26.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/9

(1)

Islandské orgány 2. septembra 2011 (dokument č. 607650) notifikovali dozornému úradu z dôvodov právnej istoty zmeny zákona č. 50/1988 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), ktoré ovplyvňujú odvetvie dátových centier na Islande. V čase notifikácie týchto zmien dozornému úradu už predmetné zmeny nadobudli účinnosť.

(2)

Dozorný úrad listom z 21. decembra 2011 (dokument č. 610293) informoval Island, že v súvislosti s notifikovanými zmenami zákona o DPH zvažuje vydanie príkazu na pozastavenie pomoci podľa časti II článku 11 protokolu 3, a vyzval islandské orgány, aby predložili svoje pripomienky. Islandské orgány následne predložili svoje pripomienky (dokumenty č. 622893, 632551 a 638241).

(3)

Dozorný úrad listom zo 16. júla 2012 (dokument č. 640476) požiadal o doplňujúce informácie týkajúce sa zmien zákona o DPH a ich vykonávaní. Islandské orgány odpovedali na žiadosť dozorného úradu listom z 11. septembra 2012 (dokument č. 646375). Islandské orgány 5. decembra 2012 odoslali list, v ktorom zhrnuli svoje stanovisko k predpisom o DPH týkajúcim sa služieb dátových centier a dovozu serverov (dokument č. 655502) (2).

(4)

Rozhodnutím č. 3/13/COL zo 16. januára 2013 dozorný úrad rozhodol o začatí formálneho vyšetrovacieho konania vo veci niektorých zmien zákona č. 50/1988 o dani z pridanej hodnoty, ktorá sa uplatňuje na zákazníkov islandských dátových centier (ďalej len „rozhodnutie č. 3/13/COL“ alebo „rozhodnutie o začatí konania“).

(5)

Islandské orgány listom z 24. januára 2013 (dokument č. 660815) predbežne notifikovali dozornému úradu navrhované zmeny islandského zákona o DPH. Cieľom týchto zmien bolo zrušiť ustanovenia, v súvislosti s ktorými dozorný úrad vo svojom rozhodnutí o začatí konania dospel k predbežnému záveru, že predstavujú nezlučiteľnú pomoc. Dozorný úrad listom zo 7. februára 2013 (dokument č. 661383) informoval islandské orgány o svojom predbežnom posúdení, že predbežne notifikované opatrenia nepredstavovali štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(6)

Rozhodnutie č. 3/13/COL bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP 18. apríla 2013. Zainteresované strany dostali príležitosť predložiť svoje pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu o začatí konania v lehote jedného mesiaca. Dozornému úradu boli doručené pripomienky od jednej zainteresovanej strany, a to záujmového združenia nórskeho sektora IKT (IKT Norge AS) e-mailom z 27. mája 2013 (dokument č. 678429) a listom z 15. augusta 2013 (dokument č. 680377).

(7)

Islandské orgány v liste z 15. augusta 2013 (dokument č. 680433) napokon zaslali informácie a vysvetlenia požadované v rozhodnutí č. 3/13/COL a formálne informovali dozorný úrad o opatreniach prijatých na zrušenie ustanovení zákona o DPH, v súvislosti s ktorými dospel dozorný úrad k predbežnému záveru, že predstavujú nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(8)

Dozorný úrad v rozhodnutí č. 3/13/COL posudzoval niektoré zmeny islandského zákona o DPH ovplyvňujúce odvetvie dátových centier na Islande. Islandský parlament prijal tieto zmeny 18. decembra 2010 vo forme zákona č. 163/2010 (ďalej len „zákon č. 163/2010“), ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2011. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 163/2010 sa uskutočnili tieto zmeny zákona o DPH:

(9)

Rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovania sa netýkalo prvého opatrenia a ani druhého opatrenia, pokiaľ sa toto opatrenie vzťahovalo na zmiešané služby, ktoré sú doplnkové k elektronicky poskytovaným službám. Pojem „doplnkové“ sa v tejto súvislosti vzťahuje na služby, ktoré sú neoddeliteľné od elektronicky poskytovaných služieb a sú s nimi úzko prepojené, t. j. nemožno ich fakturovať samostatne a sú nevyhnutné z hľadiska poskytovania a dodávania elektronicky poskytovaných služieb. To znamená, že služby, ktoré sa fakturujú samostatne a ktoré je možné poskytovať samostatne, napríklad opravy, skladovanie, údržba alebo poradenské služby, nemožno pokladať za doplnkové služby. Opatrenia, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovania, sa v tejto súvislosti uvádzajú len v rámci objasnenia kontextu.

(10)

Podľa článku 1 zákona o DPH „daň z pridanej hodnoty sa do štátnej pokladnice odvádza zo všetkých vnútrozemských transakcií vo všetkých fázach, ako aj z dovozu tovaru a služieb tak, ako sa to stanovuje týmto zákonom.“ V článku 2 zákona o DPH sa ďalej uvádza: „Daňová povinnosť sa vzťahuje na všetky tovary […] a služby.“ Zdaniteľné osoby sú v súlade s článkom 3 „tie osoby, ktoré na profesionálnom základe alebo nezávisle predávajú alebo poskytujú tovar alebo protihodnoty, vykonávajú zdaniteľnú prácu alebo poskytujú zdaniteľné služby.“

(11)

Článok 11 stanovuje: „Zdaniteľný obrat registrovanej strany zahrnuje všetky predaje alebo dodávky tovaru a protihodnôt za platbu, ako aj predávanú prácu a predávané služby.“ Podľa článku 12 zákona o DPH sa do zdaniteľného obratu nezapočítavajú niektoré tovary a služby.

