—

TNS Dimarso NV, v zastúpení: P. Flamey, G. Verhelst a A. Lippens, advocaaten,

—

belgická vláda, v zastúpení: J.‑C. Halleux, N. Zimmer a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci R. Vander Hulst, D. D’Hooghe a N. Kiekens, advocaten,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Varone, avvocato dello Stato,

—

Európska komisia, v zastúpení: E. Manhaeve a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 53 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007 s. 132) vykladaného s ohľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a povinnosťou transparentnosti, ktorá z nej vyplýva.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou TNS Dimarso NV (ďalej len „Dimarso“) a Vlaams Gewest (Flámsky región) týkajúceho sa zákonnosti metódy hodnotenia ponúk uchádzačov v rámci verejného obstarávania služieb, ktoré tento región organizoval.

3

Odôvodnenie 46 smernice 2004/18 uvádza:

„Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečia súlad so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania a ktoré zaručia, aby sa ponuky posudzovali v podmienkach efektívnej hospodárskej súťaže. Z toho dôvodu by bolo vhodné umožniť, aby sa pri zadávaní zákazky použili iba dve kritériá: ‚najnižšia cena‘ a ‚ekonomicky najvýhodnejšia ponuka‘.

Na zabezpečenie súladu so zásadou rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek je potrebné stanoviť povinnosť – uznanú judikatúrou – zabezpečiť potrebnú transparentnosť, ktorá umožní, aby všetci uchádzači boli primerane informovaní o kritériách a podmienkach, ktoré sa budú uplatňovať na zistenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Verejní obstarávatelia sú preto zodpovední za uvádzanie kritérií pre zadanie zákazky a relatívnych váh priradených každému z týchto kritérií v dostatočnom časovom predstihu, aby ich uchádzači poznali pri príprave svojich ponúk. Verejní obstarávatelia môžu upustiť od uvádzania váh pri kritériách pre zadanie zákazky v náležite opodstatnených prípadoch, ktoré musia vedieť odôvodniť, keď váhy nie je možné stanoviť vopred, najmä z dôvodu zložitosti zákazky. V takých prípadoch musia uviesť kritériá v klesajúcom poradí dôležitosti.

Keď sa verejní obstarávatelia rozhodnú zadať zákazku na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, posúdia ponuky s cieľom určiť, ktorá z nich ponúka najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze. Na účely tohto posúdenia sa musia určiť ekonomické a kvalitatívne kritériá, ktoré ako celok musia umožniť určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky pre verejného obstarávateľa. Určenie týchto kritérií závisí od predmetu zákazky, pretože kritériá musia umožňovať posúdenie úrovne plnenia ponúkanej každým z uchádzačov z hľadiska predmetu zákazky, ktorý je definovaný v technických špecifikáciách, a zmerať úžitok za vynaložené peniaze pre každú ponuku.

…“

4

Článok 2 smernice 2004/18 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentne.“

5

Článok 53 tejto smernice s názvom „Kritériá pre zadanie zákazky“ stanovuje:

„1.   Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia o odmeňovaní za určité služby, sú kritériami, na základe ktorých verejní obstarávatelia zadávajú verejné zákazky, buď:

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tretieho pododseku v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v zadávacích podkladoch, alebo v prípade súťažného dialógu v informatívnom dokumente presne určí relatívne váhy, ktoré priradí každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Tieto váhy sa môžu vyjadriť stanovením intervalu s príslušným maximálnym rozpätím.

Ak podľa názoru verejného obstarávateľa nie je možné z preukázateľných dôvodov stanoviť váhy, verejný obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v zadávacích podkladoch, alebo v prípade súťažného dialógu v informatívnom dokumente kritériá v klesajúcom poradí podľa významu.“

6

Článok 16 zákona z 24. decembra 1993 o verejnom obstarávaní a o určitých verejných zákazkách na práce, na dodávku tovaru a na služby, v znení, ktoré sa uplatňuje na konanie vo veci samej, stanovuje:

