NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER

prednesené 17. februára 2004 (1)

Vec C‑336/02

Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH

proti

Brangewitz GmbH

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Landgericht Düsseldorf)

„Odrody rastlín – Ochranné opatrenie – Článok 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2100/94 a článok 9 nariadenia (ES) č. 1768/95 – Použitie produktu zberu chránenej odrody poľnohospodármi s cieľom rozmnožovania na ich pôde – Spracovatelia – Povinnosť poskytnúť informácie majiteľovi práv Spoločenstva“

1.        Landgericht Düsseldorf (Nemecko), regionálny súd s právomocou v občianskoprávnych a trestných veciach, predložil Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky, v ktorých žiada o výklad článku 14 ods. 3 šiestej zarážky nariadenia (ES) č. 2100/94 o právach spoločenstva k odrodám rastlín(2), ako aj článku 9 nariadenia (ES) č. 1768/95, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek(3).

Uvedený súd sa snaží overiť, či majiteľ práva k odrodám rastlín môže od podniku spracúvajúceho osivo vyžadovať informácie s cieľom preveriť totožnosť poľnohospodárov, ktorí využijú výnimku stanovenú v uvedenom článku 14 ods. 1(4) nezávisle od akýchkoľvek indícií o narábaní s materiálom odrody registrovanej na jeho meno. V prípade, že je existencia indícií nevyhnutná, snaží sa tiež zistiť, či sa údaje požadované od podniku týkajú všetkých poľnohospodárov, ktorí použili osivo konkrétnej odrody, alebo len tých, pri ktorých je nejaký dôkaz o vykonanom spracovaní.

I –    Skutkové okolnosti sporu vo veci samej

2.        Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH, žalobkyňa v konaní vo veci samej, je združenie majiteľov práv k odrodám rastlín a držiteľov výhradných licencií. Má formu spoločnosti s ručením obmedzeným a zastupuje svojich členov a členov Bundesverband Deutscher Pflanzenzüchter eV, ktorý je tiež jej spoločníkom a v mene ktorého sa voči žalovanej spoločnosti Brangewitz GmbH dovoláva určitých práv na informácie o spracovaní osiva z istého zberu s cieľom rozmnožovania.

Požadované údaje sa týkajú 492 práv k odrodám v hospodárskom roku 1997/1998, 517 práv k odrodám v hospodárskom roku 1998/1999 a 574 práv k odrodám v hospodárskom roku 1999/2000, pričom vo všetkých prípadoch ide o odrody chránené buď vnútroštátnym právom alebo právom Spoločenstva.

3.        Dňa 19. júna 2000 spoločnosť Brangewitz rozoslala reklamný leták, v ktorom ponúkala spracovanie osiva na poľnohospodárskych usadlostiach prostredníctvom svojich prenosných strojov, najmä kalibrovanie na výber najväčších zŕn a morenie osiva. Služby „odstraňovanie pliev, čistenie, triedenie a morenie“ boli ponúkané za cenu 7,90 DEM/tonu.

4.        V konaní vo veci samej žalobkyňa navrhla vypočuť veľký počet svedkov spomedzi klientov spoločnosti Brangewitz, ktorí využili poľnohospodársku výnimku, a predložila dokumenty a dodacie listy vystavené týmto podnikom. Vo faktúrach sa za čistenie, triedenie a morenie každého druhu, napr. jačmeňa, platí podľa množstva a niektoré obsahujú informácie o spracovaných odrodách.

Poľnohospodári, ktorí s cieľom rozmnožovania na svojej pôde použili osivo chránených odrôd z predchádzajúcich zberov, vo svojich vyhláseniach uvádzajú, že v súlade s inštrukciami príručky, ktorú vypracoval Bundesverband Deutscher Pflanzenzüchter na hospodárske roky 1997/1998, 1998/1999 a 1999/2000 a ktorá bola každému z nich doručená spolu s formulárom, spracovanie osiva vykonala tretia osoba.

5.        Saatgut-Treuhandverwaltungs je presvedčená, že spoločnosť Brangewitz pôsobí ako spracovateľ osiva, keďže sa jej personál priamo venuje tejto činnosti a navyše táto spoločnosť aj prenajíma stroje, aby ich záujemcovia použili na svojich poľnohospodárskych usadlostiach. Z formulárov, v ktorých poľnohospodári priznali využitie výnimky, faktúr a dodacích listov, vyplýva, že táto spoločnosť na účely rozmnožovania narábala s materiálom najmenej 71 chránených odrôd rastlín, ktorých majiteľmi sú jej spoločníci. Podľa jej názoru má preto tento podnik povinnosť poskytnúť informácie o poskytnutých službách.

