majú skúšať pre skupiny B, B1 a BE
7.1. Príprava a technická kontrola vozidla vzhľadom na bezpečnosť cestnej premávky
Žiadatelia musia preukázať, že sú schopní pripraviť sa na bezpečné vedenie vozidla tým, že splnia tieto požiadavky:
|
7.1.1. |
úprava sedadla do správnej polohy; |
|
7.1.2. |
nastavenie spätných zrkadiel, bezpečnostných pásov a opierok hlavy, ak existujú; |
|
7.1.3. |
kontrola zavretých dverí; |
|
7.1.4. |
vykonanie náhodnej kontroly stavu pneumatík, riadenia, bŕzd, kvapalín (napr. motorového oleja, chladiacej kvapaliny, kvapaliny ostrekovača), svetiel, svetlometov, smeroviek a zvukového výstražného zariadenia; |
|
7.1.5. |
kontrola bezpečnostných faktorov súvisiacich s nakladaním: korba, plachty, nákladové dvere, zaistenie kabíny, spôsob nakladania, zabezpečenie nákladu (iba pre skupinu BE); |
|
7.1.6. |
kontrola spojovacieho mechanizmu a brzdy a elektrických spojov (iba pre skupinu BE); |
7.2. Skupiny B a B1: majú sa odskúšať osobitné úkony vzhľadom na bezpečnosť cestnej premávky
Skúša sa výber z týchto úkonov (aspoň dva úkony za štyri body vrátane jedného so spiatočkou):
|
7.2.1. |
cúvanie priamo alebo so zatáčaním vpravo alebo vľavo okolo rohu pri zachovaní určeného smeru; |
|
7.2.2. |
otočenie vozidla do protismeru s použitím prevodovej páky a spätného chodu; |
|
7.2.3. |
zaparkovanie vozidla a výjazd z parkovacieho miesta (pozdĺžne, šikmé alebo kolmé, dopredu alebo cúvaním, na rovine, pri stúpaní a klesaní); |
|
7.2.4. |
presné brzdenie do zastavenia; uskutočnenie núdzového zastavenia je však nepovinné. |
7.3. skupina BE: majú sa odskúšať osobitné úkony vzhľadom na bezpečnosť cestnej premávky
|
7.3.1. |
pripojenie a odpojenie alebo odpojenie a opätovné pripojenie prípojného vozidla od jeho motorového vozidla; tento úkon musí obsahovať zaparkovanie ťažného vozidla vedľa prípojného vozidla (t. j. nie v jednej línii); |
|
7.3.2. |
cúvanie v zákrute, ktorej krivka závisí od rozhodnutia členských štátov; |
|
7.3.3. |
bezpečné zaparkovanie kvôli nakladaniu/vykladaniu. |
7.4. Správanie v premávke
Žiadatelia musia vykonať všetky tieto činnosti úplne bezpečne v situáciách bežnej premávky a s prijatím všetkých nevyhnutných bezpečnostných opatrení:
|
7.4.1. |
výjazd: po zaparkovaní, po zastavení v premávke; výjazd z vozovky; |
|
7.4.2. |
jazda na rovných cestách; prechádzanie okolo vozidiel idúcich v protismere vrátane obmedzených priestorov; |
|
7.4.3. |
vedenie vozidla v zákrutách; |
|
7.4.4. |
križovatky: priblíženie sa a prejazd križovatiek a prípojok; |
|
7.4.5. |
zmena smeru: zatáčky doľava a doprava; zmena jazdných pruhov; |
|
7.4.6. |
vjazd/výjazd z diaľnic alebo podobných cestných komunikácií (ak sú k dispozícii): zaradenie sa zo zrýchľovacieho pruhu: jazda v spomaľovacom pruhu; |
|
7.4.7. |
predchádzanie/obchádzanie: predchádzanie inej premávky (ak je to možné): jazda popri prekážkach, napr. zaparkovaných autách; nechať sa predísť inými účastníkmi (ak je to primerané); |
|
7.4.8. |
osobitné cestné charakteristiky (ak existujú): kruhové objazdy; prejazdy cez železničné priecestia; zastávky električiek/autobusov; priechody pre chodcov; jazda do/z dlhých svahov; |
|
7.4.9. |
prijatie potrebných bezpečnostných opatrení pri vystupovaní z vozidla. |
8. Zručnosti a správanie, ktoré sa má skúšať v prípade skupín C, CE, C1, C1E, D, DE, D1 a D1E
8.1. Príprava a technická kontrola vozidla vzhľadom na bezpečnosť cestnej premávky
Žiadatelia musia preukázať, že sú schopní pripraviť sa na bezpečné vedenie vozidla tým, že splnia tieto požiadavky:
|
8.1.1. |
úprava sedadla do správnej polohy; |
|
8.1.2. |
nastavenie spätných zrkadiel, bezpečnostných pásov a opierok hlavy, ak existujú; |
|
8.1.3. |
náhodné kontroly stavu pneumatík, riadenia, bŕzd, svetiel, svetlometov, smeroviek a zvukového výstražného zariadenia; |
|
8.1.4. |
kontrola všetkých brzdových a riadiacich systémov s posilňovačom; kontrola stavu kolies, matíc pre upevnenie kolies, blatníkov, čelného skla, okien a stieračov, kvapalín (napr. motorového oleja, chladiacej kvapaliny, kvapaliny ostrekovača); kontrola a používanie prístrojovej dosky vrátane záznamového zariadenia, ako je vymedzené v nariadení (EHS) č. 3821/85; |
|
8.1.5. |
kontrola tlaku vzduchu, zásobníkov vzduchu a tlmičov; |
|
8.1.6. |
kontrola bezpečnostných faktorov súvisiacich s nakladaním: korba, plachty, nákladové dvere, nakladací mechanizmus (ak existuje), zaistenie kabíny (ak existuje), spôsob nakladania, zabezpečenia nákladu (iba pre skupiny C, CE, C1, C1E); |
|
8.1.7. |
kontrola spojovacieho mechanizmu a brzdy a elektrických spojov (iba pre skupiny CE, C1E, DE, D1E); |
|
8.1.8. |
schopnosť vykonať osobitné bezpečnostné opatrenia vo vozidle; ovládanie korby, pomocných dverí, núdzových východov, zariadení prvej pomoci, hasiacich prístrojov a iných bezpečnostných zariadení (iba pre skupiny D, DE, D1, D1E); |
|
8.1.9. |
čítanie cestnej mapy, plánovanie trasy vrátane používania elektronických navigačných systémov (nepovinné); |
8.2. Osobitné úkony, ktoré sa majú odskúšať vzhľadom na bezpečnosť cestnej premávky
|
8.2.1. |
pripojenie a odpojenie alebo odpojenie a opätovné pripojenie prípojného vozidla od jeho motorového vozidla; tento úkon musí obsahovať zaparkovanie ťažného vozidla vedľa prípojného vozidla (t. j. nie v jednej línii) (iba pre skupiny CE, C1E, DE, D1E); |
|
8.2.2. |
cúvanie v zákrute, ktorej krivka závisí od rozhodnutia členských štátov; |
|
8.2.3. |
bezpečné zaparkovanie kvôli nakladaniu/vykladaniu pri nakladacej rampe/plošine alebo pri podobnom zariadení (iba pre skupiny C, CE, C1, C1E); |
|
8.2.4. |
zaparkovanie tak, aby mohli cestujúci bezpečne nastúpiť do autobusu alebo z neho vystúpiť (iba pre skupiny D, DE, D1, D1E). |
8.3. Správanie v premávke
Žiadatelia musia vykonať všetky tieto činnosti úplne bezpečne v situáciách bežnej premávky a vykonať všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia:
|
8.3.1. |
výjazd: po zaparkovaní, po zastavení v premávke; výjazd z vozovky; |
|
8.3.2. |
jazda na rovných cestách; prechádzanie okolo vozidiel idúcich v protismere vrátane obmedzených priestorov; |
|
8.3.3. |
vedenie vozidla v zákrutách; |
|
8.3.4. |
križovatky: priblíženie saku križovatke a prejazd križovatiek a prípojok; |
|
8.3.5. |
zmena smeru: zatáčky doľava a doprava; zmena jazdných pruhov; |
|
8.3.6. |
vjazd/výjazd z diaľnic alebo podobných cestných komunikácií (ak sú k dispozícii): zaradenie sa zo zrýchľovacieho pruhu: jazda v spomaľovacom pruhu; |
|
8.3.7. |
predchádzanie/obchádzanie: predchádzanie inej premávky (ak je to možné): jazda popri prekážkach, napr. zaparkovaných autách; nechať sa predísť inými účastníkmi (ak je to primerané); |
|
8.3.8. |
osobitné cestné charakteristiky (ak existujú): kruhové objazdy; prejazdy cez železničné priecestia; zastávky električiek/autobusov; priechody pre chodcov; jazda do/z dlhých svahov; |
|
8.3.9. |
prijatie potrebných bezpečnostných opatrení pri vystupovaní z vozidla. |
9. Známkovanie skúšok zručností a správania
|
9.1. |
Pre každú z uvedených dopravných situácií musí ohodnotenie odrážať stupeň ľahkosti, s akou žiadateľ zvláda ovládanie vozidla a jeho preukázanú schopnosť viesť vozidlo úplne bezpečne v premávke. Skúšajúci sa musí v priebehu celej skúšky cítiť bezpečne. Trestom za chyby pri vedení vozidla alebo nebezpečné správanie priamo ohrozujúce bezpečnosť skúšobného vozidla, jeho cestujúcich alebo iných účastníkov cestnej premávky je nezloženie skúšky bez ohľadu na to, či skúšajúci alebo sprevádzajúca osoba museli zasahovať. Skúšajúci sa však aj tak môže slobodne rozhodnúť, či sa má skúška zručností a správania dokončiť alebo nie. Skúšajúci musí byť odborne vyškolený, aby správne ohodnotil schopnosť žiadateľa bezpečne viesť vozidlo. Práca skúšajúcich sa musí sledovať a byť pod dohľadom orgánu oprávneného členským štátom zabezpečiť správne a dôsledné uplatnenie vyhodnotenia chýb v súlade s normami ustanovenými v tejto prílohe. |
|
9.2. |
Počas hodnotenia skúšajúci venujú zvláštnu pozornosť skutočnosti, či žiadateľ pri vedení vozidla preukazuje defenzívne a spoločenské správanie. Toto by malo odrážať celkový štýl vedenia vozidla a skúšajúci jazdy by to mal zohľadniť pri celkovom obraze žiadateľa. Zahŕňa to primerané a rozhodné (bezpečné) vedenie vozidla, ktoré zohľadňuje dopravné a poveternostné podmienky, zohľadňuje ostatnú premávku, zohľadňuje záujmy ostatných účastníkov cestnej premávky (najmä zraniteľnejších) a zahŕňa predvídanie situácie. |
|
9.3. |
Skúšajúci ďalej vyhodnocuje, či žiadateľ:
|
10. Trvanie skúšky
Trvanie skúšky a prejdená vzdialenosť musia byť dostatočné na vyhodnotenie zručností a správania stanovených v odseku B tejto prílohy. Za žiadnych okolností by nemal byť čas strávený vedením vozidla na ceste kratší než 25 minút pre skupiny A, A1, A2, B, B1 a BE a kratší než 45 minút pre ostatné skupiny. Toto nezahŕňa prijatie žiadateľa, prípravu vozidla, technickú kontrolu vozidla vzhľadom na cestnú bezpečnosť, osobitné úkony a oznámenie výsledku praktickej skúšky.
11. Miesto konania skúšky
Časť skúšky na vyhodnotenie osobitných úkonov sa môže vykonávať vo zvláštnom skúšobnom teréne. Vždy keď je to možné, mala by sa časť skúšky s cieľom vyhodnotiť správanie v premávke vykonávať na cestách mimo zastavaných oblastí, na rýchlostných komunikáciách a diaľnicach (alebo podobných cestných komunikáciách) a tiež na všetkých druhoch mestských komunikáií (obytné zóny, zóny s rýchlosťou 30 a 50 km/h, mestské diaľnice), ktoré by mali predstavovať rôzne druhy ťažkostí, s ktorými sa vodiči pravdepodobne môžu stretnúť. Je žiaduce, aby sa skúška uskutočnila v podmienkach rôznej hustoty premávky. Čas strávený jazdou na ceste by sa mal využiť optimálnym spôsobom, aby žiadateľ mohol byť vyhodnotený v rôznych oblastiach premávky, s ktorými sa môže stretnúť, s mimoriadnym dôrazom na zmenu týchto oblastí.
II. VEDOMOSTI, ZRUČNOSTI A SPRÁVANIE NA VEDENIE MOTOROVÉHO VOZIDLA
Vodiči všetkých motorových vozidiel musia mať kedykoľvek vedomosti, zručnosti a správanie opísané v bodoch 1 až 9, aby boli schopní:
|
— |
rozpoznať nebezpečenstvá v premávke a vyhodnotiť ich závažnosť; |
|
— |
dostatočne ovládať vozidlo, aby nevytvárali nebezpečné situácie a primerane reagovať, ak by sa také situácie vyskytli; |
|
— |
spĺňať požiadavky predpisov cestnej premávky a najmä tých, ktoré sú určené na predchádzanie nehodám na cestách a udržanie plynulosti premávky; |
|
— |
zistiť akékoľvek hlavné technické poruchy na svojich vozidlách, najmä tie, ktoré ohrozujú bezpečnosť, a vhodným spôsobom ich odstrániť; |
|
— |
brať do úvahy všetky faktory ovplyvňujúce správanie pri vedení vozidla (napr. alkohol, únava, slabý zrak, atď.) tak, aby sa zachovali všetky schopnosti potrebné na bezpečné vedenie vozidla; |
|
— |
pomáhať zabezpečiť bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky a najmä tých, ktorí sú najslabší a najohrozenejší tým, že preukážu náležitý ohľad voči ostatným. |
Členské štáty môžu vykonávať primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby si vodiči, ktorí stratili vedomosti, zručnosti a správanie opísané v bodoch 1 až 9, mohli obnoviť tieto vedomosti a zručnosti a naďalej vykazovať také správanie, aké sa požaduje na vedenie motorového vozidla.
(1) Ú. v. ES L 370, 31.12.85, s. 1. Nariadenie zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1).
(2) Ú. v. ES L 370, 31.12.1985, s. 8. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 561/2006.
(3) Smernica Komisie 2000/56/ES zo 14. septembra 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/439/EHS o vodičských preukazoch (Ú. v. ES L 237, 21.9.2000, s. 45).