„V prípade verejnej súťaže alebo užšej súťaže sa zákazka zadá uchádzačovi, ktorý predložil riadnu najvýhodnejšiu ponuku v súlade s kritériami hodnotenia ponúk, ktoré musia byť stanovené v osobitných súťažných podkladoch alebo prípadne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Zákazka sa zadá uchádzačovi, ktorý predložil riadnu najvýhodnejšiu ponuku v súlade s kritériami hodnotenia ponúk uvedenými v osobitných súťažných podkladoch alebo prípadne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Kritériá hodnotenia ponúk musia súvisieť s predmetom zákazky, napríklad kvalita výrobkov a služieb, cena, technické prevedenie, estetické a funkčné charakteristiky, enviromentálne charakteristiky, sociálne a etické aspekty, prevádzkové náklady, efektívnosť nákladov, pozáručný servis a technická pomoc, dátum dodania tovaru alebo termín dokončenia. …“

7

Článok 115 kráľovského dekrétu z 8. januára 1996 o verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, na dodanie tovaru a na poskytnutie služieb a verejných koncesiách na stavebné práce v znení, ktoré sa uplatňuje na konanie vo veci samej, stanovuje:

„Verejný obstarávateľ vyberie riadnu ponuku, ktorú považuje za najvýhodnejšiu, podľa variabilných kritérií v závislosti od príslušnej zákazky. … Bez toho, aby boli dotknuté zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia o odmeňovaní za určité služby, verejný obstarávateľ v osobitných súťažných podkladoch alebo prípadne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedie všetky kritériá hodnotenia ponúk, ak je to možné, v zostupnom poradí podľa dôležitosti, čo sa v tomto prípade jasne uvedie v súťažných podkladoch. V opačnom prípade majú všetky kritériá hodnotenia ponúk rovnakú váhu.

…“

8

Oznámením o vyhlásení verejného obstarávania uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 31. januára 2012 Flámsky región vyhlásil verejnú zákazku na poskytnutie služieb nazvanú „Woonsurvey 2012: survey naar de woning en de woonconsument in Vlaanderen“, ktorej cieľom bolo uskutočniť rozsiahly prieskum o bývaní a spotrebiteľoch vo Flámsku (Belgicko). Predpokladaná hodnota tejto zákazky bola 1400000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH).

9

V súťažných podkladoch týkajúcich sa predmetnej zákazky sa stanovili tieto dve kritériá hodnotenia ponúk:

„1. Kvalita ponuky (50/100)

Kvalita prípravy, organizácie a uskutočnenia terénnej práce, zaznamenania údajov a prvotného spracovania údajov. Ponúkané služby musia byť opísané čo možno najpodrobnejšie. Z ponuky musí byť zrejmé, že uchádzač vie zabezpečiť celú zákazku (minimálne 7000 jednotiek vzorky/maximálne 10000 jednotiek vzorky) v 12‑mesačnej lehote na jej realizáciu.

2. Cena (50/100)

Náklady na realizáciu zákazky v súvislosti so základnou vzorkou (7000 jednotiek vzorky) a náklady na súbor dodatočne poskytnutých 500 adries (uvedené sumy zahŕňajú DPH).“

10

Štyria uchádzači predložili ponuky, ktoré podľa správy o výbere ponuky na základe kvality spĺňali minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť. Metóda hodnotenia ponúk bola v správe o zadaní zákazky z 23. marca 2012 opísaná takto:

„Výbor následne ponuky vyhodnotil.

Všetky štyri ponuky sa vyhodnotili a navzájom porovnali pomocou vyššie uvedených kritérií. Ponuky sa najprv vyhodnotili pomocou kritéria ‚kvalita‘. Každá ponuka pritom jednohlasne dostala určité hodnotenie (vysoká – dostatočná – nízka). Následne sa uplatnilo kritérium ‚cena‘.

Na základe tohto hodnotenia sa zostavilo konečné poradie.“

11

Zo správy o zadaní zákazky vyplýva, že v prípade prvého kritéria, a síce kvalita ponúk, Dimarso a dvaja ďalší uchádzači získali hodnotenie „vysoká“ a štvrtý uchádzač získal hodnotenie „nízka“. Pokiaľ ide o druhé kritérium hodnotenia ponúk, to znamená cena, správa o zadaní zákazky obsahuje nasledujúce údaje:

„Zhrnutie:

Nasledujúce zhrnutie uvádza ceny za uskutočnenie základnej zákazky (7000 jednotiek vzorky) na jednej strane a uskutočnenie dodatočných 500 rozhovorov na strane druhej (ceny vrátane DPH):

