19.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 244/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

19.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 244/3

(1)

Podľa článku 5 základného nariadenia Komisia oznámila 20. decembra 2006 formou oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom koksu z uhlia v kusoch s priemerom väčším ako 80 mm (ďalej len „koks 80+“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Spoločenstva.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 20. novembra 2006 podali traja výrobcovia Spoločenstva (ďalej len „navrhovatelia“) zastupujúci podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 30 %, celkovej výroby koksu 80+ v Spoločenstve. Podnet obsahoval jasné dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na začatie konania.

(3)

Príslušný výrobok už podliehal antidumpingovým opatreniam od júna 2000 do roku 2004. Opatrenia boli uložené dočasne rozhodnutím Komisie č. 1238/2000/ESUO (3) a konečne rozhodnutím Komisie č. 2730/2000/ESUO (4) (ďalej len „predchádzajúce opatrenia“), opatrenia však boli v marci 2004 v dôsledku dočasnej zmeny trhových podmienok pozastavené rozhodnutím Komisie 2004/264/ES (5). Pozastavenie sa predĺžilo nariadením Rady (ES) č. 2117/2004 (6) do 15. decembra 2005, keď uplynula účinnosť opatrení.

(4)

Komisia oficiálne oboznámila o začatí konania výrobcov, ktorí podnet predložili, a ostatných známych výrobcov v Spoločenstve, zástupcov ČĽR, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov/obchodníkov, používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej podobe a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Jeden vývozca v ČĽR, ako aj výrobcovia, používatelia a jeden dovozca v Spoločenstve predložili svoje stanoviská písomne. Všetky strany, ktoré o to požiadali v rámci stanovenej lehoty a ktoré preukázali, že majú osobitné dôvody na vypočutie, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov a dovozcov zapojených do prešetrovania sa v oznámení o začatí konania predpokladalo uplatnenie techník výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného zariadenia.

(6)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či bude výber vzorky potrebný, a ak áno, vybrať vzorku, vyvážajúci výrobcovia a dovozcovia boli vyzvaní, aby sa prihlásili a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Iba jeden vyvážajúci výrobca pristúpil na spoluprácu. Rozhodlo sa preto, že výber vzorky nie je potrebný.

(7)

Aj v prípade dovozcov koksu 80+ sa vzhľadom na skutočnosť, že iba jeden dovozca naznačil ochotu spolupracovať, rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný.

(8)

S cieľom umožniť jedinému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi v ČĽR, aby v prípade záujmu mohol predložiť žiadosť o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia, Komisia zaslala jedinej čínskej spolupracujúcej spoločnosti formuláre žiadostí o THP/IP. Tento vyvážajúci výrobca nepožiadal o THP ani o IP.

(9)

Komisia zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Dotazník vyplnil iba jeden čínsky spolupracujúci vyvážajúci výrobca, päť výrobcov Spoločenstva, jeden dovozca a 36 používateľov. Okrem toho viacerí používatelia predložili pripomienky bez vyplnenia dotazníka. Stanoviská predložilo aj Európske združenie zlievarní (ďalej len „CAEF“), pričom konalo tiež v mene svojich členov, medzi ktorých patria vnútroštátne združenia zlievarní zo 17 členských štátov EÚ.

(10)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely predbežného stanovenia dumpingu, následnej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovacie návštevy sa uskutočnili v týchto spoločnostiach:

(11)

Keďže nebola podaná žiadna žiadosť o THP alebo IP a vzhľadom na to, že by sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR mala stanoviť na základe údajov z vybranej analogickej krajiny, vykonala sa overovacia návšteva v priestoroch týchto spoločností:

výrobca v analogickej krajine – USA

(12)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov dôležité na posúdenie ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2003 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

Príslušný výrobok je koks z uhlia v kusoch s priemerom viac ako 80 mm („koks 80+“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike („príslušný výrobok“), zvyčajne zaradený pod kód KN ex 2704 00 19.

(14)

Koks v kusoch s priemerom viac ako 80 mm (koks 80+) sa vyrába z bitúmenového uhlia, ktoré je organickou sedimentárnou horninou ťaženou zo zeme. Oceliarsky priemysel používa najmä malý a stredne veľký koks (koks 80–, nazývaný aj „vysokopecný koks“), pričom v priemyselných odvetviach zameraných na liatiny a izoláciu sa používa koks veľkých rozmerov (koks 80+, nazývaný aj „zlievarenský koks“) pre svoje kuplovne. Obidva druhy koksu spadajú pod ten istý kód KN.

(15)

Prešetrovaním sa zistilo, že všetky druhy príslušného výrobku majú napriek rozdielom v uhoľných surovinách, rozdielom v spôsoboch výroby a rozdielnym veľkostiam hrúd rovnaké základné technické a chemické vlastnosti a používajú sa ako spaľovacie činidlo určené na použitie v kuplových peciach.

(16)

Preto sa konštatuje, že príslušným výrobkom je zlievarenský koks s pôvodom v ČĽR, čiže taký koks z uhlia v kusoch s priemerom viac ako 80 mm, ktorý sa používa v kuplových peciach. Konštatuje sa taktiež, že všetky druhy zlievarenského koksu predstavujú jeden výrobok, pretože majú rovnaké základné technické a chemické vlastnosti a rovnaké použitie.

(17)

Prešetrovaním sa zistilo, že koks 80+, ktorý v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, koks 80+ vyrábaný v ČĽR a predávaný na vývoz do Spoločenstva a koks 80+ vyrábaný a predávaný v analogickej krajine (USA) majú rovnaké fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a spôsoby použitia. Preto sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(18)

Ako sa uvádza v odôvodnení 6, iba jeden čínsky vyvážajúci výrobca spolupracoval pri konaní. Objem vývozu tohto vyvážajúceho vývozcu predstavoval menej ako 30 % celkového dovozu koksu 80+ s pôvodom v Číne do Spoločenstva v OP. Preto sa konštatuje, že úroveň spolupráce bola veľmi nízka. Zástupcovia ČĽR boli informovaní o tom, že takáto nízka úroveň spolupráce môže viesť k uplatneniu článku 18 základného nariadenia.

(19)

V oznámení o začatí konania sa uvažovalo o použití USA ako vhodnej analogickej krajiny na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a zainteresované strany boli vyzvané, aby vyjadrili pripomienky k vhodnosti tohto výberu. Z tohto hľadiska žiadna strana nepredložila žiadne pripomienky ani námietky.

(20)

USA majú pomerne veľký a otvorený domáci trh s koksom 80+ s piatimi domácimi výrobcami (počas OP) a dostatočnou úrovňou dovozu. Okrem toho sa v USA používajú podobné postupy výroby príslušného výrobku ako v ČĽR.

(21)

Preskúmala sa aj vhodnosť iných krajín, ktoré sa považovali za krajiny s možnou výrobou koksu 80+. V prípade Austrálie, jedinej krajiny, v ktorej sa dokázala výroba príslušného výrobku, z informácií, ktoré poskytol jediný austrálsky výrobca, vyplynulo, že domáci trh je veľmi obmedzený.

(22)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že USA boli vhodným výberom analogickej krajiny. Preto sa vyvinula snaha o nadviazanie spolupráce s americkým združením výrobcov koksu.

(23)

Normálna hodnota sa podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia stanovila na základe overených informácií, ktoré predložili dve spolupracujúce spoločnosti v USA.

(24)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia preskúmala, či bol domáci predaj podobného výrobku, ktorý vyrobili dvaja spolupracujúci výrobcovia v USA, nezávislým zákazníkom reprezentatívny, t. j. či sa celkový objem tohto predaja rovnal aspoň 5 % celkového objemu vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. V tomto ohľade by sa malo poznamenať, že príslušný výrobok tvorí iba jeden druh výrobku.

(25)

Komisia následne preskúmala, či by bolo možné uvedené predaje na vnútornom trhu považovať za predaje zrealizované pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Zistilo sa, že viac ako 95 % predaja podľa objemu na vnútornom trhu bolo so ziskom.

(26)

V dôsledku toho sa normálna hodnota stanovila ako vážený priemer domácich predajných cien zo závodu neprepojeným zákazníkom, ktoré účtovali dvaja spolupracujúci výrobcovia v USA.

(27)

Vzhľadom na obmedzenú spoluprácu zo strany ČĽR sa v súlade s článkom 18 základného nariadenia vývozná cena zakladala najmä na najlepších dostupných informáciách. Od januára 2006 neexistuje pre koks 80+ žiadny osobitný kód TARIC. V dôsledku toho sa na výpočet čínskych vývozných cien koksu 80+ alebo objemu v OP nemohli použiť údaje Eurostatu. Podrobné informácie o množstvách a cenách koksu 80+ dovážaného z Číny v OP sa však mohli získať od colných orgánov dovážajúcich členských štátov.