(12)

Základom na výpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) pri dovoze tovaru je cena zdaniteľného tovaru pred preclením, ktorá sa určuje v súlade s ustanoveniami colného zákona č. 88/2005 v znení zmien. V článku 36 zákona o DPH sa určujú niektoré výnimky z DPH pri dovoze tovaru, napríklad dovoze tovaru bez cla; tovaru vyňatého na základe medzinárodných dohôd; niektorých lietadiel a lodí; umeleckých diel; písomných materiálov, ktoré boli bezplatne zaslané vedeckým inštitúciám, knižniciam a verejným inštitúciám a ktoré neslúžia na obchodné účely, a dovoz tovarov (okrem alkoholu a tabakových výrobkov) nedosahujúcich určenú hodnotu.

(13)

Na Islande sa v súčasnosti uplatňuje sadzba DPH 25,5 %, ktorá sa však nevzťahuje na určité tovary a služby uvedené v článku 14 ods. 2 zákona o DPH, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba 7 %.

(14)

Islandské orgány notifikovali z dôvodu právnej istoty zmeny zákona o DPH vo forme troch rôznych opatrení, ktoré už boli zavedené prostredníctvom článkov 4 a 12 zákona č. 163/2010: 1. neuloženie DPH na transakcie zahŕňajúce elektronicky poskytované služby pre nerezidentov; 2. neuloženie DPH na transakcie zahŕňajúce poskytovanie zmiešaných služieb dátovými centrami na Islande nerezidentom a 3. oslobodenie od DPH pri dovoze serverov a podobného zariadenia nerezidentmi na použitie v dátových centrách na Islande (3).

(15)

Podľa článku 12 ods. 1 zákona o DPH:

„Do zdaniteľného obratu sa nezapočítava:

(16)

Pôvodný zoznam služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 12 ods. 1 bodu 10 zákona o DPH bol zmenený tak, že do zdaniteľného obratu sa nezapočítavajú (4):

(17)

Nerezidenční zákazníci dátových centier môžu na základe týchto zmien nakupovať na Islande elektronicky poskytované služby bez povinnosti odvádzať islandskú DPH (7).

(18)

Zákonom č. 163/2010 sa zmenil aj článok 12 ods. 1 bod 10 zákona o DPH tak, že do zdaniteľného obratu sa nezapočítavajú zmiešané služby, ktoré dátové centrá poskytujú zákazníkom usadeným v zahraničí. Tieto služby sa pokladajú za služby využívané v zahraničí, a preto nepodliehajú islandskej DPH.

(19)

Islandské orgány vysvetlili, že zmiešané služby sú úzko prepojené s elektronicky poskytovanými službami dátových centier a sú od nich neoddeliteľné, ale nepatria pod tento pojem. Ako príklad uviedli hosting, dohľad a chladenie serverov. Uplatňované právne predpisy, nariadenia alebo usmernenia však na rozdiel od vymedzenia pojmu „elektronicky poskytované služby“ neobsahujú v článku 12 ods. 1 bode 10 jednoznačné vymedzenie pojmu „zmiešané služby“.

(20)

V novom článku 42 A zákona o DPH sa uvádza:

„… dovoz serverov a podobného zariadenia je oslobodený od DPH pod podmienkou, že ich majitelia sú rezidenti v inom členskom štáte EHP, EZVO alebo Faerských ostrovov a v zmysle článku 3 bodu 4 zákona č. 90/2003 o dani z príjmu nemajú stálu prevádzkareň na Islande. Podobné zariadenie je zariadenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou fungovania serverov a môže ho používať len skutočný vlastník servera.“

Bolo jednoznačne uvedené, že toto ustanovenie sa preskúma po dvoch rokoch od času nadobudnutia jeho účinnosti.

(21)

Nerezidenční vlastníci serverov boli podľa tohto ustanovenia oslobodení od platenia DPH pri dovoze serverov a podobného zariadenia na Island, ak boli splnené všetky tieto doplňujúce požiadavky (8):

(22)

Islandské orgány vysvetlili, že „podobné zariadenia“ potrebné na fungovanie servera môžu byť okrem iného počítače, káble a ďalšie elektronické zariadenia. Podľa usmernení, ktoré ministerstvo financií vydalo pre colné riaditeľstvo 29. júna 2011 (ďalej len „usmernenia“), patria servery pod tarifné číslo 8471 a podobné zariadenie pod tarifné číslo 8517.

(23)

Islandské orgány vysvetlili, že vlastníkmi serverov môžu byť veľké počítačové spoločnosti, ktoré samy vyrábajú servery, a menšie spoločnosti, ktoré sa rozhodnú inštalovať na Islande svoje servery zakúpené v zahraničí. Oslobodenie sa preto vzťahovalo na rozličné situácie. Islandské orgány ďalej vysvetlili, že za miesto podnikania (tzv. „stálu prevádzkareň“ v zmysle terminológie zákona o dani z príjmu č. 90/2003) zákazníka dátového centra s kanceláriami, strojmi, zariadeniami atď. nachádzajúcimi sa na území Islandu, sa bude pravdepodobne pokladať Island (9). Podľa názoru islandských orgánov však iba činnosť veľkých spoločností predstavuje „stálu prevádzkareň“, na základe ktorej vzniká povinnosť odvádzať DPH a daň z príjmu na Islande (10).

(24)

Podľa stanoviska islandských orgánov cieľom týchto zmien bolo zabezpečiť, aby podnikateľské prostredie dátových centier na Islande, pokiaľ ide o DPH, bolo porovnateľné s prostredím ich konkurentov, ktorí pôsobia v EÚ. Cieľom takisto bolo zlepšiť konkurencieschopnosť islandských dátových centier a podporovať nové použitie zdrojov energie Islandu pre potreby odvetvia dátových centier. Podľa stanoviska islandských orgánov je oslobodenie od DPH pri dovoze serverov súčasťou islandského systému DPH, pretože podľa článku 36 ods. 1 zákona o DPH je možné oslobodiť od DPH určený dovážaný tovar. Islandské orgány takisto tvrdili, že väčšina porovnateľných systémov DPH (ak nie aj všetky) využíva oslobodenia z rozsahu uplatňovania, ktoré vychádzajú z hospodárskych skutočností a úvah a sú v súlade s charakterom a všeobecnou štruktúrou daňového systému.

