1

Žalobca Rainer Typke je zamestnancom Európskej komisie a zúčastnil sa vstupných testov verejných výberových konaní EPSO/AD/230/12 na prijatie do zamestnania úradníkov platovej triedy AD5 a EPSO/AD/231/12 na prijatie do zamestnania úradníkov platovej triedy AD7.

2

Žalobca po tom, ako bol 28. júna 2012 informovaný o svojich výsledkoch, podal na Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) prvú žiadosť, ktorou sa v podstate domáhal sprístupnenia „tabuľky“ obsahujúcej sériu anonymizovaných údajov o dotknutých testoch, ktoré podstúpilo približne 45000 uchádzačov (konanie GESTDEM 2012/3258) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

3

Žalobca uvádza, že tak urobil v snahe rozptýliť svoje pochybnosti, že uvedené testy neboli zorganizované spôsobom, ktorý by bol v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania medzi uchádzačmi, najmä vzhľadom na negatívne dôsledky, ktoré podľa určených jazykových skupín údajne mali niektoré chyby v preklade, ktorými boli tieto testy poznačené.

4

Podľa prvej žiadosti mala tabuľka obsahovať tieto informácie:

5

Rozhodnutím z 9. augusta 2012 EPSO zamietol túto prvú žiadosť. EPSO uviedol, že skutočne má k dispozícii informácie uvedené v tejto žiadosti, zaznamenané v rámci rozličných databáz, pričom v podstate odpovedal, že tabuľka, o ktorú žalobca žiada, neexistuje.

6

Dňa 21. augusta 2012 žalobca podal na generálnom sekretariáte Komisie (ďalej len „generálny sekretariát“) opakovanú žiadosť o prístup na základe článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Žalobca pri tejto príležitosti pridal k zoznamu požadovaných informácií úroveň obťažnosti každej otázky položenej každému uchádzačovi. Spresnil tiež, že cieľom tejto žiadosti nebolo, aby EPSO vytvoril nový dokument zlúčením informácií pochádzajúcich z existujúcich dokumentov, ale aby sprístupnil sériu dokumentov, ktoré má EPSO v elektronickom formáte. Podľa žiadosti žalobcovi stačilo oznámiť verziu týchto dokumentov po odstránení akejkoľvek informácie, na ktorú sa vzťahuje niektorá z výnimiek z práva na sprístupnenie podľa článku 4 nariadenia č. 1049/2001.

7

Dňa 30. augusta 2012 generálny sekretariát zaslal žalobcovi prvú odpoveď na jeho opakovanú žiadosť. Po tom, čo zamietol túto prvú žiadosť ako neprípustnú vzhľadom na to, že rozširovala pôvodnú žiadosť, pokiaľ ide o úroveň obťažnosti otázok položených každému uchádzačovi, generálny sekretariát v podstate potvrdil stanovisko EPSO, že na jednej strane tabuľka, o ktorú žalobca žiadal, neexistuje, a na druhej strane, že cieľom nariadenia č. 1049/2001 nie je ukladať Komisii vykonanie operácií výpočtovej techniky, aby vyňala informácie uložené v rámci rozličných databáz. Tento list neuvádzal nič o opravných prostriedkoch, ako je uvedené na konci článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001.

8

Dňa 17. septembra 2012 žalobca požiadal generálny sekretariát, aby znovu preskúmal jeho opakovanú žiadosť a informoval ho o opravných prostriedkoch proti zamietnutiu prístupu.

9

Dňa 23. októbra 2012 generálny sekretariát informoval žalobcu, že vo svojom liste z 30. augusta 2012 nezamietol jeho opakovanú žiadosť, ale že iba uviedol, že EPSO mu neodmietlo sprístupniť existujúce dokumenty, ktoré by malo k dispozícii. Okrem iného uviedol, že opakovaná žiadosť bola znova preskúmaná vzhľadom na nové pripomienky predložené žalobcom.

10

Keďže žalobca nedostal konečnú odpoveď na svoju opakovanú žiadosť v konaní GESTDEM 2012/3258, 28. decembra 2012 podal na EPSO novú žiadosť o prístup (konanie GESTDEM 2013/0068). Táto druhá žiadosť sa líšila od prvej v tom, že žalobca sa v nej nedomáhal poskytnutia jedinej tabuľky obsahujúcej všetky požadované informácie, ale skôr častí existujúcich dokumentov v elektronickom formáte. Touto druhou žiadosťou sa žalobca v podstate domáhal, aby dostal rovnaké informácie ako tie, na ktoré sa vzťahovala jeho pôvodná žiadosť, ako aj uvedenie úrovne obťažnosti každej otázky položenej každému uchádzačovi.

11

Keďže po uplynutí lehoty pätnástich pracovných dní od zaznamenania druhej žiadosti o prístup nebolo prijaté rozhodnutie EPSO o tejto žiadosti, žalobca v súlade s možnosťou upravenou v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 podal 30. januára 2013 opakovanú žiadosť na generálny sekretariát.

12

Dňa 5. februára 2013 EPSO výslovne zamietlo žiadosť o prístup v konaní GESTDEM 2013/0068. Nasledujúci deň žalobca informoval generálny sekretariát, že za nezmenených podmienok trvá na svojej opakovanej žiadosti v tomto konaní podanej 30. januára 2013.

