Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2006/165/11

Vec C-372/04: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. mája 2006 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (Civil Division) – Spojené kráľovstvo) – Yvonne Watts, The Queen/Bedford Primary Care Trust, Secretary of State for Health (Sociálne zabezpečenie — Vnútroštátny zdravotnícky systém financovaný štátom — Liečebné náklady vzniknuté v inom členskom štáte — Články 48 ES až 50 ES a článok 152 ods. 5 ES — Článok 22 nariadenia (EHS) č. 1408/71)

Ú. v. EÚ C 165, 15.7.2006, p. 6–7 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

15.7.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 165/6


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. mája 2006 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (Civil Division) – Spojené kráľovstvo) – Yvonne Watts, The Queen/Bedford Primary Care Trust, Secretary of State for Health

(Vec C-372/04) (1)

(Sociálne zabezpečenie - Vnútroštátny zdravotnícky systém financovaný štátom - Liečebné náklady vzniknuté v inom členskom štáte - Články 48 ES až 50 ES a článok 152 ods. 5 ES - Článok 22 nariadenia (EHS) č. 1408/71)

(2006/C 165/11)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal (Civil Division)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Yvonne Watts, The Queen

Žalovaní: Bedford Primary Care Trust, Secretary of State for Health

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Court of Appeal (Civil Division) – Výklad článkov 48 ES, 49 ES, 50 ES, 55 ES a 152 odsek 5 ES a článku 22 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, s. 1, Mim. vyd. 05/001, s. 35), ako aj nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97 – Podmienky náhrady nákladov na nemocničnú starostlivosť, ktoré boli vynaložené bez predchádzajúceho súhlasu v inom členskom štáte, než v štáte príslušnej inštitúcie

Výrok rozsudku

1.

Článok 22 ods. 2 druhý pododsek nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 sa má vykladať tak, že aby bola príslušná inštitúcia oprávnená odmietnuť súhlas uvedený v odseku 1 písm. c) bode i) toho istého článku z dôvodu založeného na existencii čakacej doby na nemocničnú liečbu, musí dokázať, že táto doba neprekračuje prijateľnú dobu vyplývajúcu z objektívneho medicínskeho posúdenia klinických potrieb dotknutej osoby s prihliadnutím na všetky parametre, ktorými sa vyznačuje stav jej choroby v čase podania, prípadne opätovného podania, žiadosti o súhlas.

2.

Článok 49 ES sa uplatní na situáciu, v ktorej osoba, ktorej zdravotný stav vyžaduje nemocničnú starostlivosť, odíde do iného členského štátu a dostane tam takú starostlivosť za odplatu, bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či je nemocničná starostlivosť poskytovaná v rámci vnútroštátneho systému, do ktorého patrí táto osoba, sama osebe službou v zmysle ustanovení o slobodnom poskytovaní služieb.

Článok 49 ES sa má vykladať tak, že mu neodporuje, aby prevzatie nákladov na nemocničnú starostlivosť plánovanú v zariadení nachádzajúcom sa v inom členskom štáte bolo podmienené získaním predchádzajúceho súhlasu od príslušnej inštitúcie.

Odmietnutie predchádzajúceho súhlasu nemožno založiť len na existencii poradovníkov určených na plánovanie a riadenie nemocničnej ponuky v závislosti od klinických priorít vopred určených všeobecným spôsobom bez toho, aby sa vykonalo objektívne medicínske posúdenie stavu choroby pacienta, jeho zdravotných záznamov, pravdepodobného vývoja jeho ochorenia, stupňa jeho bolesti a/alebo charakteru jeho postihnutia pri podaní alebo opätovnom podaní žiadosti o súhlas.

Pokiaľ sa ukáže, že doba vyplývajúca z takých poradovníkov prekračuje dobu prijateľnú so zreteľom na objektívne medicínske posúdenie vyššie uvedených okolností, príslušná inštitúcia nemôže odmietnuť požadovaný súhlas z dôvodov založených na existencii týchto poradovníkov, na údajnom narušení zvyčajného poradia priorít súvisiaceho so stupňom naliehavosti prípadu, ktorý sa má liečiť, na bezplatnosti nemocničnej starostlivosti poskytovanej v predmetnom vnútroštátnom systéme, na povinnosti vyčleniť osobitné finančné prostriedky na účely prevzatia nákladov na liečbu plánovanú v inom členskom štáte a/alebo na porovnaní nákladov na túto liečbu s nákladmi na rovnocennú liečbu v príslušnom členskom štáte.

3.

Článok 49 ES sa má vykladať tak, že za predpokladu, že právna úprava príslušného členského štátu stanovuje bezplatnosť nemocničnej starostlivosti poskytovanej vo vnútroštátnom zdravotníckom systéme, a v prípade, že právna úprava členského štátu, v ktorom bol alebo mal byť pacientovi patriacemu do tohto systému poskytnutý súhlas s tým, aby mu bola poskytnutá nemocničná liečba na náklady tohto systému, nestanovuje úplné prevzatie nákladov na túto liečbu, musí príslušná inštitúcia poskytnúť tomuto pacientovi náhradu zodpovedajúcu prípadnému rozdielu medzi objektívne vyčíslenou sumou nákladov na porovnateľnú liečbu v zariadení patriacom do tohto systému, obmedzenou v prípade potreby výškou celkovej sumy vyúčtovanej za liečbu poskytnutú v členskom štáte pobytu, a sumou, ktorú je povinná nahradiť inštitúcia tohto členského štátu podľa článku 22 ods. 1 písm. c) bodu i) nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97 na účet príslušnej inštitúcie podľa ustanovení právnej úpravy tohto členského štátu.

Článok 22 ods. 1 písm. c) bod i) tohto nariadenia č. 1408/71 sa má vykladať tak, že právo, ktoré priznáva pacientovi, sa vzťahuje výlučne na výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou, ktorú pacient dostal v členskom štáte pobytu, a to, pokiaľ ide o starostlivosť nemocničného charakteru, na náklady samotných zdravotných výkonov, ako aj na výdavky s nimi neoddeliteľne spojené, ktoré súvisia s pobytom dotknutej osoby v nemocničnom zariadení.

Článok 49 ES sa má vykladať tak, že pacient, ktorému bol poskytnutý súhlas odísť do iného členského štátu, aby tam dostal nemocničnú starostlivosť, alebo ktorému bolo poskytnutie tohto súhlasu, ako sa neskôr preukázalo, neodôvodnene odmietnuté, môže požadovať od príslušnej inštitúcie prevzatie vedľajších nákladov súvisiacich s týmto cezhraničným presunom na medicínske účely, pokiaľ právna úprava príslušného členského štátu ukladá vnútroštátnemu systému zodpovedajúcu povinnosť prevziať náklady v rámci liečby poskytovanej v miestnom zariadení patriacom do tohto systému.

4.

Povinnosť príslušnej inštitúcie, tak podľa článku 22 nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, ako aj podľa článku 49 ES, poskytnúť pacientovi patriacemu do vnútroštátneho zdravotníckeho systému súhlas, aby získal na náklady tejto inštitúcie nemocničnú liečbu v inom členskom štáte, pokiaľ čakacia doba prekračuje dobu prijateľnú so zreteľom na objektívne medicínske posúdenie stavu a klinických potrieb dotknutého pacienta, nie je v rozpore s článkom 152 ods. 5 ES.


(1)  Ú. v. EÚ C 273, 6.11.2004.


Top