15.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/121

(1)

V nadväznosti na neformálnu korešpondenciu z októbra 2008 a na skutočnosť, že islandský parlament (Althingi) prijal 6. októbra 2008 zákon č. 125/2008 o splnomocnenom orgáne pre úhrady zo štátnej pokladnice v dôsledku nezvyčajných okolností na finančnom trhu (ďalej len „zákon o stave núdze“), ktorým islandský štát získal rozsiahle právomoci zasiahnuť v bankovom sektore, napísal 10. októbra 2008 predseda dozorného úradu islandským orgánom a požiadal ich, aby opatrenia štátnej pomoci prijaté na základe zákona o stave núdze oznamovali dozornému úradu.

(2)

Nasledovali ďalšie pravidelné kontakty a korešpondencia, najmä list dozorného úradu odoslaný 18. júna 2009 s upozornením pre islandské orgány na povinnosť oznamovať všetky opatrenia štátnej pomoci a na ustanovenie o neposkytnutí pomoci (stand-still clause) podľa článku 3 protokolu 3. Islandské orgány nakoniec 15. septembra 2010 spätne oznámili štátnu pomoc určenú na obnovenie určitých operácií banky Landsbanki a na zriadenie a kapitalizáciu novej banky Landsbanki („NBI“, neskôr premenovanej na banku Landsbankinn) (2)

(3)

Listom datovaným 15. decembra 2010 (3) dozorný úrad informoval islandské orgány, že rozhodol o začatí konania podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 vo vzťahu k opatreniam islandského štátu na obnovenie určitých operácií (pôvodnej) banky Landsbanki Islands hf a na zriadenie a kapitalizáciu novej banky Landsbanki Islands (NBI hf) (rozhodnutie o začatí). Dozorný úrad takisto uložil povinnosť, aby mu bol v lehote do 31. marca 2011 predložený podrobný reštrukturalizačný plán banky Landsbankinn.

(4)

E-mailom datovaným 24. marca 2011 predložili zainteresované strany dozornému úradu jednu pripomienku, ktorý ju 25. mája 2011 poslal islandským orgánom. Islandské orgány na túto pripomienku nereagovali.

(5)

Listom z 31. marca 2011 islandské orgány predložili reštrukturalizačný plán banky Landsbankinn. Prepracovaný reštrukturalizačný plán, v ktorom sa zohľadnil okrem iného neoznámený prevod vkladov a aktív zo sporiteľne Spkef (sporiteľňa SpKef) zo dňa 22. apríla 2010 a prevzatie spoločnosti Sparisjodur Svarfdaela („SpSv“), bol predložený listom zo dňa 23. mája 2012.

(6)

Dozorný úrad požadoval informácie týkajúce sa reštrukturalizačného plánu 11. júla 2011 a 13. februára 2012. Odpovede na žiadosti dostal od islandských orgánov 17. októbra 2011 a 13. marca 2012. Konečné verzie záväzkov boli predložené 6. a 13. júna 2012.

(7)

20. júna 2012 dozorný úrad v rozhodnutí č. 212/12/COL (rozhodnutie o SpSv) schválil možné použitie štátnej pomoci poskytnutej banke Landsbankinn na prevzatie sporiteľne SpSv. Dozorný úrad v rozhodnutí č. 253/10/COL z 21. júna 2011 dočasne povolil schému pomoci na záchranu, ktorej súčasťou bolo urovnanie pohľadávok Islandskej centrálnej banky (ďalej „CBI“) voči sporiteľniam vrátane SpSv. Rozhodnutím 127/11/COL z 13. apríla 2011 dozorný úrad schválil zmeny schémy pomoci na záchranu („rozhodnutia o sporiteľniach“).

(8)

Okrem toho sa zástupcovia dozorného úradu stretli s islandskými orgánmi 7. júna 2011 a 27. až 28. februára 2012.

(9)

Dozorný úrad v tejto časti opíše tie udalosti, skutočnosti a vývoj v hospodárskej, politickej a regulačnej oblasti od roku 2008 do dátumu rozhodnutia, ktoré súviseli s kolapsom a obnovou islandského finančného systému a ktoré sú dôležité na vykreslenie kontextu, v rámci ktorého sa predmetné opatrenia pomoci posudzovali. Predtým však pripomenie sled udalostí, ktoré viedli ku kolapsu banky Landsbanki.

(10)

Na jeseň 2008 islandské banky čelili masívnemu výberu hotovosti v zahraničných aj domácich pobočkách. Domáce výbery boli takého rozsahu, že v jednom momente boli islandské banky a CBI blízko vyčerpania všetkej hotovosti.

(11)

Hlavným zdrojom rastu islandských bánk, najmä v období rokov 2003 až 2006, bol prístup na zahraničné trhy s dlhovými cennými papiermi. Tento zdroj financovania sa však začal stenčovať a zahraničné ratingové agentúry vyjadrili obavy, že pomer poskytnutých úverov ku vkladom v bankách bol v porovnaním s inými (zahraničnými) bankami nízky.

(12)

Islandské komerčné banky (hlavne Landsbanki) zareagovali tým, že začali kumulovať vklady v zahraničí. Od konca tretieho štvrťroku 2006 do polovice roku 2007 sa objem vkladov klientov v banke Landsbanki strojnásobil – čomu zodpovedá nárast o takmer 10 miliárd EUR. Najväčšiu časť zo tohto nárastu predstavujú účty otvorené v pobočke Landsbanki v Spojenom kráľovstve, v ktorej retailové vklady narástli z nuly na 6,6 miliárd EUR. Medzibankové vklady (v pobočkách v Spojenom kráľovstve a Holandsku) stúpli na 2,5 miliárd EUR.

(13)

3. októbra 2008 Európska centrálna banka adresovala banke Landsbanki výzvu na úhradu sumy 400 miliónov EUR a i keď ju neskôr stiahla, v pobočke banky v Spojenom kráľovstve to spustilo hromadné výbery vkladov. Banka bola nútená získať veľký objem britských libier. Žiadosť banky Landsbanki o pomoc CBI zamietla 6. októbra. Keď banka nezískala finančné prostriedky v objeme požadovanom Úradom pre finančné služby Spojeného kráľovstva, britské orgány pobočku zatvorili. Nasledujúci deň Holandská centrálna banka požiadala o vymenovanie konkurzného správcu pre amsterdamskú pobočku banky Landsbanki. V rovnaký deň Islandský orgán pre dohľad nad finančným trhom (ďalej „FME“) rozpustil predstavenstvo banky Landsbanki, prevzal právomoci valného zhromaždenia a vymenoval výbor na riešenie problémov v banke využijúc právomoci podľa zákona o stave núdze (4).

(14)

Islandské orgány vo svojich podkladoch predložených dozornému úradu uviedli, že dôvody kolapsu islandského bankového sektora a dôvody, prečo bol potrebný ich zásah, boli dostatočne podrobne opísané v správe osobitnej vyšetrovacej komisie (SIC) zriadenej islandským parlamentom (5) s cieľom vyšetriť a analyzovať procesy, ktoré viedli ku kolapsu troch hlavných bánk. Dozorný úrad v ďalšom texte sumarizuje závery komisie SIC o príčinách kolapsu, ktoré sú najpodstatnejšie z hľadiska pádu banky Landsbanki. Informácie sú prevzaté z kapitol 2 (Zhrnutie) a 21 (Príčiny kolapsu islandských bánk – zodpovednosť, chyby a nedbalosť) správy komisie SIC.

(15)

Globálny pokles likvidity na finančných trhoch, ktorý začal v roku 2007, nakoniec viedol ku kolapsu troch hlavných islandských bánk, nakoľko ich podnikanie začalo byť stále viac závislé od získavania finančných prostriedkov na medzinárodných trhoch. Príčiny pádu islandských bánk však boli zložitejšie a bolo ich viac. Komisia SIC vyšetrila príčiny kolapsu hlavných bánk a je zrejmé, že väčšina záverov je uplatniteľná na všetky tri banky a viaceré z nich navzájom súvisia. Príčiny zlyhania sa týkajú činností bánk. Nasleduje ich stručné zhrnutie.

(16)

Komisia SIC dospela k záveru, že v rokoch, ktoré predchádzali ich kolapsu, každá z bánk zaznamenala nárast súvahy a úverového portfólia nad rámec vlastných operačných a riadiacich kapacít. Kombinované aktíva týchto troch bánk exponenciálne narástli z 1,4 bilióna ISK (6) v roku 2003 na 14,4 bilióna ISK na konci druhého štvrťroku 2008. Čo bolo dôležité, veľkú časť tohto rastu bánk tvorili úvery zahraničným klientom, ktoré v podstatnej miere narástli počas roku 2007 (7), najmä po začiatku medzinárodnej krízy likvidity. Na základe uvedeného komisia SIC dospela k záveru, že veľká časť tohto rastu sa odvíjala od úverov podnikom, ktoré inde neúspešne žiadali o úvery. V správe sa takisto uvádza, že súčasťou bankových činností (a rastu) sa čoraz viac stávalo stále rizikovejšie investičné bankovníctvo, ktoré prispelo k problémom.

(17)

Rast bánk z veľkej časti podporil ich prístup na medzinárodné finančné trhy, pri ktorom banky zúročili svoj dobrý úverový rating a prístup na európske trhy vďaka dohode o EHP. V roku 2005 si islandské banky požičali na zahraničných trhoch s cennými papiermi 14 miliárd EUR za relatívne priaznivých podmienok. Keď sa obmedzil prístup na európske trhy s dlhovými cennými papiermi, banky financovali svoje činnosti na trhoch v USA, pričom islandské dlhové cenné papiere zoskupovali do portfólia zabezpečených dlhových cenných papierov (CDO). V čase pred kolapsom boli banky vo zvýšenej miere závislé od krátkodobých pôžičiek, čo viedlo k významným (a podľa komisie SIC predvídateľným) refinančným rizikám.

(18)

V prípade hlavných islandských bánk patrili ich najvýznamnejší akcionári zároveň medzi ich najväčších dlžníkov (8). Spoločnosť Samson Holding („Samson“) bola najväčším akcionárom banky Landsbanki od jej privatizácie. V čase kolapsu banky Landsbanki boli spoluvlastník spoločnosti Samson pán Björgólfur Thor Björgólfsson a jeho firmy najväčšími dlžníkmi banky a jeho otec Björgólfur Guðmundsson (takisto spoluvlastník spoločnosti Samson) bol tretím najväčším dlžníkom banky Landsbanki. Ich celkové záväzky voči banke presiahli 200 miliárd ISK, čo bolo viac ako vlastný kapitál banky. Komisia SIC bola toho názoru, že určití akcionári mali ako vlastníci bánk neprimerane jednoduchý prístup k pôžičkám. Potvrdilo sa to najmä u banky Landsbanki na prípade, keď 30. septembra 2008, teda v čase, kedy už bolo zrejmé, že banka Landsbanki nemala dostatočné zásoby zahraničných mien na splnenie svojich záväzkov, poskytla spoločnosti vlastnenej Björgólfurom Thorom Björgólfssonom úver vo výške 153 miliónov EUR. Komisia takisto dospela k záveru, podľa ktorého existovali závažné indície, že v prípade každej banky neboli jasné hranice medzi záujmami najväčších akcionárov a záujmami banky. Zameranie na najväčších akcionárov bolo preto na úkor ostatných akcionárov a veriteľov.

(19)

S nadmernou angažovanosťou voči hlavným akcionárom súviselo aj zistenie komisie SIC o tom, že portfólio bankových aktív bolo nedostatočne diverzifikované. Komisia SIC sa vyslovila, že európske pravidlá o veľkej angažovanosti boli vykladané zužujúco hlavne vo vzťahu k akcionárom a že banka sa snažila o ich obchádzanie.

(20)

I keď podiel kapitálu banky Landsbanki a ďalších dvoch najväčších islandských bánk bol podľa výkazov mierne vyšší ako zákonné minimum, komisia SIC prišla k záveru, že podiely kapitálu nevyjadrovali verne finančnú silu bánk. Spôsobovala to najmä expozícia voči vlastným akciám cez primárne zabezpečenie (akcie slúžili ako primárna zábezpeka) a forwardové obchody na tieto akcie. Akciový kapitál, ktorý si v skutočnosti spoločnosti financovali samé (označený komisiou SIC ako „slabý vlastný kapitál“), predstavoval viac ako 25 % vlastného kapitálu bánk (či dokonca viac ako 50 % pri porovnaní s jadrovou zložkou kapitálu, t. j. akcionárskeho kapitálu po odpočítaní nehmotných aktív). K uvedenému bolo potrebné pridať problémy spôsobené rizikom, ktorému banky čelili preto, lebo si navzájom vlastnili svoje akcie. V polovici roku 2008 predstavovalo priame financovanie vlastných akcií a krížové financovanie akcií ostatných dvoch bánk spolu približne 400 miliárd ISK, okolo 70 % jadrovej zložky kapitálu. Komisia SIC vyslovila názor, že rozsah financovania akcionárskeho vlastného kapitálu pôžičkami zo systému bol taký, že to ohrozovalo stabilitu systému. Banky držali významný počet vlastných akcií vo forme zábezpek za poskytnuté úvery, a preto pri poklese ceny akcií klesala kvalita ich úverového portfólia. To malo vplyv na výkonnosť banky a spôsobovalo ďalší tlak na cenu akcií, v reakcii na čo (komisia SIC to vyvodila z informácií, ktoré mala k dispozícii) sa banky pokúšali umelo vytvoriť veľký dopyt po vlastných akciách.

(21)

V roku 2001 súvahy troch hlavných bánk (spolu) o niečo presahovali ročný hrubý domáci produkt (HDP) Islandu. Na konci roku 2007 sa banky stali medzinárodnými a držali aktíva v hodnote 9-krát väčšej ako HDP Islandu. V správe komisie SIC sa uvádza, že v roku 2006 pozorovatelia uviedli, že bankový systém prerástol kapacitu CBI a vyslovili obavy, či CBI dokáže zastať úlohu veriteľa poslednej inštancie. Na konci roku 2007 bol objem krátkodobých záväzkov Islandu (ktoré vznikali hlavne v dôsledku financovania bánk) 15-krát väčší ako devízové rezervy a aj zahraničné vklady v predmetných troch bankách boli 8-krát väčšie ako devízové rezervy. V porovnaní s vkladmi v bankách boli vo Fonde na ochranu vkladateľov a investorov minimálne zdroje na ich výplatu. Tieto faktory podľa záverov komisie SIC zvyšovali riziko, že Island bude čeliť hromadnému výberu vkladov zo svojich bánk.

(22)

Komisia SIC dospela k záveru, že relevantné orgány dohľadu na Islande nemali kredibilitu, ktorá je potrebná v prípade, keď veriteľ poslednej inštancie nedisponuje dostatočnými zdrojmi. V správe sa uvádza, že FME a CBI nemali dostatok vedomostí a skúseností na riadenie bánk v zložitých hospodárskych časoch, mohli však podniknúť opatrenia na zníženie úrovne rizika, ktorému boli banky vystavené. FME napríklad kapacitne nerástol proporčne k rastu bánk a regulačná prax zaostávala za rýchlym vývojom v činnostiach bánk. V správe sa takisto kriticky hodnotí vláda, ktorá mala podľa záverov prijať opatrenia na zníženie potenciálneho dosahu bánk na hospodárstvo zmenšením ich veľkosti alebo požiadavkou, aby jedna alebo viac bánk presunuli svoje ústredie do zahraničia (9).

(23)

V správe komisie SIC sa takisto poukazuje na skutočnosti týkajúce sa celého hospodárstva, ktoré mali dosah aj na rýchly rast bánk a prispeli k nerovnováhe vo veľkosti a vplyve medzi odvetvím finančných služieb a zvyškom hospodárstva. V správe sa konštatuje, že vládne politiky (hlavne fiškálna politika) s veľkou pravdepodobnosťou prispeli k nadmernému nárastu a nerovnováhe a že monetárna politika CBI nebola dostatočne reštriktívna. V správe sa takisto uvádza, že uvoľnenie pravidiel poskytovania pôžičiek z Islandského fondu na financovanie bývania bolo „jednou z najväčších chýb monetárneho a fiškálneho riadenia v čase, ktorý predchádzal kolapsu bánk“ (10). Správa sa takisto kriticky stavia k ľahkosti, s akou si banky mohli požičiavať od CBI, v dôsledku čoho došlo k nárastu objemu krátkodobých lombardných úverov poskytnutých CBI z 30 miliárd ISK na jeseň roku 2005 až na 500 miliárd ISK na začiatku októbra 2008.

(24)

V správe sa poznamenáva, že v roku 2006 bola hodnota islandskej koruny neprimerane vysoká, schodok bežného účtu Islandu prekročil 16 % HDP a záväzky v cudzích menách nekryté majetkom takmer dosahovali výšku celkového ročného HDP. Existovali všetky predpoklady finančnej krízy. Ku koncu roku 2007 začala klesať hodnota islandskej koruny a exponenciálne začali rásť prémie swapov na kreditné zlyhanie (CDS) týkajúce sa Islandu a jeho bánk.

(25)

Po kolapse troch najväčších komerčných bánk v októbri 2008 (vrátane banky Landsbanki) stáli islandské orgány pred neznámou výzvou ako na Islande zachrániť kontinuitu bankových činností (11). Politika, ktorou sa riadila islandská vláda, je v prvom rade vymedzená v zákone o stave núdze (12), ktorý islandský parlament prijal 6. októbra 2008. Tento právny predpis udeľuje mimoriadne právomoci FME v oblasti kontroly finančných podnikov a nakladania s ich aktívami a záväzkami podľa potreby. Minister financií získal oprávnenie vyplatiť finančné prostriedky v mene štátnej pokladnice s cieľom zriadiť nové finančné podniky. Okrem toho sa ustanovilo, že v prípade konkurzného konania finančných podnikov majú vklady prednosť pred ostatnými pohľadávkami. Vláda vyhlásila, že vklady v domácich komerčných bankách a sporiteľniach a ich pobočkách na Islande budú chránené v celom rozsahu.

(26)

Politické priority sa zamerali v prvom rade na zabezpečenie fungovania základných činností domáceho bankovníctva, systému platieb a zúčtovacieho systému. V prvých týždňoch po kolapse navyše islandská vláda v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom (MMF) pripravila ekonomický program, ktorý 20. novembra 2008 viedol k odsúhlaseniu žiadosti Islandu o dvojročný program pomoci (IMF Stand-by Arrangement), ktorého súčasťou bol aj úver vo výške 2,1 miliardy USD poskytnutý MMF na posilnenie menových rezerv Islandu. Ďalšie úvery v celkovom objeme do 3 miliárd USD poskytli severské krajiny a niektorí iní obchodní partneri. Z úveru od MMF sa suma 827 miliónov USD poskytla okamžite a zvyšok bol rozdelený na 8 zhodných tranží naviazaných na štvrťročné preskúmania programu.