PRÍLOHA III
MINIMÁLNE NORMY PRE TELESNÚ A DUŠEVNÚ SPÔSOBILOSŤ NA VEDENIE MOTOROVÝCH VOZIDIEL
VYMEDZENIE POJMOV
|
1. |
Na účely tejto prílohy sa vodiči klasifikujú do dvoch skupín:
|
|
2. |
Podobne sú žiadatelia o prvý vodičský preukaz alebo o obnovenie vodičského preukazu klasifikovaní do skupiny, do ktorej patrili, keď im bol vodičský preukaz vydaný alebo obnovený. |
LEKÁRSKE PREHLIADKY
|
3. |
Skupina 1: Od žiadateľov sa vyžaduje, aby sa podrobili lekárskej prehliadke, ak sa pri plnení nevyhnutných formalít alebo v priebehu skúšky, ktorá je nevyhnutná na získanie vodičského oprávneniam, preukáže, že majú jednu alebo viac zdravotných nespôsobilostí uvedených v tejto prílohe. |
|
4. |
Skupina 2: Žiadatelia sa podrobia lekárskej prehliadke pred prvým vydaním vodičského preukazu a potom sa vodiči kontrolujú pri každom obnovení svojho vodičského preukazu v súlade s vnútroštátnym systémom zavedeným v členskom štáte obvyklého pobytu. |
|
5. |
Normy stanovené členskými štátmi na vydávanie a akékoľvek následné obnovenie vodičských preukazov môžu byť prísnejšie ako normy ustanovené v tejto prílohe. |
ZRAK
|
6. |
Všetci žiadatelia o vodičský preukaz sa podrobia primeranému preskúšaniu zraku, aby sa zabezpečilo, že majú primeranú ostrosť zraku na vedenie motorových vozidiel. Ak je dôvod pochybovať, že zrak žiadateľa nie je primeraný, vyšetrí ho príslušný lekársky orgán. Pri tejto prehliadke sa pozornosť venuje najmä: ostrosti zraku, zornému poľu, videniu za šera a progresívnym očným chorobám. Na účely tejto prílohy sa vnútroočné šošovky nepovažujú za korekčné šošovky. |
Skupina 1:
|
6.1. |
Žiadatelia o vodičský preukaz alebo o jeho obnovenie majú binokulárnu zrakovú ostrosť v prípade potreby s korekčnými šošovkami najmenej 0,5 pri súčasnom používaní oboch očí. Vodičský preukaz sa nevydá alebo sa neobnoví, ak sa v priebehu lekárskej prehliadky preukáže, že očný horizont je menší ako 120o o, okrem prípadov výnimočného charakteru plne odôvodnených priaznivým lekárskym posudkom a pozitívnym praktickým testom, alebo sa preukáže, že dotknutá osoba trpí inou očnou chorobou, ktorá by ohrozila bezpečné vedenie vozidla. Ak sa zistí alebo potvrdí progresívna očná choroba, vydanie alebo obnovenie vodičského preukazu podlieha pravidelným prehliadkam žiadateľa u príslušného odborného lekára. |
|
6.2. |
Žiadatelia o vodičský preukaz alebo o jeho obnovenie, ktorí majú totálnu funkčnú stratu zraku jedného oka alebo používajú iba jedno oko (napr. v prípade diplopie) musia mať zrakovú ostrosť najmenej 0,6 s korekčnými šošovkami, ak sú potrebné. Príslušný lekársky orgán musí potvrdiť, že tento stav monokulárneho videnia trvá dostatočne dlho, aby došlo k prispôsobeniu a že zorné pole tohto oka je normálne. |
Skupina 2:
|
6.3. |
Žiadatelia o vodičský preukaz alebo o jeho obnovenie musia mať ostrosť zraku s korekčnými šošovkami, ak sú potrebné, najmenej 0,8 v lepšom oku a najmenej 0,5 v horšom oku. Ak je nutné používať korekčné šošovky, aby sa dosiahla hodnota 0,8 a 0,5, nekorigovaná ostrosť v každom oku musí dosiahnuť aspoň 0,05, alebo inak musí byť dosiahnutá minimálna ostrosť (0,8 a 0,5) buď korekciou okuliarami so silou nepresahujúcou plus alebo mínus 8 dioptrií alebo pomocou kontaktných šošoviek (nekorigované videnie = 0,05). Korekciu musí osoba dobre znášať. Vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví, ak žiadateľ alebo vodič nemá normálne binokulárne zorné pole alebo trpí diplopiou. |
SLUCH
|
7. |
Možnosť vydania alebo obnovenia vodičských preukazov alebo žiadateľom alebo vodičom v skupine 2 podlieha posudku príslušných lekárskych orgánov; pri lekárskej prehliadke sa mimoriadny dôraz bude klásť najmä na rozsah kompenzácie. |
OSOBY S OBMEDZENOU POHYBLIVOSŤOU
|
8. |
Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí trpia poruchami pohybového systému, na základe ktorých môže byť vedenie motorového vozidla nebezpečné. |
Skupina 1:
|
8.1. |
Vodičské preukazy podliehajúce určitým obmedzeniam, môžu byť v prípade potreby vydané žiadateľom alebo vodičom s telesným postihnutím na základe vydania posudku príslušným lekárskym orgánom. Tento posudok sa musí zakladať na lekárskom posúdení danej poruchy a ak je to potrebné, na praktickom teste. Musí tiež určiť, aký typ úpravy vozidla sa požaduje, ako aj to, či vodič musí byť vybavený ortopedickým zariadením, pokiaľ skúška zručností a správania preukáže, že s takýmto zariadením by jazda nebola nebezpečná. |
|
8.2. |
Vodičské preukazy sa môžu vydať alebo obnoviť akémukoľvek žiadateľovi trpiacemu progresívnou chorobu pod podmienkou, že osoba s obmedzenou pohyblivosťou sa pravidelne podrobuje prehliadke, na ktorej sa kontroluje, či je táto osoba stále schopná motorové vozidlo viesť úplne bezpečne. Ak ide o statické postihnutie, vodičský preukaz sa môže vydať alebo obnoviť bez toho, aby sa žiadateľ podroboval pravidelným lekárskym prehliadkam. |
Skupina 2:
|
8.3. |
Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine. |
SRDCOVO-CIEVNE CHOROBY
|
9. |
Akákoľvek choroba, ktorá sa u žiadateľa o prvý vodičský preukaz alebo u vodiča žiadajúceho o obnovenie vodičského preukazu môže prejaviť náhlym zlyhaním srdcovo-cievneho systému tak, že náhle zlyhajú mozgové funkcie, predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť cestnej premávky. |
Skupina 1:
|
9.1. |
Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí majú vážnu arytmiu. |
|
9.2. |
Vodičské preukazy môžu byť vydané alebo obnovené žiadateľom alebo vodičom, ktorí majú stimulátor, na základe posudku oprávneného lekárskeho orgánu a pravidelných lekárskych kontrol. |
|
9.3. |
Otázka, či vydať alebo obnoviť vodičský preukaz žiadateľom alebo vodičom s príliš vysokým krvným tlakom, sa posúdi v súvislosti s ostatnými výsledkami lekárskej prehliadky, akékoľvek súvisiace komplikácie a nebezpečenstvo ohrozujúce bezpečnosť cestnej premávky. |
|
9.4. |
Vo všeobecnosti sa vodičský preukaz nevydá alebo neobnoví žiadateľom alebo vodičom trpiacim angínou pectoris v stave odpočinku alebo pri vzrušení. Vydanie alebo obnovenie vodičského preukazu akémukoľvek žiadateľovi po infarkte myokardu podlieha posudku oprávneného lekárskeho orgánu a, ak je to potrebné, pravidelným lekárskym kontrolám. |
Skupina 2:
|
9.5. |
Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine. |
DIABETES MELLITUS
|
10. |
Možnosť vydania alebo obnovenia vodičských preukazov žiadateľom alebo vodičom trpiacim diabetes mellitus podlieha posudku oprávneného lekárskeho orgánu a pravidelným lekárskym kontrolám primeraným pre jednotlivé prípady. |
Skupina 2:
|
10.1. |
Vodičský preukaz sa môže vydať alebo obnoviť žiadateľom a vodičom v tejto skupine, ktorí trpia diabetes mellitus a ktorí vyžadujú liečbu inzulínom iba vo výnimočných prípadoch, a to len vtedy, ak je to riadne odôvodnené posudkom oprávneného lekárskeho orgánu a ak podliehajú pravidelným lekárskym kontrolám. |
CHOROBY NERVOVÉHO SYSTÉMU
|
11. |
Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí trpia vážnymi nervovými chorobami, pokiaľ žiadosť nie je podporená posudkom oprávneného lekárskeho orgánu. Poruchy nervového systému spojené s chorobami alebo chirurgické zásahy ovplyvňujúce centrálny alebo periférny nervový systém, ktoré vedú k senzorickým alebo motorickým poruchám a ovplyvňujú rovnováhu a koordináciu, sa musia brať do úvahy vo vzťahu k ich funkčným účinkom a rizikám vývoja choroby. V takýchto prípadoch vydanie alebo obnovenie vodičského preukazu môže podliehať pravidelnému posúdeniu v prípade, že hrozí zhoršenie stavu. |
|
12. |
Epileptické záchvaty alebo iné náhle poruchy stavu vedomia predstavujú vážne nebezpečenstvo pre bezpečnosť cestnej premávky, ak sa vyskytnú u osoby, ktorá vedie motorové vozidlo. |
Skupina 1:
|
12.1. |
Možnosť vydania alebo obnovenia vodičského preukazu podlieha prehliadke príslušným lekárskym orgánom a pravidelným lekárskym kontrolám. Orgán rozhodne o stupni epilepsie alebo iných porúch vedomia, o klinickej forme a vývoji (napr. žiaden záchvat v priebehu posledných dvoch rokov), o podstúpenej liečbe a jej výsledkoch. |
Skupina 2:
|
12.2. |
Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom trpiacim epileptickými záchvatmi alebo ktorí sú náchylní na epileptické záchvaty alebo na iné náhle poruchy stavu vedomia. |
DUŠEVNÉ PORUCHY
Skupina 1:
|
13.1. |
Vodičské preukazy sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí trpia:
pokiaľ žiadosť nie je podporená posudkom oprávneného lekárskeho orgánu a, v prípade potreby, podmienená pravidelnými lekárskymi kontrolami. |
Skupina 2:
|
13.2. |
Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine. |
ALKOHOL
|
14. |
Požívanie alkoholu predstavuje vážne nebezpečenstvo pre bezpečnosť cestnej premávky. Vzhľadom na rozsah problému musia byť lekári veľmi ostražití. |
Skupina 1:
|
14.1. |
Vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví žiadateľom alebo vodičom, ktorí sú na alkohole závislí alebo ktorí nie sú schopní zdržať sa pitia pri vedení motorového vozidla. Vodičský preukaz sa môže vydať alebo obnoviť žiadateľom a vodičom, ktorí boli v minulosti závislí na alkohole a ktorí absolvovali skúšobné obdobie abstinencie, na základe posudku oprávneného lekárskeho orgánu a pravidelných lekárskych kontrol. |
Skupina 2:
|
14.2. |
Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine. |
DROGY A LIEKY
|
15. |
Zneužívanie: Vodičské preukazy akúkoľvek skupinu sa nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom, ktorí sú závislí na psychotropných látkach alebo ktorí nie sú na nich závislí, ale ich pravidelne zneužívajú. |
Pravidelné užívanie:
Skupina 1:
|
15.1. |
Vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví žiadateľom alebo vodičom, ktorí pravidelne užívajú psychotropné látky v akejkoľvek forme, ktoré môžu sťažiť schopnosť viesť vozidlo bezpečne, ak sú užité množstvá také, že majú nepriaznivý účinok na vedenie motorového vozidla. Toto sa vzťahuje na všetky lekárske výrobky alebo kombinácie lekárskych výrobkov, ktoré ovplyvňujú schopnosť vodiča viesť motorové vozidlo. |
Skupina 2:
|
15.2. |
Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine. |
PORUCHY OBLIČIEK
Skupina 1:
|
16.1. |
Vodičské preukazy sa môžu vydať alebo obnoviť žiadateľom a vodičom trpiacim vážnymi obličkovými chorobami, pričom vydanie podlieha posudku oprávneného lekárskeho orgánu a pravidelným lekárskym kontrolám. |
Skupina 2:
|
16.2. |
Až na výnimočné prípady sa vodičské preukazy nevydajú alebo neobnovia žiadateľom alebo vodičom trpiacim vážnou a nevyliečiteľnou nedostatočnou činnosťou obličiek, len ak je to riadne zdôvodnené v posudku oprávneného lekárskeho orgánu a ak sa podrobujú pravidelným lekárskym kontrolám. |
RÔZNE USTANOVENIA
Skupina 1:
|
17.1. |
Vydanie alebo obnovenie vodičského preukazu žiadateľom alebo vodičom, ktorí majú transplantovaný orgán alebo majú umelý implantát, ktorý ovplyvňuje ich schopnosť viesť motorové vozidlo, podlieha posudku oprávneného lekárskeho orgánu a, ak je to potrebné, pravidelným lekárskym kontrolám. |
Skupina 2:
|
17.2. |
Príslušný lekársky orgán dôkladne zváži všetky dodatočné riziká a nebezpečenstvá týkajúce sa vedenia motorových vozidiel vymedzených v tejto skupine. |
|
18. |
Vo všeobecnosti, ak žiadatelia alebo vodiči trpia akoukoľvek poruchou, ktorá nie je uvedená v predchádzajúcom odseku, ale sú vzhľadom k nej alebo jej následkom funkčne nespôsobilí, a tým ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky, vodičský preukaz sa nevydá alebo neobnoví, pokiaľ sa žiadosť nedoplní posudkom oprávneného lekárskeho orgánu a ak sa v prípade potreby nepodrobia pravidelným lekárskym kontrolám. |
PRÍLOHA IV
MINIMÁLNE NORMY PRE OSOBY, KTORÉ VEDÚ PRAKTICKÉ VODIČSKÉ SKÚŠKY
1. Spôsobilosti, ktoré vyžaduje skúšajúci
|
1.1 |
Osoba, ktorá je v motorovom vozidle oprávnená viesť praktické hodnotenie vodičského výkonu kandidáta, musí mať vedomosti a zručnosti o otázkach uvedených v bodoch 1.2 až 1.6, ako aj im rozumieť. |
|
1.2 |
Spôsobilosť skúšajúceho musí byť relevantná pre hodnotenie výkonu žiadateľa a je na ňu potrebné oprávnenie pre tú skupinu vodičského preukazu, na ktorú sa skúška z vedenia motorového vozidla vykonáva. |
|
1.3 |
Vedomosti a porozumenie vedenia motorového vozidla a hodnotenie:
|
|
1.4 |
Hodnotenie zručností:
|
|
1.5 |
Osobné vodičské zručnosti:
|
|
1.6 |
Kvalita služieb:
|
|
1.7 |
Vedomosti o technických a fyzických charakteristikách vozidla
|
|
1.8 |
Vedenie motorového vozidla hospodárne z hľadiska spotreby paliva a ohľaduplne voči životnému prostrediu. |
2. Všeobecné podmienky
|
2.1. |
Skúšajúci na vodičský preukaz skupiny B:
|
|
2.2. |
Skúšajúci na vodičské preukazy ostatných skupín:
|
2.3 Rovnocennosť
|
2.3.1 |
Členské štáty môžu oprávniť skúšajúceho na to, aby viedol vodičské skúšky pre skupiny AM, A1, A2 a A po absolvovaní základnej kvalifikácie, ktorá je pre jednu z týchto skupín predpísaná v bode 3. |
|
2.3.2 |
Členské štáty môžu oprávniť skúšajúceho, aby viedol vodičské skúšky na skupiny C1, C, D1 a D po absolvovaní základnej kvalifikácie, ktorá je pre jednu z týchto skupín predpísaná v bode 3. |
|
2.3.3 |
Členské štáty môžu oprávniť skúšajúceho, aby viedol vodičské skúšky na skupiny BE, C1E, D1E a DE po absolvovaní základnej kvalifikácie, ktorá je pre jednu z týchto skupín predpísaná v bode 3. |
3. Základná kvalifikácia
3.1 Základný odborný výcvik
|
3.1.1 |
Skôr, než môže byť osoba oprávnená viesť vodičské skúšky, musí táto osoba uspokojivo dokončiť taký výcvikový program, ktorý môžu členské štáty určiť s cieľom získať spôsobilosti uvedené v bode 1. |
|
3.1.2 |
Členské štáty musia určiť, či sa obsah ktoréhokoľvek jednotlivého výcvikového programu bude týkať oprávnenia na vedenie vodičských skúšok pre jednu skupinu vodičského preukazu alebo pre viac než jednu skupinu. |
3.2. Skúšky
|
3.2.1 |
Skôr, než môže byť osoba oprávnená viesť vodičské skúšky, musí táto osoba preukázať uspokojivú úroveň vedomostí, chápania, zručností a schopnosti vo vzťahu k témam uvedeným v bode 1. |
|
3.2.2 |
Členské štáty uskutočňujú skúšobný proces, ktorý pedagogicky primeraným spôsobom hodnotí schopnosti osoby vymedzené v bode 1, najmä v bode 1.4. Skúšobný proces musí zahŕňať teoretické aj praktické prvky. Môže sa použiť počítačové hodnotenie, ak je primerané. Podrobnosti o charaktere a trvaní akejkoľvek skúšky a vyhodnotení v rámci skúšky sú ponechané na uváženie jednotlivých členských štátov. |
|
3.2.3 |
Členské štáty musia určiť, či sa obsah ktorejkoľvek jednotlivej skúšky bude týkať oprávnenia na vedenie vodičských skúšok na jednu skupinu vodičského preukazu alebo na viac než jednu skupinu. |
4. Zabezpečenie kvality a pravidelný odborný výcvik
4.1 Zabezpečenie kvality
|
4.1.1 |
V členských štátoch sú zavedené opatrenia na zabezpečenie kvality, aby sa udržala úroveň skúšajúcich vedenia motorového vozidla. |
|
4.1.2 |
Opatrenia na zabezpečenie kvality by mali zahŕňať dohľad nad skúšajúcimi v práci, ich ďalším odborným vzdelávaním a obnovenou akreditáciou, ich stálym odborným rastom a pravidelným prehodnotením výsledku vodičských skúšok, ktoré viedli. |
|
4.1.3 |
Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa každý skúšajúci podrobil ročnému dohľadu s využitím opatrení na zabezpečenie kvality uvedených v bode 4.1.2. Členské štáty musia okrem toho zabezpečiť sledovanie skúšajúceho pri vedení skúšok raz za päť rokov po dobu aspoň pol dňa, kedy bude možné jeho sledovanie pri niekoľkých skúškach. Ak sa zistia problémy, malo by sa zaviesť nápravné opatrenie. Osoba, ktorá vykonáva dohľad, musí byť osoba, ktorú na tento účel oprávnil členský štát |
|
4.1.4 |
Členské štáty môžu zabezpečiť, aby skúšajúci, ktorý je oprávnený viesť vodičské skúšky na jednu skupinu a vyhovuje to požiadavke na dohľad vo vzťahu ku skúškam na jednu skupinu, vyhovoval požiadavke na viac než jednu skupinu. |
|
4.1.5 |
Práca skúšajúceho sa musí sledovať a byť pod dohľadom orgánu oprávneného členským štátom, aby sa zabezpečilo správne a dôsledné uplatňovanie vyhodnotenia. |
4.2 Pravidelný výcvik
|
4.2.1 |
Členské štáty zabezpečia, aby skúšajúci vedenia vozidla na účely zachovania oprávnenia, bez ohľadu na počet skupín, na ktoré sú akreditovaní, vykonali:
|
|
4.2.2 |
Členské štáty príjmu primerané opatrenia s cieľom zaistiť, aby sa osobitný výcvik rýchlo poskytol tým skúšajúcim, o ktorých sa na základe zavedeného systému zabezpečenia kvality zistilo vážne nedostatky v ich práci. |
|
4.2.3 |
Charakter pravidelného školenia môže mať podobu informačného stretnutia, výcviku v triede, bežného alebo elektronického vyučovania a môže sa uskutočňovať pre jednotlivých skúšajúcich alebo pre celé skupiny skúšajúcich. Môže zahŕňať také nové akreditačné normy, aké členské štáty považujú za primerané. |
|
4.2.4 |
Členské štáty môžu zabezpečiť, že v prípade, ak je skúšajúci oprávnený viesť vodičské skúšky pre viac než jednu skupinu a vyhovuje to požiadavke na dohľad vo vzťahu ku skúškam na jednu skupinu, potom to vyhovuje požiadavke pre viac než jednu skupinu za predpokladu, že je splnená požiadavka stanovená v bode 4.2.5. |
|
4.2.5 |
Ak vyučujúci neviedol skúšky pre ktorúkoľvek skupinu v rámci 24 mesačného obdobia, tento skúšajúci sa podrobí vhodnému novému hodnoteniu predtým, než môže viesť vodičské skúšky vzťahujúce sa na túto skupinu. Novému hodnoteniu sa môže podrobiť ako súčasti požiadavky stanovenej v bode 4.2.1. |
5. Nadobudnuté práva
|
5.1. |
Členské štáty môžu povoliť osobám oprávneným viesť vodičské skúšky bezprostredne predtým, než tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť, aby ďalej viedli vodičské skúšky napriek tomu, že neboli oprávnení v súlade so všeobecnými podmienkami v bode 2 alebo so základným kvalifikačným postupom uvedeným v bode 3. |
|
5.2. |
Títo skúšajúci však podliehajú opatreniam týkajúcim sa pravidelného dohľadu a zabezpečenia kvality uvedeným v bode 4. |
PRÍLOHA V
MINIMÁLNE POžIADAVKY NA VÝCVIK VODIČA A SKÚŠKU JAZDNÝCH SÚPRAV UVEDENÝCH V DRUHOM PODODSEKU ČLÁNKU 4 ODS. 4 PÍSM. B)
|
1. |
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na:
|
|
2.1 |
Trvanie výcviku vodiča
|
|
3. |
Obsah výcviku vodiča Výcvik vodiča sa týka vedomostí, zručností a správania opísaných v bodoch 2 a 7 prílohy II. Osobitná pozornosť sa venuje:
Praktická zložka zahŕňa tieto cvičenia: zrýchľovanie, spomaľovanie, jazda dozadu, brzdenie, vzdialenosť zastavenia, výmena lana, brzdenie/vyhýbanie, otočenie prívesu, odpojenie prívesu k jeho motorovému vozidlu a jeho odpojenie, parkovanie;
|
|
4. |
Trvanie a obsah skúšky zručností a správania |
Dĺžka skúšky a prejdená vzdialenosť musia byť dostatočné na vyhodnotenie zručností a správania ustanovených v bode 3.
PRÍLOHA VI
MINIMÁLNE POžIADAVKY NA VÝCVIK A SKÚŠKY VODIČA PRE MOTOCYKLE SKUPINY A (POSTUPNÉ SPRÍSTUPŇOVANIE)
|
1. |
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na:
|
|
2. |
Trvanie výcviku vodiča
|
|
3. |
Obsah výcviku vodiča
|
|
4. |
Trvanie a obsah skúšky zručností a správania |
Dĺžka skúšky a ubehnutá vzdialenosť musia byť dostatočné na vyhodnotenie zručností a správania stanovených v bode 3 tejto prílohy.
PRÍLOHA VII
Časť A
ZRUŠENÉ SMERNICE ZMENENÉ A DOPLNENÉ PODľA PORADIA
(uvedené v článku 17)
|
Smernica Rady 91/439/EHS (1) |
|
|
Smernica Rady 94/72/ES |
|
|
Smernica Rady 96/47/ES |
|
|
Smernica Rady 97/26/ES |
|
|
Smernica Komisie 2000/56/ES |
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES iba článok 10 ods. 2 |
|
|
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1882/2003 iba príloha II bod 24 |
Časť B
LEHOTY NA TRANSPOZÍCIU DO VNÚTROŠTÁTNYCH PRÁVNYCH PREDPISOV A NA UPLATŇOVANIE
(uvedené v článku 17)
|
Smernica |
Konečný termín transpozície |
Dátum uplatňovania |
|
Smernica 91/439/EHS |
1. júl 1994 |
1. júl 1996 |
|
Smernica 94/72/ES |
- |
1. január 1995 |
|
Rozhodnutie 96/427/ES |
- |
16. júl 1996 |
|
Smernica 96/47/ES |
1. júl 1996 |
1. júl 1996 |
|
Smernica 97/26/ES |
1. január 1998 |
1. január 1998 |
|
Smernica 2000/56/ES |
30. september 2003 |
30. september 2003, 30. september 2008 (príloha II bod 6.2.5) a 30. september 2013 (príloha II bod 5.2) |
|
Smernica 2003/59/ES |
10. september 2006 |
10. september 2008 (osobná doprava) a 10. september 2009 (nákladná doprava) |
(1) Smernica 91/439/EHS bola tiež zmenená a doplnená týmto aktom, ktorý sa neruší: Akt o pristúpení z roku 1994.
