This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52010DC0571
GREEN PAPER on expanding the use of e-Procurement in the EU
ZELENÁ KNIHA o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ
ZELENÁ KNIHA o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ
/* KOM/2010/0571 v konečnom znení */
ZELENÁ KNIHA o rozšírení používania elektronického verejného obstarávania v EÚ /* KOM/2010/0571 v konečnom znení */
SK || EURÓPSKA KOMISIA Brusel, 18.10.2010 KOM(2010) 571 v konečnom
znení ZELENÁ KNIHA o rozšírení používania elektronického
verejného obstarávania v EÚ SEK(2010) 1214 ZELENÁ KNIHA o rozšírení používania elektronického verejného
obstarávania v EÚ
1.
Prečo Zelená kniha o elektronickom verejnom
obstarávaní?
Pojmom elektronické verejné obstarávanie sa
označuje využitie prostriedkov elektronickej komunikácie a spracovania
transakcií vládnymi inštitúciami a ostatnými organizáciami verejného sektora
pri nákupe dodávok a služieb alebo pri zadávaní verejných prác. Ide však o
oveľa viac, ako len zmeniť na účely verejného obstarávania
systémy založené na používaní papiera na systémy využívajúce prostriedky
elektronickej komunikácie. Elektronické verejné obstarávanie môže byť
zdrojom podstatných zlepšení z pohľadu efektívnosti jednotlivých nákupov,
celkovej správy verejného obstarávania a fungovania trhov pre verejné zákazky. Postupné zavádzanie foriem elektronického
verejného obstarávania je súčasťou ambiciózneho programu
elektronickej verejnej správy, ktorý môže zásadne zmeniť spôsob fungovania
a výkon verejnej správy. V oznámení Komisie Digitálna agenda pre Európu Komisia
predpokladá prijatie Bielej knihy, v ktorej sú načrtnuté kroky, ktoré
prijme, aby zriadila prepojenú infraštruktúru elektronického verejného
obstarávania[1].
Táto Zelená kniha predstavuje prvý krok k
realizácii tohto programu a k vymedzeniu a vykonaniu ambiciózneho, ale
realistického programu zameraného na využitie potenciálu informačných a
komunikačných technológií (IKT) na účely lepšieho verejného
obstarávania na celom jednotnom trhu. Táto zelená kniha zároveň predstavuje
prvý krok ku koordinovanému, ambicióznemu a komplexnému preskúmaniu
existujúceho rámca EÚ pre verejné obstarávanie, z ktorého budú vychádzať
návrhy na reformu právnych predpisov EÚ. Po tejto zelenej knihe bude
nasledovať druhá zelená kniha zameraná na ďalšie záležitosti spojené
s modernizáciou existujúceho rámca EÚ pre verejné obstarávanie. V roku 2005 vyjadrili ministri EÚ nádej, že „do
roku 2010 bude najmenej 50 % verejných zákaziek, ktoré presahujú minimálnu
hranicu EÚ pre verejné obstarávanie, zadaných elektronicky“.[2] Komisia zmenila a
doplnila na tento účel právne predpisy a vykonala Akčný plán pre
elektronické verejné obstarávanie (2004)[3].
Napriek tomu, vzhľadom na zložitosť prechodu – z technického,
logistického i administratívneho hľadiska – však skutočnosť
ďaleko zaostáva za pôvodnými ambíciami. V hodnotení Komisie[4] sa uvádza, že
prostredníctvom elektronických systémov sa v členských štátoch, ktoré ako
prvé zaviedli elektronické verejné obstarávanie[5],
zadáva menej ako 5 % celkového objemu rozpočtov na verejné obstarávanie. Komisia sa nazdáva, že nastal pravý čas
na to, aby sa činnosť Spoločenstva opäť zamerala na podporu
rozširovania elektronického obstarávania orgánmi vnútroštátnej, regionálnej a
miestnej verejnej správy. Technológia je už vyspelá. Úspešné platformy
elektronického obstarávania sú dobre zavedené v mnohých regiónoch a členských
štátoch. Používanie týchto systémov dosiahlo kritickú hranicu a veľmi
rastie. Naskytuje sa tu príležitosť rozšíriť osvedčené postupy a
napraviť nedostatky v právnom a politickom prostredí EÚ, ktoré by inak
mohli tento vývoj pozastaviť. Okrem toho, je tu aj príležitosť
zladiť vývoj a procesy, aby sa zaistilo, že kľúčové prvky
vznikajúcej infraštruktúry pre elektronické obstarávanie budú podporovať
cezhraničnú účasť v postupoch verejného obstarávania.
Nekontrolované šírenie veľkého množstva technických riešení a aplikácií by
mohlo viesť k zbytočným prekážkam pre účasť hospodárskych
subjektov v postupoch, ktoré sú organizované v rámci systémov partnerských
krajín. Hoci je cezhraničná účasť na elektronickom verejnom
obstarávaní naďalej ojedinelá, Komisia verí, že je rozumné konať
teraz, aby sa vo vznikajúcom prostredí elektronického verejného obstarávania
zabránilo vzniku technickým alebo prevádzkovým prekážkam. Čo je elektronické verejné
obstarávanie? Elektronické verejné obstarávanie je súhrnný pojem pre nahradenie
postupov, ktoré sú založené na používaní papiera, komunikáciou a spracovaním
pomocou IKT v priebehu celého postupu zadávania zákaziek. Elektronické verejné
obstarávanie zahŕňa zavedenie elektronických postupov na podporu
rôznych etáp procesu verejného obstarávania – uverejňovanie oznámení o
vyhlásení verejného obstarávania, dodanie dokumentácie k verejnému
obstarávaniu, predkladanie ponúk, hodnotenie, zadávanie zákaziek, objednávanie,
fakturácia a platenie. Procesy spojené s fakturáciou a platením (po zadaní zákazky) nie sú
špecifické len pre verejné obstarávanie a pri elektronickom verejnom
obstarávaní možno využiť riešenia vypracované pre širší trh
(medzipodnikové obchodovanie – B2B)[6].
Niektoré etapy (oznámenie, predkladanie ponúk, hodnotenie a objednávanie) však
vyžadujú prispôsobené riešenia. Etapy predkladania ponúk, hodnotenia a
objednávania sú najnáročnejšie, nakoľko vyžadujú dohodnutý súbor
protokolov a noriem pre organizáciu výmeny zložitých dokumentov a interakciu
medzi kupujúcim a dodávateľmi. Niektoré aspekty činnosti verejného obstarávania si naďalej
budú vyžadovať neautomatizované spracovanie. Napríklad môže byť
náročné zredukovať niektoré etapy zložitých verejných obstarávaní
(návrhy, diela) do normalizovaných formátov a môže to vyžadovať
ľudský zásah. Napriek tomu existuje potenciál na presunutie veľkej
časti činnosti obstarávania na elektronickú základňu.
Inšpirujúci je príklad Kórey: viac ako 90 % verejných zákaziek v tejto krajine
sa sprostredkúva cez centrálne spravovanú platformu KONEPS. Často je možné vykonať niektoré časti postupu verejného
obstarávania elektronicky a iné časti spracovať neautomatizovane.
Mnohé orgány verejnej správy vybudovali portály na uverejňovanie oznámení
o verejnom obstarávaní a poskytnutie prístupu k dokumentácii k verejnému
obstarávaniu. Pokrok v používaní automatizovaných systémov na predkladanie,
spracovanie a hodnotenie zákaziek a objednávanie je menej rozšírený.
Najambicióznejším cieľom je „elektronické verejné obstarávanie od
začiatku do konca“, pri ktorom prebiehajú všetky etapy postupu od
oznámenia až po platbu automatizovane a to prostredníctvom elektronických
postupov. Takéto možnosti sú dostupné - zvyčajne ich poskytujú
špecializované platformy elektronického verejného obstarávania, ktoré poskytujú
jednotlivým obstarávateľom pri postupoch elektronického verejného
obstarávania plnú príslušnú podporu.
2.
Prečo je elektronické verejné obstarávanie
dôležité?
