Vec C‑289/05

Länsstyrelsen i Norrbottens län

proti

Lapin liitto

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Rovaniemen hallinto‑oikeus)

„Nariadenie (ES) č. 1685/2000 – Príloha – Bod 1.8 pravidla č. 1 – Štrukturálne fondy – Oprávnenosť výdavkov – Zohľadnenie prevádzkových nákladov“

Návrhy prednesené 14. septembra 2006 – generálny advokát L. A. Geelhoed 

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 8. marca 2007 

Abstrakt rozsudku

Hospodárska a sociálna súdržnosť – Štrukturálna pomoc – Financovanie Spoločenstvom – Oprávnenosť výdavkov vynaložených vnútroštátnymi orgánmi na účely poskytnutia pomoci

(Nariadenie Rady č. 1260/1999, článok 30 ods. 1 a článok 32 ods. 1; nariadenie Komisie č. 1685/2000, príloha pravidlo č. 1 bod 1.8)

Bodu 1.8 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia č. 1260/1999 s ohľadom na uplatniteľnosť výdavkov pre činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi, zmeneného a doplneného nariadením č. 448/2004, neodporuje metóda výpočtu prevádzkových nákladov ako oprávnených výdavkov v rámci projektu spolufinancovaného štrukturálnymi fondmi z jediného dôvodu, že táto metóda sa zakladá na percentuálnom podiele alebo pomernom podiele najmä mzdových nákladov alebo pracovného času.

S výhradou vnútroštátnych predpisov stanovujúcich prísnejšie podmienky totiž oprávnené výdavky predstavujú prevádzkové náklady vynaložené konečnými príjemcami, ak podľa bodu 1.8 tieto náklady spĺňajú tri podmienky, a to, zakladajú sa na skutočných nákladoch, tieto náklady sa týkajú vykonávania činnosti spolufinancovanej štrukturálnymi fondmi a sú proporcionálne vyčlenené na činnosť podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy. Pokiaľ ide najmä o túto poslednú podmienku, jej cieľom nie je ukladať jedinú metódu výpočtu, ale ponecháva členským štátom pri výpočte oprávnených výdavkov mieru voľnej úvahy. Táto podmienka smeruje iba k podriadeniu zohľadnenia prevádzkových nákladov ako oprávnených výdavkov podmienke vyčlenenia týchto nákladov „proporcionálne na činnosť podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy“. Uvedený bod 1.8 sa teda nemôže vykladať tak, že mu odporujú metódy výpočtu oprávnených prevádzkových nákladov založené na percentuálnom podiele alebo na pomernom podiele najmä mzdových nákladov alebo pracovného času, pod podmienkou, že konečný príjemca je schopný preukázať, že tieto náklady sú určené na projekt podľa metódy, ktorá rešpektuje kritériá uvedené v tomto ustanovení. Vzhľadom na tieto kritériá určenie prevádzkových nákladov, akými sú najmä mzdové náklady, náklady na nehnuteľnosti alebo náklady týkajúce sa informatiky na projekt, musí zohľadňovať vzťah medzi počtom osôb pracujúcich na realizácii projektu, počtom hodín práce, ktoré tomu tieto osoby venovali, alebo sumou miezd vyplatených z tohto dôvodu a priemerným počtom osôb pracujúcich v predmetnom orgáne, priemerným počtom odpracovaných hodín alebo priemernou sumou vyplatených miezd.

(pozri body 22, 25 – 28 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 8. marca 2007 (*)

„Nariadenie (ES) č. 1685/2000 – Príloha – Bod 1.8 pravidla č. 1 – Štrukturálne fondy – Oprávnenosť výdavkov – Zohľadnenie prevádzkových nákladov“

Vo veci C‑289/05,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Rovaniemen hallinto‑oikeus (Fínsko) z 15. júla 2005 a doručený Súdnemu dvoru 19. júla 2005, ktorý súvisí s konaním:

