2.9.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 259/1

—

domnieva sa, že je dôležité na jednej strane navýšiť rozpočet Spoločenstva na výskum a na druhej strane lepšie integrovať národné programy a európsky rámcový program pre výskum,

—

konštatuje, že priemyselné, sociálne a environmentálne inovácie sú spolu s inováciami v oblasti služieb hlavným motorom na budovanie dynamiky európskej konkurencieschopnosti, ktorá pomôže posilniť územnú súdržnosť,

—

uznáva, že situácia v oblasti inovácie sa v Európe veľmi odlišuje, a že regionálne politiky by mohli na základe komplementarity prispieť svojimi osobitosťami k politike výskumu Európskej únie v súlade so stratégiami inteligentnej regionálnej špecializácie,

—

vyjadruje potešenie z úsilia o zjednodušenie postupov, ako je uverejnenie a aktualizácia praktickej príručky popisujúcej možnosti financovania z Európskej únie,

—

žiada, aby boli miestne a regionálne orgány úzko zapojené do prípravy právnych predpisov a programov financovania súvisiacich s verejným obstarávaním,

—

žiada, aby boli miestne a regionálne subjekty užitočne zapojené do technologických platforiem,

—

pripomína úlohu, ktorú by mohli zohrávať európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS),

—

zdôrazňuje, že spolupráca medzi klastrami v rámci Spoločenstva je absolútne nevyhnutná, ale treba začať aj spoluprácu medzi klastrami vo svetovom meradle.

Spravodajca

Claude GEWERC (FR/SES), predseda regionálnej rady Pikardie

Referenčný dokument

Zelená kniha: Od výziev k príležitostiam: Vytváranie spoločného strategického rámca financovania výskumu a inovácií EÚ

KOM(2011) 48 v konečnom znení

1.

vyjadruje potešenie z toho, že zelená kniha podnecuje verejnú diskusiu o hlavných bodoch, ktoré je potrebné zohľadniť v budúcich programoch financovania výskumu a inovácií EÚ;

2.

súhlasí, že spoločný strategický rámec financovania výskumu a inovácií v EÚ musí byť založený na zosúladených strategických cieľoch, ktoré budú spoločné pre všetky zúčastnené strany;

3.

odporúča, aby tento spoločný rámec spájal rozličné úrovne výskumu, vývoja a inovácií, a pritom zohľadňoval špecifiká každej z týchto funkcií;

4.

zdôrazňuje, že ambiciózna inovačná stratégia v Európskej únii potrebuje pevný vedecký základ, ale tiež stabilnú priemyselnú politiku. Vyjadruje preto potešenie z hlavných iniciatív Komisie na tému „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ a „Únia inovácií“ a v tejto súvislosti sa odvoláva na príslušné stanoviská VR (1);

5.

zdôrazňuje, že regionálna a miestna úroveň je primerane prispôsobená na vytváranie synergií medzi politikou v oblasti výskumu a inovácií a politikou súdržnosti s vplyvom na ekonomické a priemyselné aktivity, ako aj na sociálne opatrenia;

6.

zdôrazňuje, že v súčasnosti nie sú výsledky európskej výskumnej práce dostatočne rýchlo alebo široko uplatňované. Komisia by mala zmeniť predpisy a pravidlá, aby regióny oveľa viac ako v súčasnosti využívali štrukturálne fondy a iné finančné nástroje na inovačné uplatňovanie výsledkov rámcového programu prostredníctvom decentralizovaného prístupu, v rámci ktorého budú regióny zohrávať väčšiu úlohu a ktorý umožní väčší rozvoj technológií rámcového programu a ich uvádzanie na trh, a inej výskumnej činnosti;

7.

pripomína význam sociálnych a environmentálnych inovácií pre verejný a zároveň súkromný sektor;

8.

zdôrazňuje, že je dôležité integrovať a podporovať koncept inovácií v bežnom živote napríklad vo vzdelávacom systéme alebo v pracovnom prostredí;

9.

kladie dôraz na spoločné výskumné a inovačné programy pre regióny s rozličnou „inovačnou výkonnosťou“, ktoré sú prospešné pre všetky zúčastnené strany. Znamená to napríklad vyššie regionálne zastúpenie v ERA-Net;

10.

zdôrazňuje, že súčasný rozpočet Spoločenstva na výskum, ktorý predstavuje len 4 % verejných prostriedkov vynaložených v Európe na výskum, je nedostatočný. Domnieva sa, že je dôležité na jednej strane navýšiť rozpočet Spoločenstva na výskum a na druhej strane lepšie integrovať národné programy a európsky rámcový program pre výskum;

11.

chcel by upriamiť pozornosť Komisie predovšetkým na situáciu, v ktorej sú inovátori a jednotliví vynálezcovia, ktorí nepôsobia v rámci systému vysokých škôl, veľkých spoločností alebo orgánov verejnej moci, úradov či podnikov. V rámci pokračujúcej práce v tejto oblasti by mali vzniknúť stratégie, ktoré poskytnú inovátorom a jednotlivým vynálezcom podporu a možnosti potrebné na to, aby využívali výhody spoločného európskeho financovania za rovnakých podmienok;

12.