PRÍLOHA VIII
TABUľKA ZHODY
|
Smernica Rady 91/439/EHS |
Táto smernica |
|
Článok 1 ods. 1, prvá veta |
Článok 1 ods.1, prvá veta |
|
Článok 1 ods. 1, druhá veta |
- |
|
- |
Článok 1 ods. 2 |
|
Článok 1 ods. 2 |
Článok 2 ods. 1 |
|
- |
Článok 2 ods. 2 |
|
Článok 1 ods. 3 |
- |
|
Článok 2 ods. 1 |
Článok 3 ods. 1, druhá veta |
|
Článok 2 ods. 2 |
Článok 3 ods. 1 |
|
|
Článok 3 ods. 2 |
|
|
Článok 3 ods. 3 |
|
Článok 2 ods. 3 |
- |
|
Článok 2 ods. 4 |
- |
|
Článok 3 ods. 1, prvý pododsek, úvodná časť |
Článok 4 ods. 1, prvá veta |
|
- |
Článok 4 ods. 2, prvá zarážka |
|
- |
Článok 4 ods. 2, druhá zarážka |
|
Článok 3 ods. 1, prvý pododsek, prvá zarážka |
Článok 4 ods. 3, prvá zarážka |
|
Článok 3 ods. 1, prvý pododsek, druhá zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. b), prvý odsek |
|
Článok 3 ods. 1, prvý pododsek, tretia zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. b), druhý odsek |
|
Článok 3 ods. 1, prvý pododsek, švrtá zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. c) |
|
Článok 3 ods. 1, prvý pododsek, piata zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. f) |
|
Článok 3 ods. 1, prvý pododsek, šiesta zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. g) |
|
Článok 3 ods. 1, prvý pododsek, siedma zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm j) |
|
Článok 3 ods. 1, prvý pododsek, ôsma zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. k) |
|
Článok 3 ods. 2, prvý pododsek, úvodná časť |
- |
|
Článok 3 ods. 2, prvý pododsek, prvá zarážka |
Článok 4 ods. 3 písm. a) |
|
Článok 3 ods. 2, prvý pododsek, druhá zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. a) |
|
Článok 3 ods. 2, prvý pododsek, tretia zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. d) |
|
Článok 3 ods. 2, prvý pododsek, štvrtá zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. e) |
|
Článok 3 ods. 2, prvý pododsek, piata zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. h) |
|
Článok 3 ods. 2, prvý pododsek, šiesta zarážka, úvodná časť |
Článok 4 ods. 4 písm. i) |
|
Článok 3 ods. 2, prvý pododsek, šiesta zarážka, prvá podzarážka |
- |
|
Článok 3 ods. 2, prvý pododsek, druhá zarážka, druhá podzarážka |
- |
|
Článok 3 ods. 3, úvodná časť |
- |
|
Článok 3 ods. 3, prvá zarážka |
Článok 4 ods. 1, tretia veta |
|
Článok 3 ods. 3, druhá zarážka, prvý pododsek |
Článok 4 ods. 3, druhá zarážka |
|
Článok 3 ods. 3, druhá zarážka, druhý pododsek |
- |
|
Článok 3 ods. 3, tretia zarážka |
Článok 4 ods. 3, prvá zarážka |
|
Článok 3 ods. 3, štvrtá zarážka |
Článok 4 ods. 4, prvá zarážka |
|
Článok 3 ods. 3, piata zarážka |
Článok 4 ods. 4, druhá zarážka |
|
- |
Článok 4 ods. 3 |
|
Článok 3 ods. 4 |
- |
|
Článok 3 ods. 5 |
- |
|
Článok 3 ods. 6 |
Článok 4 ods. 5, prvá veta |
|
— |
Článok 4 ods. 5, druhá veta |
|
Článok 4 |
Článok 5 |
|
Článok 5 ods. 1 |
Článok 6 ods. 1 |
|
Článok 5 ods. 1 písm. a) |
Článok 6 ods. 1 písm. a) |
|
Článok 5 ods. 1 písm. b) |
Článok 6 ods. 1 písm. b) |
|
Článok 5 ods. 2, úvodná časť |
Článok 6 ods. 2, úvodná časť |
|
Článok 5 ods. 2 písm. a) |
Článok 6 ods. 2 písm. a) |
|
Článok 5 ods. 2 písm. b) |
Článok 6 ods. 2 písm. b) |
|
— |
Článok 6 ods. 2 písm. c) |
|
— |
Článok 6 ods. 2 písm. d) |
|
— |
Článok 6 ods. 2 písm. e) |
|
— |
Článok 6 ods. 2 písm. f) |
|
Článok 5 ods. 3 |
— |
|
Článok 5 ods. 4 |
Článok 6 ods. 4 |
|
Článok 6 ods. 1, úvodná časť |
Článok 4 ods. 1, druhá veta |
|
Článok 6 ods. 1 písm. a), prvá zarážka |
Článok 4 ods. 3 písm. a), tretia zarážka |
|
Článok 6 ods. 1 písm. a), druhá zarážka |
Článok 4 ods. 4 písm. a), druhá zarážka |
|
Článok 6 ods. 1 písm. b), prvá zarážka |
Článok 4 ods.3 písm. b), druhá zarážka |
|
|
Článok 4 ods. 3 písm. c), druhá zarážka |
|
Článok 6 ods. 1 písm. b), druhá zarážka prvá alternatíva |
Článok 4 ods. 3 písm. b), posledná veta |
|
Článok 6 ods. 1 písm. b), druhá zarážka, druhá alternatíva |
Článok 4 ods. 4 písm. c), druhá zarážka |
|
Článok 6 ods. 1 písm. b), tretia zarážka, prvá a druhá alternatíva |
Článok 4 ods. 4 písm. g), druhá zarážka |
|
Článok 6 ods. 1 písm. b), tretia zarážka, tretia a šrtá alternatíva |
Článok 4 ods. 4 písm. e), tretia zarážka |
|
Článok 6 ods. 1 písm. c), prvá zarážka, prvá a druhá alternatíva |
Článok 4 ods. 4 písm. k), druhá zarážka |
|
Článok 6 ods. 1 písm. c), prvá zarážka, tretia a štvrtá alternatíva |
Článok 4 ods. 4 písm. i), druhá zarážka |
|
Článok 6 ods. 2 |
Článok 4 ods. 6, prvý odsek |
|
- |
Článok 4 ods. 6 druhý pododsek |
|
Článok 6 ods. 3 |
Článok 4 ods. 6, tretí a štvrtý pododsek |
|
Článok 7 ods. 1, úvodná časť |
Článok 7 ods. 1, úvodná časť |
|
Článok 7 ods. 1 písm. a) |
Článok 7 ods. 1 písm. a) |
|
- |
Článok 7 ods. 1 písm. b) |
|
- |
Článok 7 ods. 1 písm. c) |
|
- |
Článok 7 ods. 1 písm. d) |
|
Článok 7 ods. 1 písm. b) |
Článok 7 ods. 1 písm. e) |
|
Článok 7 ods. 2 |
- |
|
Článok 7 ods. 3 |
- |
|
- |
Článok 7 ods. 2 |
|
- |
Článok 7 ods. 3 |
|
Článok 7 ods. 4 |
Článok 7 ods. 4 |
|
Článok 7 ods. 5 |
Článok 7 ods. 5 písm. a) |
|
— |
Článok 7 ods. ť písm. b) |
|
— |
Článok 7 ods. 5 písm. c) |
|
— |
Článok 7 ods. 5 písm. d) |
|
Článok 7a ods. 1 |
- |
|
Článok 7a ods. 2 |
Článok 8 |
|
Článok 7b |
Článok 9 |
|
- |
Článok 10 |
|
Článok 8 |
Článok 11 |
|
Článok 9 |
Článok 12 |
|
Článok 10 |
Článok 13 ods. 1 |
|
— |
Článok 13 ods. 2 |
|
Článok 11 |
Článok 14 |
|
Článok 12 ods. 1 |
- |
|
Článok 12 ods. 2 |
- |
|
Článok 12 ods. 3 |
Článok 15 |
|
- |
Článok 16 |
|
Článok 13 |
Článok 17 prvý pododsek |
|
- |
Článok 17 druhý pododsek |
|
- |
Článok 18 |
|
Článok 14 |
Článok 19 |
|
Príloha I |
- |
|
Príloha Ia |
Príloha I |
|
Príloha II |
Príloha II |
|
Príloha III |
Príloha III |
|
- |
Príloha IV |
|
- |
Príloha V |
|
- |
Príloha VI |
ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY
I. ÚVOD
Komisia prijala návrh 21. októbra 2003.
Európsky parlament prijal stanovisko v prvom čítaní 23. februára 2005.
Rada 18. septembra 2006 prijala spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 Zmluvy.
Rada vo svojom postupe zohľadnila aj stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1).
II. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE
Spoločná pozícia odzrkadľuje výsledok neformálnych stretnutí Európskeho parlamentu, Komisie a Rady. Hoci sa štruktúra návrhu zmenila, aby sa zvýšila jeho logickosť a čitateľnosť, znenie spoločnej pozície si v podstate zachováva všetky kľúčové prvky, ktoré navrhla Komisia.
Dohodli sa však určité úpravy, ktoré odrážajú buď obavy, ktoré vzniesol Parlament počas prvého čítania (napr. otázka povinnej výmeny existujúcich vodičských preukazov), alebo otázky, ktoré predložila Rada.
Spoločná pozícia v súčasnej podobe spĺňa cieľ troch inštitúcií prepracovať existujúcu smernicu a doplniť nevyhnutné ustanovenia s cieľom splniť požiadavky mimoriadne mobilnej spoločnosti v rozšírenej Európskej únii (napr. jeden typ dokumentu v celom Spoločenstve), pričom sa sprísnenia opatrenia proti podvodom a zvýši sa bezpečnosť cestnej premávky. Spoločná pozícia preto rieši tieto kľúčové otázky:
|
— |
zmena klasifikácie súprav vozidiel s prívesmi (čl. 4 ods. 4 písm. b) a i); |
|
— |
prístup k vedeniu motocyklov (čl. 4 ods. 3 a i); |
|
— |
zásada jeden vodičský preukaz pre jednu osobu (čl. 7 ods. 5 a čl. 11 ods. 4); |
|
— |
otázka povinnej výmeny všetkých existujúcich vodičských preukazov (čl. 3 ods. 3 a i). |
i) Zmena klasifikácie súprav vozidiel s prívesmi
Pokiaľ ide o súpravy kategórie B, Komisia navrhla presunúť všetky súpravy s prívesmi nad 750 kg do kategórie BE. Parlament a Rada považovali toto ustanovenie za príliš prísne vzhľadom na to, že značný počet ľahkých kempingových prívesov už prekračuje toto obmedzenie hmotnosti v dôsledku riešenia interiéru. S cieľom čeliť obavám o bezpečnosť cestnej premávky a zároveň zabrániť ďalšej diskriminácii občanov sa dvaja spolutvorcovia právnych predpisov rozhodli zaviesť ustanovenie, ktoré pre súpravu vozidla s prívesom kategórie B umožňuje najvyššiu povolenú hmotnosť 4 250 kg. V prípade, že súprava presahuje 3 500 kg, vnútroštátne orgány požadujú doplňujúcu odbornú prípravu alebo zloženie skúšky zručností a správania alebo oboje. Požiadavky na odbornú prípravu a praktickú skúšku sú uvedené v novej prílohe k smernici (príloha V).
S týmto ustanovením a pri dodržiavaní pravidiel typového schválenia vozidiel Parlament a Rada zabezpečia, aby:
|
— |
hmotnosť ťahača zostala v rámci limitu 3 500 kg, |
|
— |
sa neprekročila existujúca maximálna hmotnosť 4 250 kg (3 500 kg + 750 kg), |
pričom sa samotná súprava stáva pre občanov pružnejšia a transparentnejšia.
Pokiaľ ide o kategóriu BE, dvaja spolutvorcovia právnych predpisov sa dohodli, že pre ťahače umožnia najvyššiu povolenú hmotnosť 3 500 kg. Súpravy s ťahačmi kategórie B a prívesom presahujúcim 3 500 kg sa môžu viesť iba s vodičským preukazom kategóriou C1E.
(ii) Prístup k vedeniu motocyklov
V súvislosti so zvýšením bezpečnosti cestnej premávky a s cieľom dostať mobilitu a bezpečnosť na rovnakú úroveň sa tri inštitúcie dohodli na zásade progresívneho prístupu k vedeniu motocyklov a na veku vzájomného uznávania vodičských preukazov. Tri inštitúcie sa tiež rozhodli zaviesť osobitnú kategóriu pre mopedy (kategória AM), na ktoré sa dá vodičský preukaz získať vo veku 16 rokov. Členské štáty môžu zaviesť ďalšie požiadavky a ak chcú, môžu rozhodnúť o zahrnutí kategórie AM do filozofie progresívneho prístupu k vedeniu motocyklov.
Pokiaľ ide o ďalšie zvýšenie bezpečnosti cestnej dopravy a zníženie počtu nehôd medzi mladými ľuďmi alebo vodičmi motocyklov, ktorí sú začiatočníci, Parlament a Rada postupovali podľa zásady etapového (alebo progresívneho) prístupu Komisie k vedeniu motocyklov s vyššou špecifikáciou. Na základe toho stanovili minimálny vek pre vedenie motocyklov kategórie A1 (ľahké motocykle) na 16 rokov a kategórie A2 (stredné a ťažké motocykle) na 18 rokov. Ak sa členský štát rozhodne udeliť priamy prístup k vedeniu motocyklov kategórie A1 len vo veku 17 alebo 18 rokov, tiež sa musí dodržať dvojročný vekový rozdiel. Ak má žiadateľ dvojročnú prax na motocykli kategórie A1, musí na vedenie motocyklov kategórie A2 zložiť skúšku zručností a správania alebo absolvovať odborný výcvik.
Najnižší vek pre kategóriu motocyklov A (ťažké motocykle) je stanovený na 20 rokov za podmienky, že žiadateľ má dvojročnú prax na motocykli kategórie A2 a zložil skúšku zručností a správania alebo ukončil odborný výcvik.
Tri inštitúcie rozhodli o tom, že na priamy prístup k riadeniu najvýkonnejších motocyklov sa nebude uplatňovať filozofia progresívneho prístupu k vedeniu motocyklov a rozhodli sa stanoviť jednotný najnižší vek 24 rokov v celom Spoločenstve, čím zohľadnili nedostatočnú prax žiadateľa.
(iii) Zásada „jeden vodičský preukaz pre jednu osobu“
Podvody s vodičskými preukazmi sa medzi policajnými orgánmi členských štátov stali známym javom. Rôzne typy podvodov siahajú od nezákonného obchodovania so samotnými preukazmi po nezákonné získavanie duplikátov a získanie nového vodičského preukazu v inom členskom štáte pri súčasnom zákaze viesť motorové vozidlo v „domácom“ členskom štáte.
Parlament a Rada na základe toho plne podporujú zásadu Komisie, podľa ktorej platí jeden vodičský preukaz pre jednu osobu, aby sa v budúcnosti predchádzalo tomuto druhu podvodu. Spoločná pozícia týmto opätovne potvrdzuje zásadu, že jedna osoba môže mať len jeden vodičský preukaz. Okrem povinného pravidelného predlžovania administratívnej platnosti vodičského preukazu tiež zavádza nové ustanovenia, podľa ktorých je členský štát povinný:
|
— |
odmietnuť vydať vodičský preukaz, ak zistí, že žiadateľ už je držiteľom vodičského preukazu; |
|
— |
a, pokiaľ ide o vydanie, náhradu, predĺženie alebo výmenu vodičského preukazu, overiť u iných členských štátov, ak existuje dôvodné podozrenie, že žiadateľ už je držiteľom vodičského preukazu. |
Členský štát bude tiež povinný odmietnuť vydať alebo uznať platnosť vodičského preukazu osobe, ktorej vodičský preukaz bol obmedzený, pozastavený alebo odobratý v inom členskom štáte.
S cieľom zlepšiť spoluprácu medzi orgánmi členských štátov a uľahčiť kontroly sa uvedené tri inštitúcie dohodli na vytvorení komunikačnej siete pre vodičské preukazy.
Spoločná pozícia v tejto podobe tiež obsahuje minimálne normy zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany dokladu vodičského preukazu a ustanovenie, ktoré umožňuje členskému štátu vložiť do vodičského preukazu mikročip.
(iv) Povinná výmena všetkých existujúcich dokladov vodičských preukazov
Komisia vo svojom návrhu predstavila vzor nového vodičského preukazu, ktorý bude dlhodobo jediným vzorom používaným v rámci Spoločenstva. Komisia tiež predložila ustanovenia, ktoré zavádzajú obmedzenú administratívnu platnosť všetkých nových vodičských preukazov vydaných po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Táto obmedzená administratívna platnosť by sa uplatňovala na všetky kategórie vozidiel. Návrh Komisie nestanovil povinnú výmenu existujúcich vodičských preukazov.
Parlament a Rada súhlasia s novým vzorom vodičského preukazu Spoločenstva aj s povinným predĺžením tohto dokladu, ale rozhodli sa ísť o krok ďalej a dohodli sa na ustanovení, ktoré stanovuje, že všetky doklady vodičských preukazov, ktoré boli vydané pred dátumom uplatňovania súčasnej smernice a ktoré sú stále platné a používajú sa, sa budú musieť nahradiť novým vzorom vodičských preukazov najneskôr 26 po rokov nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Uvedení dvaja spolutvorcovia pri tom zabezpečia, aby sa v celom Spoločenstve od určitého okamihu používal jednotný vzor vodičského preukazu.
(v) Ostatné otázky
Zavedenie kritéria výkonu a hmotnosti pre ľahké motocykle
Na základe ustanovenia, ktoré navrhnla Komisia, sa dvaja spolutvorcovia dohodli na zavedení pomeru výkonu a hmotnosti nepresahujúcom 0,1 kW/kg pre ľahké motocykle (kategória A1). Toto opatrenie zabráni výrobe mimoriadne ľahkých vozidiel a vysokým zrýchlením a možnosťami najvyšších rýchlostí, čo bude mať výrazný vplyv na bezpečnosť mladých vodičov motocyklov alebo vodičov začiatočníkov.
Nové technické charakteristiky pre stredné motocykle
S cieľom zabrániť znižovaniu výkonu ťažkých motocyklov na nižší výkon, a tým znížiť riziko nehôd, sa Parlament a Rada rozhodli prijať návrh Komisie o zavedení doplňujúceho ustanovenia pre motocykle kategórie „A2“, v ktorom sa stanovuje, že vozidlá tejto kategórie nemôžu byť odvodené od vozidla s viac ako dvojnásobkom ich výkonu.
Zavedenie nového vzoru vodičských preukazov
S cieľom zvýšiť ochranu proti podvodom a znížiť počet vzorov vodičských preukazov, ktoré sa používajú, Parlament a Rada rozhodli o postupnom vyradení papierového vzoru vodičských preukazov Spoločenstva. Po nadobudnutí účinnosti nových právnych predpisov bude vzor vodičských preukazov Spoločenstva, ktorý sa má vydávať ako jediný, plastová karta tvarom a rozmermi podobná kreditným kartám, čo umožní väčšiu bezpečnosť dokladu a lepšiu ochranu proti všetkým pokusom o falšovanie.
Minimálne požiadavky na skúšajúcich vedenia vozidla
Existujúce právne predpisy Spoločenstva nezabezpečujú súbor noriem týkajúcich sa odbornej prípravy a vzdelávanie skúšajúcich vedenia vozidla, ktoré sa výrazne líšia v rámci celej Európskej únie Komisia sa preto rozhodla, že pre skúšajúcich navrhne minimálne zosúladené požiadavky s cieľom dospieť k porovnateľným výsledkom vodičských skúšok v Spoločenstve. Parlament a Rada sa rozhodli postupovať podľa návrhu Komisie a dohodli sa na zavedení základných podmienok pre zavedenie profesie skúšajúcich vedenia vozidla a na zavedení minimálnych noriem pre ich základnú kvalifikáciu a pravidelný odborný výcvik. Takéto zosúladené ustanovenia by mali viesť aj k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky, pretože pomôžu udržiavať zručnosť a prax skúšajúcich v rýchlo a meniacom technickom prostredí.
III. ZÁVER
Spoločná pozícia k tejto smernici zachováva všetky kľúčové prvky návrhu Komisie, pričom vyvážene a vhodným spôsobom odráža záujmy Parlamentu a Rady. Je výsledkom diskusií troch inštitúcií, ktoré sú zainteresované v rámci spoločného vyhlásenia o praktických dojednaniach pre nový postup spolurozhodovania (2).