13

Rozhodnutím z 5. februára 2013 (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“) generálny sekretariát zamietol opakovanú žiadosť v konaní GESTDEM 2012/3258. Generálny sekretariát najskôr dospel k záveru o neprípustnosti opakovanej žiadosti, pokiaľ išlo o uvedenie úrovne obťažnosti každej otázky položenej každému uchádzačovi, keďže na tento aspekt sa pôvodná žiadosť nevzťahovala. Generálny sekretariát následne v podstate potvrdil stanovisko EPSO, že žiadosť sa v skutočnosti domáhala získania prístupu k neexistujúcemu dokumentu, vypracovania požadovanej tabuľky obsahujúcej nielen výňatok z informácií o desiatkach tisíc dotknutých testov z rôznych databáz, ale tiež spojenia týchto informácií s inými databázami, ako je všeobecná databáza otázok. Aj za predpokladu, že žiadosť o prístup by sa mohla vykladať tak, že sa domáha získania individuálnych súborov s výsledkami dosiahnutými každým z uchádzačov, ktoré by boli anonymizované, takáto žiadosť by bola podľa neho neprimeraná vzhľadom na administratívnu pracovnú záťaž, ktorú by priniesla.

14

Dňa 20. februára 2013 generálny sekretariát informoval žalobcu jednak o tom, že ešte nebol schopný odpovedať na jeho opakovanú žiadosť v konaní GESTDEM 2013/0068, a jednak, že predlžuje lehotu na odpoveď o pätnásť dní na základe článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

15

Listom z 13. marca 2013 generálny sekretariát informoval žalobcu, že stále nie je schopný odpovedať na jeho opakovanú žiadosť v konaní GESTDEM 2013/0068. Pri tejto príležitosti vyslovil pochybnosti, či sa žiadosť týka dokumentov v existujúcej verzii a formáte v zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

16

Žalobca na základe pravidla upraveného v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 vyložil toto neprijatie rozhodnutia ako zápornú odpoveď na svoju opakovanú žiadosť v konaní GESTDEM 2013/0068 (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“).

17

Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. apríla 2013 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

18

Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo od nového súdneho roka zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.

19

Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 vyzval Komisiu, aby predložila určité dokumenty, a písomne položil otázky žalobcovi a Komisii, pričom ich vyzval, aby na ne odpovedali na pojednávaní.

20

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 4. februára 2015.

21

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

22

Vzhľadom na to, že generálny sekretariát prijal 27. mája 2013 výslovné rozhodnutie o zamietnutí v konaní GESTDEM 2013/0068, žalobca vo svojej replike požiadal, aby sa mu umožnilo prispôsobiť žalobné návrhy tak, aby smerovali k zrušeniu tohto posledného uvedeného rozhodnutia.

23

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

24

Pred tým, ako sa žaloba preskúma z vecnej stránky, treba preskúmať tvrdenia Komisie spochybňujúce prípustnosť žiadosti o prispôsobenie žalobných návrhov podanej žalobcom v rámci jeho repliky, ako aj žalobný návrh na zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia.

25

Žalobca v replike podanej do kancelárie Všeobecného súdu 15. októbra 2013 požiadal, aby sa mu umožnilo prispôsobiť svoje žalobné návrhy tak, aby smerovali k zrušeniu rozhodnutia Komisie z 27. mája 2013 o výslovnom zamietnutí jeho žiadosti o prístup v konaní GESTDEM 2013/0068.

26

Komisia spochybňuje prípustnosť tejto žiadosti o prispôsobenie, ktorú považuje za oneskorenú vzhľadom na lehotu na podanie žaloby upravenú v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak je rozhodnutie alebo nariadenie týkajúce sa priamo a osobne jednotlivca v priebehu konania nahradené aktom, ktorý má rovnaký predmet, treba ho považovať za nový prvok umožňujúci žalobcovi prispôsobiť svoje žalobné návrhy a dôvody. Bolo by totiž v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a požiadavkou hospodárnosti konania nútiť žalobcu, aby podal novú žalobu. Okrem toho by bolo nespravodlivé, aby dotknutá inštitúcia mohla na obranu voči výhradám uvedeným v žalobe predloženej súdu Únie a smerujúcej proti určitému aktu upraviť napadnutý akt alebo ho nahradiť iným a odvolávať sa v priebehu konania na túto zmenu alebo toto nahradenie, zatiaľ čo druhý účastník konania by nemal možnosť rozšíriť svoje pôvodné žalobné návrhy a dôvody na neskorší akt, ani predložiť voči nemu dodatočné žalobné návrhy a dôvody (pozri rozsudok z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, Zb., EU:T:2006:384, bod 28 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 6. septembra 2013, Iranian Offshore Engineering & Construction/Rada, T‑110/12, Zb. (Výňatky), EU:T:2013:411, bod 16).

28

Aby však bol návrh na prispôsobenie žalobných návrhov prípustný, musí byť podaný v rámci lehoty stanovej na podanie žaloby podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ. Podľa ustálenej judikatúry má totiž táto lehota na podanie žaloby kogentnú povahu a súd Únie ju musí uplatniť tak, aby zabezpečil právnu istotu, ako aj rovnosť osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred zákonom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P, Zb., EU:C:2007:32, bod 101, a Iranian Offshore Engineering & Construction/Rada, už citovaný v bode 27 vyššie, EU:T:2013:411, bod 17).

29

Pokiaľ ide o počítanie lehoty na podanie žaloby, treba pripomenúť, že podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ musí byť žaloba o neplatnosť podaná v lehote dvoch mesiacov, ktorá podľa prípadu začína plynúť od dátumu uverejnenia napadnutého aktu, jeho oznámenia žalobcovi alebo od dátumu, keď sa žalobca o ňom dozvedel. V súlade s článkom 102 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 sa táto lehota predlžuje o 10‑dňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť.