12

Na základe týchto dvoch kritérií bolo v správe o zadaní zákazky stanovené nasledujúce konečné poradie uchádzačov:

13

Na základe rozhodnutia Flámskeho regiónu z 11. apríla 2012 flámsky minister energetiky, bývania, miest a sociálneho hospodárstva rozhodol o zadaní verejnej zákazky spoločnosti Ipsos Belgium. Dimarso podala 14. júna 2012 žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia. Žalobkyňa sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie vyhodnotilo ponuky na základe stupnice „vysoká – dostatočná – nízka“, ktorá sa v súťažných podkladoch, pokiaľ ide o kritérium kvality ponúk, neuvádza, a na základe zložiek „ceny“ uvedených, pokiaľ ide o cenové kritérium, neuskutočnilo sa primerané posúdenie, porovnanie a záverečné vyhodnotenie ponúk s ohľadom na kritériá hodnotenia ponúk uvedené v súťažných podkladoch vrátane váženia každého z kritérií v pomere „50/100“, ako je opísané v súťažných podkladoch.

14

Raad van State (Štátna rada, Belgicko) uvádza, že tak v odôvodnení 46, ako aj v článku 53 ods. 2 smernice 2004/18 sa uvádzajú len „kritériá“ a „relatívna váha“ týchto kritérií, pričom metóda hodnotenia a pravidlá váženia sa v nich nikde výslovne neuvádzajú. Vnútroštátny súd poukazuje na to, že metóda hodnotenia nie je bezvýznamná, ale naopak môže byť rozhodujúca pre výsledok vyhodnotenia ponúk pomocou kritérií hodnotenia ponúk. V tejto súvislosti uvádza ako príklad kritérium hodnotenia ceny, v rámci ktorého sa verejný obstarávateľ predovšetkým môže rozhodnúť uplatniť pravidlo proporcionality, udeliť maximálny počet bodov najnižšej ponuke alebo najnižší počet bodov najvyššej ponuke a uplatniť lineárnu interpoláciu pre ponuky v tomto rozpätí, alebo najviac zvýhodniť ponuku ceny v mediáne.

15

V rozsudku z 24. januára 2008, Lianakis a i. (C‑532/06, EU:C:2008:40, body 38, 44, ako aj 45) Súdny dvor rozhodol, že článok 36 ods. 2 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, 1992, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322), ktorý má v podstate rovnaký obsah ako článok 53 ods. 2 smernice 2004/18, odporuje tomu, aby verejný obstarávateľ stanovil po zverejnení súťažných podkladov a oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania pravidlá váženia alebo vedľajšie kritériá pre kritériá hodnotenia ponúk stanovené v niektorom z týchto dokumentov, ak ich predtým nedal k dispozícii uchádzačom. Súdny dvor teda rozhodol, že nielen stanovenie „koeficientov váženia“ ex post, ale aj „vedľajších kritérií“ je v rozpore s právom Únie.

16

Vnútroštátny súd uvádza, že otázka, ktorá v tejto súvislosti vzniká, je, či sa tento dodatočný odkaz Súdneho dvora na „vedľajšie kritériá“ vzťahoval tiež na spôsob, akým prebiehalo hodnotenie kritérií hodnotenia ponúk, čo by sa podobalo pravidlám váženia. V dôsledku toho nie je jednoduché odmietnuť argumentáciu, podľa ktorej Súdny dvor použitím pojmu „vedľajšie kritériá“ odkazoval tiež na metódu hodnotenia. Z rozsudku z 24. januára 2008, Lianakis a i. (C‑532/06, EU:C:2008:40) však ani jasne nevyplýva, že samotná metóda hodnotenia musí byť oznámená uchádzačom a ešte menej, že túto metódu treba stanoviť vopred. V každom prípade možno vyvodiť, že otázka, ktorá bola položená vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa výslovne netýkala stanovenia metódy hodnotenia a posteriori a v dôsledku toho nemala rovnaký zmysel ako otázka, ktorá sa kladie v prejednávanej veci.

