52005PC0455

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 26.9.2005

KOM(2005) 455 v konečnom znení

2003/0300 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU podľa článku 251 odsek 2 druhý pododsek Zmluvy o ES o

spoločnom stanovisku Rady k prijatiu smernice Európskeho parlamentu a Rady o efektívnosti pri konečnom využívaní energie a službách v oblasti energetiky

2003/0300 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU podľa článku 251 odsek 2 druhý pododsek Zmluvy o ES o

spoločnom stanovisku Rady k prijatiu smernice Európskeho parlamentu a Rady o efektívnosti pri konečnom využívaní energie a službách v oblasti energetiky

1. SÚVISLOSTI

Dátum doručenia návrhu EP a Rade (dokument KOM(2003) 739 v konečnom znení – C5-0642-03–2003/0300(COD)): | 11. december 2003 |

Dátum predloženia stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: | 28. október 2004 |

Dátum stanoviska Európskeho parlamentu, prvé čítanie: | 7. jún 2005 |

Dátum prijatia spoločnej pozície: | 23. september 2005 |

2. CIEĽ NÁVRHU KOMISIE

Tento návrh je určený na pomoc a rozvoj trhu zameraného na efektívnosť konečného využitia energie a služieb v oblasti energetiky, čím sa prispeje k zníženiu emisií oxidu uhličitého a k Lisabonskému procesu, ako aj k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie. Hlavné body návrhu sú tieto:

- V návrhu sa na obdobie šiestich rokov stanovujú dva rovnaké záväzné ciele zamerané na úsporu energie. Týmito cieľmi sú (1) celkový kumulovaný cieľ 1 % celkového množstva distribuovanej energie a/alebo energie predávanej konečným spotrebiteľom počas predchádzajúceho obdobia (päť rokov) a (2) podobný, no náročnejší čiastkový cieľ predstavujúci každoročne 1,5 % pre verejný sektor.

- Členské štáty taktiež uložia maloobchodným dodávateľom a/alebo distribútorom energie povinnosť ponúkať spotrebiteľom služby alebo audity v oblasti energetiky.

- S cieľom pomôcť členským štátom merať pokrok pri dosahovaní týchto cieľov sa v návrhu stanovuje rámec pre harmonizovanú metodiku na meranie pokroku smerom k naplneniu uvedených cieľov.

Okrem uvedených cieľov a povinností sa v návrhu stanovujú prostriedky vo forme osobitných finančných nástrojov na dosiahnutie energetickej efektívnosti, požiadavky na zlepšené meranie a účtovanie s cieľom poskytovať lepšie informácie o zákazníkovi a požiadavky na osvedčovanie poskytovateľov služieb v oblasti energetiky. Návrh zahŕňa aj opatrenia zamerané na zlepšenie auditov v oblasti energetiky a na podporu regulátorov s cieľom vyvinúť sadzby za distribúciu elektriny a plynu, ktorými sa podporí energetická efektívnosť a zníži zbytočne zvýšená spotreba energie. Návrh má široký rozsah pôsobnosti. Pokrýva distribúciu a predaj väčšiny typov dodávanej energie konečným spotrebiteľom vrátane elektriny, plynu, vykurovacieho oleja a pohonných hmôt. Pokrýva konečných spotrebiteľov energie s výnimkou tých, ktorí patria do sektora obchodovania s emisiami.

3. PRIPOMIENKY K SPOLOČNEJ POZÍCII

3.1. Súhrnné pripomienky k spoločnej pozícii

Komisia zastáva názor, že spoločná pozícia, ktorá sa dosiahla, je vo všeobecnom súlade s duchom návrhu Komisie z 10. decembra 2003 s výnimkou 1) povahy všeobecného úsporného cieľa (indikatívny/orientačný oproti záväznému) a 2) odstránenia úsporného cieľa v prípade verejného sektora. Spoločná pozícia je prijateľná ako významný krok vpred v procese realizácie celkovej dohody o tomto návrhu s Európskym parlamentom, keďže v spoločnej pozícii sa stanovujú prijateľné kompromisy v podstate vo všetkých ostatných oblastiach návrhu, čím sa pripravuje dobrý základ pre druhé čítanie. Samozrejme, otázky týkajúce sa cieľa a verejného sektora zostávajú otvorené.