Länsstyrelsen i Norrbottens län

proti

Lapin liitto,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, E. Juhász, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca) a K. Schiemann,

generálny advokát: L. A. Geelhoed,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       Länsstyrelsen i Norrbottens län, v zastúpení: P.‑O. Eriksson a L. Anttila, splnomocnení zástupcovia,

–       fínska vláda, v zastúpení: E. Bygglin, splnomocnená zástupkyňa,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: P. Aalto a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 14. septembra 2006,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu bodu 1.8 pravidla č. 1 prílohy nariadenia Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 s ohľadom na uplatniteľnosť výdavkov pre činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi (Ú. v. ES L 193, s. 39; Mim. vyd. 14/001, s. 122), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 448/2004 z 10. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 72, s. 66; Mim. vyd. 14/002, s. 3, ďalej len „nariadenie č. 1685/2000“).

2       Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Länsstyrelsen i Norrbottens län [Provinčná vláda Norrbotten (Švédsko), ďalej len „provinčná vláda“] a Lapin liitto [Regionálna rada Laponska (Fínsko)], ktorého predmetom je žiadosť provinčnej vlády smerujúca k získaniu finančného príspevku na náklady technickej podpory programu Interreg III A Sever spolufinancovaného Európskym fondom pre regionálny rozvoj (EFRR) (ďalej len „program“) na roky 2001 a 2002.

 Právny rámec

3       Článok 32 ods. 1 tretí pododsek nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31) stanovuje:

„Platby môžu mať formu platieb na účet, priebežných platieb alebo preplatenia konečnej bilancie. Priebežné platby a preplácanie bilancie sa musí vzťahovať na skutočne zaplatené výdavky. Tieto výdavky musia zodpovedať platbám vykonaným konečnými príjemcami a musia byť doložené potvrdenými faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty.“

4       Príloha nariadenia č. 1685/2000 v jej pôvodnom znení s nadpisom „Pravidlá uplatniteľnosti“ stanovuje:

„Pravidlo č. 1: výdavky skutočne vyplatené

1. PLATBY VYKONANÉ KONEČNÝMI PRÍJEMCAMI

1.1.      Koneční príjemcovia vykonajú platby v zmysle tretieho pododseku článku 32 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1260/1999… v hotovosti, pokiaľ výnimky uvedené v bode 1.4 nestanovujú inak.

…

1.4.      Podľa podmienok stanovených v bodoch 1.5. až 1.7. odpisy, vecné príspevky a prevádzkové náklady môžu byť tiež súčasťou platieb uvedených v bode 1.1. Avšak po skončení celej činnosti štrukturálny fond spolufinancujúci činnosť nesmie s výnimkou vecných príspevkov prekročiť celkové uplatniteľné výdavky.

…

1.7.      Prevádzkové náklady sú uplatniteľnými výdavkami za predpokladu, že sa zakladajú na skutočných nákladoch týkajúcich sa vykonávania činnosti spolufinancovanej štrukturálnymi fondmi a sú podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy proporcionálne na činnosť vyčlenené.

…

1.9      Členské štáty môžu pre určovanie uplatniteľnosti výdavkov podľa bodov 1.5. až 1.7. uplatniť prísnejšie vnútroštátne predpisy.

2. DOKLADY O VÝDAVKU

Platí pravidlo, že platby vykonané konečnými príjemcami sa dokladujú obdržanými [potvrdenými – neoficiálny preklad] faktúrami. Ak sa toto nedá dodržať, dokladujú sa také platby účtovnými dokladmi rovnakej preukaznej [rovnocennej dôkaznej – neoficiálny preklad] hodnoty.

…“

5       Podľa článku 2 a článku 3 tretieho odseku nariadenia č. 448/2004 body 1.4, 1.7 a 1.9 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000 v jeho pôvodnom znení sa stali s účinnosťou od 5. augusta 2000 bodmi 1.5, 1.8 a 1.10 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1658/2000.

