—

Trespa International BV, v zastúpení: S. D’Hoine, A. Jansen a K. Van den Bosch, advokáti,

—

Nova Haven- en Vervoerbedrijf NV, v zastúpení: J. Stevens a B. Delbaere, advokáti,

—

belgická vláda, v zastúpení: L. Van den Broeck a C. Pochet, splnomocnené zástupkyne,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: S. Schønberg a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 1a, 291 a 297 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 89/97 z (Ú. v. ES L 17, s. 28; Mim. vyd. 02/008, s. 185, ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Trespa International BV (ďalej len „Trespa“) a Nova Haven- en Vervoerbedrijf NV (ďalej len „Nova“) v súvislosti so žalobou podanou spoločnosťou Trespa, ktorou sa táto spoločnosť domáha náhrady škody a náhrady administratívnych nákladov spôsobených nesprávnym postupom, ktorého sa mala údajne dopustiť Nova.

3

Podľa článku 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“):

„1.   Za podmienok ustanovených v článku 64 odsek 2, s výnimkou predpisov prijatých na základe článku 243 odsek 2 písmeno b), si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi.

2.   Zastúpenie môže byť:

Členské štáty môžu na svojom území obmedziť právo podať colné vyhlásenia:

a to tak, že zástupca musí byť colným zástupcom, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území daného členského štátu.

…

4.   Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech inej osoby, uvedie, či ide o zastúpenie priame alebo nepriame, a preukáže sa plnou mocou.

Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnej moci, sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet.

5.   Colné orgány môžu požadovať od akejkoľvek osoby, ktorá vyhlasuje, že koná v mene alebo v prospech inej osoby, aby preukázala svoje plnomocenstvo konať ako zástupca.“

4

Článok 21 ods. 1 colného kódexu znie:

„Na zvýhodnené colné zaobchádzanie, ktoré je stanovené pre určité druhy tovarov z dôvodu ich druhu alebo konečného použitia, sa použijú podmienky stanovené postupom výboru. Ak je potrebné povolenie, postupuje sa podľa článkov 86 a 87.“

5

Článok 29 ods. 1 tohto kódexu stanovuje:

„1.   Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33, a to za podmienky, že:

…

…“

6

Podľa článku 86 colného kódexu:

„Bez toho, že by tým boli dotknuté dodatočné zvláštne podmienky upravujúce príslušný colný režim, povolenie podľa článku 85 alebo článku 100 odsek 1 bude udelené len:

7

Článok 1a vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Na účely uplatňovania článkov 16 až 34 a 291 až 308 sa krajiny Hospodárskej únie Beneluxu považujú za jeden členský štát.“

8

Ustanovenia vykonávacieho nariadenia, ktoré sú relevantné v konaní vo veci samej, a síce články 291 až 304, sa nachádzajú v časti II, nazvanej „Colne schválené určenie alebo použitie“, hlave I, nazvanej „Prepustenie do voľného obehu“, kapitole 2, nazvanej „Prijatie tovaru so zvýhodneným sadzobným [colným — neoficiálny preklad] zaobchádzaním z dôvodu jeho konečného použitia“, v oddiele 1, nazvanom „Tovar iný ako jatočné kone“ uvedeného nariadenia.

9

Článok 291 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„1.   Prijatie tovaru prihláseného do voľného obehu so zvýhodneným sadzobným [colným — neoficiálny preklad] zaobchádzaním z dôvodu jeho konečného použitia podlieha udeleniu písomného povolenia osobe dovážajúcej tovar alebo osobe, ktorá ho nechala doviezť pre prepustenie do voľného obehu.

2.   Udelené povolenie vydajú na základe písomnej žiadosti príslušnej osoby colné orgány členského štátu, v ktorom je tovar prihlásený na prepustenie do voľného obehu.