17

Podľa vnútroštátneho súdu sa Súdny dvor touto otázkou výslovne nezaoberal ani vo svojom rozsudku z 21. júla 2011, Evropaïki Dynamiki/EMSA (C‑252/10 P, neuverejnený, EU:C:2011:512), v ktorom s odkazom na rozsudok z 24. januára 2008, Lianakis a i. (C‑532/06, EU:C:2008:40) zdôrazňuje, že zákonnosť použitia vedľajších kritérií a ich príslušného váženia treba vždy posúdiť z hľadiska zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti transparentnosti, ktorá z nej vyplýva. Preto podľa názoru vnútroštátneho súdu tieto rozsudky neposkytujú nijakú alebo prinajmenšom nijakú konečnú odpoveď na otázku, ktorá vzniká v súvislosti s vecou samou, či metóda hodnotenia, čiže konkrétna metóda, ktorú verejný obstarávateľ použije na hodnotenie ponúk, musí byť vopred oznámená uchádzačom.

18

Vzhľadom na tieto úvahy Raad van State (Štátna rada) rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 53 ods. 2 smernice 2004/18… ako taký a v spojení s pôsobnosťou zásad rovnosti a transparentnosti pri zadávaní verejných zákaziek vyplývajúcich z európskeho práva vykladať v tom zmysle, že keď verejný obstarávateľ zákazku zadáva uchádzačovi, ktorý z jeho pohľadu predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, je stále povinný vopred stanoviť metódu hodnotenia alebo pravidlá váženia – akokoľvek môže, resp. môžu byť predvídateľné, bežné alebo rozsiahle – na základe ktorých sa majú vyhodnotiť ponuky podľa kritérií alebo vedľajších kritérií na vyhodnotenie ponúk, a uviesť ich v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch,

alebo

ak takáto všeobecná povinnosť neexistuje, sú stanovené okolnosti, ako napríklad rozsah, nedostatočná predvídateľnosť alebo nezvyklosť týchto pravidiel váženia, za ktorých existuje uvedená povinnosť?“

19

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 53 ods. 2 smernice 2004/18 v spojení so zásadou rovnosti zaobchádzania a povinnosťou transparentnosti, ktorá z nej vyplýva, vykladať v tom zmysle, že keď verejný obstarávateľ v rámci verejného obstarávania služieb zadáva zákazku na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, je stále povinný v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch informovať potenciálnych uchádzačov o tom, akú metódu hodnotenia alebo pravidlá váženia si zvolil na účely posúdenia splnenia kritérií hodnotenia ponúk, ktoré boli zverejnené v týchto dokumentoch, a ak takáto všeobecná povinnosť neexistuje, sú stanovené okolnosti vlastné predmetnému verejnému obstarávaniu, za ktorých existuje takáto povinnosť.

20

Na účely odpovede na túto otázku treba uviesť, že keď verejný obstarávateľ rozhodne zadať zákazku ekonomicky najvýhodnejšej ponuke, je v súlade s článkom 53 ods. 2 smernice 2004/18 povinný v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch určiť relatívne váhy, ktoré priradí každému z kritérií hodnotenia ponúk zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Tieto váhy sa môžu vyjadriť stanovením intervalu s príslušným maximálnym rozpätím. Ak podľa názoru verejného obstarávateľa nie je možné z preukázateľných dôvodov stanoviť váhy, uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, alebo v prípade súťažného dialógu v informatívnom dokumente kritériá v klesajúcom poradí podľa významu.

21

Ako uvádza odôvodnenie 46 smernice 2004/18, cieľom týchto požiadaviek je umožniť, aby všetci uchádzači boli primerane informovaní o kritériách a podmienkach, ktoré sa budú uplatňovať na zistenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Okrem toho vyjadrujú povinnosť verejných obstarávateľov stanovenú v článku 2 tejto smernice zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konať transparentne.

22

V súlade s ustálenou judikatúrou zásada rovnosti zaobchádzania a povinnosť transparentnosti najmä znamenajú, že s uchádzačmi sa musí zaobchádzať rovnako tak v čase vypracúvania ich ponúk, ako aj v čase, keď sú tieto ponuky hodnotené verejným obstarávateľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 2005, ATI EAC e Viaggi di Maio a i., C‑331/04, EU:C:2005:718, bod 22, ako aj z 24. mája 2016, MT Højgaard a Züblin, C‑396/14, EU:C:2016:347, bod 37 a citovanú judikatúru).