30

V prejednávanej veci výslovné rozhodnutie o zamietnutí prístupu v konaní GESTDEM 2013/0068 prijaté 27. mája 2013 bolo žalobcovi oznámené v ten istý deň elektronickou poštou. Z toho vyplýva, že lehota na podanie žaloby o neplatnosť tohto rozhodnutia žalobcovi uplynula 6. augusta 2013.

31

Keďže replika obsahujúca žiadosť o prispôsobenie žalobných návrhov bola podaná 15. októbra 2013, treba usudzovať, že táto žiadosť o prispôsobenie bola podaná oneskorene a v dôsledku toho zamietnuť žalobný návrh na zrušenie explicitného rozhodnutia o zamietnutí prístupu v konaní GESTDEM 2013/0068 ako neprípustný.

32

Za týchto okolností treba preskúmať, či má žalobca naďalej prípadný právny záujem na dosiahnutí zrušenia druhého napadnutého rozhodnutia, ktoré vzniklo počas lehoty pätnástich pracovných dní nasledujúcej po predĺžení pôvodnej lehoty na odpoveď na opakovanú žiadosť v konaní GESTDEM 2013/0068. Komisia tvrdí, že tento záujem odpadol, keďže vzhľadom na prijatie rozhodnutia z 27. mája 2013 toto implicitné rozhodnutie zaniklo.

33

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu (pozri rozsudok z 19. januára 2010, Co‑Frutta/Komisia, T‑355/04 a T‑446/04, Zb., EU:T:2010:15, bod 40 a citovanú judikatúru).

34

Právny záujem na konaní musí vzhľadom na predmet žaloby existovať nielen pri jej podaní, ale až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak musí byť konanie zastavené, čím sa predpokladá, že výsledok konania môže priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý žalobu podal (pozri rozsudok Co‑Frutta/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, EU:T:2010:15, bod 43 a citovanú judikatúru).

35

Ak však v priebehu konania žalobcov právny záujem na konaní odpadne, rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci samej neprinesie žalobcovi žiaden prospech (pozri rozsudok Co‑Frutta/Komisia, už citovaný v bode 33 vyššie, EU:T:2010:15, bod 44 a citovanú judikatúru).

36

Okrem iného, keďže implicitné rozhodnutie o zamietnutí prístupu zaniklo v dôsledku rozhodnutia Komisie prijatého neskôr, treba zastaviť konanie v rozsahu, v akom smeruje proti uvedenému implicitnému rozhodnutiu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2014, Strack/Komisia, C‑127/13 P, Zb., EU:C:2014:2250, bod 89).

37

Pokiaľ ide v prejednávanej veci o návrh na zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia, treba konštatovať, že prijatím výslovného rozhodnutia z 27. mája 2013 v rovnakom konaní Komisia de facto zrušila toto implicitné rozhodnutie.

38

Z toho vyplýva, že treba zastaviť konanie o zrušenie v rozsahu, v akom smeruje proti druhému napadnutému rozhodnutiu.

39

Vzhľadom na predbežný záver uvedený v bode 38 vyššie treba rozhodnúť jedine o žalobnom návrhu na zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia, ktorým generálny sekretariát zamietol opakovanú žiadosť podanú žalobcom v konaní GESTDEM 2012/3258. Žalobca v tejto súvislosti uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení nariadenia č. 1049/2001. Tento žalobný dôvod sa v rozsahu, v akom smeruje proti prvému napadnutému rozhodnutiu, delí na tri časti. Druhá a tretia časť sú svojou povahou subsidiárne k prvej časti, ktorá sa týka otázky, či sa na predmet dotknutej žiadosti o prístup vzťahuje pôsobnosť nariadenia č. 1049/2001.

40

Žaloba tiež obsahuje štvrtú časť, v ktorej žalobca tvrdí, že prístup k požadovaným informáciám, pokiaľ ide o neutralizáciu niektorých otázok a úroveň obťažnosti všetkých položených otázok v rámci dotknutých prístupových testov, nemôže ohroziť dôvernosť práce výberovej komisie, ani jej rozhodovací proces. Žalobca však v bode 34 repliky spresnil, že táto štvrtá časť je namierená „proti rozhodnutiu o zamietnutí v druhom konaní o sprístupnenie“. Keďže konanie o žalobnom návrhu domáhajúcom sa zrušenia tohto rozhodnutia sa zastavuje, je zrejmé, že preskúmanie tejto štvrtej časti by bolo úplne zbytočné.

41

Prvou časťou svojho jediného žalobného dôvodu žalobca v podstate tvrdí, že generálny sekretariát pochybil, keď dospel k záveru, že jeho žiadosti o prístup sa nevzťahovali na „existujúci dokument“ v zmysle nariadenia č. 1049/2001, ale znamenali by vytvorenie nového dokumentu, prípadne vytvorenie nových údajov.

42

Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EPSO uznal, že má k dispozícii požadované údaje, pričom pokiaľ ide o generálny sekretariát, vyhlásil, že uvedené údaje boli zaznamenané v existujúcich databázach. To podľa žalobcu nevyhnutne znamená, že EPSO má k dispozícii jeden alebo viacero dokumentov obsahujúcich dotknuté údaje.