3.   …

Príslušná osoba umožní colným orgánom sledovať tovar v zariadení alebo zariadeniach podniku počas jeho spracovania.“

10

Článok 293 tohto nariadenia znie takto:

„Držiteľ povolenia je povinný:

11

Podľa článku 295 ods. 1 uvedeného nariadenia:

„Má sa za to, že tovaru bolo pridelené príslušné konečné použitie:

…

…“

12

Článok 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„Ak sa tovar premiestňuje [prevádza — neoficiálny preklad] v rámci spoločenstva, prijímateľ [nadobúdateľ — neoficiálny preklad] musí mať povolenie vydané v súlade s článkom 291.“

13

Článok 298 ods. 4 a 5 tohto nariadenia uvádza:

„4.   Pri obdržaní tovaru ho prijímateľ [prijímateľ, ktorý je nadobúdateľom — neoficiálny preklad] zapíše do záznamov ustanovených v článku 293 [písm.] b), ku ktorým pripojí originál. Štvrtá kópia musí byť bezodkladne zaslaná príslušnému colnému úradu členského štátu určenia spôsobom predpísaným týmto členským štátom, s uvedením dátumu príchodu. Prijímateľ okamžite oznámi colnici akýkoľvek prebytok, nedostatok, náhradu alebo inú nezrovnalosť. Okrem toho zašle piatu kópiu odosielateľovi [odosielateľovi, ktorý je prevádzateľom — neoficiálny preklad].

5.   Povinnosti odosielateľa podľa tejto kapitoly prechádzajú na prijímateľa v deň uvedený v odseku 4. Dovtedy má tieto povinnosti odosielateľ.“

14

Podľa článku 300 uvedeného nariadenia:

„Všetky prevozy [Všetky prevody tovaru — neoficiálny preklad] v rámci členského štátu musia byť oznámené colným orgánom. Formu oznámenia, lehotu, v ktorej musia byť vykonané a akékoľvek ďalšie požiadavky určia uvedené orgány. V oznámení musí byť jasne uvedený dátum prevodu tovaru.

S účinnosťou od tohto dátumu prijímateľ [nadobúdateľ — neoficiálny preklad] preberá záväzky [povinnosti — neoficiálny preklad] vyplývajúce z tohto oddielu v súvislosti s prevážaným [prevádzaným — neoficiálny preklad] tovarom.“

15

Podľa článku 302 rovnakého nariadenia:

„1.   Colné orgány neschvália použitie tovaru inak, ako je ustanovené pre zvýhodnené sadzobné [colné — neoficiálny preklad] zaobchádzanie uvedené v článku 291, ak ich držiteľ povolenia nemôže uistiť o tom, že z dôvodov týkajúcich sa jeho okolností alebo samotného tovaru nebolo možné tovaru prideliť predpísané konečné použitie.

…

3.   Schválenie uvedené v predchádzajúcich odsekoch je podmienené tým, že držiteľ povolenia vyplatí sumu dovozného cla určeného v súlade s článkom 208 [colného] kódexu.“

16

Od 1. januára 1995 Trespa dováža zo Spojených štátov do Holandska kraft papier používaný pri výrobe stavebných materiálov. Trespa kupuje tento tovar od americkej spoločnosti Westvaco v súlade s podmienkami predaja nazývanými „s dodaním clo neplatené“ („delivered duty unpaid“). Podľa týchto podmienok predávajúci znáša skladovacie náklady a Trespa môže čerpať z dotknutých zásob podľa jej potrieb.

17

Až do mája 1997bol kraft papier dodávaný spoločnosti Moerdijk Marine Services v Moerdijku (Holandsko), kde bol následne uskladnený. V máji 1997 Westvaco Europe NV, európska pobočka spoločnosti Westvaco, informovala Trespu, že zamýšľa presunúť svoje zásoby z Moerdijku do Antverp (Belgicko) a využiť služby spoločnosti Nova na úkony colného odbavenia, uskladnenia a vyskladnenia.

18

Súčasne s presunom zásob Westvaco Europe NV do Antverp požiadala Trespa Komisiu Európskych spoločenstiev uplatniť na kraft papier režim pozastavenia ukladania cla, aby nemusela platiť dovozné clo. Táto žiadosť vychádzala zo skutočnosti, že Európska únia nevyrába dostatočné množstvo kraft papiera, aby to pokrylo potreby Trespy.

