EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52007SC1597

Commission staff working document - Accompanying document to the Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions - A strategy for a stronger and more competitive european defence industry - Impact Assessment Summary {COM(2007) 764 final} {SEC(2007) 1596}

52007SC1597




[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 5.12.2007

SEK(2007) 1597

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Sprievodný dokument OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

STRATÉGIA PRE SILNEJšÍ A KONKURENCIESCHOPNEJšÍ EURÓPSKY OBRANNÝ PRIEMYSEL ZHRNUTIE HODNOTENIA VPLYVU {KOM(2007) 764 v konečnom znení}{SEK(2007) 1596}

1. Politický kontext

Komisia v minulosti niekoľkokrát zdôraznila výzvy, ktorým čelí európsky obranný priemysel a vyzdvihla potrebu vytvoriť európsky trh s obrannými zariadeniami[1]. Vzhľadom na iniciatívy, ktoré vyvinuli Európska obranná agentúra (EDA) a Komisia od roku 2004, a na prípravu dvoch konkrétnych návrhov právnych predpisov Komisiou, je potrebné predstaviť strategický rámec politiky EÚ, výzvy, ktorým čelí európsky obranný priemysel, a kľúčových inštitucionálnych aktérov.

Na jeseň 2007 bude predstavený súbor troch návrhov týkajúcich sa obrannej politiky:

- oznámenie pod názvom „Stratégia pre silnejší a konkurencieschopnejší európsky obranný priemysel“

- návrh smernice o verejnom obstarávaní tovaru obranného priemyslu

- návrh smernice o transferoch obranných zariadení v rámci Spoločenstva.

K tomuto hodnoteniu vplyvu bude pripojené oznámenie, v ktorom sa uvádza širší kontext prijímania iniciatív ovplyvňujúcich európsky obranný priemysel. Budú v ňom identifikované možnosti politiky Komisie zamerané na dosiahnutie ďalšieho pokroku, pokiaľ ide o zistené problémy (pozri bod 3). Oznámenie bude tiež primerané charakteru dokumentu posudzovanej politiky, keďže každú ďalšiu iniciatívu prijatú na základe tohto oznámenia by sprevádzalo osobitné hodnotenie vplyvu. Vzťahuje sa to aj na dva návrhy právnych predpisov, ktorých schválenie by malo predstavovať následný krok sprevádzaný osobitnými hodnoteniami vplyvu.

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami

Vzhľadom na osobitný charakter tohto sektora a obmedzený vplyv na obyvateľstvo, pokiaľ ide o opatrenia priemyselnej politiky v sektore obrany, konzultant poverený Komisiou uskutočnil v roku 2006 špecificky zamerané konzultácie so zainteresovanými stranami. Keďže oznámenie bude strategickým rámcovým dokumentom zameraným na určité problémy a možné spôsoby ich riešenia, so zainteresovanými stranami sa konzultovalo s cieľom identifikovať problémy a sústrediť názory v oblastiach, kde by sa mohla zvážiť ďalšia činnosť. Komisia vypracovala dotazník a na jeho vyplnenie bolo vyzvaných viac než 140 organizácií (ministerstvá obrany EÚ-27 a kandidátskych krajín, 20 národných priemyselných združení, tri tretie krajiny[2], Európska obranná agentúra, 15 národných odborových organizácií pôsobiacich v sektore obrany, veľké spoločnosti pôsobiace v oblasti obrany, malé a stredné spoločnosti pôsobiace v oblasti obrany a výskumné inštitúty špecializujúce sa na bezpečnosť a hospodársku stránku obrany).

Tí, čo reagovali, mohli ostať v anonymite, ale zainteresované strany, ak chceli, mohli poskytnúť viac informácií o svojej organizácii.

Z 18 identifikovateľných krajín EÚ bolo zaslaných 40 odpovedí. Respondenti zahŕňali:

- členské štáty (12 odpovedí);

- veľké podniky a priemyselné združenia (14 odpovedí);

- malé a stredné podniky (MSP) (6 odpovedí); a

- „iné“ organizácie (odbory, výskumné organizácie a odpovede neznámych respondentov) (8 odpovedí).

Na túto konzultáciu nereagovali všetky členské štáty EÚ. O väčšine otázok však diskutovali predstavitelia členských štátov na stretnutiach riadiacej rady EDA na ministerskej úrovni, ktoré sa uskutočnili 13.11.2006 a 14.5.2007. Z tretích krajín neprišli žiadne odpovede.

Okrem toho bolo v spolupráci s EDA zorganizovaných niekoľko stretnutí s cieľom diskutovať o osobitných otázkach s predstaviteľmi priemyslu a európskeho Združenia pre vzdušný a kozmický priestor a obranu (ADA).

Veľká väčšina zainteresovaných strán, s ktorými sa konzultovalo, sa domnievala, že rámcové podmienky, za akých fungujú, nie sú primerané na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu. Prekážky, ktoré mnohé zo zainteresovaných strán uviedli, zahŕňali napríklad nedostatok spoločných pravidiel na európskom trhu s obrannými zariadeniami, nevyrovnaný obchodný vzťah v oblasti obrany medzi EÚ a Spojenými štátmi a nedostatočná koordinácia národného výskumu a technológie v oblasti obrany.

3. Vymedzenie problému

V „Počiatočnej dlhodobej vízii potrieb európskej obrannej spôsobilosti a kapacity“ prijatej v roku 2006 riadiacou radou EDA na ministerskej úrovni sa uvádza, že je potrebná priemyselná politika, ktorá „ odvráti neustálu redukciu a úpadok európskeho obranného priemyslu zvyšovaním investícií, konsolidáciou európskej technologickej a priemyselnej základne a využívaním plného potenciálu Európy “[3].

Identifikované problémy je možné rozdeliť do troch hlavných oblastí:

Rámcové podmienky pre priemysel

Vývoj nových , sofistikovanejších technológií v oblasti obrany je stále nákladnejší a vedie k vzniku situácie, že národné rozpočty na obranu už nie sú schopné financovať najkvalitnejšie výrobky . Nové obranné programy nie sú na európskej úrovni dostatočne koordinované, čo vedie k duplicite a spomaleniu synergií a úspor z rozsahu pre spoločnosti zúčastňujúce sa na rôznych programoch .

Navyše výskum a vývoj v oblasti obrany sa väčšinou uskutočňuje na národnej úrovni , v dôsledku čoho dochádza k duplicite programov a menšej efektívnosti, než by to bolo v prípade, keby existoval koordinovanejší prístup.

Otázky týkajúce sa trhu s výrobkami obranného priemyslu

Členské štáty majú tendenciu obstarávať tovar obranného priemyslu od domácich dodávateľov . Vedie to k fragmentácii trhu, národných dodávateľských reťazcov a prekážkam v súvislosti so spoluprácou na európskej úrovni.

V dôsledku priorít národnej zahraničnej politiky môže dôjsť k situácii, že sa zastavia transfery výrobkov obranného priemyslu do iných členských štátov EÚ. Malo by to za následok nedostatočnú bezpečnosť dodávky obranných zariadení pre zákazníka.

Neexistujúci režim na úrovni Spoločenstva, pokiaľ ide o bezpečnosť citlivých priemyselných informácií, môže viesť k diskriminácii dodávateľov z iných členských štátov EÚ.

MSP sú väčšinou súčasťou národných dodávateľských reťazcov. Ak dôjde k ďalšiemu rozvoju cezhraničného obstarávania na európskej úrovni, čo sa dá očakávať po prijatí kódexu správania pri obstarávaní obranných zariadení prijatého EDA v roku 2006, je potrebné zabezpečiť, aby aj MSP mohli využívať príležitosti na európskej úrovni .

V súčasnosti bežné kompenzačné praktiky , ktoré sú často súčasťou verejnej zákazky, by mohli viesť k narušeniu vnútorného trhu.

Vzhľadom na to, že dodávateľské reťazce sú väčšinou organizované na národnej úrovni, normalizácia obranných zriadení na európskej úrovni nie je dostatočne vyvinutá. Pre európsky trh s obrannými zariadeniami je potrebný spoločný systém noriem na zjednodušenie cezhraničného obstarávania.

Vytvorenie európskeho trhu s obrannými zariadeniami by mohlo spôsobiť narušenie trhu v prípade, že by sa právne predpisy EÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže v tomto sektore neuplatňovali účinným spôsobom .

Iné oblasti

Obchodný vzťah so Spojenými štátmi v oblasti obrany je veľmi nevyrovnaný . Väčšina spoločností EÚ pôsobiacich v oblasti obrany má len minimálny prístup na trh Spojených štátov, pričom spoločnosti Spojených štátov majú na trh EÚ takmer úplný prístup.

Reforma trhu vedie nevyhnutne k zmene a potrebe prispôsobiť sa. Napriek tomu, že to môže hospodárstvu a občanom priniesť celkové výhody, niektorých pracovníkov a regióny to z krátkodobého hľadiska môže nepriaznivo ovplyvniť.

Všetky uvedené problémy majú rozmer EÚ a vyžadujú si opatrenia na úrovni EÚ. Pokrok vo väčšine týchto otázok nebude môcť byť dosiahnutý len na úrovni členských štátov. Preto prevláda názor, že účasť Komisie a EDA by priniesla značnú pridanú hodnotu.

4. Ciele

Na podporu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky je potrebná konkurencieschopná európska obranná technologická a priemyselná základňa (EOTPZ). Ak sa neochráni konkurencieschopná obranná priemyselná základňa a dôjde k strate autonómie v oblasti návrhov a inovačných spôsobilostí, obmedzí sa tým výber, ktorý bude k dispozícii, a zvýši závislosť na neeurópskych dodávateľoch tovaru obranného priemyslu. Konkurencieschopná EOPTZ si vyžaduje účinne fungujúci európsky trh s obrannými zariadeniami (EDEM). Na dobré fungovanie európskeho trhu je potrebné zlepšenie súčasného fragmentovaného právneho a regulačného rámca, ktorý vychádza z vnútroštátnych právnych predpisov a na spoločnosti ukladá vysokú záťaž.

Rámcové podmienky pre priemysel

1. Členské štáty by mali čoraz viac vzájomne spájať dopyt na trhoch s výrobkami obranného priemyslu s cieľom prekonať fragmentáciu trhu a odstrániť prekážky v súvislosti s cezhraničnou priemyselnou spoluprácou. Tento cieľ je možné dosiahnuť len v prípade, že členské štáty začnú konať, pokiaľ možno s podporou EDA.

2. Členské štáty by mali čoraz viac vzájomne spájať dopyt po vojenskom výskume a vývoji nových technológií na účely obrany. Duplicita výskumných programov v dôsledku toho, že vojenský výskum sa zväčša uskutočňuje na národnej úrovni, vedie k neúčinnosti výdavkov na európskej úrovni. Na dosiahnutie tohto cieľa je hlavne potrebné, aby činnosť vyvíjali členské štáty, ale Komisia môže v rámci tohto cieľa prispieť koordináciou programu výskumu bezpečnosti Spoločenstva s iniciatívami v oblasti výskumu podporovanými EDA.

Otázky týkajúce sa trhu s výrobkami obranného priemyslu

(3) Pri budovaní dôvery medzi členskými štátmi a zabezpečovaní riadneho fungovania európskeho trhu s obrannými zariadeniami by mali najväčší význam ustanovenia zohľadňujúce potrebu bezpečnosti dodávky a informácií. Vzhľadom na to, že tieto otázky sa týkajú národných bezpečnostných záujmov členských štátov, akýkoľvek návrh v tejto oblasti by sa v prvom rade zameral na ďalšiu analýzu možností režimu vzťahujúceho sa na celú EÚ.

(4) Mala by sa posilniť prítomnosť inovatívnych MSP v rámci dodávateľského reťazca európskeho obranného priemyslu. EDA sa otázkam týkajúcim sa MSP venuje vo svojom kódexe najlepších postupov v dodávateľskom reťazci. Vzhľadom na to, že MSP sú významným prvkom priemyselnej politiky EÚ, je dôležité, aby Komisia monitorovala prítomnosť MSP v rámci dodávateľského reťazca v oblasti obrany a navrhla opatrenia v prípade, že sa zistia prekážky v súvislosti s touto prítomnosťou MSP.

(5) Mali by sa prijať opatrenia s cieľom postupne ukončiť kompenzácie. Kompenzácie, ktoré sú súčasťou obranných zákaziek, môžu narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu a je pravdepodobné, že nepriame kompenzácie by mohli spôsobiť právne problémy. Využívanie kompenzácií je však v EÚ a mimo nej všeobecne rozšírené a často to dokonca vyžadujú vnútroštátne právne akty. Komisia a EDA by mohli podrobnejšie preskúmať otázku kompenzácií a navrhnúť opatrenia na ukončenie využívania kompenzácií v budúcnosti.

(6) V súvislosti s obrannými zariadeniami by sa mali používať normy , aby sa zabezpečila efektívnosť z hľadiska nákladov a interoperabilita obranných zariadení. Členské štáty majú k dispozícii Európsku príručku obstarávania na účely obrany , ale využívanie týchto noriem v oblasti obstarávania na účely obrany nie je záväzné. Komisia a EDA by mohli viac podporovať využívanie noriem uverejnených v tejto príručke.

(7) Mala by sa zabezpečiť spravodlivá hospodárska súťaž na európskom trhu. V rámci postupného vytvorenia skutočného európskeho trhu s obrannými zariadeniami bude potrebné zabezpečiť, aby boli opatrenia, ktoré by mohli pre niektoré spoločnosti znamenať výhodnejšiu pozíciu v porovnaní s inými spoločnosťami (napríklad štátna pomoc) pod primeranou kontrolou. Členské štáty musia byť schopné odôvodniť využitie článku 296 pri poskytovaní štátnej pomoci alebo prijímaní iných opatrení v rozsahu pôsobnosti Zmluvy o ES v sektoroch týkajúcich sa ich základných bezpečnostných záujmov.

Iné oblasti

(8) Mali by sa prijať opatrenia na dosiahnutie vyrovnanejších transatlantických vzťahov . Bolo by potrebné, aby Komisia našla primerané fórum na analýzu a riešenie nevyrovnanosti obchodu s obrannými zariadeniami medzi EÚ a USA.

(9) Mali by sa identifikovať a riešiť prekážky v súvislosti s prístupom na trhy tretích krajín . Prekážky súvisiace s obchodom s obrannými zariadeniami s tretími krajinami by Komisia mohla zahrnúť do databázy prístupu na trh, aby sústredila možné prekážky do jedného zoznamu.

(10) Je potrebné očakávať zmenu a náklady na prispôsobenie a v prípade potreby prijatie primeraných opatrení. Komisia by konzultovala so zainteresovanými stranami a skúmala procesy hospodárskeho prispôsobenia v obrannom priemysle, aby mohla vyvinúť opatrenia alebo stratégie na včasné riešenie možných problémov pri prispôsobovaní.

5. Vývoj možností politiky

Ako ďalší krok boli identifikované tri možnosti politiky zamerané na tieto osobitné ciele:

Možnosť 1: Nevyvíjať žiadnu aktivitu alebo „zvyčajný postup“

Táto možnosť by znamenala, že na úrovni EÚ by Komisia nevyvinula žiadne iniciatívy na posilnenie EOPTZ alebo vytvorenie EDEM v súlade s osobitnými cieľmi. To však nevyhnutne neznamená, že by neboli prijaté nijaké opatrenia, pretože niektoré členské štáty by sa mohli v určitých oblastiach rozhodnúť konať spoločne na základe bilaterálnych alebo iných dohôd.

Možnosť 2: Okamžitá činnosť vo všetkých oblastiach, v ktorých sa s obranným priemyslom zaobchádza inak ako s ostatnými priemyselnými sektormi

Takýto prístup by znamenal, že je potrebné prijať okamžité kroky s cieľom úplne integrovať tovar obranného priemyslu na jednotnom trhu, napríklad prostredníctvom odstránenia prekážok v súvislosti s voľným pohybom v rámci EÚ, okamžitého zakázania kompenzácií, regulácie trhu s tretími krajinami na úrovni EÚ, radikálneho boja proti obmedzeniu slobody investovania a riadneho uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže prostredníctvom systematického vykonávania preskúmaní ex officio v rámci obranného priemyslu jednotlivých krajín. Ešte ambicióznejšie kroky, ako je zavedenie spoločného európskeho dopytu po tovare obranného priemyslu a financovanie európskeho výskumu a vývoja v oblasti obrany, by si vyžadovali poskytnutie primeraného rozpočtu na úrovni EÚ.

Možnosť 3: Postupné opatrenia, pričom sa proces v prípade potreby zintenzívni prostredníctvom okamžitých krokov, a spolupráca s inými zainteresovanými krajinami na identifikácii a príprave ďalších oblastí práce.

Tento prístup by sa zameral na iniciatívy, na ktorých by sa z krátkodobého hľadiska pravdepodobne dalo s členskými štátmi dohodnúť a identifikovali by sa v rámci neho oblasti, kde by sa mali prijať opatrenia zo strednodobého hľadiska, alebo kde by bolo potrebné ďalšie preskúmanie z dlhodobého hľadiska. Nevyriešil by však všetky zistené problémy okamžite, ale skôr by sa zameral na zintenzívnenie dialógu so zainteresovanými stranami a spoluprácu s inými kľúčovými aktérmi.

6. Hodnotenie vplyvu

Každá možnosť politiky bola hodnotená z hľadiska jej hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu. Vzhľadom na to, že oznámenie bude politickým dokumentom, ktorý pripravuje pôdu pre konkrétnejšie iniciatívy v budúcnosti, hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv bol hodnotený z kvalitatívneho hľadiska.

Výsledkom hodnotenia bolo zoradenie možností politiky podľa ich odhadovaného vplyvu na stanovené ciele. Pri porovnaní jednotlivých možností sa ukázalo, že možnosť 3 by nemala iba najväčší vplyv na dosiahnutie osobitných cieľov, ale by sa v rámci nej vyhlo aj hlavným negatívnym dôsledkom možnosti 1 (z dlhodobého hľadiska) a možnosti 2 (z krátkodobého hľadiska). Citlivosť sektora obrany a nutnosť spoločného postupu zainteresovaných strán v záujme dosiahnutia najefektívnejších výsledkov si vyžadujú starostlivé zváženie prístupu, ktorým sa zabezpečí široký konsenzus. Preto je možné prijať záver, že v súčasnosti je najlepším postupom podnikanie okamžitých krokov v osobitných, identifikovaných a dohodnutých oblastiach a identifikácia nutnosti ďalších krokov v iných oblastiach. Táto možnosť si nevyžaduje žiadne nové osobitné výdavkové programy ani regulačné opatrenia.

7. Monitorovanie a hodnotenie

Komisia o 3-4 roky zhodnotí pokrok dosiahnutý v súvislosti s opísanými problémami a cieľmi. Hodnotenie sa bude vzťahovať na iniciatívy Komisie, EDA a členských štátov, ktoré prispievajú k posilneniu EOPTZ a vytvoreniu EDEM, ako sa uvádza v tomto hodnotení vplyvu a oznámení.

Keďže legislatívne opatrenia v budúcnosti budú sprevádzať hodnotenia vplyvu, zdá sa, že v súčasnosti nie je nutné definovať ukazovatele ich implementácie.

Komisia bude okrem toho neustále monitorovať vývoj v rámci sektora obrany v jeho každodennej spolupráci s Európskou obrannou agentúrou. Najmä bude pravidelne uskutočňovať štúdiu konkurencieschopnosti tohto sektora. Zmapovanie európskeho obranného priemyslu, ktoré sa vykonalo ako následný krok po oznámení v roku 2003, by po jeho finalizácii malo skvalitniť informácie a údaje o obrannom priemysle v Európe.

[1] KOM(97) 583, z 12. novembra 2007, KOM(2003) 113, z 11. marca 2003.

[2] Spojené štáty, Rusko, Izrael.

[3] Dlhodobá vízia, EDA, prijatá riadiacim výborom EDA na ministerskej úrovni 3. októbra 2007, s. 3.

Top