Rada vzala na vedomie prísľub predsedu parlamentného výboru TRAN v súvislosti s týmito diskusiami odporučiť Parlamentu schváliť toto znenie bez pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní a smernica sa bude následne považovať za prijatú v súlade so spolo
(1) Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 34. Výbor regiónov sa rozhodol nezaujať stanovisko k návrhu Komisie.
|
5.12.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 295/48 |
SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 24/2006
prijatá Radou 18. septembra 2006
na účely prijatia odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES z ... o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb
(2006/C 295 E/02)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 157,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),
KEĎŽE:
|
(1) |
Charta základných práv Európskej únie (3) (ďalej len „Charta“) uznáva v článku 1 nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti a ustanovuje, že musí byť rešpektovaná a ochraňovaná. Článok 24 Charty ustanovuje, že deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho a že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. |
|
(2) |
Európska únia by mala zamerať svoje politické opatrenia na predchádzanie akýmkoľvek formám porušovania zásady rešpektovania ľudskej dôstojnosti. |
|
(3) |
Na úrovni Únie je potrebné prijať legislatívne opatrenia na ochranu telesného, duševného a morálneho vývoja neplnoletých osôb v súvislosti so všetkými audiovizuálnymi a informačnými službami a na zabránenie prístupu neplnoletých osôb k nevhodným programom alebo službám pre dospelých. |
|
(4) |
Neustály vývoj nových informačných a komunikačných technológií predstavuje pre Spoločenstvo naliehavú úlohu zabezpečiť úplnú a primeranú ochranu záujmov občanov v tejto oblasti tým, že na jednej strane zaručí voľnú distribúciu a poskytovanie informačných služieb a na druhej strane zabezpečí, aby ich obsah bol zákonný, rešpektoval zásadu ľudskej dôstojnosti a nenarúšal celkový vývoj neplnoletých osôb. |
|
(5) |
Spoločenstvo už intervenovalo v oblasti audiovizuálnych a informačných služieb s cieľom vytvoriť potrebné podmienky na to, aby sa zabezpečil voľný pohyb televízneho vysielania a ostatných informačných služieb v súlade so zásadami voľnej hospodárskej súťaže a slobody prejavu a práva na informácie, malo by však v tejto oblasti konať s väčším odhodlaním s cieľom prijať opatrenia na ochranu spotrebiteľov pred podnecovaním k diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a na boj proti akejkoľvek takejto diskriminácii. Takéto opatrenia by mali vytvoriť rovnováhu medzi ochranou práv jednotlivcov na jednej strane a slobodou prejavu na strane druhej, najmä s prihliadnutím na zodpovednosť členských štátov za definovanie pojmu podnecovania k nenávisti alebo diskriminácii v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a morálnymi hodnotami. |
|
(6) |
Odporúčanie Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 o rozvoji konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb podporou národných rámcov zameraných na dosiahnutie porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti (4) je prvým právnym nástrojom na úrovni Spoločenstva, ktorý vo svojom odôvodnení 5 rieši otázky ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti vo vzťahu k audiovizuálnym a informačným službám, ktoré sú prístupné verejnosti akýmikoľvek prenosovými prostriedkami. Článok 22 smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (5) („televízia bez hraníc“) sa už konkrétne zaoberá otázkou ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti v rámci činností televízneho vysielania. |
|
(7) |
Navrhuje sa, aby Rada a Komisia venovali osobitnú pozornosť vykonávaniu tohto odporúčania pri revidovaní, prerokúvaní alebo uzatváraní nových dohôd o partnerstve alebo nových programov spolupráce s tretími krajinami vzhľadom na globálny charakter výrobcov, šíriteľov alebo poskytovateľov audiovizuálneho obsahu a prístupu na internet. |
|
(8) |
Európsky parlament a Rada prijali rozhodnutím č. 276/1999/ES (6) viacročný akčný plán Spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania Internetu prostredníctvom boja proti nezákonnému a škodlivému obsahu globálnych sietí („Akčný plán pre bezpečnejší Internet“). |
|
(9) |
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1151/2003/ES (7) predĺžilo trvanie Akčného plánu pre bezpečnejší Internet o dva roky a zmenilo a doplnilo rozsah jeho pôsobnosti tak, aby zahŕňal opatrenia na podporu výmeny informácií a koordináciu s príslušnými subjektmi na vnútroštátnej úrovni, ako aj osobitné ustanovenia pre pristupujúce krajiny. |
|
(10) |
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (8), vysvetľuje niektoré právne aspekty a harmonizuje určité aspekty s cieľom umožniť, aby služby informačnej spoločnosti v plnej miere využívali výhody zásad vnútorného trhu. Mnoho ustanovení smernice 2000/31/ES má tiež význam pre ochranu neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti, a to najmä článok 16 ods. 1 písm. e), podľa ktorého členské štáty a Komisia musia podporovať vypracovávanie kódexov správania v oblasti ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti. |
|
(11) |
Zmeny v mediálnom priestore, ktoré sú dôsledkom nových technológií a inovácie médií, vyúsťujú do potreby učiť deti, ale aj rodičov, učiteľov a školiteľov v odbornej príprave účinne využívať audiovizuálne a online informačné služby. |
|
(12) |
Samoregulácia audiovizuálneho sektora sa vo všeobecnosti ukazuje ako účinný doplnkový prostriedok, ale nepostačuje na ochranu neplnoletých osôb pred odkazmi so škodlivým obsahom. Rozvoj európskeho audiovizuálneho priestoru založeného na slobode prejavu a rešpektovaní práv občanov by sa mal zakladať na trvalom dialógu medzi vnútroštátnymi a európskymi zákonodarcami, regulačnými orgánmi, zástupcami priemyslu, združeniami, občanmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti. |
|
(13) |
V rámci verejných konzultácií o smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES z 30. júna 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 89/552/EHS (9) bolo navrhnuté, aby sa mediálna gramotnosť zahrnula medzi predmety, na ktoré sa bude vzťahovať odporúčanie 98/560/ES. |
|
(14) |
Komisia podporuje spoluprácu a výmenu skúseností a najlepších postupov medzi samoregulačnými a koregulačnými orgánmi, ktoré sa zaoberajú hodnotením alebo klasifikáciou audiovizuálneho obsahu bez ohľadu na prostriedky jeho prenosu, s cieľom umožniť všetkým používateľom, ale najmä rodičom, učiteľom a školiteľom v odbornej príprave, aby mohli nahlasovať nezákonný obsah a posudzovať obsah audiovizuálnych a online informačných služieb, ako aj akýkoľvek iný zákonný obsah, ktorý by mohol poškodiť telesný, duševný alebo morálny vývoj neplnoletých osôb. |
|
(15) |
Ako sa navrhlo počas verejných konzultácií o smernici 97/36/ES, je vhodné, aby sa právo na vyjadrenie alebo rovnocenné opravné prostriedky vzťahovalo na online médiá a aby sa prihliadalo na špecifické vlastnosti týchto médií a služieb. |
|
(16) |
Uznesenie Rady z 5. októbra 1995 o zobrazovaní mužov a žien v reklame a médiách (10) vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali adekvátne opatrenia na presadzovanie rozmanitého a realistického zobrazovania schopností a potenciálu žien a mužov v spoločnosti. |
|
(17) |
Pri predkladaní svojho návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu Komisia uviedla, že zobrazovanie jednotlivých pohlaví v médiách a reklame vznáša dôležité otázky o ochrane dôstojnosti mužov a žien, napriek tomu však konštatovala, že vzhľadom na ostatné základné práva vrátane slobody a plurality médií by nebolo vhodné tieto otázky riešiť v danom návrhu, avšak tieto otázky by sa mali zvážiť. |
|
(18) |
Bez toho, aby bola porušená sloboda prejavu alebo tlače, by sa priemysel audiovizuálnych a online informačných služieb mal na úrovni členských štátov podporovať, aby v uvedených médiách a v akomkoľvek druhu reklamy vrátane nových techník reklamy predchádzal diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a bojoval proti nej. |
|
(19) |
Toto odporúčanie zahŕňa nový technologický vývoj a dopĺňa odôvodnenie 5 odporúčania 98/560/ES. Rozsah jeho pôsobnosti, pokiaľ ide o technologický pokrok, zahŕňa audiovizuálne a online informačné služby sprístupňované verejnosti prostredníctvom pevných alebo mobilných elektronických sietí. |
|
(20) |
Nič v tomto odporúčaní nebráni členským štátom uplatňovať svoje ústavné ustanovenia a iné právne predpisy či právnu prax vo vzťahu k slobode prejavu, |
TÝMTO ODPORÚČAJÚ:
I. členským štátom v záujme podpory rozvoja priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb prijať potrebné opatrenia zaručujúce ochranu neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti vo všetkých audiovizuálnych a online informačných službách tým, že:
|
1. |
zvážia, že do svojich vnútroštátnych právnych predpisov alebo postupov zavedú opatrenia o práve na vyjadrenie alebo rovnocenné opravné prostriedky vo vzťahu k online médiám, riadne prihliadajúc na svoje vnútroštátne a ústavné legislatívne ustanovenia, bez toho, aby bola dotknutá možnosť prispôsobenia spôsobu výkonu tohto práva osobitným vlastnostiam každého druhu média; |
|
2. |
s cieľom podporiť zvyšovanie technologického rozvoja, popri existujúcich právnych a iných opatreniach týkajúcich sa vysielacích služieb, v zhode s nimi a v úzkej spolupráci s dotknutými stranami budú propagovať:
Príklady možných opatrení týkajúcich sa mediálnej gramotnosti sú uvedené v Prílohe II; |
|
3. |
budú podporovať zodpovedný prístup profesionálov, sprostredkovateľov a používateľov nových komunikačných médií, akým je napríklad internet, prostredníctvom:
|
|
4. |
budú podporovať opatrenia na boj proti všetkým nezákonným činnostiam na internete, ktoré škodia neplnoletým osobám a na významné zvýšenie bezpečnosti siete; okrem iných by sa mali zvážiť tieto opatrenia:
|
II. priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb a ostatným dotknutým stranám:
|
1. |
vypracovať pozitívne opatrenia v prospech neplnoletých osôb vrátane iniciatív, ktoré im uľahčia širší prístup k audiovizuálnym a online informačným službám, predchádzajúc pritom potenciálne škodlivému obsahu, napríklad prostredníctvom systémov filtrovania. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať harmonizáciu prostredníctvom spolupráce regulačných, samoregulačných a koregulačných orgánov členských krajín a prostredníctvom výmeny najlepších postupov, ktoré sa týkajú otázok, ako napríklad používanie systému spoločných opisných symbolov a upozornení označujúcich vekovú kategóriu a/alebo aspekty obsahu, ktoré viedli k danému odporúčaniu pre určitú vekovú skupinu, čo by pomohlo používateľom pri posudzovaní obsahu audiovizuálnych a online informačných služieb. Mohlo by sa to dosiahnuť napríklad prostredníctvom opatrení načrtnutých v prílohe III. |
|
2. |
zvážiť možnosť vytvorenia filtrov, ktoré by znemožňovali prenášať cez internet informácie urážajúce ľudskú dôstojnosť; |
|
3. |
vypracovať opatrenia na rozšírenie používania systémov na označovanie obsahu materiálov šírených prostredníctvom internetu; |
|
4 |
zvážiť účinné prostriedky na vyhýbanie sa diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v audiovizuálnych alebo online informačných službách a na boj proti takejto diskriminácii, ako aj na podporu rozmanitého a realistického zobrazovania schopností a potenciálu mužov a žien v spoločnosti. |
ZOHĽADŇUJÚ ŽE KOMISIA:
|
1. |
zamýšľa v súvislosti s viacročným programom Spoločenstva na obdobie 2005 – 2008 na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových online technológií podporovať informačné akcie zamerané na občanov v celej Európe, využívajúc všetky komunikačné prostriedky, s cieľom informovať verejnosť o výhodách a možných nebezpečenstvách internetu, o jeho zodpovednom a bezpečnom využívaní, o tom, ako sa možno sťažovať a ako aktivovať rodičovskú kontrolu. Špecifické kampane by sa mohli zamerať na cieľové skupiny, ako napr. školy, združenia rodičov a používateľov; |
|
2. |
zamýšľa preskúmať možnosť zavedenia európskeho bezplatného telefónneho čísla alebo rozšírenia existujúcej služby, aby pomáhala používateľom internetu tým, že ich upozorní na dostupné mechanizmy podávania sťažností a zdroje informácií a poskytne rodičom informácie o účinnosti filtrovacieho softvéru; |
|
3. |
zamýšľa preskúmať možnosť podporovať vytvorenie všeobecného názvu domény druhého stupňa vyhradeného pre monitorované stránky rešpektujúce neplnoleté osoby a ich práva, ako je napríklad .KID.eu; |
|
4. |
naďalej udržiava konštruktívny a stály dialóg s organizáciami poskytovateľov obsahu, spotrebiteľskými organizáciami a všetkými ostatnými dotknutými stranami; |
|
5. |
zamýšľa uľahčiť a podporovať vytváranie sietí samoregulačnými orgánmi a výmenu skúseností medzi nimi, aby sa dala posúdiť účinnosť kódexu správania a prístupov založených na samoregulácii s cieľom zaručiť najvyšší možný štandard ochrany neplnoletých osôb; |
|
6. |
zamýšľa na základe informácií poskytnutých členskými štátmi predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a účinnosti opatrení uvedených v tomto odporúčaní a preskúmať toto odporúčanie, keď a ak nastane takáto potreba. |
V Bruseli …
Za Európsky parlament
predseda
…
Za Radu
predseda
…
(1) Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005, s. 87.
(2) Stanovisko z Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2005 (Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 217), spoločná pozícia Rady z 18. septembra 2006 pozícia Európskeho parlamentu z ... (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).
(3) Ú. v. EÚ C 364, 18.12.2000, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 270, 7.10.1998, s. 48.
(5) U. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23. Smernica zmenená a doplnená smernicou 97/36/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s. 60).
(6) Ú. v. ES L 33, 6.2.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím č. 787/2004/ES (Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 12).
(7) Ú. v. ES L 162, 1.7.2003, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s. 60.
(10) Ú. v. ES C 296, 10.11.1995, s. 15.
PRÍLOHA I
ORIENTAČNÉ USMERNENIA PRE ZAVEDENIE OPATRENÍ ZABEZPEČUJÚCICH PRÁVO NA VYJADRENIE ALEBO ROVNOCENNÝ OPRAVNÝ PROSTRIEDOK VO VZŤAHU K ON-LINE MÉDIÁM DO VNÚTROŠTÁTNEHO PRÁVA ALEBO PRAXE NA VNÚTROŠTÁTNEJ ÚROVNI
Cieľ: zavedenie opatrení do vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe členských štátov s cieľom zabezpečiť právo na vyjadrenie alebo rovnocenné opravné prostriedky vo vzťahu k online médiám, prihliadajúc pritom riadne na ich vnútroštátne a ústavné ustanovenia bez toho, aby bola dotknutá možnosť prispôsobenia jeho výkonu osobitným vlastnostiam každého druhu média.
Pojem „médium“ označuje akékoľvek prostriedky komunikácie určené na šírenie spracovaných informácií pre verejnosť, ako napríklad noviny, periodiká, rozhlas, televízia a internetové spravodajské služby.
Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia, ktoré členské štáty prijali podľa občianskeho, správneho alebo trestného práva, by ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ktorej oprávnené záujmy, najmä (ale nielen) česť a dobré meno, boli poškodené výrokmi o skutočnostiach v publikácii alebo vysielaní, mala mať právo na vyjadrenie alebo rovnocenné opravné prostriedky. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa neobmedzoval skutočný výkon práva na vyjadrenie alebo rovnocenných opravných prostriedkov ukladaním neprimeraných lehôt alebo podmienok.
Právo na vyjadrenie alebo rovnocenné opravné prostriedky by mali existovať vo vzťahu k online médiám v rámci právomoci členského štátu.
Členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na zavedenie práva na vyjadrenie alebo rovnocenných opravných prostriedkov a určiť postup na ich uplatnenie. Konkrétne by mali zabezpečiť, aby na ich uplatnenie bola stanovená dostatočná lehota a bol určený taký postup, aby právo na vyjadrenie alebo rovnocenné opravné prostriedky mohli primerane uplatniť aj fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v iných členských štátoch.
Právo na vyjadrenie možno zabezpečiť nielen prostredníctvom právnych predpisov, ale aj prostredníctvom koregulačných alebo samoregulačných opatrení.
Právo na vyjadrenie je zvlášť vhodným opravným prostriedkom pre online prostredie, pretože umožňuje okamžitú reakciu na spochybňované informácie a pridanie vyjadrení dotknutých osôb nie je z technického hľadiska problémom. Vyjadrenie by sa však malo uskutočniť v rámci primeranej lehoty po doručení odôvodnenej žiadosti a v čase a spôsobom, ktoré sú primerané pre publikáciu alebo vysielanie, ktorého sa žiadosť týka.
Mali by sa stanoviť postupy na preskúmanie sporov týkajúcich sa výkonu práva na vyjadrenie alebo rovnocenné opravné prostriedky súdmi alebo podobnými nezávislými orgánmi.
Žiadosť o výkon práva na vyjadrenie alebo rovnocenné opravné prostriedky sa môže zamietnuť, ak sťažovateľ nemá oprávnený záujem na publikácii takéhoto vyjadrenia, alebo ak by takéto vyjadrenie znamenalo trestný čin, ak by poskytovateľa obsahu vystavilo možnosti občianskeho súdneho konania, alebo ak by prekračovalo normy verejnej slušnosti.
Právom na vyjadrenie nie sú dotknuté iné opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii osoby, ktorých právo na dôstojnosť, česť, dobrú povesť alebo súkromie porušili médiá.
PRÍLOHA II
Príklady možných opatrení týkajúcich sa mediálnej gramotnosti
|
a) |
trvalé vzdelávanie učiteľov a školiteľov v odbornej príprave v spojení so združeniami na ochranu detí zamerané na používanie internetu v kontexte školského vzdelávania s cieľom udržiavať informovanosť o možných rizikách internetu, najmä pokiaľ ide o diskusné fóra akéhokoľvek druhu, |
|
b) |
zavedenie špecifických školení zameraných na deti vo veľmi mladom veku vrátane hodín s rodičmi, |
|
c) |
integrovaný vzdelávací prístup ako súčasť učebných osnov škôl a programy mediálnej gramotnosti s cieľom poskytovať informácie o zodpovednom používaní internetu, |
|
d) |
organizovanie na občanov zameraných národných kampaní za účasti všetkých komunikačných prostriedkov s cieľom poskytovať informácie o zodpovednom používaní internetu, |
|
e) |
distribúcia informačných balíčkov o možných rizikách internetu („ako bezpečne surfovať po internete“, „ako odfiltrovať nevyžiadané správy“) a zriadenie informačných telefónnych liniek určených na prijímanie upozornení alebo sťažností na stránky so škodlivým alebo nezákonným obsahom, |
|
f) |
primerané opatrenia na zriadenie informačných telefónnych liniek alebo na zlepšenie ich účinnosti s cieľom uľahčiť podávanie sťažností na internetové stránky so škodlivým alebo nezákonným obsahom a umožniť ich nahlasovanie. |
PRÍLOHA III
Príklady možných opatrení týkajúcich sa mediálnej gramotnosti
|
a) |
systematické poskytovanie účinného, aktualizovateľného a na používanie jednoduchého systému filtrovania po tom, čo si používateľ predplatí prístup od poskytovateľa prístupu, |
|
b) |
ponúkanie prístupu k službám určeným špeciálne pre deti, vybaveným automatickým systémom filtrovania prevádzkovaným poskytovateľmi prístupu a operátormi mobilných sietí, |
|
c) |
stimulácia poskytovania pravidelne aktualizovaného popisu dostupných stránok, čím sa zjednoduší ich klasifikácia a posudzovanie ich obsahu, |
|
d) |
umiestňovanie oznamov do vyhľadávacích programov, ktoré upozorňujú na dostupnosť informácií o zodpovednom používaní internetu a informačných telefónnych liniek (hotline). |
ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY
I. ÚVOD
|
1. |
Komisia 30. apríla 2004 predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh odporúčania založenom na článku 157 Zmluvy o ES o ochrane neplnoletých osôb a práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti priemyslu audiovizuálnych a informačných služieb. |
|
2. |
Európsky hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 9. februára 2005. |
|
3. |
Európsky parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní 7. septembra 2005. |
|
4. |
Komisia predložila zmenený a doplnený návrh 20. januára 2006. |
|
5. |
Rada 18. septembra 2006 prijala spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 ods. 2 Zmluvy o ES. |
II. CIEĽ
Návrh nadväzuje na odporúčanie Rady 98/560/ES z 24. septembra 1998 (1), ktoré je prvým právnym nástrojom na úrovni EÚ, ktorý rieši otázky ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti vo vzťahu k audiovizuálnym a informačným službám.