II – Prejudiciálne otázky

6.        S cieľom objasniť rozsah informačnej povinnosti subjektov, ktoré poľnohospodárom poskytujú služby spracovania množiteľského materiálu získaného v ich poľnohospodárskych usadlostiach z rôznych chránených odrôd, položil civilný senát Landgericht Düsseldorf tieto prejudiciálne otázky:

„1)      Treba článok 14 ods. 3 šiestu zarážku nariadenia č. 2100/94... a článok 9 nariadenia č. 1768/95... vykladať tak, že majiteľ práv k chránenej odrode podľa prvého nariadenia môže od spracovateľa požadovať informácie uvedené v týchto ustanoveniach bez ohľadu na to, či existujú indície o tom, že spracoval množiteľský materiál, ktorý je produktom zberu chránenej odrody?

2)      V prípade existencie takýchto indícií:

Je spracovateľ povinný poskytnúť informácie podľa článku 14 ods. 3 šiestej zarážky nariadenia č. 2100/94… v spojení s článkom 9 nariadenia č. 1768/95… o všetkých poľnohospodároch, ktorým spracoval množiteľský materiál pochádzajúci z konkrétnej chránenej odrody, alebo len o tých, o ktorých má majiteľ práva k odrodám rastlín indície o vykonaní danej aktivity?“

III – Právna úprava Spoločenstva

7.        Článok 14 nariadenia č. 2100/94, o výklad ktorého žiada nemecký súd, znie:

„Výnimka z práv spoločenstva k odrodám rastlín

1.      Napriek článku 13 (2) a s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby sa poľnohospodárom povoľuje používať s cieľom rozmnožovania (pestovania) na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti produkt zberu, ktorý získali na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti sadením množiteľského materiálu odrody inej, než je hybridná alebo syntetická odroda, chránenej právom spoločenstva k odrodám rastlín.

2.      Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú výhradne na nasledujúce druhy poľnohospodárskych rastlín:

a)      Krmoviny: …

b)      Obilniny: …

c)      Zemiaky: …

d)      Olejniny a priadne rastliny: …

3.      Podmienky na nadobudnutie účinnosti výnimky stanovenej v odseku 1 a ochrany oprávnených záujmov šľachtiteľov a poľnohospodárov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa stanovia vo vykonávacích predpisoch podľa článku 114 na základe týchto kritérií:

–        ...

–        na požiadanie majiteľov im poľnohospodári a prevádzajúci spracovateľské služby poskytnú príslušné informácie; …“

8.        Článok 9 nariadenia č. 1768/95, ktoré prijala Komisia na vykonanie poľnohospodárskej výnimky podľa článku 14 nariadenia č. 2100/94, znie:

„Informácie poskytované spracovateľom

1.      Podrobnosti príslušných informácií, ktoré podáva spracovateľ majiteľovi v zmysle článku 14 ods. 3 šiesta zarážka základného nariadenia, môžu byť predmetom zmluvy medzi majiteľom a príslušným spracovateľom.

2.      Pokiaľ takáto zmluva nebola uzavretá, alebo nie je v platnosti, spracovateľ musí, bez toho, aby boli ovplyvnené požiadavky na informácie v zmysle legislatívy spoločenstva alebo legislatívy členských štátov, na požiadanie majiteľa, poskytnúť príslušné informácie majiteľovi. Tieto položky sa považujú za príslušné informácie:

a)      meno spracovateľa, miesto trvalého pobytu a meno a adresa registrovaného obchodného sídla;

b)      údaj, či spracovateľ poskytol služby pri spracovaní zberových produktov na účely pestovania [s cieľom sadenia – neoficiálny preklad] jednej alebo viacerých odrôd majiteľa, kde odroda alebo odrody boli spracovateľovi známe [oznámené alebo iným spôsobom známe – neoficiálny preklad];

c)      údaj, či spracovateľ poskytol takéto služby, množstvo zberových produktov jednej alebo viacerých príslušných odrôd, ktoré boli vyrobené spracovateľom na účely pestovania [s cieľom sadenia – neoficiálny preklad] a celkové množstvo získané z takéhoto spracovania;

d)      dátumy a miesta spracovania v zmysle c);

e)      meno a adresa osoby alebo osôb, ktorým boli služby spracovania poskytnuté v zmysle c), a príslušné množstvá.

…“

IV – Konanie pred Súdnym dvorom

9.        Písomné pripomienky v tomto konaní v rámci lehoty stanovenej v článku 23 Štatútu Súdneho dvora predložili účastníci konania vo veci samej, nemecká vláda, holandská vláda a Komisia.

Na pojednávaní 8. januára 2004 sa s cieľom ústne predniesť svoje pripomienky zúčastnili zástupca žalobcu, zástupca žalovaného a splnomocnený zástupca Komisie.