19

Rada Európskej únie prijala 27. júna 1997 nariadenie (ES) č.o1291/97, meniace a dopĺňajúce nariadenie (ES) č. 2505/96 z , ktoré otvára a stanovuje správu colných kvót Spoločenstva na určité poľnohospodárske a priemyselné výrobky, a meniace a dopĺňajúce nariadenie (ES) č. 3059/95, ktoré otvára a stanovuje správu colných kvót Spoločenstva na určité poľnohospodárske a priemyselné výrobky (prvá séria 1996) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 176, s. 17), podľa ktorého clo 0 % bolo uplatniteľné na objem colnej kvóty 8000 ton kraft papiera spadajúceho pod colnú položku KN 4804419110a 7000 ton kraft papiera spadajúceho pod colnú položku KN 4804519010.

20

Podľa nariadenia č. 1291/97 boli tieto zvýhodnené colné kvóty vyhradené na dovoz kraft papiera s predpísaným konečným použitím, najmä na výrobu určitých výrobkov.

21

Medzi júlom 1997 a januárom 1998 Nova uskutočnila colné odbavenie tovaru Trespy s oslobodením od dovozného cla bez námietok zo strany antverpských colných orgánov. V januári 1998 uvedené orgány uskutočnili externú účtovnú kontrolu dokladov o preclení a informovali spoločnosť Nova, že uvedené colné kvóty nie sú absolútne, ale že sa viažu na podmienku, podľa ktorej dovážanému tovaru má byť pridelené konečné použitie, na čo je potrebné povolenie.

22

Trespa po prijatí tejto informácie od spoločnosti Nova podala 26. januára 1998 holandským colným orgánom žiadosť o vydanie povolenia na konečné použitie, aby mohla dovážať kraft papier zo Spojených štátov bez dovozného cla na účely výroby panelov Trespa. Toto povolenie jej holandské colné orgány vydali s uvedením, že povolenie nadobúda účinnosť .

23

Nova podala belgickým colným orgánom podobnú žiadosť o vydanie povolenia a 17. februára 1998 jej bolo vydané povolenie na konečné použitie pre tovar spadajúci pod colnú položku KN 4804419910. Nova následne podala doplňujúcu žiadosť a toto povolenie bolo rozšírené s účinnosťou od na colné položky KN 4804419110 a KN 4804519010.

24

Belgické colné orgány zaslali 2. decembra 1999 spoločnosti Nova výmer na dodatočné zaplatenie cla a dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v súvislosti s tovarom dovezeným na účet spoločnosti Trespa. Nova sama uskutočnila platbu približne vo výške 508400 eur na úhradu cla a DPH, pričom informovala Trespu o existencii tejto listiny a požiadala ju o preplatenie súm, ktoré mala zaplatiť.

25

Trespa okrem toho požiadala holandské colné orgány o administratívnu kontrolu, aby sa preukázalo, že tovar dovážaný od 1. januára 1998 bol použitý v súlade s jeho predpísaným použitím zodpovedajúcim opisu príslušných colných položiek.

26

S výnimkou malého množstva dovezeného tovaru Trespa mohla preukázať, že tento tovar bol naozaj použitý v súlade s predpísaným konečným použitím, takže belgické colné orgány preplatili spoločnosti Nova medzi 30. novembrom 2000 a 15. decembrom 2003 skoro celú výšku cla, ktoré Nova uhradila, a to približne 507200 eur.

