Európsky dvor audítorov

12, rue Alcide De Gasperi, 1615 Luxemburg, LUXEMBURSKO

1.1.

Táto kapitola výročnej správy:

1.2.

Dvor audítorov predkladá Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti (DAS) (5) týkajúce sa spoľahlivosti účtov, zákonnosti a správnosti príslušných transakcií. Dvor audítorov môže toto vyhlásenie doplniť o špecifické hodnotenie každej hlavnej oblasti činnosti EÚ (6).

1.3.

Cieľom práce týkajúcej sa spoľahlivosti účtov Európskej únie je určiť, do akej miery boli príjmy, výdavky, aktíva a pasíva riadne zaznamenané a či ročná účtovná závierka verne odráža finančnú situáciu k 31. decembru 2010 a výsledky transakcií a tokov hotovosti za skončený rozpočtový rok (pozri body 1.6 až 1.8).

1.4.

Cieľom práce týkajúcej sa správnosti transakcií v rámci účtov za rok 2010 je určiť, či sú tieto transakcie v súlade s platnými predpismi alebo zmluvnými ustanoveniami a či boli správne vypočítané (pozri body 1.9 až 1.14 týkajúce sa prehľadu výsledkov a kapitoly 2 až 7, v ktorých sa nachádza viac informácií).

1.5.

Dvor audítorov vykonal analýzu spoľahlivosti vyhlásení vedenia Komisie, a to vyhlásení generálnych riaditeľov a výročných správ o činnosti útvarov Komisie a súvisiacej súhrnnej správy s cieľom posúdiť, do akej miery poskytujú objektívne posúdenie kvality finančného hospodárenia a do akej miery prispievajú k celkovej istote Dvora audítorov (pozri body 1.17 až 1.20 a body 1.23 až 1.25 a „Spoľahlivosť vyhlásení vedenia Komisie“ v kapitolách 2 až 7). Súčasťou práce bolo aj preskúmanie všeobecného stanoviska vnútorného audítora Komisie, ktoré bolo vydané po prvýkrát a ktoré sa týka finančného riadenia Komisie v rozpočtovom roku 2010 (pozri body 1.21 až 1.22).

1.6.

Pripomienky Dvora audítorov sa týkajú ročnej účtovnej závierky Európskej únie (ďalej len „účtovná závierka“) za rozpočtový rok 2010, ktorú zostavil účtovník Komisie a schválila Komisia v súlade s článkom 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 25. júna 2002 (7) a ktorú Dvor audítorov prijal dňa 27. júla 2011. Účtovná závierka zahŕňa:

1.7.

Účtovník Komisie poskytol Dvoru audítorov vyhlásenie, ktoré potvrdzuje, že s výhradou určitých obmedzení (8), ktoré neboli významné, je účtovná závierka úplná a spoľahlivá.

1.8.

Dvor audítorov pri svojom audite účtovnej závierky za rok 2010 zistil, že v účtovnej závierke sa nevyskytli významné chybné údaje (pozri však body 1.26 až 1.37 a informácie o následnej kontrole pripomienok z minulých rokov, ktoré sa týkajú spoľahlivosti účtov v prílohe 1.2 ).

1.9.

Dvor audítorov predkladá špecifické hodnotenie v kapitole 2 o príjmoch a v kapitolách 3 až 7 o skupinách oblastí politík zostavovania rozpočtu na základe činností (ABB) (pozri tabuľku 1.1 ). Každé špecifické hodnotenie obsahuje úvod, zistenia a závery o správnosti transakcií, efektívnosti systémov a spoľahlivosti vyhlásení vedenia Komisie a správy o následných opatreniach Komisie v nadväznosti na predchádzajúce odporúčania Dvora audítorov.

1.10.

Pokiaľ ide o rok 2010, skupina politík Výskum a iné vnútorné politiky, uvedená v kapitole 6, pozostáva zo skupín/oblastí politík, ktoré boli vo výročnej správe za rok 2009 súčasťou ďalších špecifických hodnotení (9).

1.11.

Dvor audítorov dospel k záveru, že príjmy (127 795 mil. EUR) (10) a platby v skupine politík Administratívne a iné výdavky (9 264 mil. EUR) neobsahovali významné chyby a že systémy dohľadu a kontroly boli účinné (pozri tabuľku 1.2 a body 2.41 až 2.42 a 7.33 až 7.34). Významné chyby neobsahovali ani záväzky vo všetkých skupinách politík.

1.12.

Dvor audítorov dospel k záveru, že skupina politík Výskum a iné vnútorné politiky (8 953 mil. EUR) neobsahovala významné chyby a že systémy dohľadu a kontroly boli čiastočne účinné pri zabezpečovaní správnosti platieb. V priebežných a konečných platbách v súvislosti s rámcovými programami pre výskum (RP) sa však vyskytli významné chyby (pozri tabuľku 1.2 a body 6.48 až 6.49). Dvor audítorov tiež dospel k záveru, že skupina politík Vonkajšia pomoc, rozvojová pomoc a rozšírenie (6 543 mil. EUR) neobsahovala významné chyby a že systémy dohľadu a kontroly sú čiastočne účinné pri zabezpečovaní správnosti platieb. V priebežných a konečných platbách sa však vyskytli významné chyby (pozri tabuľku 1.2 a body 5.35 až 5.36).

1.13.

Dvor audítorov dospel k záveru, že skupiny politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje (55 990 mil. EUR vo forme preplatených výdavkov) a Súdržnosť, energetika a doprava (37 556 mil. EUR vo forme preplatených výdavkov) obsahovali významné chyby. Priame platby poľnohospodárom v rámci systému IACS (11) však neobsahovali významné chyby. Dvor audítorov taktiež zistil, že kontrolované systémy dohľadu a kontroly v skupine politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje boli čiastočne účinné. Ďalej dospel k záveru, že kontrolné orgány skupiny politík Súdržnosť, energetika a doprava boli ako celok čiastočne účinné pri zabezpečovaní správnosti transakcií (pozri tabuľku 1.2 a body 3.55 až 3.56 a 4.47 až 4.48).

1.13.

Komisia zastáva názor, že systém IACS je vo všeobecnosti účinný kontrolný systém na znižovanie rizika chýb alebo neoprávnených výdavkov. Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, Komisia sa domnieva, že systémy dohľadu a kontroly sa stále zlepšujú.

Pokiaľ ide o skupinu politík Súdržnosť, Komisia poukazuje na skutočnosť, že úroveň chybovosti zostáva druhý rok za sebou značne nižšia ako úrovne, ktoré Dvor audítorov vykazoval v období rokov 2006 – 2008. Komisia zastáva názor, že tento pozitívny vývoj sa odzrkadľuje v účinnejších opatreniach v oblasti kontroly v programovacom období 2007 – 2013 a v jej akčnom pláne na rok 2008 (pozri aj odpoveď na bod 4.24).

1.14.

Dvor audítorov dospel k záveru, že celkové platby boli významne ovplyvnené chybami a že systémy dohľadu a kontroly pre platby boli vo všeobecnosti čiastočne účinné (pozri tabuľku 1.2 ).

1.15.

Výsledky auditu Dvora audítorov za rok 2010 poukazujú na zvýšenie jeho odhadu najpravdepodobnejšej chybovosti týkajúcej sa platieb za skupinu politík Súdržnosť, energetika a doprava (12) v porovnaní so skupinou politík Súdržnosť za rok 2009 (13). Odhad Dvora audítorov vo vzťahu k najpravdepodobnejšej chybovosti, ktorá sa týka platieb za ostatné skupiny politík, zostáva relatívne stabilný.

1.15 – 1.16.

Pokiaľ ide o skupinu politík Súdržnosť, Komisia poukazuje na skutočnosť, že najpravdepodobnejšia chybovosť za rok 2010 je oveľa nižšia ako úrovne vykázané v rozpočtových rokoch 2006 až 2008. Dolný limit chybovosti v roku 2010, t. j. 4,7 %, je lepší v porovnaní s 11 % v roku 2008.

1.16.

Zo všeobecného hľadiska to vedie k zvýšeniu najpravdepodobnejšej chybovosti, ktorú odhaduje Dvor audítorov za platby ako celok v rozmedzí od 3,3 % v roku 2009 do 3,7 % v roku 2010 (pozri graf 1.1 ) (14). Dvor audítorov zistil, že približne tretina testovaných transakcií bola ovplyvnená chybami (2009: štvrtina z celkového počtu transakcií).

