52005PC0337

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 26.7.2005

KOM(2005) 337 v konečnom znení

Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku s pôvodom v Kórejskej republike a Rusku, ktorým sa ukončuje predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení uplatniteľných voči dovozu styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku s pôvodom v Taiwane a ktorým sa rušia tieto opatrenia

(predložená Komisiou)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU |

110 | Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 348/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 461/2004 z 8. marca 2004 (ďalej len „základné nariadenie“), v prešetrovaní zameranom na dovoz styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku s pôvodom v Kórejskej republike a Rusku a na dovoz styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku s pôvodom v Taiwane. |

120 | Všeobecný kontext Tento návrh je podaný v rámci implementácie základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa vykonalo v súlade s obsahovými a formálnymi požiadavkami stanovenými v základnom nariadení. |

130 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Nariadenie Rady (ES) č. 1993/2000 z 18. 9. 2000, ktorým sa zavádza konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné antidumpingové clo na dovoz styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku s pôvodom v Taiwane. Návrh na zrušenie týchto požiadaviek nariadením Rady. |

141 | Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

PORADY SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE DOPADU |

Porady so zainteresovanými stranami |

219 | Zainteresovaným stranám, ktorých sa konanie týka, bola poskytnutá príležitosť chrániť počas prešetrovania svoje záujmy v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. |

Zhromažďovanie a využívanie expertízy |

229 | Externá expertíza nebola potrebná. |

230 | Hodnotenie vplyvu Tento návrh je výsledkom implementácie základného nariadenia. Základné nariadenie nestanovuje hodnotenie všeobecného vplyvu, ale obsahuje vyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa majú hodnotiť. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

305 | Zhrnutie navrhovaných opatrení Komisia začala 28. mája 2004 antidumpingové prešetrovanie zamerané na dovoz styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku s pôvodom v Kórejskej republike a Rusku do Spoločenstva. V ten istý deň začalo predbežné preskúmanie konečných antidumpingových ciel uložených nariadením Rady (ES) č. 1993/2000 na dovoz SBS s pôvodom v Taiwane. Čo sa týka dumpingu, v prípade ruského vyvážajúceho výrobcu sa zistilo dumpingové rozpätie 31,7 % a v prípade jediného vyvážajúceho výrobcu v Kórei dumpingové rozpätie de minimis. Čo sa týka preskúmania na Taiwane, zistilo sa dumpingové rozpätie 16,2 % v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu a v prípade ďalšieho dumpingové rozpätie de minimis. Zistilo sa, že situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa zhoršila najmä z hľadiska objemov predaja a ziskovosti. Príčinnú súvislosť medzi vplyvom dumpingového dovozu a zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva však nebolo možné stanoviť. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia o ukončení konania zameraného na Kórejskú republiku a Rusko a o zrušení platných opatrení na dovoz z Taiwanu. Toto nariadenie by sa malo uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr do 27. augusta 2005. |

310 | Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 461/2004 z 8. marca 2004. |

329 | Zásada subsidiarity Návrh patrí do oblasti výlučnej právomoci Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa z tohto dôvodu neuplatňuje. |

Zásada proporcionality Návrh zodpovedá zásade proporcionality z nasledujúcich dôvodov: |

331 | Forma činnosti je opísaná v uvedenom základnom nariadení a nie je v rozsahu vnútroštátneho rozhodovania. |

332 | Uvedenie údajov o minimalizovaní finančného a administratívneho zaťaženia Spoločenstva, národných vlád, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych prevádzkovateľov a občanov a jeho úmernosti vzhľadom na cieľ návrhu sa v tomto prípade neuplatňuje. |

Výber nástrojov |

341 | Navrhované nástroje: nariadenie. |

342 | Iné prostriedky by neboli primerané z nasledujúcich dôvodov: Uvedené základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. |

VPLYV NA ROZPOčET |

409 | Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

DODATOčNÉ INFORMÁCIE |

520 | Zrušenie súčasných právnych predpisov Prijatie návrhu bude viesť k zrušeniu súčasných právnych predpisov. |

1. Návrh

NARIADENIE RADY

ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku s pôvodom v Kórejskej republike a Rusku, ktorým sa ukončuje predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení uplatniteľných voči dovozu styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku s pôvodom v Taiwane a ktorým sa rušia tieto opatrenia

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“), najmä na jeho článok 9,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom,

keďže:

A. KONANIE

1. Platné opatrenia

(1) Rada uložila v septembri 2000 nariadeniami (ES) č. 1994/2000[2] a č. 1993/2000[3] konečné vyrovnávacie clá v rozsahu od 1 % do 8,2 % a konečné antidumpingové clá na dovoz styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku (ďalej len „SBS“) s pôvodom v Taiwane.

(2) Úroveň konečných antidumpingových ciel stanovených pre vyvážajúcich výrobcov v Taiwane, vyjadrená ako percento ceny CIF na hraniciach Spoločenstva, bola takáto:

- Lee Chang Yung Chemical Industry Corp., Taipei 5,3 %,

- Chi Mei Corp., Tainan 9,1 %,

- nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia 20,0 %.

2. Súčasné prešetrovania

(3) Dňa 28. mája 2004 podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [4], Komisia prostredníctvom oznámenia (ďalej „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie[5] oznámila začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu SBS s pôvodom v Kórejskej republike (ďalej len „Kórea“) a Rusku do Spoločenstva.

(4) V ten istý deň Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie[6] oznámila začatie predbežného preskúmania, podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, konečných antidumpingových ciel uložených nariadením Rady (ES) č. 1993/2000 o dovozoch SBS s pôvodom v Taiwane.

(5) Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu podaného 13. apríla 2004 Európskou radou pre chemický priemysel (ďalej len „CEFIC“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú 100 % výroby SBS v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkaz o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, čo Komisia považovala za postačujúci dôvod na začatie konania.

(6) Predbežné preskúmanie sa zakladalo na žiadosti, ktorú podala CEFIC a ktorá obsahovala dôkaz o tom, že dumping a ujma sa opakovali a že existujúce opatrenia už neboli dostatočné na zabránenie poškodzujúceho dumpingu.

3. Príslušné strany konania

(7) Útvary Komisie úradne informovali o začatí konania vyvážajúcich výrobcov v Kórei, Rusku a Taiwane, dovozcov/obchodníkov a ich združenia, dodávateľov a užívateľov, o ktorých je známe, že sa ich záležitosť týka, zástupcov príslušných vyvážajúcich krajín a navrhujúcich výrobcov Spoločenstva. Zúčastnené strany dostali príležitosť, aby v lehote stanovenej v oznámeniach o začatí konania písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie.

(8) Vzhľadom na veľký počet dovozcov SBS do ES uvedených v podnete a v žiadosti sa v oznámeniach o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uviedla informácia o výbere vzorky dovozcov na určenie ujmy.

(9) Aby útvary Komisie, mohli rozhodnúť, či bude výber vzorky nutný, a v kladnom prípade vybrali vzorku, požiadali všetkých dovozcov, aby sa prihlásili Komisii a poskytli, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, základné informácie o svojich aktivitách súvisiacich s SBS počas obdobia výberu vzorky (od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004). Po preskúmaní informácií, ktoré predložili dovozcovia, a v dôsledku malého počtu odpovedí na otázky spojené s výberom vzorky sa rozhodlo, že výber vzorky nie je nutný.

(10) Dotazníky sa zaslali všetkým stranám, o ktorých je známe, že sa ich záležitosť týka, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámeniach o začatí konania.

(11) Odpovede prišli od jedného kórejského vyvážajúceho výrobcu, jedného ruského výrobcu spolu s jeho dvoma spriaznenými ruskými spoločnosťami, štyroch taiwanských výrobcov, štyroch výrobcov zo Spoločenstva a štyroch nespriaznených dovozcov. Žiadne odpovede neprišli od užívateľov.