(28)

Keďže tieto informácie týkajúce sa dovozu príslušného výrobku v OP boli v súlade s článkom 18 základného nariadenia najlepšími dostupnými informáciami, použili sa na stanovenie objemu a cien čínskeho vývozu v OP. Ale vzhľadom na skutočnosť, že jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca predložil informácie o vývozných cenách, tieto informácie sa taktiež zohľadnili a zistilo sa, že sú v súlade s informáciami získanými od uvedených colných orgánov. Vážená priemerná čistá vývozná cena zo závodu stanovená na základe týchto údajov bola 107,73 EUR za metrickú tonu.

(29)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu. V snahe objektívne porovnať normálnu hodnotu a vývoznú cenu sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Urobili sa primerané úpravy týkajúce sa rozdielov vo fyzikálnych vlastnostiach, zľavách, doprave a poistení, balení, v úverových a doplnkových nákladoch v prípadoch, keď sa zistilo, že sú vhodné a doložené overenými dôkazmi.

(30)

Jediný čínsky spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že príslušný výrobok dovážaný z ČĽR v OP bol rozdielnej kvality ako podobný výrobok vyrábaný v analogickej krajine a predtým ako sa mohol skutočne predať, si vyžadoval dodatočný skríning.

(31)

Chemické a objemové kvalitatívne požiadavky na príslušný výrobok a podobný výrobok vyrábaný v analogickej krajine sa porovnali a urobila sa úprava týkajúca sa zistených rozdielov v kvalite. Pokiaľ ide o skríning v Európe, nie je potrebná žiadna úprava, pretože táto operácia sa uskutočňuje po stanovení hodnoty CIF, ktorá je východiskom pre stanovenie vývoznej ceny zo závodu.

(32)

Dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty zo závodu s váženou priemernou vývoznou cenou zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia. Dumpingové rozpätie pre celú krajinu, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je 53,3 %.

(33)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, na dovoz koksu 80+ s pôvodom v ČĽR boli uložené antidumpingové opatrenia v roku 2000. Tieto opatrenia sa pozastavili v marci 2004 a ich platnosť uplynula v decembri 2005. V prvej časti posudzovaného obdobia sa preto na dovoz z príslušnej krajiny uplatňovali opatrenia.

(34)

Podobný výrobok vyrába v Spoločenstve sedem výrobcov. Objem výroby týchto siedmich výrobcov Spoločenstva sa preto považuje za výrobu Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(35)

Päť z týchto siedmich výrobcov vyjadrilo záujem spolupracovať pri konaní v lehote stanovenej v oznámení o začatí a riadne spolupracovalo pri prešetrovaní. Zistilo sa, že týchto päť výrobcov predstavuje väčšinu celkovej výroby podobného výrobku Spoločenstva, v tomto prípade približne 75 %. Títo piati spolupracujúci výrobcovia teda predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a budú sa ďalej uvádzať ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“. Zvyšní dvaja výrobcovia Spoločenstva sa budú ďalej uvádzať ako „ostatní výrobcovia Spoločenstva“. Títo dvaja výrobcovia Spoločenstva nevyjadrili nesúhlas s podnetom.

(36)

Spotreba Spoločenstva sa stanovila na základe objemu predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva určenej na trh Spoločenstva, informácií o objeme predaja v ES, ktoré sa získali od ostatných výrobcov Spoločenstva a porovnali s odhadmi výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva a informáciami získanými od používateľov, a na základe objemov dovozu. Pokiaľ ide o objem dovozu z Číny, v roku 2006 neexistoval osobitný kód TARIC pre koks 80+, a preto neboli dostupné údaje Eurostatu. Objem dovozu v OP sa preto predbežne stanovil na základe podrobných informácií získaných od colných orgánov ES, ako sa uvádza v odôvodnení 27. Objemy dovozu v rokoch 2003 a 2005 sa predbežne zakladali na údajoch Eurostatu, ktoré sa porovnali s trhovými údajmi získanými v priebehu prešetrovania od používateľov a dovozcov. Pokiaľ ide o rok 2004, údaje Eurostatu týkajúce sa objemov dovozu sú vo výraznom rozpore s trhovými informáciami získanými v priebehu prešetrovania od výrobcov, dovozcov a používateľov. V skutočnosti, kým trhové informácie ukazujú, že v roku 2004 bol dovoz z Číny na nízkej úrovni, údaje Eurostatu, naopak, naznačujú, že tento dovoz dosiahol v roku 2004 výrazné maximum. Zdá sa preto pravdepodobné, že dovozcovia po pozastavení predchádzajúcich opatrení v marci 2004 deklarovali určité množstvo koksu 80– pod kódom TARIC pre koks 80+ a údaje Eurostatu tak neposkytujú presný obraz o objemoch dovozu v roku 2004. Z tohto dôvodu a vzhľadom na veľmi obmedzenú spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a dovozcov v Spoločenstve sa objem dovozu v roku 2004 v tomto štádiu prešetrovania stanovil na základe informácií uvedených v podnete, ktoré sú v súlade s informáciami získanými v priebehu prešetrovania od dovozcov a používateľov. Komisia bude pred prijatím konečného rozhodnutia v prešetrovaní objemu dovozu pokračovať.

(37)

Na základe uvedeného sa zistilo, že spotreba Spoločenstva v posudzovanom období sa zvýšila a že v OP bol trh Spoločenstva s príslušným výrobkom a podobným výrobkom približne o 25 % väčší ako v roku 2003.

(38)

Na základe dostupných informácií od colných orgánov a od spolupracujúcich strán ČĽR bola počas celého posudzovaného obdobia jediným zdrojom dovozu príslušného výrobku do ES. Preto sa celý objem dovozu do ES počas posudzovaného obdobia považuje za dovoz s pôvodom v ČĽR.

(39)

Na základe skutočností dostupných v tomto štádiu, ako sa uvádza v odôvodnení 36, sa zistilo, že objem dovozu príslušného výrobku z Číny do Spoločenstva sa zvýšil od roku 2003 (približne 311 000 ton) do OP (viac ako 452 000 ton) o 45 %.

(40)

Podiel dovozu z príslušnej krajiny na trhu sa zvýšil z 24 % v roku 2003 na 28 % v OP, t. j. o 4 percentuálne body. V OP sa trhový podiel dovozu z príslušnej krajiny zvýšil v porovnaní s rokom 2005 o 3 percentuálne body.

(41)

Keďže za rok 2006 nie sú dostupné žiadne údaje Eurostatu (pozri odôvodnenie 36) o dovoze príslušného výrobku z Číny a vzhľadom na veľmi obmedzenú spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov a dovozcov v Spoločenstve, priemerná dovozná cena príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR sa za OP predbežne stanovila na základe podrobných informácií získaných od colných orgánov ES, uvedených v odôvodnení 27. Za roky 2003 – 2005 sa priemerná dovozná cena predbežne stanovila na základe údajov Eurostatu, ktoré sú v súlade so zisteniami prešetrovania. Poznamenáva sa, že hoci sa údaje Eurostatu za rok 2004 zdajú nepresné, pokiaľ ide o objemy dovozu (pozri odôvodnenie 36), v prípade dovozných cien sú údaje Eurostatu za rok 2004 v súlade so zisteniami prešetrovania a porovnaniami vývoja cien koksu 80+ a koksu 80– počas celého posudzovaného obdobia. Údaje Eurostatu sa preto predbežne použili na stanovenie dovozných cien aj za rok 2004. Komisia však pred prijatím konečného rozhodnutia bude naďalej pokračovať v prešetrovaní dovozných cien.

(42)

Na základe uvedených údajov sa priemerná dovozná cena príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR od roku 2003 (122 EUR/tona) do roku 2004 (275 EUR/tona) viac ako zdvojnásobila, v roku 2005 však výrazne klesla (224 EUR/tona), pričom tento vývoj pokračoval aj v OP (156 EUR/tona). V percentuálnom vyjadrení ceny od roku 2004 do OP klesli o 35 % v celom posudzovanom období (2003 – OP) však ceny vzrástli o 27 %.

(43)

Na určenie cenového podhodnotenia sa analyzovali cenové údaje týkajúce sa OP. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli čisté ceny pre nezávislých zákazníkov po odčítaní zrážok a rabatov. Keď to bolo potrebné, tieto ceny sa upravili na úroveň zo závodu, t. j. odpočítali sa dopravné náklady v Spoločenstve. Ceny príslušného dovozu, založené na dostupných údajoch, ako sa uvádza v odôvodnení 41, sa v prípade potreby upravili na cenu CIF na hranici Spoločenstva, pričom sa vykonala príslušná úprava o náklady vzniknuté po dovoze (náklady na skríning a colné odbavenie) dovozcom v Spoločenstve.

(44)

Porovnanie ukázalo, že príslušný výrobok s pôvodom v ČĽR sa v OP predával v Spoločenstve za ceny, ktoré podhodnotili predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v percentuálnom vyjadrení o 10,2 %.

(45)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky náležité hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré súviseli so stavom výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období.

