52011DC0432

OBSAH

1. Úvod 3

1.1. Účel a právny základ 3

1.2. Rozsah pôsobnosti a plánovanie 3

1.3. Sumy 4

2. Správa programu 4

2.1. Spôsoby implementácie 5

2.2. Procedurálny rámec a vyhodnotenie programu 5

3. Správy o jednotlivých krajinách 6

3.1. Litva – Jadrová elektráreň Ignalina 7

3.2. Slovensko – Jadrová elektráreň Bohunice V1 9

3.3. Bulharsko – Jadrová elektráreň Kozloduj 10

4. Záver 12

4.1. Výsledky 12

4.2. Výhľad 13

ÚVOD

V tejto správe sa hodnotí stav implementácie finančnej pomoci Európskej únie na vyradenie predčasne odstavených jadrových elektrární v Litve, na Slovensku a v Bulharsku. Správa sa týka najmä implementácie programu vyraďovania počas obdobia 2004 až 2009, ale hodnotí sa v nej aj finančná pomoc od predchádzajúceho obdobia a najnovší pokrok dosiahnutý v roku 2010 s cieľom poskytnúť konzistentný a komplexný obraz. Oznámenie dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2011) 914, v ktorom sa nachádzajú podrobnejšie informácie.

Účel a právny základ

Vyradenie jadrového zariadenia môže trvať až 30 rokov. Zahŕňa činnosti od odstavenia elektrárne, odstránenia štiepneho materiálu až po obnovu životného prostredia v danej lokalite. Na zaistenie bezpečného vyradenia jadrových zariadení a nakladania s odpadom je nevyhnutné, aby v čase vyraďovania boli k dispozícii potrebné finančné zdroje.

V čase konania prístupových rokovaní s Európskou úniou (EÚ) sa v troch kandidátskych krajinách (Litva, Slovensko a Bulharsko) prevádzkovali jadrové reaktory sovietskeho typu.

Medzinárodné spoločenstvo v súlade s multilaterálnym programom činností skupiny G7 prijatým na samite G7[1] v Mníchove v roku 1992 dospelo k záveru, že tieto reaktory sa nedajú ekonomickým spôsobom zlepšiť tak, aby spĺňali západné bezpečnostné normy a že tieto zariadenia by sa mali odstaviť ešte pred predpokladaným koncom ich životnosti. Na základe tohto odporúčania sa stanovili dátumy predčasného uzavretia, ktoré sa uviedli v zmluvách o pristúpení s týmito troma krajinami. Predčasné ukončenie prevádzky a následné vyradenie týchto jadrových elektrární (JE) boli uznané ako výrazné finančné a hospodárske bremeno pre členské štáty a prevádzkovatelia nemali dostatočný čas na získanie potrebných finančných prostriedkov na pokrytie úplných nákladov na vyradenie. Z tohto dôvodu sa v jednotlivých aktoch o pristúpení[2],[3],[4] a v následných nariadeniach Rady[5],[6],[7] predpokladalo poskytovanie finančnej pomoci uvedeným členským štátom.

Program pomoci EÚ je určený pre tieto jadrové elektrárne:

Bloky 1 a 2 v JE Ignalina (JEI) v Litve,

Bloky 1 a 2 JE Bohunice (JE V1) V1 na Slovensku a

Bloky 1 až 4 JE Kozloduj (JEK) v Bulharsku.

Rozsah pôsobnosti a plánovanie

Finančná pomoc EÚ slúži na podporu úsilia členských štátov pri vyraďovaní svojich jadrových elektrární sovietskeho typu a pri súvisiacich sociálnych dôsledkov, ako aj v súvislosti s opatreniami v odvetví energetiky na zmiernenie výpadku výrobnej kapacity elektrickej energie.

Pomoc z prostriedkov EÚ sa poskytovala počas troch osobitných období. V predvstupovom období (do roku 2004) dostali Litva a Slovensko finančnú pomoc z programu PHARE[8], zatiaľ čo v rokoch 2004 až 2006 sa pomoc poskytovala na základe protokolov k aktu o pristúpení a od roku 2007 sa nariadeniami Rady pre Litvu a Slovensko zabezpečilo pokračovanie poskytovania pomoci na obdobie rokov 2007 – 2013.