43

Žalobca navyše tvrdí, že podľa judikatúry pojem „dokument“, ktorý je v centre nariadenia č. 1049/2001, možno bez ťažkostí uplatniť na údaje obsiahnuté v databáze, keďže článok 3 písm. a) uvedeného nariadenia uvádza, že tento pojem označuje akýkoľvek obsah bez ohľadu na svoj nosič. Okolnosť, že žiadosť o prístup by mohla znamenať značné pracovné zaťaženie pre dotknutú inštitúciu, nie je podľa neho relevantná.

44

Stanovisko generálneho sekretariátu, že anonymizácia požadovaných údajov by viedla k vytvoreniu nového dokumentu, je okrem iného údajne v rozpore s pravidlom upraveným v článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, podľa ktorého sa musí poskytnúť čiastočný prístup, ak sa jedna z výnimiek uvedených v tomto článku vzťahuje iba na časť dokumentu. Žalobca totiž tvrdí, že na jeho žiadosť o prístup bolo možné odpovedať kladne vybratím série údajov uložených v databázach EPSO tak, aby sa pritom zaistilo vylúčenie osobných údajov týkajúcich sa ostatných uchádzačov, ktorí sa zúčastnili dotknutého predbežného výberu.

45

Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdením generálneho sekretariátu, že požadované údaje nebolo možné vybrať z jedinej databázy, keďže sú zaznamenané vo viacerých samostatných súboroch. Jednotlivé súbory adresované uchádzačom, aby ich informovali o ich výsledkoch v testoch, ktorých sa zúčastnili, ako aj prax EPSO spočívajúca v tom, že určitým subdodávateľom poskytuje údaje štatistickej povahy o výsledkoch testov, podľa neho svedčí o tom, že úkony, ktoré by boli nevyhnutné na sprístupnenie požadovaných informácií, v danom prípade nie sú pre EPSO nezvyčajné alebo abnormálne.

46

V tejto súvislosti treba údajne zohľadniť okolnosť, že všetky dotknuté informácie sú navzájom spojené „vzťahovou“ databázou (Oracle), z ktorej by bolo možné jednoducho vybrať želané informácie. Podľa neho to platí o to viac, že súbory, v ktorých sú zaznamenané údaje o jednotlivých podstúpených skúškach, obsahujú „prísne značkovú syntax“, v dôsledku ktorej možno výsledky dosiahnuté každým uchádzačom spracovať jednotným spôsobom.

47

Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou z dôvodu, že údaje požadované žalobcom nie sú uložené v jednej konkrétnej databáze, z ktorej by bolo možné jednoducho ich vyňať prostredníctvom bežného alebo rutinného vyhľadávania. Komisia vyhlasuje, že má k dispozícii databázu Talent obsahujúcu všetky údaje o uchádzačoch a výsledkoch testov, a teda údaje nevyhnutné na zodpovedanie žiadosti o prístup žalobcu, s výnimkou údajov o obťažnosti otázok, ktoré sú uložené v „databáze otázok“ vytvorenej externým dodávateľom. Databáza Talent je prístupná prostredníctvom množiny dopytov v štruktúrovanom dopytovacom jazyku (ďalej len „dopyty SQL“) alebo prostredníctvom vopred naprogramovaných pokynov s cieľom rýchleho spracovania údajov na analýzu, štatistiku, výpočty a vyňatie podľa vopred vymedzených modelov. Komisia však medzi vopred naprogramovanými dopytmi SQL nemá k dispozícii také, ktoré by jej umožňovali vyňať kombináciu údajov vyžadovanú žalobcom, podľa schémy, ktorú uviedol vo svojej žiadosti o prístup.

48

Podľa Komisie by si tak vyňatie, ako je to, o ktoré žiadal žalobca, vyžadovalo vypracovanie nových dopytov SQL a vyhľadávacích pokynov a spracovanie databáz, ktoré Komisia nemá k dispozícii. Na to, aby sa vyhovelo žalobcovi, by takéto vyhľadávacie formuly museli po prvé umožňovať identifikovanie kódov každej z otázok položených každému z uchádzačov, keďže tieto otázky neboli rovnaké pre všetkých uchádzačov, po druhé spojiť každú otázku s úrovňou jej obťažnosti, ako je uvedená v osobitnej databáze (ďalej len „databáza otázok“), po tretie preskupiť rôzne súbory a po štvrté anonymizovať identifikačné údaje uchádzačov prostredníctvom nového označenia umožňujúceho spojenie uchádzača s otázkami, ktoré mu boli položené. Získané informácie by ešte údajne museli podliehať kontrole. Takýto postup by podľa Komisie nevyhnutne znamenal vypracovanie nového dokumentu.

49

Prípadné „manuálne“ spracovanie žiadosti o prístup znamenajúce, že každý jednotlivý súbor s výsledkami vzťahujúci sa na každého uchádzača zodpovedá kritériám vymedzeným v žiadosti o prístup, by podľa nej bolo pre EPSO prakticky nemožné bez toho, aby to paralyzovalo jeho prácu.

50

V tejto súvislosti treba najskôr spresniť, že neprimeraná pracovná záťaž správneho orgánu, ktorá by mohla byť prípadne spôsobená spornou žiadosťou o prístup a ktorá je predmetom druhej časti žalobného dôvodu, pričom Komisia ju tiež uviedla v odpovedi na prvú časť, sama osebe nie je relevantná v súvislosti s posúdením, či sa táto žiadosť skutočne týka prístupu k jednému alebo viacerým dokumentom v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001.