(46)

Z úrovne približne 824 000 ton v roku 2003 sa výroba výrobného odvetvia Spoločenstva v roku 2004 zvýšila na maximum približne 1 017 000 ton, v roku 2005 sa znížila a v OP opäť mierne vzrástla. Výrazný nárast výroby výrobného odvetvia Spoločenstva v roku 2004 možno vysvetliť nízkou ponukou na trhu v dôsledku nízkeho dovozu z ČĽR a zatvorením iných zariadení vyrábajúcich koks 80+ v Spoločenstve. Výroba sa počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšila o 18 % približne na 971 000 ton v OP.

(47)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva zostala stála na úrovni približne 1,1 mil. ton v celom posudzovanom období. Využitie kapacity bolo 75 % v roku 2003. V roku 2004 sa zvýšilo na 93 %, v roku 2005 sa mierne znížilo na 87 % a v OP sa znovu mierne zvýšilo na 89 %. Malo by sa poznamenať, že toto výrobné odvetvie je osobitné v tom zmysle, že jeho miera využitia výrobnej kapacity je pomerne stála, pretože výrobný proces nemožno dočasne zastaviť.

(48)

Objem predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa v roku 2004 výrazne zvýšil (40 %), jeho úroveň sa však znížila v priebehu roka 2005 (pokles o 12 percentuálnych bodov) a OP (pokles o ďalšie 3 percentuálne body). Objem predaja sa v posudzovanom období zvýšil celkovo o 25 %, t. j. o percentuálny podiel zodpovedajúci rastu spotreby Spoločenstva.

(49)

Podiel na trhu, ktorý má výrobné odvetvie Spoločenstva, zostal v posudzovanom období pomerne stabilný, v roku 2003 a rovnako aj v OP bol na úrovni približne 51 %. Maximum sa dosiahlo v roku 2004 v dôsledku nedostatočného dovozu z Číny. Počas celého posudzovaného obdobia tak výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo získavať prospech z rastu trhu, t. j. z vyššej spotreby Spoločenstva, udržiavaním si svojho podielu na trhu. Avšak pokiaľ ide o OP, výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo v porovnaní s rokom 2005 približne 2,5 % svojho trhového podielu.

(50)

V období medzi rokom 2003 a OP, keď sa spotreba Spoločenstva zvýšila o 25 percentuálnych bodov, sa objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva zvýšil v zodpovedajúcej výške a jeho podiel na trhu tak zostal nezmenený. V tom istom období sa podiel dumpingového dovozu na trhu zvýšil približne o 4 percentuálne body, čo zodpovedá nárastu približne o 141 000 ton predaných na trhu Spoločenstva.

(51)

Priemerné jednotkové ceny v prípade predaja výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom sa výrazne zvýšili od roku 2003 (154 EUR/tona) do roku 2005 (244 EUR/tona), následne sa počas OP znižovali, avšak stále zostali na úrovni o 29 % vyššej ako v roku 2003 (199 EUR/tona).

(52)

Vzhľadom na úroveň cenového podhodnotenia príslušných dovozov boli tieto dovozy nepochybne faktorom, ktorý ovplyvnil predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(53)

Úroveň konečného stavu zásob výrobného odvetvia Spoločenstva výrazne vzrástla počas príslušného obdobia. Zásoby sa najprv zvýšili o 29 % v roku 2004, o ďalších 41 percentuálnych bodov v roku 2005 a o 88 percentuálnych bodov v OP. Úroveň zásob je však v porovnaní s ročným objemom výroby pomerne zanedbateľná (okolo 3,5 % v roku 2003 a 7,6 % v OP). Keďže sa objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období celkovo zvýšil, ako sa uvádza v odôvodnení 48, zvýšenie konečného stavu zásob je spôsobené poklesom vývozu výrobného odvetvia Spoločenstva v posudzovanom období, ako sa uvádza v odôvodnení 70.

(54)

Ročné investície výrobného odvetvia Spoločenstva do výroby podobného výrobku zostali v posudzovanom období stabilné na úrovni približne 9 miliónov EUR ročne s výnimkou dočasne nižšej úrovne v roku 2004. Investície výrobného odvetvia Spoločenstva boli určené na údržbu a renováciu existujúceho vybavenia (sčasti s cieľom splniť niektoré legislatívne požiadavky EÚ v oblasti životného prostredia) a nie na účel zvýšenia kapacity.

(55)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva, vyjadrená ako podiel na čistom predaji, sa v posudzovanom období od roku 2003 (11 %) do roku 2005 (18 %) výrazne zvýšila, situácia sa však dramaticky zmenila v OP, keď výrobné odvetvie Spoločenstva začalo zaznamenávať straty (– 1 %). Dramatické zníženie ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva bolo dôsledkom výrazného poklesu predajných cien v období medzi rokom 2005 a OP.

(56)

Návratnosť investícií (ďalej len „NI“), vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií, vo veľkej miere nasledovala vývoj ziskovosti.

(57)

Pokiaľ ide o peňažný tok vytvorený výrobným odvetvím Spoločenstva, tu sa zistil podobný negatívny vývoj, ktorý viedol k celkovému výraznému zhoršeniu finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva v OP.

(58)

Výrobné odvetvie Spoločenstva nenahlásilo žiadne skutočné ťažkosti so zvyšovaním kapitálu. V dôsledku osobitného charakteru výrobného odvetvia, t. j., že výrobný proces sa nemôže zastaviť bez zničenia pecí, by si zatvorenie niektorých pecí a ich opätovné spustenie vyžiadalo rozsiahle dodatočné investície (odhadované výrobným odvetvím na 2 mil. EUR na pec). Výrobné odvetvie Spoločenstva odhaduje, že schopnosť získať dodatočný kapitál na takéto investície by bola obmedzená, ak by sa investori neopierali o ziskovosť trhu s koksom 80+. V dôsledku toho je výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva nevyhnutne pomerne stála.

(59)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa od roku 2003 do OP zvýšila o 13 %. V porovnaní s vyššou výrobou zostala produktivita zamestnancov výrobného odvetvia Spoločenstva, meraná ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca ročne, stabilná. Priemerné ročné mzdové náklady na zamestnanca sa v posudzovanom období zvýšili o 9 %.

(60)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a cenu dumpingového dovozu nemožno vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva považovať za zanedbateľný.

(61)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, predchádzajúce antidumpingové opatrenia boli pozastavené v marci 2004, pretože sa vzhľadom na dočasnú zmenu trhových podmienok domnievalo, že je nepravdepodobné, že ujma spojená s dovozom príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR bude pretrvávať. Obdobie, za ktoré sa prešetroval vývoj objemov a cien príslušného výrobku, trvalo od 1. októbra 2002 do 30. septembra 2003. Pozastavenie sa predĺžilo do decembra 2005, keď platnosť opatrení uplynula. Vzhľadom na to sa konštatuje, že predchádzajúci dumping nemal výrazný vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva v období posudzovanom pri tomto prešetrovaní.

(62)

Objem dumpingových dovozov príslušného výrobku pôvodom v ČĽR sa v období medzi rokom 2003 a OP zvýšil o 45 % a ich podiel na trhu Spoločenstva sa zvýšil o 4 percentuálne body. Priemerné ceny dumpingových dovozov boli v posudzovanom období, okrem výnimočného roku 2004, nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho ceny dovozu z príslušnej krajiny v OP značne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Zistilo sa, že rozpätie podhodnotenia bolo v skutočnosti 10,2 %.

(63)

Väčšina ukazovateľov ujmy sa v prípade výrobného odvetvia Spoločenstva vyvíjala pozitívne až do roku 2005 (hoci určitý pokles oproti výnimočnému roku 2004 sa zaznamenal už v roku 2005), v OP sa však začali zhoršovať. Ide najmä o finančné ukazovatele výrobného odvetvia Spoločenstva, predovšetkým ziskovosť: rozpätia zisku vo výške 17 % – 18 % dosiahnuté v období rokov 2004 – 2005 sa v OP výrazne znížili a výrobné odvetvie Spoločenstva skončilo so stratou. Aj návratnosť investícií a peňažný tok sa vyvíjali negatívnym spôsobom. Tento výrazný pokles bol spôsobený prudkým znížením predajných cien v období medzi rokom 2005 a OP, keď priemerné predajné ceny podobného výrobku vyrobeného výrobným odvetvím Spoločenstva klesli o 19 % na úkor ziskovosti.

(64)

Aj v prípade mnohých iných ukazovateľov ujmy sa v období medzi rokom 2005 a OP zaznamenal negatívny vývoj, hoci menej výrazný ako v prípade ziskovosti: objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil približne o 3 %, výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo 2,5 % podielu na trhu, jeho priemerné predajné ceny klesli o 19 %. Na druhej strane objem výroby, miera využitia kapacity a zamestnanosť vykázali v období od roku 2005 do OP mierne pozitívny vývoj.