(25)

Dozorný úrad identifikoval tri skupiny potenciálnych príjemcov notifikovaných opatrení:

(26)

Zmeny zákona o DPH nadobudli účinnosť 1. mája 2011. Islandské orgány neuviedli žiadny údaj o čase trvania týchto oslobodení. Článok 42 A však podliehal revízii po dvoch rokoch od nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. v máji 2013.

(27)

Dozorný úrad v rozhodnutí č. 3/13/COL predbežne posúdil, či uvedené zmeny islandského zákona o DPH nepredstavujú štátnu pomoc a či je prípadná štátna pomoc zlučiteľná s ustanoveniami o štátnej pomoci v Dohode o EHP.

(28)

Dozorný úrad dospel k záveru, že prvé opatrenie, t. j. neuloženie DPH na elektronicky poskytované služby z Islandu nerezidenčným zdaniteľným zákazníkom, je v súlade so všeobecnou zásadou daňovej neutrality v rámci islandského systému DPH a celého Európskeho hospodárskeho priestoru. Nepredstavuje preto štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (11). To isté platí aj v prípade zmiešaných služieb, pokiaľ ich možno pokladať za doplnkové služby k elektronicky poskytovaným službám.

(29)

Podľa predbežného stanoviska dozorného úradu však ďalšie dve opatrenia zahŕňajú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. V rozhodnutí č. 3/13/COL boli identifikované tieto aspekty:

(30)

Dozorný úrad navyše dospel k predbežnému záveru, že na predmetnú pomoc sa nevzťahujú výnimky podľa článku 61 ods. 2 alebo ods. 3 Dohody o EHP. V nadväznosti na svoje predbežné posúdenie mal dozorný úrad pochybnosti, či oslobodenie od DPH pri dovoze serverov a podobného zariadenia nerezidenčnými zákazníkmi na použitie v dátových centrách na Islande a neuloženie DPH na transakcie zahŕňajúce poskytovanie zmiešaných služieb islandskými dátovými centrami nerezidenčným zákazníkom je možné považovať za zlučiteľné s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(31)

Krátko po prijatí rozhodnutia č. 3/13/COL islandské orgány informovali dozorný úrad, že plánujú predložiť návrh zákona na zrušenie ustanovení, v prípade ktorých dozorný úrad dospel k predbežnému záveru, že predstavujú nezlučiteľnú štátnu pomoc. Parlament schválil návrh zákona 13. marca 2013 a zákon nadobudol okamžite účinnosť (pozri zákon č. 24/2013). Nový zákon obsahuje všeobecnú zmenu článku 43 ods. 3 zákona o DPH, ktorou sa medzi ustanovenia týkajúce sa vrátenia DPH doplnil dovoz tovaru zahraničnými spoločnosťami. Zmena je podľa názoru islandských orgánov v súlade so všeobecným účelom zákona o DPH, aby koncovú daň platili koncoví spotrebitelia dotknutých tovarov alebo služieb.

(32)

Podľa informácií colného riaditeľstva o počte dovozov podliehajúcich oslobodeniu od DPH pri dovoze serverov podľa článku 42 A zákona č. 50/1988 sa toto oslobodenie uplatnilo len v jedinom prípade. Celková suma DPH v tomto prípade dosiahla 990 445 ISK. Colné riaditeľstvo takisto potvrdilo, že podľa uvedeného ustanovenia už neposkytlo žiadne ďalšie oslobodenie od DPH (12).

(33)

Islandské orgány okrem toho predložili daňovému úradu informácie týkajúce sa potenciálneho predaja „zmiešaných služieb“, ktoré nie sú doplnkové k elektronicky poskytovaným službám podľa článku 12 ods. 1 bodu 10 zákona č. 163/2010, zo strany pôsobiacich dátových centier. V nasledujúcej tabuľke je uvedený obrat registrovaných dátových centier na Islande podliehajúci DPH, t. j. subjektov registrovaných ako „atvinnugrein 63.11.0 Gagnavinnsla, hýsing og tengd starfsemi“ (spracovanie údajov, hosting a súvisiace činnosti), podľa údajov islandského štatistického úradu za obdobie od 1. mája 2011 do 30. júna 2013 (13):

(34)

Podľa názoru islandských orgánov ide v prípade obratu podliehajúceho nulovej DPH s najväčšou pravdepodobnosťou o bežný vývoz. Súhrnné údaje uvedené v tejto tabuľke však konkrétne neobjasňujú, aká časť obratu podliehajúceho DPH sa môže vzťahovať na „zmiešané služby“.

(35)

Islandské orgány napokon zdôraznili, že potenciálne prvky predmetnej pomoci dosahujú zanedbateľné sumy. Podľa islandských orgánov ustanovenia o oslobodení od DPH pri dovoze serverov, ktoré sa v súčasnosti zrušili článkom 42 A zákona o DPH, pravdepodobne zvýhodnili len jeden podnik. Islandské orgány uznali, že nemožno vylúčiť, že ustanovenia o zmiešaných službách už v súčasnosti zrušenej časti článku 12 ods. 1 bodu 10 mohli zvýhodňovať niektoré podniky. Podľa islandských orgánov by však prijímanie ďalších opatrení na potvrdenie prvkov potenciálnej pomoci na základe zrušeného článku 12 a zrušenej časti článku 4 písm. b) zákona č. 163/2010 týkajúcich sa zmiešaných služieb nemalo zmysel, keďže ide o zanedbateľné sumy, ako to dokazuje aj uvedená tabuľka.