27

Nova však 18. januára 2000 vystavila spoločnosti Trespa faktúru vo výške zodpovedajúcej sumám cla a DPH, ktoré Nova zaplatila. Dňa Nova podala na Rechtbank van koophandel te Antwerpen (Obchodný súd v Antverpách) žalobu, ktorou sa domáhala toho, aby spoločnosti Trespa bola uložená povinnosť uhradiť spoločnosti Nova sumu vo výške približne 203100 eur, zvýšenú o úroky a paušálnu náhradu vo výške 10 % fakturovanej sumy z dôvodu administratívnych nákladov. V dôsledku neskorších úhrad zo strany belgických colných orgánov Nova žalobu pozmenila, ale celkom ju nevzala späť. Pokiaľ ide o spoločnosť Trespa, tá podala protinávrhy, ktorými sa domáhala náhrady škody a náhrady administratívnych nákladov, ktoré mala vynaložiť.

28

Rechtbank van koophandel te Antwerpen rozhodol 26. novembra 2004. Tento súd určil, že nie je preukázané, že sa Nova dopustila nesprávneho postupu, ktorý viedol k dodatočnému vymeraniu cla belgickými colnými orgánmi, a že nie je ani preukázané, že Nova samotná mala mať povolenie na konečné použitie. Trespa a Nova boli napokon obe zaviazané vyplatiť si navzájom určité sumy. Trespa podala proti tomuto rozsudku odvolanie .

29

Podľa spoločnosti Trespa dodatočné vymeranie cla môže byť len dôsledkom nesprávneho postupu spoločnosti Nova, ktorá v čase podávania colného vyhlásenia v súvislosti s predmetným tovarom belgickej colnej a daňovej správe mala mať povolenie na konečné použitie, ale ho nemala. Podľa spoločnosti Nova také povolenie mal mať výlučne jej splnomocňovateľ, t. j. Trespa.

30

Za týchto okolností Hof van beroep te Antwerpen rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

31

Komisia má pochybnosti, pokiaľ ide o prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí, že spor vo veci samej sa týka súkromnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi vo veci samej, na ktorý sa vzťahuje belgický občiansky zákonník, a že relevantnosť otázok pre vyriešenie tohto sporu nie je zrejmá. Hoci Komisia pripúšťa, že tieto otázky môžu mať určitý význam v rámci sporu vo veci samej, nie je presvedčená, že odpoveď, ktorá sa má poskytnúť na uvedené otázky, postačuje na vyriešenie tohto sporu.

32

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi upravenej v článku 234 ES prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré má byť vydané, posúdiť so zreteľom na osobitosti prípadu tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (pozri najmä rozsudky z 22. novembra 2005, Mangold, C-144/04, Zb. s. I-9981, bod 34; zo , Confederación Española de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 16, a z , Lucchini, C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 43).

33

Z toho vyplýva, že v prípade otázok týkajúcich sa výkladu práva Spoločenstva položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzuje na svoju vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti (pozri rozsudky z 15. mája 2003, Salzmann, C-300/01, Zb. s. I-4899, bod 31, ako aj z , Cipolla a i., C-94/04 a C-202/04, Zb. s. I-11421, bod 25). Táto prezumpcia relevantnosti môže byť vyvrátená len vo výnimočných prípadoch, keď je zjavné, že požadovaný výklad ustanovení práva Spoločenstva nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťou alebo s predmetom sporu vo veci samej, alebo ak je problém čisto hypotetickej povahy, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi prvkami, ktoré by mu umožnili užitočne odpovedať na položené otázky (pozri v tomto zmysle rozsudky zo , Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, bod 30, a z , Dell’Orto, C-467/05, Zb. s. I-5557, bod 40).

34

V danom prípade výklad colnej právnej úpravy Spoločenstva umožní určiť, či colný zástupca musí mať za okolností, aké nastali vo veci samej, povolenie na konečné použitie. Zo spisu vyplýva, že táto informácia je potrebná na určenie, či sa Nova dopustila vo vzťahu k Trespe nesprávneho postupu, a na určenie osoby, ktorá má znášať náklady vzniknuté v dôsledku predmetného dodatočného vymerania cla. Nejde teda o hypotetický problém ani o otázku, ktorá nemá žiadnu súvislosť so skutočnosťou alebo s predmetom sporu vo veci samej.