V –    Prvá prejudiciálna otázka

A –    Predložené pripomienky

10.      Podľa Saatgut-Treuhandverwaltungs článok 14 ods. 3 šiesta zarážka nariadenia č. 2100/94 a článok 9 nariadenia č. 1768/95 priznávajú majiteľom rozsiahle právo na informácie vo vzťahu k ich chráneným odrodám a zaväzujú spracovateľské podniky, aby im poskytli požadované detailné informácie o spracovaní registrovaného materiálu bez toho, aby majitelia museli dokázať, že im ide o konkrétnu operáciu. Dodáva, že v zásade je použitie osiva, ktoré je produktom zberu chránenej odrody, zakázané, hoci výnimočne sa poľnohospodárom poskytuje možnosť siať produkty zberu niektorých odrôd, ak splnia určité podmienky, medzi ktoré patrí aj povinnosť poskytnúť majiteľovi požadované údaje; ak túto povinnosť nesplnia, zo spracovania, teda čisto prípravného aktu, sa stane protiprávny akt. Od pestovateľa sa teda nevyžaduje, aby preukázal, že poľnohospodár nesplnil túto povinnosť, ani že spracovateľský podnik spracoval množiteľský materiál v konkrétnom prípade. Saatgut-Treuhandverwaltungs tvrdí, že informácie poskytnuté týmito podnikmi sú pre majiteľa veľmi užitočné jednak na kontrolu využívania výnimky poľnohospodármi, ak nemá dôkaz o tom, že kúpili niektorú z jeho odrôd, jednak na overenie pravdivosti informácií od tých subjektov, ktoré túto možnosť využili.

Táto povinnosť je v súlade so zásadou proporcionality, pretože sa týka iba spracovaných množstiev a osôb alebo subjektov, pre ktoré dotknuté podniky pracovali, čo sú údaje, ktoré tieto podniky poznali a použili pri fakturácii svojich úkonov.

11.      Brangewitz chápe, že adresátom žiadosti o informácie je ten, kto priamo spracúva osivo ako poskytovateľ služby, ak existujú indície, že narábal s množiteľským materiálom registrovanej odrody rastlín. Šľachtitelia sa môžu na uvedené podniky obrátiť s cieľom získať konkrétne údaje iba vtedy, ak chcú vykonať kontrolu hodnovernosti údajov a ak preukázali existenciu právneho vzťahu s niektorým poľnohospodárom. Jej podnik nemôže byť kvalifikovaný ako poskytovateľ služieb v oblasti spracovania množiteľského materiálu, pretože túto činnosť nevykonáva priamo: vlastní dva špeciálne poľnohospodárske stroje na čistenie obilnín a triedenie osiva a prenajíma ich poľnohospodárom, ktorí tieto činnosti vykonávajú na svoj účet a riziko. Faktúry sa vystavujú v závislosti od množstva spracovaných obilnín.

12.      Podľa nemeckej vlády je v zmysle právnej úpravy Spoločenstva jedinou formálnou podmienkou toho, aby podnik musel poskytnúť informácie, skutočnosť, že o ne šľachtiteľ požiada. Právna norma, o ktorej výklad sa žiada v tomto konaní, nepredpokladá predloženie dôkazov ani indícií. Poľnohospodár je so šľachtiteľom spojený v právnom vzťahu, ktorý vznikol kúpou osiva, ale ten, kto spracúva produkt zberu, naňho takúto väzbu nemá: jeho informačná povinnosť je nezávislá na informačnej povinnosti poľnohospodára. Ak by táto povinnosť závisela od indícií, musel by sa šľachtiteľ najprv obrátiť na poľnohospodárov a získanie dôkazov by záviselo od ich dobrej vôle. Podľa názoru nemeckej vlády nie je neprimerané, aby majiteľ požadoval od všetkých spracovateľských podnikov príslušné informácie bez ohľadu na existenciu indícií o tom, že spracovali produkt zberu pochádzajúci z niektorej z chránených odrôd, keďže sa predpokladá, že pri výkone svojej činnosti bežne narábajú s materiálom registrovaných odrôd.

13.      Holandská vláda a Komisia vyžadujú, aby šľachtiteľ uviedol spomínané indície.

B –    Odpoveď na prvú otázku

14.      S myšlienkou podporiť vývoj nových rastlinných odrôd sa zákonodarca Spoločenstva v roku 1994 rozhodol zlepšiť ochranu šľachtiteľov v prvom rade zavedením systému priemyselného vlastníctva pre celé územie Únie.(5)

15.      Nariadenie č. 2100/94 podľa svojho článku 1 „ustanovuje systém práv Spoločenstva k odrodám rastlín ako jedinú a výhradnú formu práv priemyselného vlastníctva Spoločenstva pre rastlinné odrody“. Po nadobudnutí jeho účinnosti majú členské štáty možnosť udeľovať vnútroštátne práva k odrodám rastlín, hoci článok 92 zakazuje kumulatívnu ochranu, takže žiadna odroda, ktorá je predmetom práva Spoločenstva k odrodám rastlín nemôže byť predmetom vnútroštátneho práva k odrodám rastlín ani žiadneho patentu. Práva Spoločenstva k odrodám rastlín sa vzťahujú na odrody všetkých rodov a druhov vrátane hybridných.

16.      Na to, aby mohlo byť k odrode udelené právo Spoločenstva, musí byť odroda odolná, vyrovnaná, stála a nová a musí mať vlastný názov. Nárok na práva Spoločenstva k odrodám rastlín má šľachtiteľ, t. j. osoba, ktorá odrodu vyšľachtila alebo objavila a vyvinula, alebo jej právni nástupcovia.

17.      Článok 13 nariadenia č. 2100/94 vyhradzuje majiteľovi práva Spoločenstva k odrodám rastlín právo vykonávať vo vzťahu k odrodám určité činnosti vymenované v odseku 2: a) výrobu a reprodukciu (množenie); b) udržiavanie stavu s cieľom rozmnožovania (pestovania); c) ponuku na predaj; d) predaj alebo inú podobu odbytu; e) vývoz zo Spoločenstva; f) dovoz do Spoločenstva a g) skladovanie na ktorýkoľvek z vyššie uvedených účelov. Majiteľ môže udeliť súhlas na vykonávanie týchto činností. Môže ho tiež podmieniť alebo obmedziť.

18.      Článok 14 ods. 1 obsahuje výnimku z práv majiteľov s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby, umožňuje totiž poľnohospodárom používať s cieľom rozmnožovania na ich pôde produkt zberu získaný sadením množiteľského materiálu odrody, ktorá je chránená právom Spoločenstva k odrodám rastlín a nie je ani hybridná, ani syntetická.(6) Výnimka poľnohospodára sa vzťahuje len na niektoré druhy poľnohospodárskych plodín vymenované v odseku 2 a zatriedené do štyroch skupín: krmoviny, olejniny a priadne rastliny, obilniny a zemiaky.(7)

19.      Ako zdôraznila väčšina účastníkov v tomto konaní, je to už tretí raz, čo sa niektorý nemecký súd obracia na Súdny dvor v snahe získať usmernenie, pokiaľ ide o vymedzenie práva šľachtiteľa byť informovaný o tom, že poľnohospodári použili na účely rozmnožovania produkt zberu získaný sadením odrody, ku ktorej má registrované právo. Jeho záujem na získaní týchto údajov spočíva v tom, že poľnohospodári, ktorí využijú výnimku, mu musia zaplatiť primeranú odmenu za to, že v novom hospodárskom roku nebudú potrebovať nové osivo.

20.      Táto odmena je značne nižšia než cena množiteľského materiálu tej istej odrody. Z tohto dôvodu sporné nariadenia ukladajú tak priamemu užívateľovi, ako aj osobe, ktorá sa profesionálne zaoberá spracovaním produktu zberu na účely ďalšieho výsevu, povinnosť informovať majiteľa o použitých alebo spracovaných množstvách, čo mu umožní vypočítať čiastku, ktorá mu prislúcha.

Ako Súdny dvor uviedol v bode 71 rozsudku Schulin(8), poľnohospodár, ktorý využil výnimku, avšak nezaplatil majiteľovi spravodlivú odmenu, vykonáva bez povolenia niektorú z činností uvedených v článku 13 ods. 2 nariadenia č. 2100/94, a teda môže byť žalovaný, aby ukončil protiprávne konanie alebo zaplatil odmenu; navyše, ak porušil právo úmyselne alebo z nedbanlivosti, musí majiteľovi nahradiť vzniknutú škodu.

21.      Vo veci Schulin, prvej zo ságy, podala Saatgut-Treuhandverwaltungs žalobu na poľnohospodára, ktorý odmietol vyplniť formulár zaslaný s cieľom zistiť, či v hospodárskom roku 1997/1998 zasial 525 odrôd rastlín, z ktorých 180 bolo chránených právom Spoločenstva k odrodám rastlín. Žalobkyňa zastávala názor, že podľa článku 14 ods. 3 šiestej zarážky nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 8 nariadenia č. 1768/95 môže tieto informácie vyžadovať od hociktorého poľnohospodára čisto z dôvodu, že je poľnohospodárom, bez toho, aby musel doložiť pestovanie niektorej z registrovaných odrôd.

V návrhoch, ktoré som predniesol v tejto veci, som vysvetlil, že povinnosť poskytnúť majiteľovi príslušné informácie o využití výnimky, sa týka všetkých poľnohospodárov, ktorí na základe licencie získali množiteľský materiál registrovanej odrody, avšak táto povinnosť sa nevzťahuje na tých, ktorí si množiteľský materiál registrovanej odrody nikdy nekúpili, keďže bolo technicky nemožné, aby použili produkt zberu.