51

Z rozsudku z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia (T‑2/03, Zb., EU:T:2005:125, body 101 a 102) totiž vyplýva, že v rámci žiadosti o prístup podanej na základe nariadenia č. 1049/2001 kvalifikácia dokumentu nesúvisí so značnou pracovnou záťažou, ktorú si prípadne vyžaduje takáto žiadosť pre dotknutý správny orgán. Preto aj za predpokladu, že by hrozilo, že takáto žiadosť paralyzuje riadne fungovanie správneho orgánu, nemá to za následok, že takáto žiadosť sa stáva neprípustnou. Súd prvého stupňa totiž rozhodol, že za takéhoto výnimočného predpokladu právo inštitúcie hľadať „vhodné usporiadanie“ so žiadateľom na základe článku 6 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 odráža možnosť zohľadnenia, aj keby to bolo len mimoriadne obmedzeným spôsobom, nevyhnutnosti zosúladiť záujem žiadateľa so záujmom na riadnej správe vecí verejných (rozsudok z 10. septembra 2008, Williams/Komisia, T‑42/05, EU:T:2008:325, bod 85).

52

Následne treba pripomenúť, že podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 sa dokumentom na účely uvedeného nariadenia rozumie „akýkoľvek obsah bez ohľadu na to, aké je jeho médium (napísaný na papieri alebo uložený v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam), týkajúci sa akejkoľvek veci vzťahujúcej sa na politiku, činnosť a rozhodnutia, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti príslušného orgánu“, ktorému je určená žiadosť o prístup.

53

Napriek tomuto širokému vymedzeniu, ktoré neobsahuje najmä nijaké obmedzenie, pokiaľ ide o dotknutý nosič, je podľa ustálenej judikatúry zrejmé, že na účely uplatňovania nariadenia č. 1049/2001 je nevyhnutné zachovať rozlišovanie medzi pojmom dokument a pojmom informácia.

54

Informácia sa totiž odlišuje od dokumentu najmä tým, že je vymedzená ako údaj, ktorý môže byť súčasťou jedného alebo viacerých dokumentov. Keďže v tejto súvislosti nijaké z ustanovení nariadenia č. 1049/2001 neupravuje právo na prístup k informácii vo vlastnom slova zmysle, nemalo by sa z neho vyvodzovať, že právo na prístup verejnosti k dokumentu Komisie vyplývajúce z článku 2 ods. 1 uvedeného nariadenia znamená pre Komisiu povinnosť odpovedať na každú žiadosť jednotlivca o informácie (pozri analogicky uznesenie z 27. októbra 1999, Meyer/Komisia, T‑106/99, Zb., EU:T:1999:272, body 35 a 36, a rozsudok z 25. apríla 2007, WWF European Policy Programme/Rada, T‑264/04, Zb., EU:T:2007:114, bod 76).

55

Preto ak databáza svojou povahou ponúka široké možnosti čiastočného prístupu zameraného iba na údaje, ktoré môžu zaujímať žiadateľa, je potrebné zohľadniť, že vo všeobecnosti podľa judikatúry právo na prístup k dokumentom inštitúcií v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 sa týka iba existujúcich dokumentov, ktoré má dotknutá inštitúcia k dispozícii (rozsudok z 2. októbra 2014, Strack/Komisia, už citovaný v bode 36 vyššie, EU:C:2014:2250, bod 38). Žiadosť o prístup, ktorá by viedla Komisiu k vytvoreniu nového dokumentu, hoci aj na základe prvkov, ktoré sa už nachádzajú v existujúcich dokumentoch, ktoré má k dispozícii, preto nepredstavuje žiadosť o čiastočný prístup a vybočuje z rámca nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. októbra 2011, Dufour/ECB, T‑436/09, Zb., EU:T:2011:634, bod 149). Tento záver je implicitne potvrdený pravidlom upraveným v článku 10 ods. 3 uvedeného nariadenia, podľa ktorého sa sprístupnené dokumenty „poskytnú v existujúcej verzii a formáte (vrátane elektronickej formy alebo iného alternatívneho formátu ako je Braillovo písmo, zväčšená tlač alebo záznam na páske) presne podľa želania žiadateľa“.

56

V prípade jej uplatnenia na prípad databáz táto posledná uvedená úvaha znamená, že v prípade žiadosti o prístup smerujúcej k tomu, aby Komisia uskutočnila vyhľadávanie v jednej alebo viacerých zo svojich databáz podľa parametrov vymedzených žiadateľom, je Komisia povinná s výhradou prípadného uplatnenia článku 4 nariadenia č. 1049/2001 vyhovieť tejto žiadosti, ak možno vyhľadávanie, ktoré si vyžaduje, vykonať s použitím vyhľadávacích nástrojov, ktoré sú pre túto databázu k dispozícii (pozri analogicky rozsudok Dufour/ECB, už citovaný v bode 55 vyššie, EU:T:2011:634, bod 150).

57

Možno totiž predpokladať, že z dôvodu zložitých vzťahov, ktoré vnútri databázy spájajú každý údaj s viacerými ďalšími údajmi, sú možné rôzne zobrazenia všetkých údajov obsiahnutých v takej databáze. Rovnako je možné vybrať do takého zobrazenia len časť zahrnutých údajov a skryť ostatné údaje (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Dufour/ECB, už citovaný v bode 55 vyššie, EU:T:2011:634, bod 151).