35

Zjavne treba pripustiť, že vnútroštátne rozhodnutie neuvádza s určitosťou, či colný zástupca, a to Nova, podal colné vyhlásenia na svoj vlastný účet, alebo na účet spoločnosti Trespa. Prvá a tretia prejudiciálna otázka vytvára v tomto ohľade určitú neistotu, ku ktorej prispievajú aj protichodné tvrdenia účastníkov konania vo veci samej uplatňované v ich písomných pripomienkach.

36

Treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 234 ES Súdny dvor nemôže rozhodovať o spore týkajúcom sa skutkového stavu. Taký spor, ako aj každé posúdenie skutkového stavu vo veci samej spadá do právomoci vnútroštátneho súdu (pozri rozsudok z 11. septembra 2008, ESPSA, C-279/06, Zb. s. I-6681, bod 30 a citovanú judikatúru).

37

V danom prípade má však Súdny dvor k dispozícii dostatočné podklady na výklad dotknutej právnej úpravy Spoločenstva a poskytnutie užitočných odpovedí, pričom môže prípadne rozlišovať podľa rôznych predpokladov.

38

Návrh na začatie prejudiciálneho konania je teda prípustný.

39

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 291 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vykladať v tom zmysle, že pojem „osoba dovážajúca tovar alebo osoba, ktorá ho nechala doviezť“, ktorý je v ňom uvedený, sa vzťahuje okrem dovozcu, ktorému je tovar určený, aj na colného zástupcu, ktorý podáva colné vyhlásenie.

40

Na úvod treba uviesť, že colný kódex ani vykonávacie nariadenie nedefinujú vo svojom textovom znení pojem „colný zástupca“. Článok 5 colného kódexu uvádza „colného zástupcu“ ako zástupcu vystupujúceho pred colnými orgánmi.

41

Uvedený článok 5 okrem toho stanovuje, že každá osoba si môže v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi. Uvedené zastúpenie môže byť priame, alebo nepriame, podľa toho, či zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

42

Ako bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku, Súdny dvor nie je schopný určiť, v akom postavení spoločnosť Nova, ktorá konala ako colný zástupca, podala predmetné colné vyhlásenia vo veci samej. Prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby objasnil túto skutkovú okolnosť.

43

Za predpokladu, že Nova konala ako zástupca v zmysle článku 5 colného kódexu, je pravdepodobné, že uvedené vyhlásenia podala na účet spoločnosti Trespa v súlade s možnosťou nepriameho zastúpenia, keďže podľa vysvetlení poskytnutých Súdnemu dvoru spoločnosťou Nova a belgickou vládou belgická právna úprava v oblasti ciel neupravuje priame zastúpenie.

44

Nie je však vylúčené ani to, že Nova nevyhlásila, že koná na účet Trespy, alebo že nemala plnú moc konať ako zástupca. Z článku 5 ods. 4 druhého pododseku colného kódexu vyplýva, že v takom prípade sa osoba, ktorá podala colné vyhlásenie, považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet. Túto osobu potom treba považovať za dovozcu, a nie za zástupcu.

45

Okrem toho je potrebné určiť, či v oboch týchto prípadoch taký colný zástupca, ako je Nova, musí mať písomné povolenie v zmysle článku 291 vykonávacieho nariadenia.

46

Aj keď je pravda, že kapitola 2 hlavy I časti II vykonávacieho nariadenia, ktorá upravuje prijatie tovaru so zvýhodneným colným zaobchádzaním z dôvodu jeho konečného použitia, nedefinuje pojem „osoba dovážajúca tovar alebo osoba, ktorá ho nechala doviezť“, nemení to nič na tom, že uvedená právna úprava ukladá držiteľovi tohto povolenia určité povinnosti, ktoré umožňujú určiť, kto je osoba uvedená v článku 291 ods. 1 tohto nariadenia.