22.      Rozsudok sa pridŕžal tohto návrhu, keď vyhlásil, že citované ustanovenia nedovoľujú majiteľovi vyžadovať príslušné informácie od všetkých poľnohospodárov, a dodal, že sa vyžaduje nejaká indícia o tom, že osoba, od ktorej sa žiadajú tieto údaje, využila výnimku alebo tak môže urobiť, pričom na tieto účely je dostatočným ukazovateľom získanie množiteľského materiálu. Súdny dvor tiež pripustil možnosť, aby sa majitelia zorganizovali a prostredníctvom svojich distribútorov získali mená a adresy osôb, ktoré kúpili ich chránené odrody.(9)

23.      Vo veci Jäger(10), v poradí druhej predloženej Súdnemu dvoru v tejto oblasti, Saatgut-Treuhandverwaltungs napáda iného poľnohospodára za to, že odmietol vyplniť formulár, ktorý mu bol zaslaný s cieľom overiť, či v hospodárskom roku 1997/1998 na svojej pôde použil s cieľom rozmnožovania produkt zberu získaný sadením viac ako 500 odrôd rastlín. Ide tu výlučne o vymedzenie pojmu „organizácia majiteľov“, ktorá je oprávnená brániť práva majiteľov, obsiahnuté v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 1768/95, pretože druhá položená otázka je rovnaká ako vo veci Schulin. V skutočnosti bolo mimoriadne inteligentné vyhnúť sa ťažkostiam s odpoveďou na návrhy generálneho advokáta, ktorý sa podľa judikatúry Emesa Sugar(11) verejne a osobne podieľa na rozhodovacom procese Súdneho dvora tým, že uzatvára diskusiu medzi účastníkmi konania, takže majúc na zreteli súdnu povahu jeho spolupráce nie je namieste podriadiť jeho akty zásade kontradiktórnosti. Na pojednávaní vo veci Jäger (3. októbra 2002), potom, ako boli prednesené návrhy vo veci Schulin (22. marca 2002), ale pred vynesením rozsudku (10. apríla 2003), sa Saatgut-Treuhandverwaltungs na verejnom zasadnutí podarilo kritizovať obsah návrhov, ktoré nezodpovedali jeho požiadavkám.(12)

24.      Zostáva teda vymedziť právo šľachtiteľa na získanie informácií od podnikov, ktoré sa zaoberajú spracovaním osiva, s cieľom identifikovať poľnohospodárov, ktorí mu musia zaplatiť odmenu za využitie výnimky v konkrétnom hospodárskom roku.

25.      S cieľom upresniť podmienky uplatňovania poľnohospodárskej výnimky a zároveň chrániť dotknuté legitímne záujmy stanovil článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2100/94 kritériá, ktoré má Komisia zohľadniť pri prijímaní vykonávacích právnych noriem, najmä nariadenia č. 1768/95. Šiesta zarážka uvedeného ustanovenia zaväzuje poľnohospodárov, rovnako ako poskytovateľov spracovateľských služieb, aby majiteľovi poskytli príslušné informácie. Táto požiadavka bola vysvetlená v článku 8 uvedeného textu vo vzťahu k poľnohospodárom a v článku 9, ktorý je určený spracovateľským podnikom. Tieto dve ustanovenia majú s výnimkou potrebných úprav podobné znenie a daná podobnosť viedla niektorých účastníkov tohto konania k tomu, že odporúčali vykladať článok 9 podobne, ako bol vyložený článok 8 v rozsudku Schulin, čo je riešenie, s ktorým otvorene nesúhlasím.

26.      Článok 14 ods. 3 druhá zarážka nariadenia č. 2100/94 dovoľuje, aby poľnohospodár sám alebo prostredníctvom jemu poskytnutých služieb spracoval produkt zberu bez toho, aby tým boli dotknuté obmedzenia stanovené s cieľom zabezpečiť totožnosť vstupného a výstupného produktu spracovania.

27.      Toto ustanovenie bolo doplnené článkom 13 nariadenia č. 1768/95, v zmysle ktorého nesmie byť produkt zberu, vypestovaný z odrody chránenej právom Spoločenstva k odrodám rastlín, bez predchádzajúceho súhlasu majiteľa premiestnený z poľnohospodárskej usadlosti, na ktorej bol vypestovaný, s cieľom spracovania na sadenie.

Takáto činnosť je však povolená, ak poľnohospodár prijme opatrenia potrebné na to, aby sa ubezpečil, že vstupný produkt a výstupný produkt sú zhodné a že túto službu vykonáva registrovaný odborník alebo niekto, kto nahlási svoju činnosť príslušnému úradu, aby bol následne zaradený do zoznamu spracovateľov, a zároveň sa mandantovi zaviaže zabezpečiť identitu materiálu. Uvedené zoznamy, ktoré mali byť zostavené 1. júla 1997, a registre sa zverejňujú alebo sa dávajú k dispozícii organizáciám majiteľov, poľnohospodárov a spracovateľov. Členské štáty môžu využiť svoje právo a stanoviť kvalifikačné požiadavky, ktoré musia splniť podniky, ak chcú byť v týchto zoznamoch uvedené.

28.      Povinnosť spracovateľského podniku informovať šľachtiteľa je teda vymedzená tak, že článok 13 nariadenia č. 1768/95 vyžaduje, aby spracovanie vykonal špecializovaný podnik, ktorý zabezpečí zhodu produktu, ktorý mu je odovzdaný, s produktom, ktorý vráti; tieto podmienky môžu spĺňať buď podniky, ktoré vykonávajú tieto činnosti vo vlastných prevádzkárňach, alebo podniky, ktoré premiestňujú potrebné stroje, materiál a personál na použitie v usadlosti pestovateľa.

Naopak podnik, ktorý sa obmedzuje len na prenájom strojov poľnohospodárom, aby mohli vykonať spracovanie na svojej pôde, nemôže poskytnúť záruku za spracovaný výrobok, aj keď vystavuje faktúry za tony zrna. Vzťah, ktorý spája tento druh podniku s poľnohospodármi, nie je poskytnutie služieb, ale prenájom tovarov(13), čo je dôvod, prečo nemá k dispozícii informácie, ktoré podľa článku 9 nariadenia č. 1768/95 musia spracovatelia poskytnúť majiteľom. Bolo by preto zbytočné, aby sa majitelia obracali na tento druh podnikov s úmyslom kontrolovať pravdivosť údajov podľa článku 15 nariadenia č. 1768/95.

29.      Okrem toho povinnosť informovať šľachtiteľa majú iba spracovatelia, ktorí spracúvajú osivo niektorej z odrôd uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia č. 2100/94, lebo len na ne sa vzťahuje výnimka a ostatný materiál je zo spracovania na účely rozmnožovania vylúčený.

30.      Okrem prípadov, keď poľnohospodár priamo narába s osivom na svojej poľnohospodárskej usadlosti prostredníctvom prenajatých strojov, čo sa bezpochyby stáva zriedkavejšie vzhľadom na potrebu špecifických technických znalostí, majú podniky usadené v Spoločenstve, ktoré pripravujú na ďalší výsev produkt zberu odrôd uvedených v predchádzajúcom bode týchto návrhov, povinnosť reagovať na žiadosť šľachtiteľov o poskytnutie informácií.

31.      Každopádne je úlohou vnútroštátneho súdu, aby na základe usmernení Súdneho dvora a predložených dôkazov zistil, či ide o poskytovateľa služieb v oblasti spracovania osiva, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 2100/94 a nariadenia č. 1768/95.

32.      Som si vedomý toho, že tento výklad článku 14 ods. 3 šiestej zarážky nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 9 nariadenia č. 1768/95 sa líši od záveru, ku ktorému som dospel v mojich návrhoch vo veci Schulin, ktorý prijal aj Súdny dvor, napriek tomu, že znenia článku 8 a článku 9 posledného uvedeného nariadenia sú veľmi podobné. Existuje viacero dôvodov na vysvetlenie tohto odlišného záveru, ktorý sa navyše nezhoduje ani s prekvapivým riešením Komisie, prinajmenšom vo svetle znenia a cieľa tohto ustanovenia.

33.      Článok 8 nariadenia č. 1768/95 určuje obsah informácií, ktoré má poskytnúť poľnohospodár. Ako bolo zdôraznené v spomínanom rozsudku Schulin, hlavným a priamym zvýhodneným na základe právnej normy Spoločenstva o právach k odrodám rastlín je šľachtiteľ, avšak vďaka dosiahnutému pokroku sú zvýhodnení aj poľnohospodári, lebo majú prístup k množiteľskému materiálu lepšej kvality. Ak získajú osivo niektorej z chránených odrôd, vytvára sa medzi nimi a majiteľom právny vzťah, hoci minimálny, a tento vzťah sa posilňuje, ak ide o materiál jedného z druhov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia č. 2100/94 a produkt zberu sa použije na výsev v inom hospodárskom roku; v takom prípade totiž musia šľachtiteľovi zaplatiť odmenu.

34.      Za týchto okolností Súdny dvor dospel k názoru, že výklad právnej normy Spoločenstva, podľa ktorej všetci poľnohospodári, vrátane tých, ktorí nikdy nezískali ani nepestovali množiteľský materiál chránenej odrody niektorého z druhov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia č. 2100/94, by iba z dôvodu príslušnosti k tomuto povolaniu mali majiteľovi poskytnúť všetky náležité informácie, by išiel nad rámec toho, čo je potrebné na ochranu vzájomných oprávnených záujmov šľachtiteľa a poľnohospodára. V tomto ohľade sa vyžaduje, aby mal majiteľ k dispozícii nejaké indície o tom, že pestovateľ využil výnimku alebo že tak môže urobiť, pričom získanie osiva možno za takúto indíciu považovať. Každopádne je vecou šľachtiteľa, aby si zabezpečil údaje o identite osôb, ktoré kupujú jeho registrované odrody.(14)

35.      Tento prípad sa však týka článku 9 nariadenia č. 1768/95, v ktorom sa vymenúvajú podrobnosti, ktoré musia oznamovať podniky spracúvajúce množiteľský materiál, pričom vo vzťahu k majiteľovi je situácia týchto podnikov veľmi odlišná od situácie poľnohospodárov.