6       Článok 19 nariadenia Komisie (ES) č. 438/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 63, s. 21; Mim. vyd. 14/001, s. 132), stanovuje:

„V prípade takých foriem pomoci, pri ktorých existujú príjemcovia vo viac ako iba v jednom členskom štáte, dotknuté členské štáty sa navzájom dohodnú na potrebných spoločných opatreniach na zabezpečenie riadnej finančnej správy, pričom zohľadnia vnútroštátne právne predpisy, a informujú Komisiu o dohodnutých opatreniach. Komisia a príslušné členské štáty si navzájom poskytnú všetku potrebnú administratívnu pomoc.“

7       Na základe vyššie citovaného článku 19 Fínska republika a Švédske kráľovstvo podpísali 24. a 31. októbra 2002 „Memorandum of understanding on the implementation of the Community Initiative programme INTERREG III A North“.

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

8       Listom doručeným Lapin liitto 30. októbra 2002 provinčná vláda žiadala o udelenie príspevku na náklady technickej podpory programu v sume 95 880,72 SEK za rok 2001. Suma tohto príspevku sa určila na základe uplatnenia percentuálneho podielu vypočítaného v závislosti od pomeru prevádzkových nákladov vzniknutých administratíve poverenej programom na vynaložené mzdové náklady (mzdové a iné náklady znášané z dôvodu týchto činností horizontálnej povahy vrátane predmetných nákladov týkajúcich sa uvedeného programu) vo vzťahu k mzdovým nákladom vyplývajúcich z obvyklej činnosti predmetnej administratívy, ktoré zodpovedajú rozdielu medzi celkovými mzdovými nákladmi vyplatenými z tohto dôvodu a vyššie uvedenými mzdovými nákladmi.

9       Rozhodnutím z 20. februára 2003 Lapin liitto odmietol túto žiadosť. Podľa jeho názoru vykonané platby mali byť preukázané príjmovými dokladmi a faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty. Náklady sa mali zakladať na skutočných nákladoch, zatiaľ čo náklady sporné vo veci samej vypočítané prostredníctvom percentuálneho podielu neboli určené na program podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy v zmysle bodu 1.8 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000.

10     Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že Lapin liitto dostal 26. septembra 2003 žiadosť provinčnej vlády smerujúcu k opätovnému získaniu príspevku na náklady súvisiace s programom týkajúce sa rokov 2001 a 2002, a to vo výške 56 854 SEK za rok 2001 a 186 982 SEK za rok 2002. Tieto náklady sa týkali prevádzkových nákladov súvisiacich s informatikou, personalistikou, poštovou korešpondenciou, správou rozpočtu a nehnuteľností.

11     Rozhodnutím z 24. novembra 2003 Lapin liitto zamietol túto žiadosť, pokiaľ ide o súhrn nákladov týkajúcich sa informatiky, personalistiky, poštovej korešpondencie a správy rozpočtu, z dôvodu, že aj po zaslaní žiadosti o upresnenie s dátumom 2. októbra 2003 provinčná vláda neposkytla vysvetlenia založené na rozpise hodín práce, pokiaľ ide o mzdy, ani vysvetlenia, pokiaľ ide o spojitosť iných nákladov s programom.

12     Podľa názoru Lapin liitto tiež neboli predložené vysvetlenia, pokiaľ ide o plochu kancelárií osôb zúčastňujúcich sa na tomto programe na účely výpočtu nákladov na nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu vychádzal pri určení nákladov na nehnuteľnosti z plochy 15 m² na kanceláriu namiesto 20 m² uvádzaných v žiadosti. V dôsledku toho Lapin liitto zaplatil za náklady na nehnuteľnosti súvisiace s účasťou na programe 6 558,98 SEK za rok 2001 a 22 203,30 SEK za rok 2002.

13     Vo svojej sťažnosti proti rozhodnutiu o zamietnutí z 24. novembra 2003 provinčná vláda uvádzala, že v nadväznosti na poradu, ktorá sa konala s Lapin liitto a ministerstvom vnútra, použila nový spôsob výpočtu, podľa ktorého náklady (prevádzkové náklady), ktorých náhradu žiadala, sa zakladajú na skutočných nákladoch zapísaných v účtovníctve, ktoré sú určené podľa pomernej, riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy v závislosti od ročnej pracovnej sily.