(27)

V prípade programu MMF išlo o rozsiahly stabilizačný program zameraný na tri hlavné ciele. V prvom rade išlo o stabilizáciu a obnovenie dôvery v islandskú korunu, aby sa zmiernil negatívny dosah krízy na hospodárstvo. Súčasťou tohto opatrenia bolo zavedenie kontrol kapitálu, aby sa zabránilo jeho masívnemu odlevu. Okrem toho program obsahoval komplexnú stratégiu reštrukturalizácie bánk zameranú na opätovné vybudovanie životaschopného bankového systému na Islande a na ochranu medzinárodných finančných vzťahov krajiny. Súčasťou stratégie bolo aj zabezpečiť spravodlivé ohodnotenie aktív bánk, maximalizovať uspokojenie pohľadávok z majetku a posilniť postupy bankového dohľadu. Tretím cieľom programu bolo zabezpečiť udržateľné verejné financie obmedzením prenosu strát zo zlyhania bánk na celú spoločnosť a zavedením strednodobého programu fiškálnej konsolidácie.

(28)

Islandské orgány upozornili na skutočnosť, že s ohľadom na výnimočné okolnosti spojené s veľkosťou bankového systému v porovnaní s finančnou kapacitou štátnej pokladnice mali orgány obmedzený rozsah dostupných politických opatrení. Riešenia, ktoré sa nakoniec prijali, boli preto do značnej miery odlišné od opatrení, ktoré uplatnili vlády ostatných krajín ohrozených finančnou nestabilitou.

(29)

Na základe zákona o stave núdze boli tri veľké komerčné banky Glitnir, Landsbanki Íslands a Kaupthing rozdelené na „staré“ a „nové“ banky. Ministerstvo financií založilo tri akciové spoločnosti, ktoré prevzali domáce činnosti starých bánk, a vymenovalo v nich členov predstavenstiev. FME prevzal kontrolu nad starými bankami, presunul hlavne ich domáce aktíva a záväzky (vklady) na nové banky, ktoré pokračovali vo výkone bankových činností na Islande. V starých bankách boli ustanovené výbory na riešenie problémov (resolution committees), ktoré nad nimi vykonávali dohľad (13). Zahraničné aktíva a záväzky boli väčšinou ponechané v starých bankách, voči ktorým boli neskôr začaté konkurzné konania, čo viedlo k zastaveniu ich zahraničných činností (14).

(30)

V mimoriadnej počiatočnej súvahe troch nových bánk zo 14. novembra 2008 sa odhadovalo, že celkové kombinované aktíva dosiahnu 2 886 miliárd ISK, s vlastným kapitálom poskytnutým zo strany štátu vo výške 385 miliárd ISK. Celkový objem dlhopisov, ktoré mali nové banky vydať v prospech starých bánk ako protihodnotu za prevedené aktíva po odpočítaní záväzkov, bol odhadovaný na 1 153 miliárd ISK. FME vymenoval spoločnosť Deloitte LLP, aby ocenila hodnotu prevádzaných aktív a záväzkov. Počas tohto procesu vyšlo najavo, že nezávislé ocenenie nepovedie k stanoveniu pevnej čistej hodnoty prevádzaných aktív, ale k určeniu rozpätia hodnoty. Takisto sa zistilo, že veritelia bánk vyjadrili nesúhlas s procesom ocenenia. Namietali, že nie je nestranný a sťažovali sa, že nemohli chrániť svoje záujmy. Tieto komplikácie viedli ku zmene prístupu k zúčtovaniu finančných vzťahov medzi novými a starými bankami. Namiesto použitia nezávislého experta sa strany snažili prostredníctvom rokovaní dosiahnuť dohodu o hodnote čistých prevádzaných aktív.

(31)

Bolo zrejmé, že sa nepodarí dosiahnuť dohodu na základe ocenení, keďže pri ich vypracovávaní sa zreteľne vychádzalo z mnohých predpokladov, na ktoré mali strany zjavne odlišné názory. Štát sa usiloval o dosiahnutie dohôd o východiskových oceneniach poskytujúcich pevné základy pre počiatočnú kapitalizáciu nových bánk. Cenová výkonnosť aktív nad rámec východiskového ocenenia by mohla byť ponúknutá veriteľom vo forme viazaných podmienených dlhopisov (contingent bonds) alebo navýšenia akciového kapitálu bánk, nakoľko sa počas rokovaní zistilo, že výbory na riešenie problémov banky Glitnir a Kaupthing a väčšina ich veriteľov by mohli mať záujem o podiely v nových bankách a takéto riešenie by im umožnilo profitovať z možného rastu hodnoty prevedených aktív.

(32)

Úplná kapitalizácia troch nových bánk a predbežné dohody s veriteľmi starých bánk o tom, akým spôsobom sa bude platiť náhrada za prevod čistých aktív do nových bánk, boli oznámené 20. júla 2009. Vo vzťahu k dvom novým bankám, Glitnir (neskôr premenovaná na Íslandsbanki) a Kaupthing (neskôr premenovaná na Arion), bola súčasťou týchto predbežných dohôd takisto podmienečná dohoda starých bánk upísať väčšinu majetkových podielov v nových bankách.

(33)

Na základe týchto podmienečných dohôd sa výbory na riešenie problémov starých bánk rozhodli v októbri 2009 (Glitnir) a decembri 2009 (banky Kaupthing a Landsbanki Islands) zrealizovať túto možnosť a upísať akcie v nových bankách. 18. decembra 2009 vláda oznámila dokončenie obnovy bánk a uzatvorenie dohôd medzi islandskými orgánmi a novými bankami na jednej strane a výbormi na riešenie problémov bánk Glitnir, Landsbanki Íslands a Kaupthing konajúcimi v mene ich veriteľov na strane druhej. Dohody sa týkali urovnania záväzkov vyplývajúcich z prevodu aktív zo starých bánk na nové a zabezpečenia úplného financovania pre nové banky.

(34)

Finančný príspevok štátnej pokladnice do vlastného kapitálu týchto nových bánk sa podarilo podstatne znížiť z predpokladaných 385 miliárd ISK na 190 miliárd ISK, z čoho 135 miliárd ISK vo forme akciového kapitálu v prípade bánk Íslandsbanki a Arion a približne 55 miliárd ISK kapitálu Tier II vo forme podriadených úverov. Okrem toho poskytla štátna pokladnica bankám Íslandsbanki a Arion určité nástroje likvidity. Akciový kapitál, ktorý novým bankám poskytli staré banky, dosiahol sumu približne 156 miliárd ISK. Celková kapitalizácia nových bánk preto dosiahla sumu približne 346 miliárd ISK. Namiesto ponechania si úplného vlastníctva troch nových bánk z dohôd vyplynuli znížené podiely štátu v bankách takto: 5 % v prípade banky Íslandsbanki, 13 % v prípade banky Arion a 81 % v prípade banky Landsbankinn.

(35)

Kým prevzatie dvoch z troch nových bánk veriteľmi starých bánk vyriešilo hlavné problémy obnovy finančného sektora a položenia pevnejších kapitálových základov nových bánk, zachovali sa početné slabiny, ktoré bolo potrebné riešiť. Od jesene 2009 sa banky zamerali hlavne na riešenie interných záležitostí, určovali celkovú stratégiu svojich činností a reštrukturalizovali svoje portfóliá, ktoré predstavovali najväčší rizikový faktor pre ich činnosti a dlhodobú životaschopnosť. Proces reštrukturalizácie bol zložitý z dôvodu komplikovaných faktorov vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu o protiprávnosti úverov poskytnutých v ISK, avšak indexovaných v zahraničných menách. Pokiaľ ide o banku Landsbankinn, všetky aspekty relevantné v jej prípade sa uvádzajú v ďalšom texte.

(36)

Po kolapse bankového systému v októbri roku 2008 nasledovali významné hospodárske otrasy. Ťažkosti islandského finančného systému znásobila strata dôvery v národnú menu. V prvom štvrťroku 2008 a následne na jeseň po páde troch hlavných komerčných bánk sa koruna prudko znehodnotila. Napriek kontrolám kapitálu uvaleným na jeseň 2008 pretrvávala nestabilita meny aj v priebehu roka 2009 (15) Tieto výkyvy vyústili do vážnej recesie islandského hospodárstva s prepadom HDP o 6,8 % v roku 2009 a o 4 % v roku 2010.

(37)

Medzi následky hospodárskej krízy patria náhly nárast nezamestnanosti z 1,6 % v roku 2008 na 8 % v roku 2009, nárast inflácie a pokles reálnych platov. K tomu sa pridal prudký nárast dlhov podnikateľov a domácností a podielu nesplácaných úverov v portfóliu bánk a vysoký objem prevzatí podnikov vo finančných ťažkostiach zo strany nových bánk. V rovnakom čase vysoké finančné náklady na reštrukturalizáciu bankového systému viedli k prudkému rastu fiškálneho schodku a značnému nárastu verejného dlhu.

(38)

Po hlbokej recesii však predbežné údaje z Islandského štatistického úradu naznačili obrat v druhej polovici roku 2011 a pre celý rok rast HDP vo výške 3,1 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

(39)

Hospodársky rast v roku 2011 bol ťahaný hlavne nárastom domácej spotreby, najmä 4-percentným nárastom spotrebných výdavkov súkromných domácností. Podiel na tom mal rast platov a sociálnych dávok a rovnako niektoré politické iniciatívy zamerané na zmiernenie záťaže splácania dlhov domácností vrátane dočasnej úrokovej bonifikácie, zmrazenia splácania úverov a skoršej výplaty úspor zo súkromného dôchodkového sporenia. Predbežné údaje za rok 2011 takisto naznačili pomalý nárast investičnej aktivity, avšak z mimoriadne nízkej úrovne (16). Verejná spotreba zostávala v priebehu posledných troch rokov v útlme.

(40)

Všeobecné makroekonomické údaje však skrývajú výraznejšie rozdiely medzi odvetviami. Popri kolapse finančného sektora došlo k významnému prepadu v odvetví stavebníctva a u viacerých domácich výrobných činností a služieb. Na druhej strane došlo k rastu v určitých vývozných odvetviach. Vďaka nízkemu výmennému kurzu koruny a relatívne stabilným cenám morských a hliníkových výrobkov v zahraničných menách došlo po prepuknutí hospodárskej krízy k rastu vývozných výnosov. Rovnako to platí aj pre odvetvie cestovného ruchu a pre určité exportované služby. V tom istom čase došlo k prudkému prepadu dovozu, čo viedlo k dočasnému prebytku obchodnej bilancie (17) vo výške približne 10 % HDP v roku 2010. S rastúcou domácou spotrebou v roku 2011 však opäť začal rásť dovoz, čo sa odrazilo na poklese prebytku obchodnej bilancie na úroveň 8,2 % HDP.

(41)

Z prognóz Islandského štatistického úradu na roky 2012 až 2017 vyplýva, že postupné hospodárske oživenie bude v roku 2012 pokračovať rastom na úrovni 2,6 %. Podobné hodnoty rastu sa očakávajú počas zostávajúceho posudzovaného obdobia. Táto prognóza však vychádza z viacerých premenných. Môže dôjsť k ďalšiemu odkladu plánovaných rozsiahlych priemyselných investícií. Obchodné podmienky Islandu môže negatívne ovplyvniť pokračujúca recesia na trhoch hlavných obchodných partnerov, čo môže mať vplyv na mieru rastu Islandu. Pomalší ako očakávaný vývoj pri splácaní dlhov domácností a podnikov môže spomaliť domáci dopyt a perspektívu rastu hospodárstva. Na rast môže negatívne vplývať aj pokračujúca nestabilita cien spojená s výkyvmi meny v kontexte uvoľňovania kontrol kapitálu.

(42)

V nadväznosti na počiatočné opatrenia spojené so založením nových bánk a s ocenením hodnoty čistých aktív prevedených zo starých bánk vykonal na jar 2009 FME audit nových bánk, ich podnikateľských plánov, finančnej sily a kapitálových požiadaviek v rámci tzv. projektu „sign-off“. Projekt sa uskutočnil s prispením medzinárodnej riadiacej konzultačnej firmy Oliver Wyman.

(43)

Po dokončení tohto procesu FME udelil bankám prevádzkové licencie s rozličnými podmienkami. Vo svetle kvality portfólia aktív a predpokladanej hospodárskej neistoty sa požiadavka prísnejších kapitálových požiadaviek nad rámec zákonného minima javila v prípade troch bánk ako nevyhnutná. FME preto stanovil minimálny ukazovateľ kapitálovej primeranosti (CAD) pre tieto tri banky na úrovni 16 %, z čoho 12 % pre kapitál Tier I. Požiadavky boli stanovené na obdobie minimálne 3 rokov až do ich prehodnotenia zo strany FME. Stanovené boli aj podmienky pre likviditu. V ich zmysle mal objem likvidných prostriedkov v každom momente dosahovať aspoň 20 % vkladov. Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty mali dosahovať aspoň 5 % vkladov. Ďalšie požiadavky sa týkali reštrukturalizácie úverového portfólia, hodnotenia rizík, správy a riadenia a vlastníckej štruktúry. Porovnateľné kapitálové požiadavky FME stanovil aj vo vzťahu k iným finančným podnikom.

(44)

Hospodársky stabilizačný program zavedený v spolupráci s MMF predpokladal revíziu celého regulačného rámca pre finančné služby a dohľad, aby sa zlepšila ochrana proti budúcej finančnej kríze. Vláda pozvala bývalého generálneho riaditeľa fínskeho orgánu pre finančný dohľad Kaarla Jännäriho, aby vykonal hodnotenie existujúceho regulačného rámca a praktického dohľadu. Jedno zo zlepšení, ktoré navrhol Kaarlo Jännäri, bolo vytvorenie národného úverového registra v rámci FME s cieľom minimalizovať úverové riziko v systéme. Vo svojej správe takisto navrhol prijatie prísnejších pravidiel a postupov pre veľké expozície a prepojené financovanie a takisto častejšie previerky „na mieste“ na overenie externého dohľadu a správ, najmä pokiaľ ide o úverové riziko, riziko likvidity a devízové riziko. Takisto odporučil preskúmať a zlepšiť systém ochrany vkladov v súlade s vývojom v EÚ.

(45)

Vláda nadväzne predložila parlamentu (Althingi) návrh právneho predpisu, ktorý po schválení nadobudol platnosť 1. júla 2010 ako zákon č. 75/2010. Týmto novým právnym predpisom sa zároveň v značnom rozsahu pozmenil zákon o finančných podnikoch. V ďalšom období bolo prijatých viacero zmien zákona o finančných podnikoch a predpisu o regulácii a dohľade nad finančnými službami. Tieto regulačné zmeny sú podrobnejšie opísané v prílohe.

(46)

Napriek významným úspechom pri prestavbe finančného sektora musí Island naďalej riešiť dôsledky finančnej a menovej krízy z jesene 2008. Finančná kríza odhalila rozličné nedostatky finančného systému, ktoré je potrebné riešiť, ak sa má obnoviť dôvera verejnosti. Je nepopierateľné, že Island – rovnako ako mnoho ďalších krajín významne postihnutých finančnou krízou – čelí viacerým výzvam, ktoré súvisia s prispôsobením právneho a podnikateľského prostredia v sektore finančných služieb, ktoré by mali v budúcnosti podporovať zdravý a efektívny finančný systém a prispievať v čo najväčšej možnej miere k znižovaniu rizika opakovania systémových otrasov.

(47)

Výzvy, ktorým čelia islandské finančné podniky práve teraz, súvisia so skutočnosťou, že banky pôsobia v chránenom prostredí s kontrolami kapitálu a celoplošnou ochranou vkladov (blanket deposit guarantee). Banky sa v súčasnosti musia pripraviť na pôsobenie v otvorenejšom prostredí po uvoľnení kontrol kapitálu a úprave ochrany vkladov na úroveň ustanovenú v príslušných smerniciach EÚ/EHP (19) Islandské orgány zdôraznili, že pri schvaľovaní nových pravidiel v tejto oblasti je potrebné postupovať veľmi obozretne.

(48)

Inou výzvou je potreba ďalších úprav právneho a regulačného rámca, aby sa podporil robustný a efektívny finančný systém, ktorý rešpektuje vývoj v EHP a v oblasti medzinárodného práva (20).

(49)

Podľa najnovších informácií od islandských orgánov (21) sa od kolapsu bánk hospodárska súťaž v islandskom finančnom sektore radikálne zmenila. Počet finančných podnikov poklesol, nakoľko viaceré sporiteľne, komerčné banky a špecializované úverové inštitúcie prechádzajú konkurzným konaním alebo boli zlúčené s inými podnikmi (22). Počet finančných podnikov naďalej klesá. Pričinili sa o to fúzia banky Landsbankinn a sporiteľne SpKef z marca 2011, banky Íslandsbanki a Byr z decembra 2011 a fúzia banky Landsbankinn a sporiteľne Svarfdaelir, ktorú dozorný úrad schválil rozhodnutím o SpSv 20. júna 2012. Pri poklese počtu finančných podnikov a s ohľadom na skutočnosť, že väčšie banky preberajú vklady bánk, ktoré ukončujú svoje činnosti, sa zvyšuje koncentrácia na domácom trhu. Celková prítomnosť nových bánk na finančných trhoch EHP je na druhej strane oveľa nižšia ako v prípade ich predchodcov, pretože ich medzinárodné aktivity boli ukončené.

(50)

Okrem toho sa domáci trh značne zmenšil, pretože došlo k zániku určitých čiastkových trhov (sub-markets) alebo k ich podstatnému utlmeniu. Praktické zastavenie akciového trhu a zavedenie kontrol kapitálu oklieštili aktivity bánk na akciových a monetárnych trhoch a mali za následok minimálne investičné možnosti. S rekordne nízkou úrovňou investícii v hospodárstve a vo všeobecnosti vyššou mierou zadlženia domácností a podnikov je dopyt po úveroch nízky. Od kolapsu sa banky sústredili na vnútorné záležitosti, reštrukturalizáciu svojich portfólií a svojich významných firemných klientov.

(51)

Pred finančnou krízou bol trhový podiel sporiteľní približne 20 – 25 % objemu vkladov. V súčasnosti sa tento podiel prepadol na približne 2 až 4 %. Trhový podiel sporiteľní a komerčných bánk, ktoré ukončili svoje činnosti, prevzali tri hlavné komerčné banky – Arion, Íslandsbanki a Landsbankinn. Podiel týchto troch veľkých bánk dohromady predstavuje v súčasnosti 90 – 95 % trhu v porovnaní s 60 – 75 % v minulosti, pričom trhový podiel banky Landsbankinn je nebadateľne najvyšší. Okrem 10 regionálnych sporiteľní s trhovým podielom približne 2 – 4 % je jediným ďalším hráčom na trhu reštrukturalizovaná banka MP (23) s trhovým podielom približne 1 až 5 %.

(52)

Islandský finančný trh je preto zjavne oligopolný a tri najväčšie banky môžu spoločne získať dominantné postavenie. Podľa Islandského úradu na ochranu hospodárskej súťaže (ICA) existujú na islandskom bankovom trhu značné prekážky vstupu. Má to nepriaznivé dosahy na hospodársku súťaž. Takisto existujú určité prekážky znemožňujúce spotrebiteľom zmenu banky. Islandské orgány ďalej priznali, že devízové riziká spojené s malou a neobchodovanou menou, islandskou korunou, ešte viac obmedzili hospodársku súťaž a odradili zahraničné banky a spoločnosti od vstupu na islandský trh.