(65)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(66)

Komisia v súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia preskúmala, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva do takej miery, že sa môže považovať za značnú. Skúmali sa tiež známe faktory, iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli v rovnakom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu, aby sa zabezpečilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(67)

V období medzi rokom 2003 a OP sa objem dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR zvýšil o 45 % a jeho podiel na trhu Spoločenstva dosahoval značnú úroveň počas celého posudzovaného obdobia, t. j. trvalo dosahoval 24 % podiel na trhu alebo väčší. V OP bol tento podiel na trhu 28 %. Priemerná cena pri tomto dovoze sa v období medzi rokom 2003 a OP celkovo zvýšila o 46 %, ceny však boli v posudzovanom období, okrem výnimočného roku 2004, celkovo nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. V OP priemerné dovozné ceny ČĽR podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 10,2 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva muselo v OP znížiť svoje predajné ceny o 29 % s cieľom zaručiť si prítomnosť na svojom domácom trhu a v dôsledku nízkych trhových cien spôsobených dovozom z ČĽR. Napriek tomu stratilo v období od roku 2005 do OP 2,5 % svojho podielu na trhu.

(68)

Vplyv tohto nekalého cenového správania dumpingového dovozu z ČĽR bol teda taký, že ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli potlačené a nemohli už viac pokryť ani vysoké náklady na suroviny. To potvrdil aj prudký pokles ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva v OP.

(69)

Na základe uvedeného sa predbežne dospelo k záveru, že dovoz z ČĽR za nízke ceny, ktoré výrazne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v OP, ktorého objem sa taktiež zvýšil, zohral rozhodujúcu úlohu pri zhoršení situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva, čo odráža výrazný pokles ziskovosti a zhoršenie ostatných finančných ukazovateľov v OP, ako aj strata podielu na trhu.

(70)

Ako vyplýva z tabuľky, objem vývozu koksu 80+ výrobného odvetvia Spoločenstva klesol v posudzovanom období o 36 %. V OP, keď ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva prudko klesla, ako sa už uviedlo, sa však vývoz výrazne zvýšil. Okrem toho úroveň vývozu nie je vzhľadom na celkový predaj výrobného odvetvia Spoločenstva veľmi dôležitá, predstavuje iba 10 % celkového predaja v OP. Preto sa konštatuje, že pokles tohto vývozu nemal výrazný vplyv na značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(71)

Podľa najlepších dostupných skutočností uvedených v odôvodnení 38 sa v posudzovanom období nedovážalo z iných tretích krajín ako ČĽR. Preto sa dospelo k záveru, že dovoz do ES z iných tretích krajín neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(72)

Ako sa uvádza v odôvodnení 35, dvaja ostatní výrobcovia Spoločenstva nespolupracovali pri prešetrovaní. Títo dvaja výrobcovia však Komisii poskytli určité informácie týkajúce sa ich celkového objemu výroby a predaja, ktoré sa porovnali s informáciami získanými od spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva. Pokiaľ ide o predajné ceny týchto ostatných výrobcov Spoločenstva, neboli k dispozícii žiadne informácie.

(73)

Na základe dostupných údajov sa odhaduje, že objem predaja týchto dvoch ostatných výrobcov Spoločenstva v Spoločenstve bol v rozsahu od 280 000 do 380 000 ton v OP (8). Podobne ich zodpovedajúci podiel na trhu bol približne 20 %. Ako sa už uviedlo, trhový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva zostal počas celého posudzovaného obdobia pomerne stabilný, pričom podiel dovozu z Číny na trhu sa v rovnakom období zvýšil o 4 percentuálne body. Ak sa berie do úvahy celé obdobie, dovoz z Číny musel teda logicky získať objem najmä od ostatných výrobcov Spoločenstva. Získaný podiel dovozu z Číny na trhu v rozsahu 3 percentuálnych bodov v OP však zodpovedá strate trhového podielu výrobného odvetvia Spoločenstva podobnej veľkosti (2,5 percentuálneho bodu).

(74)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a z dôvodu nedostatku informácií svedčiacich o opaku sa dospelo k záveru, že ostatní výrobcovia Spoločenstva neprispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(75)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, možno pripísať zvýšeniu nákladov na suroviny. V tomto smere sa zistilo, že základná surovina používaná pri výrobe koksu 80+, koksovateľné uhlie, predstavuje 50 % nákladov na výrobu koksu 80+. Koksovateľné uhlie, ktoré používa výrobné odvetvie Spoločenstva, pochádza z USA s výnimkou jedného výrobcu výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorý používa koksovateľné uhlie z miestneho zdroja. Pokiaľ ide o cenu koksovateľného uhlia, ktoré používa výrobné odvetvie Spoločenstva, prešetrovaním sa ukázalo, že jeho cena sa v posudzovanom období výrazne a nepretržito zvyšovala, ako je zobrazené v tabuľke:

(76)

V tomto ohľade sa poznamenáva, že zvýšenie cien suroviny v období medzi rokmi 2003 a 2005 by sa mohlo preniesť do predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa, ako sa uvádza v odôvodnení 51, v tom istom období zvýšili, čo sa zhodovalo s vyššími rozpätiami zisku výrobného odvetvia Spoločenstva. Naopak, v OP sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva napriek zvýšeniu ceny suroviny iba o 1 percentuálny bod oproti roku 2005 výrazne zhoršila, pretože jej predajné ceny sa výrazne znížili.

(77)

V dôsledku toho sa konštatuje, že ceny surovín neprispeli k vážnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(78)

Na záver treba povedať, že na základe uvedenej analýzy sa preukázalo, že dovoz z ČĽR spôsobil značné zníženie cien na trhu Spoločenstva v OP, keď dovoz z ČĽR vážnym spôsobom podhodnotil ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Toto zníženie cien viedlo z výraznému poklesu predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa zasa prelínalo s prudkým poklesom ziskovosti, návratnosti investícií a peňažného toku výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho vyšší dovoz z Číny v OP viedol k získaniu podielu na trhu (3 percentuálne body), ktoré sa odráža v strate trhového podielu výrobného odvetvia Spoločenstva v podobnom rozsahu (2,5 percentuálneho bodu).

(79)

Na druhej strane preskúmanie ostatných faktorov, ktoré by mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, ukázalo, že žiaden z nich nemohol mať výrazný negatívny vplyv.

(80)

Na základe uvedenej analýzy, ktorou sa náležite rozlíšil a oddelil vplyv všetkých známych faktorov vplývajúcich na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od škodlivého vplyvu dumpingového dovozu, sa preto predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz s pôvodom v príslušnej krajine spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(81)

Komisia preskúmala, či napriek záverom týkajúcim sa dumpingu, ujmy a príčinnej súvislosti existujú presvedčivé dôkazy, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva, aby sa prijali opatrenia. Komisia na tento účel a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia zvážila pravdepodobný vplyv opatrení na všetky dotknuté strany, ako aj pravdepodobné dôsledky neprijatia opatrení. Z dôvodov dôvernosti sa namiesto skutočných údajov uvádzajú rozsahy údajov týkajúcich sa jednotlivých dovozcov alebo používateľov.

(82)

Ako sa uvádza v odôvodnení 35, výrobné odvetvie Spoločenstva sa skladá z piatich spoločností, ktoré majú výrobné zariadenia v Českej republike, Taliansku a Španielsku, a zamestnáva približne 750 osôb priamo zapojených do výroby, predaja a správy podobného výrobku. Ak sa uložia opatrenia, očakáva sa, že sa znižovanie cien na trhu Spoločenstva zastaví a že sa predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva začnú zvyšovať, v dôsledku čoho sa zlepší finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva.

(83)

Na druhej strane, ak by sa antidumpingové opatrenia nezaviedli, je pravdepodobné, že negatívny trend vývoja finančných ukazovateľov výrobného odvetvia Spoločenstva, a najmä jeho ziskovosti, bude pokračovať. Výrobné odvetvie Spoločenstva bude potom pravdepodobne ďalej strácať podiel na trhu, pretože už viac nebude môcť sledovať trhové ceny stanovené dumpingovým dovozom z ČĽR. Toto bude pravdepodobne viesť k zníženiu výroby a investícií, zatvoreniu niektorých výrobných kapacít a znižovaniu pracovných miest v Spoločenstve.

(84)

Na záver treba povedať, že uloženie antidumpingových opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa zo zistených vplyvov poškodzujúceho dumpingu.

(85)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, iba jeden dovozca/obchodník vyplnil dotazník. Na základe informácií uvedených v odôvodnení 36 táto spoločnosť v OP zodpovedala takmer za celý dovoz príslušného výrobku do Spoločenstva.

(86)

Na základe informácií, ktoré predložil príslušný dovozca, sa stanovilo, že podiel dovozu príslušného výrobku z ČĽR predstavoval približne 20 % celkového obratu spoločnosti v OP. Dovozca/obchodník nakupuje koks 80+ nielen z ČĽR, ale aj z iných zdrojov vrátane výrobného odvetvia Spoločenstva. Priemerné rozpätie zisku dosiahnuté týmto dovozcom pri obchodovaní s koksom 80+ je približne 5 % – 10 %.

