52012PC0134

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Dohovor o pracovných normách v námornej doprave (MLC) z roku 2006 prijala Medzinárodná organizácia práce (ILO) takmer jednomyseľným hlasovaním 23. februára 2006 v Ženeve. Vzťahuje sa na námornú dopravu a týka sa všetkých podstatných vecí, akými sú minimálne požiadavky na námorníkov v súvislosti s prácou na lodi (hlava I MLC), podmienky zamestnania (hlava II MLC), ubytovanie, zariadenia na zotavenie a stravovanie (hlava III MLC), ochrana zdravia, zdravotná a sociálna starostlivosť, ochrana sociálneho zabezpečenia (hlava IV) a súlad s požiadavkami a ich presadzovanie (hlava V), s cieľom zaručiť primerané pracovné a životné podmienky na palubách lodí, ako aj postupy na uplatňovanie týchto ustanovení. Dohovor možno považovať za prvý námorný zákonník práce pre viac ako 1,2 milióna námorníkov, ako aj pre vlastníkov lodí a prímorské krajiny na celom svete.

Členské štáty EÚ a Komisia podporujú činnosť ILO v tejto veci už od začiatku. EÚ považuje MLC, ktorého cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky v námornej doprave na celom svete prostredníctvom stanovenia spoločných minimálnych noriem pre lode plaviace sa pod akoukoľvek vlajkou a pre všetkých námorníkov, za cenný príspevok. V tejto súvislosti už EÚ prijala rozhodnutie Rady 2007/431/ES zo 7. júna 2007, ktorým sa členské štáty v záujme Európskeho spoločenstva splnomocňujú na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006[1]. Niektoré členské štáty ho už ratifikovali (Španielsko, Bulharsko, Luxembursko, Dánsko, Lotyšsko, Holandsko) a ďalšie by ho mali ratifikovať v blízkej dobe. Právne predpisy jednotlivých členských štátov poskytujú v tejto veci všeobecne viac ochrany a sú podrobnejšie ako normy ILO. Predpokladom zachovania konzistentnosti medzinárodných a vnútroštátnych noriem a ratifikácie dohovoru je rozsiahle a časovo náročné preskúmanie vnútroštátnych právnych predpisov.

V súčasnosti ratifikovalo MLC 22 krajín, čo predstavuje viac ako 45 % tonáže celosvetovej flotily, pričom je na nadobudnutie platnosti dohovoru MLC potrebných 30 ratifikácií a 33 % tonáže celosvetovej flotily.

EÚ prijala aj smernicu Rady 2009/13/ES zo 16. februára 2009, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES[2]. Smernica 2009/13/ES predstavuje význačný úspech sektorového sociálneho dialógu a cieľom tohto návrhu je zabezpečiť pre ňu primerané prostriedky na jej presadzovanie v Únii.

Na tento účel sa plánuje na jednej strane vyžadovať od členských štátov, aby vykonávali smernicu 2009/13/ES pri uplatňovaní svojich právomoci ako vlajkové štáty.

Tak, ako sa veci majú, sa smernicou 2009/13/ES európske právne predpisy zosúladili s medzinárodnými normami stanovenými v MLC. Do smernice sa prebrali príslušné ustanovenia MLC o právach námorníkov obsiahnuté v uvedených hlavách I, II, III a IV.

Európski sociálni partneri, ktorí si želajú vykonávať svoju dohodu prostredníctvom rozhodnutia Rady na základe článku 155 ZFEÚ, nemajú právo na to, aby do ich dohody zahrnuli ustanovenia o presadzovaní uvedené v hlave V MLC, a požiadali Komisiu, aby v tejto veci konala. Presne to je aj cieľom tejto iniciatívy týkajúcej sa povinností vlajkového štátu.