(53)

Úrad ICA sa najnovšie zameral na špecifické záležitosti týkajúce sa IT infraštruktúry pre bankové činnosti a spoluprácu bánk v tomto smere. Ide o to, že finančné inštitúcie spoluvlastnia poskytovateľa IT služieb Reiknistofa bankanna (islandské bankové dátové centrum; RB). Táto skutočnosť je relevantná z hľadiska hodnotenia posudzovaného prípadu a bola jednou z tém, o ktorých dozorný úrad rokoval s islandskými orgánmi a bankami.

(54)

RB spoločne vlastnia tri hlavné islandské banky, dve sporiteľne, združenie islandských sporiteľní a traja hlavní spracovatelia kartových transakcií na Islande. Podiel banky Landsbankinn je 36,84 % akcií RB, banky Íslandsbanki 29,48 % a banky Arion 18,7 % akcií. Kombinovaný podiel troch komerčných bánk predstavuje teda 85,02 % akcií spoločnosti RB. Klientmi spoločnosti RB sú jej vlastníci, Islandská centrálna banka, ďalšie finančné inštitúcie a verejné subjekty. Spolupráca bánk v tejto oblasti je rozsiahla, keďže spoločnosť RB vyvinula zúčtovací systém pre transakcie na Islande. Spoločnosť takisto poskytuje viaceré základné bankové riešenia pre početnú skupinu koncových používateľov, ktoré využíva väčšina islandských bánk. Spoločnosť RB navyše prevádzkuje systém elektronických faktúr a platieb pre podniky a spotrebiteľov.

(55)

Podľa úradu ICA sa menšie banky a sporiteľne stali po kolapse z roku 2008 obzvlášť zraniteľné. Pre menšie finančné podniky sú požadované IT služby zvlášť dôležité, preto je možné ich vnímať ako jednu z prekážok vstupu nových účastníkov na trh. Platformu pre IT služby poskytovala v značnom rozsahu spoločnosť RB pre väčšie finančné podniky a spoločnosť Teris pre sporiteľne a menších hráčov na trhu. Po ukončení podnikania viacerých menších finančných podnikov v posledných rokoch prišla spoločnosť Teris o veľkú časť svojich príjmov, čo viedlo k tomu, že v januári 2012 odpredala časť svojich IT riešení spoločnosti RB. Podľa vyjadrení spoločností RB a Teris bolo cieľom transakcie okrem iného zabezpečenie poskytovania IT služieb pre menšie finančné podniky.

(56)

Úrad ICA prešetroval dva prípady týkajúce sa spoločnosti RB. Po prvé, či by sa spoluvlastníctvo a spolupráca bánk a ďalších finančných podnikov na projekte RB mali považovať za porušenie zákazu obmedzujúcich postupov podľa článku 10 islandského zákona o hospodárskej súťaži. Po druhé, zlučiteľnosť nákupu hlavných aktív spoločnosti Teris spoločnosťou RB sa posudzuje podľa ustanovení o fúziách tohto istého zákona. V máji 2012 sa však oba prípady ukončili urovnaním medzi spoločnosťou RB a jej vlastníkmi na jednej strane a úradom ICA na strane druhej (24).

(57)

Okrem uvedených obáv, ktoré sa priamo týkajú islandského finančného trhu, úrad ICA osobitne poukázal na potrebu bezodkladného uskutočnenia predaja a reštrukturalizácie prevádzkových spoločností (25). Banky prevzali viaceré prevádzkové spoločnosti (ako veritelia týchto spoločností) v dôsledku ich nadmerného zaťaženia úvermi po hospodárskom kolapse v roku 2008. Podľa úradu ICA by konflikt záujmov mohol vznikať v prípadoch, keď banky poskytujú spoločnostiam finančné služby a zároveň ich vlastnia. Úrad ICA zastáva názor, že priame alebo nepriame vlastníctvo (26) subjektov bankami predstavuje najčastejší a nebezpečný problém pre hospodársku súťaž v období po finančnej kríze, ktorý má vplyv na takmer každú spoločnosť a priemyselný podnik na Islande. Úrad ICA zastáva názor, že rýchlejšia reštrukturalizácia spoločností zlepší hospodársku súťaž na finančných trhoch. V prípadoch, keď bola účasť bánk na reštrukturalizácii ich firemných klientov podmienená oznamovacou povinnosťou podľa vnútroštátnych pravidiel o kontrole fúzií, úrad ICA často v tejto súvislosti stanovil pre banky podmienky, za ktorých môžu vlastníctvo nadobudnúť. Komplexné riešenie tohto problému je však zložité, pretože má korene hlavne vo vysokej úverovej zaťaženosti islandského podnikateľského sektora.

(58)

Vo svojich vyjadreniach adresovaných dozornému úradu sa všetky tri komerčné banky – Arion, Íslandsbanki a Landsbankinn – vyjadrili, že od jesene 2008 sa vo vzťahu k podmienkam hospodárskej súťaže na islandskom finančnom trhu neudiali nijaké významnejšie zmeny, ktoré by mohli vzbudzovať obavy. Na trhu prevažuje účinná hospodárska súťaž bez akýchkoľvek indikácií o protisúťažnom správaní troch najväčších hráčov. Pri posudzovaní podmienok hospodárskej súťaže na trhu úrad ICA prehliadol určité kľúčové faktory. Zahraničné banky, i keď nemajú zastúpenie na Islande, dlhodobo súťažili a naďalej súťažia s islandskými bankami v oblasti poskytovania firemných úverov a ďalších finančných služieb najväčším klientom, ako sú exportne orientované podniky (rybárstvo, energeticky náročný priemysel atď.) a subjekty pôsobiace v oblasti štátnej a miestnej správy.

(59)

Tento názor je však v rozpore s názorom uvedeným v podkladoch islandských orgánov, ako sa uvádza v už citovanej správe ministra hospodárskych záležitostí pre parlament (Althingi), ako aj názorom úradu ICA. Navyše, v súlade s tým, čo uvedieme v ďalšom texte, sa banka Landsbankinn, napriek určitým výhradám k analýze podmienok hospodárskej súťaže, rozhodla poskytnúť záväzky zamerané na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže v spojitosti s dotknutými opatreniami pomoci. Tieto záväzky sa uvádzajú v prílohe.

(60)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, v roku 2008 došlo ku kolapsu banky Landsbanki rovnako ako ostatných dvoch veľkých islandských komerčných bánk – Glitnir a Kaupthing. Aby sa zabezpečilo fungovanie domáceho bankového sektoru, podnikli islandské orgány určité opatrenia na obnovu operácií (starej) banky Landsbanki. Súčasťou týchto opatrení bolo zriadenie a kapitalizácia novej banky Landsbanki (v súčasnosti nazvanej banka Landsbankinn). Tieto opatrenia sa uvádzajú v ďalšom texte.

(61)

Pred finančnou krízu z roku 2008 bola banka Landsbanki druhou najväčšou bankou na Islande. Na konci druhého štvrťroku 2008 dosahovala jej súvaha sumu 3 970 miliárd ISK a počas prvého polroku roku 2008 dosiahla zisk pred zdanením vo výške 31 miliárd ISK. Podľa zverejnenej stratégie (27) sa banka Landsbanki mala transformovať z miestnej banky podnikajúcej výlučne na Islande, „na vysoko ziskovú firemnú a investičnú banku s bankovými činnosťami vykonávanými na východ od Islandu v Európe a na západ za Atlantikom“. V roku 2000 banka Landsbanki začala svoje zahraničné činnosti, keď nadobudla 70 % podiel v Heritable Bank v Londýne. Počas nasledujúcich rokov banka významne narástla cez akvizície a zriaďovanie zahraničných pobočiek. Pred svojím kolapsom mala banka Landsbanki 7 hlavných dcérskych spoločností v Spojenom kráľovstve, Írsku, Luxembursku, vo Francúzsku/Nemecku a na Islande. Takisto mala pobočky v Spojenom kráľovstve (táto pobočka ma zase zastúpenia v Holandsku, Nemecku a v Spojených štátoch), Kanade, Nórsku a vo Fínsku i predajné miesto v Hongkongu.

(62)

Nástupnícka spoločnosť banky Landsbanki, banka Landsbankinn, je univerzálna banka ponúkajúca komplexný súbor finančných služieb pre jednotlivcov, domácnosti, firmy a profesionálnych investorov na Islande. Banka Landsbankinn je druhou najväčšou bankou na Islande. Na konci roka 2011 dosahovali jej celkové aktíva 1 135 miliárd ISK a mala 1 142 zamestnancov. Podľa reštrukturalizačného plánu pôsobí banka Landsbankinn hlavne v týchto oblastiach:

(63)

Divízia retailového bankovníctva zastrešuje všetky bežné služby pre jednotlivcov a malé a stredné podniky (MSP). Zamestnáva 520 zamestnancov, z čoho 410 pracuje na rozličných pobočkách. Ide o najväčšiu divíziu banky Landsbankinn. Podľa informácií od islandských orgánov má banka Landsbankinn v retailovom sektore trhový podiel [> 25] %.

(64)

Divízia korporátne bankovníctvo sa zameriava na veľké spoločnosti a mestá a na financovanie veľkých projektov. V rámci tejto divízie pôsobia tri odbory: Priemysel, obchod a služby, Rybárstvo a plody mora a Stavebníctvo a všeobecná správa úverov. Divízia zamestnáva 40 zamestnancov. Podľa informácií od islandských orgánov má banka Landsbankinn vo firemnom sektore trhový podiel [> 30] %.

(65)

Divízia Treasury je zodpovedná za likviditu a financovanie banky Landsbankinn, riadi trhové riziko, tvorbu kurzov na devízovom trhu (FX), operácie na peňažnom trhu a kótované cenné papiere. Divízia Trhy organizuje devízové obchody a poskytuje brokerské služby vo vzťahu k dlhopisom, akciám a derivátom pre profesionálnych klientov.

(66)

Divíziu Správa aktív (Asset management) tvoria tri odbory, menovite správa aktív pre tretie strany, privátne bankovníctvo a služby finančného poradenstva.

(67)

Islandské orgány predložili prehľad už vykonaných kľúčových zmien, ktoré sú podľa názoru dozorného úradu relevantné pre účely tohto posúdenia.

(68)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, súčasťou podnikateľskej stratégie banky Landsbanki bol prienik na medzinárodné trhy a od roku 2004 bol hlavným cieľom banky rast v oblasti medzinárodných investícií a firemného bankovníctva so zameraním na služby pre malé a stredné podniky. V roku 2005 bola v Londýne otvorená pobočka zameraná na financovanie prostredníctvom pákového efektu a poskytovanie zabezpečených úverov. Pobočky otvorené neskôr v Kanade, vo Fínsku, v Nórsku a predajné miesto v Hongkongu sa zameriavali na poskytovanie zabezpečených úverov a obchodné financovanie. Cieľom tejto stratégie (28) bolo diverzifikovať úverové portfólio naprieč krajinami a sektormi. V dôsledku tejto stratégie získavalo poskytovanie úverov neislandským spoločnostiam stále väčší podiel na činnostiach banky. Takmer polovica z 2 644 osôb zamestnaných v banke Landsbanki a jej pobočkách v septembri 2008 pracovala mimo Islandu.

Graf 1

Rozdelenie aktív podľa regiónov – prvý a druhý štvrťrok 2008

(69)

Pri pohľade na geografické rozloženie zistíme, že 54 % celkových aktív (3 970 ISK v prvom a druhom štvrťroku 2008) bolo podľa grafu umiestnených mimo Islandu. Navyše, v prvom polroku 2008 pochádzalo 41 % príjmov z Islandu, 34 % zo Spojeného kráľovstva a Írska, 6 % z Luxemburska a 15 % z ostatných regiónov.

(70)

Ďalší graf znázorňuje, že za prvý polrok 2008 (posledné dostupné údaje pre banku) vytvorili väčšinu zo zisku pred zdanením vo výške 31 miliárd ISK investičné a firemné bankovníctvo. V rokoch po privatizácii banky (v roku 2002) podiel retailového bankovníctva trvalo klesal.

Graf 2

rozdelenie ziskov podľa segmentov podnikateľskej činnosti – prvý a druhý štvrťrok 2008

(71)

Nová banka Landsbankinn sa zameriava výlučne na činnosti na Islande. Nejde o medzinárodne zameranú banku, ako bola jej predchodkyňa, a na rozdiel od banky Landsbanki, ktorá svoj rast odvíjala od rôznorodej kombinácie financovania a v značnom rozsahu závisela od nezabezpečených dlhopisov predávaných po celom svete, banka Landsbankinn sa spolieha hlavne na vklady ako na svoju finančnú základňu. Toto obmedzuje potenciálny rast banky Landsbankinn.

(72)

Okrem toho rozdelenie na domáce a zahraničné aktíva znamenalo pre banku Landsbankinn podstatné zníženie veľkosti súvahy v porovnaní s bankou Landsbanki:

Tabuľka 1

Súvaha bánk Landsbanki (LBI) a Landsbankinn

(73)

Ako vyplýva z porovnania dvoch najvýznamnejších položiek aktív v tabuľke, počiatočná súvaha banky Landsbankinn predstavovala len približne 25 % súvahy banky Landsbanki k 30. 6. 2008. Na konci roka 2011 dosiahli celkové aktíva banky Landsbankinn sumu 1 135 miliárd ISK.

(74)

Pokiaľ ide o zamestnancov, došlo k ich poklesu o viac ako 55 % (z 2 644 na 1 142).

—

Zákon č. 125/2008 o splnomocnenom orgáne pre úhrady zo štátnej pokladnice v dôsledku nezvyčajných okolností na finančnom trhu atď. označovaný ako „zákon o stave núdze“

(75)

Zákon o stave núdze zveril FME právomoc zasiahnuť v prípade „extrémnych okolností“, prevziať právomoci valného zhromaždenia a predstavenstva finančných inštitúcií a rozhodnúť o tom, ako sa naloží s ich aktívami a záväzkami. FME získal oprávnenie vymenovať výbory na riešenie problémov finančných inštitúcií, ktoré prevzal. Tieto výbory získali oprávnenia valných zhromaždení. Zákon o stave núdze ustanovil, že pohľadávky vkladateľov na vyplatenie vložených vkladov a systémy na ochranu vkladov majú prednostné postavenie v prípade konkurzu finančných inštitúcií. Zákon takisto splnomocnil islandské ministerstvo financií k tomu, aby zriaďovalo nové banky. Zákon o stave núdze zaviedol zmeny zákona o finančných podnikoch č. 161/2002, zákona o úradnom dohľade nad finančnými činnosťami č. 87/1998, zákona o systémoch ochrany vkladov a náhrad pre investorov č. 98/1999 a zákona o otázkach bývania č. 44/1998.

(76)

Opatrenia, ktoré prijali islandské orgány v nadväznosti na kolaps banky Landsbanki, sú uvedené v predchádzajúcom texte a boli podrobnejšie opísané v rozhodnutí o začatí konania. Podstatu intervencií je možné zhrnúť takto:

(77)

FME prevzal kontrolu banky Landsbanki 7. októbra 2008. Domáce záväzky a (väčšina) domácich aktív bola prevedená do novej banky Landsbanki 9. októbra 2008. Do majetku starej banky/jej veriteľom sa mala vyplatiť náhrada za tento prevod vo výške rozdielu medzi prevedenými aktívami a záväzkami. Nakoľko sa však určenie rozdielu ukázalo ako náročné a časovo sa predlžovalo, štát poskytol počiatočný kapitál a zaviazal sa prispieť v prípade potreby ďalším kapitálom. 15. decembra 2009 sa podarilo uzatvoriť dohodu medzi štátom a veriteľmi starej banky, podľa ktorej štát prevzal v novej banke podiel 81,33 % (finančný vklad 121 225 miliárd ISK) a veritelia banky Landsbanki upísali 18,67 % nových akcií. Kompenzácia veriteľov za prevedené aktíva závisí podľa dohody medzi štátom a veriteľmi hlavne od podmieneného dlhopisu podrobne opísaného v ďalšom texte. Dozorný úrad považuje dátum dosiahnutia dohody – 15. decembra 2009 – za dátum začatia 5-ročného reštrukturalizačného obdobia, ktoré preto potrvá do 1. decembra 2014.

(78)

Ďalšia časť sa bude venovať opisu tých aspektov štátnej intervencie, ktoré predstavujú opatrenia relevantné z hľadiska aplikácie článku 61 Dohody o EHP.

(79)

Štát poskytol kapitál Tier I dvakrát – prvýkrát pri vytvorení novej banky Landsbanki v roku 2008, a opakovane, keď banku úplne kapitalizoval v roku 2009 po dosiahnutí dohody s veriteľmi starej banky.

(80)

Štát poskytol 775 miliónov ISK (29) (5 miliónov EUR) v peniazoch ako počiatočné imanie novej banky. Okrem toho sa zaviazal novej banke poskytnúť príspevok celkovo do výšky 200 miliárd ISK výmenou za jej akcie. Táto suma bola vypočítaná ako 10 % počiatočného ocenenia pravdepodobného objemu celkových rizikovo vážených aktív banky. Tieto prostriedky boli formálne zahrnuté do štátneho rozpočtu na rok 2009 ako prostriedky na vládne výdavky na riešenie mimoriadnych okolností na finančných trhoch. Takto vyčlenený kapitál mal za cieľ poskytnúť dostatočnú záruku za fungovanie banky do vyriešenia záležitostí súvisiacich s jej konečnou rekapitalizáciou vrátane výšky jej počiatočnej súvahy, ktorá sa odvíjala od ocenenia náhrady, ktorú bolo potrebné vyplatiť starej banke za prevedené aktíva.

(81)

20. júla 2009 islandská vláda oznámila, že určila základ pre kapitalizáciu banky Landsbankinn a dosiahla dohodu o tom, akým spôsobom sa bude starým bankám platiť náhrada za prevod čistých aktív do nových bánk. Takisto oznámila, že štát bude kapitalizovať novú banku. Konečná dohoda o kapitalizácii bola uzatvorená 15. decembra 2009 (celková kapitalizácia dosiahla 150 miliárd ISK, z čoho 121,225 miliárd ISK poskytol štát), kedy sa podarilo dosiahnuť dohodu o náhrade za prevod čistých aktív a záväzkov prevedených do banky Landsbankinn. V súlade s tým, čo bolo uvedené v predchádzajúcom texte, FME stanovil banke Landsbankinn kapitálové požiadavky, na základe ktorých musí držať aspoň 12 % jadrového kapitálu Tier I (30) a 4 % dodatočného kapitálu Tier II z rizikovo vážených aktív banky. V čase formálnej kapitalizácie banky Landsbankinn 20. januára 2010 mala podiel jadrového kapitálu Tier I približne 15 %. FME jej udelil dočasnú výnimku z (celkovej) 16-percentnej požiadavky pod podmienkou, že predloží prijateľný plán opisujúci, ako dosiahne predpísaný podiel. V júni 2010 banka oznámila, že jej jadrový kapitál Tier I prekročil podiel 16 % a na základe toho FME trvalo zrušil povinnosť banky Landsbankinn držať kapitál Tier II, ak podiel jej jadrového kapitálu Tier I zostane nad úrovňou 16 %.