14     Táto sťažnosť bola zamietnutá rozhodnutím zo 6. februára 2004 z dôvodu, že provinčná vláda použila ako základ výpočtu oprávnených prevádzkových nákladov ročné náklady vynaložené na služby informatiky, ekonomické služby a personálne služby, ktoré boli rozdelené podľa priemerného počtu zamestnancov orgánu povereného programom v priebehu predmetného roku. Mesačná cena služby bola u všetkých rovnaká. V druhej žiadosti o príspevok sa náklady určili ako náklady programu proporcionálne podľa času práce vykonanej každou osobou. Týmto spôsobom nebolo možné identifikovať náklady ako náklady vynaložené na tento program. Pokiaľ ide o mzdové náklady zahrnuté do požadovanej sumy v rozsahu, v akom neboli individualizované podľa rozpisu hodín práce, nemohli sa zohľadniť ako náklady technickej podpory predmetného programu.

15     Vnútroštátny súd, na ktorý sa obrátila provinčná vláda so žalobou o zaplatenie sporných nákladov, spresňuje, že vo svojej žiadosti uvedená vláda rozdelila spomínané náklady technickej podpory v závislosti od priemerného ročného počtu zamestnancov každého predmetného orgánu takým spôsobom, že bolo možné vypočítať časť nákladov podľa osoby, podľa roku a podľa mesiaca. Použitie tohto spôsobu výpočtu podľa priemeru umožnilo priradiť vyššie uvedené náklady ako náklady na projekt v závislosti od času práce konkrétne vykonanej každou osobou, ktorá pracovala v rámci programu.

16     Podľa Lapin liitto provinčná vláda neuviedla dostatočne presným spôsobom, aký bol podiel technickej podpory na nákladoch vynaložených na tento program. Pokiaľ ide o mzdy, aby sa mohli uznať náklady ako náklady na uvedený program v súlade s nariadením č. 1685/2000, Lapin liitto požaduje, aby existoval každodenný rozpis hodín práce vykonanej každou osobou, ktorá pracovala na čiastočný úväzok v rámci tohto programu.

17     Za týchto okolností Rovaniemen hallinto-oikeus rozhodol prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor o výklad bodu 1.8 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000.

 O prejudiciálnej otázke

18     Svojou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či bod 1.8 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje metóda výpočtu prevádzkových nákladov ako oprávnených výdavkov v rámci projektu spolufinancovaného štrukturálnymi fondmi z jediného dôvodu, že táto metóda sa zakladá na percentuálnom podiele alebo pomernom podiele najmä mzdových nákladov alebo pracovného času.

19     Podľa znenia tohto ustanovenia prevádzkové náklady predstavujú oprávnené výdavky za predpokladu, že sa zakladajú na skutočných nákladoch týkajúcich sa vykonávania činnosti spolufinancovanej štrukturálnymi fondmi a sú podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy proporcionálne na činnosť vyčlenené.

20     Hoci fínska verzia predmetného ustanovenia neobsahuje žiadny odkaz na požiadavku, podľa ktorej musia byť náklady na predmetnú činnosť vyčlenené „proporcionálne“, táto okolnosť nemôže mať žiadny následok, pretože z ustálenej judikatúry vyplýva, že ustanovenia Spoločenstva sa majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe verzií vypracovaných vo všetkých jazykoch Európskeho spoločenstva a pretože v danom prípade iné jazykové verzie než fínska výslovne uvádzajú požiadavku proporcionálneho alebo pomerného vyčlenenia prevádzkových nákladov na predmetnú činnosť (pozri analogicky najmä rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C‑219/95 P, Zb. s. I‑4411, bod 15).

21     Podľa bodu 1.10 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000 členské štáty môžu pri určovaní oprávnenosti výdavkov podľa bodov 1.5. až 1.7. uplatniť prísnejšie vnútroštátne predpisy.

