Odvolanie podané 22. decembra 2005: Rakúska republika proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (štvrtá komora) z 5. októbra 2005 v spojených veciach T-366/03 a T-235/04

(Vec C-454/05 P)

(2006/C 60/40)

Jazyk konania: nemčina

Rakúska republika podala 22. decembra 2005 odvolanie na Súdny dvor Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (štvrtej komory) z 5. októbra 2005 v spojených veciach T-366/03 a T-235/04. Odvolateľku zastupuje Harald Dossi, advokát, s adresou na doručovanie v Luxemburgu.

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Odvolateľka tvrdí, že rozsudok Súdu prvého stupňa vykazuje procesné vady, čím poškodzuje záujmy Rakúskej republiky a porušuje právo Spoločenstva.

Podľa nej sa napadnutý rozsudok plne zaoberá len podmienkou „špecifického problému“, pričom po tom, čo Súd prvého stupňa vyvodil záver neexistencie špecifického problému žiadajúceho členského štátu, nepreskúmal ostatné podmienky stanovené v článku 95 ods. 5 ES. Domnieva sa, že Súd prvého stupňa otázku „špecifického problému“ nepreskúmal tak dôkladne, ako to vyžadoval jej význam pre vyriešenie sporu. Tým, že Súd prvého stupňa nedostatočne preskúmal tvrdenia uvedené v tejto súvislosti, porušil právo žalobkyne byť vypočutá a porušil svoju povinnosť odôvodnenia, čo zakladá dve procesné vady.

Odvolateľka sa domnieva, že vedecké posúdenie rizík má osobitný význam, a to najmä z dôvodu uplatňovania zásady obozretnosti, predovšetkým v oblasti životného prostredia, a že v rámci postupu upraveného článkom 95 ods. 5 ES v sebe zahrňuje kompletné preskúmanie vedeckých tvrdení, najmä v prípade, aj najmenšej, pochybnosti v súvislosti s dostatočnou úrovňou ochrany stanovenou v zosúlaďovacom opatrení. Na druhej strane však má zato, že ani Komisia, ani následne Súd prvého stupňa úplne nepreskúmali tvrdenia Rakúskej republiky a dôkladne nepreverili nevyhnutnosť oznámeného opatrenia na ochranu životného prostredia. Rozhodnutie Komisie a rozsudok Súdu prvého stupňa sú založené na štúdii EFSA, ktorá sa podstatou argumentácie Rakúska, otázkou súčasnej existencie geneticky modifikovaných kultúr a prirodzených kultúr, zaoberala len okrajovo – a vôbec nie z hľadiska osobitnej situácie, v ktorej sa nachádzalo Horné Rakúsko. Súd prvého stupňa v žiadnom štádiu nepreskúmal poskytnuté vedecké dôkazy z hľadiska zásady obozretnosti.

Nakoniec sa odvolateľka domnieva, že skoršia judikatúra Súdneho dvora nebráni tomu, aby sa postup stanovený článkom 95 ods. 5 ES uskutočnil formou kontradiktórneho konania, a že právne stanovisko Súdu prvého stupňa teda zakladá porušenie práva Spoločenstva. Keďže neuskutočnenie takého konania porušuje právo odvolateľky byť vypočutá, toto zakladá dostatočný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia Komisie.

(1)  Ú. v. EÚ C 296, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 230, s. 34.