(82)

Dohoda o kapitalizácii bola výsledkom dlhých a zložitých rokovaní, ktoré viedli k rámcovej dohode strán vyjadrenej v predbežnej dohode z 10. októbra 2009 a k podrobnejšiemu súboru podmienok týkajúcich sa dlhových nástrojov z 20. novembra 2009. Konali sa takisto ďalšie stretnutia a debaty strán, počas ktorých sa rámcová dohoda menila a boli vypracované konkrétne dokumenty. Súčasťou výslednej dohody je vydanie troch dlhopisov denominovaných v eurách, librách a amerických dolároch, ktorých súhrnná nominálna hodnota je ekvivalentom 260 miliárd ISK, a účasť Landsbanki (alebo vlastne veriteľov starej banky) na prvotnom upísaní (a možno dočasnom) 18,67 % vlastníckeho podielu v banke Landsbankinn (31).

(83)

Okrem toho s ohľadom na značnú neistotu vo vzťahu k hodnote prevedených aktív, banka Landsbankinn súhlasila s vydaním podmieneného dlhopisu pre banku Landsbanki (prepojeného s jej účasťou na vlastnom imaní), ktorého nominálna hodnota sa neurčí pred 31. marcom 2013. Po určení nominálnej hodnoty tohto podmieneného dlhopisu by celá majetková účasť alebo jej časť vo vlastníctve banky Landsbanki mohla byť odovzdaná islandskej vláde (32).

(84)

Island v záujme transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (33) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (34) prijal zákon č. 98/1999 o systémoch ochrany vkladov a náhrad pre investorov a vytvoril tzv. Fond na ochranu vkladateľov a investorov. Fond bol financovaný prostredníctvom ročných príspevkov bánk vypočítaných na základe celkového objemu vkladov v daných bankách.

(85)

Podľa islandských orgánov plánovali okrem opatrení islandskej vlády na záchranu bánk z jesene 2008 takisto poskytnúť dodatočné záruky a upokojiť verejnosť v otázke bezpečnosti vkladov v čase krízy. Poskytli preto dodatočnú záruku štátu za vklady v domácich komerčných bankách a sporiteľniach nad rámec pôsobnosti zákona č. 98/1999, ktorým sa implementovala smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov a smernica 97/9/ES o systémoch náhrad pre investorov.

(86)

V oznámení úradu predsedu vlády zo 6. októbra 2008 sa uvádza, že „… Vláda Islandu zdôrazňuje, že vklady v domácich komerčných bankách a sporiteľniach a ich pobočkách na Islande budú chránené v plnej výške“ (35). Toto oznámenie odvtedy úrad predsedu vlády zopakoval vo februári a decembri 2009 (36). Okrem toho sa na toto oznámenie odvoláva vyhlásenie o zámere, ktoré islandská vláda poslala Medzinárodnému menovému fondu (a ktorý bol uverejnený na webovej lokalite ministerstva pre hospodárske záležitosti a MMF) 7. apríla 2010 (a zopakované v ďalšom vyhlásení o zámere z 13. septembra 2010). V liste (ktorý podpísali predseda Islandskej vlády, minister financií, minister pre hospodárske záležitosti a guvernér CBI) sa uvádza, že „… V súčasnosti naďalej plníme záväzok v plnom rozsahu chrániť vkladateľov. Keď sa však podarí dosiahnuť finančnú stabilitu, plánujeme postupne uvoľňovať túto celoplošnú ochranu vkladov“ (37). Okrem toho v časti zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorá sa týka štátnych záruk, sa v poznámke pod čiarou uvádza odkaz na vyhlásenie islandskej vlády, že vklady v islandských bankách sú chránené štátnou zárukou (38).

(87)

Situáciu dokresľuje aj nedávne vyhlásenie súčasného ministra pre hospodárske záležitosti a bývalého ministra financií (2009 až 2011) Steingrímura Sigfússona, ktoré odznelo počas debaty v islandskom parlamente na tému vládnych výdavkov súvisiacich s prevzatím banky SpKef bankou Landsbankinn. Podľa ministra sa v tejto súvislosti musí v každom momente prihliadať na vyhlásenie štátu z jesene 2012, že všetky vklady v sporiteľniach a komerčných bankách budú bezpečné a chránené. „Činnosti na všetkých úrovniach sa odvtedy odvíjajú od tohto (t. j. od vyhlásenia) a je to nanešťastie pravda, že toto (t. j. platby v dôsledku SpKef) bude jeden z najväčších účtov, ktoré bude musieť znášať priamo štát ako výdavky na záchranu vkladov všetkých obyvateľov Suðurnes … a všetkých klientov SpKef v oblasti Západných fjordov a západnej a severozápadnej oblasti… Nepredpokladám, že by si niekto pomyslel, že k vkladateľom v týchto oblastiach sa bude pristupovať inak ako k ostatným obyvateľom, takže štát v tejto otázke nemal príliš na výber“ (39).

(88)

Podľa islandskej vlády sa od dodatočnej ochrany vkladov upustí pred úplným odvolaním kontrol kapitálu. Tento krok sa podľa islandských orgánov predpokladá ku koncu roku 2013.

(89)

V marci 2009 sa kapitálová pozícia sporiteľne Keflavik dostala pod zákonné minimum. Podľa islandských orgánov to bolo zapríčinené čiastočne rozšírením následkov finančných otrasov opísaných v predchádzajúcom texte a takisto mimoriadne silným dosahom hospodárskej krízy na regióny, v ktorých sporiteľňa pôsobila.

(90)

Táto sporiteľňa ponúkala sporiace účty a úvery retailovým klientom a malým a stredným podnikom. Takisto popri tradičných finančných službách, ako sú platobné a inkasné služby, bankové služby pre bytové spoločenstvá, prémiové bankovníctvo, online bankovníctvo a bankomaty, ponúkala správu aktív a sprostredkovanie obchodu s cennými papiermi. Jej ústredie sa nachádzalo v Keflaviku. Sporiteľňa mala šestnásť pobočiek v týchto oblastiach: Suðurnes, Západné fjordy, Hvammstangi a Ólafsvik. Sporiteľňa mala približne 3-percentný trhový podiel v segmente vkladov vo finančných inštitúciách na Islande.

(91)

Keď jej ukazovateľ CAD klesol pod zákonné minimum, FME jej opakovane predĺžil lehotu na reorganizáciu svojich financií v spolupráci s veriteľmi a na to, aby svoj základný kapitál dostala na minimálne 16-percentnú úroveň. Konečný termín na zvýšenie základného kapitálu pre sporiteľňu Keflavik uplynul 21. apríla 2010. V liste z 22. apríla sporiteľňa Keflavik informovala FME, že časť jej veriteľov zamietla návrhy na finančnú reorganizáciu a s ohľadom na jej vtedajšiu situáciu požiadala o to, aby FME prevzal kontrolu nad jej činnosťami.

(92)

Nasledujúci deň minister financií vytvoril nový finančný podnik, Spkef, ktorý na základe rozhodnutia FME prevzal činnosti sporiteľne Keflavik. Vklady, časť záväzkov a väčšina aktív sporiteľne prešli na nový podnik, ktorý okamžite začal svoju činnosť.

(93)

Podľa islandských orgánov sa v záujme obnovenia životaschopnosti sporiteľne SpKef mala poskytnúť kapitálová injekcia a prijať opatrenia, aby bola životaschopná bez ďalšej pomoci. Vo februári 2011 po ďalšom zhoršení podmienok v oblastiach, kde sporiteľňa SpKef pôsobila, odhadli manažment a predstavenstvo sporiteľne SpKef finančný rozdiel v hodnotách vkladov a aktív na sumu 11,2 mld. ISK, čo znamenalo, že na splnenie ukazovateľa CAD stanoveného FME bolo potrebných 19,4 mld. ISK. Podľa islandských orgánov bol tento odhad oveľa horší, ako naznačovalo predchádzajúce ocenenie. Boli preto navrhnuté iné, menej nákladné opatrenia na riešenie tejto situácie.

(94)

5. marca 2011 sa podarilo dosiahnuť dohodu medzi bankou Landsbankinn a islandskými orgánmi, na základe ktorej malo dôjsť k zlúčeniu činností, aktív a záväzkov sporiteľne SpKef s bankou Landsbankinn. Podľa islandských orgánov sa toto považovalo za najlepšie riešenie na zabezpečenie finančnej stability a záujmov spotrebiteľov, veriteľov a islandského štátu, keďže ukazovateľ kapitálovej primeranosti banky Landsbankinn sa stal dostatočný na prevzatie sporiteľne SpKef bez potreby dodatočného štátneho príspevku. Islandské orgány pripustili, že riešenie negatívnej bilancie aktív (oproti záväzkom z vkladov) sporiteľne SpKef bolo v každom prípade potrebné v dôsledku celoplošnej ochrany vkladov. Dohoda o prevzatí medzi bankou Landsbankinn a islandským štátom preto obsahovala záväzok štátu vyrovnať negatívnu bilanciu aktív sporiteľne SpKef. Súčasťou dohody bol aj špeciálny mechanizmus na určenie tohto rozdielu (a teda aj výšky záväzku štátu). Podľa tohto mechanizmu sa v prípade nedosiahnutia dohody o výsledku ocenenia spor predloží arbitrážnemu výboru.

(95)

Nakoľko sa strany dohody nedokázali dohodnúť na rozdiele medzi prevedenými aktívami a záväzkami, došlo na riešenie sporu zo strany arbitrážneho výboru. 8. júna 2012 arbitrážny výbor dokončil svoje skúmanie a rozhodol, že za prevzatie vkladov a aktív sporiteľne SpKef patrí banke Landsbankinn náhrada v objem 19,2 miliárd ISK (40). Podľa islandských orgánov sa vyrovnanie tohto záväzku uskutoční formou štátnych dlhopisov.

(96)

Pokiaľ ide o sporiteľňu Sparisjodur Svarfdaela, udalosti vedúce k aprílu 2011, ako aj informácie o jej finančných ťažkostiach a zásahu islandského štátu, sú opísané v rozhodnutí o sporiteľniach uvedenom v predchádzajúcom texte. Následné prevzatie bankou Landsbankinn bolo opísané a schválené dozorným úradom v rozhodnutí SpSv uvedenom v predchádzajúcom texte.

(97)

Islandská vláda poskytla štátnu pomoc sporiteľni SpSv formou podriadeného úveru v apríli 2011 a formou urovnania pohľadávok, ktoré mala CBI voči sporiteľni SpSv. Tieto pohľadávky boli transformované na záručný kapitál prevedený na spoločnosť Icelandic State Financial Investments (ISFI – finančné investície islandského štátu). Záchranné opatrenia boli rozhodnutím o sporiteľniach posúdené ako dočasne zlučiteľné s Dohodou o EHP pod podmienkou predloženia reštrukturalizačného plánu pre sporiteľňu SpSv. Keďže banka Landsbankinn prevzala všetky aktíva a činnosti sporiteľne SpSv (tieto predstavovali približne 0,311 % z aktív banky Landsbankinn k rovnakému dátumu), dozorný úrad považuje reštrukturalizačný plán banky Landsbankinn za reštrukturalizačný plán zlúčeného subjektu.

(98)

Islandské orgány predložili reštrukturalizačný plán pre banku Landsbankinn 31. marca 2011. Islandské orgány plán upravili, aktualizovali a znovu predložili 23. mája 2012 (ďalej len „reštrukturalizačný plán“).

(99)

Reštrukturalizačný plán sa zameriava na ťažiskové záležitosti týkajúce životaschopnosti banky, rozdelenia bremena a obmedzenia narúšania hospodárskej súťaže. Podľa reštrukturalizačného plánu sa banka Landsbankinn zameria na svoju hlavnú činnosť a reštrukturalizáciu úverových portfólií domácností a podnikov.

(100)

Ako bolo uvedené v prechádzajúcom texte, dozorný úrad zastáva názor, že obdobie reštrukturalizácie bude trvať do 15. decembra 2014.

(101)

Islandské orgány a banka zastávajú názor, že reštrukturalizácia banky Landsbankinn zabezpečí jej návrat k stabilnej, finančne zabezpečenej banke so solídnymi podielmi kapitálu, aby mohla zastávať úlohu poskytovateľa úverov pre reálne hospodárstvo. Na základe informácií uvedených v reštrukturalizačnom pláne a v písomných odpovediach na otázky dozorného úradu sa tento cieľ plánuje dosiahnuť najmä prostredníctvom:

(102)

Pred podrobnejším opisom vyššie uvedených bodov sa v ďalšom texte stručne uvádzajú názory banky na to, ako reštrukturalizačný plán rieši nedostatky, ktoré prispeli k pádu banky Landsbanki. Banka zdôrazňuje, že hoci sa podnikanie banky Landsbankinn zakladá na vnútroštátnych činnostiach banky Landsbanki, ide o odlišnú banku.

(103)

Islandské orgány uviedli, že slabiny charakteristické pre banku Landsbanki pred kolapsom bankového systému, boli podrobne opísané v správe osobitnej vyšetrovacej komisie (SIC), uvedenej v predchádzajúcom texte. Banka navyše zdôrazňuje, že ku kolapsu prispeli najmä slabý manažment rizík, nadmerné podstupovanie rizika, neobvykle blízke vzťahy medzi vlastníkmi a najväčšími dlžníkmi, príliš rýchly rast počas príliš krátkeho obdobia, nedostatok skúseností na globálnych trhoch, benevolentné podmienky poskytovania úverov, nedostatok vnútorných kontrolných mechanizmov a pochybná firemná kultúra a stratégia. Takisto uviedla, že od začatia pôsobenia banky Landsbankinn na konci roku 2008 boli vykonané kľúčové zmeny podnikateľského modelu a že vyššie uvedené faktory slúžili ako návod pre zavedenie novej stratégie a riadenia banky Landsbankinn.

(104)

Okrem dlhého zoznamu opatrení zameraných reorganizáciu vnútorných pracovných postupov a nahradenie kľúčových zamestnancov budú nasledovať tieto významné zmeny: väčší dôraz na domáce činnosti, najmä na retailové bankovníctvo a sieť pobočiek, významne zredukované činnosti investičného bankovníctva, dôraz na reštrukturalizáciu úverového portfólia, zrevidované riadenie rizík a posilnenie podnikovej zodpovednosti a dodržiavania vysokých etických štandardov.

(105)

Hoci má banka Landsbankinn rovnako ako jej predchodkyňa v úmysle poskytovať na islandskom trhu širokú škálu finančných služieb, rozdiel v bankovníctve banky Landsbankinn pred krízou a po nej je zreteľný skôr v spôsobe, „akým“ banka podniká (procesy, postupy, dokumentácia, pravidlá a nariadenia), ako v tom, „aké“ služby a produkty na Islande ponúka.

(106)

Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte, väčšina domácich aktív a pasív Landsbanki bola v priebehu októbra 2008 prevedená na banku Landsbankinn. V dôsledku tohto procesu väčšina veľkoobchodného dlhu zostala v majetku banky Landsbanki, a banka Landsbankinn preto nikdy nebola zadlžená ako banka Landsbanki. Podľa reštrukturalizačného plánu to znamená, že otázka znižovania súvahy banky sa vyriešila v podstate už v októbri 2008.

(107)

V dôsledku už spomenutých kapitalizačných opatrení a vývoja od zriadenia banky, najmä nového ocenenia aktív (podrobnejšie rozvedené v ďalšom texte), mala banka Landsbankinn ukazovatele kapitálovej primeranosti výrazne nad úrovňou kapitálových požiadaviek FME. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti (CAD) banky Landsbankinn stúpol z 13,0 % na konci roku 2008 na úroveň 19,5 % na konci roku 2010 a na 21,4 % na konci roku 2011.

(108)

Podľa reštrukturalizačného plánu má tento podiel počas obdobia reštrukturalizácie ďalej stúpať, aby na konci roku 2014 dosiahol [> 20] %. Banka Landsbankinn teda predpokladá, že sa počas obdobia reštrukturalizácie, ako aj po jej skončení, udrží výrazne nad úrovňou kapitálových požiadaviek FME […].

(109)

Počas tohto obdobia sa predpokladá mierny pokles súvahy z 1 135 miliárd ISK na […] miliárd ISK. Na strane aktív súvahy sa podstatne zmenší váha majetkových podielov a nástrojov vlastného imania, hlavne kvôli plánovaným odpredajom prevádzkových spoločností. Podobne sa očakáva aj pokles úverov poskytnutých finančným inštitúciám o približne […] % do roku 2014. Na druhej strane sa podľa reštrukturalizačného plánu zvýši objem úverov pre spotrebiteľov o zhruba […] % na úroveň […] miliárd ISK.

(110)

Na strane záväzkov sa zvýši váha vkladov (zo súčasných približne 444 miliárd ISK na […] miliárd ISK), zatiaľ čo podiel zabezpečených dlhopisov a záväzkov voči finančným inštitúciám a CBI poklesne.

(111)

Ako sa uvádza v tabuľke 2, podľa reštrukturalizačného plánu je návratnosť vlastného kapitálu banky Landsbankinn zdravá od roku 2009.

Tabuľka 2

Ukazovateľ ROE za minulé roky

Okrem toho sa v reštrukturalizačnom pláne predpokladá takýto vývoj ukazovateľa ROE počas zvyšku obdobia reštrukturalizácie (tabuľka 3).

Tabuľka 3

Prognóza ukazovateľa ROE

(112)

Táto prognóza je výsledkom podrobnejšieho finančného plánovania v reštrukturalizačnom pláne, ktorého najrelevantnejšie aspekty sú:

(113)

Podľa islandských orgánov je veľmi dobrá výkonnosť banky Landsbankinn od jej zriadenia do určitej miery spôsobená skutočnosťou, že aktíva v úverovom portfóliu prevedenom z banky Landsbanki stúpli odvtedy na hodnote. Tieto zisky z ocenenia sú do určitej miery kompenzované podmieneným dlhopisom, „zľava“ však bola a ostane dôležitou súčasťou príjmov banky počas reštrukturalizácie úverového portfólia.

(114)

Na podporu tohto názoru islandské orgány predložili výpočet (tabuľka 4), ktorý uvádza, aké by boli ročné výsledky bez tejto zľavy a iných „nepravidelných položiek“.

Tabuľka 4

Zisky po odpočítaní „nepravidelných výnosov“

(115)

Podľa týchto údajov by banka po roku 2010 aj tak bola zisková a počas zvyšku obdobia reštrukturalizácie by mala vytvárať zisk aj bez existencie predmetnej zľavy (42).

(116)

Pokiaľ ide o likviditu, FME vyžaduje, aby peniaze alebo podobné aktíva dosahovali objem 5 % vkladov na požiadanie a banky by mali byť schopné odolať 20-percentnému okamžitému výberu vkladov. Okrem toho Islandská centrálna banka stanovila pravidlá o likvidite úverových inštitúcií (43), podľa ktorých sa likvidné aktíva a záväzky banky klasifikujú podľa typov, splatnosti a priradených rizikových kategórií. Úverové inštitúcie musia mať zásobu likvidných aktív presahujúcu záväzky splatné nasledujúce tri mesiace. Tieto pravidlá predpokladajú určité záťažové testy, pri ktorých sa redukuje hodnota rozličných položiek vlastného kapitálu a pri ktorých sa na jednej strane predpokladá, že všetky záväzky bude potrebné uhradiť v lehote splatnosti a na druhej strane sa počíta s tým, že časť iných záväzkov, ako sú vklady, bude potrebné uhradiť vo veľmi krátkej lehote alebo okamžite. Podľa islandských orgánov banka Landsbankinn spĺňa tieto pravidlá. Podľa reštrukturalizačného plánu v súčasnosti banka drží 42,5 % likvidných aktív z celkových vkladov.