(87)

Spolupracujúci dovozca nesúhlasí so zavedením opatrení. Vzhľadom na veľmi silné postavenie tohto dovozcu, ktoré má pri dovoze príslušného výrobku, by bol však pravdepodobne schopný preniesť väčšinu, ak nie všetky, dodatočných nákladov vzniknutých v dôsledku antidumpingových opatrení na používateľov. V tomto ohľade zavedenie antidumpingových opatrení na dovoz z ČĽR, ako sa uvádza v odôvodnení 82, pravdepodobne povedie k úprave trhových cien smerom nahor. Preto možno očakávať, že dovozcovia, ktorí nakupujú výrobok z ČĽR, budú schopní preniesť tieto náklady spojené s clom na konečného spotrebiteľa. V každom prípade sa vzhľadom na pomerne obmedzenú váhu tohto výrobku na aktivitách dovozcu a rozpätie zisku, ktoré v súčasnosti dosahuje pri obchodovaní s koksom 80+, očakáva, že clo, ako je predbežne stanovené, nebude mať vplyv na finančnú situáciu tohto hospodárskeho subjektu vo veľkom rozsahu.

(88)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, mnohí používatelia a ich združenia vyplnili dotazník a predložili svoje stanoviská. Odvetvie používateľov Spoločenstva sa skladá z dvoch hlavných sektorov, a to výrobcov kamennej vlny a zlievarní.

(89)

Používateľské dotazníky predložili dcérske spoločnosti Rockwool International A/S (ďalej len „Rockwool“), najvýznamnejšej výrobnej skupiny kamennej vlny v Spoločenstve. Rockwool používa koks 80+ pri výrobe kamennej vlny ako spaľovacie činidlo na tavenie kameňa. Kamenná vlna sa používa predovšetkým ako izolačný materiál. Rozpätie zisku, ktoré dosiahla celá skupina Rockwool v OP, bolo viac ako 10 %.

(90)

Zistilo sa, že Rockwool predstavoval v OP približne 13 % celkovej spotreby koksu 80+ v Spoločenstve a približne 18 % celkového dovozu čínskeho koksu 80+.

(91)

Spoločnosť má v Spoločenstve 15 výrobných zariadení, celkovo zamestnáva takmer 6 600 osôb. Čínsky koks 80+ sa používa v jej zariadeniach v troch členských štátoch EÚ, v ktorých je zamestnaných celkovo 2 400 zamestnancov, pričom vo zvyšných zariadeniach sa používa koks 80+ z ES. Zistilo sa, že koks 80+ v OP predstavoval 4 % až 8 % celkových výrobných nákladov tých spoločností Rockwool, ktoré používajú čínsky koks 80+.

(92)

Odhaduje sa, že zlievarne predstavujú takmer 80 % celkovej spotreby koksu 80+ v Spoločenstve. V zlievarenskom odvetví sa koks 80+ používa ako spaľovacie činidlo na tavenie šrotu pri výrobe železných liatin, ktoré sa používajú ako vstup pri výrobe dielcov pre automobilové a strojárske odvetvie a odvetvie strojov a verejných služieb.

(93)

Možný vplyv antidumpingových opatrení na zlievarne sa odhadol na základe vyplneného dotazníka predloženého zlievarňami Spoločenstva, ktoré predstavujú okolo 18 % celkovej spotreby koksu 80+ v Spoločenstve, ako aj približne 18 % celkového dovozu príslušného výrobku z ČĽR v OP. Odôvodnené žiadosti predložilo aj CAEF a Nemecké národné združenie zlievarní.

(94)

Zistilo sa, že koks 80+ v OP predstavoval 3 % až 6 % celkových výrobných nákladov zlievarní zahrnutých do analýzy. To sa líši od odhadu, ktorý urobilo CAEF, že cena koksu sa môže podieľať na výrobných nákladoch na odliatky až vo výške 15 %.

(95)

Prvým základným tvrdením, ktoré používatelia predložili proti zavedeniu opatrení, je, že dopyt po kokse v Spoločenstve nemôžu uspokojiť samotní európski výrobcovia. To uznalo aj výrobné odvetvie Spoločenstva a jasne sa to odráža aj v skutočnosti, že spotreba ES v OP bola na úrovni 1,6 mil. ton (ktorá sa podľa odhadov používateľov pravdepodobne zvýši v nadchádzajúcich rokoch), pričom celková výroba Spoločenstva, založená na informáciách získaných od výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva aj ostatných výrobcov Spoločenstva (pozri odôvodnenie 72), bola v tom období približne 1,3 mil. ton. Vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Spoločenstva pôsobí pri vysokej miere využitia kapacity, je zjavné, že na uspokojenie dopytu používateľov je potrebný dovoz, aj v prípade, že sa celá výroba ES spotrebuje v Spoločenstve.

(96)

V tomto ohľade by sa malo poznamenať, že účelom antidumpingových opatrení je odstrániť nekalé obchodné praktiky, ktoré majú poškodzujúci vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva, a opätovne nastoliť účinnú hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva, nie dovoz zastaviť. Pokiaľ ide o konkurenčné prostredie na trhu Spoločenstva, malo by sa poznamenať, že hoci bude vplyv zavedenia antidumpingových opatrení pravdepodobne taký, že sa zvýši úroveň cien pri dovoze z ČĽR v Spoločenstve, navrhované opatrenia nie sú určené na uzatvorenie trhu Spoločenstva pre čínskych vývozcov, a preto umožnia naďalej prítomnosť čínskych výrobkov na trhu.

(97)

Okrem toho používatelia tvrdili, že zavedenie opatrení povedie k zvýšeniu nákladov na kúpu, čo môže ovplyvniť ich konkurencieschopnosť a tak ohroziť ich výrobné operácie v Spoločenstve. Tvrdilo sa tiež, že situácia by bola dokonca bezútešnejšia pre tých používateľov, ktorí nemôžu prejsť z čínskeho koksu 80+ na európsky koks 80+, pretože by nemali žiadnu inú možnosť než znášať dodatočnú záťaž antidumpingového cla.

(98)

Prešetrovaním sa zistilo, že koks 80+ predstavuje 4 % až 8 % celkových nákladov na výrobu kamennej vlny a 3 % až 6 % celkových nákladov zlievarní. Preto aj v prípade, že dovozcovia prenesú náklady spojené s clom v plnej výške na používateľov, navrhované antidumpingové clo by spôsobilo maximálne hypotetické zvýšenie výrobných nákladov Rockwoolu a zlievarní vo výške približne 1 %.

(99)

Okrem toho by sa malo poznamenať, že v prípade obmedzenia alebo prípadného zániku výrobného odvetvia Spoločenstva zameraného na výrobu koksu 80+ by sa obmedzili aj dostupné zdroje ponuky, čo by malo následne negatívny vplyv na používateľov v Spoločenstve, pre ktorých má koks 80+ strategický význam. V takom prípade by sa ponuka koksu 80+ v Spoločenstve stala v plnom rozsahu závislá od čínskej výroby, ktorá by potom nadobudla dominantné postavenie na trhu Spoločenstva. V tomto ohľade sa konštatuje, že existencia alternatívnych zdrojov ponuky je rozhodujúca pre zaručenie náležitého prístupu k surovinám.

(100)

Z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, vyplýva, že súčasné nedostatočné zásobovanie čínskym koksom 80+ na vývoz nesúvisí s antidumpingovým konaním, ale je spôsobené opatreniami, ktoré prijala čínska vláda na obmedzenie vývozu, okrem iného príslušného výrobku. Vývozná daň na koks 80+ sa od 1. júna 2007 zvýšila z 5 % na 15 %. Obmedzenie alebo dokonca zánik výrobného odvetvia Spoločenstva by mohol tento problém prehĺbiť a viesť k nedostatočnému zásobovaniu odvetvia používateľov. Na druhej strane odstránenie týchto nespravodlivých výhod získaných dumpingovými postupmi je určené na zabránenie ďalšieho úpadku výrobného odvetvia Spoločenstva, čím sa umožní zachovať dostupnosť širokého výberu zásobovacích zdrojov a dokonca posilniť hospodársku súťaž medzi existujúcimi výrobcami.

(101)

Dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii v tomto štádiu, naznačujú, že koks 80+ predstavuje iba malý podiel na celkových nákladoch výrobcov kamennej vlny a zlievarní, a preto je pravdepodobné, že vplyv akéhokoľvek antidumpingového opatrenia na ich výrobné náklady bude obmedzený. Okrem toho sa nevylučuje, že dovozcovia budú niesť časť zvýšených nákladov alebo že používatelia prenesú časť alebo celú výšku zvýšených nákladov na ich konečných spotrebiteľov. Preto sa dospelo k záveru, že vplyv navrhovaného antidumpingového opatrenia pravdepodobne významným spôsobom neovplyvní hospodársku situáciu používateľov. Vzhľadom na obmedzený vplyv antidumpingového opatrenia na náklady používateľov je nepravdepodobné, že v dôsledku zavedenia opatrení príde k zatváraniu. Vplyv na zamestnanosť v používateľskom odvetví teda pravdepodobne nebude závažný.