58

Naproti tomu prostredníctvom žiadosti o prístup k dokumentom podanej na základe nariadenia č. 1049/2001 nemožno od Komisie vyžadovať, aby žiadateľovi oznámila časť alebo všetky údaje obsiahnuté v jednej zo svojich databáz, či dokonca vo viacerých databázach, ktoré sú zatriedené podľa schémy, ktorú uvedená databáza nepozná. Takáto žiadosť smeruje v skutočnosti k vytvoreniu nového dokumentu a v dôsledku toho vybočuje z rámca uplatnenia nariadenia č. 1049/2001. Takouto žiadosťou sa totiž nepožaduje čiastočný prístup k dokumentu obsahujúcemu údaje spracované podľa existujúcej schémy triedenia, a teda dosiahnuteľnému prostredníctvom nástrojov, ktoré má Komisia k dispozícii v súvislosti s dotknutou databázou alebo databázami, ale vytvorenie nového dokumentu obsahujúceho údaje spracované a vzájomne pospájané podľa novej schémy triedenia, ktorá nie je dosiahnuteľná prostredníctvom uvedených nástrojov, a teda nového dokumentu v zmysle článku 3 písm. a) uvedeného nariadenia, ako ho vykladá judikatúra (pozri analogicky rozsudok Dufour/ECB, už citovaný v bode 55 vyššie, EU:T:2011:634, bod 152).

59

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o databázy, predmetom žiadosti o prístup podanej na základe nariadenia č. 1049/2001 môže byť všetko, čo možno z takejto databázy vyňať uskutočnením obyčajného alebo bežného vyhľadávania (pozri analogicky rozsudok Dufour/ECB, už citovaný v bode 55 vyššie, EU:T:2011:634, bod 153).

60

Hoci v prejednávanej veci Všeobecný súd poznamenáva určité zamieňanie, pokiaľ ide o počet, názov a presný obsah rôznych dotknutých databáz, stále je možné konštatovať, že v danom prípade hrubé údaje o predbežnom výbere, na ktoré sa vzťahovala žiadosť žalobcu o prístup, má Komisia k dispozícii. Komisia v tejto súvislosti uviedla, pričom zo spisu nevyplýva nič, čo by toto zistenie vyvracalo, že tieto údaje sú uložené v databáze Talent uvedenej v bode 47 vyššie.

61

Žalobca však nežiadal o prístup ako taký k celej tejto databáze alebo časti hrubých údajov obsiahnutých v nej. Predmet jeho žiadosti bol odlišný, lebo ňou chcel získať v podstate všetky informácie o dotknutom predbežnom výbere, ale vybraté podľa parametrov a vo forme, ktoré sám vymedzil vo svojej žiadosti o prístup.

62

Výber informácií vyžadovaných žalobcom tak zahŕňa viacero samostatných úkonov vrátane určitých úkonov spracovania dotknutých údajov.

63

Najskôr by išlo o pridelenie osobitného identifikačného údaja každej z otázok, ktoré boli položené každému z uchádzačov, pričom ako vysvetlila Komisia, položené otázky neboli pre každého uchádzača rovnaké. Žalobca v tejto súvislosti spresnil, že nechcel získať nijakú informáciu, pokiaľ ide o obsah otázok položených každému z uchádzačov. Pri každej otázke by išlo navyše o uvedenie jazyka, v ktorom bola položená, pri zachovaní toho istého identifikačného údaja pri rovnakej otázke bez ohľadu na jazyk, uvedenie druhu otázky, o ktorú išlo, uvedenie skutočnosti, či otázka bola alebo nebola predmetom neutralizácie, čas strávený každým uchádzačom na jej zodpovedanie a napokon poskytnutie identifikačného údaja očakávanej odpovede, ako aj poskytnutej odpovede. Podľa obsahu žiadosti o prístup nemali identifikačné údaje očakávaných a poskytnutých odpovedí naproti tomu uvádzať obsah týchto odpovedí, ale iba umožniť pri každej otázke porovnanie očakávanej odpovede a poskytnutej odpovede. V tejto súvislosti žalobca vo svojej žiadosti spresnil, že v podstate za predpokladu, že pri danej otázke možnosti odpovede neboli uvedené v rovnakom poradí pre všetkých uchádzačov, ktorým sa táto otázka položila, bolo by potrebné zabezpečiť, aby sa ten istý identifikačný údaj použil pre každú možnosť odpovede s cieľom zaistiť porovnateľnosť získaných informácií. Pokiaľ ide o otázky situačného rozhodovania, podľa žalobcu by bolo potrebné uviesť želanú odpoveď a získanú odpoveď v plnom rozsahu, t. j. najlepšiu a najhoršiu možnosť. Napokon by bolo potrebné anonymizovať mená všetkých uchádzačov, ktorí sa zúčastnili dotknutého predbežného výberu tak, že každému z nich by sa pridelilo osobitné označenie.

64

Tieto rozličné úkony by mali umožniť žalobcovi získať porovnateľné údaje pre všetkých uchádzačov, ktorí sa zúčastnili dotknutého výberu, v dôsledku čoho by mohol vytvoriť tabuľku a v súvislosti s tým zostaviť štatistiky.

65

Komisia v podstate uvádza, že nemá k dispozícii vyhľadávací nástroj, ktorý by jej umožnil vyňatie takejto kombinácie údajov uskutočnením bežného alebo rutinného vyhľadávania vo svojich databázach. Naopak, keďže takáto kombinácia nezodpovedá nijakej schéme rozpoznateľnej databázou, ktorú má k dispozícii, kladná odpoveď na žiadosť žalobcu by si podľa nej vyžadovala zaviesť novú vyhľadávaciu formulu v podobe dopytu SQL, a nie jednoduché vyhľadávanie v uvedenej databáze na základe existujúcich parametrov prostredníctvom existujúcich dopytov SQL.

66

Podľa ustálenej judikatúry sa pritom s každým vyhlásením inštitúcií o neexistencii požadovaných dokumentov spája vyvrátiteľná domnienka zákonnosti (pozri rozsudok z 26. apríla 2005, Sison/Rada, T‑110/03, T‑150/03 a T‑405/03, Zb., EU:T:2005:143, bod 29 a citovanú judikatúru; rozsudok z 30. januára 2008, Terezakis/Komisia, T‑380/04, EU:T:2008:19, bod 155). Táto domnienka sa uplatňuje aj za predpokladu, že inštitúcia vyhlási, že kombinácia údajov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o prístup, ktorú dostala, databáza alebo databázy, v ktorých sú tieto údaje zaznamenané, nepozná alebo nepoznajú a že preto takúto kombináciu nemožno získať uskutočnením bežného alebo rutinného vyhľadávania.

67

V prejednávanej veci sa žalobca nesnažil vyvrátiť vyhlásenie Komisie, že EPSO nemá k dispozícii tabuľku ako takú obsahujúcu kombináciu údajov, ktorú chcel získať. Naopak, žalobca v podstate pripúšťa, že sprístupnenie kombinácie údajov, ktoré chcel, by znamenalo programovanie na počítači, a to vypracovanie nových dopytov SQL a v dôsledku toho vytvorenie nového výsledku vyhľadávania v databáze (t. j. „správy“ v nomenklatúre databázy), ktoré by nebolo vykonateľné s vyhľadávacími nástrojmi, ktoré sú aktuálne k dispozícii pre dotknuté databázy. Okrem toho je nesporné, že žalobca nežiadal o sprístupnenie hrubých údajov zahrnutých v dotknutej databáze.

68

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, pritom úkony, ktoré by zahŕňali toto programovanie, zhrnuté v bode 63 vyššie, nemožno považovať za bežné alebo rutinné vyhľadávanie v dotknutej databáze uskutočnené prostredníctvom vyhľadávacích nástrojov, ktoré má Komisia k dispozícii pre túto databázu. Uskutočnenie takýchto úkonov by skôr viedlo k triedeniu podľa schémy, ktorú táto databáza nepozná, použitím vyhľadávacích nástrojov – dopytov SQL – ktoré sa musia vyvinúť, aby sa žiadosti o prístup mohlo vyhovieť užitočným spôsobom.

69

V prejednávanej veci totiž na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, vyhľadávací nástroj spojený s dotknutou databázou v zmysle bodu 150 rozsudku Dufour/ECB, už citovaného v bode 55 vyššie (EU:T:2011:634), nie je tvorený všetkými dopytmi SQL, ktoré si možno hypoteticky predstaviť a zachytiť, aby sa vyhľadali, pridali, zmenili alebo odstránili údaje v dotknutej databáze.

70

Tento vyhľadávací nástroj spočíva skôr v existujúcich dopytoch SQL, ktoré sa už používajú viac alebo menej bežným spôsobom v súvislosti s databázou, o ktorú ide v prejednávanej veci. Bežným alebo rutinným vyhľadávaním v zmysle bodu 153 rozsudku Dufour/ECB, už citovaného v bode 55 vyššie (EU:T:2011:634), je vyhľadávanie uskutočnené prostredníctvom týchto vopred naprogramovaných dopytov SQL. Iba takéto vyhľadávanie vedie k získaniu existujúcich dokumentov. Vyvodenie iného záveru by viedlo k skresleniu konceptu existujúceho dokumentu jeho rozšírením na všetky dokumenty, ktoré možno hypoteticky vytvoriť z údajov obsiahnutých v dotknutej databáze prostredníctvom jedného alebo viacerých dopytov SQL. Takéto dokumenty, aj keby ich Komisia mohla teoreticky vytvoriť, predstavujú nové dokumenty v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001, ako ho vykladá judikatúra. Okrem iného treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že vyššia alebo nižšia náročnosť vypracovania týchto nových vyhľadávacích nástrojov nepredstavuje relevantné kritérium v súvislosti s posúdením, či je požadovaný dokument existujúcim alebo novým dokumentom.

71

Tento záver nie je spochybnený okolnosťou, ktorú uviedol žalobca, že individuálne súbory s výsledkami EPSO odosiela každému z uchádzačov, ktorí prešli výberom.

72

Je nepochybné, že vypracovanie takýchto súborov patrí medzi bežné činnosti EPSO a že tieto individuálne súbory obsahujú niektoré z údajov, ktoré chcel získať žalobca. Takto napríklad individuálny súbor s výsledkami žalobcu v dotknutom predbežnom výbere, ktorý mu bol odoslaný 28. júna 2012, obsahuje najmä zoznam očakávaných odpovedí a poskytnutých odpovedí bez uvedenia obsahu týchto odpovedí, čas strávený na zodpovedanie každej z otázok a uvedenie prípadnej neutralizácie otázky.

73

Je pritom nesporné, že ak by sa žalobcovi poskytli všetky individuálne súbory tohto druhu odoslané uchádzačom, ktorí prešli dotknutým predbežným výberom, v ktorých by boli skryté informácie vzťahujúce sa na súkromný život uvedených uchádzačov, neumožnilo by mu to vypracovanie štatistickej tabuľky, ktorú chce použiť na potvrdenie svojich podozrení o diskriminácii pri tomto výbere. Ako totiž vyplýva z bodu 63 vyššie, prinajmenšom by to znamenalo, že osobitný identifikačný údaj by sa pridelil každému z uchádzačov, ktorí sa zúčastnili tohto výberu, ako aj každej z otázok položených uvedeným uchádzačom, a že každý súbor by bol doplnený uvedením jazyka, v ktorom bola položená každá z otázok.