1.17.

Každý generálny riaditeľ podáva výročnú správu o plnení svojich povinností. K nej je okrem iného priložené vyhlásenie o tom, do akej miery boli prostriedky použité na určený účel a do akej miery kontrolné postupy zaisťujú zákonnosť a správnosť transakcií.

1.18.

Všetci generálni riaditelia vyhlásili, že uvedené požiadavky boli rešpektované. Trinásť generálnych riaditeľov alebo útvarov vydalo jednu alebo viac výhrad (15), z ktorých väčšina sa vzťahuje na nedostatky týkajúce sa správnosti príslušných transakcií (pozri prílohy x.3 kapitol 2 až 7).

1.19.

Generálni riaditelia uvádzajú výhrady vo svojich vyhláseniach o vierohodnosti na základe ich posúdenia významnosti nedostatkov a/alebo pripomienok, ktoré sa týkajú základných bodov ich výročných správ o činnosti. Súčasťou tohto hodnotenia, ktoré získalo na dôležitosti najmä v roku 2010, je výpočet reziduálneho rizika alebo reziduálnej chybovosti – spravidla odhad vplyvu kontrolných mechanizmov na chybovosť na viacročnom základe – ktorý sa porovnáva s 2 % prahom významnosti, aby bolo možné určiť, či je potrebné predložiť výhradu.

1.19 a 1.20.

Keďže systémy riadenia a kontroly sú v jednotlivých oblastiach politík značne rozdielne, oddelenia Komisie majú rozdielne prístupy k posudzovaniu a výpočtu zostatkových chybovostí. Komisia súhlasí, že existujúce pokyny možno nie sú dostatočne podrobné, aby zabezpečili jednotné používanie terminológie a kritérií vo všetkých jej útvaroch. Na zabezpečenie jednotnosti v prípade, keď rôzne generálne riaditeľstvá vykonávajú podobné programy, Komisia zaviedla postup vzájomného preskúmania.

Pokyny musia v každom jednotlivom prípade umožňovať povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním mieru voľnej úvahy.

Kým pri kvantifikácii rizík vo výročných správach o činnosti by sa mali uvádzať rizikové sumy a odhad potenciálnych finančných opráv platieb v referenčnom roku, generálny riaditeľ má k dispozícii ďalšie nástroje na ochranu finančných prostriedkov EÚ ako prerušenie a pozastavenie platieb a finančné opravy. Kvantifikácia rizika vo výročnej správe o činnosti nemá rovnakú funkciu ako chybovosť stanovená Dvorom audítorov, a preto Komisia zastáva názor, že tieto dva aspekty sa nemôžu a nemali by sa porovnávať. Generálny riaditeľ môže posúdiť, či existujú „opatrenia na zmiernenie rizika“, ktoré obmedzujú riziko. V prípade skupiny politík Súdržnosť sú opatreniami na zmiernenie rizika existujúce právne požiadavky a pri posúdení vystaveniu rizikám za rok 2010 by sa mali zohľadniť tieto doplňujúce kontrolné mechanizmy, ktoré môžu značne prekračovať rámec referenčného roka auditov Dvora audítorov [ročné audity vnútroštátnych orgánov auditu, doplňujúce audity vykonávané Generálnym riaditeľstvom pre regionálnu politiku (GR REGIO) a Generálnym riaditeľstvom pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (GR EMPL), záverečné audity na konci programov].

1.20.

Obvyklé pokyny pre zostavovanie výročných správ o činnosti, ktoré vydáva generálny sekretariát a Generálne riaditeľstvo pre rozpočet, neobsahujú usmernenie pre odhad tohto reziduálneho rizika alebo reziduálnej chybovosti. To má za následok nejednotné používanie tohto pojmu príslušnými generálnymi riaditeľstvami (napr. predpovedanie plánovaných spätne získaných finančných prostriedkov bez odkazu na skutočné sumy, pri niektorých programoch bez kvantifikácie rizika chýb do 5 % pri zohľadnení miery zachytávania stanovenej v nariadení (16), vylúčenie negatívnych výsledkov auditu vo vzťahu k novo začatým programom auditu s obmedzeným rozsahom auditu).

1.21.

Vnútorný audítor Komisie vydal svoje prvé všeobecné stanovisko (17) k stavu kontroly v Komisii. Zakladá sa najmä na uisteniach uvedených vo výročných správach o činnosti a na práci, ktorú vykonal útvar vnútorného auditu (IAS) Komisie a oddelenia vnútorného auditu jednotlivých generálnych riaditeľstiev v rokoch 2008 až 2010.

1.22.

Rozsah všeobecného stanoviska je obmedzený na vlastný rámec vnútornej kontroly Komisie. Viac než 90 % všetkých chýb však bolo zistených mimo Komisie na úrovni príjemcov. Vnútorný audítor Komisie považuje tento rámec ako celok za zodpovedajúci. Dvor audítorov však poznamenáva, že zavedené systémy dohľadu a kontroly nezabraňujú chybám ani ich neidentifikujú a nenaprávajú do takej miery, že transakcie súvisiace s rozpočtom sú ako celok zákonné a správne.

1.22.

Vnútorný audítor Komisie sa pri skúmaní kontrolných systémov Komisie snaží nadobudnúť presvedčenie, že každý útvar zaviedol stratégiu kontroly, v ktorej sú náklady na kontroly úmerné rizikám chýb príslušných transakcií a ktorá je účinná pri zabraňovaní chybám v žiadostiach o platbu predkladaných príjemcami pomoci a pri spätnom získavaní neoprávnene vyplatených súm, keď nastanú chyby.

1.23.

V úvode súhrnnej správy (18) sa uvádza, že jej prijatím Komisia preberá svoju politickú zodpovednosť (19) za plnenie rozpočtu EÚ zo strany svojho vyššieho manažmentu. Komisia konštatuje, že generálni riaditelia boli úspešní pri náprave nedostatkov v 25 % výhrad formulovaných v roku 2009. Podľa jej názoru, medzi súvisiace zlepšenia patrí väčší súlad s pravidlami oprávnenosti výdavkov vykázaných príjemcami.

1.24.

Komisia však uznáva, že ešte stále existujú oblasti, ktoré vyžadujú ďalšie zlepšenia, najmä v rámci zdieľaného hospodárenia, a navrhuje opatrenia na riešenie týchto problémov, ako napríklad:

—

revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách a sektorových nariadení v období po roku 2013 s cieľom zlepšiť štruktúru schém financovania, riešiť riziko výskytu chýb, obmedziť administratívnu záťaž pre príjemcov a iné zúčastnené strany a znížiť prevádzkové náklady na kontroly,

—

—

dôsledné vykonávanie kontrolnej úlohy Komisie a uplatňovanie systematického a včasného prerušenia platieb, postupov pozastavenia platieb a finančných opráv, kedykoľvek sú zistené závažné nedostatky v oblasti kontroly,

—

—

zvýšené úsilie v oblasti súdržnosti, s cieľom riešiť výrazný nárast chybovosti a objemu chybne vyplatených súm v porovnaní s rokom 2009, v dôsledku väčšieho počtu transakcií a väčšieho množstva deklarovaných výdavkov,

—

modernizáciu postupov verejného obstarávania v EÚ, ktoré sú významným zdrojom chýb, najmä v oblasti súdržnosti (20),

—

ďalšie zlepšenie čitateľnosti a porovnateľnosti výročných správ o činnosti.

1.25.

Komisia vzala vo svojej súhrnnej správe na vedomie správy od vedenia a uviedla, že „vzbudzujú dôveru kolégia, pokiaľ ide o výkon správy a vnútornej kontroly v rámci jej útvarov a poskytujú primeranú istotu, pokiaľ ide o jej schopnosť dosiahnuť stanovené ciele“ (21). Dvor audítorov však zdôrazňuje, že už skôr zistil problémy (22), ktoré ešte stále nie sú vyriešené:

—

rozsah alebo škála výhrad by mala byť v niektorých oblastiach väčšia (pozri body 1.20; 3.52 až 3.54; 4.45 až 4.46; 5.31 až 5.34; 6.46 až 6.47 a prílohy x.3 ku kapitolám 2 až 7),

—

—

údaje z členských štátov o spätnom získaní finančných prostriedkov a prípadoch zrušenia financovania stále nie sú úplné alebo ich Komisia ešte neskontrolovala a/alebo nepotvrdila (pozri prílohu 1.2 , bod 3),

—

V prípade skupiny politík Súdržnosť Komisia za programovacie obdobie 2000 – 2006 overuje, či informácie predložené pri ukončení programov sú úplné a spoľahlivé. Pri programovacom období 2007 – 2013 Komisia vykonáva osobitný audítorský prieskum systémov členských štátov pre spätné získavanie finančných prostriedkov s cieľom získať uistenie o kvalite údajov o spätnom získaní finančných prostriedkov a prípadoch zrušenia financovania predkladaných v účtovných závierkach. Očakáva sa, že prvé výsledky tohto auditu sa zohľadnia vo výročných správach o činnosti za rok 2011.