47

Článok 291 ods. 3 druhý pododsek vykonávacieho nariadenia tak upresňuje, že dotknutá osoba umožní colným orgánom sledovať tovar v zariadení alebo zariadeniach podniku počas jeho spracovania. Z článku 293 tohto nariadenia takisto vyplýva, že držiteľ povolenia je povinný prideliť tovaru predpísané konečné použitie, viesť evidenciu, ktorá umožní colným orgánom vykonávať akékoľvek kontroly, ktoré považujú za potrebné, a uchovávať takéto záznamy.

48

Tieto povinnosti preukazujú, ako správne uvádza Komisia, že osoba dovážajúca tovar alebo osoba, ktorá ho nechala doviezť, t. j. osoba, ktorá musí byť držiteľom povolenia uvedeného v článku 291 vykonávacieho nariadenia, je tou osobou, ktorej je tovar určený a ktorá má v úmysle prideliť tovaru predpísané konečné použitie. Len táto osoba môže dodržať povinnosti stanovené v článkoch 291 a 293 tohto nariadenia.

49

Skutočnosť, že článok 291 ods. 1 vykonávacieho nariadenia alternatívne používa výrazy „osoba dovážajúca tovar“ a „osoba, ktorá ho nechala doviezť“, znamená, že je prípustné dovážať tovar, ktorý má konečné použitie, tak, že sa táto osoba dá zastúpiť pred colnými orgánmi v súlade s článkom 5 colného kódexu.

50

Z toho vyplýva, že zástupca, ktorý podáva colné vyhlásenia na účet inej osoby, nie je osobou uvádzanou v článku 291 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, a teda nemôže byť držiteľom povolenia v zmysle tohto článku.

51

Iba v prípade uvedenom v bode 44 tohto rozsudku, a to pokiaľ colný zástupca nevyhlási, že koná v mene a na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene a na účet inej osoby bez plnej moci, je tento zástupca považovaný za samotného dovozcu a v dôsledku toho musí byť držiteľom písomného povolenia, aby sa na dovážaný tovar vzťahovalo zvýhodnené colné zaobchádzanie.

52

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z článkov 21 a 86 colného kódexu vyplýva, že povolenie sa udelí iba osobám, ktoré poskytujú všetky záruky potrebné na riadne vykonanie operácií. Ak je však povolenie udelené, ale jeho držiteľ nemôže neskôr preukázať, že tovaru bolo pridelené predpísané konečné použitie, je podľa článku 302 vykonávacieho nariadenia povinný zaplatiť sumu dovozného cla určeného v súlade s colným kódexom.

53

Argument belgickej vlády, podľa ktorého colný zástupca takisto musí mať povolenie na konečné použitie, pokiaľ vo vlastných skladoch uskladňuje tovar na účet svojho splnomocňovateľa, na účely zabezpečenia colnej kontroly, musí byť odmietnutý. Z článkov 291 až 304 vykonávacieho nariadenia totiž nevyplýva, že tovar s konečným použitím musí zostať neustále pod colnou kontrolou. Tento tovar je naopak prepustený do voľného obehu a colným orgánom musí byť umožnené vykonávať kontroly v zariadení podniku dovozcu počas spracovania uvedeného tovaru alebo na základe účtovných záznamov dovozcu, aby bolo možné a posteriori overiť, či predmetnému tovaru je skutočne pridelené predpísané konečné použitie.

54

Na prvú otázku treba teda odpovedať, že článok 291 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „osoba dovážajúca tovar alebo osoba, ktorá ho nechala doviezť“ uvedený v tomto článku sa vzťahuje na osobu, ktorej je tovar určený a ktorá má v úmysle prideliť tovaru predpísané konečné použitie, bez ohľadu na skutočnosť, či sama podáva colné vyhlásenie, alebo sa dáva na tento účel zastúpiť v zmysle článku 5 colného kódexu. Uvedený pojem sa nevzťahuje na zástupcu tejto osoby pred colnými orgánmi, s výnimkou prípadov, keď je uvedená osoba považovaná za konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet podľa článku 5 ods. 4 druhého pododseku uvedeného kódexu, a teda musí byť považovaná za dovozcu.