(102)

Očakáva sa, že vplyv zavedenia opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zlepšiť jeho ziskovosť, čo bude mať následne priaznivý vplyv na konkurenčné podmienky na trhu Spoločenstva. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva existuje riziko, že výrobné odvetvie Spoločenstva môže bez zavedenia opatrení zavrieť výrobné zariadenia a prepustiť pracovníkov. V takom prípade by sa trh Spoločenstva stal závislejší od dovozu.

(103)

Pokiaľ ide o dovozcov, hoci by negatívny vplyv mohol spôsobiť zvýšenie cien, ich rozsah sa môže obmedziť znížením rozpätí alebo presunutím časti zvýšenia na odvetvie používateľov.

(104)

Pokiaľ ide o používateľov, navrhované antidumpingové clo by malo veľmi obmedzený vplyv na ich výrobné náklady.

(105)

Na základe uvedeného sa predbežne dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, aby sa opatrenia v tomto konkrétnom prípade nezaviedli, a že uplatňovanie opatrení by bolo v záujme Spoločenstva.

(106)

Vzhľadom na dosiahnuté závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Spoločenstva by sa mali uložiť dočasné opatrenia s cieľom zabrániť vzniku ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

(107)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť postačujúca na odstránenie ujmy, ktorú spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingový dovoz, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie vplyvov poškodzujúceho dumpingu sa vzalo do úvahy, že opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť celkový zisk pred zdanením, ktorý by mohlo primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri absencii dumpingového dovozu. Rozpätie zisku pred zdanením predbežne použité na tento výpočet bolo 15,3 % obratu, čo zodpovedá priemernému rozpätiu zisku, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo v období rokov 2003 – 2005.

(108)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom stanovilo na základe porovnania priemernej dovoznej ceny, ktorá bola stanovená pre výpočty cenového podhodnotenia (pozri odôvodnenie 43), a nepoškodzujúcej ceny podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa získala úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva s cieľom zohľadniť uvedené ziskové rozpätie. Rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania, vyjadrený ako podiel na celkovej vývoznej hodnote CIF, bol 35,7 %, t. j. menej ako zistené dumpingové rozpätie.

(109)

Keďže žiadny vyvážajúci výrobca z ČĽR nepožiadal o individuálne zaobchádzanie, pre všetkých vývozcov v ČĽR sa vypočítala jednotná celoštátna úroveň odstránenia ujmy.

(110)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(111)

Na základe uvedeného by preto mala byť výška dočasného antidumpingového cla 35,7 %.

(112)

Antidumpingové opatrenia môžu mať rôznu podobu, pričom ich účelom zostáva odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu. Po skončení OP sa zaznamenal výrazný nárast dovozných cien príslušného výrobku z Číny; rozhodne nad poškodzujúcu úroveň. Za týchto okolností a vzhľadom na to, že tento trh v minulosti charakterizovala vysoká cenová volatilita, sa domnieva, že clo vo forme minimálnej dovoznej ceny (ďalej len „MDC“) je v tomto prípade najvhodnejšou formou opatrení. Prostredníctvom MDC sa zabezpečí, aby sa príslušný výrobok nepredával za poškodzujúce ceny, a zároveň nadmerne nezvýši ceny v čase, keď sú ceny na dostatočne vysokej úrovni. Možno očakávať, že MDC prinesie stabilitu na trhu, pretože výrobnému odvetviu Spoločenstva zaručí primeranú cenovú úroveň, pričom mu umožní pôsobiť v priaznivých hospodárskych podmienkach, a zároveň bude predstavovať orientačný bod pre dovozcov a používateľov, aby mohli plánovať svoje hospodárske aktivity v dostatočnom predstihu.

(113)

Výška minimálnej dovoznej ceny vyplýva z uplatnenia rozpätia ujmy na vývozné ceny použité pri výpočte úrovne odstránenia ujmy počas OP. Takto vypočítaná minimálna dovozná cena je 227 EUR za tonu.

(114)

Ako sa objasňuje v odôvodnení 14, koks 80+ sa dováža podľa tej istej colnej nomenklatúry ako koks 80–. Tieto dva výrobky sa odlišujú iba veľkosťou, sú však určené pre dve rozdielne výrobné odvetvia a primárne ich vyrábajú rozdielni výrobcovia v Spoločenstve. Toto nariadenie je určené iba na reguláciu dovozu koksu 80+, ktorý vstúpi do voľného obehu v Spoločenstve. Keďže dovoz koksu 80– môže obsahovať určitý podiel koksu 80+, je potrebné zabezpečiť, aby v prípade zmiešaných zásielok uloženie cla na koks 80+ neviedlo k nenáležitému uplatneniu cla na koks 80–.

(115)

Antidumpingové clo by sa preto malo uplatňovať na koks z uhlia v kusoch s priemerom viac ako 80 mm, keď sa dodáva v zmesiach, ktoré obsahujú koks z uhlia v kusoch s priemerom viac ako 80 mm a koks z uhlia v kusoch s menšími priemermi, pokiaľ sa nestanoví, že množstvo koksu z uhlia v kusoch s priemerom viac ako 80 mm nepredstavuje viac ako 20 % čistej suchej hmotnosti zmiešanej zásielky. Množstvo koksu z uhlia v kusoch s priemerom viac ako 80 mm obsiahnuté v zmesiach sa môže stanoviť na základe vzoriek v súlade s článkami 68 až 70 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (9). V prípadoch, keď je množstvo koksu z uhlia v kusoch s priemerom viac ako 80 mm stanovené na základe vzoriek, sa vzorky musia vybrať v súlade s normou ISO 18238:2006.

(116)

Ak sa však zistí, že miešaný koks z uhlia (koks 80+ a koks 80–) bol dopravený do Spoločenstva a vstúpil v ňom do voľného obehu pod kódom KN ex 2704 00 19 a následne bol podrobený skríningu a predával sa ako koks 80+, považuje sa za príslušný výrobok, a preto podlieha ustanoveniam tohto nariadenia.

(117)

Pripúšťa sa, že pred prijatím konečného rozhodnutia bude potrebná ďalšia analýza mnohých prvkov, ako sú objemy dovozu a dovozné ceny, najmä za rok 2004, vplyv nedávnych rozhodnutí čínskej vlády týkajúcich sa vývozu koksu na trh Spoločenstva a svetové trhy, ako aj realizovateľnosť systému indexovania, ktorý sa má uplatňovať na MDC. Informácie, ktoré sa zozbierali a preskúmali do tejto fázy prešetrovania, jasne dokazujú existenciu dumpingu, ujmy a príčinného spojenia medzi dumpingom a ujmou, ako aj skutočnosť, že uloženie opatrení by nebolo v rozpore so záujmom Spoločenstva. Preto sa dospelo k záveru, že potreba získať viac informácií a prehĺbiť analýzu uvedených prvkov pred prijatím konečného rozhodnutia nepredstavuje žiadnu prekážku uloženia dočasných opatrení.

(118)

V záujme riadnej správy by sa mala určiť lehota, v ktorej by zainteresované strany, ktoré sa samy prihlásia do termínu stanoveného v oznámení o začatí konania, mohli vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla na účely tohto nariadenia sú dočasné a je možné, že sa na účely konečného cla budú musieť prehodnotiť,

19.9.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 244/20

(1)

Listom zaevidovaným 22. apríla 2005 bola Komisii doručená sťažnosť konkurenta týkajúca sa údajného opatrenia pomoci v prospech Chupa Chups SA. Komisia požiadala o informácie listami z 10. júna 2005 a 7. septembra 2005, na ktoré Španielsko odpovedalo listami zaevidovanými 11. augusta 2005, 26. októbra 2005, 18. novembra 2005 a 12. decembra 2005.

(2)

Dňa 25. januára 2006 sa Komisia rozhodla začať konanie uvedené v článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s pochybnosťami o zlučiteľnosti so spoločným trhom rôznych opatrení pomoci, ktoré poskytli verejné orgány spoločnosti Chupa Chups.

(3)

Španielsko predložilo svoje pripomienky listom z 2. marca 2006. Komisia si vyžiadala od španielskych orgánov ďalšie informácie listami z 25. apríla 2006, 6. júla 2006 a 24. novembra 2006. Tieto orgány odpovedali listami zaevidovanými 22. mája 2006, 5. septembra 2006, 7. septembra 2006, 20. októbra 2006, 1. februára 2007, 6. februára 2007 a 12. marca 2007.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky v súvislosti s touto pomocou. Komisii boli doručené pripomienky spoločnosti Chupa Chups, zaevidované 30. mája 2006, a Inmobiliaria Casa Batlló, zaevidované 8. augusta 2006. Tieto pripomienky boli odoslané španielskym orgánom 28. septembra 2006. Španielsko na tieto pripomienky nereagovalo.

(5)

Komisii neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky od tretích strán. Žalujúca strana nepredložila žiadne pripomienky.