V predvstupovom období (do roku 2007) sa Bulharsku poskytovala pomoc v rámci programu PHARE. Ďalšia pomoc na obdobie rokov 2007 – 2009 sa potom poskytovala prostredníctvom protokolu k zmluve o pristúpení na základe vtedajšej stratégie „odloženého“ vyradenia. V roku 2009 bola prijatá oficiálna žiadosť o predĺženie poskytovania finančnej pomoci s cieľom pokračovať v revidovanej stratégii „okamžitého“ vyradenia a v roku 2010 sa prijalo nové nariadenie Rady s cieľom zabezpečiť pokračovanie poskytovania pomoci do roku 2013.

Sumy

Poskytnutá suma pomoci zohľadňuje výnimočné bremeno, ktoré musia nové členské štáty znášať, vyplývajúce z ich záväzku predčasného odstavenia. Účelom pomoci nie je pokryť úplné náklady na vyradenie ani kompenzovať všetky hospodárske následky, ale pomoc predstavuje skôr vyjadrenie solidarity medzi EÚ a členskými štátmi. Sumy pridelené jednotlivým členským štátom sú výsledkom politických vyjednávaní, pričom sa zohľadnili rozličné sociálne a hospodárske aspekty, ako aj odlišné typy a počet jadrových reaktorov podliehajúcich demontáži.

Prehľadná tabuľka poskytovania finančnej pomoci členským štátom v rokoch 1999 – 2013 (v miliónoch EUR) podľa toho, ako bola ustanovená v základných právnych aktoch *:

1999-2003 | 2004-2006 | 2007-2013 | Súčet |

Litva | 210 | 285 | 837 | 1332 |

Slovensko | 90 | 90 | 423 | 603 |

Bulharsko | 155 | 185 | 510 | 850 |

Podsúčet | 455 | 560 | 1770 | 2785 |

*Príslušné ročné viazané finančné prostriedky upravené o infláciu.

Výšky aktuálnych viazaných finančných prostriedkov pre uvedené tri krajiny na konci roku 2009: 875,5 milióna EUR pre Litvu, 363,7 milióna EUR pre Slovensko a 567,8 milióna EUR pre Bulharsko.

SPRÁVA PROGRAMU

Generálne riaditeľstvo pre energetiku (bývalé GR pre dopravu a energetiku) vykonávalo program finančnej pomoci EÚ pre Litvu a Slovensko od roku 2004 a pre Bulharsko od roku 2007.

Spôsoby implementácie

Právne základy v prípade Litvy a Slovenska poskytujú možnosť dvoch alternatívnych spôsobov implementácie pomoci EÚ. Prvý spôsob prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) s príspevkami do príslušných medzinárodných podporných fondov na vyraďovanie jadrových zariadení (IDSF) a druhý prostredníctvom vnútroštátneho mechanizmu priamej podpory v rámci národnej agentúry – v súlade s nariadením Rady č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[9].

V prípade Bulharska právny základ počíta s vykonávaním pomoci EÚ iba prostredníctvom EBRD vzhľadom na neexistenciu príslušnej národnej implementačnej štruktúry.

Medzinárodný podporný fond vyraďovania jadrových zariadení

Fondy IDSF boli zriadené v roku 2000 a spravuje ich EBRD. Tieto fondy majú viac prispievateľov, z ktorých najväčším a od roku 2004 jediným je ES.

Pre každý z troch členských štátov je zriadený vyhradený fond: pre Litvu je to fond IDSF Ignalina (IIDSF), pre Slovensko fond IDSF Bohunice (BIDSF) a pre Bulharsko fond IDSF Kozloduj (KIDSF).

Národné agentúry

Iba Litva sa rozhodla implementovať opatrenia prostredníctvom národnej agentúry v súlade s článkom 53 písm. a) a článkom 54 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

V období od 2004 do 2006 sa priama pomoc Litve poskytovala prostredníctvom programového nástroja v rámci systému rozšírenej decentralizovanej implementácie.

Od roku 2007 Litva realizuje túto priamu národnú podporu prostredníctvom Ústrednej agentúry pre riadenie projektov (CPMA) ako vymenovanej[10] národnej agentúry v rámci „centralizovaného nepriameho riadenia“.

Procedurálny rámec a vyhodnotenie programu

Až do roku 2006 sa členské štáty do stanovovania potrieb a využívania pomoci EÚ zapájali a preberali pri tom vodcovskú úlohu iba v obmedzenej miere. Navyše v prípade Litvy existovala iba obmedzená miera koordinácie medzi dvoma spôsobmi implementácie (EBRD a CPMA).

