29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 1207/2001 (1) obsahuje ustanovenia na podporu správneho postupu vydávania alebo vystavovania dôkazov o pôvode v súvislosti s vývozom výrobkov zo Spoločenstva v rámci jeho preferenčných obchodných vzťahov s niektorými tretími krajinami.

(2)

Prílohy III a IV k nariadeniu (ES) č. 1207/2001 by sa mali zmeniť a doplniť tak, aby sa zabezpečilo správne uvádzanie pôvodu materiálov používaných pri výrobe výrobkov s pôvodom v Spoločenstve.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1207/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

príloha III sa nahrádza znením uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu;

2.

príloha IV sa nahrádza znením uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/4

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/6

(1)

V článku 12 nariadenia Komisie (ES) č. 950/2006 z 28. júna 2006, ktorým sa na hospodárske roky 2006/2007, 2007/2008 a 2008/2009 ustanovujú vykonávacie opatrenia na dovoz a rafináciu produktov zo sektora cukru v rámci určitých colných kvót a preferenčných dohôd (2), sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa určenia dodávkových povinností s nulovou colnou sadzbou v súvislosti s výrobkami kódu KN 1701, vyjadrených ekvivalentom bieleho cukru, pre dovozy pochádzajúce zo signatárskych krajín protokolu AKT a dohody s Indiou.

(2)

Výsledkom uplatnenia článkov 3 a 7 protokolu AKT, článkov 3 a 7 dohody s Indiou a článku 12 ods. 3, ako aj článkov 14 a 15 nariadenia (ES) č. 950/2006 bolo, že Komisia stanovila dodávkové povinnosti pre každú z vyvážajúcich krajín na dodávkové obdobie rokov 2007/2008 na základe informácií, ktorými v súčasnosti disponuje.

(3)

Nariadením Komisie (ES) č. 505/2007 (3) sa prechodne stanovili dodávkové povinnosti v súvislosti s trstinovým cukrom, ktorý sa má doviezť podľa protokolu AKT a dohody s Indiou na dodávkové obdobie rokov 2007/2008.

(4)

Preto je potrebné stanoviť dodávkové povinnosti na obdobie rokov 2007/2008 v súlade s článkom 12 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 950/2006.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/8

(1)

Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (3) bola opakovane (4) podstatným spôsobom zmenená a doplnená. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Ciele a zásady environmentálnej politiky Spoločenstva tak, ako sú stanovené v článku 174 zmluvy, pozostávajú hlavne z prevencie, znižovania, a ak je to možné, zo zamedzenia znečisťovania najmä opatreniami pri zdroji a zabezpečením uváženého využívania prírodných zdrojov v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a zásadou predchádzania znečisťovaniu.

(3)

Piaty akčný program pre životné prostredie, ktorého hlavné body boli schválené Radou a zástupcami vlád členských štátov na pôde Rady v uznesení z 1. februára 1993 o programe Spoločenstva týkajúcom sa politiky a činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a trvalo udržateľnému rozvoju (5), považoval integrovanú kontrolu znečisťovania životného prostredia za prioritnú súčasť pohybu k trvalejšie udržateľnej rovnováhe medzi ľudskou činnosťou a sociálno-hospodárskym rozvojom na jednej a zdrojmi a regeneračnou schopnosťou prírody na druhej strane.

(4)

Zavádzanie integrovaného prístupu k zníženiu znečisťovania životného prostredia vyžaduje aktivitu na úrovni Spoločenstva s cieľom zmeniť a doplniť jeho existujúce právne predpisy týkajúce sa prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia z priemyselných podnikov.

(5)

Smernica Rady 84/360/EHS z 28. júna 1984 o boji proti znečisťovaniu ovzdušia z priemyselných zariadení (6) zaviedla všeobecný systém vyžadujúci povolenie pred spustením alebo podstatnou zmenou priemyselného zariadenia, ktoré môže spôsobiť znečisťovanie ovzdušia.

(6)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/11/ES z 15. februára 2006 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia Spoločenstva (7) ustanovila požiadavku povolenia na vypúšťanie týchto látok.

(7)

Hoci existujú právne predpisy Spoločenstva o boji proti znečisťovaniu ovzdušia a o prevencii alebo minimalizácii vypúšťania nebezpečných látok do vôd, neexistujú žiadne porovnateľné právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa prevencie alebo minimalizácie emisií do pôdy.

(8)

Rozdielne prístupy k osobitnej kontrole emisií do ovzdušia, vody alebo pôdy môžu viesť k prenosu znečistenia z jednej z uvedených zložiek životného prostredia do druhej namiesto toho, aby sa chránilo životné prostredie ako celok.

(9)

Cieľom integrovaného prístupu ku kontrole znečisťovania životného prostredia je predísť emisiám do ovzdušia, vody alebo pôdy všade tam, kde to je možné, berúc do úvahy hospodárenie s odpadmi, a tam, kde to možné nie je, minimalizovať emisie s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku.

(10)

Táto smernica by mala zaviesť všeobecné podmienky pre integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia. Mala by stanoviť opatrenia potrebné na vykonávanie integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku. Integrovaným prístupom ku kontrole znečisťovania životného prostredia by sa mal podporiť princíp trvalo udržateľného rozvoja.

(11)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (8). Ak sa musia vziať do úvahy informácie a závery potrebné na udelenie povolenia podľa uvedenej smernice, táto smernica by nemala ovplyvniť vykonávanie smernice 85/337/EHS.

(12)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby sa prevádzkovateľ priemyselných činností uvedených v tejto smernici dostal do súladu so všeobecnými princípmi určitých základných povinností. Na tento účel postačí príslušným orgánom vziať do úvahy tieto všeobecné princípy pri stanovovaní podmienok udelenia povolenia.

(13)

Niektoré ustanovenia prijaté v súlade s touto smernicou sa musia uplatňovať na existujúce prevádzky po 30. októbri 2007 a niektoré ustanovenia od 30. októbra 1999.

(14)

Aby sa čo najúčinnejšie a najhospodárnejšie riešili problémy znečisťovania životného prostredia musí prevádzkovateľ vziať do úvahy environmentálne aspekty. Tieto aspekty musia byť oznámené príslušnému orgánu alebo orgánom, aby sa pred vydaním povolenia uistili, že boli urobené všetky vhodné preventívne alebo kontrolné opatrenia. Rozdielne postupy vybavovania žiadostí o povolenie môžu mať za následok rôzny stupeň ochrany životného prostredia a informovania verejnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadosť o povolenie vydaná na základe tejto smernice musí obsahovať určité minimum údajov.

(15)

Úplná koordinácia procesu povoľovacieho konania a podmienok povolenia medzi príslušnými orgánmi by mala prispieť k dosiahnutiu najvyššej možnej ochrany životného prostredia ako celku.