žiada, aby sa primerane zohľadnila skutočnosť, že 97 % ekonomickej aktivity v EÚ-27 sa naďalej len v malej alebo strednej miere zakladá na technológiách. Domnieva sa preto, že budovanie znalostnej spoločnosti sa nemôže zameriavať len na rozvoj najvyspelejších technológií, ale musí ponechať priestor aj pre model inovácie, ktorý umožňuje, aby sa znalosti absorbovali a ďalej šírili. Poukazuje na príležitosť, ktorú otvorila revízia smernice o verejnom obstarávaní (2); zdôrazňuje príležitosti a výzvy spojené so začlenením výskumu a vývoja do verejného obstarávania (3);

13.

konštatuje, že zelená kniha v súčasnom znení nepredstavuje žiadny problém v súvislosti s jej súladom so zásadou subsidiarity. Zdôrazňuje však, že by sa malo uskutočniť podrobné monitorovanie vývoja smerujúceho k financovaniu a k legislatíve v súvislosti s budúcim výskumom a inováciou v EÚ, aby sa zabezpečil súlad so zásadou subsidiarity;

14.

okrem toho konštatuje, že požiadavka navrhnutá v Únii inovácií, že členské štáty a regióny by mali vyčleniť rozpočty na verejné obstarávanie súvisiace s inováciami, by mohla mať ďalekosiahle dôsledky pre obce a regióny. Zdôrazňuje, že nadchádzajúce kroky by mali zahŕňať starostlivé hodnotenie možnej finančnej a administratívnej záťaže pre miestne a regionálne orgány, ako aj sociálnych vplyvov a iných prínosov;

15.

domnieva sa, že by sa mali podporovať výzvy na predkladanie väčšieho počtu návrhov v dvoch fázach tak, aby predkladatelia museli v prvej fáze predložiť len zoznam partnerov a ich predstavu o projekte, pričom by podrobnejšie informácie o ňom predložili len v prípade, že prejdú prvým hodnotením. Bolo by to obzvlášť dôležité pre malé a stredné podniky, ktoré by tak mali väčšiu motiváciu zapájať sa do výziev, keďže by v úvodnom štádiu nemuseli vynakladať také veľké úsilie.

16.

konštatuje, že priemyselné, sociálne a environmentálne inovácie sú spolu s inováciami v oblasti služieb hlavným motorom na budovanie dynamiky európskej konkurencieschopnosti, ktorá pomôže posilniť územnú súdržnosť;

17.

pripúšťa, že je potrebné, aby financovanie výskumu a inovácií patrilo do rámca politických cieľov Európskej únie. V širšom zmysle napríklad vytvorenie priemyselnej politiky, ktoré Výbor regiónov požadoval v stanovisku o hlavnej iniciatíve týkajúcej sa priemyselnej politiky;

18.

navrhuje, aby územné samosprávy boli uznané ako privilegovaná úroveň prepájania národných a európskych programov výskumu a inovácií ako aj súdržnosti. Toto prepojenie by mohlo byť predmetom jednotného dokumentu na regionálnej úrovni;

19.

uznáva, že situácia v oblasti inovácie sa v Európe veľmi odlišuje, a že regionálne politiky by mohli na základe komplementarity prispieť svojimi osobitosťami k politike výskumu Európskej únie v súlade so stratégiami inteligentnej regionálnej špecializácie;

20.

budúca európska podpora výskumu by sa mala – ako to bolo aj v predchádzajúcich rámcových programoch pre výskum – sústrediť na výskum v rámci spolupráce, a najmä na podporovanie spoločných projektov. Mali by naň byť pridelené prostriedky minimálne v doterajšej výške. Spoločné projekty ponúkajú vysokým školám, výskumným zariadeniam a podnikom zo všetkých európskych regiónov príležitosť zapojiť sa. Umožňujú potrebnú transparentnosť, ako aj zjednodušenia v prospech užívateľa;

21.

zdôrazňuje, že skutočnou výzvou pre Komisiu a regióny je vytvoriť súčinnosť medzi rôznymi nástrojmi financovania, a umožniť tak realizáciu stratégie Európa 2020. Výsledky európskeho výskumného úsilia sa neaplikujú dosť rýchlo či dostatočne rozsiahle. Komisia by mala zmeniť pravidlá a kritériá platné pre nástroje na financovanie súdržnosti, aby regióny využívali výsledky rámcového programu a iných výskumných aktivít pri implementácii inovačných aplikácií na regionálnej úrovni;