Komisia taktiež zastáva názor, že spoločnou pozíciou sa v mnohých ohľadoch zlepší pôvodný návrh, pričom sa budú riešiť mnohé návrhy a otázky, ktoré vzniesol Európsky parlament vo svojich zmenách a doplneniach.

Zavedením nových odôvodnení, vylepšením platných definícií a zavedením nových definícií sa dosiahla lepšia kohéznosť a konzistentnosť návrhu Komisie.

Rozšírením rozsahu pôsobnosti v článku 6 (povinnosť pre dodávateľov energie poskytovať spotrebiteľom služby v oblasti energetiky) sa napríklad vylepšuje tento článok stanovením niekoľkých alternatívnych spôsobov na plnenie tejto povinnosti. V súčasnosti sa do návrhu zahrnula aj ponuka služieb a auditov v oblasti energetiky, opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti alebo platby do fondu energetickej efektívnosti. Zrušenie variantu bezplatného auditu taktiež povoľuje podnikom pracovať za prevládajúcich trhových podmienok.

Podmienky stanovené v článkoch o finančných nástrojoch, účtovaní a meraní a auditoch v oblasti energetiky sa prepracovali a lepšie ujednotili s podmienkami členských štátov. Výbor, ktorý bol zriadený na pomoc Komisii pri rozvíjaní lepšie harmonizovanej schémy na meranie zlepšenia energetickej efektívnosti sa tiež považuje za zlepšenie.

Veľa zmien a doplnení, ktoré sa postúpili Parlamentu pri prvom čítaní a ktoré Komisia prijala, sú úplne, v zásade alebo čiastočne vyjadrené v spoločnej pozícii. Medzi ne patrí väčšina definícií, zavedenie komitologického postupu a zlepšenie článku 6 o povinnosti. Okrem toho sa mnohé aspekty systému na meranie zlepšenia energetickej efektívnosti obsiahnuté v zmenách a doplneniach Parlamentu už zahrnuli do spoločnej pozície. Tieto zmeny a doplnenia sú pre Komisiu prijateľné. Zahŕňajú koncepty opatrení zdola nahor a ukazovatele zhora nadol, ako aj stanovenie všeobecných kritérií, ktoré sa používajú ako porovnávací ukazovateľ zhora nadol.

Na druhej strane sa však v spoločnej pozícii neriešia otázky nastolené v zmenách a doplneniach Parlamentu, ktoré sa ponechávajú na ďalšie zváženie a prerokovanie. Patrí sem záväzný charakter cieľov, prípadné predĺženie obdobia plnenia cieľov, prípadné vyššie ciele a potreba osobitného cieľa v prípade verejného sektora. Hoci sa mnohé z týchto otázok neskôr zvážia, musí Komisia podčiarknuť skutočnosť, že nemôže prijať úpravu spoločnej pozície z 1 % záväzného všeobecného úsporného cieľa na indikatívny cieľ[1]. Z rovnakého dôvodu Komisia neprijíma oslabenie 1,5 % záväzného cieľa zameraného na verejný sektor a jeho zmenu na jednoduchú požiadavku pre členské štáty zabezpečiť, aby verejný sektor prijal opatrenia na úsporu energie[2]. Súčasťou spoločnej pozície je v neposlednom rade aj čítanie 8a), v ktorom sa opakuje skutočnosť, že indikatívne ciele nie sú právne záväzné. To je pre Komisiu taktiež neprijateľné, pretože sa tým ešte viac neguje a znižuje význam súladu s príslušnými cieľmi a ich plnenia.

Spoločnou pozíciou sa tak diskusia o mnohých zmenách a doplneniach zo strany Európskeho parlamentu presúva na neskoršie obdobie. Keby bolo časovo možné tieto zmeny a doplnenia podrobnejšie prediskutovať, členské štáty pravdepodobne mohli niektoré z nich čiastočne alebo v zásade prijať a zahrnúť do spoločnej pozície. Namiesto toho sa prednostne riešila potreba zjednotiť kompromisy dosiahnuté vo všetkých ostatných oblastiach návrhu a zahrnúť ich do spoločnej pozície. Podľa názoru Komisie sa mohli do spoločnej pozície zapracovať niektoré zmeny a doplnenia, ktoré v spoločnej pozícii zapracované nie sú. (pozri bod 3.4).