(16)

Príslušný orgán alebo orgány by mali udeliť alebo zmeniť povolenie iba v prípade, ak boli urobené integrované environmentálne opatrenia na ochranu životného prostredia vo vzťahu k ovzdušiu, vode a pôde.

(17)

Povolenie by malo obsahovať všetky potrebné opatrenia, aby sa splnili podmienky udelenia povolenia s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň úrovne ochrany životného prostredia ako celku. Tieto opatrenia môžu byť súčasťou všeobecne záväzných právnych predpisov bez toho, aby bolo dotknuté povoľovacie konanie.

(18)

Limitné hodnoty emisií, ukazovatele alebo ekvivalentné technické opatrenia musia vychádzať z najlepších dostupných techník bez predpísania použitia konkrétnej techniky alebo technológie, berúc do úvahy technické vlastnosti príslušnej prevádzky, jej geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky. Vo všetkých prípadoch podmienky uvedené v povolení by mali zabezpečiť opatrenia na minimalizáciu diaľkového alebo cezhraničného znečistenia a tiež zabezpečiť vysoký stupeň ochrany životného prostredia ako celku.

(19)

Je na členských štátoch, ako sa zohľadnia technické vlastnosti príslušnej prevádzky, jej geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky.

(20)

V prípade, ak norma kvality životného prostredia vyžaduje prísnejšie podmienky, ako sú tie, ktoré môžu byť dosiahnuté použitím najlepších dostupných techník, mali by byť v povolení stanovené dodatočné podmienky bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, ktoré môžu byť podniknuté s cieľom dodržať normy kvality životného prostredia.

(21)

Najlepšie dostupné techniky sa časom menia, a to najmä v dôsledku technického rozvoja, príslušný orgán by mal tento pokrok sledovať alebo byť o ňom informovaný.

(22)

Zmeny v činnosti prevádzky môžu spôsobiť znečisťovanie životného prostredia. Bolo by nutné oznámiť príslušnému orgánu alebo orgánom všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Každá podstatná zmena prevádzkovania v podniku musí byť vopred povolená v súlade s touto smernicou.

(23)

Podmienky uvedené v povolení by sa mali pravidelne preskúmavať a prípadne aktualizovať. Za určitých podmienok by mali byť v každom prípade znova preskúmané.

(24)

Účinná účasť verejnosti pri prijímaní rozhodnutí by mala verejnosti umožniť vyjadrovať sa a prijímateľom rozhodnutí umožniť zohľadňovať stanoviská a záujmy, ktoré môžu byť relevantné k daným rozhodnutiam, a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a prispievať k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí. Predovšetkým by mala mať verejnosť prístup k informáciám o činnosti prevádzok a ich možnom vplyve na životné prostredie a pred prijatím každého rozhodnutia by mala mať prístup k informáciám o žiadostiach o povolenia pre nové prevádzky, ako aj pre podstatné zmeny v prevádzkach, o samotných povoleniach, ich aktualizáciách a príslušných sledovaných údajoch.

(25)

Účasť vrátane účasti združení, organizácií a skupín, najmä mimovládnych organizácií podporujúcich ochranu životného prostredia, by sa podľa toho mala podporovať, vrátane podporovania environmentálnej výchovy verejnosti.

(26)

Dňa 25. júna 1998 Spoločenstvo podpísalo Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Århuský dohovor). Medzi cieľmi Århuského dohovoru je želanie zaručiť práva účasti verejnosti v rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia, aby sa prispelo k ochrane práva žiť v prostredí, ktoré je primerané osobnému zdraviu a blahobytu.

(27)

Rozvoj a výmena informácií na úrovni Spoločenstva o najlepších dostupných technikách by mali pomôcť zmenšiť technologickú nevyváženosť v Spoločenstve, podporiť celosvetové rozšírenie v Spoločenstve ustanovených limitných hodnôt a používaných techník a pomôcť členským štátom v účinnom vykonávaní tejto smernice.

(28)

Mali by sa pravidelne vypracúvať správy o vykonávaní a účinnosti tejto smernice.

(29)

Táto smernica sa týka takých prevádzok, ktoré majú významný potenciál na znečisťovanie životného prostredia, a tým aj cezhraničné znečisťovanie životného prostredia. Mali by sa zorganizovať konzultácie na cezhraničnej báze v prípadoch žiadostí o povolenie nových prevádzok alebo ich podstatných zmien, ktoré môžu mať významné negatívne vplyvy na životné prostredie. Žiadosti vzťahujúce sa k takýmto návrhom alebo podstatným zmenám by mali byť sprístupnené verejnosti v členskom štáte, ktorý by mohol byť dotknutý.

(30)

Môže vzniknúť potreba stanoviť na úrovni Spoločenstva limitné hodnoty emisií pre určité kategórie prevádzok a znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Európsky parlament a Rada by mali stanoviť tieto limitné hodnoty emisií v súlade s ustanoveniami zmluvy.

(31)

Ustanoveniami tejto smernice by nemali byť dotknuté ustanovenia Spoločenstva týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku.

(32)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe VI časti B,

1.

„látka“ znamená akýkoľvek chemický prvok a jeho zlúčeniny s výnimkou rádioaktívnych látok podľa smernice Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (9), a geneticky modifikovaných organizmov podľa smernice Rady 90/219/EHS z 23. apríla 1990 o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov (10) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (11);

2.

„znečisťovanie životného prostredia“ znamená priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku ako výsledku ľudskej činnosti do ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré môže byť škodlivé ľudskému zdraviu alebo kvalite životného prostredia alebo ktoré môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku alebo znehodnotiť alebo zasahovať do priaznivého stavu alebo iného legitímneho využívania životného prostredia;

3.

„prevádzka“ znamená stacionárnu technickú jednotku, kde sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti, ktoré majú technickú nadväznosť na činnosti vykonávané na tomto mieste a ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečisťovanie životného prostredia;

4.

„existujúca prevádzka“ znamená prevádzku, ktorá bola 30. októbra 1999 v činnosti alebo bola povolená v súlade s právnymi predpismi platnými pred týmto dátumom, alebo prevádzku, na povolenie činnosti ktorej bola podaná žiadosť, ktorá bola podľa názoru príslušného orgánu kompletná za podmienky, že uvedená prevádzka bola uvedená do činnosti najneskôr do 30. októbra 2000;

5.

„emisia“ znamená priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov v prevádzke do ovzdušia, vody alebo pôdy;

6.

„limitné hodnoty emisií“ znamenajú množstvo vyjadrené v určitých špecifických ukazovateľoch, koncentrácia alebo úroveň emisie, ktoré nesmú byť prekročené počas jedného alebo viacerých časových úsekov. Limitné hodnoty emisií môžu byť tiež stanovené pre určité skupiny, kategórie alebo príbuzné látky, najmä pre látky uvedené v prílohe III. Limitné hodnoty emisií pre látky sú platné v bode, kde emisie opúšťajú prevádzku, akékoľvek rozriedenie alebo rozptýlenie sa pri ich stanovovaní neberie do úvahy. V prípade nepriameho vypúšťania do vôd sa pri stanovovaní limitných hodnôt emisií pre prevádzku môže zobrať do úvahy účinok z čistiarne odpadových vôd, pričom sa musí zabezpečiť ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a musí byť zaistené, že to nepovedie k vyšším stupňom zaťaženia životného prostredia bez toho, že by bola dotknutá smernica 2006/11/ES alebo smernice vydané na jej vykonanie;

7.

„norma kvality životného prostredia“ znamená súbor v právnych predpisoch Spoločenstva stanovených požiadaviek, ktoré musia byť splnené v danom čase a v danom životnom prostredí alebo v jeho určitej časti;

8.

„príslušný orgán“ znamená orgán, orgány alebo subjekty, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi členských štátov poverené plnením úloh vyplývajúcich z tejto smernice;

9.

„povolenie“ znamená časť alebo celé písomné rozhodnutie (alebo niekoľko takýchto rozhodnutí) udeľujúce súhlas s činnosťou prevádzky alebo jej časti pri splnení podmienok zaručujúcich, že prevádzka bude v súlade s požiadavkami tejto smernice. Povolenie sa môže vzťahovať na jednu alebo viac prevádzok alebo ich častí na tom istom mieste riadených tým istým prevádzkovateľom;

10.

„zmena v činnosti“ znamená zmenu v charaktere alebo fungovaní prevádzky alebo jej rozšírenie, ktoré môžu mať vplyvy na životné prostredie;

11.

„podstatná zmena v činnosti“ znamená zmenu vo fungovaní, ktorá podľa názoru príslušného orgánu môže mať významné negatívne vplyvy na človeka alebo životné prostredie; na účely tejto definície sa akákoľvek zmena alebo rozšírenie prevádzky považuje za podstatné, ak zmena alebo rozšírenie samotné dosahujú prahové hodnoty, ak sú, ustanovené v prílohe I;

12.

„najlepšie dostupné techniky“ znamená najefektívnejší a najpokrokovejší stav rozvoja činností a metód ich prevádzkovania, ktorý naznačuje praktickú vhodnosť jednotlivých techník byť základom pre stanovenie limitných hodnôt emisií, navrhnutých s cieľom prevencie, a ak to nie je možné, zníženie emisií a dosahu na životné prostredie ako celok:

Pri určovaní najlepších dostupných techník by sa mali zohľadňovať najmä aspekty uvedené v prílohe IV;

13.

„prevádzkovateľ“ znamená každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prevádzkuje alebo riadi prevádzku, alebo ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, osoba, ktorej bola zverená rozhodujúca ekonomická moc nad technickým prevádzkovaním prevádzky;

14.

„verejnosť“ znamená jednu alebo viacero fyzických osôb, alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny;

15.

„dotknutá verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá, alebo ktorá má záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania alebo na aktualizácii povolení alebo podmienok na ich vydanie; na účely tejto definície sa má za to, že mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce požiadavky vnútroštátneho práva majú záujem.

a)

sa prijali všetky vhodné preventívne opatrenia proti znečisťovaniu, najmä použitím najlepších dostupných techník;

b)

sa nespôsobilo žiadne významné znečisťovanie;

c)

sa predišlo produkcii odpadov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (12); keďže ak odpad vznikne, zhodnotí sa, alebo ak to nie je z technických alebo z hospodárskych dôvodov možné, zneškodní sa, pričom treba znížiť alebo zamedziť jeho vplyv na životné prostredie;

d)

sa energia využívala efektívne;

e)

sa prijali opatrenia potrebné na prevenciu havárií a obmedzenie ich následkov;

f)

sa prijali opatrenia potrebné pri ukončení činnosti prevádzky, aby sa predišlo riziku znečisťovania a aby sa miesto prevádzkovania vrátilo do uspokojivého stavu.

a)

prevádzky, ako aj druhu a rozsahu jej činností;

b)

surovín, pomocných materiálov, iných látok a energie používaných alebo vznikajúcich v prevádzke;

c)

zdrojov emisií prevádzky;

d)

podmienok miesta umiestnenia prevádzky;

e)

druhu a množstiev predpokladaných emisií z prevádzky do zložiek životného prostredia, ako aj identifikácie významných vplyvov emisií na životné prostredie;

f)

navrhovanej technológie a iných techník na zabránenie, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií z prevádzky;

g)

v potrebných prípadoch opatrení zameraných na prevenciu a zhodnotenie odpadov produkovaných prevádzkou;

h)

ďalších opatrení plánovaných s cieľom dosiahnuť súlad so všeobecnými princípmi základných povinností prevádzkovateľa podľa článku 3;

i)

opatrení plánovaných s cieľom sledovať emisie do životného prostredia;

j)

hlavných alternatív, ak sú, ktoré žiadateľ preskúmal.

a)

znečistenie spôsobené prevádzkou je také rozsiahle, že musia byť prehodnotené existujúce limitné hodnoty emisií uvedené v povolení alebo musia byť stanovené nové limitné hodnoty emisií;

b)

podstatné zmeny v najlepších dostupných technikách umožnili významne znížiť emisie bez vynaloženia neprimerane vysokých nákladov;

c)

bezpečnosť prevádzkovania procesu alebo činnosti vyžaduje použitie iných techník;

d)

to vyžadujú nové právne predpisy Spoločenstva alebo príslušného členského štátu.

a)

prevádzkovateľ dodržiaval počas činnosti prevádzky podmienky stanovené v povolení;

b)

prevádzkovateľ pravidelne informoval príslušný orgán o výsledkoch sledovania emisií z prevádzky a bezodkladne podal informácie o akejkoľvek udalosti alebo havárii významne ovplyvňujúcej životné prostredie;

c)

prevádzkovatelia prevádzok poskytnú zástupcom príslušného orgánu nevyhnutnú pomoc s cieľom vykonať inšpekcie v prevádzke, odber vzoriek a zber informácií potrebných na výkon ich povinností podľa tejto smernice.

a)

vydaní povolenia na nové prevádzky;

b)

vydaní povolenia na akúkoľvek podstatnú zmenu v činnosti prevádzky;

c)

aktualizácii povolenia alebo podmienok povolenia pre prevádzky v súlade s článkom 13 ods. 2 písm. a).

a)

obsah rozhodnutia, vrátane kópie povolenia a akýchkoľvek podmienok a následných aktualizácií, a

b)

po preskúmaní záujmov a stanovísk dotknutej verejnosti hlavné dôvody a zretele, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, vrátane informácií o procese účasti verejnosti.

a)

má dostatočný záujem alebo

b)

pretrváva porušovanie práva v prípadoch, kde to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

a)

kategórie prevádzok uvedených v prílohe I s výnimkou skládok odpadov patriacich do bodov 5.1 a 5.4 uvedenej prílohy

a

b)

znečisťujúce látky uvedené v prílohe III.

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/30

(1)

Smernica Rady 74/347/EHS z 25. jún 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zorného poľa výhľadu a stieračov predného skla kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov (3) bola podstatným spôsobom opakovane zmenená a doplnená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Smernica 74/347/EHS je jednou zo samostatných smerníc typového schvaľovania ES stanoveného smernicou Rady 74/150/EHS, ktorá bola nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/37/ES z 26. mája 2003 o typovom schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných traktorov, ich prípojných vozidiel a ťahaných vymeniteľných strojov spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami (5) a stanovuje technické požiadavky na dizajn a konštrukciu kolesových poľnohospodárskych a lesných traktorov, čo sa týka zorného poľa výhľadu a stieračov predného skla. Tieto technické požiadavky súvisia s aproximáciou právnych predpisov členských štátov, aby sa umožnilo uplatňovanie systému typového schvaľovania ES, ktoré bolo stanovené smernicou 2003/37/ES, na každý typ traktora. Následne sa ustanovenia stanovené smernicou 2003/37/ES o poľnohospodárskych a lesných traktoroch, ich prípojných vozidlách a ťahaných vymeniteľných strojoch spolu s ich systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami uplatňujú na túto smernicu.

(3)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe II časti B,

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/39

(1)

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré možno predložiť Súdnemu dvoru v oblastiach upravených v hlave VI Zmluvy o Európskej únii, ako aj v hlave IV tretej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a zameraných na zachovanie a rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, vyžadujú v niektorých prípadoch rýchlu odpoveď Súdneho dvora z dôvodu naliehavej potreby vyriešenia sporu prejednávaného pred vnútroštátnym súdom.

(2)

Riadne prejudiciálne konanie, ako ho upravuje článok 23 Štatútu Súdneho dvora a ustanovenia rokovacieho poriadku, neumožňuje Súdnemu dvoru rozhodnúť o otázkach, ktoré sa mu predložia, tak rýchlo, ako to vyžadujú vyššie uvedené prípady. Skrátené súdne konanie upravené pre prejudiciálne návrhy v článku 104a rokovacieho poriadku pozostáva z rovnakých štádií konania ako riadne prejudiciálne konanie a možno ho uplatniť iba výnimočne, pričom skrátenie v zásade spočíva v tom, že v každom štádiu konania má absolútnu prednosť predmetný prejudiciálny návrh pred ostatnými prejednávanými vecami.

(3)

Nezanedbateľný počet prejudiciálnych návrhov možno rýchlo prejednať iba vtedy, ak sa zavedie naliehavé konanie o prejudiciálnej otázke, ktoré obmedzí a zjednoduší štádiá prejudiciálneho konania,

1.

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Za článok 104a sa vkladá tento článok:

„Článok 104b

1.   Prejudiciálny návrh, ktorým sa položila jedna alebo viacero otázok týkajúcich sa oblastí upravených v hlave VI Zmluvy o Únii alebo v hlave IV tretej časti Zmluvy o ES, sa môže na návrh vnútroštátneho súdu alebo výnimočne i bez jeho návrhu prejednať v rámci naliehavého konania, ktoré sa odchyľuje od ustanovení tohto rokovacieho poriadku.

Vnútroštátny súd v návrhu uvedie skutkové a právne okolnosti, ktoré preukazujú naliehavosť a odôvodňujú uplatnenie tohto odchyľujúceho sa konania, a v rámci možností uvedie, ako navrhuje na prejudiciálne otázky odpovedať.

Ak vnútroštátny súd nepredložil návrh na uplatnenie naliehavého konania a na prvý pohľad sa zdá, že uplatnenie tohto konania je nevyhnutné, môže predseda Súdneho dvora požiadať komoru uvedenú nižšie, aby preskúmala potrebu prejednania prejudiciálneho návrhu v rámci tohto konania.

Rozhodnutie o prejednaní prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania prijme určená komora na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta. Zostavenie komory sa určí v súlade s článkom 11c v deň pridelenia veci sudcovi spravodajcovi, ak uplatnenie naliehavého konania navrhuje vnútroštátny súd alebo ak sa uplatnenie tohto konania preskúmava na žiadosť predsedu Súdneho dvora, v deň predloženia takejto žiadosti.

2.   Tajomník zabezpečí bezodkladné doručenie prejudiciálneho návrhu uvedeného v odseku 1, ak vnútroštátny súd navrhol uplatnenie naliehavého konania alebo ak predseda požiadal určenú komoru o preskúmanie potreby prejednania tohto návrhu v rámci uvedeného konania, účastníkom konania pred vnútroštátnym súdom, členskému štátu, ktorého súd podal tento návrh, ako aj inštitúciám uvedeným v článku 23 prvom odseku Štatútu za podmienok upravených v tomto ustanovení.

Rozhodnutie o prejednaní alebo neprejednaní prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania sa ihneď doručí vnútroštátnemu súdu, ako aj účastníkom konania, členskému štátu a inštitúciám uvedeným v prvom pododseku. V rozhodnutí o prejednaní prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania sa im zároveň určí lehota na predloženie vyjadrení alebo písomných pripomienok. V rozhodnutí sa môžu spresniť právne otázky, ktorých sa majú tieto vyjadrenia alebo písomné pripomienky týkať, a môže sa stanoviť maximálna dĺžka týchto písomných podaní.

Spolu s doručením uvedeným v prvom pododseku sa prejudiciálny návrh oznámi aj ďalším oprávneným subjektom uvedeným v článku 23 Štatútu, odlišným od adresátov tohto doručenia, a rozhodnutie o prejednaní alebo neprejednaní prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania sa im oznámi spolu s doručením uvedeným v druhom pododseku.

Hneď ako to bude možné, budú účastníci konania a ďalšie oprávnené subjekty uvedené v článku 23 informovaní o predpokladanom dátume pojednávania.

Ak sa prejudiciálny návrh nebude prejednávať v rámci naliehavého konania, konanie pokračuje v súlade s ustanoveniami článku 23 Štatútu a uplatniteľnými ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku.

3.   Prejudiciálny návrh, ktorý sa bude prejednávať v rámci naliehavého konania, ako aj predložené vyjadrenia a písomné pripomienky sa doručia oprávneným subjektom uvedeným v článku 23 Štatútu, odlišným od účastníkov konania a oprávnených subjektov uvedených v odseku 2 prvom pododseku. K prejudiciálnemu návrhu sa priloží preklad, prípadne zhrnutie, podľa podmienok uvedených v článku 104 ods. 1.

Predložené vyjadrenia alebo písomné pripomienky sa doručia aj účastníkom konania a ďalším oprávneným subjektom uvedeným v odseku 2 prvom pododseku.

Dátum pojednávania sa oznámi účastníkom konania a ďalším oprávneným subjektom spolu s doručeniami uvedenými v prvom a druhom pododseku.

4.   Komora môže v mimoriadne naliehavých prípadoch rozhodnúť, že písomná časť konania upravená v odseku 2 druhom pododseku tohto článku sa neuskutoční.

5.   Určená komora rozhodne po vypočutí generálneho advokáta.

Určená komora môže rozhodnúť, že bude zasadať v trojčlennom zložení. V takom prípade sa skladá z predsedu určenej komory, sudcu spravodajcu a z prvého alebo v prípade potreby z prvých dvoch sudcov určených podľa zoznamu uvedeného v článku 11c ods. 2 v čase určovania zostavenia určenej komory v súlade s odsekom 1 štvrtým pododsekom tohto článku.

Môže tiež rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru, aby ju pridelil rozhodovaciemu zloženiu s vyšším počtom sudcov. Naliehavé konanie pokračuje pred novým rozhodovacím zložením v prípade potreby po opätovnom otvorení ústnej časti konania.

6.   Podania upravené v tomto článku sa považujú za podané zaslaním kópie podpísaného originálu a písomností a dokumentov uvádzaných na podporu spolu so zoznamom upraveným v článku 37 ods. 4 do kancelárie faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami dostupnými Súdnemu dvoru. Originál podania a prílohy uvedené vyššie sa zašlú kancelárii Súdneho dvora.

Doručenia a oznámenia upravené v tomto článku sa môžu vykonať zaslaním kópie dokumentu faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami dostupnými Súdnemu dvoru a adresátovi.“

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/42

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/44

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/45

(1)

Rakúska republika informovala 29. júna 2007 Komisiu podľa článku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 842/2006 o určitých fluorovaných skleníkových plynoch o vnútroštátnych predpisoch prijatých v roku 2002 [BGBl. II č. 447/2002 – Vyhláška spolkového ministra poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, životného prostredia a vodného hospodárstva o zákazoch a obmedzeniach platných pre čiastočne a úplne fluórované uhľovodíky a fluorid sírový (vyhláška o HFC-PFC-SF6), uverejnená 10. decembra 2002 vo Vestníku spolkových zákonov], dodatočne zmenená a doplnená vyhláškou BGBl II. č. 139/2007 z 21. júna 2007.

(2)

V liste rakúska vláda poukazuje na to, že Rakúska republika v súlade s článkom 9 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 842/2006 plánuje zachovať svoje vnútroštátne predpisy, ktoré sú prísnejšie než uvedené nariadenie, a to do 31. decembra 2012.

(3)

V článku 95 ods. 4 Zmluvy o ES sa ustanovuje, že „ak po prijatí harmonizačných opatrení Radou alebo Komisiou členský štát z dôležitých dôvodov uvedených v článku 30 alebo týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia považuje za potrebné zachovať vnútroštátne predpisy, vyrozumie Komisiu o týchto predpisoch a uvedie dôvody ich zachovania.“

(4)

V článku 95 ods. 5 Zmluvy o ES sa ustanovuje, že „… bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, po prijatí zosúlaďovacieho opatrenia Radou alebo Komisiou členský štát považuje za nevyhnutné zaviesť vnútroštátne ustanovenia vychádzajúce z nových vedeckých poznatkov na ochranu životného alebo pracovného prostredia z dôvodov problému, ktorý je špecifický pre daný členský štát a ktorý vznikol po prijatí zosúlaďovacieho opatrenia, upovedomí o týchto ustanoveniach Komisiu a uvedie dôvody ich zavedenia“.

(5)

Podľa článku 95 ods. 6 Komisia do šiestich mesiacov od oznámenia Komisia schváli alebo zamietne dané vnútroštátne predpisy na základe overenia, že neslúžia svojvoľnej diskriminácii ani skrytému obmedzovaniu obchodu medzi členskými štátmi a nebránia fungovaniu vnútorného trhu.

(6)

Cieľom nariadenia (ES) č. 842/2006 o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (F-plyny) je zabrániť a obmedziť emisie určitých F-plynov (HFC, OFC a SF6), na ktoré sa vzťahuje Kjótsky protokol.

(7)

Obsahuje aj obmedzené množstvo zákazov používania a zákazov umiestňovania na trh v prípadoch, keď sa alternatívne riešenia považovali na úrovni Spoločenstva za dostupné a nákladovo efektívne a keď sa zlepšovanie obmedzenia a zhodnotenia nepovažovalo za uskutočniteľné.

(8)

Nariadenie má dvojaký právny základ, a to článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES v prípade všetkých ustanovení a článok 95 Zmluvy o ES v prípade článkov 7, 8 a 9 vzhľadom na ich dôsledky týkajúce sa voľného obehu tovaru v rámci jednotného trhu ES.

(9)

Článkom 9 nariadenia sa riadi umiestňovanie na trh, konkrétne sa v ňom zakazuje umiestňovanie na trh viacerých výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú F-plyny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, alebo ktorých fungovanie závisí od týchto plynov. V odseku 3 písm. a) nariadenia sa uvádza, že členské štáty, ktoré do 31. decembra 2005 prijali vnútroštátne opatrenia, ktoré sú prísnejšie ako opatrenia ustanovené v uvedenom článku a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, môžu tieto vnútroštátne opatrenia zachovať až do 31. decembra 2012. V súlade s odsekom 3 písm. b) sa však tieto ustanovenia spolu s odôvodnením oznámia Komisii a musia byť v súlade so zmluvou.

(10)

Nariadenie sa uplatňuje s účinnosťou od 4. júla 2007 s výnimkou článku 9 a prílohy II, ktoré sa uplatňujú od 4. júla 2006.

(11)

Vnútroštátne predpisy, ktoré oznámila Rakúska republika, boli zavedené vyhláškou č. 447/2002 z 10. decembra 2002 a zmenené a doplnené vyhláškou č. 139/2007 z 21. júna 2007.

(12)

Vyhláška č. 447/2002 zmenená a doplnená vyhláškou č. 139/2007 (ďalej len „vyhláška“) sa týka skleníkových plynov zaradených do Kjótskeho protokolu, z ktorých väčšina má potenciál globálneho otepľovania: hydrofluórované uhľovodíky (HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC) a fluorid sírový (SF6), s cieľom splniť záväzky Rakúska týkajúce sa znižovania emisií.

(13)

Vyhláškou sa zakazuje uvádzanie fluórovaných skleníkových plynov na trh a ich využívanie v určitých zariadeniach, jednotkách a výrobkoch, s výnimkou využívania na výskum, vývoj a analytické účely. Podrobné ustanovenia o zákazoch používania a uvádzania na trh a podmienkach ich povolenia sú ustanovené v článkoch 4 až 17 vyhlášky.

