Žaloba podaná 23. februára 2006 – JM Gesellschaft für industrielle Beteiligungen/Komisia

(Vec T-66/06)

(2006/C 96/44)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: JM Gesellschaft für industrielle Beteiligungen mbH & Co. KGaA (Worms, Nemecko) (v zastúpení: H.-J. Hellmann, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda rozhodnutie Komisie K(2005) 4635, konečné znenie, z 30. novembra 2005 v prípade COMP/F/38.354 – Priemyselné vrecia. V napadnutom rozhodnutí bola spoločne a nerozdielne uložená pokuta spoločnosti RKW AG Rheinische Kunststoffwerke (RKW) a žalobcovi za porušenie článku 81 ES. Podľa Komisie sa zúčastnili na viacerých dohodách a zosúladených postupoch v sektore priemyselných vriec v Belgicku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Luxembursku a Holandsku.

Na podporu svojej žaloby žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu, podľa ktorej musí byť konanie správneho orgánu zákonné. Žalovaná rozhodla o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalobcu a RKW bez právneho základu alebo splnomocňujúceho predpisu, ktoré by jej to umožňovali.

Okrem toho žalobca tvrdí, že mu bola pripísaná aj zodpovednosť za porušenie zo strany RKW. Podmienky takejto zodpovednosti stanovené Súdnym dvorom neboli splnené. Okrem toho bola podľa žalobcu tým, že mu bola pripísaná zodpovednosť za porušenie zo strany RKW, porušená zásada zákonnosti konania správneho orgánu, pretože metóda, ktorú na uloženie pokuty zvolila žalovaná, nemá oporu v splnomocňujúcom predpise, konkrétne v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17/1962 (1). V tejto súvislosti žalobca tiež tvrdí, že boli porušené zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality.

Okrem toho žalobca tvrdí, že bol nesprávne uplatnený článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17/1962 a usmernenia k metóde stanovovania pokút. Chybné bolo najmä predloženie a hodnotenie dôkazov vo vzťahu k RKW. Naviac bola RKW vo svetle predchádzajúcej administratívnej praxe uložená neprimerane vysoká pokuta. Pokiaľ ide o východiskovú sumu pokuty stanovenú podľa závažnosti porušenia, žalobca tvrdí, že s RKW vo viacerých ohľadoch nebolo zaobchádzané rovnako ako s ostatnými subjektami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené. Okrem toho žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne posúdila dĺžku trvania porušenia a nevzala v súvislosti s RKW do úvahy poľahčujúce okolnosti. Nakoniec žalobca tvrdí, že článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17/1962 bol tiež porušený, pretože pokuta bola vo svetle uplatnenia Oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút nesprávne stanovená.

(1)  Nariadenie Rady (EHS) č. 17. Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. č. 13 z 21. februára 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).