Na odstránenie týchto pociťovaných nedostatkov sa od roku 2007 zriadil revidovaný procedurálny rámec.

Mechanizmus implementácie finančnej pomoci na základe finančného výhľadu na obdobie 2007 – 2013 je ustanovený rozhodnutím Komisie o postupoch[11]. V súlade so zodpovedajúcim právnym základom Európska komisia (EK) zriadila riadiaci výbor: Výbor programu pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení, ktorého cieľom je pomáhať EK vo vykonávaní pomoci EÚ. Od roku 2007 sa procedurálny rámec postupne skvalitňoval na základe revidovaného rozhodnutia Komisie o postupoch ustanoveného v roku 2010.

EK prideľuje finančné prostriedky týmto trom programom na základe prijímania ročných rozhodnutí Komisie o financovaní. K tomuto rozhodnutiu o financovaní sú pripojené tri príslušné ročné kombinované programové dokumenty, ktoré pripravili dotknuté členské štáty. Tieto dokumenty vymedzujú ciele využitia pomoci EÚ. EK vypláca finančné prostriedky do EBRD a CPMA na základe žiadosti podloženej preukázaným pokrokom v realizácii projektu.

Vykonávanie opatrení a finančnej pomoci monitoruje výbor zriadený pre každú krajinu a spôsob implementácie. Napriek tomu, že projekty je možné financovať na úrovni 100 %, pri kľúčových projektoch sa stanovili niektoré osobitné horné hranice spolufinancovania (napr. projekt CCGT v Litve, kde IIDSF financuje až 70 % do hornej hranice 165 miliónov EUR – sumu všetkých prekročených nákladov hradí Litva).

Program pomoci podlieha pravidelným auditom a hodnoteniam, ktoré boli vo všeobecnosti pozitívne a uznali dosiahnutý pokrok. Pri opätovnom vymedzení procedurálneho rámca v roku 2007 a potom v roku 2010 sa zohľadnili opatrenia na skvalitnenie.

SPRÁVY O JEDNOTLIVÝCH KRAJINÁCH

Vyraďovanie jadrových zariadení je možné posudzovať v dvoch etapách. Prvá etapa (pred vyraďovaním) zahŕňa realizáciu prípravných prác a po nej nasleduje druhá etapa vyraďovania a demontáže.

Počas prvej etapy sa vypracuje dokumentácie o vyraďovaní, v ktorej sa uvádzajú technické a finančné informácie o realizovateľných možnostiach vyraďovania. Posudzuje sa v nej, či je budúci proces vyraďovania technicky uskutočniteľný a v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Euratome, ako aj s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti jadrovej bezpečnosti a zdravia, ochrany osôb a životného prostredia.

Predčasné odstavenie príslušných jadrových elektrární malo bezpochyby negatívny dosah na bezpečnosť zásobovania elektrinou v týchto troch členských štátoch. Na vykompenzovanie sa do jednotlivých aktov o pristúpení zakomponovali opatrenia na zmiernenie následkov v odvetví energetiky v súlade s energetickou politikou EÚ.

Stanovil sa rozsah a povaha projektov realizovaných na riešenie tejto otázky, pričom sa zohľadnili vnútroštátne politiky, stav existujúcich zariadení, ako aj potreby odvetvia energetiky.

V závislosti od ich celkových potrieb a stratégie sú to členské štáty, ktoré navrhujú, akým spôsobom by sa dostupné finančné prostriedky mali prerozdeliť do troch oprávnených oblastí – vyradenie z prevádzky, následky v odvetví energetiky a sociálne dôsledky.

Účelom pomoci nikdy nebolo pokryť plné náklady na vyradenie z prevádzky ani kompenzovať všetky hospodárske dôsledky. Z týchto dôvodov právny základ umožňuje určitú flexibilitu pri použití prostriedkov.

Súčasťou vyraďovania nie je výstavba dočasných zariadení na uloženie vyhoreného paliva, úložísk odpadu v jednotlivých krajinách a niektorých projektoch nakladania s rádioaktívnym odpadom (RAW). V niektorých odôvodnených prípadoch sa však tieto projekty podporili, ak by bol v opačnom prípade vážne ohrozený postup vyraďovania a demontáže jadrových zariadení.