(6)

Chupa Chups SA je holdingová spoločnosť priemyselnej skupiny v rodinnom vlastníctve založená v Španielsku v roku 1940. Hlavná činnosť pozostáva z výroby a obchodovania s cukrovinkami, a najmä s lízankami. V súčasnosti prevádzkuje táto skupina 4 výrobné podniky: v Rusku, v Mexiku, v Sant Esteve de Sesrovires (Barcelona) a vo Villamayor (Astúria). V júni 2006 bola Chupa Chups, dovtedy skupina spoločností v rodinnom vlastníctve, predaná taliansko-holandskej spoločnosti pôsobiacej v oblasti cukroviniek Perfetti Van Melle (3).

(7)

Od roku 2002 mala skupina Chupa Chups vážne hospodárske problémy, s konsolidovanou stratou vo výške 22 500 000 EUR v roku 2002, 4 720 000 EUR v roku 2003 a 5 950 000 EUR v roku 2004, ako aj klesajúcu tendenciu obratu (4). Za týchto okolností zaviedlo vedenie v roku 2002 plán reštrukturalizácie na účely obnovenia zdravej finančnej situácie spoločnosti:

(8)

V kontexte tejto finančnej reštrukturalizácie Katalánsky finančný inštitút (Instituto Catalán de Finanzas, ďalej len „ICF“, úverová inštitúcia katalánskej vlády) 5. septembra 2003 poskytol spoločnosti Inmobiliaria Casa Batlló, SL (ďalej len „ICB“), dcérskej spoločnosti Chupa Chups, úver vo výške 35 miliónov. Úver bol zabezpečený prostredníctvom hypotéky na nehnuteľnosť vo vlastníctve ICB (7), ktorej hodnotu nezávislý znalec stanovil na 71 miliónov EUR. Tento úver (opatrenie 1), ktorý sa okamžite postúpil z ICB na Chupa Chups prostredníctvom podriadenej pôžičky (8), bol dôvodom na oznámenie, na základe ktorého Komisia začala šetrenie. Chupa Chups použila tieto prostriedky na splatenie časti syndikovaného úveru z roku 2002 (20 miliónov EUR) a na pokrytie iných potrieb finančných tokov.

(9)

Na základe predbežného šetrenia Komisie sa neskôr zistili ďalšie opatrenia v prospech Chupa Chups, medzi ktorými boli:

(10)

Vo svojom rozhodnutí z 25. januára 2005 o začatí formálneho vyšetrovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí vyšetrovania“) Komisia vyjadrila svoje pochybnosti o tom, že financovanie, ktoré poskytol ICF, predstavovalo opatrenie v prospech Chupa Chups (opatrenie 1 vyššie), keďže:

(11)

Pokiaľ ide o vyššie uvedené opatrenia 2 a 8, rozhodnutie o začatí vyšetrovania odkazuje na skutočnosť, že španielske orgány neodpovedali na žiadnu výzvu Komisie o poskytnutí informácií o charaktere a odôvodnení týchto opatrení.

(12)

Španielsko namietalo proti pôvodnému hodnoteniu Komisie, v zmysle ktorého úver ICF poskytoval skupine Chupa Chups výhodu, a preto predstavoval štátnu pomoc. Španielske orgány predložili najmä tieto argumenty:

(13)

Podľa informácií, ktoré predložili španielske orgány, opatrenie 2 sa poskytlo medzi rokmi 1989 a 1994, to znamená, že desať rokov pred prvým zásahom Komisie v tejto veci, ktorý predstavoval prvú žiadosť o poskytnutie informácií v máji 2005.

(14)

Podľa informácií, ktoré predložili španielske orgány, opatrenie 3 je možné rozdeliť na:

(15)

Podľa informácií, ktoré poskytli španielske orgány, opatrenie 4 je možné rozdeliť do 4 nasledujúcich bodov:

(16)

Podľa informácií, ktoré predložili španielske orgány, bolo opatrenie 5 poskytnuté v zmysle existujúceho režimu pomoci „Činnosti centra pre priemyselný rozvoj – CDTI – technologický rozvoj [Actividades del Centro para el Desarrollo Industrial – CDTI – Desarrollo Tecnológico]“ (19).

(17)

Podľa španielskych orgánov opatrenie 6 odkazuje na subvenciu vo výške 1 590 000 EUR Európskeho poľnohospodárskeho záručného a usmerňovacieho fondu (EPUZF) týkajúcu sa poskytovania náhrad pri vývoze do tretích krajín.

(18)

Španielske orgány tvrdili, že úverová operácia, ktorú schválila regionálna astúrska vláda spočívala v poskytovaní Chupa Chups súm, ktoré zodpovedali nevyčerpaným subvenciám, na ktoré mala právo. Tieto subvencie sa poskytli na účely rozšírenia výrobného podniku v Astúrii a podnik pri poskytnutí úveru splnil všetky príslušné podmienky. Ako záruku za verejné schválenie projektu Chupa Chups sľúbila astúrskej vláde svoje práva na subvencie vo výške 4 480 000 EUR.

(19)

Keďže bolo schválenie regionálnej astúrskej vlády kryté kompromisom, ktorý Chupa Chups dosiahla s rôznymi verejnými orgánmi.

(20)

Španielske orgány tvrdili, že rozdelenie dlhu DPH Chupa Chups a dlhu dane z príjmov právnických osôb vyplýva z jednoduchého uplatnenia španielskych daňových zákonov (20), ktoré stanovujú kritériá prijateľnosti – zákony odkazujú najmä na finančnú situáciu podniku a na druh záruk, ktoré je potrebné predložiť – a použiteľný druh úrokov z omeškania (druh úrokov, ktorý bol v skutočnosti použitý). Preto sa španielske orgány domnievali, že daňové orgány nezneužili žiadnu možnosť samostatného rozhodovania.

(21)

Pripomienky Chupa Chups opakovali argumenty, ktoré použili španielske orgány v súvislosti s neexistenciou štátnej pomoci v úvere od ICF. Tiež poskytli podrobné údaje, v rovnakej súvislosti ako údaje poskytnuté Španielskom, o ostatných opatreniach, vrátane rozhodnutia o začatí konania. Chupa Chups tiež tvrdila, že okrem náhrad EPUZF, opatrenie 6 obsahovalo subvenciu vo výške 100 000 EUR Inštitútu zahraničného obchodu (ICEX), ktorá bola poskytnutá v roku 2003 v rámci programu podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1159/2000 (21) z 30. mája 2000 o opatreniach pre informovanie a publicitu týkajúcich sa pomoci zo štrukturálnych fondov, ktoré majú vykonať členské štáty.

(22)

Inmobiliaria Casa Batlló predložila svoje výročné účtovné výkazy pre roky 2001 a 2004, ako aj výročné účtovné výkazy pre rovnaké obdobie nehnuteľnosti „Casa Batlló, SL“, ktorá je s ňou spojená.

(23)

Článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES ustanovuje ako nezlučiteľnú so spoločným trhom, pretože ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, pomoc poskytnutú v akejkoľvek podobe štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktoré narušujú alebo môžu narušiť hospodársku súťaž zvýhodnením určitých podnikov alebo výroby určitých druhov tovaru.

(24)

V súvislosti s úverom ICF je potrebné stanoviť, či poskytoval Chupa Chups podporu, ktorú by podnik nebol schopný dosiahnuť za normálnych trhových podmienok. To znamená, že Komisia musí prehodnotiť, či tento verejný orgán konal ako hypotetický investor v trhovom hospodárstve za podobných okolností.

(25)

Ako je uvedené v časti IV, po rozhodnutí o začatí vyšetrovania Španielsko predložilo informácie, ktoré dokazovali, že syndikovanú pôžičku z roku 2002 a úver ICF nie je možné porovnávať, keďže poskytovatelia boli v obidvoch operáciách rozdielni, boli použité iné záruky a ICB nebola podnikom v krízovom stave a poskytla viac ako postačujúcu záruku na zabezpečenie úveru ICF.

(26)

Na základe informácií a argumentov, ktoré poskytlo Španielsko, sa Komisia domnieva, že bolo dostatočne dokázané, že hlavná úverová operácia medzi ICF a ICB sa uskutočnila podľa zásad investora v trhovom hospodárstve a že podriadená pôžička medzi ICB a Chupa Chups bola finančnou operáciou medzi dvoma súkromnými stranami.

(27)

Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie 1 nie je štátnou pomocou.

(28)

Opatrenia 2 až 5 boli verejnými subvenciami poskytnutými priamo Chupa Chups a obsahovali rozdelenie štátnych zdrojov, ktoré zvýhodňovali istý podnik. Najmä v súvislosti s opatrením 5 Španielsko použilo štátne zdroje poskytnutím bezúročnej pôžičky podniku. Opatrenia zvýhodňovali Chupa Chups v porovnaní s jej konkurentmi, čím narúšali hospodársku súťaž, pretože posilňovali finančnú situáciu spoločnosti a jej schopnosť investovať. Keďže Chupa Chups pôsobí v oblasti cukroviniek, v sektore, v ktorom existuje obchod medzi členskými štátmi, a je podnikom, ktorý pôsobí na medzinárodnom trhu, je splnené tiež kritérium vplyvu na obchod medzi členskými štátmi.