Navrhované odporúčanie vyzýva členské štáty, priemysel a zainteresované strany a Komisiu, aby posilnili ochranu neplnoletých osôb a rešpektovali ľudskú dôstojnosť v sektore vysielania, ako aj na internete. Navrhuje, aby členské štáty zvážili zavedenie opatrení týkajúcich sa práva na vyjadrenie vo vzťahu k online médiám. Návrh odporúčania rieši tieto otázky:
|
— |
mediálna gramotnosť; |
|
— |
hodnotenie alebo klasifikácia audiovizuálneho obsahu; |
|
— |
zobrazovanie jednotlivých pohlaví v médiách a reklame; |
|
— |
právo na vyjadrenie. |
III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE
1. Všeobecné pripomienky
Spoločná pozícia Rady zachováva hlavné prvky pôvodného návrhu Komisie. Cieľom hlavných zmien, ktoré zaviedla Rada, je viac upresniť rozsah pôsobnosti odporúčania. Rada preto upresnila, že odporúčanie zahŕňa „audiovizuálne a online informačné služby“ skôr než „audiovizuálne a informačné služby“ a odlíšila rozsah pôsobnosti práva na vyjadrenie, ktoré sa vzťahuje na online médiá, od rozsahu pôsobnosti časti odporúčania, ktoré sa zaoberá ochranou neplnoletých osôb.
2. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Rada sa v spoločnej pozícii snažila zohľadniť obavy a priority Európskeho parlamentu a prijala väčšinu jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Rada, rovnako ako Komisia vo svojom zmenenom a doplnenom návrhu, úplne, čiastočne alebo v zásade prijala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 33, 35, 36, 37 a 38.
Rada si želá uviesť tieto pripomienky k tým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, v ktorých sa jej pozícia jemne odchyľuje od upraveného návrhu Komisie.
Pokiaľ ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 23 a 29, Rada dodržala prístup, ktorý zvolila Komisia, to znamená, že niektoré časti týchto návrhov sa vo forme príkladov možných opatrení, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie uvedených cieľov odporúčania, presunuli do príloh. Niektoré prvky, ktoré Európsky parlament považoval za dôležité sa však opätovne vložili do textu odporúčania, s cieľom ďalej približovať pozície Rady a Parlamentu.
Rada bola popri snahe vyhnúť sa zavedeniu zaťažujúcej povinnosti podávať správy schopná prijať podstatu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 35 a 36, s cieľom riešiť obavy Parlamentu týkajúce sa toho, či bude zabezpečené následné sledovanie.
Rada nemôže prijať tú časť pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 37, ktorou sa v časti týkajúcej sa práva na vyjadrenie nahrádza pojem „orientačné usmernenia“ pojmom „minimálne zásady“, pretože tento pojem sa v kontexte odporúčania považuje za neprimeraný.
Pokiaľ ide o poslednú zarážku pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 26, Rada bola toho názoru, že pri zvažovaní možných spôsobov informovania o nezákonných alebo podozrivých činnostiach na internete je vhodnejšie nezameriavať sa výlučne na zriadenie jedinej informačnej telefónnej linky a zachovala znenie dovoľujúce širší výklad.
Rada postupovala v súlade so smerovaním, ktoré Komisia zvolila vo svojom zmenenom a doplnenom návrhu, a nezahrnula pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 3, 5, 13, 27, 32 a 34 do svojej spoločnej pozície.
IV. ZÁVER
Rada sa domnieva, že spoločná pozícia je ako celok úplne v súlade s cieľmi zmeneného a doplneného návrhu Komisie. Rada sa tiež domnieva, že zohľadnila ciele, ktoré Európsky parlament sledoval v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu Komisie, a s potešením očakáva, že v blízkej budúcnosti dosiahne s Európskym parlamentom dohodu s cieľom skorého prijatia tohto odporúčania.
|
5.12.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 295/57 |
SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 25/2006
prijatá Radou 18. septembra 2006
na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2006 z …, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť
(2006/C 295 E/03)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 13 ods. 2 a článok 141 ods. 3,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),
keďže:
|
(1) |
Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou Európskej únie. Články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie ustanovujú, že akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia je zakázaná a vo všetkých oblastiach sa musí zaručiť rovnosť medzi mužmi a ženami. |
|
(2) |
Článok 2 zmluvy ustanovuje, že rovnosť medzi mužmi a ženami je jednou zo základných úloh Spoločenstva. Podobne aj článok 3 ods. 2 zmluvy vyžaduje, aby sa Spoločenstvo vo všetkých svojich činnostiach zameralo na odstránenie nerovnosti a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, a tým zabezpečilo začlenenie hľadiska rovnosti medzi mužmi a ženami do všetkých politík Spoločenstva. |
|
(3) |
Článok 13 zmluvy oprávňuje Radu prijať vhodné opatrenia na boj proti diskriminácii okrem iného z dôvodu pohlavia vo všetkých oblastiach právomoci Spoločenstva. |
|
(4) |
Zásada rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania je zakotvená v článku 141 zmluvy a už je zavedený komplexný súbor právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v súvislosti s prístupom k zamestnaniu a pracovnými podmienkami vrátane rovnakej odmeny. |
|
(5) |
Komisia vo svojej prvej výročnej správe o rovnosti mužov a žien pre jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2004 dospela k záveru, že vo väčšine politických oblastí existujú podstatné rodové rozdiely, že nerovnosť medzi mužmi a ženami je viacrozmerný jav, ktorý sa musí riešiť pomocou komplexného súboru politických opatrení, a že na splnenie cieľov lisabonskej stratégie je potrebné zvýšené úsilie. |
|
(6) |
Európska rada na zasadnutí v Nice 7.-9. decembra 2000 žiadala zvýšené povedomie, združovanie zdrojov a výmenu skúseností, najmä prostredníctvom zriadenia Európskeho inštitútu pre rodové otázky. |
|
(7) |
Štúdia uskutočniteľnosti (3) vypracovaná pre Komisiu dospela k záveru, že jednoznačnou úlohou pre Európsky inštitút pre rodovú rovnosť je plnenie niektorých úloh, ktorými sa existujúce inštitúcie v súčasnosti nezaoberajú, najmä v oblasti koordinácie, centralizácie a šírenia výskumných údajov a informácií, budovania sietí, zviditeľňovania rovnosti medzi mužmi a ženami, zdôrazňovania rodového hľadiska a tvorby nástrojov pre lepšie začlenenie rodovej rovnosti do všetkých politík Spoločenstva. |
|
(8) |
Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2004 o politikách Európskej únie týkajúcich sa rodovej rovnosti (4) vyzval Komisiu, aby urýchlila svoje úsilie o zriadenie inštitútu. |
|
(9) |
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti na zasadnutí 1. a 2. júna 2004 a Európska rada na zasadnutí 17. a 18. júna 2004 podporili zriadenie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť. Európska rada požiadala Komisiu o predloženie konkrétneho návrhu. |
|
(10) |
Zhromažďovanie, analýza a šírenie objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných informácií a údajov o rovnosti medzi mužmi a ženami, tvorba vhodných nástrojov na odstraňovanie všetkých foriem diskriminácie z dôvodu pohlavia a začlenenie rodového hľadiska do všetkých oblastí politík, podpora dialógu medzi zúčastnenými stranami a zvyšovanie povedomia medzi občanmi EÚ sú potrebné, aby Spoločenstvu umožnili účinne presadzovať a vykonávať politiku rodovej rovnosti, a to najmä v rozšírenej Únii. Je preto vhodné zriadiť Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, ktorý by pomáhal inštitúciám Spoločenstva a členským štátom pri vykonávaní týchto úloh. |
|
(11) |
Rodová rovnosť sa nedá dosiahnuť len samotnou antidiskriminačnou politikou, ale vyžaduje si opatrenia na podporu harmonického spolunažívania a vyrovnanej účasti mužov a žien v spoločnosti. Inštitút by mal prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa. |
|
(12) |
Keďže je dôležité, aby sa vo všetkých oblastiach európskej spoločnosti odstránili rodové stereotypy a aby sa ženám a mužom poskytli pozitívne vzory, ktoré by mohli nasledovať, mala by medzi úlohy inštitútu patriť aj činnosť zameraná na dosiahnutie tohto cieľa. |
|
(13) |
Spolupráca s príslušnými orgánmi členských štátov a príslušnými štatistickými úradmi, najmä s Eurostatom, je nevyhnutná pre podporu zhromažďovania porovnateľných a spoľahlivých údajov na európskej úrovni. Keďže informácie o rovnosti medzi mužmi a ženami sú dôležité pre všetky úrovne v rámci Spoločenstva – miestnu, regionálnu, vnútroštátnu úroveň a úroveň Spoločenstva – bolo by užitočné, aby boli tieto informácie dostupné orgánom členských štátov ako pomoc pri formulovaní politík a opatrení na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni v ich oblastiach právomoci. |
|
(14) |
Inštitút by mal čo najužšie spolupracovať so všetkými programami a orgánmi Spoločenstva, najmä s Európskou nadáciou pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (5), Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (6), Európskym strediskom pre rozvoj odborného vzdelávania (7) a Agentúrou Európskej únie pre základné práva (8), aby sa vyhlo duplicite a zaručilo čo najlepšie využitie zdrojov. |
|
(15) |
Inštitút by mal rozvíjať spoluprácu a dialóg s mimovládnymi organizáciami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú rovnakými príležitosťami, výskumnými strediskami, sociálnymi partnermi a inými príbuznými subjektmi, ktoré sa aktívne usilujú o dosiahnutie rovnosti na vnútroštátnej a európskej úrovni a v tretích krajinách. V záujme účinnosti je vhodné, aby inštitút s týmito subjektmi a odborníkmi v členských štátoch zriadil a koordinoval elektronickú európsku sieť pre rodovú rovnosť. |
|
(16) |
V súlade s článkom 3 ods. 2 zmluvy je vhodné podporiť vyváženú účasť mužov a žien v zložení správnej rady. |
|
(17) |
Inštitút by mal pri plnení svojich úloh požívať maximálnu nezávislosť. |
|
(18) |
Inštitút by mal uplatňovať príslušné právne predpisy Spoločenstva o prístupe verejnosti k dokumentom, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001 (9), a o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001 (10). |
|
(19) |
Na inštitút sa vzťahuje nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (11). |
|
(20) |
Pokiaľ ide o zmluvnú zodpovednosť inštitútu, ktorú upravuje právo uplatniteľné na zmluvy uzatvorené inštitútom, Súdny dvor by mal byť príslušný rozhodovať na základe akejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Súdny dvor by mal byť príslušný rozhodovať aj v sporoch súvisiacich s náhradou akejkoľvek škody, ktorá vznikla z mimozmluvnej zodpovednosti inštitútu. |
|
(21) |
Malo by sa uskutočniť nezávislé externé hodnotenie, aby sa posúdil vplyv inštitútu, možná potreba úpravy alebo rozšírenia jeho úloh a harmonogram ďalších podobných preskúmaní. |
|
(22) |
Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispievať k presadzovaniu rodovej rovnosti, posilňovať ju vrátane uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých politikách Spoločenstva a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politikách a k boju proti diskriminácii z dôvodu pohlavia a zvyšovať povedomie o rodovej rovnosti medzi občanmi EÚ poskytovaním technickej pomoci inštitúciám Spoločenstva a orgánom členských štátov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
|
(23) |
Článok 13 ods. 2 zmluvy umožňuje prijať opatrenia Spoločenstva na podporu a presadzovanie boja proti diskriminácii z dôvodu pohlavia v iných oblastiach, ako je zamestnanie. Článok 141 ods. 3 zmluvy je osobitným právnym základom pre opatrenia, ktoré majú zaručiť uplatňovanie zásady rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania. Článok 13 ods. 2 spolu s článkom 141 ods. 3 preto tvoria vhodný právny základ pre prijatie tohto nariadenia, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zriadenie inštitútu
Týmto sa zriaďuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (ďalej len „inštitút“).
Článok 2
Ciele
Všeobecným cieľom inštitútu je prispievať k presadzovaniu rodovej rovnosti a posilňovať ju, vrátane uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých politikách Spoločenstva a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politikách a k boju proti diskriminácii z dôvodu pohlavia a zvyšovať povedomie o rodovej rovnosti medzi občanmi EÚ poskytovaním technickej pomoci inštitúciám Spoločenstva, najmä Komisii, a orgánom členských štátov, ako je ustanovené v článku 3.
Článok 3
Úlohy
1. V záujme plnenia cieľov stanovených v článku 2 inštitút:
|
a) |
zhromažďuje, analyzuje a šíri relevantné objektívne, porovnateľné a spoľahlivé informácie o rodovej rovnosti vrátane výsledkov výskumu a osvedčených postupov, ktoré mu oznámia členské štáty, inštitúcie Spoločenstva, výskumné strediská, vnútroštátne orgány, ktoré sa zaoberajú rovnosťou, mimovládne organizácie, sociálni partneri, príslušné tretie krajiny a medzinárodné organizácie, a navrhuje oblasti ďalšieho výskumu; |
|
b) |
vytvára metódy na zlepšovanie objektivity, porovnateľnosti a spoľahlivosti údajov na európskej úrovni tým, že stanovuje kritériá pre väčšiu konzistentnosť informácií, a pri zhromažďovaní údajov zohľadňuje rodové otázky; |
|
c) |
vytvára, analyzuje, hodnotí a šíri metodické nástroje s cieľom podporiť začlenenie rodovej rovnosti do všetkých politík Spoločenstva a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politík a podporuje uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých inštitúciách a orgánoch Spoločenstva; |
|
d) |
vykonáva prieskumy o situácii v oblasti rodovej rovnosti v Európe; |
|
e) |
zriadi a koordinuje európsku sieť pre rodovú rovnosť, do ktorej sú zapojené strediská, orgány, organizácie a odborníci, ktorí sa zaoberajú rodovou rovnosťou a uplatňovaním rodového hľadiska, s cieľom podporiť a povzbudiť výskum, optimalizovať využívanie dostupných zdrojov a napomáhať pri výmene a šírení informácií; |
|
f) |
organizuje každoročné stretnutia odborníkov z príslušných orgánov, ktoré sa v členských štátoch špecializujú na otázky rodovej rovnosti; |
|
g) |
organizuje ad hoc stretnutia odborníkov, aby podporil svoju výskumnú prácu, povzbudil výmenu informácií medzi výskumnými pracovníkmi a podporil začlenenie rodového hľadiska do ich výskumu; |
|
h) |
s cieľom zvyšovať povedomie o rodovej rovnosti medzi občanmi EÚ organizuje s príslušnými zainteresovanými stranami konferencie, kampane a stretnutia na európskej úrovni a Komisii predkladá svoje zistenia a závery; |
|
i) |
šíri informácie o pozitívnych príkladoch nestereotypných úloh žien a mužov vo všetkých oblastiach života, predkladá svoje zistenia a iniciatívy s cieľom propagovať takéto úspechy a ďalej na nich budovať; |
|
j) |
rozvíja dialóg a spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú rovnakými príležitosťami, univerzitami a odborníkmi, výskumnými strediskami, sociálnymi partnermi a príbuznými subjektmi, ktoré sa aktívne usilujú dosiahnuť rovnosť na vnútroštátnej a európskej úrovni; |
|
k) |
vytvára verejne prístupné dokumentačné zdroje; |
|
l) |
sprístupňuje informácie o uplatňovaní rodového hľadiska verejným a súkromným organizáciám; |
|
m) |
poskytuje inštitúciám Spoločenstva informácie o rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska v pristupujúcich a kandidátskych krajinách. |
2. Inštitút uverejňuje výročnú správu o svojej činnosti.
Článok 4
Oblasti činnosti a pracovné metódy
1. Inštitút vykonáva svoje úlohy v rámci právomocí Spoločenstva a so zreteľom na prijaté ciele a prioritné oblasti uvedené vo svojom ročnom programe a s náležitým zreteľom na dostupné rozpočtové zdroje.
2. Pracovný program inštitútu je v súlade s prioritami Spoločenstva v oblasti rodovej rovnosti a pracovným programom Komisie vrátane jej štatistickej a výskumnej činnosti.
3. Pri vykonávaní svojich činností inštitút zohľadňuje existujúce informácie z akéhokoľvek zdroja a najmä činnosti, ktoré už vykonávajú inštitúcie Spoločenstva a iné inštitúcie, subjekty a príslušné národné a medzinárodné organizácie a úzko spolupracuje s príslušnými útvarmi Komisie vrátane Eurostatu, aby sa zamedzilo duplicite a zaručilo čo najlepšie využitie zdrojov. Inštitút zabezpečuje vhodnú koordináciu so všetkými príslušnými agentúrami Spoločenstva a orgánmi Únie, ktorá sa v prípade potreby určí v memorande o porozumení.
4. Inštitút zabezpečí, aby boli šírené informácie zrozumiteľné pre koncových užívateľov.
5. Inštitút môže vstupovať do zmluvných, najmä subdodávateľských vzťahov s inými organizáciami na účely splnenia akýchkoľvek úloh, ktorými ich môže poveriť.
Článok 5
Právna subjektivita a spôsobilosť
Inštitút má právnu subjektivitu. V každom členskom štáte požíva najširšiu právnu spôsobilosť, akú právne predpisy príslušného členského štátu priznávajú právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný či nehnuteľný majetok a môže byť účastníkom konania.
Článok 6
Nezávislosť inštitútu
Inštitút vykonáva svoju činnosť nezávisle vo verejnom záujme.
Článok 7
Prístup k dokumentom
1. Na dokumenty, ktoré má inštitút v držbe, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.
2. Správna rada prijme opatrenia na vykonanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 do šiestich mesiacov od zriadenia inštitútu.
3. Proti rozhodnutiam inštitútu, prijatým podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, sa môže podať sťažnosť ombudsmanovi alebo žaloba na Súdny dvor podľa podmienok ustanovených v článku 195 a 230 zmluvy.
4. Na spracovanie údajov inštitútom sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 45/2001.
Článok 8
Spolupráca s organizáciami na vnútroštátnej a európskej úrovni, s medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami
1. Inštitút pri plnení svojich úloh spolupracuje s organizáciami a odborníkmi v členských štátoch, ako napríklad so subjektmi, ktoré sa zaoberajú rovnosťou, výskumnými strediskami, univerzitami, mimovládnymi organizáciami, sociálnymi partnermi, ako aj s príslušnými organizáciami na európskej alebo medzinárodnej úrovni a s tretími krajinami.
2. Ak sa ukáže, že na efektívne plnenie úloh inštitútu sú potrebné dohody s medzinárodnými organizáciami alebo s tretími krajinami, Spoločenstvo v záujme inštitútu a v súlade s postupom ustanoveným v odseku 300 zmluvy uzavrie takéto dohody s medzinárodnými organizáciami alebo tretími krajinami. Toto ustanovenie nebráni spolupráci ad hoc s takýmito organizáciami alebo tretími krajinami.
Článok 9
Zloženie inštitútu
Inštitút tvorí:
|
a) |
správna rada; |
|
b) |
predsedníctvo; |
|
c) |
riaditeľ a jeho personál. |
Článok 10
Správna rada
1. Správnu radu tvorí:
|
a) |
jeden zástupca vlády každého členského štátu, ktorého menuje Rada na návrh členských štátov; |
|
b) |
traja zástupcovia Komisie, ktorých menuje Komisia; |
|
c) |
traja členovia bez hlasovacieho práva, ktorých menuje Rada na návrh Komisie a z ktorých každý zastupuje jednu z týchto skupín:
|
2. Členovia správnej rady sú menovaní tak, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň spôsobilosti a široká škála príslušných a medziodborových odborných znalostí v oblasti rodovej rovnosti.
Cieľom Komisie a Rady je dosiahnuť v správnej rade vyrovnané zastúpenie mužov a žien.
Náhradníci, ktorí zastupujú členov v ich neprítomnosti, sa menujú rovnakým postupom.
Zoznam členov a náhradníkov správnej rady uverejní Rada v Úradnom vestníku Európskej únie, na internetovej stránke inštitútu a na ostatných príslušných internetových stránkach.
3. Funkčné obdobie je päť rokov a môže sa jedenkrát obnoviť.
4. Správna rada si zvolí svojho predsedu a podpredsedu na obdobie dva a pol roka, ktoré sa môže obnoviť.
5. Každý člen správnej rady uvedený v odseku 1 písm. a) alebo b) alebo v jeho neprítomnosti jeho zástupca má jeden hlas.
6. Správna rada prijíma rozhodnutia potrebné pre chod inštitútu. Najmä:
|
a) |
na základe návrhu vypracovaného riaditeľom uvedeným v článku 12 a po porade s Komisiou schvaľuje ročný pracovný program a strednodobý pracovný program na trojročné obdobie v súlade s rozpočtom a dostupnými zdrojmi; tieto programy sa môžu kedykoľvek v prípade potreby preskúmať; prvý ročný pracovný program musí byť schválený najneskôr deväť mesiacov po vymenovaní riaditeľa; |
|
b) |
schvaľuje výročnú správu uvedenú v článku 3 ods. 2, ktorá predovšetkým porovnáva dosiahnuté výsledky s cieľmi ročného pracovného programu; táto správa sa najneskôr do 15. júna zašle Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a uverejní sa na internetovej stránke inštitútu; |
|
c) |
uplatňuje disciplinárnu právomoc nad riaditeľom a vymenúva ho alebo odvoláva podľa článku 12; |
|
d) |
schvaľuje návrh ročného rozpočtu a konečný ročný rozpočet inštitútu. |
7. Správna rada schvaľuje vnútorný poriadok inštitútu na základe návrhu vypracovaného riaditeľom po porade s Komisiou.
8. Rozhodnutia správnej rady sa prijímajú väčšinou jej členov. Rozhodujúci hlas má predseda. V prípadoch uvedených v odseku 6 a v článku 12 ods. 1 sa rozhodnutia prijímajú dvojtretinovou väčšinou jej členov.
9. Správna rada prijme svoj rokovací poriadok na základe návrhu vypracovaného riaditeľom po porade s Komisiou.
10. Správna rada zriadi šesťčlenné predsedníctvo ako je uvedené v článku 11.
11. Predseda zvoláva správnu radu aspoň raz do roka. Predseda zvoláva ďalšie zasadnutia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jednej tretiny členov správnej rady.
12. Inštitút každoročne zasiela Európskemu parlamentu a Rade (ďalej len „rozpočtový orgán“) všetky informácie súvisiace s výsledkom hodnotiacich postupov.
13. Ak je to vhodné, na zasadnutia správnej rady môžu byť ako pozorovatelia pozvaní riaditelia Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania a Agentúry Európskej únie pre základné práva, aby koordinovali príslušné pracovné programy, pokiaľ ide o uplatňovanie rodového hľadiska.
Článok 11
Predsedníctvo
1. Predsedníctvo sa skladá z predsedu a podpredsedu správnej rady, z troch členov správnej rady zastupujúcich členské štáty a zástupcu Komisie.
Funkčné obdobie je dva a pol roka a môže sa obnoviť.
Členov predsedníctva menuje správna rada so zreteľom na to, aby sa zabezpečil rozsah príslušných odborných znalostí nevyhnutný pre chod predsedníctva.
2. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti riaditeľa podľa článku 12, predsedníctvo monitoruje vykonávanie rozhodnutí správnej rady a prijíma všetky potrebné opatrenia pre riadnu správu inštitútu medzi zasadnutiami správnej rady.
3. Rozhodnutia predsedníctva sa prijímajú konsenzom. Ak sa nepodarí dosiahnuť konsenzus, predsedníctvo postúpi vec na rozhodnutie správnej rade.
4. Predsedníctvo v plnom rozsahu a pravidelne informuje správnu radu o svojich činnostiach a o všetkých prijatých rozhodnutiach.
Článok 12
Riaditeľ
1. Na čele inštitútu stojí riaditeľ menovaný správnou radou na návrh Komisie. Pred vymenovaním môže byť kandidát, ktorého vybrala správna rada, požiadaný, aby urobil vyhlásenie pred príslušným(i) výborom(mi) Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho/ich členov.
2. Funkčné obdobie riaditeľa je 5 rokov. Toto funkčné obdobie sa môže na návrh Komisie a po hodnotení predĺžiť jedenkrát na obdobie najviac 5 rokov. V hodnotení Komisia zohľadňuje najmä:
|
a) |
výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a spôsob, akým boli dosiahnuté, |
|
b) |
povinnosti a požiadavky inštitútu na nadchádzajúce roky. |
3. Riaditeľ pod dohľadom správnej rady zodpovedá za:
|
a) |
plnenie úloh uvedených v článku 3; |
|
b) |
prípravu a plnenie ročných a strednodobých programov činnosti inštitútu; |
|
c) |
prípravu zasadnutí správnej rady a predsedníctva; |
|
d) |
prípravu a uverejnenie výročnej správy uvedenej v článku 3 ods. 2; |
|
e) |
všetky personálne záležitosti a najmä vykonávanie právomocí ustanovených v článku 13 ods. 3; |
|
f) |
záležitosti každodennej správy; a |
|
g) |
vykonávanie účinných postupov monitorovania a hodnotenia činnosti inštitútu v porovnaní s jeho cieľmi podľa profesionálne uznávaných noriem. Riaditeľ každý rok oznámi správnej rade výsledky systému monitorovania. |
4. Riaditeľ zodpovedá za riadenie svojich činností správnej rade a zúčastňuje sa jej zasadnutí bez hlasovacieho práva. Európsky parlament ho môže vyzvať, aby počas vypočutia podal správu o významných otázkach súvisiacich s činnosťami inštitútu.
5. Riaditeľ je zákonným zástupcom inštitútu.
Článok 13
Personál
1. Na personál inštitútu sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev ustanovený nariadením Rady (EHS, ESUO, Euratom) č. 259/68 (12) a pravidlá, ktoré spoločne prijali inštitúcie Európskeho spoločenstva na účely uplatňovania tohto služobného poriadku a podmienok zamestnávania.
2. Správna rada po dohode s Komisiou a v súlade s postupom uvedeným v článku 110 služobného poriadku prijme potrebné vykonávacie opatrenia. Správna rada môže prijať ustanovenia na umožnenie zamestnávania národných expertov, ktorých do agentúry dočasne vyšlú členské štáty.
3. Inštitút vo vzťahu k svojmu personálu vykonáva právomoci prenesené na menovací orgán.
Článok 14
Zostavenie rozpočtu
1. Na každý rozpočtový rok, zodpovedajúci kalendárnemu roku, sa vypracuje odhad všetkých príjmov a výdavkov inštitútu, ktoré sa zahrnú do rozpočtu inštitútu.
2. Príjmy a výdavky uvedené v rozpočte inštitútu musia byť v rovnováhe.
3. Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, príjmy inštitútu zahŕňajú:
|
a) |
dotáciu Spoločenstva, zahrnutú do všeobecného rozpočtu Európskej únie (oddiel Komisia); |
|
b) |
platby prijaté za poskytnuté služby; |
|
c) |
akékoľvek finančné príspevky od organizácií alebo tretích krajín uvedených v článku 8; |
|
d) |
všetky dobrovoľné príspevky od členských štátov. |
4. Výdavky inštitútu zahŕňajú odmeny personálu, náklady na správu a infraštruktúru a prevádzkové výdavky.
5. Správna rada na základe návrhu riaditeľa každoročne vypracuje odhad príjmov a výdavkov inštitútu na najbližší rozpočtový rok. Tento odhad, ktorý obsahuje návrh organizačného poriadku, zašle správna rada Komisii najneskôr do 31. marca.
6. Komisia tento odhad zašle rozpočtovému orgánu spolu s predbežným návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.
7. Na základe tohto odhadu Komisia do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktorý predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 272 zmluvy, zahrnie odhad, ktorý považuje za potrebný pre organizačný poriadok, a výšku dotácie, ktorá sa účtuje ako výdavok zo všeobecného rozpočtu.
8. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na dotácie pre inštitút a prijme organizačný poriadok inštitútu.
9. Rozpočet inštitútu schvaľuje správna rada. Konečným sa stane po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie. Ak je to vhodné, zodpovedajúcim spôsobom sa upraví.
10. Správna rada čo najskôr informuje rozpočtový orgán o svojom úmysle uskutočniť akýkoľvek projekt, ktorý môže mať významné finančné dôsledky na financovanie jej rozpočtu, najmä akýkoľvek projekt súvisiaci s majetkom, ako napríklad prenájom alebo kúpa budov. Informuje o tom Komisiu.
Ak zložka rozpočtového orgánu oznámila svoj úmysel vydať stanovisko, svoje stanovisko zašle správnej rade v lehote šiestich mesiacov od dátumu oznámenia projektu.
Článok 15
Plnenie rozpočtu
1. Rozpočet inštitútu plní riaditeľ.
2. Najneskôr do 1. marca po skončení každého rozpočtového roka predloží účtovník inštitútu predbežnú účtovnú závierku účtovníkovi Komisie spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení počas rozpočtového roka. Účtovník Komisie skonsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných subjektov v súlade s článkom 128 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (13) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).
3. Najneskôr do 31. marca po skončení každého rozpočtového roka pošle účtovník Komisie predbežnú účtovnú závierku inštitútu Dvoru audítorov spolu so správou uvedenou v odseku 2. Správa sa zašle aj Európskemu parlamentu a Rade.
4. Po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke inštitútu podľa článku 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách vypracuje riaditeľ v rámci vlastnej zodpovednosti konečnú účtovnú závierku inštitútu a zašle ju správnej rade na vyjadrenie.
5. Správna rada vydá ku konečnej účtovnej závierke inštitútu stanovisko.
6. Najneskôr do 1. júla po skončení každého rozpočtového roka zašle riaditeľ konečnú účtovnú závierku spolu so stanoviskom správnej rady Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.
7. Účtovná závierka sa uverejní.
8. Riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do 30. septembra. Túto odpoveď zašle aj správnej rade.
9. Na požiadanie Európskeho parlamentu mu riaditeľ predloží akékoľvek informácie potrebné na plynulé uplatňovanie postupu absolutória za dotknutý rozpočtový rok, ako je ustanovené v článku 146 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
10. Do 30. apríla roka N + 2 udelí Európsky parlament na odporúčanie Rady, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, riaditeľovi absolutórium v súvislosti s plnením rozpočtu roka N.
11. Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na inštitút schváli správna rada po porade s Komisiou. Nesmú byť v rozpore s nariadením (ES, Euratom) č. 2343/2002, pokiaľ to vyslovene nevyžaduje chod inštitútu a len s predchádzajúcim súhlasom Komisie.
Článok 16
Jazyky
1. Na inštitút sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (14).
2. Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie inštitútu v zásade zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre inštitúcie Európskej únie zriadené nariadením (ES) č. 2965/94 (15).
Článok 17
Výsady a imunity
Na inštitút sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev.
Článok 18
Zodpovednosť
1. Zmluvná zodpovednosť inštitútu sa riadi právom uplatniteľným na dotknutú zmluvu.
Súdny dvor je príslušný rozhodovať na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, ktorú uzavrel inštitút.
2. V prípade mimozmluvnej zodpovednosti inštitút nahradí akúkoľvek škodu spôsobenú inštitútom alebo jeho zamestnancami pri výkone ich povinností, v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.
Súdny dvor je príslušný rozhodovať spory týkajúce sa náhrady akejkoľvek takejto škody.
Článok 19
Účasť tretích krajín
1. Inštitút je otvorený pre účasť krajín, ktoré s Európskym spoločenstvom uzavreli dohody, na základe ktorých prijali a uplatňujú právne predpisy Spoločenstva v oblasti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie.
2. Podľa príslušných ustanovení týchto dohôd sa vypracujú dojednania, ktoré upresnia najmä povahu, rozsah a spôsob účasti týchto krajín na činnosti inštitútu vrátane ustanovení o účasti na iniciatívach inštitútu, finančných príspevkoch a personáli. Pokiaľ ide o personálne záležitostí, tieto dohody musia byť v každom prípade v súlade so služobným poriadkom úradníkov Európskych spoločenstiev a s podmienkami zamestnávania iných zamestnancov Európskych spoločenstiev.
Článok 20
Hodnotenie
1. Do … (16) objedná inštitút nezávislé externé hodnotenie svojich výsledkov na základe podmienok vydaných správnou radou po dohode s Komisiou. Hodnotenie posúdi vplyv inštitútu na presadzovanie rodovej rovnosti a obsahuje analýzu účinkov súčinnosti. Osobitne sa venuje možnej potrebe upraviť alebo rozšíriť úlohy inštitútu vrátane finančných dôsledkov akejkoľvek úpravy alebo rozšírenia úloh. Hodnotenie zohľadní názory zúčastnených strán na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni.
2. Správna rada po dohode s Komisiou rozhodne o časovom rozvrhnutí budúcich hodnotení so zreteľom na výsledky hodnotiacej správy uvedenej v odseku 1.
Článok 21
Doložka o preskúmaní
Správna rada preskúma závery hodnotenia uvedeného v článku 20 a vydá pre Komisiu odporúčania, ktoré môžu byť potrebné na zmeny v inštitúte, jeho pracovných postupoch a rozsahu jeho poslania. Komisia zašle hodnotiacu správu a odporúčania Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a zverejní ich. Po preskúmaní hodnotiacej správy a odporúčaní môže Komisia predložiť akékoľvek návrhy na zmeny a doplnenia tohto nariadenia, ktoré pokladá za potrebné.
Článok 22
Správna kontrola
Činnosti inštitútu podliehajú dohľadu ombudsmana v súlade s ustanoveniami článku 195 zmluvy.
Článok 23
Začiatok činnosti inštitútu
Inštitút sa sprevádzkuje čím skôr, najneskôr však do… (17).
Článok 24
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V …, …
Za Európsky parlament
predseda
…
Za Radu
predseda
…
(1) Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 29.
(2) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. marca 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 18. septembra 2006 a pozícia Európskeho parlamentu z … (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).
(3) Štúdia Európskej komisie o uskutočniteľnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (vypracovaná PLS Ramboll Management, DK 2002).
(4) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 638.
(5) Nariadenie Rady (EHS) č. 1365/75 z 26. mája 1975 o zriadení Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Ú. v. ES L 139, 30.5.1975, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1111/2005 (Ú. v. EÚ L 184, 15.7.2005, s. 1).
(6) Nariadenie Rady (ES) č. 2062/94 z 18. júla 1994, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1112/2005 (Ú. v. EÚ L 184, 15.7.2005, s. 5).
(7) Nariadenie Rady (EHS) č. 337/75 z 10. februára 1975, ktorým sa zriaďuje Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Ú. v. ES L 39, 13.2.1975, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2051/2004 (Ú. v. EÚ L 355, 1.12.2004, s. 1).
(8) Členské štáty na stretnutí v rámci zasadnutia Európskej rady v decembri 2003 požiadali Komisiu, aby pripravila návrh na vytvorenie agentúry pre ľudské práva rozšírením mandátu Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie.
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(11) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 1248/2006 (Ú. v. EÚ L 227, 19.8.2006, s. 3).
(12) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 2104/2005 (Ú. v. EÚ L 337, 22.11.2005, s. 7).
(13) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa uplatňujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1).
(14) Ú. v. ES L 17, 6.10.1958, s. 385. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady č. 920/2005 (Ú. v. EÚ L 156, 18.6.2005, s. 3).
(15) Nariadenie Rady (ES) č. 2965/94 z 28. novembra 1994 o zriadení Prekladateľského strediska pre inštitúcie Európskej únie (Ú. v. ES L 314, 7.12.1994, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1645/2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 13).
(16) Koniec tretieho roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(17) Dvanásť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY
I. ÚVOD
Komisia 8. marca 2005 predložila Rade na základe článkov 13 ods. 2 a 141 ods. 3 zmluvy návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.
Európsky parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní 14. marca 2006.
Hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 27. septembra 2005.
Komisia prijala zmenený a doplnený návrh 8. mája 2006.
Rada prijala spoločnú pozíciu 18. septembra 2006 v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy.
II. CIEĽ
Nariadením sa zriadi Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, ktorý by mal slúžiť ako centrum excelentnosti na úrovni EÚ a poskytovať technickú podporu inštitúciám Spoločenstva a členským štátom, najmä pokiaľ ide o zhromažďovanie a analýzu porovnateľných údajov a štatistík, ako aj vytváranie metodických nástrojov na pomoc v procese uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Celkovým cieľom inštitútu bude prispievať k presadzovaniu rodovej rovnosti a posiľňovať ju, pomáhať inštitúciám Spoločenstva v boji proti diskriminácii na základe pohlavia a zvyšovať povedomie občanov EÚ v týchto otázkach.
III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE
1. Všeobecné poznámky
Spoločná pozícia Rady bola vytvorená v súlade s cieľmi článkov 13 ods. 2 a 141 ods. 3 zmluvy, ktoré sa týkajú boja proti diskriminácii a uplatňovania zásady rovnakých príležitostí mužov a žien a rovnakého zaobchádzania s nimi v otázkach zamestnanosti a povolania vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
Rada pri prijímaní spoločnej pozície s výnimkou otázok týkajúcich sa zloženia riadiacej rady a poradného fóra postupovala vo veľkej miere podľa línie, ktorú načrtla Komisia vo svojom zmenenom a doplnenom návrhu.
2. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Európsky parlament prijal 14. marca 2006 v prvom čítaní 52 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
2.1 Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu, ktoré Rada prijala
V spoločnej pozícii Rada zohľadnila 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Rada:
|
— |
úplne prijala 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (č. 2, 6, 9, 59 a 74, 13, 18, 64 a 80, 65 a 81, 29, 35, 36, 38, 41, 42, 45, 53 a 55). |
|
— |
prijala 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako ich preformulovala Komisia (č. 7, 8, 10 a 40). |
|
— |
prijala podstatu ďalších 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (č. 3, 4, 5, 17, 60 a 76, 61 rev. a 77, 62 a 78, 20, 25, 63 a 79, 24, 28 a 48). |
2.2 Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu, ktoré Rada neprijala
Rada neprijala 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z dôvodov, ktoré vysvetlila Komisia vo svojom zmenenom a doplnenom návrhu (č. 1, 23, 30, 31, 32, 33, 34, 46, 47, 52 a 54).
Rada nemohla prijať ani ďalších 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa zloženia riadiacej rady, čo je hlavnou oblasťou nezhody medzi inštitúciami.
— Dialóg na medzinárodnej úrovni (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26, článok 3 ods. 1)
Rada nepovažuje tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh za potrebný, keďže článok 8 sa konkrétne zaoberá „spoluprácou s organizáciami na národnej a európskej úrovni a s medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami“ a stanovuje postup takejto spolupráce. Článok 4, ktorý načrtáva oblasti činnosti a pracovné metódy inštitútu, taktiež odkazuje na potrebu „zohľadniť existujúce informácie z akéhokoľvek zdroja a najmä činnosti, ktoré už vykonávajú inštitúcie Spoločenstva a iné inštitúcie, orgány a príslušné národné a medzinárodné organizácie…“. Rada sa navyše domnieva, že doplnenie tohto aspektu do už dlhého zoznamu úloh podľa článku 3 by mohlo spochybniť právnu jasnosť.
— Zloženie riadiacej rady (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 66 a 82, článok 10 ods. 1)
Rada pri dosiahnutí všeobecného smerovania v júni 2005 neprijala pôvodný návrh Komisie navrhujúci obmedzenú riadiacu radu s tým, že uprednostňuje plne zastúpenú radu s 25 členmi a malým grémiom zloženým zo šiestich členov (článok 11). Podľa tohto scenára by mala Komisia v rade troch zástupcov a boli by v nej traja nehlasujúci zástupcovia zastupujúci vhodnú mimovládnu organizáciu na úrovni Spoločenstva a sociálnych partnerov.
Rada po obdržaní stanoviska Európskeho parlamentu v marci 2006 preskúmala opodstatnenosť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov 66 a 82 navrhujúcich malú riadiacu radu pozostávajúcu z deviatich členov menovaných Radou a zástupcu Komisie. Aj keď ich považuje za zlepšenie pôvodného návrhu Komisie, pre Radu boli neprijateľné z niekoľkých dôvodov:
|
— |
vzhľadom na povahu otázky Rada pokladala za dôležité, aby bol každý členský štát v rade zastúpený, a dospela k názoru, že by to taktiež uľahčilo združovanie národných odborných poznatkov a skúseností v oblasti rodovej rovnosti, čo je v kontexte rozširujúcej sa Únie obzvlášť dôležité. |
|
— |
pre inštitút je dôležité, aby fungoval účinne, a preto by uprednostnila jednoduchý postup menovania členov rady. Rada sa navyše domnieva, že malé grémium by bolo účinné v zabezpečovaní hladkého fungovania rady. |
|
— |
keďže politika rodovej rovnosti prechádza širokým spektrom oblastí, Rada je toho názoru, že Komisia by mala mať v rade viac ako jedného zástupcu, aby mohla riadne prispievať k fungovaniu inštitútu. Rada sa domnieva, že zástupca Komisie by sa mal zúčastňovať aj vo výkonnom grémiu. |
|
— |
Rada súhlasí s Komisiou, že by v nej mali byť traja nehlasujúci členovia zastupujúci sociálnych partnerov a vhodnú mimovládnu organizáciu na úrovni Spoločenstva. |
Malo by sa poznamenať, že pozícia Rady, pokiaľ ide o zloženie riadiacej rady, odráža všeobecnú horizontálnu pozíciu prijatú v minulosti v súvislosti s inými agentúrami alebo orgánmi Spoločenstva. Aj keď niekoľko delegácií bolo ochotných opätovne zvážiť svoju pozíciu v prípade inštitútu vzhľadom na jeho relatívne malú veľkosť a skromný rozpočet, uznalo sa, že nie je možné v tomto štádiu povedať, či by v skutočnosti bola malá rada s veľkým poradným fórom účinnejšia ako zastupiteľská rada, ktorej by pomáhalo grémium. Vytvorenie malého grémia, ktoré by mohlo zasadať častejšie ako riadiaca rada, bolo navyše dôležitou úvahou pri zabezpečení hospodárnosti inštitútu.