V takýchto prípadoch je možné túto podporu považovať za „zálohovú“ podporu členských štátov, ktorá by sa mala zohľadniť pri diskusiách o možnom rozšírení pomoci EÚ.

Litva – Jadrová elektráreň Ignalina

Záväzok uzatvorenia elektrárne a vývoj financovania

Pred pristúpením Litva prevádzkovala dva reaktory RBMK 1500. Tieto zariadenia momentálne vlastní INPP, štátom vlastnená spoločnosť, za ktorú je od roku 2009 zodpovedné litovské ministerstvo energetiky. INPP je v súčasnosti zodpovedná za bezpečnú údržbu a vyradenie dvoch blokov.

Blok 1 bol trvale odstavený 31. decembra 2004 a blok 2 31. decembra 2009.

Celková suma pomoci EÚ Litve v období od 1999 do 2013 sa predpokladá na 1 mld. 367 mil. EUR[12].

Oblasť „vyraďovania a odpadu“

Bezpečná údržba dvoch blokov INPP, príprava na vyradenie (vrátane strategickej dokumentácie), ako aj výstavba zariadení na spracovanie a uloženie odpadu sa určili ako ciele pomoci EÚ. V roku 2009 nová vláda výrazne zvýšila svoju angažovanosť a zodpovednosť za postup vyraďovania.

Výber kľúčových projektov, ktoré boli financované EÚ:

Etapa pred vyradením

Bezpečná údržba blokov 1 a 2,

Podpora jadrového regulačného úradu,

Príprava databáz a plánovacieho nástroja pre vyradenie,

Podrobné plány vyradenia pre konkrétne budovy,

Poskytnutie konzultačnej podpory pre INPP,

Rádiologická charakteristika,

Dekontaminácia prvého okruhu

Nakladanie s odpadom

Dočasné úložisko vyhoreného paliva (B1)

Zariadenie na nakladanie s pevným palivom a úložisko (B234)

Zariadenie na meranie voľného úniku

Oblasť „energetiky“

V rámci programu Ignalina sa podporili kľúčové projekty v odvetví energetiky určené v národnej energetickej stratégii Litvy:

Zlepšenie environmentálnych vlastností litovskej tepelnej elektrárne,

Výstavba plynovej turbíny s kombinovaným cyklom, kompenzačného paralelného reaktora a teplárne,

Nahradenie plynových kotlov a modernizácia diaľkových vykurovacích systémov Visaginas,

Zvýšenie energetickej účinnosti bytových domov a verejných budov,

Podpora pre štúdiu uskutočniteľnosti prepojovacieho elektrického vedenia medzi Poľskom a Litvou.

Výsledky

Z celkového objemu (954,7 milióna EUR) finančných prostriedkov k dispozícii pre IIDSF (723,1 milióna EUR) a CPMA (231,6 milióna EUR) je suma pridelená určeným projektom vo výške 881,6 milióna EUR. Suma vyplatená z rozpočtu EÚ je vo výške 763,3 milióna EUR (pre IIDSF 592,6 milióna EUR, pre CPMA 170,7 milióna EUR). [13]

Program sa vyvíjal v náročnom politickom prostredí. Až do roku 2009 Litva silným spôsobom lobovala za oddialenie uzavretia bloku 2 na rok 2012. Nedostatočná angažovanosť uzatvoriť uvedené bloky negatívne ovplyvnila pokrok na ceste k vyradeniu. Napriek týmto ťažkostiam boli nakoniec oba bloky odstavené včas v súlade s podmienkami prístupovej zmluvy. V súčasnosti prebieha ich bezpečná údržba a nachádzajú sa v etape vyraďovania. K dnešnému dňu je jadro reaktora v bloku 1 úplne bez paliva. Po uzatvorení nedošlo k žiadnym skratom ani výpadkom elektriny. Vzhľadom na tieto náročné podmienky je možné pokrok týkajúci sa vyradenia z prevádzky považovať za uspokojivý.

Zmena z výrobcu elektrickej energie na vyraďovaciu organizáciu si vyžiadala výrazné úpravy organizačnej štruktúry, ako aj personálu v INPP. Takáto zmena vrátane zmeny mentality sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň a vyžaduje si značné úsilie.

Tento nevyhnutný proces „riadenia zmeny“, ktorý EK dôrazne odporúčala, v súčasnosti „propaguje“ nová litovská vláda (po voľbách v roku 2008), pričom Litva a INPP sú v plnej miere zodpovedné za postup vyraďovania.