Táto iniciatíva je súčasťou politiky EÚ v oblasti námorných profesií. Ako Komisia uvádza vo svojom oznámení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018[3], je naozaj v skutočnom záujme EÚ zvýšiť atraktívnosť námorných profesií pre Európanov prostredníctvom opatrení, do ktorých sa v prípade potreby zapojí Komisia, členské štáty a samotný priemysel. V plnej miere to platí na vykonávanie MLC, čím sa značne zlepšujú pracovné a životné podmienky na palube lodí. V oznámení sa kladie dôraz na to, že dohoda sociálnych partnerov EÚ o zavedení kľúčových prvkov tohto dohovoru dokazuje širokú podporu celého priemyslu v tejto oblasti a že cieľom opatrení EÚ a členských štátov by malo byť:

– prechod na rýchlu ratifikáciu MLC členskými štátmi a skoré schválenie návrhov Komisie vychádzajúcich z dohody sociálnych partnerov na zavedenie kľúčových prvkov do právnych predpisov EÚ;

– zabezpečenie účinného presadzovania nových pravidiel prostredníctvom primeraných opatrení vrátane požiadaviek na kontrolu vlajkovými a prístavnými štátmi[4].

V bielej knihe s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje[5] sa vyzdvihuje význam sociálnej agendy pre námornú dopravu pri podpore pracovných miest a zvyšovaní bezpečnosti a v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý sprevádza túto bielu knihu, sa uvádza návrh na zabezpečenie účinného presadzovania MLC.

Tento návrh úzko súvisí s návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole, zameraným na zabezpečenie rovnakých podmienok v tomto odvetví na celom svete prostredníctvom presadzovania MLC vo všetkých európskych prístavoch.

1.1         Dohovor o pracovných normách v námornej doprave

Ako ILO všeobecne uznáva a explicitne uvádza, námorná doprava je „prvým naozaj globálnym odvetvím na svete“, ktoré „si vyžaduje medzinárodnú regulačnú odpoveď primeraného druhu – celosvetové normy platné pre celé odvetvie“.

V MLC prijatom v roku 2006 sa ustanovujú komplexné pravidlá a ochrana na pracovisku pre všetkých námorníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a vlajku, pod ktorou sa loď plaví.

Cieľom MLC je dosiahnuť primerané pracovné podmienky námorníkov a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž serióznych vlastníkov lodí. Stanovujú sa v ňom práva námorníkov na primerané pracovné podmienky v rôznych oblastiach a je určený na celosvetové uplatňovanie, jednoduché pochopenie, aktualizovanie a jednotné presadzovanie. Účelom tohto dohovoru je takisto byť globálnym nástrojom známym ako „štvrtý pilier“ medzinárodného regulačného režimu kvalitnej námornej dopravy, ktorý dopĺňa tri kľúčové dohovory Medzinárodnej námornej organizácie (IMO): Medzinárodný dohovor o bezpečnosti života na mori (dohovor SOLAS), Medzinárodný dohovor o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (dohovor STCW) a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor MARPOL).

Dohovor obsahuje štyri hlavy, ktorých predmetom sú práva námorníkov: hlavu 1 o minimálnych požiadavkách na námorníkov v súvislosti s prácou na lodi; hlavu 2 o podmienkach zamestnania; hlavu 3 ubytovaní, zariadeniach na zotavenie a stravovaní; hlavu 4 o ochrane zdravia, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ochrane sociálneho zabezpečenia.

Okrem toho MLC obsahuje v hlave 5 mechanizmus na zlepšenie dohľadu na všetkých úrovniach: lode, spoločnosti, vlajkového štátu, prístavného štátu, štátu, z ktorého prichádzajú pracovné sily a systému ILO na globálne a jednotné dodržiavanie požiadaviek a jeho overovanie. Účinnejší systém presadzovania a dodržiavania požiadaviek so spoľahlivým súborom pravidiel bol naozaj potrebný na odstránenie lodí, ktoré nespĺňajú normy, v záujme bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany lodí a ochrany životného prostredia.

Preto musí EÚ prostredníctvom kontroly vlajkovými a prístavnými štátmi poskytovať nástroje na zabezpečenie uplatňovania príslušných noriem MLC v oblasti práce v námornej doprave na palube všetkých lodí zastavujúcich v prístavoch EÚ bez ohľadu na štátnu príslušnosť námorníkov.

Presadzovanie noriem MLC prostredníctvom kontroly vlajkovými a prístavnými štátmi sa musí vnímať aj ako spôsob obmedzovania sociálneho dampingu, ktorý zhoršuje pracovné podmienky na lodiach a znevýhodňuje vlastníkov lodí poskytujúcich primerané pracovné podmienky, ktoré sú v súlade s pravidlami ILO:

1.2.        Povinnosti štátnej prístavnej kontroly na základe MLC

Prijatím MLC ILO prijala inovačné ustanovenia týkajúce sa osvedčovania pracovných podmienok na palubách lodí.