22.

pripomína, že budúci rámcový program musí rozšíriť programy zamerané na rozvíjanie územných kapacít a na podporu účasti územných samospráv, ktorých aktivity v oblasti výskumu a vývoja sa dopĺňajú. Mohlo by sa tak stať napríklad prostredníctvom zavedenia kritérií, ktoré uľahčia kompetentným partnerom z regiónov, kde výskum i naďalej zaostáva, zapojiť sa do projektov a programov, ktoré vedú známejší a uznávaní vedci, ako sa uvádza v stanovisku VR na tému „Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum“ (4);

23.

vyjadruje potešenie z úsilia o zjednodušenie postupov, ako je uverejnenie a aktualizácia praktickej príručky popisujúcej možnosti financovania z Európskej únie.

24.

zastáva názor, že neexistujú klastre bez regionálneho rozmeru;

25.

konštatuje, že hoci je excelentnosť jednou z charakteristík klastrov, všetky klastre nemôžu mať rovnakú úroveň rozvoja alebo medzinárodného zviditeľnenia. Pre klaster je vysoká vedecká úroveň potrebná, ale nepostačuje na dosiahnutie excelentnosti. Excelentnosť klastra vzniká postupne s konkrétnymi finančnými zdrojmi, dobrou štruktúrou, dobrým riadením a rozmachom „ekosystému“, ktorý spoločne tvoria podniky, výskum a inovácie;

26.

podotýka, že je možné odstrániť rozpor medzi vôľou mnohých klastrov rozvíjať svoju činnosť na svojom území a širokými možnosťami, ktoré ponúka výmena informácií alebo osvedčených postupov so susednými klastrami ostatných členských štátov. Aj klaster, ktorý je silno spätý s určitým územím sa môže zviditeľniť vo svete a mať svetové poslanie;

27.

zdôrazňuje, že súbežne s inovačnými pólmi založenými na klastroch sa v posledných rokoch objavuje potreba, ktorá je v určitých smeroch ešte dôležitejšia ako samotné póly, a to pochopiť komplexnú činnosť regionálnych inovačných ekosystémov a vytvoriť podmienky pre rozvoj želaným smerom. Komisia by preto mala poskytnúť finančnú a operatívnu podporu, najmä pre rozvoj otvorenej inovačnej činnosti v regiónoch, aby regióny pomohli vytvoriť potrebné podmienky na reformu verejnej správy a na podnikateľskú činnosť zameranú na vytváranie rastu a nových pracovných miest;

28.

jedným konkrétnym prejavom regionálnych ekosystémov je koncepcia vedúcich trhov a ich rozvoj. Je známe, že vedúce trhy úzko súvisia s miestnym know-how a kultúrou a ich interaktívnou nezávislou obnovou. Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (CdR 11/2009 a CdR 83/2007) Výbor regiónov upriamil pozornosť na to, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi konkurenčným financovaním, ktoré predstavuje financovanie veľkých hlavných iniciatív EÚ, a inštitucionálnym financovaním výskumných spoločenstiev. Výbor regiónov vyzdvihuje dôležitosť inštitucionálneho financovania, ktoré umožňuje výskumným spoločenstvám realizovať štúdie z vlastnej iniciatívy a štúdie podnietené inými spoločenstvami, najmä s ohľadom na konvergenciu a súdržnosť.

29.

je presvedčený, že Európsky výskumný priestor by mohol mať silnejšie postavenie, ak by nákup služieb v oblasti výskumu a vývoja bol zahrnutý do postupov verejného obstarávania. Pripomína stanovisko VR o zelenej knihe o modernizácii politiky verejného obstarávania (5) a stanovisko o verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím (6), bez toho, aby sa tieto služby presunuli do oblasti hospodárskej súťaže;

30.

žiada, aby boli miestne a regionálne orgány úzko zapojené do prípravy právnych predpisov a programov financovania súvisiacich s verejným obstarávaním;

31.

opätovne vyjadruje podporu aktívnemu zapojeniu podnikovej sféry a vlád do plánov financovania inovácií a svoje obavy, pokiaľ ide o to, aký vplyv na miestne a regionálne orgány by mohol mať systém, v ktorom by výlučne verejný sektor bral na seba riziko pri výrobkoch a službách, ktoré sa ešte neosvedčili;

32.

konštatuje, že „trh“ v oblasti verejného obstarávania je naďalej rozdrobený a len zriedkavo prekračuje hranice. Radí Komisii a členským štátom, aby vytvorili transparentnejší rámec, ktorý by otvoril verejné obstarávanie v Európskej únii;

33.

opakuje, že Európska komisia musí poskytnúť jasnú a podrobnú príručku, ako aj možnosti vzdelávania na uzatváranie zmlúv s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri verejnom obstarávaní.

34.

uznáva, že financovanie kompletného cyklu inovácie, od výskumu až po trh, si vyžaduje širokú paletu nástrojov, a preto podporuje úsilie zamerané na podnecovanie financovania zo súkromného sektora, napríklad prostredníctvom plánov rozdelenia rizika, pôžičiek alebo „venture capital“;

35.

schvaľuje úlohu verejného financovania v záujme stimulovania súkromných investícií, a zdôrazňuje, že správne riadenie rizika a transparentné riadenie sú pri zapojení verejných a súkromných prostriedkov nevyhnutné;

36.

vyjadruje potešenie z úsilia zameraného na stimulovanie financovania investícií do inovácií v malých a stredných podnikoch zo zdrojov súkromného sektora a v tejto súvislosti vyzýva na podporu finančných stimulov (daňový režim, odstraňovanie administratívnych prekážok), a prípadne úpravu právnych predpisov s cieľom posilniť a rozšíriť súbor opatrení na podporu a uznanie úlohy malých a stredných podnikov ako kľúčových subjektov pri podpore kultúry inovácií. V tejto súvislosti tiež zdôrazňuje potrebu posilniť nástroje mediácie medzi malými a strednými podnikmi a subjektmi, ktoré pôsobia v oblasti výskumu a vývoja;

37.

žiada, aby boli miestne a regionálne subjekty užitočne zapojené do technologických platforiem na formulovanie stratégií výskumu a inovácií, ktoré umožnia vznik nových technologických platforiem a rozvoj už fungujúcich platforiem podľa potrieb územných subjektov zohľadňujúc pritom príležitosti svetových trhov a zapojenie malých a stredných podnikov.

38.

uznáva, že rámcový program pre výskum má jedinečný prínos pre spoločné výskumy subjektov členských štátov a územných samospráv;

39.

zdôrazňuje význam právnych predpisov Spoločenstva (napr. o rizikovom kapitáli a výskumnej infraštruktúre). V tomto smere pripomína úlohu, ktorú by mohli zohrávať európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS);

40.

potvrdzuje, že spolupráca medzi klastrami v rámci Spoločenstva je absolútne nevyhnutná, ale treba začať aj spoluprácu medzi klastrami vo svetovom meradle.

41.

stratégia Európa 2020, najmä prostredníctvom hlavných iniciatív „Únia inovácií“ a „Priemyselná politika“ uznáva kľúčovú úlohu výskumu a inovácií pre zlepšenie konkurencieschopnosti Európskej únie a zdôrazňuje význam viditeľnejšieho začlenenia inovácií do politiky. Stratégia tiež prisudzuje mestám a regiónom dôležité miesto pri jej vykonávaní. Výbor regiónov chce preto podporiť túto úlohu a prispieť k rozvoju Európskeho výskumného priestoru v mestách a regiónoch, pretože financujú výskumné projekty, zúčastňujú sa na európskych výskumných projektoch a aktívne podporujú zapojenie subjektov z príslušných území do európskych výskumných projektov.

42.

Výbor regiónov vyjadruje potešenie z vyšších finančných prostriedkov medzi 6. (2000 – 2006) a 7. (2007 – 2013) rámcovým programom pre výskum a vývoj, ako aj z vytvorenia Európskej rady pre výskum. Výbor regiónov okrem toho vyjadruje potešenie z európskych iniciatív podporujúcich výmenu názorov a spoluprácu medzi regionálnymi orgánmi a akademickou obcou, vedeckou obcou a ekonomickými subjektmi, najmä v rámci rozpočtovej položky „Regióny znalostí“, časti „Spolufinancovanie“ osobitného programu „Kapacity“ a opatrení, ako sú siete excelentnosti a ERA-Net.

43.

Výbor regiónov sa tiež teší na nadchádzajúce hodnotenia vplyvu programov „Regióny znalostí“ a „Výskumný potenciál“. Keďže tieto programy zdokonaľujú a rozvíjajú presnejšie ciele, VR vyzýva na posilnenie ich úlohy pri poskytovaní podpory vysoko konkurencieschopným regiónom s potenciálom rozvinúť vynikajúce prvky excelentnosti, napríklad prostredníctvom školiacich programov (7), partnerstva alebo iným spôsobom.

44.

V súvislosti s rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie Výbor regiónov oceňuje priestor, ktorý dostali regionálne klastre, ako aj iniciatívy zamerané na podporu rozmachu informačných a komunikačných technológií, energetickú hospodárnosť, obnoviteľné zdroje energií a eko-inovácie. V tomto zmysle Výbor regiónov odporúča, aby sa v budúcnosti tieto iniciatívy realizovali v spojitosti s výzvami, s ktorými je alebo bude Európska únia konfrontovaná.