(29)

Na základe týchto skutočností Komisia dospela k záveru, že opatrenia 2 až 5 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Španielske orgány sa o tejto analýze nezmieňujú.

(30)

V súvislosti s informáciami, ktoré poskytlo Španielsko a Chupa Chups, je potrebné dospieť k záveru, že opatrenie 6 obsahuje nasledujúce prvky:

(31)

Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie 6 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES vo výške 100 000 EUR.

(32)

Na základe informácií, ktoré poskytlo Španielsko, ktoré boli opísané vyššie v časti IV, Komisia sa domnieva, že schválenie regionálnej astúrskej vlády bolo zaručené pevnými úverovými právami rôznych verejných orgánov, ktoré mala Chupa Chups. Komisia sa najmä domnieva, že Chupa Chups mala formálne právo prijímať predmetné subvencie v čase poskytnutia úveru a že v súlade s predchádzajúcou analýzou (pozri hodnotenie opatrenia 4), všetky uvedené subvencie predstavujú zlučiteľnú pomoci okrem 800 000 EUR.

(33)

Na základe vyššie uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že intervencia astúrskej vlády neobsahovala žiadne podstatné riziko, a preto nepredstavuje štátnu pomoc.

(34)

Informácie, ktoré poskytli španielske orgány v odpovedi na rozhodnutie o začatí konania, dokazujú, že:

(35)

Na základe vyššie uvedených argumentov sa Komisia domnieva, že Španielsko poskytlo dostatočné dôkazy o tom, že rozdelenie dlhov Chupa Chups za DPH a za daň z príjmov právnických osôb vyplývalo z jednoduchého uplatnenia španielskej daňovej legislatívy a že daňové orgány nezneužili žiadnu možnosť samostatného rozhodovania v súvislosti s hodnotením oprávnenosti podniku využiť tieto ustanovenia, s hodnotením potrebných záruk alebo použitých úrokových sadzieb.

(36)

Na základe vyššie uvedeného Komisia dospela k záveru, že opatrenie 8 je všeobecného charakteru a nepredstavuje štátnu pomoc.

(37)

Podľa informácií, ktoré predložilo Španielsko, bolo opatrenie 2 poskytnuté medzi rokom 1989 a 1994, to znamená viac ako desať rokov pred prvým zásahom Komisie v tejto veci, ktorý spočíval vo vyžiadaní informácií v máji 2005.

(38)

Preto Komisia dospela k záveru, že v súvislosti s opatrením 2 uplynula premlčacia doba stanovená v článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (25) a opatrenie predstavuje existujúcu pomoc.

(39)

Komisia zistila, že podľa informácií, ktoré predložilo Španielsko, subvencie vo výške 3 600 000 EUR opatrenia 3, ktoré boli poskytnuté pred rokom 1995, to znamená viac ako desať rokov pred prvým zásahom Komisie do tejto veci, a preto uplynula premlčacia doba stanovená v článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999. Preto tieto subvencie predstavujú existujúcu pomoc.

(40)

Čo sa týka 700 000 EUR pomoci, ktorá bola poskytnutá 14. marca 1997 regionálnou astúrskou vládou na základe dekrétu 7/96, španielske orgány tvrdia, že túto pomoc je potrebné považovať za rozšírenie režimu N 448/94 v prospech MSP v Astúrii (ktorý sa výnimočne uplatňuje na veľké podniky, ktoré podporujú regionálny rozvoj) a ktorý predstavuje doplnok štátnej pomoci poskytnutej v roku 1994 španielskou vládou v zmysle zákona 50/85 (LIR). Komisia poznamenáva, že platnosť režimu N 448/94 sa skončila na konci roka 1996 a nebola neskôr predĺžená. Napriek tomu sa Komisia domnieva, že doplnkovú subvenciu regionálnej astúrskej vlády je možné hodnotiť na základe ad hoc v zmysle nariadenia 7/96 a maximálnej výšky regionálnej pomoci, ktorá bola pre Španielsko stanovená v rozhodnutí Komisie N 463/94 (26). Na základe týchto skutočností, je možné vyhlásiť predmetnú pomoc za zlučiteľnú s opatrením, pretože: i) predstavuje regionálnu pomoc, keďže sa uplatňuje na nehnuteľnosti, ktoré boli oprávnené na poskytnutie pomoci podľa LIR; ii) akumulovaná intenzita pomoci zostala vždy pod limitom 50 %, ktorý bol v tom čase platný v astúrskom regióne.

(41)

Komisia schvália režim LIR rozhodnutím z 1. septembra 1987. Preto 2 550 000 EUR subvencií poskytnutých Chupa Chups v zmysle tohto režimu regionálnej pomoci predstavuje zlučiteľnú pomoc.

(42)

Čo sa týka subvencie vo výške 1 980 000 EUR, ktorú získala Chupa Chups v roku 1999 v zmysle programu „Baníctvo 1“, Komisia poznamenáva, že tento program nie je schváleným režimom pomoci. Avšak na základe individuálneho posúdenia opatrenia dospela Komisia k záveru, že predmetná subvencia predstavuje zlučiteľnú regionálnu pomoc podľa usmernení Komisie z roku 1998 týkajúcich sa regionálnej pomoci (DAR z 1998) (27). Okrem toho Španielsko poskytlo dôkazy o tom, že pomoc bola obmedzená na počiatočné investície, že náklady pokryté subvenciami boli uvedené v DAR z 1998, že intenzita pomoci dodržiavala regionálne stropné hodnoty platné v tom čase pre Astúriu, že dodržiavala akumulačné normy, že aspoň 25 % investícií bolo financovaných vlastnými zdrojmi príjemcu a že investície zostali v jeho vlastníctve počas viac ako piatich rokov po poskytnutí pomoci.

(43)

V súvislosti s regionálnou pomocou vo výške 800 000 EUR poskytnutou v roku 2003 v zmysle programu „Baníctvo 2“, Komisia pripomína, že „Baníctvo 2“ je schváleným regionálnym programom (28). Napriek tomu, list Komisie, ktorým sa režim schvaľuje, výslovne uvádza, že sa nevzťahuje na podniky v krízovom stave. Komisia pripomína, že okrem vážnych strát, ktoré utrpela v roku 2002 (29) a jej výsledkom v roku 2003 (30), je potrebné považovať Chupa Chups za podnik v krízovom stave (31) v čase poskytnutia pomoci. Preto Chupa Chups nebola oprávnená prijať túto pomoc. Španielske orgány potvrdili, že táto pomoc však ešte nebola vyplatená.

(44)

Čo sa týka dvoch vyššie uvedených subvencií poskytnutých v zmysle dekrétu 41/2000, Komisia pripomína, že uvedené nariadenie bolo schválené rozhodnutím z 30. mája 2000, že v roku 2000 a 2002 (keď sa poskytovali subvencie) Chupa Chups však bola oprávnená prijať regionálnu pomoc a že boli dodržané stropné hodnoty regionálnej pomoci pre Astúriu. Preto tieto dve predmetné subvencie predstavujú zlučiteľnú regionálnu pomoc.

(45)

Na záver sa Komisia domnieva, že subvencie, ktoré sú súčasťou opatrenia 4, vo výške 5 910 000 EUR predstavujú zlučiteľnú regionálnu pomoc a 800 000 EUR predstavujú nezlučiteľnú pomoc. Španielske orgány však túto pomoc vo výške 800 000 EUR ešte nevyplatili.

(46)

Španielske orgány predložili dôkazy o tom, že opatrenie 5 bolo poskytnuté v súlade s režimom existujúcej pomoci „Činnosti centra pre priemyselný rozvoj – CDTI – technologický rozvoj (Actividades del Centro para el Desarrollo Industrial – CDTI – Desarrollo Tecnológico)“. Preto predstavuje zlučiteľnú štátnu pomoc.

(47)

Komisia pripomína, že nariadenie (ES) č. 1159/2000 odkazuje na opatrenia na informovanie a publicitu týkajúce sa pomoci zo štrukturálnych fondov, ktoré majú vykonať členské štáty, a neposkytuje právny základ na poskytovanie pomoci. Napriek žiadosti Komisie v tejto súvislosti Španielsko jasne neodôvodnilo zlučiteľnosť tejto subvencie. Najmä nepredložilo dôkazy o tom, že štátna pomoc v rámci programu „Plán španielskych značiek (Plan de Marcas Españolas)“ICEX predstavuje existujúci režim.

(48)

Keďže neexistujú informácie, ktoré by dokazovali opak, Komisia sa domnieva, že žiadna z výnimiek uvedených v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy nie je uplatniteľná na subvenciu, a preto dospela k záveru, že pomoc je potrebné považovať za nezlučiteľnú.

(49)

Komisia dospela k nasledujúcim záverom:

a)

celkovú sumu (istiny a úrokov), ktorú má získať naspäť od príjemcu;

b)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení na splnenie tohto rozhodnutia;

c)

dokumenty obsahujúce doklady o tom, že žiadalo od príjemcu vrátanie pomoci.