Prostredníctvom MLC sa zriadil silný režim presadzovania, ktorého oporou je systém udeľovania osvedčení, v rámci ktorého vlajkový štát (alebo uznaná/uznaný organizácia/subjekt, konajúci v jeho mene) preskúmava plány plnenia požiadaviek vlastníkov lodí a overuje a osvedčuje ich skutočnú existenciu a plnenie. Lode budú musieť mať na palube námorné pracovné osvedčenie a vyhlásenie o plnení požiadaviek na námornú prácu. Tieto dokumenty vydá vlajkový štát v rámci svojej jurisdikcie nad loďami a osvedčí tak výsledky kontrol. Podľa MLC sa táto požiadavka vzťahuje na lode s hrubou priestornosťou nad 500 (GT) v medzinárodnej plavbe alebo kabotáži v zahraničí. Od vlajkových štátov EÚ sa však očakáva, že zabezpečia, aby sa dodržiavali vnútroštátne zákony a iné právne predpisy, ktorými sa vykonáva smernica 2009/13/ES, na menších lodiach (menej ako 500 GT), ktorých osvedčovanie na základe MLC povinné nie je. V záujme vyhnutia sa ďalšej regulačnej požiadavke na členské štáty sa celý systém osvedčovania prostredníctvom tohto návrhu nezačleňuje do právnych predpisov EÚ, ale ponecháva sa v oblasti medzinárodného práva.

1.3.        Platné právne predpisy EÚ

EÚ vytvorila právny rámec zvyšovania námornej bezpečnosti prostredníctvom prijatia troch balíkov o námornej bezpečnosti, pričom posledný bol prijatý v roku 2009. Niektoré pravidlá EÚ týkajúce sa námornej bezpečnosti a ochrany zdravia a bezpečnosti sú dôležité pre tento návrh. Nasleduje ich krátke zhrnutie.

1.3.1      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES z 23. apríla 2009 o plnení povinností vlajkového štátu[6]

Cieľom smernice 2009/21/ES je na úrovni EÚ zabezpečiť, aby členské štáty účinne a dôsledne plnili povinnosti vlajkového štátu, zvýšiť bezpečnosť a zabrániť znečisťovaniu z lodí plaviacich sa pod ich vlajkami. Ustanovujú sa ňou podmienky pre lode, ktoré sa zaregistrujú pod vlajkou členského štátu, a povinnosť vlajkových štátov zriadiť systém riadenia kvality a vnútorného hodnotenia v súlade s medzinárodnými normami. Na tento účel sa uplatňujú normy IMO – najmä povinný plán auditov vnútroštátnych námorných úradov a Kódex IMO pre vlajkové štáty.

Smernica 2009/21/ES však neobsahuje zoznam úloh, ktoré musia vykonať vlajkové štáty, ale obsahuje odkazy na postupy IMO. Preto by sa mali do právnych predpisov EÚ zaviesť špecifické úlohy vlajkových štátov vyplývajúce z presadzovania smernice 2009/13/ES. Keďže ciele predkladaného návrhu sú osobitné a odlišné svojim charakterom od cieľov smernice 2009/21, zdá sa byť vhodnejšie, zvoliť si radšej formu samostatného návrhu, ako meniť a dopĺňať smernicu 2009/21/ES.

1.3.2      Smernica 2009/13/ES

Na základe dohody medzi sociálnymi partnermi EÚ sa smernicou 2009/13/ES implementujú určité normy MLC do práva Únie. Predovšetkým do jej prílohy boli začlenené príslušné prvky hláv 1, 2, 3 a 4 MLC o minimálnych požiadavkách v súvislosti s prácou na lodi (osvedčenie o zdravotnom stave, minimálny vek, odborná príprava a kvalifikácie), podmienky zamestnania (pracovné dohody, repatriácia, kompenzácia straty alebo stroskotania lode, veľkosť posádky, kariérny postup a rozvoj zručností a možnosti námorníkov zamestnať sa), ustanovenia o ubytovaní, rekreačných zariadeniach, stravovaní, ustanovenia o ochrane zdravia, zdravotnej starostlivosti a dobrých životných podmienkach vrátane zodpovednosti vlastníka lode, prístup k zariadeniam na brehu a napokon ustanovenia o postupoch podávania sťažností na palube.