36.      Po prvé, pri uplatnení poľnohospodárskej výnimky obsiahnutej v právnej úprave Spoločenstva sa šľachtiteľ pri výkone svojej profesie nedostáva do vzťahu so spracovateľom. A hoci je jasné, že článok 13 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2100/94 vyžaduje súhlas majiteľa, spracovanie chráneného osiva s cieľom rozmnožovania vykonáva spracovateľský podnik na usadlosti poľnohospodára alebo vo vlastnej prevádzkarni; na oba prípady sa vzťahujú ustanovenia článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1768/95, ktoré zaväzujú oboch podnikateľov prijať opatrenia na zabezpečenie identity vstupného a výstupného produktu spracovania.

37.      Po druhé, zatiaľ čo značná časť poľnohospodárov Spoločenstva nepestuje žiaden z druhov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia č. 2100/94, a bolo by teda neprimerané nútiť ich, aby vyplňovali formuláre zaslané šľachtiteľmi, pri spracovateľských podnikoch je veľká pravdepodobnosť, že pri výkone tejto odbornej činnosti budú spracúvať množiteľský materiál niektorej chránenej odrody. Vzhľadom na to, že ak nepodpísali zmluvu, neviaže ich so šľachtiteľom žiadny právny vzťah, a tiež na to, že poľnohospodári sa obracajú na tento druh podnikov vtedy, ak využijú výnimku, zdá sa byť logické, aby sa majitelia mohli obrátiť na jedných alebo druhých v snahe získať údaje potrebné na uplatnenie svojho práva na spravodlivú odmenu.

Tento výklad potvrdzuje článok 15 nariadenia č. 1768/95 o monitoringu spracovateľských podnikov, od ktorých môže majiteľ vyžadovať dôkaz o vierohodnosti informácií prostredníctvom faktúr, iných dokumentov spôsobilých identifikovať materiál, vzoriek alebo dokonca prostredníctvom preukázania existencie spracovateľských zariadení alebo skladov.

38.      Po tretie, medzi znením článku 8 a článku 9 nariadenia č. 1768/95 je jeden závažný rozdiel, ktorý podľa môjho názoru odôvodňuje, aby sa Súdny dvor odklonil, pokiaľ ide o spracovateľské podniky, od riešenia, ktoré prijal vo veci Schulin vo vzťahu k poľnohospodárom a ich informačnej povinnosti. Nariadenie neustanovuje, aby sa majiteľ poľnohospodárov pýtal, či získali materiál registrovaný na jeho meno, a teda norma predpokladá, že to už vie, a preto sa rovno pýta, či použili produkt zberu ako množiteľský materiál.

Naopak, ak sa šľachtitelia obrátia na spracovateľov, s ktorými nemajú predchádzajúci právny vzťah, musia najprv overiť, či títo spracovali osivo niektorej z ich odrôd, aby v prípade kladnej odpovede mohli zisťovať množstvá, dátumy, miesta a príjemcov poskytnutej služby. Ak by zákonodarca chcel, aby mal majiteľ, keď sa chce skontaktovať s poskytovateľom služby, k dispozícii indície o tom, že v jeho prevádzkarni sa narábalo s chráneným materiálom [napr. prostredníctvom údajov, ktoré musí podľa článku 8 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 1768/95 pestovateľ poskytnúť], článok 9 by bol formulovaný tak, že daný podnik sa obmedzí iba na potvrdenie údajov, ktoré sú majiteľovi známe. Ako je však zjavné z jeho odseku 2 písm. b) a e), tak tomu nie je.

39.      Po štvrté, hoci spracovateľ vo väčšine prípadov pracuje pre poľnohospodára na základe zmluvy o poskytnutí služieb, článok 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1768/95 pripúšťa možnosť, že nepozná, k akej odrode patrí spracovaný množiteľský materiál, a má záujem to zistiť, aby splnil príslušné povinnosti. A preto, ak pripustíme, že nevie, že ide o chránenú odrodu, zdá sa nelogické vyžadovať od majiteľa indície o tom, že v prevádzkarni spracovateľa sa narábalo s materiálom registrovaným na jeho meno, ak chce žiadať o potvrdenie svojich pochybností.

40.      Napokon článok 8 ods. 5 nariadenia č. 1768/95 ustanovuje, že ak tak bolo dohodnuté, žiadosť o informácie sa nemusí odoslať priamo poľnohospodárovi, ale družstvu, ktorého je členom, spracovateľovi, ktorý mu poskytol spracovateľské služby v nedávnych hospodárskych rokoch, alebo dodávateľovi osiva, pričom všetci mu podľa odseku 6 musia informácie poskytnúť, ak na to majú súhlas od poľnohospodára.

Nesúhlasím so spoločnosťou Brangewitz, ktorá sa na podporu svojho stanoviska odvoláva na toto ustanovenie, keď tvrdí, že na to, aby sa mohol skontaktovať so spracovateľským podnikom, potrebuje majiteľ súhlas poľnohospodára. Táto norma má v systéme len subsidiárnu funkciu, ktorá umožňuje, aby iné podniky, s ktorými pestovateľ komunikuje v rámci svojej odbornej činnosti, poskytli údaje v jeho mene.