55

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 1a toho istého nariadenia vykladať v tom zmysle, že ide o prevod tovaru v rámci Spoločenstva, ak je tovar dovezený do Belgicka a potom prevezený do Holandska. Okrem toho chce vedieť, či v takom prípade musí byť osoba uvedená v článku 291 vykonávacieho nariadenia držiteľom povolenia uvedeného v tomto článku.

56

Treba hneď uviesť, že články 291 a 297 vykonávacieho nariadenia upravujú rozdielne operácie. Článok uvedený ako prvý sa týka dovozu tovaru so zvýhodneným colným zaobchádzaním z dôvodu jeho konečného použitia, zatiaľ čo článok uvedený ako druhý sa týka prevodu tovaru v rámci Spoločenstva, ku ktorému dochádza po dovoze tohto tovaru, avšak predtým, než mu je pridelené predpísané konečné použitie.

57

Z toho vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby Súdny dvor odôvodňoval odpoveď na druhú časť druhej otázky, lebo ak ide o dovoz, odpoveď už vyplýva z bodu 54 tohto rozsudku. Naopak, v prípade, keď ide o prevod, osoba, ktorá musí byť držiteľom povolenia, teda nadobúdateľ, je uvedená v článku 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

58

Článok 297 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že ak sa tovar prevádza v rámci Spoločenstva, nadobúdateľ musí mať povolenie vydané v súlade s článkom 291 tohto nariadenia. Článok 1a uvedeného nariadenia stanovuje, že na účely uplatňovania článkov 291 až 308 tohto nariadenia sa krajiny Hospodárskej únie Beneluxu považujú za jeden členský štát.

59

Trespa vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru tvrdí, že o prevod v zmysle článku 297 vykonávacieho nariadenia ide vždy, keď dochádza k prevodu držby dovezeného tovaru.

60

Komisia naopak zastáva názor, že o takýto prevod môže ísť iba v prípade prevodu vlastníctva dotknutého tovaru.

61

Nova tvrdí, že nejde o prevod v rámci Spoločenstva, vzhľadom na to, že Belgické kráľovstvo a Holandské kráľovstvo sa musia považovať za jeden členský štát v zmysle článku 1a vykonávacieho nariadenia.

62

Tvrdenie uvedené ako posledné nemožno prijať. Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa výkladu ustanovenia, ktoré predchádzalo článku 297 vykonávacieho nariadenia, ale používalo rovnaké výrazy, totiž vyplýva, že prevod tovaru v rámci Spoločenstva sa týka tak prevodu, ku ktorému dochádza z jedného členského štátu do druhého členského štátu, ako aj prevodu, ku ktorému dochádza v rámci rovnakého členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1989, Chimica del Friuli a i., 248/88, 254/88 až 258/88, 309/88 a 316/88, Zb. s. 2837, výrok). Článok 1a vykonávacieho nariadenia je preto pre definíciu pojmu „prevod“ irelevantný.

63

Pokiaľ ide o otázku, či sa pojem „prevod“ uvedený v článku 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia týka prevodu vlastníctva tovaru, alebo prevodu jeho držby, odpoveď nevyplýva jasne ani zo znenia uvedeného nariadenia, ani zo znenia colného kódexu. Tento pojem je tak uvedený spoločne s „ďalším predajom“ a „použitím“ v článku 29 ods. 1 písm. c) colného kódexu a spomenutý ako alternatíva k „opätovnému poskytnutiu vlastníkovi“ v článku 295 ods. 1 bod 2 písm. c) a d) vykonávacieho nariadenia.

64

Okrem toho porovnanie rôznych jazykových verzií vykonávacieho nariadenia takisto nepreukazuje, že si normotvorca prial presne uviesť, či ide o prevod vlastníctva, alebo o prevod držby tovaru. Uvedený pojem je tak v ňom vyjadrovaný napríklad slovami „cesión“ v španielčine, „Übertragung“ v nemčine, „transfer“ v angličtine, „cessione“ v taliančine a „overdracht“ v holandčine.