Ak nie je výslovne ustanovené inak, smernica 2009/13/ES sa vzťahuje na všetky lode, či už vo verejnom, alebo súkromnom vlastníctve, bežne zapojené do komerčných činností, s výnimkou lodí zapojených do rybolovu alebo podobných činností a tradičných lodí, napr. dhau a džunky. Smernica sa nevzťahuje na vojnové lode a pomocné námorné plavidlá.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Členské štáty EÚ sa s Komisiou, ktorá koordinovala pozície EÚ, aktívne zúčastňovali na rokovaniach o MLC. Všetky členské štáty EÚ prijali MLC v roku 2006.

Plnohodnotné konzultácie v júni 2011 poskytli členským štátom a zúčastneným stranám príležitosť na vyjadrenie svojich názorov.

Účastníci sa zhodli na tom, že je potrebné aktualizovať právne predpisy týkajúce sa vlajkových a prístavných štátov s cieľom presadzovať plnenie požiadaviek MLC.

Konkrétne pozitívne vplyvy, ktoré boli zdôraznené, boli posilnenie námornej bezpečnosti, zvýšenie kvality námornej dopravy, spravodlivejšie podmienky hospodárskej súťaže prevádzkovateľov EÚ a z ostatných častí sveta a medzi vlajkami EÚ a vlajkami z ostatných častí sveta.

Zúčastnené strany uviedli aj kvalitnejšie pracovné miesta pre námorníkov, najmä námorníkov EÚ pracujúcich na lodiach plaviacich sa pod vlajkou EÚ, námorníkov EÚ pracujúcich na lodiach plaviacich sa pod vlajkami ostatných štátov, dokonca mimo EÚ, námorníkov zo štátov mimo EÚ pracujúcich na lodiach plaviacich sa pod vlajkou štátov mimo EÚ.

Pracovná skupina pre námornú zamestnanosť a konkurencieschopnosť, nezávislý orgán zriadený podpredsedom Siimom Kallasom v júli 2010, ktorá ukončila svoju prácu v júni 2011 a vydala správu[7] obsahujúcu politické odporúčania týkajúce sa spôsobu podpory profesie námorníka v Európe, odporúčala presadzovanie MLC.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1         Obsah návrhu

3.1.1      Povinnosti vlajkového štátu

Štátna vlajka je primárnym zdrojom zodpovednosti štátu za loď. Vlajkové štáty musia zabezpečiť, aby ich lode spĺňali normy, ktoré vlajkové štáty akceptovali v rámci medzinárodného práva a dohovorov, najmä minimálne medzinárodné normy. Znamená to, že lode plaviace sa pod vlajkou vlajkového štátu sa prevádzkujú a udržujú tak, že riziko pre námorníkov, morské prostredie a náklad je minimálne. Článkom 94 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS 1982) sa stanovujú základné povinnosti vlajkových štátov a na základe jeho článku 94 ods. 5 musia štáty podniknúť všetky kroky potrebné na zabezpečenie dodržiavania všeobecne akceptovaných medzinárodných nariadení, postupov a činností.

Vlajkový štát uplatňuje účinnú jurisdikciu a kontrolu nad administratívnymi, technickými a sociálnymi vecami týkajúcimi sa jeho lodí a posádok na šírom mori. Presadzuje nariadenia v prípade plavidiel zaregistrovaných pod jeho vlajkou vrátane nariadení týkajúcich sa inšpekcií, osvedčovania a vydávania dokumentov o bezpečnosti a zabraňovania znečisťovaniu.

Konkrétne to znamená, že členské štáty musia predtým, než povolia lodi plaviť sa pod ich vlajkami, skontrolovať, či táto loď plní medzinárodné pravidlá a nariadenia v oblastiach, ktoré patria do ich zodpovednosti.

Predložený návrh o vlajkovom štáte sa obmedzuje iba na zahrnutie niektorých častí hlavy V MLC týkajúcich sa povinností vlajkového štátu. Ako už bolo uvedené, predložený návrh síce smernicu 2009/21/ES dopĺňa, no nemení ju. Návrh umožňuje vlajkovým štátom smernicu 2009/13/ES presadzovať a dodržiavať jej ustanovenia.