(117)

Okrem toho podľa vyjadrení islandskej vlády banka Landsbankinn nedávno zmenila svoju politiku likvidity, aby mohla monitorovať pomer pokrytia likvidity (LCR) a dodržiavať požiadavky týkajúce sa likvidity podľa pravidiel Basel III. Jej ukazovateľ LCR je […] %.

(118)

Vplyv likviditnej pozície banky v prípade stresovej situácie, ako napríklad okamžitého uvoľnenia kontrol kapitálu, je opísaný v ďalšom texte.

(119)

Pred finančnou krízou v roku 2008 sa súkromní aj komerční klienti banky značne zadlžili. Keď sa v dôsledku krízy oslabilo hospodárstvo, a najmä klesli ceny nehnuteľností, nadmerne zadlžení klienti často prestali byť schopní splácať svoje dlhy a zostali v situácii so záporným vlastným imaním. Okrem všeobecného ohrozenia hospodárskej prosperity Islandu sa náhle zhoršenie úverového portfólia banky stalo hlavným rizikom pre jej životaschopnosť v budúcnosti. Z tohto dôvodu sa reštrukturalizácia súkromných a komerčných úverových portfólií (znižovanie zadlženia) uvedená v reštrukturalizačnom pláne stala pre banku Landsbankinn prioritou.

(120)

Podľa islandských orgánov banka Landsbankinn vypracovala osobitné programy čiastočného odpustenia dlhov a spolupracovala so štátom a ostatnými bankami na opatreniach zameraných na všeobecné znižovanie dlhu (napr. úprava hypoték na 110 % hodnoty nehnuteľnosti) (44).

(121)

K 30. marcu 2012 bola dokončená reštrukturalizácia 75 % vysoko zadlžených spoločností, ktorých záväzky voči banke presiahli 100 miliónov ISK a celkovo bolo reštrukturalizovaných viac ako 75 % celkového dlhu. V reštrukturalizačnom pláne sa predpokladá, že do konca roka 2012 sa toto percento zvýši na 92 %. Navyše reštrukturalizované úvery sú do veľkej miery splácané. Na ilustráciu, z celkového objemu úverov doteraz reštrukturalizovaných spoločností je len 2,6 % viac ako 30 dní po lehote splatnosti.

(122)

Podľa islandských orgánov je profil financovania banky Landsbankinn dostatočne diverzifikovaný a v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte sa neočakávajú nijaké veľké refinančné potreby. Súčasná skladba financovania je približne takáto: 10 % vklady od finančných inštitúcií, 40 % vklady od klientov (z čoho 80 % vklady na požiadanie a 20 % termínované vklady až do 5 rokov), 30 % zabezpečené pôžičky so splatnosťou v rokoch 2014 až 2018 a 20 % vlastný kapitál.

(123)

Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, vklady sú najdôležitejším zdrojom financovania banky Landsbankinn. Podľa reštrukturalizačného plánu vzrastie počas obdobia reštrukturalizácie význam vkladov ešte viac. Zároveň banka Landsbankinn plánuje zvýšiť podiel termínovaných vkladov, aby sa zlepšila ich „vernosť“.

(124)

Zaistené úvery zostanú dôležitým zdrojom financovania. Také sú aj najpravdepodobnejšie možnosti refinancovania pri splatnosti súčasných zabezpečených pôžičiek, keďže nezabezpečené dlhopisy nepredstavujú možnú alternatívu financovania pre banku Landsbankinn v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte. Banka plánuje v budúcnosti financovať dlhodobé aktíva, ako napríklad hypotéky, zabezpečenými dlhopismi a tieto môžu predstavovať až 5 % z celkového financovania. K tomu však podľa predloženého reštrukturalizačného plánu nedôjde počas obdobia reštrukturalizácie.

(125)

Podľa plánu reštrukturalizácie sa banka Landsbankinn stále zameriava na účinné a efektívne činnosti s cieľom eliminovať zvýšené náklady na infraštruktúru zapríčinené prísnejšími regulačnými kontrolami, zvýšeným zdanením a nákladmi spojenými s reštrukturalizáciou.

(126)

V reštrukturalizačnom pláne sa predpokladá pokles všeobecných prevádzkových nákladov o […] % (po zohľadnení inflácie), najmä v dôsledku možného zlúčenia sporiteľne SpKef a ďalších dcérskych spoločností s bankou. Podľa banky Landsbankinn to poskytuje príležitosť na zníženie nákladov, najmä prostredníctvom zníženia zamestnancov ([…] % na plný úväzok počas nasledujúcich 3 rokov). Banka Landsbankinn okrem toho tvrdí, že začala veľký projekt zameraný na zefektívnenie svojho reťazca služieb. Nakoniec, banka Landsbankinn sa takisto zaviazala v priebehu reštrukturalizácie zatvoriť […] pobočiek. Očakáva sa, že tieto opatrenia, ako aj zníženie počtu zamestnancov, povedú k poklesu pomeru nákladov k výnosom z 57,2 % v roku 2011 na […] % v roku 2014.

(127)

Banka Landsbankinn oznámila dozornému úradu, že jednou z jej priorít je zlepšenie vlastných postupov riadenia rizika. V tomto ohľade banka Landsbankinn vytvorila divíziu riadenia rizík. Táto divízia je zodpovedná za všetky tradičné oblasti riadenia rizík, merania a posudzovania trhového rizika, rizika likvidity, operačného a úverového rizika. Podľa banky Landsbankinn sa riadenie rizika výrazne zlepšilo vďaka novej organizačnej štruktúre. Divízia má 44 zamestnancov.

(128)

V reštrukturalizačnom pláne islandské orgány predložili základný a 3 stresové scenáre pre banku Landsbankinn s cieľom demonštrovať schopnosť banky dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť a jej odolnosť voči nepriaznivému vývoju.

(129)

V súlade s vyššie uvedeným textom predstavuje reštrukturalizačný plán základný scenár. Podľa islandských orgánov sú podkladové makroekonomické ukazovatele podobné tým, ktoré CBI uvádza vo svojej východiskovej prognóze na nasledujúce roky. Uvedené sú v tabuľke 5:

Tabuľka 5

Makroekonomická prognóza, základný scenár

(130)

Reštrukturalizačný plán zahŕňa 3 stresové scenáre – miernu recesiu, medzinárodný hospodársky útlm a znehodnotenie koruny, vrátane metodiky použitej na modelovanie scenárov a dosahu na kapitálovú pozíciu banky. Scenáre sú navrhnuté v kontexte nepravdepodobných, ale možných zmien v hospodárskom prostredí, v ktorom banka Landsbankinn pôsobí. Napríklad scenár medzinárodného hospodárskeho útlmu sa zakladá na možnom rozpade eurozóny a jeho dosahu na európske hospodárstvo. Výsledné makroekonomické premenné pre tento scenár by boli takéto:

Tabuľka 6

Makroukazovatele scenára medzinárodného hospodárskeho útlmu

(131)

V záťažových testoch predložených bankou Landsbankinn sa uplatňujú rôzne metódy na uplatnenie týchto 3 scenárov na účely merania ich vplyvu na účtovné závierky, úverové straty a ekonomický kapitál. V grafe č. 3 sa napríklad uvádza, ako je strata v prípade zlyhania (LGD) prepojená s vývojom HDP.

Graf 3

Súvis medzi HDP a LDG

[Graf o vzájomnom vzťahu medzi stratou v prípade zlyhania a HDP.

Hodnoty sa neuverejňujú z dôvodu obchodného tajomstva]

(132)

Hlavným zistením záťažových testov je, že kapitalizácia banky Landsbankinn je taká, že banka vo všetkých scenároch zostane nad internými aj externými minimálnymi požiadavkami CAD a podľa reštrukturalizačného plánu má v skutočnosti […] % nadbytok kapitálu.

(133)

Okrem toho reštrukturalizačný plán banky Landsbankinn obsahuje kvázi test ukazovateľa likvidity banky. V tomto prípade banka predpokladá, že by boli naraz vybraté všetky vklady finančných inštitúcií, napríklad po uvoľnení kontrol kapitálu. Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi, aj v takom prípade by likviditná pozícia banky Landsbankinn ostala pevná najmä preto, že by v relatívne krátkom čase mohla speňažiť dodatočné aktíva, a to bez príliš negatívneho vplyvu na súvahu. Ide napríklad o jej portfólio hypotekárnych úverov denominované v ISK (prostredníctvom pôžičiek z CBI). Graf 4 znázorňuje tento scenár:

Graf 4

Jadrová likviditná pozícia po vybratí všetkých inštitucionálnych vkladov a variabilných výberoch klientov

[Graf znázorňujúci likviditnú pozíciu banky Landsbankinn.

Hodnoty sa neuverejňujú z dôvodu obchodného tajomstva]

(134)

Podľa tohto výpočtu by banka mohla odolať dodatočným výberom […] % vkladov klientov bez toho, aby musela začať speňažovať aktíva. Výsledok ukazuje, že banka Landsbankinn má dobrú pozíciu na zvládnutie neočakávaných narušení likvidity.

(135)

Dozorný úrad vo svojom rozhodnutí o začatí konania predbežne posúdil, že opatrenia islandského štátu týkajúce sa kapitalizácie banky Landsbankinn predstavujú štátnu pomoc podľa článku 61 Dohody o EHP. Okrem toho nevylúčil, že štátna pomoc bola súčasťou systému neobmedzenej ochrany vkladov. V rozhodnutí o začatí konania sa neprihliadalo na opatrenia spojené s prevzatím sporiteľne SpSv, ktoré dočasne schválil dozorný úrad v rozhodnutiach o sporiteľniach. Dozorný úrad v tomto rozhodnutí s konečnou platnosťou zaujme stanovisko k tým opatreniam, ktoré majú vplyv na toto posúdenie. V rozhodnutí o začatí neboli zahrnuté ani opatrenia súvisiace s prevodom činností zo sporiteľne SpKef na banku Landsbankinn a dozorný úrad ich preto posúdi v ďalšom texte.

(136)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení posúdených v rozhodnutí o začatí konania, dozorný úrad zastáva názor, že konečné stanovisko je možné prijať len na základe reštrukturalizačného plánu, ktorý dozorný úrad nemal k dispozícii v čase začatia konania vo veci formálneho zisťovania 15. decembra 2010. Dozorný úrad vyslovil pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci najmä v dôsledku toho, že ani viac ako dva roky po zriadení banky Landsbankinn a rok po uzavretí dohody s veriteľmi banky Landsbanki nebol k dispozícii reštrukturalizačný plán.

(137)

Dozorný úrad dostal vyhlásenia v mene veriteľov starej banky, v ktorých sa uvádza, že by mali mať postavenie zainteresovaných strán a že pravdepodobne predložia ďalšie pripomienky v neskoršom štádiu.

(138)

Islandské orgány akceptovali skutočnosť, že opatrenia prijaté v súvislosti so zriadením NBI, predstavujú štátnu pomoc. Islandské orgány však zastávajú názor, že opatrenia sú zlučiteľné s Dohodou o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody, pretože sú nevyhnutné, proporčné a primerané z hľadiska nápravy vážnej poruchy fungovania islandského hospodárstva. Podľa názoru islandských orgánov prijaté opatrenia sú vo všetkých aspektoch v súlade so zásadami stanovenými v usmerneniach dozorného úradu o štátnej pomoci a potvrdzujú, že pomoc je potrebná a obmedzuje sa na minimálnu nevyhnutnú sumu.

(139)

Islandské orgány ďalej zdôrazňujú, že bývalí akcionári banky Landsbanki prišli o všetky svoje akcie a od štátu nedostali nijakú náhradu a že pomoc je vhodne navrhnutá, aby sa minimalizovali negatívne vedľajšie účinky na konkurentov.

(140)

Pokiaľ ide o prevod činností zo sporiteľne SpKef na banku Landsbankinn, islandské orgány uznávajú, že záväzok štátu vyrovnať pokles hodnoty prevedených aktív (v porovnaní so sumou prevedených záväzkov) predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Zastávajú však názor, že povaha dohody bráni banke Landsbankinn, aby prijala priamu finančnú výhodu. Priznávajú však, že opatrenie by mohlo posilniť pozíciu banky Landsbankinn, pretože rozširuje jej klientsku základňu a mohlo by poskytnúť príležitosti na racionalizáciu činností.

(141)

V každom prípade islandské orgány tvrdia, že pomoc je zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Keďže štátny príspevok sa obmedzuje presne na krytie rozdielu medzi aktívami a pasívami a tento rozdiel určuje nezávislý výbor, orgány tvrdia, že pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum. Tvrdia, že pomoc bola takisto primeraná, keďže banka Landsbankinn bola jediná banka, ktorá mohla prevziať činnosti sporiteľne SpKef v danom čase, a alternatívy, napríklad nútené splynutie pod dohľadom FME, by mohlo viac narušiť súťaž a štát by stálo viac.

(142)

Islandské orgány nesúhlasia s posúdením, že ochrana vkladov predstavuje štátnu pomoc.

(143)

Islandské orgány predložili viacero záväzkov, väčšina z nich sa týka narúšania hospodárskej súťaže v dôsledku poskytnutia posudzovanej pomoci. Tieto záväzky sa uvádzajú v prílohe.

(144)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(145)

Dozorný úrad v ďalšom texte posúdi tieto oparenia (45):

Uvedené opatrenia sa v ďalšom texte spoločne označujú ako „kapitalizačné opatrenia“. Okrem toho dozorný úrad posúdi:

(146)

Dozorný úrad takisto pripomína, že štátnu pomoc predstavujú aj dočasne schválené záchranné opatrenia v prospech sporiteľne SpSV, ktorá sa zlúči s bankou Landsbankinn. Konečná zlučiteľnosť týchto opatrení závisí od reštrukturalizačného plánu zlúčeného subjektu.

(147)

Tak ako dozorný úrad predbežne konštatoval v rozhodnutí o začatí konania, je zrejmé, že kapitalizačné opatrenia sú financované zo štátnych zdrojov poskytnutých islandskou štátnou pokladnicou. Pokiaľ ide o transakciu Spkef, štát predpokladal riziko, že by aktíva sporiteľne SpKef nepostačovali na pokrytie jej prevedených záväzkov (vkladov). V podstate štát garantoval, že doplatí schodok, čo predpokladá (potenciálny) prevod štátnych zdrojov. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, arbitrážny výbor nedávno rozhodol, že štát je povinný uhradiť banke Landsbankinn 19,2 mld. ISK. Je teda zrejmé, že toto opatrenie predstavuje prevod štátnych zdrojov.

(148)

Vo vzťahu k ochrane vkladov dozorný úrad podčiarkuje od počiatku, že jeho posúdenie sa obmedzuje na dodatkovú ochranu vkladov opísanú v predchádzajúcom texte, ktorú v podstate tvorí vyhlásenie islandskej vlády, že vklady v domácich komerčných bankách a sporiteľniach a ich pobočkách na Islande budú chránené v plnej výške.

(149)

Týmto posúdením nie je dotknuté stanovisko dozorného úradu o zlučiteľnosti zákona č. 98/1999 a krokov islandskej vlády a Fondu na ochranu vkladateľov a investorov (TIF) počas finančnej krízy s právnymi predpismi EHP, najmä so smernicou 94/19/ES. Pokiaľ ide o uplatnenie smerníc 97/9/ES a 94/19/ES, dozorný úrad zastáva názor, že v rozsahu, v akom tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc, by použitie štátnych zdrojov na splnenie povinností podľa právnych predpisov EHP nevyvolalo vo všeobecnosti pochybnosti o súlade s článkom 61 Dohody o EHP. Tieto opatrenia preto z hľadiska tohto rozhodnutia nemajú význam.

(150)

Dozorný úrad v rozhodnutí o začatí konania uviedol, že podrobnejšie preskúma, či sú vyhlásenia islandskej vlády uvedené v predchádzajúcom texte dostatočne konkrétne, pevné, bezpodmienečné a právne záväzné, aby vznikol záväzok poskytnúť štátne zdroje (46) Pri posúdení toho, či boli splnené kritériá, dozorný úrad poznamenáva, že vyhlásenia predstavujú neodvolateľný záväzok poskytnúť verejné zdroje, o čom svedčí skutočnosť, že islandský štát urobil maximum na ochranu vkladateľov. Nielenže zabezpečil vkladateľom prioritné postavenie v prípade uspokojovania z konkurznej podstaty (čo by nepredpokladalo použitie štátnych zdrojov), ale takisto sa jednoznačne vyjadril, že by nedopustil, aby vkladatelia utrpeli nejaké straty. Celoplošná vládna ochrana všetkých vkladov v domácich komerčných bankách a sporiteľniach sa okrem toho odlišuje od akéhokoľvek programu na ochranu vkladov založeného na právnych predpisoch EHP kvôli tomu, že ochrana je v tomto prípade neobmedzená čo do výšky a banky, ktoré takto získajú podporu, nemusia do tohto programu odvádzať finančné príspevky.

(151)

Spôsob, ako si islandská vláda vykladá svoje vyhlásenie, ilustrujú štátne intervencie vo finančnom sektore, ku ktorým došlo od októbra 2008 a za ktorými stál zámer naplniť toto vyhlásenie. Súčasťou týchto intervencií boli opatrenia na ochranu vkladov vo finančných podnikoch, ako sú zriadenie troch komerčných bánk, prevod vkladov sporiteľne SPRON na banku Arion, prevod vkladov Straumur na banku Íslandsbanki, prevzatie vkladov z 5 sporiteľní v banke Sparisjódabanki Íslands zo strany CBI, prevod vkladov zo sporiteľne Byr na Byr hf, prevod vkladov zo sporiteľne Keflavík na SpKef a štátna záruka za vklady v SpKef po zlúčení s bankou Landsbankinn.

(152)

Islandské orgány vo viacerých prípadoch, ktoré dozorný úrad v súčasnosti vyšetruje (niektoré boli uvedené v predchádzajúcom texte), argumentovali, že príslušné zvolené opatrenia boli finančne najmenej zaťažujúcou voľbou pre islandský štát ako naplniť svoj záväzok chrániť vklady v plnom rozsahu.

(153)

Vo svetle uvedených skutočností sa dozorný úrad domnieva, že ide o právne záväzné, konkrétne, bezpodmienečné a pevné reálne opatrenie. Na základe uvedeného dozorný úrad dospel k záveru, že vyhlásenia islandského štátu o tom, že vklady sú zaručené v plnej výške, predstavujú záväzok štátu poskytnúť štátne zdroje v zmysle článku 61 Dohody o EHP.

(154)

Po prvé opatrenie pomoci musí novej banke prinášať výhody, ktoré ju oslobodzujú od nákladov, ktoré bežne znáša zo svojho rozpočtu. V súlade s predbežnými závermi, ku ktorým dospel v rozhodnutí o začatí konania, dozorný úrad naďalej zastáva názor, že každé kapitalizačné opatrenie prináša banke Landsbankinn výhodu, keďže poskytnutý kapitál by banka nemala k dispozícii bez štátnej intervencie.

(155)

Pri rozhodovaní o tom, či investícia do podniku, napríklad formou kapitálovej injekcie, predstavuje výhodu, dozorný úrad uplatňuje zásadu investora v trhovom hospodárstve a posudzuje, či by súkromný investor porovnateľnej veľkosti ako posudzovaná spoločnosť podnikajúci za normálnych trhových podmienok vykonal takúto investíciu (47). Od počiatku finančnej krízy bol prístup Európskej komisie (v mnohých prípadoch od prepuknutia finančnej krízy (48) aj dozorného úradu (49) vo všeobecnosti taký, že štátne rekapitalizácie bánk predstavujú štátnu pomoc vzhľadom na otrasy a neistotu, ktorá bola charakteristická pre finančné trhy od jesene 2008. Toto všeobecné posúdenie sa uplatňuje najmä na islandské finančné trhy v rokoch 2008 a 2009, kedy skolaboval celý systém. Dozorný úrad preto usudzuje, že kapitalizačné opatrenia priniesli banke Landsbankinn výhodu, a to bez ohľadu na možný prevod menšinového podielu akcií novej banky na (vo veľkej miere súkromných) veriteľov. Účasť súkromného sektora na kapitalizácii banky Landsbankinn zabezpečili v celom rozsahu veritelia starej banky, ktorí sa len usilovali zmierniť svoje straty (50). Okrem toho s ohľadom na mechanizmus podmieneného dlhopisu opísaného v predchádzajúcom texte o nich nemožno tvrdiť, že investovali za rovnakých podmienok ako štát.

(156)

Pokiaľ ide o transakciu Spkef, dozorný úrad poznamenáva, že jej cieľom bolo poskytnúť banke Landsbankinn náhradu výlučne vo výške rozdielu medzi prevedenými aktívami a záväzkami. Navyše mechanizmus na určenie rozdielu prostredníctvom nezávislého arbitrážneho výboru zaručil vysokú úroveň objektivity tohto procesu. Avšak celé riziko toho, že hodnota aktív sporiteľne SpKef klesne pod hodnotu prevedených vkladov, a záväzok uhradiť možný schodok, znáša štát. Ďalej poznamenáva, že banka Landsbankinn mohla získať goodwill a dodatočné trhové podiely bez toho, aby podstupovala riziko. Dozorný úrad konštatuje, že toto znamená výhodu.

(157)

Na záver musí dozorný úrad ešte posúdiť, či dodatočná ochrana vkladov zvýhodňuje banku Landsbankinn a celkovo islandské banky. V tejto súvislosti dozorný úrad poznamenáva, že v čase, keď islandské orgány prvýkrát vyhlásili, že zabezpečia ochranu vkladov, nebolo celkom zrejmé, ako bude táto záruka fungovať v praxi, najmä pokiaľ ide o to, aký dosah bude mať takáto intervencia na krachujúcu banku. V súčasnosti je zrejmé, že takáto banka nebude chránená pred konkurzom, ale že islandský štát zabezpečí – napríklad formou prevodu vkladov na inú banku a prevzatím zodpovednosti za schodok vo vzťahu k aktívam – že vklady budú vyplatené v plnej výške a že vkladatelia nikdy neprídu o prístup k plnému objemu svojich vkladov.

(158)

Dozorný úrad sa domnieva, že je druhoradé, akým spôsobom štát zrealizuje neobmedzenú záruku za domáce vklady. Dôležitá je skutočnosť, že prevzal záväzok v neobmedzenom rozsahu zakročiť, ak banka stratí schopnosť vyplácať vklady.

(159)

Táto neobmedzená záruka zvýhodnila podľa názoru dozorného úradu banku Landsbankinn: po prvé, poskytuje cennú konkurenčnú výhodu – neobmedzenú štátnu záruku a teda významnú záchrannú sieť – v porovnaní s alternatívnymi investičnými príležitosťami a poskytovateľmi. Túto skutočnosť dokresľuje napríklad nedávna správa ministra hospodárskych záležitostí, v ktorej sa uvádza: „Islandské finančné podniky v súčasnosti pôsobia v chránenom prostredí s kontrolami kapitálu a celoplošnou ochranou vkladov. Za týchto podmienok sú bankové vklady prakticky jedinou bezpečnou možnosťou pre islandských sporiteľov“ (51).

(160)

po druhé, zdá sa zrejmé, že v prípade neexistencie záruky by banka Landsbankinn mohla byť vystavená rovnakému hromadnému výberu vkladov ako jej predchodkyňa (52). Banka by preto musela pravdepodobne platiť vyššie úroky (na vyváženie rizika), aby prilákala alebo si čo len udržala rovnaký objem vkladov. Aj preto dozorný úrad konštatuje, že ochrana vkladov predstavuje pre banku výhodu.

(161)

Po druhé, opatrenie pomoci musí byť selektívne v tom, že zvýhodňuje „určité podniky alebo výrobu určitého tovaru“. Kapitalizačné opatrenia a transakcia Spkef sú selektívne, pretože z nich má prospech len banka Landsbankinn.

(162)

Okrem toho, nakoľko štátna pomoc môže byť selektívna aj v situáciách, keď jeden alebo viac sektorov hospodárstva požíva výhody a ostatné nie, dozorný úrad považuje aj štátnu záruku za vklady, z ktorej má prospech islandský bankový sektor ako celok, za selektívnu. Tento záver takisto vyplýva z úvah uvedených v predchádzajúcom texte, podľa ktorých sú banky zvýhodňované oproti ostatným podnikom, ktoré ponúkajú možnosti sporenia a investovania peňazí.

(163)

Opatrenia posilňujú postavenie banky Landsbankinn v porovnaní s konkurentmi (alebo potenciálnymi konkurentmi) na Islande a v iných štátoch EHP. Banka Landsbankinn je podnik, ktorý je v súlade s tým, čo bolo uvedené v predchádzajúcom texte, aktívny na finančných trhoch, ktoré sú v rámci EHP otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži. Zatiaľ čo islandské finančné trhy sú v súčasnosti viac-menej izolované, najmä v dôsledku kontrol kapitálu, (potenciál pre) cezhraničný obchod je stále prítomný a obchod pravdepodobne narastie po uvoľnení kontrol kapitálu. Na všetky posudzované opatrenia je preto potrebné nazerať ako na narúšajúce hospodársku súťaž a ovplyvňujúce obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP (53).

(164)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že opatrenia islandského štátu týkajúce sa kapitalizácie novej banky, ochrana vkladov a transakcia Spkef zahŕňajú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Dozorný úrad pripomína, že v rozhodnutiach o sporiteľniach dospel k rovnakým záverom o kapitalizačných opatreniach poskytnutých sporiteľni SpSv.

(165)

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 „Dozorný úrad EZVO bude včas informovaný o všetkých plánoch na poskytnutie alebo zmenu pomoci, aby mohol predložiť svoje pripomienky […]. Príslušný štát nezavedie navrhované opatrenia, kým nebude v rámci konania prijaté konečné rozhodnutie.“

(166)

Islandské orgány neoznámili dozornému úradu predmetné opatrenia pomoci, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o začatí konania, pred ich uplatnením. Rovnako to platí o transakcii Spkef. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že islandské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3. Uplatnenie týchto opatrení pomoci bolo s ohľadom na uvedené protiprávne.

(167)

Na úvod dozorný úrad poznamenáva, že i keď je banka Landsbankinn novým právnym subjektom zriadeným v roku 2008, je – vo vzťahu k domácim činnostiam – evidentne hospodárskym nástupcom banky Landsbanki v tom zmysle, že medzi týmito dvomi subjektmi jestvuje hospodárska kontinuita. Islandské orgány navyše vysvetlili, že podobnosť obchodných mien starej a novej banky má banke Landsbankinn pomôcť zužitkovať goodwill spájaný na Islande s názvom Landsbanki. Keďže hospodárske činnosti vykonávane bankou Landsbankinn od jesene 2008 nemohli pokračovať bez poskytnutia pomoci, dozorný úrad hľadí na banku Landsbankinn ako na podnik v ťažkostiach.

(168)

Navyše posudzované opatrenia sú súčasne záchrannými a reštrukturalizačnými opatreniami. Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, dozorný úrad by pravdepodobne dočasne povolil opatrenia ako zlučiteľnú pomoc na záchranu, ak by boli oznámené pred ich uplatnením, a pred tým, kým by o nich rozhodol s konečnou platnosťou na základe reštrukturalizačného plánu. Keďže však neboli včas oznámené, dozorný úrad začal konanie vo veci formálneho zisťovania a vyžiadal si reštrukturalizačný plán. V súlade s tým, čo bolo uvedené v predchádzajúcom texte, zlučiteľnosť týchto opatrení závisí od toho, či reštrukturalizačný plán spĺňa kritériá stanovené dozorným úradom v príslušných usmerneniach o štátnej pomoci pre podniky v ťažkostiach.

(169)

Zatiaľ čo štátna pomoc podnikom v ťažkostiach ako banka Landsbankinn sa bežne posudzuje podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody sa povoľuje štátna pomoc „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu ES alebo štátu EZVO“. V súlade so znením bodu 8 usmernení o bankovníctve (54) dozorný úrad opätovne potvrdzuje, že v súlade s judikatúrou a rozhodovacou praxou Európskej komisie si článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP vyžaduje reštriktívny výklad toho, čo možno považovať za vážnu poruchu fungovania v hospodárstve štátu EZVO.

(170)

Islandské orgány vysvetlili (pozri predchádzajúci text), že islandský finančný systém sa v októbri 2008 dostal do štádia systémovej krízy, čo viedlo ku kolapsu hlavných bánk a sporiteľní v rozmedzí niekoľkých dní. Kombinovaný podiel týchto finančných inštitúcií presiahol 90 % vo väčšine segmentov islandských finančných trhov. Ťažkosti boli znásobené stratou dôvery v islandskú menu. Reálnu ekonomiku Islandu tvrdo zasiahla finančná kríza. Napriek skutočnosti, že od vypuknutia krízy uplynuli viac ako tri roky, islandský finančný systém je naďalej zraniteľný. I keď sa situácia v porovnaní s rokom 2008 výrazne zlepšila, je jednoznačné, že v čase svojho prijatia boli opatrenia zamerané na nápravu vážnej poruchy fungovania islandského hospodárstva.

(171)

V súlade s tým sa v tomto prípade uplatňuje článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

(172)

V usmerneniach o štátnej pomoci dozorného úradu o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (55) („usmernenia o reštrukturalizácii“) sa ustanovujú pravidlá štátnej pomoci platné pre reštrukturalizáciu finančných inštitúcií v podmienkach súčasnej krízy. Podľa usmernení o reštrukturalizácii, v záujme zlučiteľnosti s článkom 61 ods. 3 písm. b) dohody o EHP reštrukturalizácia finančnej inštitúcie v súvislosti so súčasnou finančnou krízou musí:

(173)

Dozorný úrad preto v ďalšom texte na základe predloženého reštrukturalizačného plánu banky Landsbankinn zhodnotí, či sú splnené tieto kritériá, a teda či opatrenia pomoci opísané v predchádzajúcom texte predstavujú zlučiteľnú reštrukturalizačnú pomoc.

(174)

Obnovenie dlhodobej životaschopnosti príjemcu reštrukturalizačnej pomoci je hlavným cieľom takejto pomoci a posúdenie toho, či sa to pomocou reštrukturalizačnej pomoci dosiahne, tvorí významný aspekt jej zlučiteľnosti.

(175)

V súlade s informáciami uvedenými v predchádzajúcom texte, otrasy v islandskom hospodárstve na jeseň 2008, existencia mimoriadnych opatrení, ako sú kontroly kapitálu, vyvíjajúce sa regulačné prostredie a makroekonomická perspektíva, ktorá napriek nedávnej stabilizácii ostáva do určitej miery neistá, zapríčiňujú, že ziskové fungovanie banky a zabezpečenie jej dlhodobej životaschopnosti predstavuje veľkú výzvu. Dozorný úrad vopred zdôrazňuje, že táto skutočnosť sa musí zohľadniť v rámci tohto posúdenia.

(176)

V druhom oddiele usmernení o reštrukturalizácii sa ustanovuje, že štát EHP by mal poskytnúť komplexný a vyčerpávajúci reštrukturalizačný plán, ktorý obsahuje úplné informácie o podnikateľskom modeli a ktorým sa obnoví dlhodobá životaschopnosť banky. Podľa bodu 10 usmernení o reštrukturalizácii sa vyžaduje, aby sa v reštrukturalizačnom pláne identifikovali príčiny ťažkostí banky a jej slabé miesta, ako aj navrhli reštrukturalizačné opatrenia na vyriešenie týchto problémov.

(177)

Príčiny ťažkostí banky Landsbanki sú v súlade s už uvedenými informáciami uvedené v reštrukturalizačnom pláne a v správe osobitnej vyšetrovacej komisie. Medzi hlavné interné príčiny, ktoré podľa správy viedli ku kolapsu banky, patrí slabý manažment rizík, podstupovanie nadmerného rizika, neobvykle blízke vzťahy medzi vlastníkmi a najväčšími dlžníkmi, príliš rýchly rast počas príliš krátkeho obdobia, nedostatok skúseností na globálnych trhoch, benevolentné podmienky poskytovania úverov, nedostatok vnútorných kontrolných mechanizmov a pochybná firemná kultúra a stratégia. Banka sa takisto v značnej miere spoliehala na krátkodobé medzibankové financovanie (wholesale funding) a na to, aby mohla financovať svoje činnosti, musela získať veľké množstvo vkladov v zahraničí. Týmto sa prehĺbili už existujúce menové nerovnováhy.

(178)

Dozorný úrad zastáva názor, že kolaps banky Landsbanki a islandského finančného priemyslu zapríčinili viaceré faktory špecifické pre Island súvisiace s jeho malou veľkosťou a nedostatkami v regulačnej oblasti a v oblasti dohľadu, na ktoré poukázala osobitná vyšetrovacia komisia. Dlhodobá životaschopnosť banky Landsbankinn, rovnako ako životaschopnosť každej ďalšej islandskej banky, preto takisto závisí od toho, či boli napravené tieto nedostatky v regulačnej oblasti a v oblasti dohľadu.

(179)

Dozorný úrad v tomto smere kladne hodnotí zmeny regulačného rámca a rámca pre dohľad, ktoré prijali islandské orgány a ktoré sú vymenované v prílohe.

(180)

Po prvé boli posilnené právomoci a kompetencie FME okrem iného prostredníctvom nových povinností v oblasti veľkých individuálnych expozícií a s nimi súvisiacich rizík, čím sa podľa názoru dozorného úradu rieši jeden z faktorov, ktoré viedli k finančnému kolapsu.

(181)

Po druhé dočasné vysoké požiadavky týkajúce sa ukazovateľa kapitálovej primeranosti (CAD) a početné ustanovenia súvisiace so zabezpečením, napríklad zákaz navýšenia úveru proti zábezpeke, ktorú tvoria vlastné akcie banky, majú za cieľ zabezpečiť, aby islandské banky nemohli opätovne pôsobiť so slabou kapitálovou pozíciou. Dozorný úrad sa domnieva, že tieto opatrenia prispejú k odolnosti islandských bánk.

(182)

Po tretie vo vzťahu k výberu riaditeľov a členov predstavenstva a ich odmeňovaniu sa zaviedla škála opatrení. Okrem toho sa na poskytovanie úverov prepojeným subjektom (ako sú vlastníci) vzťahujú prísnejšie pravidlá a FME môže v súčasnosti zabrániť banke v uskutočnení konkrétnych činností. Prijaté boli aj zmeny externých a interných predpisov pre vedenie účtovníctva. Skrátilo sa napríklad obdobie, počas ktorého môže pre tú istú banku pracovať externý účtovník. Dozorný úrad kladne hodnotí, že sú tieto opatrenia zamerané na prevenciu opakovania udalostí, ktoré sa týkali vlastníkov a top manažérov. Opatrenia takisto prispievajú k zvýšenému monitorovaniu externých rizík, čo znižuje hrozby pre životaschopnosť banky.

(183)

Po štvrté, podľa islandských orgánov bolo zakotvenie možnosti FME obmedziť činnosti bánk podmienené aj tým, že islandské komerčné banky pred krízou vo veľkom prijímali vklady. Navyše sa dozorný úrad domnieva, že nové pravidlá o likvidite a devízovom zostatku (56) takisto umožňujú zaviesť určité obmedzenia vo vzťahu k možnostiam banky prilákať neprimerane veľké objemy vkladov v zahraničných menách, ak by sa tým podnikanie bánk stalo viac zraniteľné a náchylné na riziká spojené s výmenným kurzom zahraničných mien a likviditou. Dozorný úrad pozitívne hodnotí skutočnosť, že islandské orgány reagovali na tento aspekt regulačného zlyhania.

(184)

Pokiaľ ide o reštrukturalizačný plán a opatrenia na úrovni banky, banka Landsbankinn sa v podstate vrátila k tradičnejšiemu bankovému modelu so zameraním na svoje tradične silné postavenie v segmente domáceho retailového a firemného bankovníctva, ktoré bude vo veľkej miere financované cez vklady domácich klientov.

(185)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, banka Landsbankinn – v porovnaní s bankou Landsbanki – od svojho zriadenia podstatne menej využívala pákový efekt. Keďže väčšina medzibankového dlhu zostala v majetku banky Landsbanki, nebude sa podľa reštrukturalizačného plánu musieť spoliehať na refinancovanie vydávaním nezabezpečených dlhopisov na medzinárodných trhoch, čo by v súčasnej klíme bolo veľmi náročné.

(186)

Závislosť od financovania na medzibankovom trhu a neskôr od zahraničných vkladov bola vlastne jedným z hlavných dôvodov pádu banky Landsbanki. Financovanie banky Landsbankinn sa naproti tomu doteraz vo veľkej miere zakladalo na vkladoch a vlastnom kapitále (viac ako 70 %) a v reštrukturalizačnom pláne sa predpokladá mierny rast podielu vkladov na celkových záväzkoch. Z reštrukturalizačného plánu vyplýva, že počas obdobia reštrukturalizácie by nemala vzniknúť nijaká významnejšia potreba refinancovania […], a dozorný úrad pozitívne hodnotí skutočnosť, že predpoklady pre prognózu financovania nepočítajú s návratom na medzinárodné trhy s nezabezpečenými dlhmi ani menej náročné vydávanie zabezpečených dlhopisov.

(187)

Pokiaľ ide o uvedenú možnosť úspešného vydania nezabezpečených dlhopisov, banka pripúšťa, že by v súčasnosti obmedzený záujem investorov o nezabezpečené islandské dlhopisy mohol opätovne vzrásť, keď sa zruší neobmedzená ochrana vkladov (najmä prednostné postavenie vkladov), ktorá v súčasnosti znižuje príťažlivosť ostatných foriem dlhu.

(188)

Dozorný úrad sa na základe údajov predložených islandskými orgánmi domnieva, že sa stav financovania banky Landsbankinn zdá byť spoľahlivý, a to až do konca obdobia reštrukturalizácie. Vzhľadom na nejasnosti okolo ochrany vkladov a kontrol kapitálu, ako aj nejednoznačný budúci vývoj na trhoch s dlhovými (štátnymi) cennými papiermi, dozorný úrad nemôže s určitosťou uzavrieť, či sa dlhodobá stratégia financovania banky Landsbankinn vyvinie podľa predpokladov v dlhodobom horizonte. Avšak s ohľadom na stabilitu vyhliadok financovania, najmä silný dôraz na vklady a vlastný kapitál počas obdobia reštrukturalizácie a veľký podiel tohto typu dlhov v súvahe, dozorný úrad pripúšťa, že mierne obmeny v stratégii financovania, ktoré by mohli byť nevyhnutné, by nemali ohroziť životaschopnosť banky.

(189)

Pokiaľ ide o stranu aktív súvahy, väčšina najrizikovejších medzinárodných aktív ostala v majetku banky Landsbanki. V dôsledku toho sa súvaha zmenšila o približne 75 %. Hlavná slabina obchodného modelu banky Landsbanki – spoľahnutie sa na rizikové medzinárodné aktíva a najmä silná závislosť na ziskoch z investičného bankovníctva (43 % z predkrízových ziskov) bez vhodného posúdenia rizika a obmedzenej znalosti trhu – tým teda bola napravená. Dozorný úrad víta, že podľa reštrukturalizačného plánu banka nebude v budúcnosti vykonávať podobnú činnosť, ale skôr sa zameria na tradičné jadro svojho podnikania.

(190)

Je zrejmé, že banka od svojho zriadenia rástla, a to najmä prostredníctvom prevzatia sporiteľní SpKef a SpSv (pozri informácie v predchádzajúcom texte). Podľa reštrukturalizačného plánu to však nemusí mať výrazný vplyv na obchodný model banky Landsbankinn, keďže sporiteľne SpKef a SpSv disponovali hlavne domácimi aktívami podobných charakteristík, ako majú aktíva v portfóliu banky Landsbankinn. V každom prípade sa dozorný úrad domnieva, že zbavenie sa aktív, podrobnejšie opísané v ďalšom texte, prispeje k tomu, aby sa banka Landsbankinn mohla zamerať na svoje hlavné činnosti. Záväzok zatvoriť […] pobočiek počas obdobia reštrukturalizácie prispeje k tomu, aby mohla banka Landsbankinn uskutočniť zvýšenie efektívnosti.

(191)

Veľkou výzvou pre banku Landsbankinn zostáva reštrukturalizácia úverov, ktoré boli prevedené z banky Landsbanki. V tejto súvislosti dozorný úrad kladne poznamenáva, že tento proces reštrukturalizácie je pre banku prioritou, ako to ilustrujú mnohé všeobecné a individuálne návrhy, ktoré banka predstavila svojim nadmerne zadlženým klientom. Takisto vytvorila dostatočne personálne vybavenú reštrukturalizačnú divíziu. Dosiahlo sa už veľa, hoci proces nepokročil tak rýchlo ako sa pôvodne plánovalo. Napríklad k 30. marcu 2012 sa pristúpilo k určitej úprave dlhu v 75 % všetkých dlhov, pri ktorých bola reštrukturalizácia potrebná. Navyše, podľa údajov od islandských orgánov bola prevažná väčšina týchto spoločností schopná po reštrukturalizácii splácať svoje dlhy.

(192)

Dozorný úrad považuje tieto skutočnosti za ukazovateľ spoľahlivosti reštrukturalizačných metód banky Landsbankinn a za dôkaz toho, že banka si reštrukturalizáciu svojho úverového portfólia skutočne vytýčila ako prioritu. Okrem toho sa na základe doterajšieho pokroku reálne ukazuje, že banka splní svoj cieľ dokončiť 92 % všetkých reštrukturalizácií (z celkového objemu úverov) do konca roka 2012.

(193)

Dozorný úrad takisto kladne poznamenáva, že reštrukturalizačný plán predpokladá zvýšenie iba […] % úverov poskytnutých klientom v priebehu obdobia reštrukturalizácie. V súčasnom hospodárskom prostredí sa to zdá byť pravdepodobné. Dozorný úrad takisto zastáva názor, že menšia váha majetkových podielov a nástrojov vlastného imania, najmä záväzok predať […] (pozri prílohu), ešte viac zníži rizikovosť majetkového portfólia banky Landsbankinn.

(194)

Ak sa nevyskytnú nepredvídané udalosti v makroekonomickom prostredí na Islande alebo v zahraničí, najneskôr do konca obdobia reštrukturalizácie bude mať banka Landsbankinn podľa názoru dozorného úradu relatívne zdravú súvahu a úverové portfóliá s dobrou výkonnosťou.

(195)

Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte, slabá kapitalizácia banky Landsbanki bola jedným z faktorov, ktoré viedli k jej pádu. V reštrukturalizačnom pláne banky Landsbankinn sa predpokladá, že banka zostane výrazne nad minimálnym ukazovateľom CAD, t. j. 16 %, počas celého obdobia reštrukturalizácie. Tento ukazovateľ je výrazne vyšší ako budúce minimum 10,5 % podľa pravidiel Bazilej III. Dokonca aj podľa dostatočne prísnych záťažových testov, ktoré vykonala banka Landsbankinn a ktoré sú v súlade s požiadavkou uvedenou v usmerneniach o reštrukturalizácii týkajúcej sa „kombinácie stresových udalostí vrátane pretrvávajúcej celosvetovej recesie“ (pozri bod 13 usmernení), by ukazovateľ CAD neklesol pod túto vysokú referenčnú hodnotu. Dozorný úrad považuje za prezieravé a uspokojivé, že aj v prípade stresového scenára s najvýznamnejším dosahom na kapitálovú základňu banky Landsbankinn – v podstate prípad rozpadu eurozóny – by si banka uchovala […]-percentný nadbytok kapitálu, čo v rámci prostredia jej pôsobenia, ako je opísané v predchádzajúcom texte, poskytuje banke Landsbankinn významný kapitálový vankúš na riešenie neočakávaných nepriaznivých okolností.

(196)

Navyše ukazovateľ CAD banky Landsbankinn sa bude počas obdobia reštrukturalizácie naďalej postupne zvyšovať. Na základe toho sa dozorný úrad domnieva, že kapitálová pozícia banky Landsbankinn je dostatočne odolná.

(197)

Pokiaľ ide o stav likvidity banky, dozorný úrad konštatuje, že súčasná situácia sa javí ako dostatočne solídna a že neexistujú náznaky svedčiace o možnom podstatnom zhoršení tejto situácie počas obdobia reštrukturalizácie. Dozorný úrad kladne hodnotí skutočnosť, že banka už začala prispôsobovať svoju politiku likvidity na plnenie budúcich požiadaviek podľa pravidiel Bazilej III. Domnieva sa, že aktuálny pomer LCR banky […] % je uspokojujúcim ukazovateľom, najmä v porovnaní s priemernou hodnotou 83 %, ktorá bola stanovená v štúdii Banky pre medzinárodné zúčtovanie zahŕňajúcej viac ako 200 bánk (57). Dozorný úrad si ďalej myslí, že stresové testovanie pomeru likvidity banky preukázalo, že likviditná situácia banky Landsbankinn je solídna.

(198)

Dozorný úrad takisto víta zmeny banky Landsbankinn v oblasti správy a riadenia a výmeny kľúčových zamestnancov. Takisto posilnenie riadenia rizík, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, rieši podľa názoru dozorného úradu slabiny podnikateľského modelu banky Landsbanki a prispeje k objektívnejšiemu a odbornejšiemu hodnoteniu rizika v činnostiach banky Landsbankinn.

(199)

V usmerneniach o reštrukturalizácii sa ustanovuje, že v reštrukturalizačnom pláne by malo byť uvedené, ako banka čo najskôr obnoví svoju dlhodobú životaschopnosť bez štátnej pomoci. Banka by mala byť najmä schopná dosiahnuť primeranú návratnosť vlastného kapitálu, pričom pokryje všetky náklady na svoju bežnú prevádzku a dodrží príslušné regulačné požiadavky. Najmä v bode 13 usmernení o reštrukturalizácii sa uvádza, že dlhodobá životaschopnosť je dosiahnutá vtedy, keď je banka schopná pokryť všetky svoje náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov a poskytovať primeranú návratnosť vlastného kapitálu pri zohľadnení rizikového profilu banky.

(200)

V tejto súvislosti dozorný úrad pripomína, že ekonomické prostredie, v ktorom pôsobí banka Landsbankinn, by bolo náročné pre každú banku. Dozorný úrad si ďalej myslí, že každá banka na Islande sa v súčasnosti snaží nájsť vhodnú rovnováhu medzi cieľom zvýšiť ziskovosť a udržať bezpečnú (t. j. vysokú) kapitálovú rovnováhu. Z tohto hľadiska je dozorný úrad spokojný s predpoveďou ziskovosti podľa reštrukturalizačného plánu, ktorá i pri vysokom podiele kapitálu bude primeraná takmer počas celého obdobia reštrukturalizácie. Medzi rokmi 2009 a 2014 sa ukazovateľ ROE pohybuje v rozpätí od [> 5] % do [> 15] %.

(201)

Ako sa však uvádza v predchádzajúcom texte, táto variabilita je aj dôsledkom situácie a udalostí, ako sú napríklad zisky z oceňovania aktív, ktoré boli prevedené z banky Landsbanki. Aj jednorazové udalosti, ako napr. neočakávane úspešné predaje dcérskych spoločností na jednej strane a odpisy spôsobené nedávnym rozhodnutím Najvyššieho súdu o devízových úveroch na druhej strane, môžu mať takisto vplyv. Výpočet predložený islandskými orgánmi, v ktorom bol výkaz ziskov a strát očistený od týchto nepravidelných položiek, naznačuje, že banka dosiahla a naďalej bude dosahovať relatívne stabilné zisky od roku 2011. Správa spoločnosti Icelandic State Financial Investments („ISFI“) uvedená v predchádzajúcom by mohla podporiť toto tvrdenie. Nie je jasné, či tieto výpočty sami o sebe potvrdzujú „jadrovú ziskovosť“ banky. Dozorný úrad však poznamenáva, že význam zľavy počas obdobia reštrukturalizácie rýchlo klesá, a v reštrukturalizačnom pláne sa očakáva, že banka zaznamená „jadrové“ zisky vo výške približne […] a […] mld. ISK každý rok od roku 2012 po rok 2014.

(202)

Niektoré z najdôležitejších aspektov finančného plánovania boli podrobne uvedené v predchádzajúcom texte. Dozorný úrad zastáva názor, že tieto predpoklady sa celkovo zdajú byť dostatočne opatrné s prihliadnutím na náročné prevádzkové prostredie. Pokiaľ ide o maržu úrokovej sadzby, dozorný úrad konštatuje, že aj po predpokladanom poklese na […] % by boli v medzinárodnom porovnaní dosť vysoké (58). Podľa islandských orgánov bola marža približne na tejto úrovni alebo vyššia niekoľko posledných dekád. Je to zapríčinené okrem iného prostredím s vyššími úrokovými sadzbami na Islande, nižším podielom hypoték v úverovom portfóliu a menšou veľkosťou bánk. Dozorný úrad považuje tieto vysvetlenia za primerané, a preto považuje tento aspekt finančného plánovania za dostatočne pravdepodobný.

(203)

Ďalšou dôležitou hnacou silou budúcej ziskovosti je vyšší príjem z poplatkov a provízií, ktorý sa podľa prognóz zvýši o približne […] %. Toto zvýšenie by v roku 2014 prinieslo zisk viac ako […] mld. ISK. Islandské orgány tvrdia, že tieto prognózy sú hodnoverné, keďže činnosti ako burzové transakcie a devízové obchody sa po kolapse a zavedení kontrol kapitálu prakticky zastavili.

(204)

Banka prijala niekoľko iniciatív uvedených v predchádzajúcom texte, aby zvýšila efektivitu a znížila náklady. Ide okrem iného o už uvedené plánované zníženie počtu zamestnancov, záväzok zatvoriť […] pobočiek a všeobecné zjednodušenie operácií. Tieto opatrenia by mali celkovo znížiť pomer nákladov k výnosom z 57,2 % na […] % v roku 2014. Dozorný úrad víta tieto snahy, nakoľko súčasný pomer sa zdá byť v medzinárodnom porovnaní dosť vysoký. Dozorný úrad aj tu považuje za pravdepodobné, že tento cieľ je možné dosiahnuť.

(205)

Okrem uvedeného je zrejmé, že reštrukturalizačný plán sa zakladá na veľkom počte iných predpokladov. Dozorný úrad sa zameral na kontrolu tých, ktoré sa javia ako najdôležitejšie a s najväčším vplyvom na budúcu životaschopnosť banky Landsbankinn. Makroekonomické predpoklady sa javia byť v súlade s prognózami CBI. Vo všeobecnosti možno povedať, že predpoklady, na ktorých sa zakladá reštrukturalizačný plán, sú dostatočne konzervatívne, aby umožnili záver, že reštrukturalizačné opatrenia prijaté bankou Landsbankinn sú dostatočné na zabezpečenie jej dlhodobej životaschopnosti, pokiaľ sa nevyskytnú neočakávané nepriaznivé udalosti nepredvídaného rozsahu a dôsledkov.

(206)

Po zohľadnení uvedených skutočností sa dozorný úrad domnieva, že reštrukturalizačný plán demonštruje obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že ustanovenia oddielu 2 usmernení o reštrukturalizácii sú splnené.

(207)

Bod 22 usmernení o reštrukturalizácii znie takto: „Aby sa obmedzilo narúšanie hospodárskej súťaže a morálny hazard, pomoc by sa mala obmedziť na nevyhnutné minimum a každý príjemca pomoci by sa mal na nákladoch reštrukturalizácie podieľať primeraným vlastným príspevkom. Daná banka a vlastníci jej kapitálu by sa mali na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere z vlastných zdrojov. Je to nevyhnutné z dôvodu, aby zachránené banky znášali primeranú zodpovednosť za následky svojho správania v minulosti a aby sa vytvorili vhodné stimuly pre ich správanie v budúcnosti“.

(208)

Dozorný úrad v tejto súvislosti pripomína rozhodujúci aspekt posudzovaného prípadu. Pri zriadení banky Landsbankinn na podklade domácich činností banky Landsbanki prišli akcionári banky Landsbanki o všetky svoje investície a teda prispeli maximálnou možnou mierou na reštrukturalizáciu banky Landsbankinn. Okrem toho veritelia banky Landsbanki museli strpieť značné straty (59), alebo aspoň museli podstúpiť riziko svojich investícií v závislosti od výkonnosti aktív prevedených na banku Landsbankinn (prostredníctvom podmieneného dlhopisu). Preto, pokiaľ ide o vlastníkov a veriteľov banky Landsbanki, kritérium rozdelenia bremena je optimálne splnené a vyriešené sú aj otázky morálneho hazardu.

(209)

Okrem uvedených skutočností dozorný úrad musí posúdiť, či sa štátna pomoc poskytnutá banke Landsbankinn obmedzila na nevyhnutné minimum.

(210)

Pokiaľ ide o kapitalizačné opatrenie, pôvodná kapitálová pozícia banky Landsbankinn pri jej zriadení bola nižšia ako boli kapitálové požiadavky FME (13 % namiesto 16 %). V roku 2009, po dohode s Landsbanki, sa dosiahla kapitálová primeranosť vo výške 15 %, 1 percentuálny bod pod minimálnou hodnotou stanovenou FME. Ten v tomto prípade udelil dočasnú výnimku. V tejto súvislosti dozorný úrad poznamenáva, že (budúci) podiel kapitálu závisí najmä od toho, či boli presne ocenené aktíva, ktoré boli prevedené z banky Landsbanki do banky Landsbankinn. Skutočnosť, že ukazovateľ CAD banky Landsbankinn následne vzrástol dostatočne na to, aby mohla absorbovať činnosti sporiteľne SpKef a neskôr SpSv, bola vysvetlená pripísaním účtovnej hodnoty prevedených aktív. To, že sa ukazovateľ CAD neskôr takto významne posilnil, neznamená podľa dozorného úradu to, že banka Landsbankinn bola nadmerne kapitalizovaná zo strany štátu pri jej zriadení.

(211)

V bode 26 usmernení o reštrukturalizácii sa uvádza, že banky prijímajúce reštrukturalizačnú pomoc „by mali byť schopné zaplatiť odmenu za kapitál zo ziskov vytvorených vlastnou činnosťou, a to aj vo forme dividend a kupónov z nesplateného podriadeného dlhu“.

(212)

Dozorný úrad vyložil svoje usmernenia o štátnej pomoci, pokiaľ ide o kapitálové injekcie prostredníctvom akcií, v roku 2012. V bodoch 7 a 8 usmernení pre finančnú krízu sa uvádza: „Vzhľadom na zmeny regulačného rámca a meniace sa trhové prostredie dozorný úrad predpokladá, že kapitálové injekcie poskytované štátom môžu mať v budúcnosti formu akcií s pohyblivým výnosom. Objasnenie pravidiel o cene kapitálových injekcií je potrebné vzhľadom na to, že protiplnenie za takéto akcie má formu (neistých) dividend a kapitálových výnosov, takže je ťažké posúdiť priamo ex ante odmenu za takéto nástroje. Dozorný úrad preto posúdi cenu týchto kapitálových injekcií na základe emisnej ceny akcií. Kapitálové injekcie by sa mali upisovať s dostatočnou zľavou z ceny akcií (po úprave zohľadňujúcej efekt ‚zriedenia‘) bezprostredne pred oznámením kapitálovej injekcie, aby mal štát dostatočnú záruku primeraného protiplnenia“ (60).

(213)

Podľa názoru dozorného úradu toto ustanovenie nie je priamo uplatniteľné na tento prípad, keďže technicky štát kapitalizoval novú banku. Preto sa tým nemohol zriediť podiel starých akcionárov v presnom zmysle slova. Význam ustanovenia však tkvie v tom, aby mal štát zabezpečené dostatočne zriedené vlastníctvo a budúce zisky, pretože musel prevziať riziko pri poskytnutí kapitálu podniku v ťažkostiach.

(214)

V tomto prípade je zrejmé, že štát získal väčšinu (81,33 %) akcií banky Landsbankinn a následne získa rovnaký podiel budúcich ziskov, zatiaľ čo bývalí akcionári nedostanú nijaké. Súčasní menšinoví akcionári, t. j. bývalí veritelia, sa do určitej miery budú podieľať na budúcich ziskoch. S najväčšou pravdepodobnosťou však aj tak budú znášať výrazné straty, ako sa uviedlo v predchádzajúcom texte.

(215)

Okrem toho bola výkonnosť banky Landsbankinn od jej zriadenia primeraná, a reštrukturalizačný plán predpokladá stabilné zisky na nasledujúce roky. Dozorný úrad sa preto domnieva, že požiadavka bodu 26 usmernení o reštrukturalizácii v spojení s bodom 8 usmernení pre finančnú krízu boli dodržané.