Komisia vidí v širšom používaní elektronického
verejného obstarávania tieto výhody: a) Lepšia prístupnosť a
transparentnosť: prostredníctvom automatizácie a
centralizácie toku informácií o jednotlivých príležitostiach na predloženie
ponúk môže elektronické verejné obstarávanie zlepšiť prístup podnikov k
verejným zákazkám. Vyhľadávanie príležitostí on-line je omnoho rýchlejšie
a lacnejšie ako prehľadávanie jednotlivých publikácií. Systémy
elektronického verejného obstarávania môžu byť zároveň nastavené tak,
aby upozornili dodávateľov na konkrétne príležitosti a poskytli im
okamžitý prístup k dokumentácii k verejnému obstarávaniu. Transparentnosť
je takisto lepšia, pretože postup verejného obstarávania je otvorenejší, dobre
zdokumentovaný a je pri ňom zaistená dobrá informovanosť. V dôsledku
toho sa zlepšuje monitorovanie a celková efektívnosť verejného obstarávania,
čím sa trhy otvárajú väčšej konkurencii a rozširuje sa základňa
súťažiacich dodávateľov. b) Prínosy pre jednotlivé postupy: elektronické verejné obstarávanie môže v porovnaní so systémami
založenými na používaní papiera pomôcť obstarávateľom a hospodárskym
subjektom znížiť náklady a urýchliť jednotlivé postupy verejného
obstarávania. V súčasnej finančnej situácii môže byť takáto
efektívnosť, maximálne zväčšujúca potenciál, ktorý možno získať
z obmedzených zdrojov, veľmi vítaná. Je dokázané, že systémy
elektronického verejného obstarávania sú veľmi užitočné aj pri
zrýchlení čerpania rozpočtov na verejné obstarávanie. c) Prínosy v podobe efektívnejšej
správy verejného obstarávania: keď existujú
ústredné nákupné subjekty (CPBs – Central Purchasing Bodies), môže používanie
elektronických postupov prispieť k centralizácii nákladných funkcií
administratívneho zázemia a dosiahnuť úspory z rozsahu v správe verejného
obstarávania. Prechod na elektronické verejné obstarávanie ponúka aj väčšiu
príležitosť k racionalizácii a posúdeniu procesu verejného obstarávania –
prechod na elektronické verejné obstarávanie nemusí znamenať, že sa do
elektronickej formy skopírujú postupy založené na používaní papiera, ktoré
existovali možno po mnoho rokov. Elektronické verejné obstarávanie možno
začleniť do ďalších (elektronických) činností organizácie
(napr. kontrola stavu zásob, správa zmlúv a audit), čím sa zaistí
jednotnosť a vyššia efektívnosť. d) Potenciál pre integráciu trhov EÚ
s verejným obstarávaním: v prostredí založenom na
používaní papiera môže nedostatok vedomostí a obavy vyplývajúce z verejnej
súťaže na zákazky umiestnené pomerne ďaleko od sídla podniku
obmedziť počet dodávateľov alebo ich odradiť od účasti
na niektorých verejných súťažiach. Elektronické verejné obstarávanie má
potenciál zmierniť tieto prekážky spôsobené vzdialenosťou a
informačné medzery a podporiť väčšiu účasť, čo
povedie k rozšíreniu základne možných dodávateľov a k potenciálnemu
zväčšeniu trhov. Hoci nemôže zmeniť význam vzdialenosti alebo
fyzickej blízkosti z pohľadu konkrétneho vykonania príslušnej obchodnej
transakcie, ponúka spôsob, ako sa vyrovnať s nákladmi na účasť v
samotnom postupe verejného obstarávania, ktoré sú spojené so
vzdialenosťou. Výsledná transparentnosť nie je prínosom len
pokiaľ ide o cezhraničnú účasť. Výhody tejto väčšej
transparentnosti možno pocítiť dokonca aj v rámci jednej krajiny,
keďže dodávatelia z jedného regiónu využívajú príležitosti, ktoré sa
vyskytujú v inom regióne. Jednoduchší prístup k informáciám o príležitostiach
verejného obstarávania a zjednodušené spracovanie ponúk uľahčí
zahraničným dodávateľom využiť príležitosti verejného
obstarávania uskutočňovaného on-line[7]. Všetky uvedené prínosy pomáhajú efektívnejšie
dosiahnuť požadované výsledky verejného obstarávania. Elektronické verejné
obstarávanie môže predovšetkým pomôcť pri získavaní zdrojov pre verejné
služby za podmienok, ktoré sú pre daňových poplatníkov výhodnejšie. Tieto
úspory sú práve teraz v súvislosti s tlakom vyvíjaným na riadenie verejných financií
obzvlášť hodnotné. Tieto prínosy však nie sú zadarmo.
Schopnosť realizovať verejné obstarávanie elektronicky si vyžaduje
investície do celého reťazca verejného obstarávania na to, aby sa
vybudovala potrebná kapacita a riadil sa prechod. Investičné náklady na
zariadenia elektronického verejného obstarávania na vnútroštátnej a regionálnej
úrovni – od elektronických portálov po komplexnejšie riešenia - predstavujú 0,5
milióna až 5 miliónov EUR[8].
Náklady na údržbu sa pohybujú od niekoľko tisíc do niekoľko miliónov
EUR, pravdepodobne v závislosti od veľkosti a technickej náročnosti
systému. Skúsenosti naznačujú, že tieto investície sa môžu rýchlo
vrátiť v podobe administratívnych úspor. Väčšia prekážka vo využívaní
týchto systémov však spočíva v motivácii obstarávateľov a
dodávateľov, aby pracovali s týmito novými systémami. Úspešné iniciatívy
elektronického verejného obstarávania často zahŕňajú rozsiahlu
podporu pri školení používateľov a spočívajú na úsilí garantov elektronického
verejného obstarávania propagovať a rozvíjať svoje systémy. Príklady úspor a zlepšení ·
Agentúra Intercent ER talianskeho regiónu Emilia
Romagna ponúka služby elektronického verejného obstarávania, vrátane
elektronického trhu, elektronických katalógov a elektronických aukcií, a teraz
je referenčným miestom pre 539 orgánov verejnej správy (90 % miestnych
agentúr). V roku 2008 spracovala transakcie vo výške asi 419 miliónov EUR,
dosiahla prínos v oblasti efektivity vo výške 67,5 milióna EUR a úspory
času zodpovedajúce 45 človekorokom. ·
Rakúska spolková agentúra pre verejné obstarávanie
sústreďuje prostredníctvom elektronického obstarávania nákupy pre spolkové
orgány. V roku 2008 vykázala pri objeme verejného obstarávania 830 miliónov EUR
úspory vo výške 178 miliónov EUR. Prínosy zrejme výrazne prevyšujú ročné
náklady na údržbu vo výške 5 miliónov EUR, čo je menej ako 3 % úspor. ·
Od 1. februára 2005 môžu všetci obstarávatelia v
Dánsku prijímať len elektronické faktúry. Táto reforma sa týka približne 15
miliónov faktúr ročne a vzťahuje sa na celý verejný sektor - od
ministerstiev po materské školy. Očakáva sa, že používanie elektronickej
fakturácie ušetrí verejnosti každý rok 100 miliónov EUR a to navyše k úsporám
vo vnútorných administratívnych postupoch. ·
V Nórsku pomáha platforma Ehandel orgánom verejnej
správy dosiahnuť 20 – 40% skrátenie doby spracovávania objednávok,
prijímania tovarov a fakturácie, čo vedie k cenovým úsporám okolo 2 - 10
%. ·
V Spojenom kráľovstve vykázala agentúra Buying
Solutions vo svojej výročnej správe za rok 2008/2009, že sprostredkovala
predaj v objeme viac 5 miliárd GBP, čím sa ušetrilo 732 miliónov GBP.
Spojené kráľovstvo vykázalo aj úspory často presahujúce 10 % (a
niekedy dokonca až 45 %) vďaka používaniu elektronických aukcií a nedávno
zverejnilo plány, že elektronické aukcie použije na to, aby ušetrilo
daňovým poplatníkom do konca roku 2011 až 270 miliónov GBP. ·
V portugalskej štúdii sa porovnávali najlepšie
ponuky na verejné práce, ktoré zadalo 50 portugalských verejných nemocníc v
roku 2009 (s využitím systémov založených na použití papiera) a v roku 2010 (s
použitím elektronického verejného obstarávania). V tejto štúdii sa dospelo k
záveru, že v roku 2010 sa vďaka väčšej hospodárskej súťaži
spôsobenej elektronickým verejným obstarávaním dosiahlo 18 % zníženie nákladov.
3.
Akú úlohu môže EÚ zohrávať v podpore
elektronického verejnéeho obstarávania?
Väčšina požadovaných investícií v oblasti
elektronického verejného obstarávania sa musí realizovať na vnútroštátnej
alebo regionálnej úrovni, pretože práve tam sa nachádzajú potreby aj zdroje.
Okrem toho, právne predpisy EÚ týkajúce sa verejného obstarávania nechávajú
obstarávateľom na výber, či sa pre nadlimitné zákazky majú
použiť elektronické alebo iné metódy komunikácie. Politika EÚ zameraná na
elektronické verejné obstarávanie by teda mala rešpektovať povahu
decentralizovaného prechodu, iniciovaného smerom zdola nahor. Naďalej však ostáva dôležitá úloha EÚ pri
prijímaní iniciatív na to, aby sa uvoľnil potenciál elektronického
verejného obstarávania a zamedzilo sa úskaliam vyplývajúcim z nekoordinovaného
a decentralizovaného prechodu na elektronické verejné obstarávanie. Právne a
politické úsilie EÚ by predovšetkým, tak ako v minulosti, malo naďalej: (1)
umožňovať obstarávateľom
vykonávať verejné obstarávanie elektronicky. Právne predpisy EÚ by sa mali
upraviť tak, aby umožňovali využitie systémov a procesov
elektronického verejného obstarávania (v prípade nadlimitných zákaziek); (2)
zaisťovať, že elektronické verejné
obstarávanie prebieha v súlade s kľúčovými zásadami a ustanoveniami
právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania (v prípade nadlimitných
zákaziek) a s príslušnými zásadami zmluvy (v prípade nadlimitných zákaziek); (3)
podporovať vývoj a používanie konvergentných a
bezpečných, ale komerčne životaschopných riešení a šíriť
príklady osvedčených postupov. Tým by sa mal urýchliť prechod k
elektronickému verejnému obstarávaniu, malo by sa tým zabrániť
duplikovaniu činností, ktoré vedie k plytvaniu, ako aj opakovaniu chýb; (4)
umožňovať hospodárskym subjektom
zúčastniť sa na postupoch elektronického verejného obstarávania na
celom jednotnom trhu. Elektronické verejné obstarávanie poskytuje možnosť
zmenšiť prekážky spôsobené vzdialenosťou a informačné medzery.
Kapacita elektronického verejného obstarávania v rôznych štátoch by mala - v
maximálnej možnej miere - stavať na spoločných modeloch a prístupoch.
Riešenia, ktoré zlepšujú a posilňujú interoperabilitu medzi miestnymi,
regionálnymi a vnútroštátnymi systémami verejného obstarávania by sa mali podporovať.
Tým sa zabráni zbytočným technickým prekážkam cezhraničnej
účasti v systémoch elektronického verejného obstarávania. Politika EÚ môže teda zohrávať dôležitú a
doplňujúcu úlohu v podpore úsilia na vnútroštátnej alebo regionálnej
úrovni s cieľom poskytnúť verejnému obstarávaniu elektronickú
základňu. Rovnako má širšiu koordinačnú úlohu pri zaisťovaní
konzistentnosti s vývojom v iných súvisiacich oblastiach, napríklad s právnymi
predpismi týkajúcimi sa elektronických podpisov alebo elektronického fakturácie,
čo by mohlo prípadne viesť k istej harmonizácii prístupov v rámci EÚ.
Ak sa dimenzia EÚ nezohľadní, prechod môže byť spojený s problémami.
Pri neustálom objavovaní už objaveného môže dôjsť k plytvaniu a potenciál
elektronického verejného obstarávania rozšíriť základne dodávateľov
sa nemusí využiť. Cieľom tejto zelenej knihy a následných prác je
vymedziť realistickú a účinnú základňu pre EÚ, vďaka ktorej
bude môcť EÚ sprevádzať a uľahčovať tento dôležitý proces.
4.
Čo EÚ urobila doteraz?
Komisia nie je v tejto oblasti politiky
nováčikom. V predchádzajúcich rokoch prijala už viacero krokov na
dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa, predovšetkým: (1)
navrhla zmeny a doplnenia smerníc EÚ o verejnom
obstarávaní, čím sa umožnilo využitie elektronických postupov pri verejnom
obstarávaní a zaviedli sa techniky a nástroje, ktoré sa považovali za potrebné
pre elektronické verejné obstarávanie. Právne predpisy EÚ predtým neuznávali
možnosť použitia týchto metód. Komisia zaviedla aj nové techniky a
nástroje (elektronické aukcie, dynamický obstarávací systém - DPS), aby
umožnila obstarávateľom lepšie využitie prostriedkov elektronickej
komunikácie s cieľom zlepšiť výsledky verejného obstarávania. Tieto
návrhy sa prijali a vykonali v doplnených a zmenených smerniciach o verejnom
obstarávaní z roku 2004; (2)
vypracovala a implementovala program viac než 30
nelegislatívnych iniciatív na objasnenie a podporu využívania elektronického
verejného obstarávania (Akčný plán). V pozadí akčného plánu bola
ambiciózna politická vízia, aby „...sa každý podnik v Európe s
počítačom a internetovým pripojením mohol zúčastniť
elektronického verejného nákupu.“[9]; (3)
Spolufinancovala výskum a vyvinula ďalšie
praktické nástroje na prekonanie administratívnych a technických prekážok pri
cezhraničnom elektronickom verejnom obstarávaní. Tieto nástroje
zahŕňajú také iniciatívy ako je PEPPOL[10], nedávno spustený
nástroj e-CERTIS a otvorený e-PRIOR. Tieto projekty sa stále vyvíjajú alebo
boli zavedené len nedávno. Súbežne s touto zelenou knihou vykonali útvary
Komisie hodnotenie opatrení EÚ na podporu elektronického verejného
obstarávania. Hlavné závery tohto posúdenia sú, že celkovo sa v akčnom
pláne správne identifikovali relevantné problémy a priority, ktoré sa majú
riešiť. Zároveň sa v posúdení uznáva, že prvý impulz k pokroku musí
prísť zo strany členských štátov a regiónov. V posúdení sa
identifikoval aj istý počet opatrení na riadenie investícii na
vnútroštátnej a regionálnej úrovni tak, aby boli v súlade s právnymi predpismi
EÚ a jednotným trhom. Akčný plán dosiahol významný úspech vo
vytváraní a používaní spoločnej infraštruktúry v oblasti elektronického
uverejňovania vyhlásení o verejnom obstarávaní. Teraz existuje jednotný,
akceptovaný a dobre využívaný systém na uverejňovanie vyhlásení o
nadlimitných zákazkách v celej EÚ, ktorý je podporený kompatibilnou
infraštruktúrou na vnútroštátnej úrovni. V roku 2009 bolo viac ako 90 %
formulárov zaslaných do databázy TED (Tenders Electronic Daily) prijatých v
elektronickom a štruktúrovanom formáte. Elektronické uverejňovanie
vyhlásení o podlimitných zákazkách pokročilo aj na vnútroštátnej a
regionálnej úrovni. Mnoho opatrení akčného plánu
spočívalo v usmerneniach alebo pilotných štúdiách, ktorých cieľom
bolo vyskúšať alebo podporiť určité riešenia. Zvýšili povedomie
o problémoch, poukázali na riešenia a poskytli širšiemu trhu spoločné
referenčné body. V čase, keď sa technológie a obchodné modely
stále vyvíjali, sa však nesnažili presadiť konkrétne riešenia alebo
výsledky. Konkrétnejšie projekty v oblasti normalizácie sa ešte nevykryštalizovali.
Možno zhrnúť, že hoci priority boli spravidla správne identifikované a
veľká časť akčného plánu sa implementovala tak, ako sa
zamýšľalo, akčný plán zatiaľ nevytvoril situáciu, aby sa každý
podnik EÚ mohol zúčastňovať na každom verejnom obstarávaní
pomocou svojho vlastného počítača. Hlavným poznatkom je, že mnohé priority,
správne identifikované v akčnom pláne z roku 2004, zostávajú prioritami i
dnes. Prístup, pri ktorom sa využívajú právne nevynútiteľné predpisy,
zodpovedal rozvíjajúcemu sa prostrediu elektronického verejného obstarávania a
podporoval vývoj tvorivých riešení. Pri pohľade späť vidno, že sú
niektoré oblasti, ktorým by mohol prospieť aktívnejší a/alebo
direktívnejší prístup. Hodnotenie akčného plánu identifikovalo radu
problémov a slabých miest, ktoré, ak sa nevyriešia, zabránia realizácii
väčšieho rozšírenia elektronického verejného obstarávania a
cezhraničnej účasti na on-line verejnom obstarávaní. Činnosti na podporu
elektronického verejného obstarávania financované a riadené Komisiou PEPPOL: významný cezhraničný projekt
elektronického verejného obstarávania vedený organizáciami verejného sektora z
rôznych krajín EÚ a spolufinancovaný Európskou komisiou, ktorého cieľom je
poskytovať štandardizovanú IT štruktúru veľkého rozsahu a služby na
zriadenie a prevádzku celoeurópskych operácií elektronického verejného
obstarávania. V centre architektúry PEPPOL je dopravná sieť
umožňujúca obchodným partnerom v rámci elektronického verejného
obstarávania spojiť ich vlastné IT zdroje, aby mohli vykonávať
zabezpečené a spoľahlivé výmeny obchodných dokumentov. Projekt
zároveň poskytne riešenia pre elektronické objednávanie a elektronickú
fakturáciu, ako aj stavebné prvky na vytvorenie systémov pre elektronické
katalógy, validáciu podpisov a Virtuálny spis spoločnosti (Virtual
Company dossier – VCD). Otvorený e-PRIOR: Európska komisia vyvinula a
zaviedla e-PRIOR, aby umožnila výmenu štruktúrovaných dokumentov elektronického
katalógu, elektronického objednávania a elektronickej fakturácie medzi Komisiou
a jej dodávateľmi. Otvorený e-PRIOR poskytuje toto riešenie verejnosti v
znovu použiteľnom formáte s otvoreným zdrojovým kódom. Okrem toho,
otvorený e-PRIOR zahŕňa integrovaný prístupový bod k sieti PEPPOL,
ktorý umožňuje vymieňať si dokumenty prostredníctvom siete
PEPPOL. e-CERTIS: sprístupnený v rovnakom čase
ako táto zelená kniha, e-CERTIS je bezplatný on-line informačný nástroj,
ktorý poskytuje podrobnosti o rôznych certifikátoch a potvrdeniach, ktoré sa
často vyžadujú v postupoch verejného obstarávania v 27 členských
štátoch, dvoch kandidátskych krajinách (Turecko a Chorvátsko) a v troch
krajinách EHP (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko). E-CERTIS bol vytvorený na to,
aby pomohol hospodárskym subjektom aj obstarávateľom pochopiť, aké
informácie sa vyžadujú alebo poskytujú, ako aj identifikovať vzájomne
akceptovateľné ekvivalenty týchto informácií.
5.
Situácia elektronického verejného obstarávania
a) Dostupnosť technických
riešení Elektronické verejné obstarávanie je teraz
možné aj v praxi, nielen v teórii. Technológia na tento účel existuje a
používa sa vo viacerých krajinách, aby mohli byť všetky etapy transakcie
verejného obstarávania dokončené on-line. Technológia neposkytla očakávané
(technicky špičkové) riešenia pre všetky procedurálne kroky. V niektorých
prípadoch vyplynul pokrok z pragmatickejšieho prístupu – v podobe praktických
„improvizovaných“ riešení, kam patria technicky menej náročné riešenia
alebo kombinovanie on-line/off-line komunikácie, napr. prístupy prijaté s
cieľom predkladať dokumentáciu v súvislosti s kritériami pre
vylúčenie a výber, použitie užívateľského mena a hesla pri riešeniach
určených na overenie uchádzača. Tieto riešenia sú však platné –
jednoducho poskytujú alternatívne spôsoby, ako dosiahnuť konečný
výsledok. Identifikovali sa isté limity elektronického verejného obstarávania
„od začiatku do konca“, napr. ťažkosti pri používaní prístupov
automatizovaného hodnotenia v prípade zložitých nákupov, absencia systému
časových pečiatok, ktoré sú akceptované v celej EÚ. b) Investície do kapacity
elektronického verejného obstarávania a jeho dostupnosti Prítomnosť elektronického verejného
obstarávania začína byť v Európe citeľná. Úspech viacerých
platforiem dokazuje, že z hľadiska obchodu má zmysel. Niektorí
obstarávatelia, hospodárske subjekty, ústredné nákupné subjekty a členské
štáty vyvinuli značné úsilie a dosiahli veľký pokrok. Veľký
pokrok sa dosiahol vo vývoji elektronických aplikácií schopných podporovať
väčšinu/všetky etapy postupov verejného obstarávania. Niektoré
členské štáty alebo regióny zaviedli systémy elektronického verejného
obstarávania, ktoré podporujú procesy „elektronického verejného obstarávania od
začiatku do konca“ – minimálne v prípade štandardných nákupov a služieb.
Ostatné systémy sa zameriavajú na poskytovanie počiatočných prvkov
verejného obstarávania - v 25 členských štátoch je zároveň možné
zverejňovať vyhlásenia a sprístupniť dokumentáciu k verejnému
obstarávaniu on-line. V niekoľkých úspešných systémoch sa
prijal model elektronického verejného obstarávania poskytovaný prostredníctvom
siete tretími stranami. Takéto platformy často ponúkajú svoje služby
elektronického verejného obstarávania viacerým organizáciám. Jednotlivým
obstarávateľom sa poskytuje súkromný webový priestor, kde môžu na diaľku
definovať svojich vlastných používateľov, procesy a výstupy. Niektoré
sú prevádzkované verejnými agentúrami, zatiaľ čo ostatné sú
poskytované spoločnosťami súkromného sektora, pričom
obstarávatelia následne platia paušálny poplatok alebo platia na základe
použitia. c) Skutočné využitie
elektronického verejného obstarávania Celkové zavedenie, a to vo väčšine krajín
ako aj v EÚ ako celku, je stále nízke a odhaduje sa, že je nižšie ako 5 %
celkovej hodnoty verejného obstarávania. Výnimkou z tohto nízkeho využívania je Portugalsko,
kde je využívanie elektronických prostriedkov pri etapách verejného
obstarávania až po udelenie zákazky povinné od 1. novembra 2009 pre
väčšinu verejných zákaziek (niektoré zákazky s nízkou hodnotou sa
nevykonávajú elektronicky a hodnotenie niektorých nákupov sa môže
vykonávať kombináciou elektronických a štandardnejších prostriedkov). Výsledkom je, že obstarávatelia teraz realizujú
verejné obstarávanie rýchlejšie a očakávajú sa administratívne úspory vo
výške 28 miliónov EUR ročne. Ostatné
členské štáty takisto využili niektoré etapy elektronického verejného
obstarávania alebo povinné nástroje na vnútroštátnej úrovni, napr. Cyprus,
Belgicko a Holandsko zaviedli alebo plánujú zaviesť povinnosť
uverejňovať vyhlásenia o možnostiach verejného obstarávania
prostredníctvom niektorých platforiem. Iné
krajiny zaviedli povinné požiadavky pre určité úrovne štátnej správy,
napr. Rakúsko zaviedlo povinné využívanie rámcových dohôd pre spolkové orgány v
prípade osobitých tovarov a služieb. Všeobecnejšie empirické príklady
naznačujú, že mnohí obstarávatelia prešli na elektronické verejné
obstarávanie a neuvažujú o návrate k postupom založeným na používaní papiera. d) Cezhraničná prístupnosť
systémov elektronického verejného obstarávania V rôznych systémoch, ktoré existujú, je vidno
len málo spoločného zdieľania. Boli vyvinuté jednotlivé samostatné
riešenia a ak sa rýchlo nepodniknú kroky na vytvorenie prepojení medzi týmito
systémami, existuje veľké riziko fragmentácie trhu. Existujúce obchodné
postupy, normy pre dokumentáciu a formáty a spôsoby komunikácie nie sú
dostatočne normalizované. Čím skôr sa vopred zadefinované a znovu
použiteľné prvky elektronického verejného obstarávania sprístupnia, tým
ľahšie sa bude dať zaistiť vzájomne prepojené prostredie elektronického
obstarávania, ktoré podporuje širšie využívanie a prípadne aj cezhraničné
využitie. Hoci prechod na jeden monolitický systém nie je ani žiaduci ani
zamýšľaný, uľahčí účasť, ak bude naprieč
systémami existovať nejaký prienik funkcionalít. V dôsledku niektorých z týchto problémov na
dnešnom trhu budú hospodárske subjekty, ktoré by sa chceli zúčastniť
na postupoch on-line verejného obstarávania v inom členskom štáte,
čeliť praktickým, technickým a administratívnym prekážkam.
Vnútroštátne/regionálne postupy elektronického verejného obstarávania sú
navrhnuté podľa miestnej administratívnej alebo technickej praxe, ktorá sa
môže podstatne líšiť. Hoci sa dostupnosť infraštruktúry od roku 2004
výrazne zlepšila, v oblasti nesťaženého, cezhraničného elektronického
verejného obstarávania sa dosiahol len malý konkrétny pokrok. Až doteraz neboli
tieto problémy veľmi viditeľné, pretože bol obmedzený dopyt
dodávateľov partnerskej krajiny zúčastniť sa na on-line verejnom
obstarávaní. Ak však nechceme čeliť ďalšiemu vytváraniu
technických prekážok pre cezhraničné (on-line) verejné obstarávanie, mala
by sa teraz pozornosť zamerať na tieto otázky.
6.
Problémy
V nasledujúcej časti sú identifikované
hlavné problémy, ktoré bránia úspešnému prechodu na elektronické verejné obstarávanie
a ktoré môžu vytvárať zbytočné prekážky pri cezhraničnej
účasti v postupoch on-line verejného obstarávania. Mnohé z týchto otázok
sú navzájom prepojené a ak ich máme úspešne prekonať a dosiahnuť
ciele politiky, nemožno ich riešiť samostatne. (1)
Prekonanie zotrvačnosti a strachu na strane
obstarávateľov a dodávateľov: technológia a
kapacita realizovať verejné obstarávania elektronicky sú čoraz
dostupnejšie. Nejde však o situáciu „vybuduj to a oni prídu“. Obstarávatelia
využívajú tieto príležitosti pomaly. Možno to pripísať nákladom na
reorganizáciu interných systémov a nízkej informovanosti o výhodách. Rovnako
ani dodávatelia nie vždy vidia prínosy v použití takejto transakcie. Mnohí
obstarávatelia a dodávatelia radi využívajú prístup „počkajme a uvidíme“ z
dôvodu rizík znášaných pri investovaní do elektronického verejného
obstarávania. Popri rizikách spojených s technológiou ich zaujímajú aj riziká
spojené s integráciou týchto technológií s existujúcimi informačnými
systémami, s obchodným modelom, ktoré sa týmito technológiami presadzujú vo
vzťahoch medzi dodávateľmi a obstarávateľmi a s požadovanými
mechanizmami zabezpečenia a kontroly na zaistenie ich vhodného používania. Niektorí, najmä MSP, sa obávajú aj toho, že budú
následkom tendencie zlučovania nákupov a centralizácie vytlačení z
trhu. Ak je rýchlejší prechod na elektronické verejné obstarávanie žiaduci,
bude nevyhnutné posilniť motivačné faktory na prechod na elektronické
verejné obstarávanie tam, kde je dostupné, a ak je to možné, presadiť povinnosť
využívať elektronické verejné obstarávanie za určitých okolností
(napr. pri niektorých nákupoch). (2)
Nedostatok noriem v procesoch elektronického
verejného obstarávania: v dohľadnom čase
budú dodávatelia stáť zoči-voči prostrediu elektronického
verejného obstarávania, ktoré pozostáva z rôznych platforiem a rôzneho
usporiadania. Každý systém môže obsahovať rôzne technické prvky a funkcie
sťažujúce úlohu dodávateľov, ktorí sa chcú zúčastňovať
vo viacerých systémoch. To by mohlo dodávateľom verejného obstarávania
zvýšiť náklady spojené s učením sa a znížiť účasť v
systémoch elektronického verejného obstarávania. Mnoho z najnáročnejších
výziev sa prejavuje v etapách predkladania a spracovania ponúk. Trh potrebuje
identifikovať vyspelé aplikácie s príslušnými úrovňami funkcionality.
Na úrovni EÚ je potrebné vyvinúť väčšie spoločné úsilie na
podporu zosúladenia alebo normalizácie v týchto hlavných častiach procesu.
Spoločné referenčné body a normy sú potrebné, aby sa umožnil rozvoj
opakovateľných a interoperabilných systémov. Úsilie by sa malo
zamerať na oblasti výmeny dokumentácie, autentifikácie, elektronickej
fakturácie, elektronických katalógov a klasifikácii produktov. (3)
Neexistencia prostriedkov na uľahčenie
vzájomného uznávania vnútroštátnych elektronických riešení pre kritické etapy verejného obstarávania a nástroje (napr.
autentifikácia dodávateľov prostredníctvom použitia elektronických
podpisov, vnútroštátny dôkaz o oprávnenosti dokumentov). Je potrebné nájsť
riešenia, ktorými sa zníži záťaž obstarávateľov a dodávateľov,
ktorí chcú pôsobiť na širšom európskom trhu. (4)
Náročné technické požiadavky, najmä na
autentifikáciu záujemcu: v celej EÚ sa prijala celá
škála požiadaviek a riešení na vysporiadanie sa s problémami, ktoré sa týkajú
autentifikácie a identifikácie. Niektoré z týchto riešení sú technologicky
veľmi jednoduché napr. použitie kombinácií používateľské meno/heslo,
iné sú sofistikovanejšie a vyžadujú osobitné typy elektronických podpisov
vrátane kvalifikovaného podpisu (ktorý si vyžaduje digitálny certifikát vydaný
dozornými/akreditovanými poskytovateľmi certifikačných služieb).
Rozhodnutie podporiť kvalifikované podpisy v rámci akčného plánu môže
nastaviť referenčný bod pre aplikácie elektronického verejného
obstarávania príliš vysoko a zvýšiť tak náklady a záťaž na
elektronické predkladanie ponúk. Výber úrovne bezpečnosti elektronického
podpisu by mal byť založený na posúdení rizika plynúceho zo zlyhania
riešení týkajúcich sa identifikácie/podpisu v súvislosti s verejným obstarávaním.
Napokon nedostatok cezhraničnej interoperability elektronických podpisov
spôsobuje ďalší problém. Je nádej, že pokrok sa dosiahne na základe
zriadenia vnútroštátnych zoznamov dôveryhodných poskytovateľov
certifikátov kvalifikovaných podpisov[11],
nadchádzajúcej racionalizácii noriem elektronického podpisu a pilotných riešení
PEPPOL. Podobné očakávania špičkových technológií pri ďalších
prvkoch procesu elektronického verejného obstarávania sa riešia pragmatickejšie
- napr. použitím vyhlásení o zhode/oprávnenosti, ktoré sú v prvotných fázach
verejného obstarávania akceptované ako vývoj komplexnej elektronickej
dokumentácie. Riešenia elektronického verejného obstarávania musia byť
primerané, vzájomne uznávateľné a všeobecne dostupné za rozumnú cenu. (5)
Riadenie viacrýchlostného prechodu na
elektronické verejné obstarávanie: rôzne členské
štáty alebo regióny využívajú možnosti, ktoré poskytuje elektronické verejné
obstarávanie, rôznym tempom. Niektoré členské štáty presadili používanie
postupov elektronického verejného obstarávania pri niektorých alebo pri
všetkých nákupoch. Postupy verejného obstarávania pri týchto nákupoch sa musia
organizovať prostredníctvom dostupnej infraštruktúry elektronického
verejného obstarávania. Výzvou pre jednotný trh je zaistiť, aby
dodávatelia z partnerských krajín neboli zbytočne znevýhodnení pri
súťaži v týchto systémoch a aby mali nástroje na účasť v
postupoch organizovaných v rôznych systémoch. Otázky 1.
Predstavujú vyššie uvedené výzvy najdôležitejšie
prekážky pre zavedenie elektronického verejného obstarávania a cezhraničnú
účasť v postupoch on-line verejného obstarávania? Zoraďte,
prosím, tieto výzvy podľa dôležitosti (v klesajúcom poradí). 2.
Existujú iné priority, ktoré tu nie sú
identifikované? Uveďte, prosím, pripomienky.
7.
Priority pre opatrenie na úrovni EÚ
Komisia verí, že s cieľom
zjednodušiť cestu pre širšie využitie elektronického verejného
obstarávania a podporiť cezhraničnú účasť v postupoch
elektronického verejného obstarávania by sa mohli preskúmať nasledujúce
úvahy.
7.1.
Cukríky a bič na urýchlenie zavedenia
elektronického verejného obstarávania
Teraz, keď už existuje technológia, výzva
spočíva v presvedčení obstarávateľov a dodávateľov, aby ju
využívali. Na rozbehnutie tohto procesu a zaistenie kritickej masy môže
vzniknúť potreba politického zásahu. S týmto vedomím niekoľko
členských štátov zaviedlo povinnosť realizovať postupy verejného
obstarávania elektronicky – buď celkovo (Portugalsko) alebo pre určené
nákupy (Francúzsko). V prípade podlimitných verejných nákupov ustanovených v
smerniciach EÚ, členské štáty zachovávajú veľkú diskrétnosť,
pokiaľ ide o organizovanie konaní. V prípade postupov, pri ktorých sa presahujú
limity, súčasné smernice EÚ o verejnom obstarávaní priamo neriešia
situáciu, v ktorej si nejaký členský štát želá presadiť používanie
elektronického verejného obstarávania ako relevantného komunikačného
média. Objasnenie tohto bodu by mohlo poskytnúť vnútroštátnym orgánom
väčšiu bezpečnosť pri presadzovaní používania elektronického
verejného obstarávania. Môže tu byť aj priestor na použitie
právnych predpisov na motivovanie obstarávateľov, aby prešli na
elektronické verejné obstarávanie. Súčasné smernice EÚ už predpokladajú
skrátenie lehôt na uverejnenie (o sedem dní) v prípade elektronického
oznamovania výberových konaní a skrátenia lehôt na predloženie ponúk (o
päť dní), ak sa elektronicky poskytuje neobmedzený a úplný priamy prístup
k príslušnej dokumentácii. Okrem toho by skrátenie lehôt mohlo ohroziť
schopnosť hospodárskych subjektov pripraviť riadne ponuky. Môže však
existovať potenciál na zavedenie iných motivačných faktorov alebo
preferenčných regulačných podmienok, ktoré motivujú obstarávateľov,
aby prešli na elektronické verejné obstarávanie. Napríklad môže existovať priestor na
presun zodpovednosti za súlad s určitými regulačnými alebo
procedurálnymi požiadavkami od obstarávateľa na systém elektronického
verejného obstarávania, ktorým sa spravuje alebo riadi celý postup verejného obstarávania
alebo jeho časť. V prípade, že transparentnosť a procedurálne
požiadavky smernice a objektívnosť a vysledovateľnosť
jednotlivých postupov sú garantované platformou elektronického verejného
obstarávania, bremeno zaistenia súladu s požiadavkami právnych predpisov o
verejnom obstarávaní by sa mohlo preniesť z jednotlivého
obstarávateľa na systém elektronického verejného obstarávania. Takýto
prístup by poskytol „bezpečný prístav“ pre jednotlivých
obstarávateľov, ktorí využívajú tieto osobitné nástroje na realizáciu
jednotlivých postupov verejného obstarávania. Tento presun v zodpovednosti od
obstarávateľa na systém elektronického verejného obstarávania by mohol
viac zatraktívniť využívanie on-line prostriedkov a tak zvýšiť mieru
ich prevzatia. Tento prístup si môže vyžadovať vymedzenie spoločných
požiadaviek alebo zásad pre uznané systémy elektronického verejného
obstarávania, aby sa zaistilo, že ponúkajú potrebné záruky. Otázky 3.
Je ďalší priestor na zavedenie
regulačných stimulov v právnych predpisoch EÚ na podporu používania
elektronického verejného obstarávania? Opíšte, prosím, motivačné faktory,
ktoré by mohli byť účinné. 4.
Mali by právne predpisy EÚ zmierniť
povinnosti a zodpovednosti obstarávateľov, keď sa verejné
obstarávanie realizuje prostredníctvom systémov elektronického verejného
obstarávania? Stalo by sa tým využívanie systémov elektronického verejného
obstarávania príťažlivejším? 5.
Mali by právne predpisy EÚ povoliť
zavedenie elektronických postupov pre niektoré verejné obstarávania, na ktoré sa
vzťahujú smernice EÚ? Aké by boli výhody/nevýhody takýchto opatrení? Pri
ktorých typoch verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú smernice EÚ,
by sa dalo úspešne predpokladať záväzné využívanie elektronického
verejného obstarávania? 6.
Mali by právne predpisy EÚ o verejnom
obstarávaní prípadne objasniť možnosť jednotlivých členských
štátov vyžadovať za istých okolností používanie elektronického verejného
obstarávania? Za akých okolností by to bolo užitočné alebo odôvodnené?
7.2.
Uľahčiť cezhraničnú
účasť na elektronickom verejnom obstarávaní
Jednotlivé členské štáty a regióny
podporujú využívanie elektronického verejného obstarávania rôznym tempom. Bude
potrebné zaistiť, že to nepovedie k vzniku zbytočných alebo
neprimeraných prekážok v cezhraničnej účasti na verejnom obstarávaní.
Je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi podporovaním obstarávateľov,
aby investovali do kapacity elektronického verejného obstarávania a
zamedzovaním fragmentácie trhov s verejným obstarávaním na skupiny
hospodárskych subjektov prepojených so systémami, ktoré majú vlastné
jedinečné funkčné špecifikácie. Systémy elektronického verejného
obstarávania by mali byť do najväčšej možnej miery prístupné. To
znamená, že technické, právne a administratívne podmienky na účasť v
postupoch by mali byť nediskriminačné, primerané a nemali by
vytvárať neoprávnené alebo svojvoľné prekážky pri
účasti/registrácii hospodárskych subjektov z iných členských štátov. Aby sa to dosiahlo, mala by sa pozornosť
na úrovni EÚ, a to predovšetkým akékoľvek kroky na objasnenie právneho
prostredia, zamerať hlavne na postupy verejného obstarávania nad limitmi
EÚ alebo na tie postupy, ktoré sa vykonávajú v systéme elektronického verejného
obstarávania, pri ktorom celková hodnota zákazky presahuje určitý limit. Stanovenie
priorít pre zásah na úrovni EÚ by malo umožniť na vnútroštátnej a
regionálnej úrovni organicky rozvinúť kapacitu elektronického verejného
obstarávania a zamerať pozornosť na úrovni EÚ na tie segmenty alebo
systémy, v ktorých je najväčší potenciál pre cezhraničné on-line
verejné obstarávanie. V uvedenom rámci by činnosť na
úrovni EÚ mohla prispieť týmito spôsobmi: a) Objasnenie podmienok pre prístup,
ktoré musia systémy a postupy elektronického verejného obstarávania
spĺňať. Mal by sa stanoviť
spoločný prehľad požiadaviek potrebných na všeobecnú prístupnosť
cezhraničného elektronického verejného obstarávania, vyplývajúci z
funkčných požiadaviek už stanovených v akčnom pláne z roku 2004. To
neznamená vytvorenie jednotného systému elektronického verejného obstarávania,
teraz alebo v budúcnosti. Ide o vymedzenie dohodnutého minimálneho súboru
charakteristík, ktorý by mal mať akýkoľvek systém elektronického
verejného obstarávania, aby sa zaistilo, že bude všeobecne prístupný. Patrilo
by sem poskytnutie prevádzkových usmernení, aby sa rozšírili zásady ustanovené
v článku 42 smernice 2004/18/ES. Takéto usmernenie by mohlo mať
podobu odporúčaní, vysvetľujúcich oznámení alebo iných
nelegislatívnych opatrení. Prípadne by mohlo ísť o zmenu smerníc (v
prípade nadlimitných zákaziek) alebo samostatných legislatívnych opatrení
určených pre systémy elektronického verejného obstarávania. b) Uľahčovanie
vzájomného uznávania elektronických identifikátorov, dokumentov a iných
podmienok pre hospodárske subjekty, aby sa zúčastňovali na postupoch
on-line verejného obstarávania. Najväčšie problémy, ktoré sa doteraz
objavili, sa týkajú problémov spojených s autentifikáciou, ako je použitie
elektronických podpisov a uznávanie elektronickej identifikácie. Tieto problémy
nie sú špecifické pre kontext elektronického verejného obstarávania, ale
vznikajú v akejkoľvek situácii, kde sa vyžaduje autentifikácia/podpisy.
Komisia prijala opatrenia, aby umožnila obstarávateľom určiť
pôvod/certifikáciu podpisov partnerskej krajiny. Projekt PEPPOL vyvíja
riešenia, ktoré majú poskytnúť on-line nástroje umožňujúce
automatické uznávanie elektronických podpisov z ostatných členských
štátov, ktoré sa môžu použiť v kontexte verejného obstarávania. Ďalšie obavy vyplývajú z požiadavky, aby
obstarávatelia posudzovali dokumenty, ktoré predkladajú uchádzači, aby
preukázali, že sú oprávnení pre výberové konanie. Tieto dokumenty sa vydávajú
na vnútroštátnej/miestnej úrovni v súlade s príslušnými zvyklosťami,
formátmi a jazykmi. Očakávalo sa, že elektronickým verejným obstarávaním
sa nájdu spôsoby, ako zvýšiť efektívnosť tejto časti procesu a
konkrétnejšie, ako znížiť záťaž, ktorú opakované poskytovanie
takéhoto dôkazu kladie na hospodársky subjekt. Mnohé z riešení, ktoré boli
dodnes vyvinuté, smerujú k splneniu týchto cieľov, avšak nespoliehajú sa
na komplikované špičkové technické riešenia. V niektorých krajinách
napríklad v hospodárske subjekty poskytujú vyhlásenie (často jednoduchý
elektronický dokument, ktorý môže alebo nemusí byť elektronicky
podpísaný), že neporušujú žiadne zo súboru kritérií. Poskytnutie dokumentov, a
to elektronicky alebo na papieri sa vyžaduje len od víťazov verejného
obstarávania. Komisia vyvinula nástroj e-CERTIS na pomoc
obstarávateľom pri uznávaní platných dokumentov z ostatných členských
štátov. Z tohto nástroja bude naďalej vychádzať, vyvíjať
praktické riešenia s cieľom pomôcť obstarávateľom uznávať
atestácie/certifikáty partnerskej krajiny. c) Zjednodušenie požiadaviek na
vstup/účasť hospodárskych subjektov.
Hodnotenie akčného plánu elektronického verejného obstarávania zo strany
Komisie odhaľuje obavy, že uprednostňovanie kvalifikovaných
elektronických podpisov môže byť zbytočnou vstupnou prekážkou pre
elektronické verejné obstarávanie - predovšetkým pre dodávateľov
partnerskej krajiny v prípade chýbajúcich aktuálnych operatívnych nástrojov na
uznávanie rôznych elektronických podpisov. Vzhľadom na toto posúdenie môže
byť užitočné opäť zvážiť predpoklad v prospech
kvalifikovaných elektronických podpisov, ktorý je obsiahnutý v právnych predpisoch
EÚ o verejnom obstarávaní. V Digitálnej agende pre Európu sa predpokladá
posúdenie právnych predpisov o elektronických podpisoch a zrýchlenie práce v
oblasti elektronickej identifikácie. Otázky 7.
Je potrebný zásah EÚ, aby sa zabránilo vzniku
zbytočných alebo neprimeraných prekážok pri cezhraničnej účasti
v postupoch alebo systémoch on-line verejného obstarávania? Ak je potrebné
objasnenie, malo by mať legislatívnu alebo nelegislatívnu podobu? 8.
Myslíte si, že úsilie rozvíjať právne a
politické prostredie EÚ by sa malo zamerať na: –
systémy podporujúce postupy verejného
obstarávania nad limitmi stanovenými v smerniciach EÚ (vrátane systémov s
kombináciou nadlimitného a podlimitného obstarávania), –
väčšie systémy, ktoré riešia len
určitú de minimis úroveň verejného obstarávania (podľa
peňažnej hodnoty alebo percentuálneho podielu z celkového objemu
vnútroštátneho verejného obstarávania). 9.
Je potrebné meniť a aktualizovať
súčasný právny rámec EÚ o elektronickom verejnom obstarávaní? Ak áno, aké
ustanovenia a z akých dôvodov? (Pozrite si, prosím, prílohu I – zoznam
ustanovení týkajúcich sa elektronického verejného obstarávania) 10.
Ktoré riešenia autentifikácie a identifikácie
(vrátane elektronických podpisov) sú primerané rizikám vyskytujúcim sa v
procese elektronického verejného obstarávania? 11.
Aké sú hlavné technické, administratívne alebo
praktické prekážky, na ktoré narážajú hospodárske subjekty, keď sa chcú
zaregistrovať alebo zúčastniť v postupoch alebo systémoch
elektronického verejného obstarávania partnerskej krajiny (autentifikácia,
dôkaz oprávnenosti, finančná solventnosť, atď.: prosím,
špecifikujte)? Predstavujú tieto bariéry neprekonateľné prekážky, alebo sa
dajú prekonať za primerané náklady?
7.3.
Stavebné kamene interoperabilnej infraštruktúry
elektronického verejného obstarávania
Budúca práca sa by mala opäť zamerať
na vytvorenie opätovne použiteľných nástrojov a prípadne na investovanie
do rozvoja riešení a noriem infraštruktúry. Jasným úspechom akčného plánu z roku 2004
bolo vytvorenie TED a zavedenie elektronických normalizovaných formulárov pre
postupy nadlimitného verejného obstarávania, ktoré poskytli jednotný
celoeurópsky referenčný bod pre všetky nadlimitné postupy využívajúce
informácie poskytované v spoločnom formáte. EÚ však môže urobiť viac,
aby uľahčila vzájomne prepojenie a interoperabilitu v rozvíjajúcom
európskom prostredí elektronického verejného obstarávania. a) Podporovať normalizáciu
kľúčových procesov a systémov: proces
založený na spolupráci ako je elektronické verejné obstarávanie, pri ktorom
nezávislé systémy patriace nezávislým stranám vzájomne pôsobia výmenou
obchodných informácií, možno podporovať len vtedy, ak systémy
zdieľajú spoločný názor na obchodný proces a informácie, ktoré sa
majú vymieňať. Normalizované prístupy a formáty pre
najfrekventovanejšie procesy elektronického verejného obstarávania by mali
výrazne zlepšiť prevzatie a opätovnú použiteľnosť údajov.
Hospodárske subjekty by mali byť schopné zúčastniť sa procesov
verejného obstarávania v neobmedzenom množstve rôznych systémov s malým úsilím
a pri nízkych nákladoch bez toho, aby potrebovali zakaždým výrazne
prepracovať dokumenty, ktoré predkladajú, a to je lepšie, ako ich
prispôsobovať ich špecifickej ponuke. V niektorých etapách po zadaní
zákazky sa dosahuje veľký pokrok (napr. pri elektronických katalógoch,
elektronickom objednávaní a elektronickej fakturácii), hoci to ešte neviedlo k
prijatiu európskych noriem. Úsilie vyvíjané v týchto oblastiach by sa malo
zrýchliť a proces normalizácie by sa mal rozšíriť aj na ostatné
kľúčové etapy elektronického verejného obstarávania. b) Etapa pred prideľovaním
zákazky: veľký pokrok sa dosiahol pri
elektronickom uverejňovaní a šírení informácií o príležitostiach v oblasti
verejného obstarávania. Menší pokrok sa však dosiahol pri vývoji
spoločných prístupov, noriem alebo šablón pre on-line predkladanie a
spracovanie ponúk. V tom spočívajú skutočné zisky a (problémy)
elektronického verejného obstarávania. Vypracovali sa síce riešenia pre
jednotlivé platformy elektronického verejného obstarávania, avšak nevenovala sa
žiadna pozornosť zosúladeniu metód alebo prístupov na predkladanie ponúk
elektronicky. c) Poskytnutie spoločných
stavebných kameňov pre systémy elektronického verejného obstarávania: Komisia vyvíja súbor aplikácií, ktoré budú zahŕňať
všetky kľúčové etapy cyklu verejného obstarávania, vychádzajúc z
existujúceho riešenia otvoreného systému e-PRIOR. Tieto systémy mali byť
pôvodne určené na interné použitie, aby umožnili Komisii vyvinúť efektívnu
kapacitu elektronického verejného obstarávania, ale teraz sa zadarmo
sprístupňujú a predstavujú otvorený zdroj prvkov, ktoré môžu byť
podľa požiadaviek integrované do akéhokoľvek systému elektronického
verejného obstarávania. d) Poskytnúť hospodárskym
subjektom nástroje na prekonanie problémov spojených s technickou
interoperabilitou: IKT umožňujú poskytovať
čoraz viac riešení na podporu komunikácie medzi systémami a aplikáciami
založenými na rôznych technických špecifikáciách. V pilotnom projekte PEPPOL sa
vyvíjajú riešenia komerčného softvéru na prekonanie najdôležitejších
technických problémov nekompatibility, ktoré môžu brániť hospodárskym
subjektom zúčastňovať sa na postupoch elektronického verejného
obstarávania v partnerskej krajine. Riešenia PEPPOL sa odskúšajú v najbližších
mesiacoch v reálnych situáciách. Komisia spropaguje a podporí prevzatie
úspešných riešení PEPPOL trhom. Otázky 12.
Aké úrovne noriem EÚ sú potrebné ako
priorita na podporu elektronického verejného obstarávania? 13.
Mala by Komisia podporovať/zvýšiť
poskytovanie riešení s otvoreným zdrojom, ktoré sa dajú postupne
integrovať do existujúcich alebo vyvíjaných systémov elektronického
verejného obstarávania? 14.
Mala by Komisia pokračovať v
sprístupňovaní vlastných riešení elektronického verejného obstarávania
(napr. budovaním otvoreného zdroja e-PRIOR) širšej verejnosti?
7.4.
Lepšie prístupné (pre MSP), udržateľné a
inovatívne verejné obstarávanie
Elektronické verejné obstarávanie môže, svojou
povahou, byť kompatibilnejšie s využívaním rozpočtov na verejné
obstarávanie na podporu cieľov stratégie EÚ 2020 alebo môže toto
využívanie uľahčiť. Potenciál elektronického verejného
obstarávania zlepšiť prístupnosť sa musí plne využiť. To sa
netýka len možnej cezhraničnej spolupráce, ale aj pritiahnutia všetkých
zainteresovaných a oprávnených veľkých i malých dodávateľov. Niektoré
krajiny dodržali odporúčania z akčného plánu a zaviedli stratégie,
aby podporili MSP v tom, aby prijali postupy elektronického verejného
obstarávania. Zdá sa, že tieto stratégie boli úspešné - veľká
časť MSP sa zaregistrovala na rôznych platformách a predložila
ponuky. Ďalšie krajiny vyjadrujú obavy, že prechod na elektronické verejné
obstarávanie s cieľom zvýšiť centralizáciu alebo spájanie nákupov
prostredníctvom využitia rámcových dohôd vylučuje MSP. Keďže sa pracuje
na ďalšom vývoji a vylepšeniach, môže byť potrebné uistenie, že
všetky elektronické systémy verejného obstarávania sú ústretové voči MSP[12]. Elektronické verejné obstarávanie môže
zároveň znížiť spotrebu environmentálnych zdrojov. Napokon,
vysledovateľnosť a transparentnosť elektronického verejného
obstarávania môže uľahčiť navrhovanie, implementáciu a kontrolu
politík na riadenie výdavkov na dosiahnutie politických cieľov, ktoré sú
inovatívne, udržateľné a umožňujú inklúziu. Otázka 15.
Komisia už prijala kroky, aby podporila
vytvorenie stratégií na zlepšenie prístupu MSP k trhom elektronického verejného
obstarávania. Aké ďalšie kroky by sa mohli podniknúť na zlepšenie
prístupu všetkých zainteresovaných strán, predovšetkým MSP, k systémom
elektronického verejného obstarávania?
7.5.
Porovnávanie a monitorovanie.....učiť sa
z osvedčených postupov
Ako sa posúvame vpred, je životne dôležité,
aby sme našli mechanizmus, ktorý umožní všetkým stranám mať cielenejší
prospech z existujúcich skúseností, čím sa aktívne podporia širšie prínosy
elektronického verejného obstarávania. Vzhľadom na súčasné
finančné prostredie, v ktorom sú zdroje obmedzené a návrhy IT projektov
(ktoré boli často neúspešné alebo viedli k nedodržaniu lehôt) sa môžu
posudzovať skeptickejšie než predtým, to bude obzvlášť dôležité. Lepšie monitorovacie systémy na úrovni EÚ a na
vnútroštátnej úrovni by mohli umožniť lepšie zaznamenanie pokroku a, za
predpokladu, že sa zavedú vhodné ukazovatele, mohli by uľahčiť
včasné opatrenia na vyriešenie problémov pri ich vzniku a nie až vtedy,
keď sa problémy rozšíria.
7.6.
Medzinárodný vývoj a spolupráca
V rámci akčného plánu z roku 2004 sa
Komisia zapojila do rôznych iniciatív, ktoré mali prispieť k rozvoju
medzinárodného rámca pre elektronické verejné obstarávanie. Hoci rokovania ešte
stále prebiehajú, znenie revidovanej GPA zahŕňa ustanovenia o
elektronickom verejnom obstarávaní a Komisia pracuje s Komisiou Organizácie
spojených národov na medzinárodnom obchodnom práve (UNCITRAL) s cieľom
zaviesť revízie týkajúce sa elektronického verejného obstarávania. Hoci je
pokrok do dnešnej doby len obmedzený, Komisia je odhodlaná podporovať
prijatie elektronického verejného obstarávania a podporovať európske
riešenia.
8.
Závery
Elektronické verejné obstarávanie už nie je
fikciou – je to stále viac a viac fungujúca realita v mnohých regiónoch a
členských štátoch. Tam, kde sa používa, vedie k očakávaným úžitkom.
Tieto systémy preukázali svoju kapacitu urýchliť verejné nakupovanie a
uľahčiť v kontexte súčasnej krízy tok verejných výdavkov. Využívanie elektronického verejného
obstarávania však ďaleko zaostáva za očakávaniami ustanovenými vo
vyhlásení z Manchestru. Komisia odhaduje, že namiesto 50 % využitia
elektronického verejného obstarávania v roku 2010, s výnimkou Portugalska,
transakcie vykonané elektronickým verejným obstarávaním nepredstavujú viac ako 5
% z celkových výdavkov na verejné obstarávanie a to aj v prípade prvých
členských štátov, ktoré ho zaviedli. Vedenie na všetkých úrovniach
vládnutia, vrátane EÚ, musí udržať a urýchliť prechod na elektronické
verejné obstarávanie. Ak obstarávatelia dostanú na výber, priklonia sa skôr k
odskúšaným a dôveryhodným praktikám (teda založeným na použití papiera), ako by
mali investovať do týchto nových sľubných možností a využívať
ich. V tejto zelenej knihe sa uviedlo niekoľko
nových myšlienok na prekonanie nehybnosti na strane obstarávateľov a
hospodárskych subjektov, ktoré v súčasnosti zdržiavajú prechod na
elektronické verejné obstarávanie. V tejto zelenej knihe sa uvádza aj viacero
navrhovaných spôsobov na zaistenie toho, aby zavedenie elektronického verejného
obstarávania neviedlo k ďalšiemu vytváraniu technických a
administratívnych prekážok pre cezhraničnú účasť v postupoch
verejného obstarávania. Členské štáty, regióny a odvetvia využívajú
výhody, ktoré plynú z príležitostí poskytovaných elektronickým verejným
obstarávaním, rôznym tempom. Musíme zabezpečiť, aby táto „variabilná
geometria“ neviedla k vzniku zbytočných alebo neprimeraných prekážok pre
cezhraničné verejné obstarávanie. To zahŕňa objasnenie
povinností organizátorov postupov elektronického verejného obstarávania, aby
zabránili presadzovaniu podmienok, ktoré by zbytočne alebo neprimerane
bránili cezhraničnej účasti. Navrhuje sa tu aj viacero krokov na vybavenie
obstarávateľov a hospodárskych subjektov tak, aby mohli účinne
vzájomne pôsobiť v kontexte on-line elektronického výberového konania. Komisia nastolila aj sériu otázok spojených s
jej hodnotením stavu elektronického verejného obstarávania v Európe a uviedla
aj svoje návrhy možných spôsobov riešenia nadchádzajúcich kľúčových
výziev spojených so zavedením a využívaním elektronického verejného
obstarávania na jednotnom trhu. Komisia vyzýva všetky zainteresované strany,
aby odpovedali na tieto otázky. Termín na prijatie odpovedí je 31. 1. 2011
(e-mail: markt-consult-eproc@ec.europa.eu). Útvary Komisie budú analyzovať všetky
odpovede a v roku 2011 zverejnia zhrnutie stanovísk. PRÍLOHA I: Ustanovenia týkajúce sa
elektronického verejného obstarávania zavedeného smernicami o verejnom
obstarávaní z roku 2004 (2004/17/ES[13]
a 2004/18/ES[14])
Predmet || Odkaz || Opis elektronické komunikačné prostriedky || články 1 ods. 12 a 1 ods. 13 smernice 2004/18/ES a články 1 ods. 11 a 1 ods. 12 smernice 2004/17/ES || Objasňuje sa, že písomná komunikácia zahŕňa elektronické prostriedky, t. z. „postup, pri ktorom sa používajú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sú prenášané, zasielané a prijímané prostredníctvom vedení, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami“. elektronické podpisy || článok 42 ods. 5 písm. b) smernice 2004/18/ES a článok 48 ods. 5 písm. b) smernice 2004/17/ES || Členské štáty môžu v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 1999/93/ES vyžadovať, aby elektronické ponuky obsahovali zaručený elektronický podpis (elektronický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte). dynamický obstarávací systém (DPS) || článok 1 ods. 6 smernice 2004/18/ES a článok 1 odsek 5 smernice 2004/17/ES || DPS sa definuje ako úplne elektronický proces na bežné nákupy prác, tovarov a služieb, ktorý má obmedzené trvanie a počas celej doby platnosti je otvorený pre každý hospodársky subjekt, ktorý spĺňa kritériá výberu účastníkov a predloží informatívnu ponuku. elektronické aukcie || článok 1 ods. 7 smernice 2004/18/ES a článok 1 odsek 6 smernice 2004/17/ES || Definuje sa ako „opakujúci sa proces využívajúci elektronické zariadenie na predloženie nových cien upravených smerom nadol a/alebo nových hodnôt týkajúcich sa určitých charakteristických parametrov ponúk“, ku ktorému dôjde po úvodnom úplnom vyhodnotení ponúk a ktorý umožní zostavenie poradia ponúk. elektronické katalógy || ustanovenie 12 smernice 2004/18/ES a ustanovenie 20 smernice 2004/17/ES || Definuje sa ako nástroj na uľahčenie verejného obstarávania, konkrétne ako spôsob na účasť na verejnom obstarávaní v rámci rámcových dohôd alebo DPS. elektronické oznámenie || články 36 ods. 2, 36 ods. 3 a 36 ods. 6 smernice 2004/18/ES a články 44 ods. 2 a 44ods. 3 smernice 2004/17/ES || Pri oznámeniach by sa mali používať normalizované formáty, ale nie nevyhnutne elektronické prostriedky. V skrátených konaniach sa však oznámenia musia posielať buď faxom alebo elektronicky. Elektronické oznámenie umožňuje skrátiť lehotu uverejnenia a zväčšiť maximálnu povolenú dĺžku oznámení. profily kupujúcich || bod 2 písm. b) prílohy VIII k smernici 2004/18/ES a bod 2 písm. b) prílohy XX k smernici 2004/17/ES || Definujú sa ako súbor údajov týkajúcich sa činností verejného obstarávania obstarávateľa, ktoré môžu zahŕňať predbežné informatívne vyhlásenia a užitočné všeobecné informácie ako je napríklad kontaktné miesto. elektronický prístup k dokumentácii || článok 38 ods. 6 v smernici 2004/18/ES (zodpovedajúci ustanoveniu článku 45 ods. 6 smernice 2004/17/ES) || Lehoty na prijímanie ponúk sa môžu skrátiť o päť dní, ak obstarávateľ poskytne neobmedzený a plný prístup elektronickými prostriedkami k zmluvným dokumentom a akýmkoľvek doplňujúcim dokumentom. Vo vyhlásení by mala byť uvedená internetová adresa, na ktorej je táto dokumentácia prístupná. PRÍLOHA II: Stav
opatrení akčného plánu Cieľ I: Zaistiť dobre fungujúci vnútorný trh pri elektronickom verejnom obstarávaní Správne a načas zaviesť právny rámec Komisia má vydať výkladový dokument k novým pravidlám elektronického verejného obstarávania || Ukončené Komisia má sprístupniť on-line demonštračné aplikácie, ktoré umožnia obstarávateľom a hospodárskym subjektom oboznámiť sa s novými ustanoveniami a nástrojmi elektronického verejného obstarávania || Ukončené Komisia má poskytnúť primeranú pomoc členským štátom pri transponovaní nových právnych predpisov || Ukončené Vhodnými základnými nástrojmi dokončiť právny rámec Komisia má prijať nové normalizované formuláre pre vyhlásenia o verejnom obstarávaní so zohľadnením nových postupov a použitie elektronických komunikačných prostriedkov || Ukončené Komisia má predložiť návrhy na revíziu Spoločného slovníka obstarávania (CPV) || Ukončené Komisia má predložiť návrh na plne elektronický systém pre zber a uverejňovanie oznámení o verejnom obstarávaní v databáze Tenders Electronic Daily (TED) || Ukončené Členské štáty majú na vnútroštátnej úrovni zaviesť plne elektronické systémy vrátane vhodných nástrojov na automatizovaný zber a uverejňovanie v databáze TED || Priebežne Odstrániť prekážky, ktoré bránia vykonávaniu verejného obstarávania elektronicky Členské štáty a Komisia majú otestovať, spresniť a schváliť výsledky IDA (elektronická výmena údajov medzi programom verejných správ), spoločných funkčných požiadaviek pre systémy elektronického verejného obstarávania || Ukončené Členské štáty majú posúdiť, či boli všetky prevádzkové schémy elektronického verejného obstarávania prispôsobené požiadavkám smerníc || Priebežne Členské štáty majú zaviesť vnútroštátne akreditačné schémy na overenie súladu systémov elektronického predkladania ponúk s právnym rámcom || Priebežne Členské štáty a Komisia majú pomocou štúdie uskutočniteľnosti zvážiť, či sa má zaviesť Európska schéma overovania súladu || Ukončené Komisia navrhuje opatrenie v rámci programu IDABC (Vzájomná súčinnosť pri poskytovaní európskych služieb elektronickej verejnej správy pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov) s cieľom pomôcť členským štátom koordinovať implementáciu využívania elektronického kvalifikovaného podpisu na vyriešenie problémov interoperability v období rokov 2005 – 2009 || Ukončené Členské štáty uplatňujú, ak to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, interoperabilné kvalifikované elektronické podpisy || Priebežne Odhaliť a postupne riešiť problémy interoperability CEN/ISSS (Európsky výbor pre normalizáciu/Seminár o systémoch normalizácie informačnej spoločnosti) || Ukončené Komisia navrhuje pokračovať v činnostiach zameraných na Elektronické verejné obstarávanie v rámci programu IDABC na výmenu názorov a diskusiu o otázkach interoperability a monitorovania vývoja v členských štátoch || Ukončené (prácu vykonali IDABC/ISA) Komisia a členské štáty majú podporovať činnosti normalizácie na európskej úrovni a udržiavať kontakt s medzinárodnými normalizačnými orgánmi || Priebežne Cieľ II: Dosiahnuť vo verejnom obstarávaní väčšiu efektívnosť, zlepšiť riadenie a hospodársku súťaž Zvýšiť efektívnosť verejného obstarávania a zlepšiť riadenie Členské štáty majú pripraviť vnútroštátne plány na zavedenie merateľných cieľov výkonnosti elektronického verejného obstarávania so zreteľom na osobitné vnútroštátne potreby || Čiastočne ukončené Členské štáty majú podporovať prípravu podobných plánov jednotlivými vnútroštátnymi kupujúcimi a koordinovať a monitorovať ich vykonávanie || Čiastočne ukončené Komisia má pokračovať v monitorovaní práce CEN/ISSS na elektronickej fakturácii a navrhnúť pokračovanie činností XML, ktoré sa začali v rokoch 2003 - 2004, v oblasti elektronickej fakturácie a elektronického objednávania v rámci IDABC || Priebežne Členské štáty majú zaviesť efektívne elektronické systémy na zber a spracovanie štatistických údajov o verejnom obstarávaní || Čiastočne ukončené Zvýšiť hospodársku súťaž na trhoch verejného obstarávania v EÚ Komisia má zvážiť, či navrhne v rámci programu IDABS zavedenie služieb pre elektronické dodávanie obchodných informácií a certifikátov vo verejnom obstarávaní || Ukončené Členské štáty a Komisia sa dohodnú na spoločnom súbore často vyžadovaných elektronických certifikátov na využitie v elektronickom verejnom obstarávaní || Priebežne Komisia navrhuje začať štúdiu o elektronických katalógoch (v DPS a elektronických rámcových dohodách) s využitím práce CEN/ISSS v rámci programu IDABC || Ukončené Sieť verejného obstarávania má pripraviť hodnotenie transparentnosti, auditu a vysledovateľnosti systémov elektronického verejného obstarávania || Oneskorené Sieť verejného obstarávania má zorganizovať semináre na podporu výmeny názorov o normalizácii dokumentácie k verejnému obstarávaniu || Oneskorené Členské štáty majú začať a podporovať osobitné kampane na zvýšenie informovanosti a o školení MSP na vnútroštátnej a regionálnej úrovni || Priebežne Cieľ III: Práce k vytvoreniu medzinárodného rámca pre elektronické verejné obstarávanie Komisia má pokračovať v rokovaniach o revízii Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) || Priebežne Komisia má prijať iniciatívy v rámci GPA s cieľom napredovať k využívaniu jednotnej spoločnej nomenklatúry pri klasifikácii tovaru a služieb vo verejnom obstarávaní || Priebežne Komisia má podporovať činnosti a udržiavať kontakt s medzinárodnými normalizačnými orgánmi a fórami, aby sa zabránilo vzniku prekážok v interoperabilite na medzinárodnej úrovni || Priebežne Komisia má spolupracovať so sieťou multilaterálnych bánk pre rozvoj (MDB) s cieľom koordinovať technickú pomoc tretím krajinám, podporujúc reorganizáciu a informatizáciu ich systémov verejného obstarávania || Priebežne Komisia má zvážiť všetky potrebné úpravy a uskutočniteľnosť elektronického verejného obstarávania v súvislosti s nástrojmi vonkajšej pomoci EÚ || Priebežne [1] „Digitálna agenda pre Európu“
KOM(2010) 245 (strana 32). [2] Vyhlásenie ministrov v Manchestri v
roku 2005. [3] Oznámenie o Akčnom pláne na vykonávanie právneho
rámca pre elektronické verejné obstarávanie, uverejnené v decembri 2004. [4] Pozri hodnotenie Komisie Akčného plánu pre
elektronické verejné obstarávania z roku 2004 a podpornú štúdiu uverejnenú na
webových stránkach GR pre obchod a vnútorné služby. [5] Toto sa nevzťahuje na Portugalsko, ktoré od 1.
novembra 2009 zaviedlo povinné používanie elektronického verejného obstarávania
v etapách od oznamovania po pridelenie ponuky. [6] Deutsche Bank Research uverejnil v máji 2010 dokument
„Elektronická fakturácia – záverečné kroky efektívneho postupu
fakturácie“. Údaje, ktoré sú v ňom obsiahnuté, poukazujú na to, že „za
určitých predpokladov môžu byť náklady na automatizované spracovanie
elektronickej faktúry celkovo až o 18 EUR nižšie, ako neštruktúrované
spracovanie tradičnej papierovej faktúry“. [7] Dodávateľov môžu stále od účasti odrádzať
štrukturálne náklady alebo iné faktory spojené s príslušným trhom, čím sa
pre nich účasť stáva neatraktívnou. Stále viac verejných obstarávaní
však umožňuje dodávky na diaľku, vrátane služieb ako sú programové
vybavenie, súťaže návrhov a kontaktné miesta. Elektronické verejné
obstarávanie by malo byť vhodne prispôsobené na zverejňovanie,
využívanie a konečnú realizáciu takýchto príležitostí. [8] Podľa informácií dostupných na webovej stránke
www.epractice.eu. [9] Rozšírené posúdenie dosahu, KOM 2004 (841), str. 10,
pripojené k Oznámeniu o akčnom pláne. [10] Celoeurópsky systém elektronického verejného obstarávania
(PEPPOL) – viac informácii na webovej stránke www.peppol.eu. [11] Rozhodnutie Komisie 2009/767/ES, zmenené a doplnené
rozhodnutím Komisie 2010/245/EÚ. [12] Komisia má v úmysle viac sprístupniť Otvorený e-PRIOR
pre MSP prostredníctvom vývoja portálu pre dodávateľov. [13] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31.
marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich
v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových
služieb, pozri http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32004L0017:EN:NOT [14] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.
marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce,
verejných zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby, pozri http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32004L0018:EN:NOT