Ustanovenia MLC, ktorými sa stanovuje povinnosť pre lode, aby mali na palube námorné pracovné osvedčenie a vyhlásenie o plnení požiadaviek na námornú prácu a osvedčuje, že bolo splnených všetkých 14 oblastí MLC (minimálny vek námorníkov, vydávanie osvedčení o zdravotnom stave pre námorníkov, kvalifikácia námorníkov, pracovné dohody námorníkov, využívanie akejkoľvek súkromnej náborovej a zamestnaneckej služby pre námorníkov, ktorej bola udelená licencia alebo certifikát alebo ktorá je regulovaná, pracovná doba alebo doba odpočinku, počet členov posádky lode, ubytovanie, rekreačné zariadenia na palube, stravovanie, zdravie a bezpečnosť a predchádzanie úrazom, zdravotná starostlivosť na palube, postupy vybavovania sťažností na palube lode, vyplácanie miezd) však nemohli byť transponované do právnych predpisov EÚ všetky z dôvodu právomoci EÚ a nedostatku politickej príležitosti.

Smernica 2009/13 teda nezahŕňa celú škálu oblastí, na ktoré sa vzťahuje MLC. V dôsledku toho sa povinnosti vlajkových štátov EÚ obmedzujú na presadzovanie ustanovení smernice 2009/13/ES.

3.1.2      Podrobný obsah návrhu

Cieľom smernice 2009/21/ES je, aby vlajky všetkých členských štátov mali dobrú povesť (aby neboli na čiernej listine ...), a zahrnúť systém auditu vlajkových štátov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) do právnych predpisov EÚ a zaviesť osvedčovanie kvality vnútroštátnych námorných úradov, pričom účely predloženého návrhu sú iné. Predložený návrh neobsahuje odkazy na nijaký postup IMO, ale stanovujú sa v ňom zásady monitorovania vykonávania smernice 2009/13/ES, ktorá preberá niektoré normy Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave. V záujme prehľadnosti je vhodnejšia existencia samostatného znenia.

V článku 1 sa opisuje predmet návrhu, ktorý spočíva v zabezpečení plnenia povinností členských štátov pri vykonávaní a presadzovaní smernice 2009/13/ES.

Článok 2 sa týka vymedzenia pojmu „loď“ a „vlastník lode“ vychádzajúceho z vymedzenia pojmu v MLC a používaného v smernici 2009/13 s cieľom zabrániť nesúladu medzi normami a vykonávacími opatreniami.

V článku 3 sa ustanovuje povinnosť vlajkového štátu zriadiť mechanizmus inšpekcií a zabezpečiť, aby jeho lode spĺňali požiadavky smernice 2009/13/ES.

Článok 4 sa týka odbornej kvalifikácie a nezávislosti zamestnancov poverených overovaním správneho plnenia ustanovení smernice 2009/13/ES na palube plavidiel pod vlajkami príslušných členských štátov.

Predmetom článku 5 je vybavovanie sťažností na palube lodí pod vlajkami EÚ a stanovujú sa ním zásady a postup príslušných zamestnancov vlajkových štátov.

3.1.3      Vysvetľujúce dokumenty sprevádzajúce oznámenie transpozičných opatrení

V nadväznosti na spoločné politické vyhlásenia (Ú. v. EÚ 2011/C 369/02, Ú. v. EÚ 2011/C 369/03)[8] Komisia v súčasnosti zvažuje na základe posudzovania jednotlivých prípadov potrebu vysvetľujúcich dokumentov. Vzhľadom na zásadu proporcionality sa vysvetľujúce dokumenty v predloženom návrhu, ktorým sa neupravuje žiaden iný existujúci legislatívny akt, nepovažovali za odôvodnené, a to s cieľom zabrániť možnej dodatočnej administratívnej záťaži a vzhľadom na to, že návrh je dobre vymedzený a nemá vplyv na prísne regulované oblasti na vnútroštátnej úrovni . Predložený návrh preto neobsahuje odôvodnenie týkajúce sa vysvetľujúcich dokumentov.