(12) Útvary Komisie si vyžiadali a preverili všetky informácie, ktoré považovali za potrebné na stanovenie dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. V súlade s článkom 16 ods. 1 základného nariadenia sa vykonali overovania na mieste v priestoroch týchto spoločností:

2. Výrobcovia Spoločenstva:

3. Dynasol Elastomeros S.A., Madrid, Španielsko,

4. Kraton Polymers International Ltd., Londýn, Spojené kráľovstvo,

5. Polimeri Europa S.p.A., Miláno, Taliansko,

6. SA Petrofina NV Brussels, Belgicko (predtým Atofina Elastomers N.V.).

7. Vyvážajúci výrobca v Kórei:

8. Korea Kumho Petrochemicals Co., Ltd., Soul.

9. Vyvážajúci výrobca v Rusku:

10. skupina SIBUR:

11. Public Joint Stock Company „Sibirsko-Uralskaya Neftegazohimicheskaya Companiya“ (ďalej len „SIBUR“), Moskva,

12. Gazexport, Limited Liability Company, Moskva,

13. Joint Stock Company Voronezhsyntezkauchuk, Voronež.

(13) Z prešetrovania vyplynulo, že len jedna ruská spoločnosť, JSC Voronezhsyntezkauchuk, vyrábala príslušný výrobok, kým JSC SIBUR zodpovedala najmä za predaj na domácom trhu a dodávky surovín. Spoločnosť Gazexport zodpovedala za vývozný predaj počas väčšiny obdobia prešetrovania. Preto sa na účely tohto prešetrovania tri spriaznené ruské spoločnosti budú považovať za jednu spoločnosť, a to „skupinu SIBUR“.

14. Vývozní výrobcovia v Taiwane:

15. Chi Mei Corp., Tainan,

16. Lee Chang Yung Chemical Industry Corp., Taipei.

17. Nespriaznení dovozcovia:

18. Guzman Cauchos S.L., Valencia, Španielsko,

19. Monumenta Import Export GmbH, Troisdorf, Nemecko

20. Tecnopolimeri S.p.A., Seregno, Taliansko.

4. Dočasné opatrenia

(14) Vzhľadom na potrebu ďalšieho preskúmania určitých aspektov ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Spoločenstva, najmä z hľadiska vzájomnej súvislosti so súbežným predbežným preskúmaním antidumpingových ciel platných pre dovoz SBS s pôvodom v Taiwane, sa na dovoz SBS s pôvodom v Kórei a Rusku neuložili žiadne dočasné antidumpingové opatrenia. Všetky strany však boli informované o predbežných zisteniach z prešetrovania a bola im poskytnuté obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť a vzniesť námietky po oznámení zistení, a ústne a písomné pripomienky strán boli zohľadnené.

5. Následný postup

(15) Útvary Komisie ďalej žiadali a preverovali všetky informácie, ktoré považovali za potrebné pre konečné zistenia, najmä v súvislosti s dovozom SBS z Taiwanu.

(16) Všetky strany boli následne informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť:

- ukončiť konanie proti dovozu SBS s pôvodom v Kórei a Rusku a

- zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 1993/2000 o uložení konečných antidumpingových ciel na dovoz SBS s pôvodom v Taiwane.

(17) Bola im tiež poskytnuté obdobie, v rámci ktorého sa mohli vyjadriť a vzniesť námietky po predmetnom oznámení zistení. Ústne a písomné pripomienky strán boli zohľadnené a zistenia sa podľa potreby primerane upravili.

6. Obdobie prešetrovania

(18) Prešetrovanie dumpingu a ujmy zahŕňalo obdobie od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 (ďalej „obdobie prešetrovania“ alebo len „OP“). Skúmanie trendov v súvislosti s analýzou ujmy zahŕňalo obdobie od 1. januára 2000 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie").

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(19) Príslušný výrobok je styrén-butadién-styrénový termoplastický kaučuk, ktorý v súčasnosti možno zaradiť pod kódy KN ex 4002 19 00, ex 4002 99 10 a ex 4002 99 90.

(20) SBS je trojblokový kopolymér, tvorený najmä monomérnym styrénom a butadiénom. Môže byť buď suchý, alebo ak sa v etape výroby pridá olej, nastavovaný olejom. Okrem toho sa môže vyrábať v rôznych typoch, ktoré možno určovať na základe rôznych špecifikácií, ako pomer styrénu k butadiénu, obsah oleja alebo chemická symetria. Hoci potenciálny rozsah typov SBS je značný, majú tie isté základné fyzikálne vlastnosti a medzi rôznymi typmi nie sú jasné deliace čiary. Okrem toho sa všetky typy SBS používajú na tie isté účely, napríklad na tepelnú modifikáciu bitúmenu pre cestný asfalt a strešné membránové povlaky, na prípravu zmesí na technické a obuvnícke účely, modifikáciu plastov a lepidlá. Na účel predmetného prešetrovania sa preto považujú za jediný výrobok.

(21) Počas overovania na mieste sa zistilo, že jedna spoločnosť vyvážala počas OP styrén-izoprén-styrénový blokový polymér (ďalej len „SIS“) do Spoločenstva. Usúdilo sa, že tento výrobok nemožno považovať za príslušný výrobok. SIS má odlišné fyzikálne zloženie oproti SBS, keďže monomér v strede bloku polyméru je izoprén namiesto butadiénu. Preto nemá rovnaké fyzikálne vlastnosti a nebol zahrnutý do predmetného konania.

2. Podobný výrobok

(22) Zistilo sa, že príslušný výrobok a SBS vyrobený a predávaný na domácom trhu v Kórei, Rusku a Taiwane, ako aj SBS vyrobený a predávaný v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva majú tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti a to isté základné použitie. Tieto výrobky sa preto považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C. DUMPING

1. Všeobecná metodika

(23) Voči všetkým vyvážajúcim výrobcom v Kórei, Rusku a Taiwane sa uplatnila všeobecná metodika opísaná nižšie. Následná prezentácia zistení týkajúcich sa dumpingu príslušných krajín preto opisuje iba údaje, ktoré sú špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

2. Normálna hodnota

(24) V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia útvary Komisie najprv u každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu skúmali, či je jeho celkový predaj SBS na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavoval minimálne 5 % celkového objemu vývozného predaja výrobcu do Spoločenstva. Útvary Komisie potom určili tie typy SBS, ktoré predávali na domácom trhu spoločnosti dosahujúce celkový reprezentatívny domáci predaj, a ktoré sú totožné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(25) Pre každý typ predávaný vyvážajúcimi výrobcami na svojich domácich trhoch, o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typmi SBS predávanými na vývoz do Spoločenstva, bolo stanovené, či je predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého typu SBS sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja daného typu počas OP predstavoval 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného typu SBS vyvážaného do Spoločenstva.

(26) Útvary Komisie následne skúmali, či domáci predaj každého typu SBS predávaného v reprezentatívnych množstvách môže byť považovaný za predaj uskutočnený v rámci bežného obchodovania v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia prostredníctvom stanovenia podielu ziskových predaja príslušného typu SBS nezávislým zákazníkom. V prípadoch, v ktorých objem predaja príslušného typu SBS predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja tohto typu a ak vážený priemer ceny tohto typu bol rovnaký alebo vyšší ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predaja tohto typu výrobku uskutočnených počas OP, bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie. V prípadoch, v ktorých objem ziskových predaja daného typu SBS predstavoval 80 % alebo menej celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážený priemer ceny tohto typu bol nižší ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien ziskových predaja len tohto typu, v ktorých tento predaj predstavoval 10 % alebo viac z celkového objemu predaja tohto typu.

(27) V prípadoch, ak objem ziskového predaja akéhokoľvek typu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja tohto typu, sa usúdilo, že sa tento konkrétny typ predával v nedostatočných množstvách, tak jeho domáca cena neposkytuje vhodný základ pre určenie normálnej hodnoty. Ak sa domáce ceny konkrétneho typu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom nemohli použiť na určenie normálnej hodnoty, usúdilo sa, že primeraným základom na určenie normálnej hodnoty je vypočítaná hodnota tohto konkrétneho typu SBS.

(28) V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia sa preto normálna hodnota vypočítala tak, že k výrobným nákladom vyvážaných typov, v prípade potreby upraveným, sa pripočítala primeraná čiastka odbytových, režijných a správnych nákladov (ďalej len „náklady a réžie“) a primerané ziskové rozpätie. V tejto súvislosti Komisia skúmala, či vynaložené náklady a réžie a dosiahnutý zisk každého príslušného vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu predstavovali spoľahlivé údaje.

(29) Skutočné domáce náklady a réžie sa považovali za spoľahlivé, ak celkový objem predaja na domácom trhu príslušnej spoločnosti na domácom trhu mohol byť považovaný v porovnaní s objemom vývozného predaja do Spoločenstva za reprezentatívny. Domáce ziskové rozpätie sa stanovilo na základe domáceho predaja tých typov, ktoré sa predávali v rámci bežného obchodného styku. Na tieto účely sa uplatňovala uvedená metodika.

3. Vývozná cena

(30) Vo všetkých prípadoch, v ktorých bol príslušný výrobok vyvážaný priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, sa vývozná cena určovala v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných.

4. Porovnanie

(31) Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Príslušné úpravy boli umožnené vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú opodstatnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

5. Dumpingové rozpätie

(32) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa v prípade každého vyvážajúceho výrobcu porovnala vážená priemerná normálna hodnota s váženou priemernou vývoznou cenou.

6. Kórea

(33) Odpoveď na dotazník prišla od jedného kórejského vyvážajúceho výrobcu. Z prešetrovania vyplynulo, že celkový domáci predaj kórejskej spoločnosti bol reprezentatívny. Okrem toho celkový objem predaj na domácom trhu a každého typu SBS predávaného spoločnosťou predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľných typov SBS vyvážaných do Spoločenstva, preto sa mohol považovať za reprezentatívny.

6.1. Normálna hodnota

(34) Na určenie normálnej hodnoty sa domáce ceny mohli použiť pre dva typy výrobkov. Pre tri typy výrobkov sa normálna hodnota zakladala len na ziskovom predaji. V prípade piatich typov výrobkov bolo počas OP ziskových menej ako 10 % predaja na domácom trhu. Preto v týchto prípadoch Komisia vypočítala normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia na základe vlastných výrobných nákladov vyvážajúceho výrobcu, ku ktorým pripočítala primeranú čiastku odbytových, režijných a správnych nákladov (ďalej len „náklady a réžie“) a zisku. V tejto súvislosti sa náklady a réžie zakladali na nákladoch a réžiách spoločnosti, keďže jej predaj na domácom trhu podobného výrobku bol reprezentatívny v zmysle definície článku 2 ods. 2 základného nariadenia. V prípade ziskového rozpätia sa v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia používal zisk z predaja na domácom trhu v bežnom obchodnom styku.

6.2. Vývozná cena

(35) Keďže vývoz príslušného výrobku sa uskutočnil priamo nezávislým odberateľom v Spoločenstve, vývozné ceny boli určené v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe cien príslušného výrobku zaplatených alebo splatných pri predaji na vývoz do Spoločenstva.

6.3. Porovnanie

(36) Úpravy týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipulácie a úvery sa vykonali v prípadoch, kde boli oprávnené a odôvodnené. Spoločnosť si nárokovala a aj jej bola schválená úprava normálnej hodnoty na zohľadnenie vrátenia cla podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia z dôvodu, že dovozné prirážky sa započítali do znášaných nákladov, keď sa podobný výrobok spotreboval vo vyvážajúcej krajine, ale refundovali sa, keď sa SBS predával na vývoz.

(37) Spoločnosť požiadala aj o úpravu na zohľadnenie množstevných zliav. Počas overovania na mieste spoločnosť mala príležitosť dokázať, že množstevné zľavy ovplyvnili ceny. Nebola však schopná riadne kvantifikovať uvedené zľavy a dokázať, že boli priamo spojené s posudzovaným predajom. Táto žiadosť bola preto zamietnutá v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

6.4. Dumpingové rozpätie

(38) Stanovené dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva pred zaplatením cla, je takéto:

- Korea Kumho Petrochemicals Co., Ltd., Soul: 0,95 %.

(39) Keďže dumpingové rozpätie spoločnosti Korea Kumho Petrochemicals je de minimis , t. j. menej ako 2 %, konanie proti Kórei by sa malo v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia zastaviť bez uloženia opatrení.

7. Rusko

(40) Tri spriaznené spoločnosti zaslali vyplnené dotazníky, ktoré sa posudzovali spolu.

7.1. Normálna hodnota

(41) Z prešetrovania vyplynulo, že celý ruský predaj na domácom trhu bol reprezentatívny a že len jeden špecifický typ výrobku sa predával do EÚ. Zistilo sa, že existoval dostatočný predaj príslušného typu SBS na domácom trhu a že tento predaj možno považovať za reprezentatívny. Okrem toho sa zistilo, že typ výrobu vyvážaný do ES sa predával v bežnom obchodnom styku. Na určenie normálnej hodnoty sa preto mohli použiť skutočné domáce ceny.

(42) Jedna zo spoločností skupiny SIBUR sama vyrábala hlavné suroviny, butadién a styrén, a nakupovala ich len v prípade nedostatku. Keďže boli nahlásené protikladné informácie o množstve určitých surovín nakúpených v súvislosti s množstvom surovín vyrobených v OP, útvary Komisie v súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 5 a článkom 18 základného nariadenia použili dostupné fakty, v tomto prípade najvyššie množstvo nakúpených surovín nahlásené spoločnosťami, na stanovenie nákladov na suroviny pri určovaní výrobných nákladov. Celkové revidované výrobné náklady však nezmenili zistenie, že domáce ceny boli primeraným základom pre určenie normálnej hodnoty.

(43) Vzhľadom na deľbu úloh medzi príslušnými spoločnosťami sa výrobné náklady museli určiť spočítaním príslušných nákladov výrobnej spoločnosti JSC Voronezhsyntezkauchuk, s príslušnými nákladmi JSC SIBUR.

(44) Keď spoločnosti boli informované o rozhodnutí neuložiť dočasné opatrenia, žiadali o opravu určenej normálnej hodnoty z dôvodu, že omylom nahlásili svoje domáce predajné ceny so zahrnutím ruskej DPH. Počas overovania na mieste sa kontrolovali domáce predajné ceny jednej spoločnosti a zistilo sa, že boli nahlásené čisté, bez daní. Pokiaľ ide o druhú spoločnosť, ktorá predáva na domácom trhu, domáce predajné ceny nebolo možné riadne overiť počas overovania na mieste, keďže spoločnosť nebola schopná uviesť úplný zoznam svojich domácich predajných transakcií v tom čase. Úplné domáce ceny nahlásené neskôr však boli overené prostredníctvom náhodne vybraných faktúr. Útvary Komisie prišli na základe týchto faktúr k záveru, že spoločnosť nahlásila svoje príslušné domáce predajné ceny čisté, bez daní. V prípade zostávajúcich domácich predaja útvary Komisie neboli schopné vykonať v stanovenom čase žiadne ďalšie overenie ohľadom DPH. Na základe uvedeného bola žiadosť zamietnutá.

7.2. Vývozná cena

(45) Keďže vývoz príslušného výrobku sa uskutočnil priamo nezávislým odberateľom v Spoločenstve, vývozná cena bola určená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe cien príslušného výrobku zaplatených alebo splatných pri predaji na vývoz do Spoločenstva.

7.3. Porovnanie

(46) Keďže celý predaj sa uskutočnil zo závodu, úpravy na zohľadnenie manipulačných a úverových nákladov sa vykonali len v prípadoch, keď boli oprávnené a opodstatnené.

(47) Keď spoločnosti boli informované o rozhodnutí neuložiť dočasné opatrenia, požiadali o úpravu na zohľadnenie rozdielov vo fyzických vlastnostiach podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia a uviedli, že nimi vyrábaný SBS bol nižšej kvality v porovnaní s výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Spoločenstva. Počas overovania na mieste sa skontrolovalo a potvrdilo, že SBS vyrábaný a predávaný na ruskom domácom trhu bol rovnaký ako SBS predávaný do ES. Táto žiadosť bola preto zamietnutá podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia.

7.4. Dumpingové rozpätia

(48) Stanovené dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva pred zaplatením cla, je takéto:

- skupina SIBUR, Rusko: 31,7 %.

8. Taiwan

(49) Odpovede na dotazník prišli od štyroch výrobcov SBS v Taiwane. Z odpovedí vyplynulo, že počas OP príslušný výrobok vyvážali do ES len tie dve spoločnosti, na ktoré sa vzťahovali individuálne dumpingové clá.

8.1. Normálna hodnota

(50) V prípade jednej spoločnosti z prešetrovania vyplynulo, že celý domáci predaj bol reprezentatívny a že do EÚ sa predával len jeden špecifický typ výrobku. Zistilo sa, že existoval dostatočný predaj príslušného typu SBS na domácom trhu a že tento predaj možno považovať za reprezentatívny. Okrem toho sa zistilo, že typ výrobku, ktorý sa vyvážal do ES, sa predával v rámci bežného obchodného styku. Na určenie normálnej hodnoty sa preto mohli použiť skutočné domáce ceny.

(51) V prípade druhej spolupracujúcej spoločnosti z prešetrovania vyplynulo, že celkový domáci predaj bol reprezentatívny. Okrem toho celkový objem domáceho predaja ôsmich typov SBS predávaných spoločnosťou predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľných typov SBS vyvážaných do Spoločenstva, a možno ho preto považovať za reprezentatívny. Jeden typ SBS predávaný do ES sa však nepredával na domácom trhu.

(52) Na určenie normálnej hodnoty sa domáce ceny mohli použiť pre osem typov výrobkov. Pre typ výrobkov, pri ktorom sa nezistil predaj na domácom trhu, útvary Komisie vypočítali normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia na základe vlastných nákladov vyvážajúceho výrobcu, ku ktorým pripočítali primeranú čiastku odbytových, režijných a správnych nákladov (ďalej len „náklady a réžie“) a zisku. V tejto súvislosti sa náklady a réžie zakladali na nákladoch a réžiách tejto spoločnosti pre ten domáci predaj podobného výrobku, ktorý bol reprezentatívny v zmysle definície článku 2 ods. 2 základného nariadenia. V prípade ziskového rozpätia sa v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia používal zisk z predaja na domácom trhu v bežnom obchodnom styku.

8.2. Vývozná cena

(53) Keďže vývoz príslušného výrobku sa uskutočnil priamo nezávislým odberateľom v Spoločenstve, vývozné ceny boli určené v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe cien príslušného výrobku zaplatených alebo splatných pri predaji na vývoz do Spoločenstva.

8.3. Porovnanie

(54) V prípade jednej spoločnosti sa vykonali úpravy na zohľadnenie nákladov na dopravu, poistné, manipuláciu, úvery a provízie, keď boli oprávnené a opodstatnené.

(55) Spoločnosť si potom uplatnila nárok na úpravu o popredajné náklady podľa článku 2 ods. 10 písm. h) základného nariadenia a uviedla, že zvláštne popredajné služby poskytovala len pre predaj na domácom trhu. Spoločnosť dostala príležitosť dokázať opodstatnenosť tohto nároku, ale nedokázala poskytnúť dôkazy o poskytnutí popredajných služieb. Tento nárok bol preto v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zamietnutý.

(56) Spoločnosť si ďalej uplatnila nárok na úpravu na zohľadnenie menovej konverzie podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia. Tento nárok sa zakladal na fakte, že spoločnosť držala sumu za časť vývozného predaja vo fakturovanej mene a zmenila ju, až keď bol kurz priaznivý. Keďže sa však výmenný kurz použitý v účtovnom systéme rovnal dennému kurzu individuálneho vývozného predaja, a preto vyjadroval sumu z predaja v domácej mene, nemohla sa poskytnúť žiadna úprava na zohľadnenie zisku zo špekulatívnych menových operácií. Spoločnosť nedokázala, že boli splnené podmienky článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia a tento nárok bol preto zamietnutý.

(57) V prípade druhej spoločnosti sa vykonali úpravy na zohľadnenie nákladov na dopravu, poistné, manipuláciu, náklad, balenie a úvery, keď boli oprávnené a opodstatnené.

(58) Táto spoločnosť požiadala aj o úpravu na zohľadnenie rozdielov vo fyzických vlastnostiach podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia z dôvodu, že časť predaja typu príslušného výrobku nižšej kvality do ES nemali ekvivalent na domácom trhu. Počas overovania na mieste mala spoločnosť príležitosť dokázať, že údajné rozdiely vo fyzických vlastnostiach ovplyvnili ceny a cenovú porovnateľnosť. Nebola však schopná dokázať, že údajné rozdiely vo fyzických vlastnostiach mali pevný vplyv na cenu alebo používanie príslušného výrobku v porovnaní s príslušným typom SBS vysokej kvality predávaným na domácom trhu. Táto žiadosť bola preto zamietnutá.

8.4. Dumpingové rozpätia

(59) Stanovené dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hraniciach Spoločenstva pred zaplatením cla, sú takéto:

- Lee Chang Yung Chemical Industry Corp., Taipei: -1,8 %,

- Chi Mei Corp., Tainan: 16,2 %.

D. UJMA

1. Vymedzenie výrobného odvetvia v Spoločenstve

(60) Podnet podporili títo výrobcovia Spoločenstva:

- Dynasol Elastomeros S.A., Madrid, Španielsko,

- Kraton Polymérs International Ltd., Londýn, Spojené kráľovstvo,

- Polimeri Europa S.p.A., Miláno, Taliansko,

- SA Petrofina NV Brussels, Belgicko (predtým Atofina Elastomers N.V.).

(61) Keďže títo štyria navrhujúci spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva predstavujú 100 % výroby príslušného výrobku v Spoločenstve, dospelo sa k záveru, že navrhujúci výrobcovia tvoria výrobné odvetvie v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

2. Spotreba Spoločenstva

(62) Spotreba Spoločenstva sa určila na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, ku ktorým sa pripočítal dovoz z Kórey, Ruska a Taiwanu a odhadovaný podiel dovozu SBS z ostatných tretích krajín, ktoré možno zaradiť pod príslušné kódy KN, keďže SBS predstavuje len časť týchto colných kódov. Tento podiel sa zakladal na metodike uplatnenej v podnete za absencie akéhokoľvek ďalšieho zdroja informácií. Dovoz z Kórey, Ruska a Taiwanu sa určil na základe údajov predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v týchto troch krajinách, keďže sa počas prešetrovania určilo, že predstavujú 100 % vývozu príslušného výrobku z príslušných krajín do Spoločenstva.

(63) Medzi rokom 2000 a OP sa spotreba Spoločenstva znížila z 193 756 ton na 180 195 ton, t. j . o 7 %. Spotreba Spoločenstva však dosiahla vrchol v roku 2002 a potom prudko klesla o 9 %.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Spotreba Spoločenstva (tony) | 193 756 | 191 827 | 198 741 | 188 562 | 180 195 |

Index | 100 | 99 | 103 | 97 | 93 |

3. Dovoz SBS z príslušných krajín

3.1. Kumulácia

(64) Komisia skúmala, či by sa účinky dovozu SBS s pôvodom v Kórei, Rusku a Taiwane mali hodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(65) Tento článok stanovuje, že účinky dovozu z dvoch alebo viac krajín, ktoré sú súbežne podrobené antidumpingovému prešetrovaniu, sa hodnotí súhrnne, len ak sa určí, že a) dumpingové rozpätie stanovené v súvislosti s dovozom z každej krajiny je vyššie ako de minimis v zmysle definície článku 9 ods. 3 základného nariadenia a že objem dovozu každej krajiny nie je zanedbateľný a b) súhrnné hodnotenie pôsobenia dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva.

(66) Pokiaľ ide o kórejského a taiwanského vyvážajúceho výrobcu, z prešetrovania vyplynulo, že nebolo zistené ani rozpätie de minimis, ani dumping. Preto v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia tieto príslušný dovoz nemožno hodnotiť súhrnne. Na druhej strane, ako sa uvádza vyššie, dumpingové rozpätia určené pre Rusko a druhého spolupracujúceho taiwanského vývozcu sú dosť vysoko nad úrovňou de minimis a objem dovozu z uvedených krajín nie je zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia, keďže kumulovaný podiel na trhu dosahuje 5,3 %.

(67) Na určenie vhodnosti súhrnného hodnotenia z hľadiska podmienok súťaže medzi dovezenými výrobkami od dvoch spoločností a hospodárskej súťaže medzi dovezenými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva útvary Komisie analyzovali trhové správanie vývozcov z hľadiska trendov objemov vývozu a vývozných cien.

(68) Podobné trendy objemov vývozu boli identifikované pri Taiwane a Rusku, keď nastalo zvýšenie o 77 % v prípade Ruska a 151 % v prípade Taiwanu medzi rokom 2001, predstavujúcim rok po uložení opatrení voči Taiwanu, a OP. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že sa nezistil výrazný rozdiel v trhovom správaní ruských a taiwanských vývozcov, u ktorých sa zistil dumping, z hľadiska trendov objemov vývozu do Spoločenstva.

(69) Podobné trhové správanie ruských a taiwanských výrobcov sa zistilo aj z hľadiska vývozných cien. Tieto krajiny v skutočnosti znížili svoj príslušný priemer jednotkových predajných cien SBS o 18 % a 6 % od roku 2001, po uložení opatrení voči taiwanskému dovozu a ako objemy dovozu z Ruska začali byť výrazné, až do konca OP. Okrem toho pre dovoz z oboch krajín bola stanovená podobná úroveň podhodnotenia.

(70) Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že na dovoz z príslušných krajín do Spoločenstva sa využívali tie isté odbytové kanály, keďže v prevažnej väčšine prípadov sa zmienený dovoz realizoval skôr cez distribútorov ako cez predaj konečným odberateľom.

(71) Navyše, ako je vysvetlené vyššie, bolo zistené, že príslušný výrobok dovážaný z príslušných krajín a príslušný výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a chemické charakteristiky a majú byť posudzované rovnako, pokiaľ ide o vzájomnú vymeniteľnosť a nahraditeľnosť. Preto sa určilo, že vývoz príslušného výrobku z príslušných krajín si konkurujú navzájom a so SBS, ktoré vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva.

(72) Na základe uvedeného bol prijatý záver, že boli splnené všetky podmienky opodstatňujúce kumulovanie dovozu SBS s pôvodom v Rusku a Taiwane.

3.2. Objem dovozu a podiel na trhu

(73) Dumpingový dovoz SBS z Ruska a Taiwanu sa prudko zvýšil z 2 834 ton v roku 2000 na 9 523 ton počas OP. Zodpovedajúci podiel na trhu sa zvýšil z 1,5 % v roku 2000 na 5,3 % počas OP.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Vývoz (tony) | 2 834 | 4 979 | 4 966 | 8 919 | 9 523 |

Index | 100 | 176 | 175 | 315 | 336 |

Podiel na trhu | 1,5 % | 2,6 % | 2,5 % | 4,7 % | 5,3 % |

3.3. Ceny

(74) Priemerná vážená cena dumpingového dovozu SBS s pôvodom v Rusku a Taiwane klesla medzi rokom 2000 a OP o 12 %.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Priemerná vážená cena CIF na hraniciach Spoločenstva (euro/tona) | 1 145 | 1 179 | 1 086 | 1 023 | 1 004 |

Index | 100 | 103 | 95 | 89 | 88 |

3.4. Podhodnotenie

(75) Na stanovenie podhodnotenia Komisia analyzovala údaje týkajúce sa OP. Príslušné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva predstavovali ceny výrobku nezávislým odberateľom, upravené v prípade potreby na úroveň zo závodu, t. j. bez dopravných nákladov v Spoločenstve a po odpočítaní zliav a rabatov. Ceny rozličných typov SBS určené v dotazníkoch sa porovnávali s predajnými cenami účtovanými vývozcami bez zliav a upravenými podľa potreby na ceny CIF na hraniciach Spoločenstva s primeranou úpravou na zohľadnenie nákladov na colné odbavenie a náklady po dovoze.

(76) Dovozcovia a ruský výrobca tvrdili a aj výrobné odvetvie Spoločenstva potvrdilo, že kvalita podobného výrobku vyrobeného výrobným odvetvím Spoločenstva je vo všeobecnosti vyššia ako kvalita príslušného výrobku dovezeného z Ruska. Na základe zistených dôkazov sa dospelo k záveru, že tento rozdiel v kvalite opodstatňuje na odhadovanú úpravu o 5 %, ktorá sa pripočítala k cene CIF na hraniciach Spoločenstva spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(77) Počas OP bolo priemerné vážené rozpätie podhodnotenia približne 15 % pre Rusko a pre taiwanského výrobcu, u ktorého sa zistil dumping .

(78) Pri hodnotení uvedených čísel treba mať na pamäti, že napriek vykonanej úprave na zohľadnenie kvality je SBS z rôznych zdrojov vo veľkej miere vzájomne zameniteľný a cena je teda dôležitým kritériom výberu zdroja dodávok. To zvyšuje účinok akéhokoľvek zisteného podhodnotenia.

4. Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva

4.1. Výroba

(79) Objem výroby vo výrobnom odvetví Spoločenstva klesol počas posudzovaného obdobia o 4 %. Po zvýšení v roku 2002 výroba v roku 2003 a počas OP klesla.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Výroba (tony) | 259 698 | 253 113 | 271 964 | 253 679 | 249 566 |

Index | 100 | 97 | 105 | 98 | 96 |

4.2. Kapacita výroby a miery využitia kapacity

(80) Kapacita výroby sa určila na základe nominálnej kapacity výrobných jednotiek vlastnených výrobným odvetvím Spoločenstva, so zohľadnením technických prerušení výroby, ako aj skutočnosti, že v určitých prípadoch sa časť kapacity použila na iné výrobky vyrábané na tých istých výrobných linkách.

(81) Kapacita výroby SBS bola počas posudzovaného obdobia stabilná. Po miernom zvýšení v rokoch 2001 a 2002 poklesla v roku 2003 na rovnakú úroveň ako v roku 2000 a počas OP zostala na tejto úrovni.

(82) Miery využitia kapacity sa znížili o 4 percentuálne body, zo 79 % na 75 %. Keďže samotná výrobná kapacita bola stabilná, tento pokles využitia kapacity je spôsobený len poklesom objemov výroby výrobného odvetvia Spoločenstva.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Výrobná kapacita (tony) | 329 574 | 337 524 | 338 014 | 329 173 | 330 774 |

Index | 100 | 102 | 103 | 100 | 100 |

Využitie kapacity | 79 % | 75 % | 80 % | 77 % | 75 % |

4.3. Zásoby

(83) Počas posudzovaného obdobia sa zásoby zvýšili o 60 %. Zvýšenie zásob má zrejme dve príčiny. Jednou príčinou je zníženie predaja a druhou rozmanitosť nových vyrábaných typov SBS, ktoré potrebovali viac času, aby boli predajné.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Zásoby (tony) | 44 971 | 44 325 | 59 077 | 63 997 | 71 875 |

Index | 100 | 99 | 131 | 142 | 160 |

4.4. Investície

(84) Výrobné odvetvie Spoločenstva investovalo v posudzovanom období približne 60 miliónov eur, ktoré tvorili najmä stroje a strojové zariadenia (približne 48 %) a výskumno-vývojové projekty (23 %). Tieto investície boli potrebné najmä na udržanie výrobnej kapacity na súčasnej úrovni. Po prudkom znížení v rokoch 2001 a 2002 sa investície opäť zvýšili v roku 2003 a v OP, zostali však pod úrovňou roku 2000. Zvýšenie v roku 2003 a OP bolo spôsobené údržbou a modernizáciou vyžadovanou na rozvoj a zavádzanie nových typov SBS, ktorá bola nutná, aby výrobné odvetvie Spoločenstva zostalo konkurencieschopné. Kolísanie investícií možno ďalej vysvetliť cyklickosťou životnosti určitých strojových zariadení. Počas posudzovaného obdobia sa ročné investície znížili celkovo o 11 %.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Investície (tis. eur) | 16 464 | 12 969 | 8 914 | 11 760 | 14 698 |

Index | 100 | 79 | 54 | 71 | 89 |

4.5. Predaj a podiel na trhu

(85) Predaj SBS výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva od roku 2000 do OP klesol o 15 %. Keďže spotreba Spoločenstva sa znížila počas posudzovaného obdobia len o 7 %, prudký pokles predaja výrobným odvetvím Spoločenstva viedol k výraznej strate podielu na trhu, ktorý skutočne klesol z 89 % na 82 %.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Predaj v ES (tony) | 172 080 | 166 680 | 161 486 | 155 050 | 146 907 |

Index | 100 | 97 | 94 | 90 | 85 |

Podiel na trhu | 89 % | 87 % | 81 % | 82 % | 82 % |

4.6. Ceny

(86) Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva bola počas OP viac-menej na rovnakej úrovni v porovnaní s rokom 2000, keď poklesla len o 1 %. Jednotková predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva sa v skutočnosti najprv zvýšila o 6 % medzi rokmi 2000 a 2001 a následne poklesla o 7 % medzi rokom 2001 a OP.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Priemerná vážená cena (euro/t) | 1 350 | 1 434 | 1 363 | 1 348 | 1 330 |

Index | 100 | 106 | 101 | 100 | 99 |

4.7. Ziskovosť a peňažný tok

(87) Počas posudzovaného obdobia priemerná vážená ziskovosť z čistého obratu výrobného odvetvia Spoločenstva za jeho predaj podobného výrobku na trhu Spoločenstva klesla z 2,2 % na 1,2 %. Najprv sa prudko zvýšila z 2,2 % v roku 2000 na 9,3 % v roku 2001, čo nastalo v čase uloženia antidumpingových a vyrovnávacích opatrení uplatňovaných na dovoz SBS z Taiwanu, a potom od roku 2001 neustále klesala.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Priemerná vážená ziskovosť z čistého obratu | 2,2 % | 9,3 % | 8,9 % | 1,5 % | 1,2 % |

(88) Peňažný tok vytvorený počas OP bol - 0,7 milióna eur. Ťažká situácia bola v roku 2000, najmä z dôvodu vysokej úrovne investícií. Výrobné odvetvie Spoločenstva však dokázalo vytvoriť kladný peňažný tok v rokoch 2001, 2002 a 2003. Situácia v oblasti peňažného toku sa však od roku 2002 do OP prudko zhoršila.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Peňažný tok (v tis. eur) | -7 362 | 10 005 | 33 050 | 4 639 | -714 |

4.8. Návratnosť čistých aktív

(89) Návratnosť čistých aktív príslušného výrobku počas posudzovaného obdobia klesla o 5 %. Po prvom zvýšení na 0,3 % v roku 2001 a 2,8 % v roku 2002 prudko klesla na - 8,5 % v roku 2003 a - 11,2 % v OP.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Vážená návratnosť čistých aktív | -6,2 % | 0,3 % | 2,8 % | -8,5 % | -11,2 % |

4.9. Schopnosť obstarania kapitálu

(90) Traja zo štyroch výrobcov Spoločenstva patria k veľkým ropným skupinám, kým štvrtý je v 100 % vlastníctve investičného fondu. Pokiaľ ide o schopnosť obstarať si kapitál, výrobné odvetvie Spoločenstva nikdy nevyhlásilo, ani nejavilo známky, že by sa stretlo s problémami s obstaraním kapitálu pre svoju činnosť.

4.10. Zamestnanosť a mzdy

(91) Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva klesla počas posudzovaného obdobia o 7 %. Mzdy zostali počas posudzovaného obdobia stabilné: celkové mzdy sa mierne zvýšili o 1 %, čo je výrazne menej ako európske miery inflácie počas tohto obdobia.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Zamestnanci | 627 | 642 | 596 | 614 | 581 |

Index | 100 | 102 | 95 | 98 | 93 |

Priemerný vážený plat (tis. eur/rok) | 75 | 75 | 73 | 73 | 76 |

Index | 100 | 100 | 97 | 97 | 101 |

4.11. Produktivita

(92) Produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 4 %. Mierne kolísania počas posudzovaného obdobia priamo súvisia s vývojom zamestnanosti. Toto zvýšenie ukazuje, že výrobcovia Spoločenstva nielen upravili počet zamestnaných osôb vzhľadom na pokles predaja, ale dokázali aj zlepšiť svoju efektívnosť.

2000 | 2001 | 2002 | 2003 | OP |

Produktivita (tony/zamestnanec) | 414 | 394 | 456 | 413 | 430 |

Index | 100 | 95 | 110 | 100 | 104 |

4.12. Rast

(93) Spotreba Spoločenstva poklesla medzi rokom 2000 a OP o 6 %, kým objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva nespriazneným zákazníkom poklesol o 15 %. Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia teda klesol oveľa prudšie ako dopyt. V dôsledku toho podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o 8 percentuálnych bodov.

4.13. Rozsah dumpingového rozpätia

(94) Pokiaľ ide o vplyv rozsahu skutočných rozpätí dumpingu na výrobné odvetvie Spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z Ruska a Taiwanu, nemožno ho považovať za zanedbateľný.

4.14. Zotavenie sa z minulého dumpingu a subvencovanie

(95) Treba pripomenúť, že počas časti posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva trpelo dumpingovým a subvencovaným dovozom z Taiwanu. Výrobné odvetvie Spoločenstva sa v určitej miere zotavilo po uložení antidumpingových a vyrovnávacích opatrení v roku 2000 na dovoz z Taiwanu. Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa však po roku 2002 opäť zhoršila, keď sa výrazne zvýšil dovoz z Taiwanu, Ruska a Kórey za nižšie ceny ako ceny Spoločenstva.

5. ZÁVER OHĽADOM UJMY

(96) Kumulované objemy dumpingového dovozu z Ruska a Taiwanu sa zvýšili v absolútnom vyjadrení a v zmysle podielu na trhu a v OP predstavoval kumulovaný podiel na trhu 5,3 %. Okrem toho vážená priemerná cena dumpingového dovozu z Ruska a Taiwanu počas posudzovaného obdobia klesla o 12 %. Tento pokles sa odrazil v zistenom podhodnotení.

(97) Z väčšiny ukazovateľov ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, je zrejmý negatívny vývoj počas posudzovaného obdobia, čo svedčí o ujme. Zatiaľ čo celková spotreba SBS v Spoločenstve klesla o 7 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva klesol o 15 %, s tomu zodpovedajúcou stratou podielu na trhu vo výške 7 percentuálnych bodov. Objem výroby klesol o 4 %, kapacita výroby stagnovala a využitie kapacity sa znížilo o 4 percentuálne body. Priemerná jednotková predajná cena klesla počas posudzovaného obdobia o 1 % a ziskovosť z čistého obratu o 1,1 percentuálneho bodu. Ďalšie ukazovatele súvisiace so ziskovosťou, ako návratnosť čistých aktív, sa počas posudzovaného obdobia tiež zhoršili. Zamestnanosť klesla o 7 %, kým produktivita sa zvýšila o 4 %. Napokon priemerné mzdy sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 1 %, čo je menej ako priemerné miery inflácie v EÚ.

(98) Na základe uvedeného sa usudzuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva je v zložitej ekonomickej a finančnej situácii a utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

E. PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

1. Úvod

(99) V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa skúmalo, či značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola zapríčinená dumpingovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách. Okrem toho v súlade článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa skúmali aj ďalšie známe faktory ako ďalší dumpingový dovoz, ktorý mohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, aby zaistila, že akákoľvek ujma spôsobená týmito faktormi nebola nesprávne pripisovaná dumpingovému dovozu.

2. Účinok dumpingového dovozu

(100) Podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 3,8 %, kým cena tohto dovozu klesla o 12 % a počas OP bola na úrovni o 15,3 % nižšej ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo držať svoje predajné ceny počas posudzovaného obdobia do značnej miery stabilné, ale na úkor objemu predaja a podielu na trhu, čo zas malo vplyv na jeho ziskovosť.

(101) Hoci prvá analýza uvedených údajov poukazuje na výrazný vplyv dumpingového dovozu na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, hlbšie skúmanie to však nepotvrdzuje. Po prvé, existuje len čiastočná časová zhoda medzi zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a časom, keď sa najviac pociťovala prítomnosť dumpingového dovozu. Hoci objem dumpingového dovozu mierne klesol medzi rokmi 2001 a 2002, a potom sa výrazne zvýšil v roku 2003 (+ 80 %), predaj výrobného odvetvia Spoločenstva vykazoval počas celého posudzovaného obdobia postupný pokles. Okrem toho strata podielu na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva nastala len počas obdobia rokov 2000 – 2002, kým podiel dumpingového dovozu na trhu sa zvyšoval počas celého posudzovaného obdobia. Toto zvýšenie bolo zvlášť výrazné v roku 2003 a počas OP, keď sa podiel dumpingového dovozu na trhu zvýšil z 2,5 % v roku 2002 na 4,7 % v roku 2003 a 5,3 % počas OP. Počas toho istého obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva mierne zvýšilo svoj podiel na trhu z 81 % v roku 2002 na 82 % v roku 2003 a počas OP. Treba ďalej tiež poznamenať, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo najvyššiu ziskovosť v rokoch 2001 a 2002, v čase, keď nastal pokles jeho podielu na trhu. Ziskovosť sa znížila až neskôr. Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva zostali stabilné počas celého obdobia. Uznáva sa, že tieto ceny boli od roku 2003 trocha stlačené, keďže výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo presunúť zvýšenie určitých nákladov. Neschopnosť presunúť zvýšenie určitých nákladov však nemožno, respektíve len vo veľmi obmedzenej miere, pripísať dumpingovému dovozu, najmä z dôvodu, že treba poznamenať, že nedumpingový dovoz vykázal vyššie podhodnotenie ako dumpingový dovoz. Okrem toho podiel dumpingového dovozu na trhu zostal vždy pod 5,3 %, kým nedumpingový dovoz mal trhový podiel približne 12 %. To všetko poukazuje na fakt, že akýkoľvek cenový tlak z dovozu vyplýva prevažne z nedumpingového dovozu.

(102) Na základe uvedeného sa zistilo, že dumpingový dovoz mohol spôsobiť určitý tlak na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a mal určitý negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Keďže však neexistuje časová zhoda medzi vývojom objemov, podielu na trhu a cien dumpingového dovozu na jednej strane a výrobným odvetvím Spoločenstva na druhej strane, bolo ťažké dokázať vplyv dumpingového dovozu na zhoršenie situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Komisia preto nemohla prijať záver, že dumpingový dovoz zohral rozhodujúcu úlohu v ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

3. Účinky ďalších faktorov

3.1. Vývoj spotreby

(103) Spotreba SBS v Spoločenstve počas posudzovaného obdobia klesla o 7 %. To mohlo čiastočne negatívne ovplyvniť situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva, keďže výroba SBS je kapitálovo náročná činnosť, pri ktorej objem predaja má priamy vplyv na ziskovosť.

(104) Pokles spotreby však možno považovať len za jednu z viacerých príčin nepriaznivej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, keďže sa dokázalo, že dovoz z Kórey, Ruska a Taiwanu sa v posudzovanom období zvýšil, a tým prebral časť podielu na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva.

3.2. Pohyby menového kurzu

(105) Skúmali sa aj pohyby menového kurzu eura voči americkému doláru, keďže väčšina dovozných transakcií z príslušných krajín do ES sa vyjednávajú v amerických dolároch. Euro posilňovalo voči doláru od polovice roka 2002, a výrazne počas OP, čo podporovalo vývoz do eurozóny v tom období. Z hľadiska toho jeden vývozca a zainteresovaná strana tvrdila, že pri obchodoch „orientovaných na dolár“ oslabenie tejto meny v porovnaní s eurom muselo výrazne prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a malo by sa preto zohľadniť.

(106) Treba však poznamenať, že revalvácia eura zároveň znížila ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, keďže ceny surovín, ktoré predstavujú približne 40 % výrobných nákladov, sa stanovujú na medzinárodných komoditných trhoch v amerických dolároch.

(107) Okrem toho vývoz výrobcov Spoločenstva nespriazneným stranám sa počas posudzovaného obdobia zvýšil, kým dovoz príslušného výrobku zo Spojených štátov do Spoločenstva klesol, čo dokumentuje, že posilnenie eura voči doláru samotné nie je rozhodujúcim faktorom straty trhového podielu výrobcov Spoločenstva na trhu ES.

(108) Na záver treba uviesť, že hoci prima facie nemožno vylúčiť, že posilnenie eura voči americkému doláru mohlo zvýhodniť dovoz SBS z príslušných krajín, pohyby menového kurzu pôsobili aj ako protiváha proti ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Toto posilnenie okrem toho nezvýhodnilo dovoz iných dolárovo orientovaných krajín ako príslušné krajiny, ani nezabránilo výrobcom Spoločenstva zvýšiť svoj vývoz za hranice Spoločenstva. Z tohto dôvodu sa nedospelo k záveru, že pohyby menového kurzu mali značný účinok na ujmu, ktorú utrpeli výrobcovia Spoločenstva. Dôležitejšie je, že analýza ujmy sa zaoberá cenami a množstvami dumpingového dovozu, ale určite nie otázkou, prečo sa dumpingový dovoz uskutočňoval na akejkoľvek danej úrovni cien. Preto sa zdá, že vplyv pohybov menového kurzu na ceny dumpingového dovozu v zásade nemôže byť sám osebe ďalším faktorom ujmy.

3.3. Nedumpingový dovoz

(109) Zhodnotili sa účinky nedumpingového dovozu z Kórey a Taiwanu na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. V snahe zachovať dôvernosť informácií, ktoré poskytli jednotlivé spoločnosti, sa údaje uvádzajú v súhrnnej forme.

(110) Nedumpingový dovoz z Kórey a Taiwanu vykazoval rovnaký trend. V súhrnnej forme sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 56 % z hľadiska objemu a o 5,2 % z hľadiska podielu na trhu, a v OP dosiahol podiel na trhu vo výške 12,8 %. Objem tohto nedumpingového dovozu tým predstavoval počas OP 2,4-násobok objemu dumpingového dovozu. Okrem toho rozpätie cenového podhodnotenia, ktoré sa dalo vypočítať pre nedumpingový kórejský a taiwanský dovoz, bolo vyššie (17,4 %) ako v prípade dumpingového dovozu (15,3 %). Toto veľké podhodnotenie spolu s výraznými objemami nedumpingového dovozu silne prispelo k tlaku na ceny, ktorý bol zaznamenaný na trhu ES.

(111) Na základe uvedeného bol prijatý záver, že účinok objemu a cien nedumpingového dovozu z Kórey a Taiwanu bol taký, že možno usudzovať, že výrazne prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a že dumpingový dovoz z Ruska a Taiwanu zohral menej dôležitú úlohu ako nedumpingový dovoz.

3.4. Dovoz z iných tretích krajín

(112) Dovoz zo všetkých ostatných tretích krajín mal počas OP podiel na trhu Spoločenstva vo výške 0,4 % a bol prijatý záver, že ich vplyv na ujmu, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, nebol výrazný.

3.5. Náklady na suroviny

(113) Ako bolo uvedené, náklady na suroviny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili. To prispelo k zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva by sa však obvykle snažilo presunúť tieto zvýšené náklady na svojich odberateľov. Toto nebolo možné v dôsledku veľkého cenového tlaku nedumpingového dovozu a pravdepodobne v oveľa menšej miere dumpingového dovozu. Okrem toho aj kórejskí a taiwanskí vyvážajúci výrobcovia čelili zvýšeniu nákladov na suroviny v podobnej miere ako výrobcovia Spoločenstva. Preto negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva nemalo zvýšenie nákladov na suroviny v Spoločenstve ako také, ale skôr zhoda medzi tlakom dovozu na ceny a zvýšením nákladov.

(114) Vzhľadom na uvedené bol prijatý záver, že zmeny nákladov na suroviny v Spoločenstve ako také nepredstavovali faktor, ktorý spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.

4. Záver o príčinných súvislostiach

(115) Údaje potvrdzujú, že dumpingový dovoz vyvolal určitý cenový tlak na ceny vo výrobnom odvetví Spoločenstva a prispel k jeho nepriaznivej situácii. Podrobnejšia analýza, založená najmä na vývoji trendov počas posudzovaného obdobia však neumožnila stanoviť príčinnú súvislosť, keďže neexistovala jasná časová zhoda medzi zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva a účinkami dumpingového dovozu.

(116) Zistilo sa tiež, že ak existovala časová zhoda medzi, na jednej strane, zvýšením dumpingového dovozu z Ruska a Taiwanu z hľadiska objemov a podielu na trhu a, na druhej strane, zhoršením situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa prejavilo v strate podielu na trhu a znížení ziskovosti, táto časová zhoda existovala aj v prípade nedumpingového dovozu, ktorý zaznamenal počas posudzovaného obdobia prudšie zvýšenie objemu ako dumpingový dovoz.

(117) Nedumpingový dovoz z Kórey a Taiwanu mal naviac počas OP výrazne vyšší objem ako dumpingový dovoz, čo viedlo k výrazne vyššiemu podielu na trhu (12,8 % oproti 5,3 %). Okrem toho sa dumpingový aj nedumpingový dovoz realizoval za nižšie ceny ako ceny v Spoločenstve, pričom nedumpingový dovoz vykazoval ešte vyššie úrovne podhodnotenia. Výrobné odvetvie Spoločenstva preto čelilo intenzívnejšej konkurencii pri primeraných cenách, zo strany dovozu od iných výrobcov/krajín, ako dovozu, pri ktorom sa zistil dumping. Nedumpingový dovoz predstavoval preto rozhodujúci faktor ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva.

(118) Bolo zistené, že k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, prispel aj pokles spotreby v ES.

(119) Výrobné odvetvie Spoločenstva protestovalo proti týmto záverom a tvrdilo, že vplyv iných faktorov nebol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Ruska a Taiwanu a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Keďže však nemohli vyvrátiť zhodnotenie a závery odôvodnené v bodoch (100) až (102), (103), (109) až (111) a (115) až (118), usúdilo sa, že argumenty, ktoré boli predložené, neboli dostatočné, aby viedli k inému záveru.

(120) Na záver treba uviesť, že hoci dumpingový dovoz mohol prispieť k ujme, nemožno dokázať, že tento dovoz samotný spôsobil značnú ujmu. Preskúmali sa ďalšie faktory podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia a ujmu bolo skutočne možné vo veľkej miere pripísať účinkom nedumpingových cien a zníženiu dopytu.

F. TRVALÝ CHARAKTER ZMENENÝCH OKOLNOSTÍ

(121) V rámci predbežného preskúmania týkajúceho sa Taiwanu sa tiež skúmalo, či zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie v súvislosti s dumpingom, môžu byť v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia posudzované ako okolnosti trvalého charakteru.

(122) Preskúmal sa pravdepodobný vývoj domácich cien na taiwanskom trhu a vývozných cien SBS z Taiwanu. V tejto súvislosti sa zistilo, že Taiwan má významný domáci trh príslušného výrobku a že domáce ceny sa zvýšili v porovnaní s pôvodným prešetrovaním ešte vyššou mierou ako náklady na suroviny.

(123) Pokiaľ ide o vývoz SBS z Taiwanu na iné trhy, treba najprv uviesť, že trh EÚ predstavuje malý podiel na celkovom vývoze. Z prešetrovania skutočne vyplynulo, že spolupracujúce spoločnosti predávali 75 % svojej produkcie SBS na dobre zavedené trhy tretích krajín. Okrem toho sa konštatovalo, že vývozné ceny od roku 2002 do OP stále klesali o približne 10 % a 15 %. Preto sa neočakáva, že ukončenie opatrení voči Taiwanu bude viesť k výraznému riziku obnovenia dumpingu.

(124) Preto sa v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia dospelo k záveru, že zmenené okolnosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie týkajúce sa dumpingu, možno primerane považovať za okolnosti trvalého charakteru.

G. ZÁVER

(125) Vzhľadom na fakt, že v prípade dovozu SBS s pôvodom v Kórei a v prípade jednej spoločnosti v Taiwane sa nezistil dumping, a že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, možno výraznou mierou pripísať iným faktorom, napríklad objemom a cenám dovozu, ktoré sa nepredávali za dumpingové ceny, a zníženiu dopytu, príčinnú súvislosť medzi dumpingom a ujmou, pokiaľ ide o dumpingový dovoz s pôvodom v Rusku a v Taiwane, nebolo možné dostatočne dokázať. Antidumpingové konanie týkajúce sa SBS s pôvodom v Kórei, Rusku a Taiwane sa preto ukončuje v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 9 ods. 3 základného nariadenia.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Antidumpingové konanie v súvislosti s dovozom styrén-butadién-styrénového termoplastického kaučuku s pôvodom v Kórejskej republike a Rusku sa týmto ukončuje.

Článok 2

Nariadenie Rady (ES) č. 1993/2000, ktorým sa zavádza konečné antidumpingové clo na dovoz styrén-butadién-styrén termoplastického kaučuku sa týmto zrušuje.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

[2] Ú. v. ES L 238, 22.9.2000, s. 8.

[3] Ú. v. ES L 238, 22.9.2000, s. 4.

[4] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1, nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 461/2004 (Ú. v. EÚ L 77, 13.3.2004, s. 12).

[5] Ú. v. EÚ C 144, 28.5.2004, s. 5.

[6] Ú. v. EÚ C 144, 28.5.2004, s. 9.