23

Súdny dvor preto rozhodol, že predmet a kritériá hodnotenia ponúk verejných zákaziek musia byť vymedzené už na začiatku verejného obstarávania (rozsudok z 10. mája 2012, Komisia/Holandsko, C‑368/10, EU:C:2012:284, bod 56) a verejný obstarávateľ nemôže uplatniť pravidlá váženia alebo vedľajšie kritériá pre kritériá hodnotenia ponúk, ak ich predtým nedal k dispozícii uchádzačom (rozsudok z 21. júla 2011, Evropaïki Dynamiki/EMSA, C‑252/10 P, neuverejnený, EU:C:2011:512, bod 31). Rovnako verejný obstarávateľ má povinnosť dodržiavať počas celého konania rovnaký výklad kritérií hodnotenia ponúk (rozsudok z 18. októbra 2001, SIAC Construction, C‑19/00, EU:C:2001:553, bod 43 a citovaná judikatúra).

24

Tieto požiadavky sa v zásade uplatňujú mutatis mutandis na povinnosť verejných obstarávateľov uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch „relatívnu váhu“ každého z týchto kritérií hodnotenia ponúk. Súdny dvor preto rozhodol, že verejný obstarávateľ v zásade nemôže uplatniť pravidlá váženia, ak ich predtým nedal k dispozícii uchádzačom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2008, Lianakis a i., C‑532/06, EU:C:2008:40, body 38 a 42).

25

Predovšetkým váženie každého z kritérií hodnotenia ponúk, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 53 ods. 2 tretieho pododseku smernice 2004/18, musí byť jasne vymedzené už na začiatku verejného obstarávania, aby uchádzačom umožnilo objektívne určiť skutočný význam jedného kritéria hodnotenia ponúk vo vzťahu k druhému kritériu pri ich následnom vyhodnocovaní verejným obstarávateľom. Rovnako ani relatívna váha každého z kritérií hodnotenia ponúk nesmie byť počas celého konania menená.

26

Súdny dvor však pripustil, že je možné, aby verejný obstarávateľ stanovil po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk koeficienty váženia pre vedľajšie kritériá, ktoré v podstate zodpovedajú kritériám, ktoré boli vopred oznámené uchádzačom, pokiaľ sú splnené tri podmienky, a síce toto stanovenie ex post, po prvé nemení kritériá hodnotenia ponúk určené v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, po druhé neobsahuje také prvky, ktoré, ak by boli známe v čase prípravy ponúk, by mohli ovplyvniť ich prípravu a po tretie nebolo prijaté so zohľadnením prvkov, ktoré by mohli byť diskriminačné voči jednému z uchádzačov (pozri rozsudok z 21. júla 2011, Evropaïki Dynamiki/EMSA, C‑252/10 P, neuverejnený, EU:C:2011:512, bod 33 a citovanú judikatúru).

27

Ani článok 53 ods. 2 smernice 2004/18, ani žiadne iné ustanovenie tejto smernice nestanovuje, že verejný obstarávateľ je povinný v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch informovať potenciálnych uchádzačov o tom, akú metódu hodnotenia ponúk si zvolil na účely konkrétneho posúdenia a zaradenia ponúk podľa kritérií hodnotenia ponúk a relatívnej váhy priradenej týmto kritériám, ktoré boli vopred uverejnené v dokumentoch týkajúcich sa predmetného verejného obstarávania.

28

Takáto všeobecná povinnosť nevyplýva ani z judikatúry Súdneho dvora.

29

Súdny dvor sa domnieval, že hodnotiaca komisia musí disponovať určitou slobodou pri plnení svojej úlohy a v dôsledku toho si môže bez toho, aby zmenila kritériá hodnotenia ponúk uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, organizovať svoju vlastnú prácu v oblasti skúmania a vyhodnocovania predložených ponúk (pozri rozsudok z 21. júla 2011, Evropaïki Dynamiki/EMSA, C‑252/10 P, neuverejnený, EU:C:2011:512, bod 35).

30

Táto sloboda je odôvodnená aj praktickými hľadiskami. Verejný obstarávateľ musí mať možnosť prispôsobiť metódu hodnotenia, ktorú si zvolil na účely posúdenia a zaradenia ponúk okolnostiam prejednávanej veci.

31

V súlade so zásadami upravujúcimi zadávanie zákaziek stanovenými v článku 2 smernice 2004/18 a s cieľom vylúčiť akékoľvek riziko uprednostňovania by metóda hodnotenia ponúk použitá verejným obstarávateľom na účely konkrétneho posúdenia a zaradenia ponúk v zásade nemala byť stanovená po otvorení ponúk verejným obstarávateľom. Ak však stanovenie tejto metódy nie je z preukázateľných dôvodov možné pred týmto otvorením ponúk, nemožno, ako uvádza belgická vláda, verejnému obstarávateľovi vytýkať, že ju stanovil po tom, ako sa on sám alebo jeho hodnotiaci výbor oboznámili s obsahom ponúk.

32

V každom prípade v súlade s uvedenými zásadami upravujúcimi zadávanie verejných zákaziek a s tým, čo bolo konštatované v bodoch 24 a 25 tohto rozsudku, stanovenie metódy hodnotenia ponúk verejným obstarávateľom po uverejnení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo súťažných podkladov nemôže zmeniť kritériá hodnotenia ponúk alebo ich relatívne váhy.

33

V prejednávanej veci sa kladie otázka, či verejné obstarávanie, o ktoré ide vo veci samej, spĺňalo povinnosti vyplývajúce s článku 53 ods. 2 smernice 2004/18, vzhľadom na to, že na jednej strane verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviedol len dve kritériá hodnotenia ponúk, a síce kvalitu a cenu s údajom „50/100“, a na druhej strane hodnotiaci výbor použil pri posudzovaní kritéria kvality stupnicu „vysoká – dostatočná – nízka“, pričom v prípade kritéria hodnotenia ceny žiadnu stupnicu nepoužil.

34

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že oba údaje „(50/100)“ podľa vysvetlení uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátnym súdom znamenajú, že obe tieto kritériá hodnotenia ponúk majú rovnakú váhu.

35

Zdá sa však, že tento postup neumožňuje v procese zaradenia uchádzačov s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku vyjadriť rozdiely v kvalite ich ponúk vo vzťahu k ich cene pri dodržaní relatívnej váhy kritérií hodnotenia ponúk stanovenej údajom „(50/100)“. Zdá sa najmä, že tento postup mohol ovplyvniť kritérium ceny tým, že mu priznal rozhodujúcu váhu vo vzťahu k ponukám zaradeným na základe stupnice kvality uvedenej v bode 33 tohto rozsudku. Prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či verejný obstarávateľ pri hodnotení ponúk skutočne dodržal relatívnu váhu každého z kritérií hodnotenia ponúk uverejnenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

36

Hoci verejný obstarávateľ môže na účely hodnotenia jedného z kritérií hodnotenia ponúk použiť stupnicu bez toho, aby túto stupnicu uverejnil v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo súťažných podkladoch, v bode 32 tohto rozsudku bolo uvedené, že táto stupnica nemôže zmeniť relatívne váhy kritérií hodnotenia ponúk uverejnené v tejto dokumentácii.

37

V dôsledku toho zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že na prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že článok 53 ods. 2 smernice 2004/18 v spojení so zásadou rovnosti zaobchádzania a povinnosťou transparentnosti, ktorá z nej vyplýva, sa má vykladať v tom zmysle, že keď verejný obstarávateľ v rámci verejného obstarávania služieb zadáva zákazku uchádzačovi na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch týkajúcich sa predmetného verejného obstarávania nie je povinný informovať potenciálnych uchádzačov o tom, akú metódu hodnotenia si zvolil na účely konkrétneho posúdenia a zaradenia ponúk. Uvedená metóda však nemôže zmeniť kritériá hodnotenia ponúk a ich relatívnu váhu.

38

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 53 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby v spojení so zásadou rovnosti zaobchádzania a povinnosťou transparentnosti, ktorá z nej vyplýva, sa má vykladať v tom zmysle, že keď verejný obstarávateľ v rámci verejného obstarávania služieb zadáva zákazku na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch týkajúcich sa predmetného verejného obstarávania nie je povinný informovať potenciálnych uchádzačov o tom, akú metódu hodnotenia si zvolil na účely konkrétneho posúdenia a zaradenia ponúk. Uvedená metóda však nemôže zmeniť kritériá hodnotenia ponúk a ich relatívnu váhu.