(36)

Dozornému úradu boli doručené pripomienky zainteresovanej tretej strany, t. j. záujmového združenia IKT Norge AS. Združenie IKT Norge predložilo v mene nórskeho odvetvia IKT stanovisko, že nie je správne usudzovať, že nerezidenčné podniky mali v otázke oslobodenia od DPH pri dovoze serverov v porovnaní s domácimi podnikmi hospodárske výhody. V prípade zákazníkov, ktorí sa podieľajú na zdaniteľných činnostiach, podľa stanoviska IKT Norge neexistuje ani žiadna výhoda, pokiaľ ide o neuloženie DPH na služby dátových centier. V prípade zákazníkov, ktorí sa nepodieľajú na zdaniteľných činnostiach, sa IKT Norge domnieva, že zmena islandského zákona môže predstavovať pre zákazníkov, ktorí nesídlia na Islande, hospodársku výhodu.

(37)

Podľa IKT Norge sa touto legislatívnou zmenou zaistilo rovnaké zaobchádzanie pre rezidenčné a nerezidenčné podniky a zavedenie tohto oslobodenia bolo účinnejšie a vhodnejšie než systém vrátenia dane.

(38)

Podľa IKT Norge skutočnosť, že o oslobodenie môžu požiadať len subjekty vykonávajúce druh činnosti, ktorá ich oprávňuje na odpočítanie dane na Islande, ak by sídlili na Islande, môže navyše spôsobiť, že nerezidenčné podniky nikdy nedosiahnu žiadne úspory v porovnaní s podnikmi rovnakého typu so sídlom na Islande. Podľa IKT Norge je preto ťažké predstaviť si, že táto zmena poskytuje hospodárske výhody akýmkoľvek údajným príjemcom opatrenia.

(39)

V súvislosti s neuložením DPH na poskytovanie zmiešaných služieb zákazníkom dátových centier IKT Norge súhlasí s islandskými orgánmi, že je ťažké oddeliť služby dátových centier a zdaňovať ich osobitne. IKT Norge sa domnieva, že ak by sa mali dosiahnuť rovnaké rámcové podmienky pre dátové centrá vo všetkých krajinách, bolo by najrozumnejšie vymedziť všetky služby dátových centier ako vývoz s povinnosťou pre kupujúceho platiť DPH na všetky poplatky účtované dátovými centrami.

(40)

Napokon by sa podľa IKT Norge malo dôkladne preskúmať, akým spôsobom sa zaobchádza s kupujúcim v členských štátoch EÚ. Ak vo všeobecnosti platí, že celá platba islandskému dátovému centru podlieha zdaneniu v krajine každého kupujúceho, IKT Norge si nedokáže predstaviť, že zmena islandského zákona môže zahŕňať akúkoľvek hospodársku výhodu pre túto skupinu. Naopak, neuloženie DPH bude v tomto prípade podmienkou predchádzania dvojitému zdaneniu u týchto zákazníkov.

(41)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(42)

Z toho vyplýva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak sú zároveň splnené všetky tieto podmienky: opatrenie i) musí byť poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov; ii) príjemcovi poskytuje hospodársku výhodu; iii) je selektívne; iv) môže ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami a narúšať hospodársku súťaž (14).

(43)

V nasledujúcich kapitolách budú z hľadiska týchto kritérií posúdené zmeny islandského zákona o DPH, v súvislosti s ktorými dospel dozorný úrad v rozhodnutí č. 3/13/COL k predbežnému záveru, že predstavujú nezlučiteľnú štátnu pomoc, t. j. i) oslobodenie od DPH pri dovoze serverov a podobného zariadenia nerezidenčnými zákazníkmi na použitie v dátových centrách na Islande a ii) neuloženie DPH na transakcie zahŕňajúce zmiešané služby poskytované nerezidenčným zákazníkom dátových centier na Islande, ak tieto služby nie sú doplnkovými službami k elektronicky poskytovaným službám, a preto sa za miesto ich dodania musí pokladať Island.

(44)

Opatrenie pomoci musí poskytovať štát alebo sa poskytuje zo štátnych prostriedkov. Povolenie oslobodenia od dane zahŕňa stratu príjmu z daní, čo zodpovedá poskytnutiu štátnych prostriedkov (15). Opatrenia zavedené nadobudnutím účinnosti zákona č. 163/2010 znamenajú stratu pre islandský štát vo forme neúčtovanej DPH.

(45)

Aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí poskytovať výhodu nejakému podniku. Podniky sú subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na ich právny status a spôsob ich financovania (16). Hospodárske činnosti sú činnosti pozostávajúce z ponúkania tovarov alebo služieb na trhu (17).

(46)

Opatreniami sa priamym príjemcom poskytuje výhoda oslobodenia od poplatkov (neplatenie DPH za nakúpené služby a dovezené servery), ktoré by za bežných okolností znášali z ich rozpočtov.

(47)

V rozhodnutí č. 3/13/COL sa konštatuje, že platba daní predstavuje prevádzkové náklady vynakladané pri bežnom výkone hospodárskej činnosti podniku a za bežných okolností ich znáša podnik sám. Oslobodenie od dane alebo neuloženie dane poskytuje oprávneným spoločnostiam výhodu, pretože ich prevádzkové náklady sú nižšie v porovnaní s inými, ktoré sú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti.

(48)

Pokiaľ ide o služby, ktoré sa považujú za služby poskytnuté na Islande, by DPH v prípade neexistencie oslobodenia od tejto dane znášal kupujúci týchto služieb. Neuloženie DPH preto zákazníkom zmiešaných služieb v zásade poskytlo hospodársku výhodu vo forme nižšej kúpnej ceny za príslušné služby.

