EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2007/096/02

Vec C-470/03: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. apríla 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tampereen käräjäoikeus – Fínsko) – AGM-COS.MET Srl/Suomen valtio, Tarmo Lehtinen (Smernica 98/37/ES — Opatrenia s rovnakým účinkom — Strojové zariadenia, o ktorých sa predpokladá, že sú v zhode so smernicou 98/37/ES — Verejne vyslovená kritika zo strany štátneho úradníka)

Ú. v. EÚ C 96, 28.4.2007, p. 2–2 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

28.4.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 96/2


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. apríla 2007 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tampereen käräjäoikeus – Fínsko) – AGM-COS.MET Srl/Suomen valtio, Tarmo Lehtinen

(Vec C-470/03) (1)

(Smernica 98/37/ES - Opatrenia s rovnakým účinkom - Strojové zariadenia, o ktorých sa predpokladá, že sú v zhode so smernicou 98/37/ES - Verejne vyslovená kritika zo strany štátneho úradníka)

(2007/C 96/02)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tampereen käräjäoikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: AGM-COS.MET Srl

Žalovaní: Suomen valtio, Tarmo Lehtinen

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Tampereen käräjäoikeus – Výklad článku 28 ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES z 22. júna 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení (Ú. v. ES L 207, s. 1; Mim. vyd. 13/020, s. 349) – Opatrenia s rovnakým účinkom – Kritika vozidlových zdvíhacích plošín dovezených z iného členského štátu verejne vyslovená zo strany štátneho úradníka – Strojové zariadenia, ktoré nie sú v zhode s harmonizovanou normou – Zodpovednosť štátu za konanie úradníka

Výrok rozsudku

1.

Vyhlásenia úradníka, ktoré z dôvodu svojej formy a okolností vyvolávajú vo svojich adresátoch dojem, že ide o oficiálne stanovisko štátu, a nie o osobný názor úradníka, možno štátu pripísať. Rozhodujúci prvok určenia, či výroky úradníka možno pripísať štátu, spočíva v otázke, či adresáti týchto výrokov mohli rozumne v danom kontexte predpokladať, že ide o stanovisko, ktoré tento úradník zastáva na základe svojej funkcie. Vyhlásenia úradníka o nesúlade strojového zariadenia, ktoré bolo certifikované ako zhodné so smernicou, a príslušnej harmonizovanej normy a o jeho nebezpečnosti predstavujú, v prípade, že ich možno pripísať štátu, porušenie článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/37/ES z 22. júna 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa strojových zariadení.

2.

Za okolností, ako sú tie vo veci samej, nemôže byť porušenie článku 4 ods. 1 smernice 98/37 z dôvodu správania úradníka, ak je toto správanie možné pripísať jeho členskému štátu, odôvodnené ani cieľom ochrany zdravia, ani slobodou prejavu úradníkov.

3.

Článok 4 ods. 1 smernice 98/37 sa má vykladať na jednej strane v tom zmysle, že priznáva jednotlivcom práva a na druhej strane v tom zmysle, že v prejednávanej veci neprenecháva členským štátom žiadnu mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o prístrojové zariadenia, pri ktorých existuje alebo sa predpokladá zhoda s touto smernicou. Nedodržanie tohto ustanovenia, ktoré vyplýva z vyhlásení úradníka členského štátu, ak tieto možno pripísať tomuto štátu, predstavuje dostatočne závažné porušenie práva Spoločenstva na to, aby vznikla zodpovednosť uvedeného štátu.

4.

Právo Spoločenstva nebráni tomu, aby vnútroštátny právny poriadok členského štátu stanovil v súvislosti s náhradou inej škody, ako je škoda spôsobená osobám alebo majetku, osobitné podmienky za predpokladu, že sú upravené takým spôsobom, ktorý by prakticky neznemožňoval alebo príliš nesťažoval získanie náhrady škody vyplývajúcej z porušenia práva Spoločenstva.

5.

V prípade porušenia práva Spoločenstva toto právo nebráni vzniku zodpovednosti úradníka popri zodpovednosti členského štátu, vznik tejto zodpovednosti však toto právo nevyžaduje.


(1)  Ú. v. EÚ C 35, 7.2.2004.


Top