—

rozdiel medzi mechanizmami finančných korekcií a spätným získaním finančných prostriedkov (finančné korekcie sú dôsledkom nedostatkov zistených v systémoch dohľadu a kontroly, zatiaľ čo spätne získané prostriedky sa vzťahujú na nesprávne platby) a ich dosahom (finančné korekcie znášajú daňoví poplatníci, zatiaľ čo spätne získané finančné prostriedky platia jednotliví príjemcovia) sa stále neberie primerane do úvahy (pozri prílohu 1.2 , bod 3).

—

1.26.

Významnou zložkou platieb, ktoré Komisia vykonáva, je poskytovanie finančných prostriedkov vopred na náklady, ktoré vzniknú vonkajším subjektom neskôr. Ak sú tieto platby správne označené ako predbežné financovanie, nie sú v účtovnej závierke Únie považované za definitívne výdavky v čase, kedy sú realizované. Namiesto toho sú zaznamenané v súvahe ako aktíva, až kým sa nepredloží zdôvodnenie vzniknutých nákladov (alebo, menej často, dokončenie požadovanej činnosti). Na tomto základe Komisia zaznamenáva súvisiace náklady do výkazu hospodárskeho výsledku a zúčtuje zápis v súvahe.

1.27.

Ak sú zálohy v účtovníctve vykazované ako konečné výdavky, nie je potrebné pomocou účtovného záznamu predložiť dôkazy o konečnom využití finančných prostriedkov. Tým sa zvyšuje riziko, že využívanie fondov nebude odôvodnené a že nedôjde k zisteniu nezrovnalostí alebo že tieto nezrovnalosti budú zistené so značným oneskorením. Tým sa môže skomplikovať spätné získanie neoprávnene vyplatených súm.

1.27.

Bez ohľadu na platnosť zásady uvedenej v druhej časti pripomienok Dvora audítorov treba poznamenať, že napríklad v prípade nástrojov finančného inžinierstva (FEI) sa v právnom základe stanovuje kontrola oprávnenosti vzniknutých výdavkov len pri ukončení programu alebo na konci programovacieho obdobia (čo nastane ako prvé). Preto bez ohľadu na účtovný postup, ktorý sa uplatní na peňažné prostriedky vyplatené Komisiou členským štátom, sa prípadné nezrovnalosti zistia až v tom čase.

1.28.

Hrubá zaznamenaná hodnota kumulovaného predbežného financovania sa za posledných šesť rokov viac než zdvojnásobila (z 39 mld. EUR na 84 mld. EUR, pozri prvý riadok tabuľky 1.3 ). Počas rozdeľovania účtovných období (23) Komisia taktiež odhaduje výdavky, ktoré vznikli na konci roka príjemcom, ktorých žiadosti o platby ešte neboli prijaté. Tieto časovo rozlíšené výdavky (pozri druhý riadok tabuľky 1.3 ) sa odpočítajú od súvisiacej hrubej sumy neuhradených platieb predbežného financovania. Výsledná čistá suma predbežného financovania v súvahe (pozri tretí riadok tabuľky 1.3 ) tiež zaznamenala značný nárast, ktorý bol však pomalší (z 29 mld. EUR na 49 mld. EUR).

1.28.

1.29.

Aj keď pravdepodobne bude vždy potrebný nejaký prvok odhadu pre zúčtovanie predbežného financovania, viaceré generálne riaditeľstvá v oblasti vnútorných politík a vonkajších opatrení naďalej zaznamenávajú odhady v účtovnej závierke, aj keď akceptovali výkaz výdavkov ako dostatočný základ pre ďalšie platby príjemcovi (24). Používanie odhadov časovo rozlíšených výdavkov časom výrazne vzrástlo, z menej než štvrtiny sumy záloh v roku 2005 takmer na polovicu v roku 2010 (pozri druhý riadok tabuľky 1.3 ). Dvor audítorov vyjadril znepokojenie nad vývojom tejto praxe (25).

1.29.

Z dôvodu rizika chýb v neosvedčených a/alebo neauditovaných výkazoch výdavkov viacerí povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním váhajú vykonávať platby na základe týchto výkazov. Neosvedčené a/alebo neauditované výkazy výdavkov potom používajú ako ukazovateľ pokroku dotovanej činnosti a vyplácajú dodatočné sumy predbežného financovania, aby zabezpečili plynulý prísun platieb pre dotované projekty. Zúčtovanie sa potom presunie na koniec projektu.

Je dôležité uviesť, že Komisia, ako aj príjemcovia/dodávatelia (najmä pri vnútorných politikách a vonkajšej pomoci) budú vystavení problémom z hľadiska administratívneho zaťaženia, keď sa pravidelné zúčtovania predbežného financovania stanú účinnejšie.

1.30.

Od roku 2009 sa výrazne zvýšili platby týkajúce sa najmä nástrojov finančného inžinierstva (NFI), pri ktorých sa odôvodnenie nákladov a/alebo činnosti očakáva až neskôr. Pri audite sa zistilo, že v značnom počte prípadov Komisia na začiatku riadne nezaznamenala platby ako aktíva v súvahe. V rozpore so zásadou prednosti podstaty pred formou (26) teda účty vzbudzovali dojem, že príjemca poskytol plné zdôvodnenie použitia finančných prostriedkov, kým v skutočnosti to tak nebolo.

1.30.

1.31.

Príspevky na NFI sú hlavnou zložkou tohto problému. Príslušné nariadenia v oblasti súdržnosti a rozvoja vidieka (27) obsahujú ustanovenia o zahrnutí platieb z operačných programov do výkazov výdavkov, s cieľom zriadiť fondy, ktoré budú využívať NFI alebo prispievať do nich. Komisia prijala postup zaznamenávania plných súm deklarovaných členskými štátmi vo forme výdavkov do výkazu hospodárskeho výsledku, ako keby šlo o konečné vyrovnanie pohľadávky.

1.31.

Na základe informácií, ktoré Komisia vyžiadala a získala od členských štátov v júni 2011, účtovala platby v prospech FEI vrátane porovnávacích číselných údajov za rok 2009 v účtovnej závierke za rok 2010 ako aktíva. Pozri poznámky 2.5, 2.9, 2.10 a 3.4 ku konsolidovanej účtovnej závierke, kde sa uvádzajú všetky podrobnosti. Pozri aj odpoveď na bod 1.32.

1.32.

Orgány členských štátov sú však v súlade s odvetvovými právnymi predpismi povinné predložiť len konečné vyhlásenie o ich využití vo forme pôžičiek, záruk a kapitálových investícií poskytovaných konečným príjemcom až neskôr (zvyčajne na konci programového obdobia). Znamenalo to, že v roku 2010 nemala Komisia komplexné informácie o skutočne využívaných sumách prostredníctvom NFI, a len po nastolení tohto problému začiatkom roka 2011 bola schopná získať potrebné informácie od členských štátov. Z tohto dôvodu nebola v súvahe predbežnej účtovnej závierky za rok 2010 suma vo výške približne 4,8 mld. EUR zaznamenaná ako predbežné financovanie (28).

1.32.

Aktíva v celkovej výške 4,8 miliardy EUR sa úplne odpíšu do konca roka 2015 na základe uplatňovania súčasného právneho základu.

Pozri aj odpoveď na bod 4.32.

1.33.

Okrem toho niektoré ďalšie schémy pomoci umožňujú uskutočniť zálohy v hotovosti príjemcom ešte pred predložením konečných výkazov výdavkov. V praxi sa tieto zálohy považujú taktiež za definitívne výdavky. Preto sa nevykazujú a neuvádzajú v súvahe. Pre Komisiu je zložité vyčísliť predmetnú sumu.

1.33.

Pozri aj odpoveď na bod 1.36.

1.34.