3.2         Právny základ

Článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

3.3         Zásada subsidiarity

Harmonizované pravidlá presadzovania v celej EÚ by mali prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok v záujme zabránenia narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu na úkor námornej bezpečnosti, ako aj zabezpečenia primeraných pracovných a životných podmienok pre všetkých námorníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Predovšetkým, vykonávanie štátnych prístavných kontrol na úrovni EÚ prostredníctvom združovania zdrojov a výmeny informácií sa ukázalo byť účinné pri zabezpečovaní lepšieho dohľadu nad loďami zastavujúcimi v prístavoch EÚ.

3.4         Zásada proporcionality

Hlavným prostriedkom presadzovania v odvetví námornej dopravy sú opatrenia vlajkového štátu. Cieľom predloženého návrhu je upevnenie postavenia vlajkového štátu pri monitorovaní účinného vykonávania smernice 2009/13/ES jednotným spôsobom, čím sa zabráni tomu, aby členské štáty konali individuálne na úkor jednotnosti, čo môže byť v rozpore buď s medzinárodným právom, alebo právnymi predpismi Únie.

3.5         Výber nástrojov

Vzhľadom na to, že členské štáty musia implementovať minimálne normy prostredníctvom opatrení v rámci svojich národných systémov a v oblasti spoločných právomocí, je najvhodnejším nástrojom smernica.

3.6         Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica, podobne ako smernica 2009/13, nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006.

2012/0065 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zodpovednostiach vlajkového štátu za presadzovanie smernice Rady 2009/13/ES, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES.

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[9],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[10],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Cieľom opatrení Únie v oblasti námornej dopravy je, okrem iného, zlepšiť životné a pracovné podmienky námorníkov na lodiach, zvýšiť námornú bezpečnosť a zabrániť znečisťovaniu v dôsledku námorných nehôd.

(2)       Únia si je vedomá toho, že väčšina námorných nehôd je priamo zapríčinená ľudským faktorom, najmä únavou.

(3)       Jedným z hlavných cieľov politiky Únie v oblasti námornej bezpečnosti je odstránenie námornej dopravy nespĺňajúcej normy.

(4)       Medzinárodná organizácia práce prijala 23. februára 2006 Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (dohovor) v snahe vytvoriť jednotný a súdržný nástroj spájajúci podľa možnosti všetky aktualizované normy existujúcich medzinárodných dohovorov a odporúčaní v oblasti pracovných noriem v námornej doprave, ako aj základné zásady nachádzajúce sa v iných medzinárodných dohovoroch o pracovných normách.

(5)       Rozhodnutím Rady 2007/431/ES zo 7. júna 2007[11] boli členské štáty splnomocnené na ratifikáciu tohto dohovoru. Členské štáty sa vyzývajú, aby ho čo najskôr ratifikovali.

(6)       V dohovore sú stanovené pracovné normy v námornej doprave pre všetkých námorníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a vlajku lode.

(7)       Smernicou Rady 2009/13/ES zo 16. februára 2009[12] sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES (dohoda).

(8)       Smernica 2009/13/ES bola prijatá na základe článku 155 zmluvy.

(9)       Keďže sa dohody uzavreté na základe článku 155 zmluvy, ktoré sa vykonávajú rozhodnutiami Rady, môžu vzťahovať iba na oblasti vymedzené v článku 153 zmluvy, určité ustanovenia dohovoru týkajúce sa zodpovedností vlajkového štátu za presadzovanie dohovoru nemôžu byť zahrnuté do sociálnej dohody vykonávanej smernicou 2009/13/ES. Tieto ustanovenia by sa mali začleniť do právnych predpisov Únie prostredníctvom tejto smernice.

(10)     Hoci sa povinnosti vlajkového štátu riadia smernicou 2009/21/ES zahrnutím systému auditu vlajkových štátov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) do právnych predpisov Únie a zavedením osvedčovania kvality vnútroštátnych námorných úradov, z hľadiska zohľadnenia rôznych účelov a postupov sa považuje za vhodnejšiu a jasnejšiu samostatná smernica vzťahujúca sa na pracovné normy v námornej doprave.

(11)     Smernica 2009/13/ES sa vzťahuje na námorníkov na palubách lodí plaviacich sa pod vlajkou členského štátu. Členské štáty by preto mali monitorovať plnenie všetkých ustanovení tejto smernice loďami plaviacimi sa pod ich vlajkou.