41.      O to isté ide v článku 9 ods. 5 nariadenia č. 1768/95, v zmysle ktorého sa namiesto so spracovateľom môže kontaktovať s organizáciami podnikov, ktoré sa venujú tejto činnosti, a ktorých je členom, alebo s poľnohospodármi, ktorým poskytol služby v nedávnych hospodárskych rokoch, ktorí musia mať rovnako ako v predchádzajúcom prípade na poskytnutie podrobných informácií súhlas dotknutých spracovateľov. Toto opatrenie tiež nenahrádza hlavnú a nezávislú povinnosť, ktorú podnikom spracúvajúcim osivo ukladá článok 9 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia.

42.      Článok 14 ods. 3 šiestu zarážku nariadenia č. 2100/94 v spojení s článkom 9 nariadenia č. 1768/95 preto treba vykladať tak, že majiteľ chránenej odrody môže od podniku, ktorý poskytuje služby v oblasti spracovania osiva, ktoré patrí k niektorému z druhov poľnohospodárskych rastlín uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia č. 2100/94, vyžadovať príslušné informácie bez ohľadu na existenciu indícií o tom, že tento podnik spracoval množiteľský materiál získaný sadením niektorej z odrôd registrovaných na jeho meno.

VI – Druhá prejudiciálna otázka

43.      Vzhľadom na odpoveď, ktorú navrhujem na prvú otázku, nie je potrebné preskúmať druhú otázku, lebo bola nastolená iba subsidiárne, výlučne pre prípad, ak by sa existencia spomínaných indícií o spracovaní osiva registrovaného na meno šľachtiteľa považovala za nevyhnutnú.

VII – Návrh

44.      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky Landgericht Düsseldorf odpovedal takto:

Článok 14 ods. 3 šiestu zarážku nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín v spojení s článkom 9 nariadenia Komisie č. 1768/95 z 24. júla 1995, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94, treba vykladať tak, že majiteľ chránenej odrody môže od podniku, ktorý poskytuje služby v oblasti spracovania osiva, ktoré patrí k niektorému z druhov poľnohospodárskych rastlín uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia č. 2100/94, vyžadovať príslušné informácie bez ohľadu na existenciu indícií o tom, že tento podnik spracoval množiteľský materiál získaný sadením niektorej z odrôd registrovaných na jeho meno.

---

1 – Jazyk prednesu: španielčina.

---

2 – Nariadenie Rady z 27. júla 1994 (Ú. v. ES L 227, s. 1).

---

3 – Nariadenie Komisie z 24. júla 1995 (Ú. v. ES L 173, s. 14).

---

4 –      Tá im pod podmienkou zaplatenia primeraných odmien povoľuje používať bez povolenia na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti produkt zberu, ktorý získali pestovaním množiteľského materiálu chránenej odrody.

---

5 – Okolnosti predchádzajúce zavedeniu systému práv Spoločenstva k odrodám rastlín a jeho charakteristické črty som vysvetlil v bodoch 7 až 18 návrhov, ktoré som predniesol 21. marca 2002 vo veci Schulin, v ktorej bol rozsudok vydaný 10. apríla 2003 (C‑305/00, Zb. s. I‑3525).

---

6 – VAN DER KOOIJ, P.A.C.E.: Introduction to the EC Regulation on Plant Variety Protection. Kluwer Law International 1997, s. 36: „It only applies in relation to farmers who use the product of their own harvest for propagating purposes on their own holding“.

---

7 – B. P. Kiewiet, predseda Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín, vo svojej prednáške v Einbeck, 26. januára 2001, nazvanej Modern Plant Breeding and Intellectual Property Rights v tejto súvislosti potvrdzuje: „In a nutshell, what the regime amounts to is that a ‚farmers’ privilege‘ has been created for varieties of the most important agricultural crops protected by Community plant variety rights“, uverejnená na: www.cpvo.fr/e/articles ocvv/speech bk.pdf.

---

8 –      Už citovaný.

---

9 – Body 62 až 68.

---

10 – C‑182/01, v ktorej zatiaľ nebolo vydané rozhodnutie. Pozri moje návrhy zo 7. novembra 2002.

---

11 – Uznesenie zo 4. februára 2000 (C‑17/98, Zb. s. I‑665).

---

12 – Obšírne vysvetlenie tejto nepríjemnej udalosti je obsiahnuté v bodoch 28 až 30 návrhov, ktoré som 7. novembra 2002 predniesol vo veci Jäger, už citovanej.

---

13 –      Definovaná ako zmluva, v ktorej sa jedna strana zaväzuje dať druhej strane do užívania alebo používania nejakú vec na určitý čas a za určitú cenu. Článok 1543 španielskeho Občianskeho zákonníka.

---

14 – Body 57, 63 a 66.