Pokiaľ ide o plánovanie a odhad nákladov, došlo k vážnym meškaniam a prekročeniu nákladov pri dvoch kľúčových investičných projektoch do infraštruktúry, t. j. projekt B1 (uskladnenie vyhoreného paliva a projekt riadenia) a projekt B234 (nakladanie s odpadom a jeho uloženie). Oba projekty sa momentálne nachádzajú v etape výstavby.

Približne 30 % pomoci EÚ sa pridelilo projektom v odvetví energetiky.

Napriek tomu, že pri niektorých projektoch vyraďovania došlo k meškaniam, na základe ktorých vznikli dodatočné náklady, tieto meškania dosiaľ nemali priamy vplyv na rozhodujúci priebeh vyraďovania. Obdobia s „voľnejším“ tempom v rámci projektu sa však už vyčerpali a na zamedzenie vážnym zdržaniam a dodatočnému nárastu nákladov bude potrebné vyvinúť výrazné úsilie.

Slovensko – Jadrová elektráreň Bohunice V1

Záväzok uzatvorenia elektrárne a vývoj financovania

Jadrová elektráreň V1 pozostáva z dvoch reaktorov VVER 440/230. Organizácia, ktorá je zodpovedná za dohľad po odstavení, ako aj za vyradenie jadrovej elektrárne V1, je štátom vlastnená (prostredníctvom ministerstva hospodárstva) Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a.s. (JAVYS).

Činnosť bloku 1 bola trvale ukončená 31. decembra 2006 a bloku 2 31. decembra 2008.

Celková suma pomoci EÚ Slovensku v období od 1999 do 2013 sa predpokladá na 613 miliónov EUR[14].

Oblasť „vyraďovania a odpadu“

Uskutočnili sa prípravné práce pre vyradenie a vypracovala sa strategická dokumentácia o vyraďovaní.

Výber kľúčových projektov, ktoré boli financované EÚ:

Etapa pred vyradením

Príprava plánu a dokumentácie pre prvú etapu vyraďovania jadrovej elektrárne V1,

Rekonštrukcia pomocnej kotolne a systému dodávky tepla a pary,

Rekonštrukcia systému ochrany lokality elektrárne a zmena systému napájania po konečnom odstavení jadrovej elektrárne V1,

Realizácia programu vyraďovania s použitím ľudských zdrojov dostupných v jadrovej elektrárni V1 Bohunice,

Konzultačná podpora pre JAVYS,

Nakladanie s odpadom

Vývoj dočasného uskladnenia rádioaktívneho odpadu v JE Bohunice

Obstaranie skladovacích kaziet pre vyhorené palivo

Nakladanie s historickým odpadom – kaly a sorbenty

Oblasť „energetiky“

V rámci programu Bohunice sa podporili opatrenia na zmiernenie niektorých negatívnych dosahov na odvetvie slovenskej energetiky v súlade so „Stratégiou energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky do roku 2030 “.

Výber kľúčových projektov, ktoré boli financované EÚ:

Rekonštrukcia elektrickej stanice Križovany 400 kV,

Zmena v sektore prenosu elektrickej energie z dôvodu konečného odstavenia jadrovej elektrárne V1,

Energetická účinnosť verejných budov a udržateľný finančný nástroj pre oblasť energetiky.

Podľa údajov predložených EBRD na základe realizovaných opatrení v oblasti energetiky došlo k rovnocennému vyrovnaniu stratenej výrobnej kapacity na úrovni takmer 20 MWe po uzatvorení jadrovej elektrárne V1.

Výsledky

Z celkového objemu disponibilných finančných prostriedkov v rámci BIDSF (385,807 milióna EUR) predstavuje suma pridelená určeným projektom 364,07 milióna EUR. Suma vyplatená z rozpočtu EÚ do BIDSF predstavuje 157,80 milióna EUR.

Od začiatku programu niektoré problémy ako reorganizácia JAVYS, ťažkosti v komunikácii medzi zainteresovanými stranami a plynová kríza začiatkom roka 2009 prispeli k zložitosti realizácie programu a zdržaniu niektorých projektov.

Napriek týmto ťažkostiam boli oba bloky odstavené včas a prebieha ich bezpečná údržba. Momentálne sa nachádzajú v etape vyraďovania. Po uzatvorení nedošlo k žiadnym skratom ani výpadkom elektriny. Celkové výsledky je možné považovať za uspokojivé.