3.2. Zmeny a doplnenia prijaté Komisiou a v celom rozsahu alebo čiastočne zapracované do spoločnej pozície.

V zmene a doplnení 1 (odôvodnenie 1) sa uvádza, že lepšou energetickou efektívnosťou sa umožňuje zavedenie obnoviteľných zdrojov a ich zvýšené využívanie je tiež významným cieľom Spoločenstva v oblasti energetiky. To je ďalšia výhoda lepšej energetickej efektívnosti, ktorej význam sa často prehliada.

V zmene a doplnení 3, ktoré boli znovu navrhnuté, sa primeraným spôsobom vyjadrujú mnohé výhody zlepšenia energetickej efektívnosti. Všeobecnejšie odvolanie sa na Lisabonskú stratégiu sa považuje za aktuálnejšie ako odkazy na Kokovu skupinu vrcholových pracovníkov.

Zmeny a doplnenia 5 a 12 sú zapracované v odôvodnení 9 (dodávky služieb v oblasti energetiky a dopyt po nich), v odôvodnení 12 (úloha verejného sektora pri narastajúcom dopyte po energeticky efektívnej technológii a službách v oblasti energetiky) a čítanie 15a (komitológia), pričom všetky sú dôležité.

Zmena a doplnenie 7 sú primerane zapracované s výnimkou časti o povahe cieľa, ktorá je v spoločnej pozícii indikatívna. Samozrejme, že vynechanie tejto časti je neprijateľné. Vynechanie odkazu na normy je však prijateľné, pretože, aspoň pokiaľ ide o obchodovateľný tovar, to patrí v súčasnosti do právomoci Komisie.

Zmena a doplnenie 8 sú formou ich zapracovania prijateľné. V článku 6 ods. 3 (o povinnostiach dodávateľov energie ponúkať spotrebiteľom služby v oblasti energetiky a iné opatrenia na úsporu energie) sa uvádza, že členské štáty musia zabezpečiť, aby sa všetkým účastníkom trhu, ktorých sa to týka, povolilo vstúpiť na trh a zabezpečili rovnaké podmienky. Veľký význam má zásada uvedená v zmene a doplnení 8 o riadení a zákaze využívania krížových dotácií medzi energetikou a technológiou, ktorá sa čiastočne sa rieši v článku 6.3.

Zmena a doplnenie 10, ktorými sa vypúšťa odôvodnenie 12, sú prijateľné, keďže sa primerane nahrádzajú zapracovanou zmenou a doplnením 5.

Zmena a doplnenie 11 o hodnote súčasného vývoja pri technológii merania sú vyjadrené v čítaní 13a spoločnej pozície. To platí aj v prípade zmeny a doplnenia 13 o smerniciach týkajúcich sa vnútorného trhu, ktoré sú už v primeranej miere pokryté a zapracované v čítaní 4.

Zmena a doplnenie 12 o komitologickom postupe sú prijateľným spôsobom vyjadrené v čítaní 15a spoločnej pozície.

Zmena a doplnenie 14 boli čiastočne v primeranej miere zapracované a sú súčasťou článku 2 ods. 2. Komisia prijíma vylúčenie sektoru obchodovania s emisiami. Možnosti, ktoré sú predmetom smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC), sú temer rovnaké ako v smernici o obchodovaní s emisiami a smernica IPPC obsahuje vylúčenie biologicky odbúrateľného odpadu, čo by v spoločnej pozícii spôsobovalo nezrovnalosti. Preto Komisia prijíma aj vypustenie vylúčenia IPPC. Otázka budov a ich vylúčenia sa rieši v článku 12 ods. 3, kde sa audity v oblasti energetiky na osvedčovanie budov prijímajú ako vyhovujúce, čím sa implicitne povoľuje vylúčenie uvedené v tejto zmene a doplnení.

Zmena a doplnenie 15 o odpade vzniknutom pri starostlivosti o krajinu nie sú explicitne, ale implicitne zapracované v spoločnej pozícii a pre Komisiu sú primeraným spôsobom obsiahnuté v článku 3 písm. a), kde sa uplatňuje definícia o biomase smernice 2001/77/ES.

Zmeny a doplnenia 16, 17, 21 a 22 o definíciách (článok 3) sa v primeranej miere zapracovali do definícií spoločnej pozície. (V zmenách a doplneniach 21 a 22 sa navrhuje opätovné vypracovanie definícií pre „zmluvu o financovaní treťou stranou“ a „zmluvné dohodnutie energetickej hospodárnosti“. Pre Komisiu sú tieto zmeny a doplnenia prijateľné). Zmena a doplnenie 23 sú zapracované v nemeckej jazykovej verzii.

Zmena a doplnenie 26 o „zmluvách výkone v oblasti energetických úspor“ neboli explicitne zapracované do spoločnej pozície, pretože táto definícia sa v súčasnosti považuje za podskupinu „zmlúv o energetickej výkonnosti“, pre ktoré v spoločnej pozícii existuje definícia. Komisia ich už prijíma ako primerané zapracovanie.

Zmenou a doplnením 33 sa podčiarkuje skutočnosť, že vnútroštátne opatrenia na energetickú efektívnosť už možno existujú. Komisia súhlasí s tým, že je potrebné overiť účinky existujúcich vnútroštátnych opatrení, keďže môžu prispieť k splneniu úsporného cieľa.

Zmenou a doplnením 47 sa vypúšťajú bezplatné audity ako spôsob plnenia povinnosti uvedenej v článku 6. Je to prijateľné, keďže je potrebné ďalej rozvíjať vznikajúci komerčný trh s cieľom poskytnúť takéto audity.

Zmena a doplnenie 48 sú prijateľné tak, ako sú zapracované, keďže dopyt je na trhu so službami v oblasti energetiky a v prípade iných opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti rovnako dôležitý ako dodávky. Členské štáty by mali mať za úlohu prijať potrebné opatrenia na zabránenie vzniku trhových prekážok.

V zmene a doplnení 49 sa ustanovuje potreba ochrany súkromia a osobnej integrity. Tento dôležitý zreteľ bol primerane zapracovaný.

V zmene a doplnení 50 sa pre členské štáty stanovuje, aby zabezpečili pre všetkých účastníkov trhu možnosť účasti na trhu so službami v oblasti energetiky a na opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti. To je dôležité stanovisko, ktoré je primerane zapracované do spoločnej pozície.

Zmena a doplnenie 57 sú prijateľné tak, ako sú zapracované, keďže je potrebné od členských štátov žiadať, aby oslovili malých spotrebiteľov v domácom sektore, kde sú vyššie náklady spojené s transakciami.

Zmena a doplnenie 58 sú zapracované primeraným spôsobom, keďže fondy energetickej efektívnosti by sa mali otvoriť všetkým poskytovateľom služieb v oblasti energetiky a opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti.

Zmena a doplnenie 64 sa zapracovali prijateľným spôsobom. Uvádza sa v nich, že spotrebitelia by mali v pravidelných a dostatočne častých intervaloch dostávať informácie, aby mohli regulovať svoju spotrebu.

Zmena a doplnenie 69 sú primerane zapracované. Informácie by mali byť prístupné konečným spotrebiteľom, ako aj iným orgánom, napr. agentúram pre energiu.

V zmene a doplnení 74 sa uvádza, že správy Komisie by sa mali pripravovať najneskôr štyri roky po transpozícii. To je zapracované čiastočne. Je však vhodné, aby sa do článku 14 ods. 1 taktiež zahrnula navrhnutá požiadavka o spoločnej účasti na osvedčených postupoch, tak ako je to navrhnuté v zmene a doplnení.

Zmena a doplnenie 76 sú zapracované v článku 16. Navrhuje sa v nich komitologický postup s cieľom pomôcť rozvinúť harmonizovaný systém na meranie zlepšenia energetickej efektívnosti.

Zmena a doplnenie 78 sú zapracované spôsobom, ktorý vedie k ujasneniu metódy kalkulácie, tak ako bolo cieľom uvedenej zmeny a doplnenia.

Zmena a doplnenie 79 sú zapracované v prílohe I, hoci sa uplatňuje šesťročný základ. Ujasnenie v súvislosti s kalkuláciou cieľa a skutočnosť, že tento cieľ je pevne stanovený a nie je predmetom zmien HDP v nasledujúcich rokoch, sú tiež zapracované prijateľným spôsobom.

V zmenách a doplneniach 82, 86, 88 a 90 sú navrhnuté nové vzory opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a sú prijateľným spôsobom zapracované do prílohy III, keďže tento zoznam sa tým stáva komplexnejší.

Zmeny a doplnenia 83, 84, 92, 93, 95 a 96 Komisia prijala čiastočne alebo v zásade. Zmeny a doplnenia sa tiež v prijateľnej miere zapracovali do spoločnej pozície takto: 83, 92 a 95 sú čiastočne zapracované v novom texte prílohy III body m) a n). Zmena a doplnenie 93 sa čiastočne uvádza v bode f) (nové účinné zariadenia a časová kontrola optimalizovaného využitia energie) a bod d) (digitálne kontrolné systémy). Zmena a doplnenie 84 sú taktiež čiastočne zapracované v bode f) (zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a energie). Zmena a doplnenie 96 sú čiastočne zapracované (implicitne) v bode p (schémy energetického označovania).

V zmene a doplnení 99 je vysvetlený harmonizovaný systém zdola nahor určený na meranie zlepšenia energetickej efektívnosti. Je sčasti zapracovaný spôsobom, ktorý Komisia pokladá za dostatočný. Navrhnuté prahy – 2 % horná hranica nákladov na meranie a 40 miliónov kWh na použitie zjednodušených ukazovateľov – by sa mali ponechať komitológii.

3.3. Zmeny a doplnenia zamietnuté Komisiou, ale zapracované do spoločnej pozície

Zmeny a doplnenia 80, 87 a 98 Komisia zamietla, ale boli zapracované do spoločnej pozície Zmena a doplnenie 80 je zapracované do spoločnej pozície do tej miery, že skoré opatrenia musia mať "trvalý účinok". Komisia zamietla zmenu a doplnenie 80, pretože vyjadruje snahu o skrátenie obdobia na prijatie „predošlých opatrení“ prijatých členskými štátmi posunutím začiatku z roka z 1995 (v niektorých prípadoch 1991) na 2000. Zmeny a doplnenia 87 a 98 (v prílohe III a prílohe IV) Komisia zamietla, keďže už boli inde pokryté a preto sa nepokladali za potrebné. (To by sa mohlo vysvetľovať tak, že sú už úspešne zapracované a preto by mali figurovať vo vyššie uvedenom bode 3.2.)

3.4. Zmeny a doplnenia prijaté Komisiou, ale nezapracované do spoločnej pozície

Zmena a doplnenie 2 (nové odôvodnenie 2a) a zmena a doplnenie 4 sú pre Komisiu prijateľné, hoci nie sú zapracované do spoločnej pozície. V spoločnej pozícii sa nepokladalo za potrebné opakovať skutočnosť, že navrhnuté ciele nemusia automaticky zabrániť nárastu celkovej spotreby energie. (Absolútnu a pevne stanovenú hodnota množstva energie, ktorá sa má usporiť, však možno považovať za vhodne zapracovanú do prílohy I.1 spoločnej pozície.)

Zmena a doplnenie 6 o cieli 2,5 % zlepšenia energetickej náročnosti v parlamentnej rezolúcii zo 14. marca 2001 označujú význam, ktorý Parlament pripisuje zlepšeniu energetickej efektívnosti v čo možno najrýchlejšom čase a preto sú prijateľné, hoci nie sú zapracované do spoločnej pozície.

V zmene a doplnení 9 sa jasne stanovuje možnosť využitia fondov na otvorenie trhu v súvislosti s energetickou efektívnosťou a preto sú prijateľné, hoci nie sú zapracované.

Existuje ešte niekoľko ďalších zmien a doplnení, ktoré sú pre Komisiu prijateľné, avšak nie sú zapracované do spoločnej pozície. Uvedené zmeny a doplnenia je potrebné podčiarknuť, keďže ich predmetom sú v uvedenom poradí články 4 a 5 o celkových cieľoch a cieľoch zameraných na verejný sektor.

Zmena a doplnenie 28 sú pre Komisiu v zásade prijateľné (za predpokladu, že „opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti“ nahrádzajú „opatrenia energetickej efektívnosti“ s cieľom dosiahnuť súlad s definíciami spoločnej pozície). Ide o dôležitú zmenu a doplnenie, ktoré vyjadrujú názor Parlamentu, pokiaľ ide o záväzné ciele a dlhé (deväťročné) obdobie ich plnenia, ktoré pozostáva z troch cieľov na tri roky namiesto jedného cieľa na šesť rokov.

Zmena a doplnenie 29 sú pre Komisiu prijateľné čiastočne, pretože myšlienka deväťročného cieľa je prijateľná. Postupné zväčšovanie rozsahu týchto troch cieľov spôsobuje problém, keďže počas tohto obdobia sa začne uplatňovať presnejší systém zdola nahor určený na meranie cieľov. Za bežných okolností tento presnejší systém zdola nahor dáva priestor nižším cieľom ako v prípade, že by sa ciele merali len na základe systému zhora nadol. To je následkom nižšej tolerancie v prípade merania zdola nahor.

V zmene a doplnení 32 sa od členských štátov vyžaduje, aby zavádzali nové opatrenia v prípade, že oznámia, že neplnia cieľ. To je pri opätovnom návrhu prijateľné, keďže požiadavkou sa podporí bezodkladné konanie zo strany členských štátov. Lepšie by však bolo zaradiť ich do článku 14 týkajúceho sa podávania správ.

V zmene a doplnení 39 (o cieľoch verejného sektora) sú navrhnuté tri po sebe idúce záväzné ciele na tri roky. Táto zásada je prijateľná, hoci nie je zapracovaná. Postupné zvyšovanie cieľa na 2% ročne však nie je v súlade s postupným vývojom a implementáciou presnejšieho systému zdola nahor, ktorým by sa umožnil pevný cieľ. Okrem toho je táto úroveň vyššia ako pravdepodobne dosiahnuteľná úroveň v niektorých členských štátoch. Zmena a doplnenie 40 sú z toho istého dôvodu prijateľné, t. j. preto, že sa odvolávajú na tieto tri po sebe idúce ciele.

V zmene a doplnení 41 sa okrem záväzných cieľov ustanovujú záväzné usmernenia pre verejné obstarávanie. Tieto usmernenia sú najlepším spôsobom na zabezpečenie toho, aby sa daný cieľ skutočne dosiahol.

Zmenou sa doplnením 43 sa vyžaduje, aby sa uverejňoval a oznamoval systém usmernení vnútroštátneho obstarávania v každom členskom štáte a jeho hodnotenie zo strany Komisie. Tým by sa zabezpečila spravodlivosť, porovnateľnosť a do určitej miery aj harmonizácia, aspoň pokiaľ ide o stanovenú úroveň. Všetky tieto zásady sú pre Komisiu prijateľné.

Zmena a doplnenie 45 o využívaní (dobrovoľných) dohôd na splnenie požiadaviek už boli prijaté v iných smerniciach (napr. smernica o energetickej hospodárnosti budov) za predpokladu, že je možné dokázať ich rovnocennosť. Uvedená zmena a doplnenie sú prijateľné i v tomto prípade, potom ako boli spomenuté v článku 5 ods. 1.

Zmena a doplnenie 85 o pasívnom vyhrievaní a chladení majú význam, no chýbajú v prílohe III spoločnej pozície.

Okrem uvedených zmien a doplnení prijíma Komisia čiastočne alebo v zásade aj tieto zmeny a doplnenia Parlamentu: 30-31, 34, 38, 40, 44, 46, 51-52, 54, 60, 63, 65-66, 71-72, 75, 78, 95, a 107-109. Tieto zmeny a doplnenia neboli z rôznych dôvodov zahrnuté do spoločnej pozície. V mnohých prípadoch by bol potrebný ďalší čas a ďalšie diskusie, aby ich prijala Rada. Príkladmi sú zmeny a doplnenia 30, 46 a 107 (s výnimkou časti o rôznych cieľoch, ktorá je pre Komisiu neprijateľná) a 108 (vrátane stanovenia všeobecných kritérií, ktoré mohlo byť prijaté ako ukazovateľ zhora nadol pri usmerňovaní členských štátov pri výbere úsporných sektorov pre opatrenia na energetickú efektívnosť). Zmena a doplnenie 31 sa týkajú cieľa na deväť rokov namiesto šiestich rokov a mohli by sa považovať za prostriedok zvyšujúcej sa flexibility. Zmeny a doplnenia 38, 40 a 44 neboli zapracované do spoločnej pozície z toho dôvodu, že úloha verejného sektora, ako aj cieľ zameraný na verejný sektor sa znížili v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie. Zmeny a doplnenia súvisiace s článkom 7 spoločnej pozície (zmeny a doplnenia 51, 52 a 54) by sa tiež mohli zvážiť, hoci povaha článku 7 sa v spoločnej pozícii zmenila. Zmena a doplnenie 63 o náhrade meradiel by sa po prerokovaní a ľahkom prepracovaní tiež mohli prijať. Zmena a doplnenie 75 o správe o nákladoch a výnosoch by mohli byť taktiež prijateľné, ale s inými termínmi a za iných podmienok. Je pravdepodobné, že zmeny a doplnenia 78 a 95 o prílohách I a III v uvedenom poradí by mohli byť po ďalšom prerokovaní taktiež prijateľné.

(Komisia zamietla tieto zmeny a doplnenia k prílohe III, ktoré neboli ani zapracované do spoločnej pozície: zmeny a doplnenia 81, 89 a 91 o zariadeniach na zvýšenie energetického výkonu, náhrade fosílnych energií obnoviteľnou energiou a biologickom palive v uvedenom poradí. Tieto zmeny a doplnenia nespadajú do rozsahu pôsobnosti navrhnutej smernice.)

3.5. Nové prvky zavedené Radou

V porovnaní s návrhom predloženým Komisiou zahŕňa spoločná pozícia veľa zmien, z ktorých mnohé sú v súlade so zmenami a doplneniami Parlamentu, ako je uvedené vyššie. Znamenitou výnimkou je zmena záväzného cieľa na indikatívny cieľ (článok 4.1 a čítanie 8a). Pre verejný sektor už neexistuje (vyšší) osobitný cieľ (1,5 %, článok 5.1). Namiesto toho sú členské štáty povinné prijať opatrenia, ktorými prispejú k dosiahnutiu celkového cieľa (článok 4.1). Indikatívny zoznam opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktoré sú zamerané na verejný sektor sa vložil do novej prílohy V.

Okrem toho sa do spoločnej pozície zahrnul komitologický postup. Jeho cieľom je ďalej rozvíjať metodiku kalkulácie stanovenú v prílohách a prispôsobiť ju technickému vývoju. Je to v súlade so zmenami a doplneniami Európskeho parlamentu. Ďalej sa zaviedli ustanovenia, ktorými sa povolia dobrovoľné dohody a biele osvedčovacie schémy ako nástroje, ktoré pomôžu naplniť povinnosť vyplývajúcu z článku 6 a dosiahnuť cieľ.

4. ZÁVER

Komisia je toho názoru, že v spoločnej pozícii jednomyseľne prijatej 19. septembra 2005 sú lepšie objasnené niektoré otázky, vylepšené definície a stanovený dostatočný komitologický postup, ako aj rámec na meranie zlepšenia energetickej efektívnosti. Tiež sa ňou zavádza viac flexibility pri úspornom vykonávaní smernice v členských štátoch.

Účinne sa riešili a vylepšili aj ďalšie otázky súvisiace s rozsahom kvalifikačného procesu pre poskytovateľov služieb v oblasti energetiky a s inými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti a s podporou finančných nástrojov na investície do energetickej efektívnosti. Použitie inovatívnych sadzobných štruktúr, štruktúr fondov efektívnosti a zabezpečenie prístupnosti a kvality auditov v oblasti energetiky pokladá Komisia v spoločnej pozícii za prijateľné. Na dosiahnutie rovnováhy, ktorou sa zabezpečí úsporná implementácia sa taktiež primerane sformulovali opatrenia na zabezpečenie zlepšeného merania a orientačného účtovania.

Spoločnou pozíciou sa teda zjednocujú dohody, ku ktorým dospela Rada v súvislosti s mnohými významnými otázkami, a to takým spôsobom, že mnohé zmeny a doplnenia prijaté Európskym parlamentom sa zapracovávajú do príslušných čítaní a článkov.

Komisia však s poľutovaním pozoruje, že v spoločnej pozícii chýbajú významné záväzné ciele, tak v prípade celkového cieľa, ako aj cieľa zameraného na verejný sektor. Komisia nemôže prijať ani odôvodnenie 8a, ktorým sa opakuje a podčiarkuje nezáväzný charakter navrhnutého úsporného cieľa. Komisia je toho názoru, že oslabeným charakterom cieľa a odôvodnením 8a sa oslabuje i význam činností smerujúcich k zlepšeniu energetickej efektívnosti. Poľutovaniahodné je aj oslabenie požiadaviek týkajúcich sa usmernení o vnútroštátnom obstarávaní.

Komisia sleduje, akú dôležitosť pripísali a naďalej pripisujú členské štáty zlepšenej energetickej efektívnosti. Komisia si je preto vedomá intenzívnej podpory zo strany členských štátov v súvislosti s cieľom tohto návrhu. Komisia postrehla istý rozpor v súvislosti s obavou, ktorú vyslovili členské štáty, pokiaľ ide o konania pri porušení za nedosiahnutie cieľovej úrovne úspor (odôvodnenie 8a). Je to v dôsledku toho, že členské štáty potrebujú prijať len tie opatrenia, ktoré sú úsporné. Zatiaľ čo „režim spotreby energie" jednotlivých občanov a podnikov je niekedy tiež ťažké ovplyvniť do takej miery, ako by sa žiadalo, zlepšenie energetickej efektívnosti vo verejnom sektore sa dá ovplyvniť výrazne. To v spoločnej pozícii nie je objasnené.

Vo všeobecnosti zastáva Komisia názor, že nesplnenie celkového úsporného cieľa stanoveného v návrhu bude pre členské štáty a EÚ ako celok znamenať ťažkosti pri plnení záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. Je to v dôsledku toho, že polovica záväzkov musí vyplývať zo zvýšených úspor energie. Nesplnenie cieľov bude prekážkou aj v procese dosiahnutia konkurencieschopnosti v Spoločenstve a splnenia cieľa nárastu zamestnanosti ustanoveného v lisabonskej stratégii. Bude to taktiež znamenať, že príležitosť zlepšiť bezpečnosť dodávok energie v EÚ je stratená.

Komisia preto považuje spoločnú pozíciu za vhodný odrazový mostík, na ktorom možno ďalej stavať a od ktorého je možné sa vrátiť a na druhom čítaní riešiť niekoľko otázok, ktoré zostali nevyriešené a týkajú sa významných cieľov a potreby prijať vedúcu úlohu vo verejnom sektore.

Komisia odporúča túto spoločnú pozíciu Európskemu parlamentu.

[1] Pozícia Európskeho parlamentu k záväznému cieľu je v súlade s pozíciou Komisie. To bolo jasne vyjadrené počtom hlasov na plenárnom zasadnutí 7. júna. Počet hlasov (458 za, 148 proti a 27 sa zdržalo hlasovania) poukazuje na silnú podporu záväzných cieľov a poskytuje jasný mandát pri druhom čítaní.

[2] Európsky parlament nemá záujem o zachovanie osobitného cieľa pre verejný sektor, ale prijal zmenu a doplnenie na zväčšenie rozsahu tohto cieľa.