— Zastúpenie mužov a žien: 40 % kvóta (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39, článok 10 ods. 2)
Rada podporuje koncepciu vyváženého zastúpenia mužov a žien v riadiacej rade, ako je stanovené v spoločnej pozícii. Nechce však sťažiť fungovanie inštitútu stanovením povinnej kvóty, ktorá by sa v praxi ťažko mohla dodržať vzhľadom na to, že do politiky rodovej rovnosti je vo všeobecnosti v súčasnosti zainteresovaných viac žien ako mužov. Aj keď je dosiahnutie rodovej vyváženosti dôležité a existujú tendencie zaangažovať do tejto oblasti viac mužov, Rada sa domnieva, že skúsenosti a spôsobilosti členov rady v oblasti rodovej rovnosti sú taktiež dôležitými úvahami, ktoré by sa mali zohľadniť.
— Poradné fórum (zmeny a doplnenia 67 a 83, 68 a 84 a 51, článok 12 pôvodného návrhu Komisie)
V scenári veľkej riadiacej rady, ktorej by pomáhalo malé grémium, ktorý by Rada uprednostnila, sa uvažovalo o tom, že poradné fórum tak, ako ho plánuje Komisia a Parlament, by už nebolo potrebné. S cieľom naviac zabezpečiť, aby inštitút využíval dostupné cenné odborné poznatky na národnej úrovni, článok 3 spoločnej pozície zriaďuje Európsku sieť rodovej rovnosti, ako to vyžaduje Parlament, a taktiež stanovuje „každoročné zasadnutie expertov z príslušných orgánov v členských štátoch, ktorí sa špecializujú na otázky rodovej rovnosti“.
3. Ďalšie zmeny, ktoré urobila Rada
V rámci postupu právnikov/lingvistov medzi Európskym parlamentom a Radou sa dohodlo mnoho iných malých technických zmien právnej alebo jazykovej povahy.
IV. ZÁVER
Rada sa domnieva, že napriek rozdielnym stanoviskám k zloženiu riadiacej rady je spoločná pozícia v súlade so základnými cieľmi zmeneného a doplneného návrhu Komisie.
|
5.12.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 295/69 |
SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 26/2006
prijatá Radou 25. septembra 2006
na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2006/ES z …, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva
(2006/C 295 E/04)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 151 a 308,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),
keďže:
|
(1) |
Zmluva ustanovuje občianstvo Únie, ktoré dopĺňa štátne občianstvo príslušného členského štátu. Je dôležitým prvkom pri posilňovaní a zabezpečovaní procesu európskej integrácie. |
|
(2) |
Spoločenstvo by malo občanov v plnej miere informovať o ich európskom občianstve, jeho výhodách, ako aj o právach a povinnostiach z neho vyplývajúcich, ktoré budú podporované s primeraným ohľadom na subsidiaritu a v záujme súdržnosti. |
|
(3) |
Je mimoriadne naliehavé, aby európski občania boli v plnej miere informovaní o svojom občianstve Európskej únie v kontexte širšej diskusie o budúcnosti Európy, ktorá začala na Európskej rade v Bruseli 16. a 17. júna 2005. Program Európa pre občanov by preto mal doplniť iniciatívy prijaté v tejto súvislosti, nemal by sa však s nimi prekrývať. |
|
(4) |
Ak majú občania plne podporovať európsku integráciu, mal by sa väčší dôraz klásť na spoločné hodnoty, históriu a kultúru ako kľúčové prvky ich príslušnosti k spoločnosti, ktorá sa zakladá na zásadách slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv, kultúrnej rozmanitosti, tolerancii a solidarite, v súlade s Chartou základných práv Európskej únie (4), ktorá bola vyhlásená 7. decembra 2000. |
|
(5) |
Podpora aktívneho občianstva je kľúčovým prvkom posilnenia boja proti rasizmu, xenofóbii a intolerancii, ale aj posilnenia súdržnosti a rozvoja demokracie. |
|
(6) |
V súvislosti s informačnou a komunikačnou stratégiou EÚ by sa malo zabezpečiť rozsiahle šírenie a vysoký vplyv činností podporovaných prostredníctvom programu. |
|
(7) |
Priblíženie Európy k občanom, ktorým sa im umožní plná účasť na budovaní stále viac vzájomne prepojenej Európy, je cieľom, ktorého dosiahnutie si vyžaduje osloviť všetkých občanov účastníckych krajín a osôb s riadnym pobytom v týchto krajinách a zapojiť ich do nadnárodných výmenných činností a spolupráce, a prispievať tak k vytváraniu povedomia o uznávaní spoločných európskych ideálov. |
|
(8) |
Európsky parlament v uznesení prijatom v roku 1988 zdôraznil, že je žiadúce, aby sa vyvinulo veľké úsilie na zintenzívnenie vzťahov medzi občanmi rôznych členských štátov, a uviedol, že na rozvoj programov družobných partnerstiev medzi samosprávami v rôznych členských štátoch bola potrebná a žiaduca osobitná podpora Európskej únie. |
|
(9) |
Európska rada pri niekoľkých príležitostiach uznala potrebu priblížiť Európsku úniu a jej inštitúcie občanom členských štátov. Vyzvala inštitúcie Únie, aby udržiavali a rozvíjali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s organizovanou občianskou spoločnosťou, podporovali tak účasť občanov na verejnom živote a v rozhodovacom procese, a súčasne zdôraznila základné hodnoty, ktoré sú pre občanov Európy spoločné. |
|
(10) |
Rada vo svojom rozhodnutí 2004/100/ES z 26. januára 2004, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva na podporu aktívneho európskeho občianstva (občianska účasť) (5), ustanovila akčný program, ktorý potvrdil potrebu presadzovať trvalý dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti a samosprávami a podporovať aktívnu účasť občanov. |
|
(11) |
Občianske projekty s nadnárodným a medzisektorovým rozmerom sú dôležitými nástrojmi na sprostredkovanie kontaktu s občanmi a na podporu európskeho povedomia, európskej politickej integrácie, sociálneho začlenenia a vzájomného porozumenia. |
|
(12) |
Organizácie občianskej spoločnosti na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni sú dôležitými prvkami aktívnej účasti občanov v spoločnosti a pomáhajú posilňovať všetky aspekty verejného života. Sú tiež sprostredkovateľmi medzi Európou a jej občanmi. Preto by sa mala podporovať a presadzovať ich nadnárodná spolupráca. |
|
(13) |
Európske organizácie pre výskum verejnej politiky môžu poskytnúť názory a úvahy na oživenie diskusie na európskej úrovni. Preto je tiež vhodné podporovať, ako spojenie medzi Európskymi inštitúciami a občanmi, činnosti, ktoré zohľadňujú ich záväzok vytvoriť európsku identitu a občianstvo prostredníctvom ustanovenia postupov s transparentnými kritériami na podporu sietí určených na informovanie a výmenu. |
|
(14) |
Taktiež je dôležité pokračovať v akcii na zachovanie a pripomenutie dôležitých miest a archívov spojených s deportáciami, ktorú Európska únia začala v súvislosti s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 792/2004/ES z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva zameraný na podporu organizácií pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti kultúry (6). Takto sa môže zachovať povedomie o celkových rozmeroch a tragických dôsledkoch druhej svetovej vojny a podporiť celosvetovú spomienku na tieto udalosti, čo povedie k vyrovnaniu sa s minulosťou a k budovaniu budúcnosti. |
|
(15) |
Vyhlásenie o športe prijaté Európskou radou v Nice 7. – 9. decembra 2000 uvádza, že „napriek tomu, že Spoločenstvo v tejto oblasti nemá priamu právomoc, musí vo svojej činnosti podľa rôznych ustanovení zmluvy brať do úvahy spoločenskú, výchovno-vzdelávaciu a kultúrnu úlohu športu.“ |
|
(16) |
Osobitná pozornosť by sa mala venovať vyváženej integrácii občanov a organizácií občianskej spoločnosti zo všetkých členských štátov do nadnárodných projektov a činností. |
|
(17) |
Kandidátske krajiny a krajiny EZVO, ktoré sú stranami Dohody o EHP, sa považujú za potenciálnych účastníkov v programoch Spoločenstva v súlade s dohodami, ktoré sa uzavreli s týmito krajinami. |
|
(18) |
Európska rada na svojom zasadnutí v Solúne 19. – 20. júna 2003 prijala „Solúnsku agendu pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii“, ktorá vyzvala krajiny západného Balkánu, aby sa zúčastňovali na programoch a činnosti agentúr Spoločenstva; krajiny západného Balkánu by sa preto mali považovať za potenciálnych účastníkov v programoch Spoločenstva. |
|
(19) |
Program by sa mal v spolupráci s Komisiou a členskými štátmi pravidelne monitorovať a nezávisle hodnotiť, aby bolo možné uskutočniť úpravy nevyhnutné pre riadne vykonávanie opatrení. |
|
(20) |
Postupy pre monitorovanie a hodnotenie programov by mali využívať ciele a ukazovatele, ktoré sú špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a načasované. |
|
(21) |
Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 19. novembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8), ktoré ochraňuje finančné záujmy Spoločenstva, sa musia uplatňovať so zreteľom na zásady jednoduchosti a konzistencie pri výbere rozpočtových nástrojov, obmedzenie počtu prípadov, v ktorých si Komisia ponecháva priamu zodpovednosť za ich vykonávanie a riadenie, a požadovanú proporcionalitu medzi výškou zdrojov a administratívnym zaťažením, ktoré súvisí s ich používaním. |
|
(22) |
Vhodné opatrenia by sa tiež mali prijať s cieľom zabrániť nezrovnalostiam a podvodom a znovu nadobudnúť stratené alebo nesprávne vyplatené alebo použité finančné prostriedky. |
|
(23) |
Podľa zásady riadneho finančného hospodárenia sa vykonávanie programu môže zjednodušiť použitím financovania plošnou sumou v súvislosti s podporou udelenou účastníkom programu alebo s podporou Spoločenstva určenou štruktúram zriadeným na vnútroštátnej úrovni pre správu programu. |
|
(24) |
Toto rozhodnutie ustanovuje na celú dobu trvania programu finančné krytie, ktoré je základným východiskom v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (9), základný odkaz pre rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu. |
|
(25) |
Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov nadnárodnej a multilaterálnej povahy činností a opatrení programu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
|
(26) |
Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10). |
|
(27) |
V súvislosti s monitorovaním činností, ktoré začali pred 31. decembrom 2006, by sa mali podľa rozhodnutia 2004/100/ES prijať prechodné opatrenia, |
ROZHODLI TAKTO:
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti programu
1. Týmto rozhodnutím sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ (ďalej len „program“) na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.
2. Program prispieva k týmto všeobecným cieľom:
|
a) |
poskytovať občanom príležitosť spolupodieľať sa a zúčastňovať sa na budovaní stále viac vzájomne prepojenej Európy, ktorá je demokratická a orientovaná na svet a ktorú spája a obohacuje jej kultúrna rozmanitosť, a rozvíjať tak občianstvo Európskej únie, |
|
b) |
rozvíjať povedomie európskej identity založenej na spoločných hodnotách, histórii a kultúre, |
|
c) |
podporovať pocit zodpovednosti občanov za Európsku úniu, |
|
d) |
rešpektovať a podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, a zvýšiť tým vzájomné porozumenie medzi občanmi Európy a zároveň prispievať k dialógu medzi kultúrami. |
Článok 2
Osobitné ciele programu
Program má v súlade so základnými cieľmi zmluvy tieto osobitné ciele, ktoré sa vykonávajú na nadnárodnej úrovni:
|
a) |
spájanie ľudí z miestnych komunít po celej Európe, aby sa delili o skúsenosti, názory a hodnoty a vymieňali si ich, poučili sa z minulosti a budovali budúcnosť; |
|
b) |
prostredníctvom spolupráce v rámci organizácií občianskej spoločnosti na európskej úrovni podporovanie činnosti, diskusie a úvah týkajúcich sa európskeho občianstva a demokracie, spoločných hodnôt, spoločnej histórie a kultúry; |
|
c) |
približovanie Európy jej občanom prostredníctvom podporovania európskych hodnôt a úspechov pri súčasnom zachovaní pamiatky jej minulosti; |
|
d) |
podporovanie interakcie medzi občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti zo všetkých účastníckych krajín, prispievanie k medzikultúrnemu dialógu a zdôrazňovanie európskej rozmanitosti a jednoty s osobitnou pozornosťou činnostiam zameraným na vytváranie užších vzťahov medzi občanmi členských štátov Európskej únie pred 30. aprílom 2004 a občanmi členských štátov, ktoré pristúpili po tomto dátume. |
Článok 3
Akcie
1. Ciele programu sa dosahujú prostredníctvom podpory týchto akcií, podrobnosti o ktorých možno nájsť v časti I prílohy:
|
a) |
akcia Aktívni občania pre Európu pozostáva z:
|
|
b) |
akcia Aktívna občianska spoločnosť v Európe pozostáva zo:
|
|
c) |
akcia Spoločne pre Európu pozostáva z:
|
|
d) |
akcia Aktívna európska pamiatka, ktorá pozostáva zo:
|
2. Pri každej akcii sa môže uprednostniť vyvážená integrácia občanov a organizácií občianskej spoločnosti zo všetkých členských štátov, ako je to stanovené v osobitnom cieli uvedenom v článku 2 písm. d).
Článok 4
Formy opatrení Spoločenstva
1. Opatrenia Spoločenstva môžu mať formu grantov alebo zmlúv o verejnom obstarávaní.
2. Granty Spoločenstva sa môžu poskytovať prostredníctvom osobitných foriem, ako napr. prevádzkové granty, granty na vykonávanie akcií, štipendiá, udeľovanie cien.
3. Nákup služieb, ako napr. organizovanie podujatí, štúdie a výskum, informácie a nástroje ich šírenia, monitorovanie a hodnotenie, sa zabezpečí prostredníctvom zmlúv o verejnom obstarávaní.
4. Aby boli príjemcovia grantov Spoločenstva spôsobilí, musia spĺňať požiadavky stanovené v časti II prílohy.
Článok 5
Účasť na programe
Programu sa môžu zúčastniť tieto krajiny, ďalej len „účastnícke krajiny“:
|
a) |
členské štáty; |
|
b) |
krajiny EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, v súlade s ustanoveniami danej dohody; |
|
c) |
kandidátske krajiny, ktoré využívajú výhody predvstupovej stratégie, v súlade so všeobecnými zásadami a podmienkami účasti týchto krajín na programoch Spoločenstva stanovenými v rámcových dohodách uzavretých s týmito krajinami; |
|
d) |
krajiny západného Balkánu v súlade s dojednaniami, ktoré sa s týmito krajinami majú uzatvoriť v rámcových dohodách o všeobecných zásadách ich účasti na programoch Spoločenstva. |
Článok 6
Prístup k programu
Programu sa môžu zúčastniť všetky zainteresované strany, ktoré podporujú aktívne európske občianstvo, najmä miestne orgány a organizácie, organizácie pre výskum európskej verejnej politiky (think-tanky), občianske skupiny a iné organizácie občianskej spoločnosti.
Článok 7
Spolupráca s medzinárodnými organizáciami
Program sa môže vzťahovať na spoločné a inovačné činnosti v oblasti aktívneho európskeho občianstva, ktoré sa vykonávajú v spolupráci s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako napr. Rada Európy a UNESCO, na základe spoločných príspevkov a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a rôznymi predpismi každej inštitúcie alebo organizácie.
Článok 8
Vykonávacie opatrenia
1. Komisia prijme opatrenia potrebné na vykonávanie programu v súlade s ustanoveniami prílohy.
2. V súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 2 sa prijímajú tieto opatrenia:
|
a) |
opatrenia na vykonávanie programu vrátane ročného plánu práce, výberových kritérií a výberových postupov; |
|
b) |
celková vyváženosť medzi jednotlivými akciami programu; |
|
c) |
postupy na monitorovanie a hodnotenie programu; |
|
d) |
finančná podpora (objem, trvanie, rozdeľovanie a príjemcovia), ktorú Spoločenstvo poskytuje všetkým operačným grantom, viacročným dohodám o družobnom partnerstve uzatváraným v rámci akcie 1 a významným podujatiam v rámci akcie 3. |
3. Všetky ostatné opatrenia potrebné na vykonávanie tohto programu sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 3.
4. Ako súčasť postupu uvedeného v odseku 2 môže Komisia vypracovať usmernenia pre každú z akcií uvedených v prílohe, aby prispôsobila program akýmkoľvek zmenám priority v oblasti aktívneho európskeho občianstva.
Článok 9
Výbor
1. Komisii pomáha výbor.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.
Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.
4.. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.
Článok 10
Súdržnosť s ostatnými nástrojmi Spoločenstva a Európskej únie
1. Komisia zabezpečuje súdržnosť a komplementárnosť tohto programu s nástrojmi v iných oblastiach činnosti Spoločenstva, najmä v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, mládeže, športu, životného prostredia, audiovizuálneho sektoru a médií, základných práv a slobôd, sociálneho začlenenia, rovnosti pohlaví, boja proti všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, v oblasti vedeckého výskumu, informačnej spoločnosti a vonkajšej činnosti Spoločenstva, najmä na úrovni európskej susedskej politiky.
2. Program môže užívať zdroje spoločne s inými nástrojmi Spoločenstva a Európskej únie, aby sa mohli vykonávať akcie, ktoré plnia ciele tohto programu, ako aj ciele uvedených iných nástrojov.
Článok 11
Rozpočtové krytie
1. Rozpočtové krytie na vykonávanie tohto programu v období uvedenom v článku 1 sa týmto stanovuje na 190 miliónov EUR (11).
2. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v medziach finančného rámca.
Článok 12
Finančné ustanovenia
1. Finančná pomoc má formu grantov pre právnické osoby. Granty sa podľa charakteru akcie a sledovaných cieľov môžu udeľovať aj fyzickým osobám.
2. Komisia môže udeľovať ceny fyzickým alebo právnickým osobám na akcie alebo projekty uskutočnené v rámci programu.
3. V súlade s článkom 181 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 a v závislosti od charakteru akcie môže byť povolené paušálne financovanie a/alebo uplatňovanie sadzieb jednotkových nákladov.
4. Môže byť povolené spolufinancovanie v naturáliách.
5. Komisia môže na základe vlastností príjemcov a charakteru akcií rozhodnúť o oslobodení príjemcov od overovania odbornej spôsobilosti a kvalifikácie vyžadovanej na uskutočnenie navrhovanej akcie alebo pracovného programu.
6. Množstvo informácií, ktoré majú príjemcovia poskytnúť, môže byť obmedzené v prípade malých grantov.
7. V osobitných prípadoch, akými je napr. udeľovanie malých grantov, nie je potrebné požadovať, aby príjemca preukázal svoju finančnú kapacitu na vykonávanie plánovaného projektu alebo pracovného programu.
8. Prevádzkové granty udelené v rámci tohto programu subjektom, ktoré sledujú cieľ všeobecného európskeho záujmu, ako sú definované v článku 162 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002, sa v prípade obnovenia automaticky neznižujú.