(216)

I keď transakcia Spkef, opísaná v predchádzajúcom texte, obsahuje prvky štátnej pomoci, dozorný úrad sa domnieva, že bola pripravená spôsobom, ktorý vylučuje priamu finančnú výhodu pre banku Landsbankinn. V tejto súvislosti pripomína, že konečná náhrada za prevzatie vkladov zo sporiteľne SpKef bola určená nezávislým arbitrážnym výborom. Preto táto transakcia predstavuje v zásade dohodnutú náhradu pre banku Landsbankinn výmenou za prevzatie záväzkov z vkladov sporiteľne SpKef. Dozorný úrad zastáva názor, že táto pomoc nemá mimoriadny význam pre jeho posúdenie rozdelenie bremena. Dodatočný goodwill a trhový podiel trhu, ktorý banka Landsbankinn získala prostredníctvom transakcie má však významnejší vplyv na posúdenie narušenia hospodárskej súťaže.

(217)

Pokiaľ ide o ochranu vkladov, dozorný úrad už v rozhodnutí o začatí konania uviedol, že vzhľadom na mimoriadne okolnosti, ktoré sa v tom čase vyskytovali, takáto ochrana vkladov môže predstavovať primeraný prostriedok na zabezpečenie finančnej stability na Islande. Je však zrejmé, že takúto pomoc nemožno schváliť na neobmedzené obdobie.

(218)

Na to, aby sa táto štátna pomoc mohla považovať za pomoc obmedzenú na nevyhnutné minimum, musí byť podľa názoru dozorného úradu ukončená čo najskôr. Dozorný úrad preto víta úmysel islandských orgánov zrušiť ochranu vkladov pred uvoľnením kontrol kapitálu, k čomu by podľa súčasných plánov malo dôjsť pred koncom roka 2013.

(219)

S cieľom zohľadniť odklad uvoľnenia kontrol kapitálu a názor dozorného úradu, že životaschopná banka by mala byť schopná konkurovať na trhu bez takejto celoplošnej ochrany vkladov, povolí ochranu vkladov len do konca roka 2014 (61). Po tomto termíne by sa ochrana vkladov mala riadiť len platnými právnymi predpismi EHP o ochrane vkladov.

(220)

Dozorný úrad uzatvára, že reštrukturalizačný plán banky Landsbankinn zabezpečuje, že pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum a že sa príjemca pomoci, akcionári a veritelia predchodcu banky Landsbankinn významným spôsobom podieľali na rozdelení bremena. Reštrukturalizačná pomoc je preto v súlade s oddielom 3 usmernení o reštrukturalizácii.

(221)

V bodoch 29 až 32 oddielu 4 usmernení o reštrukturalizácii sa uvádza:

„Finančná stabilita zostáva prevládajúcim cieľom pomoci finančnému sektoru v podmienkach krízy systémového charakteru; krátkodobé zabezpečenie stability systému by však nemalo viesť k dlhodobým škodám z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok a súťažne orientovaných trhov. Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže vyplývajúceho zo štátnej pomoci zohrávajú v tejto súvislosti významnú úlohu. […] Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by mali byť prispôsobené na konkrétne podmienky, aby riešili narúšanie hospodárskej súťaže zistené na trhoch, kde pôsobí podporovaná banka po tom, ako sa po reštrukturalizácii obnovila jej životaschopnosť, a aby zároveň boli v súlade so spoločnou politikou a zásadami. Pri posudzovaní potreby takýchto opatrení vychádza dozorný úrad z veľkosti, rozsahu a dosahu aktivít, ktoré by predmetná banka vyvíjala po realizácii hodnoverného reštrukturalizačného plánu podľa oddielu 2 tejto kapitoly. […] Charakter a forma týchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé od sumy pomoci, podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude podporovaná banka pôsobiť.

Pokiaľ ide o prvé kritérium, opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže budú veľmi rozmanité v závislosti od sumy pomoci, ako aj od miery rozdelenia bremena a úrovne stanovených cien. Všeobecne povedané, pokiaľ podiel bremena a výška vlastného príspevku sú vyššie, negatívne dôsledky vyplývajúce z morálneho hazardu sú menšie.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, dozorný úrad bude analyzovať pravdepodobné účinky pomoci na trhy, na ktorých podporovaná banka bude pôsobiť po reštrukturalizácii. Bude sa skúmať predovšetkým veľkosť a relatívny význam banky na príslušnom trhu či trhoch po tom, čo nadobudne životaschopnosť. Opatrenia budú prispôsobené charakteristikám trhu, aby sa zabezpečilo zachovanie účinnej hospodárskej súťaže. […] Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by nemali zhoršovať vyhliadky návratu banky k životaschopnosti.“

(222)

Z uvedeného vyplýva, že na posúdenie vhodnosti opatrení na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže zo strany dozorného úradu sú rozhodujúce veľkosť pomoci, najmä v relatívnom vyjadrení, a charakteristiky trhu. Zároveň je zrejmé, že takéto opatrenia nesmú ohroziť životaschopnosť príjemcu reštrukturalizačnej pomoci a obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže je potrené riešiť s ohľadom na prvoradý cieľ zabezpečenia finančnej stability v súčasnej kríze.

(223)

Na základe vyššie uvedeného právneho rámca dozorný úrad predstaví východiská, ktoré považuje za podstatné pre posúdenie opatrení na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže.

(224)

V prvom rade dozorný úrad zastáva názor, že vzhľadom na osobitú situáciu na islandských finančných trhoch, je potrebné starostlivo posúdiť trhové podmienky a konkurenčné prostredie. Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by mali odrážať aktuálne nepriaznivé okolnosti a zároveň zabezpečiť, že hospodárska súťaž je obmedzená na minimum, a to tak z krátkodobého, ako aj dlhodobého hľadiska.

(225)

Po druhé, ako už bolo uvedené v oddiele o rozdelení bremena, otázka čo najväčšieho príspevku od bývalých vlastníkov banky Landsbanki a do určitej miery veriteľov banky Landsbanki už bola vyriešená. V tejto súvislosti nebola potreba dodatočných opatrení v oblasti hospodárskej súťaže príliš veľká.

(226)

Po tretie, pokiaľ ide o charakteristiky relevantného trhu uvedené v predchádzajúcom texte, zlyhanie finančného systému na Islande a súvisiace intervencie islandských orgánov viedli k väčšej koncentrácii na islandskom trhu s finančnými službami a podstatnému nárastu trhového podielu troch hlavných bánk – Íslandsbanki, Arion a Landsbankinn. Okrem týchto bánk na trhu zostalo len málo malých účastníkov a bezprostredná perspektíva vstupu nových účastníkov je malá nielen v dôsledku už uvedených prekážok vstupu a malú veľkosť trhu, ale najmä z dôvodu prevládajúcich kontrol kapitálu. Banka Landsbankinn má veľmi významné postavenie na tomto koncentrovanom trhu s trhovým podielom nad 30 % vo väčšine segmentov. Z hľadiska súvahy ide o najväčšiu islandskú banku.

(227)

Po štvrté, kríza viedla k niekoľkým veľmi špecifickým problémom, ako je extrémne vysoká miera priameho a nepriameho vlastníctva veľkých bánk v reálnej ekonomike, a vznik de facto monopolu na bankové IT služby (RB), ktorých väčšinový podiel je vo vlastníctve troch hlavných bánk.

(228)

Po piate, relatívna výška pomoci, ktorú dostala banky Landsbankinn, je významná. V tejto súvislosti dozorný úrad poznamenáva, že na začiatku poskytoval celý kapitál banky štát. Okrem toho banka získala výhody z iných opatrení pomoci – z transakcie Spkef a ochrany vkladov. Okrem toho sporiteľňa SpSv dostala pomoc pred tým, ako ju banka Landsbankinn prevzala. Zároveň banka Landsbankinn zostáva malou bankou, minimálne z pohľadu medzinárodných noriem.

(229)

Po šieste, prevzatie sporiteľní SpKef a SpSv si žiada dodatočné opatrenia v oblasti hospodárskej súťaže. V rozhodnutí SpSv dozorný úrad zdôraznil, že reštrukturalizačný plán banky Landsbankinn musí takéto opatrenia obsahovať.

(230)

V tejto súvislosti dozorný úrad poznamenáva, že boli alebo budú prijaté mnohé opatrenia, ktoré obmedzujú narúšanie hospodárskej súťaže v dôsledku štátnej pomoci poskytnutej banke Landsbankinn.

(231)

Islandská vláda sa konkrétne zaviazala prijať dve opatrenia (pozri prílohu), ktoré podľa názoru dozorného úradu môžu prispieť k vytvoreniu regulačného prostredia podporujúceho hospodársku súťaž na finančných trhoch.

(232)

Po prvé, vymenovať pracovnú skupinu, ktorá preskúma zákon č. 36/1978 o registračných poplatkoch, a najmä možnosť daň z prevodu („kolkovné“) pri dlhopisoch vydaných jednotlivcami, ktorá sa platí v prípade prevodu medzi veriteľmi (napr. keď jednotlivec prevádza svoju pôžičku z jednej úverovej inštitúcie na inú). Dozorný úrad zastáva názor, že súčasné právne predpisy, ktoré okrem iného ukladajú klientom povinnosť zaplatiť pri zmene veriteľa daň z prevodu z objemu príslušného dlhopisu (62), môžu predstavovať prekážku pre hospodársku súťaž, pretože môžu viazať klientov k existujúcim zmluvám o dlhodobých pôžičkách. Dozorný úrad preto víta záväzok preskúmať tento právny predpis.

(233)

Po druhé dozorný úrad berie na vedomie, že v súlade s uznesením prijatým islandským parlamentom 21. marca 2012 vláda vymenuje výbor s mandátom preskúmať ochranu spotrebiteľov na finančnom trhu. Súčasťou tohto mandátu bude aj osobitný mandát na preskúmanie uľahčenia presunu a nákladov na presun. Výbor bude musieť v tejto veci úzko spolupracovať s Islandským úradom na ochranu hospodárskej súťaže (ICA). Výbor predloží svoju správu najneskôr 15. januára 2013. Takéto podrobné posúdenie by mohlo byť prínosom pre hospodársku súťaž z dlhodobého hľadiska. Medzitým by mal špecifický záväzok banky Landsbankinn opísaný v ďalšom texte prispieť k tomu, aby sa uľahčili presuny bankových služieb, a tým sa zvýšila hospodársku súťaž.

(234)

Dozorný úrad víta urovnanie, na ktorom sa dohodli v tejto súvislosti úrad ICA a vlastníci spoločnosti RB (vrátane troch hlavných bánk), nakoľko sa tým zabezpečí prístup k základnej IT infraštruktúre na nediskriminačnom základe a za ceny prijateľné pre malých konkurentov a potenciálnych nových účastníkov trhu. Dozorný úrad zastáva názor, že svoje obavy, ktoré vyjadril okrem iného v druhom rozhodnutí o banke Byr (63), sa touto dohodou vyriešili uspokojivo. Preto nie je potrebné, aby dozorný úrad ďalej riešil túto otázku v tomto rozhodnutí.

(235)

Dozorný úrad napokon berie na vedomie regulačné zmeny, ktoré boli prijaté od roku 2008, ako sa uvádzajú v prílohe. Pokiaľ ide o obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže, zavedenie článku 22 do zákona č. 161/2002 o finančných podnikoch má v tomto smere osobitný význam. Toto ustanovenie obmedzuje účasť finančných podnikov na činnostiach mimo rozsahu ich prevádzkových licencií. Podľa tohto nového pravidla sa takéto činnosti môžu vykonávať iba dočasne a s cieľom uzatvoriť transakciu alebo reorganizáciu činností zákazníka. Bola zavedená povinnosť bánk zasielať FME odôvodnené oznámenie o takýchto činnostiach a ustanovili sa lehoty pre finančné podniky na úplnú reorganizáciu svojich zákazníkov a odpredaj príslušných aktív.

(236)

Dozorný úrad pokladá túto zmenu za vhodnú regulačnú odpoveď na problémy neprimerane veľkého podielu vlastníctva veľkých bánk v reálnom hospodárstve. Zdá sa, že takéto ustanovenie predchádza takejto situácii, ktorá je priamym dôsledkom umorenia dlhu aktívami (debt-to-equity-swaps) a zabráni tomu, aby sa stala trvalou.

(237)

Dozorný úrad zdôrazňuje, že podiel banky Landsbankinn na trhu a jej veľkosť je len zlomkom v porovnaní s bankou Landsbanki, keďže celkové aktíva poklesli o 75 % (pozri informácie v predchádzajúcom texte). Na rozdiel od banky Landsbanki pôsobí banka Landsbankinn iba na islandskom trhu. I keď väčšina tohto zníženia je zjavne dôsledkom likvidácie medzinárodných činností banky Landsbanki, dozorný úrad zastáva názor, že tento proces má mimoriadny význam, pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, keďže to boli najmä rizikové zámorské stratégie banky Landsbanki, ktoré viedli k jej kolapsu a narušili finančné trhy v EHP v minulosti (64).

(238)

Dozorný úrad okrem toho víta záväzky banky Landsbankinn (pozri prílohu) zamerané na ďalšie zníženie jej podielu na domácom trhu o […] odpredajom súvisiacim s […]. V tejto súvislosti ďalej dozorný úrad kladne poznamenáva, že sa banka Landsbankinn zaviazala počas obdobia reštrukturalizácie zatvoriť […] pobočiek. Na základe konečného reštrukturalizačného plánu a pripomínajúc, že banka Landsbankinn je na pomery EHP malá banka, dozorný úrad súhlasí s bankou Landsbankinn, že ďalšie štrukturálne opatrenia by mohli ohroziť jej vyhliadky na obnovenie jej dlhodobej životaschopnosti (65).

(239)

Dozorný úrad berie na vedomie záväzok, že banka Landsbankinn neprevezme finančné inštitúcie do 15. decembra 2014 s výnimkou prípadu, ak vopred získa súhlas dozorného úradu. Znamená to, že je možné zabrániť ďalšej koncentrácii islandského finančného trhu v dôsledku akvizícií banky Landsbankinn. Tento záväzok takisto zabezpečuje, že sa pomoc poskytnutá banke Landsbankinn používa na obnovenie jej životaschopnosti, a nie na upevnenie a ďalšie posilnenie jej prítomnosti na Islande. To isté platí pre záväzok banky Landsbankinn, podľa ktorého do 15. októbra 2014 nebude uplatňovať ustanovenia zmlúv ani zavádzať nové zmluvné ustanovenia, ktoré podmieňujú zvýhodnené úrokové sadzby udržiavaním minimálneho rozsahu bankových služieb s bankou, a záväzok, že nevyužije pri propagácii svojich služieb angažovanosť štátu ako zdroj konkurenčnej výhody.

(240)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, islandský finančný trh v súčasnosti predstavuje náročné prostredie pre podnikanie akejkoľvek banky. Dozorný úrad preto víta záväzky banky Landsbankinn, ktoré sa týkajú uľahčenia presunov bankových služieb medzi bankami a poskytovania základných služieb spracovania platieb a distribúcie peňazí. Dozorný úrad zastáva názor, že tieto opatrenia v spojení s dohodou opísanou v predchádzajúcom texte medzi tromi hlavnými bankami a úradom ICA o spoločnosti RB zabezpečia, že malí účastníci trhu budú mať prístup k základnej infraštruktúre a službám za primerané ceny bez toho, aby im väčšie subjekty mohli tento prístup zablokovať. Dozorný úrad zastáva názor, že sa tým odstránia niektoré prekážky vstupu pre budúcich (potenciálnych) účastníkov trhu. Opatrenia by takisto súčasným malým účastníkom mohli umožniť, aby zväčšili svoje trhové podiely, ak dokážu ponúkať lepšie služby ako ich väčší konkurenti. Okrem toho všetky opatrenia zamerané na uľahčenie presunu prispejú k nárastu konkurenčného boja medzi existujúcimi veľkými aktérmi a mohli by prispieť k prevencii potenciálnej kolektívnej dominantnosti alebo vylúčiť takúto situáciu.

(241)

Banka Landsbankinn sa zaväzuje predať čo najskôr podiely v prevádzkových spoločnostiach, ktoré prevzala z dôvodu reštrukturalizácie v súlade s článkom 22 zákona č. 161/2002 o finančných podnikoch. Zaväzuje sa dodržiavať postup a termíny ustanovené v tomto článku a na svojej webovej lokalite (alebo webovej lokalite relevantnej dcérskej spoločnosti) udržiavať aktualizované informácie o takýchto podieloch, ktoré drží na predaj. Navyše sa banka Landsbankinn zaviazala predať […] do určitého času v rámci obdobia reštrukturalizácie.

(242)

Dozorný úrad víta záväzok banky Landsbankinn vzdať sa čo najskôr všetkých spoločností a podielov, ktoré nesúvisia s jej hlavnou podnikateľskou činnosťou. Týmto sa nielen rieši obava z možného ohrozenia hospodárskej súťaže, ktorá by mohla vzniknúť z takéhoto dominantného postavenia vlastníka v islandskom reálnom hospodárstve, ale takisto sa tým zabráni ohrozeniu životaschopnosti banky.

(243)

V tejto súvislosti dozorný úrad upriamuje pozornosť islandských orgánov a banky Landsbankinn na skutočnosť, že v tomto ohľade by porušenie vnútroštátneho práva mohlo predstavovať aj zneužitie pomoci. Dozorný úrad okrem toho zastáva názor, že zakotvením povinnosti zahrnúť informácie o predpokladanom vzdaní sa a predaji majetkových podielov na vlastnej webovej lokalite sa zavedie lepšia transparentnosť vo vzťahu k súčasnej vlastníckej situácii v islandskom hospodárstve. Týmto sa aspoň do určitej miery koriguje táto konkrétna obava z ohrozenia hospodárskej súťaže, ktorá aktuálne charakterizuje islandské trhy.

(244)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad zastáva názor, že uvedené opatrenia riešia hlavné obavy z ohrozenia hospodárskej súťaže, ktoré dozorný úrad zistil v spolupráci s úradom ICA. Vzhľadom na prvoradý cieľ zabezpečenia finančnej stability dozorný úrad konštatuje, že záväzky v dostatočnej miere obmedzujú narúšanie hospodárskej súťaže. Reštrukturalizačná pomoc je preto v súlade s oddielom 4 usmernení o reštrukturalizácii.

(245)

Na základe predchádzajúceho posúdenia a s prihliadnutím na reštrukturalizačný plán, ktorý islandské orgány predložili pre banku Landsbankinn, sú pochybnosti dozorného úradu vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania týkajúce sa povahy a zlučiteľnosti opatrení štátnej pomoci pre banku Landsbankinn rozptýlené. Navyše dozorný úrad nemá výhrady k transakcii Spkef a povoľuje pomoc, ktorú dostala sporiteľňa SpSv. Dozorný úrad preto schvaľuje opatrenia pomoci ako pomoc na reštrukturalizáciu zlučiteľnú s fungovaním dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. b) dohody o EHP pod podmienkou, že Island a banka Landsbankinn dodržia záväzky ustanovené v prílohe,