Oneskorenia, ku ktorým došlo pri niektorých projektoch, mohli mať negatívny vplyv na vydanie licencie na vyradenie (pôvodne naplánované na polovicu roka 2011). EK naďalej pozorne monitoruje pokrok pri dosahovaní tohto kľúčového medzníka.

K 31. decembru 2009 je rozdeľovanie prostriedkov pridelených pre oblasti „vyraďovanie a odpad“ a „energetika“ prijateľné, pričom v období do roku 2013 sa uprednostňujú projekty z oblasti „vyraďovanie a odpad“.

Bulharsko – Jadrová elektráreň Kozloduj

Záväzok uzatvorenia elektrárne a vývoj financovania

Bloky 1 – 4 jadrovej elektrárne KNPP sú reaktory typu VVER 440/230. Vlastníkom blokov 1 a 2 elektrárne KNPP a organizáciou zodpovednou za ich vyradenie je Štátny podnik rádioaktívneho odpadu (SERAW), keďže z oboch týchto blokov bolo už palivo kompletne odstránené. Pokiaľ ide o bloky 3 a 4, ich vlastníkom a organizáciou zodpovednou za vyradenie je štátom vlastnená spoločnosť Natsionalna Elektricheska Kompania EAD.

Bloky 1 a 2 boli odstavené 31. decembra 2002 a bloky 3 a 4 31. decembra 2006.

Celková suma pomoci EÚ Bulharsku v období od 1999 do 2013 sa predpokladá na 867,78 miliónov EUR[15].

Oblasť „vyraďovania a odpadu“

Uskutočnili sa prípravné práce na vyradenie a vypracovala sa strategická dokumentácia o vyraďovaní. Z blokov 1 a 2 bol kompletne odstránené palivo. Z jadier reaktora v blokoch 3 a 4 je odstránené palivo, napriek tomu časť paliva sa ešte nachádza v palivových nádržiach reaktora.

V roku 2008 sa bloky 1 a 2 oddelili od blokov 3 a 4 a vlastníctvo blokov 1 a 2 sa previedlo na SERAW. Cieľom tohto opatrenia bolo urýchliť proces vyraďovania blokov 1 a 2.

Výber kľúčových projektov, ktoré boli financované EÚ:

Etapa pred vyradením

Aktualizovaná stratégia vyraďovania,

Podpora pri realizácii vyraďovania s pomocou personálu, ktorý je k dispozícii v blokoch 1 až 4 jadrovej elektrárne KNPP,

Začiatok demontáže systémov a zariadení, ktoré nie sú podstatné z hľadiska bezpečnosti,

Výstavba teplárne

Nakladanie s odpadom

Návrh vnútroštátneho zariadenia na likvidáciu odpadu,

Návrh úložiska odpadu s veľmi nízkou rádioaktivitou,

Úložisko pre rozpad prechodného a bežného rádioaktívneho odpadu,

Vytvorenie zariadení na spracovanie odpadu na mieste elektrárne,

Vybudovanie skladu suchého vyhoreného paliva vrátane kaziet pre zložky vyhoreného paliva z VVER 440.

Oblasť „energetiky“

V rámci programu Kozloduj sa podporili opatrenia na zmiernenie následkov v odvetví energetiky v súlade s energetickou stratégiou Bulharska.

Výber kľúčových projektov, ktoré boli financované EÚ:

Realizácia a riadenie obnovy systému diaľkového vykurovania v Sofii,

Rámcový nástroj úverovej linky týkajúci sa energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie,

MARITSA EAST-2 – Inštalácia systému odvodňovania sadry a obnova stanice s chladiacim čerpadlom;

Renovácia a rozšírenie vnútroštátnej rozvodnej sústavy elektrickej energie,

Výstavba vysokotlakových plynovodov a regulačných staníc.

Podľa údajov z EBRD na základe realizovaných opatrení v oblasti energetiky došlo k vyrovnaniu rovnocennej výrobnej kapacity na úrovni takmer 500 MWe po uzatvorení blokov 1 až 4.

Výsledky

Z celkového objemu disponibilných finančných prostriedkov v rámci KIDSF (606,744 milióna EUR) predstavuje suma pridelená určeným projektom 540, 875 milióna EUR. Suma vyplatená z rozpočtu EÚ do KIDSF predstavuje 363,149 milióna EUR.