22     S výhradou vnútroštátnych predpisov stanovujúcich prísnejšie podmienky oprávnené výdavky teda predstavujú prevádzkové náklady vynaložené konečnými príjemcami, ak podľa bodu 1.8 predmetného pravidla č. 1 tieto náklady spĺňajú tri podmienky, a to, zakladajú sa na skutočných nákladoch, tieto náklady sa týkajú vykonávania činnosti spolufinancovanej štrukturálnymi fondmi a sú proporcionálne vyčlenené na činnosť podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy.

23     Pokiaľ ide o prvú podmienku oprávnenosti, postačuje poznamenať, ako to uvádza Komisia, že na skutočných nákladoch sa zakladajú náklady, ktoré skutočne boli zaplatené konečnými príjemcami a ktoré sú preukázateľné potvrdenými faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty podľa článku 32 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 1260/1999.

24     Pokiaľ ide o druhú podmienku oprávnenosti, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 30 ods. 1 nariadenia č. 1260/1999 výdavky spojené s činnosťami sú oprávnené na príspevok z fondov len vtedy, ak tieto činnosti tvoria súčasť dotknutej pomoci. V dôsledku toho pod pojmom oprávnené výdavky sa majú na mysli prevádzkové náklady odvodené od zdrojov a služieb, ktoré koneční príjemcovia potrebovali na účely uskutočnenia činnosti spolufinancovanej týmito fondmi.

25     Pokiaľ ide o tretiu podmienku oprávnenosti, ktorej dosah je medzi účastníkmi konania vo veci samej sporný, treba konštatovať, že jej cieľom nie je ukladať jedinú metódu výpočtu, ale ponecháva členským štátom pri výpočte oprávnených výdavkov mieru voľnej úvahy. Táto podmienka smeruje iba k podriadeniu zohľadnenia prevádzkových nákladov ako oprávnených výdavkov podmienke vyčlenenia týchto nákladov „proporcionálne na činnosť podľa riadne doloženej spravodlivej a nestrannej metódy“.

26     V dôsledku toho sa bod 1.8 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000 nemôže vykladať tak, že mu odporujú metódy výpočtu oprávnených prevádzkových nákladov založené na percentuálnom podiele alebo na pomernom podiele najmä mzdových nákladov alebo pracovného času, pod podmienkou, že konečný príjemca je schopný preukázať, že tieto náklady sú určené na projekt podľa metódy, ktorá rešpektuje kritériá uvedené v tomto ustanovení.

27     Je potrebné upresniť, ako to dôvodne uviedla Komisia, že určenie prevádzkových nákladov, akými sú najmä mzdové náklady, náklady na nehnuteľnosti alebo náklady týkajúce sa informatiky na projekt, musí vzhľadom na vyššie uvedené kritériá zohľadňovať vzťah medzi počtom osôb pracujúcich na realizácii projektu, počtom hodín práce, ktoré tomu tieto osoby venovali, alebo sumou miezd vyplatených z tohto dôvodu a priemerným počtom osôb pracujúcich v predmetnom orgáne, priemerným počtom odpracovaných hodín alebo priemernou sumou vyplatených miezd.

28     V dôsledku toho je potrebné na položenú otázku odpovedať, že bodu 1.8 pravidla č. 1 prílohy nariadenia č. 1685/2000 neodporuje metóda výpočtu prevádzkových nákladov ako oprávnených výdavkov v rámci projektu spolufinancovaného štrukturálnymi fondmi z jediného dôvodu, že táto metóda sa zakladá na percentuálnom podiele alebo pomernom podiele najmä mzdových nákladov alebo pracovného času.

 O trovách

29     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Bodu 1.8 pravidla č. 1 prílohy nariadenia Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 s ohľadom na uplatniteľnosť výdavkov pre činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 448/2004 z 10. marca 2004, neodporuje metóda výpočtu prevádzkových nákladov ako oprávnených výdavkov v rámci projektu spolufinancovaného štrukturálnymi fondmi z jediného dôvodu, že táto metóda sa zakladá na percentuálnom podiele alebo pomernom podiele najmä mzdových nákladov alebo pracovného času.

Podpisy

---

* Jazyk konania: fínčina.