1.

Má sa článok 5 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (1) (nariadenie o právach cestujúcich), vykladať v tom zmysle, že za presmerovanie do ich cieľového miesta za porovnateľných prepravných podmienok, ktoré má ponúknuť prevádzkujúci letecký dopravca v prípade zrušenia, sa považuje aj repatriačný let, ktorý sa uskutočňuje v rámci výkonu verejnej moci štátu, ak prevádzkujúci letecký dopravca síce nemôže založiť právny nárok na prepravu cestujúceho, ale cestujúceho naň môže zaregistrovať, ako aj prevziať náklady a let je na základe zmluvy so štátom nakoniec prevádzkovaný tým istým lietadlom a v rovnaký čas, ktorý bol plánovaný pre pôvodne zrušený let?

2.

Má sa článok 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, vykladať v tom zmysle, že cestujúci, ktorý sa sám registroval na repatriačný let opísaný v prvej otázke a štátu zaň zaplatil povinný príspevok na pokrytie nákladov, má nárok na náhradu týchto výdavkov voči leteckému dopravcovi, ktorý priamo vyplýva z nariadenia o právach cestujúcich, aj keď náklady nepozostávajú výlučne z leteckých nákladov?