(12)     Je potrebné, aby členské štáty na účely kontroly účinného presadzovania smernice 2009/13/ES prostredníctvom pravidelných inšpekcií, monitorovania a iných kontrolných opatrení overovali, či lode plaviace sa pod ich vlajkou spĺňajú požiadavky smernice 2009/13/ES.

(13)     Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(14)     Keďže sa touto smernicou presadzuje smernica 2009/13/ES, mala by nadobudnúť účinnosť v ten istý deň ako smernica 2009/13/ES,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie účinného plnenia povinností členských štátov ako vlajkových štátov spočívajúcich v monitorovaní súladu lodí plaviacich sa pod ich vlajkami so smernicou 2009/13/ES. Touto smernicou nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES[13].

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) „loď“ znamená loď, ktorá sa neplaví výhradne po vnútrozemských vodách alebo chránených vodách, alebo v ich bezprostrednej blízkosti, alebo v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú nariadenia o prístavoch;

b) „vlastník lode“ znamená vlastníka lode, alebo akúkoľvek inú organizáciu alebo osobu, ako je manažér, agent alebo prenajímateľ lode, ktorá od vlastníka prevzala zodpovednosť za prevádzku lode a ktorá prevzatím takejto zodpovednosti súhlasila aj s prevzatím všetkých s ňou spojených povinností a záväzkov vlastníka lode v súlade s prílohou k smernici 2009/13/ES bez ohľadu na to, či akákoľvek iná organizácia alebo osoby plnia v mene vlastníka lode určité povinnosti alebo úlohy.

Článok 3

Monitorovanie plnenia požiadaviek

Členské štáty zabezpečujú zriadenie primeraných kontrol a monitorovacích mechanizmov a vykonávanie účinných a primeraných inšpekcií, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby pracovné a životné podmienky námorníkov na lodiach plaviacich sa pod ich vlajkou spĺňali, a to aj v budúcnosti, požiadavky smernice 2009/13/ES.

Článok 4

Zamestnanci poverení monitorovaním plnenia požiadaviek

Členské štáty zabezpečujú, aby bola zamestnancom povereným overovaním riadneho vykonávania smernice 2009/13/ES poskytnutá potrebná alebo vhodná odborná príprava, aby mali potrebnú alebo vhodnú kvalifikáciu, referenčný rámec, právomoc, štatút a nezávislosť, čím sa im umožní vykonávať overovanie a zabezpečovať plnenie požiadaviek tejto smernice.

Článok 5

Sťažnosti

1.           Ak je členskému štátu doručená sťažnosť, ktorú nepokladá za evidentne nepodloženú, alebo ak členský štát získa dôkazy o tom, že loď, ktorá sa plaví pod jeho vlajkou, nevyhovuje požiadavkám smernice 2009/13/ES, alebo že má vážne nedostatky vo svojich vykonávacích opatreniach, tento členský štát podnikne kroky potrebné na vyšetrenie danej veci a na zabezpečenie toho, aby sa prijali opatrenia na odstránenie všetkých zistených nedostatkov.

2.           Zamestnanci poverení vybavovaním sťažností zaobchádzajú so zdrojom akejkoľvek sťažnosti, v ktorej sa tvrdí, že sú ohrozené pracovné a životné podmienky námorníkov, alebo že majú nedostatky, alebo že dochádza k porušovaniu zákonov a iných právnych predpisov, dôverným spôsobom a vlastníkovi lode, jeho zástupcovi alebo prevádzkovateľovi lode nesmú nijako naznačiť, že inšpekcia bola vykonaná v dôsledku takejto sťažnosti.

Článok 6

Transpozícia

1.           Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 12 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

2.           Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Spôsoby uvedenia odkazu stanovia členské štáty.

3.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti smernice 2009/13/ES.

Článok 8

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Ú. v. EÚ L 161, 22.6.2007, s. 63.

[2]           Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2009, s. 30.

[3]               KOM(2009) 8

[4]               Pozri bod 3 uvedeného oznámenia.

[5]               KOM(2011) 144 v konečnom znení

[6]               Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 132.

[7]               Uverejnená 20. júla 2011: http://ec.europa.eu/transport/maritime/seafarers/doc/2011-06-09-tfmec.pdf

[8]               KOM(2007) 502.

[9]               Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[10]             Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[11]             Ú. v. EÚ L 161, 22.6.2007, s. 63.

[12]             Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2009, s. 30.

[13]             Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 132.