Program vyraďovania pokračoval v obzvlášť nepriaznivých politických podmienkach. V roku 2006 boli snahy o odloženie dátumu odstavenia a po roku 2006 o opätovné otvorenie odstavených reaktorov. Napriek týmto ťažkostiam je možné celkový priebeh programu považovať za uspokojivý vzhľadom na to, že všetky bloky boli odstavené v súlade so zmluvou o pristúpení.

Z blokov 1 a 2 bolo úplne odstránené palivo, sklad suchého vyhoreného paliva je tesne pred dokončením a začali sa prvé demontážne práce. Zariadenia na spracovanie a uskladnenie odpadu sa realizujú. Po uzatvorení blokov reaktora nedošlo k žiadnemu výpadku elektrickej energie. Angažovanosť súčasnej bulharskej vlády spolu s oddelením blokov 1 a 2 od blokov 3 a 4 podporia plánovaný pokrok v programe vyraďovania a budú mať naň pozitívny vplyv.

Hlavným prínosom v súvislosti s pomocou EÚ je zmena stratégie vyraďovania, a to z „odloženého“ vyraďovania na „bezprostredné – priebežné“ vyraďovanie. Tým sa znižuje celkový čas potrebný na vyradenie a najlepším spôsobom sa využíva disponibilný personál na vykonávanie demontáže. Výsledkom bude pozitívny vplyv na celkové náklady na vyradenie.

Významná časť prostriedkov sa pridelila energetickým projektom s cieľom reagovať na následky predčasného uzatvorenia.

ZÁVER

Všetky určené jadrové zariadenia v Litve, na Slovensku a v Bulharsku boli bezpečne odstavené v súlade s ich zmluvami o pristúpení. Vyraďovacie práce v súčasnosti pokračujú. Táto situácia vznikla ako priamy dôsledok úspešnej realizácie programu pomoci EÚ.

Pomoc EÚ sa poskytuje od času pred pristúpením a uzatvorením príslušných jadrových elektrární. Počas tohto obdobia sa programy pomoci EÚ stretávali s rôznymi ťažkosťami na politickej a technickej úrovni. Členské štáty vyvinuli značné úsilie s cieľom opätovne prerokovať svoje politické záväzky, v dôsledku vyjadrenia solidarity v rámci EÚ a poskytnutia primeranej finančnej pomoci však všetky krajiny rešpektovali svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv o pristúpení a odstavili svoje bloky reaktorov.

Hraničné podmienky sú pre každú krajinu jedinečné, ako aj ich vplyv na výber technológie, stratégie a dôvodov spojených s výberom projektov. Preto je náročné poskytnúť priame porovnanie účinnosti pomoci EÚ poskytnutej každému členskému štátu. Pred spustením projektov sa v prípade každej jadrovej elektrárne vykonalo posúdenie potrieb a kapacít. Pri výbere a realizácii projektov sa takisto využívalo pravidelné prehodnotenie národných stratégií a plánov vyraďovania.

Výsledky

Rozsah problémov, ktorým čelili tieto štáty, bol závislý od typov rôznych vyraďovaných reaktorov, stavu existujúcej infraštruktúry potrebnej na podporu pri vyraďovaní, problémov s nakladaním s odpadom, možností náhrady stratenej kapacity výroby elektrickej energie, ako aj regulačného a politického prostredia a výberu stratégie vyraďovania.

Napriek počiatočným ťažkostiam sa reaktory odstavili podľa plánu a pri väčšine z nich bolo úplne odstránené palivo ako prvý dôležitý krok k nezvratnému uzatvoreniu a vyradeniu jadrových elektrární.

V každom členskom štáte presiahol objem dostupných financií na projekty sumu vyplatených prostriedkov. Finančné prostriedky boli k dispozícii každoročne od roku 1999 v čase, keď ich členské štáty ešte nevedeli v plnej miere využiť. V dôsledku toho došlo k nahromadeniu niektorých finančných prostriedkov. V nedávnom období sa tieto prostriedky používali efektívnejšie a účinnejšie a v rámci nasledujúcich dvoch rokov sa úplne vyčerpajú.

Počas minulých rokov a do konca hodnoteného obdobia sa v týchto troch programoch urobil výrazný pokrok, pričom väčšina projektov týkajúcich sa vyraďovania a energetiky bola určená alebo pripravená, z ktorých významná časť sa už realizuje.