Komisia sa snažila získať dostatočné informácie pre konečnú účtovnú závierku. Podľa informácií prijatých od členských štátov na konci júna 2011 príspevok EÚ na NFI predstavuje 6,4 mld. EUR. Na základe odhadu súm nevyužitých NFI k 31.12.2010 boli najvýznamnejšie úpravy, ktoré sa mali vykonať, pretriedenie z výdavkov na aktíva na účtoch z roku 2009 a 2010 (pozri poznámky 2.5, 2.9, 2.10 a 3.4 k účtovnej závierke z roku 2010 s vysvetleniami vykonaných úprav).

1.35.

Komisia opravila významné problémy týkajúce sa úplnosti predbežného financovania pomocou účtovných zápisov v rámci rozdelenia účtovných období a účtovných úprav (pozri bod 1.34). Nedostatok aktuálnych informácií o finančných prostriedkoch EÚ, ktoré členské štáty skutočne využili, výrazne znižuje užitočnosť riadenia účtovných informácií, predovšetkým pre Komisiu, pokiaľ ide o jej povinnosti súvisiace s plnením rozpočtu.

1.35.

1.36.

Komisia musí prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečila dostupnosť potrebných informácií, konzistentné uvádzanie transakcií v účtovnej závierke a vedenie úplných, presných a aktuálnych účtovných záznamov zo strany všetkých generálnych riaditeľstiev.

1.36.

Je potrebné zohľadňovať efektívnosť vynaložených prostriedkov, keďže Komisia musí zabrániť, aby sa vykazovanie preddavkov požadované od príjemcov stalo mimoriadne zložité a náročné na spotrebu zdrojov pre všetky dotknuté strany.

Komisia už navrhla primeranú úpravu súčasného sektorového právneho základu v nariadení o štrukturálnych fondoch. Primerané ustanovenia zavedie aj v návrhoch na budúce právne základy.

1.37.

Vzhľadom na zvýšené používanie predbežného financovania v rozpočte EÚ a nové typy finančných nástrojov je potrebné, aby Komisia znovu preskúmala príslušné pravidlo účtovania a poskytla náležité usmernenia týkajúce sa uznávania a zúčtovania predbežného financovania. Táto revízia by sa mala uskutočniť pod lepším dohľadom (29).

1.37.

Komisia takisto zdôrazňuje, že riešenie problematiky zúčtovania predbežného financovania pred konečnými platbami nie je záležitosť len účtovných pokynov. V praxi to znamená úhradu predbežných výkazov výdavkov, pri ktorých je potrebné najprv overiť mieru dodržiavania komplikovaných pravidiel oprávnenosti. To nemožno dosiahnuť bez podstatného zvýšenia administratívneho zaťaženia príjemcov, ako aj útvarov Komisie.

To si okrem toho vyžiada zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách a sektorových právnych predpisov, ktoré v súčasnosti umožňujú postupné predbežné financovanie na základe pokroku dosiahnutého v dotovaných činnostiach. Komisia už navrhla v preskúmaní príslušného článku nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa pravidelné zúčtovanie predbežného financovania stalo povinné.

Komisia chce na záver poukázať na skutočnosť, že jej účtovné útvary poskytli počas rokov 2010 a 2011 usmernenia, odborné vzdelávanie a organizované semináre o predbežnom financovaní a budú v tejto činnosti pokračovať.

1.38.

Tento oddiel zhŕňa plnenie všeobecného rozpočtu EÚ v roku 2010.

1.39.

Celkové rozpočtové prostriedky dostupné v roku 2010, s prihliadnutím na prenesené rozpočtové prostriedky (30), pripísané príjmy (31) a opravné položky (32), predstavujú 147,3 mld. EUR v prípade záväzkov a 130,5 mld. EUR v prípade platieb, čo predstavuje zvýšenie vo výške 0,9 % a 4,8 %, v porovnaní s celkovými rozpočtovými prostriedkami dostupnými v roku 2009 (pozri diagramy III a IV v prílohe k tejto výročnej správe).

1.40.

Viazané rozpočtové prostriedky za daný rok prekročili limit finančného rámca o 0,6 mld. EUR v dôsledku využitia finančných prostriedkov, pre ktoré je to povolené (33). Celkové platobné rozpočtové prostriedky zostali o 11,4 mld. EUR pod limitom.

1.41.

Komisia predkladá niekoľko dokumentov, ktoré okrem iného obsahujú tieto informácie o plnení rozpočtu Európskej únie (34):

—

Rozpočtový prebytok ku koncu roka 2010 predstavoval 4,5 mld. EUR (2009: 2,3 mld. EUR).

—

Miera čerpania v roku 2010 vo vzťahu k záväzkom predstavovala 99 % a vo vzťahu k platbám 97 %.

—

V roku 2010 bola zrušená viazanosť kumulatívnych nesplatených záväzkov vo výške 3,3 mld. EUR (2009: 1,9 mld. EUR). Nárast zrušených záväzkov pochádza najmä z hlavy 04 Zamestnanosť a sociálne veci (1,4 mld. EUR).

—

—

Nepoužité platobné rozpočtové prostriedky vo výške 1,5 mld. EUR (bez pripísaných príjmov (35)) boli prenesené z roku 2010 do roku 2011.

—

Pokiaľ ide o oblasti politiky Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (hlava 05), Súdržnosť (hlava 04 a 13) a Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti (hlava 11), celková miera čerpania platobných rozpočtových prostriedkov predstavovala 98 %.

—

V oblasti politiky Regionálna politika boli platobné rozpočtové prostriedky vyššie, než sa predpokladalo (106 % pôvodného rozpočtu). Toto prekročenie bolo financované prevodmi vo výške 1,8 mld. EUR, predovšetkým z hláv 04 (Zamestnanosť a sociálne veci) a 05 (Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka), v rámci ktorých boli platby nižšie, než sa predpokladalo z dôvodu prerušenia a pozastavenia platieb Európskemu sociálnemu fondu (88 % plnenie), nižších nárokov v oblasti rozvoja vidieka (94 % plnenie) alebo z dôvodu pomalého spracovania uzatvárania programov (36).

—

1.42.

V priebehu rozpočtového roka 2010 boli príslušné nariadenia (37) zmenené s cieľom zabezpečiť dodatočné predbežné financovanie pre štrukturálne opatrenia na obdobie 2007 – 2013. Na základe modifikovaných nariadení boli dodatočné zálohy pre Európsky sociálny fond vo výške 371 mil. EUR, Kohézny fond vo výške 404 mil. EUR a Európsky fond pre rybné hospodárstvo vo výške 0,8 mil. EUR vyplatené tým členským štátom, ktoré boli obzvlášť postihnuté hospodárskou krízou. V rámci poľnohospodárstva a rozvoja vidieka bola v priebehu rozpočtového roka 2010 členským štátom vyplatená dodatočná suma predbežného financovania vo výške 401 mil. EUR, a to bez primeraného právneho základu. Príslušná suma sa vykazuje ako chyba zákonnosti a správnosti v kapitole 3 (38).

1.42.

1.43.

Nesplatené rozpočtové záväzky, ktoré predstavujú nesplatené záväzky, ktoré neboli uhradené a/alebo ktorých viazanosť nebola ešte zrušená (39) sa zvýšili o 17 mld. EUR (9,7 %) na 194 mld. EUR, predovšetkým v oblastiach politiky, ktoré boli financované prostredníctvom diferencovaných rozpočtových prostriedkov (40), a predstavujú ekvivalent diferencovaných záväzkov za 2,2 roka alebo diferencovaných platieb za 2,8 roka na úrovni výdavkov roku 2010 v jednotlivých oblastiach politík.

1.43 – 1.44.

1.44.

Najviac nesplatených záväzkov spadá do skupiny politiky Súdržnosť (pozri graf 1.2 ). V tejto oblasti dosiahli nesplatené záväzky výšku 128 mld. EUR (41) (zhruba 66 % z celkovej sumy), čo sa rovná záväzkom za 2,6 roka alebo platbám za 3,4 roka v tejto oblasti na úrovni výdavkov roku 2010. Väčšina týchto nesplatených záväzkov (113,2 mld. EUR alebo 88 % z celkovej sumy) sa vzťahuje na súčasné obdobie 2007 – 2013. Týmto sa prejavuje dosah úsilia na vyrovnanie nesplatených záväzkov prostredníctvom platieb pred uplatnením pravidla automatického zrušenia viazanosti (pravidlo n + 2/pravidlo n + 3 (42)).

2.1.