Článok 13
Ochrana finančných záujmov Spoločenstva
1. Komisia zabezpečí, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných podľa tohto rozhodnutia chránili finančné záujmy Spoločenstva uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, a to účinnými kontrolami a vymáhaním neoprávnene uhradených súm, a v prípade zistenia nezrovnalostí účinnými, primeranými a odradzujúcimi sankciami v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (12), nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (13) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (14).
2. Na účely akcií Spoločenstva financovaných v rámci tohto programu sa pod pojmom nezrovnalosť, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95, rozumie akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva alebo porušenie zmluvných záväzkov vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene Spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.
3. Komisia zníži, pozastaví alebo vymôže sumu finančnej pomoci poskytnutú na akcie v prípade, že zistí nezrovnalosti vrátane nesúladu s ustanoveniami tohto rozhodnutia, samostatného rozhodnutia alebo zmluvy alebo dohody poskytujúcej príslušnú finančnú podporu, alebo ak sa preukáže, že bez predchádzajúceho súhlasu Komisie prešla akcia zmenou, ktorá je v rozpore s charakterom alebo vykonávacími podmienkami projektu.
4. Ak sa nedodržia časové obmedzenia alebo ak je vzhľadom na dosiahnutý pokrok pri vykonávaní akcie oprávnená iba časť pridelených finančných prostriedkov, Komisia požiada príjemcu o predloženie pripomienok v stanovenej časovej lehote. V prípade, že príjemca nepredloží uspokojivú odpoveď, Komisia môže zrušiť poskytovanie zvyšnej finančnej pomoci a požadovať vrátenie vyplatenej sumy.
5. Akákoľvek neoprávnene vyplatená platba sa vracia Komisii. K akejkoľvek sume, ktorá nie je vrátená v riadnom čase, sa pripočítavajú úroky podľa podmienok ustanovených rozpočtovými pravidlami.
Článok 14
Monitorovanie a hodnotenie
1. Komisia zabezpečuje pravidelné monitorovanie programu. Výsledky procesu monitorovania a hodnotenia sa využívajú pri vykonávaní programu. Monitorovanie zahŕňa najmä vypracúvanie správ uvedených v odseku 3 písm. a) a c).
Konkrétne ciele možno prehodnotiť v súlade s článkom 251 zmluvy.
2. Komisia zabezpečuje pravidelné, externé a nezávislé hodnotenie programu a pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu.
3. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:
|
a) |
predbežnú hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a o kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania programu najneskôr do 31. decembra 2010; |
|
b) |
oznámenie o pokračovaní programu najneskôr do 31. decembra 2011; |
|
c) |
správu o následnom hodnotení najneskôr do 31. decembra 2015. |
Článok 15
Prechodné ustanovenie
Akcie, ktoré sa začali pred 31. decembrom 2006 podľa rozhodnutia 2004/100/ES, sa až do ich ukončenia naďalej riadia uvedeným rozhodnutím.
Tak ako to ustanovuje článok 18 nariadenia o rozpočtových pravidlách, na program sa môžu poskytnúť finančné prostriedky zodpovedajúce prideleným príjmom plynúcim z vrátenia nesprávne vyplatených súm podľa rozhodnutia 2004/100/ES.
Článok 16
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2007.
V …, …
Za Európsky parlament
predseda
…
Za Radu
predseda
…
(1) Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 29.
(2) Ú. v. EÚ C 115, 16.5.2006, s. 81.
(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 5. apríla 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 25. septembra 2006 a pozícia Európskeho parlamentu z…(zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).
(4) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2004, s. 6.
(6) Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 40.
(7) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 1248/2006 (Ú.v. EÚ L 227, 19.8.2006, s. 3).
(9) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(10) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. ES L 200, 22.7.2006, s. 11).
(11) Táto suma vychádza z údajov za rok 2004 a technicky sa upraví, aby sa zohľadnila inflácia.
(12) Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.
(13) Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.
(14) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.
PRÍLOHA
I. OPIS AKCIÍ
Doplnkové informácie o prístupe k programu
Organizácie občianskej spoločnosti uvedené v článku 6 zahŕňajú okrem iného odborové zväzy, vzdelávacie inštitúcie a organizácie pôsobiace o oblasti dobrovoľníckej práce a amatérskeho športu.
AKCIA 1: Aktívni občania pre Európu
Táto akcia predstavuje časť programu osobitne zameranú na činnosti, ktorých sa zúčastňujú občania. Ide o činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto dva typy opatrení:
Družobné partnerstvá miest (twinning)
Toto opatrenie je zamerané na činnosti, ktoré zahŕňajú alebo podporujú priame výmeny medzi občanmi Európy prostredníctvom ich účasti na činnostiach týkajúcich sa družobného partnerstva miest. Takýmito činnosťami môžu byť jednorazové alebo pilotné činnosti alebo činnosti, ktoré majú formu štruktúrovaných viacročných dohôd medzi viacerými partnermi, ktorých prístup je viac programový a ktoré zahŕňajú súbor činností od stretnutí občanov až po špeciálne konferencie alebo semináre o záležitostiach spoločného záujmu, spolu s príslušnými publikáciami, organizované v kontexte družobného partnerstva miest. Toto opatrenie aktívne prispeje k posilneniu vzájomného poznávania a porozumenia medzi občanmi a kultúrami.
Na roky 2007, 2008 a 2009 sa môže poskytnúť štrukturálna podpora priamo Rade európskych samospráv a regiónov (CEMR), subjektu, ktorý sleduje cieľ všeobecného európskeho záujmu a ktorý je činný v oblasti družobného partnerstva miest.
Projekty občanov a podporné opatrenia
V rámci tohto opatrenia sa budú podporovať rôzne projekty s nadnárodným a medzisektorovým rozmerom, ktorých sa priamo zúčastňujú občania. Prioritou sú projekty zamerané na podporu účasti na miestnej úrovni. Rozsah a pôsobnosť týchto projektov, ktoré budú prostredníctvom inovačných prístupov skúmať možné reakcie na určené potreby, bude závisieť od vývoja v rámci spoločnosti. Bude sa podporovať využívanie nových technológií, najmä technológií informačnej spoločnosti (IST). Tieto projekty budú združovať občanov z rôzneho prostredia, ktorí budú spoločne konať alebo diskutovať o spoločných európskych otázkach a takýmto spôsobom rozvíjať vzájomné porozumenie a zvyšovať informovanosť o procese európskej integrácie.
S cieľom zlepšiť družobné partnerstvo miest a občianske projekty je tiež potrebné rozvíjať opatrenia podporujúce výmenu najlepších postupov, zhromažďovať skúsenosti zainteresovaných strán na miestnej a regionálnej úrovni vrátane verejných orgánov a rozvíjať nové schopnosti, napríklad prostredníctvom odborného vzdelávania.
Na túto akciu sa použije najmenej 47 % z celkového rozpočtu vyčleneného na program.
AKCIA 2: Aktívna občianska spoločnosť v Európe
Štrukturálna podpora organizáciám pre výskum európskej verejnej politiky (think-tankom)
Subjekty, ktoré poskytujú nové názory a úvahy o európskych otázkach, sú dôležitými inštitucionálnymi účastníkmi diskusií a sú schopné poskytovať nezávislé strategické a medzisektorové odporúčania inštitúciám EÚ. Môžu vykonávať činnosti, ktoré živia najmä diskusie o občianstve Európskej únie a európskych hodnotách a kultúrach. Toto opatrenie je zamerané na posilnenie inštitucionálnej kapacity tých organizácií, ktoré sú reprezentatívne, prinášajú skutočnú európsku pridanú hodnotu, môžu mať dôležité násobiace účinky a nakoniec sú schopné spolupracovať s ostatnými príjemcami grantov tohto programu. Posilnenie transeurópskych sietí je v tejto oblasti dôležitým prvkom. Granty sa môžu udeľovať na základe viacročného pracovného programu spájajúceho rôzne témy alebo činnosti.
Štrukturálna podpora na roky 2007, 2008 a 2009 sa môže poskytnúť priamo združeniu Groupement d'études et de recherches Notre Europe a inštitútu Institut für Europäische Politik, ako subjektom, ktoré sledujú cieľ všeobecného európskeho záujmu.
Štrukturálna podpora organizáciám občianskej spoločnosti na európskej úrovni
Organizácie občianskej spoločnosti sú dôležitou súčasťou občianskych, vzdelávacích, kultúrnych a politických činností pre účasť v spoločnosti. Musia existovať a byť schopné fungovať a spolupracovať na európskej úrovni. Mali by byť schopné zúčastňovať sa na tvorbe politiky prostredníctvom konzultácie. Toto opatrenie im poskytne kapacitu a stabilitu na to, aby pre svojich členov a pre občiansku spoločnosť na európskej úrovni fungovali v medzisektorovom a horizontálnom rozmere ako nadnárodné katalyzátory, a prispievali tak k cieľom programu. Dôležitým prvkom v tejto oblasti prác je posilnenie transeurópskych sietí a európskych asociácií. Granty sa môžu udeľovať na základe viacročného pracovného programu spájajúceho rôzne témy alebo činnosti.
Štrukturálna podpora na roky 2007, 2008 a 2009 sa môže poskytnúť priamo trom subjektom, ktoré sledujú cieľ všeobecného európskeho záujmu: Platforme európskych sociálnych mimovládnych organizácií, Európskemu hnutiu a Európskej rade pre utečencov a exilantov.
Podpora projektov organizácií občianskej spoločnosti
Organizácie občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni angažujú občanov alebo zastupujú ich záujmy prostredníctvom diskusií, publikácií, ochrany ich záujmov a iných konkrétnych nadnárodných projektov. Zavádzanie alebo rozširovania európskeho rozmeru v činnostiach organizácií občianskej spoločnosti im umožní zlepšiť ich kapacity a osloviť širšie publikum. Priama spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti z rôznych členských štátov podporí vzájomné porozumenie rôznych kultúr a rôznych uhlov pohľadu a prispeje k identifikácii spoločných záujmov a hodnôt. Tieto ciele je možné dosiahnuť aj formou jednotlivých projektov, avšak dlhodobý prístup bude mať udržateľnejší účinok a umožní synergie a rozvoj sietí.
Na túto akciu sa orientačne použije približne 29 % z celkového rozpočtu vyčleneného na program.
AKCIA 3: Spoločne pre Európu
Významné podujatia
Toto opatrenie bude podporovať podujatia organizované Komisiou, podľa potreby aj v spolupráci s členskými štátmi alebo inými relevantnými partnermi, ktoré sú podstatné svojím rozsahom a pôsobnosťou, oslovujú národy Európy, pomáhajú zintenzívniť ich pocit príslušnosti k rovnakému spoločenstvu, rozširujú ich vedomosti o dejinách, úspechoch a hodnotách Európskej únie, zapájajú ich do medzikultúrneho dialógu a prispievajú k rozvoju ich európskej identity.
Tieto podujatia môžu zahŕňať spomienkové oslavy historických udalostí, oslavy európskych úspechov, umelecké podujatia, zvyšovanie informovanosti o konkrétnych záležitostiach, konferencie na úrovni celej Európy a udeľovanie cien za dosiahnuté výsledky. Bude sa podporovať využívanie nových technológií, najmä IST.
Štúdie
S cieľom lepšie pochopiť aktívne občianstvo na európskej úrovni bude Komisia vykonávať štúdie, realizovať výskumy a prieskumy verejnej mienky.
Informácie a nástroje ich šírenia
Vzhľadom na zameranie na občanov a množstvo rôznych iniciatív v oblasti aktívneho občianstva je potrebné poskytovať prostredníctvom internetového portálu a iných nástrojov komplexné informácie o rôznych činnostiach programu, iných európskych akciách týkajúcich sa občianstva a o ostatných relevantných iniciatívach.
Štrukturálna podpora sa na roky 2007, 2008 a 2009 môže poskytnúť priamo subjektom Association Jean Monnet, Centre européen Robert Schuman a Maisons de l'Europe, ktoré sú združené na vnútroštátnej a európskej úrovni ako subjekty, ktoré sledujú cieľ všeobecného európskeho záujmu.
Na túto akciu sa orientačne použije približne 10 % z celkového rozpočtu vyčleneného na program.
AKCIA 4: Aktívna európska pamiatka
V rámci tejto akcie sa môžu podporiť tieto druhy projektov:
|
— |
ochrana hlavných pamiatok a pamätníkov spojených s masovými deportáciami, bývalými koncentračnými tábormi a inými miestami nacistického masového mučenia a vyhladzovania, ako aj archívov, ktoré dokumentujú tieto udalosti a zachovanie pamiatky obetí a tých, ktorí v extrémnych podmienkach zachraňovali ľudí pred holokaustom, |
|
— |
pripomínanie si obetí masového vyhladzovania a masových deportácií spojených so stalinizmom, ako aj ochrana pamätníkov a archívov, ktoré dokumentujú tieto udalosti. |
Na túto akciu sa orientačne použijú približne 4 % z celkového rozpočtu vyčleneného na program.
II. RIADENIE PROGRAMU
Vykonávanie programu sa bude riadiť zásadami transparentnosti a otvorenosti voči širokému spektru organizácií a projektov. V dôsledku toho sa budú projekty a činnosti vyberať spravidla prostredníctvom verejnej výzvy na predloženie návrhov. Výnimky budú možné iba za veľmi špecifických okolností a v úplnom súlade s článkom 168 ods. 1 písm. c) a d) nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002.
Program bude rozvíjať zásadu viacročných partnerstiev založených na dohodnutých cieľoch, opierať sa o analýzu výsledkov, aby sa zabezpečili vzájomné výhody pre občiansku spoločnosť, ako aj pre Európsku úniu. Maximálne trvanie prideleného financovania prostredníctvom jedinej dohody o grante podľa tohto programu sú 3 roky.
V prípade niektorých akcií bude možno potrebné uplatňovať nepriame centralizované riadenie prostredníctvom výkonnej agentúry alebo najmä v prípade akcie 1 prostredníctvom národných agentúr.
Všetky akcie sa budú vykonávať na nadnárodnom základe. Budú podporovať mobilitu občanov a názorov v rámci Európskej únie.
Prvky vytvárania sietí a zamerania sa na násobiace účinky vrátane využívania informačných a komunikačných technológií (ICT) budú dôležité a budú sa odzrkadľovať v druhoch činností, ako aj v rozsahu zapojených organizácií. Podporí sa rozvoj interakcie a synergie medzi rôznymi typmi zainteresovaných strán, ktoré sa budú zúčastňovať na programe.
Z rozpočtu programu sa môžu tiež financovať výdavky súvisiace s prípravou, nadväzujúcimi činnosťami, monitorovaním, auditom a hodnotením, ktoré sú potrebné priamo na riadenie programu a splnenie jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia, informačné a publikačné činnosti, výdavky súvisiace so sieťami IT na výmenu informácií alebo akékoľvek iné výdavky týkajúce sa administratívnej a technickej podpory riadenia programu, pre ktoré sa Komisia môže rozhodnúť.
Celkové administratívne výdavky programu by mali byť primerané úlohám stanoveným v dotknutom programe a orientačne by mali predstavovať približne 10 % z celkového rozpočtu vyčleneného na program.
Ak je to vhodné, Komisia môže informovať, publikovať a distribuovať, čím zabezpečí rozsiahle znalosti a vysoký vplyv na činnosti podporované programom.
III. KONTROLY A AUDIT
Na projekty, ktoré sa vybrali v súlade s týmto rozhodnutím, sa bude vzťahovať systém auditu na základe vzorky.
Príjemca grantu musí Komisii sprístupniť všetky podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov za obdobie piatich rokov od záverečnej platby. Príjemca grantu musí prípadne zabezpečiť, aby boli Komisii sprístupnené podporné dokumenty jeho partnerov alebo členov.
Komisia môže vykonať audit využitia grantu, buď prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov, alebo akéhokoľvek iného externého kvalifikovaného subjektu podľa svojho vlastného výberu. Takéto audity sa môžu vykonávať počas obdobia platnosti zmluvy a počas piatich rokov od vyplatenia zostatku grantu. Zistenia auditu môžu prípadne viesť k rozhodnutiu Komisie o vymáhaní.
Zamestnanci Komisie a externí zamestnanci poverení Komisiou musia mať primeraný prístup do sídla príjemcu a ku všetkým informáciám vrátane informácií v elektronickej podobe, ktoré sú potrebné na vykonanie takýchto auditov.
Dvor audítorov a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) majú rovnaké práva ako Komisia, najmä pokiaľ ide o právo na prístup.
ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY
I. ÚVOD
|
1. |
Komisia 6. apríla 2005 prijala a následne predložila Európskemu parlamentu a Rade, na základe článku 151 a 308 Zmluvy o ES, návrh rozhodnutia, ktorým sa ustanovuje program na podporu aktívneho európskeho občianstva. |
|
2. |
Európsky hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 26. októbra 2005. |
|
3. |
Výbor regiónov zaujal stanovisko 17. novembra 2005. |
|
4. |
Európsky parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní 5. apríla 2006. |
|
5. |
Rada 25. septembra 2006 prijala spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 ods. 2 Zmluvy o ES. |
II. CIEĽ
|
1. |
Všeobecným cieľom, ktorý pre program navrhla Komisia, je prispieť k tomu, aby sa:
|
|
2. |
Navrhovanými konkrétnymi cieľmi, ktoré sa majú vykonávať nadnárodne, je:
|
III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE
1. Všeobecné pripomienky
Spoločná pozícia Rady zachováva hlavné prvky pôvodného návrhu Komisie. Rada, Európsky parlament a Komisia majú vo všeobecnosti podobné názory na toto rozhodnutie.
Rozpočet vo výške 190 miliónov EUR (v cenách roku 2004, ktorý sa upraví vzhľadom na infláciu) schválili všetky tri inštitúcie v rámci medziinštitucionálnej dohody o finančnom rámci na obdobie rokov 2007 – 2013.
Rada do svojej spoločnej pozície prevzala myšlienku Európskeho parlamentu vložiť novú, štvrtú akčnú líniu v súvislosti s aktívnou európskou pamiatkou. Rada reagovala kladne aj na návrh Parlamentu pridať ďalšie tri určené orgány (čím by ich bolo spolu deväť) na prijímanie grantov v rámci programu. S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu sa však osobitné postavenie týchto deviatich orgánov po troch rokoch postupne ukončí.
Pokiaľ ide o rozdelenie orientačného rozpočtu, Rada sa snaží ďalej zdôrazniť relatívny význam prvej akcie (družobné partnerstvo miest a občianske projekty) a podobne ako Parlament sa usiluje znížiť výdavky na riadenie tohto programu.
Pokiaľ ide o vykonávanie programu a komitológiu, Rada rozšírila využívanie riadiaceho postupu tak, aby sa zahrnuli aj niektoré prípady finančnej podpory.
2. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Rada sa v spoločnej pozícii snažila zohľadniť otázky a priority Európskeho parlamentu a prijala väčšinu jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 22, 24, 25, 28, 29, 30, 31, 32, 34, 37, 39, 42, 43, 44, 46, 48, 49, 50, 51, 52, 60 a 61 sa prijali úplne, sčasti alebo v zásade.
Rada sa pri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 8, 9, 11, 13, 23, 26, 33, 35, 38, 40, 47 a 53 rozhodla postupovať podľa Komisie a neprijala ich.
Dodatok pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 21 súvisiaci s legitimitou inštitúcií sa považoval za zbytočný. Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27, Rada nechcela uvažovať o poskytovaní štrukturálnej pomoci pre právne vágny pojem „združenie sietí“. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 sa týkal programového rozpočtu, ktorým sa zaoberali a ktorý aj schválili tieto tri inštitúcie v súvislosti s dohodou o finančných výhľadoch. Pokiaľ ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41, Rada nepovažovala za vhodné osobitne vyčleniť podujatia organizované partnerskými športovými klubmi vzhľadom na to, že ostatné sektory neboli v tejto časti textu spomenuté konkrétne, avšak do prílohy sa vložil odkaz na športové organizácie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 sa týka rozdelenia rozpočtu, kedy Rada uprednostnila prvú akciu, pričom percentá pridelené na druhú akciu zostali v podobnej výške, ako pôvodne navrhla Komisia.
IV. ZÁVER
Rada sa domnieva, že jej spoločná pozícia predstavuje vyrovnaný dokument, v ktorom sa plne zohľadnili ciele Európskeho parlamentu uvedené v jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k návrhu Komisie. Rada s potešením očakáva, že v blízkej budúcnosti dosiahne dohodu s Európskym Parlamentom s cieľom prijať rozhodnutie.