Vo všetkých krajinách väčšia časť finančných prostriedkov smerovala do projektov vyraďovania a nakladania s rádioaktívnym odpadom. Litva a Bulharsko použili podstatnú časť prostriedkov na uskladnenie vyhoreného paliva a nakladanie s odpadom. V súčasnosti sú vo výstavbe zariadenia potrebné na vyradenie, spracovanie a uskladnenie rádioaktívneho materiálu, ako aj vyhoreného jadrového paliva, vypracúva sa licenčná dokumentácia a začali sa prvé práce na demontáži.

Odvetvie energetiky získalo výhody v prípadoch, že projekty boli v súlade s politikou EÚ a vnútroštátnymi stratégiami v oblasti energetiky. Pomoc EÚ smerovala od skorého štádia do odvetvia energetiky s cieľom reagovať na stratu kapacity výroby elektrickej energie. Tento prístup sa ukázal mimoriadne výhodný a efektívny v prípade Bulharska, pokiaľ ide o zmiernenie následkov nedávnej krízy v oblasti energetiky a finančnej krízy. Napriek tomu, že pri niektorých projektoch vyraďovania došlo k zdržaniam, tieto sa aktívne riešia, aby sa minimalizoval ich vplyv na rozhodujúci priebeh vyraďovania.

Právny rámec a riadiace štruktúry krajín sa naďalej prispôsobujú, pričom sa zohľadňujú zmeny zo spoločností vyrábajúcich elektrinu na vyraďovacie organizácie.

Výhľad

Realizácia opatrení v oblastiach vyraďovania a energetiky bude pokračovať až do konca finančného výhľadu podľa pokynov jednotlivých stratégií. Projekty týkajúce sa vyraďovania budú mať prednosť pred projektmi týkajúcimi sa energetiky, pre ktoré sú finančné zdroje obmedzené.

Využívanie pomoci EÚ v rámci oblasti vyraďovania sa bude zameriavať na dokončenie nevyhnutnej infraštruktúry, spracovanie rádioaktívneho odpadu, realizáciu potrebných licencií na vyradenie, ako aj na demontáž. Iniciujú a posilnia sa nové organizačné a riadiace štruktúry pre vyraďovanie s cieľom reagovať na demontážne činnosti, pričom personál elektrární pokračuje v realizácii demontážnych prác.

Energetické projekty sú v pokročilom štádiu. Činnosti v tejto oblasti sa v súčasnosti považujú za dostatočné. Napriek tomu, že posledné finančné prostriedky sa pridelia v roku 2013, realizácia nimi financovaných prác presiahne toto obdobie.

Cieľom pomoci EÚ vždy bolo a je poskytovať členským štátom skôr pomoc, než v plnej miere financovať vyraďovanie alebo kompenzovať následky uzavretia elektrární. Poskytovanú pomoc musia dopĺňať primerané vnútroštátne zdroje.

[1] Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Kanada, Európska komisia.

[2] Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33 a 944.

[3] Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33 a 954.

[4] Ú. v. EÚ L 157, 21. 6. 2005, s. 11 a 38.

[5] Ú. v. EÚ L 411, 30. 12. 2006, s 10.

[6] Ú. v. ES L 131, 23. 5. 2007, s. 1.

[7] Ú. v. EÚ L 189, 22. 7. 2010, s 9.

[8] Program pomoci krajinám strednej a východnej Európy.

[9] Ú. v. ES L 248, 16. 9. 2002, s. 1.

[10] List ES z 4. júna 2007 adresovaný Litve: Vymenovanie národnej agentúry pre program Ignalina.

[11] Rozhodnutie Komisie o postupoch týkajúcich sa plánovania a monitorovania opatrení a finančnej pomoci v rámci programov Bohunice a Ignalina na obdobie 2007 až 2013 a v rámci programu Kozloduj na obdobie 2007 až 2009 – K(2007) 5538.

[12] Skutočné viazané finančné prostriedky do konca roka 2009 + odhad na roky 2010 až 2013.

[13] Vyplatené sumy – kapitola 3.3.1 a 3.3.2.

[14] Skutočné viazané finančné prostriedky do konca roka 2009 + odhad na roky 2010 až 2013.

[15] Skutočné viazané finančné prostriedky do konca roka 2009 + odhad na roky 2010 až 2013.