(14)

V zmene a doplnení z roku 2007 sa zohľadňuje rozhodnutie Rakúskeho ústavného súdu anulovať (rozhodnutím z 9. júna 2005 uverejneným vo Vestníku spolkových zákonov 9. augusta 2005 a rozhodnutím z 1. decembra 2005 uverejneným vo Vestníku spolkových zákonov 24. februára 2006) hraničnú hodnotu potenciálu globálneho otepľovania 3 000 pre hydrofluórované uhľovodíky (HFC) ustanovené v článku 12 ods. 2 riadku 3 vyhlášky č. 447/2002, ako aj ustanovenie o výnimke v článku 12 ods. 2 riadku 3 písm. a) vyhlášky, a to z dôvodu ich protiústavnosti.

(15)

V zmene a doplnení z roku 2007 sa takisto zavádzajú zmiernenia obmedzení týkajúcich sa sektora chladiacich a klimatizačných zariadení, aby sa zosúladili s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 842/2006. Zmenená a doplnená vyhláška sa už nevzťahuje na pohyblivé chladiace a klimatizačné zariadenia. Pokiaľ ide o stacionárne zariadenia, zákaz sa vzťahuje iba na malé zariadenia na zapojenie s objemom chladiacej zmesi 150 g alebo menej a na samostatne stojace zariadenia s objemom chladiacej zmesi 20 kg alebo viac. Na iné použitia sú stanovené technické parametre, ktorými sa zabezpečuje, že sa nepoužije viac chladív, ako je nevyhnutné v podľa najnovších trendov. Takisto sa vykonali zmeny vzhľadom na aerosóly s obsahom HFC a na používanie SF6, s cieľom zosúladiť ich s právnymi predpismi EÚ.

(16)

Listom z 1. augusta 2007 Komisia informovala rakúsku vládu o tom, že jej bolo doručené oznámenie a že obdobie šiestich mesiacov na jeho overenie podľa článku 95 ods. 6 sa začalo 30. júna 2007, deň nasledujúci po doručení oznámenia.

(17)

Listom z 12. októbra 2007 Komisia informovala ďalšie členské štáty o oznámení v ktorom sa im poskytuje lehota 30 dní na predloženie pripomienok. Komisia uverejnila aj oznámenie týkajúce sa uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) s cieľom informovať ďalšie zúčastnené strany o vnútroštátnych predpisoch Rakúska, ako aj o dôvodoch, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva.

(18)

Toto oznámenie sa posúdilo na základe článku 95 ods. 4 a 5 Zmluvy o ES a v súlade s nariadením (ES) č. 842/2006.

(19)

Článok 95 ods. 4 sa vzťahuje na prípady, v ktorých po prijatí harmonizačných opatrení členský štát považuje za potrebné zachovať vnútroštátne predpisy z dôležitých dôvodov uvedených v článku 30 alebo týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia.

(20)

Keďže sa však opatrenia prijaté v roku 2002 zmenili a doplnili v roku 2007, je vhodné preskúmať, či sa článok 95 ods. 5 uplatňuje s ohľadom na tie ustanovenia vyhlášky ktoré sa pozmenili po prijatí nariadenia (ES) č. 842/2006. Ak sa týmito ustanoveniami zmenila podstata ustanovení už schválených pred harmonizačným opatrením, bolo potrebné, aby sa oznámili Komisii pred ich prijatím a odôvodnením na základe vedeckých dôkazov z dôvodov problému špecifického pre tento členský štát, ktorý vznikol po prijatí harmonizačného opatrenia.

(21)

V analýze pozmeňujúceho a doplňujúceho aktu sa dospelo k záveru, že zmeny a doplnenia zavedené v roku 2007 mali za cieľ zrušiť ustanovenia (body 10 a 12 pozmeňujúcej a doplňujúcej vyhlášky), zúženie ich rozsahu na špecifickejšie výrobky alebo použitia bez pridania nových požiadaviek (bod 1, 3 a 10 pozmeňujúcej a doplňujúcej vyhlášky), alebo na zavedenie ďalších možností odchýliť sa od obmedzenia ustanoveného vo vyhláške z roku 2002 (bod 6, 7 a pozmeňujúca a doplňujúca vyhláška). Okrem toho sa zaviedli odkazy na nariadenie (ES) č. 842/2006 a jasné požiadavky pri zohľadnení harmonizačných opatrení (bod 1, 8 a 9 pozmeňujúcej a doplňujúcej vyhlášky).

(22)

Neboli ustanovené žiadne opatrenia, ktorými by sa zmenila podstata opatrení schválených pred prijatím harmonizačného opatrenia tým, že by sa zaviedli ďalšie obmedzenia. Táto zmena a doplnenie tak neobsahovala nové opatrenia, ktoré je potrebné považovať za prísnejšie než je nariadenie (ES) č. 842/2006, obmedzil sa však ich vplyv na vnútorný trh. Z toho dôvodu je vhodné uplatňovať článok 95 ods. 4 na hodnotenie všetkých ustanovení vyhlášky ako aj ustanovení zmenených a doplnených v roku 2007.

(23)

Vyhláška však pozostáva z prísnejších ustanovení než nariadenie (ES) č. 842/2006, pretože obsahuje zákaz dovozu, predaja a využitia nových výrobkov obsahujúcich F-plyny po 1. januári 2006 ako aj zákaz dovozu, predaja a využitia nových a zhodnotených F-plynov po 1. januári 2006, kým nariadenie obsahuje menej reštriktívny zákaz umiestňovania na trh, pretože sa uplatňuje len na výrobky uvedené v prílohe II. Okrem toho sa v nariadení zavádzajú obmedzenia vzťahujúce sa len na používanie SF6, kým v rakúskom opatrení sa kontroluje použitie aj HFC a PFC. V prípade uvádzania na trh a kontroly použitia je vyhláška prísnejšia ako právne predpisy, ktoré sú v súčasnosti platné na úrovni Spoločenstva.

(24)

Podľa Rakúskej republiky sú tieto právne predpisy nevyhnutné na to, aby mohla splniť svoje záväzky podľa Kjótskeho protokolu, menovite pokiaľ ide o zníženie celkovej úrovne emisií skleníkových plynov do roku 2012 o 13 % v porovnaní s úrovňou emisií z roku 1990, čo si pravdepodobne vyžaduje sústredené úsilie pri riešení každého zdroja emisií skleníkových plynov.

(25)

Zlučiteľnosť sa posudzuje na základe článku 95 ods. 4 a 6 pri zohľadnení nariadenia 842/2006. V článku 95 ods. 4 sa vyžaduje, aby bol k oznámeniu priložený opis dôvodov, ktoré súvisia s jedným alebo viacerými dôležitými dôvodmi uvedenými v článku 30, alebo s ochranou životného alebo pracovného prostredia.

(26)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že žiadosť, ktorú Rakúska republika predložila s cieľom získať povolenie na zachovanie svojich vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa určitých priemyselných skleníkových plynov je podľa článku 95 ods. 4 Zmluvy o ES prípustná.

(27)

V súlade s článkom 95 ods. 4 a článkom 95 ods. 6 prvý pododsek Zmluvy o ES musí Komisia zabezpečiť, aby boli splnené všetky podmienky umožňujúce členskému štátu zachovať svoje vnútroštátne predpisy, ktoré sa odchyľujú od harmonizačného opatrenia Spoločenstva ustanoveného v uvedenom článku. Konkrétne vnútroštátne predpisy musia byť opodstatnené dôležitými dôvodmi podľa článku 30 zmluvy alebo ak ide o ochranu životného alebo pracovného prostredia, nesmú slúžiť svojvoľnej diskriminácii ani skrytému obmedzovaniu obchodu medzi členskými štátmi a nesmú neprimerane alebo zbytočne brániť fungovaniu vnútorného trhu.

(28)

Pri posudzovaní skutočnosti, či sú opodstatnené vnútroštátne predpisy oznámené podľa článku 95 ods. 4 musí Komisia vychádzať z „dôvodov“ predložených oznamujúcim členským štátom. Znamená to, že v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES zodpovednosť za dokázanie skutočnosti, či sú vnútroštátne predpisy opodstatnené, nesie žiadajúci členský štát, ktorý sa usiluje o ich zachovanie.

(29)

Rakúske orgány sa odvolávajú na záväzok Rakúskej republiky podľa Kjótskeho protokolu, aby opodstatnili zachovanie vnútroštátnych predpisov. Prijatím vyhlášky sa prispelo k plneniu záväzku do roku 2012 znížiť emisie o 13 % pod úroveň z roku 1990, čo zodpovedá maximálnej úrovni emisií vo výške 67 miliónov ton ekvivalentu CO2.

(30)

Rakúsko predložilo revíznu štúdiu „Preskúmanie aktuálneho stavu vo vybraných oblastiach používania fluórovaných plynov s potenciálom globálneho otepľovania“ z mája 2006. V štúdii sa uvádza, že F-plyny, na ktoré sa vzťahuje vyhláška, predstavovali v roku 2003 viac ako 2 % emisií skleníkových plynov v Rakúsku a že sa okolo roku 2010 očakáva dvojnásobná úroveň týchto emisií. Z toho dôvodu tvorila vyhláška súčasť vnútroštátnej stratégie v oblasti klímy.

(31)

Rakúska vláda zastáva názor, že cieľom vyhlášky je ochrana životného prostredia a že je nevyhnutná a úmerná kvôli zabráneniu emisiám fluórovaných skleníkových plynov a ich znižovaniu. Z tohto hľadiska je preto v súlade so zmluvou.

(32)

Po posúdení informácií predložených Rakúskom sa Komisia domnieva, že požiadavka zachovať prísnejšie opatrenia než sú opatrenia uvedené v nariadení (ES) 842/2006, najmä po ich väčšom zosúladení s uvedením nariadením, sa z týchto dôvodov môže považovať v súlade so zmluvou.

(33)

Vyhláška č. 447/2002 bola predmetom konania o porušení, ktoré Komisia začala v roku 2004, t. j. pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 842/2006. Vo formálnom oznámení určenom Rakúsku Komisia uviedla, že zákaz HFC v chladiacich a klimatizačných systémoch sa mohol považovať za neprimeraný, pretože ide o uzavreté systémy a pokiaľ možno zabezpečiť ich riadne fungovanie, údržbu a recyklovanie, uvoľňovanie HFC možno udržiavať na minimálnej úrovni.

(34)

Tento postup vychádzal z článkov 28 až 30 Zmluvy o ES. Po prijatí nariadenia (ES) č. 842/2006 a oznámenia o prísnejších vnútroštátnych predpisoch podľa jeho článku 9 ods. 3 Rakúskom sa konanie o porušení uzavrelo.

(35)

Vo formálnom oznámení Komisia zaujala stanovisko, že opatrenia prijaté Rakúskom by mohli byť v rozpore s článkom 28 Zmluvy o ES z nasledujúcich dôvodov. Po prvé, zákaz používania HFC ako činidiel v chladiacich a klimatizačných systémoch sa nejavil ako nevyhnutný a úmerný z hľadiska zabezpečenia primeraného zníženia uvoľňovania skleníkových plynov rozumnými a účinnými prostriedkami v záujme ochrany životného prostredia. Po druhé, pokiaľ ide o používanie HFC ako účinných látok v hasiacich prístrojoch, Komisia sa domnievala, že prahová hodnota potenciálu globálneho otepľovania (GWP) plánovaná vo vyhláške mohla predstavovať svojvoľnú diskrimináciu voči výrobkom z iných členských štátov.

(36)

Tieto otázky sa riešili v pozmeňujúcej a doplňujúcej vyhláške č. 139/2007. Pozmenenie vyhlášky v roku 2007 malo za následok zrušenie alebo zmiernenie niektorých zákazov a tým oznámené opatrenia nepredstavujú prekážku pri fungovaní vnútorného trhu, ako sa vyžaduje v článku 95 ods. 6 Zmluvy o ES.

(37)

Pokiaľ ide o využitie HFC v chladiacich a klimatizačných zariadeniach, revidovaný zákaz sa už neuplatňuje na zariadenia používané na chladenie počítačov, a to bez ohľadu na objem chladiacej zmesi; na zariadenia s objemom chladiacej zmesi od 150 g najviac do 20 kg; na samostatne stojace zariadenia s objemom chladiacej zmesi 20 kg, na kompaktné jednotky s objemom chladiacej zmesi 0,5 kg na kW a na prepojené stacionárne jednotky s objemom chladiacej zmesi do 100 kg. Zákaz sa teda neuplatňuje na väčšinu chladiacich a klimatizačných systémov. V týchto zmenách a doplneniach sa zohľadňuje revízna štúdia z mája 2006, ktorá sa predložila Komisii. Zákaz využitia HFC ako účinných látok v hasiacich prístrojoch bol v revízii zrušený.

(38)

Podľa Kjótskeho protokolu sa ES v období rokov 2008 – 2012 zaviazalo znížiť emisie skleníkových plynov z členských štátov aspoň o 8 % pod úroveň z roku 1990. Počas následných diskusií s ES sa Rakúska republika zaviazala počas tohto obdobia znížiť celkovú úroveň emisií skleníkových plynov o 13 % (3).

(39)

Vyhláška je súčasťou rozsiahlejšej stratégie, ktorú Rakúsko zaviedlo, aby dosiahlo cieľ zníženia emisií podľa Kjótskeho protokolu a následnej dohody o rozdelení povolených emisií prijatej na úrovni Spoločenstva.

(40)

Táto stratégia sa vzťahuje na každý zdroj emisií skleníkových plynov, na ktorý sa vzťahuje Kjótsky protokol. Opatrenia týkajúce sa F-plynov sú preto súčasťou celkového úsilia pri plnení svojich povinností. Odhaduje sa zdvojnásobenie emisií uvedených F-plynov do roku 2010 v prípade neexistencie ďalších opatrení, a to zvýšeným využívaním chladenia a tiež ako následok prebiehajúceho vyradenia skleníkových plynov HCFC z procesu chladenia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 z 29. júna 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (4).

(41)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že odôvodnenie z environmentálneho hľadiska, ktoré Rakúsko poskytlo, konkrétne zníženie emisií fluórovaných skleníkových plynov a ich zabránenie je primerané a platné.

(42)

S cieľom ďalšieho znižovania a zabránenia emisií F-plynov sa Rakúsko už v roku 2002 rozhodlo zvoliť si selektívny zákaz umiestňovania nových zariadení na trh. Toto rozhodnutie bolo založené na zisťovaniach zameraných na existenciu a dostupnosť alternatív bez obsahu F-plynov. Opatrenia sa následne preskúmali v roku 2006, pri čom sa zohľadnili nové vedecké a technologické dôkazy a vývoj a reagovalo sa na obavy vyjadrené Komisiou, pokiaľ ide o ich proporcionalitu.

(43)

V tejto súvislosti sa uvádza, že sa podľa článku 9 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 842/2006 umožňuje zachovať vnútroštátne opatrenia len do 31. decembra 2012, z toho dôvodu a zo skutočnosti, že sa oznámenie Rakúskej republiky odvolávalo na tento článok nariadenia vyplýva, že sa vyhláška bude uplatňovať v obmedzenom období.

(44)

Vyhláška ďalej umožňuje výnimky, ktoré sa v prípade potreby udelia, ak sa zistí, že alternatívy na využitie HFC v penách a vo výrobkoch obsahujúcich penu, nie sú k dispozícii. Okrem toho sa rozšírili výnimky na využitie HFC v ozdobných aerosóloch určených na vývoz.

(45)

Hoci má vyhláška určitý vplyv na voľný pohyb tovaru v rámci ES, Komisia z uvedenej analýzy dospela k záveru, že vyhláška je z environmentálneho hľadiska opodstatnená a zohľadňuje sa v nej vplyv predpokladaných zákazov na vnútorný trh, najmä preto, že je založená na analýze existencie a dostupnosti alternatív v prípade osobitných okolností v Rakúsku, s možnosťou udeľovať individuálne výnimky.

(46)

Podľa článku 95 ods. 6 Zmluvy o ES Komisia schváli alebo zamietne dané vnútroštátne predpisy na základe overenia, že neslúžia svojvoľnej diskriminácii ani skrytému obmedzovaniu obchodu medzi členskými štátmi.

(47)

Je potrebné uviesť, že podľa článku 95 ods. 4 Zmluvy o ES sa musí žiadosť posúdiť na základe podmienok ustanovených v odsekoch 4 a 6 uvedeného článku. Ak sa niektorá z uvedených podmienok nesplní, žiadosť sa musí zamietnuť bez toho, aby sa overovalo splnenie ďalších podmienok.

(48)

Oznámené vnútroštátne predpisy sú všeobecné a uplatňujú sa na vnútroštátne a dovezené výrobky. Po zosúladení pravidiel týkajúcich sa využitia HFC s nariadením (ES) č. 842/2006 neexistuje žiadny dôkaz, že sa oznámené vnútroštátne predpisy môžu použiť ako prostriedok svojvoľnej diskriminácie medzi hospodárskymi subjektmi v Spoločenstve.

(49)

Pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa nákupu z iných štátov EHS vrátane členských štátov Európskej únie, predpokladá sa, že týmito predpismi sa má v rámci rozsahu opatrení zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými látkami alebo výrobkami bez ohľadu na ich pôvod, čo znamená, že sú vnútroštátne vyrobené, dovezené alebo zakúpené na vnútornom trhu. Na tovar dovezený z krajín mimo EHS sa vzťahujú predpisy týkajúce sa umiestnenia na trh. Tieto predpisy sa vzťahujú aj na tovar zakúpený od štátu EHS, ktorý nie je členským štátom EÚ a podľa nich sú opatrenia vzťahujúce sa na takýto tovar založené na dvoch rozdielnych prvkoch predpisu, pretože transakcia v rovnakom čase predstavuje umiestnenie na trh a nákup zo štátu EHS. Nemalo by to však viesť k diskriminačnému zaobchádzaniu s týmto tovarom.

(50)

Cieľom vyhlášky je ochrana životného prostredia, nič nenasvedčuje tomu, že by účel vyhlášky alebo jej implementácia viedli k svojvoľnej diskriminácii alebo skrytému obmedzovaniu obchodu.

(51)

Komisia sa domnieva, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že vnútroštátne predpisy oznámené rakúskymi orgánmi predstavujú neprimeranú prekážku fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o sledované ciele.

(52)

Na základe uvedených úvah Komisia považuje žiadosť, ktorú Rakúska republika predložila 29. júna 2007, týkajúcu sa zachovania prísnejších vnútroštátnych predpisov než je nariadenie (ES) č. 842/2006 s ohľadom na uvádzanie na trh výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú F-plyny, alebo ktorých fungovanie závisí od týchto plynov, a to do 31. decembra 2012, za prípustnú.

(53)

Okrem toho Komisia usudzuje, že vnútroštátne predpisy prijaté v roku 2002, zmenené a doplnené v roku 2007:

Komisia sa preto domnieva, že sa môžu zachovať.

Je však potrebné poznamenať, že výnimky ustanovené v článku 8 ods. 2 vyhlášky nie je možné udeliť po 4. júli 2008, pokiaľ ide o jednozložkové peny, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1 a v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 842/2006, pokiaľ sa nevyžaduje splnenie vnútroštátnych bezpečnostných noriem.

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/51

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/51

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/51

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/51

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/52

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/52

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/52

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/52

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/52

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/53

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/53

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/53

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/53

29.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 24/54

(1)

Dňa 29. júna 1998 Rada prijala spoločnú pozíciu 98/409/SZBP týkajúcu sa Sierra Leone (1) s cieľom vykonávať opatrenia uložené rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) č. 1171 (1998).

(2)

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala 21. decembra 2007 rezolúciu č. 1793 (2007), v ktorej sa ustanovuje výnimka z opatrení uložených v odseku 5 rezolúcie BR OSN č. 1171 (1998). Spoločná pozícia 98/409/SZBP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,