V tejto kapitole sa uvádza osobitné hodnotenie Dvora audítorov v oblasti príjmov, ktoré zahŕňa vlastné zdroje a ostatné príjmy. Hlavné finančné údaje o príjmoch sú uvedené v tabuľke 2.1 . Vlastné zdroje tvoria nesporne hlavný zdroj financovania rozpočtových výdavkov (93,8 %). V tejto kapitole sa nachádza aj zhrnutie, ako Komisia reagovala na zistenia Dvora audítorov z osobitnej správy č. 2/2008 o záväzných informáciách o nomenklatúrnom zatriedení tovaru.

2.2.

Vlastné zdroje sa rozdeľujú do troch kategórií (1): tradičné vlastné zdroje (clá z dovozu a produkcie cukru – tradičné vlastné zdroje (TVZ) ), vlastné zdroje vypočítané na základe dane z pridanej hodnoty (DPH) vybranej v členských štátoch a vlastné zdroje odvodené z hrubého národného dôchodku (HND) členských štátov.

2.3.

TVZ stanovujú a vyberajú členské štáty. Tri štvrtiny týchto súm sa vyplácajú do rozpočtu Európskej únie a zvyšná štvrtina sa ponecháva na pokrytie nákladov spojených s výberom. Každý členský štát zasiela Komisii mesačný výkaz o stanovených clách (účty „A“) a štvrťročný výkaz tých stanovených ciel, ktoré v ňom nie sú zahrnuté (účty „B“) (2).

2.4.

Vlastné zdroje založené na DPH a HND sú príspevky, ktoré vyplývajú z používania jednotných sadzieb na teoreticky harmonizované vymeriavacie základy DPH alebo HND členských štátov.

2.5.

Niektoré členské štáty využívajú zníženú sadzbu DPH (3) a hrubé zníženie ich ročného príspevku HND (4) v období 2007 – 2013. Spojenému kráľovstvu je navyše udelená korekcia v súvislosti s rozpočtovou nerovnováhou („korekcia v prospech Spojeného kráľovstva“), ktorej súčasťou je zníženie jeho platieb vlastných zdrojov HND.

2.6.

Po zohľadnení celkových TVZ, vlastných zdrojov založených na DPH a ostatných príjmov, vlastné zdroje založené na HND sa využívajú na vyrovnanie rozpočtu. V dôsledku akéhokoľvek podhodnotenia (alebo nadhodnotenia) HND konkrétneho členského štátu, aj keď nemá vplyv na celkový vlastný zdroj založený na HND, sa zvyšujú (alebo znižujú) príspevky ostatných členských štátov, až kým sa problém nenapraví.

2.7.

Všeobecný audítorský prístup a metodika auditu Dvora audítorov sú opísané v časti 2 prílohy 1.1 . Pri audite príjmov je potrebné upozorniť na tieto osobitné záležitosti:

2.8.

Audit Dvora audítorov týkajúci sa transakcií súvisiacich s účtami nemôže obsiahnuť nepreclené dovozy ani dovozy, ktoré unikli colnému dohľadu.

2.9.

Dvor audítorov vykonal hodnotenie systémov dohľadu a kontroly v Taliansku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, ktorých príspevky na celkovej výške TVZ sú približne 38 %. Dvor audítorov preskúmal ich účtovné systémy a tok TVZ od stanovenia po deklarovanie Komisii, aby získal primeranú istotu, že zaznamenané sumy boli presné a úplné. Audítori testovali hlavné kontroly týkajúce sa uplatňovania preferenčných colných sadzieb, udeľovania „vyššieho stupňa zjednodušenia“ pre užívateľov uplatňujúcich postup miestneho colného vybavenia (upustenie od povinnosti informovať) (6) a prístupu k prepravným nákladom a nákladom na poistenie v týchto členských štátoch.

2.10.

Okrem toho pri šiestich príkazoch na vymáhanie TVZ zaradených do vzorky, ktoré sú uvedené v bode 2.7, Dvor audítorov odsúhlasil vybrané mesačné výkazy s príslušnými účtovnými záznamami členských štátov (7).

2.11.

Dvor audítorov taktiež hodnotil systémy dohľadu a kontroly v Komisii vrátane jej inšpekcií v členských štátoch.

2.12.

Vlastné zdroje založené na DPH a HND sa zakladajú na štatistických údajoch, pri ktorých nie je možné priamo overiť transakcie, z ktorých vychádzajú. Z tohto dôvodu sa východiskovým bodom auditu stali makroekonomické súhrnné údaje, ktoré pre Komisiu pripravili členské štáty. Pri audite sa následne hodnotil systém, ktorý Komisia používa na spracovanie údajov, aby určila sumy, ktoré majú byť zahrnuté do konečnej účtovnej závierky. Dvor audítorov tak preskúmal zostavovanie rozpočtu a správnosť príspevkov členských štátov.

2.13.

Dvor audítorov hodnotili systémy dohľadu a kontroly Komisie, ktorých účelom je poskytnúť primeranú istotu, že tieto zdroje sú správne vypočítané a vyberané. Predmetom auditu bolo aj to, ako Komisia riadi výhrady k DPH a HND, overuje súpisy k HND v členských štátoch a monitoruje uplatňovanie smerníc o DPH. Dvor audítorov pri svojom audite neposudzuje kvalitu údajov o DPH a HND, ktoré Komisii zasielajú členské štáty.

2.14.

Výsledky testovania transakcií sú zhrnuté v prílohe 2.1 . Pri testovaní vzorky transakcií Dvor audítorov zistil, že neboli ovplyvnené významnou chybovosťou (8). Dvor audítorov odhaduje najpravdepodobnejšiu chybovosť na 0 %. Dvor audítorov však zaznamenal niektoré nedostatky systémov týkajúce sa testovania transakcií, ktoré sú opísané nižšie.

2.15.

Dvor audítorov zistil, že vo výkazoch účtov A členských štátov zaslaných Komisii sa vo všeobecnosti nevyskytli významné chyby. Avšak pri jednej transakcii (9) zo šiestich kontrolovaných nebolo možné odsúhlasiť deklarovanú výšku TVZ s príslušnými účtovnými záznamami.

2.15.

2.16.

Dvor audítorov pri audite zistil, že vo výpočte príspevkov členských štátov a ich vyplatení sa nevyskytli významné chyby. Dvor audítorov však zistil chybu Komisie vo výpočte konečnej sumy korekcie v prospech Spojeného kráľovstva za rok 2006 (10) zapísanej do rozpočtu na rok 2010, čo viedlo k udeleniu nadmernej korekcie v prospech Spojeného kráľovstva vo výške 189 mil. EUR (3,5 % korekcie v prospech Spojeného kráľovstva za rok 2006) (pozri prílohu 2.5 , najmä jej body 6 a 7). S cieľom napraviť túto chybu Komisia so súhlasom členských štátov výnimočne navrhla opravný rozpočet na rok 2011.

2.16.

2.17.

Dvor audítorov zistil, že v testovaných transakciách týkajúcich sa ostatných príjmov sa celkovo nevyskytli významné chyby.

2.18.

Výsledky preskúmania systémov sú zhrnuté v prílohe 2.2 . Dvor audítorov zistil, že systémy boli celkovo účinné pri zabezpečovaní správnosti platieb.

2.19.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch (11) Dvor audítorov zistil problémy v postupoch a systémoch, ktoré ovplyvňujú sumy zahrnuté do výkazov účtov B. Ide konkrétne o:

2.19.

2.20.

Vnútroštátne orgány Talianska, Holandska a Spojeného kráľovstva nevedeli plne odôvodniť sumy zaznamenané vo výkazoch účtov B, pretože sa nezhodovali s príslušnými dokumentmi.

2.20.

2.21.

V kontrolovaných členských štátoch sa auditom Dvora audítorov taktiež zistili nedostatky vo výkonnosti kontrol pred prepustením tovaru, konkrétne v súvislosti s uplatňovaním preferenčných colných sadzieb, udeľovaním „vyššieho stupňa zjednodušenia“ pre užívateľov uplatňujúcich postup miestneho colného vybavenia a prístupom k prepravným nákladom a nákladom na poistenie. Čiastočne neúčinný vnútroštátny colný dohľad zvyšuje riziko vybratia nesprávnej výšky TVZ.

2.21.

2.22.

Výhrady sú prostriedkom, ktorý umožňuje sporné prvky vo výkazoch DPH predložených členskými štátmi ponechať otvorené na prípadnú korekciu po uplynutí lehoty štyroch rokov stanovenej v právnych predpisoch. V roku 2010 bolo vyjadrených 52 výhrad a 67 ich bolo zrušených. Na konci roka sa ich uplatňovalo celkovo 152 (pozri tabuľku 2.2 ). Čistým účinkom zrušenia 67 výhrad bolo zvýšenie vlastných zdrojov založených na DPH takmer o 90 mil. EUR (15).

2.23.

Dvor audítorov zaznamenal dobrý pokrok v rušení dlhodobo nevyriešených výhrad k DPH. Osem z nich z obdobia spred roku 2000 bolo koncom roka 2010 stále v platnosti, v porovnaní s 20 výhradami na konci roka 2009. Dvor audítorov zastáva názor, že dlhodobo nevyriešené výhrady by sa mali vymedziť ako výhrady, ktoré sa týkajú roka minimálne spred desiatich rokov. Tým by sa počet výhrad zvýšil o ďalších osem, ktoré sa týkajú roku 2001.

2.23.

2.24.

Komisia je zodpovedná za zabezpečenie správneho uplatňovania smerníc o DPH a mala by monitorovať transpozíciu a súlad vnútroštátnych vykonávacích opatrení, ktoré zaviedli členské štáty, s týmito smernicami. Nesprávna alebo neúplná transpozícia by mohla ovplyvniť sumu vybranej DPH a tým splatnú sumu vlastných zdrojov založených na DPH. V roku 2010 nadobudli účinnosť tri smernice o DPH: dve sa týkali „balíka DPH“ (16) a jedna spoločného systému DPH s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (17).

2.25.

Pri siedmich členských štátoch Komisia koncom roka 2010 stále hodnotila transpozície „balíka DPH“ do vnútroštátnych vykonávacích opatrení, 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smerníc. V tom istom čase Komisia len začala s hodnotením transpozície smernice o DPH s cieľom bojovať proti daňovým podvodom pri dvoch členských štátoch.

2.25.

Pokiaľ ide o smernicu o DPH na boj proti daňovým podvodom, Komisia v marci 2010 začala konanie v prípadoch porušenia, ktoré sa týkajú deviatich členských štátov, aby mala možnosť vykonať správne hodnotenie.

V rokoch 2009 a 2010 Komisia predostrela problém ďalších dvoch členských štátov, o ktorom diskutovala v skupine ATFS (skupina expertov pre stratégiu boja proti daňovým podvodom) a vo výbore SCAC (Stály výbor pre administratívnu spoluprácu). Úplné hodnotenie tak bude dostupné do konca roka 2011.

2.26.

Ku koncu roka 2010 existovali všeobecné výhrady (18) k údajom o HND členských štátov EÚ-15 týkajúce sa obdobia 2002 až 2006, členských štátov EÚ-10 týkajúce sa obdobia 2004 až 2006, ktoré sú platné až do ukončenia analýz aktualizovaných alebo nových súpisov k HND (19).

2.27.

Začiatkom roka 2010 boli štyri (20) nevyriešené konkrétne výhrady (21) k HNP týkajúce sa obdobia 1995 až 2001. V roku 2010 Komisia nezrušila ani jednu z nich. Keďže neboli vyjadrené žiadne ďalšie výhrady, počet nevyriešených konkrétnych výhrad je na konci roka nezmenený.

2.27.

2.28.

V roku 2010 Komisia vykonala kontroly v šiestich členských štátoch, aby overila súpisy k HND a vykonala priame overenie v štyroch z týchto členských štátov, ale obmedzila sa na veľmi nízky počet zložiek HND. V usmerneniach Eurostatu sa stanovuje, že od tohto postupu priameho overenia sa neočakáva vyvodenie záverov o všetkých častiach odhadov HND.

2.28.

2.29.

Ku koncu roka 2010 Eurostat nepripravil hodnotiace správy o HND členských štátov za obdobie od roku 2002, a preto nemohol nahradiť žiadne všeobecné výhrady (pozri bod 2.26) konkrétnymi výhradami týkajúcimi sa týchto rokov.

2.29.

2.30.

Systémy dohľadu a kontroly národných štatistických úradov (NŠÚ) členských štátov by mali pomôcť zabezpečiť porovnateľnosť, spoľahlivosť a úplnosť údajov o HND (22). Eurostat zatiaľ nedokončil svoje hodnotenie systémov dohľadu a kontroly v NŠU, ani neprijal usmernenia o uplatňovaní týchto systémov na zostavovanie národných účtov v členských štátoch.

2.30.

2.31.

Vo svojom výpočte korekcie v prospech Spojeného kráľovstva za referenčné roky 2007 až 2009 Komisia nezačlenila približne 2 % celkových platieb finančných prostriedkov EÚ do číselného údaju celkových pridelených výdavkov, čo je základná zložka vo výpočte tejto korekcie. Komisia vyradila tieto sumy, pretože neboli k dispozícii informácie, kde vznikli tieto výdavky. Komisia neskontrolovala, či tieto výdavky mohli byť začlenené do výpočtu (pozri prílohu 2.5 , najmä jej body 3 až 5 a 10 až 11).

2.31.

2.32.

Dvor audítorov taktiež zaznamenal, že Komisia do svojej definície „skutočných platieb“ na výpočet celkových pridelených výdavkov:

a)

nezačleňuje výdavky financované z pripísaných príjmov (vyčlenené výdavky), ktoré v rokoch 2007 až 2009 výrazne vzrástli z 1 % na 5 % celkových platieb z rozpočtu;

a)

b)

neodpočítava od pridelených výdavkov sumy kryté zinkasovanými príkazmi na vymáhanie, najmä tými, ktoré sa týkajú hlavy 6 rozpočtu Príspevky a úhrady v rámci dohôd a programov Spoločenstva; príjmy z tohto zdroja sa pohybovali od 3 % do 5 % platieb v rovnakom období.

b)

2.33.

Opomenutia uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch znižujú presnosť výpočtu korekcie v prospech Spojeného kráľovstva. Nie je možné povedať, akým smerom ovplyvňujú výsledok výpočtu.

2.34.

Podľa pravidiel na vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách (23) k zrieknutiu sa vymáhania pohľadávky môže dôjsť v prípadoch, ak by predpokladané náklady na vymáhanie presiahli sumu, ktorá je predmetom vymáhania, ak nie je možné vymôcť pohľadávku s ohľadom na jej dlhú dobu trvania alebo nesolventnosť dlžníka a ak je vymáhanie nezlučiteľné so zásadou proporcionality. Rozhodnutie o zrieknutí sa musí byť odôvodnené.

2.35.

Pri audite systému zrieknutia sa pohľadávok sa zistilo, že Komisia vo všeobecnosti uplatňovala postupy na zrieknutie sa príkazov na vymáhanie pohľadávok a jej rozhodnutia boli odôvodnené. Dvor audítorov však zistil nedostatky v riadení Komisie v rokoch 1995 – 2008, čo zvýšilo riziko, že sa pohľadávky nezískajú späť. Pri každom z nasledujúcich prípadov zrieknutia sa pohľadávok sa zistila jedna alebo viaceré chyby (príklady 2.1, 2.2 a 2.3).

2.35.

2.36.

Výsledky hodnotenia vyhlásení vedenia Komisie sú zhrnuté v prílohe 2.3 . Dvor audítorov uvádza svoje výrazné pripomienky podrobnejšie nižšie.

2.37.

Významný nedostatok systému, ktorý Dvor audítorov zistil počas auditu spoľahlivosti účtov TVZ v jednom členskom štáte (pozri bod 2.15), sa zistil aj pri inšpekcii Komisie. Dvor audítorov zastáva názor, že tento nedostatok mal byť uvedený vo výročnej správe o činnosti GR BUDG.

2.37.

2.38.

Chyba, ktorú Dvor audítorov zistil vo výpočte Komisie, týkajúca sa konečnej sumy korekcie v prospech Spojeného kráľovstva za rok 2006 (pozri bod 2.16), je opísaná vo výročnej správe o činnosti GR BUDG, v ktorej sú uvedené dodatočné kontrolné opatrenia, ktoré boli následne zavedené. Dvor audítorov však zastáva názor, že vzhľadom na vlastné kritéria významnosti Komisie mal generálny riaditeľ GR BUDG vyjadriť výhradu vo vyhlásení o vierohodnosti.

2.38.

2.39.

Dvor audítorov dospel na základe svojej audítorskej práce (24) k týmto záverom:

sú za rok končiaci sa k 31. decembru 2010 bez významných chýb.

2.40.

Dvor audítorov dospel na základe svojej audítorskej práce k záveru, že systémy dohľadu a kontroly boli pri zabezpečovaní správnosti príjmov účinné. Dvor audítorov však upozorňuje na tieto nedostatky:

a)

Pri auditoch Dvora audítorov sa naďalej zisťujú problémy s používaním účtov B (bod 2.19) a spoľahlivosťou výkazov účtov A a B (body 2.15 a 2.20). Nedostatky sa zistili aj vo vnútroštátnom colnom dohľade (bod 2.21). Dvor audítorov dospel k záveru, že systémy dohľadu a kontroly kontrolovaných členských štátov sú len čiastočne účinné pri zabezpečovaní úplnosti a správnosti TVZ.

a)

b)

Dlhodobo nevyriešené výhrady stále pretrvávajú (bod 2.23). Dvor audítorov taktiež zistil nedostatky v tom, ako Komisia monitoruje uplatňovanie preskúmaných smerníc o DPH členskými štátmi (bod 2.25).

b)

Pokiaľ ide o balík DPH, hodnotenie zvyšných 5 členských štátov stále prebieha a Komisia očakáva, že sa ukončí do septembra 2011. Pokiaľ ide o smernicu o DPH na boj proti daňovým podvodom, Komisia po prijatí oneskorených oznámení od členských štátov teraz môže dokončiť úplné monitorovanie vykonávania do konca roka 2011 prostredníctvom správy Komisie Rade. (pozri bod 2.25)

c)

Komisia zatiaľ nedokončila overenie súpisov k HND s údajmi o HND členských štátoch za obdobie od roku 2002 (bod 2.29) a zatiaľ nezrušila štyri zostávajúce konkrétne výhrady k HNP za obdobie 1995 – 2001 (bod 2.27).

c)

d)

Vo výpočte konečnej sumy korekcie v prospech Spojeného kráľovstva za rok 2006 (25) bola chyba (pozri bod 2.16). Vo výpočte korekcie na následné roky boli nedostatky (pozri body 2.31 až 2.33). Dvor audítorov dospel k záveru, že systémy dohľadu a kontroly Komisie sú čiastočne účinné pri zabezpečovaní správnosti výpočtu korekcie v prospech Spojeného kráľovstva.

d)

Komisia považuje metodiku výpočtu pridelených výdavkov za dostatočne komplexnú na výpočet podielu Spojeného kráľovstva. Existencia týchto nedostatkov, na ktoré upozorňuje Dvor audítorov, je výsledkom posúdenia, z ktorého vyplýva, že marginálne náklady na hľadanie ďalšieho spresnenia výpočtu by neboli hospodárne.

e)

Rozpočtovým stratám v súvislosti so zrieknutím sa pohľadávok bolo možné predísť alebo ich znížiť, ak by Komisia bola proaktívnejšia (bod 2.35).

e)

2.41.

V prílohe 2.4 sú uvedené výsledky preskúmania pokroku v riešení odporúčaní Dvora audítorov z predchádzajúcich výročných správ. Je potrebné upozorniť na tieto body:

—

V oblasti TVZ Komisia zhodnotila nedostatky v súvislosti so zjednodušenými colnými postupmi pre dovoz. Dvor audítorov naďalej trvá na svojom postoji k zaúčtovaniu colných dlhov vzniknutých na zadržanom tovare na účty B.

—

Pozícia Komisie týkajúca sa zápisu colných dlhov za zhabaný tovar do účtov B sa líši od pozície Dvora audítorov. Komisia preskúmala rozhodnutia SD vo veci Elshani (vec C-459/07) a Dansk Logistik (vec C-230/08) a dospela k záveru, že si môže svoju súčasnú pozíciu zachovať.

Pozri odpoveď Komisie v prílohe 2.4.

—

Pokiaľ ide o vlastné zdroje založené na HND, členské štáty nie vždy uplatňujú pokyny k oznamovaniu hlavných štatistických revízií a nedošlo k žiadnemu pokroku v implementácii spoločnej revíznej politiky v EÚ.

—

—

pokračovať v úsilí zabezpečiť správne používanie účtov B, aby účtovné systémy umožnili preukázateľne úplné a správne výkazy účtov A a B a aby sa ďalej posilnil vnútroštátny colný dohľad (TVZ),

—

—

predložiť výboru pre HND hodnotiace správy o HND členských štátov, aby mohla v roku 2011 nahradiť všetky všeobecné výhrady konkrétnymi výhradami za obdobie od roku 2002. Pri hodnotení HND členských štátov by Komisia mala zohľadniť vyhodnotenia systémov dohľadu a kontroly v národných štatistických úradoch pre zostavenie národných účtov a objasniť rozsah stanoviska, ktoré poskytuje (vlastné zdroje založené na HND).

—

2.42.

V roku 2008 Dvor audítorov uverejnil osobitnú správu č. 2/2008 o záväzných informáciách o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZINZ) (26). ZINZ je písomné rozhodnutie o sadzobnom zaradení tovaru, ktoré vydávajú colné orgány členského štátu na žiadosť hospodárskych subjektov. Je právne záväzná pre držiteľa ZINZ pred všetkými colnými orgánmi v EÚ až do šiestich rokov od dátumu vydania.

2.43.

Kontrolou sa ukázalo, že systém ZINZ funguje celkovo dobre. Napriek tomu boli potrebné zlepšenia.

2.44.

Parlament vo svojom rozhodnutí o udelení absolutória za rok 2007 (27) naliehal na Komisiu, aby sa snažila vyriešiť zostávajúce nedostatky a konflikty týkajúce sa sadzobného zatriedenia. Rada vyzvala Komisiu ďalej zlepšovať systém ZINZ a monitorovať jeho zavedenie a uplatňovanie v členských štátoch, ale zdôraznila, že prípadná finančná zodpovednosť členských štátov by sa mala posúdiť s najväčšou opatrnosťou (28).

a)

Odporúčanie: Komisia by mala znížiť oneskorenia v riešení rozdielnych sadzobných zatriedení (body 43 a 44 osobitnej správy č. 2/2008).

b)

Odporúčanie: Komisia by mala vyhodnotiť celkový finančný dosah nesprávnej ZINZ a aktualizovať databázu Európskeho systému záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (EBTI-3) (body 45 a 46 osobitnej správy č. 2/2008).

c)

Odporúčanie: Právne predpisy, doplnené o administratívne usmernenia Komisie, by sa mali posilniť (bod 47 osobitnej správy č. 2/2008).

d)

Odporúčanie: Komisia by mala podporovať, aby členské štáty, vykonali nápravu zistených nedostatkov (bod 48 osobitnej správy č. 2/2008).

d)

2.45.

Komisia zlepšila systém ZINZ a monitorovala jeho zavedenie a uplatňovanie v členských štátoch. Hlavné nápravné opatrenia však nadobudnú účinnosť až so vstupom do platnosti pravidiel na vykonávanie modernizovaného Colného kódexu a Komisia by mala naďalej vyvíjať úsilie na skrátenie času potrebného na vyriešenie otázok týkajúcich sa prípadov zatriedenia.

2.45.

3.1.

V tejto kapitole je predstavené špecifické hodnotenie Dvora audítorov týkajúce sa skupiny politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje pozostávajúcej z týchto oblastí politiky: 05 – poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; 07 – životné prostredie; 11 – námorné záležitosti a rybné hospodárstvo a 17 – zdravie a ochrana spotrebiteľa. Hlavné informácie o príslušných činnostiach a výdavkoch v roku 2010 sú uvedené v tabuľke 3.1 .

3.2.

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie má spoločná poľnohospodárska politika za úlohu (1) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva a týmto spôsobom zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, stabilizovať trhy, zaistiť riadne zásobovanie a zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

3.3.

Výdavky na spoločnú poľnohospodársku politiku sa z rozpočtu EÚ financujú najmä prostredníctvom dvoch fondov (2): Európsky poľnohospodársky záručný fond (ďalej len „EPZF“), z ktorého sa plne financuje priama pomoc EÚ a trhové opatrenia (3), a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), z ktorého sa v rôznej miere financujú programy rozvoja vidieka.

3.4.

Hlavnými opatreniami financovanými z EPZF (43 990 mil. EUR) sú:

3.5.

Z EPFRV sa spolufinancujú výdavky na rozvoj vidieka, ktoré pokrývajú veľké množstvo opatrení, ako napríklad agroenvironmentálne schémy, kompenzačné sumy pre poľnohospodárstvo v znevýhodnených oblastiach, investície do poľnohospodárskych podnikov a infraštruktúru vo vidieckych oblastiach (11 497 mil. EUR) (6).

3.6.

V rámci všetkých systémov priamej pomoci vzťahujúcich sa na EFZP (7) a niektorých systémov pomoci vzťahujúcich sa na EPFRV majú príjemcovia pomoci EÚ zákonnú povinnosť plniť požiadavky „krížového plnenia“. Tieto požiadavky sa týkajú ochrany životného prostredia, verejného zdravia, zdravia zvierat a rastlín, dobrých životných podmienok zvierat (základné požiadavky týkajúce sa správy) a udržiavania poľnohospodárskej pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave (GAEC) (8). V právnych predpisoch EÚ sa stanovuje, že keď sa zistí nedodržiavanie týchto požiadaviek, uplatní sa zníženie alebo nevyplatenie (9) celkovej sumy priamych platieb na základe predložených žiadostí v priebehu kalendárneho roku zistenia.

3.6.

3.7.

Na pomoc EÚ na plochu sú oprávnení len poľnohospodári. Poľnohospodár sa definuje ako fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca poľnohospodársku činnosť, ktorá sa vymedzuje ako produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenárskej činnosti a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržiavania pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave (10). Udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave predstavuje minimálnu poľnohospodársku činnosť, ktorú je žiadateľ povinný vykonávať, aby bol oprávnený na vyplatenie pomoci.

3.8.

Výdavky v rámci obidvoch fondov sú prerozdeľované prostredníctvom približne 80 (11) národných alebo regionálnych platobných agentúr v 27 členských štátoch. Tieto platobné agentúry sú zodpovedné za úhradu platieb príjemcom a pred ich úhradou sa musia buď priamo, alebo prostredníctvom poverených orgánov uistiť o oprávnenosti žiadostí o pomoc. Účty a platby platobných agentúr preskúmavajú nezávislé kontrolné orgány (certifikačné orgány), ktoré predkladajú správu Komisii vo februári nasledujúceho roka.

3.8.

3.9.

Politika Únie v oblasti životného prostredia prispieva k ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia, ľudského zdravia, k racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, a to aj na medzinárodnej úrovni. Finančný nástroj pre životné prostredie (LIFE) (12) je najdôležitejším nástrojom financovania (výdavky vo výške 205 mil. EUR v roku 2010), prostredníctvom ktorého EÚ prispieva na projekty členských štátov v prospech prírody a biodiverzity, ako aj na politiku v oblasti životného prostredia, riadenie, informovanie a oznamovanie.

3.10.

Európsky fond pre rybné hospodárstvo (13) (EFRH) je hlavným nástrojom (výdavky vo výške 395 mil. EUR (14) v roku 2010) pre oblasť politiky námorných záležitostí a rybného hospodárstva. Vo svojej vymedzenej oblasti má spoločná politika pre oblasť rybného hospodárstva rovnaké ciele ako spoločná poľnohospodárska politika (pozri bod 3.2).

3.11.

Pokiaľ ide o oblasti politiky zdravia a ochrany spotrebiteľa, EÚ prispieva na jednej strane na ochranu zdravia ľudí, zvierat a rastlín a na strane druhej na spokojnosť spotrebiteľa (výdavky vo výške 478 mil. EUR v roku 2010).

3.12.

Pri EPZF výdavky tvoria najmä úhrady (priebežné/konečné platby) dotácií EÚ, ktoré členské štáty vyplácajú poľnohospodárom a iným príjemcom.

3.13.

V roku 2010 sa všetky platby účtované v rámci EPFRV týkali záloh a priebežných platieb. V rámci EFRH sa uskutočnili len priebežné platby.

3.14.

V oblasti zdravia a ochrany spotrebiteľa neexistujú zálohové platby, členským štátom sa preplácajú deklarované výdavky. Pri životnom prostredí sa predpokladá predbežné financovanie do 40 % príspevku EÚ na projekt LIFE, tak ako je to stanovené v dohode o grante.

3.15.

V oblasti EPFRV boli na konci roka 2010 platobné rozpočtové prostriedky znížené o sumu 1 160 mil. EUR (približne 9 % počiatočných platobných rozpočtových prostriedkov) (15) najmä v dôsledku spomalenia vynakladania výdavkov v členských štátoch spôsobeného ťažkosťami s poskytovaním štátneho spolufinancovania v súčasnej hospodárskej situácii.

3.16.

Všeobecný audítorský prístup a metodika auditu Dvora audítorov sú opísané v časti 2 prílohy 1.1 . Pri skupine politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje je potrebné upozorniť na tieto špecifické otázky:

3.17.

Výsledky testovania transakcií sú zhrnuté v prílohe 3.1 . Testovaním vzorky transakcií Dvor audítorov zistil, že 37 % transakcií bolo ovplyvnených chybami. Dvor audítorov odhaduje najpravdepodobnejšiu chybovosť vo výške 2,3 % (17). Dvor audítorov taktiež zistil, že Komisia vyplatila členským štátom nesprávne zálohové platby vo výške 401 mil. EUR (0,7 % ekvivalent celkových platieb v roku) (pozri bod 3.22) (18).

3.17.

Riziko pre rozpočet EÚ bolo okrem toho primerane kryté postupom overenia súladu.

Zálohy vo výške 401 miliónov EUR nepredstavujú neoprávnené platby konečným príjemcom. Okrem toho prebieha spätné získavanie príslušných súm, ktoré bude dokončené do konca roka 2011.

3.18.

Audit Dvora audítorov potvrdil výsledky z predchádzajúceho roka v tom, že vysoký výskyt a dosah chýb v platbách neboli rovnomerne zastúpené vo všetkých oblastiach politiky. Dvor audítorov poznamenáva, že výdavky na rozvoj vidieka sú obzvlášť náchylné na chyby. Naopak, v priamych platbách v rámci systému IACS sa nezistili významné chyby.

3.18.

3.19.

V EPZF bolo zo 146 transakcií vo vzorke 39 (27 %) ovplyvnených chybami. Z týchto transakcií bolo 29 (74 %) ovplyvnených vyčísliteľnými chybami. Pokiaľ ide o výdavky na rozvoj vidieka, z 80 transakcií vo vzorke bolo 40 (50 %) ovplyvnených chybami a z týchto transakcií bolo 21 (52 %) ovplyvnených vyčísliteľnými chybami. V oblasti životného prostredia, námorných záležitostí a rybného hospodárstva, zdravia a ochrany spotrebiteľa sa z 12 transakcií vo vzorke vyskytli chyby v ôsmich (67 %) prípadoch. Z týchto transakcií boli štyri (50 %) ovplyvnené vyčísliteľnými chybami.

3.19.

3.20.

V roku 2010 z transakcií ovplyvnených chybami bolo 54 (62 %) transakcií ovplyvnených vyčísliteľnými chybami týkajúcimi sa oprávnenosti, a najmä správnosti (97 % v EPZF a 52 % v EPFRV), najmä v dôsledku nadhodnotenia oprávnenej plochy.

3.21.

Príklady chýb oprávnenosti, ktoré zistil Dvor audítorov (pozri príklad 3.1):

3.22.

Od roku 2007 do roku 2009 Rada prijala viaceré rozhodnutia o navýšení rozpočtu na rozvoj vidieka o 5,43 mld. EUR, predovšetkým v reakcii na „nové výzvy“ (napr. zmena klímy, ochrana biodiverzity …). Z tejto sumy 3 mld. EUR predstavoval prevod finančných prostriedkov z opatrení priamej pomoci do opatrení na rozvoj vidieka („úprava“). V dôsledku toho členské štáty upravili svoje programy rozvoja vidieka smerom nahor a v roku 2010 Komisia vyplatila zálohy na tieto dodatočné programy v sume 401 mil. EUR. Právne predpisy však neobsahujú ustanovenia o dodatočných zálohách (predbežné financovanie sa povoľuje len pri prijímaní programov na rozvoj vidieka na začiatku programovacieho obdobia, t. j. 2007 – 2008, a nie pri ich revízii). Podľa právnych predpisov je predbežné financovanie prostriedkov vyplývajúcich z úpravy explicitne zakázané. Táto platba vo výške 401 mil. EUR preto nemá žiadne právne opodstatnenie.

3.22.