65

V každom prípade otázka, či ide o prevod vlastníctva, alebo o prevod držby, nie je určujúca pre rozhodnutie, či ide o prevod v rámci Spoločenstva v zmysle článku 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Z cieľa tohto nariadenia naproti tomu vyplýva, že dôležitý je prechod povinností týkajúcich sa tovaru, ktorý je predmetom prevodu, na nadobúdateľa. Preto musí byť nadobúdateľ držiteľom povolenia vydaného podľa článku 291 uvedeného nariadenia.

66

Článok 298 ods. 4 a 5 a článok a 300 druhý odsek vykonávacieho nariadenia tak stanovujú, že v deň prevodu tovaru prechádzajú povinnosti vyplývajúce z článkov 291 až 304 vykonávacieho nariadenia z prevádzateľa na nadobúdateľa a nadobúdateľ je povinný zapísať prevedený tovar do svojho účtovníctva.

67

Z toho vyplýva, že k prevodu tovaru v zmysle článku 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia môže dôjsť len medzi osobami, ktoré sú držiteľmi povolenia na konečné použitie, čiže medzi osobami, ktoré majú alebo mali v úmysle prideliť tovaru, ktorý je predmetom prevodu, predpísané konečné použitie.

68

V situácii, o akú ide vo veci samej, teda keď sú colné formality vybavené v Belgicku a tovar je potom prevezený do Holandska, sa nemožno domnievať, že došlo k prevodu tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, pokiaľ oprávnená osoba koná na účet konečného dovozcu, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu. Samotná skutočnosť, že tovar bol dovezený a preclený v Belgicku a potom prevezený do Holandska, nie je relevantná na účely preukázania existencie prevodu v zmysle tohto ustanovenia.

69

Z predchádzajúceho vyplýva, že na druhú otázku treba odpovedať, že článok 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že o prevod tovaru v rámci Spoločenstva nejde v prípade, keď je tovar dovezený do Belgicka a potom prevezený do Holandska, ak oprávnená osoba koná na účet konečného dovozcu, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu. Samotná skutočnosť, že tovar bol dovezený a preclený v Belgicku a potom prevezený do Holandska, nie je relevantná na účely preukázania existencie prevodu v zmysle tohto ustanovenia. V prípade prevodu musí byť nadobúdateľ držiteľom povolenia vydaného podľa článku 291 uvedeného nariadenia.

70

Vnútroštátny súd sa svojou treťou otázkou pýta, či sa má článok 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vykladať v tom zmysle, že pojem „nadobúdateľ“, ktorý je v ňom uvedený, sa vzťahuje na colného zástupcu, ktorý na účet konečného dovozcu predkladá tovar na colné konanie.

71

Ako správne uviedli účastníci konania vo veci samej, belgická vláda a Komisia, odpoveď na túto otázku musí byť záporná.

72

Nadobúdateľ je totiž osoba, ktorá nadobúda od prevádzateľa prevádzané právo alebo vec. Pojem „nadobúdateľ“ v zmysle článku 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa tak vzťahuje na osobu, ktorá nadobúda od prevádzateľa tovar prepustený do voľného obehu, ktorému je priznané zvýhodnené colné zaobchádzanie z dôvodu jeho konečného použitia, pričom však tovar v deň prevodu ešte nemal toto použitie pridelené.

73

Colný zástupca, akým je predmetný colný zástupca vo veci samej, ktorý na účet dovozcu predkladá tovar nepochádzajúci zo Spoločenstva na colné konanie, je zástupcom tohto dovozcu pred colnými orgánmi v zmysle článku 5 colného kódexu, zatiaľ čo dovozca je osobou, ktorá necháva doviezť tovar na účely prepustenia do voľného obehu podľa článku 291 vykonávacieho nariadenia.

74

Z predchádzajúceho vyplýva, že na tretiu otázku treba odpovedať, že článok 297 ods. 1 vykonávacieho nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „nadobúdateľ“, ktorý je v ňom uvedený, sa nevzťahuje na colného zástupcu, ktorý vybavuje colné formality na účet dovozcu.

75

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: