52005DC0657

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 15.12.2005

KOM(2005) 657 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

Hodnotiaca správa o smernici 98/26/ES o konečnom zúčtovaní(EÚ 25)

OBSAH

1. Ciele hodnotenia 5

2. Implementácia smernice o konečnom zúčtovaní 5

3. Hlavné zistené problémy a predpokladané riziká 7

4. Ciele, riziká a vplyv smernice o konečnom zúčtovaní (SKZ) 9

5. Závery 11

ANNEX 12

Zhrnutie

Smernica 1998/26/ES o konečnom zúčtovaní, ďalej „SKZ“, nadobudla účinnosť 11. decembra 1999 pre členské štáty EÚ 15 a 1. mája 2004 pre členské štáty EÚ 10. SKZ sa takisto uplatňuje v členských štátoch EZVO: v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku. Podľa článku 12 SKZ „...Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní smernice, ak je to vhodné, spolu s návrhmi na jej preskúmanie.“ Správa by sa mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade najneskôr 11. decembra 2002.

Jednu takúto správu Komisia skutočne zadala na vypracovanie a týkala sa EÚ 15. Táto správa bola dokončená 19. februára 2003: http://europa.eu.int/comm/internal_market/payments/docs/transposition-dir-9826/main_en.pdf). Vzhľadom na nastávajúce rozšírenie nebola táto správa Rade a Európskemu parlamentu predložená. Táto hodnotiaca správa by sa mala vzťahovať na EÚ 25.

S cieľom pripraviť súčasnú správu požiadala Komisia členské štáty o odpoveď na rozsiahly dotazník týkajúci sa implementácie a uplatňovania SKZ. Urobilo tak 24 členských štátov: Cyprus, ktorý tak neurobil, to vysvetlil tým, že ešte nemal dostatočné praktické skúsenosti s uplatňovaním SKZ, aby mohol odpovedať na dotazník.

Smernica o konečnom zúčtovaní – odôvodnenie a opis

SKZ bola odpoveďou zákonodarcov Spoločenstva na obavy, ktoré so zreteľom na systémové riziko identifikoval Výbor pre platobné systémy a systémy cenných papierov (CPSS, Committee on Payment and Securities Systems) pod záštitou Banky pre medzinárodné zúčtovanie. Na začiatku druhého štádia hospodárskej a menovej únie (HMÚ) v roku 1994 sa stala zrejmou potreba stabilnej a účinnej platobnej infraštruktúry, ktorá by pomohla pri cezhraničných platbách, podporila budúcu jednotnú menovú politiku a znížila systémové riziko najmä so zreteľom na vzrastajúce cezhraničné aspekty.

Ako odpoveď na potrebu znížiť systémové riziko a zabezpečiť stabilitu platobných systémov a zúčtovacích systémov cenných papierov sa v SKZ ustanovuje, že prevodné príkazy, ktoré vstúpili do takýchto systémov, sa nemôžu zrušiť alebo iným spôsobom vyhlásiť za neplatné. Takáto ochrana sa zabezpečuje prostredníctvom ustanovenia o neodvolateľnosti alebo konečnom zúčtovaní prevodných príkazov a vysporiadaní (nettingu) prevodných príkazov, ktoré vstúpili do kvalifikovaného systému, dokonca aj pri konkurzných konaniach voči účastníkovi v domácom alebo zahraničnom systéme. Je však potrebné poznamenať, že takáto ochrana existovala v mnohých členských štátoch takisto pred zavedením SKZ, ale v rôznych formách.

SKZ obsahuje 14 článkov a je pomerne krátka. Táto krátkosť je však vyvážená vysokou komplexnosťou textu.

Mechanizmom SKZ sa má vytvoriť trieda systémov, ktoré profitujú z tejto ochrany a sú systémami, ktoré spadajú do operačnej definície systému tejto smernice a ktoré boli príslušne označené zodpovedným orgánom MS a oznámené týmto orgánom Komisii. V tejto správe sa „systémom“ označuje člen tejto triedy. Vo všeobecnosti bola SKZ vytvorená paneurópska trieda systémov, členstvo v ktorej má mať trhovú, ako aj systémovú hodnotu. Komisia uvádza zoznam oznámených systémov na internetovej stránke http://www.europa.eu.int/comm/internal_market/financial-markets/settlement/dir-98-26-art10-national_en.htm.

Rozsah uplatňovania SKZ je vymedzený definíciami niekoľkých kľúčových pojmov, ako sú „systém“, „účastník“ a „konkurzné konanie“. Len čo podľa pravidiel systému vstúpil platobný prevodný príkaz alebo príkaz na zúčtovanie cenných papierov do systému, je chránený voči pohľadávkam tretej strany, dokonca aj v prípade bankrotu jedného alebo viacerých účastníkov v systéme. Tento ochranný účinok sa prejaví v prípade, keď prevodný príkaz vstúpil do systému pred začatím konkurzných konaní alebo v deň, ktorý nasleduje po začatí takýchto konaní, za predpokladu, že príslušné strany môžu dokázať, že si neboli vedomé alebo si nemuseli byť vedomé takýchto konaní. Ďalej k tejto ochrane, žiadny zákon, predpis ani prax o zrušení zmlúv a transakcií uzavretých pred začatím konkurzných konaní nevedú k zrušeniu vysporiadania prevodných príkazov. Rozhodujúci moment vstupu prevodného príkazu je vymedzený pravidlami každého systému. Okrem toho sa v SKZ žiada, aby sa neuplatňovali žiadne spätné účinky konkurzných konaní na prevodné príkazy alebo vysporiadanie.

Ak členský štát prijme rozhodnutie o začatí konkurzného konania voči účastníkovi v systéme, musí to bezodkladne oznámiť centrálnemu orgánu vymenovanému v každom členskom štáte, ktorý potom informuje centrálne orgány vo všetkých ostatných členských štátoch. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť rýchle varovanie.

O uplatniteľnom zákone, ktorým sa spravuje systém, sa rozhoduje podľa pravidiel každého systému. SKZ umožňuje vnútroštátnemu zákonu akéhokoľvek členského štátu spravovať systém, pokiaľ má jeden z účastníkov v systéme svoje hlavné sídlo v tom štáte, kde je zvolený zákon uplatniteľný.

Ak sú cenné papiere poskytnuté účastníkom v súvislosti so systémami alebo centrálnymi bankami ako vecná záruka, zákon uplatniteľný na zabezpečenie vecnou zárukou je zákonom členského štátu, v ktorom sa nachádza register, účtovný systém alebo centralizovaný depozitný systém, kde sú cenné papiere právne zapísané.

Označenie platobných systémov a zúčtovacích systémov cenných papierov

Podľa článkov 6 a 10 SKZ musia členské štáty oznámiť Komisii, ktoré systémy označili a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za oznámenie. Komisia má dva registre s týmito informáciami, ktoré sú dostupné na internete. Sú aktualizované, len čo členské štáty zašlú Komisii nové informácie.

Informácie o tom, ktoré orgány členské štáty vymenovali v súvislosti s oznámením začatia konkurzných konaní (článok 6 SKZ), zahŕňajú oficiálny názov zodpovedných orgánov a kontaktné údaje (zodpovedné osoby, telefónne čísla atď.). 11 členských štátov vymenovalo za zodpovedné orgány svoje národné centrálne banky (At, Bel, Cyp, Gr, Hu, Irl, It, Lt, Mt, Nl, Pl), 7 iných členských štátov vymenovalo svoje finančné dozorné orgány (Dk, Ee, Fr, D, Lv, Lu, S) a 6 členských štátov vymenovalo obidva orgány (Czech Rep, Pt, Si, Sp, Sk, Uk). Jeden členský štát vymenoval ministerstvo (Fi)(http://www.europa.eu.int/comm/internal_market/financial-markets/settlement/dir-98-26-art06-insolvency_en.htm)

Pokiaľ ide o označené platobné systémy a zúčtovacie systémy cenných papierov (článok 10 SKZ), sú k dispozícii takisto úplné názvy systémov a kontaktné údaje. Členské štáty oznámia tieto informácie Komisii s rôznym stupňom detailnosti. Komisia zváži zjednotenie poskytnutých údajov členských štátov. K tomu však nie sú potrebné právne predpisy, potrebná je len neformálna dohoda s členskými štátmi.

Existuje spolu 107 systémov, ktoré boli označené a oznámené Komisii. Z toho je 49 platobných systémov a 58 zúčtovacích systémov cenných papierov. Existuje jasný trend, že príslušné členské štáty chcú označiť stále viac a viac systémov, keďže takéto označenie zabezpečuje dvojaký profit: získajú „známku kvality“ SKZ a neformálny „pas“ pre realizáciu dôveryhodných cezhraničných obchodov. Keď sa systém označí a oznámi, trhoví prevádzkovatelia sa môžu spôľahnúť na právnu kvalitu poskytovateľov služieb a právny rámec, v rámci ktorého pôsobia. Zahraničné súdy a orgány musia rešpektovať ochranu poskytovanú v rámci SKZ takýmto systémom.

1. Ciele hodnotenia

Hlavnými cieľmi tejto hodnotiacej správy sú: (i) analýza procesu implementácie SKZ a (ii) zostavenie zoznamu potenciálnych problematických otázok, ktoré by mohli byť predmetom budúcej revízie smernice.

Toto hodnotenie sa vykonávalo na základe informácií, ktoré zozbierali členské štáty a Európska centrálna banka. Pokiaľ ide o prvý cieľ, odpovedali členské štáty na rozsiahly dotazník Komisie (pozri časť 1) o uplatňovaní SKZ. Komisia má k dispozícii rozsiahly materiál a nemôže ho reprodukovať v detailoch. V dôsledku toho sa hodnotenie nevyjadruje k otázkam, ktoré sa nezdajú byť problémovými a nevyžadujú si nejakú revíziu. Záujemcovia nájdu všetky odpovede členských štátov na internetovej stránke Komisie (poskytnúť adresy).

Pokiaľ ide o druhý cieľ, vyjadrili niektoré členské štáty a ECB svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa im javia ako potenciálne problematické. V tejto hodnotiacej správe vymedzila Komisia kľúčové otázky, ktoré majú byť predmetom ďalšej analýzy. Nejde o formálny návrh na „revíziu smernice“ v zmysle článku 12 SKZ. Akýkoľvek návrh na zmeny a doplnenia smernice by prirodzene sprevádzalo komplexné posúdenie vplyvu.

2. Implementácia smernice o konečnom zúčtovaní

Analýza procesu implementácie SKZ

Zdá sa, že sa členské štáty zhodujú v názore, že SKZ poskytuje veľmi dôležitý nástroj na zabezpečenie zvýšenej ochrany proti systémovému riziku v európskych platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a že poskytuje a zvyšuje právnu istotu a predvídateľnosť medzi účastníkmi z rôznych krajín. SKZ sa hodnotí podľa toho, či dosiahla zamýšľaný účinok a ako dobre funguje. Na ilustráciu tejto skutočnosti: v jednej odpovedi dotazníka sa konštatuje: „Sme celkom spokojní s SKZ, ktorá ponúka rozsiahlu (takmer úplnú) právnu ochranu pre systémy s medzinárodnou účasťou. SKZ si nevyžaduje nejaké zásadné zmeny. Vedeli by sme si predstaviť nejaké malé zlepšenia.“

Vychádzajúc z odpovedí na dotazník existuje niekoľko otázok týkajúcich sa implementácie, ktoré by sa mohli vyzdvihnúť. Táto časť sa nebude zaoberať problematickými otázkami; týmito otázkami sa bude zaoberať časť 4.

- Článok 1 písm. a): Pokiaľ ide o výber zákona, ktorým sa spravujú pravidlá systému (nejaký zákon členského štátu), na otázku, či existujú systémy, ktoré sú registrované, nachádzajú sa v jednom členskom štáte a/alebo sú oznámené jedným členským štátom, ktoré sú spravované zákonmi iného členského štátu, odpovedali všetky členské štáty až na jeden negatívne. Na opačnú otázku, či členské štáty vedia, či sa pri nejakom systéme, ktorý je registrovaný, nachádza sa v inom členskom štáte a/alebo je oznámený iným členským štátom, uplatňujú ich zákony, odpovedali dva členské štáty pozitívne. Tieto odpovede neumožňujú priamy uzáver. Uvedené skutočnosti však naznačujú, že platobné systémy a zúčtovacie systémy cenných papierov by mohli mať stále prednosť pri operáciách na domácom trhu napriek zámeru vytvoriť medzinárodný trh aj pre tieto služby. Implikuje to, že neexistujú, alebo existuje len veľmi málo systémov, ktoré sú skutočne paneurópske.

- Článok 2 písm. c), d) a e): Existuje jednotné zaobchádzanie s centrálnymi protistranami, zúčtovacími agentmi a zúčtovacími ústavmi, pri ktorom všetky členské štáty umožňujú takýmto subjektom byť „účastníkmi“ podľa SKZ.

- Článok 2 písm. g): Pokiaľ ide o používanie pojmu „nepriami účastníci“, obraz je pestrejší. Na otázku, či existujú triedy, v ktorých boli „nepriami účastníci“ alebo iné podniky považovaní/é za „účastníka“, odpovedá 9 členských štátov pozitívne. Právne systémy iných členských štátov buď neuznávajú tento pojem, alebo ešte nepripustili nejakých nepriamych účastníkov, hoci sa to považuje v niektorých prípadoch za možné. Všetky členské štáty sa rozhodli, že nerozšíria okruh účastníkov za rámec ustanovený v SKZ.

- Článok 3: SKZ znižuje systémové riziko ustanovením o neodvolateľnosti a vymáhateľnosti platobných príkazov a príkazov na zúčtovanie cenných papierov, ktoré vstúpili do systemu, a ustanovením, že by mali byť záväzné pre tretie strany. Znižovanie systémového rizika si vyžaduje okrem iného možnosť včas konať v prípade nesolventnosti účastníka v systéme. V tomto kontexte je dôležité, aby účastníci trhu, ako aj súdy a zodpovedné orgány mali bezprostredný a úplný prístup k informáciám, rozhodnutiam a rozhodnutiam o nesolventnosti. V 18 členských štátoch sú takéto rozhodnutia verejné a dostupné s rôznym oneskorením prostredníctvom rôznych médií. Niektoré členské štáty využívajú internet, aby bezodkladne oznámili nesolventnosť, zatiaľ čo iné členské štáty uverejňujú informácie s malým, ale najviac 8 dňovým oneskorením vo vnútroštátnom denníku alebo úradnom vestníku. Niektoré členské štáty uverejňujú rozhodnutia až vtedy, keď získali plnú právnu moc, a niektoré členské štáty dávajú sudcom na výber, či uverejnia podrobné oznámenie napríklad v miestnych alebo vnútroštátnych novinách. Päť členských štátov neuverejňuje rozhodnutia dokonca ani vtedy, ak majú rozsiahlu oznamovaciu povinnosť, pri ktorej musia súdy bezodkladne informovať napríklad národnú centrálnu banku, vládu a register spoločnosti.

- Článok 5: Žiaden z 24 členských štátov, ktoré odpovedali na dotazník, nemá nejaký právny predpis, ktorým by definoval „okamih vstupu“ platobného príkazu alebo prevodu zúčtovania cenných papierov; všetky členské štáty uvádzajú v súlade s ustanoveniami SKZ, že sa má o tom rozhodnúť na základe dohodnutých pravidiel každého systému. Musí sa to uvítať, pretože to znamená, že žiaden účastník sa nemusí obávať, že by vnútroštátne právne predpisy prevážili dojednania systému v tomto bode.

- Na všeobecnú otázku, či členské štáty majú alebo mali problémy s implementáciou SKZ, odpovedali všetky členské štáty negatívne. Iba v niekoľkých členských štátoch sa implementácia oneskorila, ale – ako bolo povedané – v dôsledku iných faktorov ako samotného obsahu SKZ.

Komisia dospela k záveru, že SKZ bola transponovaná vo všetkých členských štátoch veľmi uspokojivým spôsobom s výnimkou prípadov, ktoré sa uvádzajú v časti 4.

3. Hlavné zistené problémy a predpokladané riziká

Táto časť poskytuje prehľad oblastí, kde sa vychádzajúc z odpovedí a návrhov členských štátov a ECB objavujú problémy so správnou transpozíciou alebo s uplatňovaním SKZ. Vymedzuje potenciálne kľúčové problémy, ktoré by mohli byť predmetom budúcej revízie smernice.

Takisto existujú problémy viac menej technickej povahy, ktoré bude potrebné komplexne preskúmať v súvislosti s budúcou revíziou SKZ, ale ktoré, zdá sa, nie je potrebné v tomto štádiu kvalifikovať ako hlavné problémové otázky.

1. Článok 1 písm. a) Jedna problémová otázka, ktorú, zdá sa, podporilo 7 členských štátov, sa týka zavedenia možnosti spravovať jeden konkrétny systém alebo jeho rôzne časti zákonom viac ako jedného členského štátu.

Zdá sa, že 6 členských štátov (možno 7, jeden členský štát neposkytol jasnú odpoveď) nemôže explicitne umožniť voľný výber zákona, ktorým by sa mal spravovať systém. Je to potenciálne problém, ktorý nemožno prehliadnuť a môže viesť ku konaniam o porušení.

2 . Článok 2 písm a) SKZ by mal ozrejmiť, či sa „usporiadanie“ medzi účastníkmi systému môže ustanoviť zmluvne alebo právnym predpisom.

3. Do rozsahu inštitúcii definovaných v článku 2 písm. b) patria úverové inštitúcie. Existuje diskusia o tom, či tieto inštitúcie zahŕňajú inštitúcie elektronického peňažníctva (ELMIS, electronic money institutions), ako sa definujú v smernici 2000/46/ES, článok 2a. Pre 13 členských štátov a ECB zahŕňajú, pre 11 nezahŕňajú. ECB je v tejto súvislosti znepokojená a navrhla, aby sa z dôvodov stability ELMIS pripojili k tej istej ochrane ako iné „úverové inštitúcie“, najmä so zreteľom na operáciu systému TARGET.

4. Pozornosť upútali aj definíce v článku 2 písm. f) a g) „účastník“ a „nepriamy účastník“.

Po prvé, podľa ECB neexistuje dohovor v Únii o tom, či zúčtovací agenti, zúčtovacie ústavy a centrálne protistrany spadajú do týchto definícií, hoci všetky členské štáty vo svojich odpovediach na dotazník jednotne konštatujú, že takéto subjekty takisto konajú ako účastníci.

Po druhé, ochrany, ktoré zabezpečuje SKZ, sa nevzťahujú na účastníkov mimo EÚ. 10 členských štátov argumentuje tým, že by sa mal dojednať istý druh rozšírenia smernice na účastníkov mimo EÚ a ďalšie 4 členské štáty sa stavajú k tejto myšlienke opatrne. Ochrana sa v kontexte integrácie finančných trhov usiluje špecificky o účasť účastníkov tretej krajiny na systémoch EÚ a účastníkov EÚ na systémoch mimo EÚ. Je to možné v konkrétnych prípadoch na bilaterálnom základe, ale takéto dojednania v sebe skrývajú nezanedbateľné riziko pre právnu predvídateľnosť a potenciálnosť systémov o sebe. Zrejme neexistuje právomoc na úrovni EÚ rozšíriť platnosť SKZ mimo územia Únie, ale je možné predstaviť si, že účasť účastníkov alebo systémov tretej krajiny na systémoch EÚ a účasť účastníkov EÚ na systémoch mimo EÚ by mohla byť regulovaná detailnejšie. Takéto dojednanie by zabezpečilo ďalšiu finančnú stabilitu.

5. Článok 2 (i) Niektoré členské štáty by takisto uvítali, keby sa v SKZ ujasnilo, kedy by sa prevodné príkazy mali považovať za príkazy, ktoré vstúpili do systému, v prípade, keď je niekoľko systémov navzájom prepojených. Zabezpečí sa tak, že definícia „prevodného príkazu“ alebo „platobného príkazu“ zahrnie všetky druhy platobných nástrojov.

6. Definícia „konkurzných konaní“ v článku 2 písm. j) SKZ sa nevzťahuje jednoznačne na všetky druhy vnútroštátnych konkurzných konaní tohto druhu. Niektoré členské štáty sa usilujú o ďalšie rozšírenie definície, aby sa poistili proti nesolventnosti. Regulačné moratóriá napríklad, ktoré nie sú identické s konkurznými konaniami, sa nemôžu zahrnúť, hoci „konkurzné konania“ tohto druhu môžu mať rovnaké účinky na platobné systémy a zúčtovacie systémy cenných papierov ako konkurzné konania vo vlastnom zmysle. Jedným návrhom je, aby príkazy boli chránené prísnym „pravidlom 24 hodín“ (prevody uskutočnené v tejto lehote sa budú považovať za prevody uskutočnené pred bankrotom) bez požiadavky „dobrého úmyslu“. Tento problém sa rozširuje až na článok 7 SKZ, aby sa takisto zahrnula ochrana proti tzv. cherry-picking („vyberaniu čerešničiek“) (pravidlá spätného získania) po iných konaniach, ako sú len konkurzné konania.

7. Zdá sa, že vnútroštátne definície „vecnej záruky“ článok 2 písm. m) nespôsobujú problémy so zlučiteľnosťou, hoci sa pomerne zásadne líšia. ECB konštatovala, že hoci v súčasnosti neexistuje bezprostredný problém, môžu vzniknúť ťažkosti z aspektu plánovaných zmien v oprávnenosti vecnej záruky, čo bude zahŕňať napríklad bankové pôžičky.

8. Článok 3 Ďalšou problémovou otázkou je skutočnosť, že 8 členských štátov neuvažuje o tom, že zaviaže súdy a administratívne orgány povinnosťou uvádzať presný dátum prijatia rozhodnutia o nesolventnosti. Presný dátum prijatia rozhodnutí o nesolventnosti sa uvádza v 15 členských štátoch. Niektoré z týchto členských štátov majú veľmi presné požiadavky, ktoré zaväzujú sudcov a dvory povinnosťou uviesť hodinu a minúty rozhodnutia a takisto uverejniť túto informáciu spolu s rozhodnutím napríklad na internete. Táto otázka nie je natoľko dôležitá z dôvodov publikovania, ale je o to dôležitejšia, keď ide o rozhodnutie o účinkoch rozhodnutia o nesolventnosti vzhľadom na účastníka v systéme, najmä so zreteľom na sumy prevádzané v systémoch a ich neodvolateľnosť v zmysle článku 3.1.

9. Konštatuje sa, že je takisto potrebná jednoznačnosť v otázke momentu vstupu do systému (pozri bod 5) podľa článku 5 pre pravidlá niektorých RTGS platobných systémov a v prípadoch, keď sú niektoré systémy prepojené, ako aj na účely článku 6 ods. 2 (oznámenie nesolventnosti). V článku 6 ods. 2 sa neustanovuje povinnosť oznámenia priamo ECB alebo Komisii. So zreteľom na ich funkcie dozorcov a systémových operátorov a majiteľov registra systémov Spoločenstva, by sa mala takáto povinnosť pravdepodobne zaviesť. Komisia by mohla prípadne prijať mechanizmus rýchlej reakcie, aby zabezpečila bezodkladné sprostredkovanie informácií o možnej nesolventnosti všetkých príslušným stranám.

10. Článok 8 uplatňuje zákon systému na „[…] práva a povinnosti vyplývajúce z účasti tohto účastníka na tomto systéme alebo v súvislosti s ňou“ v prípade nesolventnosti účastníka. Jednoznačnosť sa navrhuje pre prípad možnej kolízie zákonov o nesolventnosti, keď zákon systému je iný ako zákon členského štátu, kde sa tento systém nachádza.

4. Ciele, riziká a vplyv smernice o konečnom zúčtovaní (SKZ)

S cieľom zhrnúť poznatky získané na základe informácii, ktoré poskytli členské štáty, je potrebné odpovedať na niekoľko kľúčových otázok. Hlavnými otázkami hodnotenia o účinkoch SKZ sú:

1. Ako transponovali rôzne členské štáty SKZ?

Ako bolo uvedené vyššie, členské štáty transponovali SKZ veľmi uspokojivým spôsobom. Existujú však isté problémy a pokiaľ ide o niektoré členské štáty, môže viesť implementácia článku o výbere zákona pre systémy k tomu, že Komisia zohľadní prípady porušenia zmluvy.

2. Ako sa presadili nové právne predpisy?

Zdá sa, že presadzovanie pravidiel SKZ prostredníctvom zákonov členských štátov je účinné. Takisto sa zdá, že označenia a dohľad nad systémami fungujú bez nejakých osobitných problémov.

3. Objavili sa nejaké závažné oneskorenia?

Nie, v súvislosti s implementáciou SKZ sa neobjavili žiadne závažné oneskorenia. Všetky nové členské štáty EÚ, od 1. mája 2004, konštatujú, že takisto implementovali SKZ primeraným a dobre fungujúci spôsobom.

4. Dosiahla sa právna jednoznačnosť, pokiaľ ide o dôsledky nesolventnosti účastníka systému?

SKZ poskytla, ako bolo v úmysle, dvojakú právnu jednoznačnosť/istotu: každý systém si môže zvoliť, aké právne predpisy členského štátu chce uplatňovať a nasledovať, a zákony všetkých členských štátov urobili platobné prevodné príkazy a príkazy na zúčtovanie cenných papierov neodvolateľnými, záväznými a účinnými, len čo vstúpili do systému (s výnimkami, ktoré sa uvádzajú v SKZ) v súlade s jeho pravidlami.

5. Môže si trh byť istý, že platobné prevodné príkazy a príkazy na zúčtovanie cenných papierov nemôžu byť po vstupe do „systému“ zrušené?

Áno, existuje však malý počet faktorov, ktoré by sa mali zohľadniť, ako je definícia „konkurzných konaní“ v SKZ, ktorá môže byť nedostatočne jednoznačná, aby pokryla všetky druhy príslušných konaní, ktoré by mohli, teoreticky, spochybniť neodvolateľnosť, záväzný účinok a vymáhateľnosť. Okrem toho by mohol byť problematickým moment „vstupu“ do systému, keď dva alebo viaceré systémy, ktoré sa označujú ako samostatné systémy, v skutočnosti spolupracujú.

6. Znížila SKZ systémové riziká pre platobné systémy a systémy zúčtovania cenných papierov a pre finančné trhy ako celok?

Systémové riziko spojené s právnymi otázkami nie je možné vyčísliť. Je preto primerané spoľahnúť sa na nepriamy dôkaz, že SKZ znížila systémové riziko. Okrem implikácií k tomuto účinku z odpovedí členských štátov možno nájsť potvrdenie v názoroch centrálnych bánk poverených zodpovednosťou za príspevok k stabilite finančného systému. ECB konštatovala: „...ochrana investora a systémová stabilita sa zakladajú na stabilnom právnom prostredí, ktoré podporuje práva investorov a integritu systémov, príkladom ktorého je smernica o konečnom zúčtovaní SKZ“ (2004). A Banka Anglicka konštatovala: „...Označenie [druhu ustanoveného SKZ] môže poskytnúť finančnú stabilitu poskytnutím ochrany pre systémové štandardné pravidlá zo zákonov o nesolventnosti v krajinách EZVO v prípade zlyhania člena systému “ (Financial Stability Review, dec. 2002).

7. Vznikli nejaké náklady v súvislosti s implementáciou SKZ?

Komisii nie sú známe žiadne náklady, samozrejme okrem personálu v členských štátoch aktuálne povereného transpozíciou SKZ a spravovaním záznamov systému atď. Ako dôkaz: správa Rakúskej obchodnej komory (október 2005) nezahŕňa SKZ medzi smernice považované za nákladné pre bankový sektor.

8. Priniesla SKZ neočakávané výsledky alebo mala neočakávané účinky?

Žiaden členský štát neinformoval o takýchto problémoch.

9. Existujú nejaké dôkazy o bankrote, ktorý mal vplyv na systém?

Členské štáty odpovedali s rôznym stupňom presnosti na otázku, či účastníci platobných systémov a/alebo zúčtovacích systémov cenných papierov boli zapletení do konkurzných konaní („bankroty“) (od nadobudnutia účinnosti SKZ). Členské štáty uviedli, že od nadobudnutia účinnosti SKZ sa vyskytlo 12 bankrotov. Skutočné číslo však môže byť podstatne vyššie ako toto. Oznámené bankroty, zdá sa, nespôsobili žiadne systémové škody; ani škody na systéme, na ktorom sa zúčastnil nesolventný účastník, ani v súvislosti s fiinančnou stabilitou na úrovni, ktorá je merateľná.

5. Závery

Európska komisia dospela k týmto záverom.

1. SKZ funguje dobre, členské štáty sú s ňou vo všeobecnosti spokojné.

2. Existuje potreba a priestor pre upresnenia, zlepšenia, lepšie definície a možné zjednodušenia, ako sa uvádza vyššie.

3. V dôsledku vyššie uvedených skutočností Komisia navrhne vrátiť sa k členským štátom a ECB počas roku 2006, napríklad v rámci Európskeho výboru pre cenné papiere (ESC, European Securities Committee), aby začala dialóg s cieľom zistiť, do akej miery by otázky navrhované na zlepšenie a/alebo ďalšie otázky, mali byť predmetom zmien a doplnení SKZ.

Tento dialóg by mal zohľadniť skutočnosť, že v oblasti platobných systémov a zúčtovacích systémov cenných papierov sa môžu uskutočňovať niektoré dôležité zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na SKZ. Komisia môže navrhnúť právne nástroje, aby zvýšila účinnosť a bezpečnosť služieb zúčtovania počas roku 2006. Okrem toho sa môže takisto zohľadniť výsledok diskusie návrhu pre Spoločenstvo podpísať Haagsku dohodu o cenných papieroch.

ANNEX

Logframe for the evaluation of Settlement Finality Directive

Description | Evaluation questions | Evidences | Indicators |

Assumptions | The insolvency of a participant in a Clearing and Settlement system may have systemic implications. | Potential consequences of the failure of a participant in a system for the system as a whole or even to other systems as evidenced e.g. by the relevant studies of CPPS-IOSCO. | Potential risk of unwinding and losses for participants Regulatory and capital adequacy treatment |

Actions | Settlement Finality Directive. | How have the different Member States transposed the SFD? How has new legislation been applied and/or enforced? Have there been important delays or shortcomings? | National laws. System rules. | Transposition indicators. Transposition delays. |

Results | Ensure legal certainty, bindingness and enforceability of payment transfers- and securities settlement orders entered into a system as defined by the SFD. | Has legal certainty increased? Can the market rely on the bindingness and enforceability of payment transfers and securities settlement orders after entry into a “system”? | National laws. Insolvency cases. Responses to questionnaire | Treatment and impact of insolvency cases. [the number will stay unaffected, it’s the effects that count] Problems reported by Member States. |

Impacts | Reduction of systemic risk inherent in payment systems. Contribute to the cost-effective operation of cross-border payment and securities settlement arrangements in the EU. | Is there any implementation cost due to the SFD? Are other costs reduced? Are there any unexpected impacts? Is there any evidence of bankruptcy having impact on a system? | Insolvency cases. Contagion risk/effects due to insolvency cases. Responses to questionnaire. Information provided by the Member States | Reduced impact of insolvency cases. Reduced risk of contagion cases. |