(49)

Spoločnosti z ostatných štátov EHP a Faerských ostrovov, ktoré dovážajú servery a podobné zariadenie na Island na svoje použitie v islandských dátových centrách, mali hospodársku výhodu vo forme nižších nákladov na počítačové vybavenie dovezené na Island, pretože boli oslobodené od platenia islandskej DPH, ako sa už opísalo. Pri bežnom podnikaní by sa DPH vyberala pri vstupe tohto tovaru na colné územie Islandu. Vlastníci takýchto serverov a podobného zariadenia dovezeného na Island preto mali hospodársku výhodu oproti iným dovozcom tovaru.

(50)

Oslobodenie zákazníkov dátových centier sídliacich na Islande od DPH znížilo náklady týchto zákazníkov. Pre tieto podniky teda bolo výhodnejšie podnikať v odvetví dátových centier na Islande.

(51)

Aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 61 Dohody o EHP, musí byť selektívne v tom, že zvýhodňuje „určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“.

(52)

Pri posúdení selektívnosti je potrebné určiť, či je v rámci daného právneho režimu vnútroštátne opatrenie spôsobilé zvýhodniť určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru oproti iným, ktoré by sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto režimom nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (18). Pojem štátna pomoc však nezahŕňa opatrenia rozlišujúce medzi podnikmi, ktoré sú prima facie selektívne, pokiaľ toto rozlišovanie vyplýva z povahy alebo všeobecnej schémy systému, do ktorého tieto opatrenia patria (19).

(53)

Dozorný úrad ďalej posúdi, či zmeny predstavujú selektívne opatrenia a či zodpovedajú logike a všeobecnej povahe systému DPH na Islande.

(54)

Neuloženie DPH na zmiešané služby zvýhodňovalo len niektoré skupiny podnikov, a to nerezidenčných zákazníkov dátových centier nachádzajúcich sa na Islande.

(55)

Určitú skupinu podnikov zvýhodňovalo aj oslobodenie od DPH pri dovoze serverov určených na použitie zahraničnými zákazníkmi na Islande. Vzťahovalo sa iba na zahraničné podniky, ktoré na Island dovážajú vlastné servery na použitie v dátových centrách nachádzajúcich sa na Islande.

(56)

Skutočnosť, že počet podnikov, ktoré sa môžu domáhať opatrenia, je významný alebo že opatrenie sa vzťahuje na celé odvetvie, nie je dostačujúca na spochybnenie selektívneho charakteru opatrenia, čiže na vylúčenie jeho posúdenia ako štátnej pomoci (20). Navyše fakt, že posudzované opatrenie sa riadi objektívnymi kritériami horizontálneho uplatnenia, nespochybňuje jeho selektívny charakter, pretože môže preukazovať len to, že predmetná pomoc nepredstavuje individuálnu pomoc ale že je súčasťou schémy pomoci (21).

(57)

Dozorný úrad sa domnieva, že všetky podniky, ktoré na Islande prijímajú služby spoločností sídliacich na Islande alebo ktoré dovážajú vlastný tovar, ktorý sa má použiť na Islande, sú v rovnakej právnej a skutkovej situácii ako uvedení príjemcovia notifikovaných zmien zákona o DPH. Iné spoločnosti, ktoré prijímajú služby od islandských podnikov alebo ktoré dovážajú vlastný tovar potrebný na vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti, podliehajú všeobecne uplatňovaným predpisom týkajúcim sa DPH. Dozorný úrad zastáva názor, že neexistuje dôvod dospieť k záveru, že podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, boli v odlišnej právnej a skutkovej situácii než ostatné podniky, na ktoré sa na Islande vzťahuje povinnosť platiť DPH. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že notifikované zmeny boli selektívne.

(58)

Špecifické alebo selektívne daňové opatrenie však môže byť oprávnené na základe logiky daňového systému (22). Opatrenia určené čiastočne alebo úplne na oslobodenie podnikov v konkrétnom odvetví od daní vyplývajúcich zo štandardného uplatňovania všeobecného systému môžu predstavovať štátnu pomoc, ak oslobodenie nie je opodstatnené na základe charakteru a logiky všeobecného daňového systému (23). Dozorný úrad musí posúdiť, či rozdielne zdaňovanie podnikov, pokiaľ ide o výhody alebo zaťaženia, zavedené uvedeným daňovým opatrením, vyplýva z charakteru alebo všeobecnej štruktúry celkovej schémy, ktorá sa uplatňuje. Ak táto rozdielnosť vyplýva z iných cieľov, ako sú ciele sledované celkovou schémou, uvedené opatrenie sa bude v zásade považovať za selektívne.

(59)

Podľa ustálenej judikatúry je úlohou štátu EZVO, ktorý zaviedol rozdielne zdaňovanie v rámci podnikov, dokázať, že je to odôvodnené na základe charakteru a všeobecnej schémy dotknutého systému (24). Dozorný úrad musí potom posúdiť, či zmeny daňových predpisov spĺňajú ciele obsiahnuté v samotnom daňovom systéme alebo či sledujú iné ciele.

(60)

Podľa informácií, ktoré predložili islandské orgány, bolo cieľom notifikovaných zmien dostať odvetvie dátových centier na Islande na porovnateľnú úroveň, akú dosahuje odvetvie dátových centier v EÚ. Neuloženie DPH na zmiešané služby a oslobodenie od DPH pri dovoze serverov malo za cieľ prilákať na Island mobilné (a na dane citlivé) odvetvie služieb, a to odvetvie dátových centier.

(61)

Je potrebné poznamenať, že referenčným daňovým rámcom, podľa ktorého treba hodnotiť, či cieľ sledovaný notifikovanými zmenami zodpovedá všeobecnej povahe a logike systému, je v tomto prípade islandský systém DPH.

(62)

Ako sa uvádza v rozhodnutí č. 3/13/COL, islandské právne predpisy, nariadenia alebo usmernenia neobsahujú žiadne jasné vymedzenie zmiešaných služieb. Pojem „zmiešané služby“ je časovo neohraničený a nemožno zistiť, či všetky zmiešané služby poskytnuté islandskými dátovými centrami nerezidenčným zákazníkom sa skutočne používajú a využívajú v zahraničí. Islandské orgány uviedli ako príklad zmiešaných služieb hosting, dohľad a chladenie serverov. Pojem zmiešané služby však zrejme pokrýva aj ďalšie služby ako údržbu a úložisko, ktoré sa jednoznačne poskytujú na Islande, a za bežných okolností by preto mali podliehať DPH.

(63)

Keďže zmiešané služby sú neoddeliteľné od elektronicky poskytovaných služieb a s nimi úzko prepojené a keďže sa používajú a využívajú v zahraničí, z hľadiska daňovej neutrality sa posudzujú rovnako ako elektronicky poskytované služby (25). Neuloženie DPH na tieto zmiešané služby, ktoré sú v tomto zmysle „doplnkovými“ službami k elektronicky poskytovaným službám, ktoré islandské dátové centrá poskytujú nerezidenčným zákazníkom, preto zodpovedá charakteru a logike systému DPH.

(64)

Islandské orgány uviedli, že pokiaľ ide o zmiešané služby, ktoré sa nepovažujú za služby používané a využívané v zahraniční, obsahuje väčšina porovnateľných systémov DPH určité ustanovenia o položkách a službách, ktoré sa nezapočítavajú do zdaniteľného obratu a sú oslobodené od povinnosti platby DPH. Cieľom tejto zmeny teda bolo zabezpečiť, aby podnikateľské prostredie pre odvetvie dátových centier na Islande bolo z hľadiska DPH porovnateľné s konkurentmi pôsobiacimi v EÚ.

(65)

Dozorný úrad sa domnieva, že skutočnosť, že iné systémy DPH poskytujú určité oslobodenia, neodôvodňuje neuloženie DPH na Islande. Aj keď cieľom opatrenia je kompenzovať islandskému odvetviu dátových centier nevýhody, ktorým čelí, toto opatrenie nemožno v žiadnom prípade odôvodňovať tým, že jeho cieľom je napraviť narušenie hospodárskej súťaže na trhu služieb dátových centier v EHP. Podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že štát EHP sa snaží prostredníctvom jednostranných opatrení priblížiť existujúce podmienky hospodárskej súťaže v určitom hospodárskom odvetví podmienkam, ktoré prevládajú inde v EHP, nemôže zbaviť tieto opatrenia charakteru pomoci (26). To, či určité oslobodenie zodpovedá logike systému sa preto posudzuje v prvom rade a predovšetkým so zreteľom na referenčný daňový systém, t. j. islandský systém DPH (27).

(66)

Zvýhodňovanie výroby islandského tovaru alebo zlepšovanie podmienok hospodárskej súťaže pre islandské spoločnosti v porovnaní s ich konkurentmi sídliacimi inde v EHP nezodpovedá všeobecnej povahe a logike islandského systému DPH. Islandský zákon o DPH v skutočnosti neobsahuje žiadne ustanovenia, ktorých cieľom by bolo zvýhodňovať islandské služby alebo tovary oproti konkurenčným zahraničným službám alebo tovarom. Externé politické ciele, ako napríklad zvýšenie konkurencieschopnosti islandského odvetvia dátových centier a podpora nového využívania islandských energetických zdrojov, ktoré nie sú neoddeliteľnou súčasťou referenčného systému, sa nemôžu používať na odôvodnenie výnimiek z tohto systému (28).

(67)

Dozorný úrad sa na základe uvedených skutočností domnieva, že neuloženie DPH na tieto zmiešané služby, ktoré sú oddeliteľné od elektronicky poskytovaných služieb a nie sú s nimi úzko prepojené, nemožno považovať za opatrenie, ktoré zodpovedá všeobecnej povahe a logike islandského systému DPH.

(68)

Islandské orgány v súvislosti s dovozom serverov argumentovali tým, že článok 36 ods. 1 zákona o DPH poskytuje možnosť oslobodiť určitý dovážaný tovar od DPH, preto je oslobodenie od DPH pri dovoze určitého tovaru súčasťou systému DPH. Okrem toho argumentovali, že väčšina systémov DPH umožňuje určité oslobodenia, ktoré vychádzajú z hospodárskych skutočností, charakteru a všeobecnej štruktúry daňového systému v danej krajine.

(69)

Dozorný úrad sa domnieva, že výnimky uvedené v článku 36 ods. 1 (umelecké diela dovezené autorom, špecifické literárne práce, vozidlá na záchranné účely, tovar oslobodený od cla atď.) sú veľmi obmedzené a nie sú nevyhnutne spojené s vykonávaním hospodárskej činnosti. Naproti tomu z oslobodenia od DPH pri dovoze serverov budú profitovať spoločnosti, ktoré dovoz svojich serverov vykonávajú ako neoddeliteľnú súčasť svojich hospodárskych činností. Ako už bolo uvedené, hlavnou zásadou islandského zákona o DPH je, že hospodárske činnosti podliehajú zdaneniu a že do štátnej pokladnice sa na všetky vnútrozemské transakcie vo všetkých fázach, ako aj na dovoz tovarov a služieb odvádza DPH (29). Islandské orgány pri odôvodňovaní týchto zmien nepoukázali na žiadne podobné príklady oslobodenia uplatňovaného v určitom hospodárskom odvetví.

(70)

Islandské orgány sa okrem toho odvolávali na zásadu, podľa ktorej je preprava tovaru výhradne na účely poskytovania služby a bez zmeny vlastníctva súčasťou poskytovania danej služby, a preto sa osobitne nezdaňuje na účely DPH. Islandské orgány však neobjasnili právny základ tejto zásady ani dôvod potreby prijatia osobitného ustanovenia o oslobodení od DPH pri dovoze serverov a podobného zariadenia, ak by sa táto zásada vždy vzťahovala na takýto dovoz.

(71)

Dozorný úrad sa nedomnieva, že oslobodenie od DPH pri dovoze serverov a neuloženie DPH na zmiešané služby predstavuje adaptáciu všeobecnej schémy na osobitnú povahu a celkovú štruktúru islandského systému DPH. Zmeny sa naopak zdajú byť prijaté so zreteľom na hospodársky a politický cieľ (30) prilákať zahraničné podniky, aby si kupovali služby dátových centier na Islande, a tak zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia dátových centier na Islande (31). Podľa stanoviska dozorného úradu tieto aspekty nie sú súčasťou logickej a všeobecnej povahy systému spotrebných daní (32).

(72)

Islandské orgány tvrdia, že dotknuté opatrenia sú pokusom o prispôsobenie islandského systému DPH systémom DPH členských štátov EÚ s cieľom poskytnúť domácemu odvetviu dátových centier podobné konkurenčné prostredie, aké existuje v EÚ. Dozorný úrad v rozhodnutí č. 3/13/COL vyzval islandské orgány, aby predložili podstatnejšie informácie, ktoré by nielen podložili ich tvrdenia, že nové zmeny zákona o DPH odrážajú systémy DPH v členských štátoch, ale ktoré by predovšetkým objasnili, že tieto zmeny zodpovedajú logike islandského systému DPH. Islandské orgány však v tejto súvislosti nepredložili žiadne pripomienky ani ďalšie informácie.

(73)

Dozorný úrad na základe uvedených skutočností je toho názoru, že oslobodenie od DPH pri dovoze serverov a neuloženie DPH na zmiešané služby nezodpovedá logike a všeobecnej povahe islandského systému DPH.

(74)

A napokon, aby sa opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí byť schopné narúšať hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP.

(75)

Podľa ustálenej judikatúry samotná skutočnosť, že opatrenie posilňuje postavenie podniku v porovnaní s ostatnými podnikmi, ktoré si konkurujú v obchode v rámci EHP, sa považuje za dostatočnú na to, aby sa dospelo k záveru, že opatrenie by mohlo ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami a narušiť hospodársku súťaž medzi podnikmi v iných štátoch EHP (33).

(76)

Obe predmetné opatrenia boli zamerané na subjekty usadené mimo územia Islandu vrátane EHP. Mohli ich využívať, ak by si kupovali služby islandských dátových centier. Islandské dátové centrá sú zapojené do hospodárskej súťaže s poskytovateľmi podobných služieb v EHP. Tieto opatrenia boli navyše úmyselne zavedené na prilákanie zákazníkov z EHP aj mimo neho, aby kupovali služby dátových centier na Islande. Keďže týmito zákazníkmi sú podniky zapojené do hospodárskej súťaže s inými subjektmi z príslušných odvetví z celého EHP, opatrenia mohli ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP a narušiť alebo ohroziť hospodársku súťaž v EHP.

(77)

Dozorný úrad, pokiaľ ide o uvedené úvahy, dospel k záveru, že posudzované opatrenia, t. j. oslobodenie od DPH pri dovoze serverov a podobného zariadenia nerezidenčnými zákazníkmi na použitie v islandských dátových centrách a neuloženie DPH na transakcie zahŕňajúce dátové centrá okrem služieb „doplnkových“ k elektronicky poskytovaným službám, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Na základe uvedených podmienok je preto potrebné posúdiť, či je možné pokladať tieto opatrenia za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP.

(78)

Podľa časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3 „Dozorný úrad EZVO musí byť v dostatočnom čase upovedomený o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohol podať svoje pripomienky. […] Dotknutý štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.“

(79)

Islandské orgány nenotifikovali dozornému úradu opatrenia pomoci v dostatočnom časovom predstihu pred začatím ich uplatňovania 1. mája 2011. Okrem toho výstavbou a prevádzkou objektu Harpa zaviedli tieto opatrenia do platnosti predtým, než dozorný úrad prijal konečné rozhodnutie. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že islandské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3. Poskytnutie akejkoľvek pomoci je preto neoprávnené.

(80)

Islandské orgány nepredložili žiadne argumenty, že štátnu pomoc vo forme uvedených opatrení týkajúcich sa DPH možno pokladať za zlučiteľnú štátnu pomoc.

(81)

Opatrenia pomoci zahrnuté v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sú vo všeobecnosti nezlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, pokiaľ nespĺňajú výnimky podľa článku 61 ods. 2 alebo ods. 3 Dohody o EHP.

(82)

Na posudzovanú pomoc sa nevzťahujú výnimky podľa článku 61 ods. 2 a táto pomoc nie je určená na dosiahnutie cieľov uvedených v tomto ustanovení. Rovnako sa na daný prípad nevzťahuje ani článok 61 ods. 3 písm. a) ani článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Dozornému úradu okrem toho neboli predložené žiadne informácie preukazujúce, že príjemcovia pomoci sa nachádzajú v oblasti, ktorá by mohla mať prospech z regionálnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Na predmetný prípad sa nevzťahuje ani výnimka podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP.

(83)

Dozorný úrad dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že oslobodenie od DPH pri dovoze serverov a podobného zariadenia nerezidenčnými zákazníkmi na použitie na Islande a neuloženie DPH na transakcie zahŕňajúce zmiešané služby poskytnuté islandskými dátovými centrami nerezidenčným zákazníkom, ak tieto služby nie sú doplnkovými službami k elektronicky poskytovaným službám, nie je odôvodnené podľa ustanovení o štátnej pomoci Dohody o EHP.

(84)

Príjemcovia pomoci môžu na vznesenie námietok proti príkazu na vymáhanie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci uplatniť základné právne zásady oprávneného očakávania a právnej istoty. Tieto zásady sa však uplatňujú len za výnimočných okolností a podnik bežne nemôže očakávať, že táto pomoc je oprávnená, kým nebola poskytnutá v súlade s postupom notifikácie pomoci dozornému úradu (alebo prípadne Európskej komisii) (34). Túto zásadu nedávno opäť potvrdil Súdny dvor takto: „V situácii, o akú ide vo veci samej, existenciu výnimočnej okolnosti nemožno navyše akceptovať so zreteľom na zásadu právnej istoty, pretože Súdny dvor už rozhodol, že dokiaľ Komisia neprijme rozhodnutie, ktorým pomoc schváli…, nemá príjemca žiadnu istotu o zákonnosti pomoci, takže sa nemôže dovolávať zásady ochrany legitímnej dôvery ani zásady právnej istoty.“ (35)

(85)

V judikatúre Súdneho dvora sa v zásade stanovilo, že na oprávnené očakávanie, že pomoc je oprávnená, sa v zásade možno odvolávať len vtedy, ak táto pomoc bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v časti I článku 1 ods. 3 protokolu 3 (36), s pripomienkou, že obozretný obchodník by za bežných okolností mal byť schopný určiť, či sa uvedený postup dodržal (37).

(86)

Súdny dvor bez ohľadu na to takisto pripustil, že vo výnimočných prípadoch sa príjemca neoprávnene poskytnutej pomoci, pretože nebola notifikovaná, môže odvolať na oprávnené očakávanie, že pomoc bola oprávnená, aby predišiel jej splateniu (38). Súdny dvor rozhodol, že zásady ochrany oprávneného očakávania sa môže dovolávať každý subjekt, u ktorého orgán Spoločenstva vzbudil odôvodnené očakávanie (39). Dozorný úrad neprijal takéto opatrenie a rozhodnutia dozorného úradu v súvislosti so zamietnutím opatrení fiškálnej pomoci by mali jasne stanoviť, že opatrenia v oblasti DPH zvýhodňujúce určité spoločnosti alebo skupiny spoločností by sa mali notifikovať dozornému úradu (40).

(87)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad nebude akceptovať, že argumenty týkajúce sa právnej istoty alebo oprávneného očakávania môžu byť v tomto prípade platné vzhľadom na judikatúru súdu a rozsiahlu uplatniteľnosť článku 61 (Dohody o EHP) a článku 107 (ZFEÚ). Záver, že skúmané opatrenia týkajúce sa DPH mohli zahŕňať štátnu pomoc, bol po celý čas jasne predvídateľný.

(88)

Keďže pomoc bola dozornému úradu poskytnutá bez notifikácie, je neoprávnenou pomocou v zmysle časti II článku 1 písm. f) protokolu 3 k Dohode o dozore a súde. Podľa časti II článku 14 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde dozorný úrad rozhodne, že neoprávnenú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s pravidlami štátnej pomoci v rámci Dohody o EHP, treba od príjemcov vymáhať.

(89)

Dozorný úrad zastáva názor, že v tomto prípade vráteniu pomoci nebránia žiadne všeobecné zásady. Podľa ustálenej judikatúry zrušenie neoprávnene poskytnutej pomoci jej vrátením je logickým dôsledkom zistenia, že táto pomoc je neoprávnená. To znamená, že vymáhanie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci na účely obnovenia predchádzajúceho stavu v zásade nemožno považovať za neprimerané cieľom Dohody o EHP v súvislosti so štátnou pomocou.

(90)

Vrátením pomoci sa jej príjemca vzdáva výhody, ktorú mal oproti svojim konkurentom na trhu, a tým sa obnoví situácia pred poskytnutím pomoci (41). Z tejto funkcie vrátenia pomoci ďalej vyplýva, že s výnimkou mimoriadnych okolností dozorný úrad spravidla neprekročí hranice svojej právomoci, ak požiada príslušný štát EZVO o vymáhanie súm neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci, pretože tým sa iba obnovuje predchádzajúca situácia (42). Navyše vzhľadom na záväzný charakter dohľadu nad štátnou pomocou zo strany dozorného úradu podľa protokolu 3 k Dohode o dozore a súde podniky, ktorým bola pomoc poskytnutá, v zásade nemôžu oprávnene očakávať, že pomoc je oprávnená, pokiaľ bola poskytnutá v súlade s postupom uvedeným v ustanoveniach uvedeného protokolu (43). V tomto prípade nie sú evidentné žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by viedli k oprávnenému očakávaniu na strane príjemcov pomoci.

(91)

Vymáhanie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci by malo zahŕňať zložené úroky v súlade s časťou II článkom 14 ods. 2 protokolu 3 k Dohode o dozore a súde a bodmi 9 a 11 rozhodnutia dozorného úradu EZVO č. 195/04/COL zo 14. júla 2004 (44).

(92)

Islandské orgány poskytli doteraz iba neúplné informácie o výške pomoci udelenej na základe zmien zákona č. 163/2010. Okrem toho neposkytli dostatočné informácie o počte a totožnosti potenciálnych príjemcov opatrení. Islandské orgány sa týmto vyzývajú, aby predložili podrobné a presné informácie o výške poskytnutej pomoci a príjemcoch tejto pomoci.

(93)

Dozorný úrad na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že islandské orgány neoprávneným spôsobom uplatňovali predmetnú pomoc v rozpore s časťou I článkom 1 ods. 3 protokolu 3.

(94)

Štátna pomoc poskytnutá podľa ustanovení zákona č. 163/2010, t. j. oslobodenie od DPH pri dovoze serverov a podobného zariadenia nerezidenčnými zákazníkmi na použitie v islandských dátových centrách a neuloženie DPH na zmiešané služby poskytované nerezidenčným zákazníkom islandských dátových centier, ak tieto služby neboli doplnkovými službami k elektronicky poskytovaným službám, nie je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP z už uvedených dôvodov a mala by sa vymáhať od dátumu jej poskytnutia,