74

Okrem toho individuálny súbor s výsledkami žalobcu v predbežnom výbere predložený v prílohe žaloby obsahuje podrobnú tabuľku s výsledkami, iba pokiaľ ide o tri zo štyroch podstúpených skúšok, t. j. test verbálneho uvažovania, test numerického uvažovania a test abstraktného uvažovania. Naproti tomu neobsahuje individuálnu tabuľku s výsledkami testu situačného uvažovania. Žiadosť o prístup podaná žalobcom sa pritom vzťahuje na všetky otázky položené v rámci týchto testov, vrátane otázok týkajúcich sa skúšky situačného rozhodovania.

75

Napokon, ak by sa dotknuté individuálne súbory oznámili žalobcovi v prípade, že by o ne bol požiadal, s prihliadnutím na výnimky upravené nariadením č. 1049/2001, a najmä na ustanovenia týkajúceho sa ochrany osobných údajov, vyhľadávacie nástroje a schéma triedenia, ktoré používa Komisia pri tvorbe individuálnych súborov, by jej neumožnili vyňať údaje podľa skutočností uvedených žalobcom v jeho žiadosti o prístup bez toho, aby bolo potrebné vytvoriť nový dopyt SQL.

76

Pokiaľ ide o prax EPSO spočívajúcu v poskytovaní údajov štatistickej povahy o výsledkoch testov subdodávateľom, na ktorú sa žalobca odvoláva v žalobe, nemôže preukázať, že kombinácia údajov, ktoré chce získať, zodpovedá schéme triedenia poznanej databázami, ktorú má EPSO k dispozícii, v dôsledku čoho by vytvorenie novej formuly vyhľadávania nebolo nevyhnutné.

77

Žalobca sa v tejto súvislosti konkrétnejšie odvoláva na verejné obstarávanie EPSO na uzavretie rámcovej zmluvy o vytvorení databázy. Podľa podmienok tohto verejného obstarávania testy pripravené predkladateľom ponuky nesmeli obsahovať nijaké chytáky týkajúce sa pohlavia, veku ani štátnej príslušnosti. Ak v dobe do dvoch rokov po dodaní testov EPSO vyjde najavo štatisticky významný rozdiel pri výsledkoch podľa pohlavia, vekovej skupiny a štátnej príslušnosti, EPSO si vyhradzuje právo bezodplatne si nechať nahradiť testy zo strany predkladateľa, pričom EPSO sa v takom prípade zaväzuje poskytnúť dodávateľovi matricu s odpoveďami spolu so zodpovedajúcimi hrubými štatistickými údajmi vytvorenými testom alebo testami s cieľom umožniť analýzu problému.

78

Treba však na jednej strane uviesť, že kritériá spojené s pohlavím, vekom a štátnou príslušnosťou uchádzačov, z ktorých vychádzajú štatistiky uvedené v dotknutom verejnom obstarávaní, nezodpovedajú žiadnemu z druhov informácií, ktoré chcel žalobca získať v prejednávanej veci, zhrnutých v bode 6 vyššie. Na druhej strane uvedené verejné obstarávanie sa týka výlučne vytvorenia databázy testov obsahujúcej otázky abstraktného/indukčného uvažovania, s vylúčením najmä otázok verbálneho alebo numerického uvažovania. Treba pritom pripomenúť, že žiadosť žalobcu sa netýka iba otázok abstraktného uvažovania, ale aj otázok verbálneho alebo numerického uvažovania, ako aj otázok situačného rozhodovania položených uchádzačom, ktorí podstúpili dotknutý predbežný výber. Napokon podľa vyhlásení Komisie ešte nikdy nevytvorila matricu odpovedí spolu so zodpovedajúcimi hrubými štatistickými údajmi, ako bolo uvedené vo verejnom obstarávaní.

79

Preto treba konštatovať, že predmet spornej žiadosti o prístup sa vyznačuje výraznými rozdielmi oproti štatistickým údajom, na ktoré sa odvoláva verejné obstarávanie citované žalobcom, v dôsledku čoho nie je uvedené verejné obstarávanie relevantné na účely preukázania, že uvedená žiadosť sa skutočne vzťahovala na jeden alebo viacero existujúcich dokumentov v zmysle nariadenia č. 1049/2001, ako ho vykladá judikatúra. Okrem toho samotná možnosť vytvoriť tieto dokumenty by sa teda nemala použiť na preukázanie, že ich vytvorenie je výsledkom bežného alebo rutinného vyhľadávania v zmysle bodu 153 rozsudku Dufour/ECB, už citovaného v bode 55 vyššie (EU:T:2011:634).

80

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že ako konštatoval generálny sekretariát v prvom napadnutom rozhodnutí, žiadosť podaná žalobcom v konaní GESTDEM 2012/3258 sa netýka prístupu, ani len čiastočného, k jednému alebo viacerým existujúcim dokumentom, ktoré má EPSO k dispozícii, ale naopak smeruje k vytvoreniu nových dokumentov, ktoré nemožno vyňať z databázy uskutočnením bežného alebo rutinného vyhľadávania prostredníctvom existujúceho nástroja na vyhľadávanie.

81

V dôsledku toho treba zamietnuť žalobu v rozsahu, v akom sa týka zrušenia prvého napadnutého rozhodnutia.

82

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa článku 137 rokovacieho poriadku, ak Všeobecný súd konanie vo veci zastavil, o náhrade trov konania rozhodne podľa